31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 203/37

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 1. novembra 2011 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania v súvislosti s dovozom určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a Turecku (ďalej len „príslušné krajiny“).

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podal 20. septembra 2011 výbor na obranu odvetvia oceľového príslušenstva na zváranie na tupo Európskej únie (Defence committee of the Steel Butt-Welding Fittings Industry of the European Union, ďalej len „navrhovatelia“) v mene výrobcov, na ktorých pripadá podstatná časť, v tomto prípade viac ako 40 %, celkovej výroby určitého príslušenstva zo železa alebo z ocele v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľov, iných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a zástupcov príslušných krajín, známych dovozcov a používateľov o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov z Únie sa v oznámení o začatí konania na účely stanovenia ujmy počítalo s výberom vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(6)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že dočasne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorili tri spoločnosti z 22 výrobcov z Únie, o ktorých bolo pred začatím prešetrovania známe, že vyrábajú podobný výrobok.

(7)

Vzorka sa vybrala na základe objemu predaja a výroby, ktorý možno v dostupnom čase primerane prešetriť. Výrobcovia z Únie vybraní do vzorky sú usadení v štyroch členských štátoch, pripadá na nich 48 % celkového úniového predaja všetkých výrobcov z Únie a predstavujú 64 % výrobcov, ktorí sa prihlásili. Žiadna zainteresovaná strana nevzniesla proti navrhovanej vzorke námietku.

(8)

Vzhľadom na zjavne veľký počet neprepojených dovozcov sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade ju vybrať, boli všetci dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli v súlade s oznámením o začatí konania základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, počas obdobia prešetrovania od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011.

(9)

Na otázky týkajúce sa výberu vzorky odpovedalo v stanovenej lehote z 38 neprepojených dovozcov, s ktorými Komisia nadviazala kontakt, iba päť spoločností. Ukázalo sa, že jedna spoločnosť je skôr používateľom ako dovozcom. Usúdilo sa preto, že výber vzorky nebol potrebný a dotazníky sa zaslali všetkým štyrom dovozcom, ktorí sa prihlásili. Dotazník nakoniec vyplnili iba dvaja dovozcovia, ktorí pri prešetrovaní v plnej miere spolupracovali.

(10)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí konania na účely stanovenia dumpingu predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade ju vybrať, boli všetci vyvážajúci výrobcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli v súlade s oznámením o začatí konania základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, počas obdobia prešetrovania od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011. Konzultovalo sa aj s orgánmi príslušných krajín.

(11)

Pokiaľ ide o Rusko, pri prešetrovaní nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia. Z tureckých vyvážajúcich výrobcov sa prihlásili tri spoločnosti a Komisia preto rozhodla, že výber vzorky v prípade Turecka nie je potrebný. Na tieto tri spolupracujúce turecké spoločnosti pripadá väčšina tureckého vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania.

(12)

S cieľom vykonať príslušnú analýzu zaslala Komisia dotazníky všetkým trom tureckým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ako aj výrobcom z Únie vybraným do vzorky a spolupracujúcim neprepojeným dovozcom a používateľom.

(13)

Vyplnené dotazníky boli doručené od všetkých troch tureckých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, všetkých výrobcov z Únie vybraných do vzorky, dvoch neprepojených dovozcov z Únie a štyroch používateľov.

(14)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(15)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roka 2008 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(16)

Platné antidumpingové opatrenia sa týkajú určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Malajzii, Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike a Thajsku a vzhľadom na praktiky obchádzania aj určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike zasielaného z Indonézie, zo Srí Lanky, z Filipín a Taiwanu (s určitými výnimkami) (3). Na krajiny vymenované v predchádzajúcej vete sa bude ďalej uvádzať odkaz ako na „krajiny, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia“.

(17)

Príslušným výrobkom je príslušenstvo na rúry a rúrky (iné ako liate príslušenstvo, príruby a príslušenstvo so závitom) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm používané na zváranie na tupo alebo na iné účely, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19 a ex 7307 99 80 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(18)

Vo výrobnom procese sa na výrobu kolien, redukcií a kusov T používajú bezšvové alebo zvárané oceľové rúrky, kým na výrobu viečok sa ako surovina zvyčajne používajú oceľové plechy. Kolená a redukcie sa vyrábajú strihaním a tvarovaním, ohýbaním alebo redukovaním. Kusy T sa vyrábajú použitím vodného tlaku a viečka sa tvarujú z plechov alebo platní. Ešte pred zabalením za tým obvykle nasleduje zrážanie hrán a brokovanie. V určitých prípadoch sa výrobok aj galvanizuje. Všetky druhy výrobkov majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné použitia.

(19)

Príslušenstvo na rúry a rúrky sa používa v petrochemickom priemysle, stavebníctve, pri výrobe energie, v lodiarstve a pri priemyselných inštaláciách. Používa sa na spojenie rúr alebo rúrok pri všetkých uvedených účeloch použitia.

(20)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a určité príslušenstvo na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele predávané na domácom trhu v príslušných krajinách, ako aj určité príslušenstvo na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele predávané v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Z tohto dôvodu sa dočasne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(21)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, pri tomto prešetrovaní nespolupracoval žiadny ruský vyvážajúci výrobca. Dumping týkajúci sa Ruska sa preto vypočítal v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností, ako je vysvetlené ďalej.

(22)

Keďže žiadny ruský vyvážajúci výrobca nespolupracoval, normálna hodnota sa pre Rusko vypočítala na základe dostupných skutočností.

(23)

Malo by sa pripomenúť, že podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu v súvislosti s ruským dovozom príslušného výrobku. Keďže chýbali podrobnejšie informácie, pri výpočte, z ktorého vyplývajú uvedené dôkazy, sa vychádzalo z vytvorenej normálnej hodnoty pre Rusko. Na účely stanovenia presnejšej normálnej hodnoty však Komisia dočasne rozhodla, že normálna hodnota pre Rusko sa vytvorí na základe informácií získaných počas prešetrovania od tých tureckých vyvážajúcich výrobcov, ktorí ako vstupy pri výrobe príslušného výrobku používajú ruské bezšvové oceľové rúry a rúrky. Náklady na suroviny skutočne predstavujú prevažnú väčšinu celkových výrobných nákladov na príslušný výrobok, a preto sa táto metóda považovala za najprimeranejšiu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre Rusko na základe dostupných skutočností.

(24)

Normálna hodnota pre Rusko sa teda vypočítala stanovením váženej priemernej normálnej hodnoty týkajúcej sa tých spolupracujúcich tureckých vyvážajúcich výrobcov, ktorí časť svojich surovín kupujú z Ruska.

(25)

Je dôležité poznamenať, že výsledná normálna hodnota sa stanovila pre druh výrobku (kolená), ktorý predstavuje najväčší objem dovozu, a nie pre všetky druhy príslušného výrobku, aby sa umožnilo reprezentatívne porovnanie s vývoznou cenou (pozri v ďalších odôvodneniach).

(26)

Keďže chýbali podrobnejšie informácie o cene, vývozná cena týkajúca sa dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Rusku sa stanovila na základe údajov od Eurostatu o dovoze. Vzhľadom na širokú škálu sortimentu uvedeného vo vyhlásení pod určitými číselnými znakmi KN sa vývozná cena stanovila tak, že použitie údajov od Eurostatu sa obmedzilo na druh výrobku (kolená), ktorý predstavuje najväčší objem dovozu a ktorý sa považuje za reprezentatívny z hľadiska všetkých príslušných výrobkov. Vývozná cena teda vychádzala z číselného znaku KN 7307 93 11.

(27)

Vzhľadom na chybné vyhlásenia pri určitých dovozných transakciách z Ruska do Bulharska, Estónska a Litvy, s najväčšou pravdepodobnosťou pre nesprávne zatriedenie výrobkov, sa uvedené číselné údaje od Eurostatu o dovoze museli upraviť. Tieto transakcie sa určili pomocou dovozných štatistík, ktoré sú v databáze k dispozícii podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia, a odstránili sa z výpočtu vývoznej ceny, aby sa zabránilo použitiu skreslenej vývoznej ceny pri výpočte dumpingu.

(28)

Dumpingové rozpätie sa stanovilo porovnaním vývoznej ceny zo závodu vychádzajúcej z údajov od Eurostatu s normálnou hodnotou pre Rusko stanovenou už uvedeným spôsobom.

(29)

Na stanovenie vývoznej ceny zo závodu sa vývozná cena CIF vychádzajúca z údajov od Eurostatu (a opravená s cieľom odstrániť skreslenia uvedené v predchádzajúcom texte) upravila o náklady na dopravu. Na tento účel sa použili náklady na dopravu vypočítané v podnete, keďže sa považovali za primeraný odhad.

(30)

Dumpingové rozpätie pre celú krajinu bolo vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(31)

Na základe uvedených skutočností je dočasné dumpingové rozpätie pre celú krajinu, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv pri každom z troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanovila, či bol jeho celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie. Pri prešetrovaní sa stanovilo, že predaj podobného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny pri všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch.

(33)

Komisia potom určila tie druhy výrobku predávané na domácom trhu spoločnosťami s celkovým reprezentatívnym domácim predajom, ktoré boli rovnaké ako druhy predávané na vývoz do Únie alebo sa im veľmi podobali.

(34)

Pri každom druhu podobného výrobku predávaného vyvážajúcimi výrobcami na ich domácom trhu, pri ktorom sa zistilo, že je porovnateľný s druhom príslušného výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či bol predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj konkrétneho druhu výrobku na domácom trhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny vtedy, keď objem uvedeného druhu výrobku predaného nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas OP predstavoval približne 5 % celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Únie. Pri prešetrovaní sa zistilo, že v prípade každej z týchto troch spoločností bol pri väčšine druhov výrobkov predaj na domácom trhu reprezentatívny.

(35)

Komisia potom preskúmala, či by sa každý druh príslušného výrobku predávaného v reprezentatívnom množstve na domácom trhu mohol považovať za výrobok predávaný pri bežnom obchodovaní v zmysle článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to tak, že sa pri každom druhu výrobku stanovil podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(36)

Ak objem predaja daného druhu výrobku predaného za čistú predajnú cenu rovnú vypočítaným výrobným nákladom alebo vyššiu predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu a ak vážená priemerná predajná cena bola rovná jednotkovým nákladom alebo vyššia, normálna hodnota podľa druhu výrobku sa vypočítala ako vážený priemer všetkých predajných cien tohto druhu výrobku na domácom trhu.

(37)

Ak objem ziskového predaja daného druhu výrobku predstavoval 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu výrobku alebo menej, alebo ak bola vážená priemerná cena uvedeného druhu nižšia než jednotkové náklady, pri normálnej hodnote sa vychádzalo zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena iba ziskového predaja tohto druhu na domácom trhu.

(38)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ziskový predaj určitých porovnateľných druhov výrobku predstavuje viac než 80 % celkového predaja na domácom trhu, a preto sa v prípade tohto predaja pri výpočte priemernej ceny pre normálnu hodnotu použil celý predaj na domácom trhu. V prípade iných druhov výrobku takisto považovaných za predané pri bežnom obchodovaní sa použil iba ziskový predaj.

(39)

Ak boli všetky druhy výrobku predané so stratou, usúdilo sa, že predaj sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní. V prípade druhov výrobku, ktorých predaj sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní, ako aj v prípade druhov výrobku, ktoré na domácom trhu neboli predané v reprezentatívnych množstvách, sa musela vytvoriť normálna hodnota. Všetky tri prešetrované spoločnosti predávali takéto druhy výrobku na vývoz do Únie, i keď v obmedzených množstvách.

(40)

Na vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa vzniknuté predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVA“) náklady a vážený priemerný zisk dosiahnutý príslušnými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami pri domácom predaji podobného výrobku pri bežnom obchodovaní počas obdobia prešetrovania pripočítal k ich vlastným priemerným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania. V prípade druhov výrobku predaných v nereprezentatívnych množstvách na domácom trhu sa na vytvorenie normálnej hodnoty použil vážený priemerný zisk spolu s PVA nákladmi pri bežnom obchodovaní, ktoré sa týkajú tohto nereprezentatívneho predaja.

(41)

Vo všetkých prípadoch sa príslušný výrobok vyviezol nezávislým zákazníkom v Únii, a preto sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(42)

Jedna z troch spolupracujúcich tureckých spoločností vykázala veľmi obmedzený predaj na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Príslušná spoločnosť tvrdila, že do Únie by rada vyviezla viac, ale nebola schopná dovozcom ponúknuť dostatočne nízke ceny, a tak požadovala, aby sa táto skutočnosť v príslušnej analýze zohľadnila.

(43)

Výpočet dumpingu v prípade tejto spoločnosti však v tejto súvislosti musel vychádzať z jej obmedzeného predaja. Aj keď bol predaj do Únie uskutočnený touto spoločnosťou obmedzený, nemožno ho ignorovať a môže byť jediným základom na výpočet individuálneho dumpingového rozpätia pre túto spoločnosť. Neschopnosť spoločnosti predať viac spôsobená jej údajne vysokými cenami sa v žiadnom prípade nemôže vnímať ako faktor, ktorý vplýva na výpočet dumpingu pre túto spoločnosť.

(44)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vhodné úpravy sa povolili vo všetkých prípadoch, pri ktorých sa zistilo, že sú primerané, presné a podložené overenými dôkazmi. Úprava sa povolila najmä v prípade nákladov na dopravu a poistenie vrátane nákladov na dopravu vo vyvážajúcej krajine, zliav, provízií, nákladov na úver a bankových poplatkov.

(45)

Dočasné dumpingové rozpätia boli vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(46)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa individuálne dumpingové rozpätie pre jedného z troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou cenou fakturovanou spoločnosťou pri vývoze príslušného výrobku do Únie.

(47)

Pokiaľ ide o ostatných dvoch tureckých spolupracujúcich výrobcov, z výpočtu ich dumpingu vyplýva, že spoločnosti praktizovali cielený dumping, pokiaľ ide o dané obdobie, ako aj vo vzťahu k daným zákazníkom a regiónom. V skutočnosti existoval jednoznačný model ich vývozných cien, ktorý sa v značnej miere líšil v závislosti od rôznych kupujúcich, regiónov aj období. Výpočet dumpingu vychádzajúci z porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženými priemernými vývoznými cenami okrem toho neodrážal v plnej miere dumping praktizovaný príslušnými dvoma výrobcami.

(48)

Normálna hodnota stanovená na základe váženého priemeru sa preto v ich prípade v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia porovnala s cenami všetkých individuálnych vývozných transakcií smerom do Únie, aby sa vyjadril plný rozsah dumpingu praktizovaného dvoma príslušnými spoločnosťami.

(49)

Pre všetkých nespolupracujúcich tureckých vyvážajúcich výrobcov sa stanovilo zvyškové dumpingové rozpätie. Keďže úroveň spolupráce sa považovala za pomerne nízku (objem vývozu troch spolupracujúcich tureckých spoločností predstavoval menej než 80 % celkového tureckého vývozu do Únie počas OP), zvyškové dumpingové rozpätie sa vypočítalo pomocou primeranej metódy, čím sa dospelo k rozpätiu, ktoré je väčšie než najväčšie z individuálnych rozpätí troch spolupracujúcich spoločností. Toto rozpätie sa stanovilo na základe predaja reprezentatívnych druhov výrobku uskutočneného spolupracujúcim tureckým výrobcom s najväčším dumpingovým rozpätím z týchto troch spolupracujúcich spoločností.

(50)

Na základe uvedených skutočností sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(51)

Počas OP vyrábalo podobný výrobok 22 výrobcov v Únii. V zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia predstavuje všetkých 22 existujúcich výrobcov z Únie výrobné odvetvie Únie, a preto sa bude na nich ďalej uvádzať odkaz ako na „výrobné odvetvie Únie“.

(52)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, na troch výrobcov z Únie vybraných do vzorky pripadá približne 50 % celkového predaja podobného výrobku v Únii.

(53)

Pri stanovení spotreby Únie sa vychádzalo z objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie na základe informácií získaných z vyplnených dotazníkov spoločností, ktoré boli vybrané do vzorky, z odhadov týkajúcich sa ostatných výrobcov z Únie, ktoré boli uvedené v podnete, a z údajov od Eurostatu o objeme dovozu.

(54)

Spotreba v Únii zaznamenala medzi rokom 2008 a OP výrazný pokles o 40 %. V roku 2009 sa znížila o 44 %, v roku 2010 zostala na rovnakej úrovni a v OP sa mierne zvýšila o 4 percentuálne body.

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(55)

Komisia preskúmala, či by sa dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a Turecku mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(56)

Pri oboch príslušných krajinách sa prešetrovaním ukázalo, že dumpingové rozpätia prekračovali prah de minimis podľa článku 9 ods. 3 základného nariadenia a objem dumpingového dovozu z týchto dvoch krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(57)

Pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže medzi dovozom z Ruska a Turecka a podobným výrobkom, z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia z týchto krajín používajú rovnaké predajné kanály a uskutočňujú predaj podobným kategóriám zákazníkov. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že dovoz z obidvoch týchto krajín vykazoval rastúci trend z hľadiska podielov na trhu v posudzovanom období.

(58)

Dvaja tureckí spolupracujúci vývozcovia tvrdili, že súhrn dovozu z Ruska a Turecka nie je v tomto prípade vhodný, pretože dovoz z týchto krajín vykazuje z hľadiska objemu a cien odlišné trendy.

(59)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že prešetrovaním sa zistilo zvyšovanie dovozu z Ruska, aj keď dovoz z Turecka je z hľadiska objemu pomerne konštantný. Vzhľadom na pokles dopytu v posudzovanom období sa však podiely dovozu z oboch krajín na trhu zvyšujú. Okrem toho sa nezdá, že by ich stanovovanie cien bolo výrazne odlišné, prinajmenšom v období medzi rokom 2009 a OP (vysokú priemernú cenu ruského dovozu v roku 2008 pravdepodobne spôsobilo nesprávne vykazovanie), pričom priemerné ruské ceny sú o niečo nižšie ako priemerné turecké ceny, ale majú k nim veľmi blízko.

(60)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dočasne usúdilo, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia boli splnené a dovoz z Ruska a Turecka by sa mal preskúmať súhrnne.

(61)

Objem dumpingového dovozu príslušného výrobku z príslušných krajín na trh Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 46 %. V konkrétnejšom vyjadrení došlo v roku 2009 k zníženiu dovozu o 31 %, po ktorom v roku 2010 nasledovalo jeho prudké zvýšenie o 89 percentuálnych bodov a v OP mierne zníženie o približne 12 percentuálnych bodov. Objem dumpingového dovozu v OP predstavoval 2 935 ton.

Tabuľka 2

Dumpingový dovoz z príslušných krajín

(62)

Zodpovedajúci podiel dumpingového dovozu z príslušných krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia viac ako zdvojnásobil, keďže došlo k jeho zvýšeniu z 2 % na 5 %.

(63)

Tabuľka uvedená ďalej obsahuje priemernú cenu dumpingového dovozu z príslušných krajín na hranici Únie, clo nezaplatené, podľa údajov od Eurostatu. Počas posudzovaného obdobia zostala priemerná cena dovozu z príslušných krajín vo všeobecnosti konštantná na úrovni 1 961 EUR za tonu, okrem roku 2010, keď klesla o približne 150 EUR.

Tabuľka 3

Priemerné ceny dumpingového dovozu

(64)

Vykonalo sa porovnanie cien jednotlivých druhov medzi predajnými cenami tureckých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a predajnými cenami výrobcov z Únie, ktorí boli vybraní do vzorky, v Únii. Keďže ruskí vývozcovia pri prešetrovaní nespolupracovali, podhodnotenie sa vypočítalo pomocou priemerných cien CIF vykázaných Eurostatu a priemerných predajných cien výrobcov z Únie v Únii. V prípade potreby sa vykonali úpravy vo vzťahu k obom príslušným krajinám s cieľom zohľadniť úroveň obchodu a náklady po dovoze vrátane cla v prípade Ruska.

(65)

Z porovnania vyplýva, že počas OP sa príslušným dumpingovým výrobkom s pôvodom v príslušných krajinách predávaným v Únii podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie až o približne 30 %.

(66)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých ekonomických faktorov a indexov, ktoré ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(67)

Ako už bolo vysvetlené, Komisia uskutočnila výber vzorky výrobcov z Únie. Na účely analýzy ujmy sa stanovili ukazovatele ujmy na týchto dvoch úrovniach:

(68)

Medzi rokom 2008 a OP sa výroba v Únii znížila o 44 %. V konkrétnejšom vyjadrení klesla v roku 2009 o 47 % a v roku 2010 o ďalšie 2 percentuálne body a potom v OP mierne stúpla o 5 percentuálnych bodov na 53 653 ton.

Tabuľka 4

Výroba

(69)

Výrobná kapacita výrobcov z Únie zostala počas posudzovaného obdobia na konštantnej úrovni vo výške 179 912 ton.

Tabuľka 5

Výrobná kapacita a využitie kapacity

(70)

V roku 2008 sa kapacita využívala na 53 %, v roku 2009 sa jej využitie znížilo na 28 %, v roku 2010 na 27 % a v OP mierne stúplo na 30 %. Keďže kapacita zostala konštantná, vývoj miery využitia zreteľne odráža trend výroby.

(71)

Objem predaja neprepojeným zákazníkom na trhu Únie realizovaného výrobcami z Únie sa v posudzovanom období znížil o 38 %. V roku 2009 klesol predaj o 45 %, na tejto úrovni zostal aj v roku 2010 a počas OP sa nepatrne zvýšil o 7 percentuálnych bodov. Počas OP sa dosiahol úniový predaj vo výške 42 379 ton.

Tabuľka 6

Úniový predaj

(72)

Podiel výrobcov z Únie na trhu zostal v posudzovanom období pomerne stabilný a v OP sa dokonca zvýšil na 72 %. Zvýšený podiel na trhu je odrazom skutočnosti, že objem predaja, ktorí realizovali výrobcovia z Únie, klesol v tomto období o niečo menej ako spotreba.

Tabuľka 7

Podiel výrobcov z Únie na trhu

(73)

Keďže spotreba sa medzi rokom 2008 a OP znížila o 40 %, dospelo sa k záveru, že výrobcovia z Únie nemohli mať prospech zo žiadneho rastu trhu.

(74)

Výrobcovia z Únie vykázali medzi rokom 2008 a OP pokles úrovne zamestnanosti o 18 %. V konkrétnejšom vyjadrení sa počet zamestnaných osôb podstatne znížil z 982 v roku 2008 na 824 v roku 2009, t. j. o 16 %, v roku 2010 sa pohyboval približne na tejto úrovni a v OP klesol ešte hlbšie na 801 zamestnaných osôb.

Tabuľka 8

Zamestnanosť

(75)

Produktivita pracovnej sily výrobcov z Únie meraná ako produkcia (v tonách) na zamestnanú osobu za rok sa v posudzovanom období znížila o 31 %. Odráža to skutočnosť, že výroba klesala rýchlejšie ako úroveň zamestnanosti.

Tabuľka 9

Produktivita

(76)

Priemerné ročné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie fakturované neprepojeným zákazníkom klesli v posudzovanom období o viac než 10 %. Z podrobnejšieho rozboru vyplýva, že spočiatku došlo k nárastu priemerných cien v roku 2009 o približne 12 %, v roku 2010 však prudko klesli o 23 percentuálnych bodov a na tejto úrovni zostali aj v OP. V OP predstavovala priemerná cena výrobcov z Únie 3 096 EUR.

Tabuľka 10

Priemerné ceny výrobcov z Únie

(77)

Ako už bolo uvedené, predajné ceny výrobného odvetvia Únie boli dumpingovými dovozmi z Ruska a Turecka podhodnotené.

(78)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dovozu z Ruska a Turecka sa vplyv skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nedá považovať za zanedbateľný. Je dôležité pripomenúť, že vo vzťahu k ôsmim krajinám platia antidumpingové opatrenia, ako už bolo uvedené v odôvodnení 16. Keďže odvetvie Únie prišlo v období posudzovanom pri tomto prešetrovaní o predaj a utrpelo straty, nemožno konštatovať žiadne skutočné zotavenie po minulom dumpingu a usudzuje sa, že výroba Únie je voči poškodzujúcemu vplyvu dumpingového dovozu na trhu Únie naďalej zraniteľná.

(79)

Konečný stav zásob výrobcov z Únie vybraných do vzorky zaznamenal medzi rokom 2008 a OP úbytok o 18 %. Z podrobnejšieho rozboru vyplýva, že v roku 2009 došlo k miernemu zvýšeniu zásob o 2 %, neskôr k poklesu v roku 2010 o 13 percentuálnych bodov a v OP o ďalších 7 percentuálnych bodov. V OP predstavoval konečný stav zásob výrobcov z Únie vybraných do vzorky 5 338 ton.

Tabuľka 11

Konečný stav zásob

(80)

Ročné náklady práce klesli medzi rokom 2008 a OP o 10 %. V konkrétnejšom vyjadrení sa v roku 2009 náklady práce v značnej miere znížili o takmer 20 % (čo zodpovedá zníženej zamestnanosti) a potom sa v roku 2010 zvýšili o 4 percentuálne body a v OP o ďalších 5 percentuálnych bodov.

Tabuľka 12

Ročné náklady práce

(81)

Ziskovosť predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, ktorý realizovali výrobcovia vybraní do vzorky, vyjadrená ako percentuálny podiel z čistého predaja prešla počas posudzovaného obdobia vývojom od optimistických ziskov k značným stratám. V konkrétnejšom vyjadrení sa zisky zmenšili z 9,6 % v roku 2008 na – 1,2 % v roku 2009 a v roku 2010 sa ich stav ďalej zhoršil, keď sa prepadli na úroveň – 7,8 %. K miernemu zlepšeniu situácie došlo v OP, keď sa vykázali straty vo výške – 7,0 %.

Tabuľka 13

Ziskovosť a návratnosť investícií

(82)

Návratnosť investícií (return on investments, ďalej len „ROI“) vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií sa zväčša vyvíjala paralelne s trendom ziskovosti.

(83)

Pri čistom peňažnom toku z prevádzkových činností sa v roku 2008 dosiahol pozitívny výsledok vo výške 9,3 milióna EUR. V roku 2009 nepatrne vzrástol na 9,8 mil. EUR, ale v roku 2010 sa znížil na iba 1,5 milióna EUR a v OP klesol až na zápornú hodnotu – 4,6 mil. EUR.

(84)

Neobjavili sa žiadne náznaky ťažkostí výrobného odvetvia Únie so získavaním kapitálu, najmä vďaka skutočnosti, že niektorí výrobcovia patria do väčších skupín.

Tabuľka 14

Peňažný tok

(85)

Ročné investície do výroby podobného výrobku u spoločností, ktoré boli vybrané do vzorky, sa počas posudzovaného obdobia stále zmenšovali. Najväčší pokles o 32 % sa zaznamenal v roku 2009, po ktorom nasledovalo zníženie v roku 2010 o 25 percentuálnych bodov a v OP o ďalších 8 percentuálnych bodov. Celkovo klesli ročné investície z 8,3 milióna EUR v roku 2008 na 2,9 milióna EUR v OP.

Tabuľka 15

Čisté investície

(86)

Z analýzy makroekonomických údajov vyplýva, že výrobcovia z Únie v posudzovanom období značne znížili svoju výrobu a predaj. Keďže sa to dialo súbežne s klesaním dopytu na trhu Únie, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu mierne vzrástol. Využitie kapacity, ktoré bolo už v roku 2008 na nízkej úrovni 53 %, sa v OP zhoršilo až na 30 %. Aj zamestnanosť sa znížila o 18 %.

(87)

Príslušné mikroekonomické ukazovatele zároveň svedčia o zreteľnom zhoršovaní hospodárskej situácie výrobcov z Únie vybraných do vzorky. Vo vývoji v oblasti cien, ziskovosti a návratnosti investícií sa prejavil veľmi negatívny obraz klesania z optimistických úrovní v roku 2008 na podstatné straty v OP. Aj pri peňažnom toku došlo k značnému zhoršeniu.

(88)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dočasne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(89)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či sa výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom spôsobila ujma do takej miery, že ju možno označiť za značnú. Skúmali sa aj iné známe faktory než dumpingový dovoz, ktoré mohli v tom istom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, aby sa zabezpečilo, že prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(90)

Medzi rokom 2008 a OP sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku zvýšil o 46 % na trhu, na ktorom došlo k poklesu o 40 %, čo viedlo k zväčšeniu podielu tohto dovozu na trhu z 2 % na 5 %.

(91)

Nárast dumpingového dovozu príslušného výrobku z príslušných krajín počas posudzovaného obdobia bol sprevádzaný zostupným trendom všetkých ukazovateľov ujmy, ktoré sa týkajú výrobného odvetvia Únie, okrem podielu na trhu. Výrobné odvetvie Únie stratilo 38 % svojho úniového predaja a predajné ceny klesli o 11 %, keďže dumpingový dovoz za nízke ceny vyvíjal na trhu Únie tlak na ceny.

(92)

Značné cenové podhodnotenie znemožnilo výrobnému odvetviu Únie, aby zohľadnilo zvýšené výrobné náklady, čo viedlo k zhoršeným a negatívnym údajom o ziskovosti počas OP.

(93)

Na základe uvedených skutočností sa dočasne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z Ruska a Turecka za nízke ceny spôsobuje výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(94)

Počas posudzovaného obdobia došlo k značnému dovozu z iných tretích krajín vrátane krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia. Celkový podiel dovozu z iných krajín než Rusko a Turecko na trhu sa medzi rokom 2008 a OP zmenšil z 28 % na 23 %.

(95)

V nasledujúcej tabuľke je znázornený vývoj objemu dovozu, cien a podielu na trhu podľa krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, a iných tretích krajín, pričom sa vo všetkých prípadoch vychádzalo z údajov od Eurostatu.

Tabuľka 16

Dovoz z iných krajín

(96)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že dovoz z ôsmich krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, naďalej prenikal na trh Únie, aj keď sa jeho podiel na trhu zmenšil z 21 % v roku 2008 na 17 % v OP. Priemerné ceny uvedeného dovozu sú vo všeobecnosti nižšie ako v prípade dumpingového dovozu z príslušných krajín. Samozrejme, uvedená tabuľka, ktorá vychádza z údajov od Eurostatu, obsahuje priemerné ceny CIF pred preclením. Dokonca aj po zohľadnení antidumpingového cla však ceny uvedeného dovozu zostávajú nízke a porovnateľné s cenami ruského a tureckého dovozu a sú hlboko pod úrovňou priemerných cien výrobcov z Únie.

(97)

Uznáva sa však, že existuje značný počet rôznych druhov výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a porovnanie celkových priemerných cien nemusí byť zmysluplným ukazovateľom. Zároveň sa berie do úvahy, že antidumpingovými opatreniami platnými v súčasnosti sa odstraňuje poškodzujúci vplyv uvedeného dovozu.

(98)

Z tohto dôvodu a vzhľadom na to, že sa zmenšuje podiel dovozu na trhu pochádzajúceho z krajín, na ktoré sa vzťahujú opatrenia, sa dočasne dospelo k záveru, že žiadny negatívny vplyv tohto dovozu za nízke ceny nie je takého charakteru, aby sa narušila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z príslušných krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(99)

Podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia mierne zmenšil zo 7 % v roku 2008 na 6 % v OP. Priemerné ceny uvedeného dovozu sú vo všeobecnosti vyššie ako v prípade dumpingového dovozu z príslušných krajín, ale o niečo nižšie ako priemerné ceny výrobcov z Únie.

(100)

Aj keď by sa pre rozmanitosť druhov výrobku porovnanie celkových priemerných cien nemuselo považovať za zmysluplný ukazovateľ, vzhľadom na klesajúci trend tohto dovozu sa dočasne dospelo k záveru, že ani žiadny negatívny vplyv dovozu z iných tretích krajín nie je takého charakteru, aby sa narušila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z príslušných krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(101)

Dôvodom zníženej spotreby príslušenstva na rúrky je s najväčšou pravdepodobnosťou finančná a hospodárska kríza v r. 2008/2009. Od roka 2008 do roka 2009 klesla spotreba o viac ako 40 % a na tejto nízkej úrovni zostala do konca posudzovaného obdobia (aj keď v OP mierne stúpla). Keďže na fixné náklady pripadá 40 % výrobných nákladov výrobcov z Únie, výsledkom zníženia dopytu, predaja a produkcie sú podstatne vyššie jednotkové výrobné náklady, čo má, prirodzene, veľký vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(102)

Aj keď sa uznáva, že pokles produkcie by mohol vplývať na situáciu vo výrobnom odvetví Únie, najmä v roku 2009 (keď k poklesu skutočne došlo), dalo by sa odôvodnene očakávať, že výrobné odvetvie Únie by za normálnych okolností bolo schopné zvýšiť svoje ceny prinajmenšom v strednodobom až dlhodobom horizonte a preniesť zvýšenie nákladov do nasledujúcich rokov. Pokles cien v Únii však svedčí o tom, že v tomto prípade k tomu nedošlo, a preto sa usudzuje, že to vzhľadom na silné podhodnotenie spôsobené dumpingovým dovozom nebolo možné.

(103)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dočasne dospelo k záveru, že žiadny negatívny vplyv poklesu dopytu nie je takého charakteru, aby sa narušila príčinná súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z Ruska a Turecka.

(104)

Z uvedeného vyplýva záver, že dumpingový dovoz z Ruska a Turecka spôsobil značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(105)

Analyzovali sa aj ďalšie faktory, ktoré mohli výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu. V tejto súvislosti sa zistilo, že dovozom z iných tretích krajín vrátane krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, a vplyvom poklesu dopytu nie je narušená príčinná súvislosť, aj keď možno k ujme prispeli.

(106)

Na základe uvedenej analýzy, pri ktorej sa riadne rozlíšil a oddelil vplyv všetkých známych faktorov vplývajúcich na situáciu vo výrobnom odvetví Únie od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa dočasne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z príslušných krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(107)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či napriek dočasnému záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú závažné dôvody na vyvodenie záveru, že prijať opatrenia v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie. Pri analýze záujmu Únie sa vychádzalo z posúdenia všetkých možných záujmov, ktorých sa to týka, vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(108)

Očakáva sa, že ak sa uložia opatrenia, pokles cien a straty sa zmiernia a že predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa začnú zotavovať, čo bude viesť k značnému zlepšeniu finančnej situácie vo výrobnom odvetví Únie.

(109)

Na druhej strane, ak by sa antidumpingové opatrenia neuložili, s najväčšou pravdepodobnosťou sa situácia vo výrobnom odvetví Únie bude naďalej zhoršovať. V takomto prípade je možné, že výrobné odvetvie Únie by prišlo o podiel na trhu, pretože nedokáže držať krok s trhovými cenami stanovenými pod vplyvom dumpingového dovozu z príslušných krajín. Pravdepodobným dôsledkom by bolo nepotrebné znižovanie nákladov a zatváranie výrobných objektov v Únii, čo by spôsobilo podstatné straty pracovných miest.

(110)

Po zohľadnení uvedených faktorov sa dočasne dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(111)

Ako už bolo uvedené, pri tomto prešetrovaní spolupracovali v plnej miere len dvaja neprepojení dovozcovia, ktorí odovzdali vyplnený dotazník. Iba malá časť obratu týchto dvoch dovozcov sa týkala ďalšieho predaja príslušného výrobku. Vplyv opatrení bude preto pravdepodobne minimálny.

(112)

Pri tomto konaní spolupracovali štyria používatelia, ktorí odovzdali vyplnený dotazník. Z príslušných krajín tento výrobok nedováža žiaden z nich a všetci uviedli, že vplyv opatrení, ak by vôbec k nemu došlo, by nebol významný.

(113)

Keďže sa neprihlásil žiadny užívateľ, ktorý uskutočňuje dovoz z príslušných krajín, a nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by naznačovali opak, je možné dočasne dospieť k záveru, že vplyv opatrení na ziskovosť a hospodársku situáciu výrobného odvetvia používateľov bude pomerne obmedzený.

(114)

Možno dospieť k záveru, že podľa očakávania sa uložením opatrení na dumpingový dovoz príslušného výrobku z Ruska a Turecka poskytne výrobnému odvetviu Únie príležitosť na zlepšenie jeho situácie zvýšením objemu predaja, predajných cien a ziskov. Aj keď sa môže objaviť nejaký negatívny vplyv v podobe zvýšenia nákladov určitých dovozcov, pravdepodobne nebude veľký.

(115)

Dvaja tureckí spolupracujúci vývozcovia tvrdili, že uloženie opatrení proti malej vyvážajúcej krajine, akou je Turecko, by prakticky ponechalo celý trh Únie v rukách malého počtu výrobcov, čo by malo negatívny vplyv na konkurenčný charakter prostredia.

(116)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že zmyslom antidumpingového cla v zásade nie je zákaz a zablokovanie obchodných tokov z prešetrovaných krajín. Opatreniami sa majú vyrovnať podmienky medzi rôznymi aktérmi na trhu. Zároveň treba uviesť, že na trhu Únie je viac ako 20 európskych výrobcov a dovoz z iných tretích krajín je značný. Akékoľvek výhrady súvisiace s konkurenčným charakterom prostredia na trhu Únie sa preto javia ako neopodstatnené.

(117)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dočasne dospelo k záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a Turecku.

(118)

Vzhľadom na vyvodené závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie by sa mali uložiť dočasné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a Turecku, aby sa predišlo spôsobeniu ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(119)

Dočasné opatrenia uložené na dovoz s pôvodom v príslušných krajinách by mali byť na úrovni postačujúcej na odstránenie dumpingu, a to bez toho, aby sa prekročila úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom. Pri výpočte výšky cla nevyhnutného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa berie do úvahy, že všetky opatrenia by mali umožňovať, aby výrobné odvetvie Únie pokrylo svoje výrobné náklady a celkovo dosiahlo zisk pred zdanením, ktorý by sa v primeranej miere dal dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz.

(120)

Keďže stanovené rozpätia podhodnotenia sú vo všetkých prípadoch väčšie ako príslušné dumpingové rozpätia a výrobné odvetvie Únie utrpelo v OP straty, každá vypočítaná úroveň odstránenia ujmy by sama osebe bola vždy ešte vyššia. Z tohto dôvodu sa usúdilo, že podrobný výpočet úrovní ujmy nie je potrebný.

(121)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a Turecku by sa malo v súlade s pravidlom nižšieho cla uložiť na úrovni nižšej zo zistených úrovní dumpingového rozpätia a odstránenia ujmy, pričom vo všetkých prípadoch ide o dumpingové rozpätie.

(122)

Pri Rusku sa vzhľadom na nespoluprácu ruských vyvážajúcich výrobcov dumpingové rozpätie pre celú krajinu vypočítalo tak, ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 21 až 31.

(123)

V prípade Turecka sa vzhľadom na úroveň spolupráce, ktorá sa považovala za pomerne nízku, pri zvyškovom dumpingovom rozpätí vychádzalo z primeranej metódy, čo viedlo k rozpätiu, ktoré je vyššie ako najvyššie z individuálnych rozpätí troch spolupracujúcich spoločností, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 49.

(124)

Na základe uvedeného sú navrhované sadzby cla takéto:

(125)

Sadzby anttidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení terajšieho prešetrovania. Odrážajú preto situáciu týkajúcu sa týchto spoločností, ktorá sa zistila počas uvedeného prešetrovania. Tieto sadzby cla (na rozdiel od cla pre celú krajinu uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sú preto uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušných krajinách a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Pri dovezených výrobkoch vyrobených akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú konkrétne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi sa tieto sadzby nemôžu využiť a vzťahuje sa na ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(126)

Prípadné žiadosti o uplatnenie týchto sadzieb antidumpingového cla na jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mali bezodkladne adresovať Komisii (4) spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnostiach spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a predajom na vývoz, ktoré sú spojené napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo uvedenou zmenou výrobných a predajných subjektov. Nariadenie sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré majú výhodu individuálnych sadzieb cla.

(127)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa výška cla pre všetky ostatné spoločnosti mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(128)

V záujme riadnej správy vecí verejných by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote uvedenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Ďalej treba uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla na účely tohto nariadenia sú dočasné a možno sa budú musieť na účely prípadných konečných opatrení opätovne posúdiť,

European Commission

Directorate-General for Trade

Direction H

Office Nerv 105

1049 Brussels

BELGIUM