22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/12

(1)

Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Pre postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Podľa článku 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú tieto opatrenia zahŕňať opatrenia na podporu zlučiteľnosti kolíznych noriem uplatniteľných v členských štátoch vrátane opatrení týkajúcich sa rodinného práva s cezhraničnými dôsledkami.

(3)

Komisia 17. júla 2006 predložila návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2201/2003, pokiaľ ide o súdnu právomoc, a ktorým sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa rozhodného práva v manželských veciach (ďalej len „navrhované nariadenie“).

(4)

Rada na svojom zasadnutí 5. a 6. júna 2008 prijala politické usmernenia, v ktorých sa uvádza, že neexistuje jednomyseľnosť, pokiaľ ide o navrhované nariadenie, a že existujú neprekonateľné problémy, ktoré znemožňujú dosiahnuť jednomyseľnosť teraz i v dohľadnej budúcnosti. Konštatovala, že ciele navrhovaného nariadenia nie je možné dosiahnuť v rámci primeraného obdobia uplatnením príslušných ustanovení zmlúv.

(5)

Za týchto okolností Grécko, Španielsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko zaslali listami z 28. júla 2008 Komisii žiadosť, v ktorej uvádzajú, že majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva v manželských veciach, a vyzvali Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila návrh Rade. Bulharsko zaslalo Komisii rovnakú žiadosť listom z 12. augusta 2008. Francúzsko sa pripojilo k žiadosti listom z 12. januára 2009, Nemecko listom z 15. apríla 2010, Belgicko listom z 22. apríla 2010, Lotyšsko listom zo 17. mája 2010, Malta listom z 31. mája 2010 a Portugalsko počas zasadnutia Rady 4. júna 2010. Grécko 3. marca 2010 vzalo svoju žiadosť späť. Celkovo o posilnenú spoluprácu požiadalo štrnásť členských štátov.

(6)

Posilnená spolupráca by mala stanoviť jednoznačný a komplexný právny rámec v oblasti rozvodu a rozluky v zúčastnených členských štátoch a zabezpečiť vhodné riešenia pre občanov z hľadiska právnej istoty, predvídateľnosti a flexibility a zabrániť „ponáhľaniu sa na súd“.

(7)

Podmienky ustanovené v článku 20 Zmluvy o Európskej únii a článkoch 326 a 329 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú splnené.

(8)

Oblasť posilnenej spolupráce, a rozhodné právo pre rozvod a rozluku, je uvedená v článku 81 ods. 2 písm. c) a článku 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako jedna z oblastí, na ktorú sa vzťahujú zmluvy.

(9)

Požiadavka poslednej možnosti v článku 20 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii je splnená tým, že Rada v júni 2008 konštatovala, že Únia ako celok nemôže dosiahnuť ciele navrhovaného nariadenia v primeranom čase.

(10)

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku sa zameriava na rozvíjanie justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami na základe zásady vzájomného uznávania rozsudkov a na zabezpečenie zlučiteľnosti kolíznych noriem uplatniteľných v členských štátoch. Podporuje teda ciele Únie, chráni jej záujmy a posilňuje jej integračný proces, ako sa požaduje v článku 20 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii.

(11)

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku je v súlade so zmluvami a právom Únie a nenarúša vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Nepredstavuje prekážku ani diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi a nenarúša hospodársku súťaž medzi nimi.

(12)

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku rešpektuje právomoci, práva a povinnosti tých členských štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú. Spoločné kolízne normy v zúčastnených členských štátoch neovplyvňujú normy nezúčastnených členských štátov. Súdy nezúčastnených členských štátov naďalej uplatňujú na určenie rozhodného práva pre rozvod alebo rozluku svoje existujúce vnútroštátne kolízne normy.

(13)

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku je najmä v súlade s právom Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach v tom, že táto posilnená spolupráca nemá vplyv na žiadne už existujúce acquis.

(14)

Toto rozhodnutie rešpektuje práva, zásady a slobody uznané v Charte základných práv Európskej únie, a najmä v jej článku 21.

(15)

Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku je kedykoľvek otvorená pre všetky členské štáty v súlade s článkom 328 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,