(1)

Rada nariadením (ES) č. 172/2008 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) uložila konečné antidampingové clo na dovoz ferosilícia s pôvodom okrem iného v Rusku. Opatrenia mali formu cla ad valorem v rozpätí od 17,8 % do 22,7 %. Prešetrovanie, ktoré viedlo k tomuto nariadeniu, sa bude ďalej označovať ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) dostala 30. novembra 2009 žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia (ďalej len „predbežné preskúmanie“). Žiadosť, ktorú podal vyvážajúci výrobca z Ruska, akciová spoločnosť Chelyabinsk Electrometallurgical Integrated Plant, a jej prepojená spoločnosť, akciová spoločnosť Kuznetsk Ferroalloy Works, (ďalej spolu len „žiadateľ“), sa obmedzovala len na preskúmanie dampingu v súvislosti so žiadateľom. Sadzba antidampingového cla uplatniteľná v prípade žiadateľa je 22,7 % v závislosti od dampingového rozpätia žiadateľa.

(3)

Žiadateľ vo svojej žiadosti tvrdil, že pokiaľ ide o žiadateľa, došlo k zmene okolností, na základe ktorých boli uložené existujúce opatrenia, a že tieto zmeny sú trvalého charakteru.

(4)

Žiadateľ poskytol dôkazy prima facie, ktoré preukazujú, že zachovanie uloženého opatrenia na súčasnej úrovni na vyrovnanie dampingu už v prípade žiadateľa nie je potrebné. Podľa informácií uvedených v žiadosti sa porovnaním domácich cien žiadateľa a jeho vývozných cien do Únie preukázalo, že dampingové rozpätie sa zdá byť podstatne nižšie ako súčasná úroveň opatrení.

(5)

Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie predbežného preskúmania, a rozhodla sa začať čiastočné predbežné preskúmanie v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia, pričom rozsah tohto preskúmania bude obmedzený na preskúmanie dampingu vo vzťahu k žiadateľovi. Komisia uverejnila 27. októbra 2010 oznámenie o začatí preskúmania v Úradnom vestníku Európskej únie (3) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) a začala prešetrovanie.

(6)

Výrobok, ktorého sa týka predbežné preskúmanie, je rovnaký ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní, t. j. ferosilícium s pôvodom v Rusku v súčasnosti zaradený do kódov KN 7202 21 00 , 7202 29 10 a 7202 29 90 .

(7)

Výrobok vyrábaný a predávaný v Rusku a výrobok vyvážaný do Únie majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti a použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(8)

Komisia oficiálne informovala výrobné odvetvie Únie, žiadateľa a orgány vyvážajúcej krajiny o začatí predbežného preskúmania. Zainteresované strany mali možnosť písomne sa vyjadriť a byť vypočuté.

(9)

Komisia zaslala žiadateľovi dotazník a dostala ho vyplnený v rámci lehôt stanovených na tento účel. Komisia zistila a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely určenia dampingu, pričom sa vykonalo overenie na týchto miestach:

(10)

Prešetrovanie prebiehalo od 1. októbra 2009 do 30. septembra 2010 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(11)

Ako východiskový bod je potrebné pripomenúť, že inštitúcie majú podľa judikatúry súdov EÚ (4) veľkú mieru voľnej úvahy, vrátane možnosti použiť odhad budúcej politiky cien príslušných vývozcov v rámci skúmania potreby zachovať existujúce opatrenia pri prieskume podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Práve v tejto súvislosti inštitúcie musia preskúmať tvrdenia žiadateľa, prečo sa okolnosti jeho situácie trvale zmenili, čo údajne odôvodňuje zníženie alebo dokonca odstránenie cla.

(12)

Žiadateľ tvrdil, že zmenené okolnosti možno odôvodnene označiť za okolnosti trvalého charakteru, a preto by sa mala znížiť úroveň opatrení alebo by sa mali zrušiť všetky opatrenia týkajúce sa žiadateľa, pretože je nepravdepodobné, že by sa v dohľadnej dobe vôbec zopakoval dampingový dovoz, alebo by sa mali opatrenia vrátiť na úroveň stanovenú v pôvodnom prešetrovaní.

(13)

Pred uvedením odpovedí na jednotlivé tvrdenia žiadateľa o (údajne) trvalom charaktere (údajne) zmenených okolností je vhodné najprv opísať úvahy inštitúcií týkajúce sa toho, či žiadateľ mohol stále vyvážať za dampingové ceny na trh EÚ počas ORP.

(14)

Na určenie normálnej hodnoty sa najprv stanovilo, či celkový objem domáceho predaja podobného výrobku spoločnosti nezávislým zákazníkom bol reprezentatívny v porovnaní s jej celkovým objemom predaja na vývoz do Únie. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny v prípade, že celkový objem domáceho predaja predstavuje minimálne 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku do Únie. Zistilo sa, že celkový predaj podobného výrobku spoločnosti na domácom trhu bol reprezentatívny.

(15)

Pri každom druhu výrobku, ktorý spoločnosť predávala na svojom domácom trhu a ktorý sa považuje za priamo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa určilo, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj daného druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď celkový objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval minimálne 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvezeného do Únie.

(16)

Potom sa preskúmalo, či domáci predaj každého druhu výrobku možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Skúmanie sa vykonalo na základe určenia podielu domáceho predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu, ktorý bol ziskový, pre každý príslušný vyvážaný druh výrobku počas jednotlivých období.

(17)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja druhu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu výrobku bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(18)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo keď vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového predaja daného druhu výrobku, ktorý sa uskutočnil v každom z príslušných období.

(19)

Ak na stanovenie normálnej hodnoty nebolo možné použiť domáce ceny konkrétneho druhu výrobku predávaného spoločnosťou, normálna hodnota sa vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(20)

Pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky zakladali v súlade s uvádzacou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní spoločnosti.

(21)

Vývozný predaj spoločnosti do Únie sa uskutočňuje prostredníctvom švajčiarskej pobočky jej prepojenej spoločnosti RFAI, ktorá počas obdobia revízneho prešetrovania vykonávala všetky vývozné funkcie v súvislosti s tovarom vstupujúcim do voľného obehu v Únii, t. j. funkcie prepojeného dovozcu.

(22)

Vývozná cena bola podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia vytvorená na základe ceny, za ktorú boli dovážané výrobky prvýkrát opätovne predané nezávislému kupujúcemu, upravenej o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom, ako aj o primerané rozpätie na predajné, všeobecné a administratívne (PVA) náklady a ziskové rozpätie. Keďže nezávislí dovozcovia nepredložili nové informácie týkajúce sa dosiahnutého zisku, na tento účel sa použilo rovnaké percento zisku ako percento použité v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne 6 %.

(23)

Žiadateľ tvrdil, že spoločnosť RFAI by sa mala považovať za súčasť jedného hospodárskeho subjektu a následne pri stanovovaní vývoznej ceny by sa táto cena nemala znížiť o predajné, všeobecné ani administratívne náklady a zisk spoločnosti RFAI.

(24)

Toto tvrdenie nie je možné akceptovať z týchto dôvodov:

Tvrdenie, že pri vytváraní vývoznej ceny by sa nemali odpočítať PVA náklady a zisk, sa preto muselo zamietnuť. Pripomienky žiadateľa k tomuto bodu v rámci odpovede na oznámenie konečného záveru sa opíšu ďalej (bod 2.3).

(25)

Žiadateľ tiež tvrdil, že pri výpočte vývoznej ceny by sa v súlade s článkom 11 ods. 10 základného nariadenia nemalo odpočítavať antidampingové clo, keďže je náležite zohľadnené v cenách ďalšieho predaja a v následných predajných cenách v Únii. V súvislosti s týmto tvrdením sa pri prešetrovaní určilo, že vážený priemer cien ďalšieho predaja ferosilícia v Únii sa zvýšil v porovnaní s cenami počas pôvodného prešetrovania a súčasné ceny opätovného predaja sú viac ako o 22,7 % vyššie ako ceny počas pôvodného prešetrovania. Preto je možné dospieť k záveru, že antidampingové clo je náležite odzrkadlené v cenách opätovného predaja žiadateľa. Preto bolo možné tvrdenie žiadateľa akceptovať a pri výpočte vytvorenej vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia neboli odpočítané žiadne antidampingové clá.

(26)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely v nákladoch na dopravu, na poistenie, náklady na likvidáciu a manipuláciu, na úver a na provízie v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(27)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa vážená priemerná normálna hodnota porovnávala podľa druhu s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku. Výsledky dokázali existenciu dampingu.

(28)

To znamená, že výška dampingu sa vypočítala pre každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu pred stanovením dampingovej sadzby pre celú skupinu. Pri výpočte dampingového rozpätia inštitúcie, rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní, konštatovali, že spoločnosti CHEM a KF sú úzko prepojené subjekty. Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní a v súlade so štandardnou praxou inštitúcií sa vypočítalo jedno dampingové rozpätie pre celú skupinu. V metóde použitej na výpočet v rámci konečného zverejnenia sa pred určením váženej priemernej miery dampingu pre skupinu ako celok najprv vypočítala výška dampingu pre každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu. Treba poznamenať, že táto metóda sa líšila od metódy použitej v pôvodnom prešetrovaní, pri ktorej sa výpočet dampingu uskutočnil s využitím všetkých príslušných údajov výrobných podnikov týkajúcich sa domáceho predaja, nákladov na výrobu, ziskovosti a predaja v Únii. Žiadateľ tvrdil, že použitie tejto metódy by bolo v rozpore s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia. Aj táto otázka sa bude rozoberať ďalej (bod 2.3).

(29)

Žiadateľ predložil viacero pripomienok k určitým aspektom výpočtov, ako sú výrobné náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady, ziskové rozpätie, normálna hodnota a kvóty. Všetky tieto pripomienky boli zvážené a administratívne chyby sa podľa potreby opravili. Konečné zistenia boli upravené zodpovedajúcim spôsobom.

(30)

Žiadateľ okrem toho požiadal Komisiu, aby výšku dampingu vyjadrila na základe hodnoty CIF, ktorú na účely tohto prešetrovania vytvoril žiadateľ, a teda s odkazom na článok 2 ods. 9 základného nariadenia. Táto požiadavka bola založená na odôvodnení, že cena deklarovaná pre colné orgány je vnútropodnikovou cenou, ktorá možno je správnou cenou na colné účely, ale nie je cenou, ktorá by sa mala použiť pri výpočte dampingu v antidampingových konaní. Toto tvrdenie treba zamietnuť, pretože rozdiel medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou, t. j. výška dampingu, by sa mal vyjadriť na rovnakom základe ako rozdiel, ktorý je následne použitý colnými orgánmi na stanovenie cla, ktoré sa bude vyberať. Toto je v skutočnosti hodnota CIF, ktorú žiadateľ deklaruje colným orgánom. Preto bola vo výpočtoch použitá táto hodnota.

(31)

Pokiaľ ide o výpočet výrobných nákladov, žiadateľ spochybnil prístup Komisie, t. j. použitie priemernej nákupnej ceny hlavnej nákladovej položky od nezávislého dodávateľa namiesto skutočnej ceny zaplatenej prepojenému dodávateľovi za rovnakú nákladovú položku pri vytváraní normálnej hodnoty. Toto tvrdenie treba zamietnuť, pretože cena, ktorú účtoval prepojený dodávateľ, bola výrazne nižšia ako cena zaplatená za rovnaký materiál nezávislému dodávateľovi. Túto cenu teda nemožno považovať za cenu stanovenú na zásade trhového odstupu. Preto je potrebné túto zložku nákladov upraviť.

(32)

Po oznámení záveru žiadateľ tvrdil, že náklady na balenie boli pri porovnaní vývozných cien s normálnymi hodnotami posudzované nekonzistentne. Tento problém sa prešetril a administratívne chyby sa podľa potreby opravili.

(33)

Žiadateľ predložil pripomienky aj k vylúčeniu vývozných operácií konkrétneho typu výrobku. Predaj tohto typu výrobku v Únii predstavoval menej ako 5 % predaja príslušného výrobku žiadateľa v Únii počas ORP. Tento bod sa musel zamietnuť, pretože na domácom trhu sa neuskutočnil žiadny predaj tohto typu výrobku a jeho konkrétne výrobné náklady neboli poskytnuté. Vzhľadom na to, že počas ORP bol tento typ výrobku vyvážaný do EÚ v nízkych objemoch, nepovažovalo sa za vhodné založiť vytvorenie normálnej hodnoty na výrobných nákladoch iných typov výrobkov, a tak vykonať úpravy na zohľadnenie rozdielov medzi výrobkami.

(34)

Okrem toho, ako už bolo vysvetlené, najmä vo vzťahu k dvom dôležitým bodom výpočtu dampingového rozpätia, a to i) k otázke, či spoločnosti CHEM, KF a RFAI tvoria jeden hospodársky subjekt (6), a ii) k výpočtu individuálnej výšky dampingu pre CHEM na jednej strane a KF na strane druhej (7), žiadateľ vo svojej reakcii na konečné zverejnenie predložil podrobné pripomienky.

(35)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, a najmä vo vzťahu k bodom, ktoré žiadateľ predložil v reakcii na konečné zverejnenie, boli zaznamenané tieto skutočnosti.

(36)

Žiadateľ znovu zdôraznil svoje stanovisko, že dvaja vyvážajúci výrobcovia a prepojený obchodník RFAI sú v konečnom dôsledku vo vlastníctve a pod kontrolou rovnakých príjemcov a že žiadateľ teda nie je samostatný a jednoducho sa riadi pokynmi svojich majiteľov. Žiadateľ uznal všetky prvky uvedené v odôvodnení 24, ale nesúhlasí s ich posúdením inštitúciami v tom zmysle, že nemajú žiaden vplyv na to, či CHEM, KF a RFAI tvoria jeden hospodársky subjekt.

(37)

Inštitúcie pripomienky žiadateľa zamietajú. Uvedené kritériá, najmä ak sa posudzujú spoločne, predstavujú dobrý základ pre odôvodnenie zamietnutia tvrdenia žiadateľa. Všetky prvky uvedené v odôvodnení 24 poukazujú na skupinovú štruktúru, v ktorej sú všetky spoločnosti osobitými právnickými osobami a v ktorej spoločnosti KF a CHEM vykonávajú kompletnú funkciu vyvážajúcich výrobcov (výrobná a vývozná funkcia), zatiaľ čo RFAI pôsobí najmä ako prepojený obchodník/dovozca v EÚ.

(38)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, v súvislosti s týmto revíznym prešetrovaním nie je v tejto veci nevyhnutné zaujať konečné stanovisko. Vyplýva to z kombinácie dvoch dôvodov. Po prvé, aj keby toto tvrdenie bolo prijaté (popri prijatí, podľa potreby, tvrdení uvedených v odôvodnení 29), v prípade žiadateľa by stále bolo možné zistiť damping na trhu EÚ počas ORP s dampingovým rozpätím približne 13 %. Po druhé, ako je vysvetlené ďalej, v každom prípade v súčasnosti neexistuje dostatok dôkazov, na ktorých základe by sa dampingové rozpätie počas ORP považovalo za trvalé.

(39)

Zástupcovia priemyslu Únie v reakcii na oznámenie konečného záveru tvrdia, že clo na výrobky žiadateľa by sa malo v dôsledku revízneho prešetrovania zvýšiť, pretože za predpokladu, že všetky tvrdenia žiadateľa by sa zamietli, dampingové rozpätie zistené počas revízneho prešetrovania bolo vyššie ako platné clo. Vzhľadom na to, že – ako sa vysvetľuje ďalej – o trvalej zmene okolností neexistuje dostatok dôkazov, nie je tu však žiaden dôvod na zmenu cla, a to ani smerom hore, ani smerom dole.

(40)

Predsa len aj napriek prijatiu niektorých z uvedených tvrdení žiadateľa sa stále ukazuje, že žiadateľ sa dopúšťa dampingu na trhu EÚ počas ORP s dampingovým rozpätím najmenej 13 %. Okrem toho, ako sa vysvetlí ďalej, v každom prípade neexistuje dostatok dôkazov, na ktorých základe by sa dampingové rozpätie počas ORP považovalo za trvalé.

(41)

Žiadateľ vo svojom odôvodnení, prečo ide o trvalú zmenu okolností, vychádza z týchto bodov.

(42)

(43)

Po zverejnení žiadateľ použil podobné tvrdenia. Opäť však nepredložil dostatočné dôkazy. Preto sa dospelo k záveru, že v tejto chvíli neexistuje dostatok dôkazov, že tieto vyššie vývozné ceny žiadateľa sú niečím iným ako len dôsledkom aktuálnych trhových cien (najmä na trhu EÚ) počas ORP. Inými slovami, neexistuje dostatok dôkazov, že príčinou týchto vyšších cien sú zmeny, ktoré žiadateľ urobil vo svojej podnikovej štruktúre v súvislosti s vývozom, a že preto možno očakávať, že tieto ceny zostanú na podobnej (alebo vyššej) úrovni aj v budúcnosti. Najmä, v rozpore s tvrdením žiadateľa, aj za predpokladu, že nová štruktúra prispeje k vyššej účinnosti skupiny, neznamená to, že v budúcnosti jej vývozné ceny do EÚ budú vysoké a nepovedú k dampingu.

(44)

(45)

Toto tvrdenie však nemôže viesť k odstráneniu platných opatrení či k zmierneniu. Pripomína sa, že dokonca aj podľa žiadateľa počas ORP žiadateľ stále vyvážal za dampingové ceny. Okrem toho žiadateľ sám zdôraznil, že EÚ zostáva jeden z jeho tradičných trhov. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že objemy tovaru, ktoré žiadateľ predáva na trhu EÚ, sú stále veľmi významné; ak by sa porovnal objem predaja so spotrebou EÚ počas obdobia pôvodného prešetrovania (8), objem predaja by predstavoval významný trhový podiel (od 5 do 20 %, presné údaje sa nemôžu zverejniť z dôvodu dôvernosti).

(46)

Po oznámení záveru žiadateľ znovu zdôraznil svoje stanovisko, že nové trhové príležitosti by boli skôr na iných trhoch (India, Ázia a Spojené štáty) ako v EÚ. Žiadateľ však nepredložil žiadny podstatný dôkaz na podporu svojich trhových stratégií. Stále existujúce dampingové rozpätie počas ORP, chýbajúce údaje o ostatných trhoch a nestálosť vývozných cien na medzinárodnom trhu sú prvky, ktoré nepodporujú toto tvrdenie, ktoré sa preto musí zamietnuť.

(47)

(48)

Aj keby sa všetky tieto tvrdenia považovali za pravdivé, nič sa nemení na skutočnosti, že počas ORP žiadateľ uplatňoval damping so značným rozpätím a za nestále ceny. Navyše, ako bolo vysvetlené, objem predaja, ktorý žiadateľ realizoval do EÚ počas ORP, nenaznačuje, že žiadateľ sa z tohto trhu presunul alebo že má v úmysle urobiť to v blízkej budúcnosti.

(49)

Vo svojich pripomienkach k zverejneniu žiadateľ zdôraznil, že jediné odôvodnenie, ktoré Komisia v zverejnení uviedla s cieľom poprieť relevantnosť rastúceho dopytu na domácom trhu, je význam zisteného dampingového rozpätia. Žiadateľ ďalej tvrdil, že hoci Komisia uznala mnoho kľúčových bodov týkajúcich sa ruského trhu, nevyvodila z týchto argumentov primeraný záver.

(50)

Tieto tvrdenia sa musia zamietnuť. Po prvé, proti tomuto argumentu hovorí nielen zistenie dampingu, ale aj zistenie týkajúce sa objemu. Po druhé, inštitúcie poznamenávajú, že Komisia nepotvrdila a ani neboli poskytnuté žiadne presvedčivé nezávislé údaje, ktoré by podporili tvrdenie, že v Rusku sa očakáva nárast dopytu po príslušnom výrobku a že vývozné ceny skupiny by rástli oveľa rýchlejšie, ako výrobné náklady.

(51)

(52)

Zistilo sa však výrazné oživenie kapacít po finančnej kríze v roku 2009 a žiadateľ vykázal rozšírenie kapacít o 10 % – 20 % (údaj je uvedený vo forme rozsahu z dôvodu dôvernosti) v porovnaní s obdobím pred finančnou krízou v roku 2009.

(53)

Po zverejnení žiadateľ uviedol, že porovnanie výrobnej kapacity po ORP s výrobnou kapacitou počas sledovaného obdobia nebolo vhodné, keďže žiadateľ očakával finančnú krízu v roku 2009, a preto už znížil výrobné kapacity. S týmto argumentom nemožno súhlasiť; rozšírenie vykázaných kapacít o 10 % – 20 % možno sledovať v porovnaní s rokom 2007, a nie s rokom 2009, keď kapacity boli na najnižšej úrovni. Navyše finančná kríza v roku 2009 nemohla ovplyvniť výrobné kapacity žiadateľa v roku 2007.

(54)

Analýza tvrdení žiadateľa vzhľadom na trvalý charakter zmenených okolností, ako je zhrnuté v predchádzajúcich bodoch, vedie k záveru, že v súčasnosti neexistuje dostatok dôkazov, že akékoľvek zmenené okolnosti majú trvalý charakter. Zdá sa, že vývozné ceny žiadateľa, a teda jeho dampingové rozpätie, budú pravdepodobne naďalej kolísať, pričom budú sledovať najmä vývoj cien na svetovom trhu. V rozsahu, v akom žiadateľ preukázal určité zmenené okolnosti, ich preto nemožno považovať za dôkaz, že cenové správanie žiadateľa počas ORP má trvalý charakter. Dospelo sa preto k záveru, že znížiť clo by bolo momentálne predčasné, a teda neoprávnené.

(55)

Žiadateľ spolu so svojím prepojeným dovozcom ponúkli cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(56)

Prešetrovanie potvrdilo, že cena výrobku je veľmi nestabilná. Ako je už uvedené v odôvodnení 42, stanovilo sa, že predajné ceny žiadateľa v Únii boli počas ORP veľmi odlišné. Tento výrobok preto nie je vhodný pre pevne stanovený cenový záväzok. Aj keď vývozca navrhol mechanizmus indexácie, nebolo možné určiť súvislosť medzi nestabilitou cien konečného výrobku a navrhovaným zdrojom indexácie, najmä preto, že sa tiež týka konečného výrobku a cien, ktoré boli ovplyvnené dampingovým dovozom. Preto sa dospelo k záveru, že navrhovaná indexácia nie je vhodná.

(57)

Pokiaľ ide o špecifické riziká, zistilo sa, že z dôvodu komplexnej štruktúry spoločnosti je riziko krížovej kompenzácie veľmi vysoké: iné výrobky ako príslušný výrobok by mohli byť predávané prostredníctvom obchodníka mimo Únie inej prepojenej pobočke v tretej krajine a potom znovu predávané do Únie.

(58)

Okrem toho, keďže samotný výrobok existuje v rozdielnej kvalite a dováža sa hlavne hromadne, nebolo by pre colné orgány možné rozlíšiť chemickú špecifikáciu (na ktorú sa potenciálne vzťahujú rôzne minimálne dovozné ceny) bez individuálnej analýzy každej transakcie, čím by sa monitorovanie stalo veľmi náročné až nerealizovateľné.

(59)

Cenový záväzok bol preto zamietnutý.

(60)

Vzhľadom na zistenie dampingu, ako aj na skutočnosť, že neexistuje dôkaz o trvalom charaktere zmenených okolností, sa rozhodlo, že akciová spoločnosť Chelyabinsk Electrometallurgical Integrated Plant a jej prepojená spoločnosť Kuznetsk Ferroalloy Works budú naďalej podliehať úrovni cla stanovenej v pôvodnom nariadení, t. j. 22,7 %,