21.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/10

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Dňa 13. júla 2010 Rada prijala odporúčanie o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu dať prioritu obnoveniu stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženiu nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženiu nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(5)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6)

Malta 28. apríla 2011 predložila svoj národný program reforiem na rok 2011 a 29. apríla 2011 predložila svoju aktualizáciu programu stability na rok 2011, ktorá sa vzťahuje na obdobie 2011 – 2014. S cieľom zohľadniť vzájomné prepojenia boli tieto dva programy posúdené súčasne.

(7)

Zásahom krízy výrazne poklesli vývoz a investície a v roku 2009 sa reálny HDP znížil o 3,4 %. Zamestnanosť sa znížila len mierne aj s podporou štátnej pomoci. Malta zaznamenala v roku 2010 výrazné oživenie hospodárskej činnosti a pokles nezamestnanosti v spojení s výrazným nárastom vývozu a podnikateľských investícií v roku 2010. Vzhľadom na vysokú úroveň verejného dlhu (vo výške 61,5 % HDP v roku 2008) vláda neprijala veľký fiškálny stimul a deficit verejných financií v roku 2009 (3,7 % HDP) bol nižší ako jeho úroveň v eurozóne ako celku. V roku 2010 bol pomer vládneho fiškálneho deficitu a dlhu pomerne stabilný.

(8)

Na základe posúdenia aktualizovaného programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 zastáva Rada názor, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je optimistický, najmä v neskorších rokoch programu stability. Z 3,6 % HDP v roku 2010 sa v rámci programu stability plánuje zníženie deficitu verejných financií pod referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve do roku 2011. Postupný pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa, ktorým je vyvážená pozícia v štrukturálnom vyjadrení, by sa mal potom podporiť záväzkom zabezpečiť trvalo udržateľnú konsolidáciu z veľkej časti založenú na výdavkoch. V programe stability sa však nepredpokladá dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v horizonte programu stability. Pomer dlhu k HDP má podľa prognózy klesnúť z vrcholu 68 % v roku 2010 na 63,7 % v roku 2014 v dôsledku pozitívneho primárneho salda a jeho posilňovania. Priemerné ročné úsilie o štrukturálnu úpravu v období 2012 – 2014 vypočítané útvarmi Komisie je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu o stabilite a raste. Rozpočtové výsledky by však v dôsledku možného prekročenia výdavkov a nedostatku informácií o opatreniach na podporu úsilia o konsolidáciu po roku 2011 mohli byť horšie, ako sa očakávalo.

(9)

Pre Maltu je kľúčovou výzvou realizácia fiškálnej konsolidácie na dosiahnutie strednodobého cieľa. Aj keď sa v rámci rozpočtu na rok 2011 zaviedli opatrenia na korekciu nadmerného deficitu v roku 2011, v prípade sklzov by boli potrebné doplnkové opatrenia. Dôveryhodnosť strednodobej konsolidačnej stratégie, ktorá ešte nie je podložená konkrétnymi opatreniami, by sa pozdvihla na vyššiu úroveň prostredníctvom silnejšieho viacročného rozpočtového rámca. Hlavnou slabinou je nezáväzný charakter viacročných cieľov, čo má za následok relatívne krátky horizont fiškálneho plánovania. V programe stability sa uvádza, že sa zvažuje zavedenie pravidiel pre výdavky.

(10)

Podľa posledného posúdenia Komisie sa riziká, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, zdajú byť na vysokej úrovni, nakoľko dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet vrátane dôchodkov je na Malte výrazne vyšší ako v priemere v rámci EÚ. Okrem toho je vďaka stále relatívne nízkej vekovej hranici odchodu do dôchodku, častejšiemu odchodu do predčasného dôchodku a veľmi nízkemu podielu starších žien účasť starších pracovníkov na trhu práce veľmi nízka. V rámci dôchodkovej reformy z roku 2006 sa problém udržateľnosti začal riešiť zvyšovaním veku odchodu do dôchodku, aj keď veľmi postupne, a zohľadnila sa primeranosť budúcich dôchodkov, a to najmä zabezpečením štedrejších mechanizmov indexácie a zavedením garantovaného národného minimálneho dôchodku. V rámci národného programu reforiem sa podávajú správy o prebiehajúcich konzultáciách o návrhoch na ďalšiu dôchodkovú reformu, ktorú predložila pracovná skupina pre dôchodky, vrátane vytvorenia explicitného prepojenia medzi vekom odchodu do dôchodku a priemernou dĺžkou života a zavedenia povinného druhého a dobrovoľného tretieho piliera. V rámci národného programu reforiem sa však nepredkladá komplexná stratégia aktívneho starnutia, ktorá by sprevádzala prebiehajúce a predpokladané zmeny v právnych predpisoch. Neevidovaná práca predstavuje riziko pre udržateľnosť verejných financií v dlhodobom horizonte. Vláda v národnom programe reforiem uvádza niekoľko opatrení na riešenie tohto problému, ale neexistujú žiadne návrhy na revíziu daňového systému a systému sociálnych dávok s cieľom zabezpečiť, aby sa oplatilo pracovať. Zveľaďovanie účasti žien na trhu práce je ďalšou veľkou výzvou pre Maltu vzhľadom na to, že miera zamestnanosti žien je najnižšia v EÚ. V rámci národného programu reforiem vláda predložila značné množstvo iniciatív zameraných na pracujúce ženy. Ich realizácia a úspech by sa mali vyhodnotiť v roku 2012.

(11)

Malta v posledných rokoch zaznamenala intenzívnu reštrukturalizáciu priemyslu, v rámci ktorej sa nahradila tradičná výroba náročná na pracovnú silu novými činnosťami s vysokou pridanou hodnotou. Toto viedlo k nepomeru medzi dopytom po zručnostiach a ich ponukou na pracovnom trhu, čo poukazuje na potrebu zabezpečiť dostupnosť zručností potrebných v rámci nových odvetví, najmä prostredníctvom vyššieho vzdelávania, s cieľom ďalej diverzifikovať hospodársku základňu Malty.

(12)

Malta má najvyššiu mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ, na úrovni 36,8 % v roku 2009 v porovnaní s priemerom EÚ 14,4 %. Tento štát má takisto malý podiel ľudí s univerzitným alebo rovnocenným vzdelaním vo veku 30 – 34 rokov (21,1 % v porovnaní s priemerom EÚ o 32,3 % v roku 2009). Malta chce do roku 2020 znížiť predčasné opúšťanie škôl na úroveň 29 % a zvýšiť podiel vysokoškolského alebo rovnocenného vzdelania 30 – 34 ročných na 33 %. V roku 2011 zaviedla opatrenia na usmernenie tých, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, smerom k zaujímavým možnostiam prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy alebo príležitostí vzdelávania sa v rámci tzv. druhej šance.

(13)

Malta je jedným z mála členských štátov EÚ s mechanizmom všeobecnej indexácie miezd. Zvyšovanie miezd je viazané na povinnú kompenzáciu za životné náklady, čo má za následok zvyšovanie miezd podľa vývoja inflácie v minulosti, čo znamená pomerne vyššie mzdy na spodnej časti mzdového spektra. Okrem minimálnej mzdy aj táto úprava môže ďalej brzdiť konkurencieschopnosť sektorov s vyšším podielom ľudskej práce. Táto otázka je dôležitá najmä v súvislosti s nedávnym nárastom cien energií, čo by mohlo viesť k špirálovitému zvyšovaniu miezd a cien.

(14)

Malta je takmer úplne závislá od dovozu ropy pre energetickú výrobu, a jej hospodárstvo je teda citlivé na zmeny cien ropy. Spolu s neprimeranosťou energetického systému Malty to môže spôsobovať problémy v oblasti súkromného podnikania a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Využívanie potenciálu na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie by mohlo priniesť dvojité výhody: zlepšenie konkurencieschopnosti a dosiahnutie energetických a klimatických cieľov. Informácie poskytnuté v národnom programe reforiem o opatreniach v oblasti energetiky sú však obmedzené, preto je ťažké hodnotiť ich uskutočniteľnosť a nákladovú efektívnosť.

(15)

Malta v rámci Paktu Euro Plus prijala niekoľko záväzkov. Záväzky sa vzťahujú na dve oblasti paktu: konkurencieschopnosť a udržateľnosť verejných financií. Z fiškálneho pohľadu tieto záväzky zahŕňajú posilňovanie zodpovednosti a transparentnosti rozpočtového rámca, spolu so zvažovaním zavedenia mechanizmov na zvýšenie disciplíny pri plnení rozpočtu. Čo sa týka produktivity, existujú opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a podmienok financovania pre podniky, ako aj na posilnenie hospodárskej súťaže v oblasti služieb, najmä v oblasti telekomunikácií. Napriek tomu, že sa nachádzajú v národnom programe reforiem, sa záväzky Paktu Euro Plus nevzťahujú na zamestnanosť a finančnú stabilitu. Aj keď sa úrady zameriavajú na zvyšovanie produktivity, nepriznávajú, že súčasný mechanizmus indexácie miezd má vplyv na konkurencieschopnosť Malty. Záväzky vyplývajúce z Paktu Euro Plus sa posúdili a zohľadnili v odporúčaniach.

(16)

Komisia posúdila program stability a národný program reforiem vrátane záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus pre Maltu. Zohľadnila nielen ich význam, čo sa týka udržateľnej fiškálnej a sociálno-ekonomickej politiky Malty, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ tým, že poskytne príspevky na úrovni EÚ do budúcich vnútroštátnych rozhodnutí. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že hoci tento cielený pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa je vhodný, pre konsolidačnú stratégiu to predstavuje významné riziká, pretože sa neopiera o konkrétne opatrenia a mohli by sa prekročiť výdavky, ako sa stalo v minulosti. Okrem toho sa v rámci nezáväzného charakteru strednodobého rozpočtového rámca nemôže podporiť fiškálna disciplína. Relatívne vysoké dlhodobé náklady starnutia obyvateľstva, najmä výdavky na dôchodkové zabezpečenie, vystavujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií Malty riziku. V rámci národného programu reforiem sa uznávajú hlavné štrukturálne výzvy, ktorým hospodárstvo Malty čelí, hoci sa zdá byť opodstatnená aj dodatočná pozornosť venovaná určitým otázkam, najmä lepšiemu využívaniu pracovného potenciálu hospodárstva, preskúmaniu a prijatiu potrebných opatrení pre reformu stanovovania miezd na zabezpečenie lepšieho prepojenia vývoja miezd a produktivity a diverzifikácii energie.

(17)

Vzhľadom na toto posúdenie a po zohľadnení odporúčania Rady zo 16. februára 2010 podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada preskúmala aktualizáciu programu stability Malty na rok 2011 a jej stanovisko (3) sa odráža najmä v jej odporúčaniach v bodoch 1 a 2, ktoré sú uvedené nižšie. Pri zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Malty,

1.

Zabezpečiť korekciu nadmerného deficitu v roku 2011 v súlade s odporúčaniami Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite, aby bola pripravená prijať ďalšie opatrenia tak, aby sa predišlo možným sklzom, a prijať konkrétne opatrenia na podporu cieľového deficitu v roku 2012. Začať znižovať vysokú mieru verejného dlhu a zabezpečiť náležitý pokrok pri dosahovaní strednodobého cieľa. S cieľom posilniť dôveryhodnosť strednodobej stratégie konsolidácie definovať počnúc rokom 2013 nevyhnutné všeobecné opatrenia, zabudovať fiškálne ciele do záväzného viacročného rozpočtového rámca založeného na pravidlách a zlepší monitorovanie plnenia rozpočtu.

2.

Prijať opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému napríklad urýchlením postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku a jeho prepojením na predpokladanú dĺžku života. Spojiť zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku s komplexnou stratégiou aktívneho starnutia, odradiť od využívania predčasného odchodu do dôchodku a podporiť súkromné dôchodkové sporenie.

3.

Sústrediť výsledky v oblasti vzdelávania viac na potreby trhu práce, a to najmä vynaložením dodatočného úsilia na zlepšenie prístupu k vyššiemu vzdelávaniu a posilnením účinnosti systému odborného vzdelávania. Prijať ďalšie opatrenia na zníženie predčasného odchodu zo školy stanovením, analýzou a zmeraním jej príčin do roku 2012 a zriadením mechanizmu pravidelného monitorovania a predkladania správ o úspešnosti týchto opatrení.

4.

Po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s národnými postupmi preskúmať a prijať potrebné opatrenia na reformu systému vyjednávania miezd a indexácie miezd, aby sa zabezpečilo, že rast miezd bude lepšie odrážať vývoj produktivity práce a konkurencieschopnosť.

5.

Posilniť úsilie na zníženie závislosti Malty od dovážanej ropy prostredníctvom urýchlenia investícií do obnoviteľných energií a plného využitia dostupných finančných prostriedkov EÚ na modernizáciu infraštruktúry a podporu energetickej účinnosti.