22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/9

(1)

Počas prístupových rokovaní v roku 2005 Bulharsko súhlasilo s odstavením blokov 1 a 2 a blokov 3 a 4 jadrovej elektrárne Kozloduj do 31. decembra 2002, resp. do 31. decembra 2006, a s následným vyradením týchto blokov z prevádzky. Európska únia vyjadrila svoju ochotu poskytnúť ďalšiu finančnú pomoc až do roku 2009, a to ako predĺženie predvstupovej pomoci plánovanej v rámci programu Phare na podporu úsilia Bulharska pri vyraďovaní jadrovej elektrárne z prevádzky.

(2)

Vzhľadom na záväzok Bulharska odstaviť blok 3 a blok 4 jadrovej elektrárne Kozloduj sa článkom 30 Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska (ďalej len „akt o pristúpení z roku 2005“) zriadil program pomoci (ďalej len „program Kozloduj“) s rozpočtom 210 miliónov EUR na obdobie rokov 2007 až 2009. Tento program zahŕňa pomoc na pokrytie straty kapacity v dôsledku odstavenia jadrovej elektrárne Kozloduj.

(3)

Medzinárodné fondy na vyradenie jadrových zariadení z prevádzky, ktoré spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), existujú už niekoľko rokov. Únia je hlavným prispievateľom do týchto fondov.

(4)

Únia uznáva úsilie, ktoré Bulharsko vynaložilo, a značný pokrok, ktorý dosiahlo v prípravnom štádiu vyraďovania jadrovej elektrárne z prevádzky v rámci programu Kozloduj s využitím finančných prostriedkov Únie poskytnutých do roku 2009, ako aj potrebu ďalšej finančnej podpory po roku 2009, aby sa dosiahol ďalší pokrok v prácach na demontáži, a to v súlade s aktom o pristúpení z roku 2005 a pri uplatňovaní najprísnejších bezpečnostných noriem.

(5)

Okrem toho je dôležité využiť vlastné zdroje jadrovej elektrárne Kozloduj, keďže sa tým prispieva k dostupnosti potrebných odborných znalostí, rozširuje sa know-how a zručnosti a súčasne sa prostredníctvom pokračujúceho zamestnávania pracovníkov odstavenej jadrovej elektrárne zmierňuje sociálny a ekonomický vplyv jej predčasného odstavenia. Pokračujúca finančná podpora je preto dôležitá na zachovanie požadovanej úrovne bezpečnosti, ochrany zdravia a životného prostredia.

(6)

Únia uznáva aj potrebu finančnej podpory na dosiahnutie ďalšieho pokroku v súvislosti so zmierňujúcimi opatreniami v sektore energetiky, a to vzhľadom na rozsah straty kapacity v dôsledku odstavenia jadrových blokov a jej vplyv na bezpečnosť dodávok v regióne.

(7)

Únia uznáva potrebu zmierniť dosah vyšších škôd na životnom prostredí a zvýšených emisií spôsobených tým, že náhradná kapacita pochádza predovšetkým zo zvýšeného využívania uhoľných elektrární.

(8)

Preto by sa mala vyčleniť suma 300 miliónov EUR zo všeobecného rozpočtu Únie na financovanie vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky na obdobie rokov 2010 až 2013.

(9)

Rozpočtové prostriedky zo všeobecného rozpočtu Únie vyčlenené na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky by nemali viesť k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o dodávateľov energie na trh s energiou v Únii. Tieto rozpočtové prostriedky by sa mali použiť aj na financovanie opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie spotreby energie v súlade s acquis a pravidlami fungovania spoločného európskeho trhu s energiou.

(10)

Naďalej by mala byť k dispozícii finančná pomoc vo forme príspevku Únie do Medzinárodného fondu na podporu vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky, ktorý spravuje EBOR.

(11)

Medzi úlohy EBOR patrí spravovanie verejných prostriedkov určených na programy na vyradenie tých blokov jadrovej elektrárne z prevádzky, na ktoré sa vzťahujú dohody o odstavení nadväzujúce na pristúpenie. EBOR monitoruje finančné hospodárenie v rámci týchto programov s cieľom, aby sa verejné prostriedky využívali optimálne. Okrem toho EBOR vykonáva rozpočtové úlohy, ktoré jej zverila Komisia v súlade s požiadavkami podľa nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (2) (nariadenie o rozpočtových pravidlách).

(12)

S cieľom zabezpečiť čo najvyššiu efektívnosť a minimalizovať prípadný vplyv na životné prostredie by sa pri vyraďovaní blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky mali využívať najlepšie dostupné technické odborné znalosti a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie blokov, ktoré sa majú odstaviť.

(13)

Vyradenie jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky sa uskutoční v súlade s právnymi predpismi o životnom prostredí, najmä so smernicou Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (3).

(14)

Prostredníctvom hodnotiacich auditov a auditov výkonnosti programov financovaných v minulosti by sa malo zabezpečiť dodržiavanie zásad hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti vo vzťahu k prideleným prostriedkom.

(15)

Referenčná suma v zmysle bodu 38 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (4) by sa mala zahrnúť do tohto nariadenia počas celého trvania programu Kozloduj bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu ustanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

(16)

Na prijatie opatrení potrebných na vykonávanie tohto nariadenia by mal Komisii pomáhať výbor zriadený na základe nariadenia Rady (Euratom) č. 549/2007 (5),

—

opatrenia súvisiace s vyradením jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky,

—

opatrenia na skvalitnenie životného prostredia v súlade s acquis a na modernizáciu konvenčnej výrobnej kapacity, ktorou sa nahradí výrobná kapacita štyroch reaktorov jadrovej elektrárne Kozloduj,

—

pre ďalšie opatrenia, ktoré vyplývajú z rozhodnutia odstaviť túto elektráreň a vyradiť ju z prevádzky a ktoré prispievajú k nevyhnutnej reštrukturalizácii, skvalitneniu životného prostredia a modernizácii výrobného, prenosového a distribučného energetického sektora v Bulharsku, ako aj k zlepšeniu zabezpečenia dodávok energie a energetickej efektívnosti v Bulharsku.