27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/7

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný program stability Rakúska na roky 2009 až 2013.

(2)

Medzinárodná finančná a hospodárska kríza uviedla rakúske hospodárstvo do najhlbšej recesie v povojnovej histórii. Pokles sa do Rakúska preniesol predovšetkým prostredníctvom klesajúceho vývozu, do ktorého sa premietol kolaps svetového obchodu, a klesajúcich fixných investícií popri znižujúcom sa dopyte a prísnejších podmienkach na trhu s úvermi. Podľa najnovšieho oficiálneho odhadu sa HDP v roku 2009 celkovo znížil približne o 3,6 % (2). Najviac utrpel výrazne na vývoz orientovaný výrobný sektor.

Stabilizujúcim faktorom sa stal rast súkromnej spotreby, hoci bol oveľa nižší ako v ostatných rokoch. Spotrebiteľské ceny sa v roku 2009 zvýšili len o 0,4 %, hlavne v dôsledku silných východiskových účinkov klesajúcich cien palív a vykurovacích olejov a tlaku na zníženie ziskového rozpätia, ktorý vyplýval z podmienok slabého dopytu. Keďže recesia si začala vyberať svoju daň na trhu práce, zamestnanosť v roku 2009 klesla o 1,4 % a miera nezamestnanosti sa zvýšila až na 5,0 % (z 3,8 % v predchádzajúcom roku). V reakcii na tento vývoj rakúska vláda prijala rozsiahly balík diskrečných fiškálnych stimulov v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva (EERP). V dôsledku stimulačných opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov sa verejné financie značne zhoršili a v roku 2009 deficit verejných financií dosiahol 3,5 % HDP (z úrovne 0,4 % HDP v roku 2008), pričom verejný dlh dosiahol 66,5 % HDP. Rada 2. decembra 2009 rozhodla o existencii nadmerného deficitu v Rakúsku a vydala odporúčanie na jeho odstránenie do roku 2013. Hoci Rakúsko vstúpilo do krízy s takmer vyrovnanou rozpočtovou pozíciou, značné zhoršenie verejných financií si vyžaduje rozsiahle konsolidačné opatrenia.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, kríza negatívne ovplyvnila aj úroveň potenciálneho produktu. Kríza môže mať okrem toho vplyv aj na potenciálny rast v strednodobom horizonte v dôsledku nižších investícií, obmedzení v dostupnosti úverov a zvyšujúcej sa štrukturálnej nezamestnanosti. Vplyv hospodárskej krízy sa okrem toho kombinuje s negatívnymi vplyvmi demografického starnutia na potenciálny produkt a udržateľnosť verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. Konkrétne je pre Rakúsko dôležité, aby uskutočnilo reformy v oblasti ponuky pracovnej sily (najmä ďalším zvyšovaním motivácie starších pracovníkov s cieľom udržať ich v pracovnom procese) a v oblasti vzdelávania (zlepšovaním podmienok pre znevýhodnenú mládež).

(4)

V makroekonomickom scenári, z ktorého vychádza program stability z januára 2010, sa predpokladá opätovný rast reálneho HDP z – 3,4 % v roku 2009 na 1,5 % v rokoch 2010 až 2011 a približne na 2 % v ďalšom období. Pri posúdení na základe v súčasnosti dostupných informácií (3) sa zdá, že tento scenár je na rok 2010 pomerne priaznivý, pričom sa opiera o hodnoverné predpoklady rastu na roky 2011 až 2013. Rozdiel v prognóze rastu na rok 2010 vyplýva z vyššieho príspevku z čistého vývozu podľa programu v porovnaní s predpoveďou útvarov Komisie z jesene 2009. Prognózy programu, pokiaľ ide o infláciu, sa zdajú realistické.

(5)

V programe sa odhaduje deficit verejných financií v roku 2009 na úrovni 3,5 % HDP. V značnom zhoršení z deficitu 0,4 % HDP v roku 2008 sa vo veľkej miere odzrkadľuje vplyv krízy na verejné financie, spôsobili ho však aj stimulačné opatrenia dosahujúce 1,5 % HDP, ktoré vláda prijala v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva. Väčšina fiškálnych stimulov zavedených v roku 2009 mala trvalý charakter (približne 1,3 % HDP v roku 2009 v porovnaní s 0,2 % HDP predstavujúcimi dočasné opatrenia). V súlade so stratégiou ukončenia angažovanosti štátu, ktorú presadzuje Rada, a s cieľom odstrániť nadmerný deficit do roku 2013 a vrátiť sa k stabilnej pozícii verejných financií, bude mať fiškálna politika v roku 2010 aj naďalej podporný charakter a od roku 2011 bude nasledovať jej sprísnenie.

(6)

V súlade s programom sa v roku 2010 nominálny deficit verejných financií zvýši z 3,5 % v roku 2009 na 4,7 %. V programe sa nepredpokladá takmer žiadna zmena v pomere výdavkov v roku 2010, pričom zhoršenie HDP o viac ako 1 % má pôvod takmer výlučne na strane príjmov. V aktualizácii sa neuvádzajú žiadne dodatočné opatrenia popri tých, ktoré už boli známe v čase posledného preskúmania Rakúska v rámci postupu pri nadmernom deficite, ktorý je v súlade s odporúčaním Rady, podľa ktorého „by rakúske orgány mali vykonávať fiškálne opatrenia v roku 2010, ako sa plánovalo“.

Plánované zhoršenie je čiastočne spôsobené voľne pôsobiacimi automatickými stabilizátormi a čiastočne niektorými diskrečnými opatreniami. Sú to najmä časti daňovej reformy z roku 2009, a to úľavy pre rodiny s deťmi a zníženie dane pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nadobúdajú účinnosť len v roku 2010, pričom sa predpokladá, že zaťažia rozpočet približne o 0,25 % HDP. Ustanovenie o zrýchlených odpisoch prijaté v januári 2009 dodatočne zaťaží rozpočet približne o 0,1 % HDP. Predpokladaný kurz fiškálnej politiky je expanzívny, keďže zhoršenie nominálneho salda sa odzrkadľuje vo zvýšení cyklicky upraveného a štrukturálneho salda o 1,25 % HDP, ako ho prepočítali útvary Komisie na základe informácií v programe podľa spoločne dohodnutej metodiky. Táto zmena sa odlišuje od zmeny vysvetlenej v informáciách o diskrečných opatreniach účinných v roku 2010 (prístup zdola nahor), ktorú útvary Komisie odhadli približne na 0,5 % HDP. Časť tejto nezrovnalosti je možné vysvetliť negatívnymi účinkami štruktúry spolu s posunom hnacích síl rastu smerom k čistému vývozu a oneskorenými účinkami na príjmy z dane z príjmu právnických osôb.

(7)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie je znížiť deficit pod referenčnú hodnotu na úrovni 3 % HDP do konca trvania programu v súlade s odporúčaním Rady z 2. decembra 2009 podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V programe sa počíta so značnou a rovnomerne rozloženou konsolidáciou v období rokov 2011 – 2013. Predpokladá sa, že štrukturálne saldo sa zúži z 3,9 % HDP v roku 2010 na 2,2 % HDP v roku 2013, čo zodpovedá priemernej ročnej fiškálnej konsolidácii na úrovni mierne pod 0,75 % HDP za obdobie rokov 2011 – 2013. Predpokladá sa, že primárne štrukturálne saldo sa zmení z deficitu na úrovni 1,25 % HDP v roku 2010 na prebytok na úrovni 0,75 % HDP v roku 2013. V programe sa ustanovuje, že pomer príjmov k HDP zostane v období rokov 2010 až 2013 prevažne nezmenený a že konsolidácia sa dosiahne hlavne na strane výdavkov.

Jediným opatrením uvedeným v programe na posilnenie plánovanej konsolidácie je však pokles výdavkov v zdravotníctve na sumu približne 1,7 miliardy EUR v období rokov 2010 až 2013, na ktorom sa spolková vláda dohodla s verejnými zdravotnými fondmi. Keďže dohodnuté úspory predstavujú približne 0,6 % HDP, týmto opatrením sa zabezpečí menej ako jedna tretina konsolidácie plánovanej na obdobie rokov 2010 až 2013. Strednodobým rozpočtovým cieľom Rakúska je dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Vzhľadom na najnovšie prognózy a úroveň dlhu sa v strednodobom rozpočtovom cieli viac než primerane odzrkadľujú ciele paktu. V programe sa však nepredpokladá dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa do konca trvania programu.

(8)

Rozpočtové výsledky v roku 2011 a neskôr by sa mohli ukázať o niečo horšie, ako sa predpokladá v programe. Zatiaľ čo prognózy príjmov v aktualizácii zostávajú realistické, plánovaná konsolidácia na strane výdavkov má iba sčasti oporu v opatreniach. Osobitné dodatočné riziká sa týkajú bankových záruk vlády na podporu finančného sektora, ktoré by v prípade ich uplatnenia viedli k zvýšeniu deficitu a dlhu. Avšak aj niektoré náklady na štátnu podporu do finančného sektora by sa v budúcnosti mohli získať späť. Malý pozitívny rizikový faktor však predstavuje možné zavedenie osobitného bankového poplatku od roku 2011, ktorý by mohol priniesť príjmy približne na úrovni 0,2 % HDP.

(9)

Hrubý dlh verejných financií sa odhaduje na 66,5 % HDP v roku 2009 v porovnaní so 62,5 % v predchádzajúcom roku. K rastu pomeru dlhu k HDP prispelo okrem zvýšenia deficitu a poklesu rastu HDP aj značné zosúladenie dlhu a deficitu, ktoré bolo predovšetkým reakciou na operácie zamerané na záchranu bánk. Pomer hrubého dlhu verejných financií k HDP v roku 2009 presahuje referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve a má narastajúcu tendenciu v priebehu celého programového obdobia. Predpokladá sa, že pomer dlhu k HDP sa v programovom období zvýši o 7,8 percentuálnych bodov, hlavne v dôsledku pokračujúcich vysokých deficitov verejných financií. Popri možnosti, že by deficity mohli byť vyššie, ako sa plánovalo od roku 2011, vývoj pomeru dlhu k HDP podlieha rizikám vyplývajúcim najmä z neistôt súvisiacich s nákladmi na budúce fungovanie piatej najväčšej banky v krajine, Hypo Group Alpe Adria (zoštátnenej v decembri 2009) a zárukami, ktoré poskytol štát za dlh rakúskej diaľničnej spoločnosti (ASFINAG) a rakúskych spolkových železníc (ÖBB).

(10)

V strednodobých prognózach dlhu, v ktorých sa predpokladá, že miera rastu HDP sa len postupne opätovne dostane na hodnoty predpokladané pred krízou a že miery zdanenia sa vrátia na predkrízovú úroveň, a ktoré zahŕňajú predpokladané zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva a predpokladané zvýšenie skutočných úrokových sadzieb, sa ukazuje, že rozpočtová stratégia, s ktorou sa počíta v programe, by v súčasnej situácii a bez žiadnej ďalšej zmeny politiky takmer postačovala na stabilizáciu pomeru dlhu k HDP do roku 2020.

(11)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je v Rakúsku o niečo nižší ako priemer EÚ, pričom výdavky na dôchodky ako podiel na HDP sa podľa prognózy v dlhodobom horizonte iba mierne zvýšia. Rozpočtovou pozíciou v roku 2009 odhadovanou v programe sa zvyšuje vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet. Dosiahnutie primárnych prebytkov v strednodobom horizonte by prispelo k zníženiu rizík ohrozujúcich udržateľnosť verejných financií, pričom tieto riziká sú podľa hodnotenia v správe Komisie o udržateľnosti na rok 2009 (4) na strednej úrovni.

(12)

Existujúci vnútroštátny rozpočtový rámec, ktorý vychádza zo zákona o fiškálnom vyrovnaní („Finanzausgleichsgesetz“) a z vnútroštátneho paktu stability, je dosť zložitý a chýba mu transparentnosť. Nielenže sa príjmy z väčšiny individuálnych daní rozdeľujú medzi rôzne teritoriálne úrovne na základe pevne stanovených pomerov, ale aj na rozhodovaní sa v mnohých oblastiach podieľajú orgány na rôznych úrovniach. Zodpovednosť za získavanie príjmov a za vynakladanie výdavkov v prípade početných aktivít nespočíva na tej istej úrovni verejnej správy. Systém ako taký nepodporuje najefektívnejšie využívanie zdrojov. Rakúsko však nedávno začalo uskutočňovať ďalekosiahlu reformu práva v oblasti rozpočtového rámca na spolkovej úrovni.

V prvej časti reformy, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2009, sa zaviedol nový viacročný výdavkový rámec s pevnými stropmi (pre približne 80 % celkových výdavkov), ktoré sú určené na štyri za sebou nasledujúce roky na priebežnom základe. Očakáva sa, že zabráni procyklickému vynakladaniu výdavkov a zlepší účinnosť automatických stabilizátorov. Prijatá druhá časť, ktorá má nadobudnúť účinnosť v roku 2013, zahŕňa zavedenie rozpočtovania podľa výkonov, modernizáciu účtovného systému verejných financií a dlhodobé prognózy.

(13)

V niekoľkých oblastiach vynakladania verejných výdavkov v Rakúsku existuje priestor na zvýšenie efektívnosti, a to najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, kde je výkonnosť Rakúska porovnateľná alebo o niečo nižšia ako priemer krajín EÚ, často je však spojená s vyššími nákladmi. Jedným z dôvodov je uvedené prekrývanie sa zodpovednosti za financovanie a správu na všetkých troch úrovniach verejnej správy. V programe na rok 2010 sa uvádzajú úspory plánované v oblasti zdravotnej starostlivosti vo výške približne 0,6 % HDP za obdobie rokov 2010 – 2013. Okrem toho sa v ňom uvádza, že vznikla odborná pracovná skupina s cieľom nájsť možnosti na zvyšovanie efektívnosti vynakladania verejných výdavkov v mnohých oblastiach. V aktualizácii sa však nepoukazuje na žiadne konkrétne nové legislatívne návrhy, ktoré by sa pripravovali.

(14)

Celkovo je rozpočtová stratégia na rok 2010 vytýčená v programe v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7. Berúc do úvahy riziká, rozpočtová stratégia nemusí byť od roku 2011 v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7. V stratégii sa počíta najmä so znížením deficitu na 2,7 % HDP, a teda s odstránením nadmerného deficitu do roku 2013 a s priemernou ročnou fiškálnou konsolidáciou na úrovni mierne pod 0,75 % HDP v priebehu rokov 2011 – 2013, ktorá však vzhľadom na riziká nemusí byť dostatočná. Spôsob konsolidácie vytýčený v programe od roku 2011 sa neopiera o vhodné opatrenia. Rozpočtová stratégia okrem toho nie je dostatočná na to, aby sa pomer dlhu k HDP znovu začal znižovať.

(15)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje vymedzené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program obsahuje všetky povinné údaje a väčšinu nepovinných údajov (5). Vo svojich odporúčaniach podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009 s cieľom odstrániť nadmerný deficit Rada zároveň vyzvala Rakúsko, aby predkladalo správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní odporúčaní Rady v osobitnej kapitole v aktualizácii programov stability. V príslušnom oddiele aktualizácie programu sa uvádzajú len veľmi obmedzené informácie o tom, ako rakúska vláda plánuje pokročiť vo vykonávaní odporúčania Rady.

i)

vykonalo opatrenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné na podporu plánovanej konsolidácie od roku 2011, s cieľom dosiahnuť odporúčanú priemernú ročnú fiškálnu konsolidáciu na úrovni 0,75 % HDP, znížiť deficit verejných financií pod referenčnú hodnotu 3 % HDP do roku 2013 a v súlade s odporúčaním týkajúcim sa postupu pri nadmernom deficite využilo všetky príležitosti, ktoré prekračujú rámec fiškálnej konsolidácie, vrátane príležitostí vyplývajúcich z lepších hospodárskych podmienok, na urýchlenie znižovania pomeru hrubého dlhu k HDP späť na referenčnú hodnotu 60 % HDP;

ii)

ďalej zlepšilo rozpočtový rámec na posilnenie fiškálnej disciplíny na všetkých úrovniach verejnej správy prostredníctvom lepšej transparentnosti a zodpovednosti, najmä zosúladením legislatívnych, administratívnych a finančných povinností medzi rôznymi úrovňami verejnej správy a posilnením mechanizmov presadzovania v rámci vnútroštátneho paktu o stabilite.