19.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/15

(1)

Na základe sťažnosti Komisia zaslala portugalským orgánom 15. novembra 2002 žiadosť o informácie týkajúce sa zavedenia parafiškálnej dane s cieľom financovať zber, prepravu, spracovanie a likvidáciu vedľajších produktov získaných z porážky prežúvavcov a hydiny v súlade s vládnym nariadením č. 197/2002 z 25. 9. 2002 (1) (ďalej len „vládne nariadenie č. 197/2002“). Portugalské orgány odpovedali listom z 20. januára 2003.

(2)

Ako vyplýva z poskytnutých informácií, keďže uvedený mechanizmus bol zavedený bez predchádzajúceho súhlasu Komisie, bol zaradený do zoznamu neoznámenej pomoci pod číslom NN 41 A-B/03.

(3)

Listami zo 16. a 30. apríla 2003 útvary Komisie požiadali portugalské orgány o nové informácie o uvedenej schéme. Portugalské orgány mali k dispozícii lehotu štyroch týždňov na doručenie odpovede.

(4)

Listami z 5. mája a 6. júna 2003 zaevidovanými 5. mája a 10. júna 2003 v uvedenom poradí Stále zastupiteľstvo Portugalska pri Európskej únii požiadalo v mene portugalských orgánov o dodatočnú lehotu na oznámenie všetkých požadovaných informácií vzhľadom na čas potrebný na zozbieranie týchto informácií.

(5)

Listom z 25. júla 2003 útvary Komisie poskytli predĺženie lehoty o štyri týždne.

(6)

Keďže útvary Komisie nedostali odpoveď v lehote štyroch týždňov stanovenej v už uvedenom poslednom liste, zaslali Portugalsku upomienku listom z 19. decembra 2003 s tým, že ak portugalské orgány nezašlú žiadnu odpoveď, vyhradzujú si právo navrhnúť Komisii, aby zaslala príkaz na poskytnutie informácií podľa článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 (teraz článok 108 ZFEÚ) Zmluvy o ES (2).

(7)

Listom z 5. februára 2004 zaevidovaným v ten istý deň Stále zastupiteľstvo Portugalska pri Európskej únii doručilo Komisii odpoveď portugalských orgánov na listy útvarov Komisie zo 16. a 30. apríla 2003.

(8)

Listom z 11. novembra 2004 útvary Komisie požiadali portugalské orgány o nové informácie o uvedenej schéme. Portugalské orgány mali k dispozícii lehotu štyroch týždňov na doručenie svojej odpovede.

(9)

Listom z 30. decembra 2004 zaevidovaným 5. januára 2005 Stále zastupiteľstvo Portugalska pri Európskej únii požiadalo v mene portugalských orgánov o dodatočnú lehotu jedného mesiaca na doručenie všetkých požadovaných informácií vzhľadom na čas potrebný na zozbieranie týchto informácií.

(10)

Listom zo 17. januára 2005 útvary Komisie poskytli druhýkrát požadované predĺženie lehoty.

(11)

Keďže útvary Komisie nedostali odpoveď na svoje otázky v novej stanovenej lehote, listom z 12. apríla 2005 zaslali portugalským orgánom novú upomienku, pričom opätovne upriamili ich pozornosť na skutočnosť, že v prípade nedodržania poskytnutej lehoty štyroch týždňov na zaslanie odpovede si vyhradzujú právo, že Komisii navrhnú zaslať príkaz na poskytnutie informácií podľa článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(12)

Predtým uvedená lehota na odpoveď uplynula v máji 2005. Keďže Komisia nedostala odpoveď do uplynutia uvedenej lehoty, rozhodnutím z 21. februára 2006 (3) prikázala Portugalsku, aby jej doručilo všetky informácie, ktoré od neho požadovala, pričom spresnila, že ak nedostane odpoveď od portugalských orgánov, vyhradzuje si právo začať konanie ustanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri odsek 80 príkazu na poskytnutie informácií).

(13)

Keďže Komisia nedostala nijakú z požadovaných informácií, 28. februára 2009 sa rozhodla začať konanie ustanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (4). Komisia vyzvala ostatné členské štáty a zainteresované tretie strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci.

(14)

Keďže Komisia nedostala v predpísanej lehote od Portugalska pripomienky, zaslala mu upomienku listom z 18. marca 2009. Dňa 14. apríla 2009 Portugalsko doručilo Komisii svoje pripomienky, pričom poskytlo aj znenie vládnych nariadení č. 393-B/98 a č. 244/2003. Ďalšie pripomienky boli doručené 15. júna 2009 od ETSA – Empresa de Transformação de Subprodutos Animais, SA.

(15)

Dňa 1. júla 2009 Komisia doručila Portugalsku pripomienky ETSA. Portugalsko nedoručilo Komisii pripomienky v tejto súvislosti.

(16)

V nadväznosti na pripomienky doručené od ETSA útvary Komisie požiadali portugalské orgány listom z 19. februára 2010, aby poskytli doplňujúce vysvetlenia. Portugalské orgány odpovedali listom z 27. apríla 2010.

(17)

Listom z 1. februára 2011 útvary Komisie požiadali portugalské orgány, aby poskytli vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré útvary Komisie položili už predtým a portugalské orgány ich nezodpovedali úplne.

(18)

Listom z 24. februára 2011 portugalské orgány požiadali o predĺženie lehoty poskytnutej na odpoveď o 30 dní.

(19)

Listom z 28. februára 2011 útvary Komisie poskytli predĺženie lehoty na odpoveď o 30 dní. Portugalské orgány odpovedali listom z 1. apríla 2011 na otázky položené útvarmi Komisie.

(20)

Listom z 20. júna 2011 útvary Komisie informovali portugalské orgány, že navrhnú Komisii, aby prijala podmienečné kladné rozhodnutie s vysvetlením uplatnených podmienok.

(21)

Podľa informácií portugalských orgánov od 1. januára do 14. októbra 1998 bolo v Portugalsku zaznamenaných 66 prípadov bovinnej spongiformnej encefalopatie (ďalej len „BSE“). V nadväznosti na túto rizikovú situáciu pre verejné zdravie a zdravie zvierat Komisia prijala rozhodnutie č. 98/653/ES z 18. novembra 1998 o určitých núdzových opatreniach, ktoré sa stali nutnými vzhľadom na výskyt bovinnej spongiformnej encefalopatie v Portugalsku (5), a presadila núdzové opatrenia potrebné z dôvodu prípadov BSE, ktoré sa objavili v Portugalsku, zakazujúce hlavne vývoz niektorých zvierat a vedľajších živočíšnych produktov z portugalského územia do ostatných členských štátov.

(22)

Na zmiernenie dôsledkov opatrení prijatých v rámci boja proti bovinnej spongiformnej encefalopatii (BSE) portugalský štát prevzal na seba od roku 1999 všetky náklady spojené s činnosťami zberu, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny. Vládnym nariadením č. 393-B/98 zo 4. decembra 1998 (6) (ďalej len „vládne nariadenie č. 393-B/98“) portugalský štát skutočne prevzal na seba zodpovednosť a náklady na činnosti zberu, spracovania a likvidácie vedľajších produktov.

(23)

V článku 4 ods. 3 vládneho nariadenia č. 393-B/98 sa ustanovila možnosť vyrubiť bitúnkom daň na financovanie likvidácie niektorých surovín. Podľa informácií získaných od portugalských orgánov táto daň nebola bitúnkom vyrubená.

(24)

Portugalské orgány vysvetlili, že nedisponovali dostatočnými konkrétnymi opatreniami, aby mohli zabezpečiť primerané spracovanie odpadu, a že preto boli donútené obrátiť sa na súkromných poskytovateľov služieb, aby zabezpečili tieto služby, za ktoré vzhľadom na ich povahu zodpovedá štát.

(25)

Portugalské orgány spresnili, že táto úloha služby vo verejnom záujme bola pridelená súkromnému sektoru pri dodržaní predpisov ustanovených vládnym nariadením č. 197/99 z 8. júna 1999 (7), ktorý je vnútroštátnym nástrojom na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/52/ES z 13. októbra 1997, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, verejného obstarávania dodania tovaru a postupov verejného obstarávania prác (8). Súkromné podniky poverené vykonávaním príslušných plnení boli vybrané so zreteľom na ich spôsobilosť a technickú schopnosť zabezpečiť riadne plnenie úlohy vo všeobecnom záujme, ktorá im bola pridelená, a na naliehavosť, s akou bolo potrebné reagovať, aby sa tieto produkty spracovali bezpečne, rýchlo a účinne. Portugalské orgány dodali jedno vyhotovenie zmluvy o službe platnej od 1. septembra 2004 do 31. decembra 2004.

(26)

Podľa informácií portugalských orgánov kritériá, ktoré slúžili ako základ výpočtu náhrady za služby, boli vopred stanovené v spoločnom výnose č. 96/99 z 25. januára 1999 (9). Tento výnos sa pravidelne kontroloval a bol zmenený a doplnený spoločným výnosom č. 324/2001 zo 6. apríla 2001 (10) a spoločným výnosom č. 124/2002 z 19. februára 2002 (11).

(27)

Rozhodnutím 2000/766/ES (12) Rada zakázala používanie vedľajších živočíšnych produktov takmer všetkých živočíšnych druhov v krmive pre zvieratá a nariadila ich likvidáciu vo všetkých členských štátoch vrátane Portugalska.

(28)

Portugalské orgány vysvetlili, že v dôsledku tohto rozhodnutia stúplo množstvo odpadu, ktorého sa týka tento postup, a tým aj náklady spojené s týmito činnosťami.

(29)

Rozhodnutím 2001/376/ES (13) Komisia rozhodla zachovať rozhodnutie 98/653/ES prijaté pre Portugalsko.

(30)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (14), sa ustanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa zberu, spracovania a likvidácie vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé kategórie vedľajších produktov.

(31)

Portugalské orgány spresnili, že na dodržanie svojich záväzkov v tejto súvislosti sa rozhodli preniesť náklady za príslušné činnosti na hospodárske subjekty daného sektora pri prísnom dodržiavaní zásady znečisťovateľ platí a bez toho, aby stratili zo zreteľa úsilie o ochranu verejného zdravia, ktorého zaručenie je podstatné a za ktoré zodpovedajú. Tak prijali schému ustanovenú vládnym nariadením č. 197/2002 z 25. septembra 2002.

(32)

Od októbra 2002, keď nadobudlo účinnosť vládne nariadenie č. 197/2002, sa financovanie nákladov spojených so zberom, prepravou, spracovaním a likvidáciou vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny zabezpečuje príjmami z parafiškálnej dane vyrubenej prevádzkam na porážku, dovozcom nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa a hospodárskym subjektom na území Spoločenstva, teda hospodárskym subjektom/príjemcom nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa.

(33)

Listom z 20. januára 2003 portugalské orgány uviedli, že od platenia dane sú oslobodené tieto hospodárske subjekty:

(34)

Pokiaľ ide o presný účel príjmov pochádzajúcich z výberu daní, portugalské orgány vyhlásili, že príjmy boli pridelené výlučne na financovanie činností spojených so službami zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny vrátane ŠRM.

(35)

V prílohe 1 k vládnemu nariadeniu č. 197/2002 je suma dane uvedená ďalej v texte stanovená úmerne k hmotnosti a v závislosti od príslušného druhu zvierat:

(36)

Pokiaľ ide o financovanie služieb zberu, prepravy, spracovania a likvidácie ŠRM, v článku 2 ods. 2 vládneho nariadenia č. 197/2002 sa ustanovuje uplatniť osobitne a výlučne na prevádzky na porážku daň v pevnej výške 0,30 EUR/kg ŠRM.

(37)

Všetky dane sa platili verejnej inštitúcii, Národnej poľnohospodárskej intervenčnej a garančnej organizácii (Instituto Nacional de Intervenção e Garantia Agrícola), postupom prenesenia daňovej zodpovednosti. Dane vybrané od hospodárskych subjektov predstavovali príjmy Národnej poľnohospodárskej intervenčnej a garančnej organizácie a priamo sa jej uhrádzali.

(38)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 32 a 33 tohto rozhodnutia, v článku 4 vládneho nariadenia č. 197/2002 sa spresňuje, že prevádzky na porážku majú tiež možnosť sa zariadiť tak, že buď si priamo objednajú služby tretích subjektov na vykonávanie činností zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších produktov, alebo to urobia samy vždy pri dodržiavaní platných zákonných ustanovení a s výnimkou v prípade ŠRM. Ak prevádzky na porážku vykonávajú zber, spracovanie a likvidáciu vedľajších produktov vytvorených vlastným podnikom, s výnimkou v prípade ŠRM, daň na úhradu je stanovená v prílohe 2 k vládnemu nariadeniu č. 197/2002 takto:

(39)

Ak prevádzky na porážku vykonávajú zber, spracovanie a likvidáciu všetkých vedľajších produktov vytvorených vo vlastnom podniku, ale aj v rozrábkarňach, s výnimkou v prípade ŠRM, sú úplne oslobodené od platenia tejto dane.

(40)

V súlade s článkom 5 vládneho nariadenia č. 197/2002 je Národná poľnohospodárska intervenčná a garančná organizácia inštitúciou zodpovednou za vykonávanie kontroly platieb daní prevádzkami na porážku a tieto prevádzky na tieto účely vedú aktualizovanú evidenciu množstva a hmotnosti jatočných tiel. Národná poľnohospodárska intervenčná a garančná organizácia je okrem toho zodpovedná aj za vykonávanie kontroly platieb daní splatných za dovoz a príjem produktov s pôvodom v Európskej únii, zatiaľ čo hospodárske subjekty a príjemcovia majú povinnosť viesť aktualizovanú evidenciu uskutočnených činností.

(41)

Ak si prevádzky na porážku zvolia túto druhú možnosť, musia vopred predložiť jednotlivé projekty na posúdenie Národnej poľnohospodárskej intervenčnej a garančnej organizácii a podriadiť sa každej prípadnej kontrole, o ktorej rozhodne príslušný orgán.

(42)

Portugalské orgány tvrdili, že výška dane sa obmedzuje na to, aby príslušné podniky znášali náklady za tieto činnosti, a že služba sa poskytne len závodom vytvárajúcim vedľajšie produkty, ktorých likvidácia je povinná.

(43)

Pokiaľ ide o zhodu medzi príjmami z dane a nákladmi na služby, ktoré sa z nich financujú, portugalské orgány vyhlásili, že dane ustanovené v prílohách I a II k vládnemu nariadeniu č. 197/2002, ako aj daň ustanovená v článku 2 ods. 2 pre ŠRM sa vypočítali na základe skutočných nákladov na služby, ktoré sa majú poskytnúť, pričom sa zohľadnila povaha vedľajších produktov z každého živočíšneho druhu a skutočnosť, či sa ich to týka, alebo nie.

(44)

Pre portugalské orgány má toto financovanie úplne rovnaký charakter ako náhrada vyplácaná užívateľmi za poskytovanie služby vo všeobecnom verejnom záujme. Sumy uhrádzané hospodárskymi subjektmi, ktoré sú platcami dane, sú priamo úmerné množstvám odpadu skutočne odovzdaným službe vo verejnom záujme a skutočným nákladom na likvidáciu tohto odpadu. Na podoprenie týchto tvrdení portugalské orgány dodali dokumenty s číselnými údajmi za roky 1999 až 2005 preukazujúce náklady na plnenia a za rok 2003 dokument s číselnými údajmi týkajúci sa príjmov z dane za jednotlivé druhy vedľajších produktov spoločne z dovezených výrobkov alebo domácich výrobkov.

(45)

Pokiaľ ide o zistenie, či dovezené výrobky môžu skutočne využívať systém rovnakým spôsobom ako domáce výrobky, portugalské orgány tvrdili, že v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ dane uplatniteľné na prevádzky na porážku, na dovoz nevykosteného mäsa a na obchod s ním na území Spoločenstva odzrkadľujú náklady spojené so spracovaním všetkých vedľajších produktov vytvorených v rámci cyklu až do štádia konečného spotrebiteľa.

(46)

Dovoz nevykosteného mäsa zahŕňa pre portugalské orgány existenciu vedľajších produktov a v dôsledku toho sa naň vzťahuje služba zberu, prepravy, spracovania a likvidácie, čo odôvodňuje uplatnenie príslušných daní.

(47)

Portugalské orgány sa domnievajú, že financované činnosti sú vo verejnom záujme, pretože od krízy BSE sa ukázalo, že likvidáciu materiálu zabaveného na bitúnkoch zo zdravotného dôvodu musia zabezpečiť štátne orgány ako službu vzhľadom na jej dôležitosť z hľadiska ochrany ľudského zdravia a zdravia zvierat, ako aj z hľadiska ochrany životného prostredia.

(48)

Systém zavedený vládnym nariadením č. 197/2002 bol zrušený vládnym nariadením č. 244/2003 zo 7. októbra 2003 (15) (ďalej len „vládne nariadenie č. 244/2003“), ktoré nadobudlo účinnosť 22. októbra 2003. Týmto vládnym nariadením sa zaviedla všeobecná schéma a prechodná schéma pre vedľajšie živočíšne produkty nevhodné na ľudskú spotrebu.

(49)

Vo všeobecnej schéme sa ustanovuje, že prevádzky na porážku, rozrábkarne, liahne, výrobne vaječných produktov musia z vlastnej iniciatívy alebo zaangažovaním tretích strán podporovať zber, prepravu, uskladňovanie, manipuláciu, spracovanie a likvidáciu materiálov kategórie 1, 2 a 3 vyrobených v špecifickej jednotke v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 prostredníctvom zavedenia plánu, ktorý sa predloží na predbežné schválenie Veterinárnemu generálnemu riaditeľstvu (VGR).

(50)

Prevádzky na porážku, rozrábkarne, liahne, výrobne vaječných produktov musia stanoviť plán likvidácie alebo využitia materiálov kategórie 3, ktorý musí VGR schváliť v lehote 90 dní po nadobudnutí účinnosti vládneho nariadenia č. 244/2003 alebo po začatí činnosti. Pokiaľ ide o kategóriu 3, až pokým Veterinárne generálne riaditeľstvo schváli plány, Národná poľnohospodárska intervenčná a garančná organizácia zabezpečuje služby zberu, prepravy, spracovania, dočasného uskladnenia a likvidácie vedľajších produktov v súlade s vládnym nariadením č. 197/2002. Pred schválením plánu pre materiál kategórie 3 vlastníci prevádzok na porážku, rozrábkarní, liahní a výrobní vaječných produktov musia platiť dane stanovené v prílohe 1 k vládnemu nariadeniu č. 197/2002, s výnimkou subjektov využívajúcich alternatívnu schému ustanovenú uvedeným vládnym nariadením, ktoré musia platiť dane ustanovené v prílohe 2 k vládnemu nariadeniu č. 197/2002.

(51)

Podľa prechodnej schémy Národná poľnohospodárska intervenčná a garančná organizácia naďalej zabezpečuje tieto služby aj pre materiály kategórie 1 a 2.

(52)

V prípade materiálov kategórie 1 a 2 prevádzky na porážku a rozrábkarne museli predkladať plán likvidácie alebo využitia v lehote 30 dní po uplynutí prechodnej schémy v novembri 2005. Pred schválením plánu musia zaplatiť 0,35 EUR/kg materiálu kategórie 1 alebo kategórie 2. Platcovia dane sú však oslobodení od platenia dane, hneď ako sa schváli plán na likvidáciu alebo na použitie.

(53)

Keď prevádzky na porážku alebo rozrábkarne odovzdajú plán Veterinárnemu generálnemu riaditeľstvu s uvedením činností potrebných na likvidáciu materiálov kategórie 1 a 2, prevezmú zodpovednosť za náklady prislúchajúce týmto činnostiam a podliehajú kontrolám zo strany orgánu. Podľa článku 3 ods. 4 vládneho nariadenia č. 244/2003 sa schéma skončí dva roky po nadobudnutí účinnosti daného vládneho nariadenia.

(54)

Prechodná schéma vládneho nariadenia č. 244/2003 sa skončila v novembri 2005. Portugalské orgány vyhlásili vo svojom liste z 1. apríla 2011, že od skončenia prechodnej schémy vládneho nariadenia č. 244/2003 náklady na činnosti likvidácie vedľajších produktov z bitúnkov a rozrábkarní znášali hospodárske subjekty prostredníctvom zhodnotenia odpadu spracovaného na biopalivá a vývozu múčok.

(55)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia vyslovila tieto pochybnosti týkajúce sa pomoci a jej prípadnej zlučiteľnosti, vzťahujúcej sa na podniky poskytujúce služby zberu, prepravy, spracovania a likvidácie príslušného materiálu, prevádzky na porážku a rozrábkarne, dovozcov nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa a hydiny a hospodárske subjekty na území Spoločenstva, ako aj chovateľov.

(56)

Komisia zopakovala najmä otázky položené v prvom príkaze na poskytnutie informácií. Pokiaľ ide o pomoc pre podniky poskytujúce služby zberu, prepravy, spracovania a likvidácie príslušného materiálu, Komisia vyslovila pochybnosti, pokiaľ ide o povahu služby vo všeobecnom záujme, ktorú chceli portugalské orgány priznať uvedeným činnostiam, predovšetkým so zreteľom na rozsudok Altmark (16). Pokiaľ ide o pomoc pre prevádzky na porážku a rozrábkarne, dovozcov vykosteného hovädzieho a bravčového mäsa a hydiny a hospodárske subjekty daného sektora na území Spoločenstva, Komisia vyslovila pochybnosti týkajúce sa toho, či príspevok vyplácaný sektorom prostredníctvom dane zodpovedá skutočným hospodárskym nákladom na plnenia poskytované v podobe služby zberu, a požiadala o číselné údaje v tejto súvislosti. A napokon, pokiaľ ide o pomoc chovateľom, Komisia vyslovila pochybnosti o výhodách, ktoré im zavedený systém mohol poskytovať, keďže nepodliehali príslušnej dani.

(57)

Komisia ďalej predbežne preskúmala zlučiteľnosť príslušných opatrení z hľadiska usmernení uplatniteľných od roku 1998 a v štádiu začatia konania usúdila, že nedisponovala dostatočnými informáciami, aby sa vyslovila k zlučiteľnosti príslušných opatrení.

(58)

Portugalsko vo svojich pripomienkach najprv pripomenulo osobitosť situácie portugalského štátu v priebehu roka 1998 z dôvodu BSE. Osobitne sa zmienilo o rozhodnutí 98/653/ES zakazujúcom vývoz niektorých výrobkov z portugalského územia do ostatných členských štátov alebo do tretích krajín, medzi iným mäsových a kostných múčok ako takých alebo obsiahnutých v iných výrobkoch. V tejto súvislosti Portugalsko zaviedlo plán dohľadu nad BSE, jej kontroly a likvidácie, ktorý schválil stály veterinárny výbor Komisie. Dňa 18. apríla 2001 Komisia rozhodla, že zachová embargo na Portugalsko. To bolo odvolané až v roku 2004 nariadením Komisie (ES) č. 1993/2004 (17).

(59)

Portugalsko teda trvá na skutočnosti, že od roku 1998 do roku 2004 boli všetky opatrenia prijaté s cieľom čeliť núdzovej situácii ohrozujúcej verejné zdravie. Portugalské správne orgány sa v dôsledku toho zamerali na umožnenie okamžitého zavedenia opatrení, až kým sa hospodárske subjekty zariadili tak, aby plnili tieto úlohy pod kontrolou štátu. Portugalsko sa domnieva, že ochrana verejného zdravia je vyššou hodnotou z právneho hľadiska ako akákoľvek iná a je dôvodom na výnimku z pravidiel v oblasti štátnej pomoci.

(60)

Podľa Portugalska prijatie rozhodnutia 98/653/ES a jeho následné predĺženia zabránili tomu, aby opatrenia prijaté portugalským štátom na vyriešenie krízy BSE spôsobili narušenie trhu, a tak bránili obchodu medzi členskými štátmi. Portugalsko uviedlo, že vzhľadom na embargo na vývoz uvedených výrobkov nejestvovala obchodná výmena, čo znamená, že nemohlo dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže.

(61)

Po prvé, Portugalsko uviedlo, že v roku 1998 nebola priznaná nijaká pomoc, a preukázalo to dátumom účinnosti vládneho nariadenia č. 393-B/98 zo 4. decembra 1998. Až od tohto momentu portugalský štát prijal mimoriadne a prechodne zodpovednosť za činnosti zberu, spracovania a likvidácie vedľajších produktov.

(62)

Od nadobudnutia účinnosti vládneho nariadenia č. 393-B/98 portugalský štát prevzal na seba náklady prislúchajúce činnostiam zberu, spracovania a likvidácie vedľajších produktov, a to až do nadobudnutia účinnosti vládneho nariadenia č. 197/2002. Portugalsko uviedlo v tejto veci, že prevzatie zodpovednosti za tieto opatrenia portugalským štátom treba pokladať za krátkodobé opatrenie, pretože schéma bola následne zmenená a doplnená a daň sa zaviedla ako prostriedok na to, aby sa na sektor prenieslo financovanie činností zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny vrátane špecifikovaných rizikových materiálov (ŠRM).

(63)

Pokiaľ ide o náklady na uvedené opatrenia, Portugalsko uviedlo, že kritériá, ktoré slúžili za základ na výpočet náhrad, boli vopred stanovené nariadením uverejneným v úradnom vestníku. Portugalské orgány uviedli tri výnosy (18). V týchto výnosoch sa uvádzajú ceny služieb (zber, preprava a balenie do „big bags“ po kg výrobku). Vlastné náklady na tieto činnosti, ktoré znášajú spracovateľské jednotky vedľajších produktov živočíšneho pôvodu nepričlenené k bitúnkom, boli zohľadnené. Bežné výdavky, ako sú náklady na energiu, palivá, odmeňovanie, poistenie atď., sa takisto zohľadnili. Tieto kritériá sú rovnaké pre všetkých poskytovateľov služieb. Portugalské orgány uviedli, že zisky sa pohybovali od 30 do 39,5 %, čo podľa nich predstavuje vyrovnanú, či dokonca nižšiu maržu než je priemer výkonu hospodárskych činností. Portugalské orgány priložili príklady uplatnenia kritérií, ktoré viedli k stanoveniu cien vo výnosoch.

(64)

Na záver sa portugalský štát domnieva, že poskytnutá pomoc môže byť vyhlásená za zlučiteľnú na základe uplatnenia výnimky zo zásady „znečisťovateľ platí“, keďže pomoc zodpovedala nákladom na poskytnuté služby a usmernenia uplatniteľné v tom čase (Usmernenia o štátnej pomoci v súvislosti s testami TSE, uhynutými hospodárskymi zvieratami a odpadom z bitúnkov (19)) umožňovali poskytovať pomoc až do výšky 100 % skutočných nákladov z dôvodu ich krátkodobého charakteru.

(65)

Od októbra 2002 je právnym základom na úhradu nákladov vládne nariadenie č. 197/2002. Portugalské orgány sa domnievajú, že tieto dane zohľadňovali hodnotu odmeňovania činností, ktoré mali vykonávať jednotky na spracovanie vedľajších produktov. Keďže však kríza bola stále aktuálna, portugalské orgány usúdili, že zásah štátu ako sprostredkovateľa bol stále opodstatnený.

(66)

V simuláciách vykonaných v tom čase sa zohľadnili celkové náklady, ktoré mali znášať spoločnosti, ako aj primeraný zisk. Portugalské orgány predložili výpočet vykonaný na základe výdavkov a nákladov na rok 2003, ktorý podľa nich preukazuje rovnováhu medzi príjmami a nákladmi vlastnými vyplývajúcimi z fungovania zavedeného nového právneho režimu a v ktorom sa stanovujú dane na financovanie služieb.

(67)

Portugalské orgány takisto vyhlásili, že financovanie služieb zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z hydiny nepochádza z daní vybraných od prevádzok na porážku a od dovozcov jatočných tiel, jatočných polovičiek a iných nevykostených kusov hovädzieho dobytka a ošípaných. Spresnili, že keďže ustanovenia článku 2 bodu 1 vládneho nariadenia č. 197/2002 sa majú vykladať v spojitosti s ustanoveniami prílohy 1, ktoré sú tam uvedené, je stanovené, že financovanie služieb zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov vykonávajú tri kategórie hospodárskych subjektov: prevádzky na porážku hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec/kôz, hydiny a iných zvierat, dovozcovia jatočných tiel, jatočných polovičiek a iných nevykostených kusov hovädzieho a bravčového mäsa a hospodárske subjekty na území Spoločenstva pôsobiace v oblasti tých istých výrobkov. V prílohe 1 bol uvedený stĺpec s vymenovaním súm, ktoré treba vyrubiť prevádzkam na porážku hydiny, ktoré nepodporovali zber, prepravu, spracovanie a likvidáciu vedľajších produktov vzniknutých pri porážky hydiny vzhľadom na skutočnosť, že väčšina dovezených trupov hydiny nevytvára vedľajšie produkty.

(68)

Portugalské orgány takisto vyhlásili, že rozdiel medzi dvoma daňami stanovenými v prílohe 2 k vládnemu nariadeniu č. 197/2002 je opodstatnený z dôvodu nákladov spojených s vedľajšími produktmi vzniknutými v rozrábkarňach.

(69)

Portugalské orgány vyhlásili, že v súlade s vládnymi nariadeniami č. 197/2002 a č. 244/2003 sa neustanovuje nijaký dopad daní na chovateľov, hoci tieto náklady na činnosti zberu, prepravy, spracovania a likvidácie fakticky zasahujú celé odvetvie mäsa. Portugalské orgány dodali v tejto súvislosti dve faktúry za služby z 22. októbra 2002 a 28. októbra 2003, ktoré podľa nich preukazovali, že náklady na činnosti zberu, prepravy, spracovania a likvidácie preniesli na chovateľov bitúnky.

(70)

Napokon portugalské orgány ubezpečujú, že nijaké prostriedky neboli zneužité podnikmi poskytujúcimi služby v prospech prípadných konkurenčných činností vzhľadom na to, že tieto podniky vykonávali výlučne činnosti zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších živočíšnych produktov.

(71)

Portugalsko sa takisto zmienilo o skutočnosti, že prechodná schéma zavedená vládnym nariadením č. 244/2003 sa skončila v novembri 2005 a že odvtedy podniky, ktoré vytvárali vedľajšie produkty, sa plne zhostili zodpovednosti, ktorú za ne dočasne prevzal štát. Od novembra 2005 všetky náklady znášajú hospodárske subjekty prostredníctvom zhodnotenia odpadu spracovaného na biopalivá a vývozu múčok.

(72)

Na záver sa portugalské orgány domnievajú, že splnili podmienky uplatniteľných usmernení vzhľadom na to, že hospodárske subjekty vytvárajúce vedľajšie produkty začali postupne platiť za činnosti vyplývajúce z likvidácie vedľajších produktov prostredníctvom dane.

(73)

ETSA predložila svoje pripomienky v liste z 15. júna 2009. Skupina ETSA sa skladá zo spoločností ITS – Indústria Transformadora de Subprodutos Animais, SA, a SEBOL – Comércio e Indústria de Sebo, SA. Poskytujú služby zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších produktov živočíšneho pôvodu spadajúcich do kategórie 1, 2 a 3 v Portugalsku a patria medzi podniky, ktoré štát najal, aby poskytovali uvedené služby počas príslušného obdobia. V dôsledku toho sa skupina ETSA pokladá za príjemcu platieb štátu a mohla by sa stať zainteresovanou stranou v postupe C 3/09.

(74)

Skupina ETSA predbežne pripomenula kontext krízy BSE, ktorá donútila portugalský štát prijať preventívne opatrenia (v rámci nich službu zberu, prepravy a likvidácie vedľajších produktov živočíšneho pôvodu kategórie 1, 2 a 3) s cieľom bojovať proti chorobe a znížiť riziká nákazy, na ochranu verejného zdravia a životného prostredia. Prijatie týchto opatrení vyplýva do veľkej miery z právnych predpisov Spoločenstva.

(75)

Počas obdobia 1998 – 2005 Národná poľnohospodárska intervenčná a garančná organizácia (INGA) zverila služby zberu, prepravy, spracovania a likvidácie odpadu priamym zadaním zákazky spoločnostiam ITS a SEBOL. ETSA upozorňuje, že všetky podniky, ktoré spĺňali podmienky na poskytovanie požadovaných služieb, boli vybrané za rovnakých podmienok. Až do 10. októbra 2002 bola INGA poverená obracať sa na podniky schválené pre tento druh služby a znášala všetky súvisiace náklady v súlade s článkom 6 vládneho nariadenia č. 393-B/98. Kritériá výpočtu odmeny boli stanovené spoločným výnosom č. 96/99 a cena bola stanovená v závislosti od hmotnosti suroviny. Výpočet mohol byť prehodnotený v prípade zmeny podmienok poskytovania služby. Cena vyplácaná spoločnostiam SEBOL a ITS zohľadňovala odhadnuté náklady na poskytovanie služby, najmä hmotnosť a objem odpadu, ktorý sa mal zberať a spracúvať, ako aj realizáciu a riadenie systému zberu uhynutých zvierat v prevádzkach, ktorý okrem iného ustanovoval rýchly zber po oznámení úhynu zvieraťa.

(76)

ETSA zdôrazňuje, že aj keď zadanie služby sa neuskutočnilo verejnou súťažou, suma odmeny pokrývala jednotlivé náklady vzhľadom na ich kombinované príjmy a sotva im umožňovala dosiahnuť rozumnú a oprávnenú ziskovú maržu. ETSA uvádza, že úroveň odmeny sa im však vždy zdala v súlade so zásadou účinnosti, pretože cena vyplácaná Národnou poľnohospodárskou intervenčnou a garančnou organizáciou bola na úrovni európskeho priemeru cien za zodpovedajúce služby, a ceny vyplácané až do roku 2005 boli v skutočnosti podľa ETSA nižšie ako ceny uplatňované neskôr v zmluvách o poskytovaní rovnakých služieb uzatvorených zadaním verejných zákaziek, ktoré boli určené na uľahčenie stanovenia odmeny v závislosti od kritérií trhu.

(77)

Od roku 2005 boli zmluvy na služby prideľované v rámci medzinárodného verejného obstarávania. Vypísané boli tri verejné súťaže: hovädzí dobytok/kone na vnútroštátnej úrovni, ovce/kozy (juh) a ovce/kozy (sever). Spoločnosť ITS predložila ponuku prostredníctvom konzorcia, ktoré sa stalo úspešným uchádzačom a zmluva mu bola pridelená. Uzatvorené boli tri zmluvy na poskytovanie služieb pre tri uvedené časti. Spomedzi podmienok skupina ETSA uvádza hlavne zber, prepravu, spracovanie a likvidáciu odpadu, vedenie evidencie a stáleho a aktualizovaného archívu týchto činností. Kontroly dodržiavania podmienok vykonával IFAP (Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas).

(78)

Skupina ETSA zdôrazňuje, že ceny boli stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom v uzatvorených zmluvách v závislosti od množstva ton a od príslušných druhov zvierat. Tieto ceny boli údajne podľa ETSA stanovené za trhových podmienok a poskytovali záruku primeraného krytia nákladov vzniknutých dodržiavaním záväzkov služby vo verejnom záujme, ktoré sú ustanovené v zmluvách o poskytovaní služieb a v príslušných právnych predpisoch.

(79)

Na základe týchto údajov ETSA vyvodila, že nezískala žiadnu neoprávnenú pomoc, ale že všetky prostriedky jednoducho predstavovali oprávnenú odmenu za poskytovanie služby vo verejnom záujme.

(80)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(81)

Články 107 až 109 ZFEÚ boli uplatniteľné v sektore bravčového mäsa na základe článku 21 nariadenia Rady (EHS) č. 2759/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu pre tieto výrobky (20), naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1913/2005 (21). V sektore hovädzieho mäsa boli uplatniteľné na základe článku 40 nariadenia Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu pre tieto výrobky (22), naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1152/2007 (23). Pred prijatím tohto posledného nariadenia boli články uplatniteľné v rovnakom sektore na základe článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 805/68 (24). V sektore ovčieho a kozieho mäsa sa stali uplatniteľné na základe článku 22 nariadenia Rady (ES) č. 2467/98 z 3. novembra 1998 o spoločnej organizácii trhu pre tieto výrobky (25), naposledy zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 1913/2005. V sektoroch baraniny, jahňaciny a kozľaciny boli uplatniteľné na základe článku 19 nariadenia Rady (ES) č. 2777/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu pre tieto výrobky (26), naposledy zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 679/2006 (27). Nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (28) sa zrušili tieto rôzne nariadenia a v jeho článku 180 sa ustanovuje, že pravidlá v oblasti štátnej pomoci sa vzťahujú na uvedené výrobky.

(82)

Pokiaľ ide o povahu pomoci, tá sa musí určiť na úrovni všetkých príjemcov služieb zberu, prepravy, spracovania a likvidácie odpadu z bitúnkov a jej financovania. Komisia identifikovala tieto kategórie potenciálnych príjemcov systému zavedeného v Portugalsku:

(83)

Pokiaľ ide o hodnotenie potenciálnej pomoci v čase, Komisia rozlíšila vo svojom rozhodnutí o začatí konania štyri obdobia pri zohľadnení uplatňovania rozličných relevantných ustanovení Spoločenstva na analýzu prípadných opatrení pomoci. Komisia zohľadnila obdobie od roku 1998 do 31. decembra 1999, čo bol termín predchádzajúci nadobudnutiu účinnosti usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci v poľnohospodárskej oblasti, obdobie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002, čo bol termín predchádzajúci nadobudnutiu účinnosti usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci na likvidáciu odpadu z bitúnkov a nájdených uhynutých zvierat, ako aj na náklady na skríning prenosnej spongiformnej encefalopatie (TSE), obdobie od 1. januára 2003 do 31. decembra 2006, čo bol termín predchádzajúci nadobudnutiu účinnosti nových poľnohospodárskych usmernení na obdobie 2007 – 2013 (29), a obdobie od 1. januára 2007 až po súčasnosť.

(84)

So zreteľom na nové informácie portugalských orgánov, najmä o uplatňovaní vládneho nariadenia č. 244/2003 opísaného ďalej v texte a o rôznych spôsoboch financovania potenciálnej pomoci, Komisia mierne upraví rozlíšenie jednotlivých období a zohľadní vo svojom hodnotení pre každú skupinu potenciálnych príjemcov tieto obdobia:

(85)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa za pomoc pokladajú zásahy, ktoré v akejkoľvek podobe môžu podniky priamo alebo nepriamo uprednostniť, alebo ktoré sa musia pokladať za hospodársku výhodu, ktorú by prijímajúci podnik nezískal za bežných trhových podmienok (30). Okrem toho sa za pomoc pokladajú zásahy, ktoré v rozličných formách zmierňujú náklady bežne zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré takto, aj keď nie sú dotáciou v presnom zmysle slova, majú rovnaký charakter a totožné isté účinky (31).

(86)

Komisia konštatuje, že činnosť zberu, prepravy, spracovania a likvidácie príslušného materiálu je hospodárskou činnosťou, pretože predstavuje poskytovanie služby za odmenu a môžu ju vykonávať mnohé hospodárske subjekty na trhu Spoločenstva. Tieto zistenia podporujú hlavne informácie, ktoré poskytla skupina ETSA a ktoré sú zrekapitulované v odôvodnení 73 a ďalších tohto rozhodnutia.

(87)

Pokiaľ ide o túto hospodársku činnosť, portugalské orgány zdôraznili, že podniky poskytujúce príslušné služby vykonávali úlohu služby vo verejnom záujme opodstatnenú z dôvodov verejného zdravia a ochrany životného prostredia. Portugalsko podčiarklo v tejto súvislosti svoju špecifickú situáciu z pohľadu krízy BSE. Portugalsko následne zdôraznilo skutočnosť, že všetky opatrenia boli prijaté s cieľom čeliť núdzovej situácii ohrozujúcej verejné zdravie. Portugalské správne orgány mali teda za cieľ umožniť okamžité uplatňovanie opatrení, až kým sa hospodárske subjekty zariadia tak, aby samy zvládli tieto úlohy, pričom by zostali pod štátnou kontrolou (pozri odôvodnenia 21 a 59 tohto rozhodnutia).

(88)

Skupina ETSA dospela vo svojich pripomienkach k názoru, že nezískala žiadnu neoprávnenú pomoc, ale že všetky prostriedky predstavovali jednoducho oprávnenú odmenu za plnenie služby vo verejnom záujme (pozri odôvodnenie 79 tohto rozhodnutia).

(89)

Z rozsudku Súdneho dvora vo veci Altmark  (32) je zrejmé, že na verejné dotácie zamerané na umožnenie prevádzkovania služby vo verejnom záujme sa nevzťahuje článok 107 ZFEÚ, pokiaľ možno takéto subvencie považovať za náhradu predstavujúcu protihodnotu za služby poskytnuté podnikmi, ktorým bola poskytnutá pomoc na realizáciu služieb vo verejnom záujme. Súdny dvor však ustanovuje, že musia byť splnené naraz tieto podmienky:

(90)

Uplatnenie judikatúry Altmark v tomto konkrétnom prípade viedlo Komisiu k týmto odôvodneniam:

(91)

Predovšetkým je odôvodnené preskúmať, či v tomto konkrétnom prípade ide o skutočnú službu všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(92)

Z judikatúry Súdneho dvora je zrejmé, že s výnimkou sektorov, v ktorých už bola táto otázka upravená právnymi predpismi Spoločenstva, majú členské štáty široký priestor na voľné rozhodovanie, pokiaľ ide o povahu služieb, ktoré by sa mohli považovať za služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Úlohou Komisie je preto zabezpečiť, aby sa toto posúdenie uplatňovalo bez zjavnej chyby, pokiaľ ide o definovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

(93)

Od 90. rokov 20. storočia sa zaznamenal výskyt viacerých odlišných prenosných spongiformných encefalopatií (TSE) u ľudí a u zvierat. Od roku 1996 sa zhromaždili dôkazy, pokiaľ ide o príbuznosť agensu BSE (bovinnej spongiformnej encefalopatie) a nového variantu Creutzfeldt-Jakobovej choroby. Od roku 1990 Spoločenstvo prijalo sériu opatrení zameraných na ochranu ľudského zdravia a zdravia zvierat pred rizikom BSE. Uvedené opatrenia sa zakladajú na ochranných ustanoveniach smerníc týkajúcich sa opatrení na ochranu zdravia zvierat a životného prostredia. Rozhodnutím 2000/766/ES boli členské štáty povinné zabezpečiť, aby sa živočíšny odpad v zmysle smernice 90/667/EHS (33) zbieral, prepravoval, spracúval, uskladňoval alebo likvidoval v súlade s uvedenou smernicou, s rozhodnutím Komisie 97/735/ES (34) a s rozhodnutím Rady 1999/534/ES (35). V tomto zmysle sa v nariadení (ES) č. 1774/2002 stanovili zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ustanovili sa povinnosti pre členské štáty zabezpečiť existenciu vhodných postupov a dostatočnej infraštruktúry na zber, prepravu a likvidáciu vedľajších živočíšnych produktov.

(94)

Vzhľadom na to, že Súdny dvor uznal, že hospodárenie s určitými odpadmi môže byť službou všeobecného hospodárskeho záujmu (36), a so zreteľom na osobitnú situáciu už spomenutej krízy BSE Komisia nič nenamieta, pokiaľ ide o povahu služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorú chceli portugalské orgány priznať tejto činnosti zberu a následnej likvidácie jatočných tiel a iného živočíšneho odpadu nevhodného na spotrebu v rokoch 1999 až 2005, počas ktorých portugalský štát niesol plnú (1999 až 2003) alebo čiastočnú (2003 až 2005) zodpovednosť za tieto činnosti. Ide o oprávnené rozhodnutie z dôvodov verejného zdravia a ochrany životného prostredia, a preto spadá pod pojem všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(95)

Rozsudok Altmark požaduje oprávnenie v podobe jednej alebo viacerých úradných listín majúcich záväznú právnu hodnotu vo vnútroštátnom práve. Pokiaľ ide o prvú podmienku uloženú rozsudkom Altmark, konštatuje sa, že zber, preprava, spracovanie a likvidácia vedľajších živočíšnych produktov nevhodných na ľudskú spotrebu boli v Portugalsku stanovené záväzným spôsobom vládnymi nariadeniami č. 393-B/98 a č. 244/2003. V článku 6 vládneho nariadenia č. 393-B/98 sa ustanovuje, že Národná poľnohospodárska intervenčná a garančná organizácia, ktorá zodpovedá za zber, spracovanie a likvidáciu vedľajších živočíšnych produktov nevhodných na spotrebu, robí výber podnikov poverených vykonávaním tejto služby. V spoločnom výnose č. 95/99 sa vopred stanovili kritériá, podľa ktorých bola vypočítaná odmena za službu vo verejnom záujme, ako aj ďalšie povinnosti spojené s poskytovaním služby, ako je povinnosť podniku zberať všetky vedľajšie produkty na celom vnútroštátnom území v súlade s hygienickými a technickými normami ustanovenými v právnych predpisoch.

(96)

Portugalské orgány tvrdia, že povinnosti podnikov poskytujúcich služby boli jasne definované v zmluvách o službách. Ako príklad dodali Komisii jednu zmluvu o poskytovaní služieb z roku 2003 uzatvorenú v súlade s vládnym nariadením č. 393-B/98.

(97)

Komisia konštatuje, že povinnosti podniku poskytujúceho služby boli jasne definované v zmluve o službách, ktorú portugalské orgány doručili Komisii. So zreteľom na ustanovenia vládneho nariadenia č. 393-B/98 a spoločného výnosu, ako aj so zreteľom na zmluvu o poskytovaní služieb odovzdanú ako príklad sa Komisia vyslovila, že prvá podmienka judikatúry Altmark bola splnená.

(98)

Pokiaľ ide o druhú podmienku, Komisia sa domnieva – na základe informácií, ktoré má – že kritériá, na ktorých základe bola vypočítaná náhrada, boli vopred stanovené objektívne a transparentne. Tak spoločné výnosy dodané portugalskými orgánmi ustanovujú metódu výpočtu a oprávnené náklady (pozri odôvodnenie 26 tohto rozhodnutia). Tieto údaje sa pravidelne kontrolovali so zreteľom na predchádzajúce účtovné obdobia. Od roku 2005 sa uplatňovali postupy verejného obstarávania. So zreteľom na dostupné informácie Komisia usudzuje, že druhá podmienka judikatúry Altmark je splnená.

(99)

Pokiaľ ide o tretiu podmienku, portugalské orgány a tretia strana vyhlásili, že náhrada nepresahovala sumu nevyhnutnú na pokrytie celých výdavkov vzniknutých pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme alebo ich časti, pričom sa zohľadnili súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk pri realizácii týchto záväzkov.

(100)

Viackrát, a najmä počas začatia konania vo veci zisťovania, Komisia požiadala portugalské orgány, aby jej poskytli podrobnosti o metóde výpočtu skutočných hospodárskych nákladov na tieto plnenia. Portugalské orgány poskytli doklady o nákladoch vynaložených poskytovateľmi služieb v jednotlivých rokoch za obdobie 1999 – 2005 a porovnali ich so sumami, ktoré vyplatila Národná poľnohospodárska intervenčná a garančná organizácia poskytovateľom za plnenie služieb. Tieto doklady preukazujú, že náhrada vyplatená Národnou poľnohospodárskou intervenčnou a garančnou organizáciou podnikom poskytujúcim služby neprekračovala sumu nevyhnutnú na pokrytie celých výdavkov alebo ich časti vzniknutých pri plnení služby. Tieto predložené doklady preukazujú, že náhrada tiež zohľadňovala zisk v rozpätí od 30 do 39,5 % podľa príslušného roka (pozri odôvodnenie 62 tohto rozhodnutia).

(101)

Portugalské orgány tvrdili, že prostriedky nemohli byť zneužité na prípadné konkurenčné činnosti, ktorým by sa podniky mohli venovať (krížové dotácie), pretože vybraní poskytovatelia služby nevykonávali iné činnosti.

(102)

So zreteľom na informácie poskytnuté portugalskými orgánmi však Komisia nemôže usudzovať, že zohľadnený zisk bol „primeraný“ v zmysle judikatúry Altmark.

(103)

Skupina ETSA tvrdila vo svojich pripomienkach, že odmena za poskytovanú službu primerane odzrkadľovala znášané náklady, pričom vyčlenila ziskovú maržu, ktorá neprinášala nijakú osobitnú výhodu, a že počas obdobia pred rokom 2005 úroveň odmeňovania služby vo verejnom záujme zodpovedala európskemu priemeru a bola nižšia ako úroveň odmeny stanovená vo verejnej zákazke na službu pridelenú na základe verejnej súťaže.

(104)

V tejto veci Komisia musí konštatovať, že ani portugalské orgány, ani tretia strana neposkytli doklady podopierajúce tieto tvrdenia.

(105)

Komisia preto nemôže na základe toho dospieť k záveru, že tretia podmienka stanovená rozsudkom Altmark je v tomto konkrétnom prípade splnená.

(106)

Keďže do roku 2005 podniky poskytujúce služby neboli vyberané v rámci verejného obstarávania, rozsudok Altmark požaduje posúdenie porovnateľné s nákladmi stredne veľkého podniku. Portugalské orgány neposkytli informácie preukazujúce, že posúdenie nákladov sa vykonalo na základe posúdenia nákladov stredne veľkého podniku.

(107)

Komisia preto musí uzavrieť, že v tomto konkrétnom prípade nie sú splnené štyri kritériá judikatúry Altmark a že nemožno vylúčiť možnosť výhody pre podniky poskytujúce služby v období medzi nadobudnutím účinnosti vládneho nariadenia č. 393-B/98 a rokom 2005, keď sa skončilo uplatňovanie prechodnej schémy ustanovenej vládnym nariadením č. 244/2003.

(108)

Verejné platby sa uhrádzali určeným podnikom, teda podnikom povereným poskytovaním služby. Uvedené opatrenie tak možno pokladať za osobitné.

(109)

V dôsledku toho Komisia usúdila, že nemožno vylúčiť selektívnu výhodu v prípade poskytovateľov služby počas obdobia od roku 1998 do roku 2005, keď sa skončilo uplatňovanie prechodnej schémy ustanovenej vládnym nariadením č. 244/2003.

(110)

Súdny dvor uvážil vo veci GEMO (37), že skutočnosť, že činnosť zberu a likvidácie uhynutých zvierat a odpadu z bitúnkov, ktorú využívajú bitúnky a chovatelia, je vykonávaná súkromnými podnikmi, nemôže spochybniť prípadné považovanie za štátnu pomoc, pretože pôvodcami schémy uvedenej činnosti sú verejnoprávne orgány.

(111)

V tomto prípade sú portugalské orgány aj pôvodcami schémy činnosti a jej financovania stanoveného vládnymi nariadeniami č. 393-B/98, 197/2002 a 244/2003. Komisia z uvedených skutočností v tomto štádiu usudzuje, že v dôsledku toho možno tieto schémy pripísať štátu.

(112)

Súdny dvor spresnil vo veci GEMO, že finančné náklady vyplývajúce z likvidácie uhynutých zvierat a odpadu z bitúnkov sa musia pokladať za náklady prislúchajúce hospodárskej činnosti chovateľov a bitúnkov (38). Súdny dvor preto usúdil, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa musí vykladať v tom zmysle, že schéma, ktorá pre chovateľov zabezpečuje bezplatne zber a odvoz uhynutých zvierat a odpadu z bitúnkov, sa musí považovať za štátnu pomoc pre poľnohospodárov a bitúnky.

(113)

V tomto konkrétnom prípade možno usudzovať, že likvidácia uhynutých zvierat a odpadu z bitúnkov spôsobuje náklady prislúchajúce tejto činnosti nielen v prípade prevádzok na porážku a rozrábkarní, ale aj v prípade dovozcov nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa a hydiny a hospodárskych subjektov/príjemcov nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa. Komisia sa domnieva, že opísané financovanie nákladov na zber, spracovanie a likvidáciu vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny prostredníctvom rozpočtových dotácií štátu pred nadobudnutím účinnosti vládneho nariadenia č. 197/2002 malo za následok oslobodenie užívateľov tejto služby od nákladov prislúchajúcich ich činnosti.

(114)

Komisia z toho vyvodila, že v období pred vyrubením parafiškálnej dane existovala výhoda.

(115)

Pokiaľ ide o obdobie po nadobudnutí účinnosti vládneho nariadenia č. 197/2002 a vládneho nariadenia č. 244/2003, financovanie už opísaných činností bolo zabezpečované prostredníctvom parafiškálnej dane zavedenej vládnym nariadením č. 197/2002 a zmenenej a doplnenej vládnym nariadením č. 244/2003. Podľa schémy vládneho nariadenia č. 197/2002 boli oslobodené od platenia dane prevádzky na porážku zabezpečujúce zber, prepravu, spracovanie a likvidáciu všetkých uvedených vedľajších produktov s výnimkou ŠRM či už vo vlastných priestoroch, alebo v rozrábkarňach, pričom tieto jednotky vytvorili podmienky sebestačnosti v oblasti spracovania vlastných vedľajších produktov (pozri odsek 2 prílohy 2 k už uvedenému vládnemu nariadeniu), ako aj dovozcovia a hospodárske subjekty na území Spoločenstva pôsobiace v oblasti vykosteného mäsa, ktorí nevytvárali vedľajšie produkty podliehajúce povinnému zaobchádzaniu podľa už citovaných právnych predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov. Vládnym nariadením č. 244/2003 sa ustanovuje oslobodenie už uvedených hospodárskych subjektov pod podmienkou schválenia plánu na likvidáciu alebo na využitie podľa špecifických podmienok požadovaných pre jednotlivé kategórie materiálov.

(116)

Na to, aby bolo možné vyhodnotiť, či jestvuje výhoda v prípade prevádzok na porážku a rozrábkarní, dovozcov hovädzieho a bravčového mäsa a hydiny a hospodárskych subjektov na území Spoločenstva, teda hospodárskych subjektov/príjemcov vykosteného hovädzieho a bravčového mäsa, ktorí sú platcami dane, treba skontrolovať, do akej miery zodpovedá príspevok pochádzajúci z dane skutočným hospodárskym nákladom na plnenia poskytované službou zberu.

(117)

Komisia poznamenala, že portugalské orgány vyhlásili vo svojom liste z 20. januára 2003, že dane ustanovené v prílohách 1 a 2 k vládnemu nariadeniu č. 197/2002, ako aj daň ustanovená v článku 2 ods. 2 pre ŠRM boli vypočítané na základe skutočných nákladov na služby, ktoré sa mali poskytovať, pričom sa zohľadňovala povaha vedľajších produktov vytvorených jednotlivými druhmi zvierat a skutočnosť, či sa ich to týka, alebo nie.

(118)

Portugalské orgány pokladajú toto financovanie v každom ohľade za náhradu užívateľov za službu poskytovanú vo všeobecnom verejnom záujme. Sumy uhradené hospodárskymi subjektmi, ktoré sú platcami dane, vraj nie sú vôbec paušálne, ale priamo úmerné množstvám odpadu skutočne odovzdaným službe vo verejnom záujme a skutočným nákladom na likvidáciu tohto odpadu.

(119)

Na podporu týchto tvrdení portugalské orgány poskytli doklady s číselnými údajmi za rok 2003, v ktorých porovnali skutočné hospodárske náklady za poskytnuté plnenia a príspevky pochádzajúce z príslušnej dane. Pokiaľ ide o zvyšok roku 2002, po nadobudnutí účinnosti vládneho nariadenia č. 197/2002 v októbri 2002, portugalské orgány za toto obdobie neposkytli doklady s číselnými údajmi o príjmoch vyplývajúcich z výberu dane.

(120)

Za roky 2004 a 2005 portugalské orgány poskytli dokumenty s číselnými údajmi týkajúcimi sa nákladov na vykonané činnosti, ale nie príjmu z dane vyrubenej hospodárskym subjektom, ktoré ešte nepredložili na potvrdenie svoj plán likvidácie a využitia a ktoré z tohto dôvodu ešte mali platiť daň ustanovenú prechodnou schémou podľa vládneho nariadenia č. 244/2003.

(121)

Komisia nemôže za roky 2002, 2004 a 2005 zistiť na základe dokladov poskytnutých portugalskými orgánmi, či príspevky platcov dane sú priamo úmerné množstvám odpadu skutočne odovzdaným službe zberu a skutočným nákladom na likvidáciu tohto odpadu.

(122)

Komisia usúdila, že nejestvuje výhoda za rok 2003, lebo príspevky platcov dane boli priamo úmerné nákladom vyplývajúcim z poskytnutých služieb.

(123)

Naproti tomu Komisia nemôže vylúčiť, že existovala výhoda v prípade prevádzok na porážku a rozrábkarní, dovozcov nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa a hydiny a hospodárskych subjektov na území Spoločenstva, teda hospodárskych subjektov/príjemcov nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa, ktorí mali platiť daň počas obdobia od októbra 2002 do 1. januára 2003 a v rokoch 2004 a 2005 na území Spoločenstva.

(124)

V tomto konkrétnom prípade možno usúdiť, že likvidácia uhynutých zvierat a odpadu z bitúnkov predstavuje náklady vlastné činnosti nielen v prípade prevádzok na porážku a rozrábkarní, ale aj v prípade chovateľov, na ktorých sa z dôvodu zákonov trhu mala preniesť aspoň časť nákladov na príslušné služby. V súlade s predtým uvedenou judikatúrou GEMO sa Komisia domnieva, že opísané financovanie nákladov na zber, spracovanie a likvidáciu vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny prostredníctvom rozpočtových dotácií štátu pred nadobudnutím účinnosti vládneho nariadenia č. 197/2002 viedlo k oslobodeniu užívateľov tejto služby od nákladov vlastných ich činnosti.

(125)

Komisia z toho vyvodila, že v období pred vyrubením parafiškálnej dane existovala výhoda.

(126)

Ako sa už uviedlo, opatrenia zavedené portugalskými orgánmi na zabezpečenie zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny údajne mohli oslobodiť chovateľov od nákladov, ktoré by za normálnych okolností čiastočne sami hradili. Z vládneho nariadenia č. 197/2002 a z prechodnej schémy ustanovenej vládnym nariadením č. 244/2003 je zrejmé, že chovatelia nepodliehali uvedenej dani. Portugalské orgány vyhlásili, že náklady na zber do konca roka 2005 sa preniesli na celé odvetvie. Komisia konštatovala, že dve faktúry dodané portugalskými orgánmi skutočne rátali s prenosom dane na základe vládneho nariadenia č. 197/2002 a vládneho nariadenia č. 244/2003 jedným z bitúnkov v októbri 2002 a v októbri 2003. Tvrdenie portugalských orgánov, podľa ktorého sa v súlade so zákonmi trhu náklady preniesli na celé odvetvie, z toho aj na chovateľov, je podopreté predloženými dokladmi. Komisia z toho usúdila, že chovatelia znášali náklady súvisiace s ich činnosťou a teda nezískali osobitnú výhodu.

(127)

Komisia konštatuje, že chovatelia získali výhodu len počas obdobia predchádzajúceho uplatňovaniu dane.

(128)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že existovala výhoda, pokiaľ ide o zber, prepravu, spracovanie a likvidáciu vedľajších živočíšnych produktov, v prospech bitúnkov, prevádzok na porážku a dovozcov za všetky obdobia s výnimkou roku 2003 a v prospech chovateľov len počas obdobia predchádzajúceho uplatňovaniu dane.

(129)

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa zameriava na pomoc poskytovanú členskými štátmi alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov. Inými slovami, uvedené opatrenie má byť pripísateľné štátu a poskytnuté zo štátnych prostriedkov.

(130)

V tomto konkrétnom prípade financovanie nákladov spojených s činnosťami zberu, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny sa zabezpečovalo od roku 1999 do októbra 2002 priamymi príjmami štátu a od októbra 2002 príjmami z parafiškálnej dane, ktorú platili prevádzky na porážku, dovozcovia nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa a hospodárske subjekty na území Spoločenstva, teda hospodárske subjekty/príjemcovia nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa.

(131)

Platby poskytovateľom služieb zabezpečované priamymi príjmami štátu sú výhodami financovanými zo štátnych zdrojov. Skutočnosť, že táto služba vo verejnom záujme bola financovaná zo štátneho rozpočtu od roku 1999 až do uplatňovania dane v roku 2002 predpokladá, že podniky vykonávajúce túto službu získavali verejné prostriedky na pokrytie výdavkov vyplývajúcich z uvedenej služby.

(132)

Dane uplatňované od septembra 2002 do novembra 2005 nespadajú do pôsobnosti ustanovení ZFEÚ týkajúcich sa štátnej pomoci, ak nepredstavujú spôsob financovania opatrenia pomoci, a teda nie sú nedeliteľnou súčasťou tohto opatrenia (39).

(133)

Všetky dane sa uhrádzajú postupom prenesenia daňovej zodpovednosti v Národnej poľnohospodárskej intervenčnej a garančnej organizácii. Dane vybrané od hospodárskych subjektov predstavovali príjmy Národnej poľnohospodárskej intervenčnej a garančnej organizácie a priamo sa jej uhrádzali.

(134)

Na to, aby sa náklady pokladali za neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci, musí existovať záväzná súvislosť pridelenia medzi nákladmi a opatrením pomoci na základe primeraných vnútroštátnych pravidiel v tom zmysle, že príjmy z dane sa nevyhnutne pridelia na financovanie danej pomoci (40).

(135)

Vzhľadom na to, že dane predstavovali príjmy Národnej poľnohospodárskej intervenčnej a garančnej organizácie a priamo sa jej uhrádzali, Komisia si myslí, že daň je nedeliteľnou súčasťou opatrenia pomoci.

(136)

Pokiaľ ide o otázku, či sa príjmy z parafiškálnych poplatkov v tomto konkrétnom prípade môžu pokladať za štátne prostriedky alebo nie, treba poznamenať, že v prípade štátnych prostriedkov nemožno robiť rozdiel medzi tým, či pomoc poskytuje priamo štát alebo verejné či súkromné inštitúcie, ktoré štát určil alebo zriadil. Dňa 15. júla 2004 Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Pearle e a. (41) uviedol, že povinné príspevky vyberané sprostredkovateľskou inštitúciou od všetkých podnikov daného profesijného sektora sa nepokladajú za štátne prostriedky, len pokiaľ sú splnené tieto štyri podmienky:

(137)

Na základe dostupných informácií je zrejmé, že prvá podmienka rozsudku Pearle e. a. nie je splnená v tom zmysle, že opatrenie bolo zavedené vládnym nariadením s cieľom uskutočniť politiku určenú štátom zameranú na boj proti BSE.

(138)

Okrem toho nie je splnená tretia a štvrtá podmienka, pretože spôsob financovania je upravený uvedenými vládnymi nariadeniami. V dôsledku toho majú portugalské orgány príležitosť zasahovať do určovania pravidiel financovania opatrenia.

(139)

Vzhľadom na to, že nie sú splnené všetky podmienky rozsudku Pearle e.a. a keďže sa zdá, že štát vykonáva rozhodujúcu kontrolu nad pravidlami financovania opatrenia daného pomoci, Komisia usudzuje, že príjmy z parafiškálnych daní predstavujú fakticky štátne prostriedky, ktoré možno pripísať štátu.

(140)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora posilnenie konkurenčnej pozície podniku po poskytnutí štátnej pomoci vo všeobecnosti svedčí o narušení hospodárskej súťaže vo vzťahu k ostatným konkurenčným podnikom, ktoré by nezískali túto pomoc (42).

(141)

Opatrenie môže mať dosah na postavenie Portugalska v sektore mäsa (43). Keďže portugalské podniky pôsobia na silne konkurenčnom medzinárodnom trhu, opatrenie narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. Opatrenie môže tiež ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(142)

Portugalské orgány vyzdvihli, že vzhľadom na embargo na vývoz hlavne živého hovädzieho dobytka, mäsových a kostných múčok ako takých alebo obsiahnutých v iných výrobkoch neexistovala obchodná výmena, čo by znamenalo, že nemohlo dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže.

(143)

V tomto smere treba pripomenúť, že podľa judikatúry (44) pomoc môže byť taká, že ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a narúša hospodársku súťaž, aj keď prijímajúci podnik nachádzajúci sa v konkurencii s výrobcami ostatných členských štátov sa sám nepodieľa na vývoze; totiž keď členský štát poskytne pomoc podniku, vnútroštátna ponuka môže byť zachovaná alebo zvýšená s tým dôsledkom, že sa zníži príležitosť podnikov so sídlom v iných členských štátoch na to, aby ponúkli svoje služby na trhu uvedeného členského štátu.

(144)

Za týchto podmienok Komisia usudzuje, že skutočnosť, že vývoz už uvedených výrobkov z Portugalska do ostatných členských štátov bol zakázaný, nemá vplyv na to, že pomoc mohla narušiť hospodársku súťaž alebo ovplyvniť obchod.

(145)

Komisia sa domnieva, že opatrenie zavedené vládnymi nariadeniami č. 393-B/98, č. 197/2002 a č. 244/2003 o zbere, preprave, spracovaní a likvidácii vedľajších živočíšnych produktov predstavuje štátnu pomoc v prospech bitúnkov, prevádzok na porážku a dovozcov počas obdobia uplatňovania vládneho nariadenia č. 393-B/98 až do konca uplatňovania prechodnej schémy zavedenej vládnym nariadením č. 244/2003 s výnimkou roku 2003, za ktorý portugalské orgány preukázali neexistenciu výhody.

(146)

Pokiaľ ide o chovateľov, Komisia si myslí, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc spadajúcu pod článok 107 ods. 1 za obdobie predchádzajúce uplatňovaniu dane.

(147)

Pokiaľ ide o podniky poskytujúce služby, Komisia usúdila, že počas obdobia od nadobudnutia účinnosti vládneho nariadenia č. 393-B/98 do roku 2005, keď sa prestala uplatňovať prechodná schéma zavedená vládnym nariadením č. 244/2003, nemožno vylúčiť prípadnú existenciu štátnej pomoci.

(148)

Komisia konštatuje, že Portugalsko nenotifikovalo v zmysle článku 108 ods. 3 ZFEÚ opatrenia pomoci poskytované od roku 1999 ani schémy ustanovené vládnymi nariadeniami č. 197/2002 a č. 244/2003. V článku 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 sa „protiprávna pomoc“ vymedzuje ako nová pomoc realizovaná v rozpore s článkom 93 ods. 3 zmluvy.

(149)

Zo skutočnosti, že opatrenia zavedené Portugalskom obsahujú prvky štátnej pomoci vyplýva, že ide o novú pomoc neoznámenú Komisii, ktorá sa tak stáva neoprávnenou v zmysle ZFEÚ.

(150)

Skúmanie zlučiteľnosti prípadnej pomoci bude prebiehať v dvoch častiach: v prvej časti Komisia preskúma zlučiteľnosť pomoci udelenej podnikom poskytujúcim služby a v druhej časti preskúma zlučiteľnosť prípadnej pomoci udelenej bitúnkom a rozrábkarňam, dovozcom a hospodárskym subjektom pôsobiacim v danom sektore na území Spoločenstva, ako aj chovateľom.

(151)

Pokiaľ ide o pomoc financovanú za pomoci parafiškálnej dane od roku 2002, Komisia musí preskúmať tak financované akcie, teda pomoc, ako aj jej financovanie, keď je financovanie neoddeliteľnou súčasťou opatrenia pomoci. Podľa Súdneho dvora, keď je spôsob financovania pomoci najmä formou povinných príspevkov neoddeliteľnou súčasťou opatrenia pomoci, Komisiou musí pri skúmaní tohto opatrenia nevyhnutne zohľadniť tento spôsob financovania (45). Ako sa preukázalo v odôvodnení 135 tohto rozhodnutia, spôsob financovania pomoci treba pokladať za neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci.

(152)

Zákaz uvedený v článku 107 ods. 1 ZFEÚ pozná výnimky.

(153)

Z judikatúry Súdneho dvora je zrejmé, že náhrady za služby vo verejnom záujme nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak spĺňajú isté podmienky (pozri odôvodnenie 89 tohto rozhodnutia). Ak však náhrady za službu vo verejnom záujme nespĺňajú tieto podmienky a ak sú splnené všeobecné kritériá uplatniteľnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, tieto náhrady predstavujú štátnu pomoc, ktorú však možno vyhlásiť za zlučiteľnú so ZFEÚ podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ, ak je potrebná na fungovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a neovplyvňuje fungovanie obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. Komisia spresnila podmienky, ktoré sa musia splniť, aby sa dospelo k tejto rovnováhe. Už vo svojej správe o službách všeobecného záujmu v Európe z roku 2001  (46) Komisia spresnila, že by sa malo zaručiť, aby všetky obmedzenia uložené na predpisy Zmluvy o ES, a najmä obmedzenia hospodárskej súťaže a slobôd spojených s vnútorným trhom, nepresahovali to, čo je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie dobrého plnenia úlohy služby vo verejnom záujme. To hlavne predpokladá, že odmeňovanie nie je vyššie ako čisté dodatočné náklady vzniknuté v dôsledku plnenia úlohy zverenej príslušnému podniku. Komisia tiež spresnila tieto podmienky neskôr v rámci Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme  (47) a vo svojom rozhodnutí z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 (48). Pokiaľ ide o výpočet náhrady, Komisia spresnila, že výška náhrady nesmie prekročiť sumu nevyhnutnú na krytie výdavkov vzniknutých pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme, pričom sa zohľadnia súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov. Primeraný zisk môže zahŕňať najmä všetky výnosy alebo ich časť vykázané príslušnými podnikmi počas dohodnutého a obmedzeného obdobia bez zníženia kvalitatívnej úrovne služieb, ktoré podniku zveril štát.

(154)

V bode 18 rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme sa spresňuje, že pod „primeraným ziskom“ treba rozumieť mieru výnosu vlastného imania, ktorá musí zohľadňovať riziko alebo nejestvujúce riziko, ktoré podnik znáša z dôvodu zásahu členského štátu, najmä ak ten štát prizná výhradné a osobitné práva. Bežne táto miera nepresahuje priemernú mieru vykázanú v sektore počas posledných rokov. V sektore, kde nie je nijaký podnik porovnateľný s podnikom, ktorému sa zverila správa služby všeobecného hospodárskeho záujmu, možno porovnanie urobiť s podnikmi so sídlom v iných členských štátoch alebo podľa potreby patriacich do iných sektorov pod podmienkou, že sa zohľadnia osobitné charakteristiky každého podniku. Členský štát môže na určenie toho, čo je primeraný zisk, zaviesť podnecujúce kritériá súvisiace najmä s kvalitou poskytovanej služby a výnosom.

(155)

Ako sa uvádza v odôvodnení 99 a nasl. tohto rozhodnutia, Komisia nemôže vyvodiť z informácií poskytnutých portugalskými orgánmi záver, že kompenzácia bola vypočítaná pri zohľadnení primeraného zisku nepresahujúceho priemernú mieru v sektore. Útvary Komisie viackrát požiadali portugalské orgány o poskytnutie informácií potrebných na to, aby sa mohlo určiť, či v tomto konkrétnom prípade sú splnené podmienky výnimky zo štátnej pomoci priznanej vo forme služby hospodárskeho záujmu. V informáciách poskytnutých portugalskými orgánmi sa skutočne nijako neuvádza, že by sa vykonalo porovnanie s inými podnikmi s cieľom zistiť priemernú mieru v príslušnom sektore.

(156)

Komisia teda nemôže dospieť k záveru o zlučiteľnosti pomoci v prospech poskytovateľov služby v zmysle článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(157)

V článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sa ustanovuje, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so všeobecným záujmom. Na získanie výnimky uvedenej v danom bode musí pomoc prispievať k rozvoju príslušného sektora.

(158)

V tomto konkrétnom prípade portugalské orgány vyhlásili, že od roku 1999 znášali všetky náklady spojené s činnosťami zberu, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny. Od októbra 2002 sa financovanie nákladov spojených s týmito istými činnosťami zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny zabezpečuje príjmami z dane uplatňovanej na prevádzky na porážku, dovozcov nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa a hospodárske subjekty na území Spoločenstva, teda na hospodárske subjekty/príjemcov nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa, pokiaľ sami nezabezpečujú tieto činnosti.

(159)

Podľa bodu 23.3 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva na roky 2000 – 2006 (ďalej len „usmernenia“) (49) a oznámenia Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posudzovanie neoprávnenej štátnej pomoci  (50) každá neoprávnená pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 sa musí posúdiť v súlade s pravidlami a usmerneniami platnými v čase, keď bola pomoc poskytnutá. Komisia prijala v roku 2002 usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v súvislosti s testami TSE, uhynutým dobytkom a odpadom z bitúnkov. Tieto usmernenia boli uplatniteľné od 1. januára 2003 do 31. decembra 2006 (51). V bode 44 usmernení TSE sa ustanovuje výnimka zo zásady, že neoprávnená pomoc musí byť posúdená v súlade s pravidlami platnými v čase, keď bola pomoc poskytnutá, pre prípady týkajúce sa najmä odpadu z bitúnkov. Podľa bodu 47 usmernení TSE bude Komisia uplatňovať zásady založené na bode 11.4 usmernení pre neoprávnenú pomoc týkajúcu sa odpadu z bitúnkov poskytnutú do konca roka 2002. V dôsledku toho je bod 47 usmernení TSE relevantným právnym základom na posúdenie pomoci poskytnutej od roku 1999.

(160)

V súlade s bodom 194 písm. c) usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v poľnohospodárskom a lesnom sektore na roky 2007 – 2013 od nadobudnutia účinnosti týchto usmernení 1. januára 2007 Komisia už neuplatňuje usmernenia TSE okrem prípadov neoprávnenej pomoci poskytnutej pred 1. januárom 2007 a uvedenej v bode 43 a nasl. V dôsledku toho bod 47 usmernení TSE zostáva teda pravidlom uplatniteľným na neoprávnenú pomoc týkajúcu sa odpadu z bitúnkov od 1. januára 2003.

(161)

V bode 47 usmernení TSE sa ustanovuje séria ustanovení týkajúcich sa odpadu z bitúnkov.

(162)

Podľa bodu 47 usmernení TSE, pokiaľ ide o štátnu pomoc spojenú s odpadom z bitúnkov, Komisia prijala od januára 2001 sériu individuálnych rozhodnutí povoľujúcich štátnu pomoc pokrývajúcu až do výšky 100 % náklady vzniknuté likvidáciou špecifikovaných rizikových materiálov, mäsovej a kostnej múčky a krmív pre zvieratá obsahujúcich takéto výrobky, ktoré sa majú likvidovať na základe nových právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa prenosnej spongiformnej encefalopatie (TSE). Tieto rozhodnutia sa osobitne opierali o bod 11.4 poľnohospodárskych usmernení, pričom zohľadňovali krátkodobú povahu pomoci a potrebu z dlhodobého hľadiska dodržiavať zásadu „znečisťovateľ platí“. Komisia výnimočne súhlasila, aby sa takáto štátna pomoc poskytovala aj iným hospodárskym subjektom ako tým, ktoré pôsobia priamo v živočíšnej výrobe, napríklad bitúnkom. Komisia bude uplatňovať tie isté zásady na neoprávnenú štátnu pomoc poskytnutú do konca roka 2002 v prípade porovnateľných nákladov spojených s novými právnymi predpismi Spoločenstva o TSE bez toho, aby bolo dotknuté dodržiavanie ostatných ustanovení práva Spoločenstva.

(163)

V bode 47 usmernení TSE sa pripomína, že Komisia výnimočne súhlasila, aby sa takáto štátna pomoc poskytovala aj iným hospodárskym subjektom ako tým, ktoré pôsobia v oblasti živočíšnej výroby, napríklad bitúnkom. V minulosti Komisia rozhodla, že táto výnimka mala tiež pokrývať iné podniky vykonávajúce úlohy tesne súvisiace so živočíšnou výrobou, ako sú kafilérie.

(164)

Na základe bodu 11.4 usmernení v poľnohospodárstve Komisia povolila pomoc až do výšky 100 % skutočných nákladov znášaných v prípade takých opatrení ako zdravotné kontroly, testy a iné opatrenia skríningu, nákup a predpisovanie liekov a fytosanitárnych výrobkov a likvidácia úrody pod podmienkou, že:

(165)

Podľa bodu 47 usmernení TSE sa tieto zásady tiež uplatňujú.

(166)

BSE je prenosná choroba, ktorá predstavuje hrozbu pre ľudské zdravie. Ide o chorobu zvierat, ktorej primárne ohnisko treba nahlásiť priamo Komisii a členským štátom (52). Cieľom opatrenia pomoci bolo zabezpečiť, aby potrebné opatrenia prevencie týkajúce sa zberu, prepravy, spracovania a likvidácie boli zavedené v súlade s veterinárnymi právnymi predpismi platnými v rokoch 1999 až 2005 v sektore mäsa.

(167)

Komisia v tejto veci poznamenala, že Portugalsko uviedlo, že znášalo všetky náklady spojené s činnosťami zberu, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny od roku 1999 do konca roka 2002 v kontexte núdzových opatrení schválených Komisiou v rámci rozhodnutia 98/653/ES, ktorým sa zakazuje vývoz mäsových múčok, kostných múčok a mäsových múčok a kostných múčok pochádzajúcich z cicavcov. Takisto poznamenala, že opatrenia embarga na hovädzie mäso voči Portugalsku boli odvolané až prijatím nariadenia (ES) č. 1993/2004.

(168)

Komisia takisto zdôrazňuje, že v súlade s bodmi 33 a 34 usmernení TSE podniky boli vybrané a odmeňované v súlade s trhovými zásadami nediskriminačným spôsobom (pozri odôvodnenie 21 a nasl. tohto rozhodnutia). Komisia môže v tomto konkrétnom prípade súhlasiť so zreteľom na naliehavosť opatrení, ktoré bolo potrebné prijať, že si portugalské orgány vybrali poskytovateľov služieb v súlade s vládnym nariadením č. 197/99 z 8. júna 1999, ktoré je podľa informácií poskytnutých portugalskými orgánmi vnútroštátnym nástrojom na transpozíciu smernice 97/52/ES, bez využitia verejného obstarávania (pozri odôvodnenie 24 tohto rozhodnutia).

(169)

Portugalské orgány uviedli, že vládne nariadenie č. 197/2002 bolo ustanovené na dodržiavanie ich záväzkov v súvislosti s rozhodnutím Rady 2000/766/ES pri dodržiavaní zásady „znečisťovateľ platí“ (pozri odôvodnenia 65 a 66 tohto rozhodnutia). Potvrdili, že prostriedky sa nemohli využiť na prípadné konkurenčné činnosti, ktorým by sa mohli spoločnosti poskytujúce služby venovať, pretože jedinou činnosťou týchto spoločností bol skutočne zber, spracovanie, preprava a likvidácia vedľajších živočíšnych produktov.

(170)

Komisia takisto konštatuje, že zodpovednosť za službu a jej financovanie bola prenesená na hospodárske subjekty, pri dodržiavaní prechodnej fázy, systémom zavedeným vládnym nariadením č. 244/2003.

(171)

Vzhľadom na osobitné okolnosti a núdzovú situáciu spôsobenú rizikom šírenia BSE od roku 1999 do roku 2004 a z toho dôvodu, že systém zavedený vládnym nariadením č. 244/2003 ustanovoval postupný prenos zodpovednosti a financovania služieb na hospodárske subjekty sektora, Komisia sa nazdáva, že pomoc možno považovať za krátkodobú a z dlhodobého hľadiska dodržiavajúcu zásadu „znečisťovateľ platí“.

(172)

Komisia preto môže na základe dostupných informácií usudzovať, že na pomoc priznanú od roku 1999 do konca roka 2002 sa môže vzťahovať výnimka ustanovená v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(173)

So zreteľom na núdzovú situáciu, ktorá prevládala až do konca roka 2004, a na skutočnosť, že schéma vládneho nariadenia ustanovovala postupný prenos zodpovednosti za služby a ich financovania ako sa už uviedlo, Komisia v prípade pomoci poskytnutej od roku 2003 do novembra 2005 zastáva názor, že pomoc možno považovať za zlučiteľnú a v súlade s bodom 47 usmernení TES, pokiaľ je v súlade so skutočnými nákladmi na prijaté plnenia.

(174)

Ako sa uvádza v odôvodnení 100 tohto rozhodnutia, portugalské orgány preukázali, že pomoc zodpovedala skutočným nákladom na služby spoločností poskytujúcich službu za obdobie od roku 1999 do roku 2005.

(175)

Komisia preto na základe dostupných informácií dospela k záveru, že na pomoc poskytnutú od roku 2003 do novembra 2005 poskytovateľom služby sa môže vzťahovať výnimka ustanovená v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(176)

Ako Komisia konštatovala v odôvodnení 166 tohto rozhodnutia, riziko šírenia BSE v Portugalsku od roku 1999 do roku 2004 spôsobilo osobitné okolnosti a núdzovú situáciu. Vzhľadom na túto výnimočnú situáciu a na to, že v systéme zavedenom vládnym nariadením č. 244/2003 sa ustanovoval postupný prenos zodpovednosti za služby a ich financovania na hospodárske subjekty sektora, Komisia zastáva názor, že pomoc možno považovať za krátkodobú a z dlhodobého hľadiska dodržiavajúcu zásadu „znečisťovateľ platí“. V súlade so svojou predchádzajúcou praxou Komisia usudzuje, že pomoc podľa bodu 47 usmernení TSE mohla byť výnimočne poskytnutá iným hospodárskym subjektom sektora, najmä prevádzkam na porážku a rozrábkarňam, dovozcom a hospodárskym subjektom sektora na území Spoločenstva.

(177)

Ako Komisia konštatovala v prípade podnikov poskytujúcich službu, pomoc bola poskytovaná v súlade so zásadami uvedenými v bode 47 usmernení TSE.

(178)

Pokiaľ ide o prevádzky na porážku a rozrábkarne, dovozcov a hospodárske subjekty sektora na území Spoločenstva, Komisia teda môže vyvodiť, že na poskytnutú pomoc sa môže vzťahovať výnimka ustanovená v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(179)

Pokiaľ ide o chovateľov, Komisia tiež vyvodzuje, že so zreteľom na úvahy zrekapitulované v odôvodnení 160 a nasl. tohto rozhodnutia pomoc bola poskytnutá v súlade so zásadami uvedenými v bode 47 usmernení TSE a môže sa na ňu vzťahovať výnimka ustanovená v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(180)

Od októbra 2002, keď nadobudlo účinnosť vládne nariadenie č. 197/2002, financovanie nákladov spojených s činnosťami zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny bolo zabezpečené príjmami z parafiškálnej dane uplatnenej na prevádzky na porážku, dovozcov nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa a hospodárske subjekty na území Spoločenstva, teda subjekty/príjemcov nevykosteného hovädzieho a bravčového mäsa.

(181)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (53) Komisia zastáva názor, že financovanie štátnej pomoci prostredníctvom povinného zaťaženia môže mať dosah na pomoc tým, že má ochranný účinok presahujúci pomoc v pravom zmysle slova. Príslušné príspevky predstavujú totiž povinné poplatky. Podľa rovnakej judikatúry sa Komisia domnieva, že pomoc nemožno financovať z parafiškálnych daní zaťažujúcich aj výrobky dovezené z iných členských štátov.

(182)

So zreteľom na túto judikatúru, ako aj na skutočnosť, že opatrenie je poskytnuté zo štátnych prostriedkov, a teda predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, treba preveriť, či nemá diskriminačný charakter odporujúci článku 110 ZFEÚ, keďže výrobky pochádzajúce z iných členských štátov tiež podliehajú plateniu dane.

(183)

Portugalské orgány odôvodnili zdanenie dovezeného nevykosteného mäsa tým, že tieto dovezené výrobky mohli využívať daný systém rovnakým spôsobom ako domáce výrobky, keďže nevykostené mäso predpokladá vznik vedľajších produktov, na ktoré sa vzťahujú služby zberu, prepravy, spracovania a likvidácie.

(184)

So zreteľom na informácie dostupné Komisii boli dane vyrubené prevádzkam na porážku, dovozcom jatočných tiel, jatočných polovičiek a iných nevykostených kusov hovädzieho dobytka a ošípaných (pozri článok 2 ods. 2 vládneho nariadenia č. 197/2002) a slúžia na zabezpečenie služieb zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z cicavcov a hydiny (článok 1 ods. 1 vládneho nariadenia č. 197/2002).

(185)

Tieto informácie viedli Komisiu k pochybnostiam o ekvivalencii medzi daňami vybranými od platcov a službami, ktoré získali. Komisia konštatovala, že nemohla vylúčiť potenciálne diskriminačný systém voči výrobkom dovezeným z ostatných členských štátov, za ktoré je potrebné platiť daň.

(186)

Následne portugalské orgány uviedli, že financovanie služieb zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov z hydiny nepochádzalo z daní vybraných od prevádzok na porážku a dovozcov jatočných tiel, jatočných polovičiek a iných nevykostených kusov hovädzieho dobytka a ošípaných, ale v súlade s prílohou 1 k vládnemu nariadeniu č. 197/2002 od prevádzok na porážku hydiny, ktoré nepodporovali zber, prepravu, spracovanie a likvidáciu vedľajších produktov vytvorených pri porážke hydiny. Dovozcovia hydiny a hospodárske subjekty narábajúce s ňou sú oslobodení od dane vzhľadom na to, že väčšina trupov dovezenej hydiny nevytvára vedľajšie produkty.

(187)

Naproti tomu, pokiaľ ide o dovozcov jatočných tiel, jatočných polovičiek a iných nevykostených kusov hovädzieho dobytka a ošípaných a o hospodárske subjekty narábajúce s nimi, portugalské orgány odôvodnili, že z týchto dovezených nevykostených kusov vznikali vedľajšie produkty.

(188)

Už počas príkazu na poskytnutie informácií a následne počas začatia konania Komisia požiadala portugalské orgány, aby zabezpečili, že dovezené výrobky môžu využívať mechanizmus rovnakým spôsobom ako domáce výrobky, a dokázať tak vyčíslením, že za dané referenčné obdobie existovala peňažná ekvivalencia medzi sumami vybranými za nevykostené hovädzie a bravčové mäsové výrobky pochádzajúce z iných členských štátov a nákladmi na služby, ktoré sa údajne výhradne vzťahovali na tieto výrobky [pozri odsek 37 písm. h) rozhodnutia o začatí konania].

(189)

Portugalské orgány potvrdili, že dovezené nevykostené kusy využívali rovnakým spôsobom služby zberu, prepravy, spracovania a likvidácie vedľajších mäsových produktov ako domáce výrobky, ale neposkytli presné a zhodné číselné údaje v tejto súvislosti.

(190)

Informácie poskytnuté Komisii jej preto neumožňujú usudzovať, že daň zavedená vládnym nariadením č. 197/2002 a vyberaná z týchto dovezených výrobkov je ekvivalentná so sumou zodpovedajúcou službám, ktoré sa vzťahujú na vedľajšie produkty vytvorené týmito dovezenými výrobkami, a že v dôsledku toho dovezené výrobky mohli využívať služby financované opatrením pomoci v rovnakej miere ako domáce výrobky.

(191)

Podľa článku 3 ods. 2 vládneho nariadenia č. 244/2003 prevádzky na porážku, rozrábkarne, liahne a výrobne vaječných produktov museli platiť dane stanovené v prílohe 1 k vládnemu nariadeniu č. 197/2002 s výnimkou subjektov využívajúcich alternatívnu schému ustanovenú týmto vládnym nariadením, ktoré podliehajú daniam podľa prílohy 2, až do schválenia plánu likvidácie materiálu kategórie 3. V prípade materiálov kategórie 1 a 2 boli pred schválením plánu povinné zaplatiť 0,35 EUR/kg materiálu (článok 5 ods. 1 vládneho nariadenia č. 244/2003).

(192)

Pokiaľ ide o zmeny zavedené vládnym nariadením č. 244/2003 do systému zdanenia, Komisia požiadala portugalské orgány, aby preukázali, že dovezené výrobky mohli využívať príslušné služby v rovnakej miere ako domáce výrobky.

(193)

Portugalské orgány potvrdili, že daň zavedená vládnym nariadením č. 244/2003 sa opierala o skutočne vytvorené vedľajšie produkty a že dovezené výrobky využívali príslušné služby v rovnakej miere. Naproti tomu Komisia konštatuje, že portugalské orgány nedodali číselné údaje podopierajúce tieto tvrdenia.

(194)

Keďže nejestvujú informácie na overenie, Komisia z toho nemôže vyvodiť, že daň zavedená vládnym nariadením č. 244/2003 bola ekvivalentná sume zodpovedajúcej službám, ktoré sa vzťahovali na vedľajšie produkty vytvorené týmito dovezenými výrobkami a že v dôsledku toho dovezené výrobky mohli využívať služby financované opatrením pomoci v rovnakej miere ako domáce výrobky.

(195)

Komisia konštatuje, že systém zdanenia zavedený na základe vládneho nariadenia č. 197/2002 a prechodnej schémy ustanovenej článkom 3 ods. 2 a článkom 5 ods. 2 vládneho nariadenia č. 244/2003 nie je v súlade s článkom 110 ZFEÚ z dôvodu existencie potenciálne diskriminačného systému voči výrobkom dovezeným z ostatných členských štátov, v prípade ktorých sa musí tiež uhrádzať daň.

(196)

Komisia vyslovila poľutovanie, že Portugalsko neoprávnene poskytlo pomoc v prospech zberu, prepravy, spracovania a likvidácie odpadu z bitúnkov v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

(197)

Pomoc v prospech zberu, prepravy, spracovania a likvidácie odpadu z bitúnkov dodržiavala ustanovenia Spoločenstva uplatniteľné na úrovni príjemcov. Naproti tomu financovanie tejto pomoci systémom zdanenia zavedeným na základe vládneho nariadenia č. 197/2002 a prechodnej schémy zavedenej článkom 3 ods. 2 a článkom 5 ods. 2 vládneho nariadenia č. 244/2003 nie je zlučiteľné s vnútorným trhom z dôvodu potenciálne diskriminačného účinku voči výrobkom dovezeným z ostatných členských štátov, v prípade ktorých sa musí tiež platiť daň.

(198)

Komisia pokladá za vhodné v tomto konkrétnom prípade prijať podmienečné rozhodnutie s využitím možnosti v súlade s článkom 7 ods. 4 nariadenia (ES) č. 659/1999, podľa ktorého môže Komisia pripojiť k svojmu kladnému rozhodnutiu podmienky umožňujúce, aby uznala zlučiteľnosť so spoločným trhom, a záväzky umožňujúce, aby kontrolovala dodržiavanie jej rozhodnutia.

(199)

Na nápravu porušenia článku 110 ZFEÚ a na retroaktívne zrušenie potenciálnej diskriminácie musí Portugalsko vrátiť časť dane vyrubenej z výrobkov pochádzajúcich z ostatných členských štátov v lehote a za podmienok stanovených Komisiou. Náprava tohto porušenia by zabezpečila zlučiteľnosť príslušnej pomoci so zmluvou.

(200)

Komisia stanovuje podmienky, ktoré treba pri uvedenom vrátení dodržať. Portugalsko tak musí vrátiť osobám, ktoré uhradili daň, časť tejto dane vyrubenej z výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov odo dňa, keď sa začala uplatňovať daň ustanovená vládnym nariadením č. 197/2002, do dňa posledného uplatnenia tejto dane pred skončením platnosti prechodnej schémy zavedenej vládnym nariadením č. 244/2003. Na tento účel Portugalsko dohliadne na dodržiavanie týchto podmienok:

—

ak poplatníci zodpovední za platbu dane môžu poskytnúť dôkaz, že daň bola vyrubená z výrobkov dovezených z iných štátov, môžu požadovať vrátenie pomernej časti výnosu z dane určenej na financovanie časti pomoci, ktorú získali výlučne domáce výrobky. Tieto žiadosti o vrátenie sa predložia v lehote stanovenej v súlade s vnútroštátnym právom a v nijakom prípade kratšej ako šesť mesiacov od uverejnenia tohto rozhodnutia,

—

Portugalsko určí mieru prípadnej diskriminácie, ktorá dolieha na dovezené výrobky. Na tento účel Portugalsko preverí v priebehu referenčného obdobia peňažnú ekvivalenciu medzi sumami celkovo vybranými z domácich výrobkov na základe uvažovanej dane a výhodami, ktoré sa vzťahujú výlučne na tieto výrobky,

—

vrátenie dane sa musí uskutočniť najneskôr do šiestich mesiacov po predložení žiadosti,

—

vrátené sumy sa musia aktualizovať so zreteľom na úroky od dátumu, ku ktorému bola daň vybraná, až do dátumu skutočného vrátenia sumy. Tieto úroky sa vypočítavajú na základe referenčnej sadzby Komisie ustanovenej spôsobom stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (55),

—

portugalské orgány prijmú každý primeraný dôkaz, ktorý im poskytnú poplatníci o zaplatení daní, ktoré uhradili ako daň z výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov,

—

právo na vrátenie daní nesmie podliehať ďalším podmienkam, najmä podmienke, že daň nebola prenesená,

—

ak platca ešte nezaplatil daň, portugalské orgány výslovne odstúpia od platby pomernej časti tejto dane uloženej na výrobky dovezené z iných členských štátov, v prípade ktorej je dokázané, že je určená na financovanie časti pomoci určenej výlučne domácim výrobkom. Takisto sa vzdajú prípadných súvisiacich úrokov z omeškania,

—

ak Komisia o to požiada, Portugalsko sa zaväzuje predložiť úplnú správu preukazujúcu riadne vykonanie opatrenia týkajúceho sa vrátenia súm,

—

ak už bola v inom členskom štáte vyrubená daň na podobné účely z rovnakých výrobkov, ktoré boli zdanené v Portugalsku, portugalské orgány sa zaväzujú uhradiť poplatníkom tú časť dane, ktorá bola vyrubená z výrobkov pochádzajúcich z tohto iného členského štátu,

—

Portugalsko sa zaväzuje oboznámiť s týmto rozhodnutím všetkých potenciálnych platcov dane.