4.11.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 287/1 |
ROZHODNUTIE RADY
zo 14. mája 2010
o podpise Dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, v mene Európskej únie, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005
(2010/648/EÚ)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 217 v spojení s článkom 218 ods. 5,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) |
Dňa 23. februára 2009 Rada poverila Komisiu, aby otvorila rokovania s členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov s cieľom druhýkrát zmeniť a doplniť Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (1) a prvýkrát zmenenú a doplnenú v Luxemburgu 25. júna 2005 (2) (ďalej len „dohoda z Cotonou“). |
(2) |
Rokovania boli ukončené 19. marca 2010 na mimoriadnom zasadnutí Rady ministrov AKT – EÚ parafovaním znení, ktoré tvoria základ dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa dohoda z Cotonou (ďalej len „dohoda“). |
(3) |
V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom. |
(4) |
Dohoda by sa mala podpísať, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpis Dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005 (ďalej len „dohoda“), spolu so spoločnými vyhláseniami a vyhlásením Únie pripojenými k záverečnému aktu s výhradou uzavretia uvedenej dohody.
Texty dohody a záverečného aktu sú pripojené k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Únie s výhradou jej uzavretia a urobiť toto vyhlásenie, ktoré je pripojené k záverečnému aktu dohody:
„V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom a od tohto dátumu vykonáva všetky práva a preberá všetky povinnosti Európskeho spoločenstva. Odkazy na ‚Európske spoločenstvo‘ v texte dohody sa preto tam, kde je to vhodné, považujú za odkazy na ‚Európsku úniu‘.
Európska únia navrhne štátom AKT výmenu listov s cieľom zosúladiť dohodu s inštitucionálnymi zmenami v Európskej únii, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.“
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Luxemburgu 14. mája 2010
Za Radu
predseda
D. LÓPEZ GARRIDO
(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.
DOHODA,
ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV,
PREZIDENT BULHARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT ČESKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA,
PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,
PREZIDENT ESTÓNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKA ÍRSKA,
PREZIDENT HELÉNSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA,
PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT CYPERSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT LOTYŠSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKA LITOVSKEJ REPUBLIKY,
JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODA LUXEMBURSKA,
PREZIDENT MAĎARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT MALTY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA,
SPOLKOVÝ PREZIDENT RAKÚSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT POĽSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT RUMUNSKA,
PREZIDENT SLOVINSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKA FÍNSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDA ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,
zmluvné strany Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej len „členské štáty“,
a
EURÓPSKA ÚNIA, ďalej len „Únia“ alebo „EÚ“,
na jednej strane a
PREZIDENT ANGOLSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ ANTIGUY A BARBUDY,
HLAVA ŠTÁTU BAHAMSKÉHO SPOLOČENSTVA,
HLAVA ŠTÁTU BARBADOS,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ BELIZE,
PREZIDENT BENINSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT BOTSWANSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT BURKINA FASO,
PREZIDENT BURUNDSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT KAMERUNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT KAPVERDSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT STREDOAFRICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT KOMORSKÉHO ZVÄZU,
PREZIDENT KONŽSKEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT KONŽSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDA COOKOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENT REPUBLIKY POBREŽIA SLONOVINY,
PREZIDENT DŽIBUTSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDA DOMINICKÉHO SPOLOČENSTVA,
PREZIDENT DOMINIKÁNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT ERITREJSKÉHO ŠTÁTU,
PREZIDENT ETIÓPSKEJ FEDERATÍVNEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT REPUBLIKY FIDŽIJSKÝCH OSTROVOV,
PREZIDENT GABONSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT A HLAVA ŠTÁTU GAMBIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT GHANSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ GRENADY,
PREZIDENT GUINEJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT GUINEJSKO-BISSAUSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT GUYANSKEJ KOOPERATÍVNEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT HAITSKEJ REPUBLIKY,
HLAVA ŠTÁTU JAMAJKA,
PREZIDENT KENSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT KIRIBATSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ LESOTHSKÉHO KRÁĽOVSTVA,
PREZIDENTKA LIBÉRIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT MADAGASKARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT MALAWIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT MALIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDA REPUBLIKY MARSHALLOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENT MAURITÁNSKEJ ISLAMSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT MAURÍCIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDA MIKRONÉZSKYCH FEDERATÍVNYCH ŠTÁTOV,
PREZIDENT MOZAMBICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT NAMÍBIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDA NAURUSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT NIGERSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT NIGÉRIJSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY,
VLÁDA NIUE,
VLÁDA PALAUSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU PAPUA-NOVÁ GUINEA,
PREZIDENT RWANDSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SVÄTÉHO KRIŠTOFA A NEVISA,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SVÄTEJ LUCIE,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SVÄTÉHO VINCENTA A GRENADÍN,
HLAVA ŠTÁTU SAMOJSKÉHO NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU,
PREZIDENT DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY SVÄTÉHO TOMÁŠA A PRINCOVHO OSTROVA,
PREZIDENT SENEGALSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT SEYCHELSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT SIERRALEONSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ ŠALAMÚNOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENT JUHOAFRICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT SURINAMSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ SVAZIJSKÉHO KRÁĽOVSTVA,
PREZIDENT TANZÁNIJSKEJ ZJEDNOTENEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT ČADSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY VÝCHODNÉHO TIMORU,
PREZIDENT TOGSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ TONGA,
PREZIDENT REPUBLIKY TRINIDADU A TOBAGA,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ TUVALU,
PREZIDENT UGANDSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDA VANUATSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT ZAMBIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDA ZIMBABWIANSKEJ REPUBLIKY,
ktorých štáty sú ďalej len „štáty AKT“,
na strane druhej,
SO ZRETEĽOM na Zmluvu o fungovaní Európskej únie na jednej strane a Georgetownskú dohodu o založení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na strane druhej,
SO ZRETEĽOM na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenenú a doplnenú v Luxemburgu 25. júna 2005 (ďalej len „dohoda z Cotonou“),
BERÚC DO ÚVAHY, že článok 95 ods. 1 dohody z Cotonou stanovuje obdobie trvania dohody na dvadsať rokov počnúc 1. marcom 2000,
BERÚC DO ÚVAHY, že dohoda, ktorou sa prvýkrát mení a dopĺňa dohoda z Cotonou, bola podpísaná v Luxemburgu 25. júna 2005 a nadobudla platnosť 1. júla 2008,
ROZHODLI SA podpísať túto dohodu, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa dohoda z Cotonou, a na tento účel určili za svojich splnomocnených zástupcov za:
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV,
PREZIDENTA BULHARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ČESKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ DÁNSKA,
PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,
PREZIDENTA ESTÓNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKU ÍRSKA,
PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠPANIELSKA,
PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA CYPERSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA LOTYŠSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKU LITOVSKEJ REPUBLIKY,
JEHO KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA,
PREZIDENTA MAĎARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MALTY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA,
SPOLKOVÉHO PREZIDENTA RAKÚSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA POĽSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA RUMUNSKA,
PREZIDENTA SLOVINSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKU FÍNSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDU ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,
EURÓPSKU ÚNIU,
PREZIDENTA ANGOLSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ ANTIGUY A BARBUDY,
HLAVU ŠTÁTU BAHAMSKÉHO SPOLOČENSTVA,
HLAVU ŠTÁTU BARBADOS,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ BELIZE,
PREZIDENTA BENINSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA BOTSWANSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA BURKINA FASO,
PREZIDENTA BURUNDSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KAMERUNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KAPVERDSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA STREDOAFRICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KOMORSKÉHO ZVÄZU,
PREZIDENTA KONŽSKEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KONŽSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDU COOKOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA REPUBLIKY POBREŽIA SLONOVINY,
PREZIDENTA DŽIBUTSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDU DOMINICKÉHO SPOLOČENSTVA,
PREZIDENTA DOMINIKÁNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ERITREJSKÉHO ŠTÁTU,
PREZIDENTA ETIÓPSKEJ FEDERATÍVNEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA REPUBLIKY FIDŽIJSKÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA GABONSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA A HLAVU ŠTÁTU GAMBIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA GHANSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ GRENADY,
PREZIDENTA GUINEJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA GUINEJSKO-BISSAUSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA GUYANSKEJ KOOPERATÍVNEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA HAITSKEJ REPUBLIKY,
HLAVU ŠTÁTU JAMAJKA,
PREZIDENTA KENSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KIRIBATSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA LESOTHSKÉHO KRÁĽOVSTVA,
PREZIDENTKU LIBÉRIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MADAGASKARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MALAWIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MALIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDU REPUBLIKY MARSHALLOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA MAURITÁNSKEJ ISLAMSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MAURÍCIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDU MIKRONÉZSKYCH FEDERATÍVNYCH ŠTÁTOV,
PREZIDENTA MOZAMBICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA NAMÍBIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDU NAURUSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA NIGERSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA NIGÉRIJSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY,
VLÁDU NIUE,
VLÁDU PALAUSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU PAPUA-NOVÁ GUINEA,
PREZIDENTA RWANDSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SVÄTÉHO KRIŠTOFA A NEVISA,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SVÄTEJ LUCIE,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SVÄTÉHO VINCENTA A GRENADÍN,
HLAVU ŠTÁTU SAMOJSKÉHO NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU,
PREZIDENTA DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY SVÄTÉHO TOMÁŠA A PRINCOVHO OSTROVA,
PREZIDENTA SENEGALSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SEYCHELSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SIERRALEONSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ ŠALAMÚNOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA JUHOAFRICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SURINAMSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA SVAZIJSKÉHO KRÁĽOVSTVA,
PREZIDENTA TANZÁNIJSKEJ ZJEDNOTENEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ČADSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY VÝCHODNÉHO TIMORU,
PREZIDENTA TOGSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA TONGA,
PREZIDENTA REPUBLIKY TRINIDADU A TOBAGA,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ TUVALU,
PREZIDENTA UGANDSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDU VANUATSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ZAMBIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDU ZIMBABWIANSKEJ REPUBLIKY,
KTORÍ SA po výmene svojich plných mocí formálne uznaných za správne a náležité
DOHODLI TAKTO:
Jediný článok
V súlade s postupom ustanoveným v jej článku 95 sa dohoda z Cotonou mení a dopĺňa takto:
A. PREAMBULA
1. |
Jedenáste odôvodnenie, ktoré sa začína slovami „PRIPOMÍNAJÚC deklarácie z Libreville a Santo Dominga…“, sa nahrádza takto: „PRIPOMÍNAJÚC deklarácie nasledujúcich samitov hláv štátov a predsedov vlád štátov AKT,“. |
2. |
Dvanáste odôvodnenie, ktoré sa začína slovami „BERÚC DO ÚVAHY, že rozvojové ciele tisícročia…“, sa nahrádza takto: „BERÚC DO ÚVAHY, že rozvojové ciele tisícročia, ktoré vychádzajú z Miléniovej deklarácie prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v roku 2000, najmä eliminácia extrémnej chudoby a hladu, ako aj rozvojové ciele a zásady dohodnuté na konferenciách Organizácie Spojených národov, poskytujú jasnú víziu a musia podporiť spoluprácu AKT — EÚ v rámci tejto dohody; uznávajúc, že EÚ a štáty AKT potrebujú vyvinúť spoločné úsilie s cieľom urýchliť pokrok smerom k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia,“. |
3. |
Po dvanástom odôvodnení, ktoré sa začína slovami „BERÚC DO ÚVAHY, že rozvojové ciele tisícročia …“, sa vkladá toto odôvodnenie: „HLÁSIAC SA k agende efektívnosti pomoci otvorenej v Ríme, pokračujúcej v Paríži a ďalej rozpracovanej v Akčnej agende z Akkry,“. |
4. |
Trináste odôvodnenie, ktoré sa začína slovami „VENUJÚC mimoriadnu pozornosť záväzkom …“, sa nahrádza takto: „VENUJÚC mimoriadnu pozornosť záväzkom a cieľom dohodnutým na významných konferenciách OSN a ďalších medzinárodných konferenciách a uznávajúc potrebu ďalších krokov, ktoré treba prijať na dosiahnutie cieľov a vykonanie akčných programov, ktoré boli na týchto fórach vyhotovené,“. |
5. |
Za trináste odôvodnenie, ktoré sa začína slovami „VENUJÚC mimoriadnu pozornosť záväzkom …“, sa vkladá toto odôvodnenie: „UVEDOMUJÚC SI závažnú globálnu environmentálnu výzvu, ktorú predstavujú zmeny klímy, a hlboko znepokojení, že najzraniteľnejšie obyvateľstvo žije v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a v malých ostrovných štátoch AKT, kde javy súvisiace s klímou, ako je zvyšovanie hladiny oceánov, erózia pobrežia, záplavy, suchá a dezertifikácia, ohrozujú jeho živobytie a udržateľný rozvoj,“. |
B. TEXT ČLÁNKOV DOHODY Z COTONOU
1. |
Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:
|
2. |
Článok 2 sa nahrádza takto: „Článok 2 Základné zásady spolupráce AKT – ES podporované právne záväzným systémom a existenciou spoločných inštitúcií sa riadi medzinárodne schválenou agendou efektívnosti pomoci v súvislosti s vlastníctvom, zosúladením, harmonizáciou, riadením pomoci zameraným na výsledky a vzájomnou zodpovednosťou, vykonávanými na základe nasledujúcich základných zásad:
|
3. |
Článok 4 sa nahrádza takto: „Článok 4 Všeobecný prístup Štáty AKT určujú rozvojové zásady, stratégie a modely svojich hospodárstiev a spoločností za plnej suverenity. Vypracujú so Spoločenstvom kooperačné programy stanovené v tejto dohode. Zmluvné strany však uznávajú doplňujúcu úlohu a potenciál pre prispenie zo strany neštátnych aktérov, národných parlamentov AKT a miestnych decentralizovaných orgánov k rozvojovému procesu najmä na národnej a regionálnej úrovni. Na tento účel a za podmienok stanovených v tejto dohode neštátni účastníci, národné parlamenty AKT a miestne decentralizované orgány tam, kde je to vhodné:
Neštátni účastníci a miestne decentralizované orgány tam, kde to je primerané:
|
4. |
Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:
|
5. |
Článok 8 sa nahrádza takto: „Článok 8 Politický dialóg 1. Strany sa pravidelne zúčastňujú na komplexnom, vyváženom a hlbokom politickom dialógu vedúcom k záväzkom na oboch stranách. 2. Cieľom tohto dialógu je výmena informácií, zveľaďovanie vzájomného porozumenia a uľahčovanie určovania dohodnutých priorít a spoločnej agendy najmä uznávaním existujúcich väzieb medzi rôznymi aspektmi vzťahov medzi zmluvnými stranami a rôznymi oblasťami spolupráce, tak ako sú stanovené v tejto dohode. Dialóg má uľahčovať konzultácie a posilňovať spoluprácu medzi stranami v rámci medzinárodných fór, ako aj podporovať a udržiavať systém efektívneho multilateralizmu. Ciele dialógu zahŕňajú aj zabraňovanie situáciám, v ktorých jedna zmluvná strana môže považovať za nevyhnutné uchýliť sa ku konzultačným postupom uvedeným v článkoch 96 a 97. 3. Dialóg pokrýva všetky ciele ustanovené v tejto dohode, ako aj otázky spoločného, všeobecného alebo regionálneho záujmu vrátane otázok týkajúcich sa regionálnej a kontinentálnej integrácie. Strany prostredníctvom dialógu prispievajú k mieru, bezpečnosti a stabilite a podporujú stabilné a demokratické politické prostredie. Dialóg zahŕňa kooperačné stratégie vrátane agendy efektívnosti pomoci, ako aj globálne a odvetvové politiky vrátane otázok životného prostredia, zmien klímy, pohlavia, migrácie a otázok týkajúcich sa kultúrneho dedičstva. Rieši tiež globálne a odvetvové politiky oboch strán, ktoré by mohli ovplyvniť dosiahnutie cieľov rozvojovej spolupráce. 4. Dialóg sa medziiným sústredí na konkrétne politické otázky vzájomného záujmu a všeobecného významu na dosiahnutie cieľov tejto dohody, ako je obchod so zbraňami, nadmerné vojenské výdavky, drogy a organizovaný zločin, detská práca alebo diskriminácia akéhokoľvek druhu, ako napríklad na základe rasy, farby, pohlavia, jazyka, politického či iného názoru, národnostného či spoločenského pôvodu, majetku, narodenia alebo iného postavenia. Dialóg takisto zahŕňa pravidelné hodnotenie vývoja týkajúceho sa dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad, zákonnosti a dobrého spôsobu vládnutia. 5. Široko založené politiky podpory mieru a predchádzania, zvládnutia a riešenia násilných konfliktov hrajú v tomto dialógu kľúčovú úlohu tak ako potreba brať plne do úvahy cieľ mieru a demokratickej stability pri vymedzovaní prioritných oblastí spolupráce. V tomto kontexte sa do dialógu podľa vhodnosti v plnej miere zapájajú regionálne organizácie AKT a Africká únia. 6. Dialóg sa vedie pružným spôsobom. Dialóg je podľa potreby formálny alebo neformálny, pričom sa vedie vnútri a mimo inštitucionálneho rámca vrátane skupiny AKT, Spoločného parlamentného zhromaždenia, v primeranom zložení a na primeranej úrovni vrátane regionálnej, subregionálnej a vnútroštátnej úrovni, vrátane vnútroštátnej, regionálnej, kontinentálnej alebo celej AKT úrovne. 7. K tomuto dialógu sa pridružujú regionálne organizácie a zástupcovia občianskej spoločnosti a tam, kde je to vhodné, aj národné parlamenty krajín AKT. 8. Tam, kde je to vhodné, a s cieľom zabrániť vzniku situácií, keď jedna zmluvná strana môže považovať za nevyhnutné uplatniť konzultačný postup podľa článku 96, je dialóg o nevyhnutných súčastiach systematický a formalizovaný v súlade s pravidlami uvedenými vprílohe VII.“ |
6. |
Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:
|
7. |
Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:
|
8. |
Článok 11 sa nahrádza takto: „Článok 11 Politika budovania mieru, prevencia a riešenie konfliktov, reakcia na nestabilné situácie 1. Strany uznávajú, že bez rozvoja a znižovania chudoby nenastane udržateľný mier a bezpečnosť a že bez mieru a bezpečnosti nemôže existovať udržateľný rozvoj. V rámci partnerstva strany sledujú aktívnu, komplexnú a integrovanú politiku budovania mieru, prevencie a riešenia konfliktov, bezpečnosť ľudí a zaoberajú sa riešením nestabilných situácií. Toto je založené na zásade vlastníctva a sústreďuje sa najmä na budovanie národných, regionálnych a kontinentálnych kapacít a na zabránenie násilným konfliktom v počiatočnom štádiu tým, že sa cieleným spôsobom pomenujú hlavné príčiny vrátane chudoby za primeranej kombinácie všetkých dostupných nástrojov. Strany uznávajú, že nové alebo rozširujúce sa bezpečnostné hrozby, ako je organizovaný zločin, pirátstvo a obchodovanie najmä s ľuďmi, drogami a zbraňami, je potrebné riešiť. Vplyvy globálnych výziev, ako sú otrasy na medzinárodných finančných trhoch, zmeny klímy a pandémie, je takisto potrebné vziať do úvahy. Strany zdôrazňujú významnú úlohu regionálnych organizácií pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a ich riešeniach a pri riešení nových alebo rozširujúcich sa bezpečnostných hrozieb v Afrike, čo je kľúčovou zodpovednosťou Africkej únie. 2. Vzájomná závislosť medzi bezpečnosťou a rozvojom preniká činnosťami v oblasti budovania mieru, prevencie a riešenia konfliktov, ktoré kombinujú krátkodobé a dlhodobé prístupy zahŕňajúce a prekračujúce rámec krízového riadenia. Aktivity na riešenie nových alebo rozširujúcich sa bezpečnostných hrozieb okrem iného podporujú presadzovanie práva vrátane spolupráce pri hraničných kontrolách, posilňovaní bezpečnosti medzinárodného dodávateľského reťazca a zlepšení bezpečnostných záruk leteckej, námornej a cestnej dopravy. Aktivity v oblasti budovania mieru, predchádzania konfliktom a ich riešenia zahŕňajú najmä podporu vyrovnaných politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych príležitostí medzi všetkými časťami spoločnosti, posilňovania demokratickej legitimity a účinnosti vládnutia, zavádzania efektívnych mechanizmov mierového zosúladenia skupinových záujmov, aktívneho zapájania žien, preklenutia deliacich čiar medzi rôznymi časťami spoločnosti, ako aj podporu aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti sa venuje osobitná pozornosť rozvoju systémov včasného varovania a mechanizmov budovania mieru, ktoré by prispeli k predchádzaniu konfliktom. 3. Príslušné aktivity takisto medziiným zahŕňajú podporu úsilí v sprostredkovaní, rokovaní a riešení konfliktov, podporu efektívnej regionálnej správy spoločných vzácnych prírodných zdrojov, demobilizácie a opätovného začlenenia bývalých účastníkov boja do spoločnosti, riešenia problémov vojakov v detskom veku a násilia na ženách a deťoch. Prijmú sa primerané opatrenia na stanovenie zodpovedných limitov vojenských výdavkov a obchodu so zbraňami vrátane podpory prostredníctvom rozvoja a uplatňovania dohodnutých štandardov a kódexov správania, ako aj na boj proti činnostiam, ktoré živia konflikt. 3a. Osobitný dôraz sa kladie na boj proti nášľapným mínam a výbušným pozostatkom vojny, ako aj na riešenie nezákonnej výroby, presunu, obehu a hromadenia malých a ľahkých zbraní a ich munície vrátane nedostatočne zabezpečených a zle spravovaných skladov a zásob a ich nekontrolovaného šírenia. Strany sa dohodli na koordinácii, dodržiavaní a úplnej implementácii svojich povinností podľa všetkých príslušných medzinárodných dohovorov a listín a na tento účel sa zaväzujú spolupracovať na národnej, regionálnej a kontinentálnej úrovni. 3b. Zmluvné strany sa tiež zaväzujú spolupracovať pri predchádzaní žoldnierskym činnostiam v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi zo všetkých relevantných medzinárodných dohovorov a listín a ich príslušných právnych predpisov. 4. Na účely riešenia nestabilných situácií strategickým a účinným spôsobom si strany vymieňajú informácie a uľahčujú preventívne odpovede, kombinujúc diplomatické a bezpečnostné nástroje a nástroje rozvojovej spolupráce koherentným spôsobom. Dohodnú sa na najlepšom spôsobe posilňovania schopnosti štátov plniť svoje základné funkcie a stimulovať politickú vôľu pre reformu pri rešpektovaní zásady vlastníctva. Pri nestabilných situáciách je politický dialóg zvlášť dôležitý a musí sa ďalej rozvíjať a posilňovať. 5. V situáciách násilných konfliktov strany prijmú všetky vhodné kroky na zabránenie intenzifikácii násilia, obmedzenie jeho územného rozšírenia a uľahčenie mierových urovnaní existujúcich sporov. Zvláštna pozornosť sa venuje zabezpečeniu takého využitia finančných zdrojov na spoluprácu, ktoré je v súlade so zásadami a cieľmi partnerstva, a zabráneniu odklonu fondov na vojnové účely. 6. V situáciách po skončení konfliktu strany prijmú všetky vhodné kroky na stabilizáciu situácie počas prechodného obdobia, aby sa uľahčil návrat k nenásilnej, stabilnej a demokratickej situácii. V situáciách po konflikte strany prijmú všetky vhodné kroky na uľahčenie návratu k nenásilnej, stabilnej a trvale udržateľnej situácii. Strany zabezpečia vytvorenie nevyhnutných prepojení medzi núdzovými opatreniami, rehabilitáciou a rozvojovou spoluprácou. 7. Podporou upevňovania mieru a medzinárodnej spravodlivosti zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoju odhodlanosť:
Zmluvné strany sa snažia podniknúť kroky k ratifikácii a vykonávaniu Rímskeho štatútu a súvisiacich listín.“ |
9. |
Článok 12 sa nahrádza takto: „Článok 12 Spojitosť politík Spoločenstva a ich vplyv na vykonávanie tejto dohody Strany sa zaväzujú riešiť spojitosť politík pre rozvoj cieleným, strategickým a partnersky orientovaným spôsobom vrátane posilnenia dialógu o otázkach spojitosti politiky pre rozvoj. Únia uznáva, že politiky Únie, iné ako rozvojové politiky, môžu podporiť rozvoj priorít štátov AKT v súlade s cieľmi tejto dohody. Na tomto základe Únia posilní spojitosť týchto politík s úmyslom dosiahnuť ciele tejto dohody. Bez toho, aby bol dotknutý článok 96, v prípade, že Spoločenstvo má v úmysle pri výkone svojich právomocí prijať opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť záujmy štátov AKT, pokiaľ ide o ciele tejto zmluvy, informuje o svojich úmysloch skupinu AKT v primeranom čase. Na tento účel Komisia pravidelne informuje sekretariát skupiny AKT o plánovaných návrhoch a súčasne oznámi svoj návrh takýchto opatrení. Ak je to nevyhnutné, môže byť žiadosť o informácie vznesená na podnet štátov AKT. Na ich žiadosť sa urýchlene uskutočnia konzultácie, tak aby bolo možné brať ohľad na ich obavy, pokiaľ ide o vplyv týchto opatrení pred prijatím akéhokoľvek záverečného rozhodnutia. Po uskutočnení takýchto konzultácií môžu okrem toho štáty AKT a skupina AKT čo najskôr predložiť Spoločenstvu svoje obavy písomne a podať návrhy na zmeny a doplnky uvádzajúce spôsob vyriešenia ich obáv. Ak Spoločenstvo nepristúpi na návrhy štátov AKT, čo najskôr ich o tom upovedomí s uvedením dôvodov. Skupine AKT sa takisto vopred poskytnú primerané informácie o vstupe týchto rozhodnutí do platnosti, keď to bude možné.“ |
10. |
Článok 14 sa nahrádza takto: „Článok 14 Spoločné inštitúcie 1. Inštitúciami tejto dohody sú: rada ministrov, výbor veľvyslancov a spoločné parlamentné zhromaždenie. 2. Spoločné inštitúcie a inštitúcie zriadené podľa dohôd o hospodárskom partnerstve sa usilujú o zabezpečenie koordinácie, súvislosti a doplnkovosti, ako aj o účinný a vzájomný tok informácií bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia existujúcich alebo budúcich dohôd o hospodárskom partnerstve.“ |
11. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 14a Stretnutia hláv štátov alebo predsedov vlád Strany sa schádzajú na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád v zodpovedajúcom zložení na základe spoločnej dohody.“ |
12. |
Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:
|
13. |
Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:
|
14. |
V článku 19 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Spolupráca odkazuje na závery konferencií Organizácie Spojených národov a na ciele a akčné programy dohodnuté na medzinárodnej úrovni a na ich následné činnosti ako základ pre rozvojové zásady. Spolupráca taktiež odkazuje na ciele medzinárodnej rozvojovej spolupráce a venuje zvláštnu pozornosť zavádzaniu kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov pokroku. Strany vyvinú spoločné úsilie s cieľom urýchliť pokrok smerom k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia.“ |
15. |
Článok 20 sa mení a dopĺňa takto:
|
16. |
Článok 21 sa mení a dopĺňa takto:
|
17. |
V článku 22 ods. 1 sa úvodné slová v písmene b) nahrádzajú takto:
|
18. |
Článok 23 sa nahrádza takto: „Článok 23 Rozvoj ekonomického sektora Spolupráca podporuje trvale udržateľnú politiku a inštitucionálne reformy a investície nevyhnutné na rovnocenný prístup k hospodárskym aktivitám a výrobným zdrojom, najmä:
|
19. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 23a Rybné hospodárstvo Uznávajúc kľúčovú úlohu, ktorú má rybné hospodárstvo a akvakultúra v krajinách AKT prostredníctvom ich pozitívneho prínosu k vytváraniu pracovných miest, tvorby príjmov, potravinovej bezpečnosti a poskytovaniu živobytia vidieckym a pobrežným komunitám, a teda k znižovaniu chudoby, sa spolupráca zameria na ďalší rozvoj sektorov akvakultúry a rybného hospodárstva štátov AKT, aby sa udržateľným spôsobom zvýšili s tým spojené sociálne a hospodárske prínosy. Programy a aktivity spolupráce podporujú okrem iného vypracovanie a vykonávanie stratégií a plánov riadenia udržateľnej akvakultúry a rybného hospodárstva v krajinách a regiónoch AKT; zapracovanie akvakultúry a rybného hospodárstva do národných a regionálnych stratégií rozvoja, vybudovanie infraštruktúry a technického know-how potrebných na to, aby krajiny AKT mohli dosiahnuť maximálnu udržateľnú hodnotu zo svojho rybného hospodárstva a akvakultúry; budovanie kapacít krajín AKT na prekonanie vonkajších výziev, ktoré im bránia naplno využiť svoje zdroje rybného hospodárstva, a podporovanie a rozvíjanie spoločných podnikov na investície do odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry krajín AKT. Akákoľvek dohoda o rybnom hospodárstve, ktorá môže byť dohovorená medzi Spoločenstvom a štátmi AKT, náležite zohľadňuje súlad s rozvojovými stratégiami v tejto oblasti. Konzultácie na vysokej úrovni vrátane ministerskej úrovne sa môžu konať na základe spoločnej dohody s cieľom vypracovať, zlepšiť, resp. posilniť rozvojovú spoluprácu AKT – EÚ v oblasti udržateľnej akvakultúry a rybného hospodárstva.“ |
20. |
V článku 25 ods. 1 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:
|
21. |
Článok 27 sa mení a dopĺňa takto:
|
22. |
Články 28, 29 a 30 sa nahrádzajú takto: „Článok 28 Všeobecný prístup 1. Spolupráca AKT – EÚ poskytuje účinnú pomoc na dosiahnutie cieľov a priorít, ktoré pre seba stanovili štáty AKT v kontexte regionálnej spolupráce a integrácie. 2. V súlade so všeobecnými cieľmi ustanovenými v článkoch 1 a 20 sa spolupráca AKT – EÚ zameria na:
3. Za podmienok ustanovených v článku 58 spolupráca takisto podporuje medziregionálnu spoluprácu a spoluprácu vnútri AKT, ktorá okrem iného zahŕňa:
Článok 29 Spolupráca AKT – EÚ na podporu regionálnej spolupráce a integrácie 1. Spolupráca podporuje v oblasti stability, mieru a predchádzania konfliktom:
2. V oblasti regionálnej hospodárskej integrácie spolupráca podporuje:
3. V oblasti regionálnej politiky pre udržateľný rozvoj spolupráca podporuje priority regiónov AKT, najmä:
Článok 30 Budovanie kapacít na podporu regionálnej spolupráce a integrácie AKT Spolupráca s cieľom dosiahnuť efektívnosť a účinnosť regionálnych politík rozvíja a posilňuje kapacity:
|
23. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 31a HIV/AIDS Spolupráca podporuje úsilie štátov AKT vypracovať a posilňovať vo všetkých odvetvových politikách a programoch zameraných na riešenie pandémie HIV/AIDS a zabraňujúcich, aby sa stali brzdou rozvoja. Podporuje štáty AKT v raste k všeobecnej dostupnosti prevencie a liečby HIV/AIDS, starostlivosti a podpory a zameriava sa najmä na:
|
24. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 32a Zmeny klímy Strany uznávajú, že zmeny klímy sú vážnou celosvetovou environmentálnou výzvou a hrozbou na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia vyžadujúcich primeranú, predvídateľnú a včasnú finančnú podporu. Z týchto dôvodov a v súlade s ustanoveniami článku 32, a najmä jeho odsekom 2 písm. a) spolupráca:
|
25. |
V článku 33 ods. 3 sa písmeno c) nahrádza takto:
|
26. |
V článku 34 sa odseky 2 až 4 nahrádzajú takto: „2. Konečným cieľom hospodárskej a obchodnej spolupráce je umožniť štátom AKT plne sa zúčastňovať na medzinárodnom obchode. V tejto súvislosti treba mať obzvlášť na zreteli potrebu štátov AKT aktívne sa zúčastňovať na mnohostranných obchodných rokovaniach. Berúc do úvahy súčasnú úroveň rozvoja krajín AKT, hospodárska a obchodná spolupráca sa zameria na umožnenie krajinám AKT zvládnuť výzvy globalizácie a postupne sa prispôsobiť novým podmienkam medzinárodného obchodu, čím sa uľahčí ich prechod do liberalizovaného globálneho hospodárstva. V tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť zraniteľnosti mnohých krajín AKT vyplývajúcej z ich závislosti od komodít alebo niekoľkých kľúčových produktov vrátane produktov agropriemyslu s pridanou hodnotou a rizika rozrušovania preferencií. 3. Na tento účel sa hospodárska a obchodná spolupráca zameria prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I na zlepšenie výrobnej, dodávkovej a obchodnej kapacity krajín AKT, ako aj ich schopnosti prilákať investície. Ďalej sa zameria na vytvorenie novej dynamiky obchodu medzi stranami, posilnenie obchodných a investičných politík krajín AKT, na zníženie ich závislosti od komodít, na podporu rozmanitejších ekonomík a na zlepšenie ich schopnosti zvládnuť otázky týkajúce sa obchodu. 4. Hospodárska a obchodná spolupráca sa vykonáva v úplnom súlade s ustanoveniami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane špeciálneho a diferencovaného zaobchádzania, berúc do úvahy vzájomné záujmy strán a ich príslušnú úroveň rozvoja. Takisto rieši účinky rozrušovania preferencií v plnom súlade s multilaterálnymi záväzkami.“ |
27. |
V článku 35 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto: „1. Hospodárska a obchodná spolupráca je založená na skutočnom, posilnenom a strategickom partnerstve. Je ďalej založená na komplexnom prístupe, ktorý stavia na silných stránkach a dosiahnutých výsledkoch predchádzajúcich dohovorov AKT – ES. 2. Hospodárska a obchodná spolupráca stavia na regionálnych integračných iniciatívach štátov AKT. Spolupráca na podporu regionálnej spolupráce a integrácie podľa vymedzenia v hlave I a hospodárska a obchodná spolupráca sa navzájom posilňujú. Hospodárska a obchodná spolupráca rieši najmä obmedzenia na strane dopytu a ponuky, predovšetkým prepojiteľnosť infraštruktúry, diverzifikáciu ekonomiky a opatrenia na rozvoj obchodu ako prostriedku na posilnenie konkurencieschopnosti štátov AKT. Primeraný význam sa preto pripisuje zodpovedajúcim opatreniam v krajinách AKT a rozvojovým stratégiám regiónov, ktoré Spoločenstvo podporuje predovšetkým poskytovaním pomoci na obchod.“ |
28. |
Články 36 a 37 sa nahrádzajú takto: „Článok 36 Formy 1. Vzhľadom na uvedené ciele a zásady sa strany dohodli na prijatí všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie uzatvorenia nových dohôd o hospodárskom partnerstve zlučiteľných s WTO, na postupnom odstraňovaní prekážok obchodu medzi nimi a na zlepšovaní spolupráce vo všetkých oblastiach relevantných pre obchod. 2. Dohody o hospodárskom partnerstve ako rozvojové nástroje sú zamerané na podporu hladkej a postupnej integrácie štátov AKT do svetovej ekonomiky hlavne úplným využitím potenciálu regionálnej integrácie a obchodu medzi južnými krajinami (juh – juh). 3. Strany sa dohodli, že tieto nové obchodné dojednania sa zavedú postupne. Článok 37 Postupy 1. Počas rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve sa poskytne budovanie kapacít v súlade s ustanoveniami hlavy I a článku 35 verejným a súkromným sektorom krajín AKT vrátane opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti, posilnenia regionálnych organizácií a podporu regionálnych integračných iniciatív; tam, kde je to vhodné, aj s pomocou pri rozpočtových úpravách a fiškálnej reforme, ako aj pri zlepšovaní infraštruktúry, rozvoja a podpory. 2. Strany pravidelne prehodnocujú pokrok rokovaní, ako sa predpokladá v článku 38. 3. Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sa realizujú s tými krajinami AKT, ktoré sa považujú za pripravené tak urobiť, a to na úrovni, ktorú považujú za primeranú v súlade s postupmi dohodnutými v skupine AKT s cieľom podporiť regionálne integračné procesy v rámci AKT. 4. Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sa zamerajú najmä na vytvorenie harmonogramu postupného odstraňovania prekážok obchodu medzi stranami v súlade s pravidlami WTO. Na strane Spoločenstva sa liberalizácia stavia na základe acquis a zameriava sa na zlepšenie súčasného prístupu krajín AKT na trhy, medziiným aj prostredníctvom zhodnotenia pravidiel o pôvode. Rokovania berú do úvahy úroveň rozvoja a socioekonomický vplyv obchodných opatrení na krajiny AKT a ich schopnosť prispôsobiť a upraviť svoje hospodárstva liberalizačnému procesu. Rokovania budú preto čo najpružnejšie pri stanovovaní trvania dostatočného prechodného obdobia a záverečného rozsahu pokrytia výrobkov, berúc do úvahy citlivé sektory a stupeň asymetrie, pokiaľ ide o časový harmonogram odstraňovania ciel pri zachovaní súladu s následne prevládajúcimi pravidlami WTO. 5. Strany úzko spolupracujú v rámci WTO s cieľom vysvetliť a obhájiť dosiahnuté dojednania, najmä vzhľadom na dostupný stupeň pružnosti. 6. Strany ďalej rokujú o spôsoboch zjednodušovania a prehodnocovania pravidiel o pôvode vrátane ustanovení o kumulácii, ktoré sa uplatňujú na ich vývozy. 7. Po tom, ako štáty AKT uzavrú dohodu o hospodárskom partnerstve, môžu sa tie štáty AKT, ktoré nie sú zmluvnými stranami takejto dohody, kedykoľvek usilovať o pristúpenie. 8. V kontexte spolupráce AKT – EÚ na podporu regionálnej spolupráce a integrácie AKT, ako sa uvádza v hlave I a v súlade s článkom 35, budú strany venovať osobitnú pozornosť potrebám vyplývajúcim z vykonávania dohody o hospodárskom partnerstve. Uplatňujú sa zásady uvedené v článku 1 prílohy IV k tejto dohode. V tomto zmysle sa strany dohodnú na využití existujúcich alebo nových regionálnych finančných mechanizmov, cez ktoré by mohli prichádzať zdroje z viacročného finančného rámca spolupráce a ďalšie doplnkové prostriedky.“ |
29. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 37a Ostatné obchodné dojednania 1. V kontexte súčasných trendov obchodnej politiky usilujúcich sa o väčšiu liberalizáciu obchodu sa môžu EÚ a štáty AKT zúčastňovať na rokovaniach a vykonávaní dohôd vedúcich k ďalšej multilaterálnej a bilaterálnej liberalizácii obchodu. Takáto liberalizácia môže viesť k rozrušeniu preferencií poskytnutých štátom AKT a ovplyvniť ich konkurenčné postavenie na trhu EÚ, ako aj ich rozvojové úsilie, ktoré má EÚ záujem podporovať. 2. V súlade s cieľmi hospodárskej a obchodnej spolupráce sa EÚ musí usilovať o realizáciu opatrení na prekonanie možných negatívnych vplyvov liberalizácie s cieľom zachovať v rámci multilaterálneho obchodného systému významný preferenčný prístup v prospech štátov AKT tak dlho, ako je možné, a zabezpečiť, že nevyhnutné zníženie preferencie sa bude zavádzať postupne v priebehu čo najdlhšieho časového úseku.“ |
30. |
V článku 38 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Ministerský výbor pre obchod prerokúva otázky súvisiace s obchodom, ktoré sú predmetom záujmu všetkých štátov AKT, a najmä pravidelne monitoruje rokovania a vykonávanie dohôd o hospodárskom partnerstve. Venuje zvláštnu pozornosť súčasným mnohostranným obchodným rokovaniam a skúma vplyv širších liberalizačných iniciatív na obchod AKT – ES a na rozvoj hospodárstiev AKT. Je podriadený Rade ministrov a predkladá jej primerané odporúčania vrátane akýchkoľvek podporných opatrení s cieľom posilniť výhody obchodných dojednaní AKT – ES.“ |
31. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 38a Konzultácie 1. Ak by nové opatrenia alebo opatrenia ustanovené v programoch prijatých Spoločenstvom na aproximáciu zákonov a právnych predpisov s cieľom napomôcť obchod mohli ovplyvniť záujmy jedného alebo viacerých štátov AKT, Spoločenstvo pred prijatím takýchto opatrení informuje sekretariát skupiny krajín AKT a dotknuté štáty AKT. 2. V snahe umožniť Spoločenstvu zohľadniť záujmy skupiny AKT sa na žiadosť skupiny AKT uskutočnia konzultácie v súlade s ustanoveniami článku 12 tejto dohody s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie. 3. Tam, kde existujúce pravidlá alebo opatrenia Spoločenstva prijaté na uľahčenie obchodovania ovplyvňujú záujmy jedného alebo viacerých štátov AKT alebo kde sú tieto záujmy ovplyvnené výkladom, uplatňovaním a výkonom týchto pravidiel alebo predpisov, sa uskutočnia konzultácie na žiadosť dotknutých štátov AKT v súlade s ustanoveniami článku 12 s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie. 4. Strany takisto môžu s úmyslom nájsť uspokojivé riešenie predložiť v rámci Spoločného ministerského výboru pre obchod akékoľvek iné problémy týkajúce sa obchodu, ktoré by mohli vyplynúť z opatrení prijatých alebo plánovaných členskými štátmi. 5. Strany sa navzájom informujú o týchto opatreniach, aby zabezpečili efektívne konzultácie. 6. Strany súhlasia, že uskutočňovanie konzultácií o otázkach v pôsobnosti dohody v rámci inštitúcií dohody o hospodárskom partnerstve a poskytovanie takýchto informácií jej prostredníctvom má tiež spĺňať ustanovenia tohto článku a článku 12 tejto dohody za predpokladu, že všetky pravdepodobne dotknuté štáty AKT sú signatármi dohody o hospodárskom partnerstve, v rámci ktorej sa uskutočnili konzultácie alebo poskytli informácie.“ |
32. |
V článku 41 sa odsek 5nahrádza takto: „5. Spoločenstvo prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 podporuje úsilie štátov AKT o posilnenie ich kapacít v dodávke služieb. Zvláštna pozornosť je venovaná službám týkajúcim sa práce, podnikania, distribúcie, financií, cestovného ruchu, kultúry, stavebníctva a s ním spojených inžinierskych služieb s cieľom zvýšenia ich konkurencieschopnosti, a tým aj zvýšenia hodnoty a objemu ich obchodu s tovarmi a službami.“ |
33. |
V článku 42 sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Spoločenstvo prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 podporuje úsilie štátov AKT o rozvoj a podporu úsporných a efektívnych služieb námornej dopravy v štátoch AKT s cieľom rastúcej účasti operátorov z AKT v službách medzinárodnej dopravy.“ |
34. |
V článku 43 sa odsek 5 nahrádza takto: „5. Strany sa takisto dohodli na urýchlení spolupráce v oblasti informačných a komunikačných technológií a informačnej spoločnosti. Táto spolupráca je prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 zameraná predovšetkým na väčšiu doplnkovosť a harmonizáciu komunikačných systémov na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni a na ich prispôsobenie novým technológiám.“ |
35. |
V článku 44 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Spoločenstvo podporuje úsilie štátov AKT posilniť prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 svoju schopnosť zvládnuť všetky oblasti týkajúce sa obchodu tam, kde je to nutné, vrátane zlepšenia a podporovania inštitucionálneho rámca.“ |
36. |
V článku 45 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Strany sa taktiež dohodli na posilňovaní spolupráce v tejto oblasti s cieľom formulácie a podpory politiky účinnej hospodárskej súťaže s príslušnými národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, ktoré postupne zabezpečia účinné presadzovanie súťažných pravidiel vo verejných aj súkromných podnikoch. Spolupráca v tejto oblasti najmä prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 zahŕňa pomoc pri navrhovaní primeraného právneho rámca a jeho administratívne presadzovanie so zvláštnym odkazom na špeciálnu situáciu najmenej rozvinutých krajín.“ |
37. |
V článku 46 sa odsek 6 nahrádza takto: „6. Strany sa ďalej dohodli na posilnení ich spolupráce v tejto oblasti. Po žiadosti na základe vzájomne dohodnutých podmienok a prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií vymedzených v hlave I a v súlade s článkom 35 sa môže spolupráca rozšíriť medziiným aj na nasledujúce oblasti: príprava právnych predpisov ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva, prevencie zneužitia takýchto práv ich držiteľmi, porušenia práv zo strany konkurentov, zavedenie a posilňovanie domácich a regionálnych úradov a iných orgánov vrátane podpory regionálnych organizácií práv duševného vlastníctva zainteresovaných do ochrany a presadzovania práv vrátane vzdelávania personálu.“ |
38. |
V článku 47 sa úvodné slová v odseku 2 nahrádzajú takto: „2. Spolupráca v normalizácii a certifikácii prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 sa zameria na podporu zlučiteľných systémov medzi stranami a bude zahŕňať najmä:“. |
39. |
V článku 48 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Strany sa ďalej dohodli na posilňovaní spolupráce prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 s cieľom upevňovať kapacitu verejných a súkromných sektorov krajín AKT v tejto oblasti.“ |
40. |
Článok 49 sa mení a dopĺňa takto:
|
41. |
V článku 50 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Strany súhlasia s tým, že pracovné normy sa nemajú používať na protekcionistické účely.“ |
42. |
V článku 51 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Spolupráca sa zameria najmä prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 na zlepšenie inštitucionálnej a technickej kapacity v tejto oblasti s vytvorením systému rýchleho varovania pri vzájomných informáciách o nebezpečných výrobkoch, výmenou informácií a skúseností pri zavádzaní a prevádzke monitorovania trhu pri predaji výrobkov, bezpečnosti výrobkov, zlepšenia informácií poskytovaných spotrebiteľom o cenách a ponúkaných službách, podporou rozvoja nezávislých spotrebiteľských združení a kontaktov medzi spotrebiteľskými záujmovými skupinami, zlepšenia zlučiteľnosti spotrebiteľských systémov a politík, presadzovania legislatívy a podpory spolupráci pri šetrení škodlivých alebo nekalých obchodných praktík a zavádzaní zákazov vývozu pri obchode medzi stranami v prípade tovarov alebo služieb, ktorých predaj bol zakázaný v krajine výroby.“ |
43. |
V článku 56 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Rozvoj finančnej spolupráce sa vykonáva na základe a v súlade s rozvojovými cieľmi, stratégiami a prioritami určenými štátmi AKT na národnej, regionálnej a vnútornej úrovni AKT. Pritom sa berie do úvahy ich zemepisná, kultúrna a sociálna charakteristika, ako aj ich špecifický potenciál. Spolupráca, riadiac sa medzinárodne schválenou agendou efektívnosti pomoci, vychádza z vlastníctva, zosúladenia, koordinácie a harmonizácie darcov, riadenia pre rozvojové výsledky a vzájomnej zodpovednosti. Spolupráca bude najmä:
|
44. |
Článok 58 sa mení a dopĺňa takto:
|
45. |
Článok 60 sa mení a dopĺňa takto:
|
46. |
Článok 61 sa mení a dopĺňa takto:
|
47. |
V článku 66 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. V snahe zmierniť bremeno dlhu štátov AKT a ich problémy platobnej bilancie sa strany dohodli na využití zdrojov poskytnutých v rámci viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody na príspevok k iniciatívam zmiernenia dlhu schváleným na medzinárodnej úrovni v prospech štátov AKT. Spoločenstvo sa navyše zaväzuje preskúmať, ako sa môžu z dlhodobého hľadiska iné zdroje ako zdroje Spoločenstva mobilizovať na podporu medzinárodne schválených iniciatív zmiernenia dlhu.“ |
48. |
V článku 67 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Viacročný finančný rámec spolupráce podľa tejto dohody poskytne podporu makroekonomickým a odvetvovým reformám vykonávaným štátmi AKT. V tomto rámci strany zabezpečia, že úprava bude ekonomicky opodstatnená a sociálne a politicky únosná. Podpora sa poskytne v kontexte spoločného zhodnotenia medzi Spoločenstvom a dotknutým štátom AKT pri reformných opatreniach prijímaných alebo zvažovaných na makroekonomickej alebo odvetvovej úrovni, čo umožní celkové zhodnotenie reformných úsilí. Spoločné hodnotenie v možnom rozsahu je zosúladené s dojednaniami špecifickými pre krajinu a podpora je monitorovaná na základe dosiahnutých výsledkov. Rýchle vyplatenie čiastok je dôležitou črtou podporných programov.“ |
49. |
Názov kapitoly 3 hlavy II časti 4 sa nahrádza takto: |
50. |
Článok 68 sa nahrádza takto: „Článok 68 1. Strany uznávajú, že makroekonomická nestabilita vyplývajúca z vonkajších otrasov môže nepriaznivo ovplyvniť rozvoj štátov AKT a ohroziť splnenie ich rozvojových požiadaviek. Preto sa vytvára systém dodatočnej podpory na zmiernenie krátkodobých nepriaznivých účinkov vyplývajúcich z vonkajších otrasov vrátane účinkov na výnosy z vývozu v rámci viacročného finančného rámca spolupráce podľa dohody. 2. Účelom tejto podpory je chrániť sociálno-ekonomické reformy a politiky, ktoré by mohli byť negatívne ovplyvnené následkom poklesu príjmov, a napraviť krátkodobé negatívne účinky takýchto otrasov. 3. Pri prideľovaní zdrojov sa berie do úvahy extrémna závislosť hospodárstiev štátov AKT od vývozu, najmä z odvetví poľnohospodárstva a baníctva. V tejto súvislosti dostanú najmenej rozvinuté, vnútrozemské a ostrovné štáty AKT a štáty AKT, ktoré boli postihnuté konfliktmi a prírodnými katastrofami, priaznivejšie zaobchádzanie. 4. Dodatočné zdroje sa poskytujú v súlade so špecifickými formami podporných mechanizmov stanovených v prílohe II o podmienkach financovania. 5. Spoločenstvo takisto poskytuje podporu trhovo založeným poistným schémam vytvoreným pre štáty AKT snažiace sa o ochranu pred krátkodobými vplyvmi vonkajších otrasov.“ |
51. |
Názov kapitoly 6 hlavy II časti 4 sa nahrádza takto: |
52. |
Článok 72 sa nahrádza takto: „Článok 72 Všeobecná zásada 1. Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a následná pomoc sa poskytuje v krízových situáciách. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi má za cieľ zachrániť a ochrániť život a zabrániť a zmierniť ľudské utrpenie všade tam, kde je to potrebné. Pomoc po núdzi sa zameriava na obnovu a prepojenie krátkodobej pomoci s dlhodobejšími rozvojovými programami. 2. Krízové situácie vrátane dlhodobej štrukturálnej nestability alebo krehkosti sú situácie, ktoré predstavujú hrozbu pre právo a poriadok alebo bezpečnosť a istotu osôb a hrozia vystupňovaním do ozbrojeného konfliktu alebo do destabilizácie krajiny. Krízové situácie môžu nastať v dôsledku prírodných katastrof, kríz spôsobených človekom, ako sú vojny a iné konflikty, alebo mimoriadnych okolností s porovnateľnými účinkami súvisiacimi okrem iného so zmenou klímy, zhoršovaním životného prostredia, prístupom k energii a prírodným zdrojom alebo extrémnou chudobou. 3. Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a po nej sa zachováva po dobu nevyhnutnú na vyrovnanie sa s núdzovými potrebami vyplývajúcimi z týchto situácií pre obete, čím prepája pomoc, obnovu a rozvoj. 4. Humanitárna pomoc sa poskytuje výhradne podľa potrieb a záujmov obetí krízových situácií a v súlade so zásadami medzinárodného humanitárneho práva a rešpektujúc ľudskosť, neutralitu, nestrannosť a nezávislosť. Nesmie najmä dôjsť k žiadnej diskriminácii medzi obeťami z dôvodu rasy, etnického pôvodu, náboženstva, pohlavia, veku, štátnej príslušnosti alebo politického presvedčenia a voľný prístup k obetiam a ich ochrana sú zabezpečené rovnako, ako aj bezpečnosť humanitárneho personálu a zariadenia. 5. Humanitárna, núdzová pomoc a pomoc po núdzovej situácii sa financujú z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody tam, kde sa takáto pomoc nedá financovať z rozpočtu Únie. Humanitárna, núdzová pomoc a pomoc po núdzovej situácii sa vykonáva tak, aby dopĺňala úsilie členských štátov, bola s ním koordinovaná a aby bola v súlade s osvedčenými postupmi v účinnosti pomoci.“ |
53. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 72a Cieľ 1. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi sa zameria na:
2. Pomoc možno poskytnúť štátom alebo regiónom AKT prijímajúcim utečencov alebo navrátilcov na splnenie naliehavých potrieb, na ktoré sa nevzťahuje pomoc v núdzi. 3. Opatrenia po stave núdze majú za cieľ fyzickú a sociálnu obnovu stavu spôsobeného výsledkami krízy a môžu sa uskutočniť, aby prepojili krátkodobú pomoc a obnovu s relevantnými dlhodobejšími rozvojovými programami financovanými z národných, regionálnych indikatívnych programov alebo z vnútorných programov AKT. Takéto opatrenia musia byť nevyhnutné na prechod od fázy núdze do fázy rozvoja, musia podporovať socioekonomickú reintegráciu častí zasiahnutej populácie, odstrániť, pokiaľ je to možné, príčiny krízy a posilniť inštitúcie a vlastníctvo miestnych a národných účastníkov pri ich úlohe formulovania politiky trvale udržateľného rozvoja pre dotknutú krajinu AKT. 4. Tam, kde je to vhodné, mechanizmy krátkodobého predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne, ako je uvedené v odseku 1 písm. e), sa budú koordinovať s ostatnými existujúcimi mechanizmami predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne. Rozvoj a posilnenie národných, regionálnych a celých AKT mechanizmov znižovania a riadenia rizika katastrof pomôže štátom AKT pri budovaní ich odolnosti voči vplyvu katastrof. Všetky súvisiace činnosti sa môžu vykonávať v spolupráci s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami a programami, ktoré majú preukázateľné skúsenosti v oblasti znižovania rizika katastrof.“ |
54. |
Článok 73 sa nahrádza takto: „Článok 73 Vykonávanie 1. Pomoc sa realizuje buď na žiadosť krajiny alebo regiónu AKT zasiahnutých krízovou situáciou, alebo z iniciatívy Komisie, alebo na základe odporúčania medzinárodných organizácií alebo miestnych či medzinárodných neštátnych organizácií. 2. Spoločenstvo prijme primerané kroky na uľahčenie rýchleho opatrenia, ktoré sa požaduje na uspokojenie okamžitých potrieb, na ktoré je nutná pomoc. Pomoc sa spravuje a vykonáva podľa postupov umožňujúcich opatrenia, ktoré sú rýchle, pružné a efektívne. 3. So zdôraznením rozvojového charakteru pomoci poskytovanej v súlade s touto kapitolou sa môže pomoc na žiadosť dotknutého štátu alebo región iba výnimočne použiť spolu s indikatívnym programom.“ |
55. |
V článku 76 ods. 1 sa písmeno d) nahrádza takto:
|
56. |
V článku 95 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto: „3. Spoločenstvo a členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej oznámia druhej strane najneskôr 12 mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia akékoľvek prehodnotenia ustanovení, ktoré si želajú urobiť vzhľadom na možnú zmenu alebo doplnenie dohody. Bez ohľadu na túto časovú lehotu, ak si jedna strana želá prehodnotenie akéhokoľvek ustanovenia dohody, druhá strana má lehotu dvoch mesiacov, v ktorej môže žiadať o rozšírenie prehodnotenia na ostatné ustanovenia týkajúce sa tých, ktoré boli predmetom prvotnej žiadosti.“ |
57. |
V článku 100 sa druhý odsek nahrádza takto: „Táto dohoda vyhotovená v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické, je uložená v archíve Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie a sekretariátu štátov AKT, ktoré oba zašlú overenú kópiu každej z vlád signatárskych štátov.“ |
C. PRÍLOHY
1. |
Príloha II zmenená a doplnená rozhodnutím Rady ministrov AKT– ES č. 1/2009 z 29. mája 2009 (1) sa mení a dopĺňa takto:
|
2. |
Príloha III sa mení a dopĺňa takto:
|
3. |
Príloha IV zmenená a doplnená rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 3/2008 z 15. decembra 2008 (2) sa mení a dopĺňa takto:
|
4. |
Príloha V vrátane jej protokolov sa vypúšťa. |
5. |
V prílohe VII sa článok 3 ods. 4 nahrádza takto: „4. Zmluvné strany uznávajú úlohu skupiny AKT v politickom dialógu na základe postupov, ktoré skupina AKT určí a oznámi Európskemu spoločenstvu a jeho členským štátom. Sekretariát AKT a Európska komisia si vymieňajú všetky potrebné informácie o procese politického dialógu uskutočňovaného pred konzultáciami, počas nich a po konzultáciách vykonávaných podľa článkov 96 a 97 tejto dohody.“ |
D. PROTOKOLY
Protokol 3 o Južnej Afrike zmenený a doplnený rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 4/2007 z 20. decembra 2007 (6) sa mení a dopĺňa takto:
1. |
V článku 1 ods. 2 sa slová „podpísanej v Pretórii 11. októbra 1999“ nahrádzajú slovami „zmenenej a doplnenej dohodou podpísanou 11. septembra 2009“. |
2. |
Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:
|
3. |
V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Tento protokol nebráni Južnej Afrike rokovať a podpísať jednu z dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) uvedených v časti 3 hlave II tejto dohody, ak ostatné zmluvné strany tejto DHP s tým súhlasia.“ |
NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.
Настоящото споразумение е открито за подписване в Ouagadougou на 22 юни 2010 г. и след това от 1 юли 2010 г. до 31 октомври 2010 г. в Генералния секретариат на Съвета на Европейския съюз в Брюксел.
El presente Acuerdo quedará abierto a la firma en Uagadugu el 22 de junio de 2010 y, a continuación, del 1 de julio de 2010 al 31 de octubre de 2010 en la Secretaría General del Consejo de la Unión Europea, en Bruselas.
Tato dohoda je otevřena k podpisu dne 22. června v Ouagadougou a poté od 1. července 2010 do 31. října 2010 v generálním sekretariátu Rady Evropské unie v Bruselu.
Denne aftale er åben for undertegnelse den 22. juni 2010 i Ouagadougou og derefter fra den 1. juli 2010 til den 31. oktober 2010 i Generalsekretariatet for Rådet for Den Europæiske Union i Bruxelles
Dieses Abkommen liegt am 22. Juni 2010 in Ouagadougou und danach vom 1. Juli bis 31. Oktober 2010 beim Generalsekretariat des Rates der Europäischen Union in Brüssel zur Unterzeichnung auf.
Käesolev leping on allakirjutamiseks avatud 22. juunil 2010 Ouagadougous ning seejärel 1. juulist 2010 kuni 31. oktoobrini 2010 Euroopa Liidu Nõukogu peasekretariaadis Brüsselis.
Η παρούσα συμφωνία κατατίθεται προς υπογραφή στο Ουαγκαντούγκου, στις 22 Ιουνίου 2010 και στη συνέχεια, από την 1η Ιουλίου 2010 έως τις 31 Οκτωβρίου 2010, στη Γενική Γραμματεία του Συμβουλίου της Ευρωπαϊκής Ένωσης, στις Βρυξέλλες.
This Agreement shall be open for signature in Ouagadougou on 22 June 2010 and thereafter from 1 July 2010 to 31 October 2010 at the General Secretariat of the Council of the European Union in Brussels.
Le présent accord est ouvert à la signature à Ouagadougou le 22 juin 2010 et ensuite du 1er juillet 2010 au 31 octobre 2010 au Secrétariat général du Conseil de l’Union européenne, à Bruxelles.
Il presente accordo è aperto alla firma a Ouagadougou il 22 giugno 2010 e successivamente a Bruxelles presso il Segretariato generale del Consiglio dell’Unione europea, dal 1o luglio 2010 al 31 ottobre 2010.
Šo nolīgumu dara pieejamu parakstīšanai 2010. gada 22. jūnijā Vagadugu (Ouagadougou) un pēc tam no 2010. gada 1. jūlija līdz 2010. gada 31. oktobrim Briselē, Eiropas Savienības Padomes Ģenerālsekretariātā.
Šis susitarimas pateiktas pasirašyti 2010 m. birželio 22 d. Uagadugu, o paskui, 2010 m. liepos 1 d.- 2010 m. spalio 31 d., Europos Sąjungos Tarybos generaliniame sekretoriate Briuselyje.
Ez a megállapodás 2010. június 22-én Ouagadougouban, majd 2010. július 1. és 2010. október 31. között Brüsszelben, az Európai Unió Tanácsának Főtitkárságán aláírásra nyitva áll.
Dan il-Ftehim huwa miftuħ għall-iffirmar f’Ouagadougou fit-22 ta’ Ġunju 2010 u wara dan mill-1 ta’ Lulju 2010 sal-31 ta’ Ottubru 2010, fis-Segretarjat Ġenerali tal-Kunsill tal-Unjoni Ewropea, fi Brussell.
Deze overeenkomst staat open voor ondertekening op 22 juni 2010 te Ouagadougou en vervolgens met ingang van 1 juli tot en met 31 oktober 2010 bij het secretariaat-generaal van de Raad van de Europese Unie in Brussel.
Niniejsza Umowa będzie otwarta do podpisu w Wagadugu w dniu 22 czerwca 2010 r., a następnie od 1 lipca 2010 r. do 31 października 2010 r. w Sekretariacie Generalnym Rady Unii Europejskiej w Brukseli.
O presente Acordo está aberto para assinatura em Uagadugu, em 22 de Junho de 2010 e, posteriormente, de 1 de Julho a 31 de Outubro de 2010, no Secretariado-Geral do Conselho da União Europeia, em Bruxelas.
Acest acord va fi deschis pentru semnare în Ouagadougou, la 22 iunie 2010, iar ulterior, începând cu 1 iulie 2010 până la 31 octombrie 2010, la Secretariatul General al Consiliului Uniunii Europene din Bruxelles.
Táto dohoda je otvorená na podpis 22. júna 2010 v Ouagadougou a potom od 1. júla 2010 do 31. októbra 2010 na Generálnom sekretariáte Rady Európskej únie v Bruseli.
Ta sporazum bo na voljo za podpis 22. junija 2010 v Ouagadougouju in nato od 1. julija 2010 do 31. oktobra 2010 v generalnem sekretariatu Sveta Evropske unije v Bruslju.
Tämä sopimus on avoinna allekirjoittamista varten Ouagadougoussa 22 päivänä kesäkuuta 2010 ja sen jälkeen 1 päivästä heinäkuuta 201031 päivään lokakuuta 2010 Euroopan unionin neuvoston pääsihteeristössä Brysselissä.
Detta avtal är öppet för undertecknande i Ouagadougou den 22 juni 2010 och sedan från och med den 1 juli till och med den 31 oktober 2010 vid generalsekretariatet för Europeiska unionens råd i Bryssel.
(1) Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 48.
(2) Ú. v. EÚ L 352, 31.12.2008, s. 59.
(3) Článok 21 bol vypustený rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 3/2008.
(4) Články 23 a 25 boli vypustené rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 3/2008.
(5) Články 27, 28 a 29 boli vypustené rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 3/2008.
(6) Ú. v. EÚ L 25, 30.1.2008, s. 11.
ZÁVEREČNÝ AKT
Splnomocnení zástupcovia:
JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA BELGIČANOV,
PREZIDENTA BULHARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ČESKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ DÁNSKA,
PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,
PREZIDENTA ESTÓNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKY ÍRSKA,
PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA ŠPANIELSKA,
PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA CYPERSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA LOTYŠSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKY LITOVSKEJ REPUBLIKY,
JEHO KRÁĽOVSKEJ VÝSOSTI VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA,
PREZIDENTA MAĎARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MALTY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ HOLANDSKA,
SPOLKOVÉHO PREZIDENTA RAKÚSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA POĽSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA RUMUNSKA,
PREZIDENTA SLOVINSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKY FÍNSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,
zmluvných strán Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej len „členské štáty“,
a EURÓPSKEJ ÚNIE, ďalej len „Únia“ alebo „EÚ“,
na jednej strane a
splnomocnení zástupcovia:
PREZIDENTA ANGOLSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ ANTIGUY A BARBUDY,
HLAVY ŠTÁTU BAHAMSKÉHO SPOLOČENSTVA,
HLAVY ŠTÁTU BARBADOS,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ BELIZE,
PREZIDENTA BENINSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA BOTSWANSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA BURKINA FASO,
PREZIDENTA BURUNDSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KAMERUNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KAPVERDSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA STREDOAFRICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KOMORSKÉHO ZVÄZU,
PREZIDENTA KONŽSKEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KONŽSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY COOKOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA REPUBLIKY POBREŽIA SLONOVINY,
PREZIDENTA DŽIBUTSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY DOMINICKÉHO SPOLOČENSTVA,
PREZIDENTA DOMINIKÁNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ERITREJSKÉHO ŠTÁTU,
PREZIDENTA ETIÓPSKEJ FEDERATÍVNEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA REPUBLIKY FIDŽIJSKÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA GABONSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA A HLAVY ŠTÁTU GAMBIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA GHANSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ GRENADY,
PREZIDENTA GUINEJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA GUINEJSKO-BISSAUSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA GUYANSKEJ KOOPERATÍVNEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA HAITSKEJ REPUBLIKY,
HLAVY ŠTÁTU JAMAJKA,
PREZIDENTA KENSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA KIRIBATSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA LESOTHSKÉHO KRÁĽOVSTVA,
PREZIDENTKY LIBÉRIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MADAGASKARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MALAWIJSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MALIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY REPUBLIKY MARSHALLOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA MAURITÁNSKEJ ISLAMSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA MAURÍCIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY MIKRONÉZSKYCH FEDERATÍVNYCH ŠTÁTOV,
PREZIDENTA MOZAMBICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA NAMÍBIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY NAURUSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA NIGERSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA NIGÉRIJSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY,
VLÁDY NIUE,
VLÁDY PALAUSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU PAPUA-NOVÁ GUINEA,
PREZIDENTA RWANDSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SVÄTÉHO KRIŠTOFA A NEVISA,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SVÄTEJ LUCIE,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SVÄTÉHO VINCENTA A GRENADÍN,
HLAVY ŠTÁTU SAMOJSKÉHO NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU,
PREZIDENTA DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY SVÄTÉHO TOMÁŠA A PRINCOVHO OSTROVA,
PREZIDENTA SENEGALSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SEYCHELSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SIERRALEONSKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ ŠALAMÚNOVÝCH OSTROVOV,
PREZIDENTA JUHOAFRICKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA SURINAMSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA SVAZIJSKÉHO KRÁĽOVSTVA,
PREZIDENTA TANZÁNIJSKEJ ZJEDNOTENEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ČADSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY VÝCHODNÉHO TIMORU,
PREZIDENTA TOGSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA TONGA,
PREZIDENTA REPUBLIKY TRINIDADU A TOBAGA,
JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ TUVALU,
PREZIDENTA UGANDSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY VANUATSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTA ZAMBIJSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDY ZIMBABWIANSKEJ REPUBLIKY,
ktorých štáty sú ďalej len „štáty AKT“,
na strane druhej,
na zasadnutí dvadsiateho druhého júna dvetisícdesať v Ouagadougou k podpisu Dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005,
pri podpise tejto dohody prijali tieto vyhlásenia, ktoré sú pripojené k tomuto záverečnému aktu:
Vyhlásenie I: |
Spoločné vyhlásenie o podpore prístupu na trh v partnerstve AKT – ES |
Vyhlásenie II: |
Spoločné vyhlásenie o migrácii a rozvoji (článok 13) |
Vyhlásenie III: |
Vyhlásenie Európskej únie o inštitucionálnych zmenách, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, |
a ďalej sa dohodli, že tieto vyhlásenia sa v dôsledku vypustenia prílohy V stali obsolentnými:
Vyhlásenie XXII: |
Spoločné vyhlásenie o poľnohospodárskych výrobkoch uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a) prílohy |
Vyhlásenie XXIII: |
Spoločné vyhlásenie o prístupe na trh v partnerstve AKT – ES |
Vyhlásenie XXIV: |
Spoločné vyhlásenie o ryži |
Vyhlásenie XXV: |
Spoločné vyhlásenie o rume |
Vyhlásenie XXVI: |
Spoločné vyhlásenie o bravčovom a teľacom mäse |
Vyhlásenie XXVII: |
Spoločné vyhlásenie o dojednaniach upravujúcich prístup na trhy francúzskych zámorských departmánov pri výrobkoch s pôvodom v štátoch AKT uvedených v článku 1 ods. 2 prílohy V |
Vyhlásenie XXIX: |
Spoločné vyhlásenie o výrobkoch pokrytých spoločnou poľnohospodárskou politikou |
Vyhlásenie XXX: |
Vyhlásenie AKT o článku 1 prílohy V |
Vyhlásenie XXXI: |
Vyhlásenie Spoločenstva o článku 5 ods. 2 písm. a) prílohy V |
Vyhlásenie XXXII: |
Spoločné vyhlásenie o rovnakom zaobchádzaní |
Vyhlásenie XXXIII: |
Vyhlásenie Spoločenstva o článku 8 ods. 3 prílohy V |
Vyhlásenie XXXIV: |
Spoločné vyhlásenie o článku 12 prílohy V |
Vyhlásenie XXXV: |
Spoločné vyhlásenie týkajúce sa protokolu 1 k prílohe V |
Vyhlásenie XXXVI: |
Spoločné vyhlásenie týkajúce sa protokolu 1 k prílohe V |
Vyhlásenie XXXVII: |
Spoločné vyhlásenie týkajúce sa protokolu 1 k prílohe V o pôvode výrobkov rybárstva |
Vyhlásenie XXXVIII: |
Vyhlásenie Spoločenstva týkajúce sa protokolu 1 k prílohe V o rozlohe výsostných vôd |
Vyhlásenie XXXIX: |
Vyhlásenie AKT týkajúce sa protokolu 1 k prílohe V o pôvode výrobkov rybárstva |
Vyhlásenie XL: |
Spoločné vyhlásenie o uplatňovaní pravidla hodnotovej tolerancie v odvetví spracovania tuniaka |
Vyhlásenie XLI: |
Spoločné vyhlásenie o článku 6 ods. 11 protokolu 1 k prílohe V |
Vyhlásenie XLII: |
Spoločné vyhlásenie o pravidlách pôvodu: kumulácia s Južnou Afrikou |
Vyhlásenie XLIII: |
Spoločné vyhlásenie o prílohe 2 k protokolu 1 k prílohe V. |
NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.