25.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 137/55

(1)

Komisia dostala 22. novembra 2010 od Českej republiky elektronickou poštou žiadosť podľa článku 30 ods. 4 smernice 2004/17/ES o výnimku z uplatňovania ustanovení smernice 2004/17/ES týkajúcu sa ťažby čierneho uhlia v Českej republike. Komisia 21. januára 2011 elektronickou poštou požiadala o dodatočné informácie. České orgány poskytli 9. februára 2011 elektronickou poštou odpoveď na túto žiadosť o dodatočné informácie.

(2)

Žiadosť sprevádzal list od nezávislého vnútroštátneho orgánu (Úřad pro ochranu hospodářské soutěže) v podobe predbežného stanoviska zo 7. novembra 2008. Český úrad pre ochranu hospodárskej súťaže analyzoval podmienky prístupu na relevantný trh a usúdil, že prístup je neobmedzený. V stanovisku sa však neuvádza, že s ohľadom na ťažbu čierneho uhlia v Českej republike boli splnené ostatné podmienky týkajúce sa priameho vystavenia hospodárskej súťaži.

(3)

Jediným subjektom, ktorý v Českej republike ťaží čierne uhlie, je spoločnosť OKD a.s., súkromná spoločnosť, ktorej 100 % vlastní holandský súkromný holding New World Resources (NWR).

(4)

V článku 30 smernice 2004/17/ES sa ustanovuje, že zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie jednej z činností, na ktoré sa vzťahuje smernica, nepodliehajú uvedenej smernici, ak v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup. Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií, pričom sa zohľadňujú osobité charakteristiky príslušného odvetvia. Prístup sa považuje za neobmedzený, ak členský štát vykonal a uplatnil príslušné právne predpisy EÚ, ktorými sa otvára dané odvetvie alebo jeho časť. Tieto právne predpisy sú uvedené v prílohe XI smernice 2004/17/ES. Čo sa týka prieskumu ložísk uhlia a iných pevných palív a ich ťažby, príloha XI neuvádza žiadne právne predpisy, ktoré by toto odvetvie liberalizovali. Z toho vyplýva, že voľný prístup na daný trh sa nedá predpokladať a je teda nutné ho preukázať de facto a de iure.

(5)

Z prieskumu právnych ustanovení upravujúcich vydávanie povolení na ťažbu v Českej republike vyplýva, že tieto povolenia sa v súčasnosti vydávajú bez diskriminácie, na základe posúdenia odbornej kvalifikácie žiadateľa a jeho technickej a finančnej spôsobilosti na vykonanie danej práce. Na účely tohto rozhodnutia sa možnosť získať povolenie na ťažbu považuje za de iure neobmedzenú.

(6)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži by sa malo hodnotiť na základe rôznych ukazovateľov, z ktorých žiaden nie je sám osebe rozhodujúci. Pokiaľ ide o trhy, ktorých sa toto rozhodnutie týka, celkový podiel troch hlavných aktérov na danom trhu je jedným z kritérií, ktoré by sa mali zohľadniť (2). Ďalším kritériom je miera koncentrácie na týchto trhoch. Vzhľadom na charakteristiku dotknutých trhov by sa mali brať do úvahy aj ďalšie kritériá, ako je miera, v akej zákazníci menia dodávateľov.

(7)

Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá hospodárskej súťaže.

(8)

Žiadosť, ktorú predložila Česká republika, sa týka ťažby čierneho uhlia v Českej republike.

(9)

Česká žiadosť sa týka tzv. primárneho trhu čierneho uhlia, do ktorého patrí produkcia čierneho uhlia a veľkoobchodný predaj uhlia (3). Pri posudzovaní hospodárskej súťaže na trhu v oblasti produkcie čierneho uhlia sa musia zohľadniť väzby medzi produkciou a prvým predajom alebo veľkoobchodným predajom vyťaženého čierneho uhlia. Táto definícia je takisto v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie (4) týkajúcimi sa ťažby iných druhov palív.

(10)

Vyťažené čierne uhlia má rôzne chemické zloženie a akosť v závislosti na geologických podmienkach jednotlivých dobývaných slojov. Čierne uhlie sa delí na uhlie vhodné na koksovanie (koksovateľné uhlie) a energetické uhlie. Napriek tomu, že sa tieto dva druhy čierneho uhlia ťažia rovnakým spôsobom a s použitím rovnakých technológií, majú úplne odlišné koncové použitie a rozdielnu zákaznícku základňu. Ich ceny sa líšia a tieto výrobky nie sú navzájom zameniteľné.

(11)

Koksovateľné uhlie sa definuje ako čierne uhlie s kvalitou, ktorá umožňuje výrobu koksu vhodného na použitie do vysokých pecí a nepoužíva sa na priamy ohrev alebo výrobu energie. Koksovateľné uhlie nakupujú len spoločnosti, ktoré vyrábajú koks. Koksovateľné uhlie je jedinou surovinou na výrobu koksu a iné využitie v skutočnosti nemá. Koksovateľné uhlie sa nemôže nahradiť energetickým uhlím.

(12)

Energetické uhlie je uhlie, ktoré nespĺňa podmienky kladené na koksovateľné uhlie. Energetické uhlie sa používa v elektrárňach ako palivo na výrobu elektriny, tepla a technologickej pary a takisto pri výrobnom procese v takých priemyslových závodoch ako sú cukrovary, tehelne, cementárne a vápenky, papierne a pod. Energetické uhlie sa môže nahradiť koksovateľných uhlím, ale takéto nahradzovanie by nebolo hospodársky únosne.

(13)

Koksovateľné uhlie sa môže ďalej deliť na niekoľko kategórií podľa akosti. Najkvalitnejším koksovateľným uhlím je tvrdé koksovateľné uhlie, po ňom z hľadiska akosti nasleduje polotvrdé koksovateľné uhlie a ďalej polomäkké koksovateľné uhlie. Trh s jednotlivými druhmi koksovateľného uhlia však nie je oddelený a na účely posúdenia v rámci tohto rozhodnutia sa nebude medzi nimi rozlišovať.

(14)

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so žiadosťou sa na účely posúdenia podmienok stanovených v článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES považujú trh s koksovateľným uhlím a trh s energetickým uhlím za oddelené výrobkové trhy, a preto by sa mali skúmať oddelene.

(15)

V žiadosti Českej republiky sa vychádza z toho, že príslušný zemepisný trh by bol trh väčší než je vnútroštátne územie a v prípade koksovateľného uhlia by zahŕňal územie Českej republiky, Slovenska, Rakúska, Poľska a Maďarska. V prípade energetického uhlia žiadateľ vychádza z toho, že zemepisný trh by mal byť vymedzený ako trh, ktorý by zahŕňal územie Českej republiky, Slovenska, Rakúska, Poľska, Maďarska a Nemecka. Žiadateľ tvrdí, že hlavným dôvodom na toto vymedzenie trhu je významný objem cezhraničných dodávok, ďalej skutočnosť, že zákazníci menia dodávateľov a takisto neexistencia správnych prekážok (colných prekážok, kvót a pod.).

(16)

Podľa žiadosti (5) je Česká republika čistým vývozcom koksovateľného, ako aj energetického uhlia. V roku 2009 vyviezla Česká republika 3 581 tisíc ton koksovateľného uhlia a 2 389 tisíc ton energetického uhlia (6), t.j. približne 61 % a 47 % jednotlivých objemov domácej produkcie. V tom istom roku bol dovoz do Českej republiky 771 tisíc ton koksovateľného uhlia a 954 tisíc ton energetického uhlia, t.j. 13 % a 19 % jednotlivých objemov domácej produkcie (7); tento dovoz pochádzal najmä z Poľska. V skutočnosti predstavoval dovoz z Poľska približne 90 % celkového dovozu koksovateľného uhlia a 80 % celkového dovozu energetického uhlia.

(17)

Aj keď žiadateľ uvádza, že uhlie produkované spoločnosťou OKD v Českej republike, či už koksovateľné, alebo energetické, je konkurencieschopné do vzdialenosti 500 km, treba poznamenať, že zákazníci spoločnosti OKD sa nachádzajú v okruhu približne 350 km od miesta produkcie uhlia – Ostravy.

(18)

Čo sa týka predaja koksovateľného uhlia, OKD má jedného významného zákazníka v Slovenskej republike, ktorý v roku 2007 kúpil asi 26 % a v roku 2009 30 % produkcie OKD, a ďalšieho významného zákazníka v Rakúsku, ktorý v roku 2007 kúpil asi 13 % a 19 % produkcie OKD v roku 2009. Žiadateľ medzi svojimi hlavnými zákazníkmi mimo Českej republiky takisto uvádza jednu spoločnosť v Poľsku, ale jej nákupy predstavujú len asi 8 % produkcie OKD.

(19)

Čo sa týka predaja energetického uhlia, okrem českých zákazníkov uvádza OKD jedného významného zákazníka v Rakúsku, na ktorého pripadlo v roku 2007 asi 12 % a v roku 2009 21 % predaja spoločnosti OKD, a jedného zákazníka v Nemecku, na ktorého pripadlo v roku 2007 5 % a v roku 2009 3 % predaja energetického uhlia.

(20)

Podľa žiadosti „sú traja najväčší konkurenti silne koncentrovaní“ (8); toto sa dá skutočne pozorovať pri oddelenom posudzovaní každého vnútroštátneho trhu, čo sa týka energetického uhlia, ako aj koksovateľného uhlia. Žiadateľ takisto uznáva, že „úplná väčšina vyťaženého uhlia sa spotrebováva na domácom trhu“ (9), čo sa potvrdzuje vo všetkých štátoch produkujúcich čierne uhlie tvoriacich zemepisnú oblasť, ktorá sa v žiadosti berie do úvahy (Česká republika, Poľsko, Nemecko).

(21)

Podľa oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu (10) relevantný zemepisný trh tvorí oblasť, v ktorej sú podmienky hospodárskej súťaže dostatočne homogénne a ktorú možno odlíšiť od susedných zemepisných oblastí, pretože podmienky hospodárskej súťaže sú v týchto oblastiach zjavne odlišné. V tejto súvislosti treba poznamenať, že pobrežné oblasti strednej Európy (najmä severné Nemecko a severné Poľsko) sú vystavené dovozu uhlia prepravovaného po mori a vzhľadom na to, že okrem iného napríklad sadzby za námornú prepravu sú podstatne nižšie než náklady na pozemnú prepravu, môžu byť podmienky hospodárskej súťaže v týchto oblastiach odlišné (11).

(22)

V žiadosti sa uvádza, že dôležitým faktorom pri určovaní ceny uhlia je stabilita a zabezpečenie dodávok a čas, na ktorý sa zmluva uzatvára (12), a skutočnosť, že zmluvy o dodávkach uhlia, či už energetického, alebo koksovateľného, sú vo všeobecnosti dlhodobé.

(23)

Odberatelia čierneho uhlia v Českej republike kupujú uhlie od OKD alebo v obmedzenom množstve od poľských spoločností. Dovoz z iných štátov, aj napriek tomu, že rastie, nie je veľmi významný (13).

(24)

S ohľadom na uvedené faktory sa na účely hodnotenia podmienok stanovených v článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES považuje zemepisný trh za obmedzený na územie Českej republiky a Poľska, čo sa týka energetického uhlia ako aj koksovateľného uhlia. V dôsledku vyššie uvedených rozdielov medzi oblasťami, ktoré sa môžu ľahko zásobovať uhlím prepravovaným po mori a oblasťami, ktoré sú by mohli byť príliš ďaleko od akéhokoľvek pobrežia, by mohol byť tento zemepisný trh ešte menší, tvorený len Českou republikou a juhom Poľska. Táto otázka však môže zostať otvorená, keďže rozsiahlejšie vymedzenie trhu je pre žiadateľa priaznivejšie. Podľa oboch definícií trhu vedie rozbor k rovnakému výsledku.

(25)

Vychádza sa z úvahy, že pokiaľ ide o ťažbu čierneho uhlia, jedným z ukazovateľov stupňa hospodárskej súťaže na vnútroštátnych trhoch je celkový podiel troch najväčších producentov na trhu.

(26)

Spoločnosť OKD a dvaja poľskí dodávatelia koksovateľného uhlia sú nesporne najvýznamnejšími dodávateľmi v rámci relevantného zemepisného trhu. OKD je najväčším dodávateľom koksovateľného uhlia v Českej republike (v roku 2008 mala podiel na trhu v Českej republike 75,5 %). Dvaja poľskí dodávatelia koksovateľného uhlia sú najväčšími dodávateľmi v Poľsku ( roku 2008 mali podiel na trhu v Poľsku 60,2 % and 19,3 %). Na zemepisnom trhu zahŕňajúcom Českú republiku a Poľsko bol celkový podiel na trhu troch najväčších producentov v roku 2008 približne 93 %. Takisto stojí za zmienku, že najväčší konkurent OKD má sám podiel na trhu okolo 49 %.

(27)

Aj v prípade, že sa vezme do úvahy väčší trh, do ktorého patrí Česká republika, Slovensko, Rakúsko, Poľsko a Maďarsko, ako to požaduje žiadateľ, celkové podiely na trhu troch najväčších konkurentov by stále boli veľmi vysoké (91,3 % v roku 2005, 87,7 % v roku 2006, 85 % v roku 2007 a 86,6 % v roku 2008 (14)), takže na tomto základe nemožno vyvodiť, že trh s koksovateľným uhlím je dostatočne vystavený hospodárskej súťaži.

(28)

Ako je uvedené v odôvodnení 22, bezpečnosť a stabilita dodávok zohrávajú v zmluvných vzťahoch dôležitú úlohu. Z informácií, ktoré poskytol žiadateľ o miere, v akej zákazníci menia svojich dodávateľov koksovateľného uhlia, vyplýva, že pri tomto produkte v skutočnosti nedochádza k takejto výmene. Zmluvy na dodávky koksovateľného uhlia sú dlhodobé a neboli predložené dôkazy, ktoré by potvrdili, že niektorý zo zákazníkov odišiel od OKD k inému dodávateľovi. Nedá sa preto predpokladať, že by niektorý odberateľ koksovateľného uhlia bol ochotný alebo dokonca schopný jednoducho prejsť k inému dodávateľovi, ak by spoločnosť OKD málo, ale významne zvýšila ceny.

(29)

Spoločnosť OKD a dvaja poľskí dodávatelia energetického uhlia sú nesporne najvýznamnejšími dodávateľmi v rámci relevantného zemepisného trhu. OKD je najväčším dodávateľom energetického uhlia v Českej republike (v roku 2008 mala podiel na trhu v Českej republike 61,6 %). Dvaja poľskí dodávatelia energetického uhlia sú najväčšími dodávateľmi v Poľsku ( roku 2008 mali podiel na trhu v Poľsku 52,5 % a 17,7 %). Na zemepisnom trhu zahŕňajúcom Českú republiku a Poľsko bol celkový podiel na trhu troch najväčších producentov v roku 2008 približne 72 %. Takisto stojí za zmienku, že samotný najväčší konkurent OKD má podiel na trhu okolo 50 % zemepisného trhu, ktorý zahŕňa Českú republiku a Poľsko.

(30)

Okrem toho v rámci všetkých troch zemepisných trhov s energetickým uhlím, ktoré sú uvedené v odôvodnení 29 (v samotnej Českej republike, v samotnom Poľsku a v rámci zemepisného trhu zahŕňajúceho oba tieto štáty) existuje hospodársky subjekt, ktorý má sám o sebe podiel na trhu približne 50 % alebo viac. V tejto súvislosti je teda potrebne pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry (15)„sú mimoriadne významné trhové podiely samy o sebe, s výnimkou mimoriadnych okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia, čo je situácia, keď trhový podiel predstavuje 50 % “.

(31)

Aj v prípade, že sa vezme do úvahy väčší trh než vnútroštátny, ktorý zahŕňa Českú republiku, Slovensko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko a Nemecko, ako žiada žiadateľ, celkový podiel na trhu troch najväčších konkurentov by bol stále dosť vysoký (62,7 % v roku 2005, 60,2 % v roku 2006, 56,9 % v roku 2007 and 57,3 % v roku 2008 (16)).

(32)

Podobne ako v prípade koksovateľného uhlia, zabezpečenie a stabilita dodávok energetického uhlia zohrávajú dôležitú úlohu v zmluvných vzťahoch. Z informácií, ktoré poskytol žiadateľ o miere, v akej zákazníci menia svojich dodávateľov, vyplýva, že mnoho odberateľov energetického uhlia v určitých rokoch prerušuje svoje dodávky od OKD, alebo že niektoré ročné alebo krátkodobé zmluvy neboli nikdy obnovené. Keďže však žiadateľ neposkytol informácie o objemoch týchto dodávok ani o ich pomere k celkovej produkcii OKD ako sa žiadalo, bolo by ťažké dospieť k záveru, že by niektorý zákazník OKD jednoducho prešiel k inému dodávateľovi, ak by spoločnosť OKD málo, ale významne zvýšila ceny.

(33)

Čo sa týka ťažby čierneho uhlia v Českej republike, situácia sa teda dá zhrnúť takto: v prípade energetického ako aj koksovateľného uhlia sú celkové podiely na trhu troch najväčších konkurentov v rámci zemepisného trhu vymedzeného na účely tohto rozhodnutia vysoké, ešte dôležitejšie je, že najväčší producent má sám osebe podiel na trhu takmer 50 % a preto by sa tieto trhy mali považovať za trhy s vysokou koncentráciou a ako bolo pripomenuté v odôvodnení 20, prevažná väčšina vyťaženého uhlia sa spotrebováva na miestnom trhu. Informácie o miere, v akej zákazníci menia svojich dodávateľov, nevedú k záverom, že by niektorý odberateľ čierneho uhlia chcel alebo mohol jednoducho prejsť k inému dodávateľovi v prípade malého, ale významného zvýšenia ceny.

(34)

Žiadateľ takisto uznal, že keďže ťažba čierneho uhlia nie je výnosná na iných miestach než tých, ktoré sa už využívajú (a najmä tých, ktoré využíva OKD), nie je vstup ďalšieho subjektu na český trh realistický a v ostatných piatich rokoch sa ani neuskutočnil (17). Rovnako to platí aj o dodávkach uhlia, pričom žiadateľ uvádza, že mu nie sú známe žiadne významné vstupy na český trh a že väčšina významných veľkoodberateľov má uzatvorené dlhodobé zmluvy (18).

(35)

Vzhľadom na faktory preskúmané v odôvodneniach 8 až 34 sa dospelo k záveru, že trh v oblasti ťažby čierneho uhlia, koksovateľného, ako aj energetického, nie je v Českej republike v súčasnosti priamo vystavený hospodárskej súťaži. Článok 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES sa preto nevzťahuje na zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie uvedených činností v Českej republike. V dôsledku toho sa smernica 2004/17/ES naďalej uplatňuje v prípade, keď obstarávatelia zadávajú zákazky s cieľom umožniť ťažbu čierneho uhlia v Českej republike, alebo v prípade, keď organizujú súťaže návrhov na vykonávanie takýchto činností v Českej republike.

(36)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii v období od novembra 2010 do marca 2011, ako to vyplýva z informácií poskytnutých Českou republikou. Môže sa revidovať v prípade, ak by výrazné zmeny v právnej a skutkovej podstate znamenali, že by boli splnené podmienky na uplatňovanie článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES.

(37)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru pre verejné zákazky,