(1)

Listom z 21. februára 2000 bola Komisii doručená sťažnosť týkajúca sa opatrení bavorskej veterinárnej služby (Tiergesundheitsdienstes Bayern, ďalej len „TGD“). Ten istý sťažovateľ následne poslal vo veci tej istej sťažnosti ďalšie listy. Prípad pomoci bol zaevidovaný pod číslom NN 75/00.

(2)

Komisia zaslala Nemecku viacero listov týkajúcich sa uvedenej sťažnosti. Nemecko poskytlo informácie vo svojich listoch zo 4. júla 2000, 22. decembra 2000, 22. novembra 2002, 10. apríla 2003, 1. decembra 2003 a 27. júna 2005. Stretnutie so zástupcami Nemecka sa uskutočnilo 17. júla 2003.

(3)

Opatrenie sa uplatňuje od roku 1974. Napriek žiadosti o dôkaz nebolo preukázané, že opatrenie bolo oznámené. Pomoc sa preto zaevidovala do registra neoznámenej pomoci.

(4)

Listom zo 7. júla 2006 Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí, že v súvislosti s predmetnou pomocou začne konanie v zmysle článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (1).

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(6)

Písomné pripomienky zainteresovaných strán boli Komisii doručené listami z 30. októbra 2006, 2. novembra 2006 a 7. novembra 2006.

(7)

Nemecko sa vyjadrilo v listoch zo 6. novembra 2006, 22. januára 2007, 25. júla 2008 a 9. februára 2009.

(8)

Opatrenie sa vykonáva na základe článku 14 ods. 1 zákona o podpore bavorského poľnohospodárstva (Gesetz zur Förderung der bayerischen Landwirtschaft, ďalej len zákon „LwFöG“).

(9)

Cieľom opatrenia je zabezpečiť a zlepšiť hygienickú hodnotu potravín živočíšneho pôvodu.

(10)

Príjemcami tohto opatrenia sú poľnohospodári a rybári (ďalej sa obe skupiny budú spolu označovať ako poľnohospodári).

(11)

Príjemcom opatrenia je okrem toho aj bavorská veterinárna služba (Tiergesundheitsdienst Bayern, ďalej len „TGD“).

(12)

Opatrenie je financované z prostriedkov spolkovej krajiny Bavorsko a bavorského fondu na boj proti epidémiám zvierat (Bayerische Tierseuchenkasse, ďalej len „BTSK“).

(13)

Napriek tomu, že opatrenia v prospech poľnohospodárov boli označené ako „globálne opatrenia“, majú z nich prospech iba poľnohospodári v Bavorsku. Navyše, podľa informácií poskytnutých Nemeckom ide o veľmi špecifické opatrenia, ktoré majú výlučne preventívny charakter a sú určené pre producentov mlieka a mäsa a chovateľov ošípaných, hydiny, oviec a rýb. Zvieratá sa kontrolujú podľa stanoveného programu, v ktorom sú zohľadnené osobitné riziká chorôb zvierat, resp. kritériá prevencie a boja proti chorobám zvierat. Nemecko okrem toho uviedlo, že podpora sa udeľuje iba na tie globálne opatrenia vo verejnom záujme, ktoré presahujú rámec bežných právnych predpisov platných pre individuálnych chovateľov zvierat (list zo 6. novembra 2006, s. 4).

(14)

V prospech poľnohospodárskych podnikov boli prijaté tieto druhy opatrení: priebežná kontrola prostredníctvom testov, resp. preventívnych prehliadok, vyšetrovanie a (laboratórne/skríningové) prehliadky, veterinárne poradenstvo, vypracovanie plánov na prevenciu, príp. na ozdravenie a vypracovanie programov očkovania.

(15)

Nemecko vysvetlilo, že činnosti uvedené v bode 14 tvoria základ poradenstva poskytovaného poľnohospodárom ohľadom primeraných preventívnych a liečebných opatrení. Podľa vyjadrení Nemecka služby, ktoré sú bežne ponúkané praktickými veterinármi (napr. ošetrenie liekmi alebo preventívne očkovanie), nie sú súčasťou týchto „globálnych opatrení“.

(16)

„Globálne opatrenia“ sú pre poľnohospodárov bezplatné. Poľnohospodári však nemôžu o tieto opatrenia žiadať. Tieto opatrenia podniká z vlastnej iniciatívy TGD, ktorá je ich vykonávaním poverená.

(17)

Náklady na tieto opatrenia sú TGD vyplácané z prostriedkov spolkovej krajiny Bavorsko. Podľa druhej vety ods. 1 článku 14 zákona LwFöG „sa štátny príspevok udeľuje vo výške 50 % nevyhnutných nákladov“.

(18)

Ďalšia časť personálnych a vecných nákladov TGD sa uhradí z iného štátneho zdroja, konkrétne z BTSK (pozri prípady pomoci NN 23/07, N 426/03 a N 81/04). Spolu to predstavuje úhradu nákladov až do výšky 100 %.

(19)

V prospech TGD sú poskytované tieto plnenia.

(20)

Podľa znenia zákona LwFöG sa v prospech TGD uhradí zo štátnych prostriedkov iba polovica „nevyhnutných nákladov“. Podľa informácií poskytnutých Nemeckom však úhrada nákladov môže dosiahnuť v skutočnosti až 100 %.

(21)

Pomoc v prospech TGD sa udeľovala od roku 1974. Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (3) sú právomoci Komisie na vymáhanie pomoci obmedzené lehotou 10 rokov. Zisťovanie Komisie sa začalo v roku 2000. Desaťročná lehota ustanovená v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999 preto siaha do roku 1990. Pomoc vyplatená pred týmto dátumom sa preto nebude naďalej preskúmavať.

(22)

Rozpočtové údaje poskytnuté Nemeckom, ktoré sú uvedené v prílohe, sa týkajú platieb, ktoré boli uhradené TDG za plnenie záväzkov vo verejnom záujme v rokoch 1990 až 2008.

(23)

Z prvého zisťovania nebolo jasné, či platby uhradené z rozpočtových prostriedkov a platby uhradené z BTSK poskytovali konkurenčnú výhodu v prospech TGD.

(24)

Sťažovateľ navyše tvrdil, že veterinári zamestnaní v TGD ponúkali isté klinicko-diagnostické a terapeutické (liečebné) služby až o 90 % lacnejšie v porovnaní s obstarávacími nákladmi. Práve v tejto oblasti mala TGD pôsobiť s lukratívnym cieľom.

(25)

Podľa sťažovateľa je to možné len vďaka tomu, že TGD dostávala subvencie na „globálne opatrenia“, a preto bola schopná ponúkať klinicko-diagnostické a terapeutické služby podstatne lacnejšie ako veterinári so súkromnou praxou, ktorí sa museli zaobísť bez subvencií. Sťažovateľ okrem toho poukázal na skutočnosť, že veterinári zamestnaní v TGD majú lepšie príležitosti na uzavretie zmlúv a odpadávajú im dopravné náklady, keďže pracujú priamo na mieste.

(26)

V súlade s oznámením Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (4) Komisia zhodnotí, či je neoprávnená štátna pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom, podľa kritérií, ktoré boli ustanovené v právnych nástrojoch platných v čase udelenia pomoci. V čase začatia konania Komisia nemala k dispozícii dosť informácií, aby sa presvedčila o tom, že pomoc v prospech poľnohospodárov je v súlade s príslušnými ustanoveniami Únie, t. j. usmerneniami o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a usmerneniami na preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre. Komisia preto požiadala Nemecko o predloženie požadovaných informácií.

(27)

Listom z 12. decembra 2008 Komisia vyzvala Nemecko, aby potvrdilo, či sa skúmaná pomoc poskytovala aj po 1. januári 2008 a ak áno, aby poskytlo potrebné podklady na preskúmanie súladu pomoci s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (5) (ďalej len „usmernenia“), ktorými sa s platnosťou od 1. januára 2007 nahradili usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva (6) (ďalej len „usmernenia Spoločenstva“) z 1. februára 2000, a s usmerneniami na preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre (7) (ďalej len „usmernenia z roku 2008“). Listom z 9. februára 2009 Nemecko oznámilo, že pomoc v poľnohospodárskom sektore sa poskytovala aj v roku 2008 a predložilo požadované informácie.

(28)

Nemecko tvrdilo, že v prípade platieb na vykonávanie globálnych opatrení uhrádzaných spolkovou krajinou Bavorsko a BTSK išlo o kompenzačné platby za vykonávanie verejných služieb vo všeobecnom záujme. Nemecko poukázalo na judikatúru, podľa ktorej kompenzačné štátne platby za plnenie záväzkov vo všeobecnom hospodárskom záujme nepredstavujú za istých podmienok štátnu pomoc. Opatrenia sa preto podľa názoru Nemecka nemajú považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(29)

Nemecko je toho názoru, že globálne opatrenia slúžia zdraviu a dobrým životným podmienkam zvierat, ako aj ochrane spotrebiteľa a zvierat. Vykonávanie globálnych opatrení je preto predovšetkým v záujme verejnosti.

(30)

Podľa Nemecka sa počas vykonávania globálnych opatrení získavajú bohaté poznatky, ktoré sa následne sprístupňujú v početných odborných publikáciách a na vedeckých prednáškach na národnej i medzinárodnej úrovni. Podstatná časť výsledkov získaných z globálnych opatrení je tak dostupná pre celú odbornú verejnosť v Únii.

(31)

Podľa argumentov Nemecka sa v rámci programov globálnych opatrení neposkytovali žiadne liečebné služby, t. j. služby, ktoré obyčajne ponúkajú praktickí veterinári (napr. ošetrenie liekmi alebo preventívne očkovanie). Okrem týchto subvencovaných programov TGD vykonávala aj ziskovo orientovanú činnosť (liečebné služby). Táto činnosť však predstavovala menej ako 5 % všetkých veterinárnych služieb. Ziskovo orientovaná činnosť TGD predstavovala 2,6 až 2,85 % celkového ročného obratu.

(32)

Jasným a zrozumiteľným oddelením „globálnych opatrení“ a „ziskovo orientovaných činností“ sa môže vylúčiť krížové subvencovanie. To sa zabezpečuje prostredníctvom veľmi podrobného spôsobu účtovania, ako aj rozsiahlych kontrol.

(33)

Zainteresované strany opakovane argumentovali, že TGD prostredníctvom veterinárov, ktorých zamestnáva, poskytuje nielen preventívne opatrenia, ale aj liečebné služby.

(34)

Zainteresované strany netvrdili, že na tieto liečebné služby je poskytovaná priama finančná pomoc, zdôraznili však, že TGD môže ponúkať podobné služby za podstatne priaznivejších podmienok ako veterinári so súkromnou praxou.

(35)

Zainteresované strany prestali trvať na tom že pomoc v prospech poľnohospodárov je v rozpore s usmerneniami o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva alebo s platnými právnymi predpismi. Nevzniesli ani námietku voči poskytnutiu finančných prostriedkov.

(36)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo určité výrobné odvetvia, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(37)

Súdny dvor rozhodol, že na posúdenie toho, či štátne opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, treba určiť, či zvýhodnený podnik získal hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nedostal (8), alebo či bol podnik odbremenený od nákladov, ktoré by za bežných okolností musel financovať z vlastných zdrojov (9).

(38)

Na prvý pohľad sa zdá, že tieto podmienky sú splnené.

(39)

Opatrenie sa financuje zo štátnych zdrojov. Majú z neho výhody určité podniky, konkrétne bavorskí poľnohospodári, ktorým sa bezplatne poskytujú subvencované služby. Keďže tieto podniky pôsobia na trhu, kde je veľký medzinárodný konkurenčný tlak, opatrenie narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením (10) a okrem toho ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (11).

(40)

Z uvedeného dôvodu ide o opatrenie, ktoré predstavuje pomoc, a uplatňuje sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ. Následne treba preskúmať, či je možné, aby sa odchylne od článku 107 ods. 1 ZFEÚ udelila výnimka zo všeobecnej zásady o nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom.

(41)

„Globálne opatrenia“ pre poľnohospodárov (od roku 1990) a kompenzačné platby TGD za vykonávanie „globálnych opatrení“ v časovom úseku 1990 až 2004 boli udelené bez toho, aby boli oznámené Komisii. Sú neoprávnené, pretože boli udelené v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

(42)

Zákaz udeľovania štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa však neuplatňuje bez výnimky. Komisia skúmala, či sa neuplatňuje nejaká výnimka resp. oslobodenie od principiálneho zákazu udeľovať pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(43)

Výnimky ustanovené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ, ktoré sa týkajú pomoci sociálnej povahy poskytovanej jednotlivým spotrebiteľom, pomoci určenej na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a pomoci poskytovanej hospodárstvam určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko, neprichádzajú v tomto prípade do úvahy.

(44)

Komisia je toho názoru, že oslobodenia od zákazu ustanovené v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ týkajúce sa rozvoja istých oblastí sa na tento režim pomoci neuplatňujú, pretože opatrenie nepredstavuje pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblasti s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou.

(45)

Pokiaľ ide o oslobodenie od zákazu ustanovené v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, stačí poznamenať, že v prípade predmetnej pomoci nejde o dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu, ani o nápravu vážnej poruchy fungovania v nemeckom hospodárstve. Jej cieľom nie je ani podporovať kultúru a zachovávanie kultúrneho dedičstva v zmysle článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ.

(46)

Ani Nemecko, ani zainteresované strany sa počas postupu zisťovania neodvolali na uvedené ustanovenia o výnimkách alebo oslobodeniach.

(47)

Jediné oslobodenie od zákazu, ktoré možno vziať do úvahy, je preto oslobodenie ustanovené v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Na základe tohto ustanovenia môže byť štátna pomoc považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je táto pomoc určená na podporu rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí a neovplyvňuje podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(48)

Keďže ide o pomoc v prospech poľnohospodárov, uplatňujú sa usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a usmernenia na preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre. Ako sa objasňuje v bode 26, vzhľadom na to, že tieto opatrenia predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc, Komisia preskúma ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom podľa kritérií, ktoré boli ustanovené v právnych nástrojoch platných v čase udelenia pomoci.

(49)

Podľa oznámenia Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci sa na predmetné opatrenia uplatňujú usmernenia Spoločenstva, zatiaľ čo pomoc udelená pred nadobudnutím účinnosti týchto usmernení (takže pred 1. januárom 2000) sa posudzuje podľa pracovného dokumentu Komisie z 10. novembra 1986 (12).

(50)

V bode 11.4.1 usmernení Spoločenstva sa uvádza: „Ak poľnohospodár stratí dobytok v dôsledku epidémie zvierat, alebo ak je jeho úroda postihnutá ochorením rastlín, nepredstavuje to za bežných okolností prírodnú katastrofu alebo mimoriadnu udalosť v zmysle Zmluvy o ES.“

(51)

V takýchto prípadoch môže Komisia povoliť pomoc v podobe kompenzačnej platby za vzniknuté škody a pomoc na predchádzanie budúcim stratám jedine na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, podľa ktorého sa pomoc na podporu rozvoja niektorých hospodárskych činností alebo hospodárskych oblastí považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(52)

Pre uvedenú pomoc v prospech poľnohospodárov platí bod 11 usmernení Spoločenstva, keďže opatrenie slúži na prevenciu a boj proti epidémiám zvierat. Pri posudzovaní pomoci na prevenciu a boj proti epidémiám sa Komisia opiera o bod 11.4 usmernení Spoločenstva. Takáto pomoc sa považuje za zlučiteľnú s článkami 107 a 108 ZFEÚ, pokiaľ sú splnené nasledujúce podmienky.

(53)

Opatrenie musí byť súčasťou programov na prevenciu, boj alebo eradikáciu epidémií alebo chorôb vykonávaných na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni (bod 11.4.2 usmernení Spoločenstva). Podľa bodu 11.4.2 usmernení Spoločenstva treba zriadiť systém varovania a prípadne ho skombinovať s pomocou na podporu jednotlivcov, aby sa dobrovoľne zapojili do preventívnych opatrení. Takže predmetom pomoci môžu byť iba choroby resp. epidémie, ktorých eradikácia je v záujme úradov, a nie opatrenia, za ktoré majú niesť zodpovednosť samotní poľnohospodári podľa vlastného uváženia.

(54)

Pomoc by mala slúžiť buď na prevenciu, alebo na kompenzáciu, alebo by mala spájať obe, prevenciu aj kompenzáciu (bod 11.4.3 usmernení Spoločenstva).

(55)

Pomoc by mala byť zlučiteľná s osobitnými ustanoveniami veterinárnych a rastlinolekárskych právnych predpisov Únie (bod 11.4.4 usmernení Spoločenstva).

(56)

Pomoc sa môže vyplatiť do výšky 100 % nákladov (bod 11.4.5 usmernení Spoločenstva). V prípade, že sa v právnych predpisoch Únie ustanovuje, že náklady na dané opatrenia musia znášať samotní poľnohospodári, nesmie sa udeliť žiadna pomoc.

(57)

Tieto podmienky boli splnené nasledujúcim spôsobom.

(58)

Opatrenia sú súčasťou programov vykonávaných na regionálnej úrovni (Bavorsko). Ich cieľom je prevencia a boj proti epidémiám zvierat. Vyplýva to z jasne stanoveného cieľa v zákone LwFöG („Zabezpečenie a zlepšenie hygienickej hodnoty potravín živočíšneho pôvodu“) a uplatňovaných „globálnych opatrení“. Preskúmavané opatrenia slúžia na boj proti nákazlivým epidémiám zvierat vrátane faktorových ochorení a zoonóz. Mali by optimalizovať a obmedziť používanie liekov. Najzávažnejšími ochoreniami určitých skupín zvierat sú: v prípade hovädzieho dobytka a oviec: zoonózy, Q-horúčka, paratuberkulóza, prenosná spongiformná encefalopatia a mastitída; v prípade ošípaných a hydiny: zoonózy, salmonelóza, Escherichia coli a enteritída. Okrem toho sa vyvíjajú a skúšajú metódy a postupy na zisťovanie a diagnózu vírusových infekcií.

(59)

Globálne opatrenia prispievajú k cieľu Únie, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne zdravotného stavu zvierat. Komisia okrem toho nemá žiadne dôkazy, že by mohli byť v rozpore s príslušnými veterinárnymi právnymi predpismi Únie.

(60)

V programe sa ustanovuje pomoc v maximálnej výške 100 %. V prípadoch, keď majú podľa právnych predpisov Únie znášať náklady samotní poľnohospodári, sa v programe neustanovuje žiadna pomoc.

(61)

50 % nákladov na globálne opatrenia v sektoroch poľnohospodárstva a rybného hospodárstva bolo financovaných zo spolkovej krajiny Bavorsko. Vo svojich pripomienkach po začatí konania Nemecko informovalo Komisiu o tom, že ďalšia časť nákladov je financovaná z BTSK. BTSK je verejná inštitúcia, ktorá je financovaná z parafiškálnych poplatkov. Spoločné financovanie pomoci z prostriedkov spolkovej krajiny Bavorsko a BTSK je obmedzené do výšky 100 % a v skutočnosti je dokonca nižšie. Komisia v minulosti už viackrát schválila financovanie BTKS prostredníctvom parafiškálnych poplatkov (13). Komisia preto nemá žiadny dôvod na to, aby tieto parafiškálne poplatky opäť podrobovala podrobnému preskúmavaniu. Ani sťažovateľ, ani ostatné zainteresované strany nenamietali voči modelu financovania BTSK (t. j. voči tejto časti financovania pomoci).

(62)

Usmernenia Spoločenstva spočívajú na rovnakých zásadách ako pracovný dokument Komisie z 10. novembra 1986. Z uvedeného dôvodu platí rovnaké posudzovanie aj pre pomoc udelenú poľnohospodárom v rokoch 1990 až 1999, ktorá sa takisto musí považovať za zlučiteľnú s týmito zásadami. Štátna pomoc sa preto môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(63)

Pokiaľ ide o situáciu po roku 2007, v bode 133 usmernení sa uvádza, že Komisia vyhlási štátnu pomoc na boj proti chorobám zvierat a rastlín za zlučiteľnú s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ak spĺňa podmienky článku 10 nariadenia Komisie (ES) č. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 (14). V tejto súvislosti treba posudzovať iba opatrenia zamerané na prevenciu chorôb, keďže nebola udelená žiadna pomoc na liečebné opatrenia, ani kompenzačné platby za straty.

(64)

Pokiaľ by pomoc poskytnutá v prospech poľnohospodárov zahŕňala náklady na poradenstvo, išlo by o technickú pomoc v zmysle bodu 103 usmernení. Komisia preto vyhlasuje štátnu pomoc na poskytnutie technickej pomoci za zlučiteľnú s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 15 nariadenia (ES) č. 1857/2006.

(65)

Podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa pomoc povoľuje v týchto prípadoch.

(66)

Pomoc na kompenzáciu nákladov na zdravotné kontroly, testy a iné metódy depistáže, nákup a podávanie očkovacích látok, liekov a prípravkov na ochranu rastlín, nákladov na usmrcovanie a likvidáciu zvierat a nákladov na likvidáciu plodín, ktoré vzniknú poľnohospodárom v súvislosti s prevenciou a eradikáciou epidémií zvierat, chorôb rastlín alebo škodcov, je zlučiteľná s vnútorným trhom. Pomoc sa musí udeliť v podobe služieb subvencovaných do výšky 100 % a nesmie obsahovať žiadne priame peňažné platby výrobcom [článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(67)

Prípadné poistné platby a náklady, ktoré nevznikli v dôsledku vypuknutia epidémie resp. ochorenia, sa musia odpočítať od oprávnených nákladov a strát [článok 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(68)

Platby sa musia poskytovať v spojitosti s takými epidémiami zvierat, chorobami rastlín alebo škodcami, v súvislosti s ktorými existujú právne predpisy alebo správne opatrenia na úrovni Únie či jednotlivých členských štátov. Platby teda musia byť súčasťou verejného programu platného na úrovni Únie, niektorého členského štátu alebo regiónu, zameraného na prevenciu, kontrolu alebo eradikáciu príslušnej epidémie, choroby alebo škodcu. Program musí jednoznačne špecifikovať príslušnú epidémiu, chorobu alebo škodcu a musí obsahovať aj opis príslušného opatrenia [článok 10 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(69)

Pomoc sa nesmie vzťahovať na žiadne epidémie zvierat alebo choroby rastlín, v súvislosti s ktorými sa v právnych predpisoch Únie ustanovujú osobitné poplatky na ich eradikáciu, alebo v súvislosti s ktorými musia náklady podľa právnych predpisov Únie znášať samotné poľnohospodárske podniky s výnimkou prípadov, keď sú náklady na takéto pomocné opatrenia v plnej výške kompenzované povinnými odvodmi výrobcov [článok 10 ods. 5 a 6 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(70)

Pokiaľ ide o pomoc na epidémie zvierat, príslušná epidémia sa musí nachádzať na zozname chorôb Medzinárodnej organizácie pre zdravie zvierat a/alebo v prílohe k rozhodnutiu Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch na veterinárnom úseku (15) [článok 10 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(71)

Schémy pomoci sa musia zaviesť do troch rokov od vzniknutia výdavkov alebo strát. Pomoc sa musí vyplatiť do štyroch rokov od vzniku výdavkov alebo strát [článok 10 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(72)

Tieto podmienky boli splnené nasledujúcim spôsobom.

(73)

Ako sa ustanovuje v odôvodnení 14, pomoc zahŕňa rôzne opatrenia [priebežnú kontrolu vyšetrovania a (laboratórne/skríningové) prehliadky, veterinárne poradenstvo, vypracovanie plánov na prevenciu, príp. na ozdravenie a vypracovanie programov očkovania], ktorých bezprostredným cieľom je prevencia chorôb. Listom z 9. februára 2009 Nemecko potvrdilo, že pomoc sa poskytla v podobe subvencovaných služieb. Preto je pomoc na náklady tohto druhu povolená v zmysle článku 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1857/2006.

(74)

Nemecko potvrdilo listom z 9. februára 2009, že v prípade projektov zameraných na epidémie zvierat sú príslušné choroby na zozname medzinárodnej organizácie pre zdravie zvierat a/alebo v prílohe k rozhodnutiu 90/424/EHS.

(75)

Článok 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1857/2006 nie je relevantný, pretože pomoc sa udeľuje iba na preventívne opatrenia.

(76)

Pokiaľ ide o platby v súvislosti s určitými chorobami, pomoc je súčasťou regionálnych programov, v ktorých sú presne špecifikované príslušné epidémie, resp. choroby a príslušné opatrenia. Článok 10 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1857/2006 je preto splnený.

(77)

Náklady, ktoré majú podľa právnych predpisov Únie znášať samotní výrobcovia, nie sú subvencované. Odseky 5 a 6 článku 10 nariadenia (ES) číslo 1857/2006 sú preto splnené.

(78)

Výdavky, ktoré vznikli pred poskytnutím služieb, nie sú oprávnené. Článok 10 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1857/2006 je preto splnený.

(79)

Nemecko nevylúčilo možnosť, že opatrenia uvedené v odôvodnení 14 môžu súvisieť aj s inými aspektmi zdravia zvierat, nie iba so špeciálne a jednoznačne špecifikovanými epidémiami, chorobami alebo škodcami (napr. s hygienou vo výrobe). Mohlo by ísť o opatrenia v podobe poradenských služieb, v rámci ktorých sa poradenstvo a plány prispôsobujú situácii konkrétnych poľnohospodárov alebo skupín poľnohospodárov.

(80)

Podľa článku 15 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa povoľuje pomoc na krytie odmien za poradenské služby poskytované tretími stranami, ktoré nepredstavujú stálu ani pravidelnú činnosť (ako je pravidelné daňové poradenstvo, právne poradenstvo alebo reklama) a nesúvisia s bežnými prevádzkovými nákladmi podniku. V článku 15 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa ustanovuje, že pomoc môže pokrývať náklady vo výške 100 % a musí sa udeliť v podobe subvencovaných služieb.

(81)

Tieto podmienky boli splnené nasledujúcim spôsobom.

(82)

Z dokumentov predložených Nemeckom (pozri odôvodnenie 14) vyplýva, že subvencované poradenské služby boli poskytované v podobe projektov, ktoré súviseli s konkrétnymi jednorazovými potrebami v oblasti zdravia zvierat a boli vykonané vo všeobecnom záujme. Hoci niektoré opatrenia si môžu vyžadovať priebežnú kontrolu alebo pravidelné testy, zdá sa, že tieto kontroly a testy sú spojené s konkrétnym projektom a nepredstavujú žiadnu bežne vykonávanú veterinárnu alebo kvalitatívnu kontrolu stavu zvierat. Ani náklady na tieto opatrenia sa nemôžu považovať za bežné prevádzkové náklady podniku v zmysle článku 15 ods. 2 písm. c) nariadenia 1857/2006, keďže náklady na rutinné návštevy veterinárov s cieľom prevencie a ošetrenia nie sú oprávnené. Celá pomoc je poskytovaná v podobe subvencovaných služieb a smie predstavovať maximálne 100 % oprávnených nákladov. Štátna pomoc sa preto môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(83)

Opatrenia sa vykonávali aj v sektore rybného hospodárstva. V usmerneniach na preskúmanie individuálnej štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre z rokov 1988, 1992, 1994, 1997 a 2001, ktoré zodpovedajú usmerneniam v poľnohospodárstve, sú ustanovené nasledujúce kritériá zlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom, platné vo veterinárnej a zdravotnej oblasti (16): verejný orgán musí postupovať voči chorobám tak, aby zabezpečil, že jeho konanie nebude slúžiť iba jednému konkrétnemu, ale všeobecnému záujmu. Opatrenia by mali slúži buď na prevenciu, alebo na kompenzáciu, alebo by mali slúžiť na oba ciele, prevenciu aj kompenzáciu. TGD bola poverená vykonávaním týchto opatrení spolkovou krajinou Bavorsko a vykonáva ich z vlastnej iniciatívy, ako sa už uviedlo v inej súvislosti v bode 16. Tieto opatrenia slúžia na prevenciu. Štátna pomoc sa preto môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(84)

Štátne pomoci, ktoré boli udelené v období od 1. novembra 2004 do 31. marca 2008, sa skúmajú jednotlivo podľa bodu 3.10 Usmernení pre preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre (17) (ďalej len: usmernenia z roku 2004), ktoré odkazujú na článok 4 nariadenia Komisie (ES) č. 1595/2004 (18), ktorý ďalej odkazuje na článok 15 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa ustanovujú presné predpisy a opatrenia týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva (19). Podľa bodu 3.1 ods. 2 usmernení z roku 2004 sú tieto štátne pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom a sú v súlade s cieľmi spoločnej politiky pre hospodársku súťaž a spoločnej politiky pre rybné hospodárstvo v zmysle nariadení (ES) č. 2371/2002 (20) a (ES) č. 2792/1999. Podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2792/1999 sa môžu podporovať všeobecne prospešné akcie so širším zameraním než akcie, ktoré bežne uskutočňujú súkromné podniky. Príklady takýchto opatrení sú uvedené v článku 15 ods. 3 písm. e) a ods. 1 Komisia po prvé tvrdí, že cieľ „globálnych opatrení“ sa zhoduje s cieľmi týchto príkladov. Po druhé, TGD vykonáva tieto úlohy z vlastnej iniciatívy a nie na žiadosť poľnohospodárov. Okrem toho poľnohospodári nemuseli nevyhnutne vykonávať tieto opatrenia (pozri bod 3.4 usmernení z roku 2004) za čisto trhových podmienok. Napokon tieto opatrenia vedú aj k trvalému zlepšeniu v sektore v zmysle bodu 3.5 usmernení z roku 2004.

(85)

Listom z 9. februára 2009 Nemecko potvrdilo, že pomoc v sektore poľnohospodárstva sa poskytuje aj naďalej a uviedlo príklady typických projektov. Tieto príklady nezahŕňali žiadny projekt zo sektora rybného hospodárstva. Avšak keďže nie je vylúčené, že po 1. apríli 2008 došlo k poskytovaniu pomoci v prospech rybného hospodárstva, je nutné preskúmať, či bola táto pomoc v súlade s ustanoveniami platnými v sektoroch poľnohospodárstva a rybného hospodárstva v tom čase. Pokiaľ ide o pomoc, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti iných ustanovení, bod 4.2 usmernení z roku 2008 odkazuje na podmienky týchto ustanovení, čiže v tomto prípade na podmienky nariadenia Komisie (ES) č. 736/2008 z 22. júla 2008 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a uvádzaní produktov rybného hospodárstva na trh (21). V súvislosti s pomocou na veterinárne opatrenia sa uplatňuje článok 14 nariadenia (ES) č. 736/2008. Podľa tohto článku je pomoc na veterinárne opatrenia zlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ sú splnené podmienky článkov 28 a 32 nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 (22), ako aj článku 12 nariadenia Komisie (ES) č. 498/2007 (23). Pokiaľ ide o predmetnú pomoc, podmienky týchto nariadení a všeobecné zásady uvedené v bode 3 usmernení z roku 2008 zostali obsahovo rovnaké ako ustanovenia, ktoré platili pre pomoc udelenú po 1. apríli 2008. Preto sa hodnotenie vykonané v súvislosti s touto pomocou môže použiť aj na pomoc udelenú po 1. apríli 2008. Keďže pomoc udelená pred 1. aprílom 2008 je zlučiteľná s platnými ustanoveniami a keďže pomoc udelená po 1. apríli 2008 a spôsob jej udeľovania zostali po tomto dátume nezmenené, Komisia dospela k záveru, že pomoc spĺňa podmienky ustanovení platných v sektoroch rybného hospodárstva a akvakultúry.

(86)

Z uvedeného vyplýva, že štátna pomoc udelená poľnohospodárom v rámci skúmaného opatrenia, spĺňa podmienky stanovené v príslušných ustanoveniach Únie pre sektory poľnohospodárstva a rybného hospodárstva. V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že ani sťažovateľ, ani ostatné zainteresované strany nepreukázali porušenie príslušných ustanovení Únie. Štátna pomoc sa preto môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(87)

Aby malo opatrenie charakter štátnej pomoci, musí priniesť príjemcom istú výhodu.

(88)

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že kompenzácia za vykonanie verejných služieb nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené určité podmienky (24). Ak by tieto podmienky neboli splnené, boli by však splnené všeobecné kritériá pre uplatnenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ, takáto kompenzácia by predstavovala štátnu pomoc.

(89)

V rozsudku Súdneho dvora vo veci Altmark sa uvádza, za akých podmienok kompenzácia za vykonávanie verejných služieb nepredstavuje štátnu pomoc (zásada 3):

(90)

Pokiaľ sú tieto štyri podmienky splnené, kompenzácia za vykonávanie verejných služieb nepredstavuje štátnu pomoc, takže článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 108 ZFEÚ sa neuplatňujú. Ak členské štáty tieto podmienky nedodržiavajú a všeobecné kritériá na uplatnenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú splnené, kompenzácia za vykonávanie verejných služieb predstavuje štátnu pomoc, ktorá sa musí oznámiť Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(91)

V čase začatia konania pretrvávali isté pochybnosti najmä o tom, či boli splnené podmienky ustanovené v písmenách c) a d).

(92)

Pokiaľ ide o podmienky ustanovené v písmene a), Komisia pripomína, že článok 14 ods. 1 zákona LwFöG ustanovuje záväzok vo verejnom záujme, nakoľko stanovuje jasný cieľ (zdravé potraviny) a navrhuje možnosti (kvalitatívne vysokohodnotné poľnohospodárske a lesnícke výrobky) dosiahnuť tento cieľ pomocou celého radu opatrení (pozri odôvodnenie 14). Podľa stanov TGD podporuje a zabezpečuje zdravie zvierat predovšetkým v záujme výroby zdravých neškodných potravín živočíšneho pôvodu a v záujme ochrany spotrebiteľov a zvierat. Na plnenie týchto cieľov využíva vlastný personál a vlastné zariadenia. Opatrenia, ktoré vykonáva TGD, sú ustanovené v dohode č. R1-4010/1393 z roku 1974 a v rámcovej dohode č. T-7482-100 z 13. júla 1993, ktoré medzi sebou uzatvorili spolková republika Bavorsko a TGD. Podrobnosti sa ustanovujú každoročne v ročných zmluvách a administratívnych rozhodnutiach.

(93)

Pokiaľ ide o podmienky ustanovené v písmene b), treba poznamenať, že každá činnosť bola stanovená vopred a že finančná kompenzácia sa vypočítala pomocou bodového systému na základe odhadovaného času a nákladov. Podobne sa postupovalo aj v prípade nových služieb, ktoré pribudli v nasledujúcich rokoch. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že táto činnosť TGD bola preskúmaná a schválená bavorským vyšším dvorom audítorov (Bayerischen Obersten Rechnungshof). Za obdobie, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, boli okrem toho vykonané aj audítorské kontroly nezávislými audítorskými spoločnosťami.

(94)

Pokiaľ ide o podmienky ustanovené v písmene c), Nemecko poskytlo informácie, z ktorých vyplýva, že kompenzácia nepresahuje náklady na plnenie záväzkov vo verejnom záujme (pozri prílohu). Údaje o platbách skutočne ukazujú, že TGD nedosiahla v rokoch 1990 až 2004 žiadne zisky. Náklady na globálne opatrenia sa vypočítali na základe bodového systému, v rámci ktorého každý bod vyjadruje konkrétnu hodnotu v eurách. Táto metóda výpočtu bola vyvinutá na podnet bavorského dvora audítorov. Je podobná ako metóda, podľa ktorej sa účtujú služby v humánnej medicíne. Nemecko skonštatovalo, že metódy výpočtu používané od roku 2002 spĺňajú požiadavky smernice Komisie 2005/52/ES (25).

(95)

Pokiaľ ide o podmienky ustanovené v písmene d), Bavorsko poverilo TGD vykonávaním záväzkov vo verejnom záujme od 1. januára 2005 na základe otvoreného konania na zadávanie verejných zákaziek. Po rokovaniach s Komisiou Bavorsko začalo v júni 2004 zadávacie konanie prostredníctvom celoeurópskej verejnej súťaže na uzavretie dohody o poskytovaní služieb pod názvom „Plánované opatrenia v oblasti zdravia hospodárskych úžitkových zvierat v Bavorsku“ (po nemecky „Projektierte Maßnahmen im Bereich der Tiergesundheit landwirtschaftlicher Nutztiere in Bayern“). Náklady na celkové opatrenia boli odhadnuté na 8 miliónov EUR ročne počas päťročného obdobia. Oznam bol uverejnený v prílohe k Úradnému vestníku Európskej únie (séria S) (26) a v bavorskom vestníku. Na verejnej súťaži sa zúčastnili traja uchádzači. Zákazka na obdobie piatich rokov bola udelená TGD, pretože TGD mohla poskytovať požadované služby najlacnejšie. V roku 2009 sa vypísala nová verejná súťaž.

(96)

Pokiaľ ide o druhú alternatívu podmienky uvedenej v písmene d), Nemecko vyhlásilo, že v období do 31. decembra 2004 nebolo možné identifikovať žiadny bežný podnik, ktorý by bol úplne porovnateľný s TGD.

(97)

Nemecko tak nepreukázalo, že kompenzácia, ktorú vyplatilo TGD v časovom úseku od 1990 do 2004, bola stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by vynakladal priemerný dobre riadený podnik pri plnení príslušných záväzkov. Z toho možno usúdiť, že predmetné opatrenie poskytovalo do 31. decembra 2004 hospodársku výhodu TGD v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(98)

Každoročne poskytovaná kompenzácia v časovom úseku od roku 1990 do roku 2004 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, zatiaľ čo každoročná kompenzácia od 1. januára 2005, ktorá bola udelená na základe verejnej súťaže, je v súlade so všetkými podmienkami uvedenými v rozsudku Altmark, a preto nejde o žiadnu štátnu pomoc v prospech TGD. V tejto súvislosti Komisia berie na vedomie, že z dokumentov poskytnutých Nemeckom vyplýva, že platby uhradené v prospech TGD od 1. januára 2005 do konca roku 2008 nepokrývajú úplné náklady na globálne opatrenia.

(99)

Pokiaľ ide o plnenie podmienok uvedených v rozsudku Altmark, nebola predložená žiadna špeciálna sťažnosť, ani pripomienky ostatných zainteresovaných strán.

(100)

S cieľom posúdiť zlučiteľnosť kompenzácie poskytnutej TGD na plnenie služieb vo verejnom záujme s ustanoveniami ZFEÚ sa musia vziať do úvahy ustanovenia platné v čase poskytnutia pomoci.

(101)

Podľa oznámenia Komisie o službách všeobecného záujmu v Európe (27) (ďalej len oznámenie), ktoré sa podľa bodu 26 písm. b) Rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (28) uplatňuje na neoznámenú pomoc, sa predmetné kompenzačné platby musia posúdiť na základe nasledujúcich troch zásad:

(102)

Prvá zásada, zásada neutrality, znamená, že Komisia nepredpisuje, či služby vo verejnom záujme musí poskytovať verejná alebo súkromná spoločnosť. Dodržiavanie tejto zásady nie je v tomto prípade spochybňované.

(103)

Sloboda členských štátov znamená, že predovšetkým členské štáty nesú zodpovednosť za definovania toho, čo sú služby vo všeobecnom hospodárskom záujme vzhľadom na osobitné charakteristiky danej úlohy. Pokiaľ ide o túto definíciu, Komisia zasahuje iba v prípade zneužitia alebo jasného pochybenia. Pravidlá výnimiek uvedené v článku 106 ods. 2 ZFEÚ sa však v každom prípade môžu uplatniť až vtedy, keď sú verejné služby jasne zadefinované a sú jasne niekomu zverené prostredníctvom verejnoprávneho aktu (vrátane zmlúv). Je to nutné z dôvodu právnej istoty a transparentnosti voči verejnosti, a navyše aj preto, aby Komisia mohla preskúmať proporcionálnosť opatrenia.

(104)

Globálne opatrenia, ktorých vykonávaním je poverená TGD, môžu byť kvalifikované ako služby vo všeobecnom hospodárskom záujme a boli jasne vymedzené a vykonávané TGD, ako sa uvádza v odôvodnení 92.

(105)

Z hľadiska zásady proporcionality sa článok 106 ods. 2 ZFEÚ vykladá tak, že nástroj, ktorý bol stanovený na vykonávanie verejných služieb nesmie zbytočne narúšať obchod a nesmie presahovať mieru, ktorá je skutočne nevyhnutná na plnenie služieb. Podľa bodu 26 oznámenia a doterajšej jurisdikcie Súdneho dvora nesmie kompenzácia presiahnuť čisté dodatočné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vykonávaním služby. Vykonávanie služieb vo všeobecnom záujme musí zabezpečené a podniky poverené ich vykonávaním musia byť schopné znášať dodatočné náklady spojené s vykonávaním služby.

(106)

V danom prípade je preto nutné vyčísliť čisté dodatočné náklady, ktoré musí znášať TGD pri vykonávaní verejných služieb (globálne opatrenia) na základe oboch dohôd a výsledok porovnať so štátnou pomocou. Ak kompenzácia udelená TGD nie je vyššia ako dodatočné náklady vyplývajúce z plnenia verejných služieb, zásada proporcionality sa môže považovať za splnenú.

(107)

V časovom úseku 1990 – 2004, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, dodatočné náklady spojené s globálnymi opatreniami presahovali pomoc udelenú TGD, ako to vyplýva z prílohy k tomuto rozhodnutiu.

(108)

Takže platby, ktoré TGD dostalo za globálne opatrenia, ktoré sú predmetom toho rozhodnutia, nemali za následok žiadnu nadmernú kompenzáciu TGD za dodatočné náklady vzniknuté pri vykonávaní opatrení.

(109)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti kompenzácia, ktorá bola udelená TGD v časovom úseku od 1990 do 2004 za vykonávanie verejných služieb, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1, ktorá je zlučiteľná s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ.

(110)

Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že nie je jasné, ako by štátna kompenzácia, ktorá dokonca ani nepokryla celkové dodatočné náklady na verejné služby, mohla byť použitá na subvencovanie ziskovo orientovaných činností TGD, ako argumentoval sťažovateľ. Okrem toho tvrdenia sťažovateľa, že veterinári zamestnaní v TGD poskytujú isté klinické, diagnostické a terapeutické služby až 90 % pod obstarávacími nákladmi, neboli dokázané ani sťažovateľmi, ani ostatnými zainteresovanými stranami.

(111)

Z dôvodu tohto tvrdenia vykonalo Nemecko špeciálnu kontrolu v TGD. Neboli odhalené žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdili tieto tvrdenia. Nemecko preto požiadalo, aby mu bolo oznámené, ak by sa objavili nové konkrétne informácie v tejto veci, aby mohlo preskúmať konkrétny prípad.

(112)

Komisia okrem toho potvrdzuje, že bavorská veterinárna komora (Bayerische Landestierärztekammer) a spolkový zväz praktických veterinárov – oblastný zväz v Bavorsku (der Bundesverband praktizierender Tierärzte – Landesverband Bayern) podporujú činnosť TGD vrátane jej ziskovo orientovaných činností.

(113)

Komisia zastáva názor, že Nemecko udelilo predmetnú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

(114)

Na základe svojho hodnotenia však Komisia dospela k rozhodnutiu, že štátna pomoc v prospech poľnohospodárov (od roku 1990) vo forme „globálnych opatrení“ uvedená v odôvodneniach 13 a 14 a štátna kompenzácia v prospech TGD za vykonanie verejných služieb v rokoch 1990 až 2004 uvedená v odôvodneniach 17 a 18 sú zlučiteľné so ZFEÚ. V skutočnosti, ako sa už uviedlo vyššie, časť z nich vôbec nepredstavuje štátnu pomoc. Každoročne poskytovaná kompenzácia uvedená v odôvodneniach 17 a 18, ktorá je poskytovaná TGD od 1. januára 2005 za plnenie verejnej služby, je v súlade so všetkými podmienkami rozsudku Altmark, a preto nepredstavuje štátnu pomoc,