24.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 219/65

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zahájení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Poľska na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Poľska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Poľsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

Rada 1. decembra 2011 prijala závery, v ktorých vyzvala Výbor pre sociálnu ochranu, aby v spolupráci s Výborom pre zamestnanosť a ďalšími výbormi predložil svoje vyjadrenie k opatreniam odporúčaným v rámci cyklu politík stratégie Európa 2020. Toto vyjadrenie je súčasťou stanoviska Výboru pre zamestnanosť.

(6)

Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

Európska rada 2. marca 2012 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a konkurencieschopnosti, riešenia nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(8)

Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)

Poľsko 25. apríla 2012 predložilo svoj konvergenčný program, ktorý sa vzťahuje na roky 2012 – 2015, a 27. apríla 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je realistický a v súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2012. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe je napraviť nadmerný deficit do roku 2012 a do roku 2015 dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ. Konvergenčným programom sa potvrdzuje strednodobý rozpočtový cieľ deficitu vo výške 1 % HDP, ktorý primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Plánovaná náprava deficitu je v súlade s termínom, ktorý stanovila Rada, a plánované fiškálne úsilie je v súlade s odporúčaním Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Vychádzajúc z (prepočítaného) štrukturálneho salda (5) je plánovaný ročný pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu vyšší než 0,5 % HDP (v štrukturálnom vyjadrení). Miera rastu verejných výdavkov je po zohľadnení diskrečných opatrení na strane príjmov v súlade s referenčnou hodnotou Paktu o stabilite a raste počas celého programového obdobia, ale podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2012 túto referenčnú hodnotu pre výdavky tesne prevyšuje v prípade roku 2013. Dostatočný pokrok smerom k strednodobému cieľu si môže vyžadovať dodatočné úsilie, keďže sa predovšetkým spolieha na rozsiahlejšie škrty výdavkov na verejné investície a nie je dostatočne podložený podrobnými opatreniami v neskorších rokoch konvergenčného programu. Predpokladá sa, že verejný dlh Poľska zostane počas obdobia konvergenčného programu pod úrovňou 60 % HDP. Podľa prognóz vnútroštátnych orgánov bude postupne klesať z 56,3 % HDP v roku 2011 na 49,7 % HDP v roku 2015, pričom Komisia po zohľadnení možných rizík konsolidačných plánov očakáva, že zlepšenie bude prebiehať pomalšie.

(11)

Vláda ešte nevykonala opatrenia na zavedenie trvalého výdavkového pravidla do roku 2013. Práca na trvalom pravidle je stále vo fáze príprav a doposiaľ neboli zverejnené žiadne podrobnosti. Takisto sa nedosiahol žiaden pokrok v úprave klasifikácie národných účtov podľa európskeho systému účtov (normy ESA 95) a v zlepšení koordinácie v rámci jednotlivých úrovní verejnej správy, pokiaľ ide o rozpočtový proces.

(12)

Nezamestnanosť mladých ľudí sa pohybuje nad priemerom EÚ a je prevažne dôsledkom nesúladu medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami a zlého prístupu k učňovskému vzdelávaniu a vzdelávaniu na pracovisku. Na zjednodušenie vstupu mladých ľudí na pracovný trh sa plánujú opatrenia. Čiastočné zneužívanie samostatne zárobkovej činnosti a občianskoprávnych zmlúv, ktoré neupravuje pracovné právo, sa zdá byť príčinou segmentácie trhu práce a chudoby zamestnaných, ktorá je jedna z najvyšších v Únii. Navyše by sa mal revidovať rozsah a primeranosť podpory vo forme dávok pre nezamestnaných v prípade osôb s nízkymi mzdami.

(13)

Poľsko začalo v druhej polovici roka 2011 zavádzať ambicióznu reformu vyššieho vzdelávania. Jej cieľom je posilniť prepojenia medzi univerzitami a podnikmi a vyriešiť nepomer medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami a pracovnými miestami. Cieľ reformy je ten, aby boli kurzy flexibilnejšie a rýchlejšie reagovali na meniace sa potreby pracovného trhu. Takisto podporuje samostatnú zárobkovú činnosť. Napriek tomu stále existuje potreba zlepšiť význam a kvalitu vyučovania s osobitným dôrazom na terciárne súkromné inštitúcie.

(14)

Účasť žien na trhu práce je potrebné zvýšiť zlepšením systému starostlivosti o deti. Poľsko má v súčasnosti najnižšiu mieru zápisu detí do predškolského vzdelávania v Európe. Dôvodom je nedostatok miest a primeranej infraštruktúry. Vyhlásenie vlády, že vyčlení dodatočné finančné prostriedky na vytvorenie zariadení predškolskej starostlivosti o deti (vo veku od 3 do 5 rokov) sa nepremietlo do zákona o rozpočte na rok 2012, v ktorom sa znížili príspevky na vzdelávanie. Výsledkom bolo uzatvorenie škôl a materských škôlok v niektorých obciach.

(15)

Poľsko s cieľom vyriešenia nízkej účasti starších pracovníkov na trhu práce prijalo všeobecnú dôchodkovú reformu. Zákonný vek odchodu do dôchodku sa bude postupne zvyšovať od roku 2013 s cieľom dosiahnuť dôchodkový vek 67 rokov v prípade mužov v roku 2020 (v súčasnosti je to 65 rokov) a v prípade žien v roku 2040 (v súčasnosti je to 60 rokov). Poľsko pokračovalo vo svojom úsilí obmedziť priaznivé podmienky odchodu do dôchodku v prípade uniformovaných služieb. V roku 2011 zaviedlo niekoľko zmien vo fonde sociálneho zabezpečenia pre poľnohospodárov (KRUS). Táto reforma je však z hľadiska pracovného trhu dočasná a nedostatočná. Baníci stále požívajú výhody osobitného dôchodkového systému.

(16)

Cieľom nedávnych reforiem na zlepšenie výskumného prostredia je sústrediť individualizované financovanie v inštitúciách s najlepšou výkonnosťou. Národný výskumný program prijatý v auguste 2011 je dôležitým krokom v tomto smere. Je však aj naďalej nejasné, ako sú priority v uvedenom programe poprepájané a uskutočňované v politike inovácií a priemyslu.

(17)

Existujúce obmedzenia v oblasti poskytovania odborných služieb v rámci slobodných povolaní sú hlavnou prekážkou pre ďalší rast, predovšetkým v stavebníctve, doprave a zdravotníctve. Vláda ohlásila plán znížiť reguláciu v prípade odborných služieb poskytovaných v rámci slobodných povolaní o 50 %, pokiaľ ide o požiadavky na vzdelanie aj udeľovanie povolení. Administratívna záťaž pre podniky je aj napriek nedávnym snahám naďalej vysoká a vo verejnej správe pretrváva nedostatočná efektivita. Obavy vzbudzujú najmä vysoké náklady na dodržiavanie predpisov, zložité a nestále daňové právne predpisy, slabá vynútiteľnosť plnení zo zmlúv, zdĺhavé a zaťažujúce postupy udeľovania licencií a povolení či registrácia majetku a právne predpisy týkajúce sa územného plánovania. Súdne konania a ďalšie zákonné opatrenia sú zdĺhavé a relatívne vysoký počet prípadov je nevybavených.

(18)

Rast a hospodárska súťaž v odvetví energetiky sú v dôsledku pomalého vykonávania právnych predpisov EÚ obmedzené, predovšetkým čo sa týka druhého a tretieho energetického balíka a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (6) (smernica o obnoviteľnej energii), ako aj prebiehajúcich konaní o nesplnení povinnosti. Hoci sa diaľničné siete a siete rýchlostných ciest rozsiahlo budujú s podporou finančných prostriedkov EÚ, potreba investícií do železničnej siete je oveľa naliehavejšia vzhľadom na veľmi zlý stav infraštruktúry. Poľsko na tento účel plne nevyužíva prostriedky z kohézneho fondu. Stále existujú prekážky pre efektívne fungovanie železničného trhu.

(19)

Poľsko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov. Záväzky a plnenie záväzkov predstavených v roku 2011 sa vzťahuje na podporu zamestnanosti, zlepšenie konkurencieschopnosti, posilnenie udržateľnosti verejných financií a finančnej stability. Komisia posúdila plnenie záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v odporúčaniach.

(20)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Poľska. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Poľsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 6.

(21)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (7) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1,

1.

Zabezpečiť plánovaný pokrok smerom k náprave nadmerného deficitu. Na tento účel v plnom rozsahu plniť rozpočet na rok 2012 a dosiahnuť štrukturálnu úpravu podľa odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Ďalej špecifikovať opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania rozpočtovej stratégie pre rok 2013 a po tomto roku podľa plánu, ako aj zabezpečiť primerané úsilie o štrukturálnu úpravu na dosiahnutie dostatočného pokroku smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu vrátane splnenia referenčnej hodnoty pre výdavky. Minimalizovať škrty vo výdavkoch podporujúcich rast v budúcnosti a zlepšiť daňovú disciplínu.

2.

Urýchliť reformu fiškálneho rámca uzákonením právnych predpisov s cieľom zavedenia trvalého výdavkového pravidla do roku 2013. Toto pravidlo by malo byť v súlade s európskym systémom účtov. Prijať opatrenia na strednodobé posilnenie mechanizmov koordinácie medzi rôznymi úrovňami verejnej správy a posilnenie ročných rozpočtových procesov.

3.

Znížiť nezamestnanosť mladých ľudí, zvýšiť dostupnosť učňovského vzdelávania a vzdelávania na pracovisku, zlepšiť kvalitu odborného vzdelávania a prijať navrhovanú stratégiu celoživotného vzdelávania. Dosiahnuť väčší súlad medzi výstupmi zo vzdelávacieho systému a potrebami trhu práce a zlepšiť kvalitu vyučovania. Odstrániť segmentáciu na trhu práce a chudobu zamestnaných, obmedziť nadmerné používanie občianskoprávnych zmlúv a predĺžiť skúšobné obdobie v prípade zmlúv na dobu neurčitú.

4.

Zintenzívniť úsilie o zvýšenie účasti žien na trhu práce a zvýšiť mieru zápisu detí do zariadení pre najmenšie deti a do predškolských zariadení zabezpečením stabilného financovania a investícií do verejnej infraštruktúry, zabezpečením kvalifikovaných zamestnancov a cenovej dostupnosti týchto zariadení. Vyriešiť zakorenené praktiky predčasného odchodu do dôchodku s cieľom zvýšiť vek odchodu z trhu práce. Postupne ukončiť osobitný dôchodkový systém pre baníkov s cieľom ich začlenenia do všeobecného systému. Vykonať ambicióznejšie, trvalé kroky na uskutočnenie reformy fondu sociálneho zabezpečenia pre poľnohospodárov (KRUS), aby lepšie odrážal príjem jednotlivcov.

5.

Prijať dodatočné opatrenia na zabezpečenie podnikateľského prostredia, ktoré podporuje inovácie, zabezpečením lepšieho prepojenia medzi výskumom, inováciami a priemyslom a vytvorením spoločných prioritných oblastí a nástrojov podporujúcich celý cyklus inovácií; zlepšiť prístup k financovaniu v prípade výskumných a inovačných aktivít prostredníctvom záruk a preklenovacieho financovania.

6.

Zintenzívniť úsilie na zlepšenie stimulov pre investície do kapacity na výrobu energie a pre energetickú efektívnosť v celom energetickom reťazci, urýchliť vývoj elektrickej rozvodnej siete vrátane cezhraničných prepojení, odstrániť prekážky pri cezhraničnej výmene elektrickej energie a posilniť hospodársku súťaž v odvetví plynárenstva postupným odstraňovaním regulovaných cien a vytvorením platformy obchodovania s plynom. Posilniť úlohu a zdroje regulátora železničného trhu a zabezpečiť účinné a pružné vykonávanie železničných investičných projektov. Znížiť obmedzenia v prípade odborných služieb poskytovaných v rámci slobodných povolaní, zjednodušiť vymáhanie plnení zo zmlúv a požiadavky na získanie stavebného povolenia.