15.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/1

(1)

Komisia nariadením (EÚ) č. 258/2011 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“).

(2)

Korigendum (3) bolo uverejnené 31. mája 2011 s cieľom opraviť určité typografické chyby, najmä názvy určitých čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktoré boli uvedené s pravopisnými chybami v prílohe I k dočasnému nariadeniu.

(3)

Po overení určitých tvrdení, ktoré boli doručené po uverejnení korigenda a v prípade ktorých sa zistilo, že sú oprávnené, sa zaznamenalo, že určité názvy obsahovali pravopisné chyby. Správne názvy všetkých spoločností podliehajúcich váženému priemernému clu sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

(4)

Je potrebné pripomenúť, že konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podalo Európske združenie výrobcov keramických obkladačiek (CET) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 30 % celkovej výroby keramických obkladačiek v Únii. Ako je uvedené v odôvodnení 24 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Pokiaľ ide o trendy dôležité pre posúdenie ujmy, Komisia analyzovala údaje vzťahujúce sa na obdobie od 1. januára 2007 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(5)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k dočasným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, mali možnosť byť vypočuté a vypočutia s úradníkom pre vypočutie sa konali na žiadosť dvoch zainteresovaných strán.

(6)

Komisia pokračovala v získavaní informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(7)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Číne a konečný výber súm zabezpečených z dočasného cla. Takisto sa im poskytla lehota, v rámci ktorej sa mohli po tomto zverejnení vyjadriť.

(8)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade vhodnosti aj zohľadnili.

(9)

Pri výbere vzorky vyvážajúcich výrobcov bola do vzorky zaradená žiadajúca „skupina“ spoločností vzhľadom na to, že spoločný objem vývozu dvoch výrobcov zaradených do údajnej skupiny spôsobil, že z hľadiska objemu spolu tvorili tretieho najväčšieho vývozcu na trh Únie. Tieto spoločnosti potvrdili vzťah na základe článku 143 ods. 1 písm. b) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (4), v ktorom sa stanovuje, že strany sa považujú za prepojené, ak „sú právne uznanými spoločníkmi“. Prešetrovanie následne ukázalo, že tieto spoločnosti neboli prepojené v tomto zmysle a ako je uvedené v odôvodnení 35 dočasného nariadenia, títo dvaja výrobcovia boli považovaní za samostatné subjekty.

(10)

Niekoľko vyvážajúcich výrobcov predložilo podania, v ktorých tvrdili, že tieto spoločnosti mali byť vylúčené zo vzorky za poskytnutie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií. Títo výrobcovia ďalej tvrdili, že tieto dve spoločnosti zaradené do vzorky nemali byť v dôsledku toho zohľadnené pri výpočte váženého priemerného dumpingového rozpätia.

(11)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že informácie, ktoré poskytli tieto strany pred výberom vzorky, sa považovali za dostatočné na to, aby sa tieto spoločnosti považovali za prepojené, a vzhľadom na ich spoločný objem vývozného predaja na trh Únie boli zaradené do vzorky. Po overovacích návštevách priamo v priestoroch týchto dvoch spoločností sa podrobne preskúmala otázka ich vzťahu. Informácie, ktoré poskytli spoločnosti na podporu svojho tvrdenia, že sú prepojené, boli overené, ale považovali sa za nedostatočné, aby sa tieto spoločnosti mohli považovať za prepojené, v rozpore s názorom spoločností na túto záležitosť. V dôsledku toho sa vyvodil záver, že tieto spoločnosti sa nemôžu považovať za prepojené v zmysle článku 143 ods. 1 písm. b) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93. Keďže tieto spoločnosti spolupracovali počas prešetrovania, aj tým, že poskytli informácie o svojom údajnom vzťahu, usudzuje sa, že neexistujú žiadne dôvody na ich vylúčenie zo vzorky. Na základe uvedených skutočností sa tvrdenie zamieta.

(12)

Okrem toho aj za predpokladu, že by výber iných spoločností do vzorky počas prešetrovania viedol k pokrytiu značne väčšieho objemu vývozu na trh Únie počas OP, bolo by ťažké preskúmať v lehote, ktorá bola k dispozícii, akékoľvek novo vybrané spoločnosti. Preto napriek tomu, že sa ukázalo, že tieto spoločnosti nie sú prepojené, vzorka je naďalej v súlade s kritériami stanovenými v základnom nariadení. Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že neexistovali žiadne dôkazy o tom, že spoločnosti zámerne tvrdili, že sú prepojené, aby boli zahrnuté do vzorky.

(13)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 5 a 6 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(14)

Po uložení dočasných opatrení jedna strana tvrdila, že žiadny z výrobcov z Únie podporujúci podnet nepredložil pripomienky k výberu vzorky, a preto by sa mali považovať za výrobcov nespolupracujúcich počas konania. Táto strana trvala na tomto tvrdení po konečnom zverejnení.

(15)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že neexistencia odpovedí na výber vzorky by znamenala, že výrobcovia z Únie podporujúci podnet nespolupracovali, je potrebné pripomenúť, že CET bolo právnym zástupcom všetkých sťažujúcich sa spoločností. Ako sa vyžadovalo, CET takisto poskytlo v mene navrhovateľov doplňujúce informácie týkajúce sa údajov za OP. Ako je podrobne uvedené v oznámení o začatí prešetrovania, informácie týkajúce sa výberu vzorky sa vyžadujú iba od spoločností, ktoré ešte neposkytli všetky potrebné informácie. Z toho vyplýva, že sťažujúci sa výrobcovia úplne spolupracovali, keďže poskytli všetky potrebné informácie v štádiu podania podnetu a keďže nevyhnutné aktualizácie údajov za OP poskytol počas prešetrovania v ich mene ich právny zástupca.

(16)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že rozdelenie výrobného odvetvia Únie na rôzne segmenty a geografické pokrytie vzorky znamenajú, že vzorka nie je štatisticky platná. Z tohto hľadiska je potrebné pripomenúť, že odvetvie výroby keramických obkladačiek v Únii je veľmi rozdrobené a zahrnuje viac ako 500 výrobcov. Zistilo sa aj to, že výrobné odvetvie bolo zastúpené vo všetkých troch výrobných segmentoch, t. j. vo veľkých, stredných a malých spoločnostiach. S cieľom zabezpečiť, aby pri analýze ujmy nedominovali výsledky veľkých spoločností, ale aby sa dostatočne zohľadnila situácia malých spoločností, na ktoré spolu pripadá najväčší podiel výroby v Únii, sa usúdilo, že vo vzorke by mali byť zastúpené všetky segmenty t. j. malé, stredné aj veľké spoločnosti. V rámci každého zo segmentov boli vybrané najväčšie spoločnosti, za predpokladu, že sa mohla zabezpečiť geografická reprezentatívnosť.

(17)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia nepreukázala, že vzorka zostala po vylúčení poľského výrobcu reprezentatívnou, a že bola v každom prípade nedostatočne reprezentatívna v zmysle objemu predaja na trhu Únie.

(18)

Je pravda, že jeden poľský výrobca sa rozhodol ukončiť spoluprácu, a preto musel byť vylúčený zo vzorky. Na to, aby vzorka bola reprezentatívnou, však nie je nutné, aby odrážala presné geografické rozloženie a váhu vyrábajúcich členských štátov. Vzhľadom na to, že geografické rozloženie je iba jedným zo zohľadňovaných faktorov na zabezpečenie reprezentatívnosti, takýto prístup by nebol administratívne možný. Je skôr postačujúce, že vzorka v značnej miere odráža podiely hlavných príslušných vyrábajúcich krajín. Pri posudzovaní na základe tohto kritéria sa zistilo, že vylúčenie poľskej spoločnosti nemalo vplyv na celkovú reprezentatívnosť vzorky. Na základe tejto skutočnosti sa potvrdzuje, že vzorka výrobcov z Únie bola dostatočne reprezentatívna v zmysle článku 17 základného nariadenia.

(19)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa reprezentatívnosti vzorky, je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie je veľmi rozdrobené, nemožno predísť tomu, aby spoločnosti vo vzorke tvorili pomerne malú časť celkovej výroby Únie. V každom prípade sa v článku 17 základného nariadenia uvádza, že prešetrovania sa môžu obmedziť na vzorky, ktoré sú buď štatisticky platné alebo ktoré predstavujú najväčší reprezentatívny objem výroby, predaja alebo vývozu, ktorý sa dá primerane preskúmať, ale bez uvedenia akéhokoľvek kvantitatívneho limitu, pokiaľ ide o úroveň takéhoto reprezentatívneho objemu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdzuje, že vybraná vzorka bola reprezentatívna v zmysle článku 17 základného nariadenia.

(20)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia nezaradila do vzorky výrobcov z Únie, ktorí ponúkajú nízke predajné ceny a ktorí majú sídlo v krajinách, medzi ktoré patrí Poľsko a Česká republika; preto by takto získaná vzorka nebola reprezentatívnou vzorkou priemerných predajných cien výrobcov z Únie.

(21)

V reakcii na uvedené tvrdenie Komisia zistila, že priemerné predajné ceny vzorky výrobného odvetvia Únie boli v tom istom rozmedzí ako priemerné predajné ceny vo verejne dostupných štatistikách. V každom prípade a ako je vysvetlené v odôvodnení 125, prešetrovanie ukázalo, že aj keby sa zohľadnili verejne dostupné ceny za tieto krajiny, konečné zistenia by sa významne nezmenili.

(22)

Niekoľko strán predložilo pripomienky k metodike použitej na výber vzorky výrobného odvetvia Únie v porovnaní s výberom vzorky čínskych vývozcov, ktorá bola založená výlučne na objeme vývozu.

(23)

Pokiaľ ide o rôzne metodiky použité na výber vzorky výrobcov z Únie na jednej strane a čínskych vyvážajúcich výrobcov na strane druhej, je potrebné uviesť, že tieto metodiky boli použité v súlade s cieľmi výberu vzorky. Pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie, Komisia musela posúdiť situáciu celého výrobného odvetvia, a preto sa vybrali kritériá, ktoré by zabezpečili najreprezentatívnejší obraz o celom sektore. Pokiaľ ide o čínskych vývozcov, považovalo sa za primerané vybrať vzorku na základe najväčšieho objemu vývozu príslušného výrobku, a preto boli do vzorky vybraní najväčší vývozcovia. Je potrebné tiež uviesť, že v článku 17 základného nariadenia neexistuje žiadna povinnosť, aby obe vzorky boli vybrané na základe rovnakých kritérií. Spolupracujúce strany v Číne, ako aj čínske orgány mali okrem toho v tomto prípade možnosť pred dokončením vzorky čínskych vyvážajúcich výrobcov predložiť pripomienky k navrhnutej vzorke. Boli doručené pripomienky k zloženiu vzorky, ale nie k jej reprezentatívnosti.

(24)

Po konečnom zverejnení združenie dovozcov tvrdilo, že článok 17 základného nariadenia znamená, že vzorky výrobcov z Únie a vyvážajúcich výrobcov by sa mali vytvoriť na základe rovnakých kritérií. Niekoľko čínskych strán naďalej tvrdilo, že po konečnom zverejnení došlo pri výbere príslušných vzoriek k diskriminácii, pokiaľ ide o zaobchádzanie s čínskymi vyvážajúcimi výrobcami a výrobcami z Únie.

(25)

V reakcii na tvrdenie po konečnom zverejnení, že pri výbere vzoriek výrobcov z Únie a vyvážajúcich výrobcov sa mali uplatňovať rovnaké kritériá z dôvodov uvedených v odôvodnení 23, sa usudzuje, že tieto vzorky sa môžu vytvoriť na základe rôznych kritérií. Za týchto okolností sa toto tvrdenie zamieta.

(26)

Vzhľadom na to, že neboli doručené žiadne pripomienky k reprezentatívnosti vzorky, ako je uvedené v odôvodnení 23, tieto strany tvrdili, že v čase výberu vzoriek čínske strany neboli informované o tom, že na výber vzoriek boli použité rôzne kritériá výberu, a preto nemohli k tejto skutočnosti predložiť pripomienky.

(27)

Vzhľadom na to, že čínske strany neboli informované o tom, že pri výbere vzoriek sa použili rôzne kritériá, je štandardným postupom, v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia, prekonzultovať so stranami zloženie navrhovaných vzoriek, pokiaľ ide o ich vlastnú kategóriu, napríklad s vyvážajúcimi výrobcami sa bude konzultovať iba o navrhnutej vzorke vyvážajúcich výrobcov. Za týchto okolností sa nezohľadňuje tvrdenie týchto strán, že nemali možnosť predložiť pripomienky k rôznym kritériám výberu pre rôzne vzorky v čase výberu vzorky.

(28)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že tým, že Komisia pri výbere vzorky zohľadnila rôzne segmenty, porušila článok 4 ods. 1 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že analýza by sa mala uskutočniť vo vzťahu k výrobnému odvetviu Únie ako celku a nie k určitým skupinám alebo typom spoločností.

(29)

Tvrdenie, že rozdelenie vzorky na tri segmenty je porušením článku 4 ods. 1 základného nariadenia, sa nemôže potvrdiť. Ako možno vyvodiť z odôvodnenia 23, vybraná vzorka predstavovala celé výrobné odvetvie Únie a nie iba osobitnú skupinu spoločností, ako tvrdila príslušná strana. Okrem toho článok 17 ods. 1 základného nariadenia osobitne umožňuje vybrať vzorku na stanovenie ujmy. Toto tvrdenie bolo preto nepodložené a zamietnuté.

(30)

Po konečnom zverejnení tá istá zainteresovaná strana spochybnila skutočnosť, že pri výbere vzorky bolo zohľadnené geografické rozloženie, pričom tvrdila, že Únia je jediným trhom a že článok 17 ods. 1 základného nariadenia iba umožňuje, aby vzorka bola vybraná na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu.

(31)

Pokiaľ ide o tvrdenie o použití kritériá geografického rozloženia, je potrebné uviesť, že je to rozdrobené výrobné odvetvie a na posúdenie reprezentatívnosti vybraných spoločností sa používa geografické rozloženie výrobcov medzi členskými štátmi s cieľom zohľadniť rôzne situácie, ktoré môžu nastať v Únii. Vzorka zahŕňa členské štáty, v ktorých sa vyrába približne 90 % výroby Únie; po vylúčení poľskej spoločnosti zostala táto úroveň vysoká približne 80 %. Metodika použitá Komisiou teda zabezpečila, že vzorka bola reprezentatívnou vzorkou výroby Únie ako celku a bola v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(32)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že do vzorky výrobcov z Únie boli vybrané iba stredné a malé podniky, ktoré mali údajne vyššie náklady a ceny, ako veľké čínske spoločnosti.

(33)

Toto tvrdenie nebolo podporené žiadnymi dôkazmi. Je potrebné uviesť, že vzorka obsahovala spoločnosti zo všetkých segmentov. Okrem veľkosti spoločnosti môžu mať na náklady vplyv aj ďalšie faktory, medzi ktoré patria náklady na suroviny, odpisy alebo využitie kapacity.

(34)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že nedostatok informácií o totožnosti navrhovateľa neumožnil zainteresovaným stranám úplne si uplatniť práva na obhajobu. Tvrdila aj to, že vzhľadom na skutočnosť, že niektorí výrobcovia nepožiadali o utajenie svojho mena, požiadavka na anonymitu nebola odôvodnená.

(35)

Jedna strana zopakovala svoje tvrdenie, že neexistovali žiadne dôvody na povolenie utajenia, pokiaľ ide o mená väčšiny sťažujúcich sa výrobcov, ako aj subjektov podporujúcich podnet. Tvrdila najmä to, že do spisu prístupného na účely preskúmania zainteresovanými stranami neboli zahrnuté žiadne dôkazy na podporu požiadaviek na zachovanie dôvernosti. Okrem toho tvrdila, že nevedomosť o totožnosti spoločností zaradených do vzorky znamenal, že ďalšie zainteresované strany nemohli predložiť pripomienky k správnosti posúdenia mikroekonomických ukazovateľov.

(36)

V reakcii na konečné zverejnenie tá istá strana vyjadrila pochybnosti o tom, či všetky prepojené spoločnosti výrobcov zaradených do vzorky predložili vyplnené dotazníky.

(37)

Je potrebné pripomenúť, že článok 19 základného nariadenia umožňuje chrániť dôverné informácie za okolností, keď by zverejnenie znamenalo významnú konkurenčnú výhodu pre konkurenta alebo by malo významne nepriaznivý vplyv na osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej táto osoba získala informácie. Prevažná väčšina navrhovateľov chcela, aby ich totožnosť zostala utajená a poskytla dostatočné dôkazy preukazujúce, že v skutočnosti existovala veľká možnosť odvetných opatrení, okrem iného vo forme straty predaja v prípade týchto výrobcov, ak by sa ich mená zverejnili. Útvary Komisie v dôsledku toho uznali žiadosť týchto spoločností.

(38)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že niektorí výrobcovia nepožiadali o dôverné zaobchádzanie s ich menami, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť nemá vplyv na právo ostatných spoločností požiadať o toto zaobchádzanie, keď sa preukážu dostatočné dôvody. Tieto žiadosti sa posúdili individuálne, a preto sa toto tvrdenie zamieta.

(39)

Pokiaľ ide o to, či všetky prepojené spoločnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky predložili vyplnené dotazníky, treba pripomenúť, že skutočnosť, že prepojený výrobca z Únie neodpovedal, by nemal zabrániť Komisii, aby dospela k spoľahlivým záverom o ujme za predpokladu, že odpovede predložené v dotazníku môžu byť overené. To by sa vzťahovalo najmä na tie prípady, kde sú prepojené spoločnosti samostatnými právnymi subjektmi s oddeleným účtovníctvom.

(40)

Jedna strana zastupujúca záujmy vyvážajúcich výrobcov tvrdila, že dovoz príslušného výrobku z Turecka by sa mal zahrnúť do rozsahu tohto prešetrovania.

(41)

Pokiaľ ide o nezahrnutie dovozu s pôvodom v Turecku do podnetu, je potrebné uviesť, že v počiatočnej fáze neexistovali žiadne dôkazy o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti z tejto krajiny na odôvodnenie začatia antidumpingového konania týkajúceho sa týchto dovozov. Tvrdenie, že Turecko by sa malo zahrnúť do rozsahu prešetrovania sa preto zamieta.

(42)

Po uložení dočasných opatrení jedna zainteresovaná strana uviedla, že došlo k zmene číselných znakov KN vzťahujúcich sa na príslušný výrobok uvedených v nariadení, ktorým sa ukladajú dočasné opatrenia, v porovnaní s číslenými znakmi uvedenými v oznámení o začatí prešetrovania a spýtala sa na dôvody týchto rozdielov a či znamenajú zmenu vymedzenia výrobku.

(43)

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozdiely medzi číselnými znakmi KN uvedenými v nariadení, ktorým sa ukladajú dočasné opatrenia, a číselnými znakmi uvedenými v oznámení o začatí prešetrovania nie sú spojené so zmenou vymedzenia výrobku ani rozsahu prešetrovania. Zmeny a doplnenia nespôsobujú zmenu príslušných druhov obkladačiek, na ktoré sa vzťahuje prešetrovanie, ale jednoducho súvisia s potrebou zohľadniť všeobecné zmeny kombinovanej nomenklatúry stanovené nariadením Komisie (EÚ) č. 861/2010, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2011 (5).

(44)

Zainteresovaná strana požiadala, aby niektoré keramické mozaiky boli vyňaté z vymedzenia výrobku. Táto zainteresovaná strana tvrdila, že ak by sa uložili opatrenia, táto kategória výrobku by stratila konkurencieschopnosť v porovnaní s inými výrobkami, s ktorými je zameniteľná a že v tomto konkrétnom segmente v žiadnom prípade nedochádza k dumpingu.

(45)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, prešetrovanie preukázalo, že aj keď keramické mozaiky a ostatné typy keramických obkladačiek majú rovnaké fyzikálne a technické charakteristiky, revízia vymedzenia výrobku nie je zaručená. Čo sa týka absencie dumpingu v tomto segmente, čo nebolo podložené žiadnymi dôkazmi, analýza dumpingu a ujma musia odzrkadľovať situáciu celého príslušného výrobku. Za týchto okolností sa toto tvrdenie zamieta.

(46)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutočnosť, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, odôvodnenia 25 až 32 nariadenia, ktorým sa ukladajú dočasné opatrenia, sa týmto potvrdzujú.

(47)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky ani zistenia týkajúce sa trhovohospodárskeho zaobchádzania, závery uvedené v odôvodneniach 33 až 40 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(48)

Neboli predložené žiadne pripomienky, pokiaľ ide o rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí IZ jednotlivým spoločnostiam.

(49)

Dvaja dovozcovia však úplne spochybnili platnosť analýzy Komisie, ktorá sa týkala IZ, pričom tvrdili, že Únia každý rok rozdeľuje dotácie na základe schémy štrukturálnych fondov.

(50)

V tejto súvislosti sa uvádza, že v článku 9 ods. 5 základného nariadenia sú uvedené podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade využívania postavenia IZ. Údajná existencia dotácií v Únii je na účely tohto preskúmania bezvýznamná. Preto sa toto tvrdenie zamieta a zachovávajú sa závery uvedené v odôvodneniach 41 až 44 dočasného nariadenia.

(51)

Žiadosti o IP predložilo osem spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Bolo rozhodnuté o vykonaní IP v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu, Kito Group, keďže to nebolo neprimerane zaťažujúce. Táto skupina predstavovala nepochybne najväčší vývozný objem z ôsmich výrobcov žiadajúcich o IP.

(52)

Táto skupina požiadala o IZ. Po preskúmaní tejto žiadosti sa pôvodne navrhlo udeliť IZ Kito Group, keďže sa nezistili žiadne dôvody, prečo by táto skupina nemala mať IZ.

(53)

Po konečnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že článok 17 ods. 3 základného nariadenia zjavne neumožňuje obmedzený počet žiadostí o individuálne preskúmanie v prípadoch, keď bol doručený veľký počet žiadostí. Navrhovateľ tvrdil, že tento názor je podporený mnohými predchádzajúcimi antidumpingovými prešetrovaniami. V tejto súvislosti sa uvádza, že kritérium v článku 17 ods. 3 základného nariadenia na preskúmanie žiadosti o individuálne preskúmanie, je o tom, či by tieto preskúmania boli neprimerane zaťažujúce a či by zabránili dokončeniu prešetrovania v primeranom čase. V tomto prešetrovaní a ako je uvedené v odôvodnení 51, preskúmanie jednej z ôsmich žiadostí o IP nebolo neprimerane zaťažujúce. Pokiaľ ide o predchádzajúce prešetrovania, v rámci ktorých sa riešili žiadosti o IP, je potrebné uviesť, že miera zaťaženia v prípade takýchto žiadostí a potreba včasného ukončenia prešetrovania sa musia posúdiť individuálne. Z hľadiska uvedeného sa tvrdenia navrhovateľa zamietajú.

(54)

Po konečnom zverejnení boli predložené informácie a dôkazy, že Kito Group nemusela zverejniť všetky prepojené spoločnosti skupiny, čoho výsledkom je, že zistenia nemusia byť kompletné. Skupina dostala možnosť vyjadriť sa k týmto informáciám a bola informovaná, že možno bude nutné uplatniť článok 18 základného nariadenia. V odpovedi skupina potvrdila, že vo vyplnenom antidumpingovom dotazníku skutočne nezverejnila dve prepojené spoločnosti, ale tvrdila, že vzhľadom na to, že k tomu došlo omylom a bez následkov, keďže tieto spoločnosti neboli zapojené do výroby a/alebo komercializácie príslušného výrobku, nemalo by to mať na zistenia žiadny vplyv. Avšak skutočnosť, že tieto dve spoločnosti neboli zverejnené, neumožnila náležité posúdenie a overenie činností skupiny vo vzťahu k príslušnému výrobku. Za týchto okolností sa dospelo k názoru, že skupina neposkytla potrebné informácie v rámci lehoty, čo má za následok skutočnosť, že zistenia týkajúce sa tejto spoločnosti sa zakladajú na dostupných faktoch v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(55)

Dvaja dovozcovia predložili pripomienky k výberu Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“) za analogickú krajinu, pričom tvrdili, že USA sú ako analogická krajina nevhodné vzhľadom na svoju nevýznamnú vlastnú výrobu a nedostatočnú konkurencieschopnosť na svetovom trhu. Ďalej tvrdili, že USA boli vybrané neprimeraným spôsobom, tvrdiac, že nedostatok alternatívnych analogických krajín bol spôsobený neprimeraným tlakom zo strany združenia výrobcov z Únie na výrobcov z iných možných analogických krajín s cieľom odradiť ich od možnej spolupráce. Títo dvaja dovozcovia tvrdili, že Komisia nezohľadnila informácie od niekoľkých možných spolupracujúcich krajín a že neboli zohľadnené verejne dostupné údaje od národných alebo nadnárodných združení výrobcov v tretích krajinách.

(56)

Keď začneme posledným tvrdením, je potrebné pripomenúť, že na prešetrenie úrovne dumpingu sú potrebné osobitné informácie o spoločnosti. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(57)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa neprimeraného tlaku zo strany združenia výrobcov z Únie s cieľom zabrániť spolupráci, je potrebné uviesť, že o tom neboli poskytnuté žiadne dôkazy. Tieto pripomienky sa preto nemohli zohľadniť.

(58)

Títo dovozcovia ďalej tvrdili, že ročný objem výroby keramických obkladačiek v USA bol približne 60 miliónov m2 za rok a nie 600 miliónov m2, ako bolo uvedené v odôvodnení 51 dočasného nariadenia. Táto skutočnosť bola overená a zistilo sa, že je správna.

(59)

Pokiaľ ide o vhodnosť USA ako analogickej krajiny z hľadiska výrazne nižšej úrovne výroby, je potrebné zdôrazniť, že trh USA je veľmi konkurenčný – existuje niekoľko miestnych výrobných spoločností a dovážané množstvo je významné. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 52 dočasného nariadenia, neexistujú žiadne dôkazy o necolných prekážkach, ktoré by boli podstatnou prekážkou hospodárskej súťaže na trhu. Za týchto okolností sa napriek nižšiemu objemu výroby nezmenil celkový záver, že USA sú vhodnou analogickou krajinou.

(60)

Dvaja dovozcovia tvrdili, že jednotkové predajné ceny obkladačiek vyrobených v USA na domácom trhu USA boli oveľa vyššie, ako na trhu Únie a v porovnaní s vývoznými cenami spôsobujú existenciu dumpingových praktík. Toto tvrdenie sa na účely tohto konania považovalo za bezvýznamné, pretože akékoľvek takéto tvrdenia, za predpokladu, že by o nich existovali dôkazy prima facie, by sa mohli dôkladne preskúmať iba v rámci samostatného antidumpingového konania týkajúceho sa USA. Preto toto tvrdenie nebolo zohľadnené.

(61)

Títo dovozcovia ďalej tvrdili, že spolupracujúci výrobca z USA bol vlastnený výrobcami z Únie alebo spojený s nimi, a teda prešetrovanie bolo narušené, keďže získané údaje neboli nezávislé.

(62)

Je potrebné pripomenúť, že údaje, ktoré predložil spolupracujúci výrobca z USA, boli overené na mieste. Preto sa toto tvrdenie považovalo za bezvýznamné a nebolo zohľadnené.

(63)

Títo dovozcovia ďalej tvrdili, že objemy vývozu z USA boli obmedzené. Toto tvrdenie sa pre výber analogickej krajiny považovalo za bezvýznamné, pretože údaje analogickej krajiny sa použili na stanovenie normálnej hodnoty a nie na stanovenie vývozných cien. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(64)

A nakoniec tí istí dovozcovia tvrdili, že zachovanie dôvernosti, pokiaľ ide o totožnosť, objem, hodnotu a kvalitu produkcie spolupracujúceho výrobcu z analogickej krajiny, nebolo odôvodnené. Je potrebné pripomenúť, že spolupracujúci výrobca z analogickej krajiny požiadal o zachovanie dôvernosti zo strachu z obchodných odvetných opatrení a táto žiadosť bola považovaná za odôvodnenú. Okrem toho nemožno vylúčiť, že by poskytnutie akýchkoľvek údajov, ktoré požadujú dovozcovia, aj keď v rozpätiach, mohlo viesť k identifikácii výrobcu z analogickej krajiny. Preto sa tvrdenie týchto dovozcov nezohľadnilo.

(65)

Po konečnom zverejnení uvedení dvaja dovozcovia zopakovali niekoľko zo svojich už uvedených tvrdení, ale bez toho, aby poskytli akékoľvek ďalšie podložené dôkazy. Za týchto okolností zostávajú ich tvrdenia zamietnuté.

(66)

Títo dvaja dovozcovia okrem toho takisto tvrdili, že spolupracujúci výrobca z USA je údajne kontrolovaný výrobcom z Únie, teda výber tejto spoločnosti z USA ako vhodného výrobcu z analogickej krajiny je chybný. Tvrdili najmä to, že spoločnosť z USA nie je ekonomicky nezávislou a tak nemôže poslúžiť ako kritérium pre dumping. Ako odôvodnenie tohto tvrdenia dovozcovia uvádzajú článok 2 ods. 1 tretí a štvrtý odsek základného nariadenia. V odpovedi na toto tvrdenie je potrebné predovšetkým uviesť, že ako je uvedené v odôvodnení 23 dočasného nariadenia a v odôvodnení 69 ďalej v texte, spolupracujúci výrobca z USA požiadal o zachovanie anonymity a táto žiadosť bola schválená. Za týchto okolností nemožno potvrdiť ani poprieť, či existuje vzťah medzi spoločnosťou z USA a výrobcom z Únie. Je však potrebné uviesť, že uvedené ustanovenia základného nariadenia sa týkajú toho, ako zaobchádzať s predajnými cenami prešetrovanej spoločnosti, keď predáva prepojenej strane. Tieto ustanovenia sa netýkajú záležitosti možného vzťahu medzi výrobcov z analogickej krajiny a výrobcom z Únie. Za týchto okolností sa toto tvrdenie zamieta.

(67)

Po konečnom zverejnení združenie dovozcov uviedlo niekoľko tvrdení. Po prvé, tvrdili, že údajne nízky objem predaja výrobcov z USA na ich domácom trhu v porovnaní s čínskym vývozom do Únie spôsobil, že USA neboli vhodným trhom analogickej krajiny. Z tohto hľadiska, pri preskúmaní možných analogických krajín, je úroveň hospodárskej súťaže v týchto krajinách okrem iného jedným zo skúmaných prvkov. Aby sa krajina považovala za vhodnú analogickú krajinu nie je podmienené tým, aby úrovne domáceho predaja domáceho výrobného odvetvia a dovozu z krajiny, ktorej sa týka prešetrovanie, boli rovnaké. Pokiaľ ide o tieto tvrdenia, v prípade tohto prešetrovania, a ako je uvedené v odôvodnení 59, sa zistilo, že trh USA je dostatočne konkurenčným, aby bol vhodnou voľbou. Za týchto okolností sa toto tvrdenie zamieta.

(68)

Združenie dovozcov tiež tvrdilo, že sa nedomnievajú, že skutočnosť, že dovoz na trh USA je významný, bola významnou pre výber USA za analogickú krajinu. Pokiaľ ide o toto tvrdenie, je potrebné uviesť, že úroveň dovozu je v skutočnosti jedným z dôležitých preskúmaných faktorov pri výbere vhodnej analogickej krajiny. Spojenie domácej výroby a veľkých objemov dovozu prispieva ku konkurenčnému trhu, ako je uvedené v odôvodnení 59. Za týchto okolností sa toto tvrdenia zamieta.

(69)

Združenie dovozcov sa takisto spýtalo, aké dôkazy poskytol spolupracujúci výrobca z analogickej krajiny, aby preukázal riziko obchodných odvetných opatrení, ako je uvedené v odôvodnení 64. V tejto súvislosti spoločnosť z USA uviedla, že na trhu USA existuje mnoho čínskych vyvážajúcich výrobcov keramických obkladačiek, s ktorými spoločnosť z USA súťaží o priazeň rovnakých zákazníkov. Za týchto okolností spoločnosť z USA uviedla, že mala strach z obchodných odvetných opatrení, ak by sa jej totožnosť zverejnila. Pokiaľ ide o dôkazy poskytnuté na preukázanie rizika odvetných opatrení, je potrebné uviesť, že možné riziko vyplývajúce zo skutočnosti, že spoločnosť z USA, ako aj čínski vyvážajúci výrobcovia pôsobiaci na trhu USA sa uchádzajú o priazeň tých istých zákazníkov, sa považovalo za pravdepodobné. Za týchto okolností bola žiadosť spoločnosti o zachovanie anonymity uznaná.

(70)

Združenie tiež tvrdilo, že keďže priemerná domáca predajná cena keramických obkladačiek vyrobených v USA na trhu USA bola údajne niekoľkokrát vyššia ako cena dovozu z Číny do Únie, výrobok z USA nie je „podobným výrobkom“ ako dovezený výrobok z Číny. Z tohto hľadiska skutočnosť, že tieto dve ceny sa líšia, nie je dôvodom domnievať sa, že výrobok z USA nie je podobným výrobkom ako príslušný výrobok. Ako je uvedené v odôvodnení 32 dočasného nariadenia, zistilo sa, že príslušný výrobok a okrem iného výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v USA má rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaký základný účel použitia. Za týchto okolností sa tieto výrobky považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Tvrdenie združenia sa preto zamieta.

(71)

A nakoniec združenie položilo otázku, prečo sa Únia nepovažovala za vhodnú analogickú krajinu, keď neexistovala spolupráca zo strany iných tretích krajín než USA. Z tohto hľadiska, vzhľadom na skutočnosť, že sa USA považovali za vhodnú analogickú krajinu, ako je uvedené v odôvodnení 59, nevznikla potreba preskúmať iné možné vhodné trhy. Preto sa tvrdenie združenia zamieta.

(72)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdzuje sa, že výber USA za analogickú krajinu bol vhodný a primeraný v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a odôvodnenia 45 až 54 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(73)

Dvaja dovozcovia tvrdili, že bez informácií o produkcii výrobcu z USA z hľadiska objemu nemohli zainteresované strany overiť, či by v dôsledku úspor z rozsahu mohol existovať značný rozdiel v nákladoch na výrobu výrobcu z USA v porovnaní s čínskymi výrobcami zaradenými do vzorky, ktorí vyrobili každoročne viac ako 10 miliónov m2 keramických obkladačiek. Títo dovozcovia ďalej tvrdili, že objemy výroby výrobcu z analogickej krajiny a čínskych výrobcov neboli porovnateľné vzhľadom na nižší objem výroby výrobcu z analogickej krajiny alebo v analogickej krajine. Je potrebné pripomenúť, že objem výroby spolupracujúceho výrobcu z analogickej krajiny je dôvernou informáciou, a preto sa nemôže zverejniť. Je potrebné tiež pripomenúť, že čínske výrobné odvetvie je veľmi rozdrobené a väčšinou zložené z MSP. Tieto tvrdenia sa preto považovali za neopodstatnené.

(74)

Títo dovozcovia uviedli, že keďže článok 2 ods. 1 druhý pododsek základného nariadenia vyžaduje, aby normálna hodnota bola založená na cenách „iných predajcov alebo výrobcov“, stanovenie normálnej hodnoty na základe údajov jedinej spoločnosti bolo chybné.

(75)

Z tohto hľadiska je potrebné pripomenúť, že toto konanie sa týka dovozu z krajiny s netrhovým hospodárstvom, v prípade ktorej sa normálna hodnota musí stanoviť v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(76)

Po konečnom zverejnení združenie dovozcov uviedlo, že sa domnieva, že normálna hodnota v analogickej krajine nemohla byť založená na údajoch, ktoré poskytla jedna spoločnosť. Z dôvodov uvedených v odôvodnení 75 sa však toto tvrdenie zamieta.

(77)

Nakoniec, títo dovozcovia tvrdili, že výrobku výrobcu z analogickej krajiny chýba reprezentatívnosť, pretože slúžil výlučne segmentu s vysokými cenami. Pretože bola schválená žiadosť výrobcu z analogickej krajiny o zachovanie dôvernosti, toto tvrdenie sa nepotvrdzuje ani nepopiera. V každom prípade, aj keby toto tvrdenie bolo správne, ako je vysvetlené v odôvodnení 61 dočasného nariadenia, úpravy boli vykonané v prípade, že boli opodstatnené pre vytvorenú normálnu hodnotu s cieľom zohľadniť všetky druhy obkladačiek vrátane maloobchodného označovania. Preto sa toto tvrdenie nepokladalo za opodstatnené a bolo zamietnuté.

(78)

Po konečnom zverejnení jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že útvary Komisie nesprávne zatriedili predaj určitých druhov keramických obkladačiek do Únie v OP a že dumpingové rozpätie spoločnosti by sa malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť. Z tohto hľadiska bolo počas overovacej návštevy v priestoroch spoločnosti zistené, že spoločnosť nesprávne zaradila určité keramické obkladačky a táto spoločnosť bola o tom informovaná. Tieto obkladačky boli potom správne zatriedené na účely presného výpočtu dumpingu. Za týchto okolností sa tvrdenie spoločnosti zamieta.

(79)

Po konečnom zverejnení ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri výpočte dumpingového rozpätia spoločnosti neboli zohľadnené niektoré transakcie vývozného predaja do Únie v OP. V tejto súvislosti sa zistilo, že tieto transakcie neboli zohľadnené, pretože dátumy na faktúrach spadali do obdobia po skončení OP. Za týchto okolností sa toto tvrdenie spoločnosti zamieta.

(80)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vývozných cien, odôvodnenie 59 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(81)

Boli predložené pripomienky týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou.

(82)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že na výpočet jeho hodnoty CIF by sa mala zohľadniť skutočnosť, že vývozné ceny boli vytvorené prostredníctvom neprepojených obchodníkov. Toto tvrdenie sa považovalo za opodstatnené a následne boli hodnoty CIF v prípade tohto vývozcu prepočítané. Po konečnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že toto prepočítanie vývozných cien sa nemalo urobiť, pretože informácie poskytnuté neprepojenými obchodníkmi nie sú spoľahlivé vzhľadom na to, že údajne iba niektorí z obchodníkov, prostredníctvom ktorých vyvážajúci výrobca predával, poskytli informácie. V tejto súvislosti sa zistilo, že všetci neprepojení obchodníci, prostredníctvom ktorých vyvážajúci výrobca predával, poskytli informácie o cene. Za týchto okolností sa toto tvrdenie zamieta.

(83)

Ďalší vyvážajúci výrobca tvrdil, že náklady na poistenie neboli pri výpočte jeho hodnoty CIF správne zohľadnené. Zistilo sa, že toto tvrdenie bolo opodstatnené a hodnoty CIF tohto vývozcu boli zodpovedajúcim spôsobom opravené.

(84)

Jedna skupina vyvážajúcich spoločností tvrdila, že náklady na poistenie zahrnuté do ich hodnôt CIF neboli vypočítané správne. Zistilo sa, že toto tvrdenie bolo opodstatnené a hodnoty CIF boli preto prepočítané. Okrem toho sa zistilo, že v prípade jednej zo spoločností skupiny neboli pri stanovení hodnoty zo závodu zohľadnené náklady na manipuláciu. Táto chyba bola tiež opravená.

(85)

Dvaja dovozcovia tvrdili, že pri výpočte vývozných cien sa mal zohľadniť vývoj výmenného kurzu USD počas OP. Je však potrebné pripomenúť, že v súlade so štandardným postupom Komisie boli na prepočty mien počas OP použité mesačné výmenné kurzy. Vývoj výmenného kurzu počas OP bol teda skutočne zohľadnený.

(86)

Po konečnom zverejnení jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že keďže normálna hodnota bola založená na údajoch od jedného výrobcu v analogickej krajine a v dôsledku toho nebolo možné zverejniť presné údaje z dôvodu zachovania dôvernosti, bolo veľmi dôležité zabezpečiť, aby v prípade potreby boli urobené úpravy na zabezpečenie porovnateľnosti výrobku na účely výpočtov dumpingu. Z tohto hľadiska, ako je uvedené v odôvodnení 61 dočasného nariadenia, boli v prípade potreby urobené úpravy s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou.

(87)

Po konečnom zverejnení dvaja dovozcovia tvrdili, že spolupracujúci výrobca z USA slúži výlučne sektoru keramických obkladačiek s vysokými cenami, zatiaľ čo čínski vyvážajúci výrobcovia slúžia segmentu s nízkymi cenami. Pokiaľ ide o zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou, títo dovozcovia tvrdili, že neboli zverejnené nevyhnutné úpravy podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia. Z tohto hľadiska je potrebné uviesť, že v odôvodnení 61 dočasného nariadenia sú vysvetlené úpravy, ktoré boli vykonané s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie.

(88)

Konečné dumpingové rozpätia pre spolupracujúcich výrobcov zaradených do vzorky, pri zohľadnení všetkých uvedených pripomienok, a vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(89)

V dôsledku zmien vo výpočte dumpingových rozpätí uvedených v odôvodnení 88 je vážené priemerné dumpingové rozpätie vzorky, ktoré je založené na dumpingových rozpätiach štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, 30,6 %. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade spoločnosti Heyuan Becarry Co. Ltd., ktorej nebolo udelené THZ ani IZ, bolo dumpingové rozpätie vypočítané spôsobom opísaným v odôvodnení 88 dočasného nariadenia. V súlade s článkom 9 ods. 6 prvou vetou základného nariadenia, bolo toto dumpingové rozpätie použité na výpočet váženého priemerného dumpingového rozpätia strán vo vzorke a uplatnené na spolupracujúcich vývozcov, ktorí neboli vybraní do vzorky. Okrem toho keďže spoločnosti Heyuan Becarry Co. Ltd. nebolo udelené THZ a zistilo sa, že jej rozhodnutia týkajúce sa vývozného predaja podliehali výraznému zasahovaniu zo strany štátu, clo uplatňujúce sa na dovoz spoločnosti Heyuan Becarry Co. Ltd. by malo byť rovnaké ako clo, ktoré sa uplatňuje na dovoz spolupracujúcich vývozcov, ktorí neboli vybraní do vzorky.

(90)

Vzhľadom na spôsob výpočtu dumpingového rozpätia pre spoločnosť Heyuen Becarry Co. Ltd., ktorá, ako bolo uvedené, bola spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ale ktorej nebolo udelené individuálne zaobchádzanie, ako je uvedené v odôvodnení 65 dočasného nariadenia, odkaz v danom odôvodnení na odôvodnenie 64 dočasného nariadenia by mal byť skôr na odôvodnenie 62.

(91)

V prípade spoločnosti uvedenej v odôvodnení 51 až 54, ktorá bola individuálne preskúmaná, sa z dôvodu uplatňovania článku 18 základného nariadenia bude uplatňovať dumpingové rozpätie pre celú krajinu.

(92)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky k výpočtu dumpingového rozpätia pre všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov, odôvodnenia 66 až 67 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(93)

Vzhľadom na pripomienky vyjadrené v odôvodneniach 81 až 85 je dumpingové rozpätie pre celú krajinu stanovené na 69,7 %.

(94)

Bolo doručených niekoľko tvrdení, že 13 z vyvážajúcich výrobcov využívajúcich vážené priemerné dočasné clo podľa dočasného nariadenia, uvedených v prílohe k dočasnému nariadeniu, boli len obchodníci a nie výrobcovia a v dôsledku toho nemali byť zaradení do prílohy.

(95)

Po ďalšom preskúmaní sa zistilo, že tieto tvrdenia boli správne v prípade piatich spoločností. Tieto spoločnosti boli informované o zámere, že budú vylúčené z príslušnej prílohy a mali možnosť predložiť pripomienky. Tri z týchto spoločností nepredložili ďalšie pripomienky, zatiaľ čo dve spoločnosti uviedli ďalšie tvrdenia k tejto veci. Tieto ďalšie tvrdenia neobsahovali dostatočné dôkazy preukazujúce, že tieto spoločnosti boli v skutočnosti vyvážajúcimi výrobcami príslušného výrobku, a preto boli zamietnuté. Týchto päť spoločnosti bolo preto vylúčených zo zoznamu spoločností, ktoré využívajú vážené priemerné konečné clo.

(96)

Od zverejnenia dočasných zistení bol vzťah medzi skupinou dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov údajne prerušený v dôsledku zmien v štruktúre akcionárov. V dôsledku toho jedna z týchto spoločností požiadala o individuálne clo nezávislé od cla druhej spoločnosti.

(97)

Z poskytnutých informácií vyplýva, že spojenia medzi týmito dvoma spoločnosťami boli po OP prerušené. Vplyv tohto údajného rozdelenia štruktúry skupiny, ako aj žiadosť jednej zo spoločností o stanovenie individuálnej colnej sadzby by bolo potrebné podrobne preskúmať. Z tohto hľadiska, ak by jedna alebo obidve z týchto spoločností požiadali o preskúmanie svojej situácie po tomto údajnom rozdelení, môže sa to urobiť vo vhodnom čase v súlade so základným nariadením. Za týchto okolností sa žiadosť spoločnosti o individuálne clo stanovené v tomto prešetrovaní zamieta.

(98)

Po konečnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že jeden z prepojených vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 97 mal mať samostatné clo vypočítané pre neho z dôvodu, že neexistovali žiadne dôkazy, že jeho dumping je na vyššej úrovni ako dumping ostatných vyvážajúcich výrobcov. V tohto hľadiska je potrebné uviesť, že v prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí sú prepojení počas OP, nevypočítanie jedného váženého priemerného dumpingového rozpätia a cla pre nich by ponechalo priestor pre obchádzanie cla vyvážajúcim výrobcom, ktorý podlieha vyššiemu clu. Pokiaľ ide o týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov, v tomto prešetrovaní sa zistilo, že počas OP boli prepojení a že neexistujú žiadne dôvody na stanovenie rôznych ciel pre každého z nich. Ako je uvedené v odôvodnení 97, ak by jedna alebo obidve z týchto spoločností požiadali o preskúmanie svojej situácie po svojom údajnom rozdelení, mohlo by sa to považovať za to, že je to v súlade so základným nariadením. Za týchto okolností sa tvrdenie navrhovateľa zamieta.

(99)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky ani nové zistenia týkajúce sa výroby Únie a výrobného odvetvia Únie, závery v odôvodneniach 68 až 70 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(100)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky ani zistenia týkajúce sa spotreby v Únii, závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 71 a 72 dočasného nariadenia, sa týmto potvrdzujú.

(101)

Jedna zo zainteresovaných strán spochybnila analýzu dovozu, pričom tvrdila, že v podnete aj v dočasnom nariadení chýbali údaje týkajúce sa objemu dovozu, tvrdiac, že veľkosť v m2 je veľkosťou plochy a nie objemu.

(102)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že vývoj ceny a objemu dovozu z Číny jednoducho poukazuje na normálne výkyvy v obchode, a preto nemohol poukazovať na správanie čínskych vývozcov, pokiaľ ide o dumping.

(103)

Po konečnom zverejnení jedna strana spochybnila spoľahlivosť štatistík Eurostatu, pričom tvrdila, že skutočné čínske dovozné ceny sú vyššie, a preto porovnateľné s dovoznými cenami z iných tretích krajín. Okrem toho tvrdila, že táto skutočnosť by mala vplyv na zistené dumpingové rozpätia.

(104)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že jej vlastné analýzy štatistík Eurostatu, pokiaľ ide o podiel na trhu a dovoznú cenu, sa mierne líšili od analýz dočasného nariadenia a že tieto zistenia by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(105)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že útvary Komisie nezohľadnili zvýšenie cien čínskeho dovozu, ku ktorému došlo po OP, v roku 2010.

(106)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa jednotky miery použitej na stanovenie objemu dovozu, pojem „objem“ v článku 3 ods. 2 základného nariadenia sa týka skôr „množstva“ ako „kubického objemu“. V prípade každého výrobku by sa mala používať najreprezentatívnejšia jednotka miery. Pokiaľ ide o príslušný výrobok, hospodárske subjekty na svetovom trhu používajú jednotne štvorcové metre (m2). Preto sa táto jednotka považovala za najvhodnejšiu na účely tohto prešetrovania a uvedené tvrdenie bolo z tohto hľadiska zamietnuté.

(107)

Pokiaľ ide o vývoj ceny a objemu dovozu z Číny, je pravda, že odchýlky sú obmedzené, ak sa uvažuje v absolútnych číslach. Čínsky dovoz sa v posudzovanom období znížil o 3 %. Záver o objeme čínskeho dovozu sa však musí uviesť do súvislosti s celkovým znížením spotreby na trhu Únie. Skutočnosť, že čínsky dovoz sa v tomto období znížil iba o 3 %, keď sa celková spotreba znížila o 29 %, mala jednoznačne vplyv na jeho prítomnosť na trhu Únie. Udržanie dovozu na stabilnej úrovni teda umožnilo, aby čínsky dovoz získal podiel na trhu v období, keď iné hospodárske subjekty trpeli stratami.

(108)

Pokiaľ ide o vývoj čínskych cien, priemerné dovozné ceny uvedené v odôvodnení 73 dočasného nariadenia boli založené na štatistikách Eurostatu. Položili sa otázky týkajúce sa presnosti priemerných dovozných cien do určitých členských štátov, ale neboli potvrdené žiadne zmeny oficiálnych štatistík. V každom prípade je potrebné uviesť, že údaje z Eurostatu boli použité iba na stanovenie všeobecných trendov a že aj keby sa čínske dovozné ceny mali upraviť smerom nahor, celkový obraz o ujme by zostal stále rovnaký s vysokými rozpätiami podhodnotenia a predaja pod cenu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na výpočet ujmy aj dumpingových rozpätí neboli použité údaje Eurostatu. Na stanovenie úrovne rozpätí boli použité iba overené údaje z navštívených spoločností. Preto aj keby sa zistili nezrovnalosti v štatistikách, nemalo by to žiadny vplyv na úroveň zverejnených rozpätí.

(109)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že útvary Komisie nezohľadnili údaje Eurostatu z roku 2010, toto tvrdenie sa nemôže uznať, pretože údaj za OP bol zahrnutý do prvého štvrťroka 2010. Pokiaľ ide o druhý až štvrtý štvrťrok 2010, je potrebné uviesť, že tieto údaje sa týkajú obdobia po OP, ktoré by sa nemalo zohľadniť. Okrem toho, aj keby sa tieto údaje nezohľadnili, štatistiky o dovoze svedčia o tom, že sa zvýšili aj dovozné ceny z tretích krajín, čo poukazuje na to, že to bol všeobecný trend a nie trend, ktorý sa osobitne týkal čínskeho dovozu.

(110)

Je potrebné pripomenúť, že v dočasnom štádiu, ako je uvedené v odôvodnení 76 dočasného nariadenia, bolo cenové podhodnotenie vymedzené ako vážené priemerné predajné ceny výrobcov z Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň ceny zo závodu, porovnané podľa typu výrobku so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu z Číny pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie stanovenými na základe cien CIF, s príslušnými úpravami zohľadňujúcimi existujúce clo, náklady po dovoze a úroveň obchodu.

(111)

Jedna strana tvrdila, že výpočty poskytnuté stranám týkajúce sa výpočtu vývoznej ceny nezodpovedali vysvetleniu uvedenému v odôvodnení 76 dočasného nariadenia. Po overení bolo potvrdené, že v uvedenom odôvodnení sa vyskytla textová chyba. V dočasnom štádiu bola vykonaná úprava úrovne obchodu v prípade predajných cien výrobcov z Únie zo závodu pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie a vo výpočte priemernej vývoznej ceny nebola urobená žiadna úprava nákladov po dovoze. V konečnom štádiu boli ceny CIF vyvážajúcich výrobcov z príslušnej krajiny na hranici Únie upravené pri zohľadnení existujúceho cla a nákladov po dovoze (náklady v prístave Únie súvisiace s výdavkami na dovoz, prepravu a skladovanie, ktoré vznikajú pred ďalším predajom dovozcami) na základe informácií, ktoré poskytli spolupracujúci neprepojení dovozcovia.

(112)

Ďalšia strana bola toho názoru, že pri úprave nadol s cieľom zohľadniť náklady na distribúciu/marketing by ceny boli podobné cenám čínskeho dovozu. Tieto úpravy už však boli zahrnuté do predbežného výpočtu. V dôsledku toho bolo toto tvrdenie nepodložené, a preto bolo zamietnuté.

(113)

Prešetrovanie odhalilo úrovne podhodnotenia medzi 43,2 % a 55,7 %, ktoré sa mierne líšia od dočasne zistených úrovní (pozri odôvodnenie 77 dočasného nariadenia). Dôvodom tejto zmeny je výpočet novej hodnoty CIF pre vyvážajúceho výrobcu uvedeného v odôvodneniach 83 až 85 a výpočet individuálnej vývoznej ceny CIF pre vyvážajúceho výrobcu Kito Group uvedeného v odôvodnení 51.

(114)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky ani zistenia týkajúce sa dovozu z iných tretích krajín ako z Číny, závery v odôvodneniach 78 až 80 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(115)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky ani zistenia týkajúce sa výroby, kapacity a využitia kapacity, závery v odôvodneniach 84 až 85 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(116)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky ani zistenia týkajúce sa objemu predaja a podielu na trhu, závery v odôvodneniach 86 a 87 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(117)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky ani zistenia týkajúce sa zamestnanosti a produktivity, závery v odôvodneniach 88 a 89 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(118)

Dumpingové rozpätia sú uvedené v odôvodneniach 88 až 93. Potvrdzuje sa, že všetky stanovené rozpätia sú výrazne nad úrovňou de minimis. Vzhľadom na objemy a ceny dumpingového dovozu sa preto potvrdzuje, že vplyv skutočného dumpingového rozpätia sa nemôže považovať za zanedbateľný.

(119)

Jedna strana napadla správnosť údajov uvedených v odôvodneniach 93 až 95 dočasného nariadenia. Táto strana tvrdila, že hodnota zásob ako percentuálny podiel výroby počas posudzovaného obdobia bola oveľa nižšia, ako bolo uvedené v tabuľke 10 toho istého nariadenia. Uvedené výpočty boli preskúmané a zistilo sa, že nesprávne boli vypočítané iba percentuálne údaje za rok 2009 a OP a že v týchto obdobiach bol percentuálny podiel zásob skutočne mierne vyšší ako predtým uvedený podiel. Správna verzia tohto výpočtu je uvedená v tabuľke 1 tohto nariadenia.

(120)

Tá istá strana tvrdila, že ak výrobné odvetvie Únie bolo nútené zvýšiť úroveň svojich zásob na šesť mesiacov výroby, ako je uvedené v odôvodnení 94 dočasného nariadenia, predstavovalo by to skôr podiel zásob 50 % z celej výroby, ako 59 % uvedených v tabuľke 10 dočasného nariadenia.

(121)

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že analýzy uvedené v odôvodneniach 93 a 94 dočasného nariadenia boli doplňujúcimi, ale nie identickými analýzami. Prvá analýza ukázala podiel zásob spoločností zaradených do vzorky meraný v štvorcových metroch v porovnaní s výrobou spoločností zaradených do vzorky, tiež vyjadrený v štvorcových metroch (61 % pre OP). Druhá analýza, tiež v prípade spoločností zaradených do vzorky, ukázala počet mesiacov výroby v zásobách vo vzťahu k dvanástim mesiacom roka (50 % pre OP).

(122)

Ďalšia analýza umožnila lepšie posúdiť vývoj počtu mesiacov výroby uloženej do zásob. V tejto súvislosti výrobcovia zaradení do vzorky skladovali v roku 2007 približne päť-mesačnú výrobu (43 %), ale tlak dumpingového dovozu ich prinútil zvýšiť zásoby počas OP na viac ako sedem mesiacov výroby (čo zodpovedá 61 % celkovej ročnej výroby). V tabuľke 1 sú uvedené objemy zásob aj vo forme počtu mesiacov počas ročnej výroby.

(123)

Tabuľka 1

Zásoby

(124)

Potvrdzuje sa preto záver, že vývoj stavu zásob poukazuje na situáciu spôsobujúcu ujmu.

(125)

Jedna zainteresovaná strana, ako už bolo uvedené v odôvodnení 20, spochybnila zistenia v odôvodneniach 96 až 99 dočasného nariadenia, pokiaľ ide o predajné ceny výrobného odvetvia Únie, pričom tvrdila, že Komisia do svojho stanovenia jednotkovej ceny Únie nezahrnula výrobcov z Poľska a Českej republiky, a že zistenia neboli v súlade so skutočnými verejne dostupnými údajmi.

(126)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, bola urobená simulácia s predajnými cenami zaznamenanými v Poľsku, ktoré tvorí približne 10 % celkovej výroby v Únii. Simulácia nebola vykonaná v prípade Českej republiky, ktorej výroba predstavuje menej ako 3 % celkovej výroby v Únii. Simulácia ukázala, že aj keď sa zohľadnia poľské ceny, konečné zistenia sa zmysluplne nezmenia. Nakoniec Komisia v súlade so svojou metodikou vypočítala predajné ceny výrobného odvetvia Únie po príslušných úpravách, aby získala ceny pre prvého nezávislého zákazníka s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť s čínskymi predajnými cenami.

(127)

Jedna zainteresovaná strana zastávala názor, že zdôvodnenie v odôvodnení 97 dočasného nariadenia, v ktorom sa vysvetľuje, že výrobné odvetvie Únie bolo nútené predávať menšie množstvo a väčší sortiment, bolo nesprávne, pretože výrobné odvetvie Únie by v takomto prípade údajne muselo stratiť oveľa viac ako 2 % podielu na trhu.

(128)

Je potrebné uviesť, že zameranie na predaj menších sérií nutne neznamená stratu väčšieho podielu na trhu. Po prvé, výrobné odvetvie Únie nebolo úplne vytlačené z trhu pre väčšie, jednotné série výrobku, napriek tomu, že tlak čínskeho dovozu s nízkymi cenami je v tomto odvetví osobitne silný. Po druhé, výrobné odvetvie Únie dokázalo udržať svoju prítomnosť na celom trhu prostredníctvom stlačenia svojich predajných cien a výroby nákladnejšieho sortimentu výrobkov, čo viedlo k zníženiu ziskovosti, ako je uvedené v odôvodnení 100 dočasného nariadenia. Preto skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nestratilo väčší podiel na trhu, je vysvetlená tým, že sa rozhodlo udržať si prítomnosť na trhu napriek cenovému tlaku zo strany Číny.

(129)

Jedna strana bola toho názoru, že medzi veľkými a malými spoločnosťami sú veľké rozdiely v ziskovosti. Z tohto dôvodu tvrdila, že priemerná ziskovosť sa musela považovať za nereprezentatívnu, pretože vzorka obsahovala iba údaje od jednej veľkej spoločnosti.

(130)

Ďalšia strana tvrdila, že veľkí výrobcovia z Únie sú v dobrom finančnom stave. Tá istá strana tvrdila, že keďže ani po pridaní malých spoločností do priemerného ziskového rozpätia výrobného odvetvia Únie neexistovali žiadne straty, ako je uvedené v odôvodnení 101 a tabuľke 12 dočasného nariadenia, nebolo možné preukázať celkovú ujmu.

(131)

Je potrebné uviesť, že na zabezpečenie súladu zistení s reprezentatívnosťou výberu vzorky boli všetky ukazovatele ujmy (vrátane zisku) posúdené voči podielu každého segmentu na celkovej výrobe v Únii. Na druhej strane sa potvrdzuje reprezentatívnosť stavu väčšieho segmentu veľkej spoločnosti. Celkové ukazovatele získané z analýzy spoločností zaradených do vzorky preto predstavujú stav celého výrobného odvetvia Únie a uvedené tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(132)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že veľké spoločnosti neutrpeli ujmu, je potrebné uviesť, že v súlade s článkom 4 ods. 1 základného nariadenia sa analýza mala urobiť vo vzťahu k výrobnému odvetviu Únie ako celku a nie vo vzťahu k určitým skupinám alebo typom spoločností. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 130, skutočnosť, že v OP nevznikli žiadne straty, sama osebe neznamená, že nedošlo k žiadnej ujme.

(133)

Jedna zainteresovaná strana spochybnila záver, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa zvýšili o 14 % v dôsledku zvýšenia zásob a zmeny sortimentu výrobkov. Podľa tejto strany by tento záver neplatil, keďže úrovne zásob, ako aj sortiment výrobkov nie sú súčasťou výrobných nákladov.

(134)

Toto tvrdenie sa musí zamietnuť, pretože vysoké úrovne zásob predstavujú značné finančné náklady, ktoré sú zahrnuté do analýzy výrobných nákladov. Na druhej strane, opakovaná zmena sortimentu výrobkov znamená ďalšie výrobné náklady, pretože výrobca musí často upravovať výrobný proces: táto operácia môže byť nákladná, pretože spôsobuje prestoje a neoptimálne využitie strojového zariadenia.

(135)

Jedna zainteresovaná strana spochybnila záver v odôvodnení 107 dočasného nariadenia, že zníženie spotreby malo negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Podľa tejto strany v dôsledku zníženia spotreby nemohlo dôjsť k žiadnej ujme, pretože celkový podiel na trhu zostal rovnaký.

(136)

Pokiaľ ide o pripomienku týkajúcu sa stability podielu výrobcov z Únie na trhu napriek znižujúcej sa spotrebe, je potrebné uviesť, že podiel na trhu nie je jediným významným ukazovateľom ujmy. Výrobcom z Únie sa podarilo udržať si podiel na trhu Únie iba na úkor ziskovosti, ktorá sa počas posudzovaného obdobia znížila. Preto nemožno vyvodiť záver, že stabilita podielu výrobcov z Únie na trhu vylučuje prítomnosť ujmy.

(137)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa týmto potvrdzujú závery o ujme uvedené v odôvodneniach 107 až 111 dočasného nariadenia.

(138)

Komisii boli doručené pripomienky k dočasným zisteniam týkajúcim sa príčinnej súvislosti. Tieto pripomienky boli zopakovaním pripomienok, ktoré už boli riešené v dočasnom nariadení v odôvodneniach 128 až 132 týkajúcich sa ujmy spôsobenej vlastným zavinením. Neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by zmenili dočasné závery. Preto sa zistenia uvedené v odôvodneniach 135 a 136 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(139)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia bolo v dočasnom štádiu preskúmané, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Číne spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu.

(140)

Niektoré strany tvrdili, že zníženie výroby a predaja výrobného odvetvia Únie bolo výsledkom znižujúcej sa spotreby. Boli tiež toho názoru, že vplyv čínskeho dovozu sa musel obmedziť vzhľadom na to, že čínsky podiel na trhu sa zvýšil iba o 1,6 %, pričom nie viac ako 1 % z tohto podielu mohlo súvisieť s podielom výrobného odvetvia Únie na trhu.

(141)

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že prešetrovanie odhalilo časovú zhodu medzi zvýšeným podielom čínskeho dovozu na trhu a znížením ziskov výrobného odvetvia Únie a zvýšením úrovní zásob. Okrem toho výrobné odvetvie Únie bolo pod tlakom nielen pre zvýšený podiel čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu, ale v ešte väčšej miere pre ich cenové praktiky a vysoké úrovne podhodnotenia.

(142)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 113, prešetrovanie odhalilo značné úrovne cenového podhodnotenia. Ukázalo aj to, že výrobné odvetvie Únie a dovozcovia z Únie v značnej miere predávali rovnakým zákazníkom, čo znamenalo, že výrobné odvetvie Únie priamo konkurovalo dumpingovému dovozu, pokiaľ išlo o objednávky.

(143)

To celkove svedčí o tom, že zníženie ziskovosti výrobného odvetvia Únie a zhoršenie väčšiny ukazovateľov ujmy spôsobil tlak na ceny a nie iba objem dovozu.

(144)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že dovoz keramických obkladačiek z Číny nemohol spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, pretože nie sú porovnateľné. V tejto súvislosti boli toho názoru, že keramické obkladačky z Číny zabezpečujú zásobovanie trhu homogénnymi výrobkami, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie vyrába na základe objednávok v malých sériách. Takisto zastávali názor, že čínske výrobné odvetvie a výrobné odvetvie Únie si nekonkurujú, pretože Číňania pôsobia v segmente lacných až stredne drahých výrobkov, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie pôsobí v segmente stredne drahých až drahých výrobkov. Ako dôkaz bola v tejto súvislosti uvedená malá strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu.

(145)

Hoci na podporu uvedených tvrdení neboli poskytnuté vecné dôkazy, napriek tomu bolo dôkladne posúdené, či čínsky dovoz skutočne konkuroval obkladačkám vyrábaným v Únii.

(146)

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Komisia urobila veľmi podrobné porovnania, čo jej umožnilo rozlišovať stovky rôznych druhov obkladačiek. V tomto prípade prešetrovanie ukázalo významnú úroveň zhody medzi druhmi vyrábanými výrobným odvetvím Únie a vývozcami. To jasne svedčí o tom, že výrobné odvetvie Únie a čínsky dovoz si konkurujú, pokiaľ ide o druhy výrobkov. Je tiež potrebné pripomenúť, že počas prešetrovania sa stanovilo, že výrobné odvetvie Únie a vyvážajúci výrobcovia si priamo konkurujú, keďže majú rovnakú základňu klientov.

(147)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že keramické obkladačky z Číny zásobujú trh homogénnymi výrobkami, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie vyrába na objednávku v malých sériách, je potrebné pripomenúť – pozri odôvodnenie 95 dočasného nariadenia – že práve tlak zo strany čínskeho dovozu prinútil výrobné odvetvie Únie, aby prešlo k malým sériám výrobkov s väčšou škálou farieb a veľkosti. Výrobné odvetvie Únie je stále prítomné vo všetkých segmentoch trhu a na rozdiel od toho, čo bolo uvedené, štruktúra preukazujúca, že výrobné odvetvie Únie sa muselo zamerať na osobitné druhy výrobkov sa musí chápať ako znak, že priama hospodárska súťaž existovala.

(148)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdenie, že čínsky dovoz nespôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu, pretože si nekonkurovali, sa nemôže uznať.

(149)

Niektoré strany trvali na tom, že vplyv tureckého dovozu sa mal považovať za významný. Pokiaľ ide o ceny, jedna strana spochybnila záver, že zvýšenie tureckých cien o 19 % bolo značné.

(150)

Týmto tvrdením sa zaoberalo odôvodnenie 118 dočasného nariadenia a nezistili sa žiadne nové dôkazy, ktorými by sa zrušila platnosť záveru prijatého v dočasnom štádiu. V tejto súvislosti sa potvrdzuje, že zvýšenie tureckých cien o 19 % sa musí považovať za značné. Okrem toho je potrebné pripomenúť, ako bolo uvedené v odôvodnení 41, že neexistovali žiadne dôkazy o dumpingovom dovoze z tejto krajiny, ktorý by spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie, a preto sa toto tvrdenie nemôže uznať.

(151)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zníženie spotreby malo vplyv najmä na Španielsko a Taliansko, kde bola ujma údajne najviac prítomná. Naopak, hlavným miestom určenia čínskeho vývozu boli severoeurópske členské štáty, v ktorých sa nezaznamenalo zníženie spotreby a v ktorých boli výrobcovia z Únie údajne menej postihnutí ujmou. Tá istá strana zastávala aj názor, že španielske výrobné odvetvie keramických obkladačiek sa v roku 2010 zotavilo, čo poukazuje na to, že neexistuje spojenie medzi čínskym vývozom a údajmi o výrobe a predaji výrobného odvetvia Únie.

(152)

Jedna strana tvrdila, že zvýšenie zásob, ktoré zaznamenalo výrobné odvetvie Únie, by sa malo pripísať zníženiu spotreby v Únii a nie čínskemu dumpingovému dovozu.

(153)

Tvrdenie, že severoeurópske členské štáty neboli postihnuté znížením spotreby a že dovoz z Číny by smeroval iba do severnej Európy, nebolo podporené žiadnymi vecnými dôkazmi. Naopak, údaje od čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky svedčia o tom, že tento predaj je rovnomerne rozdelený v celej Únii. Okrem toho Španielsko a Taliansko tvoria spoločne 28 % tohto predaja, čo je iba mierne pod úrovňou predaja do Nemecka (32 %). Na tomto základe sa tieto tvrdenia zamietli.

(154)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že zvýšenie zásob, ktoré zaznamenalo výrobné odvetvie Únie, by sa malo pripísať zníženiu spotreby v Únii, Komisia upozorňuje na zdôvodnenie uvedené v odôvodnení 108 dočasného nariadenia, t. j. že tlak čínskeho dovozu bol veľmi silný, najmä v sektore predaja veľkých sérií, a že to malo jasný vplyv na zásoby výrobcov z Únie. Rast podielu zásob počas posudzovaného obdobia nemožno vysvetliť iba ťažkosťami pri predaji výrobkov, ale aj nutnosťou mať k dispozícii mimoriadne širokú škálu výrobkov. Záver o poškodzujúcom vplyve čínskeho dovozu na zásoby sa preto potvrdzuje.

(155)

Niekoľko zainteresovaných strán trvalo na tom, že hospodárska kríza bola reálnym dôvodom ťažkostí, ktorým čelilo výrobné odvetvie Únie. Táto skutočnosť bola dokázaná tým, že k hlavnému zhoršeniu došlo medzi rokmi 2008 a 2009, t. j. v roku, keď zasiahla kríza, zatiaľ čo tento trend bol v nasledujúcom období menej výrazný. Bolo tiež zdôraznené, že posudzované obdobie zahŕňalo vrchol a dno cyklu, pričom vrchol sa vyznačuje prudkým nárastom v odvetví stavebníctva a dno finančnou krízou a znížením vývozu v dôsledku vytvorenia nových výrobných závodov v krajinách tretieho sveta.

(156)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana trvala na tom, že zhoršenie niekoľkých ukazovateľov ujmy bolo skôr v dôsledku hospodárskej krízy, ako dumpingového dovozu. Podľa tejto strany recesia viedla k zvýšeniu dopytu po veľkých množstvách výrobkov s nízkou cenou. V dôsledku toho sa výrobné odvetvie Únie muselo zamerať viac na výrobu veľkého množstva objednávok, čo je segment, v ktorom už Číňania pôsobia, čoho výsledkom bolo zvýšenie úrovne zásob. Okrem toho recesia údajne spôsobila infláciu v Únii, ktorá bola porovnateľne vyššia ako v Číne, čo spôsobilo zvýšenie výrobných nákladov výrobcov z Únie, ktoré malo údajne za následok, že výrobné odvetvie Únie predávalo za ceny pod úrovňou výrobných nákladov.

(157)

Ďalšia strana tvrdila, že zisk výrobného odvetvia Únie sa v poslednom štvrťroku OP výrazne zvýšil a že to svedčí o tom, že výrobné odvetvie Únie sa po hospodárskej kríze zotavilo. Táto strana žiadala, aby zisk za OP bol uvedený za štvrťrok, čo by pravdepodobne znamenalo výrazne vyššiu ziskovosť ku koncu OP.

(158)

Skutočnosť, že hospodársky pokles nemal vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie už bola potvrdená v odôvodnení 120 nariadenia, ktorým sa ukladajú dočasné opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na stanovenie príčinnej súvislosti príslušná právna norma stanovuje, že dumpingový dovoz musel spôsobiť výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Dumpingový dovoz však nemusel byť jedinou príčinou ujmy.

(159)

Prešetrovanie okrem toho ukázalo, že napriek hospodárskej kríze by mohol pokračovať trend zvyšujúceho sa čínskeho vývozu. Čína bola skutočne jediným aktérom na trhu, ktorý si v ťažkej hospodárskej situácii dokázal zachovať svoj podiel na trhu.

(160)

Pokiaľ ide o štrukturálnu zmenu v dopyte Únie uvedenú v odôvodnení 156, neboli predložené žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Naopak, je potrebné pripomenúť, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 106 dočasného nariadenia, že prešetrovanie odhalilo, že výrobné odvetvie Únie muselo zmeniť svoj sortiment výrobkov prostredníctvom dodávky väčšej škály výrobkov, pokiaľ ide o druhy, farbu a veľkosť, a muselo zvýšiť svoje zásoby, aby mohlo v krátkom čase reagovať na veľmi špecifické objednávky. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(161)

Pokiaľ ide o vplyv inflácie na výrobné náklady, usudzuje sa, že miera inflácie v Únii nebola počas posudzovaného obdobia v priemere vyššia ako v Číne a že preto sa ňou nedajú vysvetliť ťažkosti výrobcov z Únie pri predaji za udržateľné ceny. Vzhľadom na úroveň podhodnotenia nemožno okrem toho vyvodiť záver, že tlak na znižovanie čínskych dovozných cien spôsobilo výrobné odvetvie Únie. Na tomto základe sa tvrdenie, ktoré uviedla táto strana, muselo zamietnuť.

(162)

Na druhej strane, pokiaľ ide o stav výrobného odvetvia Únie, je potrebné pripomenúť, že dočasné nariadenie (odôvodnenie 126) ukázalo, že agresívne správanie čínskych vývozcov, pokiaľ ide o tvorbu cien, ovplyvnilo ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia už pred svetovým hospodárskym poklesom. To svedčí o tom, že aj keby nedošlo ku kríze, tlak dovozu z Číny za nízke ceny bol sám osebe dostatočný, aby dokázal spôsobiť výrobnému odvetviu Únie závažnú ujmu.

(163)

Táto skutočnosť, ak sa zohľadní spolu s dumpingovými cenami, posilňuje záver, že príčinná súvislosť medzi čínskym vývozom a ujmou výrobného odvetvia Únie nie je vyvrátená hospodárskym poklesom.

(164)

Pokiaľ ide o požiadavku, aby zisk za OP bol udávaný za štvrťrok, táto požiadavka sa v tomto prešetrovaní nepovažovala za významnú, pretože aj keby takéto výraznejšie zlepšenie zisku nastalo, muselo by sa porovnať s cieľovým ziskom 3,9 %.

(165)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujma spôsobená výrobcom z Únie by sa mala pripísať tomu, že neuskutočnili reštrukturalizáciu, keďže zmenšenie trhu o 29 % bolo dosiahnuté iba so 7 % znížením kapacity a 16 % znížením zamestnanosti.

(166)

Zníženie výrobnej kapacity v tomto sektore je zložitý proces, pretože obnova kapacity v prípade prípadného zotavenia trhu je pre výrobcov mimoriadne nákladná. Zníženie zamestnanosti zaznamenané v príslušnom období bolo rádovo rovnaké ako zníženie trhu. Vývoj v oblasti zamestnanosti nemusí dokonale odrážať vývoj v oblasti produkcie, pretože nie všetky pracovné miesta sú priamo spojené so skutočnou výrobou. Na záver, skutočnosť, že zníženie kapacity a prepustenie pracovnej sily vo výrobnom odvetví nezodpovedalo presne zmenšeniu trhu, nepoukazuje na neuskutočnenie reštrukturalizácie. Na rozdiel od tvrdení a pri zohľadnení štruktúry výrobného odvetvia sa preto 7 % zníženie kapacity a 16 % zníženie zamestnanosti musí považovať za významné.

(167)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zníženie vývozných cien výrobného odvetvia Únie nebolo spôsobené čínskym vývozom, ale vysokými cenami.

(168)

Vzhľadom na toto tvrdenie je potrebné pripomenúť, že výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu sa po hospodárskej kríze obnovila. Tvrdenie, že výkonnosť v oblasti vývozu by mala výrazne poškodzujúci vplyv na výsledky výrobného odvetvia Únie sa preto nemôže uznať.

(169)

Žiadne z tvrdení predložených zainteresovanými stranami nepreukazuje, že dosah iných faktorov ako dumpingový dovoz z Číny postačuje na vyvrátenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a zistenou ujmou. Závery o príčinnej súvislosti v dočasnom nariadení sa týmto potvrdzujú.

(170)

Vzhľadom na pripomienky strán Komisia vykonala ďalšiu analýzu všetkých tvrdení týkajúcich sa záujmu Únie. Všetky otázky boli preskúmané a závery dočasného nariadenia boli potvrdené.

(171)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, závery uvedené v odôvodneniach 137 až 141 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(172)

Jedna strana tvrdila, že uloženie opatrení ohrozilo ekonomickú existenciu dovozcov, keďže by iba čiastočne dokázali preniesť ďalšie náklady spojené s clom na svojich zákazníkov.

(173)

Po konečnom zverejnení dve strany namietali proti záveru, že dovozcovia môžu ľahko prejsť od čínskych dodávateľov k iným zdrojom dodávok, najmä preto, že kvalita a ceny nie sú porovnateľné.

(174)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, je potrebné pripomenúť, že veľká časť dovozu nie je ovplyvnená clom, keďže je nečínskeho pôvodu. Vlastnosti výrobku, ktorý sa vyrába na celom svete v porovnateľnej kvalite, svedčia o tom, že tieto výrobky sú vzájomne zameniteľné a že napriek uvedeným tvrdeniam je k dispozícii niekoľko alternatívnych zdrojov. Dokonca aj v prípade dovozcov, ktorí sa spoliehajú na čínsky dovoz, v prípade ktorého sa v rámci prešetrovania zistilo, že je dumpingový a predáva sa za ceny, ktoré výrazne podhodnotili ceny výrobkov s pôvodom v Únii, sa pri prešetrovaní zistilo, že dovozcovia môžu k predajným cenám pridať svoje prirážky presahujúce 30 %. Táto skutočnosť spolu so skutočnosťou, že dovozcovia dosiahli zisky približne 5 % a že môžu preniesť prinajmenšom časť potenciálneho zvýšenia nákladov na svojich zákazníkov svedčia o tom, že sa dokážu vyrovnať s vplyvom opatrení.

(175)

Okrem toho a podľa záveru vyvodeného v odôvodnení 144 dočasného nariadenia by uloženie opatrení nebránilo dovozcom z Únie zvýšiť si svoje podiely dovozu výrobkov z iných nedumpingových zdrojov, ktoré majú k dispozícii v Únii a v iných tretích krajinách.

(176)

Jeden dovozca tvrdil, že v prípade určitého druhu výrobkov by čínske ceny boli v súčasnosti vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie a že opatrenia by preto neumožnili v budúcnosti vyvážať tento konkrétny druh.

(177)

Toto tvrdenie nebolo podporené žiadnym dôkazom. Okrem toho tento druh výrobkov predstavoval podľa dostupných informácií iba menšiu časť trhu a významne by neovplyvnil situáciu na trhu Únie v oblasti dodávok. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(178)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vplyv na používateľov bude významný. Najmä zastávali názor, že aj minimálne zvýšenie ceny o 32,3 % zabráni zákazníkom nakúpiť kvalitné výrobky. Takisto zastávali názor, že hoci môže byť pravda, že by sa mohol obmedziť vplyv na veľké rozšírené obchody pre domácich majstrov, malé špecializované obchody by boli značne ovplyvnené.

(179)

Pokiaľ ide o vplyv na konečných používateľov, Komisia potvrdzuje dočasný záver uvedený v odôvodneniach 152 a 153 nariadena Komisie, ktorým sa ukladá dočasné clo, t. j. že vplyv ceny bude obmedzený.

(180)

Sektor stavebníctva, jeden z väčších zákazníkov výrobcov keramických obkladačiek, sa rozhodol nespolupracovať pri prešetrovaní. Po uložení dočasných opatrení Európska federácia stavebného priemyslu (European Construction Industry Federation, ďalej len „FIEC“) bola opäť vyzvaná, aby poskytla štatistické údaje preukazujúce, do akej miery, ak vôbec, by bol tento sektor ovplyvnený uložením opatrení. FIEC potvrdila, že hoci nie sú priamo k dispozícii žiadne informácie, vplyv opatrení na ich celkové podnikanie z hľadiska nákladov je veľmi nízky. Vysvetlili aj to, že nízky záujem ich členov by sa mal vnímať ako podpora návrhu Komisie.

(181)

Nakoniec, pokiaľ ide o malé špecializované obchody, Komisia nemohla získať žiadne presvedčivé údaje, ktoré by potvrdili význam a rozsah vplyvu antidumpingového opatrenia. Súčasne s tým, čo sa stane dovozcom, je potrebné mať na pamäti, že keramické obkladačky sa vyrábajú v Únii a mnohých tretích krajinách neuplatňujúcich dumping; preto možno vylúčiť vážne riziko nedostatku dodávok pre maloobchody.

(182)

Boli vyvinuté snahy o získanie podrobnejšieho posúdenia vplyvu zo strany spotrebiteľov. Prešetrovanie ukázalo, že vplyv bude pravdepodobne obmedzený.

(183)

Predovšetkým absolútna hodnota opatrení je vypočítaná na základe dovoznej ceny, t. j. na základe, ktorý je oveľa nižší ako konečná maloobchodná cena príslušného výrobku. Táto hodnota sa môže pred dosiahnutím konečného zákazníka znížiť v rôznych krokoch (dovozcovia, veľkoobchodníci a maloobchodníci). A dokonca aj keby dovozcovia a distribútori preniesli celé bremeno cla na zákazníkov, je potrebné pripomenúť, že existuje veľká ponuka výrobkov na trhu, ktoré nepodliehajú opatreniam a ktoré vyrábajú výrobcovia z Únie aj výrobcovia z tretích krajín.

(184)

Komisia vypočítala vplyv antidumpingového cla na ceny pre spotrebiteľov prostredníctvom posúdenia výšky cla, ktoré sa má zaplatiť, podľa skutočného dovozu z Číny, a pridelenia tejto sumy priamo zákazníkom, predpokladajúc, že dovozcovia, veľkoobchodníci a maloobchodníci prenesú všetky ďalšie náklady na konečných spotrebiteľov. Vplyv na náklady vypočítaný týmto spôsobom je výrazne nižší ako 0,5 EUR za m2. Je potrebné pripomenúť, že v dočasnom nariadení sa dospelo k záveru, že priemerná ročná spotreba spotrebiteľa je približne 2,2 m2 na osobu v Únii. Vzhľadom na nízky vplyv cla na štvorcový meter bude zvýšenie nákladov preto pravdepodobne obmedzené aj vtedy, ak by spotrebiteľ mal kúpiť značné množstvo príslušného výrobku na stavebné alebo rekonštrukčné práce.

(185)

Možno očakávať, že vplyv uloženia opatrení pomôže výrobnému odvetviu Únie, pričom sa to pozitívne prejaví na podmienkach hospodárskej súťaže na trhu Únie a na znížení hrozby ukončenia činnosti a zníženia zamestnanosti.

(186)

Okrem toho možno očakávať, že uloženie opatrení bude mať obmedzený vplyv na používateľov/dovozcov, ktorí budú môcť získať výrobky od širokého spektra dodávateľov na trhu Únie a v iných tretích krajinách.

(187)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že uloženie opatrení by bolo proti záujmu Únie.

(188)

Dve zainteresované strany zastávali názor, že Komisia mala v dočasnom nariadení zverejniť rozpätie predaja pod cenu a jedna z nich tvrdila, že nezverejnenie tohto údaja znamenalo, že zainteresované strany nemohli posúdiť, či pravidlo nižšieho cla bolo uplatňované správne.

(189)

V reakcii na uvedené boli dočasné rozpätia takéto:

(190)

Jedna strana tvrdila, že Komisia použila na stanovenie ujmy nejednotný prístup a že svoje závery mala založiť na vážených priemerných údajoch celého výrobného odvetvia.

(191)

Vzhľadom na toto tvrdenie je potrebné uviesť, že zistenia o úrovni odstránenia ujmy sú založené na overených údajoch konkrétnych spoločností, ktoré boli považované za najspoľahlivejší základ na zohľadnenie všetkých dôležitých skutočností na účely porovnania. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(192)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, vyplývajúcou ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie, by sa mali uložiť opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme, ktorú by utrpelo výrobné odvetvie Únie v dôsledku dumpingového dovozu z Číny.

(193)

Na účely stanovenia úrovne tohto cla sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla potrebná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(194)

Preto sa považovalo za vhodné vypočítať rozpätie predaja pod cenu na základe cien zistených z údajov, ktoré predložili výrobcovia z Únie a čínski vývozcovia.

(195)

Pri výpočte výšky antidumpingového cla potrebnej na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa usudzovalo, že clo by sa malo vypočítať tak, aby výrobné odvetvie Únie mohlo pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť primeraný zisk. Usudzovalo sa, že tento primeraný zisk pred zdanením je taký, aký by dosiahlo výrobné odvetvie tohto typu za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, pri predaji rovnakého výrobku v Únii. Tento zisk sa posúdil v porovnaní so ziskovosťou 3,9 %, ktorú dosiahlo výrobné odvetvie Únie v roku 2007, ako je podrobne uvedené v tabuľke 12 v dočasnom nariadení.

(196)

Stanovené rozpätia ujmy sú takéto:

(197)

Je potrebné uviesť, že rozpätie ujmy pre „všetkých ostatných spolupracujúcich výrobcov“ bolo stanovené bez použitia údajov od Kito Group, keďže Kito Group netvorila súčasť vzorky a aby bolo v súlade so spôsobom výpočtu dumpingového rozpätia pre „všetkých ostatných spolupracujúcich výrobcov“ (pozri článok 9 ods. 6 prvú vetu základného nariadenia). V prípade Kito Group, z dôvodu uplatňovania článku 18 základného nariadenia, ako je už uvedené v odôvodnení 54, sa bude uplatňovať zvyškové rozpätie ujmy.

(198)

Je potrebné tiež uviesť, že rozpätia predaja pod cenu sú vyššie ako dumpingové rozpätia stanovené v odôvodneniach 88 až 93, a preto by dumpingové rozpätia mali slúžiť ako základ na stanovenie úrovne cla podľa pravidla nižšieho cla.

(199)

Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými novými vyvážajúcimi výrobcami a spolupracujúcimi spoločnosťami nezahrnutými do vzorky, ktoré sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu, malo by sa prijať ustanovenie, podľa ktorého by sa vážené priemerné clo uložené v prípade spolupracujúcich spoločností nezahrnutých do vzorky uplatňovalo na všetkých nových výrobcov, ktorí by inak nemali nárok na preskúmanie podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia, pretože tento článok sa neuplatňuje, keď sa použil výber vzorky.

(200)

Štatistiky príslušného výrobku sú často vyjadrené v štvorcových metroch. Neexistuje však žiadna takáto doplnková jednotka pre príslušný výrobok uvedený v kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (6). Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa do vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu zapísala nielen hmotnosť v kg alebo tonách, ale aj množstvo v štvorcových metroch.

(201)

Vzhľadom na veľkosť zistených dumpingových rozpätí a z hľadiska úrovne ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa s konečnou platnosťou vybrali sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla uloženého dočasným nariadením.

(202)

V prípadoch, keď sú konečné clá vyššie ako dočasné clá, sa musia s konečnou platnosťou vybrať iba sumy zabezpečené na úrovni dočasných ciel, zatiaľ čo sumy zabezpečené nad rámec konečnej výšky antidumpingových ciel by sa mali odpustiť.

(203)

Jedna zainteresovaná strana navrhla, aby opatrenia mali namiesto formy valorického cla formu minimálnej dovoznej ceny (ďalej len „MDC“). MDC však nie je vhodná pre príslušný výrobok, pretože existuje mnoho druhov výrobkov, v prípade ktorých sa ceny značne líšia, preto predstavuje značné riziko krížovej kompenzácie. Okrem toho sa očakáva, že druhy výrobkov sa budú ďalej rozvíjať z hľadiska dizajnu a konečnej úpravy a MDC by už viac neposkytovala primeraný základ pre úroveň cla. Preto sa požiadavka uložiť opatrenia vo forme MDC zamieta.

(204)

Ďalšia strana žiadala, aby opatrenia mali formu dovozných kvót. Dovozné kvóty však nie sú v súlade so základným nariadením ani s medzinárodne uznanými pravidlami. Preto sa táto žiadosť musela zamietnuť,