1.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/21

(1)

Listom z 29. augusta 2005, ktorý Komisia zaevidovala 1. septembra 2005, Nemecko oznámilo Komisii svoj zámer poskytnúť spoločnosti EverQ GmbH (ďalej len „Sovello“ (2) pomoc vo forme bonusu pre MSP. Nemecko následne listami z 28. októbra 2005, 24. januára 2006 a 4. apríla 2006, ktoré Komisia zaevidovala v ten istý deň, oznámilo Komisii ďalšie informácie.

(2)

Pod číslom K(2006) 2092 v konečnom znení schválila Komisia 7. júna 2006 pomoc pre spoločnosť Sovello vo forme bonusu pre MSP (štátna pomoc N 426/05 (3).

(3)

Komisia počas zisťovania týkajúceho sa iného notifikovaného opatrenia pomoci pre spoločnosť Sovello (štátna pomoc C 21/08 (4) - ex N 864/06) našla dôkazy, že rozhodnutie o poskytnutí pomoci N 426/05 sa mohlo opierať o neúplné, resp. nesprávne informácie, ktoré boli predložené v rámci oznámenia pomoci.

(4)

Listom zo 17. marca 2008 poskytla Komisia podľa článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 o podrobných pravidlách na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (5) Nemecku príležitosť, aby predložilo svoje pripomienky k plánovanému rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania pred prípadným zrušením svojho rozhodnutia zo 7. júna 2006. Nemecko oznámilo svoje pripomienky listom z 15. apríla 2008, ktorý Komisia zaevidovala 15. a 16. apríla 2008.

(5)

Listom zo 17. júna 2008 (K(2008) 2669 v konečnom znení) oznámila Komisia Nemecku svoje rozhodnutie začať konanie týkajúce sa pomoci vo forme bonusu pre MSP poskytnutému spoločnosti Sovello podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

(6)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (6). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(7)

Nemecko oznámilo svoje pripomienky listom z 10. septembra 2008, ktorý Komisia zaevidovala v ten istý deň. Nemecko poskytlo ďalšie pripomienky listami z 20. marca, 13. mája a 16. novembra 2009, ktoré Komisia zaevidovala v ten istý deň. Dňa 2. apríla a 13. októbra 2009 sa konalo stretnutie zástupcov útvarov Komisie a Nemecka.

(8)

Komisia nedostala žiadne pripomienky tretích strán.

(9)

V rámci podporovaného projektu (prostredníctvom regionálnej pomoci na základe schválenej schémy o štátnej pomoci vrátane notifikovaného bonusu pre MSP) sa mal vybudovať nový závod s kapacitou 30 MWp (Sovello 1) na výrobu solárnych modulov (kód ProdCom 32.10.52.37) pomocou technológie String Ribbon (7). Nový závod bol prvým výrobným závodom spoločnosti Sovello. Jeho výstavba sa začala v decembri 2004. Plánovalo sa, že závod bude mať nominálnu výrobnú kapacitu 30 megawattov špičkového zaťaženia (8) a zaháji svoju činnosť do 31. decembra 2007. V skutočnosti bol závod Sovello1 uvedený do prevádzky už v apríli 2006.

(10)

Príjemcom notifikovanej pomoci je spoločnosť Sovello. Spoločnosť Sovello bola založená v decembri 2004 spoločnosťou Q-Cells SE (9) (ďalej len „Q-Cells“; 24,9 % podiel) a americkou spoločnosťou Evergreen Solar Inc. (ďalej len „Evergreen“; 75,1 % podiel) ako spoločný podnik. Vyplýva to z pôvodnej rámcovej zmluvy o založení spoločného podniku medzi spoločnosťami Evergreen a Q-Cells (10) zo 14. januára 2005 (ďalej len „MJVA1“). Podľa MJVA1 získala spoločnosť Q-Cells pred uzatvorením rámcovej zmluvy spoločnosť Topas 107 V.V. GmbH, účelovú spoločnosť, ktorá bola neskôr zmenená na podnet Q-Cells na spoločnosť Sovello (vtedy však EverQ). Táto účelová spoločnosť zmenila svoj názov na EverQ 11. februára 2005.

(11)

Spoločnosť Evergreen je výrobcom solárnych modulov a vlastní patent na technológiu String Ribbon. Spoločnosť Q-Cells patrí k najväčším výrobcom solárnych článkov na svete. Spoločný podnik Sovello mal najprv otestovať hospodárnosť výroby solárnych modulov na základe technológie String Ribbon od spoločnosti Evergreen a na základe know-how na výrobu solárnych článkov, ako aj skúseností spoločnosti Q-Cells na nemeckom trhu, a neskôr umožniť priemyselnú výrobu modulov String Ribbon.

(12)

V novembri 2005 vstúpila do spoločného podniku Sovello na základe zmluvy o dodávke kremíka nórska spoločnosť Renewable Energy Corporation ASA (ďalej len „REC“) s podielom 15 %, pričom spoločnosť Evergreen znížila svoj podiel na 64 % a spoločnosť Q-Cells na 21 %. Vyplýva to z druhej rámcovej zmluvy o založení spoločného podniku medzi spoločnosťami Evergreen, Q-Cells a REC z 25. novembra 2005 (ďalej len „MJVA2“). Spoločnosť REC patrí k najväčším svetovým výrobcom materiálov vyrobených z kremíka pre fotovoltaický priemysel.

(13)

V čase oznámenia mali spoločnosti Q-Cells a REC spoločného akcionára, a to spoločnosť rizikového kapitálu Good Energies Investment BV (ďalej len „Good Energies“). Táto spoločnosť vlastnila 16 % podiel v spoločnosti Q-Cells a 39 % podiel v spoločnosti REC (stav k 7. 3. 2006). Nemecko uviedlo, že medzi spoločnosťami Q-Cells, REC a Evergreen, okrem ich podielu v spoločnosti Sovello, neboli žiadne ďalšie vzťahy.

(14)

Od 19. decembra 2006 majú všetci obchodní partneri Evergreen, Q-Cells a REC podiel v spoločnosti Sovello vo výške 33,3 % (zmeny MJVA2 z 29. septembra 2006).

(15)

Dňa 5. februára 2007 spoločnosť Q-Cells oznámila, že získala podiel v spoločnosti REC vo výške 17,9 %. V ten istý deň oznámila spoločnosť Good Energies v tlačovom vyhlásení, že predá svoj podiel v spoločnosti REC spoločnostiam Q-Cells a Orkla ASA (26. februára 2007).

(16)

V nasledujúcom prehľade sa uvádza súčasná štruktúra akcionárov spoločnosti Sovello (stav k tretiemu štvrťroku 2009):

(17)

Vývoj spoločnosti Sovello dokladajú rôzne podnikové dokumenty a rozhodnutia spoločníkov. Dokument s názvom „Projekt ‚Sovello‘: rámcová dohoda“ (ďalej len „rámcová dohoda“) podpísali predsedovia predstavenstva spoločností Evergreen a Q-Cells pred uzavretím zmluvy MJVA1. V tejto dohode sa objasňujú základné charakteristiky prípadného právneho úkonu medzi oboma podnikmi na účel založenia a vedenia spoločného podniku zameraného na vývoj, výrobu a predaj solárnych produktov na základe technológie String Ribbon. Ďalej sa v nej uvádza, že partneri sú si vedomí skutočnosti, že podiel spoločnosti Q-Cells v spoločnosti Sovello musí predstavovať menej ako 25 %, aby bolo možné uchádzať sa v Nemecku o konkrétnu štátnu podporu. Okrem toho sa má na základe dohody zaistiť účasť oboch partnerov na dôležitých obchodných rozhodnutiach, a dohoda taktiež obsahuje ustanovenia, ktoré poukazujú na smerodajnú úlohu spoločnosti Q-Cells pre prevádzkyschopnosť spoločného podniku.

(18)

Aj stanovy spoločnosti Sovello udeľujú spoločnosti Q-Cells významné spolurozhodovacie právomoci (členmi dozornej rady sú dvaja zástupcovia zo spoločnosti Evergreen a jeden zo spoločnosti Q-Cells, ale v prípade rôznych strategických rozhodnutí je potrebný súhlas minimálne jedného z členov dozornej rady od oboch partnerov).

(19)

V zmluve MJVA1 sa podiel spoločnosti Evergreen v spoločnosti Sovello stanovil na 75,1 % a podiel spoločnosti Q-Cells na 24,9 %. V zmluve MJVA1 sa však uvádza aj možnosť, že spoločnosť Q-Cells zvýši svoj podiel na 50 %, ak to nebude mať za následok zníženie investičných grantov. Partneri však majú podľa zmluvy MJVA1 okrem toho aj možnosť uzatvárať ďalšie dohody (v oblasti služieb, technológie a marketingu). V praxi predávala spoločnosť Evergreen moduly vyrobené spoločnosťou Sovello (až do začiatku roku 2009) pod značkou Evergreen.

(20)

V zmluve MJVA2 sa uvádza nasledujúca štruktúra akcionárov spoločnosti: Evergreen 64 %, Q-Cells 21 % a REC 15 %. V zmluve MJVA2 sa uvádza, že spoločnosť Q-Cells má možnosť vyrovnať výšku svojho podielu na výšku podielu spoločnosti Evergreen, zatiaľ čo pre spoločnosť REC možnosť zvýšenia svojho podielu na 21 % a na 33,3 % závisí od ďalších zmlúv na dodávku kremíka.

(21)

Tabuľka I poskytuje prehľad o chronologickom vývoji spoločnosti Sovello ako aj o dôležitých dokumentoch a obchodných rozhodnutiach.

Tabuľka I

Vývoj spoločnosti Sovello

(22)

Investičné náklady na projekt dosahujú spolu (v nominálnej hodnote) výšku 65 699 302 EUR, z čoho 60 873 300 EUR prichádza do úvahy na regionálnu pomoc. V tabuľke II sú uvedené celkové investičné náklady na notifikovaný projekt.

Tabuľka II

Projektové náklady (nominálne sumy)

(23)

Projekt bol okrem požadovaných prostriedkov zo štátnej pomoci financovaný aj prostriedkami pochádzajúcimi z vlastných zdrojov a z bankového úveru. Tabuľka III poskytuje prehľad o financovaní notifikovaného projektu.

Tabuľka III

Financovanie projektu (nominálne sumy)

(24)

Miesto investície sa nachádza v Thalheime, okres Bitterfeld, Sasko-Anhaltsko, Nemecko, v podporovanej oblasti v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, pre ktorú podľa usmernení o národnej regionálnej pomoci (12) (ďalej len „usmernenia o regionálnej pomoci z roku 1998“) a mapy pomoci pre Nemecko platnej do konca roka 2006 (13) platila maximálna intenzita pomoci, vyjadrená ako hrubý ekvivalent pomoci vo výške 35 %.

(25)

V prípade uvedenej pomoci ide o bonus pre MSP vo výške 15 percentuálnych bodov, notifikovanej pod číslom N 426/05 v súlade s rozhodnutím o schválení podľa článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (14) (ďalej len „nariadenie o skupinových výnimkách pre MSP“), ktorá by sa mala poskytnúť spoločnosti Sovello k regionálnej pomoci na základe platných regionálnych schém o štátnej pomoci „schéma spoločného programu – zlepšenie regionálnej hospodárskej štruktúry“ (štátna pomoc N 642/02 (15) – ďalej len „schéma spoločného programu“) a „zákona z roku 2005 o investičných príplatkoch 2005“ (štátna pomoc N 142a/04 (16) – ďalej len „zákon o investičných príplatkoch“). Bonus pre MSP zodpovedá sume pomoci vo výške 9 130 995 EUR.

(26)

V súlade s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 1998 je bonus na regionálnu investičnú pomoc pre MSP prípustný (17). Pomoc pre spoločnosť Sovello vo forme bonusu pre MSP bola dodatočne schválená k oprávnene poskytnutej regionálnej pomoci na základe nemeckej schémy spoločného programu.

(27)

Preskúmanie štatútu spoločnosti ako MSP sa vykonáva na základe odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúceho sa definície mikropodnikov, ako aj malých a stredných podnikov (18) (ďalej len „odporúčanie o MSP“). Osobitne sa pritom skúma, či príslušný podnik neprekročil určité prahové hodnoty (počet zamestnancov, obrat, bilančná suma). Pri tomto preskúmaní sa v plnej miere zohľadnia príslušné údaje súvisiacich podnikov (ktoré tým, že vlastnia väčšinu podielov alebo hlasovacích práv, majú rozhodujúci vplyv), avšak údaje partnerských podnikov (ktoré vlastnia minimálne 25 % podielov alebo hlasovacích práv) sa zohľadnia len podľa výšky podielu.

(28)

Komisia vo svojom rozhodnutí N 426/05 (pozri bod 2 vyššie) zohľadnila pri výpočte relevantné údaje týkajúce sa spoločností Sovello a Evergreen, nezohľadnila však údaje týkajúce sa spoločností Q-Cells a REC, pretože obe spoločnosti v čase notifikácie až do vydania rozhodnutia Komisie o schválení vlastnili menej ako 25 % podielov alebo hlasovacích práv. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Sovello bola MSP a notifikovanú pomoc schválila.

(29)

Nové informácie, ktoré Komisia získala počas posudzovania inej notifikovanej pomoci pre spoločnosť Sovello, sa týkali zmluvy MJVA1 medzi spoločnosťami Evergreen a Q-Cells o založení spoločnosti Sovello, ktorá Komisii počas predbežného skúmania pomoci N 426/05 nebola poskytnutá. Tieto informácie vyvolali obavy, že partneri spoločného podniku umelo udržiavali podiel spoločnosti Q-Cells pod hranicou 25 % (najprv na 24,9 %), aby dosiahli vyššiu sumu pomoci (vrátane bonusu pre MSP), aj keď bola spoločnosť Q-Cells pri vedení spoločného podniku zastúpená jedným z troch riaditeľov, ktorý musel schváliť dôležité rozhodnutia. Na základe toho Komisia vyzvala podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 659/1999 Nemecko, aby predložilo svoje pripomienky v súvislosti so zámerom začať konanie vo veci formálneho zisťovania pred prípadným zrušením svojho rozhodnutia zo 7. júna 2006 (pozri odôvodnenie 2).

(30)

Listom z 15. apríla 2008 predložilo Nemecko stanovy spoločnosti Sovello, rámcovú dohodu, ako aj overené kópie zmlúv MJVA1, MJVA2 a prepracovanej zmluvy MJVA2. Nemecko v tomto liste zdôraznilo, že v prípade spoločnosti Sovello boli v čase notifikácie splnené formálne kritériá pre prahové hodnoty stanovené v odporúčaní o MSP a že v odporúčaní o MSP nie sú stanovené žiadne iné jasne definované uplatniteľné kritériá používané v praxi. Podľa Nemecka by tieto formálne kritériá na posúdenie, či ide o MSP, museli byť smerodajné, aby bolo možné zaručiť právnu istotu a predvídateľnosť politiky Komisie v oblasti kontroly štátnej pomoci. V prípade, že Komisia tieto formálne kritériá nebude považovať za primerané, nemala by zmeniť svoj prístup v kontexte jednotlivých prípadov, ale mala by zvážiť zmenu platných predpisov.

(31)

Nemecko ďalej uviedlo, že tieto informácie neboli v čase notifikácie vedome zamlčané alebo zadržané a že pôvodné rozdelenie podielov (75,1 % pre Evergreen a 24,9 % pre Q-Cells) malo hospodárske dôvody. Nemecko ďalej uviedlo, že spoločnosť Sovello sa účasťou spoločnosti Q-Cells na pôvodnom spoločnom podniku nevyhla ťažkostiam typickým pre novozaložený MSP.

(32)

Komisia však zastávala názor, že spoločnosť Sovello síce splnila formálne kritériá definície MSP, ale má dostatočné dôkazy, že to tak bolo len preto, lebo podiel spoločnosti Q-Cells – v snahe získať bonus pre MSP – sa umelo udržiaval pod hranicou 25 %, a že skutočný vplyv spoločnosti Q-Cells na spoločnosť Sovello bol väčší. Komisia preto dospela k záveru, že musí zvážiť možnosť manipulácie štruktúry podielnikov spoločnosti príjemcu pomoci s cieľom obísť definíciu malých a stredných podnikov.

(33)

Nové informácie vyvolali u Komisie pochybnosti, či je spoločnosť Sovello skutočne MSP v zmysle odporúčania o MSP. V prípade, že to tak nie je, by notifikovaný a schválený bonus pre MSP nebol zlučiteľný so ZFEÚ.

(34)

Aby Komisia svoje pôvodné rozhodnutie zo 7. júna 2006, ktoré mohlo byť založené na neúplných/nesprávnych informáciách, mohla prípadne zrušiť a prijať toto nové rozhodnutie, začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 659/1999. V tomto článku sa uvádza: „Komisia môže zrušiť rozhodnutie […] potom ako poskytla danému členskému štátu príležitosť predložiť jeho pripomienky, keď rozhodnutie vychádzalo z nesprávnych informácií poskytnutých počas konania, čo bol rozhodujúci faktor pre rozhodnutie. Pred zrušením rozhodnutia a prijatím nového rozhodnutia, Komisia otvorí konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 4 ods. 4. […].“

(35)

Komisia nedostala od zúčastnených strán žiadne pripomienky.

(36)

Podľa Nemecka neexistujú predpoklady na zrušenie rozhodnutia N 426/05 na základe údajne nových informácií. Nemecko tvrdí, že informácie predložené Komisii v súvislosti s notifikáciou vo veci N 426/05 neboli ani neúplné ani nesprávne, takže článok 9 nariadenia (ES) č. 659/1999 nie je možné uplatniť. Nemecko argumentuje, že Komisia si bola vedomá skutočnosti, že spoločnosť Sovello bola ako spoločný podnik spoločností Evergreen a Q-Cells novozaloženým technologickým podnikom v solárnom odvetví, ktorý nepresiahol stropy definície MSP a čelil ťažkostiam typickým pre MSP. Nemecko dodalo, že MJVA1 ani rámcová dohoda neobsahovali nové informácie, ktoré by oprávňovali zrušenie rozhodnutia N 426/05.

(37)

Nemecko tvrdí, že na žiadosť Komisie (list z 30. decembra 2005, D/57570) predložilo v čase notifikácie vzorové vyhlásenie v prílohe oznámenia Komisie „Vzor vyhlásenia o údajoch potrebných pre klasifikáciu ako MSP“ (19) (ďalej len „oznámenie Komisie o vzorovom vyhlásení“) pre spoločnosť Sovello, v ktorom uviedlo, že spoločnosť Evergreen je podnik spojený so spoločnosťou Sovello, avšak spoločnosti Sovello a Q-Cells sú dva od seba nezávislé podniky. Nemecko predložilo aj miestoprísažné vyhlásenie spoločnosti Q-Cells, podľa ktorého nebol tento podnik partnerským podnikom spoločnosti Sovello, ani s ňou nebol spojený.

(38)

Nemecko argumentuje, že z nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP, ani z oznámenia Komisie o vzorovom vyhlásení a ani zo žiadosti Komisie o informácie pre nemecké orgány a pre spoločnosť Sovello jednoznačne nevyplynulo, že by počas notifikácie museli predložiť zmluvu o spoločnom podniku. Z tohto dôvodu Nemecko zastáva názor, že informácie, ktoré v danom období predložilo, boli úplné.

(39)

Nemecko uvádza, že definícia MSP v predchádzajúcom odporúčaní o MSP z roku 1996 (20) obsahovala prahové hodnoty ako aj tzv. kritérium nezávislosti, zatiaľ čo v súčasnej definícii MPS sa rozlišuje len medzi samostatným podnikom, partnerským podnikom a spojeným podnikom. Nemecko argumentuje, že platné nariadenie o skupinových výnimkách pre MSP spolu s definíciou MSP je pre Komisiu záväzné a určite sa nemôže obmedziť ďalšími nepísanými kritériami. Ani Súdny dvor ani Súd prvého stupňa vo svojich rozsudkoch v prípadoch na základe novej definície MSP nevychádzali z takýchto kritérií.

(40)

Nemecko popiera, že kritériá nezávislosti, ktoré Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku vo veci C 91/01 Talianska republika/Komisia Európskych spoločenstiev (21) (ďalej len „prípad Solar Tech“) na základe predchádzajúceho odporúčania o MSP, platia aj v prípadoch, ktoré je potrebné preskúmať z dôvodu novej definície MSP. Podľa Nemecka nie je posúdenie na základe takýchto nepísaných kritérií zlučiteľné s cieľom vytýčeného prepracovania definície MSP, ktorý podľa odôvodnenia 8 nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP pozostáva v tom, „aby sa odstránili rozdiely, ktoré by mohli viesť k deformáciám súťaže, aby sa uľahčila koordinácia medzi rôznymi iniciatívami Spoločenstva a národnými iniciatívami týkajúcimi sa malých a stredných podnikov, a z dôvodu administratívnej zrozumiteľnosti a právnej istoty, […]“.

(41)

Nemecko argumentuje, že Komisia by v záujme právnej istoty a rovnakého zaobchádzania musela najprv uverejniť prípadné úpravy (zavedenie nových dodatočných kritérií) definície MSP skôr ako ich použije v jednotlivých prípadoch. Okrem toho by európsky zákonodarca v prípade, že by chcel uplatniť kritérium „ťažkostí typických pre MSP“, musel toto kritérium prijať aj do svojej novej definície MSP. To, či podnik čelí ťažkostiam typickým pre MSP, je preto možné preskúmať len na základe formálnych kritérií pre MSP. Ďalej je podľa Nemecka potrebné stanoviť pre partnerské podniky hranicu vo výške 25 % v prípade, že sa táto hranica v praxi nezohľadní ako kritérium.

(42)

Nemecko tvrdí, že nová definícia MSP je snahou o jednotnú podporu MSP a ich úradnej a súdnej kontroly na základe jasných, jednoznačných definícií. Nemecko na základe toho usudzuje, že nová definícia MSP neponúka žiadny priestor pre voľnú interpretáciu alebo nepísané podmienky.

(43)

Nemecko ďalej uvádza, že ani štruktúra podielnikov spoločnosti ani hospodárske rámcové podmienky podnikov, ktoré sa zohľadňujú vo veciach Solar Tech a Pollmeier Malchow GmbH & Co. KG/Komisia (22) (rozsudky na základe predchádzajúceho odporúčania o MSP z roku 1996), nie sú porovnateľné s podmienkami v spoločnosti Sovello.

(44)

V prípade spoločnosti Solar Tech vlastnil koncern Permasteelisa (veľký podnik) len 24 % podielu príjemcu pomoci, avšak zakladateľ a väčšinový spoločník tohto koncernu, ktorý bol zároveň manažérom spoločnosti Solar Tech, vlastnil 46 % kapitálu, a riaditeľ koncernu a člen správnej rady spoločnosti Permasteelisa vlastnili každý 15 % kapitálu. Vzhľadom na tieto finančné závislosti, možný vplyv spoločníkov spoločnosti Permasteelisa a hospodárske a štrukturálne vzťahy k spoločnosti Permasteelisa dospela Komisia k záveru, že spoločnosť Solar Tech nemusela čeliť ťažkostiam typickým pre MSP, v dôsledku čoho nesplnila kritérium nezávislosti. Nemecko poznamenáva, že obaja spoločníci spoločného podniku Sovello boli naproti tomu od seba nezávislí a menšinový akcionár Q-Cells nemal na spoločnosť Sovello väčší vplyv ako spoločník, ktorý vlastnil podiel vo výške 24,9 % (pozri bod 5.3).

(45)

V prípade Pollmeier vlastnila príjemcu pomoci, ktorým bola spoločnosť Pollmeier, fyzická osoba prostredníctvom ovládanej zahraničnej spoločnosti, a to vo výške 100 %. Všetky ostatné podniky kontrolované touto fyzickou osobou pôsobili v rovnakých alebo paralelných hospodárskych odvetviach. Komisia vychádzala z toho, že podniky vo vlastníctve tejto fyzickej osoby predstavovali hospodársku jednotku, a zhromaždila finančné údaje a počet pracovníkov, ktoré tak prekročili strop stanovený pre MSP. Nemecko poznamenáva, že obaja spoločníci v čase založenia spoločnosti Sovello boli od seba nezávislí a mali odlišné obchodné ciele (výskum a vývoj v oblasti solárnej technológie v prípade spoločnosti Evergreen a výroba solárnych článkov v prípade spoločnosti Q-Cells). Ťažkosti spoločnosti Sovello typické pre MSP tak nebolo možné vyrovnať začlenením do skupiny veľkých podnikov.

(46)

Podľa Nemecka prekročila Komisia v rozhodnutí o začatí konania zo 17. júna 2008 (pozri odôvodnenie 5) svoje právomoci, pretože zjavne vychádzala z toho, že príjemcu pomoci a jeho partnerov v spoločnom podniku je nutné automaticky považovať za hospodársku jednotku a teda je nutné sčítavať finančné údaje a počet zamestnancov všetkých partnerov spoločného podniku pri vypočítavaní stropu pre MSP.

(47)

Nemecko uvádza, že Komisia si takýmto spôsobom nárokuje právo vyňať celú kategóriu podnikov (konkrétne spoločných podnikov) z uplatňovania právne záväznej definície MSP a pre túto kategóriu podnikov uplatňuje osobitné kritériá pre MSP. Nemecko popiera, že túto právomoc je možné odvodiť z judikatúry európskych súdov na základe odporúčania o MSP z roku 1996 alebo z doterajšej praxe Komisie.

(48)

Nemecko zdôrazňuje, že spoločnosť Sovello čelila v čase notifikácie na základe svojho obmedzeného počtu zamestnancov a obmedzených finančných prostriedkov v súvislosti s financovaním investičného projektu, predajom výroby a organizáciou obchodu a prevádzky ťažkostiam typickým pre MSP. Nemecko síce pripúšťa synergetické účinky spolupráce so spoločnosťami Evergreen a Q-Cells, popiera však, že by tieto zmiernili ťažkosti spoločnosti Sovello typické pre MSP.

(49)

Podľa Nemecka nemohla spoločnosť Sovello bez finančných prostriedkov z verejných zdrojov zabezpečiť externé financovanie pre svoj investičný projekt v Thalheime. Podiel externých investícií v investičnom projekte spoločnosti Sovello (8 miliónov EUR, resp. 13 % investícií spolu) je typický pre MSP. Podľa Nemecka sa o financovanie tohto investičného projektu zaujímali len […] z […] oslovených bánk, pričom jedna z nich bola ochotná poskytnúť len […] EUR na prevádzkový kapitál a preklenovacie prostriedky do výšky 50 % prostriedkov verejného financovania. Tento stav je pre typický pre MSP, nie však pre veľké podniky.

(50)

Nemecko uvádza, že zmluva o poskytnutí pôžičky z verejného financovania bola uzatvorená až […] novembra 2005. Z dôvodu […] ratingu spoločnosti Sovello a […] finančného podielu spoločníkov (ako aj […] finančnej situácie spoločnosti Sovello) nebolo možné dosiahnuť priaznivé úverové podmienky. Spoločnosť Sovello mala problém ponúknuť dostatočnú zábezpeku pre túto pôžičku (pretože podnik ešte nevlastnil pozemok, ešte neboli dodané stroje a zariadenia, budova bola vo fáze výstavby a zatiaľ neboli na sklade žiadne zásoby). Spoločníci nemohli ponúknuť […] zábezpeky.

(51)

Nemecko tvrdí, že spoločníci mohli vložiť len veľmi obmedzené vlastné zdroje. Do roku 2006 poskytla finančné prostriedky len spoločnosť Evergreen prostredníctvom kapitálových investícií a kapitálových rezerv. Spoločnosť Q-Cells nebola […] poskytnúť tieto finančné prostriedky, pretože jej […] zdroje boli […] viazané na jej vlastné investičné projekty.

(52)

Nemecko tvrdí, že investičný projekt by sa bez využitia štátnej pomoci vrátane bonusu pre MSP nemohol zrealizovať.

(53)

Nemecko uvádza, že spoločnosť Sovello musela čeliť veľkému obchodnému riziku, pretože podnik musel v prvom rade dokázať, že pomocou technológie String Ribbon sa dajú vyrobiť komerčne úspešné výrobky. Tým, že spoločnosť Sovello uzatvorila so spoločnosťou Evergreen dohodu o odbere, sa toto riziko skutočne neznížilo, pretože spoločnosť Evergreen bola takisto MSP a nepoznala nemecký trh. Druhý spoločník, spoločnosť Q-Cells, nemal skúsenosti s predajom solárnych modulov, pretože sa zaoberal výlučne výrobou solárnych článkov. Okrem toho bola aj spoločnosť Q-Cells MSP (23) a svoje úsilie musela zameriavať na predaj svojich vlastných výrobkov.

(54)

Nemecko uvádza, že náklady, ktoré spoločnosť Sovello musela vynaložiť na organizáciu obchodu a prevádzky, boli vyššie ako náklady veľkých podnikov. Spoločnosť Sovello musela napr. […].

(55)

Nemecko popiera, že možnosti spoločnosti Q-Cells týkajúce sa vplyvu na spoločnosť Sovello v čase notifikácie presiahli mieru, akú by mal za bežných podmienok spoločník s podielom vo výške 24,9 % v spoločnosti Sovello. Takýto podiel nie je pri porovnateľných projektoch začínajúcich podnikov v odvetví s vyspelou technológiou nezvyčajný.

(56)

Nemecko uvádza, že táto iniciatíva týkajúca sa spustenia tohto projektu vyšla od spoločnosti Evergreen. Viac ako 10 rokov investovala spoločnosť Evergreen do vývoja technológie String Ribbon viac ako […] miliónov USD bez toho, aby dosiahla ich návratnosť. Cena akcií spoločnosti Evergreen klesla z približne 20 USD v roku 2000 na približne 2 USD v rokoch 2003 - 2004. Spoločnosť Evergreen si musela nad týmto investičným projektom udržať čo najväčšiu kontrolu, aby v prípade úspechu zabezpečila čo najvyššie výnosy pre svojich akcionárov, avšak bez finančného podielu obchodného partnera by nezískala dostatok kapitálu. Spoločnosť Q-Cells bola vhodným kandidátom, pretože tento podnik okrem finančných prostriedkov priniesol aj svoje skúsenosti s výstavbou prevádzok vo fotovoltaickom sektore a svoje znalosti v oblasti technológie na výrobu solárnych článkov. Nemecko ďalej uvádza, že spoločnosť Evergreen sa z týchto dôvodov rozhodla pre spoločnosť Q-Cells ako partnera spoločného podniku a nie pre podnik […], ktorý bol síce silnejším finančným partnerom, ale ktorý chcel zároveň získať väčší vplyv.

(57)

V čase uzavretia zmluvy MJVA1 so spoločnosťou Evergreen už spoločnosť Q-Cells investovala do veľkého projektu na výrobu bežných solárnych článkov. Z tohto dôvodu mohol podnik investovať do iných projektov len v obmedzenej miere. Podľa Nemecka chcela spoločnosť Q-Cells prostredníctvom podielu v spoločnosti Sovello na jednej strane získať know-how o nových technológiách na výrobu solárnych plátkov, solárnych článkov a solárnych modulov, a na strane druhej uplatniť svoje skúsenosti s vývojom výrobných závodov na solárne články.

(58)

Na základe týchto dôvodov súhlasila spoločnosť Q-Cells s menšinovým podielom vo výške 24,9 %. Nemecko uvádza, že to bolo zároveň dôvodom pre porovnateľný menšinový podiel spoločnosti Q-Cells (21,19 %) v spoločnosti CSG Solar AG (24), podniku, ktorý vyrába solárne moduly na základe technológie tenkého filmu. Rozsah účasti nie je založený len na možnom finančnom podiele, ale aj na technologickom vklade.

(59)

Nemecko zdôrazňuje, že podiely spoločníkov spoločnosti Sovello na jej základnom kapitále v plnej miere odrážajú skutočné zámery a skutočný vplyv oboch partnerov spoločného podniku, a že na základe toho sa zodpovedajúcim spôsobom prerozdelili hlasovacie práva. Prakticky to viedlo k tomu, že spoločnosť Evergreen – na rozdiel od spoločnosti Q-Cells – mohla sama prijímať dôležité obchodné rozhodnutia.

(60)

Nemecko uvádza, že prípadné budúce zvýšenie podielu spoločnosti Q-Cells bolo síce dohodnuté, mohlo sa však uskutočniť len za určitých podmienok a po poskytnutí príslušných finančných prostriedkov. Jednou z podmienok uvedených v zmluve MJVA1 bolo, aby takéto zvýšenie podielu neohrozilo pomoc pre spoločnosť Sovello. Nemecko poukazuje na to, že opatrenie týkajúce sa poskytovania pomoci bolo stimulom pre realizáciu investičného projektu v Nemecku a nie v USA, a že táto skutočnosť nie je porušením pravidiel štátnej pomoci. Nemecko dodáva, že spoločnosť Q-Cells nemala na toto rozhodnutie žiadny vplyv a že pravidlá štátnej pomoci by sa nemuseli porušiť ani obísť, keby si partneri spoločného podniku dali námahu a zabezpečili financovanie spoločnosti Sovello.

(61)

Nemecko zastáva názor, že je potrebné rozlišovať medzi vplyvom, ktorý mala spoločnosť v danom období, a možným budúcim vplyvom, ktorý by bol založený na prípadnom zvýšení podielu spoločnosti Q-Cells. Nemecko zdôrazňuje, že nebolo stanovené, či by sa tento podiel vôbec zvýšil, a že obaja partneri vedeli, že k takémuto zvýšeniu nemá v blízkej budúcnosti dôjsť a s určitosťou ani nedôjde, kým sa nová technológia neosvedčí. V skutočnosti nikdy nedošlo k zvýšeniu uvedenému v zmluve MJVA1 do výšky 50 %. Podiel spoločnosti Q-Cells sa naopak na základe druhej zmluvy (MJVA2) z 22. novembra 2005 znížil na 21 %. Podľa Nemecka z toho jednoznačne vyplýva, že neexistuje žiadny „automatizmus“, ktorý by oprávňoval domnievať sa, že sa už na začiatku dohodlo, že spoločnosť Q-Cells bude mať podiel v spoločnosti Sovello vyšší ako 24,9 %.

(62)

Nemecko ďalej tvrdí, že skutočnosť, že spoločnosť Q-Cells vymenovala do vedenia spoločnosti Sovello jedného z vedúcich pracovníkov, bola len prechodným opatrením (december 2004 až apríl 2005), ktoré neznížilo vplyv spoločnosti Evergreen, ktorá od začiatku existencie spoločného podniku takisto vymenovala jedného z riadiacich pracovníkov. Okrem toho bola spoločnosť Evergreen na základe väčšiny v dozornej rade oprávnená vymenovať ako aj odvolávať všetkých vedúcich pracovníkov.

(63)

Nemecko popiera, že formulácia rámcovej dohody, na základe ktorej musí byť podiel spoločnosti Q-Cells v spoločnosti Sovello nižší ako 25 %, aby pre ňu v Nemecku platili podporné opatrenia, viedla k tomu, že možnosti spoločnosti Q-Cells v oblasti vplyvu presahujú mieru, ktorá podniku prináleží na základe jeho podielu vo výške 24,9 %. Nemecko však uvádza, že táto formulácia odráža to, čo sa neskôr uviedlo aj v zmluve MJVA1, a to snahu oboch partnerov neporušiť podmienky štátnej podpory. Nemecko ďalej poukazuje na ďalšiu doložku rámcovej dohody, podľa ktorej spoločnosť Sovello využije veľkú časť výrobnej kapacity spoločnosti Evergreen a spoločnosť Evergreen v dohľadnom čase musí vlastniť väčšinový podiel v spoločnosti Sovello. Nemecko na záver skonštatovalo, že v prípade rámcovej dohody išlo o pracovný základ pre oboch partnerov, ktorý nebol právne záväzný.

(64)

Nemecko popiera, že spoločnosť Q-Cells mala vplyv nad rámec svojho podielu vo výške 24,9 %, ktorý by bolo možné vyvodiť z dohody so spoločnosťou Sovello. Všetky dohody boli uzatvorené za trhových podmienok a medzi spoločnosťami Q-Cells a Sovello neboli žiadne ďalšie vzťahy hospodárskeho, finančného, organizačného alebo iného charakteru.

(65)

Nemecko ďalej uviedlo, že zmeny podielov po založení spoločnosti Sovello nevyplynuli z pôvodnej zmluvy MJVA1, ale súviseli so vstupom spoločnosti REC do spoločného podniku, pretože spoločnosť REC ako protislužbu za podiel vo výške 15 % v spoločnom podniku prisľúbila, že spoločnosti Sovello bude dodávať veľké množstvá kremíka (podľa dohody v zmluve MJVA2). Po pristúpení spoločnosti REC sa spoločnosť Evergreen vzdala 11,1 % a spoločnosť Q-Cells 3,9 % svojho podielu. Podľa Nemecka je to dôkazom zámeru spoločnosti Q-Cells zostať menšinovým akcionárom. Až neskôr, keď spoločnosť REC prisľúbila dodať väčšie množstvo kremíka, a po stanovení technologického úspechu zariadenia Sovello1, sa podiely všetkých troch spoločníkov ustálili na úrovni 33,3 % (zmena zmluvy MJVA2 z 29. septembra 2006, platná od 19. decembra 2006).

(66)

Nemecko tvrdí, že rozhodovacie právomoci pridelené spoločnosti Q-Cells v spoločnom podniku nie sú pre začínajúce podniky novej technológie ako Sovello ničím nezvyčajným a zodpovedajú právomociam, ktoré prináležia investorom rizikového kapitálu s menšinovým podielom. Vplyv spoločnosti Q-Cells nepresahuje právomoci menšinových akcionárov. Podnik okrem kapitálu vo výške 24,9 % priniesol aj svoje know-how v oblasti výroby solárnych článkov, na základe čoho požadoval určitý vplyv na rozhodnutia týkajúce sa zmlúv o spolupráci spoločného podniku. Nemecko tvrdí, že toto právo týkajúce sa vplyvu na konkrétne obchodné rozhodnutia bolo potrebné na ochranu spoločnosti Q-Cells, pretože v opačnom prípade nebolo vylúčené, že spoločnosť Evergreen mohla prednostne využiť svoj vplyv na riadenie spoločnosti Sovello vo svoj vlastný prospech. Okrem toho je bežné povoliť menšinovým akcionárom, aby vymenovali jedného člena dozornej rady.

(67)

Na podloženie argumentu, že podiel spoločnosti Q-Cells nebol stanovený na 24,9 % s cieľom získať bonus pre MSP, Nemecko odkazuje aj na nemecké právo obchodných spoločností. Po prvé, vplyv spoločnosti Q-Cells je v súlade s predpismi o ochrane menšinových akcionárov. V tejto súvislosti odkazuje Nemecko na paragrafy 50, 61 a 66 zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným. Tieto paragrafy priznávajú spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným s obchodným podielom vo výške 10 % konkrétne práva, napr. právo zvolávať valné zhromaždenie, prijímať rozhodnutia na valnom zhromaždení, zrušiť spoločnosť, a ďalšie príslušné práva menšinových akcionárov. Podľa Nemecka nepresahuje vplyv spoločnosti Q-Cells vplyv, ktorý má menšinový akcionár so základným kapitálom vo výške minimálne 10 % podľa nemeckého práva obchodných spoločností. Nemecko ako ďalší dôvod pre rozsiahle spolurozhodovacie právomoci spoločnosti Q-Cells uvádza, že spoločnosť Q-Cells svojím podielom vo výške len 24,9 % nedisponovala blokujúcou menšinou vo výške viac ako 25 %. Z tohto dôvodu boli na základe zmlúv stanovené spolurozhodovacie právomoci namiesto chýbajúcej zákonnej ochrany spoločnosti Q-Cells.

(68)

Nemecko namieta voči právnym dôvodom, na základe ktorých Komisia začala konanie vo veci porušenia, a uvádza, že v čase notifikácie poskytlo úplné a správne informácie a z tohto dôvodu nie je článok 9 nariadenia (ES) č. 659/1999 uplatniteľný. Nemecko ďalej tvrdí, že Komisia svoje hodnotenie štatútu MSP podniku môže vykonať len na základe formálnych kritérií (počet zamestnancov a finančné stropy) definície MSP a nemôže vziať do úvahy „nepísané kritériá“ s cieľom zistiť, či podnik čelí ťažkostiam typickým pre MSP. Nemecko popiera, že spoločnosti Sovello bol poskytnutý bonus pre MSP v rozpore s pravidlami o štátnej pomoci, a tvrdí, že domnienky Komisie týkajúce sa prípadnej manipulácie nie sú opodstatnené.

(69)

Podľa Nemecka spĺňala spoločnosť Sovello v čase notifikácie kritériá definície MSP: Spoločnosť Q-Cells vlastnila v spoločnosti Sovello len menšinový podiel vo výške 24,9 % a nebola partnerským podnikom ani súvisiacim podnikom spoločnosti Sovello v zmysle definície MSP. Z tohto dôvodu sa pri výpočte stropu pre MSP nemôžu zohľadniť údaje spoločnosti Q-Cells. Nemecko popiera, že spoločnosť Q-Cells mala v čase notifikácie na spoločnosť Sovello väčší vplyv, ako by mal investor vlastniaci v spoločnosti Sovello podiel vo výške 24,9 %. Nemecko sa okrem toho domnieva, že spoločnosť Sovello v plnej miere čelila ťažkostiam typickým pre MSP a že investičný projekt by sa nemohol uskutočniť bez štátnej pomoci vrátane bonusu pre MSP.

(70)

Dňa 7. júna 2006 schválila Komisia bonus (poskytnutý k regionálnej pomoci) pre MSP vo výške 15 % hrubého ekvivalentu grantu pre spoločnosť Sovello. Neskôr však Komisia našla dôkazy, že toto prvé rozhodnutie mohlo byť založené na nesprávnych informáciách, ktoré boli poskytnuté počas pôvodnej notifikácie. Keďže tieto informácie boli za daných okolností rozhodujúce pre výsledok prešetrovania, Komisia sa dňa 17. júna 2008 v súvislosti s uvedenou pomocou rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ s cieľom zrušiť rozhodnutie N 426/05 a vydať nové rozhodnutie. (Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy dňa 1. decembra 2009 sa v novo vydaných právnych aktoch Komisie v nemeckom znení pre slovo rozhodnutie používa namiesto slova „Entscheidung“ slovo „Beschluss“.)

(71)

Nemecko oznámilo pomoc pre spoločnosť Sovello vo forme bonusu pre MSP listom z 29. augusta 2005, ktorý Komisia dostala 1. septembra 2005.

(72)

Pomoc pre spoločnosť Sovello vo forme bonusu pre MSP bola zákonne schválená k poskytnutej regionálnej pomoci (s výhradou, že ju schváli Komisia) na základe nemeckej GA-schémy 21. apríla 2005. Táto schéma obsahuje výslovné ustanovenie (25), podľa ktorého musí Nemecko oznámiť všetky bonusy pre MSP, ktoré prevyšujú strop stanovený v nariadení o skupinových výnimkách pre MSP pre notifikačnú povinnosť v súvislosti s individuálnou pomocou. Podľa nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP platných v čase notifikácie je investičná pomoc v prospech MSP s intenzitou štátnej pomoci vo výške 7,5 % čistého ekvivalentu subvencie pre stredné podniky a vo výške 15 % čistého ekvivalentu subvencie pre malé podniky prípustná v celej EÚ. V prípade, že má príjemca pomoci sídlo v podporovanej oblasti, pomoc sa poskytuje podľa nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP aj do sumy prípustnej podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 plus ďalšieho bonusu pre MSP. V nariadení o skupinových výnimkách pre MSP sa však nepredpokladá žiadne oslobodenie pre konkrétne projekty s oprávnenými výdavkami vo výške viac ako 25 miliónov EUR resp. pre projekty, na ktoré bude poskytnutá hrubá pomoc vo výške viac ako 15 miliónov EUR. Táto pomoc sa musí ohlasovať jednotlivo.

(73)

Pri posudzovaní, či je podnik MSP, použije Komisia odporúčanie o MSP.

(74)

V článku 9 nariadenia (ES) č. 659/1999 sa uvádza: „Komisia môže zrušiť rozhodnutie […] potom ako poskytla danému členskému štátu príležitosť predložiť jeho pripomienky, keď rozhodnutie vychádzalo z nesprávnych informácií poskytnutých počas konania, čo bol rozhodujúci faktor pre rozhodnutie. Pred zrušením rozhodnutia a prijatím nového rozhodnutia Komisia otvorí konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 4 ods. 4.“

(75)

Nemecko popiera, že by počas predbežného skúmania poskytlo nesprávne resp. neúplné informácie, pretože a) predložilo všetky informácie požadované podľa oznámenia Komisie o vzorovom vyhlásení a b) v žiadnom z príslušných posúdení a ustanovení stanovených v odporúčaní Komisie sa nepožadovalo poskytnúť dodatočné informácie o štrukturálnom zložení spoločného podniku resp. stanovách podniku.

(76)

Podľa oznámenia Komisie o vzorovom vyhlásení však používanie vzorového vyhlásenia nie je záväzné, ale má slúžiť ako predloha, a na posudzovania a skúmania podľa práva členských štátov a práva EÚ sa tieto vyhlásenia nevzťahujú. Komisia počas skúmania vyzvala Nemecko, aby predložilo buď miestoprísažné vyhlásenie spoločnosti Q-Cells, podľa ktorého tento spoločník nespĺňa žiadne z kritérií uvedených v článku 3 ods. 3 písm. a) až d) prílohy odporúčania o MSP (26), alebo v prípade, že to nebude možné, predložilo kópiu stanov spoločnosti Sovello. Dňa 28. októbra 2005 predložilo Nemecko miestoprísažné vyhlásenie spoločnosti Q-Cells. Keďže štruktúra spoločníkov v spoločnosti Sovello sa v priebehu predbežného skúmania notifikovanej pomoci zmenila v dôsledku prijatia tretieho partnera spoločného podniku (REC), predložilo Nemecko (4. apríla 2006) miestoprísažné vyhlásenie aj o tomto novom spoločníkovi. Rozhodnutie N 426/05 bolo vydané po ukončení predbežného skúmania na základe informácií, ktoré predložilo Nemecko.

(77)

Komisia musela preskúmať, či bol príjemca pomoci MSP. Ak v čase predbežného skúmania existovali podklady, v ktorých bolo v písomnej podobe výslovne stanovené, že štruktúra spoločníkov spoločného podniku bola vytvorená tak, aby boli splnené kritériá definície MSP, alebo z ktorých vyplýva jednoznačný zámer zmeniť štruktúru podniku okamžite po zaistení poskytnutia bonusu pre MSP, nie je možné argumentovať, že tieto informácie potrebné na posúdenie štatútu MSP príslušného spoločného podniku neboli prinajmenšom relevantné resp. neboli rozhodujúcim faktorom pre toto rozhodnutie.

(78)

Keďže Komisia tieto podklady (rámcová dohoda, stanovy, zmluvy MJVA1 a MJVA2) nedostala, získala v tom čase o danej situácii neúplný obraz, takže jej pôvodné kladné rozhodnutie o poskytnutí pomoci pre spoločnosť Sovello vo forme bonusu pre MSP bolo založené na neúplných a tým na nesprávnych informáciách.

(79)

Podľa Komisie bolo Nemecko povinné poskytnúť všetky informácie, ktoré boli v danom čase relevantné pre rozhodnutie N 426/05. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že informácie, ktoré poskytlo Nemecko, boli neúplné a tým aj nesprávne. Vzhľadom na túto skutočnosť sa uplatňuje článok 9 nariadenia (ES) č. 659/1999, ktorý stanovuje objektívne konanie, na základe ktorého môže Komisia zrušiť nesprávne rozhodnutia.

(80)

Podľa nemeckého práva bolo Nemecko povinné preskúmať, či nedochádza k obchádzaniu definície MSP. V nemeckej právnej úprave (27), na základe ktorej bol poskytnutý bonus pre MSP, sa výslovne vylučuje štatút MSP v prípadoch, v ktorých kontrolu prakticky preberajú veľké podniky – aj pri splnení formálnych kritérií definície MSP – a to aj v prípade hospodárskych subjektov, ktoré z hospodárskeho hľadiska nie je možné považovať za MSP.

(81)

Nemecko tvrdí, že keďže v odporúčaní o MSP bez ohľadu na formálne kritériá týkajúce sa prahových hodnôt nie sú jasne definované žiadne iné kritériá, mali by byť formálne kritériá na preskúmanie štatútu MSP podniku smerodajné, aby bolo možné zabezpečiť právnu istotu a predvídateľnosť politiky Komisie v oblasti pomoci. Nemecko ďalej tvrdí, že prípadné ďalšie kritériá by sa mohli zaviesť len v rámci úpravy definície MSP a nie v kontexte jednotlivých prípadov.

(82)

Na definíciu partnerského podniku sa v odporúčaní Komisie v skutočnosti neuvádza žiadne iné kritérium ako prahová hodnota vo výške 25 % kapitálu resp. hlasovacích práv. Nenachádza sa v ňom ani žiadny konkrétny zákaz obchádzania definície. Pri kontrole pomoci však Komisia disponuje určitou voľnosťou, aby bol vnútorný trh chránený pred neodôvodneným narušením hospodárskej súťaže.

(83)

Komisia uvádza, že pri uplatňovaní pravidiel o štátnej pomoci je potrebné zaručiť právnu istotu a transparentnosť. Z tohto dôvodu by mali byť posúdenia, ktoré vychádzajú z uplatňovania formálnych kritérií, bezpodmienečne obmedzené na zriedkavé výnimky, v rámci ktorých je možné jednoznačne vychádzať z toho, že ide o obchádzanie definícií.

(84)

Komisia okrem definície MSP nepoužíva žiadne iné „dodatočné kritériá“, ale vychádza z čisto formálnej analýzy, čo je potrebné umožniť, ak má Komisia posudzovať individuálnu pomoc na základe článku 6 nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP. Takýmto spôsobom Komisia zabezpečí, aby sa bonus pre MSP poskytoval len skutočným MSP, ktorým ich veľkosť naozaj spôsobuje ťažkosti, a nie podnikom, ktoré majú prostredníctvom súvisiacich podnikov a/alebo partnerských podnikov prístup k finančným prostriedkom a podpore, ktorú ich konkurenti rovnakej veľkosti nemajú k dispozícii. Aby sa zabezpečilo, že sa budú zohľadňovať len skutočné MSP, je potrebné nájsť spôsob, ako vylúčiť právne konštrukcie, pomocou ktorých sa obchádza definícia MSP. Tento prístup je v súlade s judikatúrou vo veciach Solar Tech a Pollmeier (pozri poznámky pod čiarou č. 20 a č. 21), v ktorých súdy Európskej únie stanovili, že Komisia v prípade obchádzania definície neschváli poskytnutie bonusu pre MSP. Tým sa v definícii MSP implicitne uvádza, že sa neuplatňuje v prípade existencie takéhoto rizika a ak sú kritériá dodržané iba formálne.

(85)

Argument Nemecka, že situácia vo veci Sovello sa odlišuje od situácie vo veciach Solar Tech a Pollmeier, a že judikatúra je založená na odporúčaní o MSP z roku 1996, a preto ju nie je možné transponovať na súčasnú definíciu MSP, nie je opodstatnený. Najdôležitejšie kritériá odporúčania o MSP z roku 1996 pre partnerský podnik (kapitálová účasť resp. hlasovacie práva vo výške 25 % alebo viac) boli znovu prevzaté do odporúčania o MSP 2003/361/ES a presnejšie špecifikované. Keďže však stále existuje nebezpečenstvo, že aj tie najrozsiahlejšie a najpresnejšie kritériá sa môžu obísť, musí byť v každom prípade umožnené zabrániť snahám o obchádzanie platnej definície MSP. V tejto súvislosti potvrdili súdy aj skutočne všeobecnú zásadu – zákaz obchádzania definície.

(86)

V podnikových dokumentoch (rámcová dohoda, stanovy spoločnosti Sovello z 13. januára 2005 a zmluva MJVA1) existujú jasné dôkazy o tom, že pôvodná štruktúra podniku bola zámerne vybudovaná v snahe získať bonus pre MSP. Výslovne sa to uvádza v bode 5 rámcovej dohody:

„The Parties understand that, in order to qualify for maximum grants, it is in the interest of JVCo that Q restricts its equity portion of JVCo until such time that either E or JVCo are no longer categorised as ‚small or medium enterprises‘ under the rules for investment grants etc., or that this restriction becomes null and void. As such, “ [S cieľom získať čo najväčšie množstvo podpory je podľa zúčastnených strán v záujme spoločnosti JVCo, aby spoločnosť Q znížila svoj podiel v spoločnosti JVCo dovtedy, kým spoločnosť E alebo spoločnosť JVCo v súlade s predpismi o investičných grantoch atď. už nebudú kategorizované ako „malý a stredný podnik“ alebo kým toto obmedzenie nebude zrušené. V tejto súvislosti musí byť podiel spoločnosti Q v spoločnosti JVCo nižší ako 25 %, aby bolo možné požiadať v Nemecku o určitú štátnu pomoc.] (zdôraznenie Komisie)  (28)

(87)

Tento jasný zámer potvrdzuje aj článok 25 písm. c) zmluvy MJVA1:

„The Parties shall use reasonable best efforts as soon as reasonably practicable following the Closing Date, by VentureCo; and to obtain the funds necessary to fund to VentureCo the amounts specified in Section 2.4 b) and 2.4 c) when due.“ [Strany vynaložia primerané maximálne úsilie na schválenie investičných grantov vládou hneď, ako to bude možné po uplynutí lehoty vrátane, nie však výlučne, vykonania zmien v celkovej štruktúre spoločného podniku, v tejto dohode, v podieloch v spoločnosti VentureCo, v stanovách a iných relevantných dohodách s cieľom zabezpečiť maximálnu výšku vládnych investičných grantov pre malé a stredné podniky spoločnosti VentureCo, a zároveň aby spoločnosť VentureCo v prípade potreby získala finančné prostriedky potrebné na svoje financovanie podľa ods. 24 písm. b) a 2.4 písm. c).] (zdôraznenie Komisie)

(88)

Viaceré články poukazujú na to, že zámerom spoločností Evergreen a Q-Cells bolo od začiatku poskytnúť obom partnerom rovnaké práva ihneď po zaistení bonusu pre MSP:

(89)

Podľa Komisie poskytujú ustanovenia obsiahnuté v stanovách, rámcovej dohode a zmluve MJVA1 spoločnosti Q-Cells možnosti vplyvu na obchodné rozhodnutia spoločnosti Sovello, ktoré presahujú možnosti, ktoré prináležia menšinovému akcionárovi s podielom vo výške 24,9 % podľa pôvodného práva obchodných spoločností (v zmluve o spoločnom podniku to však nie je nič nezvyčajné). V rámcovej dohode sa uvádza:

„The Governance of JVCo will generally be structured and balanced to take into account each Party’s relative economic interest in JVCo and the fact that E needs initially to have a higher degree of control of JVCo as a result of the materiality of the operations of JVCo relative to E’s operations on a consolidated basis. At the same time, the JVCo governance structure will include provisions that .“ [Riadenie spoločnosti JVCo je vo všeobecnosti stanovené a prerozdelené tak, aby sa zohľadnili jednotlivé hospodárske záujmy partnerov v spoločnosti JVCo ako aj skutočnosť, že spoločnosť E musí v dôsledku rozhodujúceho významu hospodárskej činnosti spoločnosti JVCo pre hospodársku činnosť spoločnosti E na konsolidovanom základe vo väčšej miere kontrolovať spoločnosť JVCo. Riadiaca štruktúra spoločnosti JVCo bude zároveň podliehať podmienkam, ktoré zabezpečia, že spoločnosť E ako aj spoločnosť Q sa budú podieľať na dôležitých obchodných rozhodnutiach spoločnosti JVCo.] (zdôraznenie Komisie)

(90)

V rámcovej dohode sa ďalej uvádza, že partneri súhlasia stanoviť spoločne odsúhlaseným spôsobom, že určité dôležité obchodné rozhodnutia sa budú vykonávať so súhlasom oboch strán.

(91)

V pôvodných stanovách spoločnosti Sovello sa uvádza:

(92)

Keďže spoločnosť Q-Cells má významné rozhodovacie právomoci, argument Nemecka, že spoločnosť Evergreen potrebovala podiel vo výške viac ako 75 % na ochranu svojich záujmov (a podiel spoločnosti Q-Cells vo výške 24,9 % má iný cieľ ako snahu obísť definíciu), nie je opodstatnený. Komisia berie na vedomie, že spoločnosť Evergreen sa najprv skutočne snažila o získanie väčšinového podielu v spoločnosti Sovello (pozri bod 5 rámcovej dohody: „E will be required to own a majority interest in the equity of JVCo in the near term“ [Je nevyhnutné, aby spoločnosť E získala v najbližšom čase väčšinový podiel na základnom kapitále spoločnosti JVCo]), avšak takýto väčšinový podiel by bol v percentuálnej sadzbe uvedený aj inak (od 51 % do 75 %).

(93)

Skutočnosť, že spoločnosť Q-Cells mohla získať vplyv na strategické rozhodnutia, potvrdzuje aj výročná správa spoločnosti Evergreen z roku 2004, v ktorej sa uvádza:

„the strategic partnership is “ [strategické partnerstvo závisí do veľkej miery od know-how spoločnosti Q-Cells], (zdôraznenie Komisie)

a

„although initially a minority shareholder in the strategic partnership, Q-Cells will have the ability to influence the strategic direction of the strategic partnership and other material decisions of the strategic partnership; as a result, we may be unable to take certain actions that we believe would be in our best interests, which, given the expected materiality of the strategic partnership to our combined operations, could significantly harm our business; further, we may be liable to third parties for the material decisions and actions of Q-Cells in the strategic partnership, which actions may harm the strategic partnership and our business.“ [napriek počiatočnému postaveniu spoločnosti Q-Cells ako menšinového akcionára v strategickom partnerstve bude môcť spoločnosť Q-Cells ovplyvňovať strategické smerovanie strategického partnerstva a ostatné hlavné rozhodnutia strategického partnerstva; na základe toho nebudeme môcť za určitých okolností prijímať konkrétne rozhodnutia, o ktorých sa domnievame, že by mohli byť v našom záujme, čo by vzhľadom na predpokladaný význam strategického partnerstva pre našu spoločnú činnosť mohlo značne poškodiť náš obchod; ďalej ručíme tretím stranám za hlavné rozhodnutia a opatrenia spoločnosti Q-Cells v rámci strategického partnerstva, ktorej činnosti by mohli poškodiť strategické partnerstvo a našu obchodnú činnosť.] (zdôraznenie Komisie).

(94)

Nasledujúce výňatky z rámcovej dohody dokazujú, že úloha spoločnosti Q-Cells v spoločnosti Sovello bola pre prevádzkyschopnosť spoločného podniku smerodajná:

(95)

V zmluve MJVA1 sa takisto spomína celý rad služieb, ktoré sa môžu vykonávať pre spoločnosť Sovello (prostredníctvom oboch partnerov, ktorými sú spoločnosť Q-Cells a spoločnosť Evergreen): všeobecné poradenstvo v otázkach riadenia, podpora pri žiadosti o štátny investičný grant, podpora pri žiadosti o povolenie v Nemecku, podpora pri výbere a nábore nemeckého personálu v oblasti manažmentu, podpora v daňových otázkach, poradenstvo v otázkach obchodnej a prevádzkovej štruktúry, poradenstvo a podpora pri získavaní kapitálu, sprostredkovanie dodávateľov partnerov, poradenstvo v súvislosti s prenosom technológií partnerov, technologická podpora, podpora pri nadobudnutí lokálnych infraštruktúr, ľudské zdroje a nábor zamestnancov (článok 99 zmluvy MJVA1). Aj keď je pravda, že sa v týchto dokumentoch stanovuje, že tieto služby sa budú poskytovať za trhové ceny alebo na základe nákladov zvýšených o prirážku, napriek tomu všetko poukazuje na úzky vzťah medzi spoločnosťami Sovello a Q-Cells.

(96)

V tlačovom vyhlásení partnerov z 24. januára 2005 sa uvádza, že „plánovaný závod bude predbežne stáť na pozemku v blízkosti existujúcich závodov na výrobu solárnych článkov spoločnosti Q-Cells a tým bude môcť využívať synergie vyplývajúce z činnosti spoločnosti Q-Cells.“

(97)

Spoločnosť Q-Cells okrem toho získala na založenie spoločnosti Sovello účelovú spoločnosť, a v prípade vedúcich pracovníkov tejto spoločnosti išlo o predsedov predstavenstva a finančných riaditeľov spoločnosti Q-Cells, pričom konateľ spoločnosti Q-Cells mal podpisovú plnú moc.

(98)

Spoločnosť Q-Cells poskytla vedúcich pracovníkov spoločnosti Sovello, a bez ohľadu na argumenty Nemecka, že išlo len o prechodný stav a že spoločnosť Evergreen takisto poskytla vedúcich pracovníkov, ide o ďalší dôvod domnievať sa, že vzťahy medzi spoločnosťami Q-Cells a Sovello boli prinajmenšom na začiatku spoločného podniku veľmi úzke.

(99)

Nemecko uviedlo, že spoločnosť Evergreen rokovala s inými potenciálnymi partnermi spoločného podniku na základe podielu vo výške viac ako 75 %, neposkytlo však žiadne písomné dôkazy. Nemecko síce v niekoľkých listoch navrhlo, že predloží miestoprísažné vyhlásenie zástupcov spoločností Evergreen a Q-Cells o dôvodoch nadobudnutia podielu vo výške 24,9 %, nakoniec to však neurobilo.

(100)

Z týchto dôvodov nemôže Komisia uznať argument, že podiel spoločnosti Q-Cells vo výške 24,9 % je nutným dôsledkom uplatňovania nemeckého práva obchodných spoločností a že jeho zámerom nebolo získať bonus pre MSP.

(101)

Komisia nie je presvedčená o argumente Nemecka, že možnosť spoločnosti Q-Cells stanovená v zmluve MJVA1 zvýšiť svoj podiel na 50 % nezávisela len od toho, že by mohla získať štátnu podporu, ale aj od rozhodnutia oboch partnerov týkajúceho sa vybudovania výrobnej kapacity na základe hospodárskeho úspechu zariadenia Sovello1, pretože článok 3 ods. 6 písm. c) zmluvy MJVA1 znie:

„Dodatočné finančné prostriedky. V prípade, , písomne požiada spoločnosti E a Q o ‚Aggregate Equity Funding‘ (celkové financovanie prostredníctvom vlastného kapitálu) a o ‚Alternative Funding‘ (alternatívne financovanie) presahujúce dodatočné finančné prostriedky (‚dodatočné finančné prostriedky‘) a že spoločníci schvália príslušné navýšenie kapitálu v súlade s ustanoveniami spoločenskej zmluvy (‚žiadosť o poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov‘), platí nasledovné:

(102)

Po dôkladnom preskúmaní rôznych podnikových dokumentov dospela Komisia k záveru, že formálna vlastnícka a rozhodovacia štruktúra spoločnosti Sovello vrátane podielu spoločnosti Q-Cells vo výške 24,9 % a značného vplyvu spoločnosti Q-Cells na rozhodovanie spoločnosti Sovello bola v čase pôvodnej notifikácie skutočne zámerne a od základov stanovená tak, aby spoločnosť Sovello získala bonus pre MSP, zatiaľ čo obaja strategickí partneri sa po získaní bonusu pre MSP od začiatku zameriavali na vytvorenie rovnocenného partnerstva.

(103)

Nemecko ďalej tvrdí, že podiel spoločnosti Q-Cells vychádza z nemeckého práva obchodných spoločností. Nemecko konkrétne argumentovalo, že úspešný rozvoj spoločného podniku Sovello bol pre hospodársky úspech spoločnosti Evergreen taký dôležitý, že spoločnosť Evergreen si chcela zachovať čo najviac rozhodovacích právomocí a vplyvu na spoločnosť Sovello a z tohto dôvodu neakceptovala vlastníctvo základného kapitálu a hlasovacích práv vo výške najviac 75 % počas prvej fázy rozvoja spoločnosti Sovello. Tento argument je možné interpretovať len tak, že spoločnosť Evergreen nebola ochotná prenechať spoločnosti Q-Cells 25 % alebo viac podielu a hlasovacích práv.

(104)

S cieľom pochopiť túto argumentáciu a posúdiť jej vierohodnosť Komisia analyzovala ustanovenia nemeckého zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným a teda aj platného vnútroštátneho práva, pretože spoločnosť Sovello AG sa vtedy zmenila na spoločnosť EverQ GmbH, na základe čoho sa na ňu vzťahoval zákon o spoločnostiach s ručením obmedzeným.

(105)

V nemeckom zákone o spoločnostiach s ručením obmedzeným sú zakotvené určité zákonné práva menšinových akcionárov, a to konkrétne v paragrafoch 50, 61, 66 a 53. Paragrafy 50, 61 a 66 sa týkajú práv spoločníkov s hlasovacími právami vo výške viac ako 10 %, a preto nie sú pre toto posúdenie relevantné, keďže spoločnosť Q-Cells je vlastníkom práve takéhoto podielu. Len v paragrafe 53 sa spomína právo menšinových akcionárov, ktoré sa na spoločnosť Q-Cells z dôvodu jej podielu vo výške 24,9 % zo zákona nevzťahuje. Podľa paragrafu 53 zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným môžu menšinoví akcionári s podielom hlasovacích práv viac ako 25 % blokovať zmenu spoločenskej zmluvy spoločnosti s ručením obmedzeným. V dôsledku toho pripadli spoločnosti Evergreen ako väčšinovému vlastníkovi s viac ako 75 % hlasovacích práv zo zákona všetky dôležité obchodné rozhodnutia, a to aj o zmene spoločenskej zmluvy. Keby sa v ustanoveniach o rozhodovacích právomociach uvedených v stanovách a v zmluve MJVA nevyčleňovali pre spoločnosť Q-Cells žiadne dodatočné rozhodovacie právomoci, bol by argument, ktorý predložilo Nemecko, že spoločnosť Evergreen potrebuje podiel vo výške viac ako 75 %, opodstatnený, a podiel spoločnosti Q-Cells vo výške 24,9 % by sa mohol odôvodniť ako výsledok striktného uplatňovania zákonom stanovených práv, takže by nebolo potrebné vychádzať z toho, že odráža umelo vytvorenú podnikovú štruktúru zameranú na obchádzanie definície MSP.

(106)

Podľa nemeckého práva o obchodných spoločnostiach a bez ohľadu na dodržiavanie zákonných ustanovení však platí voľnosť pri uzatváraní zmluvy, a stanovy podniku obsahujú za určitých okolností ochranné opatrenia, ktoré prekračujú rámec zákonných ochranných opatrení.

(107)

Presne to je prípad spoločnosti Sovello, pretože partneri v stanovách uviedli, že pri všetkých dôležitých rozhodnutiach a najmä v prípade zmeny stanov je potrebný súhlas oboch partnerov. Ak – ako v tomto prípade – sa stanoví zásada jednomyseľnosti, uvedené pravidlo neplatí, pretože by len chránilo, ale neobmedzilo práva menšinového akcionára. V opačnom prípade by partneri samozrejme mohli tú istú klauzulu začleniť aj do stanov, keby sa v prípade spoločnosti Q-Cells nedohodli na podiele vo výške 24,9 %, ale na podiele v inej výške. Z tohto dôvodu nie je argument týkajúci sa práva veta menšinových akcionárov v tomto prípade relevantný. Argumenty, ktoré predložilo Nemecko, si preto odporujú; to, že väčšinový akcionár disponuje zákonnými právami vo výške viac ako 75 %, je bezvýznamné, keď sú smerodajné rozhodovacie právomoci stanovené na základe väčšinového podielu obmedzené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že podľa nemeckého práva o obchodných spoločnostiach neexistuje žiaden dôvod na stanovenie podielu vo výške 24,9 %. Skutočnosť, že podiel spoločnosti Q-Cells sa po vstupe spoločnosti REC do spoločného podniku dočasne znížil, pričom toto zníženie po pôvodnom schválení bonusu pre MSP Komisiou pretrvalo ďalšie tri mesiace, na výsledku tohto prešetrovania nič nemení.

(108)

Nemecko uviedlo, že v novembri 2005 (vstupom spoločnosti REC, ktorá získala 15 % akcií), teda pred vydaním rozhodnutia N 426/05 o bonuse pre MSP, sa najprv zrušila zmluva MJVA1, ktorú nahradila zmluva MJVA2, a následne sa znížil podiel spoločnosti Q-Cells na 21 %.

(109)

Komisia vo všeobecnosti posudzuje tento prípad na základe skutočností v čase notifikácie, ak členský štát túto notifikáciu výslovne nezmení. V prípade, keď podnik v čase prvej notifikácie nie je MSP (ani vtedy, ak boli formálne dodržané stropy pre MSP), a vzhľadom na možné obchádzanie definície MSP, sa Komisia osobitne zameriava na neskoršie zmeny, o ktorých bola oboznámená po pôvodnej notifikácii. V tomto prípade nemenia zmeny podnikovej štruktúry, o ktorých bola Komisia informovaná po pôvodnej notifikácii, nič na právnom posúdení. Neskoršie zmeny podnikovej štruktúry (pred rozhodnutím N 426/05 o bonuse pre MSP) sa nedotkli údajného zámeru, ktorým bolo umelo udržať podiel spoločnosti Q-Cells pod úrovňou 25 %, a silný vplyv spoločnosti Q-Cells v spoločnom podniku Sovello zostal zachovaný aj v zmluve MJVA2.

(110)

Skutočnosť, že vplyv spoločnosti Q-Cells v pôvodnom spoločnom podniku presahuje podiel vo výške 24,9 %, sa potvrdzuje aj v zmluve MJVA2, v ktorej sa uvádza, že v prípade, že by bolo potrebné vrátiť časť príspevkov, všetci traja poskytnú spoločnosti Sovello pôžičku vo výške sumy, ktorú je potrebné vrátiť, pričom spoločnosť REC poskytne výšku pôžičky úmernú svojmu podielu, zatiaľ čo zvyšná suma pôžičky sa rozdelí rovnakým dielom medzi spoločnosti Evergreen a Q-Cells.

(111)

Schéma platná po vstupe spoločnosti REC je stanovená v zmluve MJVA2. V zmluve MJVA2 sa predpokladá, že spoločnosť Q-Cells v prípade žiadosti o poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov, či už vzhľadom na rozšírenie kapacity alebo v inej súvislosti, bude môcť zvýšiť svoj podiel až do výšky podielu spoločnosti Evergreen [článok 35 písm. c)]. Pod podmienkou uzatvorenia ďalšej zmluvy o dodávke kremíka do […] môže spoločnosť REC zvýšiť svoj podiel na 21 % prostredníctvom prevzatia 6 % od spoločnosti Evergreen (článok 34). V prípade žiadosti o poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov a tiež pod podmienkou uzavretia ďalšej zmluvy o dodávke kremíka môže spoločnosť REC zvýšiť svoj podiel v spoločnosti Sovello na 33,3 % [článok 35 písm. d)], a tým až do výšky podielu spoločností Evergreen a Q-Cells. Interné rozhodnutie podniku o vybudovaní výrobnej kapacity bolo prijaté koncom júna 2006. Podiel všetkých troch partnerov v rovnakom pomere bol dohodnutý približne tri mesiace po pôvodnom schválení bonusu pre MSP Komisiou, keď spoločnosti Q-Cells a REC zvýšili svoj podiel na 33,3 % (zmenená zmluva MJVA2).

(112)

Podstata ustanovení týkajúcich sa vymenovania vedúcich pracovníkov a rozhodovacieho postupu v dozornej rade zostala zachovaná: podľa zmluvy MJVA2 má spoločnosť Q-Cells ako aj spoločnosť REC právo vymenovať jedného vedúceho pracovníka (alebo dvoch, ak ich podiel presiahne 30 %), a v prípade rozhodovania musí byť prítomná väčšina vedúcich pracovníkov, pričom je potrebný súhlas minimálne dvoch z troch vlastníkov podniku. Aj v tomto prípade ide o prekročenie rozhodujúcich právomocí, ktoré môže menšinový akcionár očakávať v bežnej podnikovej situácii (hoci za určitých okolností je to v spoločnom podniku menej nezvyčajné).

(113)

Spoločnosť Q-Cells okrem toho priviedla do spoločného podniku spoločnosť REC. Spoločnosť Q-Cells mala úzke odberateľské a dodávateľské vzťahy so spoločnosťou REC ako aj s jej dcérskymi spoločnosťami ScanModule AB, Glava, Švédsko (ďalej len „ScanModule“), ScanCell AS, Narvik, Nórsko (ďalej len „ScanCell“) a ScanWafer ASA, Høvik, Glomfjord, Porsgrunn, Nórsko. Spoločnosť REC dodávala spoločnosti Q-Cells kremík a patrila medzi najdôležitejších dodávateľov plátkov pre spoločnosť Q-Cells, a spoločnosť Q-Cells predávala podstatnú časť svojej výroby solárnych článkov spoločnosti ScanModule. Články vyrobené spoločnosťou ScanCell predávala spoločnosť Q-Cells. Okrem toho uzavreli spoločnosti Q-Cells a REC v roku 2004 ústnu dohodu o službách zameraných na podporu odbytu a predaja spoločnosti Q-Cells v Nórsku. Ďalej existuje aj jednoznačné spojenie cez pána Brenninkmeijera, ktorý bol členom dozornej rady v spoločnosti Q-Cells ako aj v spoločnosti REC a ktorý zastával pozíciu riaditeľa v spoločnosti Good Energies, podniku, ktorý vlastnil 16 % podiel v spoločnosti Q-Cells a 39 % podiel v spoločnosti REC (pozri bod 2.2). V prípade podniku CSG Solar bola vytvorená podobná štruktúra, pričom spoločnosť Q-Cells ako aj spoločnosť REC boli menšinovými akcionármi, a predseda predstavenstva spoločnosti Q-Cells a pán Brenninkmeijer boli členmi dozornej rady.

(114)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že formálna vlastnícka a rozhodovacia štruktúra spoločnosti Sovello bola v čase notifikácie ako aj v čase vydania rozhodnutia N 426/05 zámerne vytvorená tak, aby spoločnosť Sovello mohla získať bonus pre MSP (tým, že podiel v spoločnosti Q-Cells bol udržiavaný pod úrovňou 25 %), zatiaľ čo obaja resp. neskôr všetci traja strategickí partneri (spoločnosť REC zabezpečovala dodávky kremíka) zároveň sledovali cieľ vytvorenia partnerstva s rovnakým podielom, hneď ako sa získa bonus pre MSP. V praxi sa podiely všetkých troch partnerov vyrovnali tri mesiace po schválení bonusu pre MSP Komisiou, a to prostredníctvom zmeny zmluvy MJVA2 (každý 33,3 %).

(115)

Podľa článku 2 prílohy odporúčania o MSP sú malé a stredné podniky také podniky:

(116)

To, ako sa tieto prahové hodnoty vypočítajú, závisí od štruktúry daného podniku (samostatný podnik alebo partnerský podnik/prepojený podnik v zmysle článku 3 prílohy odporúčania o MSP). Podľa článku 4 prílohy odporúčania o MSP sa údaje, ktoré je potrebné použiť počas skúmania štatútu MSP príjemcu pomoci na výpočet počtu pracovníkov a finančných prahových hodnôt, vzťahujú na posledné schválené účtovné obdobie a vypočítajú sa na ročnom základe. Podľa článku 6 prílohy odporúčania o MSP sa pri výpočte stropov MSP musia pripočítať údaje prepojených podnikov/partnerských podnikov (do 100 % pre súvisiace podniky a pomerným dielom pre partnerské podniky, t. j. minimálne do výšky 25 %).

(117)

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že ak by mala Komisia k dispozícii všetky relevantné informácie, mala byť spoločnosť Q-Cells v pôvodnom rozhodnutí klasifikovaná ako partnerský podnik spoločnosti Sovello (t. j. ako keby spoločnosť Q-Cells vlastnila v spoločnosti Sovello podiel vo výške 25 %). Na tomto základe Komisia nanovo vypočítala stropy MSP pre spoločnosť Sovello stanovené v odporúčaní o MSP.

(118)

Na základe svojho väčšinového podielu bola spoločnosť Evergreen podnikom prepojeným so spoločnosťou Sovello. Z tohto dôvodu sa musia pri výpočte prahových hodnôt MSP započítať aj jej údaje do výšky 100 %. Údaje predložené v prípade spoločnosti Evergreen sa vzťahujú na rok 2004 (215 zamestnancov, ročný obrat 18,9 miliónov EUR a celková ročná súvaha 36,5 miliónov EUR). V tom istom roku nemala spoločnosť Sovello žiadnych zamestnancov ani obrat, ale bilančnú sumu vo výške 0,025 milióna EUR. Koncom roku 2004 mala spoločnosť Q-Cells 350 zamestnancov, ročný obrat vo výške 128,7 miliónov EUR a celkovú ročnú súvahu vo výške 105,6 miliónov EUR.

(119)

Komisia znovu prepočítala prahové hodnoty MSP pre spoločnosť Sovello tak, že ako základ použila počet zamestnancov, obrat a bilančnú sumu spoločnosti Sovello (údaje predložené pri oznámení) vo výške 100 %, údaje spoločnosti Evergreen (prepojený podnik, stav údajov predložených pri oznámení v roku 2004) rovnako do výšky 100 % a údaje spoločnosti Q-Cells do výšky 25 %. Na základe tohto výpočtu boli prekročené všetky prahové hodnoty MSP, takže spoločnosti Sovello nemohol byť priznaný štatút MSP, na základe čoho sa na tento podnik nevzťahuje bonus pre MSP.

(120)

Nemecko tvrdí, že Komisia zjavne vychádza zo skutočnosti, že spoločný podnik sa spolu s partnermi spoločného podniku automaticky považuje za hospodársku jednotku, a z tohto dôvodu pre spoločné podniky vyvíja a uplatňuje osobitné kritériá pre MSP. Komisia poznamenáva, že z posúdenia danej veci vyplýva, že tento argument nie je opodstatnený. V súlade s článkom 6 odporúčania o MSP Komisia zohľadnila údaje spoločnosti Q-Cells pri výpočte len podľa výšky podielu (25 %), pretože vychádza z toho, že podiel spoločnosti Q-Cells bol umelo udržiavaný pod touto prahovou hodnotou.

(121)

Keďže prahové hodnoty MSP boli prekročené, nie je potrebné žiadne ďalšie prešetrovanie, či spoločnosť Sovello skutočne čelila ťažkostiam typickým pre MSP a či bolo poskytnutie bonusu pre MSP z tohto dôvodu potrebné. Nemecko napriek tomu uviedlo rôzne „ťažkosti typické pre MSP“, ktorým spoločnosť Sovello údajne čelila (pozri bod 5.2). Vzhľadom na obmedzený prístup k finančným prostriedkom a argument, ktorý predložilo Nemecko, že investičný projekt by sa bez bonusu pre MSP nemohol zrealizovať, Komisia poznamenáva, že v zmluve MJVA1 boli uvedené možnosti „alternatívneho financovania“ [poskytnutie dodatočného kapitálu] pre prípad, že by spoločnosť nezískala štátnu podporu. V zmluve MJVA2 sa spomína vrátenie dotácie zo strany všetkých troch partnerov spoločného podniku (prostredníctvom pôžičky spoločnosti Sovello, pozri odôvodnenie 110). Komisia preto nie je presvedčená o tom, že by sa projekt nemohol zrealizovať bez bonusu pre MSP. Obchodné riziko sa podľa Komisie zmierňuje tým, že spoločnosť Sovello sa mohla oprieť o skúsenosti svojich troch partnerov, a to spoločností Evergreen (odbyt a predaj), Q-Cells (prítomnosť na nemeckom trhu) a REC (činnosť na trhu so solárnymi modulmi prostredníctvom svojich dcérskych spoločností) (pozri odôvodnenie 113). Komisia odmieta argument Nemecka, že spoločnosť Sovello mala vyššie prevádzkové a obchodné náklady ako veľké podniky, pretože spoločnosť, ako je uvedené v odôvodneniach 94 a 95, získala značnú podporu od spoločnosti Q-Cells a jej dodávky kremíka zabezpečovala spoločnosť REC (v roku 2005 malo solárne odvetvie vážne problémy so zásobovaním).

(122)

Podľa Komisie z posúdenia uskutočneného na základe nových informácií vyplýva, že spoločnosť Sovello mala prostredníctvom partnerov spoločného podniku činných v tom istom odvetví potenciálny prístup k finančným prostriedkom a pomoci, ktoré by pre konkurenčné podniky rovnakej veľkosti bez podpory súvisiacich podnikov alebo partnerských podnikov neboli dostupné. Komisia preto napriek argumentácii Nemecka dospela k záveru, že pomoc spoločnosti Sovello poskytnutá vo forme bonusu pre MSP nebola potrebná na zabezpečenie financovania investičného projektu.

(123)

Na základe týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že spoločnosti Sovello nemal byť poskytnutý bonus pre MSP vo výške 15 % a že poskytnutie tohto bonusu nie je zlučiteľné so spoločným trhom.

(124)

V súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 musí Komisia v zásade nariadiť vymáhanie nezlučiteľnej pomoci od príjemcu pomoci.

a)

celkovú sumu (istina a úrok), ktorej vrátenie sa od príjemcu pomoci požaduje;

b)

presný opis opatrení, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na vykonanie tohto rozhodnutia;

c)

dokumenty, ktoré preukazujú, že príjemcovi pomoci bolo nariadené vrátiť pomoc.

a)

podnik má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v inom podniku;

b)

podnik má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu;

c)

podnik má právo dominantne pôsobiť na iný podnik na základe zmluvy uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách;

d)

podnik, ktorý je akcionárom alebo členom iného podniku, sám kontroluje na základe zmluvy s inými akcionármi v tomto podniku alebo členmi tohto podniku väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v tomto podniku.