24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/45

(1)

V článku 65 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa ustanovuje v prípade úplne nezamestnaných osôb výnimka zo všeobecnej zásady lex loci laboris stanovenej v článku 11 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia.

(2)

Na stanovenie toho, či sa osoba považuje za úplne, alebo čiastočne nezamestnanú v zmysle článku 65 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia, sa musia uplatňovať jednotné kritériá Spoločenstva. Takéto posúdenie sa nesmie vykonať na základe kritérií vnútroštátnych právnych predpisov.

(3)

Keďže v praxi vnútroštátnych inštitúcií pre sociálne zabezpečenie v rôznych členských štátoch sa odrážajú rozdiely vo výklade, pokiaľ ide o určenie typu nezamestnanosti, je potrebné upresniť rozsah pôsobnosti uvedeného článku s cieľom prijať jednotné a vyvážené kritériá na účely jeho uplatňovania uvedenými inštitúciami.

(4)

Podľa článku 65 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 úplne nezamestnaná osoba, ktorá už nemá prepojenie s príslušným členským štátom, poberá dávky v nezamestnanosti od inštitúcie v mieste svojho bydliska.

(5)

Posúdenie, či existuje alebo sa udržiava zamestnanecký vzťah, je založené výlučne na vnútroštátnych právnych predpisoch štátu zamestnania.

(6)

Cieľ chrániť nezamestnané osoby podľa článku 65 nariadenia by nebol naplnený, ak by sa osoba, ktorá zostala zamestnaná v rovnakom podniku na území iného členského štátu, ako je štát, na ktorého území má bydlisko, – pričom jej činnosť bola prerušená – napriek tomu považovala za úplne nezamestnanú a musela by sa obrátiť na inštitúciu v mieste bydliska, aby mohla poberať dávky v nezamestnanosti.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 65 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004, určenie povahy nezamestnanosti (t. j. čiastočnej alebo úplnej) závisí od toho, či existuje alebo sa udržiava zmluvný zamestnanecký vzťah medzi stranami, a nie od trvania akéhokoľvek dočasného prerušenia činnosti pracovníka.

2.

Ak je osoba naďalej zamestnaná v podniku na území iného členského štátu, ako je štát, na ktorého území má trvalé bydlisko, ale jej činnosť sa preruší, hoci sa môže kedykoľvek vrátiť na svoje pracovné miesto, považuje sa táto osoba za čiastočne nezamestnanú a zodpovedajúce dávky poskytuje príslušná inštitúcia členského štátu zamestnania v súlade s článkom 65 ods. 1 uvedeného nariadenia.

3.

Ak osoba v prípade, že neexistuje žiadny zmluvný zamestnanecký vzťah, už nemá žiadne prepojenie s členským štátom zamestnania (napríklad preto, že sa ukončil alebo uplynul zmluvný zamestnanecký vzťah), považuje sa za úplne nezamestnanú v súlade s článkom 65 ods. 2 uvedeného nariadenia a dávky poskytuje inštitúcia v mieste jej trvalého bydliska.

4.

Ak samostatne zárobkovo činná osoba nevykonáva žiadnu profesijnú ani obchodnú činnosť v členskom štáte činnosti, považuje sa za úplne nezamestnanú v súlade s článkom 65 ods. 2 uvedeného nariadenia a dávky poskytuje inštitúcia v mieste jej trvalého bydliska.

5.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.