(1)

Dňa 17. októbra 2011 oznámilo Švédske kráľovstvo Komisii podľa článku 114 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) svoj úmysel zaviesť vnútroštátne ustanovenia na zníženie obsahu kadmia prípustného vo fosforečných hnojivách na maximálnu úroveň 46 gramov kadmia na tonu fosforu (čo zodpovedá 20 mg Cd/kg P2O5). Uvedené opatrenia by sa odchyľovali od nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (1) a znížili by maximálnu úroveň 100 gramov kadmia na tonu fosforu (čo zodpovedá 44 mg Cd/kg P2O5), pre ktorú už Švédskemu kráľovstvu bola výnimka udelená.

(2)

V článku 114 ods. 5 a 6 ZFEÚ sa stanovuje:

(3)

V smernici Rady 76/116/EHS z 18. decembra 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o hnojivách (2) sa stanovujú požiadavky, ktoré musia hnojivá spĺňať, aby boli uvedené na trh s označením „hnojivo ES“.

(4)

V prílohe I k smernici 76/116/EHS sa stanovuje typové označenie a príslušné požiadavky, napr. pokiaľ ide o zloženie hnojiva, ktoré musí spĺňať každé hnojivo na to, aby sa mohlo označiť ako „hnojivo ES“. Typové označenia v tomto zozname boli rozdelené do kategórií v závislosti od obsahu primárnych živín, t. j. dusíka, fosforu a draslíka.

(5)

Podľa článku 7 smernice 76/116/EHS (3) nemohli členské štáty zakazovať ani obmedzovať predaj hnojív nesúcich označenie „hnojivo ES“, ktoré spĺňajú ustanovenia danej smernice, ani nemôžu klásť prekážky ich predaju z dôvodov zloženia, označenia, etiketovania alebo balenia hnojív.

(6)

Komisia svojím rozhodnutím 2002/399/ES z 24. mája 2002 o vnútroštátnych ustanoveniach oznámených Švédskym kráľovstvom podľa článku 95 ods. 4 Zmluvy o ES týkajúcich sa maximálne prípustného obsahu kadmia v hnojivách (4), udelila výnimku zo smernice 76/116/EHS a schválila švédske ustanovenia, ktorými sa zakazuje uvádzať na trh hnojivá obsahujúce viac než 100 gramov kadmia na tonu fosforu. Táto výnimka platila do 31. decembra 2005.

(7)

Smernica 76/116/EHS bola nahradená nariadením (ES) č. 2003/2003 o hnojivách.

(8)

V článku 35 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2003/2003 sa uvádza, že výnimky z článku 7 smernice 76/116/EHS, ktoré Komisia udelila podľa bývalého článku 95 ods. 6 Zmluvy o ES, sa chápu ako výnimky z článku 5 uvedeného nariadenia a sú naďalej platné bez ohľadu na nadobudnutie účinnosti nariadenia.

(9)

V odôvodnení 15 nariadenia (ES) č. 2003/2003 sa uvádza, že Komisia bude riešiť otázku neúmyselného znečistenia minerálnych hnojív kadmiom a tam, kde to bude primerané, navrhne nariadenie a predloží ho Európskemu parlamentu a Rade. Komisia uskutočnila rozsiahlu prípravnú činnosť, ale z dôvodu komplexnosti rôznych faktorov, ktoré treba zohľadniť, zatiaľ neprijala žiadny návrh.

(10)

Keďže švédska výnimka bola udelená len do 31. decembra 2005, Švédsko v júni 2005 požiadalo o predĺženie existujúcej výnimky. Rozhodnutie Komisie 2006/347/ES z 3. januára 2006 o vnútroštátnych ustanoveniach oznámených Švédskou republikou podľa článku 95 ods. 4 Zmluvy o ES týkajúcich sa maximálne prípustného obsahu kadmia v hnojivách (5) umožňuje švédskym orgánom zachovať vnútroštátne opatrenia, kým sa nebudú na úrovni EÚ uplatňovať harmonizované opatrenia týkajúce sa kadmia v hnojivách.

(11)

„Nariadenie o chemických produktoch (manipulácia, dovozné a vývozné zákazy)“ (1998:944) (6) obsahuje ustanovenia, v ktorých sa okrem iného ustanovuje maximálne prípustný obsah kadmia v hnojivách vrátane hnojív s označením ES. V oddiele 3 odseku 1 sa stanovuje, že hnojivá uvedené v colných sadzobníkoch pod číslami 25.10, 28.09, 28.35, 31.03 a 31.05, ktoré obsahujú viac než 100 gramov kadmia na tonu fosforu, sa nemôžu ponúkať na predaj alebo premiestňovať.

(12)

Plánovaným vnútroštátnym opatrením oznámeným podľa článku 114 ods. 5 ZFEÚ by sa znížil obsah kadmia prípustného vo fosforečných hnojivách zo súčasnej maximálnej úrovne 100 gramov kadmia na tonu fosforu na úroveň 46 gramov kadmia na tonu fosforu (46 mg Cd/kg P, čo zodpovedá 20 mg Cd/kg P2O5).

(13)

Listom zo 17. mája 2011 Švédske kráľovstvo oznámilo Komisii, že podľa článku 114 ods. 5 ZFEÚ žiada o povolenie zaviesť vnútroštátne ustanovenia na zníženie obsahu kadmia prípustného vo fosforečných hnojivách na maximálnu koncentráciu 46 gramov na tonu fosforu. Švédske orgány preto žiadajú o zníženie obsahu kadmia povoleného na základe výnimky udelenej rozhodnutím 2006/347/ES.

(14)

Listom zo 17. októbra 2011 švédske orgány zaslali Komisii dodatočné informácie týkajúce sa znenia platných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré obsahujú zmeny a doplnenia zavedené nariadeniami 2008:255 a 2009:654 (7).

(15)

Listom zo 14. novembra 2011 Komisia informovala švédske orgány, že šesťmesačná lehota na preskúmanie podľa článku 114 ods. 6 sa začala 18. októbra 2011.

(16)

Listom zo 17. októbra 2011 Komisia informovala ostatné členské štáty o žiadosti, ktorú jej zaslalo Švédsko. Komisia uverejnila aj oznámenie týkajúce sa žiadosti v Úradnom vestníku Európskej únie (8) s cieľom informovať ostatné zainteresované strany o vnútroštátnych opatreniach, ktoré má Švédsko v úmysle zaviesť, ako aj o dôvodoch, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva. Žiadosť Švédska vo svojej reakcii podporilo Lotyšsko. Komisia nedostala žiadne ďalšie pripomienky.

(17)

Článok 114 ods. 5 ZFEÚ sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa vnútroštátne ustanovenia oznamujú v súvislosti s harmonizačným opatrením EÚ a v ktorých sa vnútroštátne opatrenia majú zaviesť po prijatí a presadzovaní harmonizačného opatrenia a nové vnútroštátne opatrenie by nebolo v súlade s harmonizačným opatrením EÚ. Vnútroštátne ustanovenia boli oznámené v súvislosti s nariadením (ES) č. 2003/2003, ktoré bolo prijaté na základe bývalého článku 95 Zmluvy o ES a ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá týkajúce sa zloženia, identifikácie, označenia a balenia hnojív ES. Podľa článku 5 uvedeného nariadenia členské štáty nesmú zo žiadneho z uvedených dôvodov brániť voľnému pohybu hnojív.

(18)

Okrem toho sa v článku 114 ods. 5 ZFEÚ vyžaduje, aby oznámenie o plánovaných vnútroštátnych opatreniach vychádzalo z nových vedeckých dôkazov v súvislosti s ochranou životného alebo pracovného prostredia na základe špecifických problémov oznamujúceho členského štátu, ktoré vznikli po prijatí harmonizačného opatrenia, a musí ho sprevádzať opis dôvodov zavedenia plánovaných vnútroštátnych opatrení.

(19)

S cieľom podporiť žiadosť o nižšiu hraničnú hodnotu pre obsah kadmia vo fosforečných hnojivách švédske orgány predložili vnútroštátne hodnotenie rizika a niekoľko štúdií. Toto hodnotenie zohľadňuje všeobecné hodnotenie rizika v EÚ v súvislosti s kadmiom a oxidom kademnatým, ktoré bolo vypracované v roku 2007 v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93 (9), ako aj vedecké stanovisko o kadmiu v potravinách (10), ktoré vypracoval Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ako aj staré a nové údaje týkajúce sa hodnotenia rizika, ktoré pre ľudské zdravie a životné prostredie predstavuje kadmium v hnojivách vo Švédsku. Švédske hodnotenie rizika je uverejnené na internete (11).

(20)

Podľa švédskych orgánov nové hodnotenie rizika poukazuje na potrebu dlhodobo znížiť expozíciu kadmiu v záujme ochrany zdravia obyvateľov Švédska. Keďže expozícia závisí od prijímania kadmia z potravín najmä rastlinného pôvodu, je nevyhnutné znížiť riziko spojené s vysokým obsahom kadmia v poľnohospodárskych plodinách. Orná pôda je vo všeobecnosti vo Švédsku kyslejšia ako v strednej Európe a táto osobitná situácia spôsobuje, že kadmium sa do rastlín dostáva ľahšie.

(21)

Okrem toho zníženie vnútroštátnej hraničnej hodnoty zo 100 gramov kadmia na tonu fosforu na 46 gramov kadmia na tonu fosforu predstavuje opatrenie na zníženie akumulácie kadmia v pôde a aj rizík pre vodné organizmy žijúce vo veľmi mäkkej vode, ktorá sa vyskytuje vo Švédsku.

(22)

Vzhľadom na uvedené sa Komisia domnieva, že žiadosť, ktorú predložilo Švédske kráľovstvo s cieľom dostať povolenie na zníženie hraničnej hodnoty pre obsah kadmia v hnojivách na maximálnu úroveň 46 gramov kadmia na tonu fosforu, je prijateľná.

(23)

Na podporu svojej žiadosti Švédsko vypracovalo nové hodnotenie rizika, ktoré bolo dokončené v januári 2011, a v ktorom porovnáva predpokladané koncentrácie, pri ktorých nedochádza k žiadnym účinkom (PNEC - predicted no effect concentrations) pre organizmy, ktoré sú reprezentatívne pre rôzne zložky životného prostredia, s koncentráciami kadmia vo švédskom životnom prostredí. V jeho oznámení sa odkazuje aj na určité štúdie, ktoré boli predložené v súvislosti s predchádzajúcimi žiadosťami predloženými Komisii v súlade s článkom 114 ods. 4 zmluvy, a na hodnotenie rizika v EÚ v súvislosti s kadmiom a oxidom kademnatým.

(24)

Hodnoty PNEC v prípade sladkej vody závisia od tvrdosti. Keďže vo Švédsku je sladká voda veľmi mäkká, predpokladá sa, že pre vodné organizmy môže byť toxická nižšia koncentrácia kadmia než v iných častiach Európy. Podľa názoru švédskych orgánov je preto pravdepodobné, že vodné organizmy vo švédskom vodnom prostredí sú vo všeobecnosti citlivejšie na vyšší obsah kadmia v porovnaní s vodným prostredím v strednej a východnej Európe.

(25)

Z výsledkov monitorovacích programov vo švédskych povrchových vodách v rokoch 2006 a 2009 vyplýva, že približne 1 % jazier a 7 % pobrežných vôd vykazuje koncentrácie kadmia, ktoré sú vyššie než hodnoty PNEC. Z preskúmania uskutočneného v roku 2008 vyplynul záver, že opatrenia na zníženie emisií v prípade väčšiny kovov viedli k výraznému zníženiu koncentrácií vo vodných organizmoch, ale v prípade kadmia je situácia menej jednoznačná. Zdá sa, že zvyšujúce sa účinky na imunitný systém rýb (druhu Lycodes esmarkii) v posledných rokoch súvisia so zvyšujúcimi sa koncentráciami kadmia v rybách. V roku 2011 bola vypracovaná ďalšia správa s cieľom opísať budúci vývoj hodnôt kadmia v ornej pôde a v poľnohospodárskych plodinách, aby sa mohli odhadnúť koncentrácie za 100 rokov, a výsledky sa použili na vypracovanie scenára najhoršej možnej situácie, aby sa mohlo na 100 rokov vopred odhadnúť riziko pre vodné organizmy žijúce vo vodách blízko hnojených polí.

(26)

Švédske orgány dospeli vo svojom hodnotení k záveru, že v dlhodobom horizonte môže pre vodné organizmy žijúce vo veľmi mäkkej vode (s tvrdosťou nižšou ako 5 mg CaCO3/l) existovať zvýšené riziko. Je to však pravdepodobné len v malých potokoch, v ktorých je drenážna voda z poľnohospodárskej pôdy menej zriedená. Švédske orgány nezistili žiadne ďalšie riziká pre životné prostredie vyplývajúce z používania kadmia v hnojivách.

(27)

Vzhľadom na komplexnosť vzťahu medzi kontamináciou kadmiom prostredníctvom fosforečných hnojív, možnou akumuláciou a rizikami pre životné prostredie, ako sa už ukázalo pri hodnotení podobných žiadostí o výnimku z Rakúska, Fínska a Českej republiky, ako aj skorších žiadostí zo Švédska, Komisia požiadala Vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká (SCHER - Scientific Committee on Health and Environmental Risks) o stanovisko týkajúce sa celkovej kvality švédskeho hodnotenie rizika, prípadných väčších nedostatkov, vhodnosti scenárov, ktoré sa skúmajú, a predpokladov, z ktorých sa vychádza, ako aj spoľahlivosti a platnosti záverov týkajúcich sa zistených rizík pre životné prostredie.

(28)

SCHER zaujal svoje stanovisko 27. februára 2012 (12). SCHER dospel k záveru, že správa o hodnotení rizika, ktorú vypracovali švédske orgány, má vysokú vedeckú kvalitu, a že skúmané scenáre sú vo všeobecnosti vhodné a väčšina hodnôt parametrov použitých v scenároch je prijateľná. SCHER sa však domnieva, že viaceré tvrdenia a (alebo) predpoklady v správe nie sú podporené dostatočnými dôkazmi. Napríklad pozorovania zo štúdií o monitorovaní rýb predpokladajú vzťah medzi príčinami a dôsledkami, ktorý sa nedokázal. Ďalším príkladom je dôležitý (pre hodnotenie rizika kľúčový) predpoklad týkajúci sa riedenia v pomere 1/2 pre výpočet koncentrácie kadmia v povrchových vodách potokov. Tento pomer nie je podporený žiadnym vedeckým dôkazom ani odôvodnením. SCHER okrem toho poznamenáva, že v prípade niektorých scenárov boli použité najhoršie možné podmienky. Napríklad pri výpočtoch týkajúcich sa používania fosfátov na poľnohospodárskych pôdach sa používajú aplikačné dávky, ktoré v skutočnosti platia pre menej ako 25 % švédskych pôd. Zdá sa, že výpočty týkajúce sa koncentrácií povrchových vôd potokov po drenáži sú problematické a navrhované úrovne nezodpovedajú nameraným koncentráciám uvedeným inde v správe. Hodnoty PNEC použité vo švédskom hodnotení rizika zodpovedajú hodnotám navrhnutým v správe EÚ o hodnotení rizika týkajúceho sa kadmia a ako také ich môže SCHER podporiť. Predložené rizikové kvocienty teda závisia výlučne od posúdenia expozície, t. j. od predpokladaných koncentrácií kadmia vo švédskych povrchových vodách. Uvedené koncentrácie závisia od – neodôvodneného – pomeru zriedenia v pôde/potoku. SCHER nesúhlasí ani s predpokladom, že pôda neadsorbuje kadmium. To sa stáva len vtedy, ak je už pôda silno kontaminovaná a v stabilnom stave nedochádza k čistej adsorbcii, čo nie je prípad Švédska. Vo švédskej správe sa okrem toho predpokladá, že k adsorpcii kadmia v pôde nedochádza v hĺbke viac ako 30 cm, čo tiež nie je pravda. Preto SCHER nepodporuje výsledky predložené švédskymi orgánmi, pokiaľ ide o potoky, čo je jediná zložka životného prostredia, v prípade ktorej švédske orgány zistili riziká.

(29)

SCHER však upozorňuje na predchádzajúce hodnotenie Vedeckého výboru pre toxikológiu, ekotoxikológiu a životné prostredie (CSTEE - Scientific Committee on Toxicity, Ecotoxicity and the Environment) z roku 2002, podľa ktorého sa koncentrácie kadmia vo väčšine európskych pôd nemajú zvýšiť nad hranicu 46 mg Cd/kg P. SCHER potvrdzuje, že tento odhad je stále obhájiteľný aj v prípade švédskych poľnohospodárskych pôd, a poznamenáva, že pri odvodzovaní sa vychádzalo zo zásady zachovania súčasného stavu, a nie z hodnotenia rizika, ktoré uskutočnili švédske orgány v ich predloženom odôvodnení.

(30)

Hoci sa SCHER vo svojom stanovisku z 27. februára 2012 domnieva, že správa o hodnotení rizika, ktorú vypracovali švédske orgány, má vysokú vedeckú kvalitu a obsahuje nové a relevantné údaje, pretrvávajú niektoré nejasnosti týkajúce sa určitých kľúčových predpokladov švédskych orgánov, na základe ktorých dospeli k záveru, že existuje riziko pre vodné organizmy v malých potokoch vo Švédsku. Na to, aby Komisia mohla zaujať konečné stanovisko, bude potrebné ďalšie objasnenie zo strany švédskych orgánov.

(31)

Vo svojom odôvodnení švédske orgány uviedli riziká pre citlivé skupiny obyvateľov (diabetici, osoby s osteoporózou alebo nedostatkom železa). Tieto riziká vznikajú v dôsledku dlhodobej expozície kadmiu prostredníctvom stravy. Z toho dôvodu sa s rozhodnutím predĺžiť posudzovanie situácie o ďalších šesť mesiacov nespája žiadne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Toto dodatočné obdobie umožní Komisii zohľadniť ďalšie objasnenia, ktoré majú poskytnúť švédske orgány, aby mohla prijať konečné rozhodnutie.

(32)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že podmienky stanovené v článku 114 ods. 6 treťom pododseku sú splnené na to, aby mohla využiť možnosť predĺženia šesťmesačného obdobia, v rámci ktorého má schváliť alebo zamietnuť vnútroštátne ustanovenia oznámené Švédskom.

(33)

Z hľadiska uvedených skutočností je možné dospieť k záveru, že žiadosť Švédskeho kráľovstva o zavedenie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa udeľuje výnimka z nariadenia (ES) č. 2003/2003, je prijateľná.

(34)

Vzhľadom na zložitosť záležitosti a neexistenciu nebezpečenstva pre ľudské zdravie spôsobeného prijatím tohto rozhodnutia sa Komisia domnieva, že je opodstatnené predĺžiť lehotu uvedenú v článku 114 ods. 6 prvom pododseku ZFEÚ o ďalšie obdobie, ktoré uplynie 18. októbra 2012,