15.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 185/1

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 677/2011

zo 7. júla 2011,

ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania funkcií siete manažmentu letovej prevádzky (ATM) a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 691/2010

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (1), a najmä na jeho článok 11,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore) (2), a najmä na jeho článok 6,

keďže:

(1)

Cieľom nariadenia (ES) č. 551/2004 je podporiť koncepciu postupne integrovanejšieho prevádzkového vzdušného priestoru v rámci spoločnej dopravnej politiky a vytvoriť spoločné postupy pre návrh, plánovanie a riadenie, ktoré zabezpečia účinné a bezpečné vykonávanie riadenia letovej prevádzky. Funkcie siete by sa mali zameriavať na podporu iniciatív na vnútroštátnej úrovni a na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru.

(2)

Funkcie siete by mali predstavovať „službu všeobecného záujmu“ vykonávanú v prospech európskej siete leteckej dopravy a prispievať k udržateľnému rozvoju systému leteckej dopravy zabezpečením požadovanej úrovne výkonnosti, kompatibility a koordinácie činností vrátane činností na zabezpečenie optimálneho využívania obmedzených zdrojov.

(3)

Plánovanie európskej siete tratí a koordinácia obmedzených zdrojov podľa nariadenia (ES) č. 551/2004 by sa mali vykonávať bez toho, aby bola dotknutá suverenita členských štátov v ich vzdušnom priestore, ako aj požiadavky členských štátov týkajúce sa otázok verejného poriadku, bezpečnosti a obrany podľa nariadenia (ES) č. 549/2004.

(4)	Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (3) sa vytvára politika a právny rámec pre túto oblasť.

(5)	Mal by sa zriadiť nestranný a príslušný orgán (manažér siete), ktorý bude vykonávať úlohy nevyhnutné na výkon funkcií siete podľa nariadenia (ES) č. 551/2004.

(6)	Európska sieť tratí by mala byť plánovaná tak, aby sa vo všetkých fázach letu optimalizovalo smerovanie tratí z pohľadu „gate-to-gate“ (od odletu po pristátie) s osobitným prihliadnutím na aspekty efektívnosti letov a životného prostredia.

(7)	Výsledky práce Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Eurocontrolu súvisiace s navrhovaním tratí a na správe frekvencií a kódov odpovedača sekundárneho prehľadového radaru (SSR) sa uznáva a mali by sa použiť ako základ pri optimalizácii rozvoja a prevádzky siete na úrovni Únie.

(8)	Záväzky členských štátov voči ICAO, pokiaľ ide o návrh tratí, správu frekvencií a kódov odpovedača SSR, by sa mali dodržiavať a mali by sa v rámci siete implementovať účinnejšie za koordinácie a podpory manažéra siete.

(9)	Prideľovanie rádiového spektra sa uskutočňuje v kontexte Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU). Členským štátom pritom prislúcha zodpovednosť za informovanie o požiadavkách civilného letectva a následne za optimálne využitie zdroja prideleného všeobecnej letovej prevádzke.

(10)	ICAO vypracovala inštruktážny materiál týkajúci sa funkcií kódov odpovedača SSR a rádiových frekvencií a prevádzkuje systém registrácie frekvencií pridelených na účely všeobecnej letovej prevádzky v európskom regióne ICAO, ktorý momentálne podporuje Eurocontrol.

(11)

Nariadenie (ES) č. 551/2004 vyžaduje prijatie podrobných vykonávacích predpisov týkajúcich sa koordinácie a harmonizácie procesov a postupov s cieľom zlepšiť efektívnosť správy leteckých frekvencií a ústrednej funkcie koordinujúcej včasnú identifikáciu a riešenie potrieb frekvencií s cieľom podporiť plánovanie a prevádzku siete.

(12)	Manažment toku letovej prevádzky (ATFM) predstavuje neoddeliteľnú súčasť sieťových funkcií, vyžaduje sa príslušné prepojenie na nariadenie Komisie (EÚ) č. 255/2010 z 25. marca 2010, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá manažmentu toku letovej prevádzky (4).

(13)	Efektívnosť manažmentu siete závisí od okamžitého spustenia sieťových funkcií, členské štáty už poverili Eurocontrol výkonom AFTM.

(14)

Je výhodné poveriť jeden orgán koordináciou rôznych sieťových funkcií s cieľom vypracovať konzistentné krátkodobé a dlhodobé riešenia optimalizácie na úrovni siete, ktoré spĺňajú výkonnostné ciele. Sieťové funkcie by však mal poskytovať manažér siete, a to na úrovni členských štátov a funkčných blokov vzdušného priestoru v súlade so zodpovednosťami pridelenými týmto nariadením.

(15)	Manažér siete by sa mal zaoberať aspektmi plánov manažmentu letovej prevádzky (ATM) členských štátov alebo funkčných blokov vzdušného priestoru, opatrení a výkonnosti, najmä ak sa dá očakávať, že má alebo môže mať podstatný vplyv na výkonnosť siete.

(16)	Okolnosti výbuchu sopky Eyjafjallajökull v apríli 2010 ukázali potrebu vytvoriť centrálny subjekt schopný koordinovať riadenie zmierňujúcich opatrení na miestnej, regionálnej a sieťovej úrovni s cieľom zabezpečiť včasnú reakciu na budúce krízové situácie, ktoré majú dosah na letectvo.

(17)	Mala by existovať koordinácia medzi sieťovými funkciami a činnosťami organizovanými na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru.

(18)	Efektívne konzultácie so zainteresovanými stranami by sa mali uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni, na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru, ako aj na úrovni siete.

(19)

Letiská ako miesta vstupu do siete a výstupu z nej predstavujú kľúčových aktérov, ktorí prispievajú k celkovej výkonnosti siete, funkcie siete by mali preto prostredníctvom strediska Únie na pozorovanie kapacity letísk spolupracovať s prevádzkovateľmi letísk, ktorí pôsobia ako koordinátori na zemi s cieľom optimalizovať kapacity na zemi, čím sa zlepší celková kapacita siete.

(20)	Implementácia sieťových funkcií by sa nemala dotknúť nariadenia Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (5).

(21)

Civilno-vojenská spolupráca a koordinácia s patričným zreteľom na účinnosť vojenských operácií má maximálnu dôležitosť pri dosahovaní požadovaných cieľov. Hoci rozhodnutia týkajúce sa obsahu, rozsahu pôsobnosti alebo vykonávania vojenských činností a výcviku v rámci operačného režimu letovej prevádzky nespadajú do pôsobnosti Únie, v záujme bezpečnosti a obojstrannej účinnosti je dôležité pokryť rozhrania medzi týmito operáciami a činnosťami vykonávanými na základe tohto nariadenia.

(22)

Sieťové funkcie by sa mali vykonávať bez toho, aby bol dotknutý článok 13 nariadenia (ES) č. 549/2004, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu základných bezpečnostných alebo obranných politických záujmov alebo uplatňovanie pružného využívania vzdušného priestoru podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 551/2004.

(23)

Sieťové funkcie by sa mali poskytovať nákladovo efektívnym spôsobom, najmä so zabránením zdvojovaniu úsilia, a tým umožňovať poskytovanie týchto funkcií so zníženými alebo aspoň nezvýšenými požiadavkami na financie a ľudské zdroje v členských štátoch v kontexte tohto nariadenia v porovnaní so situáciou pred vymenovaním manažéra siete.

(24)	Komisia by mala zabezpečiť primeraný dohľad nad manažérom siete.

(25)	Požiadavky na bezpečnosť sieťových funkcií musia byť na porovnateľnej úrovni s požiadavkami Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“) na poskytovanie letových navigačných služieb. Mali by sa stanoviť tieto požiadavky, ako aj požiadavky na dohľad nad bezpečnosťou.

(26)	Zohľadnenie a zapojenie tretích krajín do tvorby a zavádzania sieťových funkcií by malo prispieť k celoeurópskemu rozmeru jednotného európskeho neba.

(27)	Sieťové funkcie sa môžu rozšíriť v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 551/2004.

(28)

Vykonávanie sieťových funkcií by malo podliehať osobitným cieľom výkonnosti, ktoré si vyžadujú zmeny a doplnenia nariadenia Komisie (EÚ) č. 691/2010 z 29. júla 2010, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií a mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2096/2005, ktorým sa ustanovujú spoločné požiadavky na poskytovanie leteckých navigačných služieb (6). Tieto ciele výkonnosti sa môžu ďalej meniť na základe praktických skúseností s realizáciou systému výkonnosti.

(29)	Nariadenie (EÚ) č. 691/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(30)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotné nebo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania funkcií siete manažmentu letovej prevádzky (ATM) v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 551/2004 s cieľom umožniť optimálne využívanie vzdušného priestoru v rámci jednotného európskeho neba a zabezpečiť, aby používatelia vzdušného priestoru mohli prevádzkovať uprednostňované trajektórie, pri zaistení maximálneho prístupu k vzdušnému priestoru a letovým navigačným službám.

2. Na účely riadenia siete sa toto nariadenie vzťahuje najmä na členské štáty, Európsku agentúru pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“), používateľov vzdušného priestoru, poskytovateľov letových navigačných služieb, prevádzkovateľov letísk, koordinátorov letiskových prevádzkových intervalov a prevádzkových organizácií, a to na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru.

3. V súlade s článkom 1 ods. 3 nariadenia (ES) č. 551/2004 a bez toho, aby bola dotknutá prevádzka štátnych lietadiel podľa článku 3 Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, členské štáty uplatňujú toto nariadenie na vzdušný priestor v oblastiach ICAO EUR a AFI, ktoré podliehajú ich zodpovednosti.

4. V súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 549/2004 toto nariadenie nebráni tomu, aby členský štát uplatňoval opatrenia v rozsahu potrebnom na ochranu základných bezpečnostných alebo obranných záujmov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov v článku 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„prevádzkovateľ letiska“ znamená „riadiaci orgán letiska“ podľa vymedzenia v článku 2 písm. j) nariadenia (EHS) č. 95/93;

2.	„koordinátor letiskových prevádzkových intervalov“ znamená funkciu ustanovenú na koordinovaných letiskách v rámci uplatňovania nariadenia (EHS) č. 95/93;

„koncepcia vzdušného priestoru“ znamená postup s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov výkonnosti týkajúcich sa siete a uspokojiť potreby používateľov vzdušného priestoru, ako aj zabezpečiť alebo zvýšiť existujúcu úroveň bezpečnosti, zvýšiť kapacitu vzdušného priestoru a znížiť vplyv na životné prostredie prostredníctvom rozvoja a zavádzania moderných navigačných schopností a technológií, zlepšenia sietí tratí a súvisiacej sektorizácie, optimalizovania štruktúr vzdušného priestoru a postupov ATM smerujúcich k zvyšovaniu kapacity;

4.	„rezervácia vzdušného priestoru“ znamená stanovený rozsah vzdušného priestoru dočasne rezervovaný na výlučné alebo osobitné využitie určitými kategóriami používateľov;

„obmedzenie vzdušného priestoru“ znamená stanovený rozsah vzdušného priestoru, v rámci ktorého sa v stanovenom čase rôznym spôsobom môžu vykonávať činnosti nebezpečné pre let lietadla („nebezpečná oblasť“), alebo takýto vzdušný priestor nachádzajúci sa nad pozemnými plochami alebo teritoriálnymi vodami štátu, v ktorom je let lietadla obmedzený určitými konkrétnymi podmienkami („oblasť s obmedzeniami“), alebo takýto vzdušný priestor nachádzajúci sa nad pozemnými plochami alebo teritoriálnymi vodami štátu, v ktorom je zakázaný let lietadla („zakázaná oblasť“);

6.	„štruktúra vzdušného priestoru“ znamená osobitný rozsah vzdušného priestoru s cieľom zabezpečiť bezpečnú a optimálnu prevádzku lietadla;

7.	„využitie vzdušného priestoru“ znamená spôsob, akým sa vzdušný priestor prevádzkovo využíva;

8.	„zástupca používateľov vzdušného priestoru“ znamená ktorúkoľvek právnickú osobu alebo subjekt zastupujúci záujmy jednej alebo niekoľkých kategórií používateľov letových navigačných služieb;

9.	„letecké frekvenčné pásmo“ znamená záznam v tabuľke pridelených frekvencií podľa predpisov ITU (Medzinárodná telekomunikačná únia) v danom frekvenčnom pásme, v ktorom sa prideľujú frekvencie na účely všeobecnej letovej prevádzky;

10.	„sektor ATC“ znamená stanovený rozsah vzdušného priestoru, v rámci ktorého má (majú) príslušný(-í) riadiaci v ktoromkoľvek danom čase zodpovednosť za riadenie letovej prevádzky;

11.	„trasa ATS“ znamená konkrétnu časť štruktúry vzdušného priestoru určenú na usmerňovanie toku dopravy spôsobom nevyhnutným na poskytovanie letových prevádzkových služieb;

12.	„civilno-vojenská koordinácia“ znamená vzájomný vzťah medzi civilnými a vojenskými orgánmi a zložkami manažmentu letovej prevádzky potrebnými na zabezpečenie bezpečného, účinného a harmonického využívania vzdušného priestoru;

13.	„podmienená trať (CDR)“ znamená trať ATS, ktorá je k dispozícii na plánovanie letov a využívanie iba za stanovených podmienok;

14.	„kooperatívne rozhodovanie“ znamená postup, pri ktorom sa rozhodnutia prijímajú na základe neustálej vzájomnej výmeny názorov a konzultácie s členskými štátmi, subjektmi zainteresovanými na prevádzke a prípadne s inými aktérmi;

15.

„krízová situácia v sieti“ znamená stav neschopnosti poskytovať letové navigačné služby na požadovanej úrovni, ktorej výsledkom je výrazná strata sieťovej kapacity alebo nerovnováha medzi kapacitou siete a dopytom, alebo vážna porucha v informačnom toku v jednej alebo viacerých častiach siete v dôsledku neobyčajnej a nepredvídanej udalosti;

16.

„plán skvalitnenia európskej siete tratí“ znamená plán vypracovaný manažérom siete v koordinácii so subjektmi zainteresovanými na prevádzke, ktorý zahŕňa výsledok ich prevádzkových činností vzhľadom na krátko- a strednodobé plánovanie siete tratí v súlade s usmerňujúcimi zásadami strategického plánu siete;

17.	„vzdušný priestor s voľnými traťami“ znamená osobitný vzdušný priestor, vnútri ktorého môžu používatelia voľne plánovať svoje trate medzi vstupným a výstupným bodom bez vzťahu k sieti tratí ATS;

18.	„pridelenie frekvencie“ znamená povolenie udelené členským štátom na používanie rádiovej frekvencie alebo rádiofrekvenčného kanálu za stanovených podmienok;

19.

„dosah na sieť“ znamená v kontexte funkcie pre rádiové frekvencie, ktorá je uvedená v prílohe II, situáciu, keď sa pridelením rádiovej frekvencie zhorší, zablokuje alebo preruší fungovanie jednej alebo viacerých pridelených rádiových frekvencií v sieti alebo sa naruší optimálne využívanie leteckých frekvenčných pásiem v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

20.	„možnosti viacnásobných tratí“ znamenajú dostupnosť viac ako jednej možnosti trate na sieti tratí ATS pre používateľa vzdušného priestoru;

21.	„tretie krajiny“ znamenajú krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi a ktoré sú členmi Eurocontrolu alebo uzatvorili s Úniou dohodu o vykonávaní jednotného európskeho neba, alebo sa zúčastňujú na funkčnom bloku vzdušného priestoru;

22.	„manažér siete“ znamená subjekt zriadený podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 551/2004 na účely vykonávania úloh uvedených v uvedenom článku a tomto nariadení;

23.

„plán prevádzky siete“ znamená plán vytvorený manažérom siete v koordinácii so subjektmi zainteresovanými na prevádzke s cieľom organizovať svoje prevádzkové činnosti z krátko- a strednodobého hľadiska v súlade s usmerňujúcimi zásadami strategického plánu siete. Koncepcia európskej siete tratí (ERND), t. j. osobitná časť plánu prevádzky siete, zahŕňa plán skvalitnenia európskej siete tratí;

24.	„strategický plán siete“ znamená plán vypracovaný manažérom siete v súlade s európskym akčným plánom ATM a v koordinácii s členskými štátmi a subjektmi zainteresovanými na prevádzke, v ktorom sa stanovujú usmerňujúce zásady prevádzky siete a jej dlhodobá perspektíva;

25.	„prevádzková organizácia“ znamená organizáciu zodpovednú za poskytovanie technických služieb podporujúcich letové prevádzkové služby, spojovacie a navigačné služby alebo služby sledovania;

26.	„prevádzkové požiadavky“ znamenajú požiadavky siete vzhľadom na bezpečnosť, kapacitu a efektívnosť;

27.

„subjekty zainteresované na prevádzke“ znamenajú civilných a vojenských používateľov vzdušného priestoru, ako aj vojenských poskytovateľov letových navigačných služieb, prevádzkovateľov letísk, koordinátorov letiskových prevádzkových intervalov a prevádzkové organizácie a akékoľvek ďalšie skupiny zainteresovaných subjektov, ktoré sú považované za významné z hľadiska jednotlivých funkcií;

28.	„konfigurácia sektorov“ znamená schému kombinujúcu sektory, ktoré sú vybudované a umiestnené tak, aby čo najlepšie uspokojovali prevádzkové požiadavky a podmienky dostupnosti vzdušného priestoru;

29.	„trať požadovaná používateľom“ znamená vhodnú trasu, ktorú prevádzkovatelia lietadla v etape plánovania vzdušného priestoru vyhlásia za trasu spĺňajúcu ich potreby.

KAPITOLA II

ORGANIZÁCIA A RIADENIE SIEŤOVÝCH FUNKCIÍ

Článok 3

Zriadenie funkcie manažéra siete

1. Na účely plnenia úloh nevyhnutných na vykonávanie funkcií uvedených v článku 6 nariadenia (ES) č. 551/2004 a v prílohách k tomuto nariadeniu sa zriaďuje nestranný a príslušný orgán (manažér siete).

2. Dĺžka funkčného obdobia manažéra siete sa zhoduje s referenčnými obdobiami pre schému výkonnosti uvedenými v článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 691/2010. Funkčné obdobie musí byť dostatočne dlhé na to, aby vykonávanie týchto funkcií dosiahlo vyspelú úroveň. Nesmie byť kratšie ako dve referenčné obdobia a môže sa obnoviť.

3. Manažér siete sa vymenuje rozhodnutím Komisie po konzultácii s výborom pre jednotné nebo v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 549/2004, a to najneskôr tri mesiace po prijatí tohto nariadenia. V uvedenom rozhodnutí musí byť uvedené obdobie a podmienky menovania vrátane finančných podmienok a podmienok zrušenia menovania. Komisia na konci každého referenčného obdobia uvedeného v odseku 2 posúdi splnenie týchto podmienok.

4. Manažér siete vykonáva tieto funkcie:

a)	plánovanie európskej siete tratí, ako sa ustanovuje v prílohe I;

koordinácia obmedzených zdrojov, najmä:

i)	rádiových frekvencií v rámci leteckých frekvenčných pásiem používaných všeobecnou letovou prevádzkou, ako sa ustanovuje v prílohe II;

ii)	kódov odpovedača SSR, ako sa ustanovuje v prílohe III.

Komisia môže zveriť manažérovi siete ďalšie funkcie v súlade s článkom 6 ods. 3 alebo ods. 4 písm. c) nariadenia (ES) č. 551/2004.

5. Manažér siete vykonáva aj funkciu ATFM uvedenú v článku 6 ods. 6 nariadenia (ES) č. 551/2004 a v nariadení (EÚ) č. 255/2010.

Článok 4

Úlohy manažéra siete

1. Na podporu výkonu funkcií uvedených v článku 3 manažér siete vykonáva nasledujúce úlohy s cieľom neustále zlepšovať sieťovú prevádzku v rámci jednotného európskeho neba prispievajúcu k cieľom výkonnosti na úrovni celej Európskej únie, ktoré sú ustanovené v nariadení (EÚ) č. 691/2010, a to tak, že najmä:

a)	pripravuje, udržiava a vykonáva strategický plán siete uvedený v článku 5 v súlade so schémou výkonnosti ustanovenou v nariadení (EÚ) č. 691/2010, ako aj európsky akčný plán ATM, pričom zohľadňuje príslušné plány letovej navigácie ICAO;

podrobne rozpracúva strategický plán siete, výsledkom ktorého je, ako sa ďalej konkretizuje v článku 6, plán prevádzky siete, ktorý sa venuje najmä cieľom výkonnosti na úrovni Európskej únie, pričom sa vypracúva na obdobia troch až piatich rokov, jedného roka, jednej sezóny, jedného týždňa a jedného dňa;

c)	vypracúva integrovaný plán európskej siete tratí, ako sa uvádza v prílohe I;

d)	zabezpečuje ústrednú funkciu pre koordináciu rádiových frekvencií v súlade s článkom 6 ods. 4 písm. b) nariadenia (ES) č. 551/2004 a ako sa uvádza v prílohe II k tomuto nariadeniu;

e)	koordinuje proces skvalitňovania prideľovania kódov odpovedača SSR uvedený v prílohe III;

f)	organizuje riadenie a prevádzku funkcií a plní najmä povinnosti ústredného subjektu pre ATFM;

g)	zabezpečuje konsolidovaný a koordinovaný prístup k všetkým plánovacím a prevádzkovým činnostiam siete vrátane monitoringu a zlepšovania jej celkovej výkonnosti;

h)	poskytuje podporu pri riadení krízových situácií v sieti;

i)	poskytuje podporu rôznym subjektom zainteresovaným na prevádzke pri plnení povinností, ktoré im sú uložené, pri zavádzaní systémov a postupov služieb manažmentu letovej prevádzky (ATM) a/alebo letových navigačných služieb (ATM/ANS) v súlade s európskym akčným plánom ATM;

j)	na požiadanie poskytuje podporu subjektom povereným vyšetrovaním nehôd a incidentov v civilnom letectve alebo analýzou udalostí, a to v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 (7);

k)	zabezpečuje koordináciu s ostatnými regiónmi a tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na práci manažéra siete.

2. Manažér siete prispieva k realizácii schémy výkonnosti v súlade s nariadením (EÚ) č. 691/2010.

3. Na účely plnenia jej úloh manažér siete zabezpečuje:

a)	dostupnosť, prevádzku a spoločné využívanie nástrojov, postupov a konzistentných údajov na podporu kooperatívneho rozhodovania na úrovni siete vrátane systémov na spracovanie letových plánov a riadenie údajov;

b)	sprostredkovanie komunikácie a koordináciu medzi subjektmi zainteresovanými na prevádzke a podporu pre tieto subjekty pri zavádzaní a realizácii plánov a súvisiacich opatrení v sieti na základe kooperatívneho rozhodovania;

c)	príslušnú koordináciu prevádzky, ako aj optimalizáciu, interoperabilitu a prepojenie v rámci svojej oblasti zodpovednosti;

d)	koordináciu návrhov na zmenu a doplnenie príslušných dokumentov ICAO týkajúcich sa sieťových funkcií;

e)	podávanie správ v súlade s článkom 20 o všetkých aspektoch týkajúcich sa výkonnosti prevádzky vrátane obmedzených zdrojov;

f)	primeraný vzťah s ostatnými spôsobmi dopravy.

4. Manažér siete vyhovuje ad hoc žiadostiam Komisie alebo Agentúry o informácie, poradenstvo, analýzu alebo iné podobné pomocné úlohy spojené s rôznymi funkciami.

Článok 5

Strategický plán siete

1. Na účely usmernenia z dlhodobého hľadiska manažér siete vypracúva, udržiava a realizuje strategický plán siete, ktorý sa zhoduje s referenčnými obdobiami uvedenými v článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 691/2010. Jeho obsahom je plán výkonnosti a ciele na nasledujúce referenčné obdobie a poskytuje sa v ňom aj výhľad do budúcich referenčných období.

2. V strategickom pláne siete sa uvádzajú informácie uvedené v prílohe IV.

3. Strategický plán siete sa zameriava na dosiahnutie cieľov výkonnosti pre sieťové funkcie stanovené v nariadení (EÚ) č. 691/2010.

4. V prípade potreby sa strategický plán siete aktualizuje.

Článok 6

Plán prevádzky siete

1. Na realizáciu strategického plánu siete na prevádzkovej úrovni manažér siete vypracúva podrobný plán prevádzky siete.

2. V pláne prevádzky siete sa uvádzajú informácie uvedené v prílohe V.

3. Plán prevádzky siete predovšetkým určí opatrenia na dosiahnutie cieľov výkonnosti na úrovni Európskej únie stanovené v nariadení (EÚ) č. 691/2010, ktoré sa vzťahujú na obdobie od troch do piatich rokov, jedného roka, jednej sezóny, jedného týždňa a jedného dňa.

4. Plán prevádzky siete obsahuje požiadavky vojenských orgánov, ak ich členské štáty poskytnú.

5. Plán prevádzky siete obsahuje plán skvalitnenia európskej siete tratí a ekvivalenty pre rádiové frekvencie a kódy odpovedača SSR.

6. V pláne prevádzky siete sa určujú prevádzkové obmedzenia, problémové miesta, opatrenia na zlepšenie a riešenia na nápravu alebo zmiernenie problémov.

7. Poskytovatelia letových navigačných služieb, funkčné bloky vzdušného priestoru a prevádzkovatelia letísk zabezpečujú, aby sa ich plány prevádzky zhodovali s plánom prevádzky siete. Manažér siete zabezpečuje kompaktnosť plánu prevádzky siete.

8. Plán prevádzky siete sa v pravidelných intervaloch aktualizuje s prihliadnutím na všetky významné zmeny v potrebách a požiadavkách na funkcie siete.

Článok 7

Kompetencie manažéra siete

1. Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov, manažér siete pri výkone svojich úloh prijíma individuálne opatrenia, ktoré sú výsledkom procesu kooperatívneho rozhodovania. Vykonávajú ich strany, ktorých sa tieto opatrenia týkajú.

2. Ak zodpovednosť členských štátov bráni prijatiu takýchto individuálnych opatrení, manažér siete takéto prípady postúpi Komisii na ďalšie zváženie.

3. Manažér siete takisto odporúča opatrenia pri ostatných otázkach, ktoré si vyžaduje výkonnosť siete.

4. Manažér siete v rozsahu svojej zodpovednosti prijíma opatrenia zamerané na plnenie príslušných cieľov výkonnosti na úrovni Európskej únie uvedených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 691/2010.

5. Manažér siete zhromažďuje, konsoliduje a analyzuje všetky príslušné údaje určené v prílohách I až VI. Tieto údaje poskytuje na základe žiadosti Komisii, agentúre alebo orgánu na účely preskúmania výkonnosti uvedeného v nariadení (EÚ) č. 691/2010.

Článok 8

Vzťahy so subjektmi zainteresovanými na prevádzke

1. S cieľom vykonávať svoje monitorovacie úlohy a zlepšovať celkovú výkonnosť siete manažér siete vytvára so subjektmi zainteresovanými na prevádzke primerané pracovné štruktúry uvedené v článku 15.

2. Subjekty zainteresované na prevádzke zabezpečujú, aby opatrenia vykonávané na miestnej úrovni alebo na úrovni funkčného bloku vzdušného priestoru boli v súlade s opatreniami prijatými na úrovni siete v rámci postupu kooperatívneho rozhodovania.

3. Subjekty zainteresované na prevádzke poskytujú manažérovi siete príslušné údaje uvedené v prílohách I až VI, pričom dodržiavajú všetky požiadavky týkajúce sa lehôt na odovzdávanie údajov, ako aj požiadavky na úplnosť a presnosť údajov, na ktorých sa dohodli s manažérom siete.

4. Subjekty zainteresované na prevádzke, ktorých sa týkajú individuálne opatrenia prijaté manažérom siete podľa článku 7 ods. 1, môžu požiadať o preskúmanie takýchto opatrení do piatich pracovných dní od ich prijatia. Žiadosťou o preskúmanie sa neprerušuje uplatňovanie individuálnych opatrení.

5. Manažér siete potvrdí alebo upraví dotknuté opatrenia do piatich pracovných dní alebo do 48 hodín v prípade krízovej situácie v sieti.

Článok 9

Vzťahy s členskými štátmi

1. Pri výkone svojich úloh manažér siete náležitým spôsobom prihliada na zodpovednosti členských štátov.

2. Členské štáty informujú manažéra siete v prípade, že ich suverenita a zodpovednosť bráni prijatiu konkrétnych opatrení podľa článku 7 ods. 1.

3. Keď sa členské štáty zapájajú do prevádzkových aspektov týkajúcich sa funkcií siete, zúčastňujú sa postupu kooperatívneho rozhodovania a zavádzajú na vnútroštátnej úrovni výsledky dohodnuté v rámci tohto postupu.

Článok 10

Vzťahy s funkčnými blokmi vzdušného priestoru

1. Členské štáty zabezpečujú úzku spoluprácu a koordináciu medzi funkčným blokom vzdušného priestoru a manažérom siete, napríklad na úrovni strategického plánovania a taktického riadenia dennej prevádzky a kapacity.

2. S cieľom uľahčiť vzájomnú prevádzkovú prepojenosť medzi funkčnými blokmi vzdušného priestoru manažér siete v úzkej spolupráci so všetkými funkčnými blokmi vzdušného priestoru vytvára zosúladené procesy, postupy a rozhrania vrátane ich zmeny, v súvislosti s aspektmi týkajúcimi sa činností manažéra siete.

3. Členské štáty spolupracujúce v rámci funkčného bloku vzdušného priestoru zabezpečujú, aby sa v súvislosti s funkciami siete vytvárali konsolidované stanoviská.

4. Poskytovatelia letových navigačných služieb spolupracujúci v rámci funkčného bloku vzdušného priestoru zabezpečujú, aby sa v súvislosti s prevádzkovými otázkami funkcií siete vytvárali konsolidované stanoviská.

5. Pred zriadením funkčného bloku vzdušného priestoru členské štáty a poskytovatelia letových navigačných služieb spolupracujú tak, aby sa v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa činností manažéra siete vytvárali konsolidované stanoviská.

Článok 11

Spolupráca medzi občianskym a vojenským sektorom

1. Manažér siete zabezpečuje, aby existovali primerané štruktúry, ktoré umožnia adekvátnu civilno-vojenskú koordináciu, a podporia ju.

2. Členské štáty zabezpečujú vhodné zapojenie vojenských orgánov pri všetkých činnostiach týkajúcich sa funkcií siete.

3. Členské štáty zabezpečujú primerané zastúpenie vojenských poskytovateľov letových navigačných služieb a vojenských používateľov vzdušného priestoru vo všetkých prevádzkových pracovných a konzultačných štruktúrach zriadených manažérom siete.

4. Funkcia plánovania európskej siete tratí sa vykonáva bez toho, aby boli dotknuté rezervácie alebo obmedzenia rozsahu vzdušného priestoru pre výhradné alebo konkrétne využitie členskými štátmi. Manažér siete podporuje a koordinuje dostupnosť podmienených tratí cez uvedené oblasti v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2150/2005 (8).

Článok 12

Všeobecné požiadavky na funkcie siete

Manažér siete zabezpečuje plnenie všeobecných požiadaviek na funkcie siete stanovených v prílohe VI. Tieto požiadavky sa uplatňujú od dátumu prijatia rozhodnutia o menovaní a manažér siete ich musí splniť dvanásť mesiacov po tomto dátume.

KAPITOLA III

RIADENIE FUNKCIÍ SIETE

Článok 13

Kooperatívne rozhodovanie

1. Funkcie siete sa riadia na základe kooperatívneho rozhodovania.

2. Postup kooperatívneho rozhodovania zahŕňa:

a)	konzultačný postup uvedený v článku 14;

b)	podrobné pracovné štruktúry a prevádzkové postupy ustanovené v článku 15.

3. S cieľom prijať opatrenia týkajúce sa riadenia funkcií siete a monitorovať ich výkonnosť manažér siete zriadi výbor pre riadenie siete uvedený v článku 16.

4. Ak manažér siete zistí, že jeho opatreniam bráni jedna alebo viaceré strany, záležitosť postúpi na vyriešenie výboru pre riadenie siete.

Článok 14

Konzultačný postup

1. Zriadi sa postup na organizáciu primeranej a pravidelnej konzultácie s členskými štátmi a subjektmi zainteresovanými na prevádzke.

2. Konzultácia sa zameriava na podrobné pracovné štruktúry ustanovené v článku 15, strategický plán siete, plán prevádzky siete, pokrok v realizácii týchto plánov, správy pre Komisiu a prípadne aj na prevádzkové záležitosti.

3. Konzultačný postup sa môže líšiť v závislosti od povahy jednotlivých funkcií siete. Aby sa zabezpečilo riešenie regulačných otázok, členské štáty sa v prípade potreby zapoja do tohto postupu.

4. V prípade, že subjekty zainteresované na prevádzke nie sú spokojné s konzultáciou, daná otázka sa najprv predloží príslušnej konzultačnej štruktúre na úrovni jednotlivej funkcie. Ak sa na úrovni jednotlivej funkcie nedospeje k riešeniu, otázka sa predloží na riešenie výboru pre riadenie siete.

Článok 15

Podrobné pracovné štruktúry a prevádzkové postupy

1. Manažér siete zriadi podrobné pracovné štruktúry a prevádzkové postupy na riešenie aspektov plánovania a prevádzky, pričom prihliadne najmä na špecifickosť a požiadavky jednotlivých funkcií siete v súlade s prílohami I až VI k tomuto nariadeniu.

2. Manažér siete zabezpečí, aby podrobné pracovné štruktúry a prevádzkové postupy zahŕňali pravidlá informovania dotknutých zainteresovaných strán.

3. Tieto podrobné pracovné štruktúry a prevádzkové postupy musia rešpektovať oddelenie poskytovania služby a regulačných otázok a zabezpečiť, aby v prípade potreby boli zapojené aj členské štáty.

Článok 16

Rada pre riadenie siete

1. Rada pre riadenie siete je zodpovedná za:

a)	podporu strategického plánu siete pred jeho prijatím v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 549/2004;

b)	schvaľovanie plánov prevádzky siete na obdobie troch až piatich rokov a každoročných plánov prevádzky siete;

c)	schvaľovanie postupov kooperatívneho rozhodovania, konzultačných postupov, ako aj podrobných pracovných štruktúr a prevádzkových postupov pre funkcie siete v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo;

d)	schvaľovanie rokovacieho poriadku európskej jednotky krízovej koordinácie v letectve uvedenej v článku 18 ods. 4 v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo;

e)	monitorovanie pokroku v realizácii plánov a riešenie všetkých možných odchýlení od pôvodných plánov;

f)	monitorovanie konzultačného postupu subjektov zainteresovaných na prevádzke;

g)	monitorovanie činností týkajúcich sa riadenia funkcií siete;

h)	monitorovanie činností manažéra siete týkajúcich sa krízových situácií v sieti;

i)	schvaľovanie výročnej správy uvedenej v článku 20. Táto správa okrem iného obsahuje realizáciu strategického plánu siete a plánu prevádzky siete;

j)	riešenie otázok, ktoré neboli vyriešené na úrovni jednotlivej funkcie siete;

k)	posúdenie, či manažér siete disponuje primeranými kompetenciami a zdrojmi a či je primerane nestranný na to, aby mohol nezávisle vykonávať určené úlohy vrátane opatrení prijatých v rámci bezpečnosti, zodpovednosti a výnimočných situácií;

l)	schvaľovanie ročného rozpočtu manažérov siete v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo;

m)	schvaľovanie svojho rokovacieho poriadku v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo;

n)	riešenie všetkých ďalších otázok, ktoré považuje za významné.

2. Členmi rady pre riadenie siete s hlasovacím právom sú:

a)	jeden zástupca poskytovateľov letových navigačných služieb na jeden funkčný blok vzdušného priestoru zriadený alebo v procese zriaďovania, s celkovým počtom štyroch hlasov za všetkých poskytovateľov letových navigačných služieb;

b)	štyria zástupcovia komerčných a nekomerčných civilných používateľov vzdušného priestoru;

c)	dvaja zástupcovia prevádzkovateľov letísk;

d)	dvaja zástupcovia vojenských poskytovateľov letových navigačných služieb a používateľov vzdušného priestoru.

3. Členmi rady pre riadenie siete sú takisto:

a)	predseda, vymenovaný na základe technickej spôsobilosti a odbornosti na návrh Komisie najmä na základe návrhov členov rady pre riadenie siete s hlasovacím právom, v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo;

b)	jeden zástupca Komisie;

c)	jeden zástupca Eurocontrolu;

d)	jeden zástupca manažérov siete.

4. Členovia musia mať náhradníkov.

5. Členovia rady pre riadenie siete s hlasovacím právom sú menovaní na základe návrhov ich organizácií v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo.

6. Komisia môže za poradcov vymenovať nezávislých a uznávaných odborníkov, ktorí budú vykonávať svoju funkciu osobne a zastupovať široký rozsah disciplín zahŕňajúci kľúčové aspekty funkcií siete. Na tieto účely navrhnú kandidátov štáty zúčastňujúce sa na práci manažéra siete.

7. Členovia uvedení v odseku 3 písm. a), b) a c) majú spoločne právo odmietnuť návrhy, ktoré majú dosah na:

a)	suverenitu a zodpovednosť členských štátov, najmä ak sa týkajú verejného poriadku, bezpečnosti a obrany, ako sa uvádza v článku 13 nariadenia (ES) č. 549/2004;

b)	kompatibilitu činností rady pre riadenie siete so zámermi a cieľmi tohto nariadenia;

c)	nestrannosť a rovnocennosť rady pre riadenie siete.

8. Dokumenty uvedené v odseku 1 prijme rada pre riadenie siete jednoduchou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom.

9. Ak nie je možné dospieť k dohode o otázkach kľúčového významu pre sieť, rada pre riadenie siete tieto otázky predloží Komisii na ďalšie konanie. Komisia informuje výbor pre jednotné nebo.

Článok 17

Úloha výboru pre jednotné nebo

1. Manažér siete predkladá regulačné otázky Komisii, o ktorých Komisia informuje výbor pre jednotné nebo.

2. Výbor pre jednotné nebo sa vyjadruje k:

a)	nominácii manažéra siete;

b)	vymenovaniu predsedu rady pre riadenie siete;

c)	vymenovaniu členov rady pre riadenie siete s hlasovacím právom;

d)	rokovaciemu poriadku rady pre riadenie siete;

e)	strategickému plánu siete, a najmä k cieľom tohto plánu v počiatočnej etape;

f)	ročnému rozpočtu manažéra siete;

g)	rokovaciemu poriadku európskej jednotky krízovej koordinácie v letectve;

h)	postupom kooperatívneho rozhodovania, konzultačným postupom, ako aj k podrobným pracovným štruktúram a prevádzkovým postupom pre funkcie siete.

3. Výbor pre jednotné nebo môže poskytnúť poradenstvo Komisii, keď v rade pre riadenie siete nie je možné dospieť k dohode o otázkach kľúčového významu pre sieť.

KAPITOLA IV

RIADENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ V SIETI

Článok 18

Zriadenie európskej jednotky krízovej koordinácie v letectve

1. Na účely podpory riadenia krízových situácií v sieti sa zriaďuje Európska jednotka krízovej koordinácie v letectve (ďalej len „EACCC“).

2. K stálym členom EACCC patrí jeden zástupca členského štátu, ktorý je predsedníckym štátom v Rade ministrov, jeden zástupca Komisie, jeden zástupca agentúry, jeden zástupca Eurocontrolu, jeden zástupca vojenských orgánov, jeden zástupca poskytovateľov letových navigačných služieb, jeden zástupca letísk a jeden zástupca používateľov vzdušného priestoru.

3. Zloženie EACCC sa môže od prípadu k prípadu rozšíriť o odborníkov v závislosti od povahy konkrétnej krízy.

4. EACCC pripraví svoj rokovací poriadok na schválenie radou pre riadenie siete.

5. Manažér siete sprístupní zdroje potrebné na zriadenie a prevádzku EACCC.

Článok 19

Zodpovednosť manažéra siete a EACCC

1. Manažér siete je spoločne s členmi EACCC zodpovedný za začatie činnosti EACCC a za ukončenie jej činnosti.

2. Manažér siete je s podporou EACCC zodpovedný za:

a)	koordináciu riadenia reakcií na krízové situácie v sieti v súlade s rokovacím poriadkom EACCC vrátane úzkej spolupráce so zodpovedajúcimi štruktúrami v členských štátoch;

b)	podporu pri spustení a koordinácii pohotovostných plánov na úrovni členských štátov;

vypracovanie zmierňujúcich opatrení na úrovni siete na zaistenie poskytnutia včasnej reakcie na takéto krízové situácie v sieti s cieľom ochrániť a zabezpečiť nepretržitú a bezpečnú prevádzku siete. Na tieto účely manažér siete:

i)	24 hodín denne monitoruje situáciu v sieti vzhľadom na krízové situácie;

ii)	zabezpečuje efektívne riadenie informácií a komunikáciu rozširovaním presných, aktuálnych a konzistentných údajov na podporu uplatňovania zásad a procesov riadenia rizika počas rozhodovacích postupov;

iii)	uľahčuje organizované zhromažďovanie a centralizovanú úschovu uvedených údajov;

d)	zdôraznenie prípadných možností ďalšej podpory pri zmierňovaní krízy a informovanie Komisie, agentúry alebo členských štátov o týchto možnostiach, ako aj udržiavanie kontaktu s prevádzkovateľmi ostatných spôsobov dopravy, ktorí môžu stanoviť a realizovať intermodálne riešenia;

e)	monitorovanie a oznamovanie obnovenia siete a jej udržateľnosti.

KAPITOLA V

MONITOROVANIE, PODÁVANIE SPRÁV A DOHĽAD

Článok 20

Monitorovanie a predkladanie správ

1. Manažér siete ustanoví postup nepretržitého monitorovania:

a)	prevádzkovej výkonnosti siete;

b)	prijatých opatrení a výkonnosti, ktorú dosiahli subjekty zainteresované na prevádzke a štáty;

c)	efektívnosť a účinnosť všetkých funkcií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2. V rámci nepretržitého monitorovania sa musí odhaliť akákoľvek možná odchýlka od strategického plánu siete a plánov prevádzky siete. Subjekty zainteresované na prevádzke spolupracujú s manažérom siete pri tejto úlohe plnením určitých úloh vrátane poskytovania údajov.

3. Manažér siete každý rok podáva Komisii a agentúre správu o opatreniach, ktoré prijal na splnenie svojich úloh. V tejto správe sa pozornosť venuje jednotlivým funkciám siete, ako aj celkovej situácii siete, pričom správa je úzko prepojená s obsahom strategického plánu siete a s plánom prevádzky siete. Komisia informuje výbor pre jednotné nebo.

Článok 21

Dohľad nad manažérom siete

Komisia v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti za pomoci agentúry zabezpečuje dohľad nad manažérom siete, najmä pokiaľ ide o požiadavky zahrnuté v tomto nariadení a v ďalších právnych predpisoch Únie. Komisia každý rok alebo na základe osobitnej žiadosti podáva správu výboru pre jednotné nebo.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 22

Vzťahy s tretími krajinami

Tretie krajiny, ako aj ich subjekty zainteresované na prevádzke sa môžu zúčastňovať na práci manažéra siete.

Článok 23

Financovanie manažéra siete

Členské štáty prijímajú nevyhnutné opatrenia na financovanie funkcií siete, ktorými je poverený manažér siete, a to na základe odplát za letové navigačné služby. Manažér siete stanovuje svoje náklady transparentným spôsobom.

Článok 24

Zodpovednosť

Manažér siete zavedie štruktúry na krytie zodpovednosti v súvislosti s výkonom svojich úloh. Metóda, ktorá sa použije na zabezpečenie uvedeného pokrytia, musí byť prispôsobená potenciálnej strate a danému poškodeniu, s ohľadom na právny status manažéra siete a úroveň dostupného komerčného poistného krytia.

Článok 25

Preskúmanie

Komisia preskúma efektivitu vykonávania funkcií siete najneskôr do 31. decembra 2013 a po tomto dátume ju preskúmava pravidelne s prihliadnutím na referenčné obdobia pre schému výkonnosti uvedené v nariadení (EÚ) č. 691/2010.

Článok 26

Zmeny a doplnenia nariadenia (EÚ) č. 691/2010

Nariadenie (EÚ) č. 691/2010 sa mení a dopĺňa takto:

V článku 3 ods. 3 sa dopĺňa toto písmeno m):

„m)	posúdenie plánu výkonnosti manažéra siete vrátane jeho súladu s cieľmi výkonnosti na úrovni celej Európskej únie.“

Vkladá sa tento článok 5a:

„Článok 5a

Manažér siete

1. Manažér siete zriadený podľa článku 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 677/2011 (9) vykonáva v súvislosti so schémou výkonnosti tieto úlohy:

podporuje Komisiu poskytovaním relevantných informácií na vypracovanie cieľov výkonnosti platných pre celú Európsku úniu pred referenčnými obdobiami a na účely monitoringu počas referenčného obdobia. Manažér siete predovšetkým upozorní Komisiu na všetky významné a pretrvávajúce poklesy v oblasti prevádzkovej výkonnosti;

b)	podľa článku 20 ods. 5 poskytuje Komisii prístup k všetkým údajom uvedeným v prílohe IV;

c)	podporuje členské štáty a poskytovateľov letových navigačných služieb pri dosahovaní ich cieľov výkonnosti počas referenčných období;

vypracúva plán výkonnosti, ktorý sa prijme ako súčasť strategického plánu siete pred začiatkom každého referenčného obdobia. Tento plán výkonnosti je verejne prístupný a obsahuje:

i)	cieľ environmentálneho zaťaženia, ktorý musí byť zhodný s cieľom výkonnosti na úrovni celej Európskej únie pre celé referenčné obdobie, pričom na účely monitorovania sa použijú ročné hodnoty;

ii)	ciele výkonnosti pre ďalšie relevantné kľúčové oblasti výkonnosti, ktoré sú zhodné s cieľmi výkonnosti na úrovni celej Európskej únie pre celé referenčné obdobie, pričom na účely monitorovania sa použijú ročné hodnoty;

iii)	opis plánovaných opatrení na splnenie cieľov;

iv)	v prípade potreby alebo na základe rozhodnutia Komisie dodatočné kľúčové ukazovatele výkonnosti a ciele.

V článku 17 sa vkladá tento odsek 2a:

„2a. Komisia monitoruje plnenie plánu výkonnosti manažéra siete. Ak sa počas referenčného obdobia ciele neplnia, Komisia použije vhodné opatrenia uvedené v pláne výkonnosti s cieľom napraviť situáciu. Na tieto účely sa používajú ročné hodnoty uvedené v pláne výkonnosti.“

V prílohe III sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

„3. Životné prostredie

Návrh trate: Počas prvého referenčného obdobia sa neuplatňuje. Počas druhého referenčného obdobia sa posudzuje proces návrhu trate použitý v pláne výkonnosti a jeho súlad s postupom prípravy plánu skvalitnenia európskej siete tratí, ktorý vypracúva manažér siete.

4. Kapacita

Úroveň meškania: Porovnanie očakávanej úrovne traťového meškania ATFM použitej v plánoch výkonnosti s referenčnou hodnotou poskytnutou procesom plánovania kapacity organizácie Eurocontrol a v pláne prevádzky siete manažéra siete.“

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. júla 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 20.

(3) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 80, 26.3.2010, s. 10.

(5) Ú. v. ES L 14, 22.1.1993, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 35.

(8) Ú. v. EÚ L 342, 24.12.2005, s. 20.

(9) Ú. v. EÚ L 185, 15.7.2011, s. 1.“

PRÍLOHA I

FUNKCIA PLÁNOVANIA EURÓPSKEJ SIETE TRATÍ (ERND)

ČASŤ A

Účel

Funkciou ERND sa:

a)	vytvára plán skvalitnenia európskej siete tratí na účely bezpečnej a účinnej letovej prevádzky s náležitým prihliadnutím na vplyv na životné prostredie;

uľahčuje v rámci plánu skvalitnenia európskej siete tratí rozvoj štruktúry vzdušného priestoru zabezpečujúcej požadovanú úroveň bezpečnosti, kapacity, flexibility, reakcieschopnosti, environmentálneho zaťaženia a hladkého poskytovania pohotových služieb letovej navigácie s náležitým prihliadnutím na potreby bezpečnosti a obrany;

c)	zabezpečuje regionálna prepojiteľnosť a interoperabilita európskej siete tratí v rámci regiónu ICAO EUR a so susednými regiónmi ICAO.

2.	Príprava plánu skvalitnenia európskej siete tratí sa opiera o postup kooperatívneho rozhodovania. Plán skvalitnenia európskej siete tratí predstavuje súčasť plánu prevádzky siete osobitne na účely ERND a predstavuje podrobné pravidlá, ktorými sa plní časť strategického plánu siete týkajúca sa ERND.

3.	Členské štáty sú naďalej zodpovedné za podrobnú prípravu, schválenie a zriadenie štruktúr vzdušného priestoru vo vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovedné.

ČASŤ B

Zásady plánovania

Bez toho, aby bola dotknutá zvrchovanosť členských štátov nad vzdušným priestorom, ako aj požiadavky členských štátov týkajúce sa otázok verejného poriadku, bezpečnosti a obrany, manažér siete, členské štáty, tretie krajiny, používatelia vzdušného priestoru, funkčné bloky vzdušného priestoru a poskytovatelia letových navigačných služieb ako súčasť funkčných blokov vzdušného priestoru alebo jednotlivo vypracúvajú s použitím postupu kooperatívneho rozhodovania plán skvalitnenia európskej siete tratí, pričom zároveň uplatňujú zásady plánovania vzdušného priestoru uvedené v tejto prílohe. Plán skvalitnenia európskej siete tratí musí plniť ciele výkonnosti stanovené pre manažéra siete v schéme výkonnosti.

Primerané trvalé a podrobné pracovné štruktúry ustanovené manažérom siete na úrovni odborníkov s účasťou všetkých zainteresovaných subjektov poskytujú podporu pri postupe kooperatívneho rozhodovania. Konzultácie sa organizujú tak často, ako si to vyžadujú potreby funkcie plánovania európskej siete tratí.

Na zabezpečenie prepojiteľnosti plánu skvalitnenia európskej siete tratí manažér siete a členské štáty zapájajú tretie krajiny do postupu kooperatívneho rozhodovania v súlade s článkom 22. Musí sa zabezpečiť primeraná spolupráca manažéra siete a jeho podrobných pracovných štruktúr na úrovni odborníkov na jednej strane, čím sa podporuje rozvoj plánu skvalitnenia európskej siete tratí, a na druhej strane s príslušnými pracovnými štruktúrami ICAO na úrovni odborníkov, ktoré sa zaoberajú skvalitnením siete tratí na rozhraní.

4.	Plán skvalitnenia európskej siete tratí je priebežný plán, ktorý zohľadňuje všetky prvky potrebné na to, aby sa zabezpečila štruktúra európskeho vzdušného priestoru ako jedného celku a aby spĺňal platné ciele výkonnosti.

Tento plán zahŕňa:

a)	spoločné všeobecné zásady doplnené technickými špecifikáciami na plánovanie vzdušného priestoru;

b)	požiadavky vojenských orgánov na vzdušný priestor;

c)	odsúhlasenú európsku sieť tratí, a ak je to realizovateľné, štruktúru vzdušného priestoru s voľnými traťami, ktorá má spĺňať všetky požiadavky používateľov a ktorá obsahuje podrobné údaje o všetkých projektoch zmeny vzdušného priestoru;

d)	pravidlá používania a dostupnosť siete tratí a vzdušného priestoru s voľnými traťami;

e)	údaje o odporúčanej sektorizácii ATC v prospech podpory štruktúry vzdušného priestoru ATS, ktorú navrhujú, rozhodujú o nej a realizujú členské štáty;

f)	usmernenia na riadenie vzdušného priestoru;

g)	podrobný časový plán rozvoja;

h)	kalendár cyklu spoločného uverejnenia a implementácie prostredníctvom plánu prevádzky siete;

i)	prehľad o súčasnej a očakávanej situácii v sieti vrátane očakávanej výkonnosti na základe aktuálnych a schválených plánov.

6.	Manažér siete pri všetkých činnostiach zabezpečuje zriadenie primeraných štruktúr s cieľom umožniť koordináciu civilného a vojenského sektora v rámci postupu kooperatívneho rozhodovania.

Manažér siete, členské štáty, funkčné bloky vzdušného priestoru a poskytovatelia letových navigačných služieb ako súčasť funkčných blokov vzdušného priestoru alebo jednotlivo zabezpečujú koherentné zahrnutie projektov návrhu vzdušného priestoru odsúhlasených v rámci postupu kooperatívneho rozhodovania do plánu skvalitnenia európskej siete tratí.

Členské štáty a funkčné bloky vzdušného priestoru zabezpečujú, aby boli projekty návrhu vzdušného priestoru pred implementáciou vnútroštátnych a funkčných blokov vzdušného priestoru kompatibilné a v súlade s plánom skvalitnenia európskej siete tratí a aby boli koordinované štátmi, ktoré sú nimi dotknuté, a manažérom siete.

Údaje týkajúce sa zmien projektov, ktoré si vyžadujú kontrolu kompatibility a ktoré sa musia sprístupniť manažérovi siete, okrem iného zahŕňajú:

a)	zmeny usporiadania tratí;

b)	zmeny smeru tratí;

c)	zmeny účelu tratí;

d)	opis vzdušného priestoru s voľnými traťami vrátane súvisiacich pravidiel používania;

e)	pravidlá používania tratí a ich dostupnosť;

f)	zmeny vertikálnej a horizontálnej hranice sektorov;

g)	pridanie alebo odstránenie významných bodov;

h)	zmeny v cezhraničnom používaní vzdušného priestoru;

i)	zmeny súradníc významných bodov;

j)	zmeny ovplyvňujúce prenos údajov;

k)	zmeny ovplyvňujúce údaje uverejnené v publikáciách leteckých informácií;

l)	zmeny ovplyvňujúce písomné dohody, pokiaľ ide o plánovanie a využívanie vzdušného priestoru.

10.

Manažér siete a členské štáty v kontexte tejto prílohy v rámci postupu kooperatívneho rozhodovania pripravujú spoločné návrhy na zmenu a doplnenie príslušných dokumentov ICAO. Najmä v prípade zmien a doplnení dokumentov ICAO týkajúcich sa tratí ATS ponad otvorené more členské štáty uplatňujú príslušné koordinačné postupy ICAO.

11.

Manažér siete, členské štáty, používatelia vzdušného priestoru, prevádzkovatelia letísk, funkčné bloky vzdušného priestoru a poskytovatelia letových navigačných služieb ako súčasť funkčných blokov vzdušného priestoru alebo jednotlivo prostredníctvom postupu kooperatívneho rozhodovania priebežne preskúmavajú plán skvalitnenia európskej siete tratí s cieľom zohľadniť nové alebo meniace sa potreby vzdušného priestoru. Zabezpečí sa neustála koordinácia s vojenskými orgánmi.

ČASŤ C

Zásady plánovania vzdušného priestoru

Pri príprave plánu skvalitnenia európskej siete tratí manažér siete, členské štáty, tretie krajiny, funkčné bloky vzdušného priestoru a poskytovatelia letových navigačných služieb ako súčasť funkčných blokov vzdušného priestoru alebo jednotlivo prostredníctvom postupu kooperatívneho rozhodovania dodržiavajú tieto zásady plánovania vzdušného priestoru:

zriadenie a konfigurácia štruktúr vzdušného priestoru sa opierajú o prevádzkové požiadavky bez ohľadu na hranice vnútroštátnych alebo funkčných blokov vzdušného priestoru alebo hranice FIR (letové informačné oblasti) a nie sú nevyhnutne viazané úrovňou rozdelenia medzi horný a spodný vzdušný priestor;

proces plánovania štruktúr vzdušného priestoru musí byť transparentný s uvedením prijatých rozhodnutí a ich odôvodnenia a zohľadnením požiadaviek všetkých používateľov, pričom sa zároveň musia zosúladiť aspekty bezpečnosti, kapacity a zaťaženia životného prostredia, ako aj náležite zohľadniť bezpečnostné požiadavky vojenského sektora a jednotlivých štátov;

c)	aktuálne a odhadované objemy dopytu po leteckej doprave na úrovni siete a miestnej úrovni, ako aj ciele výkonnosti tvoria vstupné údaje na plán skvalitnenia európskej siete tratí s cieľom uspokojiť potreby hlavných dopravných tokov a letísk;

d)	zásada zabezpečenia vertikálnej a horizontálnej prepojiteľnosti vrátane vzdušného priestoru nad terminálmi a štruktúry vzdušného priestoru na rozhraní;

e)	možnosť prevádzkovať lety na tratiach požadovaných používateľmi alebo čo najbližšie k nim a profily dráhy letu vo fáze letu na trati;

f)	súhlas zainteresovaných subjektov, ktoré majú v tejto oblasti prevádzkové požiadavky, s posudzovaním a možnou prípravou všetkých návrhov na štruktúru vzdušného priestoru vrátane vzdušného priestoru s voľnými traťami, možností viacnásobných tratí a CDR;

plánovanie štruktúr vzdušného priestoru vrátane vzdušného priestoru s voľnými traťami a sektormi ATC zohľadňuje existujúce alebo navrhované štruktúry vzdušného priestoru určené na činnosti, ktoré si vyžadujú rezerváciu alebo obmedzenie vzdušného priestoru. Na tieto účely sa zriadia iba štruktúry, ktoré sú v súlade s uplatňovaním pružného využívania vzdušného priestoru. Takéto štruktúry musia byť zosúladené a čo najviac konzistentné v rámci celej európskej siete;

h)	príprava plánovania sektora ATC sa začína usporiadaním požadovaných tratí alebo dopravného toku v rámci interaktívneho procesu, ktorým sa zabezpečí kompatibilita medzi traťami alebo tokmi a sektormi;

i)	sektory ATC sa navrhujú s cieľom umožniť vytvorenie konfigurácií sektora, ktoré uspokoja potreby dopravného toku a sú prispôsobiteľné a zhodné s premenlivým dopytom po leteckej doprave;

j)	dohody o poskytovaní služieb sa uzatvoria v prípadoch, keď sa z prevádzkových dôvodov vyžaduje, aby sektory ATC boli naplánované tak, že presahujú hranice vnútroštátnych alebo funkčných blokov vzdušného priestoru alebo hranice FIR.

Manažér siete, členské štáty, funkčné bloky vzdušného priestoru a poskytovatelia letových navigačných služieb ako súčasť funkčných blokov vzdušného priestoru alebo jednotlivo prostredníctvom postupu kooperatívneho rozhodovania zabezpečia, aby sa vo vzťahu k využívaniu vzdušného priestoru a riadeniu kapacity uplatňovali tieto zásady:

a)	štruktúry vzdušných blokov sa plánujú s cieľom uľahčiť pružné a včasné využívanie vzdušného priestoru a riadenie vzhľadom na možnosti tratí, dopravné toky, schémy konfigurácie sektorov a konfiguráciu ostatných štruktúr vzdušného priestoru;

b)	štruktúry vzdušného priestoru by mali umožňovať zriadenie ďalších možných tratí za súčasného zabezpečenia ich kompatibility (otázky kapacity a obmedzenia pri plánovaní sektorov).

ČASŤ D

Nepretržité monitorovanie výkonnosti na úrovni siete

1.	Na zabezpečenie pravidelného zvyšovania výkonnosti manažér siete v úzkej spolupráci so štátmi, funkčnými blokmi vzdušného priestoru a subjektmi zainteresovanými na prevádzke vykonajú riadne preskúmanie efektivity zavedených štruktúr vzdušného priestoru.

Toto preskúmanie zahŕňa najmä:

a)	vývoj dopytu po leteckej doprave;

b)	výkonnosť a obmedzenia v oblasti kapacity a efektívnosti letov na úrovni štátov, funkčných blokov vzdušného priestoru, ako aj na úrovni siete;

c)	vyhodnotenie aspektov využívania vzdušného priestoru z pohľadu civilného a vojenského sektora;

d)	vyhodnotenie sektorizácie a použitých konfigurácií sektorov;

e)	vyhodnotenie celistvosti a plynulosti štruktúr vzdušného priestoru;

f)	informovanie Komisie v prípadoch, pri ktorých požadované opatrenia na zlepšenie presahujú hranice kompetencií manažéra siete.

PRÍLOHA II

FUNKCIA RÁDIOVÝCH FREKVENCIÍ

ČASŤ A

Požiadavky na výkon funkcie

Členské štáty vymenujú kompetentnú osobu, orgán alebo organizáciu za vnútroštátneho manažéra frekvencií, ktorý bude zodpovedný za zabezpečenie prideľovania, úprav a uvoľňovania frekvencií v súlade s týmto nariadením. Členské štáty oznámia Komisii a manažérovi siete mená a adresy uvedených osôb najneskôr 4 mesiace po prijatí tohto nariadenia.

Manažér siete pripravuje a koordinuje strategické otázky spektra týkajúce sa siete, ktoré sa primeraným spôsobom zdokumentujú v strategickom pláne siete a pláne prevádzky siete. Manažér siete poskytuje podporu Komisii a členským štátom pri príprave spoločných stanovísk v oblasti letectva na účely koordinovaných príspevkov na medzinárodných fórach, a najmä v rámci Európskej konferencie poštových a telekomunikačných administratív (CEPT) a Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU).

3.	Manažér siete na žiadosť vnútroštátneho(-ych) manažéra(-ov) frekvencií prijíma spolu s Komisiou a CEPT opatrenia na odstránenie akýchkoľvek problémov s ostatnými priemyselnými sektormi.

Vnútroštátni manažéri frekvencií oznamujú manažérovi siete prípady rádiovej interferencie, ktoré majú vplyv na európsku sieť leteckej dopravy. Manažér siete zaznamenáva ich výskyt a poskytuje podporu pri ich posudzovaní. Manažér siete na žiadosť vnútroštátneho(-ych) manažéra(-ov) frekvencií koordinuje alebo poskytuje potrebnú pomoc na vyriešenie alebo zmiernenie takýchto prípadov vrátane opatrení s Komisiou a CEPT.

5.	Manažér siete pripravuje a spravuje centrálny register určený na uloženie všetkých údajov o pridelených rádiových frekvenciách, ako sa uvádza v bode 14.

6.	Členské štáty využívajú centrálny register na plnenie svojich administratívnych povinností voči ICAO v súvislosti s registráciou pridelených frekvencií.

Manažér siete a vnútroštátni manažéri frekvencií ďalej vypracúvajú a skvalitňujú postupy riadenia frekvencií, plánovacie kritériá, dátové súbory a procesy na účely optimalizácie využívania a obsadenia rádiového spektra všeobecnou leteckou prevádzkou. Manažér siete ich na žiadosť členského štátu (štátov) navrhuje aj na regionálnej úrovni.

8.	Ak sa vyžaduje pridelenie frekvencie, žiadateľ predkladá žiadosť príslušnému vnútroštátnemu manažérovi frekvencií vrátane všetkých relevantných údajov a odôvodnenia.

Vnútroštátni manažéri frekvencií a manažér siete posudzujú žiadosti o frekvencie a stanovujú ich prioritu na základe prevádzkových požiadaviek a odsúhlasených kritérií. Manažér siete okrem toho v spolupráci s vnútroštátnymi manažérmi frekvencií stanovuje ich vplyv na sieť. Manažér siete ustanoví takéto kritériá v rámci konzultácií s vnútroštátnymi manažérmi frekvencií do 12 mesiacov od prijatia tohto nariadenia a podľa potreby ich spravuje a aktualizuje.

10.

V prípade vplyvu na sieť manažér siete určí vhodnú(-é) frekvenciu(-e) spĺňajúcu(-e) podmienky žiadosti a zohľadňuje tieto požiadavky:

a)	potrebu poskytovať bezpečné komunikačné, navigačné služby a služby súvisiace s infraštruktúrou dohľadu;

b)	potrebu optimalizovať využívanie obmedzených zdrojov rádiového spektra;

c)	potrebu nákladovo efektívneho, spravodlivého a transparentného prístupu k rádiovému spektru;

d)	prevádzkové požiadavky žiadateľa(-ov) a subjektov zainteresovaných na prevádzke;

e)	predpokladaný budúci dopyt po rádiovom spektre;

f)	ustanovenia uvedené v príručke ICAO pre riadenie európskych frekvencií.

11.	V prípade, že neexistuje nijaký vplyv na sieť, vnútroštátni manažéri frekvencií určia vhodnú(-é) frekvenciu(-e) spĺňajúcu(-e) podmienky žiadosti a zohľadňujú požiadavky uvedené v bode 10.

12.

Ak nie je možné uspokojiť žiadosť o frekvenciu, vnútroštátni manažéri frekvencií môžu požiadať manažéra siete o špecifické vyhľadanie frekvencie. S cieľom stanoviť riešenie pre vnútroštátnych manažérov funkcií manažér siete s podporou vnútroštátnych manažérov frekvencií môže uskutočniť osobitné prešetrenie situácie s využívaním frekvencií v príslušnej geografickej oblasti.

13.	Vnútroštátny manažér frekvencií pridelí vhodnú(-é) frekvenciu(-e) stanovenú(-é) podľa bodov 10, 11 alebo 12.

14.

Vnútroštátny manažér frekvencií zaregistruje každú pridelenú frekvenciu v centrálnom registri uvedením týchto informácií:

a)	údaje, ako sa určuje v príručke ICAO pre riadenie európskych frekvencií, vrátane príslušných súvisiacich technických a prevádzkových údajov;

b)	sprísnené požiadavky na údaje vyplývajúce z bodu 7;

c)	opis prevádzkového využívania pridelenej frekvencie;

d)	kontaktné údaje subjektu zainteresovaného na prevádzke, ktorý využíva pridelenú frekvenciu.

15.

Pri prideľovaní frekvencie žiadateľovi vnútroštátny manažér frekvencií uvedie podmienky používania. V týchto podmienkach sa prinajmenšom určuje, že pridelená frekvencia:

a)	je platná, pokiaľ sa používa na splnenie prevádzkových požiadaviek uvedených žiadateľom;

b)	môže byť predmetom žiadosti o zmenu frekvencie a takéto zmeny sa budú musieť uskutočniť v obmedzenom časovom období;

c)	podlieha úpravám, ak sa zmení prevádzkové využitie uvedené žiadateľom.

16.

Vnútroštátny(-i) manažér(-i) frekvencií zabezpečí(-ia), aby ku každej požadovanej zmene a úprave frekvencie alebo jej uvoľneniu došlo v rámci schváleného časového obdobia a aby sa primeraným spôsobom aktualizoval centrálny register. Vnútroštátny(-i) manažér(-i) frekvencií predloží(-ia) manažérovi siete príslušné odôvodnenie v prípade, že tieto opatrenia nie je možné uskutočniť.

17.	Vnútroštátni manažéri frekvencií zabezpečia, aby najneskôr do 31. decembra 2011 boli v centrálnom registri k dispozícii prevádzkové, technické a administratívne údaje uvedené v bode 14 týkajúce sa všetkých pridelených frekvencií používaných v európskej sieti leteckej dopravy.

18.

Manažér siete a vnútroštátny(-i) manažér(-i) frekvencií uskutočnia monitorovanie a vyhodnotenie leteckých frekvenčných pásiem a pridelených frekvencií na základe transparentných postupov s cieľom zabezpečiť ich správne a efektívne využívanie. Manažér siete ustanoví takéto postupy v rámci konzultácií s vnútroštátnymi manažérmi frekvencií najneskôr 12 mesiacov po prijatí tohto nariadenia a podľa potreby ich potom spravuje a aktualizuje. Manažér siete predovšetkým identifikuje všetky nezrovnalosti medzi centrálnym registrom, účelom prevádzky a skutočným využívaním pridelenej frekvencie. Manažér siete v rámci dohodnutého časového obdobia oznamuje takéto nezrovnalosti vnútroštátnemu manažérovi frekvencií s cieľom odstrániť ich.

19.

Manažér siete zabezpečuje dostupnosť spoločných nástrojov na podporu centrálneho a vnútroštátneho plánovania, koordinácie, registrácie, auditu a optimalizácie. Vytvoria sa najmä nástroje na podporu analýzy údajov z centrálneho registra s cieľom monitorovať efektivitu funkcie a navrhnúť a realizovať postupy optimalizácie frekvencií podľa bodu 7.

ČASŤ B

Požiadavky na organizáciu funkcie

Kooperatívne rozhodovanie medzi vnútroštátnymi manažérmi frekvencií a manažérom siete sa opiera o dohody podliehajúce schváleniu radou pre riadenie siete v súlade s článkom 16 tohto nariadenia, po získaní kladného stanoviska výboru pre jednotné nebo v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

2.	V prípade nezhody na dohodách uvedených v odseku 1 časti B tejto prílohy manažér siete alebo príslušné členské štáty predložia túto vec Komisii, aby v nej konala. Komisia koná v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004.

Dohody prinajmenšom konkretizujú:

a)	kritériá posudzovania prevádzkových požiadaviek a stanovovanie poradia ich dôležitosti;

b)	minimálne časové obdobia na koordináciu nových alebo zmenených pridelených frekvencií;

c)	mechanizmy zabezpečujúce, aby manažér siete a vnútroštátni manažéri frekvencií plnili príslušné ciele výkonnosti na úrovni Európskej únie;

d)	požiadavku, aby zlepšené postupy riadenia frekvencií, kritériá a procesy nemali nepriaznivý vplyv na tie, ktoré uplatňujú iné krajiny v kontexte regionálnych postupov ICAO;

e)	požiadavky zabezpečujúce, aby členské štáty uskutočňovali so všetkými dotknutými zainteresovanými subjektmi na vnútroštátnej a európskej úrovni príslušné konzultácie o nových alebo zmenených dohodách o riadení.

4.	Pôvodné dohody o koordinácii rádiových frekvencií musia byť plne kompatibilné so súčasnými. Vývoj týchto dohôd sa určí v spolupráci s vnútroštátnymi manažérmi frekvencií a v jeho dôsledku sa čo možno najviac zníži nadbytočná administratíva.

Koordinácia v oblasti strategického a taktického využívania rádiových frekvencií so susednými krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na práci manažéra siete, prebieha v rámci regionálnych pracovných štruktúr ICAO. Koordinácia bude prebiehať s cieľom umožniť susedným krajinám prístup k službám manažéra siete.

Manažér siete a vnútroštátni manažéri frekvencií sa dohodnú na celkových prioritách, pokiaľ ide o funkciu skvalitnenia plánovania a prevádzky európskej siete leteckej dopravy. Tieto priority sa dokumentujú v podobe časti strategického plánu siete a plánu prevádzky siete venovanej frekvenciám, o ktorej sa musia uskutočňovať konzultácie so zainteresovanými subjektmi. Pri stanovovaní priorít sa môžu zohľadňovať predovšetkým konkrétne pásma, oblasti a služby.

7.	Členské štáty zabezpečia, aby využívanie leteckých frekvenčných pásiem vojenskými používateľmi bolo primeraným spôsobom koordinované s vnútroštátnymi manažérmi frekvencií a manažérom siete.

PRÍLOHA III

FUNKCIA KÓDU ODPOVEDAČA

ČASŤ A

Požiadavky na funkciu kódu odpovedača

Účelom tejto funkcie je:

a)	zlepšiť stabilitu procesu prideľovania kódov prostredníctvom pridelenia jasných úloh a zodpovedností všetkým zainteresovaným subjektom, pričom ústredným aspektom pri prideľovaní kódov bude celková výkonnosť siete;

b)	zabezpečiť zvýšenú transparentnosť prideľovania kódov a ich skutočného využívania, čím sa umožní lepšie posúdenie celkovej efektívnosti siete;

c)	zahrnutím do nariadenia zabezpečiť regulačnú základňu umožňujúcu lepšie presadzovanie pravidiel a dohľad.

Kódy odpovedača SSR prideľuje manažér siete členským štátom a poskytovateľom letových navigačných služieb spôsobom, ktorým sa optimalizuje ich bezpečné a efektívne rozdeľovanie s prihliadnutím na:

a)	prevádzkové požiadavky všetkých subjektov zainteresovaných na prevádzke;

b)	súčasné a predpokladané úrovne objemu letovej prevádzky;

c)	požadované využívanie kódov odpovedača SSR v súlade s príslušnými ustanoveniami regionálneho navigačného plánu ICAO pre európsky región (dokument o zavádzaní zariadení a služieb), ako aj s usmerňujúcim materiálom.

3.	Manažér siete kedykoľvek sprístupní členským štátom, poskytovateľom letových navigačných služieb a tretím krajinám zoznam pridelených kódov odpovedača SSR s kompletnými a aktuálnymi údajmi o pridelených kódoch SSR vo vzdušnom priestore ustanovenom v článku 1 ods. 3.

4.	Manažér siete zavedie formálny postup stanovenia, posúdenia a koordinovania požiadaviek na prideľovanie kódov odpovedača SSR s prihliadnutím na využívanie kódov odpovedača SSR, ktoré požaduje civilný a vojenský sektor.

Formálny postup ustanovený v bode 4 zahŕňa prinajmenšom príslušné dohodnuté postupy, časové lehoty a ciele výkonnosti súvisiace s ukončením týchto činností:

a)	predloženie žiadostí o pridelenie kódov odpovedača SSR;

b)	posúdenie žiadostí o pridelenie kódov odpovedača SSR;

c)	koordinácia navrhovaných zmien pridelených kódov odpovedača SSR s členskými štátmi a tretími krajinami v súlade s požiadavkami ustanovenými v časti B;

d)	pravidelný audit prideľovania kódov odpovedača SSR a potrieb týchto kódov s cieľom optimalizovať situáciu vrátane opätovného prideľovania už raz pridelených kódov;

e)	pravidelná zmena, schvaľovanie a distribúcia celkového zoznamu pridelených kódov odpovedača SSR ustanoveného v bode 3;

f)	oznamovanie, posudzovanie a riešenie neplánovaných konfliktov medzi pridelenými kódmi odpovedača SSR;

g)	oznamovanie, posudzovanie a riešenie nesprávneho pridelenia kódov odpovedača SSR zisteného v rámci kontroly zostatkových kódov;

h)	oznamovanie, posudzovanie a riešenie neplánovaných nedostatkov v prideľovaní kódov odpovedača SSR;

i)	poskytovanie údajov a informácií v súlade s požiadavkami ustanovenými v časti C.

6.	Manažér siete skontroluje, či žiadosti o pridelenie kódov odpovedača SSR prijaté v rámci postupu ustanoveného v bode 4 spĺňajú požiadavky postupu týkajúce sa formátu a údajov, úplnosti, presnosti, včasnosti a odôvodnenia.

7.	Členské štáty zabezpečia, aby sa kódy odpovedača SSR pridelili lietadlu v súlade so zoznamom pridelených kódov odpovedača SSR uvedeným v bode 3.

8.	Manažér siete môže v mene členských štátov a poskytovateľov letových navigačných služieb prevádzkovať centralizovaný systém prideľovania a správy kódov odpovedača SSR na účely automatického prideľovania kódov odpovedača SSR pre všeobecnú letovú prevádzku.

9.	Manažér siete zavedie postupy a nástroje na pravidelné hodnotenie a posudzovanie skutočného využívania kódov odpovedača SSR členskými štátmi a poskytovateľmi letových navigačných služieb.

10.

Manažér siete, členské štáty a poskytovatelia letových navigačných služieb sa dohodnú na plánoch a postupoch s cieľom podporovať pravidelnú analýzu a identifikáciu budúcich požiadaviek na kódy odpovedača SSR. Táto analýza zahŕňa identifikáciu potenciálneho vplyvu na výkonnosť v dôsledku predpokladaných nedostatkov pri prideľovaní kódov odpovedača SSR.

11.

Pripravia sa a budú sa priebežne aktualizovať prevádzkové príručky obsahujúce nevyhnutné pokyny a informácie umožňujúce vykonávanie funkcie siete v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Tieto prevádzkové príručky sa budú distribuovať a priebežne aktualizovať v súlade s príslušnými postupmi riadenia kvality a dokumentácie.

ČASŤ B

Požiadavky na osobitný konzultačný mechanizmus

Manažér siete zriadi špecializovaný mechanizmus na koordináciu a konzultáciu o podrobných štruktúrach prideľovania kódov odpovedača SSR, ktorým sa:

a)	zabezpečí, že vplyv používania kódov odpovedača SSR v tretích krajinách sa zohľadní účasťou v pracovných štruktúrach riadenia kódov odpovedača SSR ustanovených príslušnými ustanoveniami regionálneho navigačného plánu ICAO pre európsky región (dokument o zavádzaní zariadení a služieb);

b)	zabezpečí, aby zoznam pridelených kódov odpovedača SSR uvedený v bode 3 časti A bol kompatibilný s plánom riadenia kódov ustanoveným príslušnými ustanoveniami regionálneho navigačného plánu ICAO pre európsky región (dokument o zavádzaní zariadení a služieb);

c)	konkretizujú požiadavky, aby sa zabezpečilo, že s dotknutými členskými štátmi prebehnú náležité konzultácie o nových alebo zmenených štruktúrach riadenia kódov odpovedača SSR;

d)	konkretizujú požiadavky, aby sa zabezpečilo, že členské štáty so všetkými dotknutými zainteresovanými subjektmi na vnútroštátnej úrovni uskutočnia náležité konzultácie o nových alebo zmenených štruktúrach riadenia kódov odpovedača SSR;

zabezpečí, aby koordinácia s tretími krajinami týkajúca sa strategického a taktického používania kódov odpovedača SSR prebiehala v rámci pracovných štruktúr riadenia kódov odpovedača SSR ustanovených príslušnými ustanoveniami regionálneho navigačného plánu ICAO pre európsky región (dokument o zavádzaní zariadení a služieb);

f)	konkretizujú minimálne časové obdobia koordinácie a konzultácie o návrhu pridelenia nových alebo zmenených kódov odpovedača SSR;

g)	zabezpečí, aby zmeny v zozname pridelených kódov odpovedača SSR podliehali schváleniu členských štátov dotknutých týmito zmenami;

h)	konkretizujú požiadavky, aby sa zabezpečilo, že zmeny v zozname pridelených kódov odpovedača SSR sa oznámia všetkým zainteresovaným subjektom okamžite po ich schválení bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne postupy oznamovania informácií o používaní kódov odpovedača SSR vojenskými orgánmi.

2.	Manažér siete v koordinácii s vnútroštátnymi vojenskými orgánmi zabezpečí, aby sa prijali potrebné opatrenia, ktorými sa zaručí, že pridelenie a používanie kódov odpovedača SSR na vojenské účely nebude mať nepriaznivý vplyv na bezpečnosť ani efektívny tok všeobecnej letovej prevádzky.

ČASŤ C

Požiadavky na poskytovanie údajov

1.	Podané žiadosti o nové alebo zmenené kódy odpovedača SSR musia spĺňať dohovory týkajúce sa ich formátu a údajov, ďalej požiadavky úplnosti, presnosti, aktuálnosti a odôvodnenia v rámci postupu ustanoveného v bode 4 časti A.

Členské štáty poskytujú v dohodnutých časových lehotách stanovených manažérom siete tak, ako sa to vyžaduje, manažérovi siete na účely podpory pri poskytovaní funkcie siete týkajúcej sa kódov odpovedača SSR tieto údaje a informácie:

a)	aktuálne záznamy o pridelení a používaní kódov odpovedača SSR v rámci ich oblasti zodpovednosti, ktoré podliehajú všetkým bezpečnostným obmedzeniam týkajúcim sa úplného oznamovania osobitného prideľovania vojenských kódov, ktoré sa nepoužívajú na všeobecnú letovú prevádzku;

b)	odôvodnenie s cieľom preukázať, že existujúce a požadované pridelenia kódov odpovedača SSR predstavujú nevyhnutné minimum na splnenie prevádzkových požiadaviek;

c)	podrobnosti o všetkých pridelených kódoch odpovedača SSR, ktoré už nie sú na prevádzku potrebné a môžu sa uvoľniť na opätovné pridelenie v rámci siete;

d)	správy o všetkých skutočných neplánovaných meškaniach pri prideľovaní kódov odpovedača SSR;

e)	podrobnosti o všetkých zmenách v plánovaní inštalácie alebo prevádzkového stavu systémov alebo prvkov, ktoré môžu mať vplyv na prideľovanie kódov odpovedača SSR pre lety.

Poskytovatelia letových navigačných služieb poskytujú v dohodnutých časových lehotách stanovených manažérom siete tak, ako sa to vyžaduje, manažérovi siete na účely podpory pri poskytovaní funkcie siete týkajúcej sa kódov odpovedača SSR tieto údaje a informácie:

a)	korelačné správy o polohe zmodernizovaného systému taktického riadenia toku obsahujúce pridelené kódy odpovedača SSR pre všeobecnú letovú prevádzku, v rámci ktorej sa uskutočňujú lety podľa pravidiel letu podľa prístrojov;

b)	správy o všetkých aktuálnych neplánovaných konfliktoch alebo nebezpečenstvách spôsobených konkrétnym operačným pridelením kódu odpovedača SSR vrátane informácie o spôsobe riešenia konfliktu.

V odpovediach členských štátov a poskytovateľov letových navigačných služieb na koordináciu navrhovaných zmien pridelených kódov odpovedača SSR a aktualizácie zoznamu pridelených kódov odpovedača SSR sa prinajmenšom:

a)	určí, či sa predpokladá konflikt alebo riziká v rámci prideľovania kódov odpovedača SSR;

b)	potvrdí, či budú, alebo nebudú prevádzkové požiadavky alebo efektivita nepriaznivo ovplyvnené;

c)	potvrdí, že zmeny pridelených kódov odpovedača SSR sa môžu vykonať v súlade s požadovanými časovými lehotami.

PRÍLOHA IV

VZOR STRATEGICKÉHO PLÁNU SIETE

Základom strategického plánu siete je táto štruktúra:

1. ÚVOD

1.1.	Rozsah pôsobnosti strategického plánu siete (geografický rozsah a časové obdobie)

1.2.	Príprava plánu a overovací postup

2. CELKOVÝ KONTEXT A POŽIADAVKY

2.1.	Opis súčasnej a plánovanej situácie v sieti vrátane ERND, ATFM, letísk a obmedzených zdrojov

2.2.	Problémy a príležitosti týkajúce sa časového obdobia plánu (vrátane predpovede dopytu po leteckej doprave a globálneho vývoja)

2.3.	Ciele výkonnosti a obchodné požiadavky vyjadrené rôznymi zainteresovanými subjektmi a ciele výkonnosti na úrovni Európskej únie

3. STRATEGICKÁ VÍZIA

3.1.	Opis strategického spôsobu rozvoja siete a pokroku s cieľom úspešne reagovať na ciele výkonnosti a obchodné požiadavky

3.2.	Súlad so schémou výkonnosti

3.3.	Súlad s európskym akčným plánom ATM

4. STRATEGICKÉ CIELE

4.1.

Opis strategických cieľov siete:

—	vrátane aspektov spolupráce zúčastnených zainteresovaných subjektov vzhľadom na úlohy a zodpovednosti,

—	obsahujúci informácie o tom, ako strategické ciele reagujú na požiadavky,

—	obsahujúci informácie o tom, ako sa bude merať pokrok v dosahovaní týchto cieľov,

—	obsahujúci informácie o tom, ako strategické ciele ovplyvnia priemyselné odvetvie a ďalšie dotknuté oblasti.

5. PLÁNOVANIE VÝKONNOSTI

Základom plánu výkonnosti je táto štruktúra:

1. Úvod

1.1.	Opis situácie (rozsah plánu, zahrnuté funkcie atď.)

1.2.	Opis makroekonomického scenára na referenčné obdobie vrátane celkových predpokladov (predpoveď leteckej dopravy atď.)

1.3.	Opis výsledku porady so zainteresovanými stranami pri príprave plánu výkonnosti (hlavné otázky nastolené účastníkmi, a ak je to možné, dohodnuté kompromisy)

2. Ciele výkonnosti na úrovni manažéra siete

2.1.	Ciele výkonnosti v každej z relevantných kľúčových oblastí stanovené odkazom na každý relevantný kľúčový ukazovateľ výkonnosti na celé referenčné obdobie s ročnými hodnotami, ktoré sa použijú na účely monitorovania a motivovania

2.2.	Opis a vysvetlenie podielu cieľov výkonnosti manažéra siete na dosiahnutí cieľov výkonnosti celej Európskej únie a ich vplyvu na ne

3. Podiel každej funkcie

3.1.	Jednotlivé ciele výkonnosti každej funkcie (ATFM, ERND, kódy odpovedača SSR, frekvencie)

4. Vojenský rozmer

4.1.

Opis civilno-vojenského rozmeru plánu opisujúceho výkonnosť uplatňovania pružného využívania vzdušného priestoru s cieľom zvýšiť kapacitu s náležitým ohľadom na účinnosť vojenských operácií, a ak sa to považuje za vhodné, príslušné ukazovatele a ciele výkonnosti v súlade s ukazovateľmi a cieľmi plánu výkonnosti

5. Analýza citlivosti a porovnanie s predchádzajúcim plánom výkonnosti

5.1.	Citlivosť na vonkajšie predpoklady

5.2.	Porovnanie s predchádzajúcim plánom výkonnosti

6. Implementácia plánu výkonnosti

6.1.

Opis opatrení zavedených vnútroštátnymi orgánmi dohľadu na dosiahnutie cieľov výkonnosti, ako sú:

—	mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť vykonávanie činností na zaistenie bezpečnosti a obchodných plánov,

—	opatrenia na monitorovanie vykonávania plánov výkonnosti a podávanie správ vrátane spôsobu riešenia situácie v prípade nesplnenia cieľov počas referenčného obdobia.

6. STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE

6.1.

Opis krátko- a strednodobého plánovania:

—	priority pre každý zo strategických cieľov,

—	realizácia každého strategického cieľa vzhľadom na požadované zavedenie technológie, vplyv na architektúru, ľudské aspekty, príslušné náklady, prínosy, ako aj potrebné riadenie, zdroje a reguláciu,

—	potrebná účasť subjektov zainteresovaných na prevádzke v súvislosti s každým prvkom plánu vrátane ich úloh a zodpovedností,

—	dohodnutá miera zapojenia manažéra siete do podpory realizácie každého prvku plánu pre každú jednotlivú funkciu.

6.2.

Opis dlhodobého plánovania:

—	zámer dosiahnuť každý zo strategických cieľov vzhľadom na požadované technológie a aspekty výskumu a vývoja, vplyv na architektúru, ľudské aspekty, obchodné aspekty, potrebné riadenie a reguláciu, ako aj na súvisiace odôvodnenie týchto investícií z hľadiska bezpečnosti a ekonomiky,

—	potrebná účasť subjektov zainteresovaných na prevádzke v súvislosti s každým prvkom plánu vrátane ich úloh a zodpovedností.

7. POSÚDENIE RIZIKA

7.1.	Opis rizík spojených s realizáciou plánu

7.2.	Opis postupu monitorovania (vrátane potenciálneho odchýlenia od pôvodných cieľov)

8. ODPORÚČANIA

8.1.	Stanovenie opatrení, ktoré má prijať Únia a členské štáty na podporu realizácie plánu

PRÍLOHA V

VZOR PLÁNU PREVÁDZKY SIETE

Základom plánu prevádzky siete je táto všeobecná štruktúra (ktorá sa upraví na mieru rôznym jednotlivým funkciám a časovému horizontu plánu prevádzky siete, aby sa zohľadnila jeho priebežná povaha a časové obdobia troch až piatich rokov, jedného roka, jednej sezóny, jedného týždňa a jedného dňa):

1. ÚVOD

1.1.	Rozsah pôsobnosti plánu prevádzky siete (geografický rozsah a časové obdobie).

1.2.	Príprava plánu a overovací postup.

2. OPIS PLÁNU PREVÁDZKY SIETE, PREVÁDZKOVÝCH CIEĽOV A ÚLOH

—	vrátane aspektov spolupráce zúčastnených zainteresovaných subjektov z hľadiska úloh a zodpovedností,

—	obsahujúci informácie o tom, ako sa ciele a úlohy prevádzky zohľadnia v taktických, predtaktických, krátkodobých a strednodobých etapách plánu prevádzky siete, a informácie o ďalších cieľoch výkonnosti stanovených v rámci nariadenia o výkonnosti,

—	s uvedením priorít a potrebných zdrojov na obdobie plánovania,

—	obsahujúci vplyv na sektor ATM a ďalšie dotknuté oblasti.

3. CELKOVÝ PROCES PLÁNOVANIA PREVÁDZKY SIETE

—	opis celkového procesu plánovania prevádzky siete,

—	opis strategického spôsobu, akým sa plán prevádzky siete bude vyvíjať a pokračovať smerom k úspešnému splneniu požiadaviek na výkonnosť prevádzky a ďalších cieľov výkonnosti stanovených v nariadení o výkonnosti,

—	opis použitých prostriedkov a údajov.

4. CELKOVÝ KONTEXT A PREVÁDZKOVÉ POŽIADAVKY

4.1.	Súhrnný opis prevádzkovej výkonnosti siete v minulosti.

4.2.	Problémy a príležitosti týkajúce sa časového obdobia plánu.

4.3.

Predpovede prevádzky v sieti v súlade s dodatkami 1 a 2 vrátane:

—	predpovede pre sieť,

—	predpovede poskytovateľov letových navigačných služieb, funkčného bloku vzdušného priestoru a ACC,

—	predpovede hlavných letísk,

—	analýzy predpovede objemu leteckej dopravy vrátane niekoľkých scenárov,

—	analýzy vplyvu mimoriadnych udalostí.

4.4.

Požiadavky na výkonnosť prevádzky siete vrátane:

—	celkových požiadaviek na kapacitu siete,

—	požiadaviek na kapacity poskytovateľov letových navigačných služieb, funkčného bloku vzdušného priestoru a ACC,

—	kapacity letísk,

—	analýzy požiadaviek na kapacitu,

—	celkových požiadaviek na prostredie siete a efektívnosť letov,

—	celkových požiadavky na bezpečnosť siete,

—	požiadaviek v prípade nepredvídaných udalostí a kontinuity služieb, ktoré majú vplyv na sieť.

4.5.	Prevádzkové potreby vyjadrené rôznymi zainteresovanými subjektmi vrátane vojenských orgánov.

5. PLÁNY SKVALITNENIA PREVÁDZKOVEJ VÝKONNOSTI SIETE A OPATRENIA NA ÚROVNI SIETE

—	opis plánov a opatrení, ktorých realizácia sa očakáva na úrovni siete, vrátane vzdušného priestoru, obmedzených zdrojov a ATFM,

—	opis podielu každého plánu a opatrenia na prevádzkovej výkonnosti.

6. PLÁNY SKVALITNENIA PREVÁDZKOVEJ VÝKONNOSTI SIETE A OPATRENIA NA MIESTNEJ ÚROVNI

—	vrátane opisu každého plánu a opatrenia, ktorých realizácia sa očakáva na miestnej úrovni,

—	opis podielu každého plánu a opatrenia na prevádzkovej výkonnosti,

—	opis vzťahov s tretími krajinami a práce týkajúcej sa ICAO.

7. MIMORIADNE UDALOSTI

—	prehľad mimoriadnych udalostí s výrazným vplyvom na ATM,

—	jednotlivé mimoriadne udalosti a ich zvládnutie z hľadiska siete,

—	významné vojenské cvičenia.

8. POŽIADAVKY VOJENSKÝCH ORGÁNOV NA VZDUŠNÝ PRIESTOR

8.1.

Vojenskí poskytovatelia služieb ATM zodpovední za oblasti rezervovaného alebo oddeleného vzdušného priestoru si vymieňajú s manažérom siete prostredníctvom príslušného útvaru manažmentu vzdušného priestoru tieto informácie podľa vnútroštátnych pravidiel:

—	dostupnosť vzdušného priestoru: štandardné dni/časové obdobia dostupnosti rezervovaného vzdušného priestoru,

—	žiadosti ad hoc o neplánované použitie rezervovaného vzdušného priestoru,

—	uvoľnenie rezervovaného vzdušného priestoru na civilné používanie, ak rezervácia nie je potrebná, s čo najskorším oznámením.

9. KONSOLIDOVANÁ PREDPOVEĎ A ANALÝZA PREVÁDZKOVEJ VÝKONNOSTI SIETE

—	predpovede a ciele v súvislosti s meškaním a kapacitou siete, poskytovateľov letových navigačných služieb, funkčného bloku vzdušného priestoru a ACC ATM,

—	prevádzkový výkon letiska,

—	predpoveď a cieľ výkonnosti prostredia siete a efektívnosti letov,

—	vplyv mimoriadnych udalostí,

—	analýza cieľov a predpovede prevádzkovej výkonnosti.

10. IDENTIFIKÁCIA PROBLÉMOVÝCH OBLASTÍ PREVÁDZKY A ZMIERŇUJÚCE RIEŠENIA NA ÚROVNI SIETE A NA MIESTNEJ ÚROVNI:

—	identifikácia prevádzkových (bezpečnosť, kapacita, efektívnosť letov) problémových oblasti a potenciálnych problémov, ich príčiny a dohodnuté riešenia alebo zmierňujúce opatrenia vrátane možností na vyrovnanie dopytu a kapacity (DCB).

Dodatok 1

Oblastné strediská riadenia (ACC)

V pláne prevádzky siete sa uvádza podrobný opis ACC podľa ACC vo všetkých oblastiach s opisom ich plánovaných opatrení na zlepšenie prevádzky, vyhliadok na dané obdobie, predpoveď leteckej dopravy, cieľ a predpoveď meškaní, mimoriadne podujatia, ktoré môžu ovplyvniť prevádzku a operatívne kontaktné údaje.

Manažér siete pre každé ACC uvedie:

—	predpoveď leteckej dopravy,

—	analýzu aktuálnej prevádzkovej výkonnosti,

—	kvantifikované vyhodnotenie dosiahnutej kapacity (základná kapacita),

—	kvantifikované vyhodnotenie požadovanej kapacity v prípade rôznych scenárov vývoja objemu leteckej dopravy (profil požadovanej kapacity),

—	kvantifikované vyhodnotenie plánovaných opatrení na zlepšenie prevádzky na úrovni ACC podľa dohody s poskytovateľmi letových navigačných služieb,

—	cieľ a predpoveď v oblasti meškaní,

—	analýzu očakávanej prevádzkovej výkonnosti (bezpečnosť, kapacita, životné prostredie).

Každý poskytovateľ letových navigačných služieb poskytuje manažérovi siete tieto informácie, ktoré sa uvádzajú v jednotlivých opisoch ACC:

—	miestny cieľ v oblasti meškania,

—	posúdenie/potvrdenie predpovede v oblasti leteckej dopravy s prihliadnutím na miestne znalosti,

—	počet dostupných sektorov, schému konfigurácie/otvorenia sektora na sezónu/deň v týždni/dennú dobu,

—	hodnoty kapacity/monitorovania každého objemu sektora/objemu dopravy v schéme konfigurácie/otvorenia,

—	plánované alebo známe mimoriadne udalosti vrátane dátumov/časov a súvisiaci vplyv na prevádzkovú výkonnosť,

—	podrobnosti o plánovaných opatreniach na zlepšenie prevádzky, plán ich realizácie a súvisiaci negatívny/pozitívny vplyv na kapacitu a/alebo účinnosť,

—	podrobnosti o navrhovaných a potvrdených zmenách štruktúry a využívania vzdušného priestoru,

—	dodatočné opatrenia podľa dohody s manažérom siete,

—	kontaktné údaje prevádzky ACC.

Dodatok 2

Letiská

V pláne prevádzky siete sa uvádza podrobný prehľad hlavných európskych letísk vo všetkých oblastiach s opisom ich plánovaných opatrení na zlepšenie prevádzky, vyhliadok na dané obdobie, predpoveďou objemu leteckej dopravy a meškaní, významnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvniť dopravu, a operatívnymi kontaktnými údajmi.

Manažér siete pre každé hlavné letisko uvedie:

—	predpoveď leteckej dopravy,

—	analýzu očakávanej prevádzkovej výkonnosti (bezpečnosť, kapacita, životné prostredie).

Každé letisko zahrnuté do plánu prevádzky siete poskytuje manažérovi siete tieto informácie, ktoré sa uvedú v opise jednotlivých letísk:

—	posúdenie/potvrdenie predpovede v oblasti leteckej dopravy s prihliadnutím na miestne znalosti,

—	kapacita vzletových a pristávacích dráh pri každej konfigurácii, aktuálne a predpokladané prílety a odlety,

—	špecifikácia prípadnej kapacity a trvania nočnej doby,

—	podrobnosti o plánovaných opatreniach na zlepšenie prevádzky, plán ich realizácie a súvisiaci negatívny/pozitívny vplyv na kapacitu a/alebo účinnosť,

—	plánované alebo známe mimoriadne udalosti vrátane dátumov/časov a súvisiaci vplyv na prevádzkovú výkonnosť,

—	ďalšie aktivátory plánovanej kapacity,

—	dodatočné opatrenia podľa dohody s manažérom siete.

PRÍLOHA VI

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA FUNKCIE SIETE

1. ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA

Manažér siete zriadi a riadi svoju organizáciu podľa štruktúry, ktorá podporuje bezpečnosť funkcií siete.

V organizačnej štruktúre sa uvedú:

a)	právomoci, povinnosti a zodpovednosti menovaných zamestnancov, najmä riadiacich pracovníkov, ktorí vykonávajú funkcie súvisiace s bezpečnosťou, kvalitou, ochranou, finančnými prostriedkami a ľudskými zdrojmi;

b)	vzťahy a hierarchické prepojenia medzi jednotlivými časťami a postupmi organizácie.

2. BEZPEČNOSŤ

Manažér siete disponuje systémom riadenia bezpečnosti zahŕňajúcim všetky funkcie siete, ktoré vykonáva v súlade s týmito zásadami. Musí:

a)	opísať celkovú filozofiu a zásady organizácie (ďalej len „stratégia“) s prihliadnutím na bezpečnosť a spôsobom, ktorý čo najlepšie spĺňa potreby príslušných zainteresovaných subjektov;

zriadiť funkciu monitorovania súladu obsahujúcu postupy, ktoré slúžia na overenie vykonávania všetkých funkcií v súlade s uplatniteľnými požiadavkami, normami a postupmi. Monitorovanie súladu zahŕňa systém reakcií na zistenia adresovaných zodpovedným riadiacim pracovníkom s cieľom zabezpečiť v prípade potreby účinnú a včasnú realizáciu nápravných opatrení;

c)	poskytovať dôkazy o fungovaní systému riadenia prostredníctvom príručiek a monitorovacích dokumentov;

d)	vymenovať zástupcov manažmentu poverených sledovaním súladu s postupmi a ich adekvátnosti s cieľom zabezpečiť bezpečné a účinné prevádzkové postupy;

e)	vykonávať kontroly zavedeného systému riadenia a prípadne aj nápravné opatrenia;

riadiť bezpečnosť všetkých pridelených funkcií siete. Pri vykonávaní tejto úlohy zriadi formálne rozhrania so všetkými príslušnými zainteresovanými subjektmi s cieľom identifikovať riziká pre leteckú bezpečnosť súvisiace s jeho činnosťami, vyhodnocovať ich a príslušným spôsobom riadiť súvisiace riziká;

g)	zahŕňať postupy riadenia bezpečnosti pri zavádzaní nových alebo pri zmene existujúcich funkčných systémov.

3. BEZPEČNOSTNÁ OCHRANA

Manažér siete disponuje systémom riadenia bezpečnostnej ochrany zahŕňajúcim všetky funkcie siete, ktoré vykonáva v súlade s týmito zásadami. Musí:

a)	zabezpečovať bezpečnostnú ochranu svojich zariadení a pracovníkov a zabraňovať neoprávneným zásahom, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť funkcií siete, ktoré riadi;

b)	zaisťovať bezpečnostnú ochranu prevádzkových údajov, ktoré prijíma, tvorí alebo inak používa, tak aby prístup k nim mali vyhradený len oprávnené osoby;

c)	vymedziť postupy súvisiace s posudzovaním bezpečnostného rizika a jeho zmierňovaním, monitorovaním bezpečnostnej ochrany a jej zlepšovaním, preskúmaním bezpečnostnej ochrany a šírením poznatkov;

d)	vymedziť prostriedky určené na zistenie nedostatkov v bezpečnostnej ochrane a na varovanie pracovníkov vhodnými výstražnými signálmi;

e)	vymedziť prostriedky na obmedzenie účinkov narušenia bezpečnostnej ochrany a na zistenie nápravných opatrení a postupov na zmiernenie účinkov s cieľom zabrániť ich opätovnému výskytu.

4. PREVÁDZKOVÉ PRÍRUČKY

Manažér siete vytvára a aktualizuje prevádzkové príručky týkajúce sa jeho činností, ktoré môže využívať prevádzkový personál a ktoré slúžia na jeho usmerňovanie. Manažér siete zabezpečí, aby:

a)	prevádzkové príručky obsahovali pokyny a informácie, ktoré prevádzkový personál potrebuje na výkon svojich povinností;

b)	príslušný personál mal prístup k náležitým častiam prevádzkových príručiek;

c)	bolo zabezpečené urýchlené informovanie prevádzkového personálu o zmenách a doplneniach v prevádzkovej príručke, ktoré sa týkajú jeho povinností, ako aj o nadobudnutí ich účinnosti.

5. POŽIADAVKY NA PERSONÁL

Manažér siete zamestnáva náležite kvalifikovaných pracovníkov s cieľom zabezpečiť, aby sa pridelené funkcie siete vykonávali bezpečným, efektívnym, nerušeným a udržateľným spôsobom. V tomto kontexte vytvára stratégie odbornej prípravy personálu.

6. POHOTOVOSTNÉ PLÁNY

Manažér siete vytvára pohotovostné plány pre všetky funkcie poskytované v prípade udalostí, ktorých dôsledkom je výrazné zhoršenie alebo prerušenie jeho prevádzky.

7. POŽIADAVKY NA PODÁVANIE SPRÁV

V súlade s článkom 20 manažér siete predkladá výročnú správu o svojej činnosti. V tejto správe sa uvádza prevádzková výkonnosť, ako aj hlavné činnosti a vývoj najmä v oblasti bezpečnosti.

Výročná správa musí obsahovať aspoň:

—	posúdenie výkonnosti funkcií siete, ktoré manažér siete riadi,

—	výkonnosť v porovnaní s cieľmi výkonnosti ustanovenými v strategickom pláne siete, ako aj porovnanie skutočnej výkonnosti s plánom prevádzky siete pomocou ukazovateľov obsiahnutých v pláne prevádzky siete,

—	vysvetlenie rozdielov v porovnaní s cieľmi a identifikáciu opatrení na odstránenie všetkých nedostatkov počas referenčného obdobia uvedeného v článku 11 nariadenia (ES) č. 549/2004,

—	vývoj v prevádzke a infraštruktúre,

—	informácie o priebehu formálnej konzultácie s používateľmi a zainteresovanými subjektmi,

—	informácie o politike v oblasti ľudských zdrojov.

8. PRACOVNÉ METÓDY A PREVÁDZKOVÉ POSTUPY

Manažér siete musí byť schopný preukázať, že jeho pracovné metódy a prevádzkové postupy dodržiavajú ostatné právne predpisy Únie, a najmä nariadenie (EÚ) č. 255/2010.