|
7.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 63/6 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 182/2009
zo 6. marca 2009,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1019/2002 o obchodných normách na olivový olej
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho článok 113 ods. 1 písm. a) a článok 121 písm. a) v spojení s jeho článkom 4,
keďže:
|
(1) |
Je žiaduce objasniť, že názov, pod ktorým sa olivový olej a olej z olivových výliskov predávajú, by mal byť jedným z označení ustanovených v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. Doplňujúce informácie ku každej z vymedzených kategórií oleja by sa mali uvádzať aj na etikete, ale nemusia byť nevyhnutne v blízkosti názvu, pod ktorým sa výrobok predáva. V prípade výrobkov obsahujúcich olivový olej by sa nemala vyžadovať etiketa s označením, a teda ani doplňujúce informácie. |
|
(2) |
Nariadením Komisie (ES) č. 1019/2002 (2) sa zaviedla dobrovoľná úprava označovania pôvodu olivového oleja etiketami, hoci cieľom bol systém, ktorého súčasťou je povinné označovanie pôvodu extrapanenského a panenského olivového oleja etiketami, aby sa vyjadrila skutočnosť, že v dôsledku poľnohospodárskych tradícií a miestnych spôsobov extrakcie a namiešavania zmesí môžu mať tieto oleje v závislosti od ich geografického pôvodu úplne odlišnú chuť a kvalitu. Táto dobrovoľná úprava, už odvtedy implementovaná, sa ukázala ako nedostatočná na zamedzenie zavádzania spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočné vlastnosti panenských olejov. Okrem toho sa v roku 2002 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (3), zaviedli pravidlá vysledovateľnosti, ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2005. Zo skúseností hospodárskych subjektov a správnych orgánov získaných v tejto záležitosti vyplýva, že označovanie pôvodu extrapanenského a panenského olivového oleja etiketami by malo byť povinné. |
|
(3) |
Významný podiel extrapanenského a panenského olivového oleja v Spoločenstve pozostáva zo zmesí olejov pochádzajúcich z rôznych členských štátov a tretích krajín. Na označovanie pôvodu takýchto zmesí etiketami by sa mali prijať jednoduché ustanovenia. Takými jednoduchými pravidlami by sa umožnilo vypustiť predchádzajúce ustanovenia o označovaní „prevládajúceho pôvodu“, ktoré sú zložité na vykonávanie, ťažko kontrolovateľné a potenciálne zavádzajúce. |
|
(4) |
Určité pojmy, ktorými sa opisujú organoleptické vlastnosti vyjadrujúce chuť a/alebo vôňu extrapanenských a panenských olivových olejov, nedávno vymedzila Medzinárodná rada pre olivy (ďalej len „IOC“ – Internationa Olive Council) vo svojej revidovanej metóde organoleptického hodnotenia panenských olivových olejov. Používanie takýchto pojmov na etiketách extrapanenských a panenských olivových olejov by sa malo vyhradiť pre oleje, ktoré prešli posudzovaním podľa zodpovedajúcej metódy analýzy. Pre určité hospodárske subjekty, ktoré v súčasnosti používajú vyhradené pojmy, sú potrebné prechodné opatrenia. |
|
(5) |
Niekoľko členských štátov si ponechalo vnútroštátne predpisy zakazujúce výrobu zmesí olivového oleja s olejmi iných olejnatých semien na účely vlastnej spotreby, aby tak zachovali svoje tradície a určitú kvalitu výrobku na vnútroštátnej úrovni. Ustanovenia nariadenia (ES) č. 1019/2002 sa neuplatňujú na tuniaky a sardinky, na ktoré sa v uvedenom poradí vzťahuje nariadenie Rady (EHS) č. 1536/92 z 9. júna 1992 ustanovujúce spoločné trhové normy pre konzervované tuniaky a malé makrely (4) a nariadenie Rady (EHS) č. 2136/89 z 21. júna 1989 ustanovujúce spoločné trhové normy pre konzervované sardinky (5). Z dôvodu jasnosti by sa tieto aspekty mali jasne uviesť v nariadení (ES) č. 1019/2002. |
|
(6) |
Nariadenie (ES) č. 1019/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
|
(7) |
Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (ES) č. 1019/2002 sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
Článok 1 ods. 1 sa nahrádza takto: „1. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/13/ES a nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 (*1), týmto nariadením sa ustanovujú špecifické normy na obchodovanie s olivovými olejmi a s olejmi z olivových výliskov uvedenými v bode 1 písm. a) a b), v bodoch 3 a 6 prílohy XVI k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 na maloobchodnej úrovni. |
|
2. |
Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:
|
|
3. |
Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:
|
|
4. |
Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:
|
|
5. |
Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:
|
|
6. |
V článku 8 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:
|
|
7. |
V článku 9 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Na účely preverovania označení uvedených v článkoch 4, 5 a 6 môžu dotknuté členské štáty zaviesť mechanizmy schvaľovania podnikov, ktorých baliarne sa nachádzajú na ich území.“ |
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. júla 2009.
Odchylne od druhého odseku sa s výrobkami, ktoré boli legálne vyrobené a označené etiketami v Spoločenstve alebo legálne dovezené do Spoločenstva a prepustené do voľného obehu pred 1. júlom 2009, však môže obchodovať až do vyčerpania zásob.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 6. marca 2009
Za Komisiu
Mariann FISCHER BOEL
členka Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 155, 14.6.2002, s. 27.
(3) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.