29.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/1

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 30. septembra 2010 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“).

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného 16. augusta 2010 Obranným výborom odvetvia bezšvových rúr z nehrdzavejúcej ocele v Európskej únii (ďalej len „obranný výbor“) v mene dvoch skupín výrobcov z Únie (ďalej len „navrhovatelia“), ktorí predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej výroby bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľovi, iným známym výrobcom z Únie, známym vyvážajúcim výrobcom a zástupcom ČĽR, známym dovozcom, dodávateľom a používateľom, ako aj ich združeniam. Komisia informovala aj výrobcov v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“), o ktorých sa uvažovalo ako o možnej analogickej krajine. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a ktoré preukázali, že by malo z osobitných dôvodov dôjsť k ich vypočutiu, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov, neprepojených dovozcov a výrobcov v Únii sa v oznámení o začatí konania počítalo s výberom vzorky na stanovenie dumpingu a ujmy podľa článku 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky, a v prípade, že je potrebná, vzorku vybrať, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a výrobcov z Únie, aby sa jej prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej so skúmaným výrobkom za obdobie prešetrovania od 1. júla 2009 do 30. júna 2010, ako sa stanovuje v oznámení o začatí konania. Konzultovalo sa aj s orgánmi ČĽR.

(6)

V súlade s článkom 17 základného nariadenia sa na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu vybrala vzorka z 31 prihlásených čínskych vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorú by bolo možné v stanovenom čase náležite prešetriť. Vybranú vzorku tvorili tri spoločnosti (skupiny spoločností) predstavujúce 25 % celkového dovozu zaznamenaného Eurostatom počas OP a viac ako 38 % celkového objemu spolupracujúcich vývozcov v OP. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie s príslušnými stranami a čínskymi orgánmi, ktoré však nevyjadrili žiadne námietky voči navrhovanej vzorke.

(7)

Z počtu 21 výrobcov z Únie, ktorých Komisia kontaktovala, jedenásť poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Na základe informácií od týchto spolupracujúcich výrobcov z Únie Komisia vybrala vzorku dvoch skupín zastupujúcich piatich výrobcov z Únie. Vzorka bola vybraná na základe objemu predaja a výroby. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 48 % celkového predaja EÚ všetkých výrobcov z Únie a 80 % výrobcov, ktorí sa prihlásili.

(8)

Z počtu 62 neprepojených dovozcov, ktorých Komisia kontaktovala, iba päť spoločností odpovedalo na otázky výberu vzorky v stanovenej lehote. Preto sa dospelo k záveru, že výber vzorky nie je potrebný a všetkým týmto spoločnostiam Komisia poslala dotazníky. Nakoniec iba dvaja dovozcovia vyplnili dotazník a v plnej miere spolupracovali pri prešetrovaní.

(9)

V snahe umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky, aby v prípade záujmu predložili žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Všetky skupiny vyvážajúcich výrobcov požiadali v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia o THZ alebo o IZ, ak by z prešetrovania vyplynulo, že nespĺňajú podmienky pre THZ.

(10)

Tri spoločnosti (skupiny spoločností) požiadali o individuálne preskúmanie. Preskúmanie týchto žiadostí v dočasnej fáze nebolo možné uskutočniť v dostupnom časovom rámci. Rozhodnutie o tom, či sa vyhovie žiadosti niektorej z týchto spoločností o individuálne preskúmanie, sa prijme v konečnej fáze.

(11)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení týkajúcich sa THZ príslušným vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky, ako aj výrobcom z Únie zaradeným do vzorky.

(12)

Vyplnené dotazníky odovzdali vyvážajúci výrobcovia v ČĽR zaradení do vzorky, všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, dvaja neprepojení dovozcovia z Únie a jeden používateľ.

(13)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely analýzy THZ alebo IZ a na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

—

Changshu Walsin Specialty Steel Co., Ltd., Haiyu Town, Changshu City a spoločnosti prepojené s touto spoločnosťou: Shanghai Baihe Walsin Lihwa Specialty Steel Products Co., Ltd., Baihe Town, Qingpu District, Shanghai; Yantai Jin Cheng Precision Wire Rod Co., Ltd., ETDZ Yantai City, Shandong Province; Yantai Dazhong Recycling Resource Co., Ltd., ETDZ Yantai City, Shandong Province;

—

Shanghai Jinchang Stainless Steel Tube Manufacturing Co., Ltd., Situan Town, Fengxian District, Shanghai a spoločnosti prepojené s touto spoločnosťou: Shanghai Jinchang International Trade Co., Ltd., Situan Town, Fengxian District, Shanghai; Shanghai Jinchang international trading Chongqing Co., Ltd., Jieshi Town, Banan District, Chongqing;

—

Wenzhou Jiangnan Steel Pipe Manufacturing Co., Ltd.,Yongzhong, Longwan district, Wenzhou.

—

Salzgitter Mannesmann Stainless Tubes Headquarters; Mülheim an der Ruhr, Nemecko;

—

Salzgitter Mannesmann Stainless Tubes Deutschland; Remscheid, Nemecko;

—

Tubacex Tubos Inoxidables, S.A., Llodio, Španielsko.

—

PEXCO, Scranton, Pensylvánia;

—

Salem Tube, Greenville, Pensylvánia;

—

Salzgitter Mannesmann Stainless Tubes USA, Houston, Texas;

—

Sandvik Materials Technology, Scranton, Pensylvánia.

(14)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja významného z hľadiska hodnotenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2006 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(15)

Príslušným výrobkom podľa opisu v oznámení o začatí konania sú určité bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele, iné ako s pripojeným príslušenstvom (fitingy), vhodné na vedenie plynov alebo kvapalín, určené na použitie v civilných lietadlách, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 7304 11 00, 7304 22 00, 7304 24 00, ex 7304 41 00, 7304 49 10, ex 7304 49 93, ex 7304 49 95, ex 7304 49 99 a ex 7304 90 00 (ďalej len „príslušný výrobok“). Patria sem aj nedokončené „duté výrobky“, hotové výrobky upravené za tepla a hotové výrobky upravené za studena.

(16)

Vo výrobnom procese sa zvyčajne ako surovina využívajú valce („predvalky“) z nehrdzavejúcej ocele. V prvom kroku výrobného procesu sa vyrába nedokončený „dutý výrobok“ pomocou vytláčacieho lisu alebo prerážaním za tepla. Následne sa dutý výrobok môže prvýkrát spracovať v procese tepelnej úpravy, ktorého výsledkom je rúra upravená za tepla, ktorá sa ďalej spracúva v procese úpravy za studena (proces pilgerovej úpravy za studena) alebo v procese ťahania za studena, ktorého výsledkom je rúra upravená za studena. Všetky typy výrobkov (duté výrobky, rúry upravené za tepla a rúry upravené za studena) majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné druhy použitia.

(17)

Bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele sa používajú hlavne v týchto odvetviach: v chemickom a petrochemickom priemysle, vo výrobe hnojív, výrobe elektrickej energie, v stavebníctve a staviteľstve, vo farmakológii a medicínskych technológiách, v biotechnológii, úprave vody a spaľovaní odpadu, prieskume a ťažbe ropy a zemného plynu, spracovaní uhlia a zemného plynu, spracovaní potravín.

(18)

Jeden výrobca z Únie, ktorý ďalej spracúva bezšvové rúrky z nehrdzavejúcej ocele, tvrdil, že ak by sa mali uložiť opatrenia, číselný znak KN 7304 49 10 by sa mal vyňať z ich rozsahu, pretože sa vzťahuje iba na nedokončené duté výrobky používané iba na ďalšie spracovanie. Prešetrovaním sa však dokázalo, že dodávatelia z Únie aj čínski dodávatelia tohto výrobcu z Únie tovar, ktorý tomuto výrobcovi predávali, vykazovali ako tovar vyrobený úpravou za tepla alebo úpravou za studena.

(19)

Deklarácia týchto výrobkov ako „neopracovaných dutých výrobkov, určených výlučne na použitie vo výrobe rúr a rúrok s odlišným prierezom a hrúbkou steny“ sa skutočne vzťahuje na tovar, ktorý nemusí mať nevyhnutne odlišné fyzikálne vlastnosti, má jednoducho iba odlišné použitie. Komisia dospela k predbežnému záveru, že neexistujú dôvody, pre ktoré by sa „neopracované duté výrobky“ mali vyňať z definície výrobku.

(20)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a určité bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele predávané na domácom trhu v ČĽR, ako aj určité bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele predávané v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitie. Preto sa v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia predbežne považujú za podobné výrobky.

(21)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku v prípade tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(22)

Tieto kritériá sa v krátkosti a súhrnne a len na pripomenutie uvádzajú ďalej:

(23)

Pri tomto prešetrovaní požiadali o trhovohospodárske zaobchádzanie („THZ“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia všetci traja vyvážajúci výrobcovia alebo skupiny výrobcov zaradené do vzorky a v stanovenej lehote vyplnili formulár žiadosti o THZ.

(24)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, zaradených do vzorky, v ČĽR nesplnil požiadavky kritérií stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto im THZ nemôže byť udelené.

(25)

Žiadna zo spoločností nespĺňa požiadavky kritéria 1 z dôvodu zasahovania štátu do rozhodnutí týkajúcich sa nadobudnutia základnej suroviny (najmä predvalkov, ingotov a tyčí s kruhovým prierezom z nehrdzavejúcej ocele). Tieto suroviny predstavujú viac ako 50 % výrobných nákladov príslušného výrobku (bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele). Z toho vyplýva, že tieto suroviny sú zďaleka najväčším vstupom vo výrobe príslušného výrobku.

(26)

Čínsky štát má najvýznamnejšiu úlohu pri stanovení cien surovín na výrobu bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele a na trhu neustále zasahuje týmito nástrojmi: vývoznou daňou a žiadnym rabatom na DPH. Po prvé, základné suroviny na výrobu bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele, podliehajú 15 % vývoznej dani od 1. januára 2008. Po druhé, štát nevracia DPH z vývozu týchto surovín.

(27)

Spoločnosti zaradené do vzorky si základné suroviny na výrobu bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele obstarávajú na čínskom domácom trhu. Prešetrením sa zistilo, že v priemere a v závislosti od triedy ocele sú čínske ceny surovín zhruba o 30 % nižšie ako ceny na svetových trhoch (USA alebo EÚ).

(28)

Keďže ČĽR musí väčšinu svojej železnej rudy dovážať za medzinárodné trhové ceny, je zrejmé, že nevyužíva prirodzenú porovnateľnú výhodu, ktorá by vysvetľovala nízke ceny základných surovín na čínskom domácom trhu. Zároveň však už niekoľko rokov rôzne štúdie poukazujú na významné zasahovanie štátu v tomto sektore. (3) V týchto správach sa uvádza, že čínska vláda identifikovala 14 „kľúčových“ odvetví a sedem „pilierových“ odvetví. Primárni následní používatelia špeciálnej ocele sa nachádzajú v siedmich „pilierových“ odvetviach, ktoré čínska vláda podporuje svojimi priemyselnými politikami. (4) Negatívny vplyv vývozných daní a čiastočných rabatov na DPH zdôraznili aj prieskumy obchodnej politiky uskutočnené Svetovou obchodnou organizáciou týkajúce sa obchodných politík a postupov ČĽR. (5)

(29)

Ako sa uvádza v prieskumoch obchodnej politiky uskutočnených Svetovou obchodnou organizáciou, vývozné dane a rabaty na DPH sú politické nástroje, ktorých použitie znižuje objemy vývozu príslušných surovín, spôsobuje presmerovanie dodávok na domáci trh a vedie k tlaku na znižovanie domácich cien týchto výrobkov. (6) Týmto prešetrením sa skutočne zistil významný cenový rozdiel medzi domácimi a svetovými cenami. Tento rozdiel predstavuje skrytú pomoc domácim nadväzujúcim výrobným odvetviam, a tak im poskytuje konkurenčnú výhodu. Toto tvrdenie ďalej podporuje skutočnosť, že sa za vývoz príslušného výrobku (bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele) nevyberá žiadna vývozná daň a pritom sa využíva rabat na DPH.

(30)

Týmto prešetrovaním, ktorým sa zistilo rôzne použitie vývozných daní a rabatov na DPH pre dodávateľské aj nadväzujúce výrobné odvetvia, sa dokázalo zasahovanie štátu, ktoré vyplýva z významného cenového rozdielu surovín z nehrdzavejúcej ocele (najmä predvalkov, ingotov a tyčí s kruhovým prierezom z nehrdzavejúcej ocele) na čínskom trhu a na svetových trhoch.

(31)

Vzhľadom na cenový rozdiel medzi čínskym domácim trhom a svetovými trhmi a pri neexistencii štátneho zasahovania by domáci výrobcovia uvedených surovín pravdepodobne vyvážali svoje výrobky na trhy s vyššími cenami, na ktorých by mohli dosiahnuť vyšší zisk. Čínske colné štatistiky skutočne potvrdzujú, že prakticky neexistuje žiadny vývoz predvalkov z nehrdzavejúcej ocele z ČĽR do sveta. V roku 2009 vývoz ingotov z nehrdzavejúcej ocele a iných primárnych foriem nehrdzavejúcej ocele predstavoval menej ako 2 tony a v roku 2010 menej ako 5 ton. Toto je ďalší argument dokazujúci zasahovanie štátu na trhu so surovinami.

(32)

Tieto čínske praktiky sa musia považovať za základný faktor zasahovania štátu do rozhodnutí firiem týkajúcich sa surovín. Súčasný čínsky systém vysokých vývozných ciel a nevracania DPH z vývozu surovín v podstate viedol k situácii, že ceny čínskych surovín sú stále výsledkom zasahovania štátu a je vysoko pravdepodobné, že aj v budúcnosti budú ďalej poskytovať podporu čínskym výrobcom bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele.

(33)

Ďalej v súvislosti s kritériom 1 jedna zo spoločností vo svojich informáciách doručených na účely výberu vzorky a vo svojej žiadosti o THZ neuviedla dvoch prepojených dodávateľov surovín. Spoločnosť tvrdila, že títo dodávatelia dodávajú malé množstvá, a preto skutočnosť, že ich neuviedla, by nemohla mať a nemala podstatný vplyv na výsledok prešetrovania. Je potrebné uviesť, že Komisia musí v prvom rade získať kompletný obraz o všetkých spoločnostiach skupiny zapojenej do výroby alebo predaja príslušného výrobku, bez ohľadu na veľkosť týchto spoločností alebo ich predaja. Ďalej je potrebné uviesť, že dodávky surovín sú značne fragmentované, rozptýlené medzi viacerých malých dodávateľov. Komisia dospela k záveru, že spoločnosť, bez ohľadu na narušenie hlavných vstupných informácií, ako sa uvádza vyššie, nedokázala, že jej obchodné rozhodnutia boli prijaté ako odozvy na signály trhu bez podstatného zasahovania štátu a že jej náklady zodpovedali trhovým hodnotám.

(34)

Popri kritériu 1 niektoré spoločnosti nepreukázali ani splnenie kritéria 2 a kritéria 3. Dve spoločnosti nepreukázali, že mali prehľadný súbor účtovných záznamov, ktorý by prešiel nezávislým auditom podľa medzinárodných účtovných štandardov. V prípade jednej spoločnosti sa v audítorskej správe neuvádzali nezrovnalosti vo finančných záznamoch. Druhá spoločnosť nepredložila finančné výkazy za niektoré roky svojej prevádzky.

(35)

Napokon, jedna spoločnosť získala úvery od bánk vo vlastníctve štátu s preferenčnými sadzbami, ktoré boli výrazne nižšie ako trhové sadzby. To dokazuje, že výrobné náklady a finančná situácia podliehajú významnému narušeniu, ktoré sa prenieslo z netrhového hospodárskeho systému.

(36)

Po zverejnení zistení o THZ zástupcovia výrobného odvetvia Únie a príslušní traja vyvážajúci výrobcovia (skupiny výrobcov), zaradení do vzorky, doručili svoje pripomienky.

(37)

Jedna spoločnosť tvrdila, že rozhodnutie Komisie zamietnuť THZ bolo ovplyvnené a teda aj zaujaté v dôsledku výpočtu dumpingového rozpätia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že určenie THZ predchádza všetkým výpočtom dumpingu a overovaniu, ktoré sa vykonalo výlučne v súvislosti s údajmi týkajúcimi sa určenia THZ. Toto tvrdenie je preto nepodložené.

(38)

Jedna spoločnosť tvrdila, že sa nepožadovalo, aby sa predložili žiadosti o THZ pre prepojených dodávateľov surovín. Toto tvrdenie sa musí zamietnuť. V oznámení o začatí konania sa jasne uvádzalo, že Komisii sa musia poskytnúť názvy a presný opis činností všetkých prepojených spoločností, ktoré sú zapojené do výroby a/alebo predaja (na vývoz a/alebo na domácom trhu) výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

(39)

Táto spoločnosť ďalej tvrdila, že narušenie trhu so surovinami nebolo významné, pretože 17,5 % surovín sa dováža od neprepojených medzinárodných dodávateľov a zvyšok sa nakupuje hlavne od prepojených spoločností. Informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, dokazujú, že približne 30 % surovín sa nakupuje miestne a zvyšok sa dováža najmä od prepojených dodávateľov. V tejto súvislosti treba poznamenať, že transferové ceny od prepojených dodávateľov sa obvykle nepovažujú za spoľahlivé informácie. Celkovo sú nákupné ceny surovín spoločnosti od nezávislých dodávateľov výrazne nižšie ako ceny v EÚ alebo USA v prípade iných prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(40)

Jedna spoločnosť napadla postup Komisie pri výpočte cenového rozdielu medzi cenami surovín na čínskom domácom trhu a na svetových trhoch. Komisia po overení potvrdzuje platnosť tohto výpočtu. Spoločnosť konkrétne nezohľadnila príplatky za zliatinu, ktoré uplatňujú dodávatelia z USA a EÚ. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(41)

Jedna spoločnosť ďalej tvrdila, že nezrovnalosti medzi vyhlásením o dani z príjmu a finančným výkazom boli normálne, neboli významné, a preto nemala povinnosť vysvetliť ich v poznámkach k finančnému výkazu. Následne to nemalo ovplyvniť rozhodnutie Komisie. Komisia poznamenáva, že nezrovnalosti týkajúce sa ročného zisku sa blížia k sume 30 miliónov RMB, a preto sa mali považovať za významné a vysvetliť v poznámkach k finančnému výkazu.

(42)

Ďalšie tvrdenie sa týkalo údajného porušenia Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a základného antisubvenčného nariadenia EÚ. (7) Spoločnosť uviedla, že odmietnutie žiadosti o THZ na základe toho, že spoločnosti môžu dostávať subvencie, má za následok penalizovanie vývozcu za subvencie, posúdené ako nezákonné, bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Toto tvrdenie sa musí zamietnuť. Žiadosti o THZ neboli zamietnuté na základe možných subvencií, ale na základe osobitných dôvodov stanovených vo vyššie uvedených odôvodneniach, ako aj vo zverejnených podrobných dokumentoch týkajúcich sa THZ, ktoré Komisia poslala zúčastneným stranám. Hlavným dôvodom zamietnutia THZ bolo zistené narušenie trhu so surovinami. Ďalej by sa malo zdôrazniť, že napríklad skutočnosť, že spoločnosti získali úvery od bánk vo vlastníctve štátu s preferenčnými sadzbami, výrazne nižšími ako trhové sadzby, jasne dokazuje prenos z predchádzajúceho netrhového hospodárstva.

(43)

Na záver treba skonštatovať, že žiadna z prijatých pripomienok nezmenila zistenia týkajúce sa určenia THZ.

(44)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, prípadne stanoví clo pre celú krajinu s výnimkou prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(45)

Tri vyššie uvedené spoločnosti (skupiny spoločností) zaradené do vzorky, ktorým Komisia zamietla THZ, požiadali aj o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“). Predbežne sa zistilo, že všetky tri spoločnosti (skupiny spoločností) zaradené do vzorky splnili podmienky článku 9 ods. 5 základného nariadenia a na základe toho im mohlo byť udelené IZ.

(46)

V súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(47)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že plánuje použiť USA ako analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR. Jedna zúčastnená strana tvrdila, že lepším analogickým trhom je India, pre úroveň rozvoja podobnú ČĽR. Komisii sa nepodarilo zabezpečiť spoluprácu indických výrobcov. Spočiatku sa zdalo, že USA sú vhodnou krajinou, vzhľadom na ich otvorenosť pre dovoznú hospodársku súťaž (colné tarify vo výške 0 % v porovnaní s výškou 10 % v Indii) a pomerne dobrú úroveň hospodárskej súťaže na domácom trhu s 15 až 20 výrobcami z USA.

(48)

Na základe vyplnených dotazníkov a overovacej návštevy sa však zistilo, že USA nemajú vhodný trh ako analogická krajina. Všetci spolupracujúci výrobcovia v USA sa spoliehajú na dovoz základných surovín a hotových výrobkov od svojich materských spoločností v EÚ a v USA vykonávajú obmedzenú výrobnú činnosť, najmä v reakcii na zvláštne alebo časovo kritické objednávky. Objem výroby spolupracujúcich výrobcov v USA je v skutočnosti iba zlomkom objemu výroby ich európskych materských výrobcov. Najdôležitejšie však je, že spolupracujúci výrobcovia v USA majú vysoké náklady na spracovanie pre ich osobitné výrobné podmienky. Tieto náklady sa premietajú do vysokých domácich cien na trhu v USA.

(49)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota stanovuje na základe ceny alebo vytvorenej normálnej hodnoty v trhovom hospodárstve tretej krajiny alebo na základe vývozných cien pri vývoze z takejto krajiny do iných krajín vrátane EÚ. Keďže normálnu hodnotu nebolo možné stanoviť na základe cien alebo vytvorených hodnôt v USA z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odôvodnení, preskúmala sa druhá metóda. Z dôvodov uvedených ďalej však ani táto metóda nie je vhodná pre tento prípad. Tak ako domáce predajné ceny v USA aj vývozné ceny v USA sú ovplyvnené vysokými výrobnými nákladmi a skutočnosťou, že objemy vývozu sú obmedzené, t. j. menej ako 2 % čínskeho vývozu do EÚ. Zároveň sa zdalo, že časť vývozu je určená prepojeným spoločnostiam, a preto tento vývoz nie je spoľahlivý na účely určenia normálnej hodnoty.

(50)

Ako alternatíva k dvom vyššie uvedeným metódam sa v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia stanovuje, že normálna hodnota sa môže stanoviť na akomkoľvek inom odôvodnenom základe, vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej v Únii za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primeraný zisk. V tomto prípade sa dočasne použila táto metóda, keďže prešetrovaním sa v tejto fáze zistilo, že USA nie sú vhodnou analogickou krajinou.

(51)

Pre typy výrobkov, ktoré vyvážajú čínski vyvážajúci výrobcovia (skupiny vyvážajúcich výrobcov) zaradení do vzorky, v prípade ktorých výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nezaznamenali žiadny predaj, Komisia predbežne použila ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii za podobný výrobok, v prípade potreby riadne upravené tak, aby zahŕňali primeraný zisk, v súvislosti s najpodobnejšími typmi výrobkov, ktoré majú rovnaký priemer, triedu ocele a typ výrobku (napr. vyrobené ťahaním za studena alebo za tepla).

(52)

Vo všetkých prípadoch sa príslušný výrobok vyviezol nezávislým zákazníkom v Únii, a preto sa vývozná cena určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(53)

Dumpingové rozpätia sa stanovili porovnaním individuálnych vývozných cien zo závodu týkajúcich sa vývozcov zaradených do vzorky so zistenými domácimi predajnými cenami výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako sa stanovuje v odôvodnení (50).

(54)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav riadne zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy sa vykonali vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi. Vykonali sa úpravy najmä v súvislosti s nepriamymi daňami, nákladmi na zámorskú dopravu a poistenie, nákladmi na dopravu vo vyvážajúcej krajine, nákladmi na záruku, províziami, nákladmi na úver, bankovými poplatkami, úrovňou obchodu a v súlade s ďalej uvedeným odôvodnením (70) v súvislosti s vnímaním kvality.

(55)

Dočasné dumpingové rozpätia boli vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(56)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorým bolo udelené IZ, stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty stanovenej na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných v Únii za podobný výrobok, náležite upravených tak, aby zahŕňali primeraný zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach (50) a (51), s váženou priemernou vývoznou cenou každej spoločnosti za príslušný výrobok vyvážaný do Únie, ako sa uvádza vyššie.

(57)

Dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú na základe toho takéto:

(58)

Dumpingové rozpätie pre ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo ako vážený priemer dumpingových rozpätí pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

(59)

Dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, na základe toho predstavujú 71,1 %.

(60)

Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce pri prešetrovaní (spolupracujúce spoločnosti predstavujú približne 64 % celkového dovozu zaznamenaného Eurostatom počas OP), sa v prípade nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov celoštátne rozpätie určilo použitím najvyššieho rozpätia zisteného pri spoločnostiach (skupinách spoločností) zaradených do vzorky.

(61)

Dočasné celoštátne rozpätie dumpingu vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, na základe toho predstavuje 83,2 %.

(62)

Počas OP podobný výrobok vyrábalo 21 výrobcov v Únii. V zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia všetkých 21 existujúcich výrobcov v Únii predstavuje výrobné odvetvie Únie, a preto sa budú ďalej označovať ako „výrobné odvetvie Únie“.

(63)

Ako sa uvádza vyššie, v odôvodnení (7) do vzorky sa vybrali dve skupiny výrobcov z Únie, zložené z piatich výrobcov z Únie a predstavujúce viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Zo zvyšných spolupracujúcich výrobcov z Únie spoločnosť, ktorá žiadala obmedziť rozsah výrobku (pozri odôvodnenia (16) a (17), nesúhlasila s výberom vzorky. Výrobca konkrétne kritizoval skutočnosť, že vzorka obsahuje iba spoločnosti, ktoré pôsobia aj na „trhu s hotovými výrobkami“ aj na trhu s „polotovarmi“ a takisto skutočnosť, že vzorku tvoria iba spoločnosti, ktoré podali podnet. Komisia znovu opakuje, že príslušná spoločnosť nakupuje polotovar od výrobného odvetvia v ČĽR aj v Únii. Výrobca však nedokázal, že takéto dva samostatné trhy skutočne existujú. Tento výrobca navyše predstavoval menej ako 2 % celkovej výroby v Únii počas OP, zatiaľ čo dve skupiny spoločností boli vybrané na základe objektívnych kritérií opísaných v odôvodneniach (7) a (8).

(64)

Spotreba v Únii sa určila na základe údajov o objeme predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie na základe informácií získaných od obranného výboru zastupujúceho navrhovateľov (pozri odôvodnenie (2)) a údajov o objeme dovozu na trh Únie, ktoré poskytol Eurostat. Údaje od Eurostatu sa museli mierne upraviť v súvislosti s dovozom z Južnej Afriky a Japonska za určité obdobia, keďže tieto údaje obsahovali určité narušenie v dôsledku nesprávneho oznámenia informácií.

(65)

Spotreba v Únii prudko klesla o 35 % od roku 2006 do OP. Mierne sa však zvýšila v období rokov 2006 až 2007, v roku 2007 dosiahla vrchol a následne začala každým rokom postupne klesať až do OP.

Tabuľka č. 1

(66)

Posudzované obdobie skutočne zahŕňa značné výkyvy na trhu, najmä pre veľkú nestálosť dopytu po rúrkach z nehrdzavejúcej ocele. Rok 2007 a prvé tri štvrťroky 2008 možno charakterizovať ako veľmi prosperujúci trh. Hospodárska kríza mala nakoniec veľký vplyv na ponuku. Tento vplyv začal byť viditeľný v poslednom štvrťroku 2008, počas roku 2009 sa zhoršoval a pokračoval až do prvej polovice roka 2010, takže ovplyvnil aj celé OP. Všetky tieto skutočnosti sa dobre odrážajú na vývoji spotreby v Únii, ktorá v roku 2007 dosiahla vrchol, po ktorom sa začala každým rokom znižovať.

(67)

Objem dovozu príslušného výrobku z ČĽR na trh Únie sa v posudzovanom období zvýšil. Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z ČĽR celkovo zvýšil o 14 %. V období rokov 2006 a 2007 sa dovoz z ČĽR v skutočnosti takmer zdvojnásobil a následne sa z roka na rok znižoval v období od roku 2007 do OP, vo veľkej miere pre pokles spotreby (keďže od roku 2008 do OP zostal podiel na trhu stabilný – pozri ďalej uvedené odôvodnenie (68)).

Tabuľka č. 2

(68)

Počas posudzovaného obdobia sa trhový podiel dumpingového dovozu z ČĽR takmer zdvojnásobil, keď sa zvýšil o 76 % alebo 7,9 percentuálneho bodu. Tento rast podielu na trhu prebehol najmä v rokoch 2006 až 2007 a následne sa udržal na vysokej úrovni.

Tabuľka č. 3

(69)

Ďalej uvedená tabuľka zobrazuje priemernú cenu dumpingového dovozu z ČĽR, na európskej hranici, clo nezaplatené (podľa údajov Eurostatu). Počas posudzovaného obdobia sa priemerná cena dovozu z ČĽR zvyšovala do roku 2008 a potom od roku 2008 do OP klesala.

Tabuľka č. 4

(70)

Vykonalo sa porovnanie cien jednotlivých druhov, t. j. porovnali sa predajné ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov s predajnými cenami, ktoré uplatňovali výrobcovia v Únii zaradení do vzorky, v Únii. Na tento účel sa porovnali ceny výrobcov v Únii pre neprepojených zákazníkov s cenami vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine zaradených do vzorky. V prípadoch, kde to bolo potrebné, sa vykonali úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely vo vnímaní kvality výrobku, v úrovni obchodu a nákladoch po dovoze.

(71)

Toto porovnanie ukázalo, že príslušný výrobok s pôvodom v ČĽR sa v OP v Únii predával za ceny, ktoré v percentuálnom vyjadrení podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie o 21 % až 32 %.

(72)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav odvetvia Únie. Ďalej uvedené údaje týkajúce sa predaja a podielu na trhu sa vzťahujú na všetkých výrobcov z Únie, údaje týkajúce sa všetkých ostatných ukazovateľov sa vzťahujú na výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pokiaľ ide o ukazovatele založené na výrobcoch zaradených do vzorky, vzhľadom na to, že vzorka bola vytvorená iba z dvoch skupín výrobcov, z dôvodu dôverného charakteru informácií nebolo možné skutočné agregované údaje zverejniť v príslušných tabuľkách, uvedených ďalej; namiesto týchto údajov sa uvádzajú iba indexy, s cieľom ukázať vývoj týchto ukazovateľov.

(73)

Objem výroby v Únii sa v rokoch 2006 až 2008 zvýšil, ale od roku 2008 do OP prudko klesol. Podstatný pokles výroby spôsobilo zmenšenie trhu a zvyšujúci sa tlak dumpingového dovozu.

Tabuľka č. 5

(74)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie zostala pomerne stabilná počas celého posudzovaného obdobia: miera využívania výrobnej kapacity sa však od roku 2006 do OP znížila o 35 %. V OP sa úroveň využitia kapacity prepadla na niečo viac ako polovicu úrovne dosiahnutej v roku 2008.

Tabuľka č. 6

(75)

Ďalej uvedená tabuľka ukazuje, že konečný stav zásob sa najskôr zvyšoval do roku 2008, v ktorom bola výroba v Únii na vrchole, ale následne sa začal znižovať z dôvodu znížených úrovní výrobnej činnosti.

Tabuľka č. 7

(76)

Objem predaja všetkých výrobcov z Únie na trhu EÚ sa znížil celkovo o 39 %, zatiaľ čo čínsky vývoz sa v rovnakom čase zvýšil o 14 %, ako sa uvádza v odôvodnení (68). Objem predaja výrobného odvetvia Únie v Únii sa vyvíjal takto:

Tabuľka č. 8

(77)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil o 3,4 percentuálneho bodu v rokoch 2006 až 2007 a zostal pomerne stabilný počas zvyšnej časti posudzovaného obdobia, s malým dočasným zvýšením v roku 2009. Celkovo výrobné odvetvie Únie stratilo 3,6 percentuálneho bodu podielu na trhu, zatiaľ čo podľa vyššie uvedenej tabuľky č. 3 sa počas posudzovaného obdobia podiel dumpingového dovozu z ČĽR na trhu takmer zdvojnásobil.

Tabuľka č. 9

(78)

Pokiaľ ide o priemerné predajné ceny, z ďalej uvedenej tabuľky vyplýva, že v roku 2007 výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoje predajné ceny a následne ich každý rok postupne znižovalo, až do OP, pričom dosiahlo úrovne cien nižšie ako úrovne v roku 2006. Vývoj a veľká nestálosť jeho predajných cien boli čiastočne spôsobené vážnymi výkyvmi nákladov na suroviny.

Tabuľka č. 10

(79)

Úroveň zamestnanosti vo veľkej miere zodpovedala vývoju objemu výroby (pozri tabuľku č. 5), z čoho vyplýva, že výrobné odvetvie Únie sa usilovalo racionalizovať výrobné náklady, keď to bolo nevyhnutné. Výrobné odvetvie Únie sa usilovalo prispôsobiť svoju pracovnú silu zhoršujúcim sa podmienkam trhu skôr formou zníženia pracovného času, ako znižovaním počtu zamestnancov. Ďalej uvedená tabuľka preto zobrazuje úroveň zamestnanosti v ekvivalentoch plného pracovného času („FTE“). Zamestnanosť v ekvivalentoch plného pracovného času výrobcov v Únii sa zvýšila o 11 percentuálnych bodov v rokoch 2006 až 2008, po ktorých nasledoval pokles o 19 percentuálnych bodov od roku 2008 do OP. Počas posudzovaného obdobia sa počet FTE celkovo znížil o 8 %.

Tabuľka č. 11

(80)

Napriek vyššie opísaným pokusom výrobného odvetvia Únie sa výroba výrobcov v Únii zodpovedajúca ekvivalentom plného pracovného času značne znížila, celkovo o 29 %. Vážne vplyvy dumpingového dovozu z ČĽR v období upadajúceho dopytu na trhu zabránili výrobnému odvetviu Únie udržať si svoje úrovne produktivity.

Tabuľka č. 12

(81)

Počas posudzovaného obdobia sa výrobnému odvetviu Únie podarilo kontrolovať vývoj mzdových nákladov. Ďalej uvedená tabuľka skutočne dokazuje, že priemerné ročné mzdové náklady sa mierne zvýšili v rokoch 2007 a 2008, ale v roku 2009 a v OP sa znížili. Za celé obdobie jednotkové mzdové náklady klesli o 2 %. Tento pokles by však bol výraznejší, keby sa v tomto vývoji nezohľadnili sumy zaplateného odstupného.

Tabuľka č. 13

(82)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením na trhu EÚ neprepojeným zákazníkom, vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. Výsledkom bolo, že rozpätia ziskovosti výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka č. 14

(83)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie dosiahla vrchol v roku 2007 vďaka výnimočným trhovým podmienkam, ktoré mohli využiť všetci aktéri na trhu. Priemerná ziskovosť sa začala výrazne zhoršovať od roku 2007 a zisky sa zmenili na významné straty počas roku 2009 a OP.

(84)

Pokiaľ ide o návratnosť investícií, vyjadrenú ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií, tento ukazovateľ podľa všetkého sledoval rovnaký trend ako ziskovosť.

(85)

Čistý peňažný tok z prevádzkovej činnosti sa vyvíjal takto (vzhľadom na negatívnu sumu v roku 2006, výnimočne pre túto tabuľku sa rok 2007 považoval za referenčný rok pre uvedenie vývoja peňažného toku):

Tabuľka č. 15

(86)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že peňažný tok výrobného odvetvia Únie dosiahol vrchol v roku 2008 a následne sa znižoval do konca posudzovaného obdobia, keď v OP dosiahol značne nízku úroveň.

(87)

Počas posudzovaného obdobia sa investície výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyvíjali takto:

Tabuľka č. 16

(88)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že výrobcovia v Únii sa rozhodli ďalej investovať napriek ich uvedenej krehkej finančnej situácii v roku 2009 a v OP. Dôvody spočívajú v tom, že i) tento typ výrobného odvetvia obvykle vyžaduje určité viacročné investície, ktoré sa museli uskutočniť bez ohľadu na situáciu na trhu a že ii) v tomto sektore je častá modernizácia strojného zariadenia predpokladom na výrobu väčších množstiev kvalitnejších výrobkov (ako snaha udržať si konkurencieschopnosť voči iným výrobcom).

(89)

Dumpingové rozpätia dovozu z ČĽR špecifikované v odôvodnení (57) sú veľmi vysoké. Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dumpingového dovozu možno vplyv dumpingových rozpätí považovať za podstatný.

(90)

Ukazovatele ujmy sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali záporne. Je to obzvlášť zrejmé pri ukazovateľoch týkajúcich sa ziskovosti, objemu výroby, využitia kapacity, objemu predaja a podielu na trhu, pretože všetky tieto ukazovatele vykazujú jasný trend zhoršenia.

(91)

Zároveň dovoz rúrok z nehrdzavejúcej ocele z ČĽR počas OP podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie až o 32 % (pozri odôvodnenie (71)).

(92)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(93)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie do takej miery, ktorú možno označiť za značnú. Skúmali sa tiež známe faktory, iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu, aby sa zabezpečilo, že možná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(94)

V období od roku 2006 do OP sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku zvýšil o 14 % na trhu, ktorý sa zmenšil o 35 %, v dôsledku čoho sa zvýšil jeho podiel na trhu Únie o 76 %, t. j. z 10,5 % na 18,4 %.

(95)

Nárast dumpingového dovozu príslušného výrobku z ČĽR počas posudzovaného obdobia sa zhodoval s klesajúcim trendom pri väčšine ukazovateľov o ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Výrobné odvetvie Únie stratilo 3,6 percentuálneho bodu v podiele na trhu a jeho predajné ceny klesli o 8 % z dôvodu cenového tlaku zo strany lacného dumpingového dovozu na trh Únie. Výrazné cenové podhodnotenie znemožnilo výrobnému odvetviu Únie, aby v prijateľnom rozsahu zohľadnilo zvýšené výrobné náklady v predajných cenách, v dôsledku čoho bola úroveň ziskovosti počas OP záporná.

(96)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR za nízke ceny, ktorý sa vo veľkom a celkovo rastúcom objeme objavil na trhu Únie a ktorý počas posudzovaného obdobia výrazne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, spôsobuje výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(97)

Počas posudzovaného obdobia sa zaznamenal dovoz z ostatných tretích krajín v obmedzenom objeme. Celkový trhový podiel dovozu z tretích krajín okrem ČĽR sa znížil o 4,3 percentuálneho bodu, z 26,8 % na 22,5 %.

(98)

Počas OP boli druhými najväčšími zdrojmi dovozu Japonsko a Ukrajina. Obe krajiny mali počas OP podiel na trhu 5,2 %. Počas OP mala India podiel na trhu 3,0 %, kým dovoz z USA predstavoval podiel na trhu 2,7 %. Nasledujúca tabuľka znázorňuje vývoj objemu dovozu, cien a podielov na trhu štyroch najväčších krajín, ktoré boli zdrojmi dovozu, po ČĽR a zvyšných dovozov z ostatných tretích krajín, pričom všetky informácie vychádzajú z údajov Eurostatu. Ako sa už uviedlo v odôvodnení (64), údaje Eurostatu týkajúce sa japonského dovozu si vyžadovali miernu úpravu s cieľom vylúčiť narušenie v dôsledku nesprávneho oznámenia transakcií.

Tabuľka č. 17

(99)

Ako sa uvádza vo vyššie uvedenej tabuľke, počas posudzovaného obdobia Japonsko mierne zvýšilo svoj podiel na trhu o 0,8 percentuálneho bodu, zo 4,4 % na 5,2 %. Ceny japonského dovozu sa však zdajú byť omnoho porovnateľnejšie s cenami Únie ako ceny dovozu z ČĽR. Čo je najdôležitejšie, počas OP boli japonské dovozné ceny výrazne vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(100)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z USA realizoval za značne vyššie ceny, ako boli ceny výrobného odvetvia Únie (s výnimkou roka 2007). Pokiaľ ide o dovoz z Ukrajiny a Indie, aj keď priemerné ceny z týchto krajín boli celkovo nižšie ako ceny v Únii, obe krajiny si udržali pomerne stabilný podiel na trhu Únie: počas posudzovaného obdobia sa podiel Ukrajiny na trhu znížil z 5,9 % na 5,2 % a podiel Indie na trhu sa zvýšil z 2,8 % na 3,0 %.

(101)

Z toho vyplýva, že počas posudzovaného obdobia sa trhový podiel dovozu zo všetkých tretích krajín s výnimkou ČĽR znížil o 4,3 percentuálneho bodu (z 26,8 % na 22,5 %). Priemerná dovozná cena zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR sa počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšila o 34 % (z 5 586 EUR na 7 484 EUR za tonu), čo je v ostrom kontraste s 9 % znížením už aj tak veľmi nízkych čínskych dovozných cien a 8 % poklesom priemerných predajných cien v Únii.

(102)

Na základe uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že sa nezdá, že dovoz z tretích krajín okrem ČĽR prispel k ujme, ktorú počas OP utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(103)

Kým rok 2007 a prvé tri štvrťroky 2008 možno charakterizovať ako roky veľmi prosperujúceho trhu s rúrami z nehrdzavejúcej ocele, finančná a hospodárska kríza mala nakoniec veľký vplyv aj na tento sektor. Hospodársky pokles sa začal v poslednom štvrťroku 2008, pokračoval v roku 2009 a ovplyvnil dokonca aj prvú polovicu roku 2010, t. j. celé OP. Všetky tieto skutočnosti sa dobre odrážajú na vývoji spotreby v Únii, ktorá dosiahla vrchol v roku 2007, po ktorom sa začala každým rokom znižovať (pozri tabuľku 1).

(104)

Niet pochýb, že aj vyššie uvedený pokles spotreby v dôsledku hospodárskeho poklesu mal vplyv na situáciu vo výrobnom odvetví Únie. Treba však poznamenať, že tento negatívny vplyv sa vážne zhoršil v dôsledku dumpingového dovozu z ČĽR, ktorý významne podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie. Preto aj keď by sa hospodársky pokles mohol považovať za faktor, ktorý prispel k ujme počas OP, v žiadnom prípade by táto skutočnosť nemohla znížiť poškodzujúce účinky dumpingového dovozu s nízkymi cenami z ČĽR na trh Únie. Nebyť takejto nespravodlivej hospodárskej súťaže z ČĽR a objemu a cenového tlaku, ktorý vyvíjala na výrobcov v Únii, výrobcovia v Únii by dokázali udržať úroveň svojich predajných cien a ziskovosť na pomerne prijateľných úrovniach aj v situácii klesajúceho dopytu.

(105)

Vplyv dumpingového dovozu z ČĽR, ktorý počas OP vo veľkej miere podhodnotil predajné ceny Únie, v skutočnosti možno považovať za ešte viac poškodzujúci v období hospodárskej krízy, keď sú objemy predaja a ceny v každom prípade už pod tlakom nižšej spotreby.

(106)

Vzhľadom na uvedené okolnosti nie je možné považovať hospodársky pokles za možnú príčinu narušujúcu príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z ČĽR.

(107)

Pokiaľ ide o vývoj vývozného predaja výrobného odvetvia Únie, vývoz sa znížil v menšej miere ako domáci predaj, bez ohľadu na to, či sa preskúmali všetci výrobcovia Únie, alebo iba výrobcovia zaradení do vzorky. Pokiaľ ide o vývoj objemu vývozného predaja, počas posudzovaného obdobia sa vo výrobnom odvetví Únie zistil tento trend:

Tabuľka č. 18

(108)

Treba zdôrazniť, že vývozný predaj výrobného odvetvia Únie sa znižoval pomalšie ako jeho predaj na trhu Únie. Z toho môže vyplývať, že tlak dumpingového dovozu z ČĽR je na trhu Únie mimoriadne silný. Vzhľadom na tieto údaje, ako aj na podstatný podiel vývozu na celkovom predaji výrobného odvetvia Únie (počas posudzovaného obdobia neustále medzi 39 % a 45 %), je možné s istotou vylúčiť akúkoľvek nedostatočnú konkurencieschopnosť výrobcov z Únie na svetovom trhu.

(109)

Veľká nestálosť cien zliatiny a všeobecný vývoj dopytu na trhu mali za následok značné výkyvy cien základnej suroviny na výrobu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Priemerné jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka č. 19

(110)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení (78), trh ČĽR so základnými surovinami je veľmi narušený. Zdá sa, že pre toto narušenie vyvážajúci výrobcovia v ČĽR majú možnosť realizovať vývozný predaj príslušného výrobku na trh Únie s cenami, ktoré sú pravdepodobne menej pružné vzhľadom na ceny surovín a výsledkom sú ceny, ktoré výrazne podhodnocujú ceny na trhu Únie. Inými slovami, pre narušenie čínskeho trhu so surovinami výrobcovia rúr z nehrdzavejúcej ocele v ČĽR majú nespravodlivú konkurenčnú výhodu oproti výrobnému odvetviu Únie. Toto narušenie umožnilo čínskym výrobcom udržať nízku cenovú úroveň dumpingového dovozu z ČĽR.

(111)

Na záver, uvedenou analýzou sa preukázalo, že počas posudzovaného obdobia sa dovoz z ČĽR zvýšil z hľadiska množstva a dosiahol podstatný podiel na trhu. Toto zvýšené množstvo výrobkov dovážaných na trh Únie za dumpingové ceny navyše výrazne podhodnotilo ceny výrobného odvetvia Únie. Aj keď v určitom období výrobné odvetvie Únie dokázalo vyvážiť negatívne účinky tohto tlaku vďaka výnimočne pozitívnym podmienkam na trhu v rokoch 2007 a 2008, nebolo to už viac možné, keď sa v dôsledku hospodárskej krízy podstatne znížila úroveň dopytu.

(112)

Analyzovali sa aj ďalšie faktory, ktoré mohli výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu. Z tohto hľadiska sa zistilo, že dovoz z tretích krajín, vplyv hospodárskej krízy, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a ďalšie faktory vrátane tých, ktoré sa týkajú narušenia trhu so surovinami v ČĽR, sa nezdajú byť takými faktormi, ktoré by narušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie počas OP.

(113)

Na základe uvedenej analýzy, ktorá dôkladne odlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov, ktoré majú vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(114)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek záverom týkajúcim sa dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti neexistujú dôvody, ktoré by Komisiu viedli k jasnému záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. S týmto cieľom a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia Komisia zvážila pravdepodobný vplyv opatrení na všetky zúčastnené strany, ako aj pravdepodobné dôsledky neprijatia opatrení.

(115)

Komisia zaslala dotazníky nezávislým dovozcom a používateľom. Vyplnené dotazníky napokon v stanovenej lehote odovzdali dvaja dovozcovia a jeden používateľ.

(116)

Jeden výrobca z Únie napadol uloženie antidumpingových opatrení, keďže spoločnosť čiastočne využíva zdroje neopracovaných dutých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele z ČĽR s cieľom ďalej ich spracovať na hotové rúry. Tento výrobca však predstavuje menej ako 2 % celkovej výroby v Únii.

(117)

Pripomíname, že z ukazovateľov o ujme vyplýva celkový negatívny trend, a najmä ukazovatele ujmy týkajúce sa objemu výroby a predaja a podielu na trhu, ako aj finančnej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, ako ziskovosť a návratnosť investícií, boli vážne zasiahnuté.

(118)

Ak sa uložia opatrenia, očakáva sa, že pokles cien na trhu Únie a úbytok podielu na trhu sa zmierni a že predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa začnú zvyšovať, v dôsledku čoho sa výrazne zlepší finančná situácia výrobného odvetvia Únie.

(119)

Na druhej strane, ak by sa antidumpingové opatrenia neuložili, bolo by pravdepodobné, že zhoršovanie trhovej a finančnej situácie výrobného odvetvia Únie by pokračovalo. Pri takomto scenári by výrobné odvetvie Únie stratilo ďalší podiel na trhu, pretože nedokáže držať krok s trhovými cenami stanovenými v dôsledku dumpingového dovozu z ČĽR. Pravdepodobné účinky by zahŕňali ďalšie zníženie výroby a zatvorenie výrobných zariadení v Únii, ktorých výsledkom by bola početná strata pracovných miest.

(120)

So zreteľom na všetky uvedené faktory sa dospelo k predbežnému záveru, že prijatie antidumpingových opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(121)

Ako sa už uviedlo, do vzorky neboli zapojení neprepojení dovozcovia, pretože na tomto prešetrovaní v plnej miere spolupracovali iba dvaja neprepojení dovozcovia, ktorí odovzdali vyplnený dotazník. Iba malá časť z obratu týchto dvoch dovozcov sa týkala opätovného predaja príslušného výrobku z ČĽR.

(122)

Dovoz deklarovaný týmito dvomi dovozcami však predstavoval iba pomerne malú časť z celkového dovozu z ČĽR počas OP (oveľa menej ako 10 %). Vzhľadom na vysoké marže, ktoré dovozcovia dosiahli v rámci opätovného predaja príslušného výrobku počas OP, možno predpokladať, že uloženie antidumpingových ciel by v ich prípade mohlo mať za následok nižšie úrovne ziskovosti. Ani jeden z dovozcov však nepredložil argumenty, na základe ktorých by uloženie antidumpingových ciel bolo proti ich záujmu. Keďže obidvaja dovozcovia opätovne predávajú rúry z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom mimo Číny (vrátane rúr s pôvodom v Únii), takisto sa môžu rozhodnúť presunúť nákup na dodávateľov mimo Číny, ktorí nebudú ovplyvnení týmito clami.

(123)

Žiadny iný dovozca nespolupracoval predložením vyplneného dotazníka alebo odôvodnených pripomienok. Na základe toho sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie dočasných opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na záujem dovozcov v Únii.

(124)

Bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele, na ktoré sa vzťahuje toto konanie, majú veľký počet druhov použitia (pozri odôvodnenie (17)). Napriek tomu s Komisiou spolupracoval iba jeden používateľ, ktorý rúry z nehrdzavejúcej ocele používa na výrobu rebrových chladičov vzduchu a vzduchom chladených kondenzátorov a ktorý predstavuje menej ako 1 % celkového čínskeho dovozu počas OP. Možno však vyjadriť predbežný záver, že veľmi obmedzená spolupráca používateľov môže naznačovať, že vo všeobecnosti vplyv na ziskovosť a hospodársku situáciu odvetvia používateľov bude dosť obmedzený.

(125)

Z vyplneného dotazníka tohto používateľa vyplýva, že spoločnosť vážne neovplyvnia žiadne antidumpingové opatrenia, dokonca ani v súvislosti s jej divíziou, ktorá využíva rúry z nehrdzavejúcej ocele. Po porovnaní hodnoty dovozu príslušného výrobku a obratom divízie využívajúcej dovezený tovar sa účinok môže považovať za bezvýznamný.

(126)

Vzhľadom na údaje tohto používateľa však nemožno vylúčiť, že určité používateľské spoločnosti, ktoré používajú podstatné množstvá rúrok z nehrdzavejúcej ocele dovážaných z ČĽR, by mohli byť antidumpingovými opatreniami negatívne ovplyvnené.

(127)

Z informácií predložených jediným spolupracujúcim používateľom nie je možné odhadnúť celkovú zamestnanosť celého odvetvia používateľov v rámci Únie z dôvodu ich obmedzenej reprezentatívnosti a širokej škály uplatnenia.

(128)

Treba tiež poznamenať, že je nepravdepodobné, že by úroveň opatrení znemožnila ďalšie dodávky čínskeho dovozu na trh Únie, ale za zvýšené ceny, ktoré nespôsobia ujmu. Nevyužitá výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie a alternatívne zdroje dovozu z rôznych iných tretích krajín navyše naznačujú, že neexistuje riziko ohrozenia bezpečnosti dodávok rúr z nehrdzavejúcej ocele na trhu Únie.

(129)

Okrem toho, napriek nedávnym ťažkostiam výrobného odvetvia Únie je aj naďalej najväčším dodávateľom odvetvia používateľov v Únii. Bez uloženia opatrení, v prípade ďalšieho zhoršenia finančnej situácie výrobného odvetvia Únie by existencia výrobného odvetvia Únie bola ohrozená, čo by spôsobilo vznik rizika ohrozenia aj používateľov v rámci Únie.

(130)

Celkovo pri zohľadnení celkového vplyvu antidumpingových opatrení sa zdá, že pozitívne účinky na výrobné odvetvie Únie jasne prevažujú nad potenciálnym negatívnym vplyvom na iné záujmové skupiny. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že antidumpingové clá nie sú v rozpore so záujmom Únie.

(131)

V závere možno vyjadriť očakávanie, že uložením opatrení proti dumpingovému dovozu príslušného výrobku z ČĽR by sa výrobnému odvetviu Únie poskytla príležitosť zlepšiť svoju situáciu prostredníctvom vyššieho objemu predaja, vyšších predajných cien a väčšieho podielu na trhu. Zatiaľ čo sa môžu objaviť určité negatívne vplyvy v podobe nárastu nákladov pre niektorých používateľov, pravdepodobne ich vykompenzujú očakávané výhody pre výrobcov a ich dodávateľov.

(132)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno vyvodiť predbežný záver, že celkovo neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na neuloženie dočasných opatrení týkajúcich sa dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(133)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, ku ktorým sa dospelo, by sa mali uložiť dočasné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike s cieľom zabrániť spôsobeniu ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Únie v dôsledku dumpingového dovozu.

(134)

Dočasné opatrenia týkajúce sa dovozu s pôvodom v ČĽR by mali byť na úrovni postačujúcej na odstránenie dumpingu, ktorá zároveň neprevýši ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa dospelo k záveru, že akékoľvek opatrenia by mali umožniť, aby výrobné odvetvie Únie mohlo pokryť svoje výrobné náklady a celkovo dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by bolo možné primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz.

(135)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že na určenie úrovne postačujúcej na odstránenie ujmy by sa mal použiť cieľový zisk na úrovni 12 %. Z poskytnutých dôkazov však zatiaľ nevyplýva, že takúto ziskovosť je možné dosiahnuť v normálnej situácii na trhu. Ani vo výnimočnom roku 2007 výrobné odvetvie Únie nedosiahlo takú vysokú úroveň ziskovosti. Na základe údajov zozbieraných počas prešetrovania sa predbežne uvažovalo, že na určenie úrovne odstránenia ujmy je vhodný zisk na úrovni 5 %.

(136)

Na základe toho sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje výrobné odvetvie Únie. Cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje výrobné odvetvie Únie, sa určila odpočítaním skutočného ziskového rozpätia od ceny zo závodu a pripočítaním uvedeného cieľového ziskového rozpätia k takto vypočítanej rovnovážnej cene.

(137)

Výsledkom sú tieto predbežne stanovené úrovne postačujúce na odstránenie ujmy:

(138)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR na úrovni nižšieho zisteného rozpätia dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla, ktoré vo všetkých prípadoch predstavuje rozpätie dumpingu.

(139)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov sa pre všetky ostatné spoločnosti sadzba stanovuje na úroveň sadzby spolupracujúcej spoločnosti vo vzorke s najvyššou mierou. V prípade spolupracujúcich spoločností, nezaradených do vzorky, uvedených v prílohe sa sadzba dočasného cla stanovuje do výšky váženého priemeru sadzieb spoločností zaradených do vzorky. Na základe uvedeného navrhované colné sadzby sú takéto:

(140)

Sadzby individuálneho antidumpingového cla pre spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto sadzby cla (na rozdiel od celoštátneho cla vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrábaných spoločnosťami, čiže uvedenými osobitnými právnickými osobami. Na dovážané výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa osobitne neuvádzajú v základnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, sa nemôžu uplatňovať tieto sadzby a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(141)

Každá žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov), by sa mala bezodkladne adresovať Komisii (8) so všetkými príslušnými informáciami, najmä pokiaľ ide o akékoľvek zmeny v činnosti spoločnosti súvisiace s výrobou, predajom na domácom trhu a predajom na vývoz, napríklad spojených s takouto zmenou názvu alebo takouto zmenou výrobných a predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia spočívajúce v aktualizácii zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(142)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa výška cla pre všetky ostatné spoločnosti mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(143)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,

European Commission

Directorate-General for Trade

Direction H

Office Nerv 105

B-1049 Brussels