(1)

Dňa 30. apríla 2009 oznámilo Nemecko Komisii prijatie opatrení štátnej pomoci v prospech banky HSH Nordbank AG (ďalej len „HSH AG“) vo forme záruky zahŕňajúcej tranžu druhej straty vo výške 10 mld. EUR (ďalej len „záruka na pokrytie rizík“) a kapitálovú injekciu vo výške 3 mld. EUR (ďalej len „rekapitalizácia“). Tieto opatrenia boli poskytnuté nepriamo verejnými vlastníkmi banky HSH, t. j. Slobodným a hanzovým mestom Hamburg a spolkovou krajinou Šlezvicko-Holštajnsko (ďalej len „Hamburg“, resp. „Šlezvicko-Holštajnsko“, alebo spoločne „verejní vlastníci“).

(2)

Komisia rozhodnutím z 29. mája 2009 vo veci N 264/09 (2) (ďalej len „rozhodnutie o záchrane“) schválila rekapitalizáciu a záruku na pokrytie rizík na obdobie šiestich mesiacov ako záchranné opatrenia pre banku HSH AG, ktoré sú zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (3). Komisia v tomto rozhodnutí požiadala Nemecko, aby do troch mesiacov predložilo plán reštrukturalizácie.

(3)

Nemecko predložilo Komisii 1. septembra 2009 plán reštrukturalizácie.

(4)

Komisia začala 22. októbra 2009 konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa záruky na pokrytie rizík a ocenenia banky HSH AG v súvislosti s rekapitalizáciou (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) (4).

(5)

Rozhodnutie o začatí konania bolo 21. novembra 2009 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (5) a zainteresované strany boli požiadané, aby do dvoch týždňov od dátumu uverejnenia predložili svoje stanoviská.

(6)

Komisii boli 30. novembra a 11. decembra 2009 doručené pripomienky zväzu Sparkassen- und Giroverband für Schleswig-Holstein a spoločnosti Schleswig-Holsteinische Sparkassen-Vermögensverwaltungs- und Beteiligungs GmbH & Co. KG (Zväz sporiteľní Šlezvicka-Holštajnska a Spoločnosť pre správu majetku a majetkovú účasť šlezvicko-holštajnských sporiteľní, s. r. o. a komanditná spoločnosť, ďalej len „SGVSH“, resp. „SVB“ alebo spoločne „zväzy sporiteľní“).

(7)

Poradní investori zo spoločnosti J. C. Flowers & Co. LLC (ďalej len „spoločnosť Flowers“) požiadali 3. decembra 2009 o predĺženie lehoty na predloženie stanoviska. Komisia tejto žiadosti vyhovela 7. decembra 2009. Stanovisko spoločnosti Flowers bolo Komisii doručené 17. decembra 2009.

(8)

Nemecko požiadalo 1. decembra 2009 o predĺženie lehoty na predloženie stanoviska. Komisia vyhovela tejto žiadosti 7. decembra 2009. Dňa 7. decembra 2009 požiadala o predĺženie lehoty na predloženie stanoviska aj banka HSH AG. Komisia vyhovela tejto žiadosti 17. decembra 2009. Nemecko zaslalo 17. decembra 2009 spoločné stanovisko spolkových krajín a HSH AG k rozhodnutiu o začatí konania.

(9)

Dňa 2. decembra 2009 sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom sa zúčastnili spoločnosť Flowers, zväzy sporiteľní, Nemecko a Komisia.

(10)

Komisia odovzdala 21. decembra 2009 Nemecku stanoviská zúčastnených strán, ktorých znenie nemá dôverný charakter, a požiadala nemecké orgány, aby v priebehu jedného mesiaca predložili k týmto stanoviskám svoje pripomienky.

(11)

Nemecko zaslalo 18. januára 2010 pripomienky verejných vlastníkov k stanoviskám spoločnosti Flowers a zväzov sporiteľní.

(12)

Pokiaľ ide o záruku na pokrytie rizík, a najmä o ocenenie portfólia aktív, ktorých riziko je istené prostredníctvom záruky na pokrytie rizík (ďalej len „pokryté portfólio“), v období od septembra 2009 do februára 2010 sa medzi Nemeckom a Komisiou uskutočnilo viacero stretnutí, videokonferencií a iných foriem výmeny informácií. Nemecko okrem iného poskytlo dodatočné informácie 6., 20., 21., 22., 23. a 29. októbra, 11., 12., 16. a 27. novembra a 17. decembra 2009, ako aj 26. a 27. januára a 19. februára 2010.

(13)

Nemecko a útvary Komisie diskutovali o pláne reštrukturalizácie, pokrytí rizík a rekapitalizácii, ako aj o oceňovaní pokrytého portfólia v čase od októbra 2009 do júna 2011 v rámci série zasadnutí, videokonferencií a iných foriem výmeny informácií hlavne – ale nielen – 5., 21. a 27. októbra, 4., 12., 13., 18., 27. a 30. novembra a 7., 9., 14. a 15. decembra 2009, 14. a 19. januára, 21. apríla, 5., 12., 20., 26., 28. a 31. mája, 15. júna, 13., 16., 22. a 23. júla, 30. septembra, 22. novembra a 9. a 22. decembra 2010, ako aj 23. a 28. februára, 18. marca, 1. a 8. apríla, 25. mája a 7., 16. a 29. júna 2011. Konečné znenie plánu reštrukturalizácie bolo predložené 11. júla 2011.

(14)

Nemecko zaslalo 5. septembra 2011 zoznam záväzkov, ktorý je súčasťou prílohy 1 k tomuto rozhodnutiu.

(15)

Koncern HSH (ďalej len „HSH“) je piatou najväčšou nemeckou bankou spolkovej krajiny so sídlom v Hamburgu a v Kieli. Ide o akciovú spoločnosť, ktorá vznikla 2. júna 2003 fúziou krajinských bánk Hamburgische Landesbank a Landesbank Schleswig-Holstein. V októbri 2006 získala spoločnosť Flowers (6) od WestLB 24,1-percentný podiel HSH (26,6 % hlasovacích práv) v očakávaní, že HSH vstúpi v roku 2008 na burzu.

(16)

Banka HSH dosiahla k 31. decembru 2008 súvahu vo výške 208 mld. EUR a rizikovo vážené aktíva (ďalej len „RVA“) v hodnote 112 mld. EUR.

(17)

Po vykonaní opatrení, ktoré Komisia schválila v rozhodnutí o záchrane z 29. mája 2009, vznikla v HSH táto vlastnícka štruktúra: Hamburg 10,89 %; Šlezvicko-Holštajnsko 10,42 %; HSH Finanzfonds AöR, verejnoprávna inštitúcia, ktorú spoločne zriadili a rovnakým dielom kontrolujú Hamburg a Šlezvicko-Holštajnsko, 64,18 %; SGVSH 4,73 %; SVB 0,58 % a Flowers 9,19 % (7).

(18)

HSH je obchodná banka, ktorej kľúčovým regiónom je severné Nemecko. Najdôležitejšími oblasťami jej obchodnej činnosti sú obchodné bankovníctvo a súkromné bankovníctvo. Činnosti v oblasti obchodného bankovníctva sa sústreďujú na lodnú dopravu, firemných klientov, dopravu, nehnuteľnosti a obnoviteľné zdroje energie. HSH je najväčším financovateľom lodí na svete a má významný podiel na trhu finančných služieb v leteckej doprave (časť obchodnej činnosti v oblasti dopravy). V decembri 2008 bola HSH zastúpená v 21 veľkých finančných strediskách v Európe, Ázii a Amerike.

(19)

HSH patrí medzi verejné nemecké úverové inštitúcie, ktoré až do 18. júla 2005 profitovali z neobmedzených štátnych záruk tzv. Anstaltslast (zodpovednosť verejnej správy) a Gewährträgerhaftung (ručenie zriaďovateľa) (8).

(20)

Začiatkom 90. rokov sa uskutočnili majetkové a kapitálové prevody vo výške 523 mil. EUR v prospech predchodcov HSH, bánk Hamburgische Landesbank a Landesbank Schleswig-Holstein. Komisia 20. októbra 2004 rozhodla, že tieto prevody predstavovali štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ktorá sa musí vrátiť (9). HSH musela svojim verejným vlastníkom vrátiť sumu v celkovej výške 756 mil. EUR vrátane úrokov. HSH vrátila túto sumu v dvoch splátkach 31. decembra 2004 a 3. januára 2005.

(21)

Vlastníci podielov zvýšili 20. júla 2005 kapitál HSH o 556 mil. EUR (10), aby vyrovnali odlev kapitálu. Toto zvýšenie kapitálu sa uskutočnilo z prostriedkov spoločnosti v spojení s tzv. čiastkovými platbami. V dôsledku tohto mechanizmu sa vlastnícka štruktúra zmenila len nepatrne. Komisia 6. septembra 2005 rozhodla, že zvýšenie kapitálu bolo v súlade so zásadou trhovo konajúceho investora, a preto nepredstavovalo štátnu pomoc (11).

(22)

Vlastníci podielov HSH sa v polovici júla 2008 rozhodli zvýšiť kapitálové požiadavky HSH s cieľom financovať jej rast. Objemy týchto kapitálových opatrení predstavovali necelé 2 mld. EUR, z toho bol približne 1,26 mld. EUR nový kapitál.

(23)

Prvá časť týchto kapitálových opatrení spočívala v tom, že všetky podiely tichého spoločníka v celkovej výške 685 mil. EUR (12) a prioritné akcie vo výške 57 mil. EUR, ktoré vlastnili verejní vlastníci, sa previedli na kmeňové akcie. V čase tohto prevodu upísala spoločnosť Flowers zvýšenie kapitálu v hotovosti, aby zabránila zníženiu hodnoty akcií, ktoré vlastní (13). V dôsledku toho získala HSH dodatočne približne 300 mil. EUR.

(24)

V rámci druhej časti kapitálových opatrení rozhodli vlastníci o nových podieloch tichých spoločníkov vo forme konvertibilných cenných papierov v celkovej výške 962 mil. EUR. Účasť verejných a súkromných akcionárov na tichých vkladoch zodpovedala pomeru ich podielov (verejní akcionári 660 mil. EUR, súkromní akcionári 240 mil. EUR). Ďalších 62 mil. EUR bolo prijatých od súkromných akcionárov. K 31. decembru 2010 sa tieto tiché vklady previedli na kmeňové akcie.

(25)

Nemecko informovalo Komisiu o kapitálových opatreniach opísaných v odôvodneniach 22 až 24. Podľa názoru Komisie boli investície verejných akcionárov v súlade so zásadou trhovo konajúceho investora, pretože súkromný investor sa na tejto transakcii podieľal významným spôsobom a za rovnakých podmienok ako verejní akcionári. Komisia informovala 1. augusta 2008 Nemecko o svojom rozhodnutí, že túto záležitosť nebude ďalej sledovať.

(26)

V období 1999 – 2009 zaznamenala banka HSH kumulované straty vo výške 1,85 mld. EUR a vyplatila svojim verejným vlastníkom kumulované dividendy vo výške 354 mil. EUR. V rovnakom období verejní vlastníci HSH poskytli [4 – 5] (*1) mld. EUR nového kapitálu a garantovali záväzky do výšky 166 mld. EUR.

Tabuľka č. 1

Finančné ukazovatele HSH pre verejných vlastníkov v období 1999–2009  (14)

(27)

Predtým hodnotili HSH všetky tri veľké ratingové agentúry (16) vždy v pásme AA. Dlhodobý rating odrážal neobmedzené štátne záruky poskytované verejnými vlastníkmi HSH. Predpoklad, že verejní vlastníci poskytnú ďalšiu podporu, naďalej zohráva dôležitú úlohu pri ratingu HSH, pričom agentúra Fitch (17) zvýšila rating o 7 stupňov. Agentúra Moody’s zvýšila rating na základe podporných faktorov, ku ktorým je potrebné pripočítať podporu poskytovanú verejnými vlastníkmi (regionálnu podporu), celkovo o 7 stupňov.

(28)

Stand-alone rating (u agentúry Moody’s „rating finančnej sily banky“ alebo „BFSR“) (18) C odrážal názor ratingových agentúr, že HSH má okrem primeranej finančnej sily limitovaný, ale dobrý obchodný model. Podľa metódy BFSR, ktorú používa agentúra Moody’s, banky hodnotené na úrovni C vykazujú buď prijateľné základné finančné údaje v rámci predvídateľného a stabilného prostredia, alebo dobré základné finančné údaje v rámci menej predvídateľného a stabilného prostredia.

(29)

Agentúra Fitch začala v júli 2004 hodnotiť nezaručené obligácie HSH v pásme A, pričom stand-alone rating HSH ponechala na úrovni C. V júli 2005 poskytli svoje ratingy pre nezaručené obligácie agentúry Moody’s a S&P. Ratingy HSH boli stabilné až do začiatku krízy v roku 2008.

(30)

Od októbra 2008 možno v prípade ratingov HSH pozorovať dva trendy. Prvý trend sa začal v októbri 2008, keď agentúry Fitch a Moody’s postupne znížili stand-alone rating na nižší stupeň kategórie D a vyšší stupeň kategórie E (E je najnižší možný rating BFSR agentúry Moody’s) (19). Ako dôvody zníženia ratingu agentúry uviedli a) závažné riziko vyplývajúce z cyklického charakteru majetku HSH a najmä aktív v oblasti lodnej dopravy; b) obmedzený prístup HSH ku kapitálu napriek tomu, že HSH uskutočňuje finančne veľmi náročné úverové operácie a c) slabú a nízku výnosnosť HSH v porovnaní s obdobím pred krízou, ktorá súvisí s nižšou návratnosťou aktív, porovnateľne vyššími rezervami na riziká v oblasti financovania zabezpečeného aktívami (asset-based finance) a výrazne vyššími nákladmi na financovanie než pred krízou. Agentúry ďalej vyjadrili zásadné obavy v súvislosti s profilom spoločnosti HSH. Keďže HSH nemá významný prístup k súkromným zákazníkom, naďalej bude závislá od peňažných a kapitálových trhov, na ktorých však bude mať problémy získať dostatočné finančné prostriedky. Dodržiavanie prísnejších regulačných predpisov týkajúcich sa kapitalizácie, rezervy likvidity a nerovnováhy financovania by pre čistú veľkoobchodnú banku, akou je HSH, predstavovalo osobitný problém.

(31)

Druhý trend sa začal v máji 2009, keď agentúra S&P znížila rating HSH na úroveň BBB+, po nej nasledovali agentúry Moody’s a Fitch, ktoré v máji a v júli 2010 znížili rating HSH na úroveň A3/A. Ratingové agentúry odôvodnili zníženie ratingu tým, že ďalšia podpora verejnými vlastníkmi bude obmedzená na základe a) predpisov EÚ v oblasti štátnej pomoci a b) ich rozpočtových obmedzení. Doterajšie rozsiahle podporné opatrenia veľmi zaťažili finančnú silu verejných vlastníkov, takže sú menej ochotní poskytovať ďalšiu podporu. Dôležitým aspektom pri hodnotení ďalšej pripravenosti verejných vlastníkov na prijímanie podporných opatrení bol veľký rozsah emisie dlhopisov v rámci uplatnenia doložky o ochrane predchádzajúceho stavu („grandfathering clause“) (20), ktoré v tom čase zostali v súvahe HSH.

(32)

Už v roku 2007 sa hodnota štruktúrovaného úverového portfólia (CIP) (21) HSH v dôsledku finančnej krízy znížila z 30 mld. USD približne o 1,3 mld. EUR. Rozšírenie krízy na reálne hospodárstvo malo negatívne následky pre tradičné úverové portfólio a na kvalitu pohľadávok HSH z jej finančných aktivít v oblastiach lodnej dopravy, dopravy, nehnuteľností a obnoviteľných zdrojov energie. Ďalšia úprava hodnoty CIP smerom nadol o 1,6 mld. EUR a prevencia rizík vo výške 1,9 mld. EUR pre úverový obchod značne prispeli k zápornému výsledku, ktorý v roku 2008 predstavoval 3,2 mld. EUR.

(33)

Insolventnosť investičnej banky Lehman Brothers v septembri 2008 viedla k ďalšiemu prehĺbeniu problémov s refinancovaním HSH, takže HSH požiadala Špeciálny fond na stabilizáciu finančných trhov (ďalej len „SoFFin“) o záruky likvidity vo výške 30 mld. EUR.

(34)

Spolkový úrad pre dohľad nad finančnými službami (Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht, ďalej len „BaFin“) oznámil 29. apríla 2009 HSH, že na základe súčasnej situácie HSH zastáva názor, že pre HSH je zložité splniť zákonné požiadavky na kapitál. Úrad BaFin oznámil, že ak vlastníci HSH nezvýšia kapitálovú základňu HSH, nariadi moratórium podľa § 47 nemeckého zákona o úverových inštitúciách (KWG).

(35)

Agentúra S&P znížila 6. mája 2009 rating HSH o dva stupne z úrovne A na úroveň BBB + s negatívnym výhľadom.

(36)

Šlezvicko-Holštajnsko a Hamburg poskytli HSH v máji a v júni 2009 dve opatrenia pomoci: Išlo o rekapitalizáciu vo výške 3 mld. EUR a opatrenie záruky druhej straty (ďalej len „záruka na pokrytie rizík“) vo výške 10 mld. EUR. Banka HSH okrem toho dostala od fondu SoFFin tretie opatrenie pomoci vo forme záruk likvidity, ktoré napokon predstavovali sumu 17 mld. EUR (ďalej len „záruky likvidity“).

(37)

Rekapitalizácia spočívala v prísune hotovostného kapitálu v celkovej výške 3 mld. EUR základného kapitálu Tier 1 výmenou za kmeňové akcie s hlasovacími právami. Akcie boli emitované spoločnosťou HSH AG a úplne upísané inštitúciou HSH Finanzfonds AöR. HSH Finanzfonds AöR je verejnoprávna inštitúcia, ktorú spoločne zriadili, kontrolujú a vlastnia rovnakým dielom Hamburg a Šlezvicko-Holštajnsko.

(38)

Inštitúcia HSH Finanzfonds AöR získala finančné prostriedky potrebné na rekapitalizáciu emisiou dlhopisov na kapitálových trhoch. Záväzky inštitúcie, ktoré vyplývajú z emisie dlhopisov, sú garantované rovnakým dielom zo strany čiastkových dlžníkov, ktorými sú Hamburg a Šlezvicko-Holštajnsko, a zárukami voči vlastníkom dlhopisov. Dlhopisy, ktoré emitovala HSH Finanzfonds AöR, slúžia len na financovanie rekapitalizácie HSH. HSH Finanzfonds AöR funguje výlučne ako účelová spoločnosť pre Hamburg a Šlezvicko-Holštajnsko a okrem rekapitalizácie a pokrytia rizík nesleduje nijaké iné ciele.

(39)

Emisná cena nových akcií bola stanovená na základe ocenenia HSH spoločnosťou PricewaterhouseCoopers (ďalej len „PwC“), podľa ktorého sa hodnota podniku pohybuje v rozpätí od [> 2] mld. EUR do [< 3] mld. EUR (od [> 19] EUR do [< 28] EUR za akciu). Na základe tohto ocenenia priemerná hodnota HSH predstavuje[2 – 3] mld. EUR ([19 – 28] EUR za akciu). Ocenenie bolo vypracované pred znížením ratingu HSH zo 6. mája 2009. Vplyv zníženia hodnoty HSH sa pri oceňovaní nezohľadnil, zahrnul sa však do konzultácií o stanovení emisnej ceny. Ocenenie vychádzalo z predpokladu, že v roku 2013 by sa rating zvýšil na predchádzajúcu úroveň A.

(40)

Hamburg a Šlezvicko-Holštajnsko chceli dosiahnuť ročnú odmenu vo výške 10 %, pokiaľ ide o prísun 3 mld. EUR nového kapitálu (300 mil. EUR ročne). Keďže zisky predpokladané v obchodnom pláne HSH na obdobie 2009 – 2012 nepostačovali na vyplatenie 10 % dividend za všetky kmeňové akcie, emisná cena nových kmeňových akcií sa znížila o 10 %, ktoré predstavujú dividendy nevyplatené v období 2009 – 2012. Súčasná hodnota 10 % dividendy za obdobie 2009 – 2012 predstavuje sumu [650 – 800] mil. EUR ([3 – 6] EUR za akciu). Cena nových akcií sa stanovila na 19 EUR za akciu ([19 – 28] EUR mínus [3 – 6] EUR). HSH Finanzfonds AöR získala 157 894 737 nových kmeňových akcií.

(41)

Zväzy sporiteľní a spoločnosť Flowers sa nezúčastnili na rekapitalizácii, čím sa podiely obidvoch zväzov sporiteľní znížili z 13,20 %, 1,62 % na 4,73 %, 0,58 %, podiely spoločnosti Flowers sa znížili z 25,67 % na 9,19 % a spoločné priame a nepriame podiely Hamburgu a Šlezvicka-Holštajnska (vrátane podielov, ktoré vlastní HSH Finanzfonds AöR) sa zvýšili z 59,51 % na 85,49 %.

(42)

Záruka na pokrytie rizík sa zriadila zároveň s rekapitalizáciou v júni 2009. Aj túto záruku poskytla priamo inštitúcia HSH Finanzfonds AöR. Zväzy sporiteľní a spoločnosť Flowers sa na tomto opatrení nezúčastnili. Záruka na pokrytie rizík spočíva v záruke druhej straty vo výške 10 mld. EUR, ktorá chráni HSH pred stratami, ktoré vznikli od stanoveného termínu v marci 2009 v portfóliu v celkovej výške okolo 172 mld. EUR (pohľadávka vo výške 187 mld. pri finančnej strate). Tranžu prvej straty vo výške 3,2 mld. EUR uhradí samotná HSH. Tranža druhej straty do výšky 10 mld. EUR ide na ťarchu HSH Finanzfonds AöR. Straty presahujúce 13,2 mld. EUR (súčet tranže prvej straty a tranže druhej straty) musí hradiť HSH. Prevodná hodnota pokrytého portfólia predstavuje [približne 168] mld. EUR (celková hodnota majetku vo výške [približne 172] mld. EUR mínus 3,2 mld. EUR).

(43)

HSH môže v podstate túto záruku kedykoľvek vypovedať, do 31. decembra 2013 je však takáto výpoveď obmedzená na sumu v celkovej výške [2 – 5] mld. EUR a na [1 – 4] mld. EUR ročne. Dňa 9. marca 2011 vypovedala HSH 1 miliardu EUR záruky. Dňa 18. júna 2011 a opätovne 6. septembra 2011 vypovedala HSH ďalšiu 1 miliardu EUR záruky, takže zostávajúca záruka sa znížila na 7 mld. EUR. O týchto výpovediach bol informovaný úrad BaFin. Úrad BaFin vyhlásil, že proti nim nevznesie žiadnu námietku.

(44)

Približne [3 – 6] % portfólia vo výške približne [172] mld. EUR zaisteného pokrytím rizík tvoria znehodnotené aktíva, ako sú napríklad cenné papiere kryté aktívami (asset backed securities – ABS). Najväčšiu časť pokrytých aktív tvoria úvery poskytované klientom, ktoré predstavujú hlavnú činnosť HSH. Pokryté portfólio je denominované v rôznych menách, okrem iného v EUR, USD a GPB.

Tabuľka č. 2

Rozdelenie pokrytých aktív vo výške [približne 172] mld. EUR

(45)

HSH si pred zavedením záruky na pokrytie rizík nedala externými odborníkmi oceniť celé portfólio, ale len portfólio ABS a časť portfólia CIP, ktoré oceňovali spoločnosti Blackrock a Cambridge Place. Po náležitej výzve Komisie uskutočnila HSH v období od novembra 2009 do januára 2010 ocenenie pokrytého portfólia na základe prísneho stresového scenára, z ktorého vychádzala Komisia. Oceňovanie sa uskutočnilo v spolupráci s odborníkmi Komisie. Predpoklady pre oceňovanie boli v súlade s prísnymi stresovými scenármi, ktoré uplatnila Komisia v iných prípadoch. Oceňovanie sa zakladalo na podrobnej analýze náhodnej vzorky 40 transakcií s fiktívnou hodnotou vo výške 1 mld. EUR, t. j. 0,6 % celkovej expozície, a ocenení tranže, ktoré sa uskutočnilo pomocou nástroja CDOROM-Tool agentúry Moody’s (23) na veľkej reprezentatívnej časti portfólia. Základné predpoklady sa prediskutovali s odborníkmi Komisie. Banku HSH pritom podporoval externý odborník spoločnosti Morgan Stanley, ktorý potvrdil technickú správnosť výpočtov. Kapitálová úľava vyplývajúca z pokrytia rizík bola v čase jeho zriadenia vyčíslená na sumu vo výške [približne 3,5] mld. EUR. Úrad BaFin potvrdil vo februári 2010 správnosť metódy použitej na určenie kapitálovej úľavy a súvisiacich výpočtov.

(46)

Po uzatvorení zmluvy 2. júna 2009 medzi HSH Finanzfonds AöR a HSH o poskytnutí záruky získa HSH Finanzfonds AöR za poskytovanie záruky druhej straty prémiu vo výške 400 bázických bodov p. a. z nominálnej hodnoty záruky (10 mld. EUR) (ďalej len „základná prémia“). Suma, z ktorej sa vypláca odmena vo výške 400 bázických bodov, sa znižuje čerpaním a vypovedaním. V tabuľke č. 3 je uvedená celková suma kumulatívnych platieb pre tri scenáre: a) scenár č. 1: základný scenár HSH, pri ktorom sa predpokladá, že záruka sa nevyužije a HSH ju do konca roka 2015 úplne vypovie; b) scenár č. 2: prostredný scenár, pri ktorom sa predpokladá čerpanie záruky vo výške 5 mld. EUR, a c) scenár č. 3: prípad, ktorý sa použije pri oceňovaní aktív a pri ktorom sa predpokladá, že záruka sa do roku [2015 – 2020] v plnom rozsahu využije (žiadne výpovede).

Tabuľka č. 3

Odmena za pokrytie rizík pre rôzne scenáre podľa návrhu Nemecka

(47)

Počas obdobia reštrukturalizácia by platby základnej prémie predstavovali v závislosti od čerpania záruky sumu od [100 – 150] mil. EUR do 405 mil. EUR ročne (porovnaj tabuľku č. 4).

Tabuľka č. 4

Predpokladané základné prémie (400 bázických bodov) vyplácané bankou HSH v prospech HSH Finanzfonds AöR počas obdobia reštrukturalizácie (v mil. EUR)

(48)

HSH ďalej požiadala fond SoFFin o záruky likvidity, ktoré by mali pokryť emisiu nových dlhopisov v celkovej výške 30 mld. EUR. Fond SoFFin schválil začiatkom decembra 2008 emisiu prvej tranže v hodnote 10 mld. EUR. Záruky boli schválené v rámci nemeckého záchranného balíka (24). Zostávajúcich 20 mld. EUR by sa malo uvoľniť po predložení plánu reštrukturalizácie. Druhá tranža vo výške 20 mld. EUR bola uvoľnená po tom, ako 7. marca 2009 HSH predložila fondu SoFFin svoju koncepciu reštrukturalizácie. K 30. septembru 2009 sa použilo spolu 17 mld. EUR. K 1. januáru 2010 znížil fond SoFFin maximálnu sumu záruky z 30 mld. EUR na 17 mil. EUR. Táto najvyššia suma nebola znova zvýšená.

(49)

Prvý plán reštrukturalizácie, ktorý bol odovzdaný 1. septembra 2009 (ďalej len „pôvodný plán reštrukturalizácie“), je opísaný v rozhodnutí o začatí konania (odôvodnenia 23 až 28). V období od októbra 2009 do júna 2011 sa odovzdali doplňujúce informácie k reštrukturalizačnej koncepcii uvedenej v pôvodnom pláne reštrukturalizácie. Zmenené znenie plánu reštrukturalizácie (ďalej len „zmenený plán reštrukturalizácie“) sa predložilo 11. júla 2011. Finančné prognózy, ktoré obsahoval pôvodný plán reštrukturalizácie, a príslušné aktualizácie sú stručne opísané ďalej v texte.

(50)

Pôvodný plán reštrukturalizácie predpokladal zníženie čistých príjmov z úrokov v období 2009 – 2014 o [približne 20 %], z [približne 1,4] mld. EUR na [asi 1,1] mld. EUR. Spoločnosť HSH predpokladala v prípade ústrednej banky (25) v súvislosti s jednotlivými prvkami výsledku finančného hospodárenia zvýšenie hospodárskeho výsledku pred reštrukturalizáciou (a po zavedení opatrení na prevenciu rizík úverových obchodov) v období od roku 2009 do roku 2014 o viac ako 200 %, a síce z [približne 350] mil. EUR na [približne 1,1] mld. EUR. Výsledok, ktorý sa predpokladal na rok 2014 pred reštrukturalizáciu vo výške [približne 1,1] mld. EUR, zahŕňal aj pozitívny vplyv [približne 100] mil. EUR zo zrušenia častí prevencie rizík úverového obchodu. Na rok 2014 sa ako príjem z provízií a obchodný výsledok plánovali hodnoty predstavujúce [v každom prípade približne 20 %] výsledku pred reštrukturalizáciou ústrednej banky. Výsledok pred reštrukturalizáciou, ktorý predstavoval prognózu na rok 2014, bol v zmenenom pláne reštrukturalizácie upravený na [350 – 450] mil. EUR, pričom príjem z provízií a obchodný výsledok tvoria [10 – 15] %.

(51)

V pôvodnom pláne reštrukturalizácie existovala prognóza na zníženie celkových aktív HSH z [približne 175] mld. EUR (2009) na [približne 150] mld. EUR (2014). Ďalej sa predpokladalo zvýšenie aktív ústrednej banky z [približne 100] mld. EUR (2009) na [približne 110] mld. EUR (2014). Celkové aktíva HSH, ktoré predstavovali prognózu na rok 2014, sa v zmenenom pláne reštrukturalizácie upravili na 120 mld. EUR a aktíva ústrednej banky na 82 mld. EUR.

(52)

Podľa pôvodného plánu reštrukturalizácie sa mali aktíva segmentu odvetvovej banky (lodná doprava, energia a doprava) zvýšiť z [približne 30] mld. EUR (2009) na [približne 35] mld. EUR (2014); z toho malo [približne 20] mld. EUR pripadnúť na aktíva obchodnej činnosti v oblasti lodnej dopravy financovanej prednostne v amerických dolároch. V zmenenom pláne reštrukturalizácie boli aktíva segmentu odvetvovej banky prognózované na rok 2014 upravené na [20 – 25] mld. EUR a aktíva obchodnej činnosti v oblasti financovania lodnej dopravy na 15 mld. EUR. Na rozdiel od pôvodnému plánu reštrukturalizácie sa do zmeneného plánu reštrukturalizácie nezahrnula obchodná činnosť v oblasti financovania leteckej dopravy.

(53)

V pôvodnom pláne reštrukturalizácie tvoril podiel kapitálu Tier 1 prognózovaný na rok 2014 [približne 10] % a v zmenenom pláne reštrukturalizácie sa odhadoval na [10 – 15] %.

(54)

Pôvodný plán reštrukturalizácie obsahoval na rok 2014 rozpis plánovaných zdrojov financovania pre financovanú časť súvahy vo výške [približne 100] mld. EUR (z toho [približne 25] mld. EUR na nezabezpečené financovanie na peňažnom a kapitálovom trhu), takže oproti plánovaným celkovým aktívam vo výške [približne 150] mld. EUR vznikla medzera vo financovaní vo výške [asi 50] mld. EUR. Zmeneným plánom reštrukturalizácie sa medzera medzi prognózovanými celkovými aktívami a prognózovanými celkovými záväzkami zmenšila. HSH poskytla údaje o zdrojoch financovania, pomocou ktorých sa majú pokryť finančné požiadavky vyplývajúce z tejto medzery.

(55)

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené prognózy rastu pre hlavné oblasti činnosti HSH podľa pôvodného plánu reštrukturalizácie a zmeny vykonané v zmenenom pláne reštrukturalizácie.

Tabuľka č. 5

Porovnanie mier rastu v segmentoch lodnej dopravy a firemných klientov

(56)

Zmenený plán reštrukturalizácie bol predložený 11. júla 2011. Plán predpokladá podstatné zmeny modelu obchodovania HSH. Nový obchodný model HSH sa vyznačuje menším rizikom, väčším zameraním na regionálnu činnosť, ako aj na trvalú udržateľnosť financovania a poskytovania úverov. Plánované a už zavedené reštrukturalizačné opatrenia zahŕňajú okrem zamerania sa na hlavné obchodné činnosti a následne na predaj, príp. ukončenie rôznych činností a dôležitých podielov, prispôsobenie siete pobočiek a optimalizáciu štruktúry nákladov. V zmenenom pláne reštrukturalizácie sa plánuje zriadenie internej reštrukturalizačnej jednotky, v ktorej sa na účtovnícke a organizačné účely sústredia činnosti, v ktorých sa nemá pokračovať. Najdôležitejšie body nového obchodného modelu sú:

(57)

Regionálne zameranie zahŕňa najmä služby pre severonemecké firmy a súkromné bankovníctvo, obchodovanie s nehnuteľnosťami a služby sporiteľní. HSH sa okrem toho bude sústreďovať na vybrané oblasti financovania medzinárodného lodiarstva a na financovanie projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie s ťažiskom v Európe, ako aj na určité investície do infraštruktúry. HSH zatvorí do konca roku 2011 pracovisko v Lübecku.

(58)

Celkovo sa súvaha novej ústrednej banky výrazne zníži, najmä prevodom aktív z ústrednej banky na vlastnú reštrukturalizačnú jednotku HSH. Na konci obdobia reštrukturalizácie 31. decembra 2014 bude súvaha HSH (ústrednej banky) predstavovať 82 mld. EUR. V porovnaní so súvahou z roku 2008 vo výške 208 mld. EUR to zodpovedá zníženiu o 126 mld. EUR, t. j. takmer o 61 %.

(59)

Zmenený plán reštrukturalizácie vychádza zo všeobecných predpokladov v súvislosti s vývojom hrubého domáceho produktu (HDP) v Nemecku, v eurozóne, v USA a na celom svete, zmenami krátkodobých a dlhodobých úrokov, inflácie v eurozóne a v USA, cien ropy a výmenného kurzu EUR/USD. Prognózy pre jednotlivé oblasti činnosti sa zakladajú na predpokladoch vzhľadom na miery rastu príslušných trhov, objemov a marže v oblasti nových obchodných kontraktov v jednotlivých segmentoch a objemu krížového predaja (cross-selling). HSH predložila – vzhľadom na význam obchodnej činnosti v oblasti lodnej dopravy pre celkový výsledok finančného hospodárenia HSH – špecifické sektorové predpoklady pre rozvoj trhu v oblasti financovania lodí. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené prognózy pre rozvoj veľkosti trhu vzhľadom na celosvetové nové obchodné kontrakty (celkové hodnoty pre segmenty nákladných lodí, kontajnerových lodí a tankerov), rozsah nových obchodných kontraktov HSH a podiel HSH na trhu.

Tabuľka č. 6

Predpoklady týkajúce sa financovania lodí v období 2011–2014

(60)

HSH vychádza z priemerného výmenného kurzu EUR/USD v rozmedzí [1,30 – 1,50]. HSH predložila údaje o vplyve zmenených predpokladov na zisk a stratu, ako aj na jej čistú pozíciu likvidity a poskytla hlavne analýzu citlivosti na zmeny úrokov a zmeny výmenného kurzu EUR/USD. Podľa analýzy citlivosti by straty, ktoré by vznikli HSH pri podstatných zmenách predpokladov týkajúcich sa úrokových sadzieb a výmenného kurzu EUR/USD, nepresiahli úroveň, ktorú by dokázala absorbovať. Okrem toho, ak by sa výmenný kurz EUR/USD výrazne odchýlil od základného scenára (base case scenario), pozícia likvidity HSH by nebola záporná.

(61)

HSH ďalej predložila nepriaznivý scenár a scenár najhoršej možnosti (worst case scenario) na úrovni koncernu, ktoré vychádzajú z menej priaznivých trhových predpokladov. Finančné prognózy v prípade nepriaznivého scenára a scenára najhoršej možnosti ukazujú, že vplyv záťažových faktorov na platobnú schopnosť HSH sa absorbuje prostredníctvom štruktúry pokrytia rizík. V prípade nepriaznivého scenára by HSH posunula čiastočné výpovede záruky, čím by obmedzila nárast rizikovo vážených aktív (RVA) v dôsledku nepriaznivých hospodárskych rámcových podmienok. Pri obidvoch scenároch by podiel kapitálu Tier 1 HSH počas obdobia reštrukturalizácie predstavoval približne 10 %.

(62)

Súvaha ústrednej banky vzťahujúca sa na činnosť v oblasti poskytovania finančných služieb firemným klientom sa zníži z 26,3 mld. EUR (2008) na [10 – 20] mld. EUR (2014). Celkovo sa táto oblasť obchodnej činnosti v danom období zmenší približne o [45 – 55] %.

(63)

V oblasti poskytovania služieb firemným klientom bude HSH ponúkať finančné prostriedky väčším stredným podnikom, najmä v hlavnom regióne, v severnom Nemecku.

(64)

HSH zastavila svoje činnosti v oblasti refinancovania lízingových spoločností a svoj medzinárodný obchod LBO a ukončí aj zákaznícke služby poskytované firemných klientom v Ázii a Škandinávii. HSH nebude poskytovať finančné služby firemným klientom v oblasti financovania lietadiel a plavidiel zabezpečeného aktívami. Spôsobilosť HSH podporovať regionálne podnikanie v hlavnom regióne sa však nezmenší.

(65)

HSH sa zameria v prvom rade na väčšie stredné podniky v severnom Nemecku a na nemecké podniky pôsobiace v určitých hlavných priemyselných odvetviach. Jednoznačne sa zameria na rentabilné transakcie a na klientov s dobrou bonitou, ktorí potrebujú rôzne produkty. HSH sa bude snažiť, aby sa pre týchto klientov stala „preferovanou“ bankou.

(66)

Vzhľadom na zlepšenie situácie v oblasti financovania sa bude táto oblasť činnosti v čoraz väčšej miere zameriavať na príjem vkladov a zavádzanie štruktúr financovania, ktoré umožňujú syndikované postupy, ktoré sú akceptovateľné Európskou centrálnou bankou alebo sa môžu postúpiť investorom.

(67)

Súvaha ústrednej banky vzťahujúca sa na činnosť v oblasti financovania nehnuteľností sa má znížiť z 30,5 mld. EUR (2008) na [9 – 18] mld. EUR (2014). To zodpovedá zníženiu o [50 – 70] %.

(68)

HSH bude ponúkať všetky druhy úverových produktov a všetky ostatné bankové produkty, ktoré požadujú realitné spoločnosti. Svoju obchodnú činnosť sústredí na severné Nemecko a nemecké aglomerácie. Ťažiskom budú finančné riešenia pre […] a financovanie projektov s prijateľným rizikom. V tejto oblasti podnikania sa HSH zameria na financovanie […]. Špecifické druhy nehnuteľností sa budú financovať iba selektívnym spôsobom.

(69)

Činnosti v iných štátoch – vrátane medzinárodného obchodovania s nehnuteľnosťami, ktoré spočíva v podporovaní nemeckých klientov v európskych aglomeráciách – sa ukončia. V týchto oblastiach už HSH neuzavrie žiadny nový obchodný kontrakt a existujúce obchodné činnosti ukončí.

(70)

HSH sa zameria hlavne na profesionálnych investorov v oblasti nehnuteľností a ťažisko bude pritom spočívať na súčasných klientoch, na vybraných realitných investoroch, na klientoch so stabilnou pozíciou v sektore nehnuteľností a vysokým potenciálom v oblasti krížového predaja, ako aj na klientoch s väzbami na severné Nemecko, ktorí potrebujú komplexné štruktúry financovania. Okrem toho HSH zavedie štruktúry a produkty, ktoré znižujú potrebu finančných prostriedkov, t. j. kryté dlhopisy pre potenciálne obchody, úvery akceptovateľné Európskou centrálnou bankou a finančné prostriedky a záruky poskytované úverovou bankou Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW).

(71)

Súvaha ústrednej banky vzťahujúca sa na činnosť v oblasti sporiteľní sa zníži najmä v dôsledku redukcie činností refinancovania sporiteľní z 8,7 mld. EUR (2008) na [< 3] mld. EUR (2014).

(72)

Stálu klientelu v tejto oblasti činnosti tvoria v prvom rade sporiteľne a verejnoprávne subjekty v severnom Nemecku a v druhom rade sporiteľne a verejnoprávne subjekty mimo severného Nemecka (sekundárny bankový vzťah).

(73)

HSH ponúka veľký výber produktov, ktoré sa zameriavajú na hlavné obchodné činnosti sporiteľní. Patria k nim najmä služby poskytované súkromným a firemným klientom, pokladničné činnosti, ako aj spravovanie vlastných cenných papierov a spravovanie úverového portfólia.

(74)

Súvaha ústrednej banky vzťahujúca sa na činnosť v oblasti súkromného bankovníctva sa zníži z 1,7 mld. EUR (2008) na [0,5 – 1,5] mld. EUR (2014).

(75)

HSH sa zameria na poskytovanie služieb dobre situovaným súkromným klientom v hlavnom regióne severnom Nemecku. Okrem toho bude HSH v nadregionálnych pobočkách ponúkať služby súkromného bankovníctva iným segmentom trhu. Rozpätie služieb bude […].

(76)

HSH sa sústredí na získavanie dobre a veľmi dobre situovaných súkromných klientov, ako aj nadácií a na starostlivosť o nich. V rámci krížového predaja sa budú služby súkromného bankovníctva poskytovať aj klientom/fyzickým osobám v iných oblastiach činnosti ústrednej banky.

(77)

Súvaha ústrednej banky vzťahujúca sa na činnosti v oblasti lodnej dopravy sa zníži z 28,3 mld. EUR (2008) na približne 15 mld. EUR (2014).

(78)

Až do 31. decembra 2014 neprekročí ročný podiel nových obchodných kontraktov HSH na trhu v oblasti celosvetového financovania lodí úroveň [< 8] %. HSH ďalej zabezpečí, že až do 31. decembra 2014 nebude na základe každoročne určovaného poradia na trhu (market ranking) patriť medzi troch poskytovateľov s najväčším ročným celosvetovým objemom nových obchodných kontraktov v oblasti financovania lodí.

(79)

Portfólio HSH sa rozčlení z hľadiska typov plavidiel aj štátov. Čo sa týka rôznych druhov aktív, ťažisko bude naďalej spočívať na […], ako aj na niekoľkých […]. Dôležitými produktmi budú tradičné dlhodobé hypotekárne úvery na stavbu nových plavidiel a financovanie použitých plavidiel. HSH bude okrem toho vystupovať selektívne ako poskytovateľ štruktúrovaných finančných služieb.

(80)

HSH obmedzí svoje obchodné činnosti tým, že zastaví financovanie lodí poskytujúcich kombinovanú dopravu a rekreačných lodí […].

(81)

Zameria sa na stredné a veľké lodné dopravné spoločnosti pôsobiace v celosvetovom meradle, na malých rentabilných klientov, ako aj na zákazníkov vybraných na základe celkového výnosového potenciálu a rizikových aspektov. Ďalej zohrávajú úlohu pripravenosť zákazníkov na syndikované postupy, ako aj splnenie predpokladov pre syndikáciu (napríklad transparentnosť) a refinancovanie.

(82)

Oblasť činnosti zameranej na lodnú dopravu bude ponúkať najmä financovanie plain vanilla (26) a v obmedzenom rozsahu štruktúrované financovanie a vystupovať ako poverený vedúci organizátor (mandated lead arranger) a vedúci upisovateľ (bookrunner).

(83)

Ústredná banka ukončí činnosť v oblasti dopravy/leteckej dopravy. Súvaha vo výške 11,7 mld. EUR (2008) v rámci reštrukturalizačnej jednotky skončí alebo bude pričlenená k iným oblastiam obchodnej činnosti. HSH nebude v budúcnosti uskutočňovať žiadne nové financovanie lietadiel zabezpečené aktívami. Náležité existujúce obchodné transakcie sa ukončia, predajú alebo prevedú na reštrukturalizačnú jednotku s cieľom ich zrušenia. HSH v rámci reštrukturalizácie túto oblasť podnikania už čiastočne prebudovala a činnosti v strategicky dôležitých segmentoch, ako sú železnice a infraštruktúra, začlenila medzi činnosti v oblasti energie a infraštruktúry.

(84)

V dôsledku reorganizácie obchodných činností v oblasti energie a infraštruktúry sa v priebehu reštrukturalizácie zvýši súvaha ústrednej banky vzťahujúca sa na oblasť energie a infraštruktúry zo 4,6 mld. EUR v roku 2008 (bývalá obchodná činnosť v oblasti energie) na [5 – 10] mld. EUR v roku 2014. Obchodné činnosti v oblasti energie a infraštruktúry zahŕňajú segment obnoviteľných zdrojov energie aj segmenty infraštruktúry a železníc, ktoré predtým patrili medzi obchodné činnosti v oblasti dopravy.

(85)

V segmente energie bude HSH financovať projekty v oblastiach veternej a slnečnej energie. Táto oblasť zahŕňa kategórie aktív v oblasti veternej energie (na pevnine a na mori), slnečnej energie (fotovoltickej a tepelnej) a ako doplnkové činnosti rozvodné siete spolu s projektmi na využívanie veternej a slnečnej energie. Cieľovým regiónom týchto aktivít je v prvom rade Európa. Obchodná činnosť HSH v oblasti konvenčných zdrojov energie a celá obchodná činnosť v Severnej Amerike týkajúca sa energetiky sa zruší.

(86)

Prispôsobenia obchodných činností, najmä ukončenie obchodných činností v oblasti leteckej dopravy a zmenšenie segmentov zahraničných nehnuteľností a lodnej dopravy povedú k automatickému zmenšeniu segmentu „ostatné“.

(87)

Segment „ostatné“ zahŕňa – popri podnikovom centre (corporate centre) – obchodovanie na kapitálových trhoch, na ktorých HSH spravuje svoje aktíva a vystupuje ako poskytovateľ produktov pre obchodné činnosti.

(88)

HSH bude neustále zlepšovať stabilitu a kvalitu svojho financovania. Od konca roku 2012 zabezpečí, aby jej pomer čistého stabilného financovania (net stable funding ratio – NSFR) aj jej pomer pokrytia likvidity (liquidity coverage ratio – LCR) (27) […]. Podiel obchodov ústrednej banky v USD, ktorý sa bude refinancovať prostredníctvom financovania v USD (a nie prostredníctvom swapov), sa do konca roku 2012 zvýši minimálne na […] % a do konca roka 2014 minimálne na […] %.

(89)

HSH výrazne zníži obchodovanie na kapitálových trhoch s vysokým stupňom rizika a už značne skrátila katalóg svojich produktov. Vlastný obchod bol už zastavený.

(90)

HSH predložila podrobný obchodný plán na obdobie 2011 – 2014 vrátane výkazu ziskov a strát a ukazovateľov bilancie, rentability a produkcie rozčlenených podľa oblastí obchodných činností a konsolidovaných na úrovni koncernu. Okrem toho predložila analýzu citlivosti vo forme nepriaznivého scenára a scenára najhoršej možnosti (worst case scenario) na úrovni koncernu. Podľa predpokladaných ziskov a strát vznikne koncernu HSH v roku 2011 ďalšia strata vo výške približne [100 – 200] mil. EUR a do roku 2014 bude neustále zvyšovať svoje zisky približne na [400 – 500] mil. EUR po zdanení. Návratnosť vlastného kapitálu bude v roku 2011 záporná a do roku 2014 sa zvýši na približne [7 – 8] %. Podiel kapitálu Tier-1 dosiahne v období 2012 – 2014 približne [13 – 16] %. Podľa požiadavky Komisie obsahujú finančné prognózy zmeneného plánu reštrukturalizácie jednorazovú platbu vo výške 500 mil. za rok 2011, ktorá bola odpočítaná od hospodárskeho výsledku pred zdanením. Celkové aktíva môžu podľa prognóz klesnúť z 208 mld. EUR (2008) na 120 mld. EUR (2014).

(91)

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené kľúčové údaje zmeneného plánu reštrukturalizácie pre HSH a ústrednú banku.

Tabuľka č. 7

Finančné plánovanie pre HSH na obdobie 2011 – 2014

Tabuľka č. 8

Finančné plánovanie pre ústrednú banku na obdobie 2011–2014

(92)

V nasledujúcich tabuľkách sa uvádza plán financovania HSH so zreteľom na všeobecnú stratégiu financovania a stratégiu financovania v USD.

Tabuľka č. 9

Plán financovania HSH na obdobie 2010 – 2014

(93)

Dlhodobé pôžičky so štátnymi zárukami sa znížia zo 44 mld. EUR (koniec roku 2010) na [13 – 18] mld. EUR (koniec roku 2014). Súčasne klesnú celkové aktíva HSH o [25 – 35] mld. EUR. Rozdiel medzi celkovými aktívami a celkovými záväzkami (upravený o účinok derivátov) vytvára medzeru v pláne financovania, ktorá sa musí pokryť krátkodobými nezabezpečenými a zabezpečenými finančnými prostriedkami, ako aj prebytočnými vkladmi a prebytočnými vlastnými prostriedkami. Plánovanie HSH v súvislosti s vkladmi sa vzťahuje len na časť celkových vkladov, ktorá sa považuje za stabilnú, pričom ale skutočná výška vkladov bude pravdepodobne vyššia a vyplní časť medzery vo financovaní. Aj keby sa časť medzery vo financovaní medzi financovanými aktívami a záväzkami mohla pokryť krátkodobým financovaním na peňažnom a kapitálovom trhu, závislosť HSH od krátkodobého financovania na peňažnom a kapitálovom trhu sa počas obdobia reštrukturalizácie v absolútnych číslach znižuje. V súvislosti so stratégiou financovania v EUR zavedie HSH relatívne viac kryté pôžičky.

Tabuľka č. 10

Stratégia financovania v USD (2010 – 2014)

(94)

Kým v roku 2010 financovala HSH 75 % svojich aktív v USD menovými swapmi, používanie swapov sa má znížiť na […] % celkových aktív v USD (vrátane aktív v reštrukturalizačnej jednotke). Relatívne menšia závislosť od financovania prostredníctvom swapov sa dosiahne znížením aktív v USD, a tým znížením absolútnych súm financovania v USD.

(95)

V roku 2010 poskytli sporiteľne [2,5 – 3,5] mld. EUR dlhodobého nezabezpečeného financovania HSH a [200 – 500] mld. EUR dlhodobého zabezpečeného financovania, t. j. spolu [2,7 – 4] mld. EUR. Naproti tomu banky iných spolkových krajín vložili spolu [150 – 250] mil. EUR a iné finančné inštitúcie (súkromné a verejné finančné inštitúcie bez sporiteľní a bánk spolkových krajín) [1 – 2] mld. EUR.

(96)

Zmenený plán reštrukturalizácie ukazuje posilnenie kapitálových pozícií a ukazovateľov HSH v priebehu obdobia reštrukturalizácie s plánovanou kvótou vlastného kapitálu (common equity ratio) vo výške [10 – 13] % na konci roku 2014. Na výzvu Komisie zaradila HSH do svojich finančných prognóz na rok 2013 zvýšenie akciového kapitálu o 500 mil. EUR.

Tabuľka č. 11

Kapitálová pozícia HSH (2009–2015)

(97)

Nemecko ubezpečilo, že HSH bude realizovať zmenený plán reštrukturalizácie a predložilo záväzky uvedené v prílohách I a III k tomuto rozhodnutiu.

(98)

Nemecko prisľúbilo, že monitorovací správca bude Komisii predkladať štvrťročne podrobnú správu. Táto správa obsahuje najmä informácie o odmene za opatrenia týkajúce sa znehodnotených aktív (v súlade s prílohou V k oznámeniu Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva, ďalej len „oznámenie o znehodnotených aktívach“ (28)) a o vykonávaní zmeneného plánu reštrukturalizácie [v súlade s bodom 46 oznámenia Komisie o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy (ďalej len „oznámenie o reštrukturalizácii“ (29))].

(99)

Dňa 30. októbra 2009 začala Komisia konanie vo veci formálneho zisťovania, aby zistila, či pokrytie rizík spĺňa kritériá oznámenia o znehodnotených aktívach týkajúce sa oprávnených aktív, oceňovania (vrátane metodiky oceňovania), odmeny a správy znehodnotených aktív. Komisia chcela okrem toho preskúmať podmienky, ktoré platia pre rekapitalizačné opatrenia, rozdelenie bremena a opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže.

(100)

Pokiaľ ide o oprávnenosť pokrytých aktív na záchranu, Komisia vyjadrila v bode 40 rozhodnutia o začatí konania pochybnosť, či boli splnené príslušné kritériá oznámenia o znehodnotených aktívach, pretože len malá časť pokrytého portfólia vyhovuje definícii uvedenej v oznámení o znehodnotených aktívach.

(101)

Čo sa týka transparentnosti a poskytovania informácií, Komisia v bode 43 rozhodnutia o začatí konania vysvetlila, že HSH predložila hodnotiace správy vypracované nezávislými znalcami, ktoré zahŕňali len zlomok pokrytého portfólia – presnejšie veľkú časť štruktúrovaných úverov zabezpečených zárukou. Okrem toho Nemecko vtedy nepredložilo overenie platnosti postupu oceňovania a výsledku zo strany úradu BaFin.

(102)

Pokiaľ ide o správu aktív, Komisia v bode 45 rozhodnutia o začatí konania vyjadrila obavy, či preventívne opatrenia, ktoré plánuje HSH, spĺňajú kritériá uvedené v oznámení o znehodnotených aktívach, pretože v súvahe HSH by sa naďalej objavovali všetky aktíva.

(103)

Čo sa týka oceňovania, Komisia v bode 47 rozhodnutia o otvorení konania vysvetlila, že nezávislí znalci ocenili len štruktúrované úverové portfólio a Komisii v tom čase nemala k dispozícii dostatočné informácie na ocenenie skutočnej hospodárskej hodnoty celého portfólia. Komisia ďalej oznámila, že chce preskúmať korelačné opatrenia HSH, na ktorých sa zakladajú pokryté aktíva.

(104)

Pokiaľ ide o odmenu, Komisia vyjadrila v bode 49 rozhodnutia o začatí konania pochybnosť v súvislosti s rozdelením bremena, pretože podľa oznámenia o znehodnotených aktívach by sa muselo od banky HSH požadovať, aby prispela k pokrytiu strát alebo rizika na základe ustanovenia, v zmysle ktorého bude banka niesť prvé straty (obyčajne aspoň 10 %). Ďalej Komisia vyjadrila v bode 51 a nasl. rozhodnutia o začatí konania pochybnosť, či prirážka 400 bázických bodov predstavuje primeranú odmenu za riziko prevzaté verejným vlastníkom.

(105)

Čo sa týka obnovenia životaschopnosti, Komisia vyjadrila v bode 59 rozhodnutia o začatí konania pochybnosť, či HSH dokáže obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť. Vzhľadom na silnú závislosť HSH od peňažného a kapitálového trhu Komisia pochybovala najmä o tom, či je samotná predložená stratégia refinancovania po ukončení štátnych záruk strednodobo a dlhodobo únosná.

(106)

V bodoch 60 a 61 rozhodnutia o začatí konania Komisia spochybnila základné predpoklady pre miery rastu a marže uvedené v pôvodnom pláne reštrukturalizácie. Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa najmä vyšších marží pre obchodné činnosti v oblasti súkromného bankovníctva a prognózovaných mier rastu pre obchodné činnosti v oblastiach lodnej dopravy a dopravy, v ktorých už HSH mala pomerne veľké podiely na trhu.

(107)

V bode 62 rozhodnutia o začatí konania vyjadrila Komisia obavy, pretože HSH chce v značnom rozsahu pokračovať vo svojich aktivitách na medzinárodných kapitálových trhoch, zároveň však vyhlasuje, že chce svoj obchodný model znovu intenzívnejšie zamerať na regionálne aktivity. V bode 62 rozhodnutia o začatí konania vyjadrila Komisia pochybnosti, či je realistický predpoklad, že HSH by mohla v roku 2013 znovu dosiahnuť svoj predchádzajúci rating A.

(108)

Vzhľadom na vlastný príspevok Komisia vyhlásila, že pôvodný plán reštrukturalizácie neobsahuje žiadne ďalekosiahlejšie návrhy. Rozsah vlastného výkonu vo forme predajov zostáva nejasný. V súvislosti so začlenením menšinových akcionárov do rozdelenia bremena Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa ocenenia HSH, a tým aj ceny novo vydaných akcií. V bodoch 10 a 32 rozhodnutia o začatí konania vyjadrila Komisia obavy, že zväzy sporiteľní a spoločnosť Flowers, ktoré sa nezúčastnili na rekapitalizácii, by mohli prostredníctvom prísunu kapitálu profitovať tým, že by získali nadmerne vysoké podiely HSH.

(109)

Nemecko poskytlo 17. decembra 2009 spoločné stanovisko spolkových krajín a HSH k rozhodnutiu o začatí konania.

(110)

Nemecko zastávalo názor, že právne posúdenie záruky na pokrytie rizík, ktoré vykonala Komisia, je chybné, pretože sa zakladá na uplatnení oznámenia o znehodnotených aktívach, ktoré sa v danom prípade nemôže uplatniť.

(111)

Nemecko nesúhlasilo s Komisiou, že je naliehavo potrebné uplatniť oznámenie o znehodnotených aktívach a že Komisia musela nezávisle od času vytvorenia alebo oznámenia opatrenia uplatniť právne predpisy a oznámenia, ktoré platili v čase prijatia rozhodnutia (30). Podľa Nemecka s tým možno súhlasiť, len pokiaľ je rozsah pôsobnosti príslušných právnych predpisov alebo oznámení otvorený, čo v danom prípade neplatí. Nemecko ďalej upozornilo, že oznámenie o znehodnotených aktívach nepokrýva všetky druhy podporných opatrení, ktoré sa zameriavajú na znehodnotené aktíva. Podľa názoru Nemecka sa oznámenie o znehodnotených aktívach musí klasifikovať iba ako administratívny predpis, ktorý slúži len jednotnej administratívnej praxi a zaväzovať môže len Komisiu. Zlučiteľnosti záruky na pokrytie rizík s vnútorným trhom sa musí preskúmať priamo na základe ZFEÚ. Keďže podľa názoru Nemecka stanovenie cieľa záruky druhej straty a zloženie pokrytého portfólia nepatria do rámca oznámenia o znehodnotených aktívach, dokazuje to, že oznámenie o znehodnotených aktívach sa nemôže uplatniť v prípade HSH.

(112)

Nemecko vysvetlilo, že uplatňovanie oznámenia o znehodnotených aktívach vedie k nesprávnemu rámcu posúdenia, ktorý je pre HSH nepriaznivý vzhľadom na určenie prvku pomoci, hodnoty portfólia, výšky odmeny a potreby reštrukturalizácie.

(113)

Nemecko sa odvoláva na bod 38 rozhodnutia o začatí konania, v ktorom Komisia vysvetlila, že posúdenie trhovej hodnoty portfólia zloženého hlavne z úverov poskytovaných podnikom je zložité. Nemecko považovalo tieto ťažkosti za dôkaz toho, že záruka druhej straty sa nemá skúmať na základe oznámenia o znehodnotených aktívach a uviedlo, že Komisia pri predbežnom výpočte dospela k sume pomoci vo výške nominálnej hodnoty záruky. Tento výsledok už svedčí o tom, že zvolená metóda musí byť chybná, pretože by to znamenalo, že Komisia stavia zvolenú záruku na pokrytie rizík vzhľadom na prvok pomoci na rovnakú úroveň s rekapitalizáciou, hoci obidve opatrenia majú odlišný charakter. Kým rekapitalizácia predstavuje trvalý prísun kapitálu, v prípade záruky ide len stabilizačné opatrenie, ktoré má regulačný účinok a je obmedzené na obdobie splatnosti zabezpečených aktív.

(114)

Nemecko poukázalo na to, že zavedenie prvku pomoci so zahrnutím trhovej hodnoty naznačuje, že Komisia nedoceňuje charakter pokrytia rizík, pretože pokrytie rizík nepoisťuje kolísanie trhovej hodnoty. Komisia má stanoviť prvok pomoci pre záruku druhej straty skôr podľa všeobecných právnych predpisov pre poskytovanie pomoci a najmä uplatnením oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (31) (ďalej len „oznámenie o zárukách“). Pokiaľ sa odmena za pokrytie rizík uzná za bežnú trhovú odmenu, podľa Nemecka by uplatňovanie oznámenia o zárukách viedlo k menšiemu prvku pomoci.

(115)

Nemecko zastáva názor, že aj v prípade, ak by sa na záruku druhej straty uplatňovalo oznámenie o znehodnotených aktívach, Komisia urobila chybu pri stanovení prvku pomoci a pri výpočte výšky odmeny, ako aj vzhľadom na rozdelenie bremena a správu aktív v reštrukturalizačnej jednotke. Prvok pomoci pri záruke druhej straty je nedôvodný, pretože predpoklady týkajúce sa prevodnej hodnoty a trhovej hodnoty portfólia sú nedôvodné. Čo sa týka odmeny za kapitálovú úľavu, Nemecko upozornilo, že hodnotenie kapitálovej úľavy, ktoré je uvedené v rozhodnutí o začatí konania, sa zakladá na starých údajoch. Podľa novších údajov je kapitálová úľava podstatne nižšia. Predbežné hodnotenie rozdelenia bremena takisto nie je správne a je príliš úzko zamerané, pretože Komisia sa odvoláva len na záruku tranže prvej straty, ktorá sa nachádza hlboko pod tranžou prvej straty vo výške 10 % zabezpečeného portfólia požadovanou v oznámení o znehodnotených aktívach. Neexistuje nijaká súvislosť medzi rozdelením bremena a tranžou prvej straty uvedenou v absolútnych hodnotách. Okrem toho HSH znáša všetky straty, ktoré presahujú sumu záruky druhej straty. Čo sa týka správy aktív, Nemecko vysvetlilo, že zásady oznámenia o znehodnotených aktívach sa nedajú uplatniť na pokrytie rizík HSH a že by nemalo zmysel umiestniť všetky hodnoty získané z pokrytia rizík pod oddelenú správu. HSH pravdepodobne zriadi reštrukturalizačnú jednotku a zabezpečí jasné oddelenie ústrednej banky a reštrukturalizačnej jednotky z hľadiska organizácie a funkcie, ktoré sa bude dodržiavať až do úrovne predstavenstva.

(116)

Nemecko nesúhlasí s ocenením portfólia, ktoré je uvedené v bode 47 rozhodnutia o začatí konania. Pri pokrytom portfóliu ide väčšinou o klasický úverový obchod, ktorý nemožno jednoducho hodnotiť na základe hotovostných tokov. V tomto prípade nie je primerané ani pravidlo pre oceňovanie „komplexných“ aktív, ktoré má simulovať neistotu na trhu pomocou paušálnych zrážok. Kým portfólio CIP HSH hodnotili externí odborníci na základe peňažných tokov, pozície vo výrazne väčšom úverovom portfóliu boli podrobené normálnej, bežnej bankovej úverovej analýze v súlade s príslušnými regulačnými predpismi, pri ktorej je najdôležitejšia bonita dlžníka.

(117)

Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, Nemecko upozornilo, že uplatnenie metód výpočtu uvedených v oznámení o znehodnotených aktívach je v prípade záruky druhej straty neprimerané a že na stanovenie výšky odmeny by sa malo uplatniť oznámenie o zárukách. Počas výmeny informácií, ktorá zahŕňala aj viacero stretnutí a telefonických konferencií, Nemecko predložilo v období od januára do augusta 2010 informácie s cieľom dokázať, že vrátenie sumy […] v plnej výške by sťažilo obnovenie životaschopnosti HSH.

(118)

Podľa názoru Nemecka Komisia urobila chyby aj pri posudzovaní rekapitalizácie. Tieto chyby sa týkajú oceňovania podniku HSH a právneho hodnotenia možných výhod menšinových akcionárov, ktorí sa nezúčastňujú na rekapitalizácii.

(119)

V súvislosti s pochybnosťami Komisie vzhľadom na oceňovanie podniku Nemecko poukázalo na chybné skutkové zistenia. Nie je teda dôležité, že pôvodné oceňovanie podniku spoločnosťou PwC nezahŕňa zníženie ratingu zo strany agentúry S&P a poskytuje to dobré dôvody na predpoklad, že HSH dosiahne v roku 2013 znovu rating na úrovni A.

(120)

Čo sa týka emisnej ceny nových akcií, v prípade bánk kótovaných na burze sú obvyklé zľavy vo výške od 30 % do 60 %. Ocenenie HSH predstavuje primeraný základ na stanovenie ceny nových akcií a starí akcionári HSH neprofitovali z opatrení pomoci, tým že si ponechali nadmerne vysoké podiely na HSH.

(121)

Nemecko vysvetlilo, že bez pomoci na záchranu by došlo k likvidácii HSH a následnému zaťaženiu verejných vlastníkov oveľa vyššími stratami vyplývajúcimi z ručenia zriaďovateľa (Gewährträgerhaftung). Možné pohľadávky v rámci ručenia zriaďovateľa sa odhadli na 30 mld. EUR a viac. Nemecko poukázalo na to, že súkromný investor v situácii verejných vlastníkov by prijal rovnaké záchranné opatrenia, aby zabránil vyšším stratám.

(122)

Nemecko zastáva názor, že záchranné opatrenia spĺňajú kritériá testu súkromného investora (t. j. uplatnenie zásady trhovo konajúceho investora), a preto nepredstavujú štátnu pomoc. Kritériá tohto testu sú splnené vtedy, keď sa dá rozumne predpokladať, že sa obnoví životaschopnosť podniku a náklady na likvidáciu presiahnu náklady kapitálových opatrení (32). Podľa Nemecka je pôvodný plán reštrukturalizácie, ktorý bol predložený 1. septembra 2009, dostatočným dôkazom spôsobilosti HSH obnoviť svoju životaschopnosť. V súvislosti s odhadom nákladov na likvidáciu Nemecko vysvetlilo, že je potrebné rozlišovať medzi záväzkami, ktoré spolkové krajiny prevzali ako vlastníci HSH, a záväzkami, ktoré majú ako nositelia verejnej moci. Záväzky spolkových krajín ako nositeľov verejnej moci (napríklad podpora v nezamestnanosti a príspevky sociálneho poistenia) sa nesmú zahrnúť do odhadu nákladov na likvidáciu. Pri nákladoch na likvidáciu by sa mali zohľadniť len záväzky, ktoré by spolkové krajiny prevzali ako vlastníci HSH. S odkazom na rozsudok vo veci Linde (33) zastávalo Nemecko názor, že pri vykonávaní testu súkromného investora sa majú zohľadniť záväzky z predtým poskytnutých opatrení oprávnenej pomoci. Povinnosť ručenia zriaďovateľa (Gewährträgerhaftung) bola schválená Komisiou, preto predstavuje štátnu pomoc, ktorá je zlučiteľná s vnútorným trhom. Okrem toho sa záväzky vyplývajúce z tieto povinnosti počítajú k záväzkom spolkových krajín v ich funkcii vlastníkov HSH a nie nositeľov verejnej moci. Charakter ručenia zriaďovateľa je porovnateľný s vyhlásením o prevzatí ručenia (Patronatserklärung). Pri odhadovaní nákladov na likvidáciu by sa preto mali zohľadniť záväzky verejných vlastníkov vyplývajúce z povinnosti ručenia zriaďovateľa vo výške minimálne 30 mld. EUR. Nemecko zastávalo stanovisko, že náklady na likvidáciu by výrazne prevyšovali náklady kapitálových opatrení verejných vlastníkov v prospech HSH. Podľa názoru Nemecka sú preto kritériá testu súkromného investora splnené a v prípade záchranných opatrení nejde o štátnu pomoc.

(123)

Hoci Nemecko spočiatku považovalo predbežné hodnotenie obchodného modelu HSH v bode 62 rozhodnutia o začatí konania za príliš negatívne, zmenilo a doplnilo svoj pôvodný plán reštrukturalizácie s cieľom odstrániť obavy Komisie v súvislosti s právom hospodárskej súťaže.

(124)

Nemecko vysvetlilo, že prostredníctvom opatrení v pôvodnom pláne reštrukturalizácie určených na splnenie pravidla primeraného vlastného príspevku – odmeny za opatrenia, čerpanie kapitálových rezerv, predaj dôležitých podielov a zníženie nákladov – sa napokon dosiahne vlastný príspevok vo výške 5,9 mld. EUR, a preto by mali tieto opatrenia postačovať.

(125)

Navrhované kompenzačné opatrenia – zníženie súvah, upustenie od ziskových obchodných portfólií, zatvorenie 12 (34) z doterajších 21 medzinárodných pracovísk a predaj dôležitých podielov (REAG a DAL (35)) – Nemecko síce spočiatku považovalo za dostatočné, v zmenenom pláne reštrukturalizácie však boli znovu zmenené.

(126)

Komisia dostala aj stanoviská tretích strán. V dňoch 30. novembra a 11. decembra 2009 poskytli svoje stanoviská zväzy sporiteľní a 17. decembra 2009 spoločnosť Flowers.

(127)

Zväzy sporiteľní nesúhlasili s predbežným názorom Komisie, že neprimerane profitovali z rekapitalizácie, ktorú poskytli HSH verejní akcionári, pretože emisná cena nových akcií bola podľa názoru zväzov značne podhodnotená.

(128)

Rozdelenie konania vo veci HSH, v ktorom by sa opatrenia pomoci schvaľovali v jednom konaní a otázka možnej nepriamej pomoci menšinovým akcionárom by sa skúmala v druhom konaní, predstavuje porušenie článku 7 nariadenia (ES) č. 659/1999 (36) (ďalej len „procesné nariadenie“). Opatrenie pomoci nemôže byť súčasne (v prospech HSH) zlučiteľné s vnútorným trhom a vzhľadom na podielových vlastníkov HSH nezlučiteľné. Záporné rozhodnutie o rekapitalizácii v súvislosti so zväzmi sporiteľní a spoločnosťou Flowers by viedlo k tomu, že rekapitalizácia by predstavovala pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. Podľa názoru zväzov sporiteľní by sa mala Komisia zaoberať otázkou začlenenia menšinových akcionárov do rozdelenia bremena pri všeobecnom hodnotení rozdelenia bremena v rámci rekapitalizácie.

(129)

Podľa zväzov sporiteľní nemôže zníženie hodnoty podielov menšinových akcionárov, ktoré Komisia považuje za nedostatočné, predstavovať štátnu pomoc. Zastávajú názor, že zníženie hodnoty je sekundárnym účinkom rekapitalizácie. Okrem toho nie sú splnené kritériá podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretože zväzy sporiteľní nepredstavujú v zmysle pravidiel štátnej pomoci podnik. Samotné zväzy sporiteľní SGVSH a SVB nepôsobia na nijakom trhu, ale len uchovávajú podiely pre svojich členov (verejné sporiteľne v Hamburgu a Šlezvicku-Holštajnsku). Výhoda pre zväzy sporiteľní by mohla spočívať nanajvýš vo zvýšení hodnoty podielov HSH, ktorá je vlastná všetkým prísunom kapitálu. Okrem toho táto domnelá výhoda nebola poskytnutá zo štátnych prostriedkov. Miera zníženia hodnoty závisí od počtu a ceny akcií. O cene však nerozhodol štát, ale valné zhromaždenie akcionárov. Toto rozhodnutie sa nemôže pripisovať štátu a podľa rozsudku vo veci Stardust Marine (37) ho nemožno považovať za štátnu pomoc. Domnelá výhoda sa však v nijakom prípade neprejavila na konkurenčnom postavení sporiteľní na trhoch, na ktorých pôsobia. Táto domnelá výhoda preto nenarúša hospodársku súťaž ani negatívne neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(130)

Zväzy sporiteľní poukázali ďalej na to, že Komisia doteraz nepreskúmala sekundárne účinky pri iných rekapitalizačných opatreniach. Takýto prístup nezvolili ani súdy Únie v rozsudku vo veci WestLB (38). Zväzy sporiteľní okrem toho konštatovali, že Komisia v iných prípadoch, v ktorých sa emisná cena nových akcií javila mimoriadne vysoká (39), nepreskúmala sekundárne účinky. Ak by sa tento aspekt skúmal len v prípadoch ako je HSH alebo BayernLB, bolo by to porušením zásady rovnakého zaobchádzania.

(131)

Zväzy sporiteľní ďalej uviedli, že akcionári, ktorí majú podiely v akciovej spoločnosti, majú právo na nákup nových akcií. Toto právo však predstavuje len možnosť, ale nie povinnosť nákupu. Zväzy sporiteľní považovali cenu nových akcií za primeranú, z finančných dôvodov sa však nemohli podieľať na rekapitalizácii.

(132)

Zväzy sporiteľní okrem toho upozorňujú, že v roku 2008 významne prispeli ku kapitálovým opatreniam v prospech HSH. Tak v júli 2008 zväzy sporiteľní vymenili podiely tichého spoločníka vo výške 685 mil. EUR za kmeňový kapitál HSH vo výške 125 mil. EUR a kapitálové rezervy vo výške 560 mil. EUR. Okrem toho zväzy sporiteľní spolu so spoločnosťou Flowers upísali podiely tichého spoločníka vo forme konvertibilných cenných papierov (hybridný nástroj) vo výške 962 mil. EUR, pričom zväzy sporiteľní prevzali podiel vo výške 660,5 mil. EUR. Koncom roka 2008 rozpustila HSH kapitálové rezervy vo výške 3,1 mld. EUR s cieľom vyrovnať straty a zabrániť absorpcii strát hybridných nástrojov. V tejto súvislosti zväzy sporiteľní stratili svoj podiel na kapitálových rezervách vo výške 560 mil. EUR. Na strate HSH sa podieľali povinne prevoditeľné cenné papiere; taktiež nebol uhradený nijaký kupón. Zväzy sporiteľní nedostali od roku 2008 nijaké dividendy.

(133)

V máji 2009 chceli zväzy sporiteľní predať svoje akcie. Predaj však nebol možný v dôsledku dohody o zastavení obchodovania s akciami podpísanej 25. marca 2003 s verejnými vlastníkmi. Zmluvné strany dohody o zastavení sa zaviazali, že svoje hlasovacie právo budú uplatňovať tak, aby sa zachovala väčšina hlasov verejných akcionárov a zväzov sporiteľní, a že nepredajú svoje podiely do výšky stanoveného percentuálneho podielu. Dohoda o zastavení sa nemôže vypovedať pred 31. decembrom 2013.

(134)

Zväzy sporiteľní poukázali na to, že ich podiely sa počas rekapitalizácie značne znížili a klesli z 13,2 % na 4,7 %, resp. z 1,62 % na 0,6 %. Verejní vlastníci, ktorí vlastnia 85,5 % priamych a nepriamych podielov, vykonávali spoločne kontrolu nad všetkými strategickými rozhodnutiami HSH. Z pohľadu súkromného investora znamená táto spoločná kontrola ďalšie zníženie hodnoty podielov, ktoré vlastnia menšinoví akcionári.

(135)

Zväzy sporiteľní poukázali na to, že ocenenie HSH spoločnosťou PwC objednala HSH a nie menšinoví akcionári. Spoločnosť PwC vykonala ocenenie na základe uznávaných zásad oceňovania. Podľa názoru zväzov sporiteľní mala spoločnosť PwC povinnosť zohľadniť osobitné hodnoty a modifikovanú rizikovú prirážku, z čoho by vyplynula hodnota akcie vo výške 30 EUR. Zväzy sporiteľní preto zastávali stanovisko, že ich podiely boli nadmerne znehodnotené a zaťaženie odhadujú na približne 200 mil. EUR.

(136)

Spoločnosť Flowers predložila podobné argumenty ako zväzy sporiteľní a okrem toho upozornila, že už prispela k reštrukturalizácii HSH značným vlastným príspevkom. Kapitálové opatrenia v prospech HSH, ktoré sa uskutočnili v júli 2008, úzko súviseli so zvýšením kapitálu v máji 2009. Spoločnosť Flowers v júli 2008 vložila 300 mil. EUR v hotovosti. Vzhľadom na podiely tichého spoločníka vo forme konvertibilných cenných papierov v celkovej výške 962 mil. EUR, spoločnosť Flowers poskytla hotovostné platby v celkovej výške 301,5 mil. EUR. Podiely tichého spoločníka vo forme konvertibilných cenných papierov mali účasť na strate, pretože nebol zaplatený nijaký kupón. Podiel investorov na týchto kapitálových opatreniach predstavoval 48 %, a preto bol podstatne vyšší než ich vtedajší podiel na HSH v celkovej výške 25,67 %.

(137)

Na rozdiel od predbežného posúdenia Komisie, ktoré je uvedené v bodoch 65 a 73 rozhodnutia o začatí konania, spoločnosť Flowers nezastávala názor, že jej vlastný príspevok a jej zapojenie do rozdelenia bremena boli nedostatočné. Poukázala na to, že v roku 2009 pri rozpúšťaní kapitálových rezerv vo výške 3,1 mld. EUR prispela sumou 794 mil. EUR. Investori poukázali na rozhodnutie Komisie vo veci Commerzbank (40) a upozornili na to, že Komisia vo veci Commerzbank uznala predaj podielov a iných aktív za postačujúci vlastný príspevok a zákaz vyplácania kupónov a dividend ako rozdelenie bremena. Podľa názoru investorov by sa mali zohľadniť kapitálové opatrenia z roku 2008.

(138)

Investori požadovali, aby sa aj strata ich blokujúcej menšiny spôsobená znížením hodnoty ich podielov zohľadňovala ako vlastný príspevok. Napriek zníženiu ich podielov na 9,19 % by sa od nich mohlo v rámci ručenia zriaďovateľa podľa ich podielu pred rekapitalizáciou požadovať 26,58 %. Okrem toho nepovažujú za oprávnené pochybnosti Komisie vzhľadom na oceňovanie HSH ani názor Komisie, že cena akcií bola nadmerne zvýšená. Podľa ich názoru sa nezohľadnil rad faktorov zvyšujúcich hodnotu.

(139)

Keďže nemecké právo nepočíta s možnosťou prevodu akcií, nebolo by možné požadovať vrátenie nepriamej pomoci pre menšinových akcionárov. Rozdelenie prebiehajúceho konania nie je možné, pretože v prospech HSH sa vykonáva len jedno opatrenie pomoci.

(140)

Nemecko poskytlo stanovisko k argumentom zväzov sporiteľní a spoločnosti Flowers. Naďalej zastávalo názor, že ocenenie HSH je primerané a že menšinoví akcionári neprofitovali z nepriamej štátnej pomoci. Nemecko okrem toho podporilo rozdelenie konania, ak by sa tým umožnilo rýchlejšie ukončenie, ktoré sa očakáva zo strany HSH a trhov. Nemecko vyjadrilo pochybnosti, že rekapitalizácia predstavuje jednotný právny postup a že pravidlá pomoci sa preto môžu posudzovať len jednotne. Nemecko so zreteľom na judikatúru súdov Únie uviedlo, že rozdelenie konania je z právneho hľadiska možné. Keď je výsledok právneho posúdenia pomoci vzhľadom na rôznych oprávnených príjemcov platby (v tomto prípade HSH a menšinových akcionárov) rozdielny, potom to neohrozuje zlučiteľnosť pomoci poskytnutej v prospech HSH s vnútorným trhom. Proporcionálnosť pomoci na úrovni banky, ktorá je jej príjemcom, by sa mohla zaistiť príslušnou úpravou plánu reštrukturalizácie, kým prípadné zvýhodnenie menšinových akcionárov v dôsledku vysokej emisnej ceny akcií by sa muselo posudzovať a korigovať samostatne. Nemecko nesúhlasilo s názorom spoločnosti Flowers, že vrátenie nepriamej pomoci pre menšinových akcionárov by sa nedalo požadovať, pretože nemecké právo s možnosťou prevodu podielových listov nepočíta. Takýto prevod je podľa nemeckého práva možný, ale aj keby to možné nebolo, Nemecko sa nemôže odvolávať na chýbajúci exekučný titul, aby odôvodnilo, prečo nesplnilo rozhodnutie Komisie o vrátení pomoci.

(141)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(142)

Opatrenie sa považuje za štátnu pomoc vtedy, keď sú splnené tieto podmienky: a) opatrenie musí byť financované členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov; b) musí poskytovať výhodu, prostredníctvom ktorej môžu byť zvýhodnení určití podnikatelia alebo výroba určitých druhov tovaru; c) táto výhoda musí byť selektívna a d) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Na to, aby nejaké opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musia byť splnené všetky tieto podmienky. Komisia naďalej zastáva názor, že tieto podmienky sú splnené.

(143)

Po prvé opatrenia udelila verejnoprávna inštitúcia HSH Finanzfonds AöR, ktorú zriadili, kontrolujú a vlastnia rovnakým dielom verejní vlastníci. Táto inštitúcia bola založená podľa štátnej dohody, ktorú podpísali 3. apríla 2009 v Kieli a 5. apríla 2009 v Hamburgu (41) spolkové krajiny Hamburg a Šlezvicko-Holštajnsko. HSH Finanzfonds AöR preberá za verejných vlastníkov úlohu podporovať HSH. Na splnenie tejto úlohy preberá HSH Finanzfonds AöR záruky až do záručnej sumy vo výške 10 mld. EUR, nakupuje akcie HSH a berie si úvery na nákup týchto akcií. Za záväzky HSH Finanzfonds AöR ručia podľa § 3 štátnej dohody verejní vlastníci. Tieto opatrenia sú teda jednoznačne verejne financované.

(144)

Po druhé s cieľom zabrániť platobnej neschopnosti HSH (42) sa poskytla záruka na pokrytie rizík a rekapitalizácia, ktoré následne prispeli k zachovaniu HSH. Ide preto o hospodárske zvýhodnenie v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(145)

Po tretie sú tieto opatrenia zamerané špecificky na HSH, a preto sú selektívne.

(146)

Predmetné opatrenia musia ďalej narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a mohli by ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Tieto vplyvy sa dajú preskúmať na základe výšky pomoci, charakteristík opatrení pomoci a príjemcu (43). Opatrenia pomoci umožnili HSH vyhnúť sa platobnej neschopnosti a pokračovať vo svojej obchodnej činnosti na mnohých trhoch. HSH je banka s medzinárodným postavením, ktorá konkuruje iným bankám v Nemecku a v iných krajinách. Okrem toho je HSH systémovo dôležitá pre nemecký bankový sektor (44) a je dôležitým konkurentom na trhu v oblasti financovania lodí a lietadiel (HSH je najväčším financovateľom lodí na svete a vedúcim poskytovateľom finančných služieb v sektore leteckej dopravy). Okrem toho dostala HSH relatívne vysokú pomoc (pozri odôvodnenie 159) a pokrytie rizík predstavuje približne 75 % jej súvahy. Vzhľadom na účinky opatrenia, postavenie HSH v bankovom sektore (najmä na trhu v oblasti financovania lodí) a výšku pomoci existovalo nebezpečenstvo, že výhoda poskytnutá tejto banke ovplyvní obchod medzi členskými štátmi.

(147)

Toto posúdenie sa nezmenilo ani s prihliadnutím na stanoviská Nemecka a tretích strán. Vyjadrenia Nemecka k charakteru pomoci opatrení vykonaných v prospech HSH sú rozporuplné. Nemecko na jednej strane požaduje, aby Komisia preskúmala zásadu na pokrytie rizík na základe oznámenia o zárukách a nie na základe oznámenia o znehodnotených aktívach, a preto ako sa zdá, pripúšťa, že v prípade záruky na pokrytie rizík ide o štátnu pomoc. Na druhej strane Nemecko upozorňuje (ako je zhrnuté v oddiele 6.3. tohto rozhodnutia), že súkromný investor, ktorý by sa nachádzal v situácii verejných vlastníkov, by vzhľadom na neobmedzenú štátnu záruku (Gewährträgerhaftung – ručenie zriaďovateľa) pre pohľadávky vo výške minimálne 30 mld. EUR tiež vykonal záchranné opatrenia v prospech HSH, aby zabránil vyšším stratám. Nemecko na základe toho dospelo k záveru, že kritériá testu súkromného investora sú splnené, a preto predmetné opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc.

(148)

Nemecko si nesprávne vysvetlilo judikatúru, na ktorú sa odvoláva. V danom prípade Nemecko argumentuje, že jedna štátna pomoc (ručenie zriaďovateľa) by sa mala považovať za súčasť nákladov na likvidáciu, aby sa iná štátna pomoc (rekapitalizácia a záruka na pokrytie rizík) mohla vyhlásiť za zlučiteľnú so zásadou trhovo konajúceho investora. Vo veci Linde uzavreli zmluvné strany obchod za trhových podmienok, ktorý zahŕňal štátnu dotáciu, aby zrušili predtým uzatvorenú dodaciu zmluvu za trhových podmienok, ktorej vykonávanie spôsobovalo vysoké ročné straty. Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval: „… vyššie opísanú rozsiahlu dohodu je potrebné považovať za bežnú obchodnú transakciu, v rámci ktorej sa … [úrad pre správu majetku (Treuhandanstalt)] a LWG správali ako trhovo orientované hospodárske subjekty. Tieto zainteresované strany sa nechali zjavne viesť predovšetkým obchodnými úvahami s vylúčením hospodárskych alebo sociálnopolitických cieľov (45).“ Táto situácia nie je porovnateľná s predmetným prípadom, pretože vo veci Linde boli obidva obchody uzavreté za trhových podmienok, zatiaľ čo vo veci HSH nebol ani jeden z obidvoch obchodov uzavretý za trhových podmienok.

(149)

Ručenie zriaďovateľa (Gewährträgerhaftung) sa vymedzuje ako priama, zo zákona alebo z nariadenia vyplývajúca povinnosť regionálneho združenia alebo inej verejnoprávnej inštitúcie voči veriteľom verejnoprávnej úverovej inštitúcie v súvislosti so všetkými jej záväzkami. Zakladá preto povinnosť ručiteľa zasiahnuť v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie úverovej inštitúcie. Zakladá bezprostredný nárok veriteľov úverovej inštitúcie voči ručiteľovi, ktorý sa však môže uplatniť len vtedy, keď na uspokojenie veriteľov nepostačuje majetok úverovej inštitúcie. Ručenie zriaďovateľa nie je obmedzené výškou sumy ani časovo. Okrem toho úverová inštitúcia nevypláca za toto ručenie žiadnu odmenu (46). Ručenie zriaďovateľa je bezplatné, neobmedzené sekundárne ručenie verejného združenia (obecného, štátneho) za pohľadávky voči verejnoprávnej inštitúcii (v tomto prípade verejnoprávnej úverovej inštitúcie), pre prípad platobnej neschopnosti tejto inštitúcie. Trhovo konajúci investor by v situácii verejného vlastníka neprevzal za banku bezplatnú, neobmedzenú záruku, ktorá pokrýva celú súvahu, ako to urobili verejní vlastníci s povinnosťou ručenia zriaďovateľa.

(150)

Komisia považovala povinnosť ručenia zriaďovateľa v skutočnosti za štátnu pomoc a žiadala od Nemecka, aby ju zrušilo.

(151)

Ručenie zriaďovateľa je zakotvené vo verejnom práve. Verejní vlastníci ručia v rámci povinnosti zriaďovateľa vo funkcii nositeľov verejnej moci a nie ako súkromní vlastníci. V zhode s rozhodovacou praxou Komisie (47) a judikatúrou (48) sa za súčasť nákladov na likvidáciu považujú len záväzky, ktoré je trhovo konajúci investor schopný uhradiť. Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 149, trhovo konajúci investor by neposkytol banke bezplatnú, neobmedzenú záruku, ktorá kryje celú súvahu banky. Pre posúdenie daného prípadu je rozsudok vo veci Linde len málo významný, pretože záväzky vyplývajúce z ručenia zriaďovateľa sa nemôžu zaradiť medzi náklady na likvidáciu.

(152)

Ako prvok pomoci v rekapitalizácii je potrebné vziať do úvahy nominálnu hodnotu rekapitalizácie, pretože trhovo konajúci investor by podniku v ťažkostiach tieto prostriedky nikdy neposkytol. Ako sa uvádza v bodoch 27 a 28 rozhodnutia o záchrane, neúčasť menšinových akcionárov na rekapitalizácii a nerovnomerné rozdelenie bremena vyplývajúceho zo záchranných opatrení medzi verejných vlastníkov poukazujú na to, že verejní vlastníci sledovali rekapitalizáciou ciele verejného záujmu a nekonali ako súkromný investor. Komisia v súlade so svojou rozhodovacou praxou (49) potvrdzuje svoj názor, že prvok pomoci v rekapitalizácii predstavuje 3 mld. EUR.

(153)

Komisia ďalej potvrdzuje, že prvok pomoci obsiahnutý v záruke na pokrytie rizík predstavuje 10 mld. EUR. Komisia je napriek argumentom Nemecka rovnako ako predtým presvedčená o tom, že opatrenia je potrebné preskúmať na základe oznámenia o znehodnotených aktívach. V oznámení o znehodnotených aktívach sa vysvetľuje, ako sa majú z hľadiska pomoci posudzovať opatrenia členských štátov týkajúce sa znehodnotených aktív podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Znehodnotené aktíva sú aktíva, v prípade ktorých hrozia bankám straty. Podľa názoru Komisie sa oznámenie o znehodnotených aktívach musí uplatniť v prípade všetkých podporných opatrení, ktoré sa zameriavajú na znehodnotené aktíva a skutočne pomáhajú finančnej inštitúcii, ktorá je príjemcom pomoci, pretože podľa tohto oznámenia ide pri opatreniach týkajúcich sa znehodnotených aktív o opatrenia, ktorými môžu banky zabrániť významnému zníženiu hodnoty určitých kategórií aktív (50). Vzťahuje sa to v danom prípade aj na záruku na pokrytie rizík.

(154)

Komisia sa nestotožňuje s názorom Nemecka, že sa nemá uplatňovať oznámenie o znehodnotených aktívach a že prvok pomoci pri záruke druhej straty je potrebné určiť podľa všeobecných predpisov o štátnej pomoci a hlavne podľa oznámenia o zárukách. Oznámenie o zárukách sa vťahuje na opatrenia pomoci, ktorými si banky majú zabezpečiť prístup k likvidite (51). Záruka na pokrytie rizík slúži na iný účel. Zameriava sa na aktíva banky a má uvoľniť čo najviac kapitálu, aby banka mohla zlepšiť podiel vlastného kapitálu.

(155)

Vzhľadom na námietku ratione temporis, ktorú predložilo Nemecko, Komisia pripomína, že bez ohľadu na čas vypracovania alebo notifikácie opatrenia sa musia uplatniť právne predpisy a oznámenia, ktoré platili v čase prijatia rozhodnutia (52). To je všeobecné pravidlo a každá výnimka z tohto pravidla sa musí v právnom predpise, ktorý sa má uplatňovať iným spôsobom, jasne uviesť. Ako potvrdzujú súdy Únie (53), notifikované opatrenie sa má preskúmať podľa predpisov platných v čase prijatia rozhodnutia, resp. uznesenia. Komisia preto uplatnila oznámenie o znehodnotených aktívach v kontexte terajšej finančnej krízy už na opatrenia, ktoré boli notifikované pred zverejnením tohto oznámenia (54).

(156)

Podľa oznámenia o znehodnotených aktívach výška pomoci zodpovedá rozdielu medzi prevodnou hodnotou aktív a trhovou cenou. Prevodná hodnota pokrytého portfólia predstavuje [približne 168] mld. EUR, čo zodpovedá nominálnej hodnote vo výške [približne 172] mld. EUR po odpočítaní prvej straty vo výške 3,2 mld. EUR (tranža prvej straty).

(157)

Vzhľadom na značný rozsah a zloženie pokrytého portfólia ([60 – 80] % portfólia tvoria úvery) je stanovenie jeho trhovej hodnoty problematické. V prípade, že neexistuje trh, môže byť trhová hodnota niektorých aktív nulová (55). Trhová hodnota pokrytého portfólia je v každom prípade hlboko pod jeho skutočnou ekonomickou hodnotou (56), ktorá odráža súvisiacu dlhodobú ekonomickú hodnotu aktív. Keďže výška pomoci nemôže byť vyššia než jeho nominálna hodnota (10 mld. EUR), nie je potrebné presné stanovenie hodnoty. Komisia preto zastáva názor, že prvok pomoci v záruke na pokrytie rizík predstavuje 10 mld. EUR.

(158)

Komisia poukazuje na to, že záruky likvidity vo výške 17 mld. EUR, ktoré poskytol fond SoFFin, predstavujú v rámci nemeckej právnej úpravy poskytnutú pomoc.

(159)

Komisia dospela k výsledku, že prvok pomoci obsiahnutý v záruke na pokrytie rizík a rekapitalizácii predstavuje 13 mld. EUR. Okrem toho Komisia zastáva názor, že prvok pomoci v záruke likvidity predstavuje sumu do výšky 17 mld. EUR.

(160)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ možno pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom vtedy, keď sa zameriava „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. V priebehu schvaľovania nemeckého balíka na záchranu bánk (57) Komisia uznala, že hrozí vážna porucha fungovania v hospodárstve Nemecka a že na odstránenie tejto poruchy je vhodná štátna podpora bánk. Aj keď sa hospodárstvo od začiatku roku 2010 pomaly zotavuje, Komisia naďalej zastáva názor, že podmienky na schválenie štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sú splnené, pretože finančné trhy sa znovu ocitli pod tlakom. Komisia potvrdila tento názor tým, že v decembri 2010 prijala oznámenie, ktorým sa uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou (58) predĺžilo do 31. decembra 2011.

(161)

Úpadok takej banky, ako je HSH, by mohol mať priamy vplyv na finančné trhy, a tým aj na celé hospodárstvo členského štátu. Vzhľadom na súčasnú krehkosť finančných trhov Komisia naďalej podporuje preskúmanie opatrení pomoci v bankovom sektore na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(162)

Komisia by mala zlučiteľnosť opatrení týkajúcich sa znehodnotených aktív preskúmať podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a na základe oznámenia o znehodnotených aktívach. Cieľom oznámenia o znehodnotených aktívach nie je, ako uviedlo Nemecko, len jednotná administratívna prax (59), ale vysvetľuje uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa znehodnotených aktív. Zohľadňuje osobitosti opatrení týkajúcich sa znehodnotených aktív a z pravidiel štátnej pomoci vyvodzuje kritéria zlučiteľnosti takýchto opatrení. Uplatňovanie oznámenia o znehodnotených aktívach má zabezpečiť súlad opatrení súvisiacich so znehodnotenými aktívami, ktoré prijímajú členské štáty, a dodržiavanie predpisov na kontrolu štátnej pomoci. Podľa bodu 18 oznámenia o znehodnotených aktívach je cieľom tohto oznámenia stanovenie koordinovaných zásad a podmienok, aby sa čo možno najviac zaistila účinnosť opatrení týkajúcich sa znehodnotených aktív na vnútornom trhu, pričom sa zohľadňuje dlhodobý cieľ, ktorým je návrat k bežným trhovým podmienkam. Stanovenie cieľa tohto oznámenia je preto rozsiahlejšie, ako predpokladá Nemecko, a neobmedzuje sa na cieľ jednotnej administratívnej praxe. Vzhľadom na toto stanovenie cieľa musí Komisia uplatniť oznámenie o znehodnotených aktívach na všetky opatrenia týkajúce sa znehodnotených aktív.

(163)

Komisia preto nevidí žiadny dôvod na preskúmanie tohto opatrenia priamo na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako požaduje Nemecko.

(164)

V oznámení o znehodnotených aktívach sa stanuje, za akých predpokladov sú podmienky opatrení týkajúcich sa znehodnotených aktív zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Kontrolu zlučiteľnosti je preto potrebné vykonať na základe viacerých kritérií. Medzi tieto opatrenia patria najmä oprávnenosť aktív na záchranu, správa aktív, ocenenie pokrytého portfólia, náležitá identifikácia problému, ako aj úplná transparentnosť a úplné poskytovanie informácií o znehodnotení aktív ex-ante, zameranie opatrenia na verejný záujem, primeranosť odmeny a rozdelenia bremena, ako aj povinné preskúmanie plánu reštrukturalizácie Komisiou.

(165)

Podľa bodu 33 a nasl. oznámenia o znehodnotených aktívach sa musia určiť oprávnené aktíva a zlúčiť do kategórií („košov“). Podrobné vysvetlenia k vymedzeniu týchto kategórií sa nachádzajú v prílohe III k oznámeniu o znehodnotených aktívach Systém „košov“ uvedený v oznámení o znehodnotených aktívach však z dôvodu rozmanitosti aktív, na ktoré sa vzťahuje záruka na pokrytie rizík, nepostačuje. Bod 35 oznámenia o znehodnotených aktívach však poskytuje ďalší priestor na určovanie oprávnených aktív. Tak môžu banky, na ktoré sa nevzťahuje bod 33, uplatniť opatrenia týkajúce sa znehodnotených aktív bez potreby poskytnúť osobitné odôvodnenie, pokiaľ tieto aktíva dosahujú maximálnu výšku 10 – 20 % hodnoty všetkých aktív, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus týkajúci sa znehodnotených aktív. Keďže v danom prípade predmetná záruka na pokrytie rizík predstavuje [približne 75 %] súvahy HSH, bod 35 oznámenia o znehodnotených aktívach neponúka uspokojivé riešenie.

(166)

Podľa bodu 32 oznámenia o znehodnotených aktívach, ktorý obsahuje základné vysvetlenia k oprávnenosti aktív, by sa však pri hodnotení škály aktív oprávnených na predmetné opatrenia malo postupovať pragmaticky. Komisia konštatuje, že spektrum kategórií aktív dotknutých finančnou krízou sa časom zväčšilo v dôsledku účinkov presahovania. Najmä cenné papiere z oblasti lodnej dopravy, leteckej dopravy a nehnuteľnosti sú v súčasnosti nelikvidné alebo sa ich hodnota výrazne znížila. Opatrenia týkajúce sa znehodnotenia týchto kategórií aktív môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov oznámenia o znehodnotených aktívach, t. j. zvýšia transparentnosť a prispejú k finančnej stabilite, dokonca aj v prípade, ak tieto aktíva nepatria do kategórií aktív, ktoré vyvolali finančnú krízu. Z tohto dôvodu Komisia v predchádzajúcich prípadoch akceptovala opatrenia týkajúce sa znehodnotenia takýchto aktív (60) a považuje ich za primerané a j v danom prípade.

(167)

Podľa bodu 36 oznámenia o znehodnotených aktívach sa môžu kritériá oprávnenosti formulovať širšie, ak sa to kompenzuje rozsiahlejšou reštrukturalizáciou. Čím väčší je podiel pokrytých aktív v portfóliu banky, tým rozsiahlejšia musí byť reštrukturalizácia. Komisia v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti vzhľadom na oprávnenosť aktív, pretože sa domnievala, že pôvodný plán reštrukturalizácie, ktorý jej bol v tom čase predložený, neponúka primeranú kompenzáciu za flexibilné uplatňovanie kritérií oprávnenosti. Spoločnosť HSH predložila 11. júla 2011 zmenený a doplnený plán reštrukturalizácie. Zmenené a doplnené reštrukturalizačné opatrenia zahŕňali zníženie bilančných súm o približne 61 %, predaj […] podielov a zatvorenie 15 z 21 medzinárodných pracovísk HSH. Podľa názoru Komisie rozsah reštrukturalizácie ponúka kompenzáciu za flexibilné uplatňovanie oznámenia o znehodnotených aktívach vzhľadom na oprávnenosť aktív. Pochybnosti Komisie vo veci oprávnenosti aktív sa preto odstránili.

(168)

Komisia vyjadrila v bode 45 rozhodnutia o začatí konania pochybnosti v súvislosti so správou aktív týkajúce sa zlučiteľnosti záruky s vnútorným trhom. Keďže všetky aktíva by sa mali naďalej objavovať v súvahe HSH, neexistoval nijaký dôkaz o jasnom funkčnom a organizačnom oddelení HSH a pokrytých aktív (najmä so zreteľom na správu, pracovníkov a zákazníkov).

(169)

Nemecko poskytlo doplňujúce informácie a uviedlo, že HSH zriadila reštrukturalizačnú jednotku. Ide o internú likvidačnú banku s oddelenou správou. Na to, aby medzi ústrednou bankou a reštrukturalizačnou jednotkou nemohol vzniknúť konflikt záujmov, HSH zaviedla oddelené podávanie správ o jednotlivých oblastiach obchodnej činnosti, ako aj oddelenú správu reštrukturalizačnej jednotky. Komisia súhlasí s vyjadreniami Nemecka o správe aktív, ktoré sú zhrnuté v odôvodnení 115, a akceptuje zmeny, ktoré v tejto oblasti HSH uskutočnila. Záruka na pokrytie rizík preto spĺňa požiadavky uvedené v oznámení o znehodnotených aktívach týkajúce sa správy aktív.

(170)

Komisia vyjadrila v bode 47 rozhodnutia o začatí konania pochybnosti aj v súvislosti s ocenením pokrytého portfólia, pretože nezávislí odborníci ocenili len menšiu časť portfólia a HSH neposkytla dostatok informácií na ocenenie skutočnej ekonomickej hodnoty celého portfólia. Pred vykonaním opatrenia si HSH objednala dvoch nezávislých znalcov: spoločnosti Blackrock a Cambridge Place. Tieto spoločnosti ocenili len malú časť pokrytého portfólia, a síce cenné papiere kryté aktívami („ABS“) a časť portfólia CIP.

(171)

Komisia sa nestotožňuje s názorom Nemecka uvedeným v odôvodnení 116, že je problematické oceňovať úverový obchod, pretože prognózy peňažného toku sa zakladajú na množstve predpokladov, napríklad na predpokladoch týkajúcich sa budúcich oneskorených platieb, pravdepodobností a časov neplnenia záväzkov, požiadaviek na vrátenie a úrokových sadzieb (bezrizikovej úrokovej, ako aj rizikovej prirážky). Aj keď sa zložitosť oceňovania úverov s možnosťou predĺženia lehoty splatnosti, ktoré sú bežné pri financovaní lodí a nehnuteľností, t. j. veľkej časti pokrytého portfólia, zvyšuje, rozhodovacia prax Komisie poukazuje, že portfóliá vrátane podobných aktív sa už na základe peňažného toku oceňovali (61). Nemecko okrem toho nebolo schopné dokázať, že ocenenie zakladajúce sa na prognózach peňažného toku by viedlo k úplne inému výsledku.

(172)

Ocenenie by malo prebiehať na základe jednotnej metódy stanovenej na úrovni Európskej únie. HSH a jej externý znalec – spoločnosť Morgan Stanley v úzkej spolupráci s odborníkmi Komisie vykonali na žiadosť Komisie kompletné ocenenie portfólia. Podmienky, za ktorých sa uskutočnilo ocenenie HSH, boli v súlade s prísnymi záťažovými scenármi, ktoré Komisia uplatnila v iných prípadoch. Metódy, ktoré sa použili, boli koherentné.

(173)

Z ocenenia vyplynulo, že očakávané straty ďaleko prevyšujú tranžu prvej straty vo výške 3,2 mld. EUR a tranža druhej straty by pohltila 10 mld. EUR […]. Okrem toho sa ukázalo, že skutočná ekonomická hodnota […] je približne [155 – 170] mld. EUR ([približne 172] mld. EUR po odpočítaní 3,2 mld. EUR po odpočítaní [2,5 – 10] mld. EUR).

(174)

Keďže ocenenie sa uskutočnilo v súlade s oznámením o znehodnotených aktívach, Komisia zastáva názor, že pochybnosti, ktoré vyjadrila v bode 45 rozhodnutia o začatí konania, sa odstránili.

(175)

V bode 42 rozhodnutia o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa transparentnosti a poskytnutia úplných informácií, pretože Nemecko nepredložilo kompletné ocenenie pokrytého portfólia uznávaným nezávislým odborníkom.

(176)

Podľa bodu 20 oznámenia o znehodnotených aktívach žiadosti o pomoc musia byť ex-ante úplne transparentné a oprávnené banky v nich musia uviesť všetky informácie o znehodnotení aktív, ktorých sa budú predmetné opatrenia týkať. Informácie v týchto žiadostiach budú založené na primeranom ocenení aktív, ktoré overili uznaní nezávislí znalci a ktoré validoval príslušný orgán dohľadu. Odovzdané informácie o znehodnotených aktívach by mali byť také podrobné, ako je uvedené v prílohe III ods. II a v tabuľke 2 oznámenia o znehodnotených aktívach.

(177)

Od prijatia rozhodnutia o začatí konania boli Komisii predložené podrobné informácie o pokrytom portfóliu a o aktívach. Ocenenie ukázalo, že skutočná ekonomická hodnota portfólia dosahuje približne [155 – 170] mld. EUR. Kapitálová úľava vyplývajúca zo záruky na pokrytie rizík sa vyčíslila [približne na 3,5] mld. EUR. Spoločnosť Morgan Stanley toto ocenenie vrátane podmienok a metód, na základe ktorých sa uskutočnilo, oficiálne podpísala a schválila platnosť. Kapitálovú úľavu vyplývajúcu z opatrenia potvrdil vo februári 2010 úrad BaFin. Kapitálová úľava vypočítaná na základe ocenenia aktív sa odlišuje od predbežného posúdenia Komisie, ktoré sa uvádza v bode 21 a nasl. rozhodnutia o začatí konania. Komisia akceptuje výsledok oceňovania a výpočet kapitálovej úľavy, ktoré poskytlo Nemecko. Vzhľadom na výsledok preskúmania nie je preto už nutné zaoberať sa vyjadreniami Nemecka ku kapitálovej úľave.

(178)

Pochybnosti Komisie v súvislosti s transparentnosťou a poskytnutím úplných informácií ex ante sa odstránili.

(179)

Podľa oddielu 5.3 oznámenia o znehodnotených aktívach by sa stimuly, ktoré majú motivovať banky k účasti na opatreniach týkajúcich sa znehodnotených aktív, mali zosúladiť s cieľmi verejného záujmu takto: prostredníctvom a) maximálne šesťmesačnej lehoty na predloženie žiadosti o odbremenenie aktív, b) mechanizmov na zaručenie účasti bánk, ktoré sú v najväčšej núdzi a najnaliehavejšie potrebujú opatrenia týkajúce sa znehodnotených aktív a c) príslušných opatrení týkajúcich sa správania bánk, aby sa o. i. obmedzili účinky na hospodársku súťaž.

(180)

Vzhľadom na systémový význam HSH pre ekonomiku verejných vlastníkov bola záruka koncipovaná výhradne pre HSH a prispôsobená jej špecifickému postaveniu. V súvislosti so zmeneným plánom reštrukturalizácie sa HSH uložili viaceré pravidlá obmedzenia správania, ktoré sa týkajú hlavne týchto bodov: vyplácanie dividend a kupónov, správa a riadenie spoločnosti, odmeny a prítomnosť na trhu v určitých oblastiach, ako je napríklad financovanie lodí.

(181)

Záruka na pokrytie rizík poskytnutá HSH je preto zlučiteľná s požiadavkami oznámenia o znehodnotených aktívach, ktoré sa týkajú zosúladenia s cieľmi verejného záujmu.

(182)

Komisia vyjadrila v bode 49 rozhodnutia o začatí konania pochybnosti o primeranosti rozdelenia bremena. Podľa bodu 24 oznámenia o znehodnotených aktívach by sa malo na základe ustanovenia, v zmysle ktorého bude banka niesť prvé straty (obyčajne aspoň 10 %), od HSH požadovať, aby prispela k pokrytiu časti strát alebo rizík. Primerané rozdelenie bremena možno zabezpečiť aj vyššou odmenou alebo dodatočnou kompenzáciou. Komisia ďalej vyjadrila v bode 51 a nasl. rozhodnutia o začatí konania pochybnosti, či prirážka 400 bázických bodov predstavuje primeranú odmenu za riziko prevzaté verejnými vlastníkmi.

(183)

Podľa bodu 41 oznámenia o znehodnotených aktívach sa musí v prípade všetkých opatrení týkajúcich sa znehodnotených aktív zaistiť primeraná odmena pre štát. Odmena za opatrenia týkajúce sa znehodnotených aktív je teda primeraná vtedy, keď uhrádza účinky opatrenia vzhľadom na regulačne predpísaný vlastný kapitál. Znamená to, že sa musí zaistiť primeraná odmena za kapitálovú úľavu.

(184)

Komisia vo svojom rozhodnutí o štátnej pomoci Nemecka na reštrukturalizáciu Landesbank Baden-Württemberg (62) v súvislosti s kapitálovou úľavou konštatovala, že za primeranú odmenu za kapitálovú úľavu sa môže považovať odmena vo výške 6,25 % kapitálovej úľavy dosiahnutej príslušným opatrením (63). Kapitálová úľava vyplývajúca zo záruky na pokrytie rizík sa vyčíslila na sumu vo výške [približne 3,5] mld. EUR, z čoho vyplýva ročná odmena vo výške cca 220 mil. EUR (t. j. [cca 220] bázických bodov z nominálnej hodnoty záruky), v prípade, keď HSH vyčerpá celú sumu záruky. Pri (čiastočnej) výpovedi záruky by sa minimálna odmena za kapitálovú úľavu mala proporcionálne znížiť na cca 220 bázických bodov z nevyplatenej nominálnej hodnoty záruky.

(185)

Ako sa uvádza v odôvodnení 46, HSH navrhla vyplácať poplatok za záruku vo výške 400 bázických bodov za pokrytie rizík. Znamená to, že HSH vyplatí v závislosti od scenára [> 1,5] mld. EUR (bez čerpania záruky), [> 2,5] mld. EUR (čerpanie vo výške 5 mld. EUR) alebo [> 4] mld. EUR (čerpanie vo výške 10 mld. EUR).

(186)

Čo sa týka primeranosti minimálnej odmeny za kapitálovú úľavu vo výške [cca 220] bázických bodov p. a. zo sumy 10 mld. EUR alebo – v prípade čiastočných výpovedí – z nevyplatenej nominálnej hodnoty záruky (64), absolútna suma odmeny za kapitálovú úľavu sa v prípade čiastočných výpovedí záruky zníži. Aj keď kapitálová úľava nebude pravdepodobne klesať priamo úmerne so sumou na pokrytie rizík, Komisia zastáva názor, že umožňuje primeranú aproximáciu na účely výpočtu minimálnej odmeny za kapitálovú úľavu prostredníctvom pokrytia rizík. Komisia by preto za primeranú považovala ročnú odmenu vo výške [cca 220] bázických bodov z nevyplatenej nominálnej hodnoty záruky.

(187)

Keďže [cca 220] bázických bodov z nevyplatenej sumy záruky predstavuje prijateľnú aproximáciu sadzby vo výške 6,25 % z kapitálovej úľavy, podľa názoru Komisie je postačujúce, aby sa každoročne platilo pre HSH Finanzfonds AöR 6,25 % z kapitálovej úľavy. Odmena za kapitálovú úľavu sa preto môže považovať za zlučiteľnú s oznámením o znehodnotených aktívach.

(188)

Okrem toho podľa bodu 41 oznámenia o znehodnotených aktívach musí prevodná hodnota v prípade opatrení týkajúcich sa znehodnotených aktív vo forme kúpy alebo poistenia aktív vychádzať z ich skutočnej ekonomickej hodnoty.

(189)

Z posúdenia záruky na pokrytie rizík, ktoré uskutočnila Komisia, vyplynulo, že garantovaná hodnota vo výške [približne 168] mld. EUR je príliš vysoká (vyššia než skutočná ekonomická hodnota) a že tranža prvej straty bola podhodnotená. Rozdiel medzi garantovanou hodnotou a skutočnou ekonomickou hodnotou predstavuje [2,5 – 10] mld. EUR. Mala by sa teda „korigovať“ garantovaná hodnota a zvýšiť tranža prvej straty. Nemecko predložilo dôkazy, ktoré dokladajú, že HSH nemôže vrátiť [2,5 – 10] mld. EUR a odmieta takéto vrátenie. Aj keď však HSH nemôže zvýšiť tranžu prvej straty o [2,5 – 10] mld. EUR, aby pokryla predpokladané straty, podľa bodu 41 oznámenia o znehodnotených aktívach by bolo možné požadovať vrátenie tohto rozdielu aj neskôr, napríklad prostredníctvom spätného vrátenia (clawback) v spojení s ďalekosiahlymi reštrukturalizačnými opatreniami.

(190)

Okrem základnej prémie vo výške 400 bázických bodov, ktorá sa musí vyplatiť štátu, sa teda môže zriadiť mechanizmus spätného vrátenia (clawback), ktorý by sa vzťahoval na tú časť platby, ktorá presahuje odmenu za kapitálovú úľavu vo výške [cca 220] bázických bodov. Táto suma by navyše závisela od prípadného čerpania záruky, pretože základná prémia – ako vidieť z nasledujúcej tabuľky – sa môže meniť.

Tabuľka č. 12

Platba pomocou mechanizmu spätného vrátenia (clawback) prostredníctvom základnej prémie a dodatočných vrátení

(191)

Odmena vyplácaná prostredníctvom základnej prémie by teda nezaručila dostatočné splatenie. Na to, aby sa dosiahlo úplné splatenie, musí HSH zaplatiť štátu aj rozdiel medzi skutočnou ekonomickou hodnotou a prevodnou hodnotou, ktorý nie je pokrytý základnou prémiou vo výške 400 bázických bodov. V závislosti od scenára tento rozdiel predstavuje sumu od […] EUR do […] EUR.

(192)

Keďže Nemecko a HSH odmietli zvýšiť príslušnú platbu, túto pomoc nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(193)

Komisia konštatuje, že zo zmeneného plánu reštrukturalizácie je zjavné, že dodatočná platba pomocou mechanizmu spätného vrátenia (clawback) vo výške od […] EUR do […] EUR nie je možná, pretože by to ohrozilo životaschopnosť HSH; úplné splatenie by – s odvolaním sa na prognózy uvedené v oddiele 4.4 – pohltilo všetky zisky, ktoré by HSH dosiahla počas celého obdobia reštrukturalizácie a aj mimo neho.

(194)

Komisia napriek tomu zastáva názor, že pomocou systému odmeňovania umožňujúceho úpravu, ktorá je v súlade s oznámením o znehodnotených aktívach, ako aj s rozhodovacou praxou Komisie v súvislosti so splátkami a odmenami, je možné zaistiť zlučiteľnosť opatrenia pomoci s vnútorným trhom. Podľa bodu 41 oznámenia o znehodnotených aktívach je prijateľné, aby prevodná hodnota aktív (zaručená hodnota) prevyšovala ich skutočnú ekonomickú hodnotu, ak je toto opatrenie viazané na rozsiahlu reštrukturalizáciu a podmienky, ktoré umožňujú neskoršie vrátenie tejto dodatočnej pomoci. Bod 41 oznámenia o znehodnotených aktívach ponecháva teda určitú voľnosť vzhľadom na opatrenia týkajúce sa čiastočných splátok, pokiaľ budú tieto opatrenia primerane kompenzované reštrukturalizáciou.

(195)

V danom prípade pomoci je podľa názoru Komisie možné dosiahnuť kombináciou opatrení čiastočné dodatočné vrátenie.

(196)

Podľa názoru Komisie by teda mala platba prípadných dodatočných súm, ktoré je potrebné vrátiť, prebehnúť čo najskôr (a bez ohrozenia obnovenia dlhodobej životaschopnosti HSH) a nemala by sa odkladať dlhšie, než je to nevyhnutné. Komisia preto preskúmala, do akej miery je možná jednorazová platba, a ako sa uvádza v odôvodnení 91 požiadala HSH, aby vo svojich finančných výhľadoch na rok 2011 zohľadnila jednorazovú platbu vo výške 500 mil. EUR. Podľa finančných výhľadov uvedených v oddiele 4.4 je HSH schopná zaplatiť štátu jednorazovú platbu vo výške 500 mil. EUR. Platba takejto sumy by pohltila všetky očakávané zisky HSH a mohla by viesť k čistej strate v roku 2011 vo výške [150 – 200] mil. EUR. Táto strata sa však môže pokryť v nasledujúcich rokoch a nezabráni HSH, aby v zostávajúcich rokoch reštrukturalizácie dosahovala preukázateľné a stále zisky (odrážajúce životaschopnosť jej obchodných činností). Takáto „úspešná súvaha“ je potrebná na to, aby bolo možné preukázať obnovenie životaschopnosti HSH a napokon aj schopnosť HSH znovu nájsť investorov. Z tohto dôvodu Komisia zastáva názor, že 500 mil. EUR predstavuje najvyššiu možnú sumu čiastočnej splátky, ktorú môže HSH teraz zaplatiť.

(197)

Komisia sa však nedomnieva, že táto jednorazová suma by sa mala štátu zaplatiť v hotovosti. Podľa názoru Komisie, vzhľadom na súčasné vybavenie HSH kapitálom, ktoré doposiaľ nepostačovalo na pokrytie strát vzniknutých z jej investičných obchodných činností a na posilnenie vybavenia vlastným kapitálom, by sa jednorazová platba vo výške 500 mil. EUR mohla realizovať vo forme podielov a nie v hotovosti. Keďže ťažisko aktivít HSH bude naďalej spočívať v obchodných činnostiach s výrazným cyklickým charakterom a volatilitou, ako je napríklad financovanie lodí (pozri odôvodnenia 223 až 226), musí bezpodmienečne posilniť svoju kapitálovú štruktúru.

(198)

Podľa názoru Komisie je HSH schopná okrem uvedenej jednorazovej platby platiť kontinuálne ďalšie splátky. Ďalšiu úpravu prevodnej ceny možno dosiahnuť prémiou odvádzanou dodatočne k základnej prémii a počas celého obdobia reštrukturalizácie. Na základe finančných výhľadov uvedených v odôvodnení 91 Komisia zastáva názor, že takáto dodatočná prémia by mohla predstavovať 385 bázických bodov bez toho, aby ohrozovala obnovenie životaschopnosti HSH. Dodatočnou prémiou vo výške 385 bázických bodov by sa neprekročili platby základnej prémie vo výške 400 bázických bodov uvedené v tabuľke č. 4 plánované na celé obdobie reštrukturalizácie (65). Čistý zisk HSH predpokladaný v období 2012 až 2014 by teda platby dodatočnej prémie prekročili len v scenári č. 3 s odhadovaným čerpaním vo výške 10 mld. EUR (pozri odôvodnenie 90). Komisia ďalej konštatuje, že HSH už vypovedala záruku vo výške 3 mld. EUR, takže výskyt tretieho scenára uvedeného v tabuľke č. 4 (čerpanie celých 10 mld. EUR záruky) možno vylúčiť.

(199)

V prípade vyplatenia väčšej sumy, než je táto dodatočná prémia, by existovalo nebezpečenstvo, že HSH nedosiahne kvótu vlastného kapitálu (common equity qoute) vo výške 10 %. Ako je uvedené v odôvodneniach 223 až 226 a bližšie objasnené v odôvodneniach 229 až 232, podľa názoru Komisie je nevyhnutné, aby HSH dosiahla kapitalizáciu, ktorá jej zabezpečí rezervy, pomocou ktorých dokáže absorbovať konjunkturálne výkyvy svojich finančných výsledkov, aby obnovenie životaschopnosti HSH nebolo v nijakom okamihu ohrozené. Dostatočnú rezervu predstavuje kvóta vlastného kapitálu vo výške 10 %. Ak by sa táto kvóta v dôsledku dodatočnej prémie zmenšila, malo by sa platenie tejto prémie pozastaviť dovtedy, kým by bola ohrozená životaschopnosť HSH.

(200)

Z tohto dôvodu je podľa Komisie v každom prípade možné, aby HSH v budúcich rokoch poskytovala ďalšie platby bez toho, aby sa tým ohrozilo obnovenie jej životaschopnosti.

(201)

Z uvedených dôvodov a so zreteľom na zlučiteľnosť záruky na pokrytie rizík s oznámením o znehodnotených aktívach Komisia predpisuje odlišný mechanizmus odmeňovania, ktorým sa nasledovne menia ustanovenia zmluvy o poskytnutí záručného rámca („zmluva o poskytnutí záruky“) uzavretej 2. júna 2009. Mechanizmus odmeňovania sa zakladá na súčasnej základnej prémii vo výške 400 bázických bodov p. a. z nevyplatenej nominálnej hodnoty záruky stanovenej v zmluve o poskytnutí záruky. Táto základná prémia zostáva nezmenená s výnimkou prípadu, že čerpaním záruky sa neznižuje nominálna hodnota ako vymeriavací základ pre výšku základnej prémie. Komisia takto neposkytuje žiadne stimuly na čerpanie záruky. Okrem základnej prémie sa predpokladá dodatočná prémia vo výške 385 bázických bodov, ako aj jednorazová platba vo výške 500 mil. EUR v kmeňových akciách („jednorazová platba“ alebo „jednorazová platba vo forme akcií“). Na to, aby sa mohli tieto povinnosti realizovať, musí sa (ako je vysvetlené v odôvodneniach 201 až 208) pôvodná zmluva o poskytnutí záruky zmeniť.

(202)

Po prvé sa do zmluvy musí zahrnúť dodatočná prémia. Vymeriavací základ pre dodatočnú prémiu by sa mal podobať vymeriavaciemu základu pre základnú prémiu a skladať sa z nominálnej hodnoty záruky po odpočítaní príslušných čiastkových výpovedí, ale nie čerpaní záruky. Vymeriavací základ pre dodatočnú prémiu by však mal závisieť od toho, v akom rozsahu napokon HSH túto záruku vypovie, pričom čas tejto výpovede nie je dôležitý. Životaschopnosť HSH je preto ovplyvnená len v takom rozsahu, v akom HSH čerpá záruku. V prípade čiastkovej výpovede záruky sa preto HSH vráti tá časť všetkých poskytnutých dodatočných prémií, ktorá zodpovedá čiastkovo vypovedanej sume záruky. Na dosiahnutie tohto účinku by sa základná prémia mala platiť ročne z nevyplatenej sumy záruky, ale dodatočná prémia by sa mala poukazovať na účet, aj keď sa obidve prémie majú počítať na základe zmluvne dohodnutej sumy záruky, po odpočítaní výpovedí, ale nie čerpaní. Dodatočná prémia sa platí HSH Finanzfonds AöR len vtedy, keď sa čerpá záruka. V súlade s tým by sa pri čiastkovej výpovedi záruky mala HSH vrátiť dodatočná prémia, ktorá bola poukázaná na účet a zodpovedá čiastkovo vypovedanej sume záruky.

(203)

Na to, aby výpovede neboli na úkor životaschopnosti, malo by k čiastkovým výpovediam záruky dochádzať len vtedy, keď sa tým nezníži kvóta vlastného kapitálu HSH k 31. decembru 2011 pod [8,5 – 9,5] %, k 31. decembru 2012 pod [9 – 10] %, k 31. decembru 2013 pod [9,5 – 10,5] % resp. k 31. decembru 2014 pod [10 – 11] %. Okrem toho sa čiastková výpoveď nesmie uskutočniť vtedy, keď sa síce v čase výpovede vyššie uvedené pomery dosiahnu, ale nedosiahnu sa pri konzervatívnom plánovaní na nasledujúce roky.

(204)

Dodatočná prémia by sa mala uplatniť so spätnou platnosťou od 31. marca 2009 a pre časti účtovných rokov vypočítať podľa časového podielu. Dodatočná prémia by sa mala vyplácať spoločne so základnou prémiou, pokiaľ kvóta vlastného kapitálu HSH dosahuje minimálne 10 % (minimálna kvóta vlastného kapitálu „minimum common equity ratio“).

(205)

Súčasťou mechanizmu spätného vrátenia (clawback) by mal byť dlžobný úpis, aby odvádzanie dodatočnej prémie neohrozilo životaschopnosť HSH. Dlžobný úpis by mal mať splatnosť do 31. decembra [2030 – 2040]. Ak by mala kvóta vlastného kapitálu HSH z dôvodu zaplatenia dodatočnej prémie klesnúť pod minimálnu kvótu vlastného kapitálu, platba sa odloží na základe dlžobného úpisu na neskorší čas. Ak kvóta vlastného kapitálu prekročí minimálnu kvótu vlastného kapitálu, dlžobný úpis sa znovu spláca, až kým neklesne na minimálnu kvótu vlastného kapitálu. Tento mechanizmus poskytuje HSH potrebnú flexibilitu, zároveň však zabezpečuje, aby splácanie pokračovalo, hneď ako je HSH schopná opäť platiť.

(206)

Odročený nárok na dodatočnú prémiu by sa mal počas obdobia splatnosti dlžobného úpisu úplne obnoviť. Dodatočná prémia je splatná najneskôr do 31. decembra [2015 – 2025]. Bez ohľadu na to by sa základná prémia a dodatočná prémia mali splatiť najneskôr v čase, keď súčet čiastkových výpovedí a čerpania záruky predstavuje 10 mld. EUR.

(207)

Po druhé by sa malo HSH Finanzfonds AöR a HSH prikázať, aby zmluvu o poskytnutí záruky uzatvorenú 2. júna 2009 zmenili a doplnili tak, aby sa doložil nárok HSH Finanzfonds AöR voči HSH na jednorazovú platbu vo výške 500 mil. EUR. HSH by mala tento nárok uspokojiť vydaním kmeňových akcií v rámci zvýšenia kapitálu, aby sa zabránilo ďalšiemu znižovaniu podielu vlastného kapitálu HSH. Emisnú cenu je potrebné vypočítať na základe hodnoty HSH v deň uznesenia valného zhromaždenia o tomto zvýšení kapitálu a čistej hodnote nároku na jednorazovú platbu. HSH by mala vydať akcie vo výške čistej hodnoty nároku priamo HSH Finanzfonds AöR (a tým nepriamo verejným vlastníkom).

(208)

Zvýšenie kapitálu sa môže uskutočniť prostredníctvom riadneho zvýšenia vecného kapitálu s vylúčením práva menšinových akcionárov na nákup alebo prostredníctvom zmiešaného zvýšenia vecného/hotovostného kapitálu s právom všetkých akcionárov na nákup okrem HSH Finanzfonds AöR, pokiaľ ide hotovostný podiel. HSH Finanzfonds AöR a HSH majú vyhradené právo výberu formy zvýšenia kapitálu, ktorá garantuje rýchlejšiu realizáciu a zápis do obchodného registra.

(209)

Keď sa zmení a doplní zmluva o poskytnutí záruky, absolútna hodnota dodatočnej prémie bude kolísať v závislosti od výšky strát, ktoré HSH Finanzfonds AöR skutočne pokrýva (t. j. čím vyššie straty HSH Finanzfonds AöR absorbuje, tým vyššia splátka). V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté splátky poskytnutých prostriedkov, ktoré celkovo vyplývajú z dvoch uvedených podmienok Komisie, pre tri scenáre opísané v odôvodnení 46.

Tabuľka č. 13

Platba pomocou mechanizmu spätného vrátenia (clawback) prostredníctvom základnej prémie, jednorazovej platby a dodatočnej prémie

(210)

Komisia pripúšťa, že napriek dodatočným povinnostiam v mechanizme odmeňovania pre všetky tri scenáre uvedené v tabuľke 13 sa celkový existujúci rozdiel vo výške [2,5 – 10] mld. EUR medzi skutočnou ekonomickou hodnotou a zaručovanou hodnotou ([…] EUR v prvom scenári, […] EUR v druhom scenári a […] EUR v treťom scenári), rovnako ako predtým, splatí len čiastočne.

(211)

Napriek tomu však Komisia predmetné pokrytie rizík (vrátane dodatočných podmienok v súvislosti s odmenou) porovnala s opatreniami týkajúcimi sa znehodnotených aktív, ktoré boli prijaté v prípade iných bánk. Komisia okrem toho poukazuje na to, že bod 41 oznámenia o znehodnotených aktívach ponecháva určitú voľnosť pri hodnotení opatrení týkajúcich sa znehodnotených aktív, pri ktorých sa nemôže vyplatiť primeraná odmena, keď sa príslušné opatrenie opiera o rozsiahlu reštrukturalizáciu a/alebo mechanizmus spätného vrátenia (clawback). Komisia ďalej poukazuje na to, že v rámci svojej rozhodovacej praxe schválila opatrenia s úplným vrátením (napríklad vo veci ING (66) alebo LBBW (67)), ako aj opatrenia, po ktorých nenasledovalo žiadne vrátenie, ale uskutočnila sa veľmi rozsiahla reštrukturalizácia (napríklad vo veci Parex Banka (68)).

(212)

Záruku na pokrytie rizík počíta s čiastočným vrátením v spojení s rozsiahlou reštrukturalizáciou. Spĺňa tak predpoklady uvedené v bode 41 oznámenia o znehodnotených aktívach a patrí do súboru opatrení, ktoré Komisia vo svojej rozhodovacej praxi doposiaľ schválila. Odmeňovací mechanizmus HSH za záruku okrem toho umožňuje čiastočné vrátenie vo všetkých scenároch, ktoré sú možné. Keby sa ako napríklad v scenári č. 3 vyčerpala celá suma záruky, výška čiastkovej splátky by zodpovedala […] % z požadovaného vrátenia. Ako sa uvádza v odôvodneniach 266 až 270, z reštrukturalizácie HSH zároveň vyplýva zníženie súvahy o 61 %. So zreteľom na súčasnú rozsiahlu reštrukturalizáciu je toto čiastočné vrátenie v súlade s rozhodovacou praxou Komisie. Komisia preto zastáva názor, že opatrenia týkajúce sa znehodnotených aktív možno považovať za zlučiteľné s oznámením o znehodnotených aktívach, pokiaľ sú splnené už uvedené a v prílohe II bližšie opísané povinnosti.

(213)

Z uvedených dôvodov Komisia dospela k záveru, že stanoviská Nemecka a ostatných zainteresovaných strán neodstránili jej obavy z narušenia hospodárskej súťaže v súvislosti s pokrytím rizík. Komisia sa domnieva, že pokiaľ ide o aspekty preskúmané v oddiele 9.2.2 tohto rozhodnutia, pokrytie rizík nie je v súlade s oznámením o znehodnotených aktívach. Splnením povinností uvedených v prílohe II by však bolo možné dosiahnuť zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

(214)

V oznámení o reštrukturalizácii sú stanovené pravidlá štátnej pomoci, ktoré platia pre finančné inštitúcie vzhľadom na opatrenia, ktoré boli Komisii oznámené do 31. decembra 2010. Zmenený plán reštrukturalizácie HSH sa preto preskúmal na tomto základe. Na to, aby bola reštrukturalizácia finančných inštitúcií v kontexte súčasnej finančnej krízy zlučiteľná s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, musí podľa oznámenia o reštrukturalizácii zaistiť, že

(215)

Komisia v súlade so svojou rozhodovacou praxou počas finančnej krízy pri preskúmaní ustanovení o reštrukturalizácii nezahŕňa do výšky pomoci výšku záruky likvidity.

(216)

V rozhodnutí o začatí konania sa vyjadrili pochybnosti, či je HSH schopná obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť. Tieto pochybnosti vzrástli po podrobnom preskúmaní životaschopnosti, ktoré sa vykonalo po prijatí rozhodnutia o začatí konania.

(217)

V rozhodnutí o začatí konania boli stanovené tri zásadné slabé miesta, ktoré pravdepodobne ohrozujú dlhodobú životaschopnosť HSH a ktoré sa v pôvodnom pláne reštrukturalizácie dostatočne nezohľadnili: a) závislosť HSH od peňažného a kapitálového trhu; b) jej závislosť od volatilných a cyklických činností a c) veľký rozsah jej činností na kapitálovom trhu v pomere k jej bankovým činnostiam. Ďalej sa vyjadrili pochybnosti o spoľahlivosti mier rastu a iných prognóz, z ktorých vychádzal pôvodný plán reštrukturalizácie.

(218)

Preskúmanie situácie HSH v oblasti financovania odhalilo tieto skutočnosti: a) slabú štruktúru financovania s obmedzenými zdrojmi pre dlhodobé stabilné financovanie, pretože najmä štátom garantované dlhopisy emitované v rámci uplatnenia doložky o ochrane predchádzajúceho stavu („grandfathering clause“) sú postupne splatné a musia sa refinancovať, b) veľkú závislosť od sporiteľní ako preferovaných zdrojov financovania a c) nedostatok financovania v USD.

(219)

V rozhodnutí o začatí konania (69) sa zdôraznilo, že HSH musí v roku 2014 na peňažnom a kapitálovom trhu refinancovať [60 – 110] mld. EUR; zároveň sa vyjadrili obavy, že HSH by to nebola schopná urobiť. Komisia konštatovala medzeru približne [15 – 30] mld. EUR, na uzatvorenie ktorej HSH nenaplánovala a nepridelila nijaké osobitné zdroje financovania. Ako sa uvádza v odôvodnení 54, plán financovania HSH má medzeru 48 mld. EUR, ktorá sa dá upraviť na základe prognóz pre vlastný kapitál a deriváty v súlade s údajmi z minulosti a uvádzať ako nepokrytá potreba financovania vo výške približne [15 – 30] mld. EUR. Znížením súvahy na úrovni koncernu o 34 mld. EUR na 120 mld. EUR do konca roka 2014 (v porovnaní so 150 mld. EUR v pôvodnom pláne reštrukturalizácie) sa však potreba financovania na peňažnom a kapitálovom trhu a tlak na financovanie HSH zníži. Medzera vo financovaní, pre ktorú HSH nenaplánovala nijaké osobitné zdroje financovania, sa tak uzatvorí. HSH ďalej doložila, že jej prognózy týkajúce sa plánovanej úrovne depozitov (Bodensatz) v porovnaní so súčasnými a predchádzajúcimi úrovňami financovania z týchto zdrojov sú určené konzervatívne. Komisia preto zastáva názor, že potreba financovania vo výške [15 – 25] mld. EUR, na pokrytie ktorej nie sú naplánované žiadne zdroje financovania, sa dá pokryť vlastným kapitálom, nadbytočnými vkladmi a krátkodobým financovaním (zabezpečeným a nezabezpečeným financovaním) bez negatívnych účinkov na náklady HSH na financovanie. HSH preto nemusí nájsť žiadne nové zdroje financovania a môže sa pri svojej celej potrebe financovania do roku 2014 opierať o stanovené a existujúce zdroje.

(220)

V súvislosti so závislosťou od sporiteľní ako preferovaných zdrojov financovania (pozri odôvodnenie 95) Komisia konštatuje, že znížením rizikového profilu HSH klesá aj význam sporiteľní oproti iným zdrojom. Ďalší pokles súvahy plánovaný v zmenenom pláne reštrukturalizácie (o 30 mld. EUR v porovnaní s pôvodným plánom reštrukturalizácie, pozri odôvodnenie 51) podstatne zníži novú potrebu financovania a medzeru vo financovaní. Prostredníctvom plánovaného kombinovaného financovania na konci reštrukturalizačnej fázy (pozri tabuľku č. 7 a odôvodnenie 93) sa závislosť HSH od krátkodobého nezabezpečeného financovania zníži, a preto bude tiež menej ohrozená krízami likvidity. Okrem toho sa financovanie HSH bude v relatívne väčšej miere opierať o kryté dlhopisy, ktorých emisia musí v Nemecku spĺňať prísne požiadavky a ktoré možno považovať za stabilný a relatívne výhodný zdroj financovania.

(221)

Ďalšie dôležité slabé miesto v obchodnom profile HSH predstavuje nedostatok financovania v USD. Koncom roka 2010 bolo v USD približne [20 – 30] % celkových aktív HSH, to zodpovedá [50 – 70] mld. USD, z čoho bolo len [15 – 20] mld. USD ([20 – 25] %) financovaných priamo v USD. Táto medzera sa uzatvorí devízovými swapmi, ktoré sa pravidelne predlžujú. Devízové swapy EUR/USD sa od začiatku finančnej krízy neustále rozširujú, a preto sú náklady na túto stratégiu financovania v porovnaní so stratégiou financovania v USD vyššie asi o [20 – 30] bázických bodov. Táto stratégia navyše prináša celý rad rizík. Patria k nim a) potenciálne dodatočné náklady, ktoré vyplývajú z pravdepodobného nepomeru medzi skutočnými a predpokladanými peňažnými tokmi z aktív v USD, b) zvýšená volatilita pozície krátkodobej likvidity v dôsledku záväzkov na vyrovnanie marží spolu s pozíciami swapov (70) a c) zvýšená expozícia so zreteľom na úverové riziko zmluvnej strany na základe skutočnosti, že so swapmi sa obchoduje mimo burzy a HSH pri týchto transakciách nesie v plnej miere riziko zmluvnej strany. Keďže k zníženiu rizikového profilu HSH však dochádza hlavne v segmentoch, v ktorých vznikajú aktíva v USD (napríklad financovanie lietadiel, lodí a zahraničných nehnuteľností), výrazne prispieva aj k zníženiu potreby financovania v USD. HSH sa ďalej zaviazala, že do konca roka 2014 zvýši podiel obchodných transakcií ústrednej banky realizovaných v USD, ktorý sa bude refinancovať prostredníctvom financovania v USD, na minimálne […] %.

(222)

Celkovo možno konštatovať, že pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia, sa prostredníctvom navrhovaných opatrení odstránia. Opatrenia by mali zaručiť správny rozvoj HSH vzhľadom na objemy, splatnosť, prioritu, bezpečnosť a menový systém, pokiaľ ide o vytvorenie trvalého a stabilného kombinovaného financovania. Záväzok dosiahnuť pomer čistého stabilného financovania (net stable funding ratio) a pomer čistej likvidity (liquidity coverage ratio) […] do konca roka 2012, a teda pred uplynutím lehoty, ktorú na tento účel stanovil Bazilejský výbor pre bankový dohľad, umožní kontrolovať pokrok HSH v tejto oblasti a mohol by prispieť k ďalšiemu zlepšeniu kvality a stability financovania a k udržaniu dostatočne prebytkovej likvidity pre záťažové situácie.

(223)

V rozhodnutí o začatí konania (71) sa vyjadrili pochybnosti o tom, či HSH dokáže zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť tým, že sa sústredí na expanziu cyklických a volatilných obchodných segmentov (72). Počiatočné preskúmanie životaschopnosti tieto pochybnosti posilnilo, pretože z neho vyplynulo, že rastúci podiel čistých výnosov z úrokov dosahuje HSH prostredníctvom volatilných a cyklických činností (73). Relatívne veľký význam financovania lodí a lietadiel sa posúdil ako obzvlášť problematický. V zmenenom pláne reštrukturalizácie sa však aspekt cyklického charakteru aktív primerane zohľadňuje a zároveň zaručuje franšízingové financovanie HSH v obchodnej oblasti lodnej dopravy.

(224)

Ďalšie zníženie stavu aktív v rozsahu [30 – 35] mld. EUR (na 82 mld. EUR v roku 2014) sa uskutoční kompletne v ústrednej banke a najmä v prípade cyklických a volatilných činností. HSH zastaví svoje činnosti v oblasti financovania lietadiel. Existujúce aktíva v oblasti financovania lietadiel v objeme [3 – 8] mld. EUR sa do konca obdobia [2011 – 2012] prevedú na reštrukturalizačnú jednotku a budú zlikvidované. HSH sa zaväzuje, že v tejto oblasti neuskutoční žiadne nové obchodné transakcie. Okrem toho sa zaviazala, že svoje celkové aktíva v obchodnej oblasti lodnej dopravy zníži v rámci ústrednej banky do konca roka 2014 na 15 mld. EUR. Dosiahne sa to prevedením ďalších [0,5 – 2] mld. EUR do konca obdobia [2011 – 2012] na reštrukturalizačnú jednotku a obmedzením objemu nových obchodných kontraktov. Celková suma aktív vo výške 15 mld. EUR v oblasti financovania lodnej a leteckej dopravy je porovnateľná s hodnotou [25 – 30] mld. EUR z roku 2008.

(225)

Okrem toho sa majú do konca roku 2014 znížiť celkové aktíva obchodnej oblasti financovania nehnuteľností na 13 mld. EUR, pretože nové medzinárodné obchodné kontrakty v oblasti nehnuteľnosti pre nemeckých firemných klientov sa ukončia a iné nové obchodné kontrakty sa obmedzia. Ďalej sa znížením objemu nových obchodných kontraktov do konca roku 2014 výrazne obmedzia služby pre firemných klientov.

(226)

Popri celkovom zmenšení zlepší HSH postupy používané na riadenie rizika. HSH pracuje najmä na tom, aby obmedzila predovšetkým veľké individuálne riziká v obchodnej oblasti financovania lodnej dopravy. Okrem toho sa zaviazala, že zníži existujúce veľké individuálne riziká na […] mil. EUR a nové individuálne riziká obmedzí na maximálne […] mil. EUR.

(227)

V bode 62 rozhodnutia o začatí konania vyjadrila Komisia obavy v súvislosti s rozsahom obchodovania HSH na kapitálových trhoch, ktoré napriek novému zameraniu na regionálne činnosti Komisia považovala ešte stále za neprimerane veľké. K ťažkostiam HSH prispel najmä vlastný obchod.

(228)

Zníženie súvahy bude viesť z výraznému zmenšeniu činností HSH na kapitálovom trhu. Do roku 2014 sa súvaha vlastného obchodu zníži na objem aktív v hodnote [25 – 35] mld. EUR v ústrednej banke. Na porovnanie v roku 2008 tento objem predstavoval 98,8 mld. EUR. Nemecko sa okrem toho zaviazalo, že HSH nebude prevádzkovať vlastný obchod. HSH sa bude zaoberať obchodnými činnosťami len v rozsahu potrebnom na vybavenie klientskych zákaziek, na účely hedgingu pre služby klientom, respektíve na riadenie likvidity v oblasti tresuary, ako aj na správu súvahy (v každom prípade do hraničnej hodnoty danej maximálnou hodnotou v riziku). Pochybnosti vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania sa preto týmito opatreniami odstránia.

(229)

Ďalšiu možnú prekážku dlhodobej životaschopnosti HSH predstavuje slabá kapitalizácia. Bolo otázne, či predpokladaná nízka kapitalizácia, ktorá sa v pôvodnom pláne reštrukturalizácie predpokladala na konci reštrukturalizačnej fázy (podiel kapitálu Tier 1 vo výške [približne 9] %), je primeraná, najmä pokiaľ ide o tieto body: a) cyklický a volatilný charakter obchodného profilu HSH, ktorý si vyžaduje dodatočnú kapitálovú rezervu na absorbovanie opakujúcich sa, zvýšených korelovaných strát; b) účinky finančnej krízy na kapitál HSH (74) a c) zavedenie nových pravidiel podľa dohody Bazilej III, ktorými sa výrazne zvýši nová regulačne požadovaná minimálna výška kapitálu (75). Okrem toho treba predpokladať, že účastníci trhu a najmä inštitúcie, ktoré na peňažnom a kapitálovom trhu pravdepodobne ponúkajú nezabezpečené finančné prostriedky, očakávajú vyššie kapitálové kvóty.

(230)

Ďalšie zníženie rizikového profilu HSH, zadržanie zisku a zvýšenie kapitálu o 500 mil. EUR v roku 2013 výrazne zlepšia kapitalizáciu HSH. Na konci roku 2014 by mohla jej kvóta vlastného kapitálu prekročiť 10 % a podiel kapitálu Tier 1 presiahnuť 12 %. Na porovnanie, v pôvodnom pláne reštrukturalizácie sa plánovali hodnoty týchto pomerov vo výške [približne 7] % resp. [približne 9] %. Hodnoty v novom pláne reštrukturalizácie skôr zodpovedajú novým kapitálovým normám pre banky. Časť týchto zlepšení síce stále súvisí s ešte výraznejším zredukovaním rizikovo vážených aktív, ktoré je podmienené pokrytím rizík, kapitálová štruktúra by sa však v každom prípade zlepšila. Toto zlepšenie treba vnímať v spojitosti so zmenšením rizikového profilu súvahy HSH a najmä v spojitosti so znížením podielu cyklických aktív.

(231)

Okrem toho jedna z požiadaviek týkajúcich sa zlučiteľnosti odmeny za záruku na pokrytie rizík a vrátenia poskytnutých prostriedkov s vnútorným trhom, ktoré vyhlásila Komisia, znela, že HSH nesmie vypovedať záruku na pokrytie rizík, ak by to viedlo k tomu, že kvóta vlastného kapitálu (common equity ratio) by počas reštrukturalizačnej fázy klesla pod stanovené hodnoty, a predovšetkým, ak by klesla k 31. decembru 2014 pod 10 % (pozri odôvodnenie 203). Takto sa zabezpečí, aby HSH bola schopná počas reštrukturalizačnej fázy zachovať primeranú kapitalizáciu aj v prípade, ak dôjde k zhoršeniu hospodárskej situácie. Tento mechanizmus by mal prispieť k tomu, aby HSH znovu získala na trhu dôveru obchodných partnerov. Zmenený plán reštrukturalizácie HSH predpokladá, že HSH v období [2014 – 2016] úplne odstúpi od záruky, potom by kvóta vlastného kapitálu mohla dosiahnuť [> 10] %.

(232)

Na záver možno konštatovať, že kapitálová štruktúra HSH sa prostredníctvom navrhovaných opatrení zlepší tak, aby bola v súlade s novými medzinárodnými normami. Zlepšené kapitálové kvóty a vyššia odolnosť v záťažových situáciách budú mať pre HSH priaznivý strednodobý účinok na náklady na financovanie.

(233)

V rozhodnutí o začatí konania (body 60 a 63) sa vyjadrili pochybnosti o spoľahlivosti určitých prognóz, z ktorých vychádzalo plánovanie HSH. Tieto pochybnosti sa týkali najmä prognóz pre a) rast najdôležitejších obchodných segmentov; b) rast príjmov nepochádzajúcich z výnosov z úrokov; c) marže v najdôležitejších obchodných segmentoch a d) vývoj prevencie rizika.

(234)

Komisia považovala prognózy hospodárskeho rastu za príliš optimistické predovšetkým v segmentoch lodnej dopravy, dopravy a poskytovania služieb firemným klientom. Schopnosť HSH dosiahnuť plánované celkové výnosy bola spochybnená. Zmenený plán reštrukturalizácie však vychádza z prognóz primeraného rastu v segmentoch lodnej dopravy a finančných služieb pre firemných klientov (pozri tabuľku č. 5). Keďže HSH teraz prestane poskytovať služby v oblasti financovania lietadiel, miera rastu v tomto segmente už nie je dôležitá. Ako sa uvádza v tabuľkách č. 5 a 6, miery rastu pre plánovanie segmentov lodnej dopravy a poskytovania služieb firemným klientom sú podstatne nižšie než v pôvodnom pláne reštrukturalizácie z 1. septembra 2009. Okrem toho zodpovedajú absolútnym objemom obchodov, ktorý by HSH v týchto odvetviach vzhľadom na svoj podiel na trhu a celkový objem trhu mohla skôr dosiahnuť.

(235)

HSH okrem toho zrevidovala svoje prognózy pre rast príjmov nepochádzajúcich z výnosov z úrokov. Predpokladá sa, že príjmy ústrednej banky, ktoré nepochádzajú z výnosov z úrokov, budú v období 2010 – 2014 tvoriť v priemere asi [7 – 12] % čistého príjmu z úrokov. Vzhľadom na zámer HSH zlepšiť krížový predaj produktov medzi segmentmi finančného trhu a inými obchodnými oblasťami sa tento cieľ javí ako dosiahnuteľný.

(236)

V rozhodnutí o začatí konania sa vyjadrili pochybnosti v súvislosti s prognózami marží stanovenými v pôvodnom pláne reštrukturalizácie. Nové obchodné marže na konci roka 2010 však boli v skutočnosti vyššie, než sa pôvodne predpokladalo, a podľa toho sa prispôsobili prognózy plánovania.

(237)

V rozhodnutí o začatí konania sa vyjadrili pochybnosti o tom, či bude HSH schopná prekonať najbližšiu recesiu bez toho, aby musela znovu využiť štátnu pomoc, a tým sa spochybnila jej dlhodobá životaschopnosť. Dané pochybnosti sa zakladali na týchto slabých miestach: a) krehkej štruktúre financovania a najmä na uvedených veľkých medzerách vo financovaní, ako aj na trvalom nedostatku financovania v USD; b) ťažisku na cyklických a volatilných činnostiach, ktoré pravdepodobne vedú k opakujúcim sa veľkým, korelovaným stratám a c) príliš malej kapitalizácii na vyrovnanie týchto strát. Návrhy doplnkových opatrení, ktoré obsahuje zmenený plán reštrukturalizácie, však majú predpoklady na to, aby tieto pochybnosti Komisie odstránili. Zmenený plán reštrukturalizácie je postavený na realistickejších prognózach, ktoré možno s väčšou pravdepodobnosťou uskutočniť, a preto poskytuje spoľahlivejší obraz životaschopnosti HSH. Z plánu vyplýva obraz banky, ktorá bude na konci reštrukturalizačnej fázy primerane vybavená kapitálom, menším podielom transakcií zameraných na silno cyklické segmenty a stabilizovanou, ale ešte stále zložitou štruktúrou financovania, pričom kontrolné nástroje (pomer čistého stabilného financovania a podiel financovania v USD) by mali prispieť k tomu, aby sa HSH strednodobo koncentrovala na trvalé zlepšovanie v tejto oblasti. HSH by teda mala disponovať kapitálovými rezervami a nevyhnutnou štruktúrou financovania, aby dokázala prekonať recesiu bez čerpania štátnej pomoci. Vzhľadom na celkovú životaschopnosť HSH zmenený plán reštrukturalizácie ukazuje, že návratnosť vlastného kapitálu dosiahne počas reštrukturalizačnej fázy v roku 2014 [5 – 10] % (76). V absolútnych číslach je toto percento nízke, v dôsledku výrazne nižšieho rizikového profilu HSH by však malo byť stabilnejšie. Malo by sa preto považovať za výrazné zlepšenie v porovnaní s percentami, ktoré boli stanovené desať rokov pred krízou.

(238)

Podľa oznámenia o reštrukturalizácii by sa mali obmedziť a) náklady na reštrukturalizáciu a súčasne b) výška pomoci; okrem toho je potrebný významný vlastný príspevok, aby sa obmedzili narušenia hospodárskej súťaže a zabránilo morálnemu hazardu. Banky by podľa oznámenia o reštrukturalizácii ďalej mali použiť na financovanie reštrukturalizácie najprv vlastné prostriedky, aby sa pomoc obmedzila na nevyhnutné minimum. Náklady spojené s reštrukturalizáciou by nemal znášať výlučne štát, ale aj tí, ktorí do HSH investovali. Patria k nim akcionári a vlastníci podradených dlhopisov.

(239)

Komisia v bode 65 rozhodnutia o začatí konania konštatovala, že nie je jasne uvedený rozsah vlastného príspevku, ktorý by sa mal poskytnúť vo forme navrhovaných predajov. Nemecko sa zaviazalo, že HSH do konca reštrukturalizačnej fázy predá [100 – 120] dcérskych spoločností. HSH už predala [30 – 40] z týchto [100 – 120] dcérskych spoločností a predpokladá, že všetky sa predajú najneskôr do […]. Dosiahnuté príjmy a zisky sa použijú na pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu. Finančné podiely, ktoré sa majú predať, sú uvedené v prílohe II a zahŕňajú HSH Real estate AG […], DekaBank a […], najväčšie dcérske spoločnosti HSH.

(240)

Nemecko ďalej súhlasilo, že do 31. decembra 2014 neuskutoční HSH žiadne akvizície.

(241)

Komisia zastáva názor, že opatrenia týkajúce sa vlastného príspevku uvedené v odôvodneniach 239 a 240 nezaručujú, aby HSH za súčasných finančných okolností poskytla najväčší možný vlastný príspevok k nákladom na reštrukturalizáciu. V súlade s bodom 26 oznámenia o reštrukturalizácii sa Komisia predovšetkým domnieva, že vyrovnanie strát súvisiace s reštrukturalizáciou, ktoré sa uskutočňuje z vlastného rozhodnutia bánk prijímajúcich pomoc (napríklad rozpustením rezerv alebo znížením vlastného kapitálu) ako záruka vyplatenia dividend a kupónov vydaných na základe nesplateného podriadeného dlhu, nie je v zásade zlučiteľné s cieľom obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum. Na vzniknutých stratách by sa mali podieľať predovšetkým finančné nástroje s prvkami vlastného kapitálu.

(242)

Keďže Nemecko odmieta navrhnúť doplňujúce opatrenia súvisiace s vlastným príspevkom, pomoc podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 659/199 nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Takéto opatrenia sa však môžu nariadiť.

(243)

Komisia preto nariaďuje HSH, že počas reštrukturalizačnej fázy nesmie uhradiť nijaké nástroje vlastného kapitálu závislé od zisku (napr. zmiešané finančné nástroje, pôžitkové listy), kým k tomu nebude zmluvne alebo právne zaviazaná. Podľa názoru Komisie je súčasťou takéhoto zákazu vyplácania dividend aj to, aby sa aj tieto nástroje podieľali na stratách, ak by súvaha HSH bez zrušenia rezerv vykazovala stratu. Nemalo by dôjsť k účasti na prevodoch strát z predchádzajúcich rokov.

(244)

S cieľom zabezpečiť, aby sa vlastníci banky počas reštrukturalizačnej fázy čo najviac podieľali na obnovení primeranej kapitálovej základne (pozri odôvodnenia229 až 231), Komisia by považovala za porušenie zásady obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum aj všetky výplaty dividend počas reštrukturalizačnej fázy. Komisia preto zastáva názor, že HSH by do konca účtovného roka 2014 vrátane nemala vyplácať dividendy.

(245)

V rozhodnutí o začatí konania (body 66 až 72) zaujala Komisia predbežné stanovisko, že sa nedostatočne znížila hodnota podielov menšinových akcionárov, ktorí sa v máji 2009 nezúčastnili na rekapitalizácii. V pôvodnom pláne reštrukturalizácie sa totiž neplánovalo žiadne primerané rozdelenie bremena, ktoré by umožňovalo posúdiť pomoc poskytnutú HSH ako zlučiteľnú s vnútorným trhom. Komisia ďalej položila otázku, či existuje pravdepodobnosť, že menšinoví akcionári boli prostredníctvom štátnej pomoci zvýhodnení tým, že si v HSH ponechali nadmerne vysoké podiely. Komisia dospela k záveru, že toto opatrenie zahŕňalo potenciálnu nepriamu pomoc poskytnutú menšinovým akcionárom, ktorá by nemohla byť zlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ by sa nezriadili mechanizmy na zaručenie primeraného rozdelenia bremena (bod 73 rozhodnutia o začatí konania).

(246)

Komisia predovšetkým konštatuje, že na rozdiel od stanoviska zväzov sporiteľní, v ktorom sa tvrdí, že doteraz v nijakom inom prípade pomoci týkajúcej sa rekapitalizácie nepreskúmala sekundárne účinky nepriamej pomoci (pozri odôvodnenie 130), nepriama pomoc bola veľmi dobre preskúmaná v rámci série uznesení, resp. rozhodnutí (77) v súvislosti so širokým spektrom opatrení pomoci.

(247)

Komisia pripomína, že podľa ustálenej judikatúry článok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlišuje štátne zásahy vzhľadom na ich dôvody a ciele, ale so zreteľom na ich účinky (78). Výhoda nepriamo poskytnutá menšinovým akcionárom vznikla tým, že verejní vlastníci sa zriekli dodatočných podielov v HSH, ktoré by dostali, ak by sa správne stanovila cena nových podielov. Medzi pomocou HSH poskytnutou zo štátnych prostriedkov a výhodou pre menšinových akcionárov existuje príčinná súvislosť.

(248)

Komisia sa okrem toho nestotožňuje s názorom, že výhoda pre menšinových akcionárov sa nemá započítať štátu, pretože rozhodnutie o rekapitalizácii, ako aj o počte podielov a ich cene sa prijalo na valnom zhromaždení podielových vlastníkov (pozri odôvodnenie 129). Na uvedenom zhromaždení však boli verejní vlastníci zastúpení ako podieloví vlastníci a konali vo funkcii verejných inštitúcií (79). Z tohto vyplýva, že v tom čase prebiehala politická diskusia o budúcnosti HSH.

(249)

Najdôležitejšie stanoviská Nemecka a menšinových akcionárov sa týkajú argumentu, že menšie zníženie hodnoty nepredstavuje žiadnu pomoc a že zníženie hodnoty v každom prípade predstavuje jednoducho výsledok parametrov, ktoré boli zvolené na zvýšenie kapitálu, t. j. počet a cena podielov. Vzhľadom na tieto parametre Nemecko a menšinoví akcionári poukázali na to, že ocenenie spoločnosťou PwC, renomovanou audítorskou spoločnosťou, sa uskutočnilo v súlade so všeobecne uznávanými normami pre oceňovanie. Ocenenie vychádzalo z predpokladu, že v roku 2013 získa HSH znovu rating A, čomu nasvedčujú dobré dôvody. Zväzy sporiteľní a spoločnosť Flowers sa v tomto bode zhodujú s Nemeckom. Tvrdia, že emisná cena nových podielov bola v skutočnosti príliš nízka.

(250)

Komisia nepochybuje o tom, že PwC je renomovanou audítorskou spoločnosťou a že ocenenie HSH sa uskutočnilo v súlade s uznávanými normami pre oceňovanie. Naďalej však zastáva stanovisko, že pri oceňovaní HSH sa nezohľadnili viaceré aspekty, ktoré by v opačnom prípade viedli k nižšej hodnote HSH.

(251)

Spoločnosť PwC predložila hodnotiacu správu (80) („hodnotiaca správa“) 15. mája 2009. Nemecko notifikovalo 30. apríla 2009 Komisii opatrenia pomoci v prospech HSH, pretože hrozilo nebezpečenstvo, že HSH nebude môcť splniť zákonné požiadavky na kapitál. V tomto čase bolo jasné, že HSH by sa mala podrobiť rozsiahlej reštrukturalizácii a prijať kompenzačné opatrenia v súvislosti s narušením hospodárskej súťaže, ktoré by opatrenia pomoci mohli zapríčiniť. Oceňovanie PwC prebehlo na základe obchodného plánu, ktorý nezohľadňoval všetky tieto aspekty. V zhrnutí (81) hodnotiacej správy spoločnosť PwC jednoznačne uviedla, že oceňovanie sa zakladalo na plánovaní HSH, ktoré vychádzalo z normalizácie trhov v roku 2011. Táto prognóza sa nedá hodnotiť ako konzervatívna.

(252)

Ocenenie vychádzalo okrem toho z predpokladu, že v roku 2013 by HSH opäť získala rating A. Spoločnosť PwC sa v hodnotiacej správe zmienila výslovne o tom (82), že agentúra S&P znížila 6. mája 2009 rating HSH z úrovne A na úroveň BBB + s negatívnym výhľadom a že toto zníženie ratingu sa neodrazilo v pláne financovania, z ktorého oceňovanie vychádzalo, a preto sa nezohľadnilo pri výpočte indikatívnej hodnoty. Spoločnosť PwC ďalej konštatovala, že vzhľadom na blížiace sa preskúmanie pomoci z hľadiska právnych predpisov o poskytovaní štátnej pomoci, sa dajú očakávať povinnosti, ktorými sa má zabezpečiť zlučiteľnosť opatrenia pomoci s vnútorným trhom a ktoré budú mať výrazný vplyv na obchodný plán HSH. Okrem toho spoločnosť PwC konštatovala, že všeobecné hospodárske rámcové podmienky v odvetviach dôležitých pre HSH (lodná doprava, letecká doprava), ako aj obmedzenia na kapitálovom trhu (financovanie) sťažili predpoveď budúceho vývoja.

(253)

Na záver treba konštatovať, že ocenenie sa vykonalo za predpokladu zavedenia záruky na pokrytie rizík. Bez pokrytia rizík by sa neuskutočnilo odbremenenie rizikovo vážených aktív, zvýšil by sa rozsah požadovanej rekapitalizácie a museli by sa preskúmať prognózy ratingu. Spoločnosť PwC (83) vypočítala hodnotu HSH aj pre prípad, že sa záruka na pokrytie rizík nezavedie, čím indikatívna hodnota HSH dosiahla výšku od [0,8 – 1,2] mld. EUR do [1,5 – 2] mld. EUR, čo zodpovedá cene akcií od [> 9] do [< 22] EUR. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje Komisia cenu novo vydaných akcií ešte stále za jednoznačne príliš vysokú.

(254)

Menšinoví akcionári ďalej uviedli, že Komisia vo svojom rozhodnutí o štátnej pomoci pre Hypo Real Estate akceptovala cenu nových akcií, ktorá bola vyššia než burzová cena, bez toho, aby spochybnila primeranosť ceny vzhľadom na rozdelenie bremena. Podľa názoru menšinových akcionárov by sa preto nemala preskúmať ani cena akcií HSH. Komisia však zastáva názor, že tieto dva prípady nemožno porovnávať. V prípade štátnej pomoci pre Hypo Real Estate sa prijal rad opatrení, ktoré viedli k úplnému zoštátneniu banky. Hlavný rozdiel medzi obidvomi prípadmi spočíva v tom, že Hypo Real Estate bola zoštátnená a štát získal akcie za cenu, ktorá sa zakladala na hodnote koncernu bez štátnej podpory (84). V prípade HSH to tak nie je. Oceňovanie HSH na stanovenie ceny novo vydaných akcií sa uskutočnilo za predpokladu, že by sa realizovalo pokrytie rizík vo výške 10 mld. EUR. Tento predpoklad výrazne ovplyvnil výsledok ocenenia.

(255)

Menšinoví akcionári ďalej uviedli, že v roku 2008 podporili HSH značnými finančnými príspevkami a že sa na rekapitalizácii v apríli 2009 nemohli zúčastniť. Neboli k tomu ani zaviazaní, pretože právo využiť ponuku na nové akcie nesprevádza povinnosť nákupu.

(256)

Podľa názoru Komisie mali zväzy sporiteľní právo na nákup nových akcií, ale neboli viazané toto právo uplatniť. Komisia však nemôže považovať finančnú podporu HSH, ktorú jej poskytli v roku 2008 menšinoví akcionári, za príspevok k rozdeleniu bremena v súvislosti s opatreniami pomoci, ktoré sa HSH poskytli v máji a júni 2009. Podpora, ktorá sa banke poskytla v roku 2008, nasledovala po investičnom rozhodnutí, ktoré v tom čase prijali menšinoví akcionári. Komisia nevidí žiadne prepojenie medzi kapitálovými opatreniami z roku 2008 a opatreniami pomoci v roku 2009.

(257)

Komisia nesúhlasí so stanoviskom zväzov sporiteľní, podľa ktorého nevykonávali nijaké hospodárske činnosti, a preto ich nemožno považovať za podnik v zmysle pravidiel v oblasti štátnej pomoci (pozri odôvodnenie 129). Sporiteľne v Šlezvicku-Holštajnsku vykonávajú hospodársku činnosť (85). Svoje hospodárske záujmy spojili vo zväzoch sporiteľní. Zväzy sporiteľní poskytujú služby sporiteľniam v Šlezvicku-Holštajnsku a majú v držbe účastiny/akcie sporiteľní, ako je to aj v prípade akcií sporiteľní v HSH. Keď stúpa hodnota akcií sporiteľní vo zväzoch, potom stúpa aj hodnota sporiteľní. Zväzy sporiteľní a sporiteľne, ktoré sú ich členmi, tvoria hospodársku jednotu. Výhoda pre zväzy sporiteľní predstavuje zároveň výhodu pre sporiteľne vo Šlezvicku-Holštajnsku. Zväzy sporiteľní, ktoré možno hospodársky úplne pričleniť k sporiteľniam v Šlezvicku-Holštajnsku, sa preto dajú považovať za príjemcov štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(258)

Stanoviská Nemecka a tretích strán neodstránili pochybnosti Komisie v súvislosti s nedostatočným zapojením menšinových akcionárov do rozdelenia bremena. Komisia naďalej zastáva názor, že hodnota akcií menšinových akcionárov, ktorí sa v roku 2009 nezúčastnili na rekapitalizácii HSH, nebola dostatočne znížená, pretože počet akcií, ktorý bol pridelený verejným vlastníkom v rámci rekapitalizácie, sa v tom čase nezakladal na správnom ocenení HSH. Komisia však konštatuje, že zmenený plán reštrukturalizácie obsahuje doplnkové opatrenia, ktoré výrazne zlepšujú zapojenie menšinových akcionárov do rozdelenia bremena.

(259)

Príspevok k rozdeleniu bremena sa zvýši najmä prostredníctvom doplnkových opatrení, ktoré nariadila Komisia a ktoré sa týkajú odmeny za pokrytie rizík (odôvodnenia 202 až 208). Dodatočná odmena za pokrytie rizík, ktorá sa skladá z dodatočnej prémie a jednorazovej platby vo výške 500 mil. EUR v akciách, prinesie dva hlavné účinky: Po prvé sa prostredníctvom zvýšenia absolútnej sumy odmeny vyplatenej verejným vlastníkom znížia rozdeľované zisky HSH, a tým hodnota HSH pre jej akcionárov. Po druhé jednorazová platba vo výške 500 mil. EUR zníži akcie menšinových akcionárov zo súčasných 16,8 % na približne 14 – 15 % (v závislosti od ocenenia akcií).

(260)

Okrem tohto účinku, ktorý vzniká v dôsledku obmedzení v súvislosti s odmeňovaním za pokrytie rizík, zapojenie menšinových akcionárov do rozdelenia bremena sa ďalej zlepší obmedzením odmeny za kapitálové nástroje (pozri odôvodnenia 241 až 244). Hodnota HSH pre akcionárov závisí od budúcich peňažných tokov, pričom tieto peňažné toky vo forme dividend sa nebudú vyplácať pred rokom 2014. Obmedzenia, ktoré uložila Komisia vzhľadom na časový plán budúcich hotovostných tokov, preto ďalej posilnia zapojenie menšinových akcionárov do rozdelenia bremena.

(261)

Komisia sa domnieva, že opatrenia na zapojenie menšinových akcionárov do rozdelenia bremena v zmenenom pláne reštrukturalizácie a povinnosti predpísané Komisiou síce toto zapojenie výrazne zlepšili, ale napriek tomu nezaručili, aby menšinoví akcionári maximálne prispeli k rozdeleniu bremena. Keďže Nemecko odmieta navrhnúť doplňujúce opatrenia v súvislosti s rozdelením bremena, opatrenie pomoci nemožno podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 659/199 vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom. Z tohto dôvodu by sa nepriama pomoc menšinovým akcionárom musela hodnotiť ako nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ by sa nemohli prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie účasti menšinových akcionárov na rozdelení bremena.

(262)

Vzhľadom na potenciálnu výhodu, ktorú získali menšinoví akcionári, a nevyhnutnosť primeraného rozdelenia bremena, je preto podľa názoru Komisie potrebné predĺžiť zákaz vyplácania dividend aj po roku 2014. Zákaz vyplácania dividend by sa však mal obmedziť, aby sa zachovala primeranosť. K tomu vydáva Komisia podmienku, že v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 sa môžu vyplácať dividendy len do výšky 50 % ročného prebytku predchádzajúceho účtovného roku. Okrem toho je výplata dividend v tomto časovom období prípustná, len pokiaľ zo strednodobého hľadiska neohrozuje dodržiavanie predpisov o vybavení úverových inštitúcií vlastnými prostriedkami podľa dohody Bazilej III.

(263)

Komisia dospela k záveru, že primeraný vlastný príspevok a primeranú účasť menšinových akcionárov na rozdelení bremena možno dosiahnuť a že pomoc preto možno za podmienok uvedených v odôvodneniach 262, 202 až 208 a 241 až 244 považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(264)

Podľa oznámenia o reštrukturalizácii musí plán reštrukturalizácie zahŕňať opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže v dôsledku pomoci a na zabezpečenie konkurencieschopnosti bankového sektora. Podľa bodu 30 oznámenia o reštrukturalizácii by opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže mali byť vždy prispôsobené konkrétnym problémom trhov, na ktorých pôsobí banka prijímajúca pomoc po svojom návrate k životaschopnosti po predchádzajúcej reštrukturalizácii. Pi posúdení príslušných opatrení by Komisia mala najprv vychádzať z veľkosti, rozsahu a formy obchodných činnosti banky.

(265)

V rozhodnutí o začatí konania dospela Komisia k výsledku, že navrhované opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže nemali dostatočný rozsah. Zmenený plán reštrukturalizácie však obsahuje ďalšie opatrenia na obmedzenie prípadného narušenia hospodárskej súťaže.

(266)

V zmenenom pláne reštrukturalizácie sa v porovnaní s pôvodným plánom reštrukturalizácie predpokladá podstatne výraznejšie zníženie súvahy. Do konca roka 2014 zníži HSH sumu súvahových aktív koncernu v porovnaní so súvahou z roku 2008 o 61 % (86). Zníženie súvahy o viac než polovicu hodnoty HSH je so zreteľom na narušenia hospodárskej súťaže, ktoré vznikli v dôsledku veľmi vysokej pomoci, primerané. Toto zníženie relatívne zodpovedá rozhodovacej praxi Komisie pri porovnateľných výškach pomoci. Reštrukturalizácia a zníženie súvahy sú v prípade HSH osobitne dôležité vzhľadom na nedostatočné rozdelenie bremena v dôsledku neúplného uplatnenia ustanovenia o spätnom vrátení (clawback). Zníženie súvahy dopĺňa prísľub HSH, že predá väčšinu svojich akcií.

(267)

HSH sa okrem toho zaviazala, že zníži počet zahraničných pobočiek alebo obchodných zastúpení z 21 na 6 a počet pobočiek v Nemecku z 9 na 7. Zostávajúce pobočky, resp. obchodné zastúpenia v Londýne a New Yorku sa podstatne zmenšia, pobočka v Luxemburgu bude fungovať výlučne ako pobočka reštrukturalizačnej jednotky.

(268)

HSH ďalej prisľúbila, že počas reštrukturalizačnej fázy (do 31. decembra 2014) sa zriekne akvizícií (zákaz akvizícií). HSH nebude budovať svoju obchodnú činnosť prostredníctvom akvizícií iných podnikov. Naďalej sú možné zlúčenia v rámci možnej konsolidácie bánk spolkových krajín pod podmienkou predchádzajúceho schválenia Komisiou. Výmeny dlhu za kmeňové akcie (debt-to-equity-swaps) a iné opatrenia v rámci obvyklej správy aktív (asset-management) sú prípustné, pokiaľ nesledujú cieľ obísť zákaz akvizícií. Ak sa verejní vlastníci vzdajú kontroly nad HSH, zákaz akvizícií platí len na tri roky. Komisia zastáva názor, že privatizácia HSH by mala kladný účinok na životaschopnosť HSH a zaistila by účinnú hospodársku súťaž. Možnú privatizáciu by mohlo sťažiť zachovanie zákazu akvizície aj po termíne predaja.

(269)

HSH sa tak okrem toho zaviazala, že prijme ďalšie opatrenia, ktoré sa zamerajú priamo na narušenia hospodárskej súťaže na trhoch, na ktorých získala HSH silné postavenie a na ktorých chcela expandovať. HSH sa úplne vzdá svojich obchodných činností v oblasti poskytovania finančných služieb v oblasti leteckej dopravy (87). Celkovo [3 – 8] mld. EUR v aktívach z obchodnej činnosti v oblasti leteckej dopravy sa má previesť na reštrukturalizačnú jednotku, resp. predať od konca [2011 – 2012]. Okrem toho HSH výrazne zníži svoje obchodné aktivity v oblastiach lodnej dopravy, financovania nehnuteľností a poskytovania služieb firemným klientom. HSH sa tak v prípade obchodnej činnosti v oblasti lodnej dopravy, v ktorej si získala meno ako vedúci poskytovateľ financovania lodí a ktorú chce naďalej budovať, zaviazala na celú reštrukturalizačnú fázu, že jej podiel na trhu v prípade nových obchodných kontraktov v celosvetovom financovaní lodnej dopravy nepresiahne [< 8] % a že nebude patriť medzi troch poskytovateľov finančných služieb v oblasti lodnej dopravy s najväčšími objemami nových obchodných kontraktov.

(270)

Navrhované opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže preto predstavujú podstatné zlepšenie v porovnaní s krokmi, ktoré HSH doteraz vykonala v pôvodnom pláne reštrukturalizácie, a považujú sa za primerané a dostatočné.

(271)

Komisia dospela k záveru, že reštrukturalizačné opatrenia vrátane záväzkov Nemecka uvedených v prílohách I a II sú vhodné na obnovenie dlhodobej životaschopnosti HSH, že predstavujú primeraný vlastný príspevok HSH a že kompenzujú narušenia hospodárskej súťaže podmienené poskytnutím pomoci. Zmenený plán reštrukturalizácie obsahuje podľa podmienok, ktoré sa týkajú odmeňovania a rozdelenia bremena, uložených Komisiou a uvedených v prílohe II primerané a postačujúce rozdelenie bremena, a preto sa môže podľa článku 107 ods. 3 písm. b ZFEÚ vyhlásiť za zlučiteľný s vnútorným trhom.

(272)

V prípade pomoci, ktorú predstavujú záruky likvidity v objeme 17 mld. EUR, ktoré poskytol fond SoFFin, Komisia zastáva názor, že ide o pomoc na reštrukturalizáciu zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak boli záruky so zreteľom na zlyhanie trhu z dôvodu kolapsu medzibankového trhu potrebné.

(273)

Menšinoví akcionári upozornili, že rozdelenie konania, pri ktorom by sa v jednom konaní schvaľovali opatrenia priamej pomoci pre HSH a v druhom konaní by sa preskúmala otázka možnej nepriamej pomoci menšinovým akcionárom, predstavuje porušenie ustanovení článku 7 procesného nariadenia. Záporné rozhodnutie o rekapitalizácii v súvislosti so zväzmi sporiteľní a spoločnosťou Flowers by viedlo k tomu, že rekapitalizácia by predstavovala pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Podľa zväzu sporiteľní by sa Komisia mala zaoberať otázkou zapojenia menšinových akcionárov do rozdelenia bremena v rámci všeobecného hodnotenia rozdelenia bremena v súvislosti s rekapitalizáciou.

(274)

Komisia nesúhlasí s výkladom procesného nariadenia, ktorý predniesli menšinoví akcionári. Rozdelenie prípadu pomoci je právne možné a Komisia ho už uplatnila v iných prípadoch (88). Ak v prípade jedného opatrenia štátnej pomoci existuje viacero príjemcov, ktorí si na základe ich právneho postavenia vyžadujú odlišné posúdenie, čo sa môže prejaviť na rýchlosti a postupe preskúmania, môže sa formálne zisťovanie v záujme efektívneho priebehu konania rozdeliť.

(275)

Komisia sa okrem toho nedomnieva, že odlišné právne posúdenie opatrenia pomoci vzhľadom na menšinových akcionárov ako nepriamych príjemcov by malo účinok na právne posúdenie (a zlučiteľnosť) toho istého opatrenia pomoci vzhľadom na HSH ako priameho príjemcu. Komisia v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-382/99, Holandsko/Komisia (89), v ktorom Súdny dvor potvrdil posúdenie Komisie, že pomoc jednému príjemcovi sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom (pretože je v súlade s ustanoveniami de minimis), ale súčasne vzhľadom na nepriameho príjemcu sa môže vyhlásiť za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, a preto sa musí vrátiť. Komisia konštatuje, že primeranými opatreniam v zmenenom pláne reštrukturalizácie možno zaručiť proporcionálnosť rekapitalizácie vzhľadom na HSH, kým výhody poskytnuté menšinovým akcionárom na základe nadmerne vysokej emisnej ceny akcií by sa mohli posudzovať a korigovať oddelene (napríklad tým, že by sa zahrnuli do rozdelenia bremena).

(276)

Komisia však nevidí žiadny dôvod na rozdelenie prípadu pomoci, pretože rôzne aspekty opatrenia pomoci môže riešiť v jednom rozhodnutí. Ako je vysvetlené v príslušnej časti rozhodnutia o začatí konania, možné výhody menšinových akcionárov by sa mohli posúdiť aj v prípade nedostatočného rozdelenia bremena. Komisia však konštatuje, že zo zmeny odmeny za pokrytie rizík a z doplňujúcich opatrení týkajúcich sa rozdelenia bremena vyplynie značné zníženie hodnoty akcií, ktoré vlastnia menšinoví akcionári, a ďalšie zapojenie do rozdelenia bremena, čím sa znovu podstatne zredukujú slabé miesta, na ktoré poukázalo oceňovanie vykonané spoločnosťou PwC, takže znovu vzniká primerané rozdelenie bremena. Keďže povinnosti, ktoré sú spojené s týmto rozhodnutím, zabezpečujú primerané rozdelenie bremena, Komisia považuje rozdelenie bremena za dostatočné a tento aspekt už nebude ďalej skúmať.

(277)

Vzhľadom na zoznam záväzkov, ktorý predložilo Nemecko v súvislosti s reštrukturalizáciou HSH, a na povinnosti uložené tomuto členskému štátu Komisiou v súvislosti s odmenami a rozdelením nákladov Komisia dospela k záveru, že pokrytie rizík je v súlade s oddielom 5 oznámenia o znehodnotených aktívach. Vzhľadom na predložený zmenený plán reštrukturalizácie, zoznam záväzkov Nemecka a povinností, ktoré Komisia uložila tomuto členskému štátu, je pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá zahŕňa pokrytie rizík, rekapitalizáciu a záruky likvidity, v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a môže sa považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Pochybnosti Komisie vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania bolo možné odstrániť,