17.8.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 220/1

(1)

Listom z 19. novembra 2009 Komisia informovala Portugalsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy v súvislosti s regionálnou pomocou ad hoc v prospech investičného projektu spoločnosti Petroleos de Portugal, Petrogal S.A. (ďalej len „Petrogal“), ktorý sa týka jej rafinérskych činností v Sinese a Matosinhose (ďalej len „investičný projekt“). Listom z 9. decembra 2009 Portugalsko poskytlo znenie rozhodnutia o začatí konania, ktoré neobsahuje dôverné informácie, na jeho uverejnenie.

(2)

Listom zo 17. decembra 2009 Portugalsko požiadalo o predĺženie odkladu predloženia svojich pripomienok o jeden mesiac. Komisia vyhovela tejto žiadosti 22. decembra 2009. Listom z 21. januára 2010 Portugalsko predložilo svoje pripomienky.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(4)

Komisii boli doručené pripomienky týchto strán: Associação das Indústrias da Petroquímica, Química e Refinação  (3), Confederação da Indústria Portuguesa  (4), Associação para a eficiência energética  (5), konkurent č. 2 (6), konkurenčný podnik spoločnosti Petrogal (7), konkurent č. 1 (8)  (9), União Geral de trabalhadores  (10), mestský úrad v Sinese (11), Confederação Geral dos Trabalhadores Portugueses  (12) a Associação Industrial Portuguesa  (13).

(5)

Listami z 9. marca, 10. marca, 17. marca a 19. marca 2010 Komisia postúpila tieto pripomienky Portugalsku, ktoré malo možnosť na ne reagovať; jeho pripomienky boli doručené listom z 8. apríla 2010.

(6)

Listami z 15. a 28. júla 2010 (14) Komisia požiadala o ďalšie informácie, ktoré Portugalsko poskytlo listami zo 16. a z 23. augusta 2010.

(7)

Listami zo 4. a z 5. augusta 2010 Komisia požiadala konkurentov č. 1 a č. 2 o objasnenia, ktoré boli doručené listami z 10. a 15. septembra 2010. Tieto objasnenia boli predložené Portugalsku na pripomienkovanie.

(8)

Listami zo 17. septembra a z 1. októbra 2010 Komisia požiadala Portugalsko o ďalšie informácie. Portugalsko odpovedalo 18. a 29. októbra 2010.

(9)

Listami z 13. októbra 2010 boli konkurenti č. 1 a č. 2 požiadaní o poskytnutie podrobností týkajúcich sa ich odpovedí z 10. a 15. septembra 2010.

(10)

Listami z 21. a 28. októbra 2010 Komisia požiadala Portugalsko o ďalšie informácie. Portugalsko odpovedalo listami z 12. novembra.

(11)

Listom z 10. novembra 2010 konkurent č. 1 predložil objasnenie k svojmu listu z 15. septembra 2010. Dňa 12. novembra 2010 bolo toto objasnenie predložené Portugalsku na pripomienkovanie. Portugalsko naň odpovedalo 19. novembra 2010.

(12)

Listom z 30. novembra 2010 Komisia požiadala Portugalsko o ďalšie informácie. Portugalsko predložilo svoju odpoveď listom z 20. decembra 2010.

(13)

Listom z 11. novembra 2010 Komisia požiadala Portugalsko, aby predložilo analýzu investičného projektu z hľadiska nákladov a prínosov. Portugalsko predložilo požadované informácie 1. decembra 2010.

(14)

Listom zo 6. januára 2011 Portugalsko predložilo informácie týkajúce sa akcionárov spoločnosti Petrogal.

(15)

Dňa 12. januára 2011 sa konalo stretnutie medzi portugalskými orgánmi, zástupcami spoločnosti Petrogal a Komisiou. Listom z 25. januára 2011 Portugalsko predložilo informácie týkajúce sa niektorých otázok vznesených počas stretnutia (napríklad posúdenie trhu, stimulujúci účinok pomoci).

(16)

Listami z 24. januára, 16. marca a 12. apríla 2011 Komisia požiadala o ďalšie informácie o potenciálnom alternatívnom scenári pre investičný projekt a Portugalsko odpovedalo na túto žiadosť postupne listami zo 7. februára, 4. apríla a z 29. apríla 2011. E-mailom zo 7. júna 2011 Komisia požiadala o informácie, ktoré Portugalsko v predchádzajúcich listoch nepredložilo. E-mailom z 9. júna 2011 a listami z 11. a zo 17. júna 2011 Portugalsko predložilo informácie týkajúce sa niektorých z týchto otázok.

(17)

Listom z 24. júna 2011 Komisia požiadala Portugalsko, aby objasnilo chýbajúce informácie týkajúce sa trhu s naftovým palivom. Portugalsko predložilo tieto informácie listami z 30. júna a zo 14. júla 2011. Listom z 20. júla 2011 portugalské orgány dali súhlas, aby Komisia prijala toto rozhodnutie v anglickom jazyku.

(18)

Príjemca štátnej pomoci Petróleos de Portugal – Petrogal, S.A. (ďalej len „Petrogal“), je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Galp Energia, SGPS, S.A. (ďalej len „Galp Energia“). Hlavnými akcionármi Galp Energia sú ENI SpA (15) (33,34 %), Amorim Energia BV (ďalej len „Amorim Energia“) (16) (33,34 %), Parpública Participações Públicas (ďalej len „Parpública“) (SGPS) (17) (7 %), Fidelity International Limited (2,01 %), Caixa Geral de Depósitos SA (ďalej len „CGD“) (18) (1 %) a ďalší (23,31 %). Galp Energia je holdingovou spoločnosťou spoločnosti Galp Energia Group (ďalej len „Galp“). Galp Energia pôsobí na trhu s ropnými výrobkami (ktorý zahŕňa rafinérske a obchodné činnosti, napríklad veľkoobchodný a maloobchodný predaj), ako aj na trhu s plynom.

(19)

Holdingová spoločnosť bola pôvodne založená 22. apríla 1999 pod názvom GALP – Petróleos e Gás de Portugal SGPS, S.A., najmä na účely obchodu s ropou a zemným plynom s cieľom spojiť dve predtým existujúce portugalské štátne spoločnosti, ktoré boli prevedené pod kontrolu spoločnosti Galp Energia, konkrétne spoločnosť Petrogal zameriavajúcu sa na ropné výrobky a spoločnosť GDP – Gas de Portugal, SGPS, S.A., zameriavajúcu sa na zemný plyn (19).

(20)

Medzi podnikateľské činnosti spoločnosti Galp Energia patrí aj maloobchodný a veľkoobchodný predaj rafinovaných ropných výrobkov na Pyrenejskom polostrove. Táto spoločnosť je trhovým lídrom v Portugalsku (20) a jej prítomnosť v Španielsku neustále rastie.

(21)

Petrogal vlastní v Portugalsku iba dve rafinérie. Tieto rafinérie sa nachádzajú v Sinese a Matosinhose. Rafinérska činnosť zahŕňa všetky činnosti v oblasti rafinovania, dodávky a logistiky. Petrogal je najväčším obchodníkom s ropnými výrobkami v Portugalsku, ako aj jedným z najväčších obchodníkov na Pyrenejskom polostrove. V skutočnosti riadi všetok dovoz ropy a časť dovozu rafinovaných výrobkov do Portugalska; takisto riadi 80 % skladovacej kapacity ropy a rafinovaných výrobkov (21) a má významné postavenie v logistickej infraštruktúre Portugalska pre ropné výrobky.

(22)

Petrogal vyrába široké spektrum výrobkov, medzi ktoré patrí benzín, naftové palivo, palivo pre prúdové motory, palivový olej, nafta, LPG, asfalt a niekoľko výrobkov z aromatických uhľovodíkov. Rafinérsky podnik je zodpovedný za dodávku ropných výrobkov do maloobchodných a veľkoobchodných divízií a divízií pre obchod s LPG patriacich spoločnosti Petrogal, konkurentom a zákazníkom v zahraničí a za fungovanie svojich rafinérskych zariadení a logistických nástrojov. Petrogal skladuje a prepravuje svoje výrobky buď pomocou vlastných skladovacích zariadení, alebo prostredníctvom pridružených logistických spoločností.

(23)

Na obrázku 1 sú zobrazené vlastnícke a kontrolné práva spoločnosti Petrogal:

(24)

Dohoda akcionárov bola podpísaná 29. decembra 2005 medzi spoločnosťami Amorim Energia, ENI a Rede Eléctrica Nacional de Portugal (REN), pričom spoločnosť CGD pristúpila k dohode 28. marca 2006 (ďalej len „dohoda akcionárov“). Dohoda akcionárov nadobudla platnosť 29. marca 2006 na obdobie ôsmich rokov. Podľa článku 20 ods. 1 písm. c) portugalského zákona o cenných papieroch sú hlasovacie práva spojené s akciami spoločnosti Galp Energia vlastnenými zmluvnými stranami dohody akcionárov recipročne prevedené na ostatné zmluvné strany. V dôsledku toho sa Galp Energia považuje za spoločnosť, ktorú spoločne ovládajú akcionári, ktorí sú zmluvnými stranami dohody akcionárov.

(25)

Podľa Portugalska z dohody akcionárov vyplýva, že akcionári, a najmä ENI nemôžu ovládať a výlučne sami určovať stratégie medzi vlastnými rafinérskymi činnosťami a rafinérskymi činnosťami spoločnosti Petrogal.

(26)

Investičný projekt slúži na úpravu a rozšírenie existujúcich rafinérskych závodov v Sinese a Matosinhose, ktoré sú jedinými dvoma existujúcimi rafinériami v Portugalsku. Investičný projekt sa okrem toho zameriava na zlepšenie integračných a synergických účinkov medzi týmito dvoma rafinériami. Otvára možnosť využívať ťažšie druhy ropy.

(27)

Cieľom investičného projektu je najmä zvýšenie výroby naftového paliva na úkor benzínu. V závere investičného projektu sa uvádza, že zvýšené používanie ťažších druhov ropy bude viesť k zníženiu nákladov na suroviny a k zvýšeniu flexibility, pokiaľ ide o pôvod ropy, ktorá sa má spracovať.

(28)

Investičný projekt na prestavbu rafinérie v Matosinhose spočíva presnejšie vo výstavbe novej vákuovej destilačnej jednotky na získavanie vákuového plynového oleja (vacuum gas oil – VGO) a novej jednotky na znižovanie viskozity (zariadenie na ľahké krakovanie) určenej na jemné tepelné odstraňovanie výsledného vákuového zvyšku.

(29)

Investičný projekt na prestavbu rafinérie v Sinese sa zameriava na výstavbu nového hydrokrakovacieho zariadenia, konkrétne jednotky určenej na štiepenie ťažkého plynového oleja na účely výroby motorovej nafty a paliva pre prúdové motory. Podľa investičného projektu bude hydrokrakovacia jednotka používať ako surovinu vákuový plynový olej a plynový olej z procesu ľahkého krakovania, vyrábaný v rafinérii v Matosinhose aj Sinese, čím sa v plnej miere využije výrobná kapacita vnútroštátneho rafinérskeho zariadenia. Bude spracúvať približne [ ] barelov za deň a ako primárnu surovinu bude využívať približne [ ] kt/rok atmosférických zvyškov.

(30)

Výrobky získané hydrokrakovaním (LPG, ťažká nafta (22) a motorová nafta) sú [ ] hydrogenované, čo im dodáva vysokú kvalitu. Očakáva sa, že investičný projekt bude viesť iba k zvýšeniu výroby motorovej nafty a ťažkej nafty.

(31)

Podľa investičného projektu sa časť ťažkej nafty vyrobenej v rafinérii v Sinese prepraví do Matosinhosu ako surovina pre závod spoločnosti Petrogal na výrobu aromatických uhľovodíkov (23), čo bude ďalší krok k zvýšenej integrácii oboch rafinérií. Zvýšená výroba ťažkej nafty je nevyhnutným technickým dôsledkom projektu prestavby v Sinese.

(32)

Práce na investičnom projekte sa začali v roku 2008 (prvá objednávka bola predložená 14. marca 2008 na základe rozhodnutia prijatého predstavenstvom 5. marca 2008) a mali byť dokončené do 31. decembra 2010. Očakáva sa, že plná výrobná kapacita sa dosiahne do roku 2011.

(33)

Portugalsko uvádza, že napriek geografickej vzdialenosti medzi týmito dvoma rafinériami (približne 450 km, ktoré sa majú prekonať pomocou námornej dopravy) by sa investičný projekt mal považovať za jediný v zmysle bodu 60 Usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (24) (ďalej len „usmernenia“). Portugalské orgány potvrdzujú, že spoločnosť Petrogal nedostala počas troch rokov pred začatím oznámeného investičného projektu žiadnu štátnu pomoc.

(34)

Investovanie do rafinérie v Sinese predstavuje investičné náklady vo výške [ ] EUR v nominálnej hodnote. Rafinéria v Sinese má dostať pomoc v hodnote [ ] EUR (nominálna hodnota), čo predstavuje 16 % intenzitu pomoci. Pokiaľ ide o rafinériu v Matosinhose, investície predstavujú hodnotu [ ] EUR (nominálna hodnota) a rafinéria má využiť pomoc v hodnote [ ] EUR (nominálna hodnota), čo zodpovedá 13 % intenzite pomoci.

(35)

Oprávnené výdavky na investičný projekt sú 974 064 894 EUR v aktuálnej hodnote (1 058 934 146 EUR v nominálnej hodnote) a týkajú sa výlučne zariadení (žiadne pozemky ani budovy). Výška pomoci pre obe rafinérie predstavuje 121 091 314 EUR v aktuálnej hodnote (160 484 007 EUR v nominálnej hodnote), čo zodpovedá 12,43 % intenzite pomoci. Rozpis oprávnených výdavkov podľa jednotlivých rokov je uvedený v tabuľke 1:

Tabuľka 1

(36)

Petrogal plánuje financovať tento investičný projekt využitím vlastných zdrojov okrem štátnej pomoci, o ktorú požiadal (160 484 007 EUR v nominálnej hodnote). Nepočíta sa so žiadnymi ďalšími zdrojmi financovania zo štátnej pomoci. Investičný projekt využíva aj pôžičky Európskej investičnej banky v celkovej výške 500 miliónov EUR, ktoré boli schválené v roku 2009. Vlastný príspevok príjemcu k oprávneným výdavkom predstavuje 36 %.

(37)

V súlade s portugalskou mapou regionálnej pomoci na roky 2007 – 2013 (26) sú región Alentejo s rafinériou v Sinese a región Norte s rafinériou v Matosinhose oprávnené na základe výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy získať regionálnu pomoc so stropmi regionálnej investičnej pomoci pre veľké podniky 40 % a 30 % ekvivalentu hrubého grantu (gross grant equivalent – GGE).

(38)

Investičný projekt má v oboch regiónoch viesť k vytvoreniu približne 150 priamych pracovných miest a 450 nepriamych pracovných miest. Okrem toho podľa informácií, ktoré predložilo Portugalsko, sa počas obdobia výstavby vytvorí približne 3 000 dočasných pracovných miest.

(39)

Štátna pomoc sa má poskytnúť ako pomoc ad hoc, ktorá bola vytvorená pri uplatňovaní ustanovení skončenej schémy pomoci (N 97/1999) na základe vládneho nariadenia č. 409/99 z 15. októbra 1999.

(40)

Po prijatí uznesenia portugalskej rady ministrov zo 6. marca 2008 boli medzi portugalskou vládou, spoločnosťou Petrogal a spoločnosťou Galp Energia podpísané 10. marca 2008 dve zmluvy na účel poskytnutia štátnej pomoci. Týmito dvoma zmluvami boli: „zmluva o poskytnutí daňových výhod“ a „investičná zmluva“ („zmluvy o pomoci“).

(41)

V podpísaných zmluvách o pomoci sa počíta s povolením daňového úveru, ktorý je spojený s dokončením investičného projektu. Pomoc by sa poskytla vo forme daňového úveru, ktorý by sa odpočítal od budúcich platieb dane z príjmu právnických osôb. Výšku daňového úveru by vypočítali portugalské orgány ako podiel oprávnenej investície. Daňový úver by sa použil iba v prípade daní vytvorených investičným projektom. V prípade, že by sa daňový úver nemohol úplne odpočítať, akýkoľvek nevyriešený daňový úver by sa mohol stále odpočítavať až do skončenia platnosti zmluvy (konkrétne do 31. decembra 2016).

(42)

Portugalsko chce poskytnúť regionálnu pomoc vo výške 160 484 007 EUR v nominálnej hodnote, ktorá sa má poskytovať od roku 2011. V tabuľke 2, ktorú poskytli portugalské orgány, sú uvedené podrobnosti o harmonograme poskytovania pomoci:

Tabuľka 2

(43)

Portugalsko potvrdilo, že pomoc na investičný projekt by sa neakumulovala s pomocou získanou na rovnaké oprávnené náklady z iných miestnych, regionálnych, národných zdrojov alebo zo zdrojov EÚ.

(44)

Okrem toho sa pomoc poskytuje pod podmienkou, že Petrogal udrží investície do podporovaných regiónov minimálne päť rokov po dokončení investičného projektu.

(45)

Portugalsko potvrdilo, že poskytnutie pomoci podlieha schváleniu Komisiou.

(46)

Spoločnosť Petrogal požiadala o štátnu pomoc v súvislosti s investičným projektom 22. januára 2007. Dňa 23. januára 2007 portugalské orgány písomne potvrdili spoločnosti Petrogal, že pod podmienkou podrobného overenia investičný projekt splnil podmienky oprávnenosti stanovené vo „fiškálnej schéme“ pred začatím prác na projekte.

(47)

Portugalsko sa zaviazalo, že nepresiahne maximálnu výšku pomoci a maximálnu intenzitu pomoci stanovenú v tomto rozhodnutí, a to ani v prípade nižších alebo zvýšených oprávnených výdavkov.

(48)

Portugalsko sa zaviazalo:

(49)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci s ustanoveniami usmernení. V tejto súvislosti Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania pochybnosti týkajúce sa otázok uvedených v odôvodneniach 50 až 64.

(50)

Podľa bodu 34 usmernení počiatočná investícia znamená „investíciu do hmotných a nehmotných aktív“ týkajúcu sa:

Investícia určená na obnovu, ktorá nespĺňa žiadnu z týchto podmienok, je výslovne vylúčená z rozsahu vymedzenia počiatočnej investície.

(51)

V tejto súvislosti Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania pochybnosti o tom, či by sa investičný projekt, ktorého cieľom je modernizovať a lepšie spojiť tieto dve rafinérie, zvýšiť výrobu motorovej nafty (a paralelne nafty) a súčasne znížiť výrobu benzínu, mohol považovať za počiatočnú investíciu. Komisia bola toho názoru, že investičný projekt nepredstavuje investíciu do nového podniku ani do rozšírenia výrobného sortimentu existujúceho podniku o ďalšie nové výrobky. Mohol by sa však považovať za projekt obsahujúci určité aspekty „rozšírenia“ a „zásadnej zmeny výrobného programu“.

(52)

Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania, že keďže opatrenie pomoci sa musí posudzovať ako pomoc ad hoc, Portugalsko musí preukázať, že investičný projekt prispieva k jednotnej stratégii regionálneho rozvoja v zmysle bodu 10 usmernení.

(53)

Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania najmä pochybnosti o tom, či očakávaný prínos k regionálnemu rozvoju skutočne preváži odvetvové účinky vyplývajúce z pomoci (pomoc vo výške 160 miliónov EUR, vytvorenie iba 150 priamych pracovných miest).

(54)

V tejto súvislosti Komisia uviedla, že existujú dôvody pochybovať o nutnosti pomoci, keďže ako je zrejmé z finančných výkazov spoločnosti Petrogal za rok 2008, investičný projekt je súčasťou jej priemyselnej stratégie a mohol by sa podľa analýzy alternatívneho scenára uskutočniť bez poskytnutia pomoci. Komisia uviedla, že pomoc sa nezdá byť nevyhnutná na realizáciu investície (v prípade ktorej sa práce začali v roku 2008) a že spoločnosť Petrogal mohla zvážiť iné lokality na investovanie. Nepotrebná pomoc zrejme neprispeje k regionálnemu rozvoju a mohla by viesť k neprijateľnému narušeniu hospodárskej súťaže.

(55)

Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania pochybnosti o tom, či boli splnené formálne požiadavky týkajúce sa stimulujúceho účinku stanovené v bode 38 usmernení. V prípade pomoci ad hoc mal príslušný orgán pred začatím prác na projekte vydať vyhlásenie o úmysle poskytnúť pomoc pod podmienkou, že Komisia pomoc schváli.

(56)

V tejto súvislosti Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania pochybnosti o tom, či písomné potvrdenie Portugalska, že pod podmienkou podrobného preskúmania bol investičný projekt oprávnený získať štátnu pomoc, skutočne splnilo požiadavky bodu 38 RAG.

(57)

Portugalsko oznámilo investičný projekt v dvoch rafinériách ako jediný investičný projekt. Podľa bodu 60 usmernení sa počiatočná investícia považuje za jediný investičný projekt, ak je ekonomicky nedeliteľná, pri zohľadnení technických, funkčných a strategických súvislostí a bezprostrednej geografickej blízkosti.

(58)

V tejto súvislosti Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania pochybnosti o vzdialenosti medzi týmito dvoma rafinériami. Okrem toho považovanie investičného projektu za jediný by znamenalo uplatnenie upraveného stropu regionálnej pomoci na základe zníženia podielu v súlade s bodom 67 usmernení.

(59)

Komisia vyslovila v rozhodnutí o začatí konania pochybnosti o posúdení pomoci na základe ustanovení týchto dvoch bodov usmernení.

(60)

Komisia najmä nedokázala dospieť k záveru o príslušných výrobkoch, ktorých sa týka investičný projekt. Zostáva nejasným, či výrobkami sú výlučne motorová nafta a nafta, ako tvrdilo Portugalsko, alebo či by sa mali zohľadniť ďalšie výrobky z rafinérskej činnosti. Potenciálna nahraditeľnosť rafinérskych výrobkov z dodávateľského hľadiska sa musí posúdiť spolu so skutočnosťou, že naftu možno považovať za medziprodukt v zmysle bodu 69 usmernení.

(61)

Komisia vyslovila pochybnosti týkajúce sa relevantného tovarového trhu a toho, či ho možno pre motorovú naftu aj naftu považovať za trh predaja výrobkov priamo z rafinérie (tzv. exrafinérny predaj), ako tvrdilo Portugalsko.

(62)

Komisia vyslovila pochybnosti o tom, či by relevantné geografické trhy s dotknutými výrobkami mali byť vymedzené na národnej, regionálnej úrovni (Pyrenejský polostrov), alebo na úrovni Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“).

(63)

Okrem toho Komisia vyslovila pochybnosti o tom, či spoločnosť Petrogal a skupiny Galp Energia a ENI, ku ktorým patrí Petrogal, majú trhový podiel menší než 25 % relevantného trhu v súlade s bodom 68 písm. a) usmernení.

(64)

Nakoniec v súlade s bodom 68 písm. b) usmernení Komisia vyslovila pochybnosti v súvislosti so všetkými dotknutými výrobkami v tom zmysle, či výrobná kapacita vytvorená v rámci investičného projektu presahuje 5 % každého relevantného trhu pri použití údajov o zdanlivej spotrebe, a v takom prípade či priemerná ročná miera rastu zjavnej spotreby výrobku počas posledných piatich rokov je vyššia než priemerná ročná miera rastu HDP Európskeho hospodárskeho priestoru.

(65)

AIPQR považuje investičný projekt za nevyhnutný na podporu portugalského hospodárstva a za spôsob posilnenia európskej konkurencieschopnosti v petrochemickom a rafinérskom sektore. Ak by sa investičný projekt nemohol dokončiť alebo ak by mu chýbala podpora nevyhnutná na jeho dokončenie, mohlo by to mať vážne dôsledky, pokiaľ ide o autonómnosť a podporu petrochemického reťazca.

(66)

Nová jednotka na výrobu rafinovanej kyseliny tereftalovej (Purified Terephthalic Acid – PTA) plánovaná spoločnosťou Artensa (Artenius – Produção e Comercialização de Ácido Tereftálico Purificado e Produtos Conexos, S.A., ktorá je španielskou dcérskou spoločnosťou spoločnosti La Seda de Barcelona S.A.) v Sinese prispeje k výraznému zvýšeniu požiadaviek spoločnosti La Seda na naftu. V dôsledku toho je zvýšená výroba nafty hydrokrakovacou jednotkou spoločnosti Petrogal rozhodujúca pre realizáciu investície spoločnosti La Seda a odhaduje sa približne na 400 mil. EUR.

(67)

Podľa AIPQR investičný projekt prispeje k zníženiu deficitu motorovej nafty na európskej úrovni.

(68)

AIPQR považuje príspevok spoločnosti Petrogal za nevyhnutný na realizáciu a podporu rozvoja Centra pre hospodársku súťaž a technológie v odvetví rafinácie, petrochémie a priemyslu ako súčasť stratégie Portugalska v oblasti podpory kľúčových odvetví pre národné a regionálne hospodárstva.

(69)

Podľa AIPQR má naftové palivo získané hydrokrakovaním vysokú kvalitu a zabezpečuje účinnejšie spaľovanie a minimalizáciu znečisťujúcich látok vo výfukových emisiách. Kvalita výrobkov z naftového paliva a takisto energetická účinnosť, ktoré by sa mali dosiahnuť investičným projektom, umožnia splniť plán energetickej účinnosti spoločnosti Petrogal na roky 2008 – 2011.

(70)

Okrem toho sa AIPQR domnieva, že investičný projekt prispeje k sociálnej a hospodárskej udržateľnosti regiónov Matosinhos a Sines a k národnej sociálnej a hospodárskej udržateľnosti, ak sa posudzuje ako celok.

(71)

Investičný projekt je dôležitý: väčšia flexibilita dodávok a zvýšená autonómia v oblasti naftového oleja.

(72)

Podľa COGEN investičný projekt prispeje k vytvoreniu významnej príležitosti, pokiaľ ide o technologické inovácie, a k vytvoreniu približne 150 priamych pracovných miest a približne 500 nepriamych pracovných miest na strednej úrovni, pričom všetky z nich budú trvalými pracovnými miestami.

(73)

COGEN sa z energetického hľadiska domnieva, že projekty prestavby v prípade oboch rafinérií umožnia 14 % úspory energie. COGEN okrem toho zdôrazňuje, že investičný projekt prispeje aj k realizácii ďalšieho druhu investície, na ktorý sa nevzťahuje tento investičný projekt – nainštalovanie dvoch 82 MW kogeneračných jednotiek, jednej v každej rafinérii – čo by viedlo k zvýšenej kapacite v tejto technológii v Portugalsku približne o 12 %.

(74)

CIP sa domnieva, že investičný projekt sa zaoberá situáciou Portugalska, ktorú možno charakterizovať:

(75)

CIP sa domnieva, že investičný projekt prispeje k výraznému zvýšeniu energetickej účinnosti oboch rafinérií v súlade so záväzkami, ktoré prijalo Portugalsko voči EÚ, pokiaľ ide o zvýšenie európskej energetickej účinnosti o 10 %.

(76)

CIP sa domnieva, že predpokladané vytvorenie pracovných miest približne pre 150 vysokokvalifikovaných pracovníkov a 450 nepriamych trvalých pracovných miest výrazne prispeje k hospodárskemu rozvoju Portugalska. Podporí miestne hospodárstvo v dotknutých regiónoch, v ktorých je HDP na obyvateľa nižší ako celoštátny priemer, a bude viesť k vytvoreniu približne 5 000 dočasných pracovných miest počas obdobia výstavby.

(77)

UGT sa domnieva, že investičný projekt podporí regionálny rozvoj a bude mať pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj a sociálnu a územnú súdržnosť príslušných regiónov. Príslušné regióny sa vyznačujú vysokou úrovňou nezamestnanosti, podnikateľskou štruktúrou, ktorá vykazuje nízku rôznorodosť, a HDP na obyvateľa, ktorý je pod úrovňou celoštátneho priemeru. Investičný projekt bude mať významný vplyv na priemyselnú štruktúru oboch regiónov a Portugalsko ako celok, pretože sa budú rozvíjať predchádzajúce aj nadväzujúce činnosti najmä v oblastiach, medzi ktoré patrí strojárstvo a stavebníctvo, výroba elektrickej energie alebo dokonca obchod a verejné stravovanie.

(78)

UGT sa domnieva, že investičný projekt prispeje k vytvoreniu väčšieho počtu a lepších pracovných miest najmä v čase, keď nezamestnanosť v dôsledku hospodárskej a sociálnej krízy rýchlo rastie. Investičný projekt je navrhnutý tak, že bude vytvorených 150 pracovných miest priamo v oboch rafinériách, pričom mnohé z nich sú pracovnými miestami pre vysokokvalifikovaných pracovníkov. Očakáva sa, že nepriamo sa vytvorí ďalších 450 pracovných miest, pričom počas obdobia výstavby bude vytvorených 5 000 dočasných pracovných miest. Investičný projekt prispeje k zachovaniu niektorých z 2 050 existujúcich pracovných miest, ktoré by bez investičného projektu mohli byť ohrozené.

(79)

Okrem toho sa UGT domnieva, že investičný projekt pomôže splniť prísne environmentálne a bezpečnostné normy, keďže rafinérie budú vybavené technológiou šetrnejšou k životnému prostrediu.

(80)

Podľa UGT je investičný projekt veľmi dôležitý pre zlepšenie nedostatočnej kapacity Portugalska v oblasti rafinácie a výroby naftového paliva. Existujúca kapacita v oblasti rafinácie je evidentne príliš malá na pokrytie dopytu na domácom trhu, čím sa Portugalsko stáva závislejšie od dovozu naftového paliva z iných krajín (čím sa zvyšujú strategické riziká). Znížením dovozu naftového paliva by sa znížil aj súčasný obchodný deficit, ktorý sa v značnej miere odvíja od energetických účtov.

(81)

Nakoniec UGT uvádza, že investičný projekt je dôležitý nielen v národnom meradle, ale aj pre EÚ, pretože je navrhnutý tak, aby pomáhal rozvíjať ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárstvo.

(82)

Mestský úrad v Matosinhose sa domnieva, že vytvorenie pracovných miest má veľký vplyv na oblasť. Vďaka vytvoreniu kvalifikovaných pracovných miest so mzdami presahujúcimi regionálny priemer rafinéria v Matosinhose prispeje k zvýšeniu kúpnej sily tejto oblasti a regiónu. Bude mať naďalej významný vplyv na regionálnu hrubú pridanú hodnotu vyplývajúci z činnosti rafinérie a činnosti stoviek obchodných a priemyselných malých a stredných podnikov najmä preto, že v tomto regióne je miera nezamestnanosti približne 13 % (nad vnútroštátnou úrovňou). Mestský úrad sa domnieva, že investičný projekt je pre región veľmi dôležitý, a to z hospodárskeho aj zo sociálneho hľadiska.

(83)

Mestský úrad v Sinese je presvedčený o dôležitosti nových výrobných jednotiek v rafinérii v Sinese pre rozvoj miestneho a regionálneho hospodárstva. To bude mať pozitívny vplyv na sociálny rozvoj regiónu v dôsledku vytvorenia kvalifikovaných pracovných miest a vytvorenia väčšieho počtu a lepších malých a stredných podnikov.

(84)

CGTP sa domnieva, že investičný projekt vytvára pozitívne účinky na životné prostredie a je dôležitý pre regionálny rozvoj Portugalska, pretože:

(85)

AIP uvádza, že investičný projekt významne prispeje k zvýšeniu bohatstva regiónov Norte a Alentejo.

(86)

Región Norte s mierou nezamestnanosti 11,6 % je v porovnaní s celoštátnym priemerom 9,8 % (údaje z tretieho štvrťroka 2009) v súčasnosti regiónom s najvyššou úrovňou nezamestnanosti v Portugalsku, a najmä s vysokou dlhodobou nezamestnanosťou (polovica nezamestnaných obyvateľov hľadá prácu rok alebo dlhšie). Vytvorenie 500 priamych pracovných miest a 200 trvalých nepriamych pracovných miest a takisto približne 2 000 dočasných pracovných miest počas fázy výstavby predstavuje v rámci súčasnej sociálnej krízy obrovský prínos pre tento región.

(87)

Región Alentejo je v súčasnosti jeden z regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti v Portugalsku – 10,2 % v porovnaní s celoštátnym priemerom 9,8 % (údaje z tretieho štvrťroka 2009) – a najmä s vysokou dlhodobou nezamestnanosťou (polovica nezamestnaných obyvateľov hľadá prácu rok alebo dlhšie). V tejto súvislosti bude vytvorenie 100 priamych pracovných miest a 250 trvalých nepriamych pracovných miest a približne 3 000 pracovných miest počas fázy výstavby predstavovať dôležitý prínos pre región.

(88)

Podľa konkurenta č. 1 sa investičný projekt môže považovať iba za „rozšírenie existujúceho podniku“ v zmysle bodu 34 usmernení. Investičný projekt nemožno považovať za jediný, pretože základné prostriedky investície by boli „ekonomicky deliteľné“ v zmysle bodu 60 usmernení. Rafinérie v Sinese a Matosinhose sú v skutočnosti geograficky od seba vzdialené. V investičnom projekte je pre každú rafinériu jasne vymedzená samostatná investícia. Rafinérie si môžu vybrať, či budú mať vákuovú jednotku a jednotku na ľahké krakovanie, avšak nebudú mať hydrokrakovaciu jednotku, alebo naopak. Investície pre rafinérie nie sú preto nevyhnutne priamo spojené. V každom prípade by rafinérie mohli fungovať samostatne, bez nutnosti akejkoľvek integrácie. Okrem toho rafinéria v Matosinhose by mohla predávať svoju výrobu vákuového plynového oleja na medzinárodných trhoch a hydrokrakovacia jednotka nachádzajúca sa v Sinese by mohla využívať ako surovinu dovážaný vákuový plynový olej.

(89)

Portugalsko uviedlo ako prínos investičného projektu pre regionálny rozvoj iba vytvorenie priamych a nepriamych pracovných miest. Preto nemožno preukázať, že investičný projekt prispieva k jednotnej stratégii regionálneho rozvoja a že sa týka cieľa hospodárskej súdržnosti (28). Je ťažké uznať, že vynaloženie sumy viac než jedného milióna EUR na jedno vytvorené priame pracovné miesto možno považovať za mimoriadny prínos pre regionálny rozvoj. V tejto súvislosti sa pomer výšky pomoci k priamym pracovným miestam pre investičný projekt porovnáva s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie (uvedené v tabuľke, v ktorej je preskúmaný tento podiel v predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie). Okrem toho sa konkurent č. 1 domnieva, že investičný projekt nie je spojený so žiadnym údajným zlyhaním trhu.

(90)

Pokiaľ ide o formálnu požiadavku na stimulujúci účinok, spoločnosť Petrogal pred začatím prác nikdy nedostala od Portugalska vyhlásenie o úmysle poskytnúť pomoc. Preto konkurent č. 1 dospel k záveru, že pomoc nie je v súlade s bodom 38 usmernení.

(91)

Z hľadiska ekonomického posúdenia sa konkurent č. 1 domnieva, že pomoc nespĺňa kritériá nevyhnutnosti a nevytvára žiadny stimulujúci účinok. Investičný projekt je produktívnou investíciou, ktorá je ekonomicky stimulovaná nerovnováhou medzi ponukou a dopytom, a príležitosťou na získanie prístupu k ťažšej a lacnejšej surovej rope. Je to investícia v reakcii na prirodzený vývoj dopytu po naftovom palive. Všetky ďalšie hospodárske subjekty v Európe realizujú podobné investície do rafinérií bez štátnej pomoci. Preto tieto skutočnosti poukazujú na to, že investičný projekt by sa uskutočnil aj bez pomoci, čo nie je v súlade bodom 22 oznámenia Komisie z 24. júna 2009 (29) (ďalej len „oznámenie o dôkladnom posúdení“).

(92)

Konkurent č. 1 sa domnieva, že dotknutými výrobkami sú:

(93)

Podľa konkurenta č. 1 Petrogal je jediným hospodárskym subjektom na trhu, ktorý dokáže rafinovať surovú ropu v Portugalsku. Petrogal zásobuje svojich konkurentov na tomto trhu. Petrogal ovláda najväčšie dovozné a skladovacie zariadenia na benzín a naftové palivo. Petrogal má najväčšiu sieť čerpacích staníc v Portugalsku. Petrogal má na veľkom počte trhov s ropnými výrobkami v Portugalsku dominantné postavenie alebo prinajmenšom významný vplyv. Konkurent č. 1 sa domnieva, že posúdenie relevantného trhu by sa nemalo týkať iba predaja priamo z rafinérie, ale aj situácie na úrovni maloobchodného a veľkoobchodného trhu s naftovým palivom z hľadiska hospodárskej súťaže.

(94)

Pokiaľ ide o naftu, konkurent č. 1 sa takisto domnieva, že relevantný tovarový trh, ktorý sa má posúdiť, by nemal byť obmedzený na predaj priamo z rafinérie, ale mali by v ňom byť zohľadnené nadväzujúce činnosti.

(95)

Pokiaľ ide o relevantný geografický trh, podiel celkového dovozu k vývozu naftového paliva v súvislosti s celkovým predajom naftového paliva v Portugalsku je príliš nízky, aby bolo možné odôvodniť, že za relevantný trh bol zvolený regionálny trh. Konkurent č. 1 sa domnieva, že relevantným geografickým trhom je portugalský trh.

(96)

Konkurent č. 1 sa domnieva, že by sa mali zohľadniť činnosti spoločnosti ENI na dotknutých tovarových trhoch, pretože v prípade, že spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na politiku predaja inej spoločnosti, je nevyhnutné preskúmať spoločný podiel oboch spoločností na relevantných trhoch.

(97)

Konkurent č. 1 dospel k záveru, že v prípade naftového paliva sa 25 % prah na trhu stanovený v bode 68 usmernení výrazne presiahol. Preto pomoc poskytnutá prostredníctvom investičného projektu je navrhnutá tak, aby podporovala dominantný hospodársky subjekt na trhu a umožnila mu zachovať si a zvýšiť svoj vplyv na trhu. Hospodárska súťaž bude vážne ovplyvnená a pomoc výrazne naruší relevantné trhy.

(98)

Na záver sa konkurent č. 1 domnieva, že pomoc predstavuje prevádzkovú pomoc, ktorá posilňuje postavenie dominantného hospodárskeho subjektu na relevantných trhoch. Pomoc neprispieva k vytvoreniu stimulujúceho účinku. Negatívne účinky pomoci v každom prípade prevažujú akékoľvek pozitívne účinky, ktoré môže mať.

(99)

Podobné investičné projekty sa realizovali v štyroch rafinériách (La Rabida, Castellón, Cartagena a Bilbao) s rovnakým cieľom zvýšiť ziskovosť aktív prostredníctvom nainštalovania nových konverzných jednotiek, ktorými sa maximalizuje výťažnosť stredných destilátov, znížiť výrobu palivového oleja a spracúvať ťažšiu surovú ropu. Konkurent č. 1 sa odvoláva aj na podobné investičné projekty v Taliansku (rafinérie spoločnosti ENI v Sannazzare a Tarante), v Nemecku (Bayernoil), v Litve (Mazeikiu Nafta) a v Bielorusku (Slavneft).

(100)

Pokiaľ ide o potenciálnu referenčnú návratnosť takýchto investícií v odvetví, konkurent č. 1 uvádza, že nie je informovaný o referenčnej hodnote: ziskovosť investičného projektu obvykle závisí od nákladov na kapitál každej spoločnosti a ďalších aspektov. Konkurent č. 1 sa domnieva, že v čase, keď sa rozhodovalo o investičnom projekte, by orientačná návratnosť v rafinérskom odvetví mala byť minimálne 10 %.

(101)

Konkurent č. 1 sa všeobecne odvoláva na existenciu prekážok dovozu v súvislosti s relevantným geografickým trhom. Domnieva sa, že hlavným problémom v Portugalsku je dominantné postavenie spoločnosti Petrogal na trhu, ktorá ovláda 100 % rafinérskej kapacity v Portugalsku, a teda najdôležitejšie dovozné a vývozné terminály. Ďalej tvrdí, že Petrogal má dominantné postavenie, pokiaľ ide o kapacitu skladovania výrobkov, ktorú niektoré nezávislé zdroje (30) odhadujú na 90 % trhu. To umožňuje, aby spoločnosť Petrogal mala na portugalskom trhu podiel približne 45 % v oblasti maloobchodného predaja a 80 % v oblasti veľkoobchodného predaja.

(102)

Pokiaľ ide o otázku Komisie, ktorá sa týka zamietnutia povolenia prístupu k skladovacej kapacite spoločnosti Petrogal, konkurent č. 1 nedokázal opísať takúto situáciu.

(103)

Konkurent č. 1 sa domnieva, že v Portugalsku existujú obmedzenia skladovacej kapacity a že náklady na skladovanie sú v Portugalsku v prípade podobných zariadení alebo činností vyššie (približne o 25 %) ako v iných krajinách, napríklad v Španielsku a Taliansku.

(104)

Konkurent č. 1 sa domnieva, že neexistujú významné rozdiely medzi cenami dovážanej motorovej nafty a cenou motorovej nafty získavanej od spoločnosti Petrogal, keďže ceny sú indexované podľa medzinárodných cien s pripočítaním nákladov na logistiku.

(105)

Konkurent č. 2 sa domnieva, že investičný projekt prispeje k zvýšeniu kapacity spoločnosti Petrogal v oblasti výroby motorovej nafty približne o 2,5 milióna ton, čím sa Portugalsko premení z malého dovozcu na významného vývozcu motorovej nafty.

(106)

Konkurent č. 2 vyjadruje pochybnosti o nutnosti pomoci, keďže Petrogal patrí do významnej spoločnosti, ktorú vlastní a ovláda spoločnosť ENI. Petrogal je zisková spoločnosť, ktorá v Brazílii a Angole investovala významné prostriedky do činností predchádzajúcich rafinácii, a v Španielsku do nadväzujúcich činností s cieľom rozšíriť svoju distribučnú sieť. Využíva privilegované postavenie v Portugalsku, pričom je vlastníkom iba dvoch rafinérií.

(107)

Petrogal je vertikálne integrovaná a najväčšia spoločnosť obchodujúca s ropnými výrobkami v Portugalsku a je tretí najväčší konkurent na Pyrenejskom polostrove.

(108)

Konkurent č. 2 sa domnieva, že štátna pomoc nespĺňa formálne požiadavky na stimulujúci účinok pomoci stanovený v bode 38 usmernení. Investičný projekt je ziskovou transakciou v tom, že plní strednodobé až dlhodobé strategické ciele spoločnosti Petrogal, ktoré sa uskutočnia aj bez pomoci.

(109)

Podľa konkurenta č. 2 investičný projekt prispeje k uspokojeniu rastúceho vnútorného dopytu po motorovej nafte, umožní spoločnosti Petrogal, aby sa stala čistým vývozcom na ďalšie trhy (napríklad Francúzsko a Španielsko), a prispeje k zvýšeniu rafinérskej marže spoločnosti Petrogal.

(110)

Konkurent č. 2 sa domnieva, že nevyhnutnosť pomoci sa musí posúdiť na základe ustanovení oddielu 2.3 oznámenia o dôkladnom posúdení.

(111)

Konkurent č. 2 sa odvoláva na správu PFC Energy uvedenú v poznámke pod čiarou č. 31, v ktorej sa uvádza, že investičný projekt spoločnosti Petrogal bol realitou už v roku 2006. Investičný projekt sa mohol uskutočniť iba v regiónoch Matosinhos a Sines (nie preto, že sú to podporované oblasti, ale preto, že sa tam nachádzajú rafinérie).

(112)

Konkurent č. 2 sa domnieva, že podľa vymedzenia by nemohla existovať iná lokalita na investovanie do prestavby existujúcich rafinérií.

(113)

Konkurent č. 2 predložil iba pripomienky týkajúce sa naftového paliva.

(114)

Konkurent č. 2 vysvetľuje, že hoci neexistujú žiadne právne prekážky brániace dovozu, dovoz je veľmi podmienený (ak nie obmedzený) spektrom fyzických faktorov (nedostatok miest na skladovanie dovozu, ich umiestnenie a vlastníctvo, obmedzenia sekundárnej logistickej siete) a faktormi štruktúry trhu (schopnosť stanoviť ceny priamo z rafinérie).

(115)

Ostatné subjekty na portugalskom trhu dovážajú 90 % celkovej dovezenej motorovej nafty, pričom čelia značným ťažkostiam, ako je uvedené v správe portugalského orgánu na ochranu hospodárskej súťaže Relatório final sobre os sectores dos combustíveis líquidos e do gás engarrafado em Portugal  (31) (ďalej len „správa orgánu“). Konkurent č. 2 sa domnieva, že všetky tieto faktory vedú k tomu, že portugalský trh sa stáva viac uzavretý než porovnateľné trhy v iných krajinách.

(116)

Konkurent č. 2 sa domnieva, že posúdenie relevantného trhu by sa nemalo obmedzovať na predaj priamo z rafinérie, ale malo by zahŕňať aj distribučné a predajné kanály (maloobchod a veľkoobchod). Investičný projekt prispeje k zvýšeniu výroby o 2,5 milióna ton za rok, čím sa Portugalsko zmení na krajinu s ročným prebytkom 1,6 milióna ton motorovej nafty a 0,5 milióna ton bionafty ročne pochádzajúcej z rafinérie v Sinese.

(117)

Podľa správy orgánu sa táto úroveň predaja považuje za druhú úroveň v štruktúre distribúcie motorovej nafty. Cena motorovej nafty bude závisieť od nákupnej ceny v rafinérii alebo pri dovoze, ku ktorej sa pripočítavajú náklady na prepravu a skladovanie a obchodná marža.

(118)

Konkurent č. 2 sa domnieva, že Petrogal konkuruje aj na distribučnej úrovni s jasnou konkurenčnou výhodou: akákoľvek pomoc poskytnutá na zníženie nákladov spoločnosti Petrogal vo výrobe motorovej nafty by prispela k posilneniu jej súčasného dominantného postavenia na portugalskom trhu (51 % na veľkoobchodnom trhu a 37 % na maloobchodnom trhu).

(119)

Konkurent č. 2 sa domnieva, že relevantným geografickým trhom by mal byť nanajvýš pyrenejský trh. Relevantný geografický trh by mohol byť na úrovni EHP iba vtedy, ak by dovoz motorovej nafty účinne konkuroval motorovej nafte rafinovanej v Portugalsku (konkrétne za predpokladu, že neexistujú žiadne právne ani hospodárske prekážky brániace vstupu).

(120)

Pomoc na investíciu bude mať vplyv na konkurentov spoločnosti Petrogal na pyrenejskom trhu, keďže rafinérie nachádzajúce sa v Španielsku uskutočnili podobné investície (s veľmi podobnými strategickými cieľmi) bez štátnej pomoci.

(121)

Ak by sa veľkoobchodný a maloobchodný predaj považoval za súčasť relevantného tovarového trhu, podiel spoločnosti Petrogal na vnútroštátnom a miestnom trhu by bol výrazne nad 25 % prahom stanoveným v bode 68 usmernení a pomoc by sa nemala poskytnúť.

(122)

Konkurent č. 2 sa domnieva, že na strane ponuky sú veľkoobchodný a maloobchodný trh s benzínom a motorovou naftou veľmi koncentrované (prvé štyri subjekty na trhu majú na trhu podiel viac než 95 %), ako vo svojej správe uviedol portugalský orgán na ochranu hospodárskej súťaže.

(123)

Odhadovaný podiel spoločnosti Petrogal na veľkoobchodnom trhu s motorovou naftou v Portugalsku je z hľadiska objemu medzi 35 % a 45 %. Konkurent č. 2 sa domnieva, že investičný projekt bude viesť k ďalšej výrobnej kapacite 2,5 milióna ton, a ak sa tento projekt dá do súvislosti s inými projektmi, ktoré spoločnosť Petrogal uskutočnila, Petrogal bude môcť uspokojiť vnútorný dopyt na portugalskom trhu s motorovou naftou, ale aj vyviezť takmer 2 milióny ton motorovej nafty do susedných krajín (Španielska a Francúzska).

(124)

Konkurent č. 2 uvádza, že na sektorovej úrovni nie je stanovená referenčná hodnota návratnosti, keďže spoločnosti majú vlastnú cieľovú návratnosť a cieľové návratnosti by sa mohli líšiť v závislosti od charakteristík každého investičného projektu. Konkurent č. 2 uvádza zoznam piatich rafinérií, ktoré realizovali podobné investičné projekty v celkovej hodnote viac ako 6 miliárd EUR bez štátnej pomoci.

(125)

Konkurent č. 2 uvádza, že skladovacie kapacity a prístavné zariadenia sú obmedzené. Preto sa zásielky do Portugalska uskutočňujú v menších množstvách, čo vedie k vyšším distribučným nákladom, čo má zasa vplyv na konečné maloobchodné a veľkoobchodné marže.

(126)

Pokiaľ ide o skladovacie zariadenia, konkurent č. 2 uvádza, že zariadenia obvykle používa vlastník (napríklad Petrogal) na vlastné účely. V prípade skladovacích zariadení patriacich tretím stranám je k dispozícii málo skladovacích priestorov v dôsledku dlhodobých zmlúv, ktoré už boli podpísané s inými hospodárskymi subjektmi.

(127)

Konkurent č. 2 sa domnieva, že Petrogal má voči svojim konkurentom výhodu vo svojej predajnej cene motorovej nafty, ktorá sa odhaduje približne na 3 až 5 USD/t, v dôsledku svojho dominantného postavenia v oblasti skladovacích zariadení.

(128)

Portugalsko spresnilo, že stretnutie medzi portugalskými orgánmi a útvarmi Komisie sa konalo 11. marca 2009. Portugalsko uvádza, že investičný projekt nie je náhradou ani vylepšením projektu; je to projekt prestavby, ktorý znamená účinnú zmenu procesu rafinácie s cieľom lepšie uspokojiť rastúci dopyt po motorovej nafte. Portugalsko dodáva, že EIB poskytne financovanie a že pomoc vo forme daňového úveru sa poskytne od roku 2011. Portugalsko sa takisto domnieva, že označenie investičného projektu za pomoc ad hoc by nemalo viesť k sprísneniu pravidiel posúdenia. Zmluva o investičnom projekte a zmluva o pomoci uzatvorená medzi Portugalskom a príjemcom v skutočnosti závisia od pozitívneho rozhodnutia Komisie. Keďže investičný projekt a zmluvy o pomoci už boli predložené Komisii počas notifikačnej fázy, Portugalsko navrhuje predložiť administratívny list – so zmluvou o investičnom projekte a zmluvou o pomoci, ktoré sú uvedené na strane 8 rozhodnutia o začatí konania v prílohe k tomuto administratívnemu listu –, v ktorom bude uvedené nadobudnutie platnosti týchto zmlúv.

(129)

Portugalsko sa domnieva, že investičný projekt predstavuje počiatočnú investíciu, ktorá spadá do týchto kategórií: rozšírenie existujúceho podniku alebo zásadná zmena výrobného programu.

(130)

Podľa Portugalska nová vákuová destilačná jednotka a nová hydrokrakovacia jednotka umožnia vyrábať vyššie množstvá motorovej nafty, a tým prispôsobiť výrobu motorovej nafty potrebám trhu. Takéto prispôsobenie nie je možné so súčasným usporiadaním rafinérskeho systému, ktorý poskytuje veľmi malú flexibilitu, pokiaľ ide prechod z výroby benzínu na výrobu motorovej nafty.

(131)

Nová vákuová destilačná jednotka a jednotka na ľahké krakovanie v Matosinhose, nová hydrokrakovacia jednotka v Sinese a pôvodné predtým existujúce rafinérske jednotky budú fungovať simultánne. Preto Portugalsko považuje investičný projekt za rozšírenie výrobného systému so zásadnou zmenou výrobného procesu.

(132)

Portugalské orgány vysvetľujú, že nové usporiadanie výrobného programu prispeje k posilneniu prevádzkových a funkčných vzájomne sa dopĺňajúcich spojení medzi týmito dvoma rafinériami: vákuový plynový olej [ ] sa bude prepravovať z Matosinhosu do Sinese a ťažká nafta [ ] sa bude prepravovať zo Sinese do Matosinhosu. Investičný projekt sa realizuje v integrovanom rafinérskom systéme: rafinérie v Sinese a Matosinhose sú neoddeliteľné najmä preto, aby sa optimalizovala výroba motorovej nafty. Jediným kritériom, ktoré sa nedodržiava, je geografické kritérium („bezprostredná geografická blízkosť“). Rozdelenie investičného projektu na dve časti by však bolo umelé, pretože je technicky, funkčne a strategicky nedeliteľný (32).

(133)

Portugalsko sa domnieva, že relevantnými výrobkami sú motorová nafta a ťažká nafta, pričom motorová nafta je ekonomickým stimulujúcim prvkom pre investície a ťažká nafta je technicky nevyhnutným vedľajším produktom pre výrobu v Sinese.

(134)

Pokiaľ ide o ťažkú naftu vyrábanú rafinériami po prestavbe, bude sa využívať vnútroštátne pri výrobe aromatických uhľovodíkov spoločnosťou Petrogal v Matosinhose a nahradí dovoz (pričom 92 % dovozu pochádza z krajín mimo EÚ). Investičný projekt prispeje iba k zvýšeniu výroby ťažkej nafty v Sinese (o [200 – 250] kt za rok) (33). Zvýšená výroba ťažkej nafty v Sinese nahradí množstvá, ktoré sa v súčasnosti dovážajú do Matosinhosu, a nebude sa predávať tretím stranám.

(135)

Portugalsko objasnilo, že žiadna investícia do rafinérie v Matosinhose sa netýka konkrétnych jednotiek spracúvajúcich ťažkú naftu na reformér, medziprodukt na výrobu aromatických uhľovodíkov (konkrétne derivátov nafty) a následne spracovanie reforméra v závode spoločnosti Petrogal v Matosinhose na báze aromatických uhľovodíkov na deriváty nafty (ktoré sa predávajú na trhu za trhové ceny druhej generácie petrochemického priemyslu). Cena reforméra účtovaná závodu na výrobu aromatických uhľovodíkov zostane nezmenená, keďže je indexovaná na [10 – 20] % parity dovozu nafty a [80 – 90] % parity vývozu benzínu.

(136)

Portugalsko sa domnieva, že jeho relevantný vnútroštátny trh je otvorený a konkurenčný bez prekážok brániacich obchodu. Ceny motorovej nafty sú založené na cene surovej ropy a nákladoch na rafináciu. Rafinérie musia konkurovať dovozu. Portugalsko sa domnieva, že relevantným geografickým trhom je trh severozápadnej Európy.

(137)

V predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie sa uvádza, že nafta je výrobok, s ktorým sa obchoduje v medzinárodnom meradle, a relevantným tovarovým trhom je minimálne západná Európa.

(138)

Na úrovni skupiny [bez údajov spoločnosti ENI, keďže tá na pyrenejskom trhu nepôsobí v oblasti rafinácie ani v maloobchode a Herfindahl-Hirschmanon index (HHI) ukazuje nízku úroveň koncentrácie na európskej úrovni] je trhový podiel na regionálnej úrovni nižší než 25 %.

(139)

Portugalsko zdôrazňuje, že investičný projekt je v súlade so strategickými cieľmi prijatými na vnútroštátnej alebo európskej úrovni. Maximalizácia výroby motorovej nafty – ktorá sa odhaduje na [1 – 3] milióny t/rok od roku 2011 – umožní lepšie využiť spracovateľskú kapacitu vnútroštátneho rafinérskeho systému. Umožní lepšie zosúladiť ponuku a dopyt a tak neutralizovať vážny deficit motorovej nafty a znížiť nadbytočnú výrobu benzínu.

(140)

Podľa Portugalska investičný projekt prispeje k zníženiu závislosti od dovozu motorovej nafty z Ruska – čo je cieľ, ktorý prijala Komisia [v jej oznámení z roku 2008 s názvom Druhý strategický prieskum energetickej politiky: akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť (34)] a členské štáty.

(141)

Dopyt po motorovej nafte sa zvýšil a bude sa zvyšovať v období rokov 2000 až 2025, ale rafinérie sa vo svojom existujúcom usporiadaní môžu iba minimálne prispôsobiť vývoju dopytu bez významných investícií do reštrukturalizácie. Investícia spoločnosti Petrogal predpokladá zvýšenie dopytu, prispieva k zníženiu závislosti od dovozu a súvisiacich rizík spojených s dodávkou.

(142)

Investičný projekt podporí zníženie atmosférických emisií a optimalizáciu energetickej účinnosti zariadení. Plánované opatrenia v oblasti energetickej racionalizácie umožnia znížiť súčasnú spotrebu energie v rafinériách o [ ] %.

(143)

Po začatí výroby v rafinériách po prestavbe sa bude spracúvať ten istý náklad, ale s podstatne vyššou konverznou kapacitou, s nižšou spotrebou energie a s nižšími emisiami.

(144)

Podľa Portugalska má vplyv na znečistenie ovzdušia veľký význam, pretože investičný projekt prispeje k zníženiu emisií z pevného zdroja v rafinériách, a teda prispeje k dosiahnutiu regionálnych a národných cieľov v oblasti kvality ovzdušia.

(145)

Význam investičného projektu na regionálnej úrovni sa uznáva, pokiaľ zahŕňa aj zavedenie zemného plynu do palivového portfólia rafinérií a do nahradenia súčasného zariadenia na výrobu pary kogeneračnou jednotkou.

(146)

Prínosy pre životné prostredie na národnej úrovni možno posúdiť z hľadiska prínosu k dosiahnutiu cieľov stanovených v národnom programe na zníženie emisií oxidu siričitého a oxidov dusíka znečisťujúcich ovzdušie (35).

(147)

Investičný projekt prispeje k zlepšeniu kvality motorovej nafty a následne k zníženiu znečisťujúcich emisií z vozidiel. Investičný projekt bude mať pozitívny vplyv aj na biologické faktory (flóra a fauna) a na krajinu.

(148)

Portugalsko vyzdvihuje významný prínos investičného projektu pre regionálny rozvoj vzhľadom na jeho umiestnenie v dvoch znevýhodnených regiónoch, ktoré trpia vysokou nezamestnanosťou. Obidva regióny sú podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy oblasťami oprávnenými získať pomoc so štandardnými stropmi regionálnej pomoci pre veľké podniky 40 % (v prípade Sines v regióne Alentejo) a 30 % (v prípade Matosinhos v regióne Norte) podľa portugalskej mapy regionálnej pomoci. Obidva regióny sú regiónmi cieľa Konvergencia (ktorý je vymedzený v regionálnej politike EÚ) s HDP na obyvateľa pod úrovňou 75 % európskeho priemeru.

(149)

Portugalsko sa domnieva, že rafinérie v Sinese a Matosinhose predstavujú základné piliere regionálnych hospodárstiev. Portugalsko očakáva, že investičný projekt bude mať mimoriadne pozitívne účinky na zamestnanosť a všeobecnejšie na hospodársku štruktúru regiónov Norte a Alentejo.

(150)

Rafinéria v Sinese sa nachádza v regióne Alentejo, ktorý je regiónom s HDP 6 % pod celoštátnym priemerom. Tento región sa vyznačuje zníženou podnikateľskou hustotou a nedostatkom moderných služieb na podporu rozvoja a inovácií. V tretej štvrtine roku 2009 bola miera nezamestnanosti 10,2 %, konkrétne 0,4 % nad celoštátnym priemerom, a odvtedy sa zvyšovala na 11,6 % v tretej štvrtine roku 2010 (0,7 % nad celoštátnym priemerom).

(151)

Rafinéria v Matosinhose sa nachádza v oblasti Oporto v regióne Norte. Región Norte je v súčasnosti najchudobnejším regiónom v Portugalsku podľa NUTS II (nomenklatúra územných jednotiek na štatistické účely) s HDP na obyvateľa približne 20 % pod celoštátnym priemerom v roku 2008. Miera hospodárskeho rastu v tomto regióne je pod priemerom EÚ a Portugalska a tento región má nízku úroveň kvalifikovaných ľudských zdrojov. Miera nezamestnanosti vzrástla z 11,6 % v treťom štvrťroku 2009 na 13,2 % v tom istom štvrťroku 2010, čo je výrazne nad celoštátnym priemerom (9,8 % v roku 2009 a 10,9 % v roku 2010).

(152)

Podľa Portugalska sa v rámci investičného projektu vytvorí vo fáze prevádzky odhadom 150 nových pracovných miest, ktoré sú priamo spojené s prevádzkou spracovateľských jednotiek v týchto dvoch rafinériách.

(153)

Pomer medzi investičnými výdavkami a počtom vytvorených priamych pracovných miest poukazuje na to, že rafinérske odvetvie je kapitálovo veľmi náročné. Okrem toho si toto odvetvie vyžaduje špecifickú a kvalifikovanú odbornú prípravu.

(154)

Investičný projekt má významný potenciál vytvoriť nepriame pracovné miesta, keďže nové jednotky prispejú k zvýšeniu technologickej komplexnosti rafinérií a vyžiadajú si viac zásahov v súvislosti s údržbou. V dôsledku politiky rafinérií zadávať subdodávateľské zákazky sa zvýši dopyt po poskytovaní služieb špecializovanými pracovníkmi. Portugalsko sa domnieva, že „úprava rafinérskych jednotiek bude mať výrazný vplyv na vnútroštátnu priemyselnú štruktúru najmä v odvetví strojárstva, výroby elektrickej energie a stavebníctva. Odhaduje sa, že počas najintenzívnejšieho obdobia výstavby bude do stavby oboch rafinérií zapojených približne 3 000 pracovníkov“ a „očakáva sa, že sa vytvorí približne 450 nepriamych trvalých pracovných miest“. Tieto pracovné miesta si vyžadujú kvalifikovaných pracovníkov, ktorých mzda je obvykle vyššia než priemer na trhu, pričom sa očakáva významný sociálny a hospodársky dosah na okolité spoločenstvo, najmä v oblasti Sines.

(155)

Pokiaľ ide o odôvodnenosť pomeru troch nepriamych pracovných miest ku každému priamemu pracovnému miestu vytvorenému v rámci investičného projektu – a použitú metodiku –, Portugalsko odpovedalo, že tento pomer by sa mal porovnať s pomermi v prípade iných investičných projektov v tom istom odvetví. Odvolávajúc sa na dve ďalšie opatrenia štátnej pomoci schválené Komisiou (rozhodnutia Komisie N 898/06 v prípade petrochemického projektu Repsol Polimeros a N 899/06 v prípade petrochemického projektu Artensa) (36), Portugalsko sa domnieva, že pomer priamych/nepriamych pracovných miest navrhnutý pre investičný projekt je konzervatívnejší a reálnejší než pomer v prípade Repsol Polimeros (15 nepriamych pracovných miest ku každému priamemu pracovnému miestu), aj keď sú obidva projekty zamerané na opustené priemyselné lokality. Portugalsko takisto uviedlo, že sumy pre investičný projekt sa približujú k sumám v prípade projektu Artensa, ktorý je základným projektom (projekt na zelenej lúke). Portugalsko zohľadňuje aj referenčnú hodnotu stanovenú spoločnosťou HSB Solomon Associates LLC týkajúcu sa ropného priemyslu: index výkonnosti pracovníkov (Personnel Efficiency Index – PEI). Tento ukazovateľ udáva počet hodín odpracovaných na ekvivalentnú destilačnú kapacitu (Equivalent Distillation Capacity – EDC), a to vo všeobecnosti znamená počet pracovných miest vytvorených na spracovaný barel surovej ropy. V najnovšej dostupnej správe (údaje za rok 2008) príjemca uviedol globálny index [50 – 70], ktorý sa porovnáva s hodnotou 113,7 v prípade priemeru štúdie a 206,8 v prípade priemeru v južnej a strednej Európe. Táto hodnota vyjadruje počet pracovníkov interne pracujúcich v rafinérii, [ ]; a existenciu skupiny podporných činností založených na externých službách, ktoré sa poskytujú nepretržite. Portugalsko sa domnieva, že takého uchýlenie sa k externým službám zabezpečuje vytvorenie nepriamych pracovných miest a slúži na odôvodnenie očakávania vyššieho pomeru nepriamych pracovných miest k priamym pracovným miestam než v prípade projektu Artensa. Preto v prípade porovnania s rozhodnutiami Komisie opísanými v tomto odôvodnení dospelo Portugalsko k záveru, že táto stratégia sa v prípade projektu Repsol Polimeros privádza do extrému (minimálne využitie vnútorných zdrojov a maximálne využitie vonkajších zdrojov). Prípad Artensa svedčí o opaku, konkrétne o rovnováhe vo využívaní vnútorných a vonkajších zdrojov. Portugalsko sa domnieva, že navrhovaný pomer 3: 1 je v súlade s pomerom v rafinérskom odvetví a správne odráža stupeň externalizácie činností spoločnosti Petrogal (napr. v oblasti údržby).

(156)

V neskoršom podaní Portugalsko podporilo toto stanovisko, citujúc nedávny dokument (37) vydaný Komisiou, v ktorom sa podľa názoru Portugalska uvádza pomer medzi 4: 1 a 6: 1: „teda hoci výrobné odvetvie zamestnáva priamo iba 100 000 osôb v EÚ, možno sa domnievať, že od rafinérskeho odvetvia EÚ je priamo závislých až 400 000 až 600 000 pracovných miest“. V poznámke pod čiarou č. 41 v tom istom dokumente sa uvádza „ďalších 600 000 pracovných miest v oblasti logistiky a predaja“, čím by bol možný pomer dokonca 12 : 1.

(157)

Počas fázy formálneho zisťovania Portugalsko v ďalšom dokumente (v analýze nákladov a prínosov), ktorý bol predložený Komisii, uvádza počet pracovných miest zabezpečených investičným projektom, keďže bolo jasné, že v prípade alternatívneho scenára bez investícií by spoločnosť Petrogal zaviedla určité reštrukturalizačné opatrenia vrátane zníženia počtu pracovných síl. Ak by sa investičný projekt nerealizoval, došlo by k „celkovej strate 1 240 pracovných miest – 150 priamych pracovných miest + 450 nepriamych pracovných miest (priamy dôsledok projektu) okrem odhadovanej straty 160 priamych pracovných miest + 480 nepriamych pracovných miest v dôsledku opatrení na zníženie nákladov, ktoré by sa realizovali s cieľom čeliť zníženým rafinérskym maržiam rafinérií v ich súčasnom usporiadaní“.

(158)

Portugalsko zdôrazňuje, že v rámci investičného projektu sa budú využívať najmä kvalifikovaní pracovníci, ktorým bude vyplácaná [ ] priemerná mzda na relevantnom miestnom trhu. Výsledný sociálno-hospodársky vplyv na okolité spoločenstvá prispeje k rozvoju ďalších podnikov a činností. Investičný projekt bude preto prínosom pre vytvorenie a obnovu infraštruktúr a zariadení v regiónoch Oporto a Sines, pričom zabezpečí podmienky nevyhnutné na prechod týchto regiónov do nového štádia v zmysle kvality života a konkurencieschopnosti.

(159)

Portugalsko vo svojej odpovedi zdôrazňuje aj to, že „... počas fázy výstavby bude mať projekt značný vplyv na vnútroštátnu priemyselnú štruktúru tým, že podporí vytvorenie a rozvoj miestnych podnikov. Keď bude projekt úplne funkčný, podporí rozvoj nových podnikov pôsobiacich v oblasti údržby, a tak bude naďalej konsolidovať regionálnu dynamiku.“ Preto „... spoločnosť Petrogal pomôže s touto iniciatívou vyvážiť konkurencieschopnosť menej rozvinutých regiónov voči celoštátnemu priemeru. Nakoniec bude mať projekt pozitívny vplyv na podnikanie v regióne Alentejo a jeho otvorenie pre zahraničné trhy.“

(160)

Okrem toho sa očakáva, že investičný projekt bude mať v dôsledku zvýšenia toku surovín a vyrobených výrobkov medzi dvoma rafinériami veľmi pozitívny vplyv na prístavné infraštruktúry v Sines a Leixões (38) tým, že prispeje k významnému zvýšeniu ich činnosti a využitiu, a tým aj ich prevádzkových výsledkov.

(161)

Portugalsko sa okrem toho domnieva, že Petrogal počíta s využitím investičného projektu počas obdobia najmenej 30 rokov, čo poukazuje na dlhodobý záväzok plnenia regionálnych, vnútroštátnych a európskych cieľov.

(162)

Investičný projekt prispeje aj k posilneniu potenciálu regionálneho ľudského kapitálu. Na účely odbornej prípravy pracovníkov zapojených do investičného projektu, či už novoprijatých pracovníkov, alebo súčasných pracovníkov, budú vytvorené štruktúry odbornej kvalifikácie a odbornej prípravy v spolupráci s technickou univerzitou Alentejo Litoral (39) v podnikateľskom centre priemyselnej a logistickej zóny v Sinese (40) (ZILS).

(163)

Pokiaľ ide o spojenie s projektmi v oblasti výskumu a vývoja a spoluprácu s univerzitami, Portugalsko uvádza, že tieto dve rafinérie predstavujú centrá regionálneho rozvoja v zmysle výskumu a odbornej prípravy. Podľa Portugalska sa očakáva, že investičný projekt bude mať pozitívny vplyv a potenciál prilákať nové dohody medzi spoločnosťou Petrogal a vzdelávacími centrami vo vedeckej a technickej oblasti.

(164)

Portugalsko uvádza pripomienky k pomeru investícia/počet vytvorených pracovných miest, ktorý by svedčil o úplnej primeranosti pomeru, najmä ak sa zohľadní skutočnosť, že rafinérske odvetvie je kapitálovo náročné a vyžaduje si vysokokvalifikovanú pracovnú silu a vysoké úrovne investícií do odbornej prípravy kvalifikovanej pracovnej sily. Komisia schválila vysoký pomer pomoci k vytvoreným pracovným miestam aj v prípade petrochemických projektov Repsol Polimeros a Artensa (41).

(165)

Po žiadosti Komisie o predloženie analýzy nákladov a prínosov a hodnotenia projektu, ktoré sú porovnateľné s požiadavkami v prípade veľkých projektov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov (42), Portugalsko predložilo dokument zameraný najmä na stanovenie sociálnych a hospodárskych prínosov vyplývajúcich z investičného projektu. Dokument poukazuje na hospodársky vplyv v dôsledku pozitívnych prínosov vyplývajúcich z investície, akým je splatná daň projektu, priama zamestnanosť (dane), nepriama zamestnanosť (dane), zamedzenie vyplácania podpory v nezamestnanosti, spotrebná daň (DPH), úspory emisií CO2 v odvetví dopravy a priemyslu, zamedzenie platenia úrokov z vonkajšieho dlhu portugalskej vlády, dopravné a skladné (dane), ďalšie príjmy pre prístav Leixões a podpora pre rozvoj miestneho spoločenstva.

(166)

Miestne prínosy investičného projektu spočívajú v spotrebnej dani (DPH), ďalších príjmoch pre prístav Leixões a podpore pre rozvoj miestneho spoločenstva (čo spolu predstavuje sumu 49 mil. EUR v čistej aktuálnej hodnote), zatiaľ čo zostávajúce prínosy je potrebné považovať za národné blaho (predstavujúce spolu sumu 454 mil. EUR v čistej aktuálnej hodnote), z ktorého má prospech celé národné hospodárstvo, a preto môže byť iba čiastočne pridelené dotknutým regiónom. Pri predpoklade, že toto národné blaho je primerane rozdelené v portugalských regiónoch podľa ich príslušnej hospodárskej závažnosti, keďže regióny Norte a Alentejo predstavujú 34,8 % portugalského národného HDP v roku 2007, celkový regionálny prínos (vo výške 195 mil. EUR v čistej aktuálnej hodnote) výrazne presahuje náklady na pomoc poskytnutú na investičný projekt (vo výške 121 mil. EUR v čistej aktuálnej hodnote).

(167)

Portugalsko zdôraznilo, že pomoc účinne a výrazne prispela k rozhodnutiu spoločnosti Petrogal investovať, pretože bolo nevyhnutné, aby si zabezpečila svoju ziskovosť. 5. marca 2008 predstavenstvo spoločnosti Galp schválilo investičný projekt po tom, ako vnútroštátne orgány doručili vyhlásenie o oprávnenosti vydané 23. januára 2007. Prvý záväzok týkajúci sa objednávky zariadenia je zo 14. marca 2008, konkrétne po podpísaní zmlúv o pomoci s portugalskou vládou 10. marca 2008.

(168)

Investičný projekt by sa bez poskytnutia pomoci nerealizoval, pretože jeho ziskovosť nebola preukázaná.

(169)

V roku 2001 predstavenstvo spoločnosti Galp prijalo rozhodnutie proti skoršiemu plánu na modernizáciu rafinérie v Matosinhose, keďže návratnosť použitého kapitálu (return on capital employed – ROCE) v prípade tohto projektu bola pod úrovňou vážených priemerných kapitálových nákladov (weighted average cost of capital – WACC) spoločnosti Galp Energia v prípade jej rafinérskeho odvetvia.

(170)

V roku 2005 predstavenstvo spoločnosti Galp prehodnotilo strategickú príležitosť uskutočniť projekt prestavby týchto dvoch rafinérií. Po internom preskúmaní alternatívnych investičných projektov bol predstavenstvu v marci 2008 predložený na schválenie projekt prestavby rafinérií v Sinese a Matosinhose. Vnútorná miera návratnosti spojená s preskúmanou investíciou [ ] miliónov EUR bola vypočítaná na [8 – 10] % bez akéhokoľvek stimulu, t. j. o [ ] percentuálnych bodov nad úrovňou vážených priemerných kapitálových nákladov spoločnosti Galp Energia v prípade rafinérskych činností (stanovenou na [7 – 9] %).

(171)

Rozhodnutie predstavenstva Galp v marci 2008 bolo založené na tejto analýze citlivosti vnútornej miery návratnosti (internal return rate – IRR) investičného projektu.

Tabuľka 3

(172)

Podľa úvah výkonného výboru spoločnosti Galp Energia z 10. januára 2008 boli vážené priemerné kapitálové náklady spoločnosti v prípade oblasti dodávok, rafinácie a logistiky na úrovni [7 – 9] % a vnútorná minimálna miera návratnosti (hurdle rate) spoločnosti [riziková prémia pripočítaná ku kapitálovým nákladom (43)] na úrovni [10 – 12] %.

(173)

Portugalsko uviedlo, že vážené priemerné kapitálové náklady a vnútorná minimálna miera návratnosti stanovené spoločnosťou Galp Energia boli v súlade s obvyklou praxou v rafinérskom odvetví a že použitie týchto ekonomických kritérií obvykle uznávajú všetky veľké spoločnosti v odvetví. Na podporu týchto vyhlásení Portugalsko poskytlo Komisii tabuľku, ktorú vypracoval Citigroup, Bloomberg a Broker Research v roku 2010 a v ktorej sú porovnané vážené priemerné kapitálové náklady významných spoločností pôsobiacich v tomto odvetví.

(174)

Portugalsko trvá na tom, že rozhodnutie o investovaní bolo a je v súlade s praxou a obvyklými požiadavkami na ziskovosť, ktoré príjemca vyžaduje vo všetkých svojich projektoch. Na posúdenie ziskovosti sa okrem pojmu WACC ako ďalšie kritérium používa minimálna miera návratnosti. Prognózy budúcich peňažných tokov nie sú väčšinou spoľahlivé. Vždy existuje neistota (riziko) spojené s prognózou peňažných tokov; čím sú časovo vzdialenejšie, tým existuje väčšia možnosť, že odhad bude približný a bude obsahovať chyby. Najbežnejším spôsobom, ako odstrániť túto neistotu, je pripočítať ku kapitálovým nákladom (WACC) rizikovú prémiu a použiť túto mieru ako minimálnu mieru ziskovosti požadovanú pre investíciu (minimálna miera návratnosti). Rozdiel medzi hodnotou minimálnej miery návratnosti a hodnotou WACC predstavuje preto dodatočný zisk, ktorý sa pri rozhodovaní o investovaní očakáva, keďže zohľadňuje dodatočné riziko zistené v predpokladaných budúcich peňažných tokoch. Portugalsko uviedlo, že zahrnutie minimálnej miery návratnosti do analýzy a rozhodovania spoločnosti Galp Energia o investičných projektoch existuje od roku 2002. V tom roku sa stanovilo, že miera minimálnej návratnosti v prípade projektov predstavuje vážené priemerné kapitálové náklady zvýšené o prirážku [1 – 5] percentuálnych bodov (pb). V roku 2006 sa Galp Energia rozhodla vypočítať minimálnu mieru návratnosti trochu iným spôsobom, konkrétne namiesto pripočítania [1 – 5] pb k WACC sa rozhodla zvýšiť WACC o [10 – 50] % (WACC2006 + minimálna miera návratnosti2006 = [1,1 – 1,5] × WACC2006). Toto nové kritérium bolo výsledkom vnútornej úvahy v tom zmysle, že vzhľadom na odlišné úrovne WACC každého obchodného odvetvia sa zdalo, že použitie určitého percentuálneho podielu zo základu bude vhodnejšie a logickejšie než použitie absolútnej hodnoty. Pre ďalšie vysvetlenie poskytlo Portugalsko Komisii rôzne vážené priemerné kapitálové náklady a minimálne miery návratnosti, ktoré spoločnosť Galp Energia použila v období od roku 2002 do roku 2006 pre každé obchodné odvetvie: dodávky a rafinácia, obchod s ropnými výrobkami, prieskum a výroba, plyn a elektrická energia.

(175)

Portugalsko tvrdilo, že podľa medzinárodne uznávaných noriem pre projekty tohto druhu, keďže úroveň zmeny v investícii je stále významná v danej fáze technického rozvoja (Front End Engineering Design), predstavenstvo Galp sa domnievalo, že projekt tohto významu s návratnosťou takou blízkou k WACC nebude životaschopný, keďže by mohol ľahko skončiť s návratnosťou menšou, než je referenčná hodnota.

(176)

Keď sa však zohľadní poskytnutie daňového stimulu v investičnom projekte, návratnosť investičného projektu by bola [9 – 11] %, čo sa z hľadiska strategickej povahy investičného projektu považovalo za prijateľné minimum pre začatie a schválenie plnenia záväzkov s dodávateľmi zariadení.

(177)

Portugalsko predložilo zoznam alternatívnych investičných projektov, ktoré mohla spoločnosť Petrogal realizovať v čase, keď sa rozhodovalo o investičnom projekte. V dôsledku obmedzenia dostupných finančných zdrojov pre nové investície konkurujú o ne medzi sebou viaceré obchodné oblasti spoločnosti Galp Energia a uplatňuje sa prísna politika výberu.

(178)

Ak by však nebola podpísaná zmluva o pomoci s portugalským štátom a ak by sa investičný projekt nerealizoval, konkurencieschopnosť oboch rafinérií by sa nevyhnutne zhoršila. Portugalsko uvádza, že ak by sa investičný projekt nerealizoval, využitie kapacity rafinérií by sa znížilo na [80 – 90] %, aby reagovali na trend znižujúceho sa dopytu po benzíne a palivovom oleji na trhu (v štúdiách sa predpokladá výrazné znižovanie dopytu od roku 2008 do roku 2020, so znížením dopytu medzi [20 – 30] % a [40 – 50] %). Rafinérie by si zachovali iba veľmi obmedzenú rafinérsku maržu. Aby sa kompenzovala táto situácia, musel by sa realizovať program drastickej reštrukturalizácie zahŕňajúci znižovanie počtu pracovných miest.

(179)

Keďže Komisia mala pochybnosti o tom, či predstavenstvo spoločnosti Galp zohľadnilo vo svojom rozhodnutí zmeny v podnikateľskom prostredí, Portugalsko bolo požiadané, aby poskytlo podrobnú analýzu alternatívneho scenára bez investičného projektu. Na tento účel bolo Portugalsko požiadané, aby predložilo vnútornú mieru návratnosti (IRR) investičného projektu pri zohľadnení potenciálnej ziskovosti rafinérií, ak by sa investičný projekt neuskutočnil, a pri zohľadnení zníženia rafinérskych marží.

(180)

Alternatívny scenár Portugalska je zhrnutý v tabuľke 4.

Tabuľka 4

(181)

Podľa Portugalska „skutočnosť, že projekt môže mať pre spoločnosť veľký význam, dokonca strategický, neznamená, že je to jediný projekt alebo nespochybniteľný projekt, ak IRR nestúpne tak, aby boli splnené minimálne prípustné požiadavky“ (ako to bolo v roku 2001).

(182)

Portugalsko vyzdvihuje vysokú úroveň účasti rôznych subjektov (mestá, odbory a odvetvové a priemyselné združenia) a uvádza všetky pripomienky na podporu hodnoty investičného projektu v zmysle regionálneho rozvoja a energetickej účinnosti.

(183)

Portugalsko vo svojom podaní z 21. januára 2010 vysvetľuje, že trh so surovinami na vákuovú destiláciu je veľmi nestály a neposkytuje požadované stabilné dodávky vákuového plynového oleja, ktorý je potrebný ako surovina do hydrokrakovacieho zariadenia takej veľkosti, aký sa nachádza v Sinese. Pokiaľ ide o výrobu zvyškov hydrokrakovania, Portugalsko potvrdzuje, že je takmer bezvýznamná, pretože hydrokrakovacie zariadenie bude využívať izokrakovaciu technológiu.

(184)

Portugalsko opakuje, že investičný projekt bude stimulovať regionálny rozvoj v znevýhodnených regiónoch (vytvorenie a zachovanie pracovných miest, odborná príprava pracovníkov, úspory z rozsahu, prenosy technológií, vedľajšie účinky atď.), a to aj vtedy, ak sa bude realizovať v predtým existujúcich rafinériách a túto skutočnosť potvrdzujú všetky doručené pozitívne pripomienky. Ako odpoveď na pripomienky, podľa ktorých je jediným regionálnym prínosom zamestnanosť, Portugalsko vyzdvihuje aj strategický význam a environmentálnu hodnotu investičného projektu.

(185)

Pokiaľ ide o tabuľku, ktorú vypracovala tretia strana (konkurent č. 1) a v ktorej sa porovnáva pomer „pomoci k vytvoreným pracovným miestam“ v iných projektoch regionálnej pomoci ad hoc (pozri odôvodnenie 89), Portugalsko uviedlo, že nezahŕňa ďalšie projekty v rafinérskom ani akomkoľvek inom kapitálovo náročnom odvetví. Z tohto dôvodu sa investičný projekt nesmie porovnávať s projektmi uvedenými v tabuľke, ale mal by sa porovnať s pomocou pre veľké investičné projekty v tom istom hospodárskom odvetví (pozri rozhodnutie Komisie z 10. júla 2007 o štátnej pomoci N 898/06, Repsol Polimeros, a rozhodnutie Komisie z 10. júla 2007 o štátnej pomoci N 899/06, Artensa (Artenius), Produção e Comercialização de Ácido Tereftálico Purificado e Produtos Conexos SA, keď pomer „pomoc/vytvorené pracovné miesta“ by bol v porovnateľnom rozpätí než v prípade projektu spoločnosti Petrogal).

(186)

Podobne, ak sa pomer „nepriame pracovné miesta/priame pracovné miesta“ porovná s porovnateľnými projektmi (medzi ktoré patria projekty uvedené v odôvodnení 185), získajú sa rovnocenné údaje.

(187)

Portugalsko zdôrazňuje, že predstavenstvo spoločnosti Galp potvrdilo investičný projekt v marci 2008 po tom, ako v januári 2007 bolo doručené písomné potvrdenie portugalských orgánov, že investičný projekt je oprávnený na získanie pomoci. Preto bola pomoc podmienečne (bolo potrebné najmä schválenie Komisie) poskytnutá pred začatím práce. Prvá skutočná objednávka bola predložená v marci 2008 po podpísaní zmlúv o pomoci spoločnosťou Petrogal.

(188)

Portugalsko vyvracia pripomienky tretej strany, podľa ktorých spoločnosť Petrogal rozhodla o začatí investičného projektu už v roku 2006.

(189)

Portugalsko pripúšťa, že štúdie uskutočniteľnosti boli vypracované pred prijatím konečného rozhodnutia. Aj keď takéto informácie sú absolútne nevyhnutné na to, aby predstavenstvo spoločnosti Galp prijalo rozhodnutie, neznamená to, že sa predstavenstvo spoločnosti Galp už rozhodlo.

(190)

Portugalsko trvá na tom, že investičný projekt by sa bez pomoci neuskutočnil.

(191)

Portugalsko vysvetľuje, že investičný projekt mal nedostatočnú vnútornú mieru návratnosti v porovnaní s úrovňou prijatého rizika a príťažlivosťou iných projektov ([ ]), ktoré sú rozhodujúce pre rozvoj Galp Energia. Z toho vyplýva, že investičný projekt by sa bez pomoci nezačal.

(192)

Portugalsko na základe pripomienok tretích strán dospelo k záveru, že relevantným geografickým trhom nie je portugalský trh, ale minimálne pyrenejský trh.

(193)

Portugalsko spresňuje, že podiely spoločnosti Petrogal na trhu s motorovou naftou (na úrovni priamo z rafinérie, na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni) nikdy nepresiahnu 25 %, ak relevantným geografickým trhom bude Pyrenejský polostrov alebo širšia oblasť.

(194)

Portugalsko opakuje tvrdenie, že investičný projekt v žiadnom prípade nebude mať vplyv na veľkoobchodný a maloobchodný trh s motorovou naftou, pretože cena na úrovni priamo z rafinérie je stanovená za trhových podmienok: Petrogal sa správa ako ten, kto ceny prijíma. Ak by to tak nebolo, klienti spoločnosti Petrogal by ľahko prešli k dovozu, keďže podľa Portugalska neexistujú žiadne prekážky [technické, colné, logistické (44) atď.], ktoré by bránili dovozu motorovej nafty z iných členských štátov. Portugalské požiadavky na dovoz sú v súlade s požiadavkami EÚ.

(195)

Portugalsko poskytlo súhrnné údaje o dovoze motorovej nafty (po mori a súši) do Portugalska.

Tabuľka 5

Dovoz a vývoz motorovej nafty

(196)

Portugalsko má okrem toho dostatočnú skladovaciu kapacitu: Portugalsko poskytlo údaje preukazujúce, že rôzne hospodárske subjekty prijali rôzne strategické možnosti (investovanie do skladovacej kapacity alebo prenájom zariadení) a že obe alternatívy sú možné a životaschopné. Hlavné hospodárske subjekty nezvýšili svoju skladovaciu kapacitu napriek možnostiam, ktoré nastali na trhu, čo je znakom toho, že ich skladovacie zdroje sú dostatočné na podporu ich obchodných činností. Portugalsko uvádza, že nepretržite rastie celkový dovoz motorovej nafty a mierne klesá jej vývoz. To vyplýva z nepretržitého rastu trhu a zo zvyšujúceho sa deficitu kapacity miestnej výroby. Údaje z roku 2009 však odrážajú vplyv nehody v rafinérii v Sinese, v dôsledku ktorej sa na niekoľko týždňov obmedzila prevádzka rafinérie a výroba. Hospodárske subjekty museli v uvedenom roku zvýšiť svoj dovoz, čo poukazuje na existenciu alternatívnych možností dodávok.

(197)

Dovoz motorovej nafty do Portugalska v roku 2009 predstavoval 27,2 % z celkovej spotreby motorovej nafty v uvedenom roku. V predchádzajúcich rokoch bol priemerný dovoz motorovej nafty vo vzťahu k ročnej spotrebe motorovej nafty v Portugalsku (zhruba 5,4 milióna ton) približne 14 %.

(198)

Preto Portugalsko považuje portugalský trh s motorovou naftou za otvorený a konkurenčný trh, na ktorom je podporovaný obchod a na ktorom ceny vychádzajú z ceny surovej ropy, nákladov na rafináciu a sú vymedzené alternatívou dovozu za ceny Platts.

(199)

Pokiaľ ide o ťažkú naftu, Portugalsko sa domnieva, že trhom je prinajmenšom EHP, keďže nafta je výrobok, s ktorým sa obchoduje v medzinárodnom meradle.

(200)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy, ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(201)

Pomoc, ktorú Portugalsko poskytne spoločnosti Petrogal, bude mať formu daňového úveru. Táto podpora sa teda môže považovať za pomoc poskytnutú členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(202)

Pomoc sa poskytuje jedinej spoločnosti, spoločnosti Petrogal, a preto je selektívnou pomocou.

(203)

Pomoc sa poskytuje na investíciu, ktorá vedie k zvýšenej výrobe motorovej nafty a ťažkej nafty. Keďže tieto výrobky sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi, je preto pravdepodobné, že toto opatrenie bude mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Pomoc poskytnutá spoločnosti Petrogal odbremení túto spoločnosť od nákladov, ktoré by normálne musela znášať sama. V dôsledku toho bude mať Petrogal v porovnaní so svojimi konkurentmi hospodársku výhodu. Týmto zvýhodnením spoločnosti Petrogal a jej výroby pomoc narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže.

(204)

V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že pomoc predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(205)

Po zistení, že pomoc predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, je nevyhnutné posúdiť, či opatrenie možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(206)

Tým, že Portugalsko notifikovalo pomoc pred jej realizáciou, dodržalo notifikačnú povinnosť vyplývajúca z článku 108 ods. 3 zmluvy.

(207)

Keďže cieľom pomoci je podporiť regionálny rozvoj, základom na posúdenie zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom sú Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013, a najmä ustanovenia oddielu 4.3 usmernení, ktoré sa týkajú veľkých investičných projektov, a kritériá na dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty stanovené v oznámení o dôkladnom posúdení, pokiaľ konanie vo veci formálneho zisťovania nebude viesť k výsledku, že neboli presiahnuté prahy stanovené v bode 68 písm. a) („test podielu na trhu“) a bode 68 písm. b) („test zvýšenia kapacity a test výkonnosti trhu“) usmernení.

(208)

Komisia musí vykonať svoje posúdenie v troch krokoch:

(209)

Komisia overila, či poskytnutá pomoc bola v súlade so všeobecnými ustanoveniami usmernení. Toto posúdenie viedlo k týmto pripomienkam:

(210)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či investičný projekt predstavuje počiatočnú investíciu alebo či by sa mohol považovať za investíciu na obnovu.

(211)

Komisia zohľadnila pripomienky Portugalska uvedené v odôvodneniach 130 a 131, že investície vedú k rozšíreniu existujúceho podniku a zásadnej zmene výrobného programu existujúceho podniku a že investíciu možno preto považovať za počiatočnú investíciu, ktorá je vymedzená v bode 34 usmernení.

(212)

Nová jednotka na vákuovú destiláciu a zariadenie na ľahké krakovanie v Matosinhose a nová hydrokrakovacia jednotka v Sinese budú fungovať simultánne s pôvodnými predtým existujúcimi rafinérskymi jednotkami; preto investičný projekt nepredstavuje nahradenie, ale rozšírenie výrobného systému. Okrem toho v rámci investičného projektu dôjde k zmene rafinérií, pričom budú vybavené novými technologickými infraštruktúrami na premenu ťažších frakcií ropy na benzín a motorovú naftu.

(213)

Konkurent č. 1 nemá námietky proti tomu, že investícia má povahu počiatočnej investície, ale domnieva sa, že investícia predstavuje iba rozšírenie existujúceho podniku.

(214)

V dôsledku toho Komisia konštatuje, že investičný projekt predstavuje počiatočnú investíciu v zmysle bodu 34 RAG, a preto sa rušia pochybnosti o tom, či investičný projekt má povahu počiatočnej investície.

(215)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, či boli splnené požiadavky na formálny stimulujúci účinok vzťahujúce sa na pomoc ad hoc stanovené v bode 38 usmernení. Komisia vyjadrila najmä pochybnosti o tom, či písomné potvrdenie Portugalska, že pod podmienkou podrobného overenia investičný projekt spĺňa podmienky oprávnenosti stanovené v schéme (45), mohlo nahradiť požadované vyhlásenie o úmysle.

(216)

V bode 38 usmernení sa uvádza: „Je dôležité zabezpečiť, aby regionálna pomoc mala skutočný stimulujúci účinok pre investície, ktoré by sa inak v podporovaných oblastiach neuskutočnili. Pomoc môže byť preto poskytnutá v rámci programov pomoci vtedy, ak príjemca predložil žiadosť o poskytnutie pomoci a orgán zodpovedný za vykonávanie programu následne písomne potvrdil skutočnosť, že daný projekt v zásade spĺňa podmienky oprávnenosti ustanovené v programe, s tým, že táto otázka bude ďalej detailne preskúmaná, a táto žiadosť je podaná a potvrdenie vydané pred začatím prác na projekte. […]. V prípade ad hoc pomoci musí príslušný orgán pred začatím prác na projekte vydať vyhlásenie o úmysle poskytnúť pomoc, podmienené schválením opatrenia zo strany Komisie. Ak sa práca na projekte začne pred splnením podmienok ustanovených v tomto odseku, na pomoc nebude oprávnený celý projekt.“

(217)

„Začatie práce“ je vymedzené v poznámke pod čiarou č. 40 usmernení buď ako začatie stavebných prác alebo prvý záväzok firmy na objednávku zariadenia.

(218)

Komisia zohľadnila tieto konkrétne informácie, ktoré predložilo Portugalsko:

(219)

Komisia sa domnieva, že zmluvy o pomoci podpísané 10. marca 2008 medzi Portugalskom a spoločnosťou Petrogal a uverejnenie uznesení rady ministrov prijatých 6. marca 2008 v portugalskom úradnom vestníku (46) sú prinajmenšom rovnocenné s vyhlásením o úmysle a musia sa považovať za prísnejší dôkaz formálneho stimulujúceho účinku ako vyhlásenie o úmysle, ktoré sa vyžaduje v bode 38 usmernení. Tieto zmluvy o pomoci boli podpísané pred začatím prác na investičnom projekte.

(220)

Preto je Komisia toho názoru, že pochybnosti, pokiaľ ide o formálny stimulujúci účinok, boli odstránené.

(221)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o prínose investície pre regionálny rozvoj. V tejto súvislosti Komisia vyjadrila aj pochybnosti o nutnosti pomoci a zdôraznila, že „zbytočná pomoc pravdepodobne neprispeje k regionálnemu rozvoju a mohla by viesť k neprijateľnému narušeniu hospodárskej súťaže“ (47).

(222)

Konkurenti č. 1 a č. 2 uviedli, že spoločnosť Petrogal by pristúpila k realizácii investičného projektu aj bez pomoci. Podľa ich názoru je to produktívna investícia, ktorá je z hospodárskeho hľadiska stimulovaná nerovnováhou medzi ponukou motorovej nafty a dopytom po nej a možnosťou mať prístup k ťažšej a lacnejšej surovej rope. Všetky hospodárske subjekty v celej Európe realizujú podobné investície vo svojich rafinériách bez štátnej pomoci.

(223)

Preto je nutné posúdiť, či je pomoc nevyhnutná na vytvorenie skutočného stimulujúceho účinku, aby sa realizovala investícia, ktorá by sa inak neuskutočnila v týchto dvoch podporovaných regiónoch, alebo či by sa investičný projekt uskutočnil aj bez pomoci. V tejto súvislosti Komisia musí stanoviť, či pomoc zmenila správanie spoločnosti Petrogal tak, aby uskutočnila ďalšie investície v dotknutých regiónoch.

(224)

Zdá sa, že strategické rozhodnutie investovať bolo prijaté v roku 2006. Táto skutočnosť sa odrazila v dokumente, ktorý spoločnosť Galp Energia uverejnila v októbri 2006 (48). Ako je uvedené vo výročnej správe Galp Energia za rok 2006, predstavenstvo prijalo výkonné rozhodnutie týkajúce sa investičného projektu 23. januára 2007 (49) a 5. marca 2008 (teda po doručení vyhlásenia o oprávnenosti od vnútroštátnych orgánov z 23. januára 2007). Predstavenstvo prijalo operačné rozhodnutie o objednaní prvých zariadení súvisiacich s investičným projektom 14. marca 2008.

(225)

Portugalsko uviedlo, že spoločnosť Petrogal do roku 2008 nerealizovala investície v dôsledku svojej nedostatočnej finančnej životaschopnosti a že predstavenstvo spoločnosti Galp sa nakoniec rozhodlo pristúpiť k objednaniu zariadení a výstavbe až po tom, ako portugalská vláda prijala príslušné uznesenie rady ministrov.

(226)

Portugalsko tvrdí, že pre rozhodnutie spoločnosti Petrogal o investovaní bola rozhodujúca dostupnosť štátnej pomoci. Investičný projekt by sa bez pomoci nerealizoval. Spoločnosť Petrogal by realizovala alternatívny plán reštrukturalizácie zameraný na prispôsobenie jej rafinérskych činností zmenenému trhu a podmienkam súvisiacim s dodávkami surovej ropy. Okrem toho by sa použili dostupné finančné zdroje na investovanie do alternatívnych projektov mimo rafinérskej činnosti.

(227)

Portugalsko predložilo dokumenty patriace spoločnosti Petrogal, ktoré obsahujú analýzu očakávanej vnútornej miery návratnosti (IRR) investičného projektu, vážených priemerných kapitálových nákladov (WACC), ako aj zoznam možných alternatívnych investícií, ktoré by Galp Energia mohla uskutočniť s dostupným kapitálom.

(228)

Komisia sa domnieva, že dokumenty predložené predstavenstvu spoločnosti Galp 23. januára 2007 a 5. marca 2008 boli rozhodujúce na posúdenie nevyhnutnosti pomoci, keďže rozhodnutie predstavenstva vychádzalo z týchto dokumentov.

(229)

Podľa Portugalska výpočty predložené predstavenstvu spoločnosti Galp v roku 2008 ukázali, že IRR investičného projektu pri neexistencii pomoci bola [8 – 10] %. Táto IRR je výrazne nad WACC spoločnosti Petrogal [7 – 9] %.

(230)

Portugalsko však vysvetlilo, že rozhodnutia predstavenstva spoločnosti Galp vychádzali z prístupu založenom na minimálnej miere návratnosti (hurdle rate), ktorá bol zavedená už v roku 2002. Minimálna miera návratnosti alebo minimálna prijateľná návratnosť (minimum acceptable rate of return – MARR) je minimálna miera návratnosti projektu, ktorú je prijímateľ rozhodnutia ochotný prijať pred začatím projektu vzhľadom na jeho riziko a alternatívne náklady predchádzajúce iným projektom. Ďalšími výrazmi, ktoré sa používajú pre pojem „hurdle rate“, sú „cut-off rate“ alebo „benchmark rate“.

(231)

Od roku 2006 bola vnútorná minimálna miera návratnosti pre rafinérske činnosti stanovená na [110 – 150] % WACC, konkrétne na [10 – 12] %. Žiadne rozhodnutie o investovaní by sa normálne neprijalo, ak by vypočítaná IRR nepresiahla tento prah. V tomto prípade pomoc vedie k zvýšeniu IRR o [1 – 3] pb, z [8 – 10] % na [9 – 11] %, ako je uvedené v tabuľke 3 v odôvodnení 171 pre výpočty predložené predstavenstvu v roku 2008. Hoci IRR po zohľadnení poskytnutej pomoci zostáva výrazne pod vnútornou minimálnou mierou návratnosti, predstavenstvo spoločnosti Galp považovalo dodatočnú bezpečnostnú maržu vytvorenú pomocou za dostatočnú na konečné schválenie investičného projektu.

(232)

Minimálna miera návratnosti je nástroj, ktorý používajú spoločnosti v rozhodujúcich situáciách zahŕňajúcich väčšie úrovne rizika, a preto sa môžu líšiť v závislosti od rizika spojeného s projektmi. Minimálna miera návratnosti môže byť ovplyvnená aj menou, v ktorej sa vypočítava: v menových oblastiach s vysokými úrovňami inflácie je minimálna miera návratnosti vyššia než v oblastiach s cenovou stabilitou.

(233)

V rozhodnutiach o štátnej pomoci v oblasti regionálnej pomoci sa pri rozhodovaní o otázkach nevyhnutnosti a stimulujúcom účinku pomoci dosiaľ nevyužíval pojem „minimálna miera návratnosti“. Tento pojem sa neuvádza ani v oznámení o dôkladnom posúdení. Bol už použitý v obmedzenom počte rozhodnutí o štátnej pomoci (napríklad v rozhodnutí Komisie z 23. februára 2011 o štátnej pomoci N 204/2010, Švédsko – pomoc na výskum a vývoj pre spoločnosť Volvo Aero pre Trent XWB ICC, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), najmä ak boli prijaté na základe rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (50) a v prípade projektov zahŕňajúcich vysoké úrovne rizika.

(234)

Portugalsko zdôrazňuje, že investičný projekt sa vyznačuje mnohými rizikami, ktorými sa odôvodňuje použitie prístupu založeného na minimálnej miere návratnosti. Investičný projekt je najväčšou produktívnou investíciou, ktorá sa kedy v Portugalsku uskutočnila. Realizácia investičného projektu bude trvať niekoľko rokov. Odhadnúť náklady na investičný projekt je mimoriadne ťažké: Portugalsko v skutočnosti predložilo údaje preukazujúce, že odhady počiatočných nákladov sa v skutočnosti veľmi vážne presiahli. Keďže investičný projekt má dlhodobú orientáciu, je mimoriadne ťažké urobiť dlhodobé prognózy rafinérskych marží, najmä v prípadoch, keď sa v dlhodobom časovom horizonte môžu tradičné spaľovacie vozidlá nahradiť elektrickými alebo inými vozidlami.

(235)

V empirickej štúdii (51) z roku 2006, v ktorej sa analyzuje viac než 100 subjektívnych minimálnych mier návratnosti (najmä v prípade severoamerických spoločností), sa uvádza priemerná minimálna miera návratnosti 14,1 % a absolútny rozdiel medzi WACC a minimálnou mierou návratnosti 5 percentuálnych bodov, t. j. asi 155 % WACC. Ak sa zohľadnia tieto informácie, minimálna miera návratnosti, ktorú uplatnili Petrogal a Galp Energia pre rafinérske odvetvie, sa evidentne nejaví ako nadmerná.

(236)

Vzhľadom na tieto prvky, a najmä pri zohľadnení osobitných charakteristík odvetvia a prípadu (konkrétne význam príslušných rizík v súvislosti s veľkosťou investičného projektu a jeho dlhodobé využívanie) sa Komisia domnieva, že minimálna miera návratnosti môže byť zohľadnená pri rozhodovaní o tom, či pomoc bola nevyhnutná ako stimul na uskutočnenie investičného projektu.

(237)

Konkurenti č. 1 a č. 2 potvrdili, že v prípade rafinérskych činností neexistuje žiadna odvetvová referenčná hodnota. Konkurent č. 1 však uviedol, že 10 % referenčnú hodnotu (konkrétne návratnosť) by považoval za dostatočnú na realizáciu investičného projektu. Komisia poznamenáva, že táto 10 % referenčná hodnota je veľmi podobná IRR po poskytnutí pomoci, ktorá bola predložená predstavenstvu spoločnosti Galp v roku 2008 [9 – 11] %. Komisia sa preto domnieva, že pomoc nepresahuje sumu, ktorú by konkurent považoval za nevyhnutnú na dosiahnutie prijateľnej IRR.

(238)

Zdá sa teda, že opatrenie pomoci približuje vypočítanú vnútornú mieru návratnosti (IRR) k minimálnej miere návratnosti spoločnosti Petrogal a k referenčnej hodnote, ktorú uviedol konkurent č. 1. Po poskytnutí pomoci nepresahuje IRR minimálnu mieru návratnosti spoločnosti Petrogal ani referenčnú hodnotu konkurenta, čo svedčí o tom, že pomoc nebola nadmerná. Skutočnosť, že rozhodnutie o investícii bolo prijaté v roku 2008 v situácii, keď IRR po poskytnutí pomoci bola stále výrazne pod samotnou vyhlásenou kritickou hodnotou, nie je dostatočná na to, aby sa spochybnil význam minimálnej miery návratnosti. Z predchádzajúcich vyhlásení predstavenstva spoločnosti Galp je zrejmé, že si uvedomovalo strategický význam investičného projektu pre zastavenie klesajúcich rafinérskych marží. Aj keď minimálna miera návratnosti nebola úplne dosiahnutá, zdá sa, že tento strategický prvok bol dostatočný na odôvodnenie obmedzenej odchýlky od minimálnej miery návratnosti.

(239)

V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že pomoc bola nevyhnutná ako investičný stimul a nepresiahla sumu potrebnú na uvedený účel. V tejto súvislosti nie je úplne správne tvrdiť, že všetky hospodárske subjekty v celej Európe realizovali podobné investície vo svojich rafinériách bez štátnej pomoci. Napríklad Komisia analyzovala ďalšie opatrenia pomoci v prípade podobných investícií. Bol to najmä prípad v rozhodnutí Komisie o štátnej pomoci N 283/2004 (52), ktorý sa týkal destilačnej hydrokrakovacej jednotky.

(240)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia, odvolávajúc sa na bod 10 usmernení, vyjadrila pochybnosti o prínose pomoci a investičného projektu pre regionálny rozvoj, pričom zdôraznila obmedzený počet (150) vytvorených pracovných miest v porovnaní s výškou pomoci (160 miliónov EUR), a o tom, či očakávaný prínos pre regionálny rozvoj skutočne prevážil odvetvové účinky vyplývajúce z pomoci.

(241)

Komisia poznamenáva, že ako zdôraznil aj konkurent č. 1, výška pomoci pripadajúca na jedno vytvorené pracovné miesto skutočne výrazne presahuje úroveň pomoci pripadajúcej na pracovné miesto v predchádzajúcich nedávnych prípadoch pomoci ad hoc (pozri odôvodnenie 89). V niekoľkých záporných rozhodnutiach (53) bol prijatý záver o nedostatočnom prínose pre regionálny rozvoj na základe počtu vytvorených pracovných miest.

(242)

Portugalsko uznáva, že výška pomoci pripadajúca na priamo vytvorené pracovné miesto je veľmi vysoká; to však možno vysvetliť tým, že investičný projekt má povahu kapitálového stimulu, čo je charakteristické pre odvetvové investície: Komisia v minulosti schválila individuálne notifikovateľné žiadosti schém pomoci pre toto odvetvie dokonca s ešte vyššou sumou pomoci pripadajúcou na vytvorené pracovné miesto (54). Portugalsko sa domnieva, že by sa mali zohľadniť iné faktory ako pomoc pripadajúca na priame pracovné miesto, napríklad význam vytvorenia nepriamych pracovných miest, dočasných pracovných miest, a ďalšie súvisiace aspekty.

(243)

Komisia v predchádzajúcich rozhodnutiach vždy zohľadnila vytvorenie priamych pracovných miest. Okrem toho vytvorenie nepriamych pracovných miest bolo zohľadnené v niekoľkých rozhodnutiach (55).

(244)

Portugalsko spočiatku tvrdilo, že každé priamo vytvorené (alebo stratené) pracovné miesto by viedlo k vytvoreniu aj troch nepriamych pracovných miest. Pomer 3 : 1 bol odôvodnený uvedením odkazu na iné portugalské prípady v tom istom výrobnom odvetví (56), v prípade ktorých Komisia v minulosti uznala podobné alebo vyššie pomery. Potenciál vytvoriť nepriame pracovné miesta vyplýva z činnosti údržby, čo je pravdepodobne oblasť trhu, ktorá bude mať najväčší prospech z projektu. Bol by to následok zvýšenej technologickej zložitosti rafinérií, ktorá bude viesť k tomu, že subdodávateľské služby budú vyžadovať čoraz viac špecializovaných pracovníkov a technikov.

(245)

Portugalsko podporilo svoje tvrdenie tým, že sa odvolalo na nedávny pracovný dokument Komisie týkajúci sa petrochemického odvetvia (57), v ktorom sa uvádza, že hoci toto výrobné odvetvie zamestnáva priamo iba 100 000 ľudí v EÚ, možno predpokladať, že od rafinérskeho odvetvia v EÚ je priamo závislých 400 000 až 600 000 pracovných miest. V tom istom dokumente sa v poznámke pod čiarou č. 41 uvádza ďalších 600 000 pracovných miest v oblasti logistiky a obchodu. Na základe týchto vyhlásení by sa mohol odôvodniť vyšší pomer než 3 : 1, konkrétne 4 : 1 až 6 : 1, a pri zohľadnení vytvorenia pracovných miest v oblasti logistiky a obchodu dokonca pomer 12 : 1.

(246)

Portugalsko takisto uviedlo, že v prípade alternatívneho scenára „bez pomoci a bez projektu“ by spoločnosť Petrogal reštrukturalizovala svoje rafinérie a znížila počet pracovníkov, pričom by došlo k strate 160 priamych pracovných miest. Preto by Komisia vo svojom posúdení prínosu pomoci pre regionálny rozvoj mala zohľadniť skutočnosť vytvorenia alebo udržania 310 priamych pracovných miest (58) a približne 930 (59) až 3 720 nepriamych pracovných miest, ktoré by nakoniec vyplynuli z investičného projektu, čím by sa zmiernila nadmerná výška pomoci pripadajúca na priame pracovné miesto.

(247)

Portugalsko okrem toho zdôraznilo, že investičný projekt predstavuje najväčšiu jedinú investíciu, aká sa kedy realizovala v Portugalsku, a že prispeje k vytvoreniu 3 000 dočasných pracovných miest v dotknutých regiónoch počas fázy výstavby.

(248)

Okrem toho v predchádzajúcich rozhodnutiach (60), ktorými sa schválila regionálna pomoc ad hoc, sa Komisia odvolala na význam týchto faktorov:

Tieto faktory sú určite pozitívnymi prvkami, ktoré by sa mohli zohľadniť pri posudzovaní prínosu pomoci a investičného projektu pre regionálny rozvoj v Portugalsku.

(249)

Pripomienky Portugalska a niekoľkých zainteresovaných strán sa teda týkajú ďalších dôležitých prínosov pre regionálny rozvoj v zmysle sociálneho vplyvu a vplyvu na životné prostredie, zvýšenej odbornej prípravy a protokolov s inštitúciami vyššieho vzdelávania.

(250)

Portugalsko sa odvolalo aj na rozvoj dodávateľského reťazca a vplyv výstavby nových jednotiek na vnútroštátnu priemyselnú štruktúru s dosahom na stavebníctvo, stavebné práce a strojárstvo. To je určite pozitívny vplyv, ale je buď iba dočasný, alebo má všeobecnú povahu (pozri odôvodnenie 154).

(251)

Komisia zohľadňuje časovo neobmedzené, pozitívne externé vplyvy investičného projektu v dotknutých regiónoch, ktoré uviedlo Portugalsko. Najmä očakávaná dlhá životnosť rafinérií (očakáva sa, že budú v prevádzke minimálne 30 rokov), pozitívny vplyv na subdodávateľské odvetvie, značný objem odbornej prípravy a počet protokolov so školami a univerzitami poukazujú na význam rafinérií v dotknutých regiónoch. Aj keby veľká časť týchto pozitívnych externých vplyvov už existovala ako dôsledok dlhodobej existencie rafinérií, možno súhlasiť s tým, že investície určite posilnia úlohu prítomnosti spoločnosti Petrogal v Sinese aj v oblasti Oporto.

(252)

Portugalsko predložilo aj analýzu projektu pomoci z hľadiska nákladov a prínosov. Cieľom analýzy nákladov a prínosov je prekročiť hranicu analýzy životaschopnosti projektu vykonanú investorom a zohľadniť všetky (znížené) sociálne náklady a prínosy vyplývajúce z projektu. V tejto súvislosti sa v analýze nákladov a prínosov vyčísľujú očakávané prínosy vrátane výšky daní z priameho a nepriameho zamestnania, prínosu, ktorý predstavuje skutočnosť, že sa predíde nezamestnanosti (prostredníctvom záchrany pracovných miest), výšky spotrebných daní, ďalších príjmov pre prístav Leixões, priamej podpory pre miestne spoločenstvá atď.

(253)

V analýze nákladov a prínosov sa dospelo k záveru, že pomoc je pre Portugalsko veľmi prospešná. Samozrejme geografický rozsah analýzy nákladov a prínosov presahuje hranicu regiónov Norte a Alentejo, ktoré sú priamo dotknuté investičným projektom. Ak je však vnútroštátny prínos primerane prenesený do príslušných regiónov podľa ich príslušnej hospodárskej závažnosti, regióny Norte a Alentejo získajú 34,8 % tohto vnútroštátneho prínosu.

(254)

Portugalsko takisto zdôraznilo, že pomoc a výsledná investícia mali užitočný vplyv aj v iných oblastiach politiky než v oblasti regionálneho rozvoja. Portugalsko trvalo na strategickom význame investičného projektu na vnútroštátnej úrovni a jeho dôležitosti pre bezpečnosť dodávok energie v Európe. Tento užitočný vplyv zahŕňa zníženú závislosť od dovozu, reakciu na rastúci dopyt po motorovej nafte, zlepšenie energetickej účinnosti v oboch rafinériách a pozitívny vplyv na životné prostredie. Tieto argumenty nemožno zohľadniť pri posudzovaní prínosu pomoci pre regionálny rozvoj.

(255)

Napriek zdanlivo zrejmej neprimeranej výške pomoci pripadajúcej na priamo vytvorené pracovné miesto, pozitívne nepriame vplyvy (nepriame pracovné miesta, externé účinky, vytvorenie pracovných miest s vysokými príjmami, posilnenie ľudského kapitálu, zlepšenie sociálneho blahobytu) poukazujú na prínos pre regionálny rozvoj regiónov Alentejo a Norte, ktorý nemožno považovať za zanedbateľný. Komisia preto považuje svoje počiatočné pochybnosti o prínose pomoci pre regionálny rozvoj za odstránené.

(256)

Okrem toho nasledujúce časti o uplatňovaní bodu 68 písm. a) a b) ukazujú, že negatívne vplyvy pomoci na odvetvie sú obmedzené, keďže trhy dotknuté investičným projektom nie sú nedostatočne výkonné, to znamená, že nie sú v absolútnom alebo relatívnom poklese. Petrogal okrem toho nemá veľký podiel na relevantnom trhu priamo z rafinérie, ktorý by sa mohol zneužiť prostredníctvom správania obmedzujúceho hospodársku súťaž. Nahradenie dovozu ťažkej nafty odvetvím výroby aromatických uhľovodíkov má obmedzené vplyvy na dodávateľov v EHP. Komisia preto považuje svoje počiatočné pochybnosti, že negatívne vplyvy pomoci na odvetvie nie sú prevážené jej očakávaným prínosom pre regionálny rozvoj za odstránené.

(257)

V súlade s bodom 9 usmernení Petrogal nie je spoločnosť v ťažkostiach v zmysle oznámenia Komisie: Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (61).

(258)

V súlade s bodom 39 usmernení vlastný príspevok spoločnosti Petrogal k oprávneným výdavkom je nad 25 % (pozri odôvodnenie 36).

(259)

V súlade s bodom 50 usmernení sú oprávnené výdavky investičného projektu vypočítané na základe oprávnených investičných nákladov (pozri odôvodnenie 35).

(260)

V súlade s bodmi 71 – 75 usmernení sa dodržiavajú pravidlá kumulácie pomoci (pozri odôvodnenie 43).

(261)

V súlade s bodom 40 usmernení sa pomoc poskytuje pod podmienkou, že Petrogal udrží investičný projekt v príslušných regiónoch počas minimálneho obdobia piatich rokov po jeho dokončení.

(262)

Komisia sa preto domnieva, že pomoc je v súlade so všeobecnými ustanoveniami usmernení.

(263)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či investičný projekt možno považovať za jediný v zmysle bodu 60 usmernení napriek tomu, že rafinérie nie sú v bezprostrednej geografickej blízkosti.

(264)

Hoci medzi týmito dvoma rafinériami neexistuje bezprostredná geografická blízkosť, Portugalsko sa domnieva, že medzi nimi existujú silné hospodárske, funkčné a strategické väzby. Bez investovania do jednotky na vákuovú destiláciu v Matosinhose by nebola možná súvisiaca investícia do hydrokrakovacieho zariadenia v Sinese v dôsledku rizika častých nedostatkov na trhu s vákuovým plynovým olejom (surovina na hydrokrakovanie). Portugalsko sa preto domnieva, že rafinérie sú pre silné funkčné väzby ekonomicky nedeliteľné.

(265)

Konkurent č. 1 spochybňuje tento prístup, pretože sa domnieva, že dlhodobý hmotný majetok investičného projektu je ekonomicky deliteľný.

(266)

V jednej z pripomienok tretích strán doručených v reakcii na rozhodnutie o začatí konania bolo uvedené, že zvýšenie výroby ťažkej nafty je rozhodujúce na realizáciu investície skupinou La Seda v Sinese. Komisia overila, či by investícia zo strany La Seda mohla predstavovať jediný investičný projekt spolu s investíciou do rafinérie v Matosinhose. Portugalsko potvrdilo, že zvýšenú výrobu ťažkej nafty bude využívať výlučne Petrogal na vnútorné účely a že ťažká nafta sa nebude predávať tretím stranám. Komisia preto dospela k záveru, že investičný projekt nepredstavuje jediný investičný projekt spolu s investičným projektom La Seda.

(267)

Bod 60 usmernení sa týka investičných projektov, ktoré sú umelo rozdelené na podprojekty, aby sa predišlo mechanizmu znižovania, ktorým sa znižuje maximálna intenzita pomoci, ktorá sa môže uplatniť na investičné projekty nad 50 miliónov EUR. V tomto konkrétnom prípade Komisia overila, či uplatnená intenzita pomoci (12,43 % čistej aktuálnej hodnoty) je pod úrovňou maximálnej intenzity pomoci, ktorá sa mala uplatniť v prípade, že sa investičný projekt považuje za jediný (14,28 % čistej aktuálnej hodnoty), a preto nižšia než maximálna intenzita pomoci, ktorú mohli samostatne využiť tieto dva projekty. Preto bola maximálna intenzita pomoci, dokonca aj v prípade jediného investičného projektu, dodržaná a Komisia dospela k záveru, že nie je nutné rozhodovať o tom, či tieto dva projekty v Sinese a Matosinhose predstavujú jediný investičný projekt napriek svojej geografickej vzdialenosti, keďže táto otázka nemá vplyv na posúdenie zlučiteľnosti pomoci podľa usmernení.

(268)

Výpočet intenzity pomoci podľa bodu 67 usmernení závisí od toho, či sa investičný projekt považuje za jediný, alebo skôr za dva samostatné investičné projekty. V prípade, že ide o dva samostatné projekty, ak sa investície do týchto dvoch lokalít posudzujú samostatne, potom vo výpočte intenzity pomoci by sa zohľadnili dva rôzne štandardné stropy regionálnej pomoci, ktoré možno uplatniť v prípade Sines (40 %) a v prípade Matosinhos (30 %).

(269)

Ako oznámilo Portugalsko, celkové plánované oprávnené náklady na investičný projekt predstavujú sumu 1 058 934 146 EUR ([ ] EUR v prípade investícií do rafinérie v Sinese a [ ] EUR v prípade rafinérie v Matosinhose) v nominálnej hodnote.

(270)

Čistá aktuálna hodnota investície do rafinérie v Sinese predstavuje [ ] EUR v prípade plánovanej výšky pomoci [ ] EUR v čistej aktuálnej hodnote, čo zodpovedá intenzite pomoci pre túto rafinériu 13,12 % ekvivalentu hrubého grantu (gross grant equivalent – GGE), ktorá je nižšia než upravená maximálna intenzita pomoci 15,94 %.

(271)

Čistá aktuálna hodnota investície do rafinérie v Matosinhose predstavuje [ ] EUR v prípade plánovanej výšky pomoci [ ] EUR v čistej aktuálnej hodnote, čo zodpovedá intenzite pomoci pre túto rafinériu 10,66 % ekvivalentu hrubého grantu, ktorá je nižšia než upravená maximálna intenzita pomoci 14,68 %.

(272)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia skontrolovala intenzitu pomoci v týchto dvoch regiónoch, ktorá je odlišná a predstavuje 40 % v Sinese a 30 % v Matosinhose, a prepočítala maximálnu intenzitu pomoci prostredníctvom porovnania intenzít pomoci pri primeranom zohľadnení investície (v čistej aktuálnej hodnote) v príslušnom regióne s celkovou investíciou. Výsledkom by bola intenzita pomoci 37,18 %, ktorá zodpovedá upravenej maximálnej intenzite pomoci 14,21 %.

(273)

Aj keby sa investičný projekt považoval za jediný, čistá aktuálna hodnota celkových investičných nákladov by predstavovala sumu 974 064 894 EUR. Celková plánovaná pomoc by predstavovala sumu 121 091 314 EUR v čistej aktuálnej hodnote, čo zodpovedá intenzite pomoci 12,43 % GGE, čo je pod úrovňou predtým vypočítanej upravenej maximálnej intenzity pomoci 14,21 %.

(274)

Keďže intenzita pomoci v GGE by viedla k hodnote pod upravenou maximálnou intenzitou pomoci pri zohľadnení pravidiel znižovania, Komisia sa domnieva, že navrhovaná intenzita pomoci pre investičný projekt je v súlade s bodom 67 usmernení.

(275)

Portugalsko prisľúbilo, že maximálna výška pomoci a maximálna intenzita pomoci stanovené v tomto rozhodnutí nebudú presiahnuté, a to ani v prípade nižších alebo zvýšených oprávnených výdavkov.

(276)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti v prípade určitých otázok týkajúcich sa posúdenia pomoci v súlade s pravidlami stanovenými v bode 68 písm. a) a b) usmernení. Išlo o tieto otázky:

(277)

V odôvodneniach 278 až 311 Komisia opätovne posudzuje, či prahy testov v bode 68 písm. a) a b) sú presiahnuté s cieľom rozhodnúť, či je nevyhnutné dôkladné posúdenie investičného projektu. Po prvé sa preskúmajú dotknuté výrobky a výrobky považované za výrobky dotknuté investičným projektom. Po druhé sa stanovia výsledné relevantné tovarové trhy. Po tretie sa analyzuje, či by sa posúdenie malo urobiť na úrovni priamo z rafinérie, na úrovni maloobchodného alebo veľkoobchodného trhu. V odôvodneniach 312 až 344 je stanovený tovarový trh a relevantný geografický trh; po tomto kroku nasleduje posúdenie dotknutého tovarového trhu vzhľadom na podiel spoločnosti Petrogal na relevantnom trhu. Nakoniec sa analýza zameriava na to, či zvýšenie kapacity výrobkov presahuje 5 % príslušnej zdanlivej spotreby v EHP na trhu, na ktorom je rast zdanlivej spotreby v EHP pre dotknuté výrobky nedostatočne výkonný.

(278)

Bod 69 usmernení znie takto: „Dotknutým výrobkom je obvykle výrobok súvisiaci s investičným projektom. Ak sa projekt týka medziproduktu a podstatná časť výroby nie je predávaná na trhu, dotknutý výrobok môže zahŕňať nadväzujúci výrobok…“. V poznámke pod čiarou č. 64 uvedeného bodu sa uvádza, že „ak investičný projekt zahŕňa výrobu niekoľkých rozdielnych výrobkov, je potrebné vziať do úvahy každý výrobok“.

(279)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia označila motorovú naftu a ťažkú naftu za výrobky priamo dotknuté investičným projektom. Keďže je zjavné, že spoločnosť Petrogal použila celú výrobu ťažkej nafty na výrobu derivátov nafty, aj deriváty nafty sa považovali za dotknutý výrobok. Komisia prijala aj uistenie Portugalska, že ostatné horizontálne súvisiace výrobky vyrobené rafinériami (benzín, LPG, palivový olej, palivo pre prúdové motory a asfalt) neboli ovplyvnené investičným projektom.

(280)

Komisia poznamenáva, že vysvetlenie Portugalska, že rafinérie pracujú na základe funkcie výroby viacerých výrobkov, v prípade ktorej sa vstupná surovina, surová ropa, mení na viaceré medziprodukty (napríklad ťažkú naftu, vákuový plynový olej) a konečné výrobky (napríklad benzín, motorovú naftu). Mnohé z medziproduktov sa okamžite znovu použijú v rámci rôznych stupňov rafinérskeho procesu ako vstupné suroviny („východisková surovina“), zatiaľ čo ostatné sa predávajú na trhu alebo používajú ako vstupné suroviny pre petrochemické odvetvie prvej generácie, napríklad ťažká nafta na výrobu aromatických uhľovodíkov. Technická funkcia výroby závisí najmä od druhu použitej surovej ropy (nie všetky druhy surovej ropy možno spracúvať v daných zariadeniach) a presného technického usporiadania rafinérie. Rafinéria maximalizujúca zisk sa snaží optimalizovať svoje zisky v prípade celého spektra výrobkov, takzvanej rafinérskej marže, prostredníctvom úpravy výroby rôznych výstupov pri zohľadnení technických obmedzení vyplývajúcich z výrobnej funkcie (a druhu použitej surovej ropy) a vstupných a výstupných cien. Možnosti na úpravu usporiadania existujúcej rafinérie bez ďalších investícií sú však mimoriadne obmedzené.

(281)

Rafinérske odvetvie čelí v poslednom desaťročí štrukturálnym zmenám. Ľahšie druhy surovej ropy sú čoraz vzácnejšími a sa čoraz viac nahrádzajú ťažšími druhmi surovej ropy. Zároveň na trhu rýchlo rastie dopyt po motorovej nafte (ktorá je čoraz bežnejšou náhradou za benzín ako pohonnej látky). Naopak, dopyt po vykurovacom oleji, ktorý sa používa na výrobu elektrickej energie a v námornej doprave, klesá a očakáva sa, že sa bude ďalej znižovať (keďže sa v týchto prípadoch použitia nahrádza technológiami, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu). EÚ je čistým dovozcom motorovej nafty a vývozcom benzínu (najmä na trh USA, ktorý sa má podľa očakávaní zmenšiť).

(282)

Ako vysvetlilo Portugalsko a ako potvrdili konkurenti č. 1 a č. 2, hospodárskym stimulom pre investičný projekt je na jednej strane umožniť, aby rafinérie spracúvali ťažšie druhy surovej ropy, a na strane druhej zmeniť ich usporiadanie tak, aby rafinérie vyrábali viac motorovej nafty a menej vykurovacieho oleja.

(283)

Ako je opísané v oddiele 2.2, motorová nafta a ťažká nafta sú výrobky, ktoré sú priamo dotknuté investičným projektom. Investičný projekt v skutočnosti prispeje k zvýšeniu výroby motorovej nafty (na úkor vykurovacieho oleja), ako aj výroby ťažkej nafty, ktorá je podľa Portugalska nevyhnutným technicky spôsobeným vedľajším účinkom. Komisia pripomína uistenie Portugalska, že ostatné horizontálne súvisiace výrobky vyrábané rafinériami (benzín, LPG, palivový olej, palivo pre prúdové motory a asfalt) nie sú ovplyvnené investičným projektom.

(284)

Komisia však v konaní vo veci formálneho zisťovania zistila, že investícia do novej jednotky na vákuovú destiláciu a nového zariadenia na ľahké krakovanie v Matosinhose bude viesť aj k výrobe vákuového plynového oleja. Zvýši sa výroba motorovej nafty v rafinérii v Sinese, v ktorej nová hydrokrakovacia jednotka bude využívať ako vstupnú surovinu vákuový plynový olej vyrobený v rafinériách v Matosinhose a Sinese. V dôsledku toho sa aj vákuový plynový olej musí považovať za výrobok priamo dotknutý investíciou, pretože investičný projekt bude viesť k značnému nárastu jeho výroby v rafinérii v Matosinhose.

(285)

Portugalsko uviedlo, že vákuový plynový olej sa bude používať výlučne ako vstupná surovina pre hydrokrakovacie zariadenie v Sinese. Preto by sa mal považovať za medziprodukt na zvýšenú výrobu motorovej nafty a nemal by sa posudzovať samostatne. Portugalsko takisto uviedlo, že nevyhnutná stabilná a bezpečná dodávka vstupnej suroviny pre hydrokrakovacie zariadenie takej veľkosti, aké sa nachádza v Sinese, by sa nemohla zabezpečiť nákupom potrebných množstiev na trhu. Je to v dôsledku veľmi obmedzenej veľkosti a veľkej nestálosti na otvorenom trhu s vákuovou vstupnou surovinou, na spotovom trhu. V dôsledku toho nie je v prípade dodávok vákuového plynového oleja z Matosinhosu do Sinese vylúčená žiadna dodávka od potenciálnej tretej strany.

(286)

Komisia uznáva, že vákuový plynový olej sa považuje za medziprodukt a že značná časť výroby vákuového plynového oleja sa nepredáva na trhu (pričom sa nevylučujú dodávky od potenciálnej tretej strany). V tomto prípade, ako je stanovené v bode 69 usmernení, možno vyvodiť záver, že pokiaľ ide o novú vákuovú destilačnú jednotku a nové zariadenie na ľahké krakovanie v Matosinhose, dotknutým výrobkom je nadväzujúci výrobok, konkrétne motorová nafta.

(287)

Komisia takisto poznamenáva, že konkurent č. 1 sa domnieva, že zvyšky z hydrokrakovania by sa mohli považovať za výrobok dotknutý investičným projektom (pozri odôvodnenie 92). Keďže Portugalsko vysvetlilo, že v dôsledku využitia izokrakovacej technológie je výroba týchto zvyškov takmer nevýznamná (pozri odôvodnenie 183), Komisia nepovažuje zvyšky z hydrokrakovania za dotknutý výrobok.

(288)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či motorová nafta a nafta sú jedinými dotknutými výrobkami, pričom poukazuje na skutočnosť, že naftu možno považovať za medziprodukt v zmysle bodu 69 usmernení a že deriváty nafty by mohli byť výrobkami považovanými za dotknuté výrobky, v prípade ktorých by sa pravdepodobne museli vykonať testy podľa bodu 68 písm. a) a b).

(289)

Portugalsko predložilo tieto vysvetlenia:

(290)

Komisia poznamenáva, že konkurent č. 1 sa domnieva, že ťažká nafta je medziprodukt a že pri posudzovaní by medzi dotknuté výrobky mali byť zahrnuté deriváty nafty.

(291)

Aby bolo možné rozhodnúť o tom, či sa v prípade derivátov nafty musí urobiť test uvedený v bode 68 písm. a) a b) usmernení, je nevyhnutné poskytnúť výklad znenia bodu 69 usmernení. V bode 69 sa stanovuje, že dotknutý výrobok môže byť nadväzujúcim výrobkom vtedy, ak výrobok spojený s investíciou je medziproduktom a podstatná časť jeho výroby sa nepredáva na trhu. Toto znenie je zamerané na prípady, keď sa na trhu s medziproduktami nepociťuje narušujúci účinok pomoci na konkurentov alebo sa pociťuje iba čiastočne, a prenáša sa na trh s konečnými výrobkami. Na základe informácií, ktoré poskytlo Portugalsko o vymedzení dotknutých výrobkov, sa Komisia domnieva, že pomoc nemá vplyv na objemy výroby ani na výrobné náklady, ani na správanie spoločnosti Petrogal pri stanovení ceny aromatických uhľovodíkov zo zariadenia na ich výrobu. Okrem toho množstvo ďalšej ťažkej nafty vyrobenej v Sinese má iba malý význam v porovnaní s celkovým množstvom ťažkej nafty použitým na výrobu reforméra. Komisia sa preto domnieva, že trhy s aromatickými uhľovodíkmi nie sú ovplyvnené pomocou na investičný projekt alebo sú ňou ovplyvnené iba nepriamo a veľmi nevýznamne (prostredníctvom nepriameho zníženia dovoznej ceny nafty, pozri ďalší oddiel).

(292)

Komisia sa preto domnieva, že v prípade trhov s aromatickými uhľovodíkmi nie je vhodné vykonať testy stanovené v bode 68 písm. a) a b).

(293)

Komisia sa súčasne domnieva, že pomoc môže ovplyvniť trh s naftou, pretože investičný projekt umožňuje nahradiť dovoz a núti dodávateľov, aby hľadali iné príležitosti na trhu s ťažkou naftou. Komisia preto vykonala testy stanovené v bode 68 písm. a) a b), pokiaľ ide o ťažkú naftu ako dotknutý výrobok.

(294)

V bode 69 usmernení sa stanovuje, že relevantný tovarový trh zahŕňa dotknutý výrobok a výrobky, ktoré spotrebiteľ (z dôvodu vlastností výrobku, cien a určeného účelu použitia) alebo výrobca (prostredníctvom flexibility výrobných zariadení) považuje za jeho náhrady.

(295)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia nemohla vyvodiť záver o relevantnom trhu s dotknutým výrobkom (dotknutými výrobkami) v dôsledku ťažkostí s konečným stanovením zoznamu dotknutých výrobkov.

(296)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že zo strany spotrebiteľa neexistujú žiadne náhrady za motorovú naftu. Z dodávateľského hľadiska sa však objavili pochybnosti týkajúce sa nahraditeľnosti vo výrobe motorovej nafty, keďže flexibilita výrobných zariadení by mohla viesť k výrobe iných druhov výrobkov (najmä benzínu) zmenou usporiadania rafinérií.

(297)

Aby sa rozptýlili tieto pochybnosti, Portugalsko tvrdilo, že rozhodnutie Komisie o koncentrácii (64), ktoré citovala Komisia, sa odvolalo na odlišný kontext, keď nerovnováha medzi ponukou a dopytom na trhu s benzínom a trhu s motorovou naftou bola oveľa menej dôležitou ako v súčasnosti, a kvôli tomu úroveň flexibility na úrovni prechodu medzi výrobou týchto dvoch výrobkov bola stále k dispozícii. Podľa Portugalska sa však od roku 2000, keď sa začal významne zvyšovať dopyt po motorovej nafte, tieto úrovne výberu sa skončili a v súčasnosti neexistuje žiadna ďalšia kapacita na uspokojenie tohto dopytu.

(298)

Aj keď toto vysvetlenie úplne nevylučuje možnosť, že by sa zariadenia na výrobu motorovej nafty mohli použiť na výrobu benzínu, zdá sa nereálne predpokladať, že podnik by mohol vynaložiť viac než 1 miliardu EUR na zvýšenie svojej kapacity na výrobu benzínu, keď v Európe existuje nadmerná ponuka, pokiaľ ide o výrobu tejto komodity. Rôzne štúdie (65) poukazujú na pokles dopytu po benzíne a zvyškovom palivovom oleji a na zvýšenie dopytu po motorovej nafte na európskom trhu s motorovým palivom. Táto zmena v štruktúre dopytu viedla k tomu, že rafinérie vyrábali nadmerné objemy výrobkov, v prípade ktorých dopyt a hodnota klesali, a nedostatočné objemy výrobkov, v prípade ktorých dopyt a hodnota rástli (66). Predpokladá sa, že spotreba benzínu v Európe sa v období rokov 2010 až 2030 výrazne zníži v dôsledku prechodu od vozidiel s benzínovým pohonom k vozidlám s naftovým pohonom a zavedenia alternatívnych zdrojov energie. V dostupných štúdiách sa takisto uvádza, že dopyt po benzíne sa zníži v dôsledku využívania energeticky účinnejších vozidiel v USA (hlavný vývozný trh s európskymi prebytkami) a očakávanej budúcej úlohy elektrických vozidiel.

(299)

Komisia sa preto domnieva, že v tomto konkrétnom prípade, pre tento druh investície a z hľadiska strednodobého smeru vývoja trhu s výrobkami by dotknutým výrobkom mala byť aj zo strany ponuky motorová nafta.

(300)

V súlade s diskusiou o dotknutých výrobkoch druhým relevantným tovarovým trhom, o ktorom by sa malo diskutovať, je trh s ťažkou naftou. V rafinérii v Sinese je výroba ťažkej nafty vedľajším produktom výroby motorovej nafty, ktorá je stimulom investície. Ťažká nafta sa používa na výrobu veľmi širokého spektra chemických výrobkov, nielen vo výrobe aromatických uhľovodíkov. V prípade jej všeobecného účelu použitia ju nemožno nahradiť žiadnou inou náhradou. Komisia je preto toho názoru, že relevantným tovarovým trhom je trh s ťažkou naftou, pokiaľ ide o testy stanovené v bode 68 písm. a) a b).

(301)

Komisia sa preto domnieva, že relevantnými tovarovými trhmi, pokiaľ ide o testy stanovené v bode 68 písm. a) a b), sú tovarové trhy s motorovou naftou a ťažkou naftou. Na informačné účely budú uvedené aj údaje o derivátoch nafty.

(302)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia nemohla vyvodiť záver o tom, či tieto trhy by mali byť posúdené na úrovni priamo z rafinérie, na veľkoobchodnej, alebo maloobchodnej úrovni.

(303)

Konkurenti č. 1 a č. 2 sa domnievajú, že relevantný tovarový trh by mal byť rozšírený o maloobchodný a veľkoobchodný predaj motorovej nafty (pozri odôvodnenia 93 a 116). Portugalsko sa domnieva, že v prípadoch štátnej pomoci je správnou úrovňou posúdenia úroveň priamo z rafinérie. V ustanoveniach usmernenia sa nestanovuje, na ktorej úrovni by sa mali uskutočniť testy stanovené v bode 68 písm. a) a b) usmernení, a najmä test podľa bodu 68 písm. a).

(304)

V závislosti od problému, ktorý sa má analyzovať, a hlavnej teórie ujmy sa v rámci politiky hospodárskej súťaže posudzuje konkurenčná situácia trhov na rôznych úrovniach – na úrovni výroby, distribúcie (veľkoobchod) a maloobchodu. Účastníkmi na trhu sú napríklad automobilové odvetvie, spotrebitelia a jednotliví obchodníci s motorovými vozidlami na maloobchodnej úrovni, obchodníci s motorovými vozidlami a distribútori na veľkoobchodnej úrovni a distribútori a výrobcovia na úrovni výroby. V prípade výrobkov dotknutých týmto rozhodnutím sú účastníkmi na trhu napríklad vlastníci áut a čerpacie stanice v prípade maloobchodného trhu, čerpacie stanice a distribútori v prípade veľkoobchodného trhu a rafinérie a distribútori v prípade trhu predaja výrobkov priamo z rafinérie.

(305)

Úroveň výroby zodpovedá v tomto rozhodnutí úrovni priamo z rafinérie. Portugalsko potvrdilo, že trh predaja výrobkov priamo z rafinérie je rovnocenný s celým trhom s motorovou naftou. Podľa Portugalska pojem „predaj priamo z rafinérie“ zahŕňa všetok predaj uskutočnený vo veľkých objemoch na úrovni miesta (priamo pri bráne rafinérie) ropným spoločnostiam (vrátane vlastných spoločností Galp Energia), obchodníkom, priekupníkom alebo veľkým priemyselným spotrebiteľom vrátane dovozu motorovej nafty (67). Predaj priamo z rafinérie v Portugalsku zodpovedá všetkým predajom spoločnosti Petrogal priamo z rafinérie mínus vývoz plus dovoz do Portugalska. Ponuková strana trhu priamo z rafinérie v Portugalsku preto zahŕňa rafinérie spoločnosti Petrogal a rafinérie mimo Portugalska vyvážajúce svoje výrobky do Portugalska, napríklad pre dopytovú stranu trhu s motorovou naftou, rôzne reťazce distribútorov benzínu, medzi ktorých patrí Petrogal, Repsol, CEPSA a BP, ktoré buď nakupujú od spoločnosti Petrogal, alebo sú z nej zásobované, alebo dovážajú motorovú naftu z krajín mimo Portugalska.

(306)

Hlavným účelom kontroly investičnej pomoci nie je chrániť spotrebiteľov (alebo obchodníkov) pred nežiaducimi dôsledkami správania obmedzujúceho hospodársku súťaž, medzi ktoré patrí napríklad zníženie spotrebiteľských prenájmov prostredníctvom monopolistickej tvorby cien kartelmi alebo účastníkmi na trhu zneužívajúcimi svoje dominantné postavenie na trhu. Investičná pomoc v skutočnosti umožňuje zvýšiť výrobu na trhu, a teda vedie k zníženiu ceny, čo je evidentne minimálne v krátkodobom a strednodobom horizonte prospešné pre spotrebiteľov.

(307)

Cieľom, ktorý sa sleduje kontrolou investičnej pomoci, je skôr chrániť ďalších výrobcov a hospodárstvo ďalších členských štátov pred nadmernými (konkrétne presahujúcimi úroveň narušenia, ktorá sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy), narušujúcimi vplyvmi pomoci na hospodársku súťaž a obchod. Táto hospodárska súťaž medzi výrobcami sa uskutočňuje na úrovni výroby a v tomto prípade sa hospodárska súťaž medzi rafinériami uskutočňuje na úrovni predaja priamo z rafinérie.

(308)

Kým štandardné stropy regionálnej pomoci stanovené v mapách regionálnej pomoci a zníženie intenzít pomoci pre veľké investičné projekty podľa bodu 60 usmernení sú určené na stanovenie štandardnej (a pre veľké projekty) progresívnej úrovne ochrany pred takýmto narušením hospodárskej súťaže a vplyvom na obchod, testy stanovené v bode 68 písm. a) a b) sú určené na vylúčenie – v prípade následného dôkladného posúdenia – prípadov, v ktorých je osobitne ovplyvnená hospodárska súťaž medzi výrobcami. V teste podľa bodu 68 písm. b) sa skúma, do akej miery investičná pomoc zahŕňa významné zvýšenie kapacity umožňujúce príjemcovi pomoci priviezť na trh množstvá v absolútnom alebo relatívnom znížení za priaznivejších podmienok, ako sú podmienky, ktorým čelia konkurenti, ktorí nezískali pomoc. V teste podľa bodu 68 písm. a) sa skúma, do akej miery investičná pomoc prispeje k zachovaniu, posilneniu alebo vytvoreniu silného postavenia príjemcu pomoci na trhu, ktoré by mohlo byť zneužité dominantným účastníkom na trhu, napríklad prostredníctvom zabránenia vstupu na trh. V oboch prípadoch môžu konkurenti stratiť podiely na trhu na úrovni výroby, zaznamenať zníženie ziskovosti alebo môžu byť vylúčení z trhu, zatiaľ čo potenciálnym konkurentom možno zabrániť v prístupe na trh.

(309)

Komisia sa preto domnieva, že testy sa musia uskutočniť na úrovni výroby. Rozhodujúcou je v skutočnosti situácia na trhu na úrovni výroby, keďže v rozhodnutiach o štátnej pomoci týkajúcich sa pomoci pre výrobné zariadenia sa posudzujú vplyvy pomoci na narušenie hospodárskej súťaže medzi výrobcami a na obchod medzi členskými štátmi. Okrem toho možno predpokladať, že keď je podiel príjemcu na dodávateľskom trhu (z rafinérie) vysoký, v dôsledku toho vzniká dostatočne vysoká pravdepodobnosť zistenia značného narušenia hospodárskej súťaže bez ohľadu na podiel na odberateľskom trhu. Preto sa predaj motorovej nafty na maloobchodnej a veľkoobchodnej úrovni, aj keby bol zahrnutý do vymedzení relevantných tovarových trhov v predchádzajúcich prípadoch koncentrácie, ktoré riešila Komisia (68), nemusí zohľadniť na účely testov podľa bodu 68 písm. a) a b).

(310)

Testy podľa bodu 68 písm. a) a b) sú jednoduchými filtrami, ktoré majú mechanicky určiť prípady ohrozenia hospodárskej súťaže a obchodu. Podrobné posúdenie týchto rizík je však účelom následného dôkladného posúdenia. Aj keď sa toto dôkladné posúdenie obvykle týka situácie trhu na úrovni výroby, môže sa stať, že bude nevyhnutné, napríklad v prípade zabránenia prístupu na trh, analyzovať vplyv pomoci na odberateľských trhoch.

(311)

Preto keď sa zohľadní prax Komisie v oblasti rozhodovania o prípadoch štátnej pomoci v iných hospodárskych odvetviach, najmä v automobilovom odvetví (69), a skutočnosť, že investičný projekt sa týka výlučne výdavkov v rafinérskej činnosti spoločnosti Petrogal, na účely uplatnenia testov podľa bodu 68 písm. a) a b) je jedinou relevantnou úrovňou pre toto rozhodnutie úroveň priamo z rafinérie.

(312)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či by sa za relevantný geografický trh s motorovou naftou mal považovať celý EHP, regionálny trh (Pyrenejský polostrov), alebo vnútroštátny trh.

(313)

Portugalsko sa domnieva, že relevantný trh s motorovou naftou by mal byť širší než vnútroštátny trh, najlepšie trh západnej Európy alebo trh EHP. Konkurenti č. 1 a č. 2 nerobia rozdiely medzi úrovňami trhu, ktoré sa majú posúdiť. Tvrdia, že relevantným geografickým trhom by mal byť portugalský trh alebo nanajvýš pyrenejský trh.

(314)

Komisia prijala v roku 1997 svoje oznámenie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (ďalej len „oznámenie“) (70). V tomto oznámení sa stanovuje, že relevantný geografický trh zahŕňa oblasť, v ktorej sú dotknuté podniky zapojené do vzťahov dopytu a ponuky výrobkov alebo služieb, v ktorej sú súťažné podmienky dostatočne homogénne a ktorá sa od ostatných susedných oblastí výrazne odlišuje práve preto, že konkurenčné podmienky v nej sú zjavne odlišné od podmienok v týchto oblastiach.

(315)

Oznámenie je vypracované ako nástroj na posudzovanie politík v oblasti protimonopolnej kontroly a kontroly koncentrácií. Opiera sa o vyšetrovacie právomoci dostupné na základe takýchto politík a nie je priamo uplatniteľné na štátnu pomoc. V oznámení sa jednoznačne uznáva, že „v centre posúdenia sú v prípadoch štátnej pomoci skôr príjemcovia tejto pomoci a dotknuté odvetvia/sektory, a nie samotné konkurenčné prekážky, ktorým musí príjemca štátnej pomoci čeliť“. Napriek tomu sa v oznámení uvádza, že časti postupu načrtnuté v tejto vyhláške „sú použiteľné ako základ celkového zhodnotenia štátnej pomoci“.

(316)

Komisia dosiaľ ešte neuverejnila oznámenie o zásadách a postupe pri vymedzovaní príslušného výrobku a geografického trhu v prípadoch štátnej pomoci. Samotné usmernenia neuvádzajú, ako by sa mal relevantný geografický trh vymedziť. Bod 70 usmernení však obsahuje formuláciu, v ktorej sa zdá, že sa uprednostňuje posúdenie na úrovni EHP: „Na účely uplatnenia písmen a) […], predaj […] bude vymedzená […], obvykle v rámci EHP, alebo ak tieto informácie nie sú dostupné alebo relevantné, na základe akejkoľvek ďalšej všeobecne prijatej segmentácie trhu pre dotknuté výrobky, v prípade ktorej sú štatistické údaje ľahko dostupné.“

(317)

Primerané vymedzenie geografického trhu sa musí preskúmať z hľadiska hlavnej teórie ujmy. Zdá sa však, že je bezpečné predpokladať, že test stanovený v bode 68 písm. a) usmernení, pokiaľ ide o podiely na trhu presahujúce 25 %, je určený na ochranu konkurentov v EHP pred ich vylúčením z trhu, na ktorom pôsobia, alebo zabránením v prístupe na uvedený trh (vytlačením z trhu) prostredníctvom správania príjemcu pomoci s trhovou silou, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž.

(318)

Na účely tohto rozhodnutia nie je dôležité určiť presné geografické vymedzenie trhu na úrovni výroby, keďže podiel spoločnosti Petrogal na trhu presahuje 25 % prah iba na vnútroštátnom trhu. Stačí overiť, či relevantným geografickým trhom je vnútroštátny trh. Boli posúdené dôvody uvedené konkurentmi, ku ktorým Portugalsko vyjadrilo pripomienky, najmä dôvody týkajúce sa prekážok dovozu a obmedzenej skladovacej kapacity. Dospelo sa k záveru, že vymedzenie geografického trhu odchyľujúce sa od štandardného postupu, ktorým sa vymedzujú trhy na účely testov uvedených v bode 68 písm. a) a b) ako trh EHP, a stanovuje, že relevantným geografickým trhom je vnútroštátny trh, možno odôvodniť iba vtedy, ak existujú jasné náznaky, že trh je z veľkej časti uzatvorený. Preto je nevyhnutné posúdiť, či existujú prekážky obchodu, ktoré by bránili podnikom konkurujúcim spoločnosti Petrogal na veľkoobchodnom trhu dovážať motorovú naftu z neportugalských rafinérií, ak ceny, ktoré sa uplatňujú na portugalskom trhu priamo z rafinérie, presahujú ceny zaznamenané na väčšom trhu.

(319)

V tejto súvislosti boli uvedené tieto skutočnosti:

(320)

Pri neexistencii konkrétnych príkladov a na základe informácií, ktoré poskytlo Portugalsko o skladovacích kapacitách a dovoze, sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že de facto existujú obmedzenia dostupnosti skladovacích kapacít a ďalšie prekážky brániace dovozu motorovej nafty.

(321)

Pokiaľ ide o ceny motorovej nafty, ktorú tretie strany získali od spoločnosti Petrogal na úrovni priamo z rafinérie, zdá sa, že sú podobné nákladom na dovoz motorovej nafty do Portugalska. Ako navrhlo Portugalsko počas oznámenia a uviedlo v oddiele 3.4.3 rozhodnutia o začatí konania, ceny na úrovni priamo z rafinérie sú stanovené na úrovni cenových ponúk medzinárodného výrobku a v prípade rafinérskych výrobkov v Portugalsku na úrovni cien Platts (Rotterdam) pre severozápadný európsky región plus prirážky (preprava, doprava, poistenie, straty a iné). To poukazuje na širší trh, než je vnútroštátny (portugalský) trh. Tretie strany (konkurenti) nepredložili argumenty týkajúce sa cien priamo z rafinérie uplatnené spoločnosťou Petrogal, ale svoje pripomienky obmedzili na trhovú silu a postavenie spoločnosti Petrogal na trhu. Konkurent č. 1 poznamenal, že pomer celkového dovozu a vývozu motorovej nafty bol príliš nízky na odôvodnenie regionálneho trhu, ale neuviedol žiadny nedostatok motorovej nafty, ani prípad, keď by ovládanie skladovacej kapacity spôsobilo konkurentom ťažkosti.

(322)

Konkurent č. 2 skôr poznamenal (pozri odôvodnenie 109), že investičný projekt by viedol k premene spoločnosti Petrogal na čistého vývozcu na iné trhy a k posilneniu jej postavenia na trhu na Pyrenejskom polostrove.

(323)

Preto nemožno vyvodiť záver, že relevantným geografickým trhom s motorovou naftou je vnútroštátny trh, keďže sa zdá, že neexistujú žiadne obmedzenia dovozu motorovej nafty do Portugalska ani vývozu do susedných krajín. Relevantným geografickým trhom je teda prinajmenšom regionálny trh, konkrétne Pyrenejský polostrov.

(324)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či by za relevantný geografický trh s ťažkou naftou mal byť považovaný celý EHP, regionálny (Pyrenejský polostrov), alebo vnútroštátny trh.

(325)

Portugalsko bolo toho názoru, že relevantným geografickým trhom s ťažkou naftou a derivátmi nafty je prinajmenšom EHP, ak nie celý svet. Konkurenti nenamietali proti tomuto vymedzeniu relevantného geografického trhu.

(326)

Zainteresované strany nemali námietky proti pripomienkam Portugalska a vzhľadom na to, že ťažká nafta je komodita, ktorá sa ľahko prepravuje na dlhé vzdialenosti za nízke náklady na prepravu, je relevantným geografickým trhom prinajmenšom EHP (71).

(327)

V bode 68 písm. a) usmernení sa stanovuje, že Komisia pristúpi k dôkladnému posúdeniu, ak „príjemca pomoci dosahuje na príslušnom trhu (príslušných trhoch) viac než 25 % úroveň predaja dotknutého výrobku (dotknutých výrobkov) pred investíciou alebo úroveň prevyšujúcu 25 % dosiahne po investícii“.

(328)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia nemohla potvrdiť, či boli presiahnuté prahy stanovené v bode 68 písm. a) v dôsledku pochybností o primeranom vymedzení príslušného výrobku a geografického trhu a relevantnej úrovni posúdenia (predaj priamo z rafinérie, maloobchodný, veľkoobchodný predaj). Okrem toho neboli k dispozícii žiadne údaje na úrovni skupiny (vrátane podielov ENI na trhu). K dispozícii neboli ani údaje o derivátoch nafty.

(329)

Údaje, ktoré poskytlo Portugalsko, svedčia o tom, že podiel spoločnosti Petrogal na trhu predaja priamo z rafinérie by bol nižší než 25 % na regionálnom trhu (Pyrenejský polostrov), ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania a ako potvrdilo Portugalsko počas fázy formálneho zisťovania. Tieto informácie sa týkajú iba výrobnej kapacity spoločnosti Petrogal vzhľadom na to, že Portugalsko vyhlásilo, že skupina ENI nie je prítomná na úrovni priamo z rafinérie na Pyrenejskom polostrove. Takisto v prípade západnej Európy a EHP je podiel spoločnosti Petrogal na trhu s motorovou naftou priamo z rafinérie na úrovni skupiny (vrátane podielov ENI na trhu) nižší než 25 %, ako je zrejmé z údajov, ktoré poskytlo Portugalsko (pozri tabuľky 6 a 7).

Tabuľka 6

Spoločný podiel spoločností Petrogal a ENI na západoeurópskom trhu (v mil. t/rok)

Tabuľka 7

Spoločný podiel spoločností Petrogal a ENI na trhu EHP (v mil. t/rok)

(330)

Na základe údajov v tabuľkách 6 a 7 sa dospelo k záveru, že Petrogal nemá viac než 25 % úroveň predaja dotknutého výrobku na relevantnom trhu na regionálnej úrovni (Pyrenejský polostrov) ani na úrovni západnej Európy a EHP vrátane podielov na trhu predaja priamo z rafinérie na úrovni skupiny ENI. Preto v prípade motorovej nafty nie je presiahnutý prah stanovený v bode 68 písm. a) usmernení.

(331)

Keďže spoločný podiel ENI-Petrogal na trhu nepresahuje 25 %, nie je nutné posudzovať, či skupina ENI kontroluje podiel spoločnosti Petrogal na trhu do miery, ktorá si vyžaduje zohľadnenie ich spoločného podielu na trhu.

(332)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Portugalsko, väčšina rafinérií vyrábajúcich ťažkú naftu ju spracúva vnútropodnikovo v rámci výroby na vlastnú spotrebu. Údaje o podieloch na trhu, ktoré poskytlo Portugalsko na účely testu uvedeného v bode 68 písm. a), sa týkajú, ako to vyžaduje test, predaja na trhu EHP, konkrétne obchodného trhu.

(333)

Aby sa preskúmalo, či je investičný projekt zlučiteľný s bodom 68 písm. a) usmernení, musí sa analyzovať podiel spoločnosti Petrogal na trhu pred investičným projektom a po ňom a overiť, či presahuje 25 %.

Tabuľka 8

Podiely spoločnosti Petrogal na trhu EHP (v tis. t)

Tabuľka 9

Podiely skupiny ENI na trhu EHP (v tis. t)

Tabuľka 10

Spoločný podiel spoločností Petrogal a ENI na trhu EHP (v tis. t)

(334)

Na základe údajov v tabuľkách 8 až 10 sa dospelo k záveru, že samotná spoločnosť Petrogal a v spojení so skupinou ENI má podiely na trhu menšie než 25 % v prípade dotknutých výrobkov na relevantnom tovarovom trhu s ťažkou naftou na úrovni EHP. Podiel spoločnosti Petrogal na trhu nepresahuje 25 % ani na trhoch s derivátmi.

(335)

Okrem toho celková vnútropodniková výroba ťažkej nafty, ktorú Petrogal používa na výrobu na vlastnú spotrebu, ktorá sa neodráža v uvedených údajoch o podieloch na trhu v tabuľke 8, predstavuje menej než [< 5] % veľkosti maloobchodného trhu EHP. Ďalšia výroba v rafinérii v Sinese predstavuje približne [< 5] %.

(336)

Na základe týchto úvah sa dospelo k záveru, že v prípade ťažkej nafty nie je presiahnutý prah stanovený v teste podľa bodu 68 písm. a).

(337)

V bode 68 písm. b) usmernení sa stanovuje, že Komisia pristúpi k dôkladnému posúdeniu, ak „výrobná kapacita vytvorená v rámci projektu je nižšia než 5 % trhu pri použití údajov o zdanlivej spotrebe dotknutého výrobku, pokiaľ priemerná ročná miera rastu jeho zdanlivej spotreby za posledných päť rokov nepresiahla priemernú ročnú mieru rastu HDP Európskeho hospodárskeho priestoru“.

(338)

V bode 70 usmernení sa objasňuje, že „… Na účely uplatnenia písmen a) a b) v bode 68 predaj a zdanlivá spotreba bude vymedzená na vhodnej úrovni klasifikácie Prodcom, obvykle v rámci EHP, ak tieto informácie nie sú dostupné alebo relevantné, na základe akejkoľvek ďalšej všeobecne prijatej segmentácie trhu s dotknutými výrobkami, v prípade ktorej sú štatistické údaje ľahko dostupné.“

(339)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila v prípade všetkých dotknutých výrobkov pochybnosti o tom, či výrobná kapacita vytvorená investičným projektom bola vyššia než 5 % každého trhu pri použití údajov o zdanlivej spotrebe, a ak áno, či priemerná ročná miera rastu zdanlivej spotreby výrobku v posledných piatich rokoch (pred začatím prác) bola nižšia než priemerná ročná miera rastu HDP Európskeho hospodárskeho priestoru.

(340)

Kumulovaná ročná miera rastu (compound annual growth rate – CAGR) zdanlivej spotreby motorovej nafty v EHP za roky 2001 až 2006 je približne 2,12 % z hľadiska objemu alebo 15,38 % z hľadiska hodnoty. Príslušná CAGR HDP Európskeho hospodárskeho priestoru za roky 2001 až 2006 dosiahla hodnotu 2,06 % v reálnom vyjadrení (rovnocenné objemovému vyjadreniu) a 4,12 % v nominálnom vyjadrení (rovnocenné hodnotovému vyjadreniu).

(341)

Z toho vyplýva, že trh s motorovou naftou nemožno považovať za nedostatočne výkonný, ak sa CAGR (v objemovom aj hodnotovom vyjadrení) porovná s mierou rastu HDP v nominálnom aj reálnom vyjadrení. Preto nie je nutné kontrolovať, či kapacita vytvorená investičným projektom je vyššia než 5 % príslušného trhu.

(342)

Aby sa preskúmalo, či je investičný projekt v súlade s bodom 68 písm. b) usmernení, Komisia musí overiť, či kapacita vytvorená investičným projektom je nižšia než 5 % veľkosti trhu pri použití údajov o zdanlivej spotrebe dotknutého výrobku, pokiaľ priemerná ročná miera rastu jeho zdanlivej spotreby za posledných päť rokov nie je vyššia než priemerná ročná miera rastu HDP Európskeho hospodárskeho priestoru.

(343)

Portugalsko poskytlo údaje uvedené v tabuľkách 11 až 13. Údaje v stĺpci týkajúce sa trhu EHP sa rovnajú údajom v tabuľkách obsahujúcich údaje o trhu (predaji) EHP. Keďže veľkosť maloobchodného trhu (predaj) je menšia než veľkosť zdanlivej spotreby vrátane výroby na vlastnú spotrebu, údaje o zvýšení kapacity výroby nadhodnocujú význam zvýšenia. Možno teda povedať, že predstavuje scenár najhoršieho prípadu.

Tabuľka 11

Pomer zvýšenia výrobnej kapacity v rafinérii v Sinese k trhom s dotknutými výrobkami v EHP (v tis. t)

Tabuľka 12

Pomer zvýšenia výrobnej kapacity v rafinérii v Matosinhose k trhom s dotknutými výrobkami v EHP (v tis. t)

Tabuľka 13

Pomer zvýšenia spoločnej výrobnej kapacity (rafinérie v Sinese a Matosinhose) k trhom s dotknutými výrobkami v EHP (v tis. t)

(344)

Vo všetkých prípadoch je zvýšenie výrobnej kapacity v prípade výrobkov uvedených v tabuľkách 11 až 13 nižšie než 5 % na relevantných tovarových trhoch na úrovni EHP. Preto sa predpokladá, že investičný projekt nepresahuje prah stanovený v prvej časti bodu 68 písm. b) usmernení.

(345)

Na základe údajov uvedených v odôvodneniach 278 až 344 investičný projekt nepresahuje prahy stanovené v bode 68 písm. a) a bode 68 písm. b) usmernení, pokiaľ ide o dotknuté výrobky. Preto nie je nutné vykonať dôkladné posúdenie pomoci po začatí konania stanoveného v článku 108 ods. 2 zmluvy.

(346)

Na záver treba poznamenať, že navrhovaná regionálna investičná pomoc v prospech spoločnosti Petrogal spĺňa podmienky uvedené v usmerneniach, aby sa považovala za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Preto nie je nutné posúdiť, či by sa pomoc mohla schváliť na základe iných výnimiek stanovených v zmluve.

(347)

Portugalsko mimoriadne súhlasilo, aby toto rozhodnutie bolo prijaté v anglickom jazyku ako jeho jedinom autentickom jazyku,