25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/1


STANOVISKO RADY

z 2. decembra 2009

k doplneniu aktualizovaného programu stability Belgicka na roky 2008 – 2012

2010/C 47/01

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 3,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

ZAUJALA TOTO STANOVISKO:

(1)

Rada (2. decembra 2009) preskúmala doplnenie k aktualizácii programu stability Belgicka z apríla 2009 (ďalej len „doplnenie“), ktoré sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 až 2012 (2) a ktoré belgické orgány predložili ako reakciu na výzvu Rady uvedenú v jej stanovisku zo 7. júla 2009, ktoré Rada vydala k programu z apríla 2009. Toto stanovisko je aktualizáciou stanoviska z júla, pričom sa v ňom zohľadňujú informácie obsiahnuté v doplnení k programu z apríla 2009.

(2)

Kolaps svetového obchodu spolu s poklesom dôvery, vplyvom na bohatstvo a prísnejšími úverovými podmienkami viedli k prudkému hospodárskemu poklesu v posledkom štvrťroku 2008 a v prvom štvrťroku 2009. V druhom štvrťroku bol pokles obmedzenejší a očakáva sa, že štvrťročný rast bude v druhom polroku mierne pozitívny vzhľadom na lepšie medzinárodné prostredie. Podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 sa očakáva, že ročný HDP v roku 2009 klesne o približne 3 %, pričom v roku 2010 bude opäť pozitívny (0,6 %). Predpokladá sa, že rast sa v roku 2011 zvýši na úroveň 1,5 %, čím do určitej miery prekoná potenciálny rast, ktorý sa znížil v dôsledku poklesu investícií a rastu miery nezamestnanosti v súvislosti s krízou. Pokles bude mať značný nepriaznivý vplyv aj na verejné financie; podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 sa deficit verejných financií zhorší z 1,2 % HDP v roku 2008 na približne 6 % HDP v roku 2009. Predpokladá sa, že deficit sa stabilizuje v rokoch 2010 a 2011, pričom sa zohľadňuje: i) skutočnosť, že rozpočtový vplyv stimulačných opatrení prijatých na konci roku 2008 v reakcii na európsky plán na oživenie hospodárstva ostáva v roku 2010 na úrovni 0,5 % HDP, čím sa prihliada na to, že tento balík zahŕňa trvalé opatrenia; a ii) konsolidačné opatrenia, ktoré prijali rôzne úrovne verejnej správy v rámci svojich rozpočtov na rok 2010 (0,75 % HDP) a rok 2011 (0,25 % HDP). Očakáva sa však, že nepriaznivá skladba hospodárskeho rastu v roku 2010 spolu s ďalším výrazným zvýšením nezamestnanosti, vyššími úrokovými výdavkami, ako aj rastom výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva (v čom sa odzrkadľujú aj opatrenia prijaté v posledných rokoch na zvýšenie sociálnych dávok vrátane dôchodkov) úplne vyrovnajú vplyv konsolidačných opatrení na celkové saldo.

(3)

V makroekonomickom scenári, z ktorého doplnenie vychádza, sa predpokladá, že reálny HDP po náraste o 1,1 % v roku 2008 klesne v roku 2009 o 3,1 % a potom sa v roku 2010 vráti na mieru rastu 0,4 %. Rast HDP sa preto plánuje na úrovni 1,9 % v roku 2011 a 2,4 % v roku 2012. V porovnaní s aktualizáciou programu z apríla 2009 sa rast prehodnotil smerom nadol, najmä v roku 2009. Na základe vyhodnotenia informácií dostupných v súčasnosti (3) sa tento nový scenár zdá byť vo všeobecnosti realistický; mohol by byť mierne opatrný v prípade obdobia rokov 2009 – 2010, avšak určitým spôsobom priaznivý pre ďalšie roky na základe posledných odhadov potenciálneho produktu. Hoci sa aj v prognóze útvarov Komisie z jesene 2009 očakáva, že po poklese dôjde k postupnému zmenšovaniu produkčnej medzery, plánovaná rýchlosť zmenšovania medzery v doplnení sa javí ako pomerne optimistická. Skladba rastu je vo všeobecnosti realistická počas celého obdobia, na ktoré sa doplnenie vzťahuje. Prognózu inflácie v doplnení možno považovať za realistickú. Na druhej strane sa plánovaný rast miezd zdá byť počas celého obdobia príliš vysoký, keďže nižší rast nákladov na pracovnú silu v zahraničí by mohol vyvolať väčší tlak na znižovanie miezd v Belgicku v súvislosti s vysokou nezamestnanosťou. Napokon, prognóza rastu zamestnanosti na rok 2011 je v doplnení zrejme takisto mierne optimistická.

(4)

Doplnenie obsahuje cieľový deficit v roku 2009 vo výške 5,9 % HDP (v súlade s prognózou útvarov Komisie z jesene 2009). Zvýšenie deficitu v roku 2009 v porovnaní s deficitom vo výške 1,2 % HDP v roku 2008 odzrkadľuje najmä vplyv automatických stabilizátorov. Tento vplyv je omnoho významnejší, ako by naznačovalo uplatňovanie bežných elasticít, a zahŕňa najmä výrazný pokles príjmov z daní právnických osôb. Expanzívne opatrenia v rozpočte na rok 2009 (0,5 % HDP) a balíky fiškálnych stimulov vytvorené regionálnymi vládami a federálnou vládou (0,5 % HDP) boli pomerne obmedzené v súlade s obmedzeným priestorom na manévrovanie, ktorý vyplýva z vysokej úrovne dlhu. Napokon, v rozpočtovom zhoršení sa odzrkadľujú aj negatívne jednorazové opatrenia vo výške približne 0,5 % HDP, ktoré vyplývajú najmä z dvoch súdnych rozhodnutí (4). V dôsledku týchto jednorazových opatrení a väčšieho vplyvu automatických stabilizátorov v porovnaní s očakávaniami je súčasný cieľový deficit pre rok 2009 o 2,5 % HDP vyšší ako cieľový deficit uvedený v aktualizácii programu stability z apríla 2009, pričom sa neprijali žiadne dodatočné expanzívne opatrenia. Na základe informácií uvedených v doplnení a prepočítaných útvarmi Komisie podľa spoločne odsúhlasenej metodiky sa predpokladá, že štrukturálny deficit (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení) sa zvýši z úrovne 2,3 % v roku 2008 na 4,7 % HDP v roku 2009. Podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 sa očakáva o niečo nižšie zvýšenie štrukturálneho deficitu v roku 2009 (o 2 percentuálne body namiesto 2,4 percentuálneho bodu), a to najmä preto, že v doplnení sa vplyv súdnych rozhodnutí z roku 2009 vo výške 0,5 % HDP nepovažuje za jednorazový.

(5)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie v doplnení je zabezpečiť postupný návrat k vyrovnanému rozpočtu do roku 2015. V doplnení sa strednodobý cieľ výslovne neuvádza a rovnako sa v ňom neplánuje dosiahnutie pôvodného strednodobého cieľa Belgicka (prebytok vo výške 0,5 % HDP v cyklicky upravenom vyjadrení a bez jednorazových a iných dočasných opatrení) v období, na ktoré sa doplnenie vzťahuje. Celkový deficit sa má stabilizovať na úrovni približne 6 % HDP v roku 2010 vďaka nápravným opatreniam vo výške 0,5 % HDP predtým, ako sa postupne zlepší a do roku 2012 dosiahne úroveň 4,4 % HDP (okrem konsolidačných opatrení vo výške 1 % v roku 2011 a 1,25 % v roku 2012). V doplnení sa uvádza cieľ znížiť deficit v roku 2013 pod referenčnú hodnotu 3 % HDP, avšak v doplnení nie je na tento rok uvedený úplne rozpracovaný scenár (5). Štrukturálny deficit v doplnení, prepočítaný podľa spoločne odsúhlasenej metodiky, sa má zlepšiť o približne 0,25 percentuálneho bodu v roku 2010 a rovnako v roku 2011 a o 0,5 percentuálneho bodu v roku 2012. Keďže v doplnení sa vplyv súdnych rozhodnutí v roku 2009 vo výške 0,5 % HDP nepovažuje za jednorazový, štrukturálne saldo by sa v skutočnosti zhoršilo o 0,25 % HDP v roku 2010 (z – 4,2 % HDP v roku 2009 na – 4,4 % HDP v roku 2010). Štrukturálne úpravy plánované v doplnení sú výrazne nižšie ako hodnoty vyššie uvedených plánovaných opatrení. To vyjadruje, že štrukturálne saldo by sa pri nezmenenej politike automaticky zhoršilo v priemere o 0,5 % HDP ročne v dôsledku nepriaznivej skladby hospodárskeho rastu v roku 2010, vyšších úrokových výdavkov a vyšších výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva (v čom sa odzrkadľujú aj opatrenia prijaté v posledných rokoch na zvýšenie sociálnych dávok vrátane dôchodkov). Podľa doplnenia sa plánované konsolidačné úsilie rovnako zakladá na zvýšení daňových príjmov (konkrétne daní z príjmov a bohatstva) a znížení výdavkov (konkrétne na medzispotrebu, kompenzácie zamestnancom a naturálne sociálne transfery). V doplnení sa verejný dlh odhaduje na úrovni 89,6 % HDP v roku 2008 oproti 84 % HDP v roku 2007, pričom nárast je vo veľkej miere dôsledkom značného zosúladenia dlhu a deficitu vyplývajúceho z operácií na záchranu bánk (6 % HDP). V doplnení sa očakáva ďalšie zvýšenie pomeru dlhu k HDP na úroveň okolo 104 % v roku 2011, keď sa vo veľkej miere stabilizuje; tento pomer dlhu k HDP je podstatne vyšší ako v aktualizácii z apríla (najmä v dôsledku vyšších deficitov). V prognóze útvarov Komisie z jesene 2009 sa plánuje porovnateľné zvýšenie pomeru dlhu k HDP.

(6)

Rozpočtové ciele sú celkovo vystavené niektorým rizikám, a to najmä v roku 2011. Po prvé, makroekonomické prostredie je neisté, a preto sa nedá vylúčiť, že výsledky v rokoch 2011 a 2012 budú horšie, ako sa plánovalo v doplnení. Po druhé, konsolidačné opatrenia uvedené v doplnení s cieľom podporiť ciele nie sú dostatočne špecifikované. Hoci sa v prípade roku 2010 zdá, že na základe návrhov rozpočtov pre jednotlivé úrovne verejnej správy na rok 2010, ktoré sa schválili po predložení doplnenia, hodnota nápravných opatrení presahuje hodnotu 0,5 % HDP plánovanú v doplnení, keďže dostatočne špecifikované opatrenia v súčasnosti predstavujú okolo 0,75 % HDP, v súvislosti s neskoršími rokmi existuje iba málo dostupných informácií o charaktere plánovaných opatrení. A napokon, vláda poskytla bankovému sektoru rozsiahle záruky, ktoré môžu viesť k zvýšeniu budúcich deficitov a dlhov v rozsahu, v akom sa použijú, hoci niektoré náklady na podporu finančného sektora zo strany vlády by sa mohli v budúcnosti aj získať späť. Na druhej strane nemožno vylúčiť, že vzhľadom na vyšší pokles príjmov v roku 2009 v porovnaní s očakávaniami môžu byť daňové príjmy dynamickejšie, ako by mohlo vyplynúť len z bežných elasticít. Vzhľadom na riziká ohrozujúce dosiahnutie rozpočtových cieľov môže byť aj vývoj pomeru dlhu k HDP menej priaznivý, než sa predpokladá v doplnení.

(7)

Fiškálna pozícia meraná na základe prepočítanej zmeny štrukturálneho salda v doplnení a zohľadňujúca uvedené riziká je v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva expanzívna v roku 2009 a vo všeobecnosti neutrálna počas zostávajúceho programového obdobia. Vzhľadom na riziká súvisiace s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií vrátane vysokej úrovne verejného dlhu, ktorý sa navyše počas programového obdobia dostatočne nezmenšuje smerom k referenčnej hodnote, a dôležité podmienené záväzky vyplývajúce z opatrení na stabilizáciu finančného systému by sa tempo konsolidácie malo od roku 2011 značne posilniť.

(8)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje uvedené v kódexe správania pre programy stability a konvergenčné programy, doplnením sa zlepšilo dodržiavanie požiadaviek kódexu správania, hoci pretrvávajú určité medzery v povinných a nepovinných údajoch (6).

Celkovo možno konštatovať, že expanzívna fiškálna pozícia v roku 2009 je v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva. Podporné diskrečné opatrenia spolu s fungovaním automatických stabilizátorov privedú celkový deficit na úroveň takmer 6 % HDP. Pomer hrubého verejného dlhu k HDP, ktorý sa v roku 2008 zvýšil v dôsledku opatrení na stabilizáciu finančného systému, sa bude naďalej vyvíjať smerom nahor na úroveň 104 % v roku 2012. Tento vývoj nastáva po výraznom poklese zo 134 % v roku 1993 na 84 % v roku 2007, založenom na dosiahnutí vyvážených rozpočtov. Smerovanie konsolidácie v doplnení sa zameriava na postupné znižovanie celkového deficitu na úroveň 4,4 % v roku 2012, ktorý ďalej klesne na úroveň 2,8 % HDP v roku 2013, a na dosiahnutie vyváženého rozpočtu v roku 2015. Toto smerovanie je v roku 2011 vo všeobecnosti vystavené riziku, čo vyplýva zo skutočnosti, že východiskové opatrenia nie sú dostatočne špecifikované a do určitej miery z priaznivých makroekonomických predpokladov. Vzhľadom na dynamiku dlhu a dlhodobú udržateľnosť verejných financií by sa plánovaná konsolidácia mala od roku 2011 značne posilniť, aby sa mohol deficit rázne znížiť pod referenčnú hodnotu 3 % HDP.

V zmysle uvedeného posúdenia a spolu s predchádzajúcimi výzvami vydanými v stanovisku Rady zo 7. júla 2009 s cieľom zlepšiť kvalitu a dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa Belgicko vyzýva aj k dosiahnutiu takého objemu konsolidačných opatrení v roku 2010, ako sa plánovalo v návrhu rozpočtu na rok 2010, a k tomu, aby výrazne posilnilo úsilie o úpravu od roku 2011 prostredníctvom uvedených štrukturálnych opatrení, aby sa deficit rázne znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP.

Porovnanie kľúčových makroekonomických a rozpočtových prognóz

 

2007

2008

2009

2010

2011

2012

Reálny HDP

(zmena v %)

PS sep. 2009

2,8

1,1

–3,1

0,4

1,9

2,4

KOM jes. 2009

2,9

1,0

–2,9

0,6

1,5

neuv.

PS apr. 2009

2,8

1,1

–1,9

0,6

2,3

2,3

Inflácia HICP

(%)

PS sep. 2009

1,8

4,5

0,0

1,5

1,6

1,6

KOM jes. 2009

1,8

4,5

0,0

1,3

1,5

neuv.

PS apr. 2009

1,8

4,5

0,7

1,8

1,8

1,7

Produkčná medzera (7)

(% potenciálneho HDP)

PS sep. 2009

2,6

2,0

–2,3

–2,9

–2,3

–1,5

KOM jes. 2009

2,4

1,7

–2,3

–2,8

–2,4

neuv.

PS apr. 2009

2,3

1,5

–1,9

–2,7

–1,9

–1,2

Čisté úvery/pôžičky voči zvyšku sveta

(% HDP)

PS sep. 2009

2,1

–1,6

–1,9

–2,1

–2,3

neuv.

KOM jes. 2009

3,5

–0,2

0,1

0,4

0,3

neuv.

PS apr. 2009

neuv.

neuv.

neuv.

neuv.

neuv.

neuv.

Verejné príjmy

(% HDP)

PS sep. 2009

neuv.

48,7

47,9

48,1

48,5

49,2

KOM jes. 2009

48,2

48,8

47,7

48,0

48,2

neuv.

PS apr. 2009

48,1

48,6

48,2

neuv.

neuv.

neuv.

Verejné výdavky

(% HDP)

PS sep. 2009

neuv.

49,9

53,8

54,1

53,9

53,6

KOM jes. 2009

48,4

50,0

53,6

53,8

54,0

neuv.

PS apr. 2009

48,3

49,8

51,6

neuv.

neuv.

neuv.

Saldo verejných financií

(% HDP)

PS sep. 2009

neuv.

–1,2

–5,9

–6,0

–5,5

–4,4

KOM jes. 2009

–0,2

–1,2

–5,9

–5,8

–5,8

neuv.

PS apr. 2009

–0,2

–1,2

–3,4

–4,0

–3,4

–2,6

Primárne saldo

(% HDP)

PS sep. 2009

neuv.

2,5

–2

–1,9

–1,2

–0,1

KOM jes. 2009

3,6

2,6

–2,0

–1,8

–1,7

neuv.

PS apr. 2009

3,6

2,5

0,4

–0,1

0,6

1,5

Cyklicky upravené saldo (8)

(% HDP)

PS sep. 2009

–1,6

–2,3

–4,7

–4,4

–4,2

–3,6

KOM jes. 2009

–1,5

–2,1

–4,6

–4,3

–4,5

neuv.

PS apr. 2009

–1,5

–2,0

–2,4

–2,6

–2,4

–1,9

Štrukturálne saldo (9)

(% HDP)

PS sep. 2009

–1,5

–2,3

–4,7

–4,4

–4,2

–3,6

KOM jes. 2009

–1,4

–2,2

–4,2

–4,4

–4,5

neuv.

PS apr. 2009

–1,3

–2

–2,4

–2,6

–2,4

–1,9

Hrubý verejný dlh

(% HDP)

PS sep. 2009

neuv.

89,7

97,5

101,9

103,9

104,3

KOM jes. 2009

84,2

89,8

97,2

101,2

104,0

neuv.

PS apr. 2009

84,0

89,6

93,0

95,0

94,9

93,9

Doplnenie zo septembra 2009 k aktualizácii programu stability z apríla 2009 (PS); prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 (KOM); výpočty útvarov Komisie.


(1)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvedené v tomto texte sú dostupné na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm

(2)  Aktualizácia programu stability z apríla 2009 sa vzťahovala na obdobie rokov 2008 až 2013.

(3)  V posúdení sa zohľadňuje najmä prognóza útvarov Komisie z jesene 2009.

(4)  Po prvé, Európsky súdny dvor rozhodol, že dane z príjmov právnických osôb sa musia vrátiť, pretože belgická schéma odpočtov na prijaté dividendy nebola zlučiteľná so smernicou Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch. Po druhé, belgický ústavný súd rozhodol, že nesprávne zaplatené dane z príjmov fyzických osôb by sa s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie mali vrátiť spolubývajúcim a zosobášeným nezamestnaným osobám.

(5)  V programe sa uvádzajú celkové deficity na obdobie rokov 2013 – 2015 (2,8 % HDP v roku 2013, 1,3 % HDP v roku 2014 a 0 % HDP v roku 2015), neposkytuje sa však ďalší rozpis alebo makroekonomický scenár na podloženie týchto cieľových hodnôt.

(6)  Konkrétne nebola predložená tabuľka týkajúca sa cyklického vývoja.

(7)  Produkčné medzery a cyklicky upravené saldá z programov, ako ich prepočítali útvary Komisie na základe informácií uvedených v doplnení.

(8)  Založené na odhadovanom potenciálnom raste 1,9 %, 1,7 %, 1,1 %, 1,0 % a 1,2 % v období rokov 2007 – 2011.

(9)  Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení. Podľa doplnenia predstavujú jednorazové a iné dočasné opatrenia 0 počas celého obdobia. Podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 jednorazové opatrenia znižujú deficit v rokoch 2008 a 2010 (0,1 % HDP) a zvyšujú deficit v roku 2009 (0,5 % HDP).

Zdroj:

Doplnenie zo septembra 2009 k aktualizácii programu stability z apríla 2009 (PS); prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 (KOM); výpočty útvarov Komisie.