28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 168/38

(1)

Dňa 19. apríla 2011 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov zo sójového proteínového koncentrátu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“).

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného dňa 7. marca 2011 spoločnosťou Solae Europe S.A. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorá predstavuje podstatnú časť, v tomto prípade viac než 25 %, celkovej výroby určitých výrobkov zo sójového proteínového koncentrátu v Únii (3). Podnet obsahoval dôkaz o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorú spôsobil, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala o začatí konania navrhovateľa, ďalšieho známeho výrobcu v Únii, vyvážajúcich výrobcov a zástupcov ČĽR, dovozcov, dodávateľov a dotknutých používateľov, ako aj ich združenia. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Všetky ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade potreby aj zohľadnili.

(6)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov z Únie sa v oznámení o začatí konania predpokladá výber vzorky v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1225/2009. S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, boli všetci vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia z Únie vyzvaní, aby sa prihlásili, a ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, aby poskytli Komisii základné informácie o svojich činnostiach týkajúcich sa príslušného výrobku v období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Konzultácie o výbere vzorky vyvážajúcich výrobcov sa uskutočnili aj s orgánmi ČĽR.

(7)

Dvadsať vyvážajúcich výrobcov poskytlo požadované informácie na účely vykonania výberu vzorky a ponúklo spoluprácu v daných lehotách. Objem predaja v EÚ vykazovaný týmito vyvážajúcimi výrobcami (skupinami vyvážajúcich výrobcov) predstavoval približne 90 % príslušného dovozu počas obdobia prešetrovania. Úroveň spolupráce sa preto považovala za vysokú.

(8)

Vzhľadom na vysoký počet (skupín) vyvážajúcich výrobcov, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa rozhodlo, že so zreteľom na vyvážajúcich výrobcov je výber vzorky potrebný.

(9)

V súlade s článkom 17 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku založenú na najväčšom reprezentatívnom objeme vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať. Vybraná vzorka spočiatku pozostávala z dvoch skupín prepojených spoločností, ktoré okrem iného predstavovali piatich individuálnych výrobcov a tvorili 40 % až 50 % objemu vývozu príslušného výrobku z ČĽR do EÚ počas obdobia prešetrovania. Po získaní určitých indícií, že tieto dve skupiny by sa na účely uloženia antidumpingového cla možno mali považovať za jediný subjekt (pozri odôvodnenie 41), sa vzorka rozšírila tým, že sa do nej zaradila tretia skupina vyvážajúcich výrobcov, čo predstavuje 45 % až 60 % čínskeho dovozu. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie s príslušnými stranami a s čínskymi orgánmi, pokiaľ ide o počiatočný výber, ako aj neskoršie rozšírenie vzorky. Dvaja prepojení vyvážajúci výrobcovia namietali voči rozšíreniu vzorky, pretože tvrdili, že ak bolo potrebné vzorku rozšíriť, lepšie by spĺňali podmienky na zaradenie do vzorky ako tretia skupina vyvážajúcich vývozcov. Bolo by potrebné zdôrazniť, že v súlade s ustanoveniami článku 17 ods. 1 základného nariadenia, navrhovaná nová vzorka pozostávala z troch skupín vyvážajúcich výrobcov s najväčšími objemami predaja príslušného výrobku v EÚ počas OP. Okrem toho objem predaja príslušného výrobku dvoch prepojených výrobcov v EÚ počas OP, ktorí tvrdili, že mali byť vybraní ako tretia skupina, bol veľmi malý, predstavoval menej ako 10 % takého objemu vybranej tretej skupiny. Preto sa potvrdilo, že navrhované tri skupiny najlepšie reprezentujú rozšírenú vzorku. Neboli vznesené žiadne ďalšie námietky.

(10)

Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na vysoký počet dovozcov, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa rozhodlo, že výber vzorky je potrebný so zreteľom na neprepojených dovozcov.

(11)

Sedem neprepojených dovozcov predstavujúcich 20 % celkového dovozu príslušného výrobku do Únie súhlasilo so zaradením do vzorky. Do vzorky boli vybraní traja dovozcovia predstavujúci približne 17 % celkového dovozu z ČĽR a takmer 90 % dovozu spolupracujúcich dovozcov. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia príslušné strany dostali možnosť vyjadriť sa k výberu vzorky. Neboli vznesené žiadne námietky. Jeden z dovozcov zaradených do vzorky odstúpil od spolupráce a nevyplnil dotazník.

(12)

S cieľom umožniť skupinám vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí boli zaradení do vzorky, aby predložili žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), v prípade, že si to želali, Komisia im zaslala formuláre žiadostí o THZ/IZ. V tejto súvislosti dve skupiny podnikov zaradených do vzorky požiadali o THZ v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia, zatiaľ čo zvyšná skupina podnikov zaradených do vzorky požiadala o IZ v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia.

(13)

Formuláre žiadostí o THZ/IZ boli zaslané aj vyvážajúcim výrobcom (skupinám vyvážajúcich výrobcov), ktorí neboli zaradení do vzorky a ktorí uviedli svoj zámer požiadať o individuálne preskúmanie v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia.

(14)

Komisia zaslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ako aj vyvážajúcim výrobcom, ktorí neboli zaradení do vzorky a ktorí uviedli svoj zámer požiadať o individuálne preskúmanie, navrhovateľovi a ďalšiemu známemu výrobcovi v Únii, dovozcom zaradeným do vzorky a všetkým známym používateľom.

(15)

Potom, ako si Komisia vyžiadala informácie od výrobcov v možných analogických krajinách, a to v Brazílii, Izraeli a v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“), zaslala dotazníky aj výrobcom, ktorí ponúkli spoluprácu v Brazílii a Izraeli na účely stanovenia normálnej hodnoty pre podniky, ktorým nie je možné udeliť THZ (pozri odôvodnenia 60 až 64).

(16)

Dotazníky úplne vyplnili tri skupiny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí boli zaradení do vzorky, jeden brazílsky výrobca, jeden izraelský výrobca, jeden výrobca v Únii (s jedným výrobným zariadením v Belgicku a druhým výrobným zariadením v Dánsku), dvaja z troch dovozcov vybraných do vzorky a štyria používatelia v EÚ. Druhý brazílsky výrobca predložil neúplný dotazník.

(17)

Žiadosti o individuálne preskúmanie (ďalej len „IP“) v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia boli okrem toho doručené od jedného vyvážajúceho výrobcu (ďalej len „žiadateľ A“), ktorý nebol zaradený do vzorky, a jednej skupiny prepojených vyvážajúcich výrobcov (spoločne „žiadateľ B“), ktorí neboli zaradení do vzorky (4). Na základe analýzy informácií, ktoré predložili strany vybrané do vzorky, ako aj týchto žiadostí vrátane náležite vyplnených dotazníkov, sa dospelo k záveru, že počet (skupín) vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa majú prešetrovať v samotnej vzorke, bol taký veľký, že ďalšie individuálne preskúmanie by bolo nadmieru náročné a bránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania. Žiadatelia boli preto informovaní, že ich žiadosť o individuálne preskúmanie bola zamietnutá.

(18)

Žiadateľ B spochybnil toto rozhodnutie neposudzovať jeho žiadosť o IP. Tvrdil, že podľa nedávneho výkladu orgánu na urovnávanie sporov Svetovej obchodnej organizácie vo veci spojovacích materiálov (5) by toto zamietnutie bolo v rozpore s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia a článku 6.10 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „ADA“). Po druhé, také zamietnutie by bolo v rozpore so základnou zásadou proporcionality.

(19)

Pokiaľ ide o prvý argument, v článku 17 ods. 3 základného nariadenia, ako aj v článku 6.10 ADA sa výslovne umožňuje prešetrujúcemu orgánu, aby neposudzoval žiadosti o IP, ak je počet zúčastnených vývozcov a/alebo výrobcov taký veľký, že by také stanovenie bolo neuskutočniteľné. V správe odvolacieho orgánu WTO vo veci spojovacích materiálov sa objasňuje, že včasné žiadosti o IP by sa „spravidla“ mali akceptovať, pokiaľ by to nebolo „nadmieru náročné“ (6). V tomto prípade by overovanie vyplnených dotazníkov a odpovedí na formuláre žiadostí o THZ v prípade žiadateľov o IP znamenalo prešetrovanie na mieste v jednej spoločnosti (žiadateľ A) a v dvoch ďalších spoločnostiach (tých, ktoré tvoria súčasť žiadateľa B). Počas týchto prešetrovaní na mieste by sa musel overovať súlad s ustanoveniami článku 2 ods. 7 písm. c), ako aj vykazovaná štruktúra, náklady (vrátane výrobných nákladov a nákupov), predaj a ziskovosť všetkých týchto subjektov. Vzhľadom na veľký počet subjektov, ktoré sa už prešetrovali v rámci vzorky, by bolo zahrnutie ďalšieho žiadateľa skutočne nadmieru ťažké a závažným spôsobom by ohrozilo včasné ukončenie prešetrovania. Rozhodnutie o neakceptovaní týchto žiadostí o individuálne preskúmanie je preto odôvodnené právnymi predpismi a neporušuje zásadu proporcionality.

(20)

Po oznámení, že IP by bolo príliš náročné, žiadateľ B neskôr navrhol, že stiahne svoju žiadosť o THZ, ak by sa odsúhlasilo jej preskúmanie na účely individuálneho zaobchádzania. Keďže uviedol, že uskutočnil len jednu malú vývoznú transakciu počas OP a už by viac nepožadoval THZ, tvrdil, že Komisia by nemusela vykonať overovanie na mieste v ČĽR na účely rozhodnutia o dumpingu, stačilo by overiť túto jedinú vývoznú transakciu a zároveň overiť vyplnený dotazník navrhovateľa v EÚ. Vývozca na základe týchto skutočností argumentoval, že udelenie individuálneho preskúmania by nebolo náročné.

(21)

Ak by však bolo udelené IP, overenie žiadateľa B na mieste by bolo nevyhnutné, pretože bez overenia obidvoch výrobcov v skupine na mieste v ČĽR by nebolo možné vylúčiť existenciu ďalšieho predaja do EÚ počas OP. Vzhľadom na veľkosť vzorky zahŕňajúcej tri veľké skupiny podnikov by také overenie bolo nadmieru náročné. Žiadosť bola preto zamietnutá.

(22)

Rozhodnutie neakceptovať žiadosti o individuálne zaobchádzanie sa potvrdilo. So zreteľom na už uvedené dôvody sa s konečnou platnosťou rozhodlo, že žiadostiam o individuálne preskúmanie nebolo možné vyhovieť, pretože prešetrovanie by sa stalo nadmieru náročným a bránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania.

(23)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy alebo hroziacej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(24)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od roku 2007 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(25)

V predbežnom štádiu sa dospelo k záveru, že uloženie dočasných opatrení by nebolo vhodné, najmä so zreteľom na potrebu ďalšej analýzy príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom určitých výrobkov zo sójového proteínového koncentrátu z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(26)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o neuložení dočasných opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), viacero zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanoviská k dočasným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(27)

Komisia pokračovala v získavaní informácií, ktoré považovala za potrebné na svoje konečné zistenia. Okrem overovaní uvedených v odôvodnení 23 sa vykonalo ďalšie overovanie v priestoroch spoločnosti Kerry v Bristole, Spojené kráľovstvo, jedného z dovozcov a používateľov sójových proteínov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní.

(28)

Príslušný výrobok bol vymedzený v oznámení o začatí konania ako výrobky zo sójového proteínového koncentrátu obsahujúce najmenej 65 hmotnostných percent proteínov (N × 6,25), počítané v sušine bez pridaných vitamínov, minerálnych látok, aminokyselín a prídavných látok, s pôvodom v ČĽR (ďalej len „príslušný výrobok“) v súčasnosti zaradený do číselných znakov KN ex 2106 10 20, ex 2106 90 92, ex 2309 90 10, ex 2309 90 99 (od 1. januára 2012ex 2309 90 96) a ex 3504 00 90.

(29)

V rámci uvedeného vymedzenia výrobkov možno rozlíšiť dve hlavné skupiny výrobkov: i) sójové proteínové koncentráty (ďalej len „SPK“ alebo „koncentráty“ vrátane jednoduchých/základných koncentrátov a ďalej spracovávaných koncentrátov) s obsahom proteínov viac ako 65 % a menej ako 90 % a ii) izolované sójové proteíny (ďalej len „ISP“ alebo „izoláty“) s obsahom proteínov 90 % alebo viac.

(30)

Takisto sa zistilo, že zatiaľ čo jednoduchý koncentrát je vlastne základný výrobok s nízkou pridanou hodnotou, izoláty a ďalej spracovávané koncentráty si vyžadujú podstatne dlhšie spracovanie, a preto sú aj výrobkami s vyššou pridanou hodnotou.

(31)

Už uvedené vymedzenie výrobkov zahŕňa aj jednoduché (ďalej nespracovávané) koncentráty určené na použitie v krmivách. Tieto koncentráty vyrábal v posudzovanom období v EÚ jeden závod navrhovateľa umiestnený vo Francúzsku a ďalšia spoločnosť, spoločnosť ADM, ktorá má sídlo v Holandsku.

(32)

Navrhovateľ na základe dočasného zverejnenia požiadal o zmenu vymedzenia výrobkov prostredníctvom vylúčenia koncentrátov používaných v krmivách. Navrhovateľ namietal voči prístupu navrhovanému v predbežnom dokumente a tvrdil, že vylúčenie údajov z francúzskeho závodu, ktorý ukončil výrobu v roku 2009 (t. j. uprostred posudzovaného obdobia), malo za následok rozporuplnosť zvyšných údajov (údaje ADM boli ešte vždy zahrnuté). Preto bol predaj a podiel na trhu výrobcov výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v EÚ umelo zvýšený.

(33)

Navrhovateľ argumentoval, že vzhľadom na pomerne stály dopyt, časť dodávok, ktoré zabezpečoval francúzsky závod Solae až do ukončenia jeho výroby v roku 2009, prevzal jeho konkurent v EÚ, spoločnosť ADM. Preto skutočnosť, že sa nevzali do úvahy údaje z francúzskeho závodu, viedla k zavádzajúcemu porovnaniu údajov z roku 2008, keď mala spoločnosť ADM len menší podiel na trhu s koncentrátmi určenými na použitie v krmivách, s údajmi z OP, keď mala spoločnosť ADM oveľa väčší podiel na tomto trhu.

(34)

Navrhovateľ poskytol najmä informácie o technických a chemických rozdieloch medzi koncentrátmi určenými na použitie v krmivách na jednej strane a ostatnými koncentrátmi a izolátmi na strane druhej. Pre tieto podskupiny sa tiež používajú rozdielne distribučné kanály. Koncentráty určené pre krmivá okrem toho patria pod iný číselný znak KN ako ostatné koncentráty (určené na použitie v potravinách) a izoláty.

(35)

Na základe návrhu navrhovateľa jeden vývozca vyjadril nesúhlas s obmedzením vymedzenia výrobkov. Tento vývozca však nesprávne pochopil žiadosť a usúdil, že cieľom žiadosti bolo vylúčiť všetky sójové proteínové koncentráty, aj keď sa v skutočnosti vzťahovala len na jednoduché SPK určené na použitie v krmivách. Vývozca okrem toho neposkytol žiadne vecné dôvody, prečo je žiadosť neopodstatnená.

(36)

Na základe informácií získaných počas prešetrovania je tiež potrebné uviesť, že dovoz sójových proteínových koncentrátov určených na použitie v krmivách predstavuje menej ako 1 % celkového čínskeho dovozu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania (podľa pôvodného vymedzenia), do Únie.

(37)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a najmä vzhľadom na zreteľné technické, chemické rozdiely a rozdiely súvisiace s trhom sa považuje za vhodné obmedziť vymedzenie výrobku vylúčením jednoduchých sójových proteínových koncentrátov, ktoré sa používajú v krmivách. Príslušným výrobkom sú preto výrobky zo sójového proteínového koncentrátu, okrem takých výrobkov, ktoré sa používajú v krmivách, obsahujúce najmenej 65 hmotnostných percent proteínov (N × 6,25), počítané v sušine bez pridaných vitamínov, minerálnych látok, aminokyselín a prídavných látok, s pôvodom v ČĽR (ďalej len „príslušný výrobok“) v súčasnosti zaradený do číselných znakov KN ex 2106 10 20, ex 2106 90 92 a ex 3504 00 90.

(38)

Príslušný výrobok sa používa hlavne v potravinárskom priemysle v mäsových prípravkoch a mäsových náhradách. Iné potravinárske účely zahŕňajú šalátové zálievky, polievky, rozpustné nápoje, energetické tyčinky, smotany do kávy bez obsahu mliečnych tukov, mrazené dezerty, šľahané polevy, dojčenské výživy, raňajkové cereálie, cestoviny atď. Príslušný výrobok má vzhľadom na svoje funkčné vlastnosti aj niektoré osobitné aplikácie vrátane lepidiel, asfaltov, gúm, čistiacich materiálov, kozmetických prípravkov, atramentov, kože, náterov, povrchovej úpravy papiera, pesticídov/fungicídov, plastov, polyesterov a textilných vláken.

(39)

Napriek niektorým rozdielom v možnom konečnom uplatnení sa rôzne druhy príslušného výrobku, koncentráty a izoláty, vyznačujú rovnakými základnými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami. Preto sa považujú za jeden výrobok.

(40)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a určité výrobky zo sójového proteínového koncentrátu vyrábané a predávané na domácom trhu v ČĽR a na domácom trhu v Brazílii, ktorá slúžila ako analogická krajina, ako aj určité výrobky zo sójového proteínového koncentrátu vyrábané a predávané v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia. Preto sa tieto výrobky považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(41)

Vzorka vyvážajúcich výrobcov pozostávala zo spoločnosti Shandong Crown Soya Protein Co. Ltd. a jej prepojených spoločností (ďalej len „skupina Crown“), spoločnosti Gushen Biological Technology Group Co. Ltd. a jej prepojených spoločností (ďalej len „skupina Gushen“) a zo spoločnosti Sinoglory Health Food Co. Ltd. a jej prepojených spoločností (ďalej len „skupina Sinoglory“). V počiatočnom štádiu prešetrovania sa uvažovalo, že skupina Gushen a skupina Sinoglory by sa mohli považovať za prepojených vývozcov. Na základe vysvetlení, ktoré poskytli príslušní vývozcovia, sa však na účely tohto prešetrovania nakoniec rozhodlo považovať skupinu Gushen a skupinu Sinoglory za samostatné subjekty.

(42)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku v prípade tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(43)

Tieto kritériá sú v krátkosti a len na informatívne účely uvedené v zosumarizovanej forme:

(44)

Skupina Crown aj skupina Sinoglory požiadala o THZ.

(45)

Komisia si v prípade oboch skupín, skupiny Crown aj skupiny Sinoglory, vyžiadala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a informácie uvedené vo formulároch žiadosti o THZ a všetky ostatné informácie, ktoré považovala za potrebné, overila v priestoroch príslušných spoločností.

(46)

Prešetrovaním sa zistilo, že ani jedna skupina nespĺňala požiadavky kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia na udelenie THZ.

(47)

Spoločnosti z oboch skupín nespĺňali najmä kritériá 1, 2 a 3.

(48)

V prípade prvej skupiny jeden výrobca v skupine nespĺňal kritérium 1 vzhľadom na existenciu záväzku predávať všetky svoje výrobky na medzinárodnom trhu. Hoci spoločnosť tvrdila, že toto ustanovenie nebolo záväzné, spoločnosť v skutočnosti nikdy nepredávala na domácom trhu (s výnimkou menšieho predaja v roku 2007). Pokiaľ ide o kritérium 2, v prípade obidvoch výrobcov v skupine sa zistilo niekoľko účtovných problémov. Jedna zo spoločností v skupine okrem toho nepredložila žiadny formulár žiadosti o THZ. Navyše jedna zo spoločností v skupine prenajala časť svojej pôdy bez akéhokoľvek záznamu o príjmoch z prenájmu vo svojich účtovných výkazoch, pretože v prípade týchto platieb neboli vystavené žiadne faktúry alebo doklady o zaplatení. Keď sa spoločnosť presťahovala do novej výrobnej prevádzky a časť jej zariadenia sa prestala využívať, neuskutočnil sa žiadny test na zníženie účtovnej hodnoty. Napokon, keď jedna zo spoločností v skupine kúpila nový pozemok, dostala finančný príspevok od štátu, aby sa použil ako odškodnenie pre obyvateľov dediny, ktorí sa museli presťahovať. Táto platba sa však nepoužila na tento účel, ale na zníženie nákladov spojených s právom na využívanie pôdy. Pokiaľ ide o kritérium 3, dvaja výrobcovia v skupine presúvali surovinu od spoločného dodávateľa bez akýchkoľvek náležitých dokladov alebo záznamov, na základe veľmi neformálnych dohôd a bez akýchkoľvek úprav cenových rozdielov alebo poplatkov: tento postup predstavuje určitú formu barterového obchodu. Jeden výrobca okrem toho mohol využívať pôdu, ktorá patrila jeho väčšinovému akcionárovi, bez akýchkoľvek platieb počas niekoľkých rokov. Podľa tejto spoločnosti to bolo možné preto, lebo materská spoločnosť nadobudla súvisiace práva na využívanie pôdy za veľmi nízku cenu v kontexte svojej privatizácie.

(49)

Po zverejnení podrobných zistení o THZ a predbežnom zverejnení skupina zopakovala predchádzajúce tvrdenia, že jeden z týchto dvoch výrobcov by sa nemal považovať za právne prepojeného so zvyškom skupiny. Pokiaľ však ide o toto tvrdenie, zistilo sa, že títo dvaja výrobcovia uskutočňovali koordinovanú obchodnú a priemyselnú stratégiu spolu so zvyškom skupiny, vrátane praktík barterového obchodu uvedených v odôvodnení 48. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(50)

Skupina tiež tvrdila, že obmedzenie predaja v prípade jedného z jej výrobcov sa uvádzalo len v stanovách spoločnosti a nie v obchodnej licencii alebo v osvedčení o schválení. Podľa spoločnosti preto toto obmedzenie nebolo záväzné. Skupina okrem toho tvrdila, že spoločnosť, ktorá nepredložila formulár žiadosti o THZ, nebola výrobnou alebo obchodnou spoločnosťou, ale subjektom povereným výkonom platieb a že skupina vynaložila maximálne úsilie, aby poskytla všetky dostupné informácie.

(51)

Ako sa však už uviedlo, príslušný výrobca jednoznačne splnil ustanovenie o obmedzení obchodu. Stanovy spoločnosti sú okrem toho súčasťou dokladov, ktoré sa predkladajú na schválenie orgánom, keď sa podnik zakladá, a preto je jasné, že obsah týchto dokumentov tvorí základ skutočných operácií spoločnosti. Nakoniec, pokiaľ ide o spoločnosť, ktorá nepredložila formulár žiadosti o THZ, o tejto spoločnosti sa v skutočnosti zistilo, že je zapojená do určitých aspektov týkajúcich sa vývozu príslušného výrobku, a preto mala predložiť formulár žiadosti o THZ. Obidve tvrdenia sa preto zamietajú.

(52)

V prípade druhej skupiny jeden z vyvážajúcich výrobcov takisto podliehal obmedzeniu predaja, v súlade s ktorým bolo 70 % jeho výroby určených na vývoz, a preto nespĺňal kritérium 1. Pokiaľ ide o kritérium 2, zistilo sa niekoľko problémov týkajúcich sa odpisu aktív a zmien účtovných politík. Pokiaľ ide o kritérium 3, hodnota priznaná dvom pozemkom v jednej z účtovných uzávierok spoločností sa značne líši a existuje domnienka, že nadobudnutím pozemku za cenu, ktorá je jednoznačne nižšia ako trhová hodnota, bola spoločnosti poskytnutá skrytá dotácia. Iná spoločnosť v skupine okrem toho profitovala z bezplatného prenájmu pozemku na jeden rok a nadobudla práva na využívanie pozemku za cenu nižšiu ako trhová hodnota. Nakoniec, v poznámkach k účtovnej uzávierke nebolo uvedených niekoľko záruk vo vnútri skupiny, čo predstavuje porušenie medzinárodných účtovných štandardov (IAS 24).

(53)

Po zverejnení podrobných údajov o THZ a predbežnom zverejnení skupina tvrdila, že predaj týchto dvoch výrobcov v skutočnosti nepodliehal žiadnemu obmedzeniu predaja. Podľa spoločností skutočnosť, že ich príslušné objemy vývozu boli v súlade s obmedzeniami v ich stanovách, bola len dôsledkom rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu so sójovými proteínmi. Zdôraznili, že tieto obmedzujúce ustanovenia boli vypustené z týchto textov krátko po OP. Pokiaľ ide o kritérium 2, skupina navyše tvrdila, že okrem menších účtovných chýb v plnom rozsahu dodržala čínske všeobecne uznávané účtovné zásady, ktorých uplatňovaniu musí dať prednosť pred IAS. V súvislosti s právami na užívanie pozemkov skupina tvrdila, že rozdielna hodnota týchto dvoch pozemkov bola spôsobená nákladmi na vyrovnanie jedného z týchto dvoch pozemkov. Spoločnosti nakoniec zdôraznili, že bezplatný prenájom druhého pozemku bol dôsledkom určitého administratívneho omeškania predtým, ako bolo možné skutočne nadobudnúť právo na užívanie pozemkov a že hodnota výnimky bola len malá v porovnaní s prevádzkovým príjmom spoločnosti.

(54)

Pokiaľ ide o kritérium 1, stanovy spoločnosti sú súčasťou dokladov, ktoré sa predkladajú na schválenie orgánom, keď sa podnik zakladá. Usudzuje sa, že skutočnosť, aby spoločnosť dodržiavala ustanovenie o obmedzení predaja, je dôsledkom požiadavky, aby tak robila a je jasné, že obsah týchto dokumentov tvorí základ pre skutočné operácie spoločnosti. Okrem toho sa zdôrazňuje, že vypustenie obmedzení zo stanov spoločnosti sa uskutočnilo po OP, a preto nie je relevantné pre toto prešetrovanie. Pokiaľ ide o kritérium 2, bolo jasné, že presnosť a spoľahlivosť záznamov by nebolo možné potvrdiť. Účtovné záznamy spoločnosti by sa okrem toho mali podrobiť auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, čo počas overovania nebolo možné potvrdiť. Pokiaľ ide o kritérium 3, počas overovania na mieste nebolo možné predložiť žiadne dôkazy s cieľom odôvodniť náklady na vyrovnanie príslušného pozemku. Nakoniec, nezávisle od predložených vysvetlení, aj naďalej platí skutočnosť, že jedna zo spoločností prenajímala svoj pozemok bezplatne počas určitého časového úseku, a preto profitovala z dotácie. Pripomienky preto neboli takej povahy, aby dokázali zmeniť zistenia o THZ. Tieto zistenia sa týmto potvrdzujú.

(55)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, prípadne stanoví celoštátne clo, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá na udelenie IZ stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(56)

Skupina Gushen ako jediná požiadala o IZ. Táto žiadosť sa podrobila preskúmaniu a nebol zistené nič, čo by naznačovalo, že spoločnosť nespĺňa uvedené kritériá. Preto sa dospelo k záveru, že skupine Gushen je možné udeliť IZ.

(57)

Posúdenie sa vykonalo aj v prípade skupiny Crown a skupiny Sinoglory, pretože týmto spoločnostiam nebolo udelené THZ. Ani u jednej z nich sa nezistilo nič, čo by naznačovalo, že tieto spoločnosti nespĺňajú uvedené kritériá. Preto sa dospelo k záveru, že obidvom skupinám by bolo možné udeliť IZ.

(58)

Po konečnom zverejnení navrhovateľ vyjadril svoj nesúhlas s udelením IZ skupinám vývozcov zaradeným do vzorky. Vzhľadom na neuloženie opatrení však nebolo potrebné ďalej túto vec skúmať.

(59)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 46, THZ nebolo udelené dvom skupinám vo vzorke, ktoré o to požiadali. Tretia skupina vo vzorke nepožiadala o THZ. V súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia sa preto normálna hodnota stanovila na základe cien alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(60)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala o svojom zámere použiť USA ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a vyzvala zainteresované strany, aby sa k tomu vyjadrili.

(61)

Komisii bolo doručených niekoľko pripomienok a ako alternatíva boli navrhnuté iné krajiny, konkrétne Brazília a Izrael. Hlavný argument proti USA ako analogickej krajine spočíval v tom, že v USA by bol príslušný výrobok vyrobený z geneticky modifikovaných sójových bôbov, zatiaľ čo v ČĽR by to tak nebolo. Používanie geneticky modifikovaných (ďalej len „GM“) sójových bôbov by potenciálne viedlo k tomu, že výrobok by používali iní používatelia a/alebo spracovateľské odvetvia. Vyvážajúci výrobca takisto uviedol, že dcérska spoločnosť navrhovateľa v USA by mala dominantné postavenie na trhu v USA, čo by malo za následok zvýšené ceny domáceho predaja.

(62)

Vzhľadom na tieto doručené pripomienky sa Komisia snažila nadviazať spoluprácu so všetkými známymi výrobcami určitých výrobkov zo sójového proteínového koncentrátu, položila im niekoľko kľúčových otázok o ich výrobe, predaji a miestnych trhoch a požiadala ich, či by boli ochotní poskytnúť podrobnejšie informácie o svojich nákladoch a cenách, pokiaľ by ich krajina bola vybraná ako analogická krajina. Požadované informácie poskytol len jeden výrobca z USA a dvaja výrobcovia z Brazílie a ponúkli ďalšiu spoluprácu. V neskoršom štádiu aj jeden izraelský výrobca predložil úplne vyplnený dotazník. Komisia sa usilovala získať informácie o uvedených skutočnostiach a o ďalších potenciálnych trhoch aj pomocou iných prostriedkov.

(63)

Takto získané informácie boli podrobené dôkladnej analýze. Potvrdilo sa, že výrobok z USA bol vyrobený prevažne z geneticky modifikovaných sójových bôbov, na rozdiel od určitých výrobkov zo sójového proteínového koncentrátu z ČĽR, Brazílie alebo Izraela. Nie je však možné vyvodiť žiadny záver, pokiaľ ide o vplyv tohto rozdielu v hlavných surovinách na vlastnosti, spôsoby použitia, náklady alebo cenu výrobku. Navyše, aj keď sa na brazílskom trhu uplatňuje dovozné clo vo výške 14 %, do Brazílie sa doviezli značné objemy určitých výrobkov zo sójového proteínového koncentrátu, ktoré konkurujú miestnemu výrobku. Dvaja brazílski výrobcovia, ktorí ponúkli spoluprácu, v skutočnosti predstavujú približne tri štvrtiny spotreby v Brazílii, zatiaľ čo trh v USA zrejme jedoznačne ovládajú dvaja veľmi veľkí domáci výrobcovia, z ktorých len jeden ponúkol spoluprácu. Preto aj keď má trh v USA celkove väčšie rozmery, je zrejmé, že podmienky hospodárskej súťaže v Brazílii, ktorá má dvoch veľkých domácich výrobcov a značný dovoz, sú náročnejšie. Navyše, celkové objemy domáceho predaja spolupracujúcich brazílskych výrobcov sú zjavne rovnako veľké ako objem predaja čínskych výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, do EÚ a škála výrobkov je porovnateľná. Nakoniec sa zistilo, že brazílsky domáci trh bol podstatne väčší ako izraelský.

(64)

Na základe uvedených skutočností bola Brazília vybraná ako analogická krajina. Tento výber sa potvrdzuje.

(65)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúceho výrobcu stanovila na základe overených informácií získaných od výrobcov v analogickej krajine. V prípade, že druhy výrobkov na domácom trhu analogickej krajiny neboli realizované v rámci bežného obchodovania alebo ak sa nepredávali žiadne podobné druhy výrobku, normálna hodnota bola vytvorená podľa článku 2 ods. 3 a článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(66)

Po predbežnom zverejnení boli výpočty spresnené tak, aby sa zohľadnili aj pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany.

(67)

Vyvážajúci výrobcovia uskutočňovali vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v ČĽR. Vývozná cena sa preto vo všetkých prípadoch stanovila podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia, najmä na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(68)

Po predbežnom zverejnení boli výpočty spresnené tak, aby sa zohľadnili aj pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany.

(69)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vo forme úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce cenu a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy zliav, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, vedľajších nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov a nepriamych daní sa vykonali vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(70)

Konečné dumpingové rozpätia boli vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(71)

Dumpingové rozpätie pre každú z troch spolupracujúcich skupín vyvážajúcich výrobcov vo vzorke sa stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty v analogickej krajine s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(72)

Dumpingové rozpätie pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, sa vypočítalo ako priemer troch skupín spoločností zaradených do vzorky.

(73)

Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce pri prešetrovaní, pričom spolupracujúce spoločnosti predstavujú približne 90 % celého dovozu z ČĽR počas OP, sa v prípade nespolupracujúcich spoločností celoštátne rozpätie určilo použitím najvyššieho rozpätia zisteného pri skupinách spoločností zaradených do vzorky.

(74)

Na základe týchto skutočností sú konečné úrovne dumpingu stanovené takto:

(75)

Po revízii vymedzenia výrobkov (vylúčenie koncentrátov určených na použitie v krmivách) jedna spoločnosť – ADM v Holandsku, ktorej výroba sa obmedzuje na koncentráty určené na použitie v krmivách– sa už nepovažuje za súčasť výrobného odvetvia Únie. V dôsledku toho jedine navrhovateľ (Solae) vyrábal podobný výrobok v Únii počas obdobia prešetrovania. Spoločnosť Solae má v súčasnosti dve výrobné prevádzky v EÚ – jednu v Belgicku na výrobu izolátov sójových proteínov a druhú v Dánsku, ktorá vyrába koncentráty sójových proteínov (základné koncentráty sójových proteínov a ďalej spracovávané vysokohodnotné koncentráty, pre ktoré slúžia základné koncentráty sójových proteínov ako medziprodukt). Ďalšia výrobná prevádzka spoločnosti Solae v Boudreaux vo Francúzsku, ktorá vyrábala a uvádzala na trh len jednoduché koncentráty určené na použitie v krmivách, skončila výrobu na začiatku roku 2009.

(76)

Pokiaľ ide o výrobu v EÚ, prešetrovanie ukázalo, že výrobný proces spoločnosti Solae je založený výlučne na dohode o spracovaní za poplatok s jej švajčiarskou materskou spoločnosťou, Solae Europe. Na základe tejto dohody Solae Belgium a Solae Denmark spracovávajú surovinu, ktorú dodáva spoločnosť Solae Europe, za poplatok za služby. V priebehu celého procesu zostáva spoločnosť Solae Europe jediným vlastníkom surovín, akýchkoľvek medziproduktov a hotových výrobkov.

(77)

Vzhľadom na to, že vlastníctvo suroviny a hotových výrobkov zostáva hlavnému zodpovednému subjektu, dohody o spracovaní za poplatok sa po právnej stránke odlišujú od iných možných dohôd o výrobe. V tomto prípade sa však hodnota, ktorú pridávajú tieto spoločnosti v EÚ, rovná viac ako 50 % výrobných nákladov. Tento podiel pridanej hodnoty odzrkadľuje aj technologické a kapitálové investície vybudované v Únii. Čistá hodnota takých investícií v EÚ je značná a odvetvie zamestnáva významný počet pracovníkov v Únii.

(78)

Bolo by tiež potrebné uviesť, že operácie spojené s dohodami o spracovaní za poplatok v EÚ predstavujú „poslednú podstatnú úpravu“, prostredníctvom ktorej sa výrobky stávajú výrobkami s pôvodom v EÚ.

(79)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa preto konštatuje, že taká hospodárska činnosť, akú vykonávajú spoločnosti Solae Belgium a Solae Denmark v EÚ, by potenciálne mohla byť ohrozená dumpingovými postupmi a mohla by si preto vyžadovať ochranu bez ohľadu na právnu povahu takej činnosti (dohoda o spracovaní za poplatok alebo iná dohoda o výrobe). V súvislosti s uvedenými skutočnosťami sa preto dospelo k záveru, že spoločnosti Solae Belgium a Solae Denmark sa budú považovať za výrobcov v Únii, ktorí tvoria súčasť výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 4 os. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(80)

Po predbežnom zverejnení jeden vývozca vyjadril pripomienku, že spoločnosti, ktoré spracovávajú za poplatok, nespĺňajú podmienky ako výrobcovia v Únii a nemajú žiadnu pozíciu v antidumpingových prešetrovaniach. Vývozca tvrdil, že vzhľadom na to, že spoločnosť Solae Europe zaregistrovaná vo Švajčiarsku (t. j. mimo EÚ) zostáva vlastníkom suroviny a hotových výrobkov, spoločnosti Solae Belgium a Solae Denmark sa nemôžu považovať za výrobcov v Únii a nevyžadujú ochranu pred dumpingovými postupmi.

(81)

Vývozca poukázal na to, že v predchádzajúcich prípadoch, ako bol napríklad prípad, ktorý sa týkal dovozu plastových vriec a vrecúšok s pôvodom v ČĽR (7), inštitúcie rozhodli o vylúčení dvoch čínskych spoločností zo vzorky vyvážajúcich výrobcov, pretože veľké množstvo deklarovaných vyvážaných výrobkov nevyrábali sami, ale v skutočnosti ho spracovávali pre iných vyvážajúcich výrobcov.

(82)

Treba pripomenúť, že situácia v prípade, o ktorý sa opiera tento vývozca, nie je porovnateľná so situáciou v tomto prípade. Po prvé, v prípade plastových vriec a vrecúšok uvedenom v predchádzajúcom texte čínske spoločnosti mali vlastnú výrobu (bez poplatkov) (ale predaj vlastných vyrábaných výrobkov bol príliš malý, aby spoločnosti mohli byť zaradené do vzorky), zatiaľ čo v tejto situácii spoločnosti Solae Belgium a Solae Denmark pracovali výlučne na základe dohody o spracovaní za poplatok.

(83)

Zatiaľ čo spoločnosti Solae Belgium a Solae Denmark sú okrem toho úplným vlastníctvom spoločnosti Solae Europe, prešetrovaním čínskych spoločností vyradených zo vzorky sa nezistil žiadny vlastnícky vzťah s inými vyvážajúcimi výrobcami, pre ktorých spracovávali výrobky.

(84)

Vývozca sa vo svojom podaní tiež odvolával na iné prešetrovanie v minulosti, konkrétne prešetrovanie, ktoré sa týkalo dovozu glycínu s pôvodom v ČĽR (8), v rámci ktorého Komisia považovala niektoré čínske spoločnosti skôr za obchodníkov ako za výrobcov, pretože v súvislosti s činnosťou, ktorú vykonávali, sa zistilo, že nespĺňa podmienky pre výrobu.

(85)

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani prípad glycínu nepodporil tvrdenie vývozcu, pretože v tomto prípade čínske spoločnosti jednoducho vykonávali určité spracovateľské operácie, ktoré nemali za následok zmenu chemického zloženia alebo fyzikálnych vlastností posudzovaného výrobku. Je to úplne odlišná situácia ako táto situácia, v prípade ktorej sa prostredníctvom operácií, ktoré vykonávajú spoločnosti v EÚ, premieňajú sójové bôby alebo sójové vločky na sójové proteíny a nemení sa len chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti materiálu, ale konečnému výrobku sa pridáva aj významná hodnota.

(86)

Vývozca takisto tvrdil, že centrom rozhodovacieho procesu pre celú výrobu na základe dohôd o spracovaní za poplatok v Únii je výlučne spoločnosť, ktorá nie je spoločnosťou EÚ, a že celý osud spoločností spracovávajúcich za poplatok je úplne a výlučne závislý od ich švajčiarskej materskej spoločnosti. Vývozca tiež uviedol, že v inom prípade, ktorý sa týkal dovozu vinylacetátu s pôvodom v USA (9), Komisia vylúčila výrobcu v EÚ z vymedzenia výrobného odvetvia Únie vzhľadom na jeho vzťah so spoločnosťou v cieľovej krajine.

(87)

Iná strana tiež namietala, že pri analyzovaní otázky dohody o spracovaní za poplatok a jej kvalifikácie ako výroby by sa otázky, ako je umiestnenie sídla spoločnosti, centrum záujmu a viazanosť na trh EÚ mali analyzovať podobným spôsobom ako sa analyzujú prepojené spoločnosti, keď sa vymedzuje výrobné odvetvie Únie.

(88)

Solae ako skupina má skutočne štrukturálne väzby na svoju švajčiarsku materskú spoločnosť a ďalšie obchodné väzby na spoločnosti v USA. V antidumpingovom konaní nie je žiadnou novinkou, že spoločnosti so silnou prítomnosťou v EÚ majú takéto štrukturálne, kapitálové alebo obchodné väzby mimo EÚ. Také štrukturálne a obchodné väzby mimo EÚ však nemôžu spochybniť záver, že navrhovatelia spĺňajú podmienky ako výrobcovia v EÚ.

(89)

Treba uviesť, že také tvrdenia by boli relevantné na účely článku 4 ods. 1 základného nariadenia a vymedzenia výrobného odvetvia Únie len v prípade, ak by spoločnosť Solae Europe bola spoločnosťou v cieľovej krajine, t. j. v tomto prípade ČĽR. Toto zjavne nie je ten prípad, a preto je tvrdenie vývozcu irelevantné.

(90)

Znovu sa okrem toho zdôrazňuje, že vlastníctvo použitého materiálu a/alebo hotového výrobku nie je rozhodujúcim kritériom na účely vymedzenia pojmu výrobca v Únii. Hoci sa spracovanie za poplatok po právnej stránke odlišuje od iných dohôd o výrobe, spoločnosti, ktoré vyrábajú na základe dohody o spracovaní, môžu byť považované za výrobcov v Únii.

(91)

Tento prístup je v súlade s predchádzajúcim postupom inštitúcií, ako napríklad v prípade preskúmania ukončenia platnosti opatrení týkajúcich sa dovozu furfurylalkoholu s pôvodom v ČĽR (10).

(92)

Znovu treba zdôrazniť, že v tomto prípade sa hodnota, ktorú pridávajú spoločnosti v EÚ, rovná viac ako 50 % výrobných nákladov. Tento podiel pridanej hodnoty odzrkadľuje aj technologické a kapitálové investície vybudované v Únii. Čistá hodnota takých investícií v EÚ je značná a odvetvie zamestnáva významný počet pracovníkov v Únii.

(93)

Na záver, spoločnosti Solae Belgium a Solae Denmark sa považujú za výrobcov v Únii, ktorí sú súčasťou výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia, a budú sa ďalej uvádzať ako „výrobné odvetvie Únie“.

(94)

Celková výroba Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia sa stanovila na základe vyplneného dotazníka navrhovateľa.

(95)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie zahŕňa len jedného výrobcu, údaje uvedené ďalej v texte sa predkladajú v indexovanom formáte s cieľom zachovať dôverný charakter informácií v súlade s článkom 19 základného nariadenia.

(96)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe údajov o objeme predaja produkcie výrobného odvetvia Únie vyrobenej na základe dohôd o poplatku za spracovanie a určenej na trh Únie, údajov o objeme dovozu na trhu Únie získaných od Eurostatu a odhadov navrhovateľa.

(97)

Číselné znaky KN, ktoré sa vzťahujú na určité výrobky zo sójového proteínového koncentrátu, zahŕňajú širšiu škálu výrobkov a nezahŕňajú len výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania. Navrhovateľ na základe rozsiahleho prieskumu a znalosti trhu vypracoval odhady hodnoty a objemu dovozu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, do Únie. Tieto odhady sa skúmali v priebehu prešetrovania a považujú sa za spoľahlivé. Útvarom Komisie neboli doručené žiadne pripomienky spolu s alternatívnym návrhom, ktoré by mohli spochybniť použitie týchto odhadov na účely tohto prešetrovania.

(98)

Jedna strana tvrdila, že metodika výpočtu dovozu nie je dostatočne vysvetlená. Tieto kritické pripomienky však neboli podrobnejšie odôvodnené. Zainteresovaná strana kritizovala prístup Komisie, avšak nenavrhla vhodnejšiu alebo spoľahlivejšiu alternatívu. Kritika sa týkala hlavne skutočnosti, že strana nemohla predložiť pripomienky. Treba pripomenúť, že verzia podnetu, ktorá nemá dôverný charakter a v ktorej sa uvádza metodika vylúčenia, bola k dispozícii v dokumentácii, ktorá nemá dôverný charakter, od začatia konania.

(99)

Treba pripomenúť, že útvary Komisie uskutočnili krížovú kontrolu údajov uvedených v podnete a nezistili nič, čo by spochybnilo odôvodnenosť vybranej metódy. Ďalej, vzhľadom na skutočnosť, že zainteresované strany nenavrhli alternatívnu metódu vylúčenia, ich pripomienky sa považovali za neopodstatnené.

(100)

Dopyt na trhu Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia znížil o 8 %. Konkrétnejšie, spotreba v Únii zostala v rokoch 2007 a 2008 stabilná, v roku 2009 sa znížila o 8 % a v OP zostala stabilná.

Tabuľka 1

(101)

Objem dovozu príslušného výrobku sa za posudzované obdobie zvýšil o 15 % a v OP dosiahol 20 117 ton. Konkrétnejšie, dovoz z ČĽR zostal medzi rokmi 2007 a 2008 stabilný, predtým, ako sa v roku 2009, keď dosiahol svoj vrchol, zvýšil o 26 percentuálnych bodov. Treba pripomenúť, že dovoz z ČĽR klesol v OP asi o 9 percentuálnych bodov.

Tabuľka 2

(102)

Index vyjadrujúci vývoj podielu dumpingového dovozu z ČĽR na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 25 %. V období medzi rokmi 2007 a 2008 zostal stabilný, ale v roku 2009 sa zvýšil o 36 %. V OP sa znížil o 11 percentuálnych bodov.

(103)

Priemerná dovozná cena sa v posudzovanom období zvýšila celkovo o 37 %. Konkrétnejšie, spočiatku sa zvýšila o 48 % v období medzi rokmi 2007 a 2008, potom v roku 2009 klesla o 11 percentuálnych bodov a v OP zostala na tej istej úrovni. Priemerná cena dovozu z ČĽR v OP dosahovala 1 569 EUR za tonu.

Tabuľka 3

(104)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny výrobcu z Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené, najmä pokiaľ ide o úverové náklady, náklady na dodávku, balenie a provízie, na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami CIF spolupracujúcich vývozcov z ČĽR pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, upravené tak, aby pokryli všetky náklady spojené s colným konaním, t. j. clo a náklady po dovoze (cena franko prístav).

(105)

Z porovnania vyplynulo, že dovoz príslušného výrobku počas OP podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie približne o 12 %.

(106)

Jedna strana vyjadrila pripomienku, že úroveň cenového podhodnotenia sa samozrejme vypočítala len pre OP a že predchádzajúce úrovne podhodnotenia nie sú známe. Strana však tvrdila, že vzhľadom na to, že medzi rokom 2007 a OP sa čínske dovozné ceny zvýšili podstatne viac ako ceny výrobného odvetvia Únie, mohlo by sa z toho vyvodzovať, že cenové podhodnotenie sa znižovalo.

(107)

Skutočne sa uznáva, že zatiaľ čo sa medzi rokom 2007 a OP čínske dovozné ceny zvýšili o 37 %, ceny výrobného odvetvia Únie sa zvýšili len o 15 % (pozri odôvodnenie 119). Z toho jednoznačne vyplýva, že so zreteľom na priemerné ceny sa rozdiel medzi čínskymi cenami a cenami EÚ medzi rokom 2007 a OP zmenšil.

(108)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(109)

Na účely analýzy ujmy sa ukazovatele ujmy stanovili na základe informácií získaných z náležite overeného a kompletne vyplneného dotazníka navrhovateľa.

(110)

Výroba v Únii sa v období medzi rokom 2007 a OP znížila o 14 %. Konkrétnejšie, v roku 2008 sa znížila o 8 %, ešte predtým, ako v roku 2009 klesla o ďalších 15 percentuálnych bodov. V období medzi rokom 2009 a OP však došlo k zjavnému zlepšeniu, keď sa výroba zvýšila o 9 percentuálnych bodov.

Tabuľka 4

(111)

Výrobná kapacita výrobcu v Únii zostala v priebehu celého posudzovaného obdobia stabilná.

Tabuľka 5

(112)

Index, ktorý vyjadruje vývoj využitia kapacity, sa v posudzovanom období znížil o 14 %. V období medzi rokmi 2007 a 2008 klesol o 8 % a v roku 2009 o ďalších 15 percentuálnych bodov. V OP sa potom zvýšil o 9 percentuálnych bodov. Trend miery využitia odzrkadľuje vývoj výroby v priebehu posudzovaného obdobia, vzhľadom na to, že výrobná kapacita zostala stabilná.

(113)

Treba pripomenúť, že napriek celkovému poklesu zostalo využitie kapacity pomerne vysoké a v OP bolo vyššie ako 80 %.

(114)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom na trhu v EÚ klesol v posudzovanom období o 8 %. Predaj klesol v období medzi rokmi 2007 a 2008 o 9 % a v roku 2009 o ďalších 5 percentuálnych bodov. Medzi rokom 2009 a OP však došlo k zreteľnému zlepšeniu, keď sa predaj zvýšil približne o 6 percentuálnych bodov.

Tabuľka 6

(115)

Celkovo si výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia zachovalo svoj podiel na trhu. Konkrétnejšie, index klesol v období medzi rokmi 2007 a 2008 o 9 %, ale už v roku 2009 sa znovu zvýšil o 1 percentuálny bod a v OP sa zvýšil o ďalších 7 percentuálnych bodov.

Tabuľka 7

(116)

Spotreba v Únii klesla o 8 % medzi rokom 2007 a OP, objem predaja takisto klesol o 8 %, pričom podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zostal stabilný.

(117)

Zamestnanosť klesla o 7 % medzi rokom 2007 a OP. V období medzi rokmi 2007 a 2008 mierne narástla, avšak v roku 2009 nasledoval prudký pokles o 10 percentuálnych bodov. V OP sa však zamestnanosť znovu zvýšila o 2 percentuálne body.

Tabuľka 8

(118)

Produktivita, ktorá sa meria ako objem výroby (v tonách) na zamestnanú osobu za rok, klesla v posudzovanom období o 7 %. V tomto poklese sa odzrkadľuje skutočnosť, že výroba klesala rýchlejším tempom ako zamestnanosť. Napriek tomu treba pripomenúť, že medzi rokom 2009 a OP sa produktivita zvýšila o 8 percentuálnych bodov, čo svedčí o tom, že výroba rástla rýchlejším tempom ako zamestnanosť.

Tabuľka 9

(119)

Priemerné predajné ceny výrobcov v Únii sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili asi o 15 %. Priemerná cena sa najprv v roku 2008 a 2009 zvýšila (v roku 2008 o 8 % a v roku 2009 o 10 percentuálnych bodov), a následne mierne klesla v OP o 3 percentuálne body. Ceny určitých výrobkov zo sójového proteínového koncentrátu sú vo všeobecnosti veľmi závislé od nákladov na hlavné suroviny (to znamená sójové bôby a sójové vločky) a na energiu. Spoločne tvoria hlavný podiel výrobných nákladov. Treba uviesť, že trh so sójovými bôbmi je nestály a charakterizujú ho značné ročné alebo dokonca mesačné výkyvy.

(120)

Vzhľadom na podstatné rozdiely v predajných cenách medzi rôznymi druhmi výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, by sa vývoj priemerných predajných cien mal sledovať s opatrnosťou, pretože každá zmena priemernej ceny je veľmi ovplyvnená akoukoľvek zmenou v sortimente výrobkov.

Tabuľka 10

(121)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dovozu z ČĽR nie je možné vplyv skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie považovať za zanedbateľný.

(122)

Úroveň konečných zásob zostávala medzi rokom 2007 a OP celkovo stabilná. Treba uviesť, že zásoby predstavujú pomerne malý podiel ročnej produkcie, a preto je závažnosť tohto ukazovateľa v analýze ujmy obmedzená.

Tabuľka 11

(123)

Medzi rokom 2007 a OP stúpli ročné náklady práce o 7 %. V období medzi rokmi 2007 a 2008 sa najprv zvýšili o 5 %, následne sa v roku 2009 znížili o 2 percentuálne body a neskôr sa v priebehu OP zvýšili o 4 percentuálne body.

Tabuľka 12

(124)

Počas posudzovaného obdobia podliehala ziskovosť predaja podobného výrobku na trhu EÚ neprepojeným zákazníkom, vyjadrená ako percento čistého predaja, značným výkyvom. Zatiaľ čo v rokoch 2007 a 2009 výrobné odvetvie Únie dosiahlo zisk, v roku 2008 a v OP utrpelo straty. Kolísajúca ziskovosť môže byť odrazom výkyvov na trhu so sójovými bôbmi.

Tabuľka 13

(125)

Návratnosť investícií, vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií, sa vyvíjala podobne ako ziskovosť.

(126)

Čistý peňažný tok z prevádzkových činností sa v posudzovanom období vyznačoval značnými výkyvmi. V roku 2007 začal s pozitívnymi hodnotami, potom nasledovalo zhoršenie v roku 2008, keď sa pozitívne hodnoty zmenili na negatívne, ale v roku 2009 opäť došlo k zlepšeniu, aby sa v priebehu OP hodnoty ešte raz zmenili na negatívne. Celkovo sa peňažný tok vyvíjal podobne ako ziskovosť.

(127)

Nič nenasvedčuje tomu, že výrobné odvetvie čelilo ťažkostiam pri zvyšovaní kapitálu, hlavne v dôsledku skutočnosti, že je integrované do väčšej skupiny.

Tabuľka 14

(128)

Miera ročných investícií do výroby podobného výrobku sa v období medzi rokmi 2007 a 2008 zvýšila o 4 % a v roku 2009 došlo k ďalšiemu jej zvýšeniu o 29 percentuálnych bodov. V OP došlo k miernemu poklesu o 5 percentuálnych bodov. Celkovo sa v posudzovanom období investície zvýšili o 28 %.

Tabuľka 15

(129)

Z analýzy údajov vyplýva, že celkovo sa v posudzovanom období znížila výroba, využitie kapacity, predaj, zamestnanosť a produktivita výrobného odvetvia Únie. Došlo tiež k zvýšeniu mzdových nákladov.

(130)

Tento negatívny obraz zároveň zmierňuje skutočnosť, že väčšina týchto ukazovateľov vykazovala pozitívny vývoj v období medzi rokom 2009 a 0P (2010). Hlavne v období rokov 2009 a 2010 (OP) došlo k zvýšeniu výroby a využitia kapacity o 9 percentuálnych bodov; predaj v EÚ sa zvýšil o 6 a podiel na trhu v EÚ o 7 percentuálnych bodov; zamestnanosť sa zvýšila o 2 percentuálne body, zatiaľ čo produktivita zaznamenala nárast o 8 percentuálnych bodov.

(131)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zostal aj v posudzovanom období celkovo stabilný. Zatiaľ čo v roku 2008 klesol, v roku 2009 už zaznamenal zvýšenie. V roku 2010 dosiahol úroveň, ktorá sa veľmi približovala úrovni z roku 2007.

(132)

Ziskovosť, ako aj návratnosť investícií a peňažný tok (ktoré úzko súvisia so ziskovosťou) poskytujú zmiešaný obraz o hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie. Zatiaľ čo celkovo (medzi rokom 2007 a OP) vykazovali pokles, zaznamenali aj značné výkyvy a svedčia o nestálej povahe trhu.

(133)

Čisté investície sa v období rokov 2007 až 2009 jednoznačne zvyšovali (o 33 %) a zaznamenali len malý pokles (o 5 percentuálnych bodov) v roku 2010 (OP).

(134)

Skutočná úroveň strát, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Únie v OP, je takisto pomerne mierna.

(135)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo určitú ujmu. Ak sa však vezme do úvahy pomerne nepodstatná úroveň skutočných strát, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Únie v OP, a známky oživenia na konci posudzovaného obdobia, túto ujmu nie je možné charakterizovať ako značnú v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(136)

Po zverejnení konečných zistení navrhovateľ tvrdil, že ujma v tomto prípade by sa mala považovať za značnú, pretože v niektorých iných prípadoch s údajne podobnými okolnosťami (napr. pozitívny vývoj zistený na konci posudzovaného obdobia) (11) boli zistenia odlišné. Navrhovateľ takisto tvrdil, že zameranie sa na neskoršiu časť posudzovaného obdobia a prijatie záveru na základe náznakov zotavenia v tomto období, nie je v súlade s právnymi predpismi WTO (12).

(137)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. V tomto konkrétnom prípade sa na základe prešetrovania nezistili len jasné náznaky zotavenia výrobného odvetvia Únie na konci posudzovaného obdobia, ale aj skutočnosť, že rozsah nepriaznivého vývoja bol relatívne obmedzený. Napríklad podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zostal z celkového hľadiska stabilný a relatívne vysoký, využitie kapacity sa mierne znížilo, ale zostalo na úrovni presahujúcej 80 %, a zvýšili sa investície. Naopak, pokiaľ ide o kyselinu šťaveľovú  (13), bola v OP napríklad zaznamenaná strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu vo výške 9 % v porovnaní s prvým rokom obdobia prešetrovania ujmy (14). Pokiaľ ide o kyselinu citrónovú  (15), bola zaznamenaná podobná strata podielu na trhu a došlo k zníženiu investícií (16).

(138)

Pokiaľ ide o povinnosti v rámci WTO, poznamenáva sa, že uvedená správa panelu sa odvolávala na celkom inú situáciu, pri ktorej prešetrovací orgán analyzoval iba čiastočné údaje týkajúce sa len 6 mesiacov každého z troch po sebe nasledujúcich rokov, a svoje zistenia založil na tejto nekompletnej analýze. Situácia v danom prípade je jednoznačne iná, keďže analýza ujmy sa vzťahuje na údaje za celý rok za štyri po sebe nasledujúce roky a navyše je tu aj určitý dôraz na skutočnosť, že na konci tohto štvorročného obdobia nastal pozitívny vývoj v mnohých analyzovaných trendoch v porovnaní s rokom pred OP.

(139)

Vzhľadom na uvedené sa s konečnou platnosťou prijal záver, že žiadna ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie sa nedá charakterizovať ako značná v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(140)

Bez toho, aby bolo dotknuté určenie so zreteľom na neexistenciu závažnej ujmy, a na základe hypotézy, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, by bolo možné charakterizovať ako značnú, Komisia preskúmala potenciálnu príčinnú súvislosť.

(141)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či akúkoľvek ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil dumpingový dovoz z príslušnej krajiny. Iné známe faktory, ako sú dumpingový dovoz, ktorý mohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, sa takisto preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovému dovozu.

(142)

Napriek poklesu dopytu na trhu v Únii sa dovoz príslušného výrobku v období medzi rokom 2007 a OP zvýšil celkovo o 15 % a jeho zodpovedajúci podiel na trhu sa zvýšil o 25 %. Tento vývoj sa vo všeobecnosti zhodoval so zhoršenou hospodárskou situáciou výrobného odvetvia Únie. Hoci si výrobné odvetvie Únie dokázalo udržať svoj podiel na trhu, čínsky dovoz získal viac ako 5 percentuálnych bodov.

(143)

Na základe týchto skutočností by sa na prvý pohľad zdalo, že existuje príčinná súvislosť medzi dovozom z ČĽR a akoukoľvek ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(144)

Z podrobnejšej analýzy vplyvu dumpingového dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie však zjavne nevyplýva jasná korelácia. Zatiaľ čo sa napríklad dovoz z ČĽR v rokoch 2007 a 2008 (odôvodnenie 101) nepatrne zvýšil a dovozná cena CIF vzrástla o 48 percentuálnych bodov (odôvodnenie 103), výrobné odvetvie Únie napriek tomu utrpelo značné straty a prišlo o určitý podiel na trhu. Naopak, zatiaľ čo v období rokov 2008 a 2009 čínsky dovoz vzrástol o 26 % a dovozná cena CIF klesla o 11 percentuálnych bodov, výrobné odvetvie Únie si udržalo svoj podiel na trhu a zotavilo sa zo strát z roku 2008. Takisto v období medzi rokom 2009 a OP, hoci sa dovoz z ČĽR udržal na trhu Únie, situácia výrobného odvetvia Únie sa jednoznačne zlepšila, ako sa uvádza v analýze ujmy.

(145)

Táto chýbajúca korelácia medzi dovozom z ČĽR a trendmi ukazovateľov ujmy výrazne naznačuje, že to boli iné faktory, ktoré prispeli a možno aj spôsobili akúkoľvek ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Táto otázka sa bude podrobnejšie skúmať ďalej v texte.

(146)

Týmito inými faktormi, ktoré sa skúmali v kontexte príčinnej súvislosti, sú: i) pokles dopytu v Únii, ktorý pravdepodobne čiastočne súvisí s finančnou a hospodárskou krízou v rokoch 2008 a 2009, a ii) nestálosť trhu so sójovými bôbmi.

(147)

Ak sa porovnáva rok 2007 s rokom 2010 (OP), v posudzovanom období bolo možné pozorovať pokles spotreby v Únii, a to o 8 %. Mnohé faktory ujmy sa vyvíjali prevažne v súlade s týmto faktorom. Ak sa napríklad porovnávajú uvedené dve obdobia, objem predaja výrobného odvetvia EÚ takisto klesol o 8 %. K iným príkladom patrí zamestnanosť – v roku 2010 o 7 % nižšia ako v roku 2007 – a produktivita – v roku 2010 takisto o 7 % nižšia ako v roku 2007. Preto je jasné, že pokles dopytu, bez ohľadu na to, aká je jeho hlavná príčina, bol hlavným faktorom vo vývoji stavu výrobného odvetvia Únie.

(148)

Hoci sa príčina poklesu dopytu priamo netýka analýzy príčinnej súvislosti, je dosť pravdepodobné, že bola aspoň čiastočne spôsobená finančnou a hospodárskou krízou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dopyt klesol najmä v období rokov 2008 a 2009. Vzhľadom na túto časovú zhodu bol pokles o 8 percentuálnych bodov v období rokov 2008 a 2009 so všetkou pravdepodobnosťou spojený s hospodárskou krízou. Preto by bolo možné tvrdiť, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená hospodárskou krízou a výsledným poklesom dopytu.

(149)

Treba takisto uviesť, že spoločnosť Solae Belgium uznáva vo svojej výročnej správe z roku 2009, že nižší príjem z finančných aktív, ktorý bol spôsobený finančnou krízou, mal záporný vplyv na finančnú situáciu spoločnosti.

(150)

Opätovne sa tiež uvádza, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa v období medzi rokom 2009 a OP zlepšila. Toto zlepšenie sa jednoznačne zhoduje so všeobecným hospodárskym oživením.

(151)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa konštatuje, že pokles dopytu, ktorý pravdepodobne čiastočne spôsobila hospodárska kríza, bol hlavnou príčinou akejkoľvek ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(152)

Po konečnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že finančná a hospodárska kríza nespôsobili ujmu, ale v tejto súvislosti neposkytol žiadny presvedčivý dôvod, iba sa odvolal na niekoľko iných prípadov (17), v ktorých boli zistenia odlišné.

(153)

V tejto súvislosti sa znovu opakuje, že každý prípad je potrebné posudzovať individuálne. V tomto konkrétnom prípade zostáva skutočnosťou, že hoci nie je dostatočne jasná korelácia medzi dumpingovým dovozom a situáciou výrobného odvetvia Únie, zníženie dopytu pravdepodobne čiastočne spôsobené hospodárskou krízou, skutočne prispelo k oslabeniu pozície výrobného odvetvia Spoločenstva. Toto bolo v skutočnosti, aspoň v určitom rozsahu, ako sa už uviedlo, jasne uznané vo výročnej správe spoločnosti Solae Belgium z roku 2009.

(154)

Napriek tomu je možné pozorovať dôležité rozdiely medzi prípadmi uvedenými navrhovateľom a týmto prípadom. Viacero z týchto rozdielov je uvedených v nasledujúcich odôvodneniach.

(155)

V prípade kyseliny šťaveľovej (18), napriek tomu, že v niektorých ukazovateľoch sa skutočne zaznamenal pozitívny vývoj medzi rokom 2009 a OP, sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil, pričom v posudzovanom prípade sa zvýšil takmer na úroveň roku 2007 (19). Okrem toho, v prípade kyseliny šťaveľovej nie je badať medziročnú nedostatočnú koreláciu medzi dumpingovým dovozom z príslušných krajín a vývojom ukazovateľov ujmy, ktorá je charakteristická pre posudzovaný prípad. Vývoj ziskovosti sú tiež odlišné. Osobitne v posudzovanom prípade je možné pozorovať značnú fluktuáciu ziskovosti. Napokon, v posudzovanom prípade je trh veľmi nestály.

(156)

V prípade určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken (20) sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu každý rok znížil, celkovo o 12 percentuálnych bodov (21). V tom istom čase medziročne systematicky rástol podiel čínskeho dovozu na trhu, celkovo o 12,4 percentuálneho bodu (22). V posudzovanom prípade sa podiel čínskeho dovozu na trhu zvyšoval do roku 2009 a medzi rokom 2009 a OP sa znížil. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil už v roku 2008 a znovu sa zvýšil takmer na úroveň roku 2007.

(157)

V prípade sklenených vláken (23) podiel dumpingového dovozu na trhu medziročne systematicky rástol, celkovo o 6,3 percentuálneho bodu (24).

(158)

V prípade keramických obkladačiek (25) sa podiel dumpingového dovozu na trhu rovnomerne (26) zvyšoval. Okrem toho, vývoj zásob bol veľmi odlišný. V prípade keramických obkladačiek bolo zvýšenie zásob dôležitým faktorom ujmy (27). Napokon, prešetrovaním v prípade keramických obkladačiek sa ukázalo, že napriek zotaveniu v stavebníctve ukazovatele výrobného odvetvia Únie naďalej vykazovali klesajúcu tendenciu (28).

(159)

Na záver, v prípade mastných alkoholov (29) sa vývoj ukazovateľov ujmy medzi rokom 2009 a OP líšil od posudzovaného prípadu (napr. zamestnanosť sa znížila) (30) a objem a podiel dumpingového dovozu na trhu sa medzi rokom 2009 a OP zvýšil (31).

(160)

Na základe toho sa musí tvrdenie navrhovateľa zamietnuť.

(161)

Už sa uviedlo, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie značne kolíše a naznačuje nestálu povahu trhu.

(162)

Táto nestálosť úzko súvisí s výkyvmi na trhu so surovinami. Spotový trh pre hlavnú surovinu – sójové bôby – tradične charakterizujú značné mesačné a ročné výkyvy (32), zatiaľ čo ceny konečných výrobkov – určitých výrobkov zo sójového proteínového koncentrátu – inklinujú skôr k stabilite (pretože sú založené na dlhodobých zmluvách). V dôsledku toho úroveň ziskovosti v prípade výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, veľmi závisí od prevládajúcej situácie na trhu so sójovými bôbmi.

(163)

V tejto súvislosti treba uviesť, že v roku 2008 skutočne došlo k podstatnému nárastu cien sójových bôbov, ktorý mal významný vplyv na ziskovosť a celkovú situáciu výrobného odvetvia Únie. Sám navrhovateľ uznal, že nárast cien sójových bôbov skutočne prispel k jeho zlej situácii v roku 2008.

(164)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je jasné, že aj nestálosť trhu so sójovými bôbmi bola hlavnou príčinou akejkoľvek ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(165)

Po konečnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že nepredvídateľnosť cien sójových bôbov tiež nemohla narušiť príčinnú súvislosť a týkala sa iba strát v roku 2008. V tejto súvislosti však neboli predložené žiadne podložené dôkazy.

(166)

Pripomína sa, že k zvýšeniu ceny sójových bôbov došlo v čase nedostatočnej finančnej výkonnosti výrobného odvetvia Únie a vzhľadom na to, že vysoké ceny sójových bôbov sa považovali za hlavný dôvod strát v roku 2008, nie je osobitný dôvod posudzovať straty v roku 2011, ku ktorým došlo v čase ďalšieho zvýšenia ceny sójových bôbov, iným spôsobom.

(167)

Na základe toho sa musí tvrdenie navrhovateľa zamietnuť.

(168)

Ďalšie faktory a najmä pokles dopytu (pravdepodobne čiastočne spôsobený hospodárskou krízou v rokoch 2008 a 2010) a nestála povaha trhu s hlavnou surovinou boli významnými príčinami akejkoľvek ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(169)

Z toho dôvodu, dokonca aj na základe hypotézy, že výrobné odvetvie Únie utrpelo závažnú ujmu, pretože tieto ďalšie faktory rušia príčinnú súvislosť, nie je možné vyvodiť záver, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil akúkoľvek ujmu.

(170)

Vzhľadom na to, že sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo ujmu, ktorú je možné kvalifikovať ako závažnú, a že ďalšie faktory v žiadnom prípade nerušia príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a touto ujmou, nie je potrebné skúmať záujem Únie.

(171)

So zreteľom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s neexistenciou závažnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a v súvislosti s neexistenciou príčinnej súvislosti, v súlade s článkom 9 základného nariadenia by sa toto konanie malo ukončiť bez uloženia opatrení.

(172)

Všetky zainteresované strany boli informované o konečných zisteniach a o zámere ukončiť konanie a dostali možnosť predložiť pripomienky. Ich pripomienky boli posúdené, ale závery, ku ktorým sa už dospelo, zostali bezo zmeny,