(1)

Listom z 23. júna 2002 spoločnosť Egnatia AE, ktorú po fúzii prevzala spoločnosť Athinaiki Techniki a ktorá je členom konzorcia Casino Attikis (ďalej len „CA“ alebo „sťažovateľ“), podala sťažnosť Európskej komisii o údajnom porušení pravidiel vnútorného trhu EÚ, ktorá sa týkala údajne netransparentného a diskriminačného postupu verejného obstarávania, ktorý grécke orgány použili pri predaji 49 % podielu spoločnosti Elliniko Kazino Parnithas AE (ďalej len „kasíno Mont Parnès“) úspešnému uchádzačovi – konzorciu Hyatt Regency (ďalej len „HR“ alebo „údajný príjemca“) (2).

(2)

Listom z 3. októbra 2002 Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vnútorný trh a služby (ďalej len „GR pre vnútorný trh“) postúpilo kópiu spisu Generálnemu riaditeľstvu pre hospodársku súťaž (ďalej len „GR pre hospodársku súťaž“) na súbežnú analýzu tejto veci podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

(3)

Elektronickou poštou z 9. decembra 2002 právni zástupcovia sťažovateľa poskytli príslušným oddeleniam Komisie k veci doplňujúce vysvetlenia.

(4)

Listom z 24. januára 2003 Komisia informovala grécke orgány o sťažnosti týkajúcej sa štátnej pomoci a požiadala Grécko o objasnenie vznesených otázok. Grécke orgány poskytli odpoveď 4. marca 2003.

(5)

Dňa 27. januára 2003 sa útvary Komisie stretli s právnymi zástupcami sťažovateľa.

(6)

Dňa 12. februára 2003 a 22. augusta 2003 právni zástupcovia údajného príjemcu predložili doklady útvarom Komisie.

(7)

Listami z 31. marca 2003 a 16. mája 2003 sťažovateľ predložil dodatočné informácie GR pre hospodársku súťaž.

(8)

Dňa 10. apríla 2003 sa útvary Komisie stretli so zástupcami údajného príjemcu.

(9)

V období od 15. júla 2003 do 16. septembra 2003 si Komisia vymenila so sťažovateľom niekoľko listov týkajúcich sa osobitného posúdenia otázok štátnej pomoci a pripomenula sťažovateľovi svoju rozhodovaciu prax, podľa ktorej prevod verejného majetku v rámci postupu verejného obstarávania nepredstavuje štátnu pomoc, ak bol tento postup transparentný a nediskriminačný. Komisia preto sťažovateľa informovala, že sa k sťažnosti vyjadrí, až keď GR pre vnútorný trh preskúma uvedený postup zadávania verejnej zákazky.

(10)

Listami z 22. januára 2004 a 4. augusta 2004 GR pre vnútorný trh ukončilo vyšetrovanie so záverom, že v rámci postupu zadávania verejnej zákazky nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Listom z 2. júna 2004 GR pre hospodársku súťaž informovalo sťažovateľa, že uzavrelo sťažnosť týkajúcu sa štátnej pomoci v zmysle článku 20 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (3).

(11)

Dňa 18. februára 2005 podal sťažovateľ na Súd prvého stupňa (teraz Všeobecný súd) návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie o odložení sťažnosti.

(12)

Uznesením z 26. septembra 2006 Súd prvého stupňa zamietol žalobu ako neprípustnú, keďže podľa jeho názoru list nepredstavoval napadnuteľný akt v zmysle článku 230 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluvy o ES) [teraz článok 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)] (4).

(13)

Dňa 18. decembra 2006 podal sťažovateľ na Súdny dvor odvolanie proti uzneseniu Súdu prvého stupňa.

(14)

Rozsudkom zo 17. júla 2008 (5) Súdny dvor zrušil uznesenie a konštatoval, že napadnutý akt predstavoval napadnuteľný akt, ktorý nebol v súlade s povinnosťami Komisie vyplývajúcimi z procesného nariadenia, a vrátil vec Súdu prvého stupňa.

(15)

Listom z 26. septembra 2008 GR pre hospodársku súťaž stiahlo list o odložení z 2. júna 2004 a opätovne vec otvorilo.

(16)

Uznesením z 29. júna 2009 Súd prvého stupňa konštatoval, že keďže došlo k stiahnutiu listu, konanie sa zastavuje (6). Dňa 7. septembra 2009 podal sťažovateľ proti tomuto uzneseniu Súdu prvého stupňa odvolanie s odôvodnením, že Súd mal považovať stiahnutie listu za nezákonné a zrušiť ho.

(17)

Elektronickou poštou z 11. septembra 2009 sťažovateľ poskytol Komisii ďalšie informácie.

(18)

Dňa 14. októbra 2009 sa útvary Komisie stretli so zástupcami sťažovateľa. Po tomto stretnutí sťažovateľ poskytol Komisii ďalšie informácie výmenou niekoľkých listov.

(19)

Listom z 21. októbra 2009 Komisia požiadala Grécko o dodatočné informácie. Listom z 13. novembra 2009 Grécko požiadalo o viac času na odpoveď, ktorý mu Komisia udelila elektronickou poštou z 18. novembra 2009. Grécko odpovedalo Komisii 11. a 14. januára 2010.

(20)

Rozsudkom zo 6. mája 2010 Súdny dvor reagoval na návrh na začatie prejudiciálneho konania v zmysle článku 234 Zmluvy o ES (teraz článok 267 ZFEÚ), ktorý podala Simvoulio tis Epikreatias (ďalej len „Štátna rada“), a to najmä pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania v rámci uvedeného postupu verejného obstarávania. Súdny dvor dospel okrem iného k záveru, že taká zmluva, aká sa mala zadať na základe uvedeného verejného obstarávania, nepatrí ako celok do pôsobnosti smernice týkajúcej sa verejného obstarávania (7). Súd okrem toho poznamenal, že tento záver nevylučuje povinnosť takejto zmluvy dodržiavať základné pravidlá a všeobecné zásady zmluvy, najmä v oblasti slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu.

(21)

Listom zo 6. júla 2010 Komisia informovala Grécko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s uvedeným opatrením (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(22)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (8). Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby k tomuto opatreniu vyjadrili svoje pripomienky.

(23)

Po začatí konania Komisia dostala pripomienky od dvoch zainteresovaných strán, a to od zástupcov údajného príjemcu (Athens Resort Casino Holdings (9) v mene HR) (10) a od zástupcov sťažovateľa (Club Hotel Casino Loutraki v mene CA) (11). Grécko predložilo svoje pripomienky listom zo 6. augusta 2010. Pripomienky oboch zainteresovaných strán boli listom z 29. októbra 2010 poslané Grécku, ktoré na ne reagovalo listom z 25. novembra 2010.

(24)

Dňa 16. decembra 2010 (12) Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd (predtým Súd prvého stupňa) nesprávne rozhodol, keď určil, že nebude konať vo veci napadnutia „administratívneho odloženia“ veci Komisiou.

(25)

V októbri 2001 začali grécke orgány postup verejného obstarávania s cieľom previesť 49 % podielu na základnom imaní kasína Mont Parnès (13). Súťažili dvaja záujemcovia, a síce Kazino Attikis (ďalej len „Casino Attikis“ alebo „CA“) a konzorcium Hyatt Regency – Elliniki Technodomiki (ďalej len „konzorcium Hyatt Regency“ alebo „HR“), z ktorých obaja boli na základe podmienok príslušných vnútroštátnych predpisov vybraní do druhého kola verejného obstarávania (14). Po údajne neplatnom konaní bola verejná zmluva uzavretá s konzorciom HR. V odôvodneniach 26 až 29 ďalej v texte sa opisujú udalosti, ktoré podľa informácií dostupných Komisii viedli k uzavretiu zmluvy.

(26)

Podľa príslušných vnútroštátnych predpisov sa víťazný záujemca určuje podľa výšky ponuky (aukcia so zvyšujúcou sa cenou ponuky), pričom vyvolávacia cena bola stanovená na 80 miliónov EUR. Výbor pre výzvy na predkladanie ponúk otvára obálky poskytnuté záujemcami, ktoré obsahujú finančnú ponuku každého záujemcu, a postupne vyhlasuje každú ponuku. Záujemca, ktorý ponúkol nižšiu ponuku, je oprávnený predložiť novú ponuku v zapečatenej obálke v ďalšom kole. Táto nová ponuka sa musí rovnať aspoň pôvodnej vyššej ponuke zvýšenej o 1 % (15). Takéto následné predkladanie ponúk sa odohráva v samostatných kolách, pokým jeden zo záujemcov svoju ponuku nestiahne, a vtedy sa za dočasného uchádzača s najvyššou ponukou vyhlási posledný uchádzač. Výbor pre výzvy na predkladanie ponúk predloží zápis, v ktorom sa uvádza dočasný uchádzač s najvyššou ponukou, predstavenstvu Helénskej spoločnosti pre rozvoj cestovného ruchu (ETA).

(27)

Počas prvého kola predložili títo dvaja záujemcovia svoje ponuky v zapečatených obálkach v rovnakom čase, a to 31. mája 2002 v sídle ETA. Ponuka CA bola 91 183 652 EUR a ponuka HR predstavovala 80 075 000 EUR. Obálka HR však okrem ponuky obsahovala aj vyhlásenie spochybňujúce zákonnosť účasti konzorcia CA na verejnom obstarávaní. CA vznieslo proti tomuto vyhláseniu námietku a tvrdilo, že finančná ponuka HR je pre formuláciu výhrad neprípustná. Námietka CA bola zamietnutá výborom pre námietky, podľa ktorej vyhlásenie HR neovplyvnilo platnosť jeho ponuky.

(28)

V druhom kole predložilo HR v zapečatenej obálke ponuku na 92 105 888 EUR spolu s rovnakým písomným vyhlásením. Po ukončení druhého kola predložil právny zástupca CA obálku s finančnou ponukou pre tretie kolo a súčasne predložil predstavenstvu ETA samostatné vyhlásenie o porušovaní podmienok verejného obstarávania so zreteľom na požiadavky nevyhnutné na platnosť verejného obstarávania. Výbor pre výzvy na predkladanie ponúk zamietol toto tvrdenie z dôvodu, že by bolo prípustné, iba ak by sa predložilo vo forme námietky, ktoré patria do pôsobnosti výboru pre námietky. Právny zástupca CA následne požiadal výbor o päť minút času na rozmyslenie ďalších krokov. Čas mu bol udelený a CA zobralo zo stola výboru písomné vyhlásenie, ako aj obálku s ponukou. Keď sa o päť minút vrátilo, povedalo, že nemá záujem o vznesenie námietky a predložilo svoju ponuku. Následne HR predložilo námietku a požadovalo vyhlásenie tretieho kola predkladania ponúk za neprípustné z dôvodu, že CA predložilo ponuku, ktorú následne stiahlo a potom opätovne predložilo. Výbor pre námietky prijal námietku HR a ponuka CA (16) bola vylúčená z postupu.

(29)

Po vylúčení ponuky CA pre tretie kolo, výbor pre výzvy na predkladanie ponúk postúpil (17) predstavenstvu ETA kópiu zápisnice zo svojho ôsmeho zasadnutia, v ktorom ako prvého dočasného uchádzača s najvyššou ponukou vymenoval HR (s ponukou 92 105 888 EUR) a ako druhého dočasného uchádzača s najvyššou ponukou konzorcium CA. Zdá sa, že výbor pre výzvy na predkladanie ponúk neotvoril ponuku CA z tretieho kola ani nevrátil zapečatenú obálku CA, ale ju doručil ETA, aby ju uložila do svojho trezora (18). Predstavenstvo ETA zvolalo mimoriadne valné zhromaždenie. Generálny riaditeľ ETA a právny zástupca Kantor Capital, ktorý pôsobil ako hospodársky poradca zodpovedný za toto konanie, boli potom 5. júna 2002 splnomocnení, aby požiadali HR o predloženie vyššej ponuky. HR nato zvýšilo navrhnutú sumu na 110 miliónov EUR. Dňa 12. júna 2002 predložilo CA predstavenstvu ETA list s ponukou na 162 miliónov EUR, ktorá bola ale následne zamietnutá, pretože bola podaná po uzavretí ponukového konania. Nakoniec HR svoju ponuku ešte viac zvýšilo, a to až na sumu 120 miliónov EUR (19).

(30)

Komisia rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, aby odstránila pochybnosti, pokiaľ ide o to, či grécky štát predal 49 % podiel na základnom imaní kasína Mont Parnès uchádzačovi s najvyššou ponukou v procese predaja, ktorý spĺňal podmienky otvorenosti, transparentnosti a nediskriminácie. Komisia si konkrétne nebola istá, či kupcovi počas procesu predaja nebolo neoprávnene poskytnuté prednostné zaobchádzanie a či následne bola alebo nebola zaplatená trhová cena. Podľa názoru Komisie vylúčenie CA z ponukového konania a vylúčenie ponuky CA vo výške 162 miliónov EUR, ktorú urobil po ukončení ponukového konania môžu byť dôkazom predaja pod cenu, a tým existencie pomoci vo forme zrieknutia sa štátnych prostriedkov.

(31)

Grécko predložilo svoje pripomienky listom zo 6. augusta 2010. Grécko popiera existenciu štátnej pomoci z dôvodu, že postup verejného obstarávania na predaj jeho podielu na základnom imaní kasína Mont Parnès prebehol v súlade s príslušnými právnymi predpismi a že 49 % podiel v kasíne bol predaný za trhovú cenu.

(32)

Grécke orgány v prvom rade zdôrazňujú, že výber uchádzačov v rámci verejného obstarávania a celý postup zadávania verejnej zákazky boli úplne zákonné a prebiehali v súlade s pravidlami výziev na predkladanie ponúk (20), ktoré sa riadia platnými právnymi predpismi, a že obaja uchádzači bez výhrad súhlasili s týmito výzvami na predkladanie ponúk.

(33)

Grécke orgány tiež vysvetľujú, že vyhlásenie HR, ktoré sa nachádzalo v obálke s finančnou ponukou HR v prvom aj druhom kole verejného obstarávania, neovplyvnilo platnosť jeho finančných ponúk, ale týkalo sa iba účasti CA v samotnom postupe verejného obstarávania, a preto sa výbor pre námietky nemýlil, keď uznal finančné ponuky HR za zákonné.

(34)

Grécke orgány ďalej podrobnejšie vysvetľujú, že ponuka predložená CA v treťom kole verejného obstarávania, o ktorej sťažovateľ tvrdí, že bola vo výške 107 miliónov EUR, bola vylúčená, pretože obálka bola zobraná z dohľadu výboru pre výzvy na predkladanie ponúk. Za takýchto okolností si výbor nemôže byť istý, či ponuka nebola zmenená. V každom prípade opätovné predloženie ponuky znamená druhé predloženie ponuky v rovnakom kole, čo je proti pravidlám.

(35)

Grécke orgány vysvetľujú, že ponuka podaná HR v druhom kole vo výške 92 105 888 EUR, vyššia od pôvodnej ponuky CA v prvom kole vo výške 91 183 652 EUR, bola v súlade s pravidlami verejnej súťaže, keďže podľa podmienok výzev na predkladanie ponúk musí byť každá nová ponuka vyššia o 1 %, a nie o 10 %, ako sa predpokladalo v rozhodnutí Komisie o začatí konania. Pravidlá verejnej súťaže boli preto v tomto ohľade dodržané.

(36)

Grécke orgány takisto tvrdia, že posledná ponuka CA vo výške 162 miliónov EUR, čo je suma, o ktorej CA tvrdí, že bolo pripravené zaplatiť, je neplatná, pretože bola podaná po postupe verejného obstarávania a mimo neho. Na to, aby bolo možné prijať túto ponuku, musela by sa porušiť zásada zákonnosti, ak uvážime, že účelom verejného ponukového konania nie je len slúžiť finančným záujmom štátu, ale aj slúžiť záujmom širokej verejnosti, t. j. zabezpečiť čo najvyššiu sumu pri dodržaní zásady zákonnosti (t. j. pravidiel ustanovených v pravidlách výzev na predkladanie ponúk, v súťažných dokumentáciách a v iných príslušných právnych predpisoch).

(37)

Grécke orgány ďalej vysvetľujú, že nechceli len jednoducho zrušiť tento postup verejného obstarávania a začať nový, pretože by to znamenalo opätovne zorganizovať celý postup štvrtýkrát za osem rokov, čo by poškodilo medzinárodnú reputáciu Grécka, pričom by nebolo zaručené, že opätovné ponukové konanie by zaistilo cenu 162 miliónov EUR. V tejto súvislosti Grécko dokonca spochybňuje vierohodnosť ponuky 162 miliónov EUR, pretože CA si bolo vedomé, že jej prijatím by sa iba spustil proces zrušenia tohto konania a naštartovania nového konania.

(38)

Grécke orgány okrem toho potvrdili (21), že cena, ktorá im bola nakoniec zaplatená (120 miliónov EUR), bola primeraná, keďže bola o 25,5 % vyššia ako odborné ocenenie na 95,4 milióna EUR, ktoré bolo vykonané nezávislým znalcom ešte pred verejným obstarávaním a ostalo zapečatené až do konca tohto konania. Tvrdia, že toto ocenenie, aj keď nepotrebné z hľadiska verejného obstarávania, sa vyžadovalo, aby sa ešte väčšmi chránili záujmy Grécka (22).

(39)

Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľa, že pôvodné podmienky výzev na predkladanie ponúk boli upravené neskorším zákonom č. 3139/2003, ktorým sa potvrdzuje privatizácia, grécke orgány vysvetľujú, že oznámenia o výzvach na predkladanie ponúk neboli upravené ani zákonom č. 3139/2003, ani žiadnym iným spôsobom. Podľa Grécka sa týmto zákonom ustanovujú iba rôzne povolenia spojené s investovaním a prevádzkou kasína, ako aj opatrenia na ochranu zamestnancov po privatizácii. Zákonom sa neoslobodilo HR od povinnosti investovať 44 miliónov EUR do kasína Mont Parnès a zmluvné ustanovenie o vrátení konzorciu HR 70 % z ceny v prípade, že prevádzková licencia bude do roku 2012 udelená inému kasínu, bolo už výslovne ustanovené vo výzvach na predloženie ponuky.

(40)

Grécke orgány preto uvádzajú, že predajná cena predstavuje trhovú hodnotu 49 % podielu na základnom imaní kasína Mont Parnès.

(41)

Na podporu svojho tvrdenia, že počas postupu verejného obstarávania sa nevyskytli žiadne nezrovnalosti, grécke orgány poukazujú na niekoľko rozsudkov vnútroštátnych súdov, ktoré skúmali zákonnosť postupu verejného obstarávania podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Do dnešného dňa vnútroštátne súdy neobjavili žiadne nezrovnalosti v tomto postupe, a preto už zamietli niekoľko návrhov predložených CA v tejto veci (23). Zo zistení vnútroštátnych súdov, ktorými sa potvrdila správnosť postupu verejného obstarávania, grécke orgány zdôrazňujú najmä tieto skutočnosti:

(42)

Súd prvého stupňa v Aténach vo svojom rozhodnutí č. 8118/2002 (24) zamietol návrh CA a rozhodol, že:

(43)

Podľa gréckych orgánov je v súčasnosti predmetom konania Štátnej rady (Najvyššieho správneho súdu) vec týkajúca sa ďalšieho návrhu podaného CA, ktorý je založený na nezákonnosti postupu verejného obstarávania (26). V súčasnosti ešte nebol vynesený konečný rozsudok, ale grécke orgány uvádzajú, že sudca spravodajca navrhol, aby bol návrh CA zamietnutý ako neprípustný z dôvodu príslušnosti súdov a ako neopodstatnený z vecných dôvodov (27).

(44)

Po podaní žaloby CA v roku 2002 proti členom výboru pre výzvy na predkladanie ponúk, výboru pre námietky, ETA, znalcovi ocenenia (American Appraisal Hellas Ltd) a finančnému poradcovi (Kantor) týkajúcej sa ich správania počas postupu verejného obstarávania, Rada sudcov odvolacích súdov, ktorej bola vec postúpená na posúdenie, vydala oslobodzujúce uznesenie (28) a konkrétne zistila, že:

(45)

Uvedené oslobodzujúce uznesenie bolo ďalej napadnuté na vnútroštátnych súdoch (29) a Odvolací súd v Aténach vyniesol nedávno rozsudok, ktorým oslobodil všetky obžalované osoby (rozsudok č. 466/2011). Úplne znenie tohto rozsudku ešte nie je k dispozícii.

(46)

Po zohľadnení všetkých uvedených pripomienok, grécke orgány naďalej trvajú na tom, že posudzované opatrenie nezahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ.

(47)

Listom zo 4. augusta 2010 vstúpili zástupcovia údajného príjemcu (t. j. Athends Resort Casino Holdings v mene HR) do konania Komisie ako zainteresovaná strana. Údajný príjemca predložil rovnaké pripomienky ako Grécko, ktoré sú zhrnuté v oddiele 4.

(48)

Údajný príjemca okrem toho uvádza, že cena, ktorú skutočne zaplatil za podiel v kasíne, bola 120 miliónov EUR, teda o 10 miliónov EUR viac, ako sa predtým dohodlo (30). Bolo to teda ešte oveľa viac ako výška odborného ocenenia 95,4 milióna EUR, ktorá bola vykonaná (ale nezverejnená) ešte pred začatím postupu verejného obstarávania.

(49)

Údajný príjemca ďalej tvrdí, že ETA nielenže nebola povinná, ale nemala ani právo vyzvať druhého dočasného uchádzača s najvyššou ponukou na predloženie ponuky, pretože to by znamenalo začatie nového kola predkladania ponúk, čo by bolo v rozpore s podmienkami výzev na predkladanie ponúk. Ďalej tvrdí, že CA ponukou na 162 miliónov EUR, ktorú predložilo mimo ponukového konania, neriskovalo, že ju zoberú vážne, a že CA ju predložilo iba preto, aby zrušilo ponukové konanie. Potvrdzuje, že by určite napadol akékoľvek rozhodnutie prijať túto ponuku, čím by riskoval zrušenie celého konania. V tejto súvislosti poukazuje tiež na stanovisko Právnej štátnej rady, ktorá potvrdila, že ponuku CA nemožno zohľadniť ani prijať (31).

(50)

Údajný príjemca takisto spochybňuje domnienku Komisie, ktorú vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania a ktorá sa týkala narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod, pretože hranie hazardných hier je celosvetovou podnikateľskou činnosťou a spoločnosti z tohto odvetvia vykonávajú hospodársku činnosť na medzinárodnom trhu. Údajný príjemca tvrdí, že kasíno Mont Parnès nemá medzinárodný dosah, ale je prevádzkované iba lokálne, a preto nekonkuruje s kasínami v zahraničí.

(51)

Listom z 29. septembra 2010 vstúpila do konania Komisie ako zainteresovaná strana spoločnosť Club Hotel Casino Loutraki AE (v mene CA) (32). V tomto liste tvrdí, že pokiaľ ide o kvantifikáciu údajnej pomoci, je potrebné zohľadniť rozdiel medzi ponukami a vplyv zákona o ratifikácii na povinnosti kupujúceho v zmysle podmienok postupu verejného obstarávania.

(52)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa ustanovuje, že ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(53)

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (33) a pravidlami a praxou Komisie týkajúcimi sa štátnej pomoci v kontexte privatizácií (34), ak členský štát zakúpi alebo predá akcie podnikov, nejde o existenciu štátnej pomoci, ak je správanie členského štátu v súlade so správaním investora v trhovom hospodárstve.

(54)

Ak sa privatizácia uskutoční prostredníctvom predaja akcií na burze, všeobecne sa predpokladá, že je v súlade s podmienkami trhového hospodárstva a nepredstavuje štátnu pomoc. Ak sa však prevod uskutočnil prostredníctvom obchodného predaja, možno takisto predpokladať, že nedošlo k poskytnutiu žiadnej výhody, ak boli splnené tieto podmienky: i) akcie boli predané formou verejnej súťaže otvorenej všetkým záujemcom, transparentnej a nediskriminačnej; ii) k predaju nie sú pripojené žiadne iné podmienky, ktoré nie sú bežné pri transakciách porovnateľného charakteru medzi súkromnými zmluvnými stranami a ktoré by spôsobili zníženie predajnej ceny; iii) akcie sú predané uchádzačovi s najvyššou ponukou a iv) uchádzači musia mať k dispozícii dostatok času a informácií na uskutočnenie riadneho ocenenia majetku, od ktorého sa odvíja ich ponuka.

(55)

Inými slovami, keď sa privatizácia uskutočňuje prostredníctvom obchodného predaja, kritériom posúdenia skutočnosti, či transakcia, na ktorej sa zúčastňuje štát, poskytovala výhodu, je to, či by sa iný podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve správal v podobnej situácii rovnako, t. j. či by predal spoločnosť za rovnakú cenu. Iné dôvody ako hospodárske, napríklad zdôvodnenia týkajúce sa priemyselnej politiky, zamestnanosti či regionálneho rozvoja, ktoré by pre súkromného podnikateľa na trhu neboli akceptovateľné, sa nemôžu zohľadniť ako dôvody, pre ktoré treba súhlasiť s nižšou predajnou cenou. Skôr naopak, naznačujú existenciu výhody. Komisia túto zásadu opakovane vysvetlila a súd ju opätovne potvrdil (35).

(56)

Ak nie je žiadna z uvedených požiadaviek dodržaná, Komisia sa domnieva, že aukciu treba preskúmať z hľadiska možného zahrnutia pomoci a preto ju treba oznámiť. Dodržiavanie týchto požiadaviek by bolo zárukou, že štát získa najvyššiu cenu, respektíve trhovú cenu za svoj majetok, a v konečnom dôsledku to znamená, že nebola poskytnutá žiadna výhoda.

(57)

Pri začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ mala Komisia pochybnosti o tom, či predaj kasína Mont Parnès prebehol na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu verejného obstarávania. Podľa informácií, ktoré boli vtedy k dispozícii, bolo podľa Komisie veľmi ťažké určiť, či bolo neoprávnene poskytnuté nejaké prednostné zaobchádzanie, ako aj či bola alebo nebola zaplatená trhová cena. Komisia vyjadrila obavy, že nezrovnalosti v postupe verejného obstarávania mohli viesť k poskytnutiu štátnej pomoci.

(58)

Komisia následne posúdila relevantné skutočnosti v rámci konania vo veci formálneho zisťovania. Toto posúdenie bolo založené na dôkazoch dostupných v súvislosti s opatrením.

(59)

V rôznych fázach konania dostávala Komisia informácie o mnohých právnych konaniach na vnútroštátnej úrovni, ktoré potvrdili správnosť pôvodného verejného obstarávania. Komisia poznamenáva, že do dnešného dňa zrejme žiadny rozsudok súdu na vnútroštátnej úrovni nepodporil pripomienky sťažovateľa o nezrovnalostiach a nerovnakom zaobchádzaní počas verejného obstarávania (pozri aj odôvodnenia 41 až 46). Skôr sa zdá, že vnútroštátne súdy dosiaľ potvrdzovali zákonnosť a nediskriminačnú povahu verejného obstarávania podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(60)

Napriek tomu, že posúdenie Komisie nezávisí od zistení vnútroštátnych súdov, Komisia vo svojej analýze môže takého zistenia zohľadniť ako jeden z faktorov. Komisia však poznamenáva, že úmyslom tohto posúdenia nie je v žiadnom prípade výklad vnútroštátneho práva, čo je výhradne v právomoci členského štátu.

(61)

V tejto súvislosti Komisia zastáva názor, že zákonnosť verejného obstarávania podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ako bola opísaná a zdôvodnená v rozsiahlej hĺbkovej analýze, ktorú dosiaľ vykonali rôzne vnútroštátne súdy, predstavuje významný dôkaz správnosti a nediskriminačnej povahy verejného obstarávania. Toto jednoznačné potvrdenie platnosti verejného obstarávania podľa vnútroštátnych právnych predpisov môže Komisia popri iných faktoroch zohľadniť vo svojom posúdení verejného obstarávania ako otvoreného, nepodmieneného a nediskriminačného podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci.

(62)

Pokiaľ ide o otázku vznesenú v rozhodnutí o začatí konania, a skutočnosť, že jedna z ponúk zrejme porušila pravidlo výzev na predkladanie ponúk, ktoré sa týka minimálneho zvýšenia ponuky v porovnaní s predchádzajúcou ponukou, Komisia poznamenáva, že táto otázka sa vyriešila, keďže požadované zvýšenie bolo 1 %, a nie 10 %, ako pôvodne pochopila. Preto sa Komisia domnieva, že pravidlá verejného obstarávania boli v tomto ohľade splnené.

(63)

Pokiaľ ide o údajné rôzne zaobchádzanie s rôznymi námietkami vznesenými počas verejného obstarávania, Komisia takisto poznamenáva, že grécke orgány poskytli prijateľné vysvetlenie vylúčenia ponuky CA z verejného obstarávania vzhľadom na príslušné pravidlá, ktoré zakazujú predkladať dve ponuky v tom istom kole.

(64)

Pokiaľ ide o údajné nerovnaké zaobchádzanie s rôznymi ponukami, ktoré boli podané po verejnom obstarávaní, Komisia zastáva názor, že rôzne zaobchádzanie vzťahujúce sa na rokovanie o zvýšení ceny s víťazným uchádzačom a na zamietnutie zváženia ponuky sťažovateľa vo výške 162 miliónov EUR možno vzhľadom na existujúce pochybnosti o zákonnosti ponuky sťažovateľa považovať za prípustnú prax vo verejnom obstarávaní. Komisia okrem toho nemôže neprípustnú ponuku sťažovateľa vo výške 162 miliónov EUR označiť za vierohodnú, keďže ju predložil po ukončení verejného obstarávania a v rozpore s jeho procesnými predpismi.

(65)

Pokiaľ ide o návrh, že celý postup verejného obstarávania mohol byť zrušený, grécke orgány uviedli, že by to znamenalo začať postup úplne od začiatku a teoreticky riskovať ešte väčší pokles získanej ceny.

(66)

Grécke orgány tiež uviedli, že podmienky zadávania verejnej zákazky neboli nijakým spôsobom upravené zákonom č. 3139/2003.

(67)

Pokiaľ ide o získanú cenu, Komisia poznamenáva, že konečná cena 120 miliónov EUR (36), ktorá bola zaplatená za kasíno, je síce stále nižšia ako neprípustná ponuka vo výške 162 miliónov EUR, o ktorej sťažovateľ tvrdí, že bol pripravený zaplatiť po jeho vylúčení z verejného obstarávania, ale je vyššia ako najvyššia ponuka vo výške 107 miliónov EUR, ktorú sťažovateľ zrejme predložil počas verejného obstarávania, ako aj oveľa vyššia (o 25,5 %) ako odborné ocenenie podielu na 95,4 milióna EUR, ktoré sa vykonalo ešte pred verejnou súťažou.

(68)

Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania grécke orgány uspokojivým spôsobom vyriešili predbežné pochybnosti vyjadrené Komisiou v rozhodnutí o začatí konania. Komisia nenašla dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že bolo údajnému príjemcovi poskytnuté prednostné zaobchádzanie, ktoré by viedlo k udeleniu akejkoľvek výhody. Tým, že Grécko predalo svoj podiel kasína uchádzačovi s najvyššou ponukou v otvorenom, nepodmienenom a nediskriminačnom postupe verejného obstarávania, sa usúdilo, že získalo najvyššiu cenu na trhu a nezrieklo sa žiadnych štátnych prostriedkov. Komisia môže preto akceptovať, že za podobných okolností by podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve predal príslušný podiel kasína za podobnú cenu. Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti zastáva názor, že predaj 49 % podielu gréckeho štátu na základnom imaní kasína Mont Parnès neznamená žiadne zvýhodnenie a nepredstavuje teda štátnu pomoc.

(69)

Komisia dospela k záveru, že predaj 49 % podielu gréckeho štátu na základnom imaní kasína Mont Parnès nepredstavuje štátnu pomoc,