29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 343/57

(1)

Komisia oznámila 1. apríla 2010 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antisubvenčného konania (ďalej len „antisubvenčné konanie“) týkajúceho sa dovozu určitých tyčí z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii (ďalej len „India“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

V ten istý deň Komisia formou oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) oznámila začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom určitých tyčí z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii do Únie a začala osobitné prešetrovanie (ďalej len „antidumpingové konanie“).

(3)

Antisubvenčné konanie sa začalo po podnete, ktorý 15. februára 2010 podala Európska federácia výrobcov železa a ocele (European Federation of Iron and Steel Industries, Eurofer) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 25 %, celkovej výroby určitých tyčí z nehrdzavejúcej ocele v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o subvencovaní uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(4)

Pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia Komisia oznámila indickej vláde (ďalej len „IV“), že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencový dovoz určitých tyčí z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii údajne spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Indická vláda bola pozvaná na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. V tomto prípade sa nenašlo vzájomne prijateľné riešenie.

(5)

Komisia o začatí konania oficiálne informovala výrobcov v Únii, ktorí podali podnet, ostatných známych výrobcov v Únii, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov o ktorých sa vie, že sa ich to týka, a orgány Indie. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(6)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(7)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Indii sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky na zistenie subvencovania v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

(8)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či bude vytvorenie vzorky potrebné, a ak áno, aby mohla vybrať vzorku, požiadala vyvážajúcich výrobcov v Indii, aby sa prihlásili do 15 dní od dátumu začatia prešetrovania a poskytli základné informácie o svojom vývoze a domácom predaji, o svojich presných činnostiach vzhľadom na výrobu príslušného výrobku a názvy a činnosti všetkých svojich prepojených spoločností zapojených do výroby a/alebo predaja príslušného výrobku počas obdobia od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010.

(9)

Výber reprezentatívnej vzorky sa tiež konzultoval s príslušnými orgánmi Indie.

(10)

V danej lehote, ktorá sa stanovila v oznámení o začatí konania, celkovo poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky 22 vyvážajúcich výrobcov vrátane skupín prepojených spoločností v Indii. Z týchto spolupracujúcich spoločností alebo skupín 20 nahlásilo vývoz príslušného výrobku do Únie počas obdobia prešetrovania. Vzorka bola preto vybratá na základe informácii predložených týmito dvadsiatimi vyvážajúcimi výrobcami alebo skupinami vyvážajúcich výrobcov.

(11)

Ktorýkoľvek vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa neprihlásili alebo neposkytli požadované informácie v stanovenej lehote, sa považovali za vyvážajúcich výrobcov nespolupracujúcich na prešetrovaní. Porovnanie údajov Eurostatu o dovoze a údajov o objemu vývozu príslušného výrobku do Únie, ktoré nahlásilo uvedených 20 spolupracujúcich spoločností alebo skupín, ktoré počas obdobia prešetrovania vyvážali príslušný výrobok do Únie, naznačuje, že úroveň spolupráce zo strany indických vyvážajúcich výrobcov bola veľmi vysoká.

(12)

V súlade s článkom 27 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu príslušného výrobku do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. Vybraná vzorka pozostávala z dvoch spoločností a jednej skupiny spoločností pozostávajúcej zo štyroch prepojených spoločností, ktoré spolu predstavujú viac ako 63 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Únie.

(13)

Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zaradený do vzorky, pretože nesplnil kritériá stanovené v článku 27 ods. 1 základného nariadenia, žiadal stanoviť individuálne rozpätie subvencovania podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia a poskytol odpoveď na dotazník.

(14)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, vzorka bola obmedzená na primeraný počet spoločností, ktoré bolo možné prešetriť v stanovenom čase. Spoločnosti prešetrované na účely prešetrenia subvencovania sú uvedené v odôvodnení 22. Vzhľadom na počet overovacích návštev, ktoré by bolo potrebné vykonať v priestoroch týchto spoločností sa usúdilo, že by individuálne prešetrovanie znamenalo neprimeranú záťaž a bránilo by včasnému dokončeniu prešetrovania.

(15)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že žiadosti o individuálne preskúmanie nie je možné vyhovieť.

(16)

Vzhľadom na veľký počet výrobcov v Únii sa v oznámení o začatí konania navrhol výber vzorky na stanovenie ujmy v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

(17)

Žiadni ďalší výrobcovia ako uvedených osem navrhovateľov, sa neprihlásilo ani neposkytlo základné informácie o svojich činnostiach v súvislosti s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania. Z týchto ôsmich spoločností bola vybratá vzorka štyroch spoločností, a to na základe reprezentatívnosti ich objemu predaja, na základe rôznych typov výrobku, ktoré vyrábajú, a lokality v Únii. Výber vzorky bol konzultovaný s navrhovateľom a príslušnými výrobcami.

(18)

Štyria výrobcovia v Únii zaradení do vzorky predstavovali 62 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania.

(19)

Vzhľadom na veľký počet dovozcov uvedených v podnete sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 27 základného nariadenia. V lehote stanovenej v oznámení o začatí konania požadované informácie poskytli a so zaradením do vzorky súhlasili štyria dovozcovia. Vzhľadom na nízky počet dovozcov, ktorí sa prihlásili, sa rozhodlo, že výber vzorky sa nevykoná.

(20)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania. Dotazníky boli teda zaslané IV, vyvážajúcim výrobcom v Indii zaradeným do vzorky, výrobcom v Únii zaradeným do vzorky, štyrom dovozcom v Únii, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky dovozcov a všetkým užívateľom, o ktorých bolo známe, že sa ich prešetrovanie týka.

(21)

Dotazníky zaslala indická vláda, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, vyvážajúci výrobca, ktorý požiadal o individuálne preskúmanie, výrobcovia v Únii zaradení do vzorky a jeden dovozca. Od používateľov ani od žiadnych ďalších strán zapojených do konania neboli doručené žiadne vyplnené dotazníky. Okrem toho veľká časť výrobcov v Únii poskytla požadované všeobecné údaje na analýzu ujmy.

(22)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie poskytnuté zainteresovanými stranami, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch IV v Dillí, vlády štátu Maháraštra v Bombaji, regionálnej pobočky IV v Bombaji a v priestoroch týchto strán:

(23)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2007 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(24)

Príslušným výrobkom sú tyče a prúty z nehrdzavejúcej ocele, po tvarovaní za studena alebo dokončené za studena už ďalej neupravené, iné ako tyče a prúty s kruhovým prierezom s priemerom 80 mm alebo väčším, s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“) v súčasnosti zaradené pod kódy KN 7222 20 21, 7222 20 29, 7222 20 31, 7222 20 39, 7222 20 81 a 7222 20 89.

(25)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobky vyrábané a predávané na domácom trhu Indie, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, majú tie isté základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitia ako výrobky vyvážané z tejto krajiny na trh Únie. Podobne výrobky vyrábané výrobným odvetvím Únie a predávané na trhu Únie majú tie isté základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitia ako výrobky vyvážané do Únie z príslušnej krajiny. Tieto výrobky sa preto predbežne považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(26)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili tieto systémy, súčasťou ktorých je údajné poskytovanie subvencií:

(27)

Uvedené systémy a) až d) sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať oznámenia o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch o politike zahraničného obchodu, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Dva dokumenty o politike zahraničného obchodu sa týkajú OP tohto prešetrovania, a to konkrétne dokument o politike zahraničného obchodu 04-09 a dokument o politike zahraničného obchodu 09-14. Okrem toho IV takisto stanovila postupy vzťahujúce sa na dokumenty o zahraničnom obchode 04-09 a 09-14 v Príručke postupov, zväzok I (ďalej len „HOP I 04-09“ a „HOP I 09-14“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(28)

Systém vývozných úverov uvedený v písmene e) sa zakladá na oddieloch 21 a 35A zákona o riadení bánk z roku 1949, ktorý povoľuje banke Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť obchodné banky v oblasti vývozných úverov.

(29)

Podrobný opis DEPBS je uvedený v kapitole 4.3 dokumentov o zahraničnom obchode 04-09 a 09-14, ako aj v kapitole 4 HOP I 04-09 a HOP I 09-14.

(30)

Na takýto systém je oprávnený akýkoľvek výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca.

(31)

Vývozca môže požiadať o úvery DEPBS, ktoré sa vypočítavajú ako percento hodnoty výrobkov vyvážaných v rámci tohto systému. Indické orgány stanovili takéto sadzby DEPBS pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Sú stanovené na základe štandardných noriem vstupov/výstupov (Standard Input Output Norms – SION), pri zohľadnení pravdepodobného dovozného obsahu vstupov vývozného výrobku a dosahu cla na tento pravdepodobný dovoz, bez ohľadu na to, či sa dovozné clo skutočne zaplatilo, alebo nie.

(32)

Na to, aby bola spoločnosť oprávnená na výhody v rámci tohto systému, musí uskutočňovať vývoz. V čase vývoznej transakcie musí vývozca poskytnúť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci DEPBS. Aby sa mohol tovar vyviezť, vydajú indické colné orgány počas odbavovacieho konania vývozný colný doklad. Tento dokument uvádza okrem iného výšku úveru DEPBS, ktorý sa má pre túto vývoznú transakciu poskytnúť. V tej chvíli vývozca pozná výhodu, ktorú získa. Len čo colné orgány vydajú vývozný colný doklad, stráca indická vláda možnosť rozhodovať o udelení úveru DEPBS.

(33)

Zistilo sa tiež, že v súlade s indickými účtovnými štandardami je možné zaúčtovať úvery DEPBS na základe časového rozlíšenia ako príjem v obchodných účtoch pri splnení povinnosti vývozu. Takéto úvery sa môžu použiť na uhradenie ciel pri následnom dovoze akéhokoľvek tovaru – s výnimkou kapitálového tovaru a tovaru, na ktorý sa vzťahujú dovozné obmedzenia. Tovar dovezený s využitím takýchto úverov sa môže predávať na domácom trhu (pričom podlieha dani z predaja) alebo sa môže využiť inak. Úvery DEPBS sú voľne prenosné a platné 12 mesiacov od dátumu ich vydania.

(34)

Žiadosti o úvery DEPBS sa podávajú elektronicky a môžu zahŕňať neobmedzený počet vývozných transakcií. V skutočnosti sa neuplatňujú žiadne prísne lehoty na požiadanie o úvery DEPBS. Elektronický systém, ktorý sa používa na správu DEPBS, automaticky nevylučuje vývozné transakcie po uplynutí lehôt na predloženie uvedených v kapitole 4.47 HOP I 04-09 a 09-14. Žiadosti doručené po uplynutí lehôt na predloženie sa okrem toho ešte stále môžu posúdiť po uložení menšej sankcie (t. j. vo výške 10 % z nároku), ako je jasne uvedené v kapitole 9.3 HOP I 04-09 a 09-14.

(35)

Zistilo sa, že dve spoločnosti zo vzorky, Chandan Steel a spoločnosti skupiny Venus počas OP používali tento systém.

(36)

DEPBS poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože sa úver napokon využije na kompenzáciu dovozných ciel, a tým zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho úver DEPBS predstavuje pre vývozcu zvýhodnenie, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(37)

Ďalej je DEPBS podmienený podľa zákona výkonnosťou vývozu, a preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(38)

Tento systém sa nedá považovať za prípustný systém vrátenia cla ani systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže nespĺňa pravidlá stanovené v prílohe I v bode i), v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) základného nariadenia. Vývozca predovšetkým nemá povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho neexistuje systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k vyššej platbe dovozného cla došlo v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III základného nariadenia. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov. Takto dokonca aj vývozcovia, ktorí si zabezpečujú všetky svoje vstupné materiály na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú stále nárok na zvýhodnenia z DEPBS.

(39)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia bola výška subvencií, ktoré podliehajú vyrovnaniu, vypočítaná na základe výhody, ktorú získal príjemca, o ktorej sa zistilo, že počas obdobia prešetrovania existovala. V tomto zmysle sa usúdilo, že výhodu príjemca získa v momente, keď dôjde k vývoznej transakcii vykonanej v rámci tohto systému. V tom momente sa IV musí zrieknuť colných poplatkov, čo predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné úrady vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru DEPBS, ktorý sa má udeliť na danú vývoznú transakciu, indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať, či sa subvencia poskytne, alebo nie. V súvislosti s uvedeným sa považuje za vhodné považovať výhodu v rámci systému DEPBS ako výšky úverov získaných na vývozné transakcie uskutočnené v rámci tohto systému počas OP.

(40)

V prípade, že došlo k opodstatneným žiadostiam, poplatky, ktoré vznikli pri získavaní subvencie, sa odrátali od takto zriadených úverov, aby sa k výške subvencie dospelo ako k čitateľovi zlomku podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na celkový obrat vývoz počas OP (príslušný menovateľ), pretože subvencia je podmienená vývoznou výkonnosťou a nebola poskytnutá podľa vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(41)

Sadzba subvencie pre príslušné spoločnosti, ktorá bola v súvislosti s týmto systémom stanovená počas OP, predstavuje 1,5 % až 3,4 %.

(42)

Podrobný opis systému je uvedený v bodoch 4.1.1 až 4.1.14 dokumentov o zahraničnom obchode 04-09 a 2009-2014 a kapitolách 4.1 až 4.30 HOP I 2004-2009 a HOP I 2009-2014.

(43)

AAS pozostáva zo šiestich podsystémov, ktorých podrobnejší opis sa uvádza v nižšie uvedenom odôvodnení 44. Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov majú nárok na podsystém AAS „fyzický vývoz“ a na podsystém AAS „ročná požiadavka“. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, sú oprávnení na AAS na dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia dodávajúci tovar v rámci kategórií „zamýšľaného vývozu“ uvedených v bode 8.2 dokumentu o politike zahraničného obchodu na roky 2004-2009, ako sú napríklad dodávatelia pre jednotky orientované na vývoz (export oriented unit, ďalej len „EOU“), majú nárok na podsystém AAS „zamýšľaný vývoz“. Napokon, dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov majú nárok na zvýhodnenie v súvislosti so „zamýšľaným vývozom“ na základe podsystémov „zálohovaný príkaz na uvoľnenie“ (Advance Release Order, ďalej len „ARO“) a domáci dokumentárny akreditív.

(44)

AAS sa môžu vydať na:

i)   fyzický vývoz: Toto je hlavný podsystém. Umožňuje voľný dovoz vstupných materiálov na výrobu konkrétneho výsledného výrobku určeného na vývoz. „Fyzický“ v tomto kontexte znamená, že výrobok určený na vývoz musí opustiť územie Indie. Príspevok na dovoz a vývozná povinnosť vrátane typu výrobku určeného na vývoz sa uvádzajú v licencii;

ii)   ročnú požiadavku: Toto povolenie nie je naviazané na konkrétny výrobok určený na vývoz, ale na širšiu skupinu výrobkov (napríklad chemické a príbuzné výrobky). Držiteľ licencie môže do určitého hodnotového prahu, určeného podľa jeho vývozného výkonu v minulosti, dovážať bez cla každý vstupný materiál, ktorý použije pri výrobe akejkoľvek položky, ktorá patrí do takejto skupiny výrobkov. Môže sa rozhodnúť vyviezť ktorýkoľvek výsledný výrobok patriaci do skupiny výrobkov zhotovených z takéhoto materiálu oslobodeného od cla;

iii)   dodávky medziproduktov: Tento podsystém zahŕňa prípady, keď dvaja výrobcovia plánujú vyrábať jeden výrobok určený na vývoz a rozdelia si výrobný proces. Výrobca-vývozca, ktorý vyrába medziprodukt, môže dovážať vstupné materiály bez cla a na tento účel môže získať AAS na dodávky medziproduktov. Posledný vývozca výrobu finalizuje a je povinný hotový výrobok vyviezť;

iv)   zamýšľaný vývoz: Tento podsystém umožňuje hlavnému dodávateľovi dovážať bez cla vstupné materiály potrebné na výrobu tovaru, ktorý sa má predávať v rámci zamýšľaného vývozu kategóriám zákazníkov uvedeným v bode 8.2 písm. b) až f), g), i) a j) dokumentu o politike zahraničného obchodu na roky 04-09. Podľa IV sa zamýšľaný vývoz vzťahuje na tie transakcie, pri ktorých dodaný tovar neopustí krajinu. Niektoré kategórie dodávok sa považujú za zamýšľaný vývoz za predpokladu, že tovar je vyrobený v Indii, napr. dodávka tovaru pre jednotku orientovanú na vývoz (EOU) alebo spoločnosť, ktorá sa nachádza v osobitnej hospodárskej zóne (special economic zone, ďalej len „SEZ“);

v)   zálohovaný príkaz na uvoľnenie (ARO): Držiteľ AAS, ktorý má v úmysle získavať vstupné materiály z domácich zdrojov namiesto priameho dovozu, má možnosť získavať ich na základe ARO. V takých prípadoch sú predbežné povolenia hodnotené ako ARO a sú potvrdené domácemu dodávateľovi pri dodaní položiek, ktoré sa v nich uvádzajú. Potvrdenie ARO oprávňuje domáceho dodávateľa na zvýhodnenie na základe zamýšľaného vývozu, ako sa uvádza v odseku 8.3 dokumentu o politike zahraničného obchodu FT 2004 – 2009 (t. j. AAS na dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhrada konečnej spotrebnej dane). Mechanizmus ARO nahrádza dodávateľovi dane a clá namiesto toho, aby ich nahrádzal konečnému vývozcovi vo forme vrátenia/náhrady cla. Náhrada daní/ciel je k dispozícii ako pre domáce vstupné materiály, tak aj pre dovážané vstupné materiály;

vi)   domáci dokumentárny akreditív: Aj tento podsystém zahŕňa domáce dodávky držiteľovi predbežného povolenia. Držiteľ predbežného povolenia môže požiadať banku o otvorenie domáceho akreditívu v prospech domáceho dodávateľa. Banka schváli platnosť povolenia pre priamy dovoz len pre tú hodnotu a objem položiek, ktoré sa budú čerpať z domácich zdrojov namiesto dovozu. Domáci dodávateľ bude mať nárok na zvýhodnenie zamýšľaného vývozu, ako sa uvádza v odseku 8.3 dokumentu o politike zahraničného obchodu 04-09 (t. j. AAS na dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhrada konečnej spotrebnej dane).

(45)

V priebehu obdobia prešetrovania získali zľavy v rámci systému predbežných povolení v súvislosti s príslušným výrobkom dve spoločnosti. Tieto spoločnosti využívali jeden z uvedených podsystémov, t. j. systém predbežných povolení na fyzický vývoz. Preto nie je potrebné určovať vyrovnateľnosť zvyšných nepoužitých podsystémov.

(46)

Držiteľ predbežného povolenia je na účely overenia zo strany indických orgánov zo zákona povinný viesť „skutočný a riadny stav spotreby a používania bezcolne dovezeného/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitoly 4.26, 4.30 a dodatok 23 k HOP I 04-09 a k HOP I 09-14), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí overiť externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydal osvedčenie, v ktorom sa uvádza, že predpísaný register a príslušné záznamy a informácie poskytnuté podľa dodatku 23 sú vo všetkých ohľadoch pravdivé a správne.

(47)

Pokiaľ ide o podsystém, ktorý počas OP využívali príslušné spoločnosti, t. j. fyzický vývoz, indická vláda stanovuje objem a hodnotu dovoznej colnej úľavy a vývoznej povinnosti a tieto informácie sa zaznamenávajú v povolení. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú štátni úradníci zaznamenať zodpovedajúce transakcie v povolení. Objem povoleného dovozu v rámci AAS určuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupov/výstupov (SION), ktoré existujú v prípade väčšiny výrobkov vrátane príslušného výrobku.

(48)

Dovezené vstupné materiály sú neprenosné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku určeného na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rámci po vydaní licencie (24 mesiacov s dvomi možnými predĺženiami, z ktorých každé môže byť 6 mesiacov).

(49)

Prešetrovaním sa zistilo, že požiadavky na overenie stanovené indickými orgánmi neboli splnené alebo ešte neboli vyskúšané v praxi.

(50)

Jedna z prešetrovaných spoločností neviedla systém, na základe ktorého by bolo možné overiť, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobe vyvážaného výrobku a v akom množstve, ako sa stanovuje v dokumente o politike zahraničného obchodu (dodatok 23) a v súlade s oddielom II bodom 4 prílohy II k základnému nariadeniu. V skutočnosti neexistovali žiadne záznamy o skutočnej spotrebe. Zmeny v politike zahraničného obchodu 2004 až 2009, ktoré nadobudli platnosť na jeseň roku 2005 (povinné zasielanie registra spotreby indickým orgánom v rámci opravného postupu) sa ešte v prípade tejto spoločnosti neuplatnili. Preto sa skutočné vykonávanie tohto ustanovenia nemohlo v tomto štádiu overiť.

(51)

Pokiaľ ide o druhú spoločnosť, viedla určitý register výroby a spotreby. Register spotreby pre obdobie prešetrovania však nebol k dispozícii, a preto nebolo možné overiť, okrem iného, záznamy o spotrebe s cieľom zistiť, ktoré vstupy boli spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku a v akom množstve, ako sa stanovuje v dokumente o politike zahraničného obchodu (dodatok 23). Pokiaľ ide o požiadavky na overenie uvedené v odôvodnení 46 spoločnosť nemala žiadne záznamy o tom, ako toto osvedčovanie prebehlo. Neexistoval žiadny plán auditu alebo akýkoľvek iný podporný materiál pre vykonaný audit (napr. správa o audite), žiadne zaznamenané informácie o použitej metodológii a špecifických požiadavkách potrebných pre tak precíznu prácu, ktorá si vyžadovala podrobné technické vedomosti o výrobných procesoch. Usudzuje sa, že prešetrovaný vývozca nebol schopný preukázať, že príslušné ustanovenia dokumentu o politike zahraničného obchodu sú splnené.

(52)

Oslobodenie od dovozného cla je subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. predstavuje finančný príspevok zo strany IV, ktorý znamenal výhodu pre prešetrovaných vývozcov.

(53)

Okrem toho „fyzický vývoz“ v rámci AAS je zo zákona podmienený výkonnosťou vývozu, a preto sa považuje za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam na základe článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť dostať výhody vyplývajúce z týchto systémov.

(54)

Podsystém využívaný v tomto prípade nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa pravidlá stanovené v prílohe I bode i), v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) základného nariadenia. IV neuplatňovala účinne kontrolný systém alebo postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali vo výrobe vyvážaného výrobku (príloha II oddiel II bod 4 základného nariadenia a v prípade systémov náhradného vrátenia cla príloha III oddiel II bod 2 základného nariadenia). Usudzuje sa teda, že SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné a samotné nemôžu predstavovať kontrolný systém skutočnej spotreby, pretože podoba týchto štandardných noriem neumožňuje IV dostatočne presne skontrolovať, aké množstvá vstupov sa spotrebovali na vývoznú produkciu. Okrem toho, nevykonala ani žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to za normálnych okolností pri absencii účinne uplatňovaného systému kontroly bolo potrebné (príloha II oddiel II ods. 5 a prílohy III, oddiel II ods. 3 základného nariadenia).

(55)

Podsystém preto podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(56)

Pri neexistencii prípustných systémov vrátenia cla alebo systémov náhradného vrátenia cla je odpustenie celkových dovozných ciel, ktoré sú obvykle splatné pri dovoze vstupných materiálov zvýhodnením, ktoré podlieha vyrovnávacím opatreniam. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že základné nariadenie nestanovuje len vyrovnanie „nadmerného“ odpočtu ciel. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a prílohy I bodu i) základného nariadenia sa nadmerný odpočet ciel môže vyrovnať iba vtedy, ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v danom prípade splnené neboli. Ak sa teda nepreukáže existencia vhodného monitorovacieho procesu, uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla sa neuplatňuje, ale skôr sa uplatňuje bežné pravidlo na vyrovnanie výšky neuhradených ciel (ušlý príjem) ako akýkoľvek údajný nadmerný odpočet. Ako je stanovené v prílohe II oddiele II a prílohe III oddiele II základného nariadenia, nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takýto nadmerný odpočet. Na druhej strane podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia prešetrovací orgán musí poskytnúť len postačujúce dôkazy na dokázanie nevhodnosti údajného kontrolného systému.

(57)

Výška subvencie pre spoločnosť, ktorá využívala AAS, sa vypočítala na základe ušlého dovozného cla (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci podsystému počas OP (čitateľ zlomku). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, odpočítali od výšky subvencie v prípade uplatnenia oprávnených nárokov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na obrat z vývozu príslušného výrobku počas OP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(58)

Sadzba subvencie pre príslušné spoločnosti, ktorá bola v súvislosti s týmto systémom stanovená pre OP, predstavuje 0,8 % a 1,5 %.

(59)

Prešetrovaním sa zistilo, že dve zo spoločností alebo skupín spoločností zo vzorky používali tento systém počas OP. Takisto sa však zistilo, že prijaté výhody boli zanedbateľné. Preto sa usúdilo, že nie je potrebné ďalej posudzovať vyrovnateľnosť tohto systému v tomto prešetrovaní.

(60)

Zistilo sa, že jedna zo spoločností zo vzorky mala status jednotky orientovanej na vývoz a počas OP prijímala subvencie.

(61)

Podrobnosti o systéme EOU sú uvedené v kapitole 6 dokumentov o zahraničnom obchode 04-09 a 09-14, ako aj v kapitole 6 HOP I 04-09 a HOP I 09-14.

(62)

S výnimkou čisto obchodných spoločností v zásade všetky podniky, ktoré sa zaviažu vyviezť celú svoju výrobu tovaru alebo služieb, môžu byť ustanovené v EOUS. Podniky vo výrobných odvetviach musia splniť minimálnu hranicu investovania do fixných aktív, čím sa stanú oprávnenými pre EOUS.

(63)

Jednotky orientované na vývoz sa môžu nachádzať a byť založené kdekoľvek v Indii.

(64)

Žiadosť o štatút EOU musí obsahovať podrobné údaje na obdobie najbližších piatich rokov okrem iného o plánovanom objeme výroby, plánovanej hodnote vývozu, o požiadavkách na dovoz a domácich požiadavkách. Keď orgány prijmú žiadosť spoločnosti, podmienky a ustanovenia spojené s týmto prijatím sa oznámia spoločnosti. Dohoda o uznaní spoločnosti ako účastníka programu EOUS platí päť rokov. Dohodu je možné obnoviť na ďalšie obdobia.

(65)

Základnou povinnosťou EOU, ako sa stanovuje v dokumente o politike zahraničného obchodu 2004-2009 a 2009-2014, je dosiahnutie čistých devízových príjmov (net foreign exchange, ďalej len „NFE“), t. j. v referenčnom období (5 rokov) celková hodnota vývozu musí byť vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(66)

Jednotky orientované na vývoz majú nárok na tieto úľavy:

(67)

Jednotky pôsobiace v rámci týchto systémov sú pod dohľadom colných úradníkov.

(68)

Sú zo zákona povinné viesť riadne záznamy o celom dovoze, o spotrebe a použití všetkých dovezených materiálov a o uskutočnenom vývoze v súlade s príslušným bodom HOP I 2009-2014. Tieto doklady by sa mali pravidelne predkladať kompetentným orgánom v Indii prostredníctvom štvrťročných a výročných správ o pokroku.

(69)

Avšak „[od jednotiek] sa nikdy nevyžaduje, aby určovali vzájomný vzťah medzi každou dovezenou zásielkou s jej vývozom, prevodmi do iných jednotiek, s predajom v DTA alebo so zásobami“, ako je to stanovené v príslušnom oddiele HOP I 2009-2014.

(70)

Domáci predaj sa odosiela a zaznamenáva na základe vlastných osvedčení. Proces odosielania vyvážaných zásielok jednotiek orientovaných na vývoz podlieha dohľadu colného/daňového úradníka.

(71)

V tomto prípade využíval EOUS jeden zo spolupracujúcich vývozcov zo vzorky. Tento spolupracujúci vývozca použil tento systém na dovoz surovín, spotrebného a kapitálového tovaru oslobodeného od dovozných ciel, na zaobstarávanie tovaru oslobodeného v domácom prostredí od spotrebnej dane a na získanie náhrady dane z predaja a na predaj časti svojej výroby na domácom trhu. Spolupracujúci vývozca takto využil všetky výhody, ako sú opísané v odôvodnení 66 v bodoch i) až vi). Pokiaľ však ide o oslobodenie od dane z príjmu podľa oddielu 10 B zákona o daniach z príjmu, prešetrovaním sa zistilo, že od 1. apríla 2010 by už spoločnosť nemala oprávnenie na toto oslobodenie. Preto sa ustanovenia o oslobodení EOU od dane z príjmu už ďalej v kontexte tohto prešetrovania neposudzovali.

(72)

Oslobodenie EOU od troch typov dovozného cla (ďalej len „základné clo“ a „vzdelávacia daň z cla“ a „daň z vyššieho stredného vzdelávania“) a náhrada dane z predaja sú finančnými príspevkami IV v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Príjem vlády, ktorý by bol splatný pri neexistencii tohto programu, je ušlý príjem, a teda predstavuje výhodu pre EOU v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože zlepšil likviditu bez povinnosti zaplatiť clo normálne splatné a získaním náhrady dane z predaja.

(73)

Oslobodenie od spotrebnej dane a ekvivalentného dovozného cla (ďalej len „EED“) však nemá za následok ušlý príjem, ktorý je ináč splatný. Spotrebná daň a dodatočné clo, pokiaľ sa zaplatia, by sa mohli použiť ako úver pre vlastné budúce colné záväzky (tzv. „mechanizmus CENVAT“), čo je systém porovnateľný s DPH, ktorý umožňuje indickým spoločnostiam vyrovnať dane z nákupu daňami splatnými za predaj. Preto tieto dane nie sú konečné. Podľa nástrojov úveru „CENVAT“ je nositeľom konečného cla len pridaná hodnota, nie vstupné materiály.

(74)

Teda iba oslobodenie od základného cla, vzdelávacej dane z cla a dane z vyššieho stredného vzdelávania a náhrady dane z predaja tvoria subvencie v zmysle článku 3 základného nariadenia. Zo zákona sú podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a podliehajúce vyrovnávacím opatreniam na základe prvého pododseku článku 4 ods. 4 bodu a) základného nariadenia. Vývozným cieľom EOU, ako je stanovené v kapitole 6.1 dokumentu o politike zahraničného obchodu 2009-2014, je conditio sine qua non na získanie stimulov.

(75)

Výhodou podliehajúcou vyrovnávacím opatreniam je odpustenie dovozného cla základného cla, vzdelávacej dane z cla, dane z vyššieho stredného vzdelávania, zvyčajne udelené pri dovoze ako aj náhrada dane z predaja počas OP.

(76)

Výška subvencie pre vývozcu, ktorý je jednotkou orientovanou na vývoz sa vypočítala na základe ušlého dovozného cla (základného cla, vzdelávacej dane z cla, dane z vyššieho stredného vzdelávania) na materiály dovezené pre EOU ako celok a dane z predaja refundovanej počas OP. Podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa poplatky potrebné na získanie subvencie odpočítali od tejto sumy s cieľom dospieť k výške subvencie (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný vývozný obrat za OP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva. Rozpätie subvencie získané podľa EOUS pre príslušnú spoločnosť bolo vo výške 4,3 %.

(77)

Kapitálový tovar nie je fyzicky začlenený do hotového tovaru. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa výhoda pre príslušnú spoločnosť vypočítal na základe sumy nezaplateného cla za dovezený kapitálový tovar, rozloženej na obdobie, ktoré zodpovedá normálnej dobe odpisovania takéhoto kapitálového tovaru v jednej z prešetrovaných spoločností. Takto vypočítaná suma potom môže prislúchať OP a upravuje sa pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať hodnotu zvýhodnenia v čase, a tým zistiť celkovú výhodu tohto programu pre odberateľa. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný vývozný obrat za OP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva. Takto získané rozpätie subvencie pre príslušnú spoločnosť bolo zanedbateľné.

(78)

DIR.(Exp).BC 01/04.02.02/2007-08 (vývozný úver v rupiách/cudzej mene) a hlavnom obežníku Master Circular DBOD No. DIR.(Exp).BC 09/04.02.02/2008-09 (vývozný úver v rupiách/cudzej mene) banky Reserve Bank of India (RBI), ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

(79)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodníci-vývozcovia majú nárok na tento systém.

(80)

V rámci tohto systému RBI stanovuje maximálny strop úrokových sadzieb uplatniteľný na vývozné úvery, ktoré sú povinné, tak v indických rupiách, ako aj v cudzej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi. ECS pozostáva z dvoch podsystémov: zo systému vývozných úverov pred odoslaním (úver na zabalenie), ktorý pokrýva úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a zo systému vývozných úverov po odoslaní, v rámci ktorého sa poskytujú pôžičky na pracovný kapitál na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež nariaďuje bankám, aby poskytli určitú výšku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(81)

V dôsledku hlavných obežníkov RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery s preferenčnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre bežné komerčné úvery (hotovostné úvery), ktoré sa stanovujú výlučne podľa trhových podmienok. Rozdiel v sadzbách by sa mohol znížiť pre spoločnosti s dobrým úverovým ratingom. V skutočnosti by spoločnosti, ktoré majú vysoký rating, mohli získať vývozné úvery a hotovostné úvery za rovnakých podmienok.

(82)

Zistilo sa, že jedna zo spoločností využívala tento systém počas OP.

(83)

Preferenčné úrokové sadzby úveru ECS stanovené v hlavných obežníkoch RBI uvedených v odôvodnení 78 môžu znížiť náklady na úroky vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery stanovené výlučne v trhových podmienkach a v tomto prípade zvýhodniť takéhoto vývozcu v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Financovanie vývozu per se nie je bezpečnejšie ako domáce financovanie. V skutočnosti sa obvykle vníma ako rizikovejšie a miera bezpečnosti vyžadovaná pre určitý úver bez ohľadu na predmet financovania je výlučne obchodným rozhodnutím danej komerčnej banky. Rozdiely v sadzbách, pokiaľ ide o rôzne banky, sú výsledkom metodiky RBI na stanovenie maximálnych úrokových mier na úvery pre každú komerčnú banku jednotlivo.

(84)

Napriek skutočnosti, že preferenčné úvery v rámci ECS poskytujú komerčné banky, toto zvýhodnenie je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ani podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, ani podľa Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa nevyžadujú ďalšie verejné výdavky, napríklad náhrada komerčných bánk indickou vládou, na preukázanie subvencie, ale stačí len nariadenie vlády na vykonávanie funkcií uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iii) základného nariadenia. RBI je orgán verejnej správy, a preto patrí do vymedzenia pojmu „vláda“, ako sa uvádza v článku 2 písm. b) základného nariadenia. Je 100 % vlastníctvom vlády, sleduje ciele štátnej politiky, napr. menovej politiky, a jej vedenie menuje indická vláda. RBI riadi súkromné subjekty, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) druhej zarážky základného nariadenia, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami, ktoré im ukladá okrem iného pokiaľ ide o maximálne stropy úrokových sadzieb na vývozné úvery povinne predpísané v hlavných obežníkoch RBI a ustanoveniach RBI o tom, že komerčné banky musia poskytovať určitú sumu zo svojich čistých bankových úverov na financovanie vývozu. Týmto nariadením sa ukladá komerčným bankám povinnosť vykonávať funkcie uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia, v tomto prípade poskytovať pôžičky vo forme preferenčného financovania vývozu. Takýto priamy prevod finančných prostriedkov vo forme pôžičiek za určitých podmienok by za normálnych okolností plnila vláda a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej praxe vlád v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Táto subvencia sa považuje za špecifickú a podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam, pretože preferenčné úrokové sadzby sú k dispozícii len v súvislosti s financovaním vývozných transakcií, a sú teda podmienené výkonnosťou vývozu podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(85)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokmi zaplatenými za vývozné úvery využité počas OP a sumou, ktorá by bola splatná za bežné komerčné úvery využívané príslušnou spoločnosťou. Táto výška subvencie (čitateľ zlomku) sa rozložila na obrat z vývozu počas OP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a neposkytla sa podľa vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného ani prepraveného množstva.

(86)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom pre spoločnosť za OP predstavuje 0,4 %.

(87)

Na základe týchto zistení zhrnutých v tabuľke bola celková výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam, vyjadrená ad valorem, v rozsahu od 3,3 % do 4,3 %.

(88)

V súlade s článkom 15 ods. 3 základného nariadenia je výška subvenčného rozpätia pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky, vypočítaná na základe váženého priemerného subvenčného rozpätia stanoveného pre spolupracujúce spoločnosti vo vzorke, 4,0 %.

(89)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vývozcov v Indii, Komisia najskôr stanovila úroveň spolupráce. Ako sa uvádza v odôvodnení 10, porovnanie údajov Eurostatu o dovoze a údajov o objeme vývozu príslušného výrobku do Únie, ktoré nahlásilo uvedených 20 spolupracujúcich spoločností alebo skupín, ktoré počas obdobia prešetrovania vyvážali príslušný výrobok do Únie, ukazuje, že úroveň spolupráce zo strany indických vyvážajúcich výrobcov bola veľmi vysoká, teda 100 %. Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce sa sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti stanovila na úrovni spoločnosti s najvyššou individuálnou sadzbou, t. j. 4,3 %.

(90)

Pri stanovení objemu výroby v Únii sa posúdila výroba týchto výrobcov v Únii:

(91)

Na účely analýzy ujmy preto výrobu v Únii ako celku tvorí týchto 24 spoločností.

(92)

Ako sa uvádza v odôvodnení 17, z výrobcov, ktorí sa Komisii prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti v súvislosti s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania, ako je stanovené v oznámení o začatí konania bola vybratá vzorka štyroch spoločností.

(93)

Títo štyria výrobcovia v Únii zaradení do vzorky predstavovali 62 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie počas OP.

(94)

Ujma sa posudzovala na základe trendov týkajúcich sa výroby, výrobnej kapacity, využitia kapacity, predaja, podielu na trhu a rastu, získaných na úrovni celého výrobného odvetvia Únie a trendov týkajúcich sa cien, zamestnanosti, produktivity, ziskovosti, peňažných tokov, schopnosti zvýšiť kapitál a investície, ďalej na základe zásob, návratnosti investícií a miezd, získaných na úrovni výrobcov v Únii zaradených do vzorky.

(95)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe objemu predaja subjektov výrobného odvetvia Únie zaradených do vzorky, údajov o predaji ostatných výrobcov v Únii poskytnutých navrhovateľom, údajov o objeme dovozu na trh Únie získaných od Eurostatu za obdobie 2007 až 2009 a na základe odpovedí na otázky o zaradení do vzorky pre OP.

(96)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba znížila o 36 %. Od roku 2007 do roku 2009 sa spotreba znížila o 41 %, ale mierne sa zvýšila o 5 percentuálnych bodov medzi rokom 2009 a OP.

(97)

Hospodársky pokles prispel k zníženiu spotreby od roku 2008, počas ktorého používatelia príslušného výrobku ako napr. automobilový priemysel, odvetvie domácich spotrebičov, chemický priemysel a stavebníctvo čelili dramatickému poklesu dopytu po ich výrobkoch. V druhej polovici OP sa situácia na trhu začala mierne zlepšovať, čo malo za následok mierne zvýšenie dopytu po príslušnom výrobku v porovnaní s prvou polovicou OP.

(98)

Z údajov Eurostatu za obdobie 2007 až 2009 a odpovedí na otázky položené v súvislosti s výberom do vzorky pre OP vyplýva, že dovoz príslušného výrobku z Indie kopíroval klesajúci trend spotreby v EÚ a počas posudzovaného obdobia sa znížil o 27 %. K najväčšiemu poklesu došlo medzi rokmi 2008 a 2009, keď sa dovoz prepadol o 41 percentuálnych bodov. Dovoz sa potom medzi rokom 2009 a OP zvýšil o 16 percentuálnych bodov.

(99)

Keďže tento pokles je menší ako pokles spotreby v Únii, trhový podiel indických výrobcov sa mierne zvýšil z 10,39 % v roku 2007 na 11,78 % v OP.

(100)

Priemerná dovozná cena príslušného výrobku z Indie sa znížila o 44 %, pričom k najväčšiemu poklesu došlo medzi rokmi 2008 a 2009, keď sa ceny znížili o 22 percentuálnych bodov. Aj keď tento pokles odrážal klesajúci trend cien surovín, treba poznamenať, že počas posudzovaného obdobia bola priemerná jednotková dovozná cena z Indie výrazne nižšia ako priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie, čo malo za následok silný cenový tlak na ceny predaja v Únii.

(101)

Porovnanie pre OP medzi cenami zo závodu subjektov výrobného odvetvia Únie zaradených do vzorky pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie s cenami CIF na hranici Únie vyvážajúcich výrobcov v Indii, riadne upravenými o náklady na vykládku a colné vybavenie, ukázalo cenové podhodnotenie v rozmedzí od 16,7 % do 18,2 %.

(102)

Podľa článku 8 ods. 4 základného nariadenia preskúmanie vplyvu subvencovaného dovozu z Indie na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo analýzu všetkých príslušných ekonomických faktorov, ktoré súvisia so stavom výrobného odvetvia od roku 2007 do OP.

(103)

Medzi rokom 2007 a OP sa celková výroba výrobného odvetvia Únie pri stabilnej výrobnej kapacite znížila o 42 %, čo spôsobilo, že miera využitia kapacity sa znížila o 26 percentuálnych bodov. Pokles výroby bol väčší ako pokles spotreby v Únii, ktorá sa znížila o 36 % počas posudzovaného obdobia.

(104)

Objem predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie pri predaji prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie sa znížil o 36 % počas posudzovaného obdobia, pričom k najväčšiemu poklesu došlo medzi rokmi 2008 a 2009, keď sa predaj znížil o 29 percentuálnych bodov. Predaj sa potom medzi rokom 2009 a OP mierne zvýšil o 3 percentuálne body.

(105)

Podiel na trhu výrobného odvetvia Únie zostal počas posudzovaného obdobia stabilný na úrovni približne 81 %.

(106)

Keďže sa spotreba v Únii ako aj objem predaja výrobného odvetvia Únie znížili počas posudzovaného obdobia o 36 %, podiel na trhu výrobného odvetvia Únie zostal stabilný na úrovni 81 %.

(107)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny subvencovaného dovozu z Indie nie je možné považovať vplyv skutočného subvenčného rozpätia na výrobné odvetvie Únie za zanedbateľný.

(108)

Výrobné odvetvie Únie vyrába hlavne na objednávku, zásoby preto nie je možné považovať za zmysluplný ukazovateľ ujmy. Trendy v oblasti zásob sa uvádzajú iba pre informáciu. Nasledujúce údaje sa týkajú len spoločností zaradených do vzorky a predstavujú objem zásob na konci každého obdobia.

(109)

Objem zásob sa znížil o 22 % počas posudzovaného obdobia, ale ako percentuálny podiel výroby sa zásoby zvýšili zo 16 % na 19,5 %.

(110)

Priemerné jednotkové ceny predaja subjektov výrobného odvetvia Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom na trhu Únie sa znížili o 44 % medzi rokom 2007 a OP, pričom k najväčšiemu poklesu došlo medzi rokmi 2008 a 2009, keď sa ceny znížili o 25 percentuálnych bodov. Časť poklesu však bola dôsledkom poklesu jednotkových výrobných nákladov príslušného výrobku, ktoré sa znížili o 31 % počas posudzovaného obdobia. Pokles jednotkových nákladov bol spôsobený hlavne poklesom cien surovín. Tento pokles bol mierne upravený zvýšením podielu fixných nákladov na vyrobenú jednotku v dôsledku nižšieho využitia kapacity.

(111)

Počet zamestnancov sa počas posudzovaného obdobia znížil o 15 % v dôsledku redukovania činností výrobného odvetvia Únie.

(112)

Náklady práce na jedného zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšili o 5 %. To sa považuje za prirodzený nárast, ktorý je nižší ako miera inflácie v posudzovanom období. Ďalej treba poznamenať, že náklady práce nepredstavujú výraznú časť celkových nákladov na výrobu tyčí z nehrdzavejúcej ocele.

(113)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrazne znížila a zmenila sa zo zisku vo výške viac ako 9 % v roku 2007 na stratu takmer 8 % v OP. Najväčší prepad zisku bol zaznamenaný medzi rokmi 2008 a 2009, t. j. o viac ako 16 percentuálnych bodov.

(114)

Čistý peňažný tok vytvorený podobným výrobkom sa znížil o 107 % od roku 2007 do OP.

(115)

Ročné investície do výroby podobného výrobku sa v posudzovanom období znížili o 77 %.

(116)

Návratnosť investícií (ďalej len „NI“), vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií, zodpovedala negatívnemu trendu ziskovosti poklesom o 134 percentuálnych bodov.

(117)

Neexistovali žiadne náznaky, že výrobné odvetvie bolo počas posudzovaného obdobia menej schopné zvýšiť kapitál.

(118)

Takmer všetky ukazovatele ujmy, ktoré sa týkajú výrobného odvetvia Únie, sa v priebehu posudzovaného obdobia vyvíjali negatívne.

(119)

Spotreba v Únii sa znížila o 36 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 36 % a využitie kapacity sa znížilo o 42 %. Jednotkové ceny predaja výrobcov v Únii zaradených do vzorky sa znížili o 44 % na úroveň kedy boli nižšie ako náklady. Zodpovedali poklesu ceny dovozu z Indie, aby zachovali určitý objem predaja a výroby tak, aby pokryli fixné náklady.

(120)

Ziskovosť sa zmenila zo zisku vo výške 9,5 % v roku 2007 na stratu vo výške takmer 8 % počas OP. Investície, peňažný tok a návratnosť investícií tiež vykazovali negatívny trend, pričom sa počas posudzovaného obdobia znížili o 77 %, 107 % a 246 percentuálnych bodov.

(121)

Iba jeden ukazovateľ, t. j. trhový podiel výrobného odvetvia Únie, zostal stabilný na úrovni 81 %.

(122)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 5 základného nariadenia.

(123)

V súlade s článkom 8 ods. 5 a 6 základného nariadenia Komisia preskúmala, či subvencovaný dovoz z Indie spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie v dostatočnej miere na to, aby sa považovala za značnú. Preskúmali sa aj iné známe faktory než subvencovaný dovoz, ktoré mohli v tom istom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala subvencovanému dovozu.

(124)

Pokles dovozných cien o 44 % počas posudzovaného obdobia, ako aj vysoké rozpätia cenového podhodnotenia zistené počas OP v rozpätí od 16,7 % do 18,2 % sa z časového hľadiska zhodoval so zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(125)

Vzhľadom na úroveň subvencovania spolupracujúcich vývozcov, nízku cenovú úroveň subvencovaného dovozu, ktorá výrazne podhodnotila ceny výrobného odvetvia Únie, zohrávala prítomnosť spolupracujúcich vývozcov na trhu Únie významnú úlohu pri ďalšom zhoršovaní negatívneho trendu cien predaja na trhu Únie. Značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie je najviac zrejmá z nízkej úrovne cien predaja a dramatickej úrovne finančných strát, ktoré utrpelo výrobné odvetvie.

(126)

Priemerné ceny dovozu z Indie výrazne klesli, čo prinútilo výrobné odvetvie Únie znížiť ceny tak, aby bol zachovaný určitý obrat, avšak pri stratových cenách, aby boli pokryté aspoň fixné náklady. V dôsledku toho sa finančná situácia výrobného odvetvia Únie od roku 2008 výrazne zhoršila.

(127)

Na základe uvedených skutočností sa predbežne dospelo k záveru, že subvencovaný dovoz z Indie, ktorého ceny boli značne podhodnotené v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie počas OP, zohral rozhodujúcu úlohu pri ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, čo sa odráža v jeho zlej finančnej situácii a v zhoršení takmer všetkých ukazovateľov ujmy.

(128)

Medzi ďalšie faktory, ktoré sa preskúmali v rámci príčinných súvislostí, patria hospodárska kríza, vývoj spotreby v EÚ, výrobné náklady, dovoz z iných tretích krajín a výkonnosť vývozu subjektov výrobného odvetvia Únie zaradených do vzorky.

(129)

Hospodársky pokles prispel k prepadu spotreby a k tlaku na ceny. Nízka úroveň dopytu po určitých tyčiach z nehrdzavejúcej ocele vyústila do poklesu výroby výrobného odvetvia Únie a sčasti prispela k poklesu cien predaja.

(130)

Za normálnych hospodárskych podmienok a pri absencii silného tlaku na ceny v dôsledku subvencovaného dovozu, by výrobné odvetvie Únie mohlo mať isté problémy vyrovnať sa s poklesom spotreby a s následným nárastom fixných výrobných nákladov v dôsledku nízkeho využitia kapacity medzi rokom 2007 a OP. Subvencovaný dovoz však zintenzívnil vplyv hospodárskeho poklesu a znemožnil predaj za vyššie ceny ako ceny medzi rokom 2009 a OP.

(131)

Na základe uvedeného sa zdá, že pokles dopytu v EÚ súvisiaci s hospodárskou krízou, ktorej čelilo výrobné odvetvie, prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Usúdilo sa však, že tým nie je narušená príčinná súvislosť stanovená v súvislosti so subvencovaným dovozom z Indie za nízke ceny.

(132)

Na základe údajov Eurostatu objem dovozu určitých nehrdzavejúcich tyčí z ocele do Únie s pôvodom v tretích krajinách, ktorých sa toto prešetrovanie netýka, klesol počas posudzovaného obdobia o 48 %. Zodpovedajúci podiel na trhu ostatných tretích krajín klesol o 19 %.

(133)

Priemerné ceny tohto dovozu však prevyšovali ceny indických vyvážajúcich výrobcov, a dokonca aj ceny výrobného odvetvia Únie. Preto sa predbežne usúdilo, že dovoz z iných tretích krajín neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(134)

Počas posudzovaného obdobia klesol objem vývozného predaja subjektov výrobného odvetvia Únie zaradených do vzorky o 42 % a jednotková predajná cena o 46 %. Aj keď tento vývoz predstavoval iba 6 % celkového predaja počas OP, nie je možné vylúčiť, že takáto výkonnosť mala na výrobné odvetvie Únie negatívny vplyv. Usúdilo sa však, že vzhľadom na nízky objem vývozu nie je vplyv dostatočný na narušenie príčinnej súvislosti medzi subvencovaným dovozom a zistenou ujmou.

(135)

Prešetrovaním sa zistilo, že ďalšie známe faktory, ako napr. dovoz z iných tretích krajín, vývoz uskutočnený výrobným odvetvím Únie a pokles spotreby neboli rozhodujúcou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(136)

Časová zhoda medzi subvencovaným dovozom z Indie a zisteným podhodnotením na jednej strane a zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie na strane druhej vedie k záveru, že subvencovaný dovoz spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 8 ods. 5 základného nariadenia.

(137)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom subvencovaní existujú závažné dôvody domnievať sa, že nie je v záujme Únie prijať v tomto konkrétnom prípade opatrenia. Zvažoval sa vplyv možných opatrení na všetky zainteresované strany v tomto konaní, ako aj dôsledky neprijatia opatrení.

(138)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu vplyvom poškodzujúceho subvencovaného dovozu príslušného výrobku z Indie. Pripomína sa tiež, že väčšina ekonomických ukazovateľov výrobného odvetvia Únie vykazovala počas posudzovaného obdobia negatívny trend. Pri zohľadnení povahy ujmy (t. j. výrazné straty), sa ďalšie značné zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie zdá byť v prípade neexistencie opatrení nevyhnutné.

(139)

Očakáva sa, že uloženie opatrení zabráni ďalším deformáciám a obnoví spravodlivú hospodársku súťaž na trhu.

(140)

Ak by sa opatrenia nezaviedli, ceny by boli naďalej nižšie ako náklady a zisky výrobcov v Únii by sa naďalej zhoršovali. V strednodobom až dlhodobom horizonte by to bolo neudržateľné. Vzhľadom na vzniknuté straty a na vysokú úroveň investícií do výroby sa dá očakávať, že v prípade, ak by sa opatrenia neuložili, by väčšina výrobcov v Únii nebola schopná získať svoje investície späť.

(141)

Keďže výrobné odvetvie Únie tvoria stredné a veľké podniky rozmiestnené po celej Únii, uloženie vyrovnávacích opatrení by okrem toho pomohlo udržať v týchto oblastiach zamestnanosť.

(142)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie vyrovnávacieho cla by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(143)

Všetci dovozcovia, ktorí sú Komisii známi, boli požiadaní, aby sa prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti v súvislosti s príslušným výrobkom. Na dotazník na účely výberu vzorky odpovedali štyria dovozcovia. Všetkým štyrom bol zaslaný dotazník, ale odpovedal iba jeden. V neskoršej fáze prešetrovania je naplánovaná overovacia návšteva v priestoroch dovozcu, ktorý sa nachádza v Nemecku.

(144)

V prípade uloženia vyrovnávacieho cla sa nevylučuje, že úroveň dovozu s pôvodom v príslušnej krajine sa môže znížiť, čo bude mať vplyv na hospodársku situáciu dovozcov. Vplyv akéhokoľvek zvýšenia cien dovozu príslušného výrobku na dovozcov by však mal len obnoviť hospodársku súťaž na trhu Únie a nemal by brániť dovozcom, aby predávali príslušný výrobok. Okrem toho nízky podiel nákladov na príslušný výrobok na celkových nákladoch konečných používateľov by mal dovozcom uľahčiť preniesť akékoľvek zvýšenie ceny na svojich zákazníkov. Na základe uvedeného sa prijal predbežný záver, že uloženie vyrovnávacieho cla pravdepodobne nebude mať vážny negatívny vplyv na situáciu dovozcov v Únii.

(145)

Dotazníky boli zaslané všetkým stranám, ktoré boli v podnete uvedené ako používatelia. Žiadna z dvadsiatich dvoch spoločností neodpovedala.

(146)

Pripomína sa, že príslušný výrobok má širokú škálu použití. Využíva sa v automobilovom priemysle, v odvetví domácich spotrebičov, lekárskych a laboratórnych nástrojov atď. V tomto konaní sú však používateľmi dodávateľské spoločnosti, ktoré vyrábajú a dodávajú diely pre uvedené aplikácie. Vzhľadom na to sa očakáva, že títo používatelia budú v pozícii, keď budú môcť preniesť celé alebo takmer celé zvýšenie cien v dôsledku uloženia vyrovnávacieho cla na konečných používateľov, pričom sa pripomína, že pre týchto konečných používateľov bude vplyv takýchto opatrení zanedbateľný.

(147)

Dospelo sa preto k predbežnému záveru, že vplyv uloženia vyrovnávacieho cla na náklady používateľov nebude významný.

(148)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prijal predbežný záver, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na to, aby nebolo uložené vyrovnávacie clo na dovoz určitých tyčí z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii.

(149)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti so subvencovaním, ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie, by sa mali uložiť dočasné vyrovnávacie opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme, ktorú by utrpelo výrobné odvetvie Únie v dôsledku subvencovaného dovozu.

(150)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené subvenčné rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bez toho, aby bolo prekročené zistené subvenčné rozpätie.

(151)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho subvencovania sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii subvenčného dovozu, pri predaji podobného výrobku v Únii. Usudzuje sa, že zisk, ktorý by bolo možné dosiahnuť, pokiaľ by nedochádzalo k subvencovanému dovozu, by mal byť založený na priemernom ziskovom rozpätí pred zdanením dosiahnutom výrobcami v Únii zaradenými do vzorky v roku 2007. Rok 2007 je posledným rokom pred OP, keď bolo výrobné odvetvie Únie schopné dosiahnuť normálne ziskové rozpätie. Preto sa usudzuje, že ziskové rozpätie na úrovni 9,5 % z obratu sa môže považovať za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo podľa predpokladu dosiahnuť pri neexistencii poškodzujúceho subvencovania.

(152)

Na základe toho sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nespôsobí ujmu výrobnému odvetviu Únie. Nepoškodzujúca cena sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 9,5 % k výrobným nákladom.

(153)

Potrebné zvýšenie ceny bolo teda určené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Indii, stanovenej na účely výpočtov v súvislosti s cenovým podhodnotením (pozri odôvodnenie 101), s cenou výrobku predávaného výrobným odvetvím Únie na trhu Únie počas OP nespôsobujúcou ujmu. Všetky rozdiely, ktoré boli výsledkom tohto porovnania, sa potom vyjadrili ako percento priemernej celkovej hodnoty CIF dovozu.

(154)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 12 ods. 1 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné vyrovnávacie opatrenia na dovoz s pôvodom v Indii na úrovni subvenčného rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(155)

Na základe uvedeného sa sadzby vyrovnávacieho cla stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy a subvenčných rozpätí. V dôsledku toho je navrhované vyrovnávacie clo takéto:

(156)

Sadzby vyrovnávacích ciel pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda dajú uplatňovať výlučne pri dovoze výrobkov s pôvodom v Indii, ktoré vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa nevzťahujú tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(157)

Každú žiadosť o uplatňovanie týchto sadzieb vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne adresovať Komisii (6) spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. Nariadenie sa podľa potreby zmení a doplní aktualizovaním zoznamu spoločností využívajúcich individuálne colné sadzby.

(158)

Všetky zainteresované strany budú informované o uvedených predbežných zisteniach a budú vyzvané, aby písomne oznámili svoje stanovisko a požiadali o vypočutie. Ich pripomienky sa budú analyzovať a v prípade, že budú opodstatnené, zohľadnia sa pred prijatím konečného rozhodnutia. Okrem toho treba uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia vyrovnávacieho cla na účely tohto nariadenia sú predbežné a na účely konečných zistení môže byť potrebné ich znova posúdiť,