24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/47

(1)

Nariadenie (ES) č. 883/2004 prijaté na základe článkov 42 a 308 zmluvy je základným nástrojom na uplatnenie základných slobôd ustanovených zmluvou.

(2)

Zásada nediskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti je základnou zárukou voľného pohybu pracovníkov, ako je stanovené v článku 39 zmluvy. Znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie medzi pracovníkmi usadenými v členských štátoch a migrujúcimi pracovníkmi, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ďalšie pracovné podmienky.

(3)

Vo veci Gottardo (3) konal Súdny dvor na základe tejto zásady stanovenej v článku 39 zmluvy vo vzťahu k osobe s bydliskom v Spoločenstve, ktorá pracovala vo Francúzsku, Taliansku a Švajčiarsku. Táto osoba nemala dostatočný nárok na dôchodok v Taliansku a požiadala, aby sa obdobia jej poistenia vo Švajčiarsku a Taliansku sčítali, ako je stanovené v dvojstrannom dohovore medzi Talianskom a Švajčiarskom v prospech ich štátnych príslušníkov.

(4)

Súd v tejto veci rozhodol, že keď členský štát uzatvorí dvojstranný medzinárodný dohovor o sociálnom zabezpečení s nečlenskou krajinou, v ktorom sa stanovuje zohľadnenie období poistenia v uvedenej nečlenskej krajine na získanie nároku na dávky v starobe, základná zásada rovnakého zaobchádzania vyžaduje, aby členský štát poskytol štátnym príslušníkom ostatných členských štátov rovnaké výhody, aké sú na základe uvedeného dohovoru priznané jeho vlastným štátnym príslušníkom s výnimkou prípadu, že má objektívny dôvod na odmietnutie poskytnutia takýchto výhod (odsek 34).

(5)

Súd v tejto súvislosti uviedol, že jeho výklad pojmu „právne predpisy“ v článku 1 písm. j) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (4) [v súčasnosti článok 1 písm. l) nariadenia (ES) č. 883/2004] nemôže mať vplyv na povinnosť každého členského štátu dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania stanovenú v článku 39 zmluvy.

(6)

Súd bol toho názoru, že narušenie rovnováhy a reciprocity dvojstranného medzinárodného dohovoru uzatvoreného medzi členským štátom a nečlenskou krajinou nepredstavuje objektívny dôvod členského štátu, ktorý je stranou takého dohovoru, na odmietnutie rozšírenia výhod, ktoré z uvedeného dohovoru vyplývajú pre jeho štátnych príslušníkov, na štátnych príslušníkov ostatných členských štátov.

(7)

Súd neuznal ani námietky, podľa ktorých by možné zvýšenie finančného zaťaženia a administratívne ťažkosti spojené so spoluprácou s príslušnými orgánmi danej nečlenskej krajiny mohlo byť pre členský štát, ktorý je stranou dvojstranného dohovoru, odôvodnením nesplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy.

(8)

Je dôležité, aby sa z tohto rozsudku, ktorý je rozhodujúci pre štátnych príslušníkov Spoločenstva, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb do iného členského štátu, vyvodzovali všetky príslušné závery.

(9)

Z tohto dôvodu by sa malo objasniť, že dvojstranné dohovory o sociálnom zabezpečení medzi členským štátom a nečlenskou krajinou sa musia vykladať v tom zmysle, že výhody, ktoré sú priznané štátnym príslušníkom členského štátu, ktorý je stranou dohovoru, by sa mali v zásade priznať aj štátnemu príslušníkovi Spoločenstva, ktorý sa objektívne nachádza v rovnakej situácii.

(10)

Bez ohľadu na jednotné uplatňovanie rozsudku vo veci Gottardo na jednotlivé prípady by sa existujúce dvojstranné dohovory mali preskúmať. Pokiaľ ide o predtým uzatvorené dohody, v článku 307 zmluvy sa uvádza: „členský štát alebo dotknuté štáty podniknú vhodné opatrenia na odstránenie zistených nezlučiteľností,“ a pokiaľ ide o dohody uzatvorené po 1. januári 1958 alebo dátume pristúpenia členského štátu k Európskemu spoločenstvu, článok 10 zmluvy vyžaduje, aby sa tie isté členské štáty „zdržali prijímania opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy.“

(11)

Pokiaľ ide o nové dvojstranné dohovory o sociálnom zabezpečení uzatvorené medzi členským štátom a nečlenskou krajinou, je dôležité mať na pamäti, že tieto dohovory by mali obsahovať osobitný odkaz na zásadu nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti vo vzťahu k štátnym príslušníkom iných členských štátov, ktorí využili právo na voľný pohyb v členskom štáte, ktorý je stranou príslušného dohovoru.

(12)

Uplatňovanie rozsudku vo veci Gottardo na jednotlivé prípady v značnej miere závisí od spolupráce nečlenských krajín, keďže musia potvrdzovať obdobia poistenia, ktoré príslušná osoba získala v týchto krajinách.

(13)

Správna komisia by sa mala zaoberať touto otázkou vzhľadom na to, že rozhodnutie vo veci Gottardo sa týka uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia,

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie medzi vlastnými štátnymi príslušníkmi štátu a štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb podľa článku 39 zmluvy, sa výhody, pokiaľ ide o dôchodky, ktoré sa priznávajú vlastným pracovníkom štátu (zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám) na základe dohovoru s nečlenskou krajinou o sociálnom zabezpečení, v zásade priznávaju aj pracovníkom (zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám), ktorí sú štátnymi príslušníkmi ostatných členských štátov a objektívne sa nachádzajú v rovnakej situácii.

2.

V nových dvojstranných dohovoroch o sociálnom zabezpečení uzatvorených medzi členským štátom a nečlenskou krajinou by sa mal uviesť osobitný odkaz na zásadu nediskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti voči štátnym príslušníkom iného členského štátu, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb v členskom štáte, ktorý je stranou príslušného dohovoru.

3.

Členské štáty by mali informovať inštitúcie v krajinách, s ktorými podpísali dohovory o sociálnom zabezpečení, ktorých ustanovenia sa vzťahujú iba na ich príslušných štátnych príslušníkov, o dôsledkoch rozhodnutia vo veci Gottardo a mali by ich požiadať, aby spolupracovali pri uplatňovaní rozhodnutia súdu. Členské štáty, ktoré uzatvorili dvojstranné dohovory s tými istými nečlenskými krajinami, môžu pri vyžadovaní takejto spolupráce postupovať spoločne. Táto spolupráca je jednoznačne nevyhnutnou, ak sa má rozhodnutie dodržiavať.

4.

Toto odporúčanie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.