(1)

Dňa 25. januára 1991 Francúzska asociácia bánk (Association française des banques, ďalej len „AFB“), odborová komora ľudových bánk (Chambre syndicale des banques populaires) a Crédit Agricole podali sťažnosť, podľa ktorej Francúzsko poskytlo štátnu pomoc spoločnosti Crédit Mutuel.

(2)

Prvá žiadosť Komisie o informáciu o vkladnej knižke „Livret bleu“ bola zaslaná listom z 27. mája 1991.

(3)

Listom zo 6. februára 1998 Komisia informovala francúzske orgány o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz článok 108 ods. 2 ZFEÚ) o potenciálnych opatreniach pomoci obsiahnutých v sporiacom mechanizme „Livret bleu“ (2).

(4)

Dňa 8. apríla 1998 francúzske orgány odpovedali na otázky, ktoré Komisia predložila vo svojom rozhodnutí o začatí konania.

(5)

Dňa 18. júna 1998 spoločnosť Crédit Mutuel zaslala Komisii list uvádzajúci argumenty s cieľom zamietnuť klasifikovanie opatrení uvedených v rozhodnutí o začatí konania ako štátnej pomoci, ako aj dokumentáciu o analytickom účtovníctve týkajúcu sa „Livret bleu“. Mnohé zainteresované strany takisto zaslali svoje pripomienky Komisii (pozri oddiely 3 a 4, odôvodnenia 48 až 59), ktorá ich doručila francúzskym orgánom 3. septembra 1998.

(6)

Sťažovatelia zaslali Komisii štyri doplňujúce vyjadrenia listami z 29. októbra 1999, 16. mája 2000, 16. októbra 2000 a 19. januára 2001, ktoré Komisia doručila francúzskym orgánom 21. februára 2000 a 3. novembra 2000.

(7)

Dňa 5. februára 2001 Komisia doručila francúzskym orgánom dokumenty, ktoré dostala od AFB.

(8)

Na žiadosť Komisie v období od novembra 1998 do decembra 1999 poradca (3) (ďalej len „poradca Komisie“) vykonal audit analytického účtovníctva „Livret bleu“. Správa poradcu bola predložená na preskúmanie francúzskym orgánom a spoločnosti Crédit Mutuel 10. januára 2000. Dňa 7. februára 2000 sa zorganizovalo odborné stretnutie útvarov Komisie za účasti ich poradcu, francúzskych orgánov a spoločnosti Crédit Mutuel na dosiahnutie dohody o tejto správe.

(9)

Listom zo 14. septembra 1999 útvary Komisie požiadali francúzske orgány, aby spresnili úlohy verejného záujmu, ktorými je poverená spoločnosť Crédit Mutuel. Dňa 21. februára 2000, 3. novembra 2000 a 5. februára 2001 útvary Komisie doručili francúzskym orgánom na pripomienkovanie rôzne doklady (4) priložené k dokumentácii sťažovateľmi a týkajúce sa prípadného „efektu príťažlivosti“ vkladnej knižky „Livret bleu“ (pozri pododdiel 7.2.3, odôvodnenia 110 až 118). Francúzske orgány predložili svoje pripomienky 1. februára 2001.

(10)

Dňa 11. apríla 2000 bola Komisii predložená sťažnosť Bankovej federácie Európskej únie (FBE) týkajúca sa pomoci, ktorú poskytol francúzsky štát spoločnosti Crédit Mutuel vo forme výhradného vystavovania vkladnej knižky „Livret bleu“.

(11)

V máji 2000 poverila Národná konfederácia Crédit Mutuel (Confédération nationale du Crédit Mutuel) audítorskú spoločnosť Arthur Andersen úlohou, ktorá zahŕňala preskúmanie metodiky postupov analytického účtovníctva spoločnosti Crédit Mutuel a vyhotovenie prevádzkového účtu vkladnej knižky „Livret bleu“. Táto úloha sa skončila v septembri 2000 odovzdaním podrobnej správy o prevádzkovom účte „Livret bleu“, ktorá ocenila výsledok analytického účtovníctva „Livret bleu“ na stratu pred zdanením vo výške 498 miliónov FRF. Tento záver sa opieral o zohľadnenie „opráv“. Stretnutie Komisie a spoločnosti Crédit Mutuel k tejto správe sa zorganizovalo 2. februára 2001. V nadväznosti na pripomienky sformulované Komisiou požiadala spoločnosť Crédit Mutuel audítorskú spoločnosť Arthur Andersen, aby doručila správu z 8. februára 2001 odôvodňujúcu použitie metódy nazývanej „oprava precenenia činnosti IARD (poistenie proti škodám (5) spoločnosti Crédit Mutuel]“, ktorá bola hlavne predmetom kritiky zo strany útvarov Komisie.

(12)

V apríli 2001 Komisia požiadala svojho poradcu, aby zistil rozdiely medzi svojou správou a správou audítorskej spoločnosti Arthur Andersen a aby určil zmeny údajov alebo metodiky, ktoré by mohli byť prípadne zahrnuté do jeho predchádzajúcej správy. Nová konečná správa poradcu Komisie bola doručená 23. júla 2001. Oceňuje výsledok analytického účtovníctva „Livret bleu“ na súhrnný nekapitalizovaný zisk vo výške 1,074 miliardy FRF (163,7 milióna EUR). Táto správa bola doručená v ten istý deň francúzskym orgánom. Počas stretnutia Komisie, francúzskych orgánov, spoločnosti Crédit Mutuel a audítorskej spoločnosti Arthur Andersen 26. júla 2001 Crédit Mutuel a Arthur Andersen oznámili svoj nesúhlas s konečnými závermi poradcu Komisie. Audítorská spoločnosť Arthur Andersen trvala na svojich predchádzajúcich záveroch v dokumente z 13. septembra 2001, doručenom v prílohe ku správe francúzskych orgánov z 15. septembra 2001. Francúzske orgány zaslali Komisii 26. októbra 2001 novú správu o právnej analýze „Livret bleu“ z hľadiska práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj krátku správu zo 7. januára 2002 o nákladoch na úlohu služby vo verejnom záujme, ktorá preberá číselné údaje už predložené spoločnosťou Crédit Mutuel.

(13)

Správa zaslaná Komisii 26. októbra 2001 francúzskymi orgánmi vysvetľovala, prečo podľa ich názoru i) systém „Livret bleu“ nepredstavuje pomoc; ii) by za predpokladu, že by Komisia trvala na označení podpory za pomoc, mohlo ísť len o jestvujúcu pomoc a iii) v každom prípade by šlo o zlučiteľnú pomoc.

(14)

Rozhodnutím z 15. januára 2002 (6) (ďalej len „zrušené rozhodnutie“) Komisia vyhlásila štátnu pomoc poskytnutú Francúzskou republikou v prospech spoločnosti Crédit Mutuel za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

(15)

Rozhodnutie z 15. januára 2002 bolo zrušené rozsudkom Všeobecného súdu z 18. januára 2005 (7).

(16)

Komisia nepodala odvolanie proti rozsudku súdu. V súlade s článkom 266 ods. 1 ZFEÚ je Komisia povinná prijať nevyhnutné opatrenia vyplývajúce z tohto rozsudku. V oblasti štátnej pomoci to znamená, že v nadväznosti na zrušenie rozhodnutia sa konanie vracia do štádia formálneho zisťovania.

(17)

Rozhodnutím zo 7. júna 2006 (8) (ďalej len „rozhodnutie o rozšírení“) Komisia rozšírila konanie vo veci formálneho zisťovania a upresnila predmet svojho posúdenia prípadnej pomoci.

(18)

Francúzsko oznámilo Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiu o rozšírení listami z 1. septembra 2006 a 7. septembra 2006.

(19)

Dňa 19. septembra 2006 Európska komisia dostala sťažnosť Združenia obetí Crédit Mutuel (Association des Victimes du Crédit Mutuel).

(20)

Komisia dostala pripomienky spoločnosti Crédit Mutuel listom z 13. októbra 2006.

(21)

Komisia doručila pripomienky spoločnosti Crédit Mutuel francúzskym orgánom listom z 31. októbra 2006.

(22)

V nadväznosti na dve žiadosti Komisie o doplňujúce informácie z 22. septembra 2006 a 28. novembra 2006 Francúzsko predložilo doplňujúce pripomienky listami z 8. novembra 2006 a 28. februára 2007.

(23)

Komisia sa stretla s francúzskymi orgánmi 19. decembra 2006 a so spoločnosťou Crédit Mutuel 15. januára 2007.

(24)

Dňa 10. mája 2007 Komisia prijala rozhodnutie podľa článku 86 ods. 3 Zmluvy o ES (teraz článok 106 ods. 3 ZFEÚ) v spojení s článkami 43 a 49 Zmluvy o ES (teraz články 49 a 56 ZFEÚ), podľa ktorého malo Francúzsko zrušiť osobitné práva (9) spoločností Crédit Mutuel, Caisses d’Épargne a Banque Populaire na vystavovanie vkladnej knižky „Livret bleu“ (pokiaľ ide o Crédit Mutuel) a vkladnej knižky „Livret A“ (pokiaľ ide o Caisses d’Épargne a La Poste) (10).

(25)

Keďže Francúzsko nezrušilo osobitné práva na vystavovanie vkladných knižiek „Livret A“ a „Livret bleu“ v lehote 9 mesiacov stanovenej rozhodnutím z 10. mája 2007, Komisia začala konanie vo veci porušenia podľa článku 226 Zmluvy o ES (teraz článok 258 ZFEÚ) tým, že mu zaslala 5. júna 2008 list o výzve pre nedodržanie rozhodnutia.

(26)

Dňa 19. septembra 2009 Komisia požiadala Francúzsko o nové informácie, na čo Francúzsko odpovedalo 13. októbra 2009.

(27)

Dňa 8. októbra 2009 Komisia zrušila konanie vo veci porušenia, keďže Francúzsko sa prijatím reformy z 1. januára 2009, ktorá liberalizuje vystavovanie vkladných knižiek „Livret A“ a „Livret bleu“ (11), podriadilo povinnosti zrušiť osobitné práva na vystavovanie týchto vkladných knižiek (12).

(28)

V priebehu roka 2010 Komisia zaslala elektronickou poštou viaceré otázky spoločnosti Crédit Mutuel, na ktoré tá odpovedala rovnako elektronickou poštou.

(29)

Toto rozhodnutie ukončuje v súlade s článkom 13 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (13) konanie o potenciálnych prvkoch pomoci obsiahnutých v mechanizme „Livret bleu“.

(30)

Crédit Mutuel je decentralizovaná banková a poisťovacia skupina, ktorú tvorí sieť vnútroštátnych pobočiek majúcich štatút družstevných spoločností s variabilným kapitálom. Spoločnosť Crédit Mutuel sa riadi zákonom z 10. septembra 1947, ktorý určil zásady družstevníctva. Organizovaná je na troch úrovniach: miestnej, regionálnej a celoštátnej.

(31)

Skupina Crédit Mutuel pod dvoma značkami skupiny (Crédit Mutuel a Crédit Industriel et Mutuel – ďalej len „CIC“) má viac ako 6 000 predajných miest a viac ako 72 000 zamestnancov. Miestne pobočky Crédit Mutuel podliehajú 18 regionálnym federáciám, ktoré sú členmi celoštátnej konfederácie Crédit Mutuel, čo je ústredný orgán siete. CIC združuje 6 regionálnych bánk a špecializované pobočky tak vo Francúzsku, ako aj v zahraničí.

(32)

Crédit Mutuel je okrem toho skupinou, ktorá má jediné vedenie sledujúce globálnu politiku. Zachováva si vnútornú finančnú solidaritu na úrovni konfederácie, ktorá zabezpečuje likviditu regionálnych federácií. Skupina sa vyznačuje vlastnosťami jedinej spoločnosti z pohľadu hospodárskej súťaže, pretože má jediné rozhodovacie centrum na ústrednej úrovni.

(33)

Vkladná knižka „Livret bleu“ bola sporiacim produktom, ktorý upravoval štát predpismi a vystavovala ho výlučne spoločnosť Crédit Mutuel.

(34)

Tento produkt bol čiastočne oslobodený od dane v zmysle opravného zákona o štátnom rozpočte na rok 1975 (14). Úroky vyplatené sporiteľom z uložených súm boli oslobodené od dane vo výške dvoch tretín. Štát stanovoval hrubú mieru výnosu z „Livret bleu“ pre sporiteľov takým spôsobom, aby po zrážke dane (15) bola čistá miera rovnaká ako v prípade vkladnej knižky „Livret A“, úplne oslobodenej od dane.

(35)

Štát stanovoval mieru výnosu „Livret bleu“ na úroveň presahujúcu infláciu, indexovanú na peňažnom trhu. Posledná čistá miera výnosu „Livret bleu“, skôr než sa zrušil tento sporiaci produkt reformou z 1. januára 2009 (pozri odôvodnenie 41), bola 4 % (16). Maximálna suma, ktorú mohli uložiť sporitelia na „Livret bleu“, bola 15 300 EUR. Hodnota vkladov uložených na „Livret bleu“ sa zvýšila z 13 miliárd EUR (85 miliárd FRF) v roku 1991 na 22 miliárd EUR v roku 2008.

(36)

Charakteristiky „Livret bleu“ – okamžité poskytnutie peňažných prostriedkov, platby povolené od 15 EUR, neexistencia nákladov (najmä pri založení knižky) atď. – viedli k vysokej likvidite. Okrem toho bolo možné zaviesť z „Livret bleu“ automatické platby v prospech finančného úradu alebo verejných spoločností ako EDF alebo France Télécom. Vkladná knižka „Livret bleu“, sporiaci produkt určený súkromným osobám, sa teda približovala niektorými aspektmi k bežnému účtu.

(37)

Povinnosti spojené s použitím prostriedkov zhromaždených prostredníctvom „Livret bleu“ sa postupom času menili.

(38)

Spočiatku mala spoločnosť Crédit Mutuel povinnosť použiť 50 % prostriedkov (podiel zvýšený v roku 1983 (17) na 65 % prostriedkov a 80 % nových vkladov) na účely takzvaného „všeobecného záujmu“ (najmä financovanie územných samosprávnych celkov a iných verejných inštitúcií), pričom zostatok mala banka voľne k dispozícii (ďalej len „voľné použitie“).

(39)

Tento systém bol zásadne reformovaný vyhláškou z 27. septembra 1991 (18), ktorou sa zosúladila vkladná knižka „Livret bleu“ so systémom „Livret A“. Od tejto vyhlášky boli všetky nové vklady (19) centralizované v Štátnej depozitnej pokladnici (Caisse des Dépôts et Consignation – ďalej len „CDC“), ktorá ako náhradu vyplácala spoločnosti Crédit Mutuel odmenu za sprostredkovanie. Táto odmena, stanovená spočiatku na 1,3 % hodnoty vkladov „Livret bleu“ poukázaných na účet CDC, bola 1. januára 2005 znížená na 1,2 % a potom 1. novembra 2005 na 1,1 %. CDC používa hlavne prostriedky zhromaždené spoločnosťou Crédit Mutuel na financovanie sociálneho bývania.

(40)

Okrem toho sa táto zásadná reforma systému prejavila postupným presunom jestvujúcej zásoby vkladov (20). Od vyhlášky z 27. septembra 1991 až do konca prvého polroka 1999 sa podiel jestvujúceho „použitia vo všeobecnom záujme“ a „voľného použitia“ znížil, až boli všetky vklady poukázané na účet CDC.

(41)

Dňa 1. januára 2009 nadobudla účinnosť reforma vkladných knižiek „Livret A“ a „Livret bleu“, pričom umožnila všetkým bankám vystavovať vkladnú knižku „Livret A“ a zrušila rozdiel medzi „Livret A“ a „Livret bleu“. Od 1. januára 2009 je vkladná knižka „Livret bleu“ spoločnosti Crédit Mutuel rovnaká ako „Livret A“ vystavovaná pod iným názvom. K tomuto dátumu sa skončila existencia vkladnej knižky „Livret bleu“ a v dôsledku toho aj výhradné právo spoločnosti Crédit Mutuel na jej vystavovanie.

(42)

Ako sa vysvetlilo v rozhodnutí o rozšírení (21), Komisia sa domnievala, že je možné, že Francúzsko poskytlo pomoc spoločnosti Crédit Mutuel prostredníctvom odmeny za sprostredkovanie.

(43)

Z judikatúry Altmark Súdneho dvora vyplýva, že náhrady za služby vo verejnom záujme nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, ak spĺňajú isté kumulatívne podmienky uvedené v rozsudku Altmark z 24. júla 2003 (22).

(44)

Komisia sa vo svojom rozhodnutí o rozšírení domnievala, že štvrtá podmienka judikatúry Altmark by nemusela byť splnená, pokiaľ štát nepoveril úlohou služby vo verejnom záujme na zhromažďovanie vkladov určených na nájomné sociálne bývanie subjekt s najlepšou ponukou prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej súťaže, ale priamo rokovaním so spoločnosťou Crédit Mutuel, čo a priori neposkytuje nijakú záruku, že by výnos priznaný spoločnosti Crédit Mutuel nebol vyšší ako úroveň, ktorú by požadoval dobre riadený podnik. Okrem toho si myslela, že francúzske orgány nepreukázali, že úroveň náhrady bola určená s ohľadom na náklady stredne veľkého, dobre riadeného podniku v bankovom sektore. Francúzskym orgánom totiž nestačí zdôrazniť, že spoločnosť Crédit Mutuel je dobre riadený podnik, aby preukázali, že úroveň náhrady bola stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by znášal dobre riadený podnik v zmysle judikatúry Altmark.

(45)

Podľa Komisie bola odmena za sprostredkovanie štátnym prostriedkom, ktorá mohla predstavovať selektívnu výhodu narúšajúcu hospodársku súťaž a ovplyvňujúcu obchod medzi členskými štátmi a ktorá jej nebola notifikovaná. Odmena za sprostredkovanie mohla teda obsahovať prvky nezákonnej pomoci.

(46)

Vo svojom rozhodnutí o rozšírení sa Komisia domnievala, že je možné, že toto opatrenie nie je zlučiteľné s článkom 86 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz článok 106 ods. 2 ZFEÚ), a že si myslí, že žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 a 3 článku 87 Zmluvy o ES (teraz článok 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ) sa nezdá byť uplatniteľná.

(47)

Na základe výpočtov jej poradcu sa totiž Komisii zdalo možné, že suma náhrady je vyššia, než je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzku služby vo verejnom záujme (zhromažďovať vklady určené na nájomné sociálne bývanie), so zohľadnením relevantných príjmov a primeraného zisku z plnenia tohto záväzku. Keďže Komisia pripomenula, že suma náhrady mala zahŕňať všetky výhody priznané štátom alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov v akejkoľvek forme, zohľadnila vo výpočte náhrady nielen čisté náklady na zhromažďovanie vkladov centralizovaných v CDC, ale aj čistý hospodársky výsledok (náklady alebo zisk) z použitia vo všeobecnom záujme alebo z voľného použitia. Správa poradcu Komisie ukázala nadmernú náhradu spoločnosti Crédit Mutuel za roky 1991, 1992, 1993 a 1998.

(48)

Argumenty sťažovateľov boli predložené Komisiou v jej rozhodnutí zo 6. februára 1998 o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz článok 108 ods. 2 ZFEÚ). Doplňujúce vyjadrenia, ktoré boli odvtedy doručené, predkladajú tieto nové argumenty.

(49)

Správa AFB (aktualizovaná koncom februára 1999 a doručená Komisii v októbri 1999) o efekte príťažlivosti vkladnej knižky „Livret bleu“ ocenila čistý bankový výnos spôsobený efektom príťažlivosti „Livret bleu“ na 17 miliárd FRF (2,6 miliardy EUR), pričom sa predpokladá, že zvýšenie podielov na trhu spoločnosti Crédit Mutuel vo všetkých segmentoch počas obdobia 1986 – 1997 vyplýva výlučne z vystavovania vkladnej knižky „Livret bleu“.

(50)

Štúdia uskutočnená spoločnosťou Caisse Nationale du Crédit Agricole a predložená v máji 2000 analyzovala vývoj počtu kontaktných miest spoločnosti Crédit Mutuel. Ukazuje sa, že celkový počet stálych kontaktných miest klesol od roku 1991 do roku 1994, potom postupne stúpal a v roku 1998 dosiahol úroveň z roku 1990. Vývoj bol rozdielny podľa regiónov: počet stálych kontaktných miest, a potom aj dočasných, sa znížil v regiónoch, kde mala spoločnosť Crédit Mutuel silné postavenie z historického hľadiska (región pozdĺž rieky Loire, Bretónsko, Alsasko), zatiaľ čo v ostatných regiónoch narastal. Je teda pravdepodobné, že spoločnosť Crédit Mutuel oslabila svoje pôsobenie vo vidieckych oblastiach, aby ho posilnila v mestských oblastiach. Zdá sa, že tieto údaje vyvracajú tvrdenia spoločnosti Crédit Mutuel, podľa ktorých bola spoločnosť nútená zachovať si významné pôsobenie vo vidieckych oblastiach počas 90. rokov. Takisto naznačujú, že spoločnosť Crédit Mutuel je schopná udržať si mimoriadne hustú sieť aj po zrušení akejkoľvek kontroly zo strany orgánov verejnej moci.

(51)

AFB zaslala Komisii list 4. júna 1998 s tvrdením, že výnos 1,3 % z jestvujúcich prostriedkov „Livret bleu“ centralizovaných v CDC bol neprimeraný, keďže spoločnosti Caisses d’Épargne a La Poste dostávali v rovnakom čase 1,20 % a 1,50 % z prostriedkov „Livret A“, rovnako centralizovaných v CDC. AFB v liste uviedla, že v roku 1997 ponúkla francúzskym orgánom, že zabezpečí zhromažďovanie vkladov „Livret bleu“ len za výnos 1 %, ale vláda nereagovala na túto ponuku. AFT hlavne zdôraznila, že správa pána poslanca Douyèra z apríla 1998 o modernizácii Caisses d’épargne uvádzala, že náklady na príjem priemernej sporiteľne, ako napríklad v Burgundsku, sú 0,96 % jej vkladov a že niet dôvodu, aby spoločnosť Crédit Mutuel mala vyššie náklady na správu.

(52)

Vyjadrenia poradenskej firmy Glais z augusta 2000 predložený na žiadosť AFB poskytol štatistické údaje o konkurenčnej výhode, ktorú údajne mohlo poskytovať spoločnosti Crédit Mutuel výhradné právo na vystavovanie „Livret bleu“. Skúmanie časových radov ukazuje, že prostriedky vkladov na „Livret bleu“, ako aj prostriedky iných vkladov zaznamenali výrazný rast až do prelomu rokov 1985 – 1987. Rast úverov poskytovaných domácnostiam pokračoval aj po tomto termíne a zostal výraznejší v prípade spoločnosti Crédit Mutuel ako v prípade jej hlavných konkurentov. Znalec poradenskej firmy Glais z toho vyvodil, že „zdá sa, že vkladná knižka ‚Livret bleu‘ účinkovala ako lákadlo na zákazníkov, a od polovice 80. rokov sa zdá, že pozitívny účinok pokračoval bez rastu vkladov. Ukazuje sa teda, že práve zákazníci, ktorých vernosť bola spočiatku posilnená, boli súčasťou stratégie expanzie spoločnosti Crédit Mutuel od tohto obdobia.“ Najmä na základe ukazovateľa odolnosti voči nepredvídateľným hospodárskym tlakom na premenné činnosti a na základe modelovania jednoduchej rovnice dopytu po úveroch znalec dospel k záveru, že činnosť spoločnosti Crédit Mutuel (hlavne úverová činnosť) neprebiehala v súlade s priemerným vývojom bankového trhu. Znalec vysvetľuje tento jav skutočnosťou, že vernosť zákazníkov spoločnosti Crédit Mutuel mohla byť viac posilnená, napríklad prostredníctvom „Livret bleu“, ako vernosť zákazníkov iných bankových sietí.

(53)

V druhom vyjadrení (december 2000) navrhla poradenská firma Glais novú ekonometrickú analýzu miery získavania zákazníkov každej bankovej siete. Jej výsledky potvrdzujú podľa znalca predpoklad, podľa ktorého spoločnosti Crédit Mutuel a Caisse d’Épargne disponujú prostriedkami, ktoré im umožňujú omnoho lepšie získať vernosť zákazníkov, než ako to robia iné banky. Nie je však možné určiť, či dôvodom tejto väčšej stálosti zákazníkov je vystavovanie sporiteľnej knižky oslobodenej od dane alebo využívanie hustej siete pobočiek v rozličných regiónoch (dvoch nástrojov, ktoré majú tieto siete spoločné).

(54)

V súvislosti s týmto konaním Komisia takisto dostala doplňujúce vyjadrenie, ktoré predložili sťažovatelia a podľa ktorého odkúpenie spoločnosti CIC spoločnosťou Crédit Mutuel v apríli 1997 počas privatizácie tejto bankovej inštitúcie, ktorú predtým vlastnila verejná poisťovacia skupina GAN, bolo možné vďaka pomoci, ktorú spoločnosť Crédit Mutuel získala na základe „Livret Bleu“ a ktorá zabezpečila zvýšenie jej podielu na trhu z 2 % v roku 1969 na približne 6,9 % v roku 1997. Podľa sťažovateľov vlastný kapitál podniku rýchlo vzrástol vďaka uvedenej pomoci zo 650 miliónov FRF (99 miliónov EUR) v roku 1974 na 47,3 miliardy FRF (7,2 miliardy EUR) v roku 1997.

(55)

Napokon sťažnosť Združenia obetí spoločnosti Crédit Mutuel z 19. septembra 2006 obsahuje jednoduché dovolanie na „zneužitie verejného sporenia na súkromné a obchodné účely […] na úkor sporiteľov a francúzskeho hospodárstva“ bez toho, aby obsahovala skutočné argumenty alebo dôkazy o prípadnej nezákonnej štátnej pomoci.

(56)

Po uverejnení rozhodnutia o začatí konania zo 6. februára 1998 Komisia dostala pripomienky tretích zainteresovaných strán.

(57)

Niektorí konkurenti spoločnosti Crédit Mutuel oznámili, že sa domnievajú, že utrpeli škodu z dôvodu udelenia výhradného práva na vystavovanie vkladných knižiek „Livret bleu“ spoločnosti Crédit Mutuel. Tieto banky sa zväčša odvolávali na existenciu efektu príťažlivosti vkladnej knižky „Livret bleu“, v dôsledku čoho stratili zákazníkov v prospech spoločnosti Crédit Mutuel, a chceli, aby sa toto výhradné právo zrušilo. Takéto pripomienky zaslali Komisii tieto inštitúcie:

(58)

Okrem pripomienok na obranu spoločnosti Crédit Mutuel uvedených v oddiele 4 Komisia dostala pripomienky v prospech mechanizmu „Livret bleu“, ktoré podali tieto tretie osoby:

(59)

Veľmi veľká väčšina tretích osôb zdôraznila úlohu, ktorú zohráva spoločnosť Crédit Mutuel najmä na regionálnej úrovni vo financovaní sociálneho hospodárstva a osobitne neziskových združení. Takisto zdôraznili úlohu priebežnej pomoci spoločnosti Crédit Mutuel ľudovým vrstvám, z ktorých pochádza veľká časť jej zákazníkov. Viacerí miestni volení zástupcovia zdôraznili úlohu spoločnosti Crédit Mutuel v zakladaní podnikov, v tvorbe pracovných miest a v rozvoji miestnych iniciatív v spojení s územnými samosprávnymi celkami. Ďalší si mysleli, že svojimi decentralizovanými štruktúrami spoločnosť Crédit Mutuel lepšie vyhovovala miestnym potrebám a nevyhnutnosti vyváženého územného rozvoja ako centralizované inštitúcie.

(60)

Spoločnosť Crédit Mutuel vytýka Komisii mimoriadne zdĺhavé riešenie záležitosti.

(61)

Okrem toho podľa spoločnosti Crédit Mutuel rozsudok Súdu sa netýkal len nedostatočného odôvodnenia, ale obsahoval aj kritické pripomienky k usudzovaniu Komisie, ktoré neboli zohľadnené v rozhodnutí o rozšírení, osobitne pokiaľ ide o výpočet prípadnej nadmernej náhrady. V tomto smere spoločnosť Crédit Mutuel vytýka Komisii, že spočítala ročné plusové zostatky bez toho, že by od nich odpočítala zostatky z mínusových rokov, v rozpore s metódou odporúčanou rámcom Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (ďalej len „rámec Spoločenstva z roku 2005“) (23).

(62)

Podľa banky odmena za sprostredkovanie spĺňa štyri podmienky judikatúry Altmark:

(63)

V každom prípade sa spoločnosť Crédit Mutuel domnieva, že opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Crédit Mutuel kritizuje hlavne metódu výpočtu nadmernej náhrady, ktorá sa berie do úvahy v rozhodnutí o rozšírení. Podľa nej Komisia údajne najprv urobila chyby vo výpočtoch vo svojom hodnotení celkového výsledku prevádzkového účtu „Livret bleu“ tým, že prevzala chybné závery svojho poradcu napriek nevyriešeným predmetom nezhôd medzi poradcom Komisie a poradcom Crédit Mutuel (25).

(64)

Spoločnosť Crédit Mutuel ďalej vznáša námietky voči prístupu na ročnom základe zvolenému Komisiou (teda skutočnosti, že prihliadala len na sumy vzťahujúce sa na roky s nadmernou náhradou bez ich kompenzácie sumami z rokov s príliš nízkou náhradou), ktorý údajne ide proti niekoľkým precedensom, zrušenému rozhodnutiu a podľa nej proti rámcu Spoločenstva z roku 2005 (26). Komisia by mala dodržiavať globálny prístup (teda kompenzovať všetky sumy vzťahujúce sa na roky s nadmernou náhradou sumami z rokov s príliš nízkou náhradou) za celé obdobie rokov 1991 – 1998 na jednej strane a na druhej strane za celé obdobie začínajúce sa rokom 1999.

(65)

Okrem toho Komisia vo svojom rozhodnutí o rozšírení nezohľadňovala správne primeraný zisk. Svoje ocenenie primeraného zisku oprela o náklady na regulačný kapitál, odhadnuté na 6 %, zatiaľ čo tieto náklady predstavujú náklady analytického účtovníctva a nie ziskové rozpätie. Komisia mala vziať do úvahy mieru návratnosti vlastného kapitálu odporúčanú audítorskou spoločnosťou Arthur Andersen (27). Okrem toho takto oprela výpočet primeraného zisku o nestály základ, ktorý sa po úplnej centralizácii vkladov v CDC stáva úplne nulovým, pretože tieto vklady nemajú žiadne náklady na regulačný kapitál. Spoločnosť Crédit Mutuel zdôrazňuje, že ukazovateľ, ktorý zvolila Komisia, napokon pripraví spoločnosť o celé bežné ziskové rozpätie z „Livret bleu“. Podľa nej každá banka, aj pri centralizovanom použití, ktoré nemá nijaké náklady na vlastný kapitál v úzkom regulačnom zmysle ukazovateľa platobnej schopnosti, musí mať možnosť vykazovať bežné ziskové rozpätie.

(66)

Komisia správne nezohľadnila ani náklady spojené s druhou úlohou všeobecného záujmu, o ktorej sa Crédit Mutuel domnieva, že ju plní, a to zachovanie kontaktných miest vo vidieckom prostredí s cieľom stimulovať ľudové sporenie na celom území podporou prístupu k bankovým službám čo najväčšiemu počtu osôb.

(67)

Napokon spoločnosť Crédit Mutuel vyvracia existenciu prípadného efektu príťažlivosti. Pripomína, že Komisia vo svojom zrušenom rozhodnutí uznala, že tento efekt príťažlivosti sa nedal jednoznačne preukázať, a odvtedy sa neobjavila žiadna nová skutočnosť.

(68)

Pokiaľ ide o postup, spoločnosť Crédit Mutuel odmieta vrátenie prípadnej pomoci s odvolaním sa na viaceré všeobecné zásady práva Spoločenstva, a to najmä na zásadu legitímnej dôvery a dodržiavania primeranej lehoty.

(69)

Francúzsko si myslí, že podmienky judikatúry Altmark sú splnené:

(70)

Pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa existencie pomoci, Francúzsko sa odvoláva na argumenty uvedené pred zrušením rozhodnutia z roku 2002:

(71)

Vo svojej správe z 26. októbra 2001 francúzske orgány uviedli dôvod, prečo v prípade, že by Komisia označila opatrenia za pomoc, by išlo v každom prípade o pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 3 ZFEÚ. Vytýkajú Komisii, že urobila chyby vo výpočte celkového výsledku prevádzkového účtu „Livret bleu“, keďže nedodržala metódu odporúčanú poradcom Crédit Mutuel (32). Takisto zdôraznili, že Komisia musí brať do úvahy primeraný zisk, ktorý odhadujú na […] (*1).

(72)

Vo svojich pripomienkach týkajúcich sa rozhodnutia o rozšírení francúzske orgány okrem toho vytýkajú Komisii, že sa riadila „asymetrickým uvažovaním“, keď nekompenzovala sumy z rokov, keď došlo k nadmernej náhrade (1991, 1992, 1993 a 1998), sumami z rokov s príliš nízkou náhradou (1994 až 1997), a že v prílohe 1 k rozhodnutiu o rozšírení úplne prevzala závery svojho poradcu o troch predmetoch nezhôd medzi Francúzskom a Komisiou. Francúzsko spresnilo, že za celé obdobie rokov 1999 – 2005 dostával systém súvisiaci s „Livret bleu“ nedostatočné náhrady zo strany štátu. Tak suma odmeny za sprostredkovanie nebola vyššia, než je nevyhnutné na pokrytie nákladov na vystavovanie vkladnej knižky, tak ako sa vykazovali v analytickom účtovníctve „Livret bleu“, ktoré bola vypracované spoločne s Komisiou (s výhradou dvoch úprav (33)) a spĺňa požiadavky smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a štátnymi podnikmi a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (34). Francúzsko takisto vysvetlilo, že nedávne poklesy odmeny za sprostredkovanie zodpovedali v zásade potrebám subjektov financovania sociálneho bývania (35).

(73)

Francúzske orgány spresňujú, že mechanizmus vrátenia prípadnej nadmernej náhrady existuje od roku 1999.

(74)

Francúzsko takisto vysvetlilo, že riziko nedostatočnej likvidity do jedného mesiaca znášala spoločnosť Crédit Mutuel a riziko nedostatočnej likvidity presahujúcej jeden mesiac znášala CDC. Spresnilo, že pokiaľ ide o sumy zhromaždené v rámci „Livret bleu“, miera vyváženia rizík na výpočet potrieb vlastného kapitálu potrebného na mieru platobnej schopnosti bolo nulová. Vysvetlilo, že vyváženie rizika pre potreby vlastného kapitálu Crédit Mutuel v prípade iných sporiacich produktov a iných prostriedkov ako „Livret bleu“ sa pohybovalo v rokoch 1999 až 2005 od […] do […] %. Francúzske orgány spresnili, že vzhľadom na neexistenciu preukaznosti uplatňovania európskeho ukazovateľa platobnej schopnosti od úplnej centralizácie vkladov v CDC v roku 1999 spoločnosť Crédit Mutuel zahrnula na výpočet primeraného zisku zodpovedajúceho „Livret bleu“ náklady na vlastný kapitál, ktoré boli stanovené vzhľadom na náklady iných sporiacich produktov a iných prostriedkov, pričom ich obmedzila (od roku 1999 do roku 2005 na […] až […] %). Na žiadosť Komisie Francúzsko takisto poskytlo spresnenia o rozpätí náhrady súvisiacej so zriadením povinnej rezervy v Banque de France.

(75)

Vo svojom rozhodnutí o rozšírení sa Komisia domnievala, že jediným uvedeným opatrením, ktoré by mohlo obsahovať prvky pomoci, bola odmena za sprostredkovanie, ktorú spoločnosti Crédit Mutuel vyplácala CDC (36).

(76)

Prípadná pomoc, ktorú v sebe obsahuje odmena za sprostredkovanie, bola zavedená 27. septembra 1991 vyhláškou z toho istého dňa a v tomto rozhodnutí je analyzovaná až do liberalizácie vystavovania „Livret A“ a harmonizácie „Livret bleu“ s „Livret A“1. januára 2009 (37).

(77)

Treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Altmark (38) náhrady vyplatené ako protihodnota za úlohy služby vo verejnom záujme nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky.

(78)

Vo svojich pripomienkach v odpovedi na rozhodnutie o rozšírení sa francúzske orgány a spoločnosť Crédit Mutuel uvádzajú existenciu dvoch služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, teda zachovania výraznej prítomnosti kontaktných miest vo vidieckom prostredí na ciele územného plánovania a zhromažďovania vkladov určených na financovanie sociálneho bývania

(79)

Pred samotným zavedením uvedeného opatrenia však spoločnosť Crédit Mutuel už nemala nijakú povinnosť zachovať kontaktné miesta vo vidieckom prostredí, keďže zákon o otvorení a zatvorení bankových pobočiek bol zrušený v roku 1987 a režim kontroly (ktorý mal byť zachovaný pre spoločnosť Crédit Mutuel od roku 1987 do roku 1991) bol zrušený 1. júla 1991 (39). Francúzske orgány a spoločnosť Crédit Mutuel okrem toho nevzniesli námietky voči záveru rozhodnutia o rozšírení, podľa ktorého „po roku 1991 [teda k 1. júli 1991] neexistuje žiadny akt, na základe ktorého by bola spoločnosť Crédit Mutuel poverená v zmysle článku 86 ES [teraz článku 106 ZFEÚ] úlohou už uvedenou v odôvodnení 24 bod iii) [zachovanie kontaktných miest vo vidieckom prostredí na ciele územného plánovania]“ (40).

(80)

Preto je potrebné preveriť, či je uplatniteľná judikatúra Altmark, len pri úlohe zhromažďovania vkladov s cieľom financovania sociálneho bývania.

(81)

Komisia pripomína, že členské štáty majú veľký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o povahu služieb, ktoré možno klasifikovať ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Myslí si, že vykonávacie nariadenie ustanovení článku 9 opravného zákona o štátnom rozpočte na rok 1975 (41) a článku 24 opravného zákona o štátnom rozpočte na rok 1982 (42), a najmä vyhláška z 27. septembra 1991 jednoznačne zverujú spoločnosti Crédit Mutuel úlohu (tak ako je definovaná v článkoch R 323-10 a R 331-14 stavebného zákona a zákona o bývaní) zhromažďovať prostriedky, ktoré sa presunú do CDC, čo umožní CDC financovať sociálne bývanie. Komisia sa domnieva, že klasifikovaním tejto úlohy ako úlohy služby všeobecného hospodárskeho záujmu Francúzsko neurobilo zjavnú chybu v posúdení.

(82)

Podľa štvrtej podmienky judikatúry Altmark „ak sa výber podniku, ktorý bude poverený realizáciou povinností služby vo verejnom záujme, neuskutočňuje prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej súťaže umožňujúcej vybrať kandidáta schopného poskytovať verejnosti tieto služby za najnižšiu cenu, výška nevyhnutnej náhrady musí byť určená na základe analýzy nákladov, ktoré by stredne veľký podnik, dobre riadený […] vynaložil na realizáciu týchto záväzkov, pri zohľadnení súvisiacich príjmov, ako aj primeraného zisku pri realizácii týchto záväzkov“ (43).

(83)

Komisia sa domnieva, že štvrtá podmienka nie je splnená, pokiaľ ide o úlohu zhromažďovania vkladov centralizovaných v CDC na financovanie sociálneho bývania. Treba poznamenať, že štát nepoveril touto úlohou kandidáta s najlepšou cenou vybraného prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej súťaže, ale určil ho priamo vyjednávaním so spoločnosťou Crédit Mutuel. Úroveň odmeny za sprostredkovanie nebola určená s ohľadom na náklady spojené s realizáciou služby všeobecného hospodárskeho záujmu vynaložené stredne veľkým, dobre riadeným podnikom. Úroveň odmeny za sprostredkovanie vo výške 1,3 % sa totiž nemohla opierať o reálne náklady vynaložené spoločnosťou Crédit Mutuel na realizáciu služby všeobecného hospodárskeho záujmu, pretože v septembri 1991 neexistovalo oddelené účtovníctvo pre „Livret bleu“, ktoré by umožnilo vysledovať v účtovníctve banky náklady osobitne spojené s „Livret bleu“. Oddelené účtovníctvo „Livret bleu“ bolo zavedené o niekoľko rokov neskôr a spätne bolo vypracované za predchádzajúce roky až do roku 1991. Neexistuje preto dôkaz, že úroveň odmeny za sprostredkovanie bola určená s ohľadom na náklady stredne veľkého, dobre riadeného podniku, ktorý vykonáva uvedenú úlohu všeobecného záujmu. Francúzske orgány tvrdia, že spoločnosť Crédit Mutuel je vo všeobecnosti dobre riadená. Toto tvrdenie však skutočne nepreukazujú, pričom sa odvolávajú hlavne na odôvodnenie 13 rozhodnutia o rozšírení, kde Komisia uviedla len celkové finančné výsledky (veľkosť súvahy, čistý hospodársky výsledok, koeficient využitia, vlastný kapitál a ukazovateľ platobnej schopnosti) spoločnosti Crédit Mutuel v roku 2004. V každom prípade ak členský štát určil úroveň náhrady na základe analýzy nákladov stredne veľkého, dobre riadeného podniku, nemal by mať žiadny problém preukázať to Komisii a predložiť jej použitú metodiku, čo Francúzsko v tomto konkrétnom prípade neurobilo. Napokon skutočnosť, že hneď ako sa 1. januára 2009 liberalizovalo vystavovanie vkladných knižiek „Livret A“ a „Livret bleu“, odmena za sprostredkovanie spoločnosti Crédit Mutuel klesla z 1,1 % na 0,6 %, zrejme naznačuje, že úroveň tejto odmeny bola vyššia ako úroveň, ktorá by bola určená na základe nákladov stredne veľkého, dobre riadeného podniku vykonávajúceho úlohu všeobecného záujmu.

(84)

Keďže podmienky judikatúry Altmark sú kumulatívne, stačí, ak nie je splnená jedna z podmienok, aby nebola uplatniteľná judikatúra a aby uvedené opatrenie mohlo prípadne predstavovať štátnu pomoc. Z predchádzajúceho vyplýva, že uvedené opatrenie nespĺňa štvrtú podmienku judikatúry Altmark. Judikatúra Altmark sa teda neuplatňuje a treba preskúmať, či opatrenie skutočne predstavuje štátnu pomoc (44) (45).

(85)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa ustanovuje, že pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých produktov, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(86)

Odmenu za sprostredkovanie vyplácala CDC ročne (46) spoločnosti Crédit Mutuel podľa dohovoru medzi štátom a Crédit Mutuel stanovujúcim podmienky vykonávania vyhlášky z 27. septembra 1991. Výška odmeny za sprostredkovanie je stanovená štátom ako kompenzovanie záväzkov služby vo verejnom záujme. Okrem toho CDC je verejná spoločnosť, ktorej správanie možno pripísať štátu (47). Podmienka týkajúca sa možnosti pripísať štátu a štátnych prostriedkov je teda splnená.

(87)

Odmena za sprostredkovanie bola priznaná výlučne spoločnosti Crédit Mutuel ako protihodnota za zhromažďovanie úspor centralizovaných v CDC na financovanie sociálneho bývania prostredníctvom vkladnej knižky „Livret bleu“, na ktorej vystavovanie mala výhradné právo spoločnosť Crédit Mutuel. Toto opatrenie malo teda selektívnu povahu.

(88)

Vzhľadom na to, že odmena za sprostredkovanie predstavovala presun štátnych prostriedkov v prospech spoločnosti Crédit Mutuel, zlepšila konkurenčné postavenie tejto banky v porovnaní s jej konkurentmi. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora totiž zlepšenie konkurenčného postavenia podniku v dôsledku štátnej pomoci predstavuje vo všeobecnosti dôkaz, že sa narúša hospodárska súťaž s ostatnými podnikmi, ktoré podobnú pomoc nezískali (48).

(89)

Podľa ustálenej judikatúry dochádza okrem toho k ovplyvneniu obchodu medzi členskými štátmi, keď podnik, ktorý získal pomoc, vykonáva činnosti v oblasti otvorenej hospodárskej súťaži, ktorej sa týka obchod medzi členskými štátmi (49). Od roku 1979 však podiel trhu zahraničných bánk dosiahol 8 % v prípade úverových činností (4 % v prípade pobočiek bez právnej subjektivity, 4 % v prípade pobočiek s právnou subjektivitou podľa francúzskeho práva), 4,5 % v prípade činností vkladov (2 % a 2,5 %). Podiel nefrancúzskych európskych bánk v porovnaní so všetkými zahraničnými bankami bol 50 % v prípade úverov, 70 % v prípade vkladov. Spoločnosť Crédit Mutuel teda bola vystavená od 70. rokov na francúzskom území hospodárskej súťaži siete zahraničných bánk. Okrem toho trh hotovostného bankového sporenia, ku ktorému prináleží „Livret bleu“, zahŕňajúci aj sporiace produkty Codevi, LEP, „Livret jeune“, „comptes sur livrets ordinaires“ a CEL (50), už bol otvorený hospodárskej súťaži počas uvažovaného obdobia.

(90)

Komisia teda dospela k záveru, že štyri podmienky potrebné na existenciu pomoci sú splnené.

(91)

Napokon opatrenie pomoci je nezákonné, pretože nebolo oznámené Komisii v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a bolo uskutočnené až po tom, čo vo Francúzsku vstúpila do platnosti Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

(92)

V odpovedi na argument francúzskych orgánov, podľa ktorého by pomoc údajne existovala, pretože bola prijatá pred uplynutím lehoty na transpozíciu druhej bankovej smernice 1. januára 1993, Komisia zdôrazňuje, že táto smernica mala za cieľ uskutočniť vnútorný trh v sektore úverových inštitúcií z hľadiska slobody usadiť sa a voľného poskytovania služieb. Neznamená to, že predmetný trh bol zatvorený hospodárskej súťaži pred prijatím odmeny na sprostredkovanie, ale že jednoducho existovali niektoré prekážky slobodného usadenia sa a voľného poskytovania služieb v bankovom sektore. Rozhodnutie z 10. mája 2007 poukazuje, že „Livret bleu“ patrí do „trhu“ bankového sporenia v hotovosti, čo znamená otvorenie príslušnej činnosti hospodárskej súťaži, a nijako nepotvrdzuje argument francúzskych orgánov, podľa ktorého uvedená činnosť bola otvorená hospodárskej súťaži až v roku 1993. Rozhodnutie sa naopak odvoláva na existenciu „vyspelého“ trhu (51).

(93)

Keďže uvedené opatrenie obsahuje prvky štátnej pomoci, Komisia musí analyzovať zlučiteľnosť uvedeného opatrenia s vnútorným trhom.

(94)

V súlade s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ: „Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu […] podliehajú pravidlám tejto zmluvy, hlavne pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva.“

(95)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora, s praxou Komisie a s rámcom Spoločenstva z roku 2005 článok 106 ods. 2 ZFEÚ znamená, že štátna pomoc podniku poverenému poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu môže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak opatrenie pomoci spĺňa tieto podmienky:

(96)

Podmienky a) a b) sú splnené z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 81.

(97)

Pokiaľ ide o podmienku d), Komisia nemá žiadnu informáciu, podľa ktorej bol ovplyvnený obchod vnútri Spoločenstva v takom veľkom rozsahu, že by pomoc nespĺňala túto podmienku. Rozhodnutie z 10. mája 2007 najmä požadovalo, aby sa zrušilo výhradné právo na vystavovanie „Livret bleu“, pretože osobitné práva spojené s vystavovaním „Livret bleu“ predstavovali obmedzenie voľného poskytovania služieb vnútri Spoločenstva (52). Pokiaľ by však odmena za sprostredkovanie neposkytovala nadmernú náhradu za úlohu služby všeobecného záujmu zverenú spoločnosti Crédit Mutuel, nebolo by možné domnievať sa, že ovplyvňuje rozvoj obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.

(98)

Komisia teda ďalej skúma, či boli riadne dodržané zásady potreby a proporcionality, teda či suma náhrady, ktorú predstavuje odmena za sprostredkovanie, nie je vyššia, než je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme, so zohľadnením relevantných príjmov a primeraného zisku z plnenia týchto záväzkov (53).

(99)

Pri overovaní neexistencie prípadnej nadmernej náhrady (pozri pododdiel 7.2.5) Komisia uplatnila – na obdobie od 27. septembra 1991 (pozri pododdiel 7.2.1) do 31. decembra 2005 – globálny prístup (pozri pododdiel 7.2.2). Zohľadňuje všetky výhody spojené s „Livret bleu“, ale bez prípadného efektu príťažlivosti, ktorého rozsah sa nedal určiť (pozri pododdiel 7.2.3). Zohľadnil sa primeraný zisk (pozri pododdiel 7.2.4) vrátane primeraného zisku z vkladov centralizovaných v CDC.

(100)

V rozhodnutí o rozšírení výpočet čistých hospodárskych výsledkov „Livret bleu“ na účely hodnotenia prípadnej existencie nadmernej náhrady zahŕňal výsledky za celý rok 1991 (54). Inými slovami, čisté príjmy pochádzajúce z voľného použitia a z použitia vo všeobecnom záujme boli zohľadnené od 1. januára 1991.

(101)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 75 a 76, jediným uvedeným opatrením v tejto veci je odmena za sprostredkovanie, ktorej podstata bola zavedená 27. septembra 1991 v rovnakom čase, ako bola spoločnosť Crédit Mutuel poverená centralizáciou svojich vkladov v CDC na financovanie sociálneho bývania. Pred týmto dátumom neexistovala ani odmena za sprostredkovanie, ani centralizácia v CDC. V dôsledku toho Komisia musí začať svoje hodnotenie proporcionality pomoci od tohto dátumu.

(102)

Náklady a príjmy týkajúce sa plnenia služby všeobecného hospodárskeho záujmu teda nemôžu byť z obdobia pred 27. septembrom 1991. Inými slovami, náklady a príjmy týkajúce sa plnenia služby všeobecného hospodárskeho záujmu financovanej touto pomocou možno zohľadňovať až od vytvorenia uvedeného opatrenia pomoci (odmena za sprostredkovanie). Komisia sa v dôsledku toho domnieva, že jej rozhodnutie o rozšírení obsahovalo nezrovnalosť v tom zmysle, že obmedzilo pomoc len na odmenu za sprostredkovanie zavedenú 27. septembra 1991, ale pritom naďalej bralo do úvahy čisté príjmy z vkladných knižiek „Livret bleu“ za obdobie od 1. januára 1991 do 27. septembra 1991.

(103)

Keďže spoločnosť Crédit Mutuel dokáže poskytnúť čisté hospodárske výsledky z použitia vo všeobecnom záujme a z voľného použitia len na celoročnom základe, Komisia sa domnieva, že za rok 1991 treba zohľadniť len výsledky zodpovedajúce obdobiu od 27. septembra 1991 do 31. decembra 1991 výpočtom pomernej časti za počet relevantných dní, teda 96/365, z čistých hospodárskych výsledkov za celý rok 1991. Čisté hospodárske výsledky z centralizovaných vkladov v CDC za rok 1991 možno zohľadniť v ich celistvosti, pretože ako už bolo uvedené v odôvodnení 101, táto centralizácia bola zavedená presne 27. septembra 1991, a to znamená, že žiadna časť týchto výsledkov sa nevzťahuje na obdobie od 1. januára 1991 do 27. septembra 1991.

(104)

Vo svojom rozhodnutí o rozšírení Komisia odporučila uplatniť ročný prístup na posúdenie existencie prípadnej nadmernej náhrady. Tento prístup vyplýva z rámca Spoločenstva z roku 2005 a predstavuje zmenu v porovnaní s predchádzajúcou praxou. Totiž keď pred prijatím rámca Spoločenstva z roku 2005 Komisia mala posúdiť existenciu prípadnej nadmernej náhrady, uplatňovala prístup, ktorý možno klasifikovať ako „globálny“, podľa ktorého sumy súvisiace s rokmi nadmernej náhrady mohli byť bez obmedzenia kompenzované sumami z rokov s príliš nízkou náhradou (55).

(105)

Podľa bodu 26 rámca Spoločenstva z roku 2005 Komisia uplatní na neoznámenú pomoc ustanovenia uvedeného rámca, ak bola pomoc poskytnutá po uverejnení rámca v Úradnom vestníku Európskej únie, a ustanovenia platné v čase poskytnutia pomoci v ostatných súvisiacich prípadoch. Uvedená pomoc sa poskytovala ročne (56) a nebola oznámená. Rámec Spoločenstva z roku 2005 bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie29. novembra 2005. V dôsledku toho treba uplatniť pravidlá platné v čase poskytnutia pomoci na obdobie pred rokom 2006 a rámec Spoločenstva z roku 2005 na obdobie od 1. januára 2006 do konca opatrenia 31. decembra 2008.

(106)

V rámci Spoločenstva z roku 2005 sa odporúča prístup „na ročnom základe“, pokiaľ výpočet prípadnej nadmernej náhrady sa má robiť ročne bez toho, aby suma ročnej nadmernej náhrady mohla byť presunutá na nasledujúci rok, okrem prípadu, keď táto suma nepresahuje 10 % sumy ročnej náhrady (57).

(107)

Naproti tomu pred prijatím rámca Spoločenstva z roku 2005, keď Komisia preverovala, či podnik nedostal nadmerné náhrady z dôvodu plnenia úlohy služby vo verejnom záujme, Komisia uplatňovala „globálny“ prístup (pozri odôvodnenie 104) (58).

(108)

Čisté hospodárske výsledky za každý rok, kumulované rok po roku, sa v globálnom prístupe aktualizujú uplatnením referenčnej sadzby pre Francúzsko k 1. januáru každého roka (59).

(109)

Podľa bodu 17 prvej vety rámca Spoločenstva z roku 2005 „príjmy, ktoré sa majú zohľadniť, musia zahŕňať aspoň všetky príjmy získané zo služby všeobecného hospodárskeho záujmu“. Pri overovaní neexistencie prípadnej nadmernej náhrady treba teda zohľadniť čistý hospodársky výsledok z použitia vo všeobecnom záujme a z voľného použitia počas skúmaného obdobia. Komisia si totiž myslí, že tieto výsledky sú príjmami zavedenými Francúzskom od 27. septembra 1991 v prospech spoločnosti Crédit Mutuel v rámci jej plnenia služby vo všeobecnom záujme s cieľom financovať sociálne bývanie prostredníctvom CDC. Toto použitie je priradené v analytickom účtovníctve k špecifickému príjmu, vkladom zhromaždeným vďaka vystavovaniu „Livret bleu“. V konkurenčných trhových podmienkach (bez osobitného nároku na vystavovanie sporiaceho produktu oslobodeného od dane) by spoločnosť Crédit Mutuel možno nebola schopná získať takýto príjem za rovnaké náklady, takže použitie a príslušné prostriedky sa musia zohľadniť v celkovom hospodárení systému „Livret bleu“. Okrem toho samotné Francúzsko potvrdilo existenciu prepojenia medzi týmto použitím, vkladnou knižkou „Livret bleu“ a úlohou financovania sociálneho bývania tým, že od 27. septembra 1991 presunulo vklady týkajúce sa tohto použitia do CDC (60). Inými slovami, keď Francúzsko poverilo 27. septembra 1991 spoločnosť Crédit Mutuel službou všeobecného hospodárskeho záujmu spočívajúcou v zhromažďovaní vkladov centralizovaných v CDC a určených na sociálne bývanie, potvrdilo pridelenie vystavovania „Livret Bleu“ spoločnosti Crédit Mutuel. Zisk vyplývajúci z využívania prostriedkov vložených na vkladné knižky „Livret bleu“ sa teda musí od tohto dátumu pokladať za výnos poskytnutý spoločnosti Crédit Mutuel za poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

(110)

Sťažovateľ a ďalšie orgány alebo inštitúcie (Rada pre hospodársku súťaž a správy poslancov parlamentu alebo výskumných inštitúcií (61)) si myslia, že výhradné právo na vystavovanie „Livret bleu“ malo „efekt príťažlivosti“, pretože umožnilo spoločnosti Crédit Mutuel prilákať zákazníkov a získať si ich vernosť a predávať im iné bankové produkty ako len „Livret bleu“. V rozhodnutí o rozšírení Komisia nevylúčila, že vkladná knižka „Livret bleu“ mohla vyvolať nepriame príjmy v dôsledku efektu príťažlivosti (62), ale pripomenula, že takéto príjmy nemohli byť dovtedy vyčíslené (63).

(111)

Na konci zisťovania v tejto veci Komisia konštatuje, že hoci nemožno vylúčiť existenciu efektu príťažlivosti, údaje, ktoré zozbierala, jej neumožňujú v tomto osobitnom prípade dostatočne presvedčivým spôsobom kvantifikovať prípadný efekt príťažlivosti.

(112)

Doklady predložené sťažovateľmi predpokladajú existenciu efektu príťažlivosti, ale zjavne nepreukazujú jeho existenciu a nedokážu presne oceniť finančný vplyv tohto efektu.

(113)

Pokiaľ ide o štúdie poradenskej firmy Glais (pozri odôvodnenia 52 a 53), Komisia poznamenala, že spoločnosť Crédit Mutuel môže právom tvrdiť, že tieto štatistické analýzy neposkytujú nijaký jednoznačný dôkaz, pokiaľ ide o vyčísliteľný efekt príťažlivosti.

(114)

V pripomienkach sťažovateľov boli navrhnuté tri subjektívne hodnotenia. Predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že ostatné banky ponúkli vystavovanie vkladnej knižky „Livret bleu“ za odmenu 1 %, sťažovatelia navrhli rádovo približnú výšku efektu príťažlivosti výpočtom rozdielu medzi úrovňou odmeny, ktorú poberá spoločnosť Crédit Mutuel, a touto mierou 1 %, teda na 0,3 %, čo zodpovedá približne 300 miliónom FRF ročne. Nič však neumožňuje preukázať, že konkurenti spoločnosti Crédit Mutuel by mohli počas uvažovaného obdobia vykonávať túto úlohu za rovnakých podmienok na tejto úrovni výnosu 1 %. Okrem toho tento hlavný argument nepreukazuje efekt príťažlivosti, ale akoby sa vracal k tvrdeniu, že spoločnosť Crédit Mutuel dostávala nadmerné náhrady, čo nie je pravda, ako sa ďalej preukáže. Nič neumožňuje preukázať, že efekt príťažlivosti zodpovedá rozdielu medzi odmenou za sprostredkovanie a nižšou hypotetickou odmenou, ktorú konkurenti spoločnosti Crédit Mutuel navrhovali poberať ako protihodnotu za to, že by oni vystavovali „Livret bleu“.

(115)

Podľa druhej metódy navrhovanej sťažovateľmi by sa efekt príťažlivosti meral v závislosti od rastu podielov na trhu spoločnosti Crédit Mutuel. Takúto metódu nemožno vziať do úvahy, pretože sa opiera o postulát, že získavanie podielov na trhu je spôsobené len vkladnou knižkou „Livret bleu“, pričom tento postulát nie je podopretý žiadnym objektívnym údajom.

(116)

Tretie hodnotenie výhradného práva na vystavovanie sa opiera o ušlý daňový príjem spôsobený oslobodením od dane „Livret bleu“. Keby spoločnosť Crédit Mutuel chcela vystavovať sporiteľnú knižku bez oslobodenia od dane a pritom by ponúkala sporiteľom bez ohľadu na daňovú situáciu rovnaký čistý výnos ako „Livret bleu“, skutočne by znášala alternatívne náklady rovnajúce sa výške pomyselnej dane (potenciálne) uhrádzanej sporiteľmi. Podľa sťažovateľov je nutné považovať kumulovanú daňovú výhodu rádovo vo výške 4,5 miliardy FRF za obdobie 1991 – 1997 za výhodu spoločnosti Crédit Mutuel, a to v rovnakej výške. Tento úsudok nemožno vziať do úvahy, pretože spoločnosť Crédit Mutuel by pravdepodobne nevystavovala „Livret bleu“ za rovnakých podmienok, ak by musela uhrádzať všetky náklady na oslobodenie od dane, čo inak priamo využívajú spoločníci spoločnosti.

(117)

Uvedené prípadné výhody sa ťažko preukazujú a vyčísľujú. Priama hospodárska výhoda z prevádzkovania „Livret bleu“ je priamo merateľná z účtovníctva „Livret bleu“. Naproti tomu hospodárska výhoda vyvolaná predajom iných produktov alebo služieb zákazníkom, ktorí zostali verní vďaka „Livret bleu“, by sa mohla zaznamenať v analytickom účtovníctve týchto ostatných produktov, ak by bolo možné bezprostredne odlíšiť, čo sa predáva verným zákazníkom alebo zákazníkom prilákaným vkladnou knižkou „Livret bleu“ a čo sa predáva zákazníkom, ktorí prišli do Crédit Mutuel z iných dôvodov, čo sa však nedá. Z týchto dôvodov poradca Komisie nemohol vyhodnotiť prípadný efekt príťažlivosti použitím účtovnej metódy uplatnenej na vyčíslenie všetkých priamych hospodárskych výhod získaných z „Livret bleu“.

(118)

Sofistikovanejšie pokusy poradcu Komisie o posúdenie efektu príťažlivosti neboli úspešné. V dôsledku toho si Komisia myslí, že nemôže zohľadniť prípadnú výhodu spôsobenú efektom príťažlivosti vo výpočte na overenie neexistencie prípadnej nadmernej náhrady.

(119)

Pri overovaní, či podnik poverený službou všeobecného hospodárskeho záujmu nedostal nadmernú náhradu, treba zohľadniť primeraný zisk (64). Rámec Spoločenstva z roku 2005 spresňuje, že „ ‚primeraný zisk‘ treba chápať ako mieru návratnosti vlastného kapitálu, ktorá zohľadňuje prítomnosť alebo neprítomnosť rizika v podniku […]. Táto miera normálne neprekračuje priemernú mieru v danom sektore za posledné roky“. (65)

(120)

Komisia sa vo svojom rozhodnutí o rozšírení (66) domnieva, že je odôvodnené uplatniť na použitie vo všeobecnom záujme a na voľné použitie primeraný zisk v priemernej výške 6 % vlastného kapitálu na toto použitie. Táto miera meniaca sa z roka na rok a dosahujúca v priemere 6 % zodpovedá miere návratnosti pôvodne odporúčanej spoločnosťou Crédit Mutuel: spoločnosť Crédit Mutuel zohľadnila ako náklady na vlastný kapitál sumu skutočne rozdeľovaných dividend počas daného roka. V tomto rozhodnutí, pokiaľ ide o zohľadnenie primeraného zisku v rámci overovania neexistencie prípadnej nadmernej náhrady, Komisia sa neodkláňa, pokiaľ ide o voľné použitie a použitie vo všeobecnom záujme, od prístupu uplatneného už v jej rozhodnutí o rozšírení, opísaného v oddiele 7.2.5.

(121)

Komisia sa však vo svojom rozhodnutí o rozšírení (67) domnievala, že nie je nutné tento primeraný zisk uplatniť na vklady centralizované v CDC, pokiaľ tieto vklady nemajú nijaké náklady na vlastný kapitál z hľadiska právnych predpisov o regulácii obozretného podnikania, keďže tieto vklady nie sú investované spoločnosťou Crédit Mutuel, ale jednoducho odvedené do CDC. Z hľadiska obozretnosti sa však úverové riziko spojené s vkladmi centralizovanými v CDC pokladá za rovnaké ako pri vystavení voči štátu (Francúzskej republike), teda vyváženie rizika sa rovná nule a nevyžaduje si vlastný kapitál.

(122)

Nezohľadniť nijaký primeraný zisk týkajúci sa vkladov centralizovaných v CDC by predpokladalo, že celkový primeraný zisk (na jednej strane primeraný zisk týkajúci sa použitia vo všeobecnom záujme a voľného použitia a na strane druhej primeraný zisk týkajúci sa vkladov centralizovaných v CDC) klesal od roku 1991 do roku 1999 a úplne zanikol v roku 2000 po centralizácii všetkých zásob vkladov v CDC v roku 1999 (68).

(123)

Francúzske orgány vo svojom liste z 1. septembra 2006, kde predložili svoje pripomienky v odpovedi na rozhodnutie o rozšírení, potvrdili, že prostriedky centralizované v CDC nespotrebúvali regulačný kapitál. Podľa francúzskych orgánov však „vzhľadom na neexistenciu preukaznosti uplatňovania európskeho ukazovateľa platobnej schopnosti od úplnej centralizácie vkladov v CDC v roku 1999 spoločnosť Crédit Mutuel [navrhuje zahrnúť] zahrnula na výpočet primeraného zisku zodpovedajúceho ‚Livret bleu‘ náklady na vlastný kapitál získané s odkazom na náklady iných sporiacich produktov a iných prostriedkov“. Komisia nepokladá tento prístup za uspokojivý, pretože vedie k umelému uplatňovaniu na prostriedky centralizované v CDC potreby regulačného kapitálu závisiaceho od priemernej potreby kapitálu iných aktív spoločnosti Crédit Mutuel, ktoré sú úplne nezávislé od „Livret bleu“.

(124)

Neexistencia potreby regulačného kapitálu totiž svedčí o neprítomnosti rizika úverovej straty, čo je prípad vkladov centralizovaných v CDC. Činnosť zhromažďovania vkladov pre CDC nevykazuje ani riziko likvidity (s výnimkou rizika v rámci mesiaca), ani riziko termínovanej transformácie, pretože suma postúpená CDC je každý mesiac upravená v závislosti od vývoja vkladov a úroková sadzba, ktorú vypláca CDC, je ihneď prevedená na vkladateľov. Je teda isté, že táto služba všeobecného hospodárskeho záujmu vykazuje nízku úroveň rizika pre spoločnosť Crédit Mutuel. Niektoré iné druhy rizík, ako je prevádzkové, hospodárske riziko (riziko, že úroveň výnosu nepokrýva vynaložené náklady), právne riziko a riziko povesti, však existujú. Okrem toho ďalšie bankové činnosti, ako je distribúcia vzájomne zdieľaných prostriedkov, správa majetku alebo predaj finančných produktov (ako sú akcie a dlhopisy), nespotrebúvajú regulačný kapitál, ale nie sú ani veľmi výnosné. Neexistuje teda priame prepojenie medzi spotrebou regulačného kapitálu – vypočítanou na základe právnych predpisov o regulácii obozretného podnikania, ktorých osobitným cieľom vôbec nie je hodnotiť výnosnosť činnosti – a ziskom očakávaným z činnosti.

(125)

Treba však konštatovať, že v tomto konkrétnom prípade, pokiaľ Komisia povolí spoločnosti Crédit Mutuel vykázať primeraný zisk za časť vkladov centralizovaných v CDC, uznáva, že stanovenie primeranej úrovne zisku je výkon, ktorý zahŕňa zložité hospodárske ocenenie. „Livret bleu“ je totiž netypický bankový produkt so zmiešanými vlastnosťami sporiaceho produktu a bežných účtov a jeho zhromaždené vklady sú centralizované vo verejnom orgáne. Priamo porovnateľné produkty, ktoré by mohli poskytnúť informáciu o primeranom zisku v prípade podobnej činnosti ako také teda neexistujú.

(126)

Keďže neexistujú produkty dostatočne porovnateľné s „Livret bleu“, Komisia sa domnieva, že v tomto konkrétnom prípade môže použiť dva ukazovatele umožňujúce zhodnotiť, či v prípade vkladov centralizovaných v CDC možno považovať daný zisk za primeraný. Týmito dvoma ukazovateľmi sú:

(127)

Nasledujúca tabuľka (69) uvádza ziskové rozpätie a mieru výnosnosti francúzskeho bankového sektora za obdobie 1993 – 2008 (údaje spred roka 1993 nie sú dostupné):

(128)

Na výpočet ziskového rozpätia a miery výnosnosti spoločnosti Crédit Mutuel, pokiaľ ide o činnosť zhromažďovania vkladov centralizovaných v CDC, Komisia používa tieto hodnoty:

(129)

Pokiaľ ide o druhý ukazovateľ (miera výnosnosti), Komisia pripomína, že ak sa miera výnosnosti vo výške 5 bázických bodov zohľadní ako primeraný zisk z činnosti zhromažďovania vkladov centralizovaných v CDC, teda ak sa zohľadní výsledok pred zdanením rovnajúci sa 0,05 % celkovej sumy vkladov presunutých do CDC, vyplýva z toho, že spoločnosť Crédit Mutuel nedostala nadmernú náhradu za spravovanie „Livret bleu“ za uvažované obdobie.

(130)

Podľa rámca Spoločenstva na rok 2005 primeraný zisk nesmie prekročiť priemernú mieru v danom sektore v uvažovanom období. Povoliť ziskové rozpätie 4,2 % predstavuje necelú jednu pätinu priemerného ziskového rozpätia v bankovom sektore (22,8 %). Vzhľadom na to, ako sa už uviedlo v odôvodnení 124, že činnosť zhromažďovania vkladov centralizovaných v CDC je činnosťou s nízkym rizikom, a teda s nízkym výnosom, sa Komisia domnieva, že ziskové rozpätie 4,2 % nie je zjavne prehnané a možno ho pokladať v tomto konkrétnom prípade za primeraný zisk.

(131)

Rovnakým spôsobom sa Komisia domnieva, že zohľadňovať zisk vo výške 5 bázických bodov v prípade vkladov centralizovaných v CDC je primerané z hľadiska priemernej miery výnosnosti 45 bázických bodov francúzskeho bankového sektora za uvažované obdobie a predstavuje spodnú a konzervatívnu hranicu toho, čo možno pokladať za zisk, ktorý zjavne nie je neprimeraný v tomto osobitnom prípade. Okrem toho táto nízka úroveň zisku primeraným spôsobom odzrkadľuje úroveň rizika znášaného spoločnosťou Crédit Mutuel pri jej činnosti zhromažďovania pre CDC, ktoré, ako sa uvádza v odôvodnení 124, je nízke.

(132)

Na základe predchádzajúcich odôvodnení Komisia vykonala overenie – prezentované v nasledujúcej tabuľke – neexistencie nadmernej náhrady podľa metódy vysvetlenej v pododdieloch 7.2.1 až 7.2.4 (70):

(133)

Možno konštatovať, že nadmerná náhrada koncom roka 2005 (15 miliónov EUR) je nižšia ako 10 % náhrady za rok 2005 (196,7 milióna EUR). Podľa bodu 21 rámca z roku 2005 táto suma môže byť prenesená do nasledujúceho roka. Konečným výsledkom je príliš nízka náhrada –6,1 milióna EUR koncom roka 2008 za celé uvažované obdobie.

(134)

Komisia teda môže dospieť k záveru, že odmena za sprostredkovanie nepredstavovala nadmernú náhradu spoločnosti Crédit Mutuel za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorá jej bola zverená v období od 27. septembra 1991 až do konca roka 2008.

(135)

Komisia konštatuje, že Francúzska republika nezákonne vykonala uvedené opatrenie, pričom porušila článok 108 ods. 3 ZFEÚ. Pomoc však možno pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ, keďže náhrada vyplatená štátom nebola vyššia, než je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme, so zohľadnením relevantných príjmov a primeraného zisku z plnenia týchto záväzkov,