22.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 398/10

(1)

Listom z 13. júna 2007 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s „regulovanými predajnými tarifami elektrickej energie“ (ďalej len „štandardné tarify“) a „prechodnými regulovanými tarifami prispôsobenými trhu“ (ďalej len „návratné tarify“), obidve so svojimi žltými a zelenými zložkami, pokiaľ ide o ich uplatnenie po 1. júli 2004 na odberateľov mimo domácností, ktorí nie sú malými podnikmi. Na pravidlá a tarify uplatniteľné na odberateľov v domácnosti a na malé podniky („modré“ tarify) sa nevzťahuje tento postup.

(2)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci.

(3)

Komisia v tejto veci dostala pripomienky zainteresovaných strán. Odovzdala ich Francúzsku, pričom mu umožnila poskytnúť k nim komentáre, ktoré dostala listom z 31. januára 2008.

(4)

V rámci skúmania uvedených opatrení sa Komisia oboznámila s článkom 166 zákona č. 2008-776 zo 4. augusta 2008 (4), ktorý nadobudol účinnosť 6. augusta 2008. Týmto opatrením sa zmenil a doplnil článok 30-1 zákona č. 2004-803 z 9. augusta 2004 v znení zmien a doplnení (5), ktorým sa zaviedol systém návratných taríf.

(5)

Listom z 10. marca 2009 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí rozšíriť konanie vo veci formálneho zisťovania (6) na systém návratných taríf, tak ako vyplýva zo zmien a doplnení zavedených článkom 166 zákona č. 2008-776. Komisia sa totiž domnievala, že systém návratných taríf, pokiaľ ide o ich zelenú a žltú zložku, tak ako bol zmenený a doplnený článkom 166 zákona č. 2008-776, obsahoval ešte štátnu pomoc v prospech koncových spotrebiteľov mimo domácností, ktorí nie sú malými podnikmi, ako to bolo aj v prípade pred zmenami a doplneniami.

(6)

Francúzsko predložilo pripomienky k rozšíreniu konania 16. apríla 2009 a potom komentáre k pripomienkam tretích strán 21. októbra 2009.

(7)

Dňa 15. septembra 2009 francúzsky premiér informoval komisárov zodpovedných za hospodársku súťaž a energetiku o záväzkoch, ktoré bolo Francúzsko ochotné prijať v súvislosti s týmto konaním. Listom z toho istého dňa príslušní zodpovední komisári poskytli odpoveď.

(8)

Dňa 12. januára 2012 francúzsky premiér informoval komisárov zodpovedných za hospodársku súťaž a energetiku o dodatočných záväzkoch, ktoré bolo Francúzsko ochotné prijať v súvislosti s týmto konaním. Listom z toho istého dňa príslušní zodpovední komisári poskytli odpoveď.

(9)

V tejto časti sa opisujú zákony a právne predpisy uplatniteľné na obidva systémy regulovaných taríf, na ktoré sa vzťahuje toto konanie, ich spôsob financovania a vývoj taríf v porovnaní s referenčnými trhovými cenami. Tento vývoj bude napokon zasadený do špecifického kontextu francúzskeho trhu s elektrickou energiou a štrukturálnych reforiem, ktoré sa zaviedli, aby bol tento trh konkurencieschopnejší.

(10)

Tarifné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto konanie, sa v tomto rozhodnutí opíšu zo všetkých ich podstatných hľadísk. Pokiaľ ide o podrobnosti a odkazy na zverejnenie právnych noriem, v ktorých sa upravujú, uvádza sa odkaz na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania a na rozhodnutie o rozšírení tohto konania.

(11)

Fungovanie odvetvia elektrickej energie vo Francúzsku sa riadi zákonom č. 2000-108 z 10. februára 2000 o modernizácii a rozvoji služby vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie (7).

(12)

Koncoví spotrebitelia elektrickej energie môžu kupovať vo Francúzsku elektrickú energiu prostredníctvom dvoch hlavných kanálov, „voľného trhu“ a „regulovaného trhu“.

(13)

Až do 1. júla 2007 existovali súbežne dve kategórie koncových spotrebiteľov: „oprávnení“ odberatelia a „neoprávnení“ odberatelia. Oprávnenými odberateľmi sú tí, ktorí majú právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektrickej energie s dodávateľom podľa svojho výberu za voľne stanovenú cenu. Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení nariadenia 96/92/ES (8) sú oprávnení všetci odberatelia mimo domácností (9) od 1. júla 2004 a všetci odberatelia v domácnosti od 1. júla 2007.

(14)

Každý oprávnený odberateľ vo Francúzsku si môže v prípade každého zo svojich miest spotreby slobodne uplatniť alebo neuplatniť nárok na oprávnenosť, teda uplatniť si svoje právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektrickej energie za voľne stanovenú cenu s dodávateľom podľa svojho výberu bez ohľadu na to, či tento dodávateľ je, alebo nie je etablovaným dodávateľom už prítomným na francúzskom trhu pred jeho liberalizáciou. Voľný trh sa týka oprávnených odberateľov, ktorí si uplatnili nárok na oprávnenosť. Konečná cena zaplatená za spotrebovanú elektrickú energiu na voľnom trhu zahŕňa zložku „za dodávku“ a zložku „za použitie sústavy“. Zložka „za dodávku“ určená dodávateľom je výsledkom slobodnej dohody medzi odberateľom a dodávateľom a zodpovedá nákladom na zásobovanie a marketing dodávateľa a jeho ziskovej marži. Zložka „za použitie sústavy“ zodpovedá nákladom za prenos elektrickej energie a za použitie sústavy (tarifa za používanie verejných elektrických sietí – Tarif d’Utilisation des Réseaux Publics d’Electricité – ďalej len „TURPE“). Suma zložky „za použitie sústavy“ je regulovaná štátom a preplácaná prevádzkovateľom prenosových a distribučných sústav.

(15)

Regulovaný trh sa týka oprávnených odberateľov, ktorí sa rozhodli neuplatniť si nárok na oprávnenosť. Koncoví spotrebitelia získavajú na regulovanom trhu „službu vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie“. Fungovanie tohto systému a prístup k službe vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie sú upravené zákonom č. 2000-108 o modernizácii a rozvoji služby vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie, osobitne jeho článkami 2, 4 a 22.

(16)

Koncoví spotrebitelia kupujú elektrickú energiu na regulovanom trhu od dodávateľa určeného štátom a za regulované ceny, teda za štandardné tarify uvedené v odôvodnení 1. Štát určuje dodávateľov poverených distribúciou elektrickej energie v rámci služby vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie podľa zemepisných oblastí príslušnosti. Približne na 95 % francúzskeho územia ide o spoločnosť Electricité de France (ďalej len „EDF“). Ostatní príslušní distribútori sú všeobecne známi pod názvom „nezoštátnení distribútori“ alebo „miestne distribučné spoločnosti“. EDF vlastní vlastné odvetvie výroby elektrickej energie. Pokiaľ ide o miestne distribučné spoločnosti, tie sa najčastejšie zásobujú elektrickou energiou od EDF tiež za regulované ceny nazývané „tarify za predaj elektrickej energie nezoštátneným distribútorom“.

(17)

Článkom 66 rámcového zákona č. 2005-781 z 13. júla 2005 o stanovení usmernení v oblasti energetickej politiky (10) sa udelilo každému oprávnenému odberateľovi právo využívať dodávku elektrickej energie za štandardné tarify pre každé jestvujúce miesto spotreby, pri ktorom si predtým neuplatnil nárok na oprávnenosť tento odberateľ ani iná osoba.

(18)

Týmto článkom sa udelilo rovnaké právo oprávneným odberateľom na ich nové miesta spotreby, pokiaľ boli tieto miesta napojené na distribučnú alebo prenosovú sústavu elektrickej energie do 31. decembra 2007.

(19)

Dátum, odkedy si mohli miesta spotreby novo napojené na distribučnú a prenosovú sústavu elektrickej energie uplatniť nárok na dodávku elektrickej energie za štandardné tarify, sa v roku 2007 posunul na 1. júl 2010. Povinnosť dodávky elektrickej energie za štandardné tarify odberateľom, ktorí využili tento nárok, spočíva na EDF a na miestnych distribučných spoločnostiach podľa zemepisnej oblasti, v ktorej sa nachádza príslušné miesto spotreby.

(20)

Článok 66 zákona č. 2005-781 bol následne zmenený a doplnený. Vo verzii vyplývajúcej zo zmien a doplnení podľa zákona č. 2008-66 z 21. januára 2008 o regulovaných tarifách elektrickej energie a zemného plynu (11) sa rozširuje výhoda dodávky elektrickej energie za štandardné tarify:

(21)

V platných zákonoch a právnych predpisoch sa ustanovuje, že štandardné tarify sú vymedzené v závislosti od kategórií založených na vnútorných vlastnostiach dodávok a v závislosti od nákladov na tieto dodávky. Okrem toho rozhodnutia o štandardných tarifách prijímajú spoločne ministri hospodárstva a energetiky na základe stanoviska Komisie pre reguláciu energetiky (Commission de régulation de l’énergie – ďalej len „CRE“) založeného na posúdení technických nákladov a finančného účtovníctva prevádzkovateľov. Zmena štandardných taríf sa schvaľuje každý rok a musí odzrkadľovať zmenu vlastných nákladov elektrickej energie, zložených z investičných nákladov a prevádzkových nákladov na výrobný park a na prenosové a distribučné sústavy, ako aj náklady na palivá. Stanovenie taríf za elektrickú energiu musí odzrkadľovať výrobné náklady a poskytovanie tejto energie odberateľom.

(22)

Štandardné tarify sú integrovanými cenami, ktoré zahŕňajú cenu za dodávku elektrickej energie, ako aj súbor nákladov na prenos a používanie sústav. Rozdelené sú podľa kategórií odberateľov nazývaných „tarifné opcie“. Tarifné opcie závisia od takých parametrov ako napájací výkon, lehota využívania a možnosť zániku používateľa. Na niektorých odberateľov sa môžu vzťahovať viaceré tarifné opcie a v takom prípade si z nich musia vybrať.

(23)

Tarifné opcie sú zoskupené do troch hlavných kategórií, nazývaných „modré“, „žlté“ a „zelené“ tarify. V období rokov 2009 až 2011 sa žlté tarify a zelené tarify uplatňovali jednotlivo na 300 000 a 100 000 miest spotreby.

(24)

Článkom 15 ods. V a článkom 16 zákona č. 2006-1537 zo 7. decembra 2006 o energetickom odvetví (13) sa zmenil tento skutkový stav zavedením systému návratných taríf (14). Tento systém umožňuje koncovým spotrebiteľom, ktorí sa zásobujú na voľnom trhu, opäť využívať za istých podmienok regulovanú cenu.

(25)

V pôvodnej verzii uplatniteľnej v období rokov 2004 až 2008 umožňoval systém návratných taríf každému koncovému odberateľovi, ktorý sa zásoboval na voľnom trhu, požiadať svojho dodávateľa elektrickej energie o nahradenie klauzuly o cene v zmluve o dodávke „návratnou tarifou“ stanovenou štátom, a to na obdobie dvoch rokov po podaní žiadosti, pričom ostatné zmluvné podmienky ostali nezmenené (15). Na získanie návratnej tarify musel koncový spotrebiteľ o to písomne požiadať svojho dodávateľa pred 1. júlom 2007.

(26)

Okrem toho sa článkom 30-1 zákona č. 2004-803 ustanovilo, že návratná tarifa „sa ipso iure vzťahuje na platné zmluvy odo dňa, keď bola podaná žiadosť“ a že „sa vzťahuje aj na zmluvy uzatvorené po podaní písomnej žiadosti uvedenej v prvom odseku tohto bodu I vrátane zmlúv s iným dodávateľom.“ Ak sa skončila platnosť zmluvy o dodávke koncového spotrebiteľa, ktorý požiadal o možnosť využitia návratnej tarify v priebehu dvoch rokov nasledujúcich po prvotnej žiadosti, tento spotrebiteľ mohol požiadať každého dodávateľa elektrickej energie, ktorý súhlasil s uzatvorením zmluvy o dodávke s ním, aby mu dodával elektrickú energiu za návratnú tarifu až do konca tohto obdobia dvoch rokov.

(27)

Z ustanovení upravujúcich systém návratných taríf vyplývalo, že:

(28)

Tak ako štandardné tarify, aj návratné tarify sú integrované ceny, ktoré zahŕňajú cenu za dodávku elektrickej energie, ako aj súbor nákladov na prepravu a používanie prenosových a distribučných sústav. Návratná tarifa nemôže byť vyššia o viac ako 25 % než štandardná tarifa uplatniteľná na miesto spotreby vyznačujúce sa rovnakými vlastnosťami.

(29)

Výška návratných taríf sa stanovuje ministerskou vyhláškou na základe výšky štandardnej tarify, ktorá by sa vzťahovala na spotrebiteľa vyznačujúceho sa rovnakými vlastnosťami a ktorý by si neuplatnil nárok na oprávnenosť. Z toho vyplýva, že návratné tarify kopírujú vývoj štandardných taríf. Vo vyhláške z 3. januára 2007, ktorou sa určuje úroveň prechodnej regulovanej tarify prispôsobenej trhu (16), sa stanovujú tieto relatívne hodnoty:

(30)

Podľa článku 30-2 zákona č. 2004-803 dodávatelia elektrickej energie, ktorí zásobujú niektorých zo svojich odberateľov za návratnú tarifu na základe žiadosti zaslanej týmito odberateľmi a ktorí preukážu, že nemôžu vyrábať alebo získavať elektrickú energiu potrebnú na zásobovanie týchto odberateľov za cenu nižšiu ako zložka „za dodávku“ návratnej tarify, získavajú náhradu. Táto náhrada pokrýva rozdiel na jednej strane medzi vlastnými nákladmi na výrobu daného dodávateľa alebo cenou, za ktorú sa zásobuje na veľkoobchodnom trhu, zohľadnenú v rozsahu maximálnej výšky, ktorú má špecifickú a ktorá je stanovená podľa pravidiel určených ministerskou vyhláškou, a na strane druhej medzi príjmami zodpovedajúcimi daným dodávkam. Vlastné náklady na výrobu dodávateľa sú prípadne ocenené pri zohľadnení vlastných nákladov na výrobu „spoločností prepojených“ s týmto dodávateľom, pôsobiacich na vnútroštátnom území. Nahradené náklady sa vypočítavajú na základe finančného účtovníctva, ktoré vedú dodávatelia podľa pravidiel stanovených CRE. Toto účtovníctvo sa kontroluje na ich náklady a CRE ho môže dať preveriť nezávislou inštitúciou podľa svojho výberu.

(31)

Podrobné pravidlá upravujúce systém náhrad sú stanovené vládnym nariadením č. 2007-689 zo 4. mája 2007 o náhrade nákladov prechodnej regulovanej tarify prispôsobenej trhu (17). Maximálna výška uvedená v odôvodnení 30 sa vypočítava podľa cien zaznamenaných na francúzskom veľkoobchodnom trhu takým spôsobom podľa francúzskych orgánov, aby sa zabránilo špekulatívnemu správaniu a zneužívaniu. Maximálna výška pôvodne vyplývala z výpočtového vzorca určeného ministerskou vyhláškou zo 4. mája 2007. Tento vzorec určoval maximálnu výšku ako kombináciu priemerných cien zaznamenaných na hlavnej francúzskej burze s elektrickou energiou (Powernext) v prípade štandardizovaných ročných, mesačných a denných termínovaných zmlúv o základnej dodávke a dodávke v špičke (18). Umožňoval len okrajové prispôsobenie maximálnej výšky osobitostiam každého dotknutého dodávateľa. Zmenený bol ministerskou vyhláškou z 22. decembra 2008, ktorou sa zdokonalil tak, aby lepšie zohľadňoval vo výpočte maximálnej výšky jestvovanie rozdielov medzi vlastnými nákladmi v závislosti od profilu spotreby svojich odberateľov zásobovaných za návratnú tarifu.

(32)

Zo zmeneného a doplneného vládneho nariadenia č. 2007-689 vyplýva, že ak má dodávateľ priamo alebo prostredníctvom prepojených spoločností výrobné prostriedky vo Francúzsku pokrývajúce celú spotrebu jeho koncových odberateľov a ak jeho vlastné náklady sú nižšie ako francúzske veľkoobchodné trhové ceny, náklady, na ktoré sa vzťahuje náhrada, sú určené podľa týchto vlastných nákladov a nie v porovnaní s cenami zaznamenanými na veľkoobchodnom trhu. Okrem toho, ak sú tieto náklady nižšie ako zložka „za dodávku“ návratných taríf, príslušný dodávateľ nezískava nijakú náhradu. To je prípad spoločnosti EDF, ktorá dodáva väčšinu objemov elektrickej energie poskytovanej v rámci systému návratných taríf na voľnom trhu a ktorá má veľké jadrové a vodné výrobné kapacity s výrobnými nákladmi nižšími ako zložka „za dodávku“ návratných taríf.

(33)

Pokiaľ dodávateľ nemá priamo alebo nepriamo prostredníctvom prepojených spoločností výrobné prostriedky vo Francúzsku pokrývajúce celú spotrebu jeho koncových odberateľov, náhrada, ktorá sa mu vypláca, je určená v rozsahu maximálnej výšky uvedenej v odôvodnení 30 na základe cien zaznamenaných na veľkoobchodnom trhu, množstiev predanej elektrickej energie koncovým odberateľom nachádzajúcim sa vo Francúzsku, vlastných nákladov spojených s výrobnými prostriedkami, ktoré má dodávateľ vo Francúzsku priamo alebo prostredníctvom prepojených spoločností, a podielu predaných množstiev, ktorý bol vyrobený týmito výrobnými prostriedkami.

(34)

Okrem toho náklady na marketing spojené s dodávkou za návratnú tarifu odpočítané od príjmov spojených s touto dodávkou sa tiež zohľadňujú vo výpočte náhrady. Napokon zákony a právne predpisy upravujúce mechanizmus náhrady nestanovujú ziskovú maržu pre dodávateľov poberajúcich náhradu.

(35)

Náhrada sa financuje z výnosu dvoch povinných príspevkov:

(36)

V zákone sa ustanovuje, že výnos z týchto dvoch povinných príspevkov vyberá Štátna depozitná pokladnica (Caisse des dépôts et consignations). Sumu náhrady, na ktorú má nárok každý príslušný dodávateľ, vypočítava CRE na základe ohlásení, ktoré mu zasielajú uvedení dodávatelia. CRE odovzdáva výsledok týchto výpočtov Štátnej depozitnej pokladnici, ktorá vykonáva príslušné platby.

(37)

V prípade, že oba povinné príspevky nestačia na vyplatenie všetkých náhrad za daný rok, nedostatočný výber sa pripočítava k sume zaťažení, ktorá sa má vyzbierať v nasledujúcom roku. Náklady, ktoré sa majú pokryť v roku 2011, sa tak skladajú z plánovaných nákladov na rok 2011 vo výške 3,4 mld. EUR a z vyrovnania za rok 2009 vo výške 1,4 mld., čo spolu predstavuje 4,8 mld. EUR. V záujme toho, aby sa mohli úplne nahradiť tieto náklady, príspevok za službu vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie sa mal zvýšiť v roku 2011 na 12,9 EUR/MWh, z toho 9,3 EUR/MWh na pokrytie nákladov za rok 2011 a 3,6 EUR/MWh na financovanie vyrovnania za rok 2009. Príspevok za službu vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie však bol stanovený v roku 2011 na 7,5 EUR/MWh, čím vznikol plánovaný deficit náhrady EDF za rok 2011 vo výške 2 mld. EUR, k čomu sa pripočítava deficit za rok 2010 odhadovaný na 1 mld. EUR.

(38)

Článkom 166 zákona č. 2008-776 sa zmenil a doplnil článok 30-1 zákona č. 2004-803, čím sa umožnilo každému koncovému spotrebiteľovi, ktorého miesto spotreby už bolo zásobované elektrickou energiou v rámci systému návratných taríf, aby naďalej využíval návratné tarify v prípade tohto miesta až do 30. júna 2010, zatiaľ čo pôvodne ich mohol koncový spotrebiteľ využívať iba počas obdobia dvoch rokov, ktoré sa končilo najneskôr 30. júna 2009.

(39)

Okrem toho článok 166 zákona č. 2008-776 umožňoval každému koncovému spotrebiteľovi, aby si podal žiadosť, a to až do 30. júna 2010, zatiaľ čo predtým nebolo možné podať žiadosti o využívanie systému návratných taríf už od 1. júla 2007.

(40)

Ďalej sa týmto článkom stanovilo, že koncový spotrebiteľ, ktorý upustil od využívania návratných taríf za zásobovanie miesta spotreby, už nemohol opäť požiadať o ich využívanie na zásobovanie uvedeného miesta.

(41)

Napokon sa článkom stanovilo, že žiadny koncový spotrebiteľ nemohol využívať systém návratných taríf po 30. júni 2010.

(42)

Od 1. januára 2004 sa ročne upravovali ministerskou vyhláškou štandardné tarify a od roku 2006 návratné tarify. Štruktúra tarifného systému, teda všetky tarifné opcie a verzie ponúkané jednotlivým koncovým spotrebiteľom v závislosti od ich napájacieho výkonu a spotrebných profilov, zostala v podstate nezmenená od roku 2004. Jednotlivé úpravy úrovne štandardných a návratných taríf mali formu priemerného zvýšenia osobitne definovaného pre každú zo základných kategórií tarifných opcií a potom rozpracovaného pre každú tarifnú opciu a verziu.

Tabuľka 1

Štandardné a návratné tarify (EUR/MWh bez DPH) od 1. januára 2004 do 1. januára 2012  (20)

(43)

Na voľnom trhu boli ceny v priebehu roka 2004 pomerne stabilné od 30 do 35 EUR/MWh, potom sa v roku 2005 pravidelne zvyšovali, až dosiahli koncom roka 2005 sumu nad 50 EUR/MWh. V priebehu roka 2006 sa ceny pohybovali od 50 do 60 EUR/MWh s priemerom približne 55 EUR/MWh. Až do 7. decembra 2006 sa mohli ceny na voľnom trhu vyvíjať nezávisle od úrovne štandardných taríf, keďže koncový spotrebiteľ zásobovaný na voľnom trhu sa nemohol vrátiť na regulovaný trh, ak cena, ktorú získal na voľnom trhu, bola vyššia ako štandardné tarify.

(44)

Z údajov, ktoré poskytla CRE (21), vyplýva, že ceny termínovaných zmlúv na veľkoobchodnom trhu kolíšu omnoho viac ako návratné tarify a boli omnoho vyššie ako zložka „za dodávku“ návratných zelených a žltých taríf v priebehu prvých troch štvrťrokov roku 2008. Ceny ročných zmlúv o základnej dodávke na rok 2009 dosahovali 85,6 EUR/MWh k 30. septembru 2008. Ceny ročných zmlúv o dodávke v špičke zas dosahovali v roku 2009 približne 120 EUR/MWh k tomu istému dátumu. Pokiaľ ide o francúzske orgány, tie uviedli, že počas prvého polroka roku 2008 ceny ročných zmlúv o základnej dodávke na burze Powernext stúpli zo 60 na 80 EUR/MWh, pričom medzitým dosiahli aj maximum 90 EUR/MWh.

(45)

V roku 2009 ceny za elektrickú energiu klesli v dôsledku nepriaznivej hospodárskej konjunktúry a poklesu cien fosílnych zdrojov energie. Vo svojej správe o fungovaní trhu z 21. decembra 2009 (22) CRE tvrdila, že termínované produkty zaznamenali pokles od roku 2008 rádovo o 50 %. K 30. júnu 2009 sa ceny ročných zmlúv o základnej dodávke na rok 2010 do 60 EUR/MWh vrátili na úroveň valorizácie zo začiatku roku 2007. Táto tendencia sa vyskytuje v prípade všetkých termínovaných produktov vrátane mesačných a štvrťročných produktov.

(46)

Tieto trhové ceny sú cenami za dodávku, teda mimo nákladov na prenos a používanie sústavy. Na to, aby sa mohli porovnať s tarifami, ktoré sú integrovanými cenami, treba odpočítať z týchto taríf zložku zodpovedajúcu prenosu a použitiu sústavy, aby zostala len zložka zodpovedajúca dodávke energie. Podľa Parížskej obchodnej a priemyselnej komory náklady na prenos a používanie dodanej elektrickej energie predstavovali podiel od 30 % do viac ako 50 % celkovej ceny za elektrickú energiu podľa zmluvne dohodnutého výkonu a napájacieho napätia (23). Pokiaľ ide o spoločnosť POWEO, tá odhaduje zložku nákladov na prenos na približne 45 % tarify v prípade odberateľa – podnikateľa (24).

(47)

So zreteľom na už uvedené a na rozhodnutie o začatí konania tabuľka č. 2 predkladá vývoj hodnoty zložky za dodávku štandardných a návratných taríf, teda po odpočítaní zložky za prenos a používanie sústavy z celkovej ceny za elektrickú energiu podľa taríf od januára 2004 do januára 2012. Na účely posúdenia existencie prípadnej hospodárskej výhody v prípade využívateľov uvedených taríf treba porovnať zložku „za dodávku“ s trhovými cenami dostupnými v období, tak ako sú opísané v odôvodneniach 43 až 45; tohto porovnania sa budú týkať odôvodnenia 109 a 110.

Tabuľka 2

Zložka za dodávku štandardných a návratných taríf (EUR/MWh bez DPH) od 1. januára 2004 do 1. januára 2012  (25)

(48)

Francúzsky trh s elektrickou energiou sa vyznačuje špecifickými vlastnosťami v rámci Únie. Jediná spoločnosť EDF vlastní 87 % výrobných kapacít elektrickej energie v kontinentálnej časti Francúzska, keď sa vezmú spolu všetky zdroje, najmä jadrové a vodné (26). V dôsledku toho si spoločnosť EDF (alebo v malej miere miestne distribučné spoločnosti) udržiava vo Francúzsku podiel na trhu prekračujúci 85 % a zostáva dominujúcou vo všetkých segmentoch odberateľov, či už ide o súkromné osoby, malé a stredné podniky, alebo o veľkoodberateľov. Podľa monitorovacieho centra pre trhy CRE v 3. štvrťroku 2011 len 7 % miest spotreby (a 35 % celkovej spotreby) spadalo pod trhovú ponuku (18 % v prípade veľkých miest spotreby mimo domácností, 15 % v prípade malých miest mimo domácností a 5 až 6 % v prípade ostatných miest) a na zvyšných 93 % sa vzťahovala ponuka za regulované tarify. Obrovská väčšina odberateľov využívajúcich regulované tarify sú odberateľmi EDF.

(49)

Osobitne EDF plne zabezpečuje výrobu elektrickej energie z jadra, ktorá predstavuje stabilne viac ako 75 % celkovej elektrickej energie vyrobenej vo Francúzsku, a to z dôvodu svojho parku jadrových elektrární. Okrem toho EDF prevádzkuje formou koncesií najdôležitejšie vodné elektrárne, zatiaľ čo rozvoj nových kapacít vodných elektrární naráža na prírodné obmedzenia. Výrobný park jadrových elektrární vybudovaný pred liberalizáciou trhov na úrovni Únie je veľmi štandardizovaný (prevažne jediná technológia pre úrovne zodpovedajúce jednotlivým inštalovaným výkonom: 900 až 1 600 MW) – a teda vhodný na úspory z rozsahu v oblasti údržby, investícií, vzdelávania a rozdelenia zamestnancov atď. – a z veľkej časti amortizovaný s priemernými výrobnými nákladmi omnoho nižšími ako priemerné výrobné náklady ostatných klasických technológií.

(50)

Elektrická energia z jadra má totiž štruktúru celkových nákladov vyznačujúcu sa vysokými fixnými nákladmi (ako amortizácia elektrární, náklady na recykláciu a uskladňovanie odpadu, náklady na demontáž) a s relatívne nízkymi variabilnými nákladmi (hlavne palivo). Na ilustráciu uvádzame, že celkové náklady na vyrobenú elektrickú energiu zo zemného plynu (68 EUR/MWe) a z uhlia (61 EUR/MWe) sú jednotlivo vyššie o 76 % a 59 % oproti nákladom na výrobu elektrickej energie z jadra (39 EUR/MWe). Okrem toho variabilné náklady na palivo sú ešte determinujúcejšie ako celkové náklady pre tvorbu cien na veľkoobchodnom trhu na základe medzných nákladov elektrickej energie. Tieto variabilné náklady predstavujú v priemere 28 % celkových nákladov v prípade elektrární na uhlie, 70 % v prípade elektrární na plyn a len 16 % v prípade cyklu jadrového paliva (27).

(51)

Pokiaľ ide o francúzsky trh, CRE sa v roku 2011 domnievala, že cena, ktorá by mohla byť výnosná z hľadiska dlhodobých prevádzkových hospodárskych podmienok jadrového parku EDF, by sa pohybovala od 36 do 39 EUR/MWh, pričom prevádzkové náklady by boli na úrovni 25 EUR/MWh (28). Skutočnosť, že spoločnosť EDF má k dispozícii jadrovú elektrinu s takým veľkým rozdielom medzných nákladov, jej poskytuje veľmi významnú výhodu v porovnaní s konkurentom vyrábajúcim elektrickú energiu z tepelných alebo obnoviteľných zdrojov energie.

(52)

Vzhľadom na prepojenie so susednými členskými štátmi je veľkoobchodná cena elektrickej energie vo Francúzsku stanovená na regionálnej úrovni (energeticky prepojený región Francúzsko/Nemecko/Benelux). Takto je výrazne podmienená, na vyššej úrovni ako energia z jadra, prevádzkovými nákladmi plynových a uhoľných elektrární, čo poskytuje konkurenčnú výhodu jadru vo forme ekonomickej renty v stanovení cien. Nijaký skutočný alebo potenciálny konkurent nemá výhodu podobných podmienok a nemohol by skôr ako za niekoľko desaťročí získať výrobný park s nízkymi nákladmi predstavujúci významnú časť parku, ktorý tvoria jadrové a vodné elektrárne EDF.

(53)

So zreteľom na túto situáciu 15. septembra 2009 francúzsky premiér na jednej strane a komisári pre hospodársku súťaž a energetiku na strane druhej si vymenili listy týkajúce sa zásad návrhu na reformu francúzskeho trhu s elektrickou energiou, ktorá osobitne predpokladala:

(54)

Na posilnenie záväzkov prijatých Francúzskom francúzska vláda menovala odbornú komisiu, ktorej predsedal pán Paul Champsaur, poverenú sformulovať návrhy na organizáciu trhu s elektrickou energiou. Jej návrhy boli základom pre zákon č. 2010-1488 o novej organizácii trhu s elektrickou energiou, ktorý bol schválený 7. decembra 2010 (29), a pre jeho vykonávacie nariadenie č. 2011-466 z 28. apríla 2011 (30).

(55)

V zákone č. 2010-1488 sa spresňuje, že návratné tarify zaniknú k 1. júlu 2011, zatiaľ čo štandardné žlté a zelené tarify majú zaniknúť v roku 2015. Zákonom č. 2010-1488 sa tiež zmenil a doplnil zákon č. 2000-108 z 10. februára 2000 o modernizácii a rozvoji služby vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie začlenením článku 4-1, v ktorom sa uvádza, že od 1. júla 2011 a na obdobie 15 rokov majú alternatívni dodávatelia elektrickej energie nárok na regulovaný prístup k tradičnej jadrovej energii v celkovom objeme, ktorý nemôže prekročiť 100 TWh, teda približne 25 % produkcie etablovaného jadrového parku. Cenu za regulovaný prístup k tradičnej jadrovej energii stanoví v prvej fáze vláda po stanovisku CRE. V odseku VII článku 4-1 sa stanovuje, že na zabezpečenie spravodlivého výnosu EDF musí cena odzrkadľovať hospodárske podmienky výroby elektrickej energie jej jadrových elektrární za obdobie trvania opatrenia. Cena regulovaného prístupu k tradičnej jadrovej energii musí zohľadňovať tieto skutočnosti:

(56)

Cena regulovaného prístupu k tradičnej jadrovej energii bola určená vyhláškou ministerstva energetiky v máji 2011 na 40 EUR/MWh od 1. júla 2011, aby spotrebiteľ využívajúci návratnú tarifu k 30. júnu 2011 mohol následne dostať trhovú ponuku založenú na (veľkoobchodnej) cene za prístup na rovnakej úrovni ako maloobchodná cena. Cena za regulovaný prístup k tradičnej jadrovej energii na rok 2012 bola stanovená osobitnou vyhláškou na 42 EUR/MWh (31). Vláda uviedla, že úroveň ceny zvolená na rok 2011 vyplývala z potreby zabezpečiť kontinuitu na úrovni veľkoobchodných cien s návratnou tarifou. Na rok 2012 vláda odôvodnila úroveň ceny zohľadnením v predstihu investícií potrebných na posilnenie bezpečnosti jadrových elektrární v dôsledku nehody vo Fukušime.

(57)

Od 8. decembra 2013 bude CRE stanovovať cenu za regulovaný prístup k tradičnej jadrovej energii. Nariadenie Štátnej rady musí spresniť podmienky, za ktorých CRE stanovuje ceny za regulovaný prístup.

(58)

Prvé obdobie poskytovania regulovaného prístupu k tradičnej jadrovej energii sa začalo 1. júla 2011. Rámcovú dohodu s EDF podpísalo 32 dodávateľov a v rámci regulovaného prístupu k tradičnej jadrovej energii by sa malo poskytnúť 61,3 TWh od 1. júla 2011 do 30. júna 2012. Na rok 2011 bol priznaný objem 84,4 % regulovaného prístupu k tradičnej jadrovej energii konkurenčným dodávateľom EDF. Tento objem predstavuje podiel tradičnej jadrovej produkcie na celkovej spotrebe koncových spotrebiteľov v kontinentálnom Francúzsku.

(59)

V januári 2012 nová výmena listov medzi francúzskym premiérom na jednej strane a komisármi pre hospodársku súťaž a energetiku na strane druhej spresnila záväzky Francúzska v dvoch dodatočných záležitostiach:

(60)

V rozhodnutiach o začatí a potom o rozšírení konania vo veci vyšetrovania Komisia usúdila, že francúzskemu štátu možno pripísať zodpovednosť za regulované štandardné zelené a žlté tarify a návratné tarify, pretože boli zavedené a upravené legislatívnymi alebo regulačnými aktmi, ktoré vydal štát. Tieto tarify využívali prostriedky kontrolované štátom, či už išlo o prostriedky EDF kontrolované štátom, alebo o špecifické príspevky kontrolované Štátnou depozitnou pokladnicou, ktorú štát určil.

(61)

Keďže regulované tarify poskytovali hospodársku výhodu v porovnaní s trhovými cenami v prospech podnikov zásobovaných elektrickou energiou za tieto tarify a pôsobiacich vo všetkých odvetviach hospodárstva otvorených hospodárskej súťaži a obchodu medzi členskými štátmi, tarify sa zdali byť porovnateľné so schémami pomoci, ktoré by mohli narúšať hospodársku súťaž alebo ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(62)

V týchto rozhodnutiach Komisia tiež vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti štandardných taríf a návratných taríf s vnútorným trhom.

(63)

Hlavne sa domnievala, že výnimky uvedené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa nezdali uplatniteľné, pretože pomoc nie je poskytnutá jednotlivým spotrebiteľom, nie je určená na náhradu škody spôsobenú prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami ani poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka.

(64)

Výnimky uvedené v článku 107 ods. 3 písm. a), b) a d) ZFEÚ sa tiež nezdali byť uplatniteľné. Totiž s výnimkou mimoriadnych okolností, ktoré sa nezdali byť splnené v tomto prípade, článok 107 ods. 3 písm. a) nepovoľuje prevádzkovú pomoc. Okrem toho pomoc nie je určená na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu ani na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva.

(65)

V článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sa uvádza možnosť pomoci na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisia poznamenala, že uvedená pomoc nemohla byť povolená z hľadiska usmernení a rámcov vysvetľujúcich jej uplatňovanie ustanovení tohto článku.

(66)

Komisia takisto vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že tieto tarify uplatniteľné na stredné a veľké podniky by mohli predstavovať náhradu za dodávku služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(67)

V rozhodnutí o rozšírení konania sa Komisia domnievala, že pochybnosti vyslovené v rozhodnutí o začatí konania z roku 2007, pokiaľ ide o zlučiteľnosť prvku štátnej pomoci, ktorý pôvodne obsahoval systém návratných taríf, s vnútorným trhom, platili aj pre prvok pomoci, ktorý obsahuje tento systém návratných taríf, tak ako bol zmenený a doplnený článkom 166 zákona č. 2008-776.

(68)

Viacerí zainteresovaní dodávatelia a odberatelia oznámili Komisii svoje pripomienky.

(69)

Spoločnosť Poweo listom zo 14. augusta 2007 uviedla, že súhlasí s posúdením Komisie, pokiaľ ide o existenciu štátnej pomoci. Pokiaľ ide o existenciu výhody, spoločnosť potvrdzuje, že štandardné tarify predstavujú výhodu v porovnaní s podmienkami zásobovania na veľkoobchodnom trhu, v porovnaní s návratnou tarifou a v porovnaní s obchodnými ponukami EDF. Návratné tarify sú výhodou v porovnaní s podmienkami zásobovania na veľkoobchodnom trhu. Pokiaľ ide o selektívnosť, Poweo dodáva, že uplatnenie oprávnenosti na trhovú tarifu je nezvratné (odberateľ sa už nemôže vrátiť k regulovanej tarife). Okrem toho štandardné a návratné tarify sú výhodné pre podniky, ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu na úkor iných zdrojov energie. Listom z 25. júna 2009, ktorým oznámila svoje pripomienky k rozšíreniu konania, poskytla spoločnosť Poweo doplňujúce údaje o spôsobe vypracovania svojich cenových ponúk.

(70)

Spoločnosť ENEL sa v liste z 21. septembra 2007 domnievala, že tradičné tarify sú príliš nízke, že návratné tarify okrádajú alternatívnych prevádzkovateľov. Spoločnosť dodala, že nové miesta spotreby mali nárok na tradičné tarify napriek stanovisku francúzskej Štátnej rady v tejto oblasti. Listom z 27. mája 2009 spoločnosť ENEL dodala, že regulované zelené a žlté tarify sú nižšie ako trhové tarify a nekopírovali vývoj zmien trhových taríf, čím sa zabránilo rozvoju akejkoľvek hospodárskej súťaže. Okrem toho plánovaná náhrada v prospech dodávateľov v mechanizme návratnej tarify je nedostatočná, pretože zvyšuje výhodu poskytnutú odberateľom. Napokon návratná tarifa neumožňuje dodávateľom pokryť ich výrobné a marketingové náklady ani zabezpečiť dostatočný výnos z investovaného kapitálu. Zabránila rozvoju hospodárskej súťaže na francúzskom trhu.

(71)

Spoločnosť Electrabel sa v liste z 19. septembra 2007 domnievala, že pomoc poskytuje výhodu niektorým dodávateľom elektrickej energie. Náhrada vyplácaná niektorým dodávateľom údajne nezávisela od rozdielu obratu medzi zmluvnou cenou a návratnou tarifou, ale bola vypočítaná v závislosti od nákladov na zásobovanie dodávateľa. Tak údajne nejestvovala nijaká korelácia medzi stratou príjmov znášanou dodávateľom a získanou náhradou, ktorá však má kompenzovať túto stratu zisku. Pokiaľ ide o službu všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorá údajne má ísť na ťarchu odberateľov, skutočných príjemcov návratnej tarify, Electrabel sa domnievala, že nie je preukázaná. V liste z 26. júna 2009 spoločnosť Electrabel dodala, že návratná tarifa vedie k vytváraniu jednotných ponúk dodávateľmi elektrickej energie a bráni im, aby boli tvoriví. Takmer všetky miesta odberateľov spoločnosti Electrabel požiadali o možnosť využívať návratnú tarifu. Návratná tarifa spôsobila postupné vylúčenie alternatívnych dodávateľov v prospech EDF, pretože pri rovnakých tarifách odberatelia uprednostňujú EDF. Spoločnosť Electrabel si myslí, že existuje výhoda pre dodávateľov elektrickej energie na úkor iných druhov energie, ako napr. zemného plynu. Pokiaľ ide o návratnú tarifu, je selektívna, keďže možnosť využívať ju závisí od dátumu oprávnenosti miesta spotreby, ktorá sama závisí od veľkosti miesta spotreby.

(72)

Jedna spoločnosť, ktorá požiadala o zachovanie dôvernosti, sa domnievala, že regulované tarify sú štátnou pomocou v prospech EDF, pretože modrá tarifa je vyššia ako trhová tarifa. Keďže EDF má prakticky monopol na uplatňovanie týchto taríf, získava situačnú ekonomickú rentu. Jednej z dcérskych spoločností tejto spoločnosti sa zabránil vstup na francúzsky trh z dôvodu návratných taríf. Vstup na trh už bol ťažký z dôvodu úrovne veľkoobchodných taríf a ďalších nákladov (najmä tarify prístupu do sústavy) pre odberateľov využívajúcich zelené a žlté tarify. Návratná tarifa vytvorila dodatočný problém z dôvodu svojej úrovne.

(73)

Vo svojich pripomienkach z 13. augusta 2007 Únia priemyselných odvetví využívajúcich energiu (Union des industries utilisatrices d’énergie – ďalej len „UNIDEN“) sa domnievala, že nedokonalé fungovanie trhu si vyžaduje regulované tarify. Prechodné tarify nie sú štátnymi prostriedkami, pretože umožňujú alternatívnym prevádzkovateľom prístup k jadrovej a vodnej elektrickej energii, ktorú nemajú, a pritom zabezpečujú pokrytie nákladov pre tradičných prevádzkovateľov. Selektívnosť sa nepreukázala, pretože štruktúra taríf zodpovedá štruktúre reálnych nákladov podľa jednotlivých kategórií odberateľov.

(74)

Dňa 28. mája 2009 UNIDEN vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o rozšírení konania spochybnila posúdenie Komisie o selektívnosti taríf, lebo Komisia údajne nezohľadnila rozdiely nákladov na dodávku medzi segmentmi odberateľov. Rozlišovanie medzi uplatnením návratnej tarify počas trvania zmluvy a podpisom zmluvy priamo za návratnú tarifu, aj keď podľa všetkého vyzerá ako logické, sa údajne zdá byť v skutočnosti chybné. Cena je totiž údajne len jednou zložkou celkovej hospodárskej hodnoty zmluvy o dodávke. Odberatelia by oceňovali aj stabilitu a transparentnosť ceny, ktorú platia za zásobovanie elektrickou energiou. Na rozdiel od toho, čo je uvedené v rozhodnutí o rozšírení konania, návratná tarifa bola odberateľovi vnútená, a to bez ohľadu na jeho požiadavku. Existujú totiž konkrétne príklady nevyhovených žiadostí v prípade zmlúv siahajúcich až do obdobia po júni 2010 a v prípade odberateľov, ktorí nežiadali nevyhnutne o uplatnenie návratnej tarify. Preto je výpočet prípadnej „hospodárskej výhody“ iluzórny, lebo mechanizmus bol odberateľom vnútený. Pokiaľ ide o prvé obdobie uplatňovania návratnej tarify, zdá sa ťažké namietať selektívnosť, pretože mechanizmus bol obmedzený na odberateľov, ktorí o ňu požiadali do 30. júna 2007. Všetci odberatelia mali totiž k dispozícii 6 mesiacov na prijatie rozhodnutia, ktoré by im zaistilo bezpečnosť a transparentnosť cien počas 2 rokov. Rovnako neumožnenie prechodov tam a späť v riadení návratných taríf je rozumným opatrením zameraným len na to, aby sa zabránilo správaniu založenému na rozhodovaní medzi trhovou cenou a návratnou tarifou, keďže sezónnosť návratnej tarify je určovaná vopred a sezónnosť trhovej ceny sa mení nepretržite.

(75)

Pokiaľ ide o financovanie zo štátnych prostriedkov, odberateľ, ktorý nemal prospech z očakávaného poklesu príspevku za službu vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie, mohol teda získať štátnu pomoc, aj keď sa z uvedeného príspevku financovala náhrada návratnej tarify. Pokiaľ ide o príspevok výrobcov vodnej alebo jadrovej elektrickej energie, treba poznamenať, že jeho úroveň je veľmi výrazne nižšia ako rozdiel medzi cenou energie za návratnú tarifu a cenou energie za zelenú tarifu alebo tarifu uvedenú vo „voľných“ zmluvách, slobodne poskytnutých výrobcami. UNIDEN sa vyslovila, že tento príspevok bol v skutočnosti len zrazený z „nadmerného zisku“ vykázaného týmito výrobcami z dôvodu zavedenia systému návratných taríf.

(76)

Výbor podnikov, ktoré si uplatnili oprávnenosť (Comité de liaison des entreprises ayant exercé leur éligibilité – ďalej len „CLEEE“), uviedol v liste zo 16. augusta 2007, že fungovanie francúzskeho trhu s elektrickou energiou je zlé a že ceny uplatňované na voľnom trhu neodzrkadľovali výrobné náklady. Trhová cena, na ktorú sa odvolávala Komisia, bola podľa neho skreslená. Financovanie návratnej tarify údajne nezabezpečujú štátne prostriedky, ale odberatelia a výrobcovia, ktorí vytvárajú maržu predajom za návratnú cenu. Keďže návratná tarifa je prístupná všetkým, CLEEE spochybňuje selektívnosť. Listom z 2. júna 2009 CLEEE dodal, že návratná tarifa nepredstavovala výhodu, pretože len obmedzila nevýhodu znášanú odberateľmi, ktorí odstúpili od regulovaných taríf a nemohli sa už k nim vrátiť. CLEEE sa domnieva, že trhovú cenu si nemožno zvoliť ako ukazovateľ na určenie existencie hospodárskej výhody, pretože je výsledkom neprispôsobených či prekrútených trhových mechanizmov. CLEEE pochybuje, že návratná tarifa je selektívna, pretože podľa neho je prístupná všetkých odberateľom, ktorí si uplatnili oprávnenosť, a neuprednostňuje žiadne miesto spotreby, žiadny podnik, sektor činnosti ani žiadnu zemepisnú oblasť.

(77)

CLEEE zdôraznil štruktúru a úroveň návratných taríf a vysvetlil podstatný rozdiel medzi profilom spotreby a objemom spotreby. „Časti pásiem“ návratnej tarify sú podľa neho zreteľne totožné na rozdiel od toho, čo napovedali informácie, ktoré mala k dispozícii Komisia. Návratná tarifa nezvýhodňovala veľmi veľkých odberateľov elektrickej energie na úkor najmenších. CLEEE pochybuje, že návratnú tarifu možno pokladať za pochádzajúcu zo štátnych prostriedkov a že tu bola splnená podmienka ovplyvnenia obchodu, najmä keď Komisia nepreukázala, že by návratná tarifa bola nižšia ako vlastné náklady, ani že by odberatelia využívajúci návratnú tarifu kupovali lacnejšiu elektrickú energiu ako ich konkurenti v Európe, ktorí ešte často využívajú regulované tarify. CLEEE dodal, že návratná tarifa (za predpokladu, že by bola štátnou pomocou, čo podľa jeho názoru nie je pravda) je údajne zlučiteľná so zmluvou. V článku 30-1 zákona z 9. augusta 2004 o službe vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie a plynu a o elektrárňach a plynárňach totiž sa mala kvalifikovať návratná tarifa ako služba všeobecného hospodárskeho záujmu vnútená spoločnostiam odvetvia elektrickej energie. CLEEE pripomenul, do akej miery bolo toto opatrenie potrebné na ochranu odberateľov, ktorí si uplatnili nárok na oprávnenosť, a zároveň primerané a neovplyvňujúce prehnaným spôsobom obchod.

(78)

Spoločnosť SNC Paris Voltaire uviedla v liste z 20. júla 2009, že financovanie geografického rozvrhnutia dodávky elektrickej energie na neprepojených územiach prostredníctvom príspevku za službu vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie je štátnou pomocou.

(79)

Francúzske orgány spochybnili posúdenie Komisie vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania.

(80)

Pokiaľ ide o existenciu výhody, Francúzsko sa domnieva, že:

(81)

Vzhľadom na tieto dva dôvody Francúzsko sa vyslovilo, že štandardné tarify nepredstavujú výhodu pre podniky, ktoré ich využívajú.

(82)

Francúzske orgány okrem toho spochybňujú selektívnosť štandardných taríf a tvrdia, že je logické a hospodársky koherentné, že štandardné tarify nemajú rovnaký finančný vplyv (v hotovosti) pre veľkoodberateľa a maloodberateľa elektrickej energie a že cena nie je úmerná spotrebovanému objemu z dôvodu odlišnosti nákladov výrobných prostriedkov. Podľa Francúzska regulácia štandardných taríf predstavuje ozaj všeobecné opatrenie na reguláciu cien uplatniteľných na všetky podniky spotrebujúce elektrickú energiu, ktoré sa nerozhodli pre uplatnenie oprávnenosti a pre prístup na voľný trh.

(83)

Francúzske orgány spochybňujú argument o použití verejných prostriedkov z dvoch dôvodov:

(84)

Francúzsko dodalo, že nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže a cezhraničný obchod nemôže byť ovplyvnený.

(85)

Francúzsko tvrdí, že návratná tarifa nepredstavuje štátnu pomoc.

(86)

Podľa Francúzska sa návratná tarifa skladá z jednoduchého zvýšenia štandardných taríf pri zachovaní celej ich štruktúry. Keďže pojem výhody v porovnaní s koncovými odberateľmi, ktorí majú neregulované ponuky, nie je relevantný v rámci štandardných taríf, o to viac nie je teda relevantný v rámci návratnej tarify. Rovnako nejestvovanie oslobodenia od nákladov pre koncových odberateľov, ktorí sa zásobujú za štandardné tarify, zahŕňa nevyhnutne nejestvovanie oslobodenia od nákladov odberateľov zásobovaných za návratné tarify.

(87)

Podľa francúzskych orgánov regulácia návratnej tarify predstavuje vskutku všeobecné opatrenie na reguláciu cien uplatniteľných na všetky podniky, ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu.

(88)

Francúzske orgány popierajú, že by jestvovalo akékoľvek financovanie z verejných prostriedkov. Pripísanie na zodpovednosť štátu v tom zmysle, že opatrenie bolo uložené zákonom, totiž nestačí na preukázanie presunu verejných prostriedkov. Osobitnejšie časť náhrady, ktorú znášajú koncoví spotrebitelia prostredníctvom príspevku za službu vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie, údajne vylučuje spojenie s verejnými prostriedkami. Francúzske orgány si teda myslia, že využitie časti príjmov z príspevku za službu vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie na udržiavanie opatrenia náhrady dodávateľov, ktorí využívajú návratnú tarifu, nemožno pokladať za také, že zahŕňa presun verejných prostriedkov. Ďalšia časť náhrady sa financuje z príspevku vybraného od výrobcov vodnej a jadrovej elektrickej energie bez ohľadu na to, či majú verejný, alebo súkromný štatút, ktorí majú veľké prostriedky na výrobu elektrickej energie (hranica 2 000 MW) a ktorí sa vyznačujú nízkymi nákladmi a do veľkej miery splatenou amortizáciou. Tento príspevok by nemal viesť k tvrdeniu, že dochádza k priamemu alebo nepriamemu presunu verejných prostriedkov.

(89)

Francúzsko sa odvoláva na rozsudok „PreussenElektra AG“, ktorý vyniesol Súdny dvor vo veci C-379/98 (bod 58) (32): „Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že za pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 zmluvy sa považujú iba výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo prostredníctvom štátnych zdrojov“. Z tohto hľadiska možno konštatovať, že nejestvuje nijaké priame alebo nepriame prepojenie medzi mechanizmom (operácia vyplácania alebo spätného vyplácania) a verejnými prostriedkami štátu, ani prostredníctvom zásahu Štátnej depozitnej pokladnice. Štátna depozitná pokladnica má totiž len úplne transparentnú úlohu. V nijakom prípade nemá žiadnu právomoc v určovaní sumy alebo v poukazovaní vybraných a prerozdeľovaných súm. Tieto sumy sú zapísané na osobitný účet a nijako sa nemôžu zameniť s prostriedkami, ktoré spravuje Štátna depozitná pokladnica. Úloha sprostredkovania Štátnou depozitnou pokladnicou je zárukou jednoduchosti a transparentnosti v komunikácii medzi prispievateľmi a príjemcami náhrady.

(90)

Francúzsko predložilo svoje komentáre k pripomienkam tretích strán 31. januára 2008. Pripomína, že sa nemožno odvolávať na ceny zaznamenané na burzách s elektrickou energiou. Cena zaznamenaná na burzách s elektrickou energiou vo Francúzsku totiž údajne odzrkadľuje náklady na výrobu elektrickej energie v Nemecku, či už je, alebo nie je táto elektrická energia dodávaná vo Francúzsku. Z tohto dôvodu upozornilo, že objemy, s ktorými sa obchoduje na burzách s elektrickou energiou, nie sú všetky dodávané: približne 10 % objemov, s ktorými sa obchoduje na termínovaných trhoch Powernextu, je skutočne dodaných. Francúzsko dodalo, že ceny zaznamenané na burzách s elektrickou energiou neodzrkadľujú cenu v platných zmluvách s koncovými spotrebiteľmi.

(91)

Francúzsko tvrdí, že v rámci mechanizmu náhrady návratnej tarify nie je možná nadmerná náhrada. Pripomenulo, že opatrenie bolo zavedené po rozsiahlej dohode všetkých zúčastnených strán v neustálom úsilí maximálne obmedziť záporný účinok výhodnej príležitosti, a to pod kontrolou CRE. Fungovanie je nasledujúce: každý dodávateľ, ktorý zásobuje koncového odberateľa za návratnú tarifu, môže získať náhradu. Náhrada sa vypočítava ako rozdiel medzi príjmami za návratnú tarifu (v EUR/MWh) a jeho nákladmi na zásobovanie. Tieto náklady však majú maximálnu výšku určenú teoretickými nákladmi na zásobovanie stanovenými na základe cien zaznamenaných na burzách s elektrickou energiou (ide zhruba o vážený priemer rozličných cien zaznamenaných na burzách s elektrickou energiou). Maximálna výška nákladov na zásobovanie na rok N je presne známa až koncom toho istého roka N. Ukazuje sa, že je ťažké určiť stratégiu, ktorá by skutočne mohla umožniť nadmernú náhradu. Za predpokladu, že by niektorý prevádzkovateľ dokázal vypracovať takúto stratégiu, došlo by k jej postihu zo strany CRE, ktorá je inštitúciou poverenou uplatňovaním tohto opatrenia.

(92)

Francúzske orgány si myslia, že pokiaľ by Komisia mala dospieť k záveru, ktorý spochybňujú, a síce že štandardné tarify a návratná tarifa sú pomocou, tá by mala byť zlučiteľná podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ na základe článku 3 ods. 2 smernice 2003/54/ES. Tieto tarify by sa mali podľa francúzskych orgánov tiež pokladať za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 ZFEÚ, pretože naprávajú zlyhanie trhu. V každom prípade by sa mali štandardné tarify kvalifikovať ako existujúca pomoc, pretože predchádzali liberalizácii trhu s elektrickou energiou. Napokon ak by Komisia odmietla pokladať štandardné tarify za jestvujúcu pomoc, francúzske orgány sa domnievajú, že by mohli právom uplatniť zásady legitímnej dôvery a právnej istoty.

(93)

Francúzske orgány trvajú na posúdení, ktoré predložili v odpovedi na rozhodnutie o začatí konania. Pokiaľ ide o existenciu výhody, uviedli, že aj za predpokladu, že ceny zaznamenané na burzách s elektrickou energiou by sa mohli pokladať za relevantný základ, na rozdiel od obdobia 2004 – 2007 trhové ceny sú na rovnakej úrovni ako návratná tarifa v roku 2009.

(94)

Pokiaľ ide o selektívnosť, francúzske orgány zdôrazňujú, že návratná tarifa má za cieľ zabrániť rozhodovaniam medzi regulovaným systémom a trhovými cenami. Návratná tarifa nie je vôbec selektívna, ide o všeobecné opatrenie: subjekty ju musia zohľadňovať pri svojej voľbe v oblasti ponúk na dodávku elektrickej energie. Z tohto dôvodu francúzske orgány pripomínajú, že Súdny dvor sa domnieva, že štátne opatrenie, z ktorého majú prospech bez rozdielu všetky podniky nachádzajúce sa na vnútroštátnom území, nemôže predstavovať štátnu pomoc. Francúzsko dodalo, že rozličné určovanie návratnej tarify sa opiera o objektívne a odborné kritériá, ktoré sú ostatne rovnaké ako kritériá pre štandardnú tarifu.

(95)

Podľa Francúzska treba pojem selektívnosti posudzovať podľa všetkých podmienok, ktoré ponúka trh všetkým podnikom. Selektívnosť je relevantná a funkčná len vtedy, ak posudzované opatrenie predstavuje rozhodujúcu výhodu v prospech jednej osobitnej kategórie subjektov na trhu na úkor ostatných kategórií. To však nie je tento prípad. Pokiaľ iné podniky nepristúpili vo všeobecnosti na návratnú tarifu, je to preto, lebo mali výhodnejšie podmienky na zásobovanie za trhovú cenu. V nijakom prípade nie sú znevýhodnené existenciou tohto opatrenia. Selektívnosť sa môže posudzovať len z hľadiska charakteru príslušných podnikov: každý si určuje vlastnú stratégiu a pritom čo najlepšie využíva v závislosti od jemu vlastných charakteristík ponúkané možnosti v oblasti nákladov na zásobovanie. Treba však konštatovať, že k návratnej tarife pristúpili všetky kategórie podnikov. Ani jedna nebola vylúčená.

(96)

K existencii a použitiu verejných prostriedkov Francúzsko uviedlo v odpovedi na bod 77 rozhodnutia o rozšírení konania, že súkromná skupina GDF Suez, ktorá disponuje 3 000 MW vodnej elektrickej energie z prietokových vodných elektrární za konkurenčné náklady (približne 30 EUR/MWh vrátane poplatku) nedostáva náhradu. Okrem toho aj keď spoločnosti EDF a GDF Suez nemajú rovnaký štatút, zaobchádza sa s nimi rovnako za všetkých podmienok, pokiaľ ide o financovanie opatrenia návratnej tarify. Francúzske orgány teda vyvracajú skutočnosť, že by došlo k použitiu verejných prostriedkov z dôvodu, že EDF sa podieľa na financovaní opatrenia.

(97)

K ovplyvneniu obchodu a hospodárskej súťaže francúzske orgány pripomínajú, že Komisia má predložiť dôkazy, že hospodárska súťaž je skutočne ovplyvnená, pričom musí posudzovať podniky v úplne rovnakej faktickej aj právnej situácii. V každom prípade návratná tarifa nemení bývalý skutkový stav, na základe ktorého podniky na francúzskom trhu mohli ťažiť z konkurencieschopnosti francúzskeho výrobného parku elektrickej energie, prevažne jadrovej.

(98)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(99)

K štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ dochádza, ak opatrenie poskytuje výhodu istým podnikom alebo istým výrobám, ak toto opatrenie je selektívne, ak je financované zo štátnych prostriedkov a ak narúša hospodársku súťaž či obchod medzi členskými štátmi, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže či obchodu medzi členskými štátmi.

(100)

Komisia posúdila existenciu jedného z prvkov štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v prospech odberateľov mimo domácnosti využívajúcich jeden z dvoch systémov taríf, na ktoré sa vzťahuje toto konanie. Okrem toho pokiaľ ide o štandardné tarify, Komisia obmedzila svoje skúmanie na obdobie od 1. júla 2004, keď sa liberalizoval trh s elektrickou energiou. K tomuto dňu totiž sa stali oprávnenými všetci odberatelia mimo domácnosti podľa smernice 2003/54/ES. Predtým bola oprávnená len malá menšina podnikov.

(101)

Na to, aby sa opatrenie pomoci mohlo pokladať za selektívne z hľadiska článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí zvýhodňovať isté podniky alebo isté výroby, čím sa líši od všeobecných opatrení vzťahujúcich sa na všetky odvetvia hospodárstva.

(102)

Komisia sa domnieva, že skutočnosť, že štandardné a návratné tarify sa v zásade vzťahujú na všetky podniky, ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu, neumožňuje vyvodiť záver, že tieto opatrenia sú všeobecnými opatreniami. Na to, aby sa príslušné opatrenia mohli kvalifikovať ako všeobecné, je potrebné, aby sa vzťahovali na všetky podniky a nielen na tie, ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu, z ktorých niektoré môžu uprednostniť túto spotrebu v porovnaní s inými podnikmi využívajúcimi iné zdroje energie.

(103)

Uvedené tarifné opatrenia sú však selektívne tým, že zvýhodňujú podniky, ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu, v porovnaní s podnikmi využívajúcimi fosílnu energiu, ako sú uhlie, nafta a jej deriváty, alebo do istej miery plyn, nezávisle od skutočnosti, že ceny plynu sú tiež regulované. Okrem toho takéto tarifné opatrenia zvýhodňujú de facto podniky, ktoré spotrebúvajú viac elektrickej energie, keďže výhoda, ktorú z toho ťažia, nevyhnutne rastie s úrovňou spotreby elektrickej energie.

(104)

Okrem toho selektívnosť medzi podnikmi spotrebúvajúcimi elektrickú energiu existuje z dôvodu zavedených pravidiel definujúcich kategórie podnikov, ktoré môžu alebo nemôžu využívať regulované tarify. Nezvratný charakter uplatnenia oprávnenosti medzi trhovými tarifami a regulovanými tarifami, uvedený v článku 66 zákona 2005-781 z 13. júla 2005, obsahuje zjavný prvok selektívnosti: podniky, ktoré sa rozhodli prejsť na trhovú tarifu, už nemôžu využívať štandardné tarify. Okrem toho uplatnenie kritérií, ktoré predstavujú dátumy, ku ktorým došlo k voľbe uplatnenia oprávnenosti, alebo dátumy, ku ktorým boli podané žiadosti o zásobovanie istým tarifným systémom, spôsobuje, že sa obmedzuje využitie taríf na isté podniky s vylúčením iných podnikov.

(105)

Po zistení už uvedených skutočností Komisia usúdila, že štandardné žlté a zelené tarify a návratné tarify sa vyznačujú selektívnosťou z hľadiska článku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že sa vzťahujú výlučne na podniky spotrebúvajúce elektrickú energiu, aj keď sa vzťahujú na veľký počet podnikov prevádzkujúcich viac ako 400 000 miest spotreby elektrickej energie vo Francúzsku. Ani vysoký počet podnikov využívajúcich opatrenie, ani rozmanitosť odvetví, do ktorých patria tieto podniky, neumožňujú pokladať štátne opatrenie za všeobecné opatrenie.

(106)

Práve v štádiu posudzovania zlučiteľnosti taríf s vnútorným trhom, a nie v štádiu posudzovania ich selektívnosti treba preskúmať ich uplatnenie na veľmi široký okruh hospodárskych odvetví, ktoré ich využívali alebo využívajú.

(107)

Z hľadiska článku 107 ods. 1 ZFEÚ ide o výhodu, ak štátne opatrenie umožňuje jednému podniku neznášať náklady, ktoré by bežne musel kryť, ak by nejestvovalo opatrenie. Dodávka energie za zvýhodnených podmienok vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych predpisov môže spadať pod uvedený článok, pretože platenie zásobovania elektrickou energiou je jasne bežným zaťažením, ktoré musí normálne znášať podnik. Treba teda posúdiť, či tieto predmetné opatrenia vedú k zmierneniu tohto zaťaženia.

(108)

Komisia posudzovala, či štandardné a návratné tarify umožňovali ich príjemcom zásobovať sa elektrickou energiou za výhodnejšiu cenu, ako je cena, ktorá by prevládala v prípade ich nejestvovania, teda trhová cena. Ako to podľa všetkého potvrdzuje ministerská vyhláška z 22. decembra 2008, ceny elektrickej energie dodávané na voľnom trhu veľkému alebo stredne veľkému miestu spotreby by mali v prípade nejestvovania návratnej tarify zodpovedať do veľkej miery kombinácii cien termínovaných zmlúv o základnej dodávke a dodávke v špičke, zaznamenaných na veľkoobchodnom trhu, pričom táto kombinácia je spojená s profilom spotreby daného miesta spotreby.

(109)

Štandardné tarify sa pravidelne upravovali od roku 2006, čo je zhrnuté v tabuľke č. 1. Od januára 2004 do januára 2012 sa štandardné žlté tarify zvýšili o 21 % a zelené tarify o 23,8 %. Tieto zvýšenia však neumožnili zabezpečiť krytie výrobných nákladov zložkou „za dodávku“ štandardných taríf. Z porovnania údajov v tabuľke č. 2 s trhovými cenami opísanými v odôvodneniach 43 až 45 totiž vyplýva, že od roku 2004 sa zložka „za dodávku“ štandardných žltých a zelených taríf systematicky pohybuje aspoň 25 % pod úrovňou cien zaznamenaných na trhoch.

(110)

Pokiaľ ide o návratné žlté a zelené tarify, zvýšili sa jednotlivo o 13 % a 16 % počas obdobia svojho uplatňovania od roku 2007 do roku 2011. Pokiaľ ide o návratné zelené tarify, skúmanie ich zložky za dodávku posudzovanej z hľadiska referenčných trhových cien ukazuje, že existuje výhoda vo výške aspoň 9 % v každom roku skúmaného obdobia. Pokiaľ ide o návratné žlté tarify, porovnanie s cenami za základnú dodávku poukazuje na ročnú výhodu, ktorá však nie je systematická. V priemere boli nižšie v porovnaní s trhovými cenami o 13 %. Okrem toho žlté tarify sa týkajú stredných podnikov, ktoré môžu mať zvýšenú spotrebu v špičke, čo nedoceňuje porovnanie založené na základných zmluvách.

(111)

Z toho vyplýva, že uplatňovanie uvedených taríf poskytovalo podnikom, ktoré ich využívali, hospodársku výhodu, ktorú by nemohli získať v trhových podmienkach, a to systematicky každoročne v prípade štandardných taríf a návratných zelených taríf a v priemere v prípade návratných žltých taríf za obdobie ich uplatňovania.

(112)

Výsledky porovnania s trhovými cenami, ktoré preukazujú existenciu hospodárskej výhody, sú potvrdené stanoviskom CRE k návrhu vyhlášky z 10. augusta 2006 o cenách elektrickej energie. V tomto stanovisku CRE uviedla, že zložka „za dodávku“ štandardných taríf neodzrkadľovala vždy skutočné náklady za dodávku a že bola osobitne zostatková, či dokonca záporná v prípade niektorých odberateľov, ktorí využívali zelené a žlté tarify (33).

(113)

Rovnako vo svojom stanovisku z 23. júla 2009 k návrhu vládneho nariadenia o regulovaných tarifách predaja elektrickej energie CRE uviedla, že nezohľadnenie TURPE v regulovaných tarifách predaja doteraz mechanicky spôsobovalo vznik tarifných dier, teda situácií, keď zložka za výrobu v tarife, získaná po odpočítaní z týchto integrovaných taríf platnej zložky TURPE a marketingových nákladov, je výrazne nižšia ako zložka za výrobu umožňujúca pokryť náklady na výrobu.

(114)

CRE tak uviedla vo svojom stanovisku z 10. augusta 2009 k tarifám za elektrickú energiu, že pri tarifách, ktoré sú platné od augusta 2008, 222 000 miest predstavujúcich spotrebu 2 200 GWh, z čoho časť využíva žlté a zelené tarify, sa nachádza v takzvanej „hlbokej“ tarifnej diere, teda so zložkou „za zásobovanie“ nižšou ako 20 EUR/MWh. V prípade miest s letnou spotrebou, všetkých využívajúcich žlté a zelené tarify, 22 000 miest (spotreba vo výške 1 200 GWh) sa nachádza v hlbokej tarifnej diere, z toho 7 500 so zápornou zložkou za dodávku.

(115)

Tarifný pohyb v auguste 2009 umožnil obmedziť hlboké tarifné diery o 82 % z hľadiska počtu miest spotreby a objemu, pričom 1 500 miest zostalo v hlbokej diere. Tarifný pohyb v auguste 2010 takmer umožnil zlikvidovať hlboké diery, pretože tie sa týkali už len 300 miest spotreby.

(116)

Výpočty CRE jasne ukazujú existenciu veľmi výraznej konkurenčnej výhody v prípade podnikov využívajúcich tarifu dočasne zníženej spotreby alebo letnej spotreby. Všetky miesta spotreby využívajúce žlté a zelené tarify, ktorých zložka „za dodávku“ je nižšia ako 20 EUR/MWh, by zjavne nedokázali získať rovnocennú tarifu v bežných trhových podmienkach. To ešte viac ukazuje, že štandardné tarify môžu predstavovať výhodu pre veľký počet podnikov.

(117)

V nadväznosti na návrh na zrušenie vyhlášky z 12. augusta 2008 o cene elektrickej energie, ktorý predložila spoločnosť Poweo, štátna rada rozhodnutím z 1. júla 2010 usúdila, že žlté a zelené tarify vyplývajúce z vyhlášky z 13. augusta 2007 boli nedostatočné na pokrytie úplných priemerných nákladov EDF, a prikázala príslušným ministrom, aby prijali novú vyhlášku.

(118)

Francúzske orgány za seba zdôraznili, že prípadný rozdiel medzi úrovňou regulovaných taríf predaja elektrickej energie a cenami zaznamenanými na burzách s elektrickou energiou, najmä na Powernexte, bol jasne konjunkturálny. Z následných stanovísk CRE k regulovaným tarifám z rokov nasledujúcich po začatí konania Komisiou vyplýva, že to tak nebolo.

(119)

Francúzsko dodalo, že odvolávka na ceny na burzách s elektrickou energiou nie je relevantná, keďže väčšinu elektrickej energie nakupujú podniky mimo burzy a ceny zaznamenané na Powernexte nie sú odôvodnené hospodárskymi základmi, ktoré určujú skutočnosť transakcií medzi kupujúcimi a výrobcami elektrickej energie. Komisia sa naopak domnieva, že ceny elektrickej energie Powernextu slúžia za základ pre dodávateľov na vypracovanie ponúk za trhové ceny.

(120)

Skutočnosť, že obrovská väčšina oprávnených odberateľov si zvolila zachovanie štandardných taríf alebo využitie návratných zelených a žltých taríf, je príznačná. K 30. júnu 2011, keď zanikla návratná tarifa, CRE uviedla, že z celkového počtu 4 907 000 miest spotreby mimo domácnosti sa 4 202 000 zásobovali za štandardné tarify a 7 220 za návratnú tarifu. Z hľadiska ročnej spotreby predstavovali štandardné tarify 161 TWh (teda 54,6 % spotreby miest mimo domácnosti) a návratná tarifa 75 TWh (25,4 %). Takýmto spôsobom štyri roky po otvorení celého trhu hospodárskej súťaži podiel ponúk za voľné tarify predstavoval len 20 %.

(121)

Toto posúdenie potvrdzujú číselné údaje poskytnuté alternatívnymi prevádzkovateľmi, ktorí oznámili svoje pripomienky. Spoločnosť Electrabel tak uviedla, že 90,4 % jej odberateľov, ktorí sa predtým zásobovali za trhové tarify, si zvolilo návratnú tarifu. Podľa spoločnosti Electrabel v priemere za všetky obdobia uplatňovania návratnej tarify dosiahla výhoda pre zákazníka v priemere 11 EUR za MWh. Spoločnosť Poweo uviedla, že v roku 2007 znášala stratu 33 až 34 EUR/MWh v priemere na jedného odberateľa využívajúceho žltú tarifu a 26,6 EUR/MWh v priemere na jedného odberateľa využívajúceho zelenú tarifu vzhľadom na svoje náklady na zásobovanie a marketingové náklady.

(122)

Vzhľadom na uvedené Komisia prijala záver o existencii hospodárskej výhody pre kategórie odberateľov, ktorí využívajú štandardné tarify a návratné zelené a žlté tarify.

(123)

Na účely uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ treba zistiť, či uvedenými opatreniami sa využívajú štátne prostriedky v prospech príjemcov, a to, najmä pokiaľ ide o prostriedky verejnoprávnych podnikov, na základe rozhodnutí, ktoré prijal štát alebo za ktoré je zodpovedný.

(124)

V tomto prípade je podiel zodpovednosti štátu očividný, pretože tak mechanizmus štandardných taríf, ako aj mechanizmus návratných taríf sú zavedené legislatívnymi a regulačnými aktmi, ktoré vydal francúzsky štát. Okrem toho úroveň taríf je stanovená ministerskou vyhláškou pre každú z tarifných kategórií. Rozhodnutia sú teda štátnymi rozhodnutiami, na ktoré nemajú nijaký vplyv podniky poverené ich plnením.

(125)

Štandardné tarify sa financujú z prostriedkov spoločnosti EDF a miestnych distribučných spoločností, ktoré predávajú elektrickú energiu svojim odberateľom za nižšiu cenu, ako by bola cena, ktorá by vyplynula z voľného fungovania trhu. Treba posúdiť, či ich prostriedky možno kvalifikovať ako štátne prostriedky.

(126)

Štát má výraznú majoritu v kapitáli EDF. K 31. decembru 2010 z neho vlastnil 84,48 %. Spoločnosť EDF je teda kontrolovaná štátom. Ide o verejnoprávny podnik, a teda jeho prostriedky sú štátnymi prostriedkami. Keď je odberateľ využívajúci tarifu zásobovaný spoločnosťou EDF, rozhodnutia vyplývajúce zo zákonov a právnych predpisov štátu ukladajú spoločnosti EDF dodávať elektrickú energiu za cenu, ktorá je nižšia ako ceny, ktoré sa uplatňujú na trhu, čím sa využívajú prostriedky pod verejnou kontrolou EDF.

(127)

Nespochybnené informácie, o ktoré sa opiera rozhodnutie o začatí konania, uvádzajú, že miestnych distribučných spoločností je 168. Z nich 144 má formu správcovských podnikov alebo spoločností so zmiešaným hospodárstvom. Správcovské podniky sú verejnoprávne zariadenia pod plnou kontrolou územných samosprávnych celkov (napríklad mestských zastupiteľstiev). Spoločnosti so zmiešaným hospodárstvom sú akciovými spoločnosťami, ktorých väčšinu kapitálu vlastnia orgány verejnej moci, a teda ich prostriedky sú štátnymi prostriedkami. Miestne distribučné spoločnosti sú pod priamou kontrolou štátu. Jednou z miestnych distribučných spoločností je verejnoprávny podnik priemyselného a obchodného charakteru (Etablissement Public à caractère Industriel et Commercial – EPIC). EPIC sú verejnoprávne podniky v úplnom vlastníctve štátu, a teda ich prostriedky sú štátnymi prostriedkami.

(128)

Ďalšie miestne distribučné spoločnosti ako Electricité de Strasbourg sú akciovými spoločnosťami, v ktorých väčšinu vlastní spoločnosť EDF a/alebo mestské zastupiteľstvá. Tieto spoločnosti sú tiež pod kontrolou štátu.

(129)

Napokon veľmi malá časť miestnych distribučných spoločností (20 zo 168) má štruktúru družstva alebo spoločnosti kolektívneho poľnohospodárskeho záujmu o elektrickú energiu, pri ktorých je ťažké určiť, či ich kontroluje štát.

(130)

Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť EDF distribuuje sama obrovské množstvo (približne 95 %) z celkového objemu uvedenej energie prostredníctvom štandardných taríf a že veľká väčšina ostatných distribučných spoločností je kontrolovaných štátom, Komisia sa domnieva, že možno usudzovať, že príslušné sumy predstavujú, aspoň v prevažnej väčšine, štátne prostriedky.

(131)

Pokiaľ ide o miestne distribučné spoločnosti, najčastejšie nakupujú elektrickú energiu od EDF a distribuujú ju za štandardné tarify systémom, ktorý je tiež regulovaný štátom, takzvaným systémom „taríf za predaj elektrickej energie neznárodneným distribútorom“. Prostredníctvom tohto systému podlieha EDF povinnosti dodávať miestnym distribučným spoločnostiam množstvo elektrickej energie, ktorú tie potrebujú na plnenie povinností dodávky v rámci systému štandardných taríf za cenu umožňujúcu im predávať elektrickú energiu za štandardnú tarifu bez strát. Teda tarify, ktoré ponúkajú, sú financované z prostriedkov EDF. Komisia sa domnieva, že in fine všetky prostriedky zapojené do systému štandardných taríf pochádzajú od verejnoprávnych podnikov.

(132)

Komisia nesúhlasí s názorom francúzskych orgánov, podľa ktorého návratné tarify nevedú k využívaniu nijakého rozpočtového alebo daňového prostriedku a nezabránili spoločnosti EDF vykázať kladné hospodárske výsledky, ani že štandardné a návratné tarify (priamo založené na štandardných tarifách), ktoré odzrkadľujú základy trhu s elektrickou energiou a náklady na výrobný park EDF, predstavujú spravodlivú úroveň predajných cien elektrickej energie, a nemožno ich teda pokladať za stratu zisku pre spoločnosť EDF. Je zjavné, že bez štandardných taríf ceny, ktoré by EDF uplatňovala v prípade zákazníkov využívajúcich tieto tarify, by sa skôr blížili k vyšším cenám zaznamenávaným na trhoch od roku 2004, takže strata zisku pre EDF a miestne distribučné spoločnosti predstavuje stratu pre francúzsky štát alebo pre verejné orgány, ktoré ich kontrolujú.

(133)

Štandardné tarify sa teda financujú zo štátnych prostriedkov a sú pripísateľné na zodpovednosť štátu.

(134)

Návratné tarify sú financované z príjmov z dvoch príspevkov uložených štátom, ako sa uvádza v odôvodneniach 35 a 36.

(135)

Podľa ustálenej praxe Komisie (34), ktorá sa riadi v tomto smere judikatúrou Súdneho dvora (35), príjem z tohto druhu príspevkov predstavuje štátne prostriedky, keď sú splnené tieto tri kumulatívne podmienky:

(136)

Po judikatúre Preussen Elektra, na ktorú sa odvolávajú francúzske orgány, Komisia vo svojej rozhodovacej praxi týkajúcej sa taríf elektrickej energie skúmala existenciu príspevkov v sumách stanovených štátom a ním uložených, z ktorých sa financuje zavádzanie týchto taríf. V závislosti od existencie verejnej kontrolnej inštitúcie, cez ktorú prechádzajú prostriedky, Komisia mohla v niektorých prípadoch dospieť k záveru o existencii štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (36) alebo naopak o nejestvovaní takýchto prostriedkov najmä z toho dôvodu, že príslušné sumy neprechádzali cez nijaký fond zriadený alebo spravovaný štátom (37).

(137)

V tomto prípade sa Komisia na základe svojej predchádzajúcej praxe naopak domnieva, že mechanizmus fungovania návratných taríf, ktorého pravidlá stanovil štát, je úzko spätý s používaním verejných prostriedkov. Príspevok na službu vo verejnom záujme poskytovania elektrickej energie možno pokladať v jeho princípe za daň stanovenú štátom, ktorá prechádza cez Štátnu depozitnú pokladnicu, verejnoprávny subjekt, pod kontrolou regulačného orgánu.

(138)

Návratné tarify sa teda financujú zo štátnych prostriedkov.

(139)

Štandardné a návratné tarify predstavujú schémy pomoci uplatniteľné na všetky odvetvia hospodárstva vo Francúzsku pod jedinou podmienkou, že spotrebúvajú elektrickú energiu. Tisíce podnikov využívajúcich tieto tarify v odvetviach priemyslu a služieb vo Francúzsku pôsobia na trhoch úplne otvorených hospodárskej súťaži v rámci vnútorného trhu, na ktoré sa nevzťahujú výhradné alebo obmedzovacie práva na obchod medzi členskými štátmi.

(140)

Ako už Komisia zdôraznila vo svojich rozhodnutiach o začatí konania vo veci vyšetrovania, myslí si, že vplyv na hospodársku súťaž a na obchod medzi členskými štátmi uvedených schém je zjavný, pretože hospodárske činnosti, do ktorých sú zapojení odberatelia využívajúci štandardné a návratné tarify, sa týkajú obchodu medzi členskými štátmi.

(141)

Komisia usúdila, že štandardné žlté a zelené tarify a návratné žlté a zelené tarify predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ hospodárskym subjektom, ktoré ich využívajú.

(142)

Ani jeden z dvoch systémov taríf, na ktoré sa vzťahuje toto konanie, nebol oznámený Komisii v zmysle článku 108 ods. 3 ZFEÚ pred jeho zavedením.

(143)

Aj keď regulované štandardné tarify boli zavedené v roku 1945 – a teda pred Zmluvou o ES –, v rovnakom čase, ako vznikla spoločnosť EDF, a uplatňovali sa počas celého obdobia monopolu na elektrickú energiu vo Francúzsku, predstavujú novú pomoc, a nie pomoc jestvujúcu pred zmluvami. Špecifické rozhodnutia, ktorými sa zmenila úroveň štandardných taríf z absolútneho aj relatívneho hľadiska v porovnaní s ostatnými tarifami, majú totiž ročnú periodicitu. Okrem toho ročné rozhodnutia o stanovení ich úrovne majú určitý diskrecionárny charakter a neprijímali sa podľa pravidiel predchádzajúcich Zmluve o ES. Hoci všeobecné zásady na stanovenie regulovaných taríf vysvetlené v odôvodnení 21 boli uvedené v zákonoch a vykonávacích právnych predpisoch, ktoré sú v každom prípade neskoršieho dáta ako Zmluva o ES, následné stanoviská CRE uvedené v odôvodneniach 112 až 114 skutočne ukazujú, že ročné rozhodnutia o stanovení úrovne taríf sa nevyhnutne neriadili logikou krytia nákladov na dodávku elektrickej energie.

(144)

Obidva systémy taríf, na ktoré sa vzťahuje toto konanie a ktoré boli zavedené bez predbežného oznámenia, sú v dôsledku toho protiprávne.

(145)

Ako sa už Komisia vyslovila vo svojom rozhodnutí o začatí konania, odsek 2 a odsek 3 písm. a), b) a d) článku 107 ZFEÚ sa v tomto prípade nemôžu uplatniť.

(146)

Rovnako si Komisia naďalej myslí, že článok 106 ods. 2 ZFEÚ o službe všeobecného hospodárskeho záujmu sa nemôže uplatniť na rozdiel od tvrdení niektorých tretích zainteresovaných strán. Článkom 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (38), sa totiž obmedzujú prípadné služby všeobecného hospodárskeho záujmu len na podniky odvetvia elektrickej energie. V tomto prípade nie sú príjemcami pomoci podniky odvetvia elektrickej energie, ale odberateľské podniky, ktoré nijako neposkytujú službu všeobecného hospodárskeho záujmu.

(147)

Jediným základom zlučiteľnosti uvedenej pomoci s vnútorným trhom by mohol byť článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, kde sa uvádza: „S vnútorným trhom je zlučiteľná: (…) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom (…).“

(148)

Vo svojich rozhodnutiach o začatí a rozšírení konania Komisia poukázala na to, že uvedená pomoc nemohla byť povolená na základe usmernení a rámcov vysvetľujúcich jej uplatňovanie článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Opatrenia pomoci skúmané v tomto konaní sa fakticky týkajú opatrení regulovaných taríf, ktoré nemajú precedens v predchádzajúcej praxi Komisie. Vzťahujú sa na tisícky podnikov a sú porovnateľné so schémami pomoci v omnoho väčšom rozsahu ako schémy pomoci upravené pravidlami, ktoré sú odvodené z predchádzajúcej praxe individuálnych rozhodnutí alebo z konsolidovanej praxe v osobitných nástrojoch alebo rámcoch. V oblastiach, ktoré nie sú pokryté rozličnými podrobnými nástrojmi vymedzujúcimi posudzovanie zlučiteľnosti pomoci, nie je možné vylúčiť, že istá pomoc môže spĺňať podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(149)

Za týchto podmienok je okrem toho potrebné preskúmať so zreteľom na záväzky prijaté Francúzskom v rámci tohto konania, či štátna pomoc, na ktorú sa vzťahuje toto konanie, prispieva k cieľu spoločného záujmu, či je potrebná na zmiernenie zlyhania trhu, či je v záujme tohto cieľa proporcionálna a či neovplyvňuje podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(150)

Úspešná úplná liberalizácia trhov s elektrickou energiou je cieľom spoločného záujmu, ktorý podčiarkujú inštitúcie Únie vo svojich jednotlivých činnostiach a kompetenciách.

(151)

Komisia uznala na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ oprávnenosť časovo obmedzenej štátnej pomoci, ktorej cieľom a účelom je priebežne podporovať a uľahčiť skutočne úspešný proces liberalizácie trhu s elektrickou energiou, keď sa ukazuje, že len sily trhu nie sú dostatočné na jej dosiahnutie, vrátane prípadu, keď sa tieto opatrenia môžu týkať etablovaných prevádzkovateľov, ktorí majú prednostné postavenie na svojom vnútroštátnom trhu (39). Treba tiež preveriť, či uvedená pomoc môže prispieť ku skutočne úspešnej liberalizácii, z ktorej majú mať konečný prospech odberatelia elektrickej energie.

(152)

Francúzske orgány sa 12. januára 2012 zaviazali, že v roku 2015 zrušia regulované tarify, pričom návratné tarify už boli zrušené v júli 2011. Z dôvodu svojho prechodného charakteru a časovej obmedzenosti môže štátna pomoc uľahčiť postupný prechod na skutočne konkurenčný trh v podmienkach považovaných za prijateľné so zreteľom na situáciu prevažujúcu vo Francúzsku pred liberalizáciou a vzhľadom na všetky okolnosti v tomto prípade prispieva k cieľu spoločného záujmu.

(153)

Regulované tarify sa uplatňovali počas celého obdobia monopolu výroby, prenosu a distribúcie elektrickej energie vo Francúzsku. Ich existencia a ich zachovanie po úplnej liberalizácii trhu s elektrickou energiou, ku ktorej došlo 1. januára 2004 v prípade odberateľov – podnikateľov a 1. januára 2007 v prípade všetkých odberateľov, zodpovedajú logike ochrany odberateľov vystavených prevahe jediného dodávateľa. Regulované tarify sú postupne odstraňovaným dedičstvom obdobia monopolu spoločnosti EDF vo Francúzsku a svojou štruktúrou a úrovňou sledujú cieľ zabrániť tomu, aby spoločnosť EDF mala mimoriadne zisky vďaka využívaniu prehnaných taríf ako prevádzkovateľ, ktorý si môže zachovať významný podiel na maloobchodnom trhu počas dlhého obdobia po liberalizácii. Preventívne opatrenia zo strany francúzskych orgánov, ktoré mali zabrániť, aby spoločnosť EDF prípadne nezneužila tarify, však spôsobili pomoc v prospech francúzskych odberateľov elektrickej energie.

(154)

Z dôvodu osobitnej štruktúry francúzskeho trhu vysvetlenej v odôvodneniach 48 až 52 sa totiž spoločnosť EDF prakticky nachádzala v čase liberalizácie v situácii monopolu, čo jej poskytovalo úplnú slobodu v určovaní maloobchodných cien na francúzskom trhu s elektrickou energiou. V tomto prípade obmedzenie slobody v určovaní cien zachovaním regulačných prostriedkov ex ante sa môže javiť ako odôvodnené z dôvodu situácie a charakteristík francúzskeho trhu.

(155)

Vzhľadom na rozsah a nenamietateľný charakter konkurenčných výhod, ktoré poskytovalo a poskytuje tejto spoločnosti prevádzkovanie jej jadrového výrobného parku, podrobnejšie opísaných v odôvodneniach 48 až 50, by bolo márne dúfať, že len samotný konkurenčný účinok nových subjektov na trhu by umožnil vytvoriť optimálne podmienky hospodárskej súťaže v poskytovaní služieb dodávky elektrickej energie. Bez ďalších štrukturálnych opatrení by len samotná kontrola ex post prípadného zneužitia cien nestačila na zabezpečenie optimálneho fungovania vrátane vstupu nových konkurentov. Naopak, absolútna sloboda v stanovení taríf by mohla viesť k pretrvávaniu osobitného postavenia spoločnosti EDF, ktorá by mala dostatočné finančné prostriedky, aby vytlačila svojich konkurentov alebo aby si udržala ekonomickú rentu, ktorá jej umožní rozšíriť alebo diverzifikovať svoje výrobné prostriedky tak vo Francúzsku, ako aj inde na vnútornom trhu.

(156)

Toto zlyhanie trhu sa musí okrem toho posudzovať z hľadiska príjemcov pomoci. Mnohé podniky, a osobitne najväčší odberatelia, prijali rozhodnutia najmä v oblasti investícií do finančne náročných zariadení, pričom sa opierali o predpokladané náklady na elektrickú energiu spojené s regulovanými tarifami odzrkadľujúcimi hlavne priemerné náklady jadrových elektrární, a nie s pohyblivými cenami závisiacimi od cien fosílnych palív a CO2, ktoré teraz výrazne podmieňujú tvorbu voľných cien. Prudký prechod z jedného cenového systému na druhý, zahŕňajúci okrem toho prudké priemerné zvýšenie, by mohol teda spôsobiť veľké ťažkosti mnohým podnikom, ktorých kapitál investovaný do zariadení spotrebujúcich elektrickú energiu je málo flexibilný z krátkodobého hľadiska. Aj prechodné obdobie, jasne časovo ohraničené, sa ukazuje ako vhodné.

(157)

Pomoc vyplývajúca z taríf, na ktoré sa vzťahuje toto konanie, sa teda môže pokladať v tomto prípade za potrebnú na zmiernenie tohto zlyhania trhu. Výhody z diverzifikácie ponuky spojené s reformou trhu s elektrickou energiou vo Francúzsku nasledujúce po činnosti príjemcov pomoci údajne umožnili súlad výrobného kapitálu týchto príjemcov so signálmi trhových cien menej narušených dominantným postavením EDF, pričom sa zlepšili podmienky pre rozvoj hospodárskych činností, ktoré vykonávajú, čo je cieľom článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(158)

Na tom istom právnom základe za istých podmienok, najmä pokiaľ ide o obmedzenie pomoci v čase, prevádzková pomoc znižujúca bežné náklady na energiu v prípade príjemcov bez náhrady a reálneho stimulačného účinku sa pokladá za zlučiteľnú s vnútorným trhom v prípade zníženia daňového zaťaženia doliehajúceho na tieto náklady, ak sa nejestvovanie pomoci môže prejaviť podstatným zvýšením výrobných nákladov príslušných odvetví (40).

(159)

Tak systém štandardných taríf, ako aj návratné tarify zaznamenávali od obdobia, keď sa na ne vzťahovalo toto konanie, nepretržité zvyšovanie aj vtedy, keď trhové ceny klesali od roku 2009. Ako ukazujú rozhodnutia CRE uvedené v odôvodneniach 113 a 114, toto všeobecné zvyšovanie sa okrem toho cielenejšie zameralo od roku 2009 na znižovanie počtu miest spotreby, ktoré získavali najväčšie výhody v porovnaní s trhovými cenami.

(160)

V súlade s výmenou listov z 15. septembra 2009 bude prechodné obdobie rozvrhnuté až do roku 2015. Okrem toho záväzky Francúzska, pokiaľ ide o zmrazenie ceny za regulovaný prístup k tradičnej jadrovej energii v roku 2012 a 2013 a jej stanovenie v súlade s parametrami uvedenými v zákone č. 2010-1488 o novej organizácii trhu s elektrickou energiou na jednej strane a na strane druhej o zvyšovanie regulovaných taríf z roka na rok až do roku 2015 a potom o ich zánik, umožňujú zabezpečiť v rozumnom výhľade pokračujúce postupné približovanie k trhovým cenám alebo v každom prípade ich postupné zvyšovanie.

(161)

Systém zabezpečujúci postupné a nepretržité zvyšovanie a potom zánik taríf uľahčuje prechod na trhové ceny v systéme, kde zlyhania trhu boli zmiernené opatrením uloženým legislatívnou cestou, ktoré uľahčuje vznik skutočnej konkurencie majúcej prístup k dodávkam prevádzkového parku EDF. Postupne klesajúce pomoc, umožňujúca prijímajúcim podnikom prispôsobiť svoje výrobné nástroje dimenzované v závislosti od cien vyplývajúcich z regulovaných taríf novým trhovým podmienkam, sa môže pokladať za proporcionálnu.

(162)

Za týchto podmienok Komisia prijala záver o proporcionálnom charaktere pomoci vyplývajúcom z existencie tarify, ktorej sa týka toto konanie.

(163)

Uvedené opatrenia sa týkajú stoviek tisícov miest spotreby elektrickej energie a tým tisícov príjemcov zásobovaných za štandardné a návratné tarify v kontexte prechodu k úplne liberalizovanému trhu. Aj keď je pomoc, na ktorú sa vzťahuje toto konanie, selektívna v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže je vyhradená len podnikom spotrebujúcim elektrickú energiu, nie je nijako cielená na osobitných príjemcov ani na osobitné odvetvia hospodárstva. Opatrenia menej zacielené na kategórie príjemcov ako uvedené opatrenia môžu byť menej obmedzujúce z hľadiska hospodárskej súťaže ako selektívnejšie opatrenia.

(164)

Komisia sa okrem toho domnieva, že podmienky stanovené počas výmeny listov medzi Komisiou a Francúzskom v septembri 2009 a v januári 2012 sa dodržali. Oba podstatné body, teda zavedenie zásadnej reformy trhu s elektrickou energiou vo Francúzsku, najmä regulovaný prístup k tradičnej jadrovej elektrickej energii konkurentom EDF, a ukončenie regulovaných a žltých taríf, sú zakotvené v zákone č. 2010-1488.

(165)

Z nedávnej rozhodovacej praxe Komisie v oblasti energetiky vyplýva, že na právnom základe, ktorý poskytuje článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, Komisia môže vziať do úvahy výhody z hľadiska zlepšenia hospodárskej súťaže na trhu odlišnom od toho, kde pôsobia príjemcovia pomoci, aby rozhodla o zlučiteľnosti pomoci (41). V tomto prípade je potrebné vziať do úvahy predpokladané výhody na trhu s dodávkou elektrickej energie vyplývajúce zo záväzkov prijatých Francúzskom počas tohto konania.

(166)

Prvé výsledky kontaktných miest pre nákup elektrickej energie prostredníctvom regulovaného prístupu k tradičnej jadrovej energie preukazujú dopyt približujúci sa k 60 TWH. Celkovo 32 alternatívnych dodávateľov využilo regulovaný prístup k tradičnej jadrovej energii a ich žiadosti boli úplne uspokojené. So zreteľom na štrukturálne vlastnosti trhu s dodávkou elektrickej energie vo Francúzsku opísané v odôvodneniach 48 až 52 tieto prvé výsledky svedčia o postupnom otváraní umožňujúcom hospodársku súťaž, ktorá by sa nemohla rozvíjať bez záväzkov prijatých Francúzskom, pokiaľ ide o prístup k tradičnej jadrovej energii, ktorý môže dosiahnuť približne 25 % produkcie EDF. Nijaký alternatívny dodávateľ by nemohol mať k dispozícii rovnako rozsiahle výrobné prostriedky ako etablovaný prevádzkovateľ v takom krátkom čase. Dodatočný záväzok Francúzska týkajúci sa zmrazenia ceny za regulovaný prístup k tradičnej jadrovej elektrickej energii až do nadobudnutia účinnosti vládneho nariadenia, ktoré stanoví metódu výpočtu tejto ceny, a teda jej predpokladané zníženie z reálneho hľadiska, by mal urýchliť tento vývoj smerom ku konkurenčnejšiemu trhu. Pokiaľ ide o následné obdobie, ako bolo uvedené v liste komisárov zodpovedných za hospodársku súťaž a energetiku z 15. septembra 2009, technické podmienky plánované pre uvedený regulovaný prístup budú rozhodujúce z mnohých hľadísk. Preto je odôvodnené predpokladať, že opatrenie stanovujúce metódu výpočtu na určenie ceny za regulovaný prístup bude predložené Komisii v stave návrhu s cieľom jeho predbežného schválenia. V tejto súvislosti Komisia hlavne overí, či je uvedená metóda objektívna, či sa opiera o všeobecne uznávané a stanovené účtovné zásady a či smeruje k stanoveniu ceny, ktorá umožní rozvoj skutočnej hospodárskej súťaže na trhu.

(167)

Komisia sa domnieva, že reforma zavedená zákonom č. 2010-1488 bude mať priaznivý vplyv na európsky vnútorný trh tým, že podporí vstup nových konkurentov a udržanie tých, ktorí na ňom pôsobia. Regulovaný prístup k jadrovej energii do značnej maximálnej výšky 100 TWh by mal prispieť súbežne s postupným spájaním trhov vnútri Európskej únii a s rozvojom vzájomných prepojení k rozvoju hospodárskej súťaže, ktorá bude viesť k tlaku na ceny vo Francúzsku a v ostatných členských štátoch.

(168)

Na záver je možné uviesť, že výhody pre trh s dodávkou elektrickej energie, z ktorých úspešná liberalizácia je prioritou pre vnútorný trh Únie, vyvažujú nesporne negatívne účinky pre hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, ktoré sú však obmedzené vzhľadom na mierne selektívny charakter opatrenia identifikovaného v odôvodneniach 101 až 106 a 139 až 140. Z tohto dôvodu štátna pomoc prítomná v štandardných a návratných tarifách nepoškodzuje obchod tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom Únie, a tým dodržiava kritérium uvedené v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.