(1)

Dňa 4. decembra 2010 informovala Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (2) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu vinylacetátu s pôvodom v Spojených štátoch amerických do Únie (ďalej len „USA“ alebo „príslušná krajina“).

(2)

Konanie sa začalo v odpovedi na podnet, ktorý 22. októbra 2010 podala spoločnosť Ineos Oxide Ltd (ďalej len „navrhovateľ“), ktorý predstavoval podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 25 %, celkovej výroby vinylacetátu v Únii. Podnet obsahoval dôkaz prima facie o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov z príslušnej krajiny, dovozcov, obchodníkov, používateľov, dodávateľov a združenia, o ktorých bolo známe, že sa ich konanie týka a zástupcov Spojených štátov amerických o začatí konania. Zainteresované strany mali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Komisia poslala dotazníky štyrom známym vyvážajúcim výrobcom z príslušnej krajiny. Traja vyvážajúci výrobcovia poskytli vyplnené dotazníky. Štvrtý vyvážajúci výrobca odmietol spolupracovať na prešetrovaní a následne mu bolo oznámené, že sa bude považovať za nespolupracujúcu spoločnosť v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(6)

Komisia poslala dotazníky aj navrhovateľovi a ďalšiemu výrobcovi z Únie, uvedenému v podnete.

(7)

Vzhľadom na zjavne veľký počet neprepojených dovozcov, ktorých sa toto prešetrovanie potenciálne týka, sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Vzhľadom na skutočnosť, že iba dvaja dovozcovia sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania sa však rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný. Dvaja dovozcovia z Únie riadne odpovedali na dotazník a v priestoroch jedného z nich sa uskutočnila overovacia návšteva.

(8)

Na druhej strane sa niekoľko zainteresovaných strán prihlásilo ako používatelia. Týmto zainteresovaným stranám sa poslal dotazník osobitne určený pre používateľov. Na dotazník odpovedalo dvanásť spoločností a v priestoroch dvoch z nich sa uskutočnili overovacie návštevy.

(9)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Európskej únie a vykonala overovania v priestoroch týchto spoločností:

(10)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2009 do 30. septembra 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných na posúdenie ujmy sa uskutočnilo v období od 1. januára 2007 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(11)

Príslušný výrobok je definovaný ako vinylacetát s pôvodom v Spojených štátoch amerických, v súčasnosti patriaci do položky s číselným znakom KN 2915 32 00 .

(12)

Vinylacetát (ďalej len „VAM“ alebo „príslušný výrobok“) je obchodná chemikália odvodená z kyseliny octovej.

(13)

Vinylacetát má veľmi široké použitie. Väčšina vyrobeného vinylacetátu sa používa ako vstup pre dva nadväzujúce výrobky: polyvinylacetát a polyvinylalkohol. Tieto nadväzujúce výrobky sú významné polyméry v rôznych výrobných odvetviach. Polyméry vinylacetátu sa bežne používajú vo výrobe farieb, lepidiel, náterov a textilných náterov.

(14)

V prešetrovaní sa zistilo, že existuje iba jeden typ príslušného výrobku.

(15)

V prešetrovaní sa zistilo, že vinylacetát, ktorý v Únii vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie a vinylacetát vyrábaný v príslušnej krajine a vyvážaný do Únie mali rovnaké základné fyzické a technické charakteristiky a použitie. Tieto výrobky sa preto predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(16)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najskôr zistilo, či bol domáci predaj podobného výrobku nezávislým zákazníkom príslušného vyvážajúceho výrobcu v príslušnej krajine reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Únie, v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia.

(17)

Komisia ďalej zisťovala, či by bolo možné považovať predaj každého vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu za predaj vykonaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(18)

Transakcie týkajúce sa predaja na domácom trhu sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako úroveň nákladov na výrobu. Preto sa stanovili výrobné náklady na domácom trhu počas OP.

(19)

V prípade, keď viac ako 80 % objemu predaja na domácom trhu bolo nad hranicou nákladov a vážená priemerná predajná cena bola rovná alebo vyššia ako vážené priemerné výrobné náklady, normálna hodnota sa vypočítala ako vážený priemer všetkých domácich predajných cien, bez ohľadu na to či boli ziskové alebo nie. Avšak v prípade, že objem ziskového predaja predstavoval 80 % alebo menej celkového objemu predaja alebo v prípade, že vážená priemerná predajná cena bola nižšia ako vážené priemerné výrobné náklady, bola normálna hodnota vypočítaná ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja.

(20)

Prešetrovaním sa zistilo, že vinylacetát sa vyvážal z príslušnej krajiny do Únie buď i) prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii, alebo ii) v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti so sídlom mimo Únie.

(21)

V obidvoch prípadoch sa vývozné ceny stanovili na základe cien ďalšieho predaja prvým nezávislým zákazníkov v Únii, v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia, primerane upravených v súvislosti so všetkými nákladmi, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom a so ziskom.

(22)

Normálna hodnota a vývozná cena príslušného vyvážajúceho výrobcu sa porovnala na základe cien zo závodu.

(23)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V uplatniteľných a zdôvodnených prípadoch sa vykonali úpravy v súvislosti s rozdielmi v nákladoch na spracovanie a uskladnenie, dopravu a poistenie, úvery, rabaty, provízie, dovozné clá.

(24)

Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie za každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Spojených štátoch amerických stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou.

(25)

Na stanovenie dumpingového rozpätia pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa najprv určila úroveň nespolupráce. Na tento účel sa objem vývozu do Únie, ktorý nahlásili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, porovnal so zodpovedajúcou dovoznou štatistikou Eurostatu.

(26)

Keďže úroveň spolupráce bola v Spojených štátoch amerických vysoká (viac ako 90 %), predbežne sa považovalo za vhodné stanoviť zvyškové dumpingové rozpätie pre všetkých nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v tejto krajine na úrovni najvyššieho cla uloženého spolupracujúcemu vývozcovi. Táto záležitosť sa môže v konečnej fáze následne znovu zvážiť.

(27)

Na základe uvedenej metodiky sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel dovoznej ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(28)

Podnet podala spoločnosť Ineos Oxide Ltd, ďalej len „navrhovateľ“, výrobca vinylacetátu z Únie, ktorý predstavuje významnú časť celkovej výroby v Únii. Druhý výrobca z Únie, Wacker GmbH, podporil začatie konania. Podnet tak podporili výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby vinylacetátu výrobného odvetvia Únie. Z tohto dôvodu sa začalo konanie podľa ustanovení článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(29)

Zistilo sa, že tretí výrobca so sídlom v Únii (Celanese Europe GmbH) bol prepojený s vyvážajúcim výrobcom so sídlom v príslušnej krajine. Podľa informácií získaných počas prešetrovania sa predbežne zistilo, že tohto výrobcu v plnej miere kontroluje korporácia Celanese so sídlom v USA, ktorá má rozhodujúcu úlohu v kľúčových obchodných operáciách v Európe, ako je obchodné plánovanie, kontrola výroby, činnosť nákupu a predaja.

(30)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia nazdávala, že vzťah spoločnosti Celanese Europe GmbH v rámci skupiny spôsoboval správanie, ktoré by bolo iné ako správanie iných neprepojených výrobcov v zmysle článku 4 ods. 2 základného nariadenia. Komisia ďalej usúdila, že prostredníctvom tohto vzťahu by spoločnosť mohla byť chránená pred negatívnymi následkami poškodzujúceho dumpingu. Okrem toho by sa zahrnutím takejto spoločnosti do zistení týkajúcich sa ujmy narušili súhrnné údaje o zložení výrobného odvetvia Únie.

(31)

Z tohto dôvodu sa predbežne stanovilo, že spoločnosť Celanese Europe GmbH by sa mala vylúčiť z vymedzenia výrobného odvetvia Únie.

(32)

Preto výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia tvoria uvedení dvaja výrobcovia, Ineos Oxide Ltd a Wacker GmbH, ktorí predstavujú 100 % výroby Únie. Ďalej sa budú uvádzať ako „výrobné odvetvie Únie“.

(33)

S cieľom zistiť, či výrobné odvetvie Únie, vymedzené v odôvodnení (28) a v nasledujúcich odôvodneniach, utrpelo značnú ujmu, sa preskúmalo, v akom rozsahu bolo potrebné v rámci analýzy zvážiť výrobu príslušného výrobku výrobným odvetvím Únie na vlastnú spotrebu.

(34)

Príslušný výrobok výrobné odvetvie Únie skutočne predáva a) na voľnom trhu a b) na trhu vlastnej spotreby (v rámci rovnakej skupiny spoločnosti). Na trhu vlastnej spotreby sa príslušný výrobok používa ako surovina vo výrobe rôznych výrobkov používaných vo farbách, lepidlách, náteroch atď.

(35)

V tejto súvislosti sa predaj príslušného výrobku na použitie ako suroviny vo výrobe iných výrobkov pre spoločnosti rovnakej skupiny považuje za „použitie na vlastnú spotrebu“, ak je splnená aspoň jedna z týchto dvoch podmienok: i) predaj sa neuskutočňuje za trhové ceny, alebo ii) zákazník nemá voľný výber dodávateľa v rámci tej istej skupiny spoločností. V priebehu prešetrovania sa predbežne zistilo, že predaj prepojeným subjektom, ktoré príslušný výrobok nakupujú ako surovinu na výrobu iného výrobku, sa musí považovať za predaj na vlastnú spotrebu; zistilo sa, že podľa obchodnej politiky spoločností tieto prepojené subjekty nemajú voľný výber dodávateľa.

(36)

Toto rozlíšenie je významné pre analýzu ujmy. Zistilo sa, že vinylacetát určený na použitie na vlastnú spotrebu nie je v priamej hospodárskej súťaži s dovozom z príslušnej krajiny. Naopak, výroba určená na predaj na voľnom trhu bola podľa zistenia v priamej hospodárskej súťaži s uvedeným dovozom, pretože tento predaj sa uskutočňoval v normálnych trhových podmienkach; z toho vyplýva voľný výber dodávateľa. Uvedené zistenie zaručilo rozlíšenie medzi trhom na vlastnú spotrebu a voľným trhom v rámci analýzy určitých ukazovateľov ujmy.

(37)

V tejto súvislosti sa zistilo, že nasledovné ekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie by sa mohli primerane preskúmať prostredníctvom odkazu na celkovú činnosť, t. j. vrátane použitia na vlastnú spotrebu výrobného odvetvia Únie, výroby, kapacity, využitia kapacity, investícií, zásob, zamestnanosti, produktivity, miezd a rozsahu dumpingového rozpätia. Je to preto, že uvedené ukazovatele sú ovplyvnené bez ohľadu na skutočnosť, či sa výrobok v rámci spoločnosti alebo skupiny spoločností presúva do nadväzujúceho odvetvia na ďalšie spracovanie, alebo sa predáva na voľnom trhu.

(38)

Pokiaľ ide o ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál, vykonala sa iba analýza na úrovni voľného trhu, pretože fakt, že ceny na trhoch na vlastnú spotrebu nie sú reprezentatívne pre normálne trhové podmienky, vplýva na spoľahlivosť takýchto ukazovateľov.

(39)

Ďalšie hospodárske ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie, konkrétne spotreba, predaj, podiely a ceny na trhu Únie, sa analyzovali a hodnotili hlavne v súvislosti so situáciou prevládajúcou na voľnom trhu, najmä keď existujú merateľné trhové podmienky a keď sa transakcie vykonávajú v normálnych trhových podmienkach, kde sa predpokladá slobodný výber dodávateľa.

(40)

Pokiaľ ide o tieto ukazovatele, zohľadnil sa však aj trh na vlastnú spotrebu a porovnal sa s údajmi o voľnom trhu s cieľom rozhodnúť, či bolo pravdepodobné, že situácia trhu na vlastnú spotrebu zmení zistenia založené na analýze samotného voľného trhu.

(41)

Spotreba Únie sa stanovila tak, že celkový objem dovozu vinylacetátu na základe údajov Eurostatu, krížovo skontrolovaných s overenými údajmi poskytnutými vyvážajúcimi výrobcami v súvislosti s dovozom z príslušnej krajiny, sa pripočítal k celkovému objemu predaja výrobného odvetvia Únie a ďalšieho výrobcu so sídlom v Únii na trhu Únie.

(42)

Vzhľadom na nízky počet dodávateľov a potrebu chrániť dôverné obchodné údaje v súlade s článkom 19 základného nariadenia je vývoj spotreby vyjadrený indexmi.

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(43)

V posudzovanom období sa spotreba na celkovom trhu Únie mierne znížila o 1 % a na voľnom trhu o 3 %. Za rovnaké obdobie sa na trhu na vlastnú spotrebu naopak zaznamenalo zvýšenie o 4 %.

(44)

Vývoj dovozu z príslušnej krajiny v objeme a podiele na trhu bol takýto:

Tabuľka 2

Dovoz zo Spojených štátov amerických

(45)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz na celkový trh Únie (trh na vlastnú spotrebu a voľný trh) z príslušnej krajiny zvýšil o 48 %. Toto zvýšenie počas rovnakého obdobia viedlo k zvýšeniu podielu na trhu o 49 %. Podiel na voľnom trhu sa zvýšil o 52 %.

(46)

Priemerné ceny dovozu z príslušnej krajiny sa vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Ceny dovozu zo Spojených štátov amerických

(47)

Kým v OP sa zaznamenalo mierne zvýšenie, celkové priemerné dovozné ceny z príslušnej krajiny od roku 2007 do OP klesli o 26 %.

(48)

Pokiaľ ide o predajné ceny na trhu Únie, vykonalo sa porovnanie priemerných cien výrobného odvetvia Únie účtovaných na voľnom trhu s priemernými cenami dovozu z príslušnej krajiny. Relevantné predajné ceny výrobného odvetvia Únie boli podľa potreby upravené na úroveň cien zo závodu, t. j. bez nákladov na dopravu v Únii a po odpočítaní zliav a rabatov.

(49)

Tieto ceny sa porovnali s cenami, ktoré účtujú spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia z USA, po odpočítaní zliav, a podľa potreby sa upravili na cenu CIF na hranici Únie s primeranou úpravou zohľadňujúcou náklady na colné vybavenie a náklady vzniknuté po dovoze.

(50)

Porovnanie ukázalo, že počas OP sa príslušný výrobok dovezený všetkými spolupracujúcimi vývozcami predával v Únii za ceny, ktoré predstavovali podhodnotenie cien výrobného odvetvia Únie. Priemerná úroveň podhodnotenia, vyjadrená ako percentuálny podiel cien výrobného odvetvia Únie, bola 17, 9 %, založená na overených údajoch, ktoré predložili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Táto úroveň podhodnotenia sa skombinovala s negatívnym vývojom cien a podstatným znížením cien.

(51)

Táto tabuľka znázorňuje vývoj dovozu z iných tretích krajín.

Tabuľka 4

Objem dovozu z iných tretích krajín

(52)

Na začiatku posudzovaného obdobia dovoz z príslušnej krajiny konkuroval iným krajinám vrátane Taiwanu, Ukrajiny a Ruska. Na konci posudzovaného obdobia dovoz z týchto tradičných zdrojov klesol takmer na nulu.

(53)

Nová vývozná krajina, Saudská Arábia, ktorá na trh Únie vstúpila počas OP, v priebehu OP vyviezla zhruba 73 000 ton. Vplyv tohto vývoja na výrobné odvetvie Únie sa analyzuje v odôvodnení (91) a v nasledujúcich odôvodneniach.

(54)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia posúdenie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a indexov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie od roku 2007 do konca OP.

(55)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, mzdy a rozsah dumpingových rozpätí) ako aj mikroekonomické ukazovatele (zásoby, predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a investície, výrobné náklady) sa posúdili na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Pri posúdení sa vychádzalo z informácií odvodených od overených dotazníkov, ktoré predložilo výrobné odvetvie Únie.

(56)

Treba poznamenať, že navrhovateľ spravoval svoje výrobné zariadenia iba v roku 2007; v dôsledku tejto skutočnosti nebolo možné získať údaje o určitých ukazovateľoch ujmy za rok 2007 (údaje o ziskovosti, mzdách, investíciách, návratnosti investícií, peňažnom toku). V prípade uvedených ukazovateľov sa analýza preto vzťahuje na obdobie od roku 2008 do OP. Pokiaľ ide o zvyšné ukazovatele, údaje za rok 2007 boli dostupné. Analýza týchto ukazovateľov sa preto vzťahuje na celé posudzované obdobie (od roku 2007 do OP).

(57)

Navrhovateľ je zameraný na dodávanie príslušného výrobku výlučne na voľnom trhu, kým druhý výrobca z Únie je zameraný hlavne na trh na vlastnú spotrebu s malou časťou určenou na voľný trh. So zreteľom na skutočnosť, že údaje na analýzu ujmy sú odvodené prevažne iba z dvoch zdrojov, z ktorých jeden je zameraný najmä na trh na vlastnú spotrebu a vzhľadom na to, že sa zistilo, že v prípade viacerých ukazovateľov ujmy je potrebné odlíšiť celkový trh od voľného trhu, údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Únie sa museli vyjadriť indexmi s cieľom zachovať dôvernosť v súlade s článkom 19 základného nariadenia.

(58)

Táto tabuľka znázorňuje vývoj výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity celého výrobného odvetvia Únie:

Tabuľka 5

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity Únie

(59)

Ako znázorňuje uvedená tabuľka, počas posudzovaného obdobia celková výroba Únie klesla o 8 %.

(60)

V rovnakom období sa výrobná kapacita zvýšila o 43 %. Toto zvýšenie kapacity však nebolo spojené so zriadením nových výrobných liniek, ale so zlepšenou účinnosťou využitia existujúcej kapacity.

(61)

Kombinácia týchto dvoch faktorov, t. j. poklesu objemu výroby a zvýšenia výrobnej kapacity počas toho istého obdobia viedla k výraznému poklesu využitia kapacity o 36 % počas posudzovaného obdobia.

(62)

Ďalej uvedené údaje predstavujú objem predaja, podiel na trhu a priemerné jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie rozdelené na celkový trh, trh na vlastnú spotrebu a voľný trh.

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(63)

Celkový objem predaja v posudzovanom období klesol o 12 %. Tento pokles bol ešte prudší na voľnom trhu, na ktorom zodpovedal prepadu o 33 % v období od roku 2007 do OP. Na trhu na vlastnú spotrebu vládol opačný trend a objem predaja sa v tom istom období zvýšil o 13 %.

(64)

Pokles objemu predaja sa odrazil na podiele na trhu, ktorý od roku 2007 do OP na celom trhu klesol o 11 % a na voľnom trhu o 31 %. Na trhu na vlastnú spotrebu vládol opäť opačný trend, keď v tom istom období zaznamenal zvýšenie o 9 %.

(65)

Celková zamestnanosť bola od roku 2007 do OP ustálená. Treba poznamenať, že výroba vinylacetátu nie je náročná na prácu a údaje o zamestnanosti preto nie sú úzko spojené s údajmi o výrobe. Zamestnanosť preto v tomto sektore nemá výrazný význam ako ukazovateľ.

(66)

Počas posudzovaného obdobia celková produktivita na zamestnanca od roku 2007 do OP klesla o 8 %. Tento pokles nasledoval po znížení výroby a zvýšení výrobnej kapacity, ako sa vysvetľuje v odôvodnení (58) a v nasledujúcich odôvodneniach.

(67)

Dumpingové rozpätia sa špecifikujú v oddiele o dumpingu. Všetky stanovené rozpätia boli nad úrovňou de minimis. Navyše, vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu sa vplyv skutočného dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(68)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (zásob, predajných cien, ziskovosti, peňažného toku, návratnosti investícií, schopnosti získavať kapitál a investície, výrobných nákladov) sa vykonala na úrovni celého výrobného odvetvia Únie, ako sa stanovuje v odôvodnení (28) a v nasledujúcich odôvodneniach.

(69)

Z vyššie uvedených ukazovateľov sa posúdenie ziskovosti, miezd, investícií, návratnosti investícií a peňažného toku muselo zamerať na voľný trh, čo znamená, že odzrkadľuje hlavne údaje, ktoré poskytol navrhovateľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vývoj ukazovateľov zisk a peňažný tok sa nemohol uviesť v podobe indexu z dôvodov dôvernosti.

(70)

Navyše, ako sa vysvetľuje v odôvodnení (56), navrhovateľ nemohol poskytnúť údaje za rok 2007 týkajúce sa určitých ukazovateľov ujmy; preto sa v prípade týchto ukazovateľov vykonala analýzy za obdobie od roku 2008 do OP.

(71)

Ďalej uvedené údaje predstavujú vývoj zásob výrobného priemyslu Únie počas každého príslušného obdobia:

Tabuľka 8

Zásoby

(72)

V posudzovanom období zásoby klesli o 31 %. Tento ukazovateľ sa však nemôže považovať za relevantný v tomto sektore, pretože výrobcovia vinylacetátu vyrábajú na objednávku a väčšinou si udržiavajú obmedzené zásoby. Zásoby v skutočnosti zodpovedajú iba niekoľkým týždňom dodávky.

(73)

Nasledujúca tabuľka predstavuje vývoj cien výrobného odvetvia Únie rozdelený na celkový trh, trh na vlastnú spotrebu a voľný trh.

Tabuľka 9

Predajné ceny

(74)

Predajné ceny na celkovom trhu Únie v posudzovanom období klesli o 16 %. Predajné ceny klesli na obidvoch trhoch, aj keď pokles na voľnom trhu (– 23 %) bol prudší ako na trhu na vlastnú spotrebu (– 8 %).

(75)

Ziskovosť v prípade podobného výrobku na voľnom trhu sa stanovila vyjadrením čistého zisku z predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie pred zdanením, vyjadrená v percentách z obratu takéhoto predaja.

(76)

Ziskovosť na voľnom trhu počas posudzovaného obdobia klesla. Počas OP sa každý mesiac zaznamenala strata. Bolo to prejavom prudkého poklesu objemu predaja a predajných cien.

(77)

Z tabuľky vyplýva, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo investície do príslušného výrobku, aj keď sa vyrovnávalo s klesajúcou ziskovosťou. Investície sa väčšinou vkladali do zlepšenia a zachovania výrobných technológií a postupov s cieľom zlepšiť efektivitu.

Tabuľka 10

Investície

(78)

Investície sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 27 %.

(79)

Napriek zvýšeniu investícií návratnosť investícií (NI) príslušného výrobku nedosiahla očakávanú úroveň a od roku 2008 do OP klesla.

(80)

Pokles peňažného toku, zaznamenaný od roku 2008 do OP, je prejavom neustáleho zhoršovania schopnosti výrobného odvetvia Únie vytvárať peňažné prostriedky a následného oslabenia finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(81)

Preto zvyšovaním svojich investícií výrobné odvetvie stále vykazovalo schopnosť získavať kapitál; túto schopnosť však napriek tomu obmedzuje pokles predaja a rastúce ťažkosti s vytváraním peňažného toku.

(82)

Analýza situácie výrobného odvetvia Únie ukazuje klesajúci trend všetkých hlavných ukazovateľov ujmy. V porovnaní s pomerne ustálenou spotrebou celková výroba v posudzovanom období klesla o 8 %. V tom istom období výrobné odvetvie Únie stratilo 11 % podielu na celkovom trhu a 33 % podielu na voľnom trhu. Využitie kapacity kleslo o 36 %. V tom istom období sa dovoz z príslušnej krajiny zvýšil o 48 %.

(83)

Počas posudzovaného obdobia celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol o 12 %. Ešte prudší klesajúci trend objemu predaja bolo možné sledovať pri pohľade na trendy súvisiace s voľným trhom, ktoré počas posudzovaného obdobia zaznamenali pokles o 33 %.

(84)

Pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie sprevádzalo celkové zníženie cien o 16 %. Tak, ako v prípade objemu predaja, situácia na voľnom trhu bola ešte horšia, keď sa zaznamenalo zníženie cien o 23 %. Zníženie objemu predaja spolu s poklesom cien ovplyvnilo úroveň zisku a viedlo k stratám za každý mesiac OP.

(85)

Jediné ukazovatele, ktoré zaznamenali pozitívny trend, boli investície, ktoré sa zvýšili o 27 % a takisto aj schopnosť získavať kapitál. Investície však nedosiahli očakávanú návratnosť a od roku 2008 do OP klesli.

(86)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti prešetrovanie potvrdilo, že v prípade pokračovania situácie by bolo pravdepodobné, že straty pozorované v priebehu prešetrovania by viedli k ukončeniu akejkoľvek rozsiahlej výroby vinylacetátu určeného na voľný trh výrobným odvetvím Únie.

(87)

Pre vyššie uvedené okolnosti výrobné odvetvie Únie počas OP utrpelo značnú ujmu.

(88)

Podľa článku 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa posudzovalo, či značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil dumpingový dovoz z príslušnej krajiny. Okrem toho sa posudzovali aj ďalšie známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že ujma, ktorú tieto faktory spôsobili, sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(89)

Existuje jasná časová zhoda medzi zvýšením dumpingového dovozu od roku 2007 do OP a súbežným poklesom podielu výrobného odvetvia Únie na trhu za to isté obdobie. Prešetrovanie takisto preukázalo existenciu negatívnych cenových účinkov dumpingového dovozu, ktorý neustále predstavuje podhodnotenie cien výrobného odvetvia Únie a následne znižuje jeho ziskovosť.

(90)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že zvýšenie dovozu jednoducho nahradilo dovoz, ktorý predtým zabezpečovali iné dovážajúce krajiny a/alebo bolo dôsledkom rastúceho dopytu na trhu EÚ. Toto tvrdenie však nepotvrdzujú údaje o dovoze (pozri tabuľku 2), ani údaje o spotrebe (pozri tabuľku 1). V tejto súvislosti sa pripomína, ako sa opisuje v odôvodnení (43), že spotreba bola pomerne ustálená a dokonca sa v posudzovanom období mierne znížila, zatiaľ čo dovoz z USA vzrástol o 48 %.

(91)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že dovoz VAM zo Saudskej Arábie je príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(92)

Saudská Arábia, ako sa konštatuje v uvedenom odôvodnení (53) je po USA skutočne druhým najväčším dovozcom VAM do Únie. Dovoz zo Saudskej Arábie vstúpil na trh až počas OP.

(93)

Údaje Eurostatu, ktoré obsahuje ďalej uvedená tabuľka 11, znázorňujú ceny dovozu zo Saudskej Arábie a iných tretích krajín.

Tabuľka 11

Predajná cena vývozu z iných tretích krajín

(94)

Z tabuľky vyplýva, že priemerná cena dovozu zo Saudskej Arábie, 636 EUR, bola porovnateľná s cenami dovozu z iných tretích krajín, ktorých priemer predstavoval 633 EUR, aj keď boli o 11 % vyššie ako priemerná cena USA, 573 EUR.

(95)

Skutočnosť, že dovozcovia zo Saudskej Arábie sa pohybujú v rovnakom cenovom segmente ako iný dovozcovia, s významným cenovým rozdielom v porovnaní s vývozmi USA, dokazuje, že z hľadiska cenovej politiky a z pohľadu možného vplyvu na výrobcov z Únie sa vyvážajúci výrobcovia zo Saudskej Arábie správajú inak ako vyvážajúci výrobcovia z USA.

(96)

Na základe uvedených skutočností možno predbežne dospieť k záveru, že dovoz zo Saudskej Arábie nenarúša príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z USA a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(97)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že pokles výroby a objemu predaja výrobného odvetvia Únie by sa mal pripísať klesajúcej spotrebe. Tieto zainteresované strany ďalej tvrdili, že klesajúci trend priemerných predajných cien bol spôsobený celosvetovou hospodárskou krízou.

(98)

Ďalšie zainteresované strany tvrdili, že počas hospodárskej krízy všetci petrochemickí výrobcovia vrátane výrobcov VAM utrpeli vážne straty a preto by sa straty, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemali pripisovať dumpingovému dovozu z príslušnej krajiny.

(99)

Z tohto prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodneniach (41) až (43) však vyplýva, že pokles spotreby v Únii na voľnom trhu bol počas posudzovaného obdobia zanedbateľný. Vplyv hospodárskej krízy v zmysle poklesu spotreby preto nemohol byť zodpovedný za prudký pokles objemu predaja, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach (62) až (64).

(100)

Analýza údajov o ziskovosti výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu odhalila, že odvetvie výroby VAM utrpelo osobitné straty v porovnaní s podobnými vyrábanými chemickými výrobkami. Ziskovosť týchto iných výrobkov sa navyše po kríze zlepšila, zatiaľ čo ziskovosť odvetvia výroby VAM sa ďalej zhoršovala. Tieto skutočnosti vedú k predbežnému záveru, že aj keď odvetvie výroby VAM s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvnila hospodárska kríza, malo by sa odlíšiť od ostatných petrochemických sektorov pre pretrvávajúce straty, ktoré navrhovateľ utrpel aj po skončení krízy a ktoré boli priamo spojené s dovozom z USA za nízke ceny. Toto tvrdenie sa preto predbežne zamieta.

(101)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol predbežne prijatý záver, že hospodárska kríza k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, neprispela v takom rozsahu, ktorý by narušil príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie a dumpingovým dovozom z USA.

(102)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že navrhovateľ sám prispel k svojej ťažkej situácii tým, že počas recesie budoval dodatočnú výrobnú kapacitu. Zainteresované strany uviedli, že akýkoľvek pokles predaja a zisku bol preto spôsobený kombináciou recesie a zlého obchodného rozhodnutia navrhovateľa.

(103)

Niekoľko zainteresovaných strán ďalej tvrdilo, že hlavnou príčinou ujmy je technológia, ktorú navrhovateľ používa vo svojom závode. Počas posudzovaného obdobia navrhovateľ zaznamenal viacero výpadkov a situácie zásahu vyššej moci a tak sa objavili tvrdenia, že pokles predaja navrhovateľa by sa mal pripísať početným výpadkom výroby a nie dumpingovému dovozu z USA. Podobné argumenty zazneli aj vo vzťahu k ziskovosti navrhovateľa.

(104)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že navrhovateľ nemal rozširovať výrobnú kapacitu počas svetovej hospodárskej krízy, pripomíname, že navrhovateľ si neobstaral novú kapacitu, ale svoju výrobnú kapacitu jednoducho rozšíril pomocou optimalizácie existujúcich procesov. Tento krok sa musí považovať za opodstatnené obchodné rozhodnutie na trhu, kde je celková spotreba ustálená, ale predaj klesá pre konkurenciu dovozu za nízke ceny. Toto tvrdenie sa preto predbežne zamieta.

(105)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že výpadky spôsobené technickými problémami navrhovateľa viedli k ujme, ktorú navrhovateľ utrpel, prešetrovaním sa dokázalo, že proces výroby VAM vyžaduje cyklickú údržbu a zastavenie závodu v pravidelných a plánovaných intervaloch. Tri z piatich odstávok sa preto musia považovať za súčasť normálnej prevádzky závodu na výrobu VAM.

(106)

Ďalej sa zistilo, že všetky tri plánované odstávky boli založené na vedomých rozhodnutiach navrhovateľa zastaviť výrobu v časoch, keď bol cenový tlak spôsobený dumpingovým dovozom taký silný, že navrhovateľ nebol schopný výrobok dodávať na udržateľných cenových úrovniach. Počas týchto odstávok mal navrhovateľ dostatočnú úroveň zásob na dodávku malého objednaného množstva, dohodnutého buď zmluvne alebo v rámci spotového predaja. Navyše, klesajúca úroveň zásob, ako sa uvádza v odôvodnení (72), potvrdzuje, že počas posudzovaného obdobia sa neustále realizovali dodávky.

(107)

Na základe týchto dôvodov sa dospelo k záveru, že celkový vplyv výpadkov navrhovateľa nebol až taký, aby narušil príčinnú súvislosť. Argumenty predložené zainteresovanými stranami v súvislosti s ujmou spôsobenou vlastným zavinením sa preto zamietli.

(108)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že za jeden z hlavných zdrojov problémov navrhovateľa by sa skôr ako dumpingový dovoz mala považovať jeho závislosť od externých dodávok surovín. Zazneli tvrdenia, že vývozcovia z USA majú prirodzenú konkurenčnú výhodu, pretože majú prístup k lacnejším surovinám, t. j. etylénu a kyseline octovej.

(109)

Pokiaľ ide o uvedené problémy so zdrojmi surovín, ktoré sú dostupné pre navrhovateľa, uvedený argument nebolo možné potvrdiť, pretože sa zistilo, že navrhovateľ využíva aj preferenčné kanály, suroviny zo závodu svojho dodávateľa ako aj od sesterskej spoločnosti. Preto boli ceny hlavných surovín porovnateľné s cenami surovín dostupných na trhu v príslušnej krajine.

(110)

Z toho vyplýva, že kým všeobecné ceny základnej suroviny používanej na výrobu VAM skutočne mohli byť v USA nižšie ako na trhu Únie, nemalo to vplyv na náklady navrhovateľa.

(111)

Fakt, že rozdiel v cene suroviny mohol mať iba čiastočný vplyv na problémy, v ktorých sa ocitol navrhovateľ, ďalej podporila skutočnosť, že v prípade iných výrobkov, ktoré navrhovateľ vyrába a ktoré obsahujú rovnaké suroviny, boli zaznamenané výrazne lepšie výsledky z hľadiska ziskovosti.

(112)

Na základe uvedených skutočností sa predbežne dospelo k záveru, že vplyv cien surovín nebol až taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z USA a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(113)

Preto bol prijatý záver, že existuje príčinná súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie a dumpingovým dovozom z USA. Ďalšie možné príčiny ujmy, t. j. vplyv dovozu z iných tretích krajín, vplyv hospodárskej krízy, prirodzená konkurenčná výhoda vyvážajúcich výrobcov v súvislosti so surovinami a ujma spôsobená vlastným zavinením boli podrobené analýze, z ktorej vyplynulo, že žiadna z nich nemala až taký vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z USA a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(114)

Na základe uvedenej analýzy účinkov všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie sa preto predbežne dospelo k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z USA a značnou ujmou, ktorú počas OP utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(115)

Prešetrovanie preukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu pre účinky dumpingového dovozu, ktorý podhodnocuje jeho ceny, ako sa uvádza v odôvodnení (48) a v nasledujúcich odôvodneniach.

(116)

Výrobné odvetvie Únie investuje s cieľom zlepšiť svoju efektivitu a postupne zefektívňuje svoj výrobný proces. Môže sa očakávať, že opatrenia by zabránili ďalšej nespravodlivej hospodárskej súťaži dumpingového dovozu s nízkymi cenami a následne umožnili oživiť situáciu výrobného odvetvia Únie.

(117)

Na druhej strane, keby sa opatrenia neprijali, súčasná finančná situácia a ziskovosť výrobného odvetvia Únie, podrobená analýze v rámci tohto prešetrovania v odôvodnení (54) a nasledujúcich odôvodneniach, nie je dostatočne silná na to, aby vydržala ďalší tlak dumpingového dovozu. Následkom by pravdepodobne bolo ukončenie alebo výrazné zníženie výroby výrobného odvetvia Únie pre voľný trh.

(118)

Vzhľadom na uvedenú analýzu sa očakáva, že výrobné odvetvie Únie by malo z uloženia dočasných opatrení prospech.

(119)

Komisia poslala dotazníky dvom známym neprepojeným dovozcom, ktorí sa jej prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania.

(120)

Prešetrovaním sa zistilo, že významný podiel jeho celkového obratu sa týka príslušného výrobku.

(121)

Analyzoval sa vplyv cla na ziskovosť dovozcu. Analýza dokázala, že zisk a prirážka uplatňovaná na jeho dovoz sú také, že uloženie opatrení by skutočne mohlo viesť k zníženiu jeho ziskovosti. Z toho vyplýva, že ak by sa uložili opatrenia, z pohľadu nákladov by s najväčšou pravdepodobnosťou mali vplyv na podnikanie dovozcu. Dovozca však potvrdil, že by mohol aspoň časť zvýšených nákladov presunúť na svojich zákazníkov vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu, keď sa očakáva, že dopyt zostane konštantný. Prešetrovaním sa navyše zistilo, že dovozca môže začať získavať výrobok od výrobcov, na ktorých sa clo nevzťahuje, napríklad od taiwanských vývozcov alebo od výrobcov z Únie.

(122)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prijíma záver, že účinok uloženia opatrení na dovozcov by bol obmedzený.

(123)

Používatelia v tomto prípade prejavili veľký záujem. Na prešetrovaní spolupracovalo dvanásť používateľov; dvaja z nich boli overení na základe ich objemu dovozu z príslušnej krajiny. Tieto spoločnosti majú sídla v celej Únii a pôsobia v sektore priemyselných prípravkov ako nátery, farby a lepidlá.

(124)

Dovoz spolupracujúcich používateľov podľa údajov Eurostatu predstavuje zhruba jednu tretinu celkového dovozu z USA. Počas prešetrovania sa zistilo, že 30 % vinylacetátu (VAM) nakúpeného spolupracujúcimi používateľmi pochádza z USA a 57 % z EÚ.

(125)

Z prešetrovania vyplynulo, že VAM predstavoval v priemere zhruba jednu tretinu výrobných nákladov dvoch overených používateľov.

(126)

Niektorí používatelia tvrdili, že uloženie opatrení by zvýšilo ich výrobné náklady a že by bolo ťažké tieto zvýšené náklady presunúť na ich zákazníkov pre silnú cenovú konkurenciu na trhu. Tento problém môže údajne vyústiť buď do zníženia podielu používateľov na trhu v prospech ich konkurentov so sídlom mimo Únie, alebo do prechodu z ich súčasného výrobného procesu na iné procesy, ktorých súčasťou nie je príslušný výrobok. Konečným následkom opatrení by údajne bolo výrazné zníženie ziskových rozpätí používateľov.

(127)

Dvaja z týchto používateľov uviedli, že znížené ziskové rozpätia by viedli k nižším investíciám do ich výroby a následne by sa ovplyvnila aj zamestnanosť.

(128)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa zníženia ziskového rozpätia, so zreteľom na zdravé úrovne ziskovosti používateľov sa očakáva, že keby používatelia nedokázali presunúť zvýšené náklady na svojich zákazníkov, uložením ciel by sa len mierne znížili ich ziskové rozpätia. Preto je pravdepodobné, že investície do výroby by neboli narušené a nevznikol by ani výrazný nepriaznivý účinok na zamestnanosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tvrdenie zamieta.

(129)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že opatrenia týkajúce sa dovozu príslušného výrobku by poškodili konkurencieschopnosť používateľov z Únie, pretože by zvýšili ich výrobné náklady a uprednostnili dovoz nadväzujúcich výrobkov z iných tretích krajín, pripomíname, že zámerom ciel nie je zastaviť dovoz a úroveň opatrení nie je až taká, aby zabránila používateľom využívať zdroje z USA. Účelom antidumpingových ciel je v súvislosti s príslušným výrobkom na trhu Únie znovu nastoliť spravodlivé a rovnaké pravidlá hry. Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že iba jedna tretina VAM, ktorý používatelia spotrebujú, má pôvod v USA, sa toto tvrdenie zamieta.

(130)

Okrem uvedených faktov treba zároveň zdôrazniť, že veľa používateľov uviedlo, že pre nízky počet zdrojov VAM sú prioritou dostatočné dodávky VAM s pôvodom v Únii. V tejto súvislosti pripomíname, že počas prešetrovania sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie pravdepodobne ukončí dodávky VAM na voľnom trhu, ak sa opatrenia neprijmú. V súvislosti s rozmanitosťou dodávok by uloženie opatrení bolo tiež v záujme používateľov z Únie.

(131)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prijíma predbežný záver, že akékoľvek negatívne účinky uloženia opatrení na používateľov by boli obmedzené.

(132)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií o záujme Únie nie je možné dospieť k jasnému záveru, že by uloženie dočasných opatrení na dovoz vinylacetátu s pôvodom v USA nebolo v záujme Únie.

(133)

Vzhľadom na uvedené závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby dumpingový dovoz spôsoboval ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(134)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(135)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, pri predaji podobného výrobku v Únii.

(136)

Preto sa úroveň odstránenia ujmy vypočítala na základe porovnania priemernej ceny dumpingového dovozu s cieľovou cenou výrobného odvetvia Únie. Cieľová cena sa určila ako súčet cieľového ziskového rozpätia a výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie. Cieľové ziskové rozpätie sa predbežne stanovilo na úroveň 9,9 %. Toto ziskové rozpätie sa stanovilo na základe ziskovosti odvodenej od priemerného výnosu (meraného ako EBITDA/predaj), ktorý v období rokov 2007 až 2009 dosiahli petrochemické spoločnosti pôsobiace v sektore podobnom VAM.

(137)

Výsledné rozpätia predaja pod cenu sú nad 30 %.

(138)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v príslušnej krajine by sa mali uložiť na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla. V tomto prípade by sa sadzba cla mala zodpovedajúcim spôsobom stanoviť na úrovni zistených dumpingových rozpätí.

(139)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Takže pokiaľ ide o uvedené spoločnosti, zodpovedajú situácii zistenej počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) preto platia výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických a vyrobených týmito spoločnosťami, teda osobitne uvedenými právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami sa nevzťahujú tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(140)

Každá požiadavka v súvislosti s uplatňovaním týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb pre spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (3) a mala by obsahovať všetky príslušné informácie, najmä o akejkoľvek zmene v činnostiach spoločnosti týkajúcich sa výroby, domáceho či vývozného predaja, napríklad o zmene názvu alebo zmene súvisiacej s výrobnými či predajnými subjektmi. V prípade potreby Komisia po porade s poradným výborom zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní nariadenie aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré môžu využívať individuálne colné sadzby.

(141)

Na základe uvedených skutočností sa navrhované sadzby antidumpingových ciel, vyjadrené na základe ceny CIF na hranici Únie, dočasne stanovujú takto:

(142)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho treba uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely konečných zistení sa možno budú musieť znova posúdiť,