|
7.7.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 177/1 |
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 602/2012/EÚ
zo 4. júla 2012
o zmenách a doplneniach Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorými sa rozširuje zemepisný rozsah pôsobnosti EBOR o južné a východné Stredozemie
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),
keďže:
|
(1) |
Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) pomáha od svojho založenia v roku 1991 stredoeurópskym a východoeurópskym krajinám pri ich transformácii na otvorené trhové hospodárstva a podporuje súkromné a podnikateľské iniciatívy. Zemepisný rozsah pôsobnosti EBOR by sa mal rozšíriť o južné a východné Stredozemie, aby sa v tomto regióne mohli presadzovať podobné ciele. EBOR v reakcii na hospodársku a politickú situáciu v krajinách južného a východného Stredozemia vypracovala postup pre postupné zavádzanie svojich činností, ktorý zohľadní osobitý charakter regiónu. |
|
(2) |
Podľa správy Rady riaditeľov o zemepisnom rozšírení rozsahu pôsobnosti banky o južné a východné Stredozemie, ktorá sa vypracovala pre Radu guvernérov, južné a východné Stredozemie tvoria krajiny na pobreží Stredozemného mora, ako aj Jordánsko, ktoré je do tohto regiónu úzko začlenené. |
|
(3) |
V reakcii na udalosti v južnom a východnom Stredozemí v roku 2011 predložili Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku 8. marca 2011 spoločné oznámenie s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím, v ktorom signalizovali silnú politickú a hospodársku podporu Únie tomuto regiónu. Spoločné oznámenie zahŕňalo možnosť rozšíriť mandát EBOR o krajiny južného susedstva, a to na základe skúseností EBOR za posledných 20 rokov. Európska rada 24. a 25. marca 2011 vo všeobecnosti schválila obsah tohto oznámenia. Európsky parlament vo svojom uznesení o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky zo 7. apríla 2011 vyzval EBOR, aby svoje stanovy zmenila tak, že sa bude môcť zúčastňovať na finančnej pomoci. |
|
(4) |
V máji 2011 začali vedúci predstavitelia skupiny G8 iniciatívu partnerstva z Deauville na pomoc krajinám južného a východného Stredozemia pri ich transformácii na slobodné, demokratické a tolerantné spoločnosti a vyzvali EBOR, aby rozšírila zemepisný rozsah svojej pôsobnosti tak, aby mohla využívať svoje skúsenosti a podporovať transformáciu týchto krajín zameranú na prijatie zásad demokracie viacerých strán, pluralizmu a trhového hospodárstva. |
|
(5) |
Rozšírenie rozsahu pôsobnosti EBOR o južné a východné Stredozemie vyjadruje podporu Únie a medzinárodného spoločenstva nádeji na transformáciu tohto regiónu smerom k trhovému hospodárstvu a pluralitným demokratickým spoločnostiam, ktoré vyvolala Arabská jar. |
|
(6) |
Vzhľadom na nestálosť hospodárstiev nových krajín pôsobenia EBOR a na sociálne nerovnosti, ktoré boli jednou zo základných príčin nepokojov Arabskej jari, by zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch EBOR mali nabádať EBOR, aby rozšírila svoju pozornosť aj o vývoj v súkromnom sektore s cieľom podporiť tiež svojím financovaním dosiahnutie sociálne a environmentálne udržateľných spoločností, ako sa uvádza v príslušných miléniových rozvojových cieľoch a v súlade s článkom 3 ods. 5 a článkom 21 Zmluvy o Európskej únii. Zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch EBOR by mali predovšetkým nabádať k tomu, aby EBOR podporovala transformáciu na energeticky účinné, sociálne inkluzívne otvorené trhové hospodárstva, pričom by sa mal zároveň zohľadňovať sociálny kontext, chudoba, občianske a ľudské práva. |
|
(7) |
Rada guvernérov EBOR hlasovala uzneseniami 137 a 138, ktoré boli prijaté 30. septembra 2011, v prospech potrebných zmien a doplnení Dohody o založení EBOR (ďalej len „dohoda“), ktoré umožňujú rozšíriť zemepisný rozsah pôsobnosti EBOR o južné a východné Stredozemie, pričom si bude aj naďalej plniť svoj záväzok v krajinách jej pôsobenia. Všetci guvernéri EBOR v EÚ vrátane guvernéra zastupujúceho Úniu hlasovali v prospech takýchto zmien a doplnení. |
|
(8) |
Rada guvernérov EBOR zdôraznila v uznesení 134, ktoré bolo prijaté 21. mája 2011, že plánované rozšírenie mandátu EBOR by sa malo dosiahnuť bez žiadosti o dodatočné kapitálové príspevky od jej akcionárov. |
|
(9) |
Rada guvernérov EBOR by mala požiadať podľa článku 56 dohody všetkých členov o vyslovenie súhlasu s navrhovanými zmenami a doplneniami. |
|
(10) |
Zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch EBOR by mali vyvíjať všemožné úsilie pri nabádaní EBOR k dôslednému monitorovaniu jej operácií, najmä v krajinách, v ktorých chýba politická zodpovednosť, v ktorých sa porušujú občianske a ľudské práva alebo pretrváva vysoká úroveň korupcie. Okrem toho by mali zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch EBOR vyvíjať všemožné úsilie, aby sa pri činnostiach EBOR v nových krajinách jej pôsobenia zabezpečilo rešpektovanie zásad obozretného bankovníctva, transparentnosti a boja proti podvodu, ako sa uvádza v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1219/2011/EÚ zo 16. novembra 2011 o upísaní ďalších podielov na kapitáli Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Európskou úniou v dôsledku rozhodnutia zvýšiť tento kapitál (2). |
|
(11) |
Zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch EBOR by mali nabádať EBOR k tomu, aby pri vykonávaní činností v južnom a východnom Stredozemí pokračovala v úzkych vzťahoch s Úniou a spolupráci s občianskou spoločnosťou ako aj ďalej rozvíjala úzku spoluprácu s Európskou investičnou bankou a ostatnými európskymi a medzinárodnými verejnými finančnými inštitúciami v záujme plného využitia ich komparatívnych výhod. EBOR by sa tiež mala vyhýbať duplicite činností s takýmito ďalšími verejnými finančnými inštitúciami. |
|
(12) |
Skôr ako EBOR schváli rozšírenie rozsahu svojej pôsobnosti o potenciálnu novú krajinu, mala by vykonať podrobné technické posúdenie hospodárskych a politických podmienok v tejto krajine vrátane: záväzku tejto krajiny uplatňovať zásady demokracie viacerých strán, pluralizmu a trhového hospodárstva, ako sa ustanovuje v článku 1 dohody, posúdenia potrieb transformácie a preskúmania činností ďalších medzinárodných finančných inštitúcií v tejto krajine, a priorít, vo vzťahu ku ktorým by EBOR mohla čo najlepšie využiť svoje jedinečné znalosti a skúsenosti. Pri rokovaniach o uvedených posúdeniach by zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch EBOR mali nabádať EBOR k tomu, aby v plnej miere zohľadňovala názory Únie. |
|
(13) |
V správe, ktorú Komisia predloží v súlade s rozhodnutím č. 1219/2011/EÚ do konca obdobia štvrtého preskúmania kapitálových zdrojov na obdobie 2011 – 2015, by mala zohľadniť rozšírenie práce EBOR o južné a východné Stredozemie. |
|
(14) |
So zreteľom na príspevok EBOR k transformácii krajín v južnom a východnom Stredozemí, o ktoré sa rozšíri rozsah pôsobnosti EBOR, na správne fungujúce, udržateľné, moderné trhové hospodárstva, by zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch EBOR mali vyzvať EBOR k vypracovávaniu správ o činnosti na ročnom základe a k vykonávaniu komplexného posúdenia vplyvu EBOR na budovanie takýchto hospodárstiev pred každým päťročným preskúmaním kapitálových zdrojov. |
|
(15) |
Zmeny a doplnenia dohody by sa preto mali v mene Únie schváliť, |
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Zmeny a doplnenia článkov 1 a 18 dohody, ktorými sa rozširuje zemepisný rozsah pôsobnosti EBOR, sa týmto v mene Únie schvaľujú.
Text týchto zmien a doplnení je uvedený v prílohe na informatívne účely.
Článok 2
Guvernér EBOR zastupujúci Úniu oznámi EBOR v mene Únie vyhlásenie o prijatí zmien a doplnení.
Článok 3
Guvernér EBOR zastupujúci Úniu tiež informuje Európsky parlament vo výročnej správe o činnostiach a pôsobnosti EBOR v južnom a východnom Stredozemí.
Článok 4
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Štrasburgu 4. júla 2012
Za Európsky parlament
predseda
M. SCHULZ
Za Radu
predseda
A. D. MAVROYIANNIS
(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. júna 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 26. júna 2012.
PRÍLOHA
ZMENY A DOPLNENIA DOHODY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEJ BANKY PRE OBNOVU A ROZVOJ
Článok 1 dohody o založení banky sa mení a dopĺňa takto (nový text v kurzíve):
„Článok 1
Účel
Účelom banky je prispievať k hospodárskemu pokroku a obnove, a tým podporovať transformáciu na otvorené, trhovo orientované hospodárstva a súkromnú a podnikateľskú iniciatívu v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sa zaviazali dodržiavať zásady demokracie viacerých strán, pluralizmu a trhového hospodárstva a ktoré tieto zásady uplatňujú. Tento účel môže banka za rovnakých podmienok napĺňať aj v Mongolsku a v členských krajinách južného a východného Stredozemia, a to na základe rozhodnutia banky, v prospech ktorého hlasovali najmenej dve tretiny guvernérov, ktorí predstavujú najmenej tri štvrtiny celkového počtu hlasov členov. Akýkoľvek odkaz na ‚krajiny strednej a východnej Európy‘, ‚krajiny zo strednej a východnej Európy‘, ‚prijímajúcu krajinu (alebo krajiny)‘ alebo na ‚prijímajúcu členskú krajinu (alebo krajiny)‘ uvedený v tejto dohode a jej prílohách sa vzťahuje aj na Mongolsko a na každú z týchto krajín južného a východného Stredozemia.“
Článok 18 dohody o založení banky sa mení a dopĺňa takto (nový text v kurzíve):
„Článok 18
Špeciálne fondy
|
i) |
Banka môže prijať správu špeciálnych fondov, ktoré majú slúžiť účelu banky a ktoré prináležia úlohám banky v prijímajúcich krajinách a potenciálnych prijímajúcich krajinách. Plné náklady na správu každého špeciálneho fondu sa hradia z tohto špeciálneho fondu. |
|
ii) |
Na účely pododseku i) môže Rada guvernérov na žiadosť člena, ktorý nie je prijímajúcou krajinou, rozhodnúť, že tento člen sa môže stať potenciálnou prijímajúcou krajinou počas obmedzeného časového obdobia a za podmienok, ktoré sa považujú za vhodné. Také rozhodnutie sa prijíma na základe hlasovania najmenej dvoch tretín guvernérov, ktorí predstavujú najmenej tri štvrtiny celkového počtu hlasov členov, v prospech tohto rozhodnutia. |
|
iii) |
Rozhodnutie, na základe ktorého sa člen stáva potenciálnou prijímajúcou krajinou, sa môže vydať len vtedy, ak je schopný splniť požiadavky potrebné na to, aby sa mohol stať prijímajúcou krajinou. Tieto požiadavky sa ustanovujú v článku 1 tejto dohody v znení, ktoré platí v čase takého rozhodnutia, alebo v znení, ktoré bude platiť po nadobudnutí účinnosti zmeny a doplnenia, ktoré už schválila Rada guvernérov v čase takého rozhodnutia. |
|
iv) |
Ak sa potenciálna prijímajúca krajina na konci obdobia uvedeného v pododseku ii) nestane prijímajúcou krajinou, banka okamžite ukončí akékoľvek osobitné činnosti v tejto krajine, s výnimkou činností, ktoré súvisia s riadnou správou, zabezpečením a uchovaním aktív špeciálneho fondu a s vyrovnaním záväzkov, ktoré vznikli v súvislosti s týmito činnosťami. |
2. Špeciálne fondy, ktoré banka prijala, sa môžu využívať v jej prijímajúcich krajinách a potenciálnych prijímajúcich krajinách akýmkoľvek spôsobom a za akýchkoľvek podmienok zlučiteľných s účelom a úlohami banky, s ďalšími príslušnými ustanoveniami tejto dohody a s dohodou alebo dohodami, ktoré sa vzťahujú na tieto fondy.
3. Banka prijíma ustanovenia a pravidlá potrebné na zriadenie, správu a využívanie každého špeciálneho fondu. Tieto ustanovenia a pravidlá musia byť v súlade s ustanoveniami tejto dohody s výnimkou ustanovení, ktoré sa výslovne uplatňujú iba na bežné operácie banky.“