17.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 43/9

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 20. mája 2010 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania v súvislosti s dovozom určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 6. apríla 2010 podali spoločnosti Saint-Gobain Vertex s.r.o., Tolnatex Fonalfeldolgozó és Műszakiszövetgyártó, Valmieras „Stikla Skiedra“ AS a Vitrulan Technical Textiles GmbH (ďalej len „navrhovatelia“) zastupujúce výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 25 % celkovej produkcie určitých riedkych sieťovín v Únii. Podnet obsahoval jasné dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné, aby opodstatnili začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľom, iným známym výrobcom z Únie, známym vyvážajúcim výrobcom z ČĽR, zástupcom ČĽR a známym dovozcom a používateľom. Komisia sa obrátila aj na výrobcov v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“), v Kanade, Chorvátsku, Turecku aj v Thajsku, z ktorých sa má zvoliť analogická krajina. Zainteresované strany dostali príležitosť vyjadriť sa písomne a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(4)

Vzhľadom na skutočne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, neprepojených dovozcov a výrobcov v Únii sa v oznámení o začatí konania počítalo s výberom vzorky na stanovenie dumpingu a ujmy podľa článku 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky, a v prípade, že je potrebná, vybrať vzorku, požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov a výrobcov v Únii, aby sa prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom za obdobie od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010, ako sa ustanovuje v oznámení o začatí konania. Takisto sa konzultovalo aj s orgánmi v ČĽR.

(5)

V rámci postupu výberu vzorky bolo zaslaných šestnásť odpovedí od vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí v období prešetrovania vymedzeného v jednom nasledujúcich odôvodnení pokrývali 86 % celkového dovozu. Z tohto dôvodu sa miera spolupráce považuje za vysokú.

(6)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu príslušného výrobku do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci danej lehoty. Vzorka pozostávala z dvoch samostatných vyvážajúcich výrobcov a z jednej skupiny vyvážajúcich výrobcov zloženej zo štyroch prepojených spoločností a v období prešetrovania (ďalej len „OP“) vymedzenom v odôvodnení 13 zastupovala 42 % celkového dovozu do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia konzultovala o výbere vzorky s príslušnými stranami a s orgánmi ČĽR, pričom neboli vznesené žiadne námietky.

(7)

Pokiaľ ide o odvetvie Únie, požadované informácie poskytlo dvanásť výrobcov, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky. Na základe týchto skutočností Komisia vybrala vzorku zloženú zo štyroch najväčších výrobcov v Únii z hľadiska predaja a výroby, ktorí predstavovali 70 % celkového predaja odvetvím Únie v zmysle definície v odôvodnení 59.

(8)

V lehote stanovenej v oznámení o začatí konania predložili požadované informácie iba štyria neprepojení dovozcovia. Preto sa rozhodlo, že v prípade neprepojených dovozcov nie je výber vzorky nutný.

(9)

V snahe umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky, aby v prípade záujmu podali žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), im Komisia zaslala formuláre žiadostí. Všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky požiadali v zmysle článku 2 ods. 7 základného nariadenia o THZ, prípadne o IZ, ak by z prešetrovania vyplynulo, že nespĺňajú podmienky pre THZ. Okrem toho jeden vyvážajúci výrobca pozostávajúci zo skupiny prepojených spoločností, ktorý nebol zaradený do vzorky, požiadal v zmysle článku 17 ods. 3 základného nariadenia o individuálne preskúmanie.

(10)

Komisia zaslala dotazníky tak vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a vyvážajúcemu výrobcovi nezaradenému do vzorky, ktorý požiadal o individuálne preskúmanie, ako aj štyrom výrobcom v Únii zaradeným do vzorky, štyrom spolupracujúcim neprepojeným dovozcom a všetkým známym používateľom v Únii. Dotazníky boli zaslané aj výrobcom z USA, keďže podľa oznámenia o začatí konania ide o navrhovanú analogickú krajinu, ako aj výrobcom z iných možných analogických krajín. Vyplnené dotazníky sa vrátili od vyvážajúcich vývozcov z ČĽR zaradených do vzorky a od jedného spolupracujúceho výrobcu, ktorý požiadal o individuálne preskúmanie, od jedného výrobcu z USA a jedného výrobcu z Kanady ako možnej analogickej krajiny v zmysle vysvetlenia v odôvodnení 43, od všetkých výrobcov v Únii a od neprepojených dovozcov. Žiadni používatelia neposkytli Komisii nijaké informácie ani sa v priebehu tohto prešetrovania neprihlásili.

(11)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely analýzy THZ/IZ a na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie, a vykonala overovanie v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Keďže bolo potrebné určiť bežnú hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým by THZ nemuselo byť udelené, vykonalo sa preverenie na určenie bežnej hodnoty na základe údajov z Kanady ako analogickej krajiny v priestoroch tejto spoločnosti:

(13)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2006 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

Príslušným výrobkom sú určité riedke sieťoviny zo sklenených vláken s veľkosťou oka väčšou ako 1,8 mm na dĺžku i na šírku a s hmotnosťou väčšou ako 35 g/m2 s pôvodom v ČĽR (ďalej len „príslušný výrobok“), ktoré sú v súčasnosti zaradené pod kódy KN ex 7019 40 00, ex 7019 51 00, ex 7019 59 00, ex 7019 90 91 a ex 7019 90 99.

(15)

Riedke sieťoviny sú vyrábané z priadze zo sklenených vláken a sú dostupné v rozličných veľkostiach oka a hmotnostiach na meter štvorcový. Najčastejšie sa používajú ako spevňovací materiál v stavebníctve (pri vonkajšej tepelnej izolácii, spevňovaní mramoru/dlažby, oprave stien).

(16)

Po začatí konania požiadal vyvážajúci výrobca kotúčov zo sklenených vláken z ČĽR o vysvetlenie, či jeho druh výrobku spadá do definície príslušného výrobku. Zástupcovia odvetvia Únie, ktorí boli v tejto veci požiadaní o stanovisko, sa vyjadrili, že takéto kotúče možno považovať za nadväzujúci výrobok, a preto nemusia byť nevyhnutne súčasťou spomínanej definície. Keďže v tejto fáze konania nemohla Komisia na základe dostupných informácií definitívne určiť základné vlastnosti výrobku, rozhodlo sa, že do chvíle, kým nebudú zhromaždené ďalšie informácie a úvahy zainteresovaných strán, sa kotúče zo sklenených vláken budú v zostávajúcom priebehu prešetrovania dočasne považovať za súčasť príslušného výrobku.

(17)

Z prešetrovania vyplynulo, že riedke sieťoviny zo sklenených vláken vyrábané a predávané na domácom trhu v ČĽR a na domácom trhu v Kanade, ktorá predbežne slúžila ako analogická krajina, ako aj riedke sieťoviny zo sklenených vláken vyrábané a predávané v Únii výrobcami z Únie majú v podstate rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné spôsoby použitia. Predbežne sa preto považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(18)

Ďalej stanovená všeobecná metodika bola použitá v prípade vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, aby sa určilo, či používali, alebo nepoužívali dumping.

(19)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa pri antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka dovozu s pôvodom v ČĽR, stanovuje normálna hodnota podľa odsekov 1 až 6 uvedeného článku v prípade tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Tieto kritériá možno stručne a len na orientáciu uviesť v súhrnnej forme takto:

(20)

Pri tomto prešetrovaní všetci vyvážajúci výrobcovia vybraní do vzorky požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a vyplnili formulár žiadosti o THZ v rámci určených termínov.

(21)

Pokiaľ ide o všetkých uvedených vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné, a informácie predložené v žiadosti o THZ, ako aj všetky ostatné informácie, ktoré považovala za nevyhnutné, si overila v priestoroch týchto spoločností:

(22)

Z prešetrovania predbežne vyplynulo, že dvaja vyvážajúci výrobcovia z ČĽR zaradení do vzorky spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia na to, aby im bolo udelené THZ, kým tretí vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, ktorý pozostáva zo skupiny prepojených spoločností, nespĺňa kritérium 2 z hľadiska medzinárodných účtovných štandardov. Predovšetkým sa zistilo, že určité náklady, príjmy a účty celkom nezodpovedajú skutočnej finančnej situácii jednej zo spoločností v skupine. Okrem toho neboli chýbajúce účty spomenuté v audítorskej správe.

(23)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení v súvislosti s THZ vyvážajúcim výrobcom v ČĽR a navrhovateľom. Takisto dostali príležitosť predložiť písomné stanoviská a požiadať o vypočutie, ak existovali osobitné dôvody, pre ktoré mali byť vypočuté.

(24)

K oznámeným výsledkom zistení v súvislosti s THZ zaslal vyjadrenie iba vyvážajúci výrobca, resp. skupina zaradená do vzorky, ktorej nebolo udelené THZ. Pripomienky však neboli také, aby v tomto smere zmenili zistenia, keďže nedokázali vyvrátiť nedostatky, iba ponúkli všeobecné vysvetlenie skutočnosti, že celú skupinu ovláda len jedna súkromná osoba a že spoločnosti v skupine sa nachádzajú v prechodnom štádiu procesu integrácie svojich obchodných činností.

(25)

Tesne pred návštevami s cieľom overenia dumpingu boli Komisii doručené niektoré obvinenia podložené v jednom prípade dokumentáciou týkajúcou sa dvoch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým bolo pôvodne navrhnuté udelenie THZ. Tieto obvinenia boli preskúmané v rámci návštev s cieľom overenia dumpingu.

(26)

V prípade prvého vyvážajúceho výrobcu boli doručené obvinenia, ktoré jednoznačne tvrdili, že išlo o falošné stanovy uvedené vo formulári žiadosti o THZ a v priebehu overovacej návštevy THZ. Komisii boli doručené kópie údajne jediných stanov a príslušnej zmluvy o založení spoločného podnikania uzavretej akcionármi spoločnosti. V priebehu návštevy s cieľom overenia dumpingu predložil vyvážajúci výrobca overenú kópiu stanov potvrdených miestnym orgánom, ktorá bola tým istým dokumentom bez uvedeného dátumu ako dokument predložený spoločnosťou vo formulári jej žiadosti o THZ a v priebehu návštevy na mieste zameranej na THZ.

(27)

Porovnanie tohto dokumentu s dokumentom opísaným v odôvodneniach 25 a 26, ktorý bol doručený Komisii, odhalilo rozdiely v dátumoch, v zainteresovaných stranách a v niektorých opatreniach týkajúcich sa obmedzení náboru pracovných síl. Ďalšie rozdiely boli zistené v obmedzeniach predaja uvedených v zmluve o založení spoločného podnikania, ktorú spoločnosť predložila s formulárom žiadosti o THZ, v porovnaní s tou, ktorá bola doručená Komisii.

(28)

Vyvážajúci výrobca dostal list, v ktorom bol informovaný o tom, že tieto informácie môžu viesť k uplatneniu článku 18 základného nariadenia, a bol požiadaný o stanovisko. Vo svojej odpovedi vyvážajúci výrobca nedokázal dostatočne vysvetliť spomínané rozdiely, a tým vyvrátiť pochybnosti o pravosti pôvodných dokumentov a informácií poskytnutých vyvážajúcim výrobcom v ním predloženom formulári žiadosti o THZ.

(29)

V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu boli doručené obvinenia týkajúce sa konkrétne falšovania účtov, ktoré boli predmetom auditu. Tieto obvinenia boli preverené na mieste, pričom boli zistené rozdiely v súvahách vychádzajúcich z účtov z roku 2006, ktoré neboli predmetom auditu, a v prvých finančných výkazoch z roku 2007, ktoré boli predmetom auditu. Okrem toho neboli v záznamoch spoločnosti zapísané žiadne poplatky a platby za audit v rokoch 2007 a 2008.

(30)

Aj tento vyvážajúci výrobca dostal list, v ktorom bol informovaný o rozdieloch zistených na mieste, a bol požiadaný o stanovisko. Zároveň boli informovaný aj o tom, že tieto zistenia môžu viesť k uplatneniu článku 18 základného nariadenia. Vo svojej odpovedi vyvážajúci výrobca neposkytol žiadne dodatočné informácie, ktoré by vyvrátili pochybnosti o správnosti a úplnosti číselných údajov predložených v jeho finančných výkazoch. Naopak, vo svojej odpovedi vyvážajúci výrobca priznal existenciu dvoch odlišných rozdielnych typov účtov s odlišnými číselnými údajmi za rok 2006, ako aj to, že v jeho účtoch z rokov 2007 a 2008 sú chyby, ktoré audítor neoznámil.

(31)

Na základe uvedených nových zistení sa dospelo k záveru, že prvý vyvážajúci výrobca poskytol v priebehu prešetrovania zavádzajúce informácie. Na základe tejto skutočnosti došlo k rozhodnutiu uplatniť článok 18 základného nariadenia a zrušiť pôvodný návrh na udelenie THZ.

(32)

V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu došlo k rozhodnutiu zamietnuť THZ z dôvodu nesplnenia kritéria 2 pri posudzovaní THZ.

(33)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa clo, ak existuje, stanoví pre celú krajinu s výnimkou prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(34)

Traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ktorí požiadali o THZ, požiadali aj o IZ pre prípad, že by im THZ nebolo udelené. Na základe uvedených zistení bol v prípade prvého vyvážajúceho výrobcu uplatnený článok 18 základného nariadenia, a preto sa IZ zamietlo. Ukázalo sa, že druhý vyvážajúci výrobca spĺňa podmienky článku 9 ods. 5 základného nariadenia, a preto mu mohlo byť udelené IZ.

(35)

V prípade tretieho vyvážajúceho výrobcu (skupiny niekoľkých spoločností) sa ukázalo, že neboli splnené kritériá THZ, no keďže tento subjekt spĺňa podmienky článku 9 ods. 5 základného nariadenia, došlo k rozhodnutiu udeliť IZ.

(36)

Na základe dostupných informácií sa predbežne zistilo, že všetky požiadavky pre IZ ustanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia spĺňajú dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, ktorí boli zahrnutí do vzorky:

(37)

Prepojené spoločnosti zo skupiny nezaradenej do vzorky, ktoré požiadali o individuálne preskúmanie, požiadali aj o THZ alebo IZ, ak by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky THZ, pričom formulár žiadosti o THZ vyplnili v rámci určených termínov.

(38)

Informácie vo formulári žiadosti o THZ predloženom spoločnosťou žiadajúcou o individuálne preskúmanie neboli overené. Budú preskúmane až následne.

(39)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanoví na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(40)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla svoj zámer použiť Spojené štáty americké ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a vyzvala zainteresované strany, aby zaslali svoje pripomienky.

(41)

Štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia uviedli, že USA by neboli vhodnou analogickou krajinou, keďže priadza zo sklenených vláken, ktorú používajú ako základnú surovinu na výrobu príslušného výrobku, je zložená z iného typu skleneného vlákna, ako je typ používaný čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorý je preto drahší. Zároveň navrhli, aby sa ako analogická krajina použilo Turecko a Thajsko, keďže výrobcovia príslušného výrobku v týchto dvoch krajinách používajú rovnaký typ priadze zo sklenených vláken ako čínski vyvážajúci výrobcovia.

(42)

Komisia preskúmala, či by iné krajiny mohli byť vhodným kandidátom na analogickú krajinu, a zaslala dotazníky výrobcom príslušného výrobku v Kanade, Chorvátsku, Turecku a v Thajsku. Na dotazníky odpovedal iba jeden z výrobcov príslušného výrobku v USA a jediný výrobca v Kanade.

(43)

Tak kanadský, ako aj americký trh boli predmetom preskúmania s cieľom zistiť, či sa budú môcť použiť ako analogická krajina. V prípade Kanady, hoci len s jediným výrobcom príslušného výrobku, sa ukázalo, že táto krajina má otvorený trh bez dovozného cla, pričom hospodársku súťaž zaručuje výrazný dovoz príslušného výrobku z viacerých tretích krajín. Okrem toho sa ukázalo, že kanadský výrobca vyrába všetky typy príslušného výrobku na rozdiel od amerického výrobcu, ktorý vyrába iba jeden typ podobného výrobku, čo umožňuje vypočítať normálnu hodnotu pre každý typ príslušného výrobku. Z prešetrovania vyplynulo, že by sa Kanada mohla dočasne považovať za vhodnú analogickú krajinu na účely výpočtu normálnej hodnoty.

(44)

Údaje predložené spolupracujúcim kanadským výrobcom sa overili na mieste a ukázalo sa, že ide o spoľahlivé informácie, na základe ktorých sa môže určiť normálna hodnota.

(45)

Dospelo sa teda k predbežnému záveru, že Kanada je vhodná a primeraná analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(46)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila na základe overených informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine ďalej uvedeným spôsobom.

(47)

Zistilo sa, že domáci predaj kanadského výrobcu podobného výrobku je z hľadiska objemu reprezentatívny v porovnaní s objemom vývozu príslušného výrobku do Únie spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami.

(48)

V období prešetrovania sa ukázalo, že predaj všetkých typov podobného výrobku vyrábaného kanadským výrobcom neprepojeným zákazníkom na domácom trhu prebiehal v rámci bežného obchodovania. Avšak vzhľadom na rozdiely medzi kvalitou podobného výrobku vyrábaného a predávaného v Kanade a kvalitou príslušného výrobku z ČĽR sa za primeranejšie považovalo stanovenie normálnej hodnoty, tak aby bolo možné zohľadniť uvedené rozdiely a zabezpečiť spravodlivé porovnanie opísané v odôvodnení 52.

(49)

Podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia boli hodnoty PVA nákladov a ziskov stanovené na základe údajov kanadského výrobcu.

(50)

Keďže dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ktorým bolo udelené IZ, uskutočnili predaj na vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(51)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu.

(52)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Normálna hodnota sa upravila vzhľadom na rozdiely v kvalite vstupných materiálov ako chemických látok, povrchových náterov a surovín (sklenený typ priadze). Vo všetkých prípadoch, ktoré sa ukázali byť oprávnené, presné a podložené overenými dôkazmi, sa v prípade potreby vykonali dodatočné úpravy týkajúce sa nepriamych daní, zaoceánskej prepravy, poistenia, manipulácie a pomocných nákladov, balenia, úveru, bankových poplatkov a provízií.

(53)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorým bolo udelené IZ, stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty stanovenej pre analogickú krajinu s váženou priemernou vývoznou cenou každej spoločnosti pre príslušný výrobok vyvážaný do Únie, ako sa uvádza vyššie.

(54)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

(55)

Dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo ako priemer z dvoch vyvážajúcich výrobcov zo vzorky, ktorým bolo udelené IZ v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

(56)

Aby bolo možné vypočítať celoštátne dumpingové rozpätie platné pre všetkých ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a pre vyvážajúcich výrobcov zo vzorky podliehajúcich článku 18 základného nariadenia, musela byť najskôr stanovená úroveň spolupráce porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý oznámili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, so štatistickými údajmi z Eurostatu.

(57)

Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce pri prešetrovaní a na to, že spolupracujúce spoločnosti predstavovali takmer 86 % všetkých vývozov z ČLR počas OP, sa celoštátne dumpingové rozpätie určilo použitím najvyššieho dumpingového rozpätia zisteného v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo udelené IZ.

(58)

Na základe uvedeného sú dočasný vážený priemer dumpingového rozpätia zo vzorky a celoštátna úroveň dumpingu, vyjadrená ako percento ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

(59)

Počas OP vyrábalo podobný výrobok 19 výrobcov v Únii. Títo výrobcovia tvoria celkovú produkciu Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Vzhľadom na to, že informácie zaslalo, prípadne sprístupnilo všetkých 19 výrobcov, ktorí s podnetom súhlasili, budú sa títo výrobcovia ďalej uvádzať len ako „odvetvie Únie“.

(60)

Ako už bolo spomenuté v odôvodnení 7, požadované informácie poskytlo dvanásť výrobcov z Únie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Bola vybraná vzorka štyroch výrobcov, ktorí predstavujú približne 70 % celkovej odhadovanej produkcie Únie.

(61)

Výpočet spotreby Únie vychádzal z číselných údajov uvedených v podnete a bol doplnený overenými číselnými údajmi zaslanými výrobcami a dovozcami, ktorí spolupracovali na prešetrovaní. Spotreba v Únii bola preto stanovená na základe objemu predaja podobného výrobku v Únii vyrobeného odvetvím Únie a objemu dovozu príslušného výrobku z ČĽR a z tretích krajín.

(62)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

(63)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba príslušného výrobku a podobného výrobku v Únii zvýšila o 12 %. V období rokov 2006 až 2008 sa zvýšila o 26 % a vzápätí sa v období rokov 2008 a 2009 znížila o 17 %. Počas OP sa spotreba opäť mierne zvýšila. Dočasný prepad v roku 2009 možno pripísať úpadku na trhu so stavebníctvom.

(64)

Objem dovozu príslušného výrobku z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 48 %. Následkom vývoja spotreby a úpadku v odvetví stavebníctva sa v roku 2009 mierne znížil. Napriek tomu je zrejmý dlhodobý rastúci trend tohto dovozu, pričom rast objemov dovozu bol prudší ako rast spotreby Únie.

(65)

Zvýšenie objemov dovozu príslušného výrobku z ČĽR sprevádzalo zníženie priemernej dovoznej ceny, ktorá od roku 2006 po OP klesla o 12 %.

(66)

Trhový podiel dovozu z príslušnej krajiny sa v posudzovanom období zvýšil o 32 %, čo v tomto prípade znamenalo nárast o takmer 13 percentuálnych bodov. V priebehu OP predstavoval dovoz z príslušnej krajiny až 51 % trhový podiel.

(67)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa dovozné ceny spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov porovnali počas OP s cenami výrobcov z Únie zaradených do vzorky na základe porovnania priemerných hodnôt. Ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa upravili na úroveň čistej ceny zo závodu a porovnali sa s dovoznými cenami CIF. Dovozné ceny CIF sa upravili tak, aby zohľadňovali dovozné clo a náklady po dovoze. Okrem toho sa z dôvodu rozdielov v kvalite príslušného výrobku dovážaného z ČĽR a podobného výrobku vyrábaného odvetvím Únie vykonala dodatočná kvalitatívna úprava čínskych dovozných cien. V tejto úprave sa zohľadnili rozdiely v parametroch ako pozdĺžne a priečne tkanie, pevnosť v ťahu a predĺženie, ktoré neboli plne zahrnuté ako parametre v kontrolnom čísle výrobku.

(68)

Po zohľadnení tejto kvalitatívnej úpravy sa zistené vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia vyjadrené ako percento cien odvetvia Únie v priebehu OP pohybovalo od 29,5 % po 30,2 %.

(69)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav odvetvia Únie.

(70)

Treba pripomenúť, že v zmysle odôvodnenia 7 Komisia vybrala vzorku zloženú zo štyroch najväčších výrobcov v Únii z hľadiska predaja a výroby.

(71)

Ukazovatele súvisiace s makroekonomickými údajmi ako výroba, kapacita, objem predaja, podiel na trhu atď. sa týkajú celého odvetvia Únie (ďalej uvedené tabuľky sa odvolávajú na makroúdaje ako na zdroj). Ostávajúce ukazovatele vychádzajú z overených údajov od výrobcov zaradených do vzorky. Na tieto údaje sa odkazuje ako na mikroúdaje.

(72)

V priebehu prešetrovania sa ukázalo, že časť predaja odvetvia Únie sa uskutočnila prostredníctvom prepojených spoločností. Uvedené spoločnosti tvrdili, že tieto transakcie by sa mali posudzovať ako neprepojený predaj, keďže podľa ich tvrdení jednotlivé spoločnosti neboli priamo prepojené a že k takémuto predaju dochádzalo na princípe nezávislých partnerov. Napriek tomu sa dočasne rozhodlo o nezarátaní týchto transakcií do výpočtov rozpätia ujmy a medzi ukazovatele ujmy, keďže Komisia bude tieto špecifické prípady predaja naďalej podrobnejšie analyzovať. Výnimka sa urobila v prípade prepojeného predaja medzi dvoma spoločnosťami zaradenými do vzorky, v prípade ktorých bol vysvetlený a mohol byť overený spôsob ďalšieho predaja.

(73)

Počas posudzovaného obdobia objem výroby odvetvia Únie klesol o 4 %. Vo všeobecnosti sa celkový objem výroby riadil vývojom spotreby, t. j. nárast v období rokov 2006 až 2008 vystriedal prudký pokles v roku 2009 a opäť mierny pokles v priebehu OP. Preto sa na rozdiel od spotreby výroba odvetvím Únie nedokázala počas OP zotaviť, ale skôr naďalej klesala.

(74)

Miera využitia kapacity odvetvia Únie klesla v posudzovanom období o 10 percentuálnych bodov zo 77 % v roku 2006 na 67 % počas OP. Napriek tomu treba poznamenať, že za to čiastočne môže skutočnosť, že samotná kapacita sa mierne zvýšila následkom investícií zo strany výrobcov Únie.

Zásoby

(75)

Úroveň zásob odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia takmer strojnásobila. Tento trend súvisí s klesajúcim objemom predaja a výroby. Vo vzťahu k objemu výroby sa úroveň zásob zvýšila z menej ako 4 % v roku 2006 na viac ako 11 % počas OP.

Objem predaja a podiel na trhu

(76)

Objem predaja odvetvia Únie klesol v posudzovanom období o 11 %, čo spôsobilo stratu trhového podielu vo výške 12 percentuálnych bodov z 58 % na 46 % celkovej spotreby Únie.

(77)

Predajné ceny

(78)

Priemerná predajná cena odvetvia Únie neprepojeným stranám v Únii sa v posudzovanom období znížila o 3 %. Odvetvie Únie podstatne neznížilo svoje ceny, len aby mohlo konkurovať dumpingovému dovozu. To však v priebehu posudzovaného obdobia viedlo k značnej strate podielu na trhu.

Ziskovosť

Investície, návratnosť investícií, peňažný tok a schopnosť zvyšovať kapitál

(79)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 68, čínsky dovoz vyvíjal v posudzovanom období značný cenový tlak na trh Únie. Napriek tomu sa odvetvie Únie dokázalo udržať v dobrom finančnom stave a zvýšiť ziskovosť zo 6 % na 18 %. Potom začal klesať a počas OP sa zastavil na 12 %. Ostatné finančné ukazovatele ako návratnosť aktív a peňažný tok ostali takisto pozitívne. Inými slovami, odvetvie Únie sa nepustilo do agresívnej cenovej konkurencie s čínskym dovozom. Namiesto toho sa rozhodlo začať proces reštrukturalizácie, investovať do nových výrobných technológií, ktoré zvýšia kvalitu jeho výrobkov, a z dlhodobého hľadiska zredukovať výrobné náklady. To všetko však za cenu zníženia objemu predaja a straty podielu na trhu v prospech jeho čínskych konkurentov. Treba uviesť, že predložený výpočet zisku nezohľadňuje mimoriadne náklady na reštrukturalizáciu uvádzané niektorými výrobcami zo vzorky. Ak by sa tieto náklady premietli do ziskovosti odvetvia Únie, bola by podstatne nižšia. To by mohlo následne nepriaznivo ovplyvniť ostatné uvedené finančné parametre.

(80)

V priebehu posudzovaného obdobia si odvetvie Únie naďalej dokázalo udržať vysokú mieru investícií s cieľom znižovať výrobné náklady a vyvíjať efektívnejšie spôsoby výroby. Investície počas OP sa v porovnaní s údajom za rok 2006 viac ako strojnásobili.

(81)

Schopnosť zvyšovať kapitál nepovažovalo odvetvie Únie za problém v priebehu posudzovaného obdobia.

(82)

Zamestnanosť, produktivita a mzdy

(83)

Počet zamestnancov v odvetví Únie, ktoré sa zaoberá podobným výrobkom, sa v priebehu posudzovaného obdobia výrazne znížil o 21 %. Napriek vysokej miere odmeňovania začalo odvetvie Únie od roku 2008 postupne znižovať priemerné náklady práce na zamestnanca. Následkom toho sa produktivita vyjadrená z hľadiska výkonu na zamestnanca v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila.

(84)

Vplyv skutočného dumpingového rozpätia na trh Únie nemožno v OP považovať za zanedbateľný vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu z príslušnej krajiny.

(85)

Ako už jasne vyplýva z uvedenej analýzy ujmy, odvetvie Únie utrpelo v priebehu posudzovaného obdobia podstatné straty v predaji a v objeme výroby, vo využití kapacity, v podiele na trhu a v počte zamestnancov, ktorý sa po úsilí odvetvia o reštrukturalizáciu výrazne znížil o 21 %. Preto odvetvie Únie nebolo schopné využiť rast trhu, ktorý úplne ovládol čínsky dovoz. Nárast v objeme dovozu o 48 % v priebehu posudzovaného obdobia možno skutočne považovať za oveľa vyšší ako 12 % nárast spotreby Únie.

(86)

Dospelo sa k presvedčeniu, že pokračujúce výrazné podhodnocovanie cien odvetvia Únie spôsobené čínskym dumpingovým dovozom bude naďalej negatívne ovplyvňovať objem predaja, a tým nepochybne aj finančnú situáciu odvetvia Únie. Strednodobo možno očakávať zhoršovanie ziskovosti a ostatných finančných ukazovateľov európskych spoločností.

(87)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k tvrdeniu, že odvetvie Únie utrpelo ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(88)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz z príslušnej krajiny spôsobil ujmu odvetviu Únie do takej miery, že sa môže považovať za značnú. Okrem dumpingového dovozu sa preskúmali aj iné známe faktory, ktoré mohli v tom istom období spôsobiť odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(89)

V priebehu posudzovaného obdobia sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku z ČĽR zvýšil takmer o 50 % a ovládol veľkú časť trhového podielu na trhu Únie. Súčasne došlo k priamemu a porovnateľnému zhoršeniu hospodárskej situácie odvetvia Únie, pričom toto odvetvie bolo ďalším dôležitým účastníkom na trhu Únie, keďže dovoz z ostatných zdrojov je zanedbateľný.

(90)

Sústavný nárast v objeme dumpingového dovozu sprevádzalo výrazné podhodnotenie cien odvetvia Únie. V priebehu posudzovaného obdobia bola priemerná cena dovozu z ČĽR, získaná zo štatistických údajov Eurostatu, asi o 50 % nižšia ako priemerná cena odvetvia Únie. Dokonca aj po úprave rozdielov v kvalite bolo rozpätie cenového podhodnotenia vypočítané pre čínskych vyvážajúcich výrobcov s udeleným IZ v priebehu OP približne 35 %. Preto možno dospieť k oprávnenému záveru, že dumpingový dovoz spôsobil určitý pokles cien v roku 2009 a počas OP, ale predovšetkým výraznú stratu trhového podielu, ktorú utrpelo odvetvie Únie v priebehu posudzovaného obdobia.

(91)

Na základe časovej zhody medzi nárastom dumpingového dovozu za ceny, ktoré podhodnocujú ceny odvetvia Únie, na jednej strane a stratou objemu predaja a výroby odvetvia Únie, poklesom podielu na trhu na strane druhej sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz spôsobil odvetviu Únie značnú ujmu.

(92)

Objem vývozu odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 25 %, pričom vývoz predstavoval v priemere približne iba 8 % celkového predaja. Z tohto dôvodu bol vplyv zníženia vývozu na celkovú výkonnosť odvetvia Únie skôr obmedzený.

(93)

Dovoz z tretích krajín bol v priebehu posudzovaného obdobia zanedbateľný a nemohol prispieť k ujme spôsobenej odvetviu Únie.

(94)

Vplyv hospodárskej krízy v odvetví stavebníctva jasne vyplýva z údajov o spotrebe v roku 2009. Kríza sa však mala rovnako dotknúť tak odvetvia Únie, ako aj čínskych vývozcov. Napriek tomu z prešetrovania ujmy vyplynulo, že počas krízy čínski vývozcovia naďalej zväčšovali na úkor odvetvia Únie svoj podiel na trhu.

(95)

Vplyv krízy mal navyše pomerne krátkodobo isté nežiaduce účinky na trh Únie, keďže už počas OP boli evidentné známky zotavenia.

(96)

Vplyv krízy však nenarušil vzťah medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo odvetvie Únie.

(97)

Na základe uvedeného sa vyvodzuje predbežný záver, že značná ujma odvetvia Únie bola spôsobená príslušným dumpingovým dovozom.

(98)

Okrem dumpingového dovozu bolo preskúmaných viacero iných faktorov, žiadny z nich však nemohol objasniť významné straty podielu na trhu, objemu výroby a predaja, ku ktorým došlo v priebehu posudzovaného obdobia, a najmä počas OP. Tieto straty, ktoré odvetvie Únie utrpelo, súvisia s nárastom objemu dumpingového dovozu príslušného výrobku z ČĽR.

(99)

Vzhľadom na túto analýzu, ktorou sa náležite rozlíšili a oddelili vplyvy všetkých známych faktorov na situáciu odvetvia Únie od škodlivých vplyvov dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z ČĽR spôsobil značnú ujmu odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(100)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o prítomnosti poškodzujúceho dumpingu existujú presvedčivé dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie dočasných antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie. Na tento účel a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia sa na základe všetkých predložených dôkazov zvažoval vplyv možných opatrení na všetky strany zúčastnené v tomto konaní a aj dôsledky neprijatia opatrení.

(101)

Analýzou ujmy sa jasne preukázalo, že odvetvie Únie utrpelo ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom. Zvýšenie dumpingového dovozu v posledných rokoch spôsobilo pokles predaja na trhu Únie a výraznú stratu trhového podielu odvetvia Únie.

(102)

Prešetrovaním sa preukázalo, že akékoľvek zvýšenie podielu dumpingového dovozu z príslušnej krajiny na trhu sa dosahuje priamo na úkor odvetvia Únie. Treba zdôrazniť, že príslušný výrobok je dôležitým výrobkom z hľadiska obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keďže predstavuje až 40 % ich predajného obratu. Nezavedenie opatrení by celkom určite viedlo k ďalšiemu zhoršovaniu situácie odvetvia Únie vzhľadom na dlhotrvajúci cenový tlak, ktorý na trh Únie vyvíja dumpingový dovoz z ČĽR. Navyše by sa snahy odvetvia Únie o reštrukturalizáciu a zlepšenie kvality jeho výrobkov ukázali ako úplne zbytočné. Zavedením opatrení sa obnoví nepoškodzujúca úroveň dovoznej ceny, pričom odvetviu Únie sa umožní hospodárska súťaž za spravodlivých obchodných podmienok.

(103)

Predbežne sa preto dospelo k záveru, že uloženie opatrení by bolo jednoznačne v záujme odvetvia Únie.

(104)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia bol posúdený pravdepodobný vplyv opatrení na dovozcov. V tejto súvislosti treba poznamenať, že na prešetrovaní spolupracovali štyria neprepojení vývozcovia, v prípade ktorých tvoril celkový dovoz príslušného výrobku počas OP 15 % z dovozu z ČĽR.

(105)

Na základe údajov najväčšieho zo spolupracujúcich vývozcov overených na mieste by bol vplyv opatrení na túto spoločnosť zanedbateľný, keďže príslušný výrobok predstavuje len malý podiel jej obratu.

(106)

Uvedená spoločnosť však upozornila na to, že celková kapacita výroby odvetvia Únie je v súčasnosti nižšia ako dopyt, ktorý podľa všetkého naďalej porastie. Spoločnosť upozornila aj na to, že tretie krajiny ponúkajú len obmedzené zdroje dodávok. Preto je v prípade zavedenia príliš vysokých ciel možné očakávať narušenie dodávok. V tejto súvislosti treba poznamenať, že vzhľadom na výrazné podhodnocovanie nemožno očakávať, že by miera navrhovaných opatrení, v ktorej sú zohľadnené kvalitatívne rozdiely medzi príslušným výrobkom dovážaným z ČĽR a podobným výrobkom vyrábaným odvetvím Únie, zastavila dovoz príslušného výrobku z ČĽR do Únie.

(107)

Komisia zaslala dotazníky 13 známym používateľom. Nikto z nich však na dotazník nereagoval ani nevyjadril vôľu spolupracovať v priebehu konania. Ani spotrebiteľské organizácie nezaslali po uverejnení oznámenia o začatí tohto konania žiadne výhrady.

(108)

Preto v tejto fáze prešetrovania nie je možné pre nedostatok informácií o podiele príslušného výrobku na výrobných nákladoch druhotných výrobkov alebo o podiele predaja druhotných výrobkov vzhľadom na celkový obrat používateľov posúdiť vplyv opatrení na tieto spoločnosti. Neochotu spolupracovať však možno skôr vnímať ako náznak obmedzeného vplyvu na používateľov.

(109)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie vcelku neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu predbežných opatrení na dumpingový dovoz príslušného výrobku z ČĽR.

(110)

Vzhľadom na predbežné závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, vyplývajúcu ujmu a záujem Únie, by sa mali na dovoz príslušného výrobku z ČĽR uložiť dočasné antidumpingové opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby dumpingový dovoz spôsoboval ďalšiu ujmu odvetviu Únie.

(111)

Úroveň dočasných antidumpingových opatrení by mala byť postačujúca na odstránenie ujmy odvetvia Únie spôsobenej dumpingovým dovozom, a to bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí.

(112)

Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že akékoľvek opatrenia by mali odvetviu Únie umožniť pokryť jeho náklady a dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by sa dal primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. keď nedochádza k dumpingovému dovozu. Ziskové rozpätie pred zdanením použité na tento výpočet bolo 12 % obratu. Išlo o priemernú úroveň zisku, ktorú odvetvie Únie dosiahlo v rokoch 2006 a 2007. Ak sa zohľadní skutočnosť, že ziskovosť v prípade príslušného výrobku bola ovplyvnená dumpingovým dovozom, je jasné, že táto úroveň zisku je rozumná a primeraná. Na základe uvedeného sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje odvetvie Únie. Keďže sa cieľový zisk rovná skutočnému zisku odvetvia Únie počas OP, za východiskovú sa považovala vážená priemerná cena zo závodu.

(113)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo pre každého spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu s IZ na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny danej spoločnosti stanovenej na výpočet cenového podhodnotenia s priemernou nepoškodzujúcou cenou výrobkov predávaných odvetvím Únie na trhu Únie. Rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento z priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(114)

Na základe toho sú dočasné rozpätia ujmy, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

(115)

V súlade s metódou použitou na výpočet rozpätia dumpingu sa rozpätie ujmy v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z ČĽR nezaradených do vzorky vypočítalo ako vážený priemer z dvoch vyvážajúcich výrobcov s IZ zaradených do vzorky,

(116)

Na základe spôsobu výpočtu rozpätia dumpingu sa použitím najvyšších rozpätí u dvoch vyvážajúcich výrobcov s IZ stanovilo celoštátne rozpätie ujmy uplatniteľné na všetkých ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, ako aj na vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, ktorý podliehal článku 18.

(117)

Na základe uvedeného sú dočasný vážený priemer rozpätia ujmy zo vzorky a celoštátna úroveň ujmy, vyjadrená ako percento ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

(118)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(119)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Zohľadňujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami sa nevzťahujú tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(120)

Každé tvrdenie, v ktorom sa žiada o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov), by sa malo bezodkladne adresovať Komisii (3) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozným predajom, ktoré sú spojené napríklad s príslušnou zmenou názvu alebo príslušnou zmenou výrobných a predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia a aktualizácia zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(121)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(122)

Rozpätia dumpingu a ujmy, ako aj dočasné antidumpingové clá sú stanovené takto:

(123)

Všetky zainteresované strany budú informované o uvedených predbežných zisteniach a budú vyzvané, aby písomne oznámili svoje stanovisko a požiadali o vypočutie. Ich pripomienky sa budú analyzovať a v prípade, že budú opodstatnené, zohľadnia sa pred prijatím konečného rozhodnutia. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingového cla, ku ktorým sa dospelo na účely tohto nariadenia, sú predbežné a pravdepodobne sa budú musieť opätovne posúdiť na účely uzavretia veci,