1.9.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 228/25 |
USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
z 31. júla 2009
o štatistike financií verejnej správy
(prepracované znenie)
(ECB/2009/20)
(2009/627/ES)
RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,
so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), a najmä na jeho články 5.1. a 5.2., 12.1. a 14.3.,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (1),
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (2),
keďže:
(1) |
Usmernenie ECB/2005/5 zo 17. februára 2005 o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie a o postupoch pri výmene štatistických informácií v rámci Európskeho systému centrálnych bánk v oblasti štatistiky štátnych financií (3) bolo niekoľkokrát zmenené a doplnené. Keďže v súčasnosti sú potrebné ďalšie zmeny a doplnenia tohto usmernenia, v záujme jasnosti a prehľadnosti je potrebné ho prepracovať. |
(2) |
Na účely plnenia si svojich úloh Európsky systém centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) potrebuje ucelenú, t. j. zahŕňajúcu všetky transakcie vrátane tých, v ktorých verejná správa koná ako zástupca inštitúcií Európskej únie, a spoľahlivú štatistiku financií verejnej správy (government finance statistics, ďalej len „GFS“) pre ekonomické a menové analýzy. |
(3) |
Postupy stanovené v tomto usmernení nezasahujú do úloh a právomocí na úrovni členských štátov a Spoločenstva. |
(4) |
Je potrebné vytvoriť účinné postupy na výmenu GFS v rámci ESCB s cieľom zabezpečiť, aby ESCB mal včasnú GFS, ktorá zodpovedá jeho potrebám, a aby bol medzi ňou a prognózami o tých istých premenných vypracovanými národnými centrálnymi bankami súlad bez ohľadu na to, či štatistiku zostavujú národné centrálne banky alebo príslušné vnútroštátne orgány. |
(5) |
Časť informácií potrebných na splnenie štatistických požiadaviek ESCB v oblasti GFS nezostavujú národné centrálne banky, ale iné príslušné vnútroštátne orgány. Preto si vykonávanie niektorých úloh na základe tohto usmernenia vyžaduje spoluprácu medzi ESCB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (4) ukladá členským štátom povinnosť pripraviť sa v oblasti štatistiky a plne spolupracovať s ESCB pri zabezpečovaní plnenia povinností, ktoré vyplývajú z článku 5 štatútu ESCB. |
(6) |
Štatistické zdroje podľa nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 a Európskeho systému národných a regionálnych účtov [ďalej len „ESA 95“ (5)] nestačia potrebám ESCB týkajúcim sa rozsahu a včasnosti štatistiky dlhu verejnej správy a štatistiky úpravy schodku k dlhu, ako aj štatistiky transakcií medzi rozpočtami členských štátov a rozpočtom EÚ. Preto je potrebné ďalšie zostavovanie štatistiky príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. |
(7) |
Je potrebné ustanoviť postup účinného prijímania technických zmien a doplnení príloh k tomuto usmerneniu za predpokladu, že tieto zmeny a doplnenia nebudú meniť základný koncepčný rámec ani nebudú mať vplyv na záťaž spojenú s vykazovaním, |
PRIJALA TOTO USMERNENIE:
Článok 1
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto usmernenia:
1. |
„zúčastnený členský štát“ znamená členský štát, ktorý prijal euro; |
2. |
„nezúčastnený členský štát“ znamená členský štát, ktorý neprijal euro. |
Článok 2
Povinnosti národných centrálnych bánk v oblasti štatistického vykazovania
1. Národné centrálne banky sú každoročne povinné vykazovať GFS do Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“), ako je uvedené v prílohe I. Údaje musia byť v súlade s princípmi a pojmami vymedzenými nariadením (ES) č. 479/2009 a ESA 95, ako je podrobnejšie uvedené v prílohe II.
2. Úplný súbor údajov obsahuje všetky kategórie označené v prílohe I ako hlavné alebo vedľajšie v štatistike príjmov a výdavkov, v štatistike úpravy schodku k dlhu a v štatistike dlhu. Čiastkové súbory údajov obsahujú prinajmenšom hlavné kategórie štatistiky príjmov a výdavkov, štatistiky úpravy schodku k dlhu alebo štatistiky dlhu.
3. Národné centrálne banky uskutočňujú vykazovanie v súlade s metodickými pojmami vymedzenými v oddiele 1 prílohy II k tomuto usmerneniu pre sektory a podsektory a metodickými pojmami vymedzenými v oddiele 2 uvedenej prílohy k tomuto usmerneniu pre nasledujúce:
a) |
„štatistika príjmov a výdavkov“, ktorá obsahuje štatistiku uvedenú v tabuľkách 1 A, 1 B a 1 C prílohy I; |
b) |
„štatistika úpravy schodku k dlhu“, ktorá obsahuje štatistiku uvedenú v tabuľkách 2 A a 2 B prílohy I; |
c) |
„štatistika dlhu“, ktorá obsahuje štatistiku uvedenú v tabuľkách 3 A a 3 B prílohy I. |
4. Údaje zahŕňajú obdobie od roku 1995 do roku, ktorého sa prenos týka (rok t – 1).
5. S údajmi o schodku/prebytku, dlhu, príjmoch, výdavkoch a nominálnom hrubom domácom produkte (ďalej len „HDP“) sa uvádzajú dôvody revízie, ak rozsah zmeny schodku/prebytku spôsobenej revíziou predstavuje najmenej 0,3 % HDP, alebo zmena dlhu, príjmov, výdavkov alebo nominálneho HDP spôsobená revíziou predstavuje najmenej 0,5 % HDP.
Článok 3
Povinnosti ECB v oblasti štatistického vykazovania
1. Na základe údajov poskytnutých národnými centrálnymi bankami ECB vedie „databázu GFS“, ktorá obsahuje agregáty za eurozónu a EÚ. ECB poskytuje databázu GFS národným centrálnym bankám.
2. Národné centrálne banky označujú svoje štatistické informácie tak, aby bolo zrejmé, komu ich možno poskytnúť. Pri poskytovaní databázy GFS berie ECB toto označenie do úvahy.
Článok 4
Včasnosť
1. Národné centrálne banky vykazujú úplné súbory údajov dvakrát ročne, pred 15. aprílom a pred 15. októbrom.
2. Národné centrálne banky vykazujú z vlastnej iniciatívy čiastkové súbory údajov medzi dvoma dátumami vykazovania uvedenými v odseku 1, ak sa vyskytnú nové informácie. Pri vykazovaní čiastkových súborov údajov zahŕňajúcich len hlavné kategórie môžu národné centrálne banky poskytnúť aj odhady týkajúce sa vedľajších kategórií.
3. ECB poskytuje národným centrálnym bankám databázu GFS najmenej raz mesačne, a to najneskôr nasledujúci pracovný deň ECB po dni, keď skompletizuje údaje na zverejnenie.
Článok 5
Spolupráca s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi
1. Národné centrálne banky sa snažia nadviazať s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vhodnú formu spolupráce, ak sú zdrojmi časti údajov alebo všetkých údajov uvedených v článku 2 príslušné vnútroštátne orgány, iné ako národné centrálne banky, aby zabezpečili stálu štruktúru prenosu údajov s cieľom splniť normy a požiadavky ESCB, pokiaľ sa už rovnaký výsledok nedosiahol prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov.
2. Ak národná centrálna banka (ďalej len „NCB“) nie je v rámci tejto spolupráce schopná splniť požiadavky ustanovené v článkoch 2 a 4 z dôvodu, že príslušný vnútroštátny orgán jej neposkytne potrebné informácie, ECB a NCB prerokujú s týmto orgánom, ako možno zabezpečiť dostupnosť týchto informácií.
Článok 6
Štandardy prenosu a kódovania
Národné centrálne banky a ECB používajú na prenos a kódovanie údajov uvedených v článkoch 2 a 3 štandardy uvedené v prílohe III. Táto požiadavka nebráni tomu, aby sa použili iné spôsoby prenosu štatistických informácií do ECB ako dohodnuté núdzové riešenie.
Článok 7
Kvalita
1. ECB a národné centrálne banky monitorujú a podporujú kvalitu údajov, ktoré sa vykazujú do ECB.
2. Výkonná rada ECB každoročne podáva Rade guvernérov ECB správu o kvalite ročnej GFS.
3. Správa obsahuje aspoň pokrytie údajov, mieru ich súladu s príslušnými vymedzeniami pojmov a rozsah revízií.
Článok 8
Zjednodušený postup zmien a doplnení
Výkonná rada ECB so zreteľom na stanovisko štatistického výboru má právo vykonať technické zmeny a doplnenia príloh k tomuto usmerneniu za predpokladu, že tieto zmeny a doplnenia nebudú meniť základný koncepčný rámec ani nebudú mať vplyv na záťaž spojenú s vykazovaním.
Článok 9
Nadobudnutie účinnosti a zrušenie usmernenia ECB/2005/5
1. Toto usmernenie nadobúda účinnosť druhým dňom po jeho prijatí.
2. Usmernenie ECB/2005/5 sa týmto zrušuje.
3. Odkazy na usmernenie ECB/2005/5 sa považujú za odkazy na toto usmernenie.
Článok 10
Adresáti
Toto usmernenie sa vzťahuje na všetky centrálne banky Eurosystému.
Vo Frankfurte nad Mohanom 31. júla 2009
Za Radu guvernérov ECB
prezident ECB
Jean-Claude TRICHET
(1) Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 109, 29.4.2005, s. 81.
(4) Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.
(5) Uvedené v prílohe A k nariadeniu (ES) č. 2223/96.
PRÍLOHA I
POŽIADAVKY NA VYKAZOVANIE ÚDAJOV
Hlavné kategórie sú vyznačené tučným písmom, zatiaľ čo ostatné kategórie sú vedľajšími kategóriami. Kategórie sa vzťahujú na sektor verejnej správy, ak nie je uvedené inak. „Dlh, z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou“ znamená dlh pri tých finančných nástrojoch, ktorých kupónové platby nie sú vopred stanoveným percentom z istiny, ale závisia od inej úrokovej sadzby alebo miery výnosu alebo iného ukazovateľa.
Štatistika príjmov a výdavkov
Tabuľka 1 A
Kategória |
Číslo a lineárny vzťah |
Schodok (–) alebo prebytok (+) |
1 = 2 – 5 |
Celkové príjmy |
2 = 3 + 4 |
Celkové bežné príjmy |
3 = 11 |
Celkové kapitálové príjmy |
4 = 33 |
Celkové výdavky |
5 = 6 + 7 |
Celkové bežné výdavky |
6 = 23 |
Celkové kapitálové výdavky |
7 = 35 |
Primárny schodok (–) alebo prebytok (+) |
8 = 9 + 10 |
Schodok (–) alebo prebytok (+) |
9 = 1 |
Platené úroky |
10 = 28 |
Celkové bežné príjmy |
11 = 12 + 15 + 17 + 20 + 22 |
Priame dane |
12 |
z toho platené inštitúciami/spoločnosťami |
13 |
z toho platené domácnosťami |
14 |
Nepriame dane |
15 |
z toho daň z pridanej hodnoty (DPH) |
16 |
Sociálne príspevky |
17 |
z toho skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov |
18 |
z toho sociálne príspevky zamestnancov |
19 |
Ostatné bežné príjmy |
20 |
z toho prijaté úroky |
21 |
Tržby |
22 |
Celkové bežné výdavky |
23 = 24 + 28 + 29 + 31 |
Bežné transfery |
24 = 25 + 26 + 27 |
Sociálne dávky |
25 |
Platené dotácie |
26 |
Ostatné platené bežné transfery |
27 |
Platené úroky |
28 |
Kompenzácie zamestnancom |
29 |
z toho mzdy a platy |
30 |
Medzispotreba |
31 |
Hrubé úspory |
32 = 11 – 23 |
Celkové kapitálové príjmy |
33 |
z toho kapitálové dane |
34 |
Celkové kapitálové výdavky |
35 = 36 + 37 + 38 |
Investície |
36 |
Ostatné čisté nadobudnutia nefinančných aktív |
37 |
Platené kapitálové transfery |
38 |
Schodok (–) alebo prebytok (+) |
39 = 1 = 40 + 41 + 42 + 43 |
Schodok (–) alebo prebytok (+) ústrednej štátnej správy |
40 |
Schodok (–) alebo prebytok (+) regionálnej štátnej správy |
41 |
Schodok (–) alebo prebytok (+) miestnej správy |
42 |
Schodok (–) alebo prebytok (+) fondov sociálneho zabezpečenia |
43 |
Doplňujúce položky |
|
Skutočné sociálne príspevky |
44 |
Sociálne dávky, iné ako sociálne transfery v naturáliách |
45 |
Tabuľka 1 B
Kategória |
Číslo a lineárny vzťah |
Platby členského štátu do rozpočtu Európskej únie |
1 = 2 + 4 + 5 + 7 |
Nepriame dane prijaté do rozpočtu EÚ |
2 |
z toho DPH prijatá do rozpočtu EÚ |
3 |
Bežná medzinárodná spolupráca platená verejnou správou do rozpočtu EÚ |
4 |
Rôzne bežné transfery platené verejnou správou do rozpočtu EÚ |
5 |
z toho štvrtý vlastný zdroj EÚ |
6 |
Kapitálové transfery platené verejnou správou do rozpočtu EÚ |
7 |
Výdavky EÚ v členskom štáte |
8 = 9 + 10 + 11 + 12 + 13 |
Dotácie platené z rozpočtu EÚ |
9 |
Bežné transfery platené z rozpočtu EÚ verejnej správe |
10 |
Bežné transfery platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa |
11 |
Kapitálové transfery platené z rozpočtu EÚ verejnej správe |
12 |
Kapitálové transfery platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa |
13 |
Čistý príjem z rozpočtu EÚ (čistý príjemca +, čistý platiteľ –) |
14 = 8 – 1 |
Doplňujúca položka |
|
Náklady na získanie vlastných zdrojov |
15 |
Tabuľka 1 C
Kategória |
Číslo a lineárny vzťah |
Výdavky na konečnú spotrebu |
1 = 2 + 3 = 4 + 5 + 6 + 7 + 8 + 9 – 10 |
Výdavky na individuálnu spotrebu |
2 |
Výdavky na kolektívnu spotrebu |
3 |
Kompenzácie zamestnancom |
4 = [1A0.29] (1) |
Medzispotreba |
5 = [1A0.31] |
Sociálne transfery v naturáliách poskytnuté trhovými výrobcami |
6 |
Spotreba fixného kapitálu |
7 |
Platené dane z produkcie mínus prijaté dotácie |
8 |
Čistý prevádzkový prebytok |
9 |
Tržby |
10 = [1A0.22] |
Doplňujúca položka |
|
Výdavky na konečnú spotrebu v cenách za predchádzajúci rok |
11 |
Schodok (–) alebo prebytok (+) |
12 = [1A.1] |
Platené úroky |
13 = [1A.10] |
Úroky vrátane vyrovnaní zo swapov a forwardov |
14 |
Schodok (–) alebo prebytok (+) podľa postupu pri nadmernom schodku |
15 = 12 + 13 – 14 |
Výnosy z univerzálnych mobilných telekomunikačných systémov |
16 |
Dlh |
17 = [tabuľka 3A.1] |
Hrubý domáci produkt (HDP) v bežných cenách |
18 |
HDP v cenách za predchádzajúci rok |
19 |
Investície verejnej správy v cenách za predchádzajúci rok |
20 |
Štatistika úpravy schodku k dlhu
Tabuľka 2 A
Kategória |
Číslo a lineárny vzťah |
Schodok (–) alebo prebytok (+) |
1 = [1A.1] |
Úprava medzi finančnými a nefinančnými účtami |
2 = 1 – 3 |
Čisté transakcie s finančnými aktívami a pasívami |
3 = 4 – 15 |
Transakcie s finančnými aktívami (konsolidované) |
4 = 5 + 6 + 7 + 8 + 9 + 13 |
Transakcie s obeživom a vkladmi |
5 |
Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé a dlhodobé cenné papiere |
6 |
Transakcie s finančnými derivátmi |
7 |
Transakcie s úvermi |
8 |
Transakcie s akciami a ostatnými majetkovými účasťami |
9 |
Privatizácie |
10 |
Investície do majetkových účastí |
11 |
Ostatné |
12 |
Transakcie s inými finančnými aktívami |
13 |
z toho časovo rozlíšené, ale nezaplatené dane a sociálne príspevky |
14 |
Transakcie s pasívami (konsolidované) |
15 = 16 + 17 + 18 + 19 + 20 + 22 |
Transakcie s obeživom a vkladmi |
16 |
Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé cenné papiere |
17 |
Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – dlhodobé cenné papiere |
18 |
Transakcie s finančnými derivátmi |
19 |
Transakcie s úvermi |
20 |
z toho úvery z centrálnej banky |
21 |
Transakcie s inými pasívami |
22 |
Transakcie s dlhovými nástrojmi (konsolidované) = požiadavky verejnej správy na výpožičky |
23 = 16 + 17 + 18 + 20 23 = 25 + 26 + 27 23 = 2 – 1 + 4 – 19 – 22 |
Transakcie s dlhodobými dlhovými nástrojmi |
24 |
Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v národnej mene |
25 |
Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene zúčastneného členského štátu (2) |
26 |
Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene nezúčastneného členského štátu |
27 |
Ostatné toky |
28 = 29 + 32 |
Vplyv oceňovania na dlh |
29 = 30 + 31 |
Zisky a straty z držby cudzej meny |
30 |
Ostatné vplyvy oceňovania – nominálna hodnota |
31 |
Ostatné zmeny vo výške dlhu |
32 |
Zmena v dlhu |
33 = 23 + 28 33 = 2 – 1 + 4 – 19 – 22 + 28 |
Tabuľka 2 B
Kategória |
Číslo a lineárny vzťah |
Transakcie s dlhovými nástrojmi – nekonsolidované |
1 = 2 + 3 + 4 + 5 + 6 |
Transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) – nekonsolidované |
2 |
Transakcie s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované |
3 |
Transakcie s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované |
4 |
Transakcie s úvermi z centrálnej banky |
5 |
Transakcie s inými úvermi (pasíva) – nekonsolidované |
6 |
Konsolidačné transakcie |
7 = 8 + 9 + 10 + 11 |
Konsolidačné transakcie – obeživo a vklady |
8 = 2 – [2A.16] |
Konsolidačné transakcie – krátkodobé cenné papiere |
9 = 3 – [2A.17] |
Konsolidačné transakcie – dlhodobé cenné papiere |
10 = 4 – [2A.18] |
Konsolidačné transakcie – úvery |
11 = 6 – ([2A.20] – [2A.21]) |
Štatistika dlhu
Tabuľka 3 A
Kategória |
Číslo a lineárny vzťah |
Dlh |
1 = 2 + 3 + 4 + 5 + 6 = 7 + 12 = 13 + 14 + 15 = 16 + 17 = 19 + 20 + 22 = 24 + 25 + 26 + 27 |
Dlh – obeživo a vklady (pasíva) |
2 |
Dlh – krátkodobé cenné papiere (pasíva) |
3 |
Dlh – dlhodobé cenné papiere (pasíva) |
4 |
Dlh – úvery z centrálnej banky (pasíva) |
5 |
Dlh – ostatné úvery (pasíva) |
6 |
Dlh voči rezidentom členského štátu |
7 = 8 + 9 + 10 + 11 |
Dlh voči centrálnej banke |
8 |
Dlh voči ostatným peňažným finančným inštitúciám |
9 |
Dlh voči iným finančným inštitúciám |
10 |
Dlh voči iným rezidentom členského štátu |
11 |
Dlh voči nerezidentom členského štátu |
12 |
Dlh denominovaný v národnej mene |
13 |
Dlh denominovaný v cudzej mene zúčastneného členského štátu |
14 |
Dlh denominovaný v cudzej mene nezúčastneného členského štátu |
15 |
Krátkodobý dlh |
16 |
Dlhodobý dlh |
17 |
z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou |
18 |
Dlh so zostatkovou splatnosťou do jedného roku |
19 |
Dlh so zostatkovou splatnosťou od jedného do piatich rokov |
20 |
z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou |
21 |
Dlh so zostatkovou splatnosťou nad päť rokov |
22 |
z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou |
23 |
Dlh pripadajúci na ústrednú štátnu správu |
24 = [3B.7] – [3B.15] |
Dlh pripadajúci na regionálnu štátnu správu |
25 = [3B.9] – [3B.16] |
Dlh pripadajúci na miestnu správu |
26 = [3B.11] – [3B.17] |
Dlh pripadajúci na fondy sociálneho zabezpečenia |
27= [3B.13] – [3B.18] |
Doplňujúce položky |
|
Priemerná zostatková splatnosť dlhu |
28 |
Dlh – dlhopisy s nulovým kupónom |
29 |
Tabuľka 3 B
Kategória |
Číslo a lineárny vzťah |
Dlh (nekonsolidovaný) |
1 = 7 + 9 + 11 + 13 |
Konsolidačné prvky |
2 = 3 + 4 + 5 + 6 = 8 + 10 + 12 + 14 = 15 + 16 + 17 + 18 |
Konsolidačné prvky – obeživo a vklady |
3 |
Konsolidačné prvky – krátkodobé cenné papiere |
4 |
Konsolidačné prvky – dlhodobé cenné papiere |
5 |
Konsolidačné prvky – úvery |
6 |
Dlh pochádzajúci od ústrednej štátnej správy |
7 |
z toho voči iným podsektorom verejnej správy |
8 |
Dlh pochádzajúci od regionálnej štátnej správy |
9 |
z toho voči iným podsektorom verejnej správy |
10 |
Dlh pochádzajúci od miestnej správy |
11 |
z toho voči iným podsektorom verejnej správy |
12 |
Dlh pochádzajúci z fondov sociálneho zabezpečenia |
13 |
z toho voči iným podsektorom verejnej správy |
14 |
Doplňujúce položky |
|
Dlh v držbe ústrednej štátnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy |
15 |
Dlh v držbe regionálnej štátnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy |
16 |
Dlh v držbe miestnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy |
17 |
Dlh v držbe fondov sociálneho zabezpečenia vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy |
18 |
(1) [x.y] odkazuje na číslo kategórie y tabuľky x.
(2) Vykazuje sa za roky pred tým, ako sa členský štát stal zúčastneným členským štátom.
PRÍLOHA II
METODICKÉ VYMEDZENIE POJMOV
1. Vymedzenie sektorov a podsektorov
Sektory a podsektory v ESA 95
|
|
Verejné |
Národné súkromné |
Pod zahraničnou kontrolou |
Národné hospodárstvo |
S.1 |
|
|
|
Nefinančné spoločnosti |
S.11 |
S.11001 |
S.11002 |
S.11003 |
Finančné inštitúcie |
S.12 |
|
|
|
Centrálna banka |
S.121 |
|
|
|
Ostatné peňažné finančné inštitúcie |
S.122 |
S.12201 |
S.12202 |
S.12203 |
Ostatní finanční sprostredkovatelia s výnimkou poisťovní a penzijných fondov |
S.123 |
S.12301 |
S.12302 |
S.12303 |
Finančné pomocné inštitúcie |
S.124 |
S.12401 |
S.12402 |
S.12403 |
Poisťovne a penzijné fondy |
S.125 |
S.12501 |
S.12502 |
S.12503 |
Verejná správa |
S.13 |
|
|
|
Ústredná štátna správa |
S.1311 |
|
|
|
Regionálna štátna správa |
S.1312 |
|
|
|
Miestna správa |
S.1313 |
|
|
|
Fondy sociálneho zabezpečenia |
S.1314 |
|
|
|
Domácnosti |
S.14 |
|
|
|
Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam |
S.15 |
|
|
|
Zvyšok sveta |
S.2 |
|
|
|
EÚ |
S.21 |
|
|
|
Členské štáty EÚ |
S.211 |
|
|
|
Inštitúcie EÚ |
S.212 |
|
|
|
Tretie krajiny a medzinárodné organizácie |
S.22 |
|
|
|
2. Vymedzenie kategórií (1)
Tabuľka 1 A:
1. |
Schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.1] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) sektora S.13. |
2. |
Celkové príjmy [1A.2] sa rovnajú celkovým bežným príjmom [1A.3] plus celkové kapitálové príjmy [1A.4]. |
3. |
Celkové bežné príjmy [1A.3] sa rovnajú celkovým bežným príjmom [1A.11]. |
4. |
Celkové kapitálové príjmy [1A.4] sa rovnajú celkovým kapitálovým príjmom [1A.33]. |
5. |
Celkové výdavky [1A.5] sa rovnajú celkovým bežným výdavkom [1A.6] plus celkové kapitálové výdavky [1A.7]. |
6. |
Celkové bežné výdavky [1A.6] sa rovnajú celkovým bežným výdavkom [1A.23]. |
7. |
Celkové kapitálové výdavky [1A.7] sa rovnajú celkovým kapitálovým výdavkov [1A.35]. |
8. |
Primárny schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.8] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [1A.9] plus platené úroky [1A.10]. |
9. |
Schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.9] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [1A.1]. |
10. |
Platené úroky platené [1A.10] sa rovnajú plateným úrokom [1A.28]. |
11. |
Celkové bežné príjmy [1A.11] sa rovnajú priamym daniam [1A.12] plus nepriame dane [1A.15] plus sociálne príspevky [1A.17] plus ostatné bežné príjmy [1A.20] plus predaje [1A.22]. |
12. |
Priame dane [1A.12] sa rovnajú bežným daniam z príjmu a z bohatstva atď. (D.5), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13. |
13. |
Priame dane, z toho platené inštitúciami/spoločnosťami [1A.13], sa rovnajú bežným daniam z príjmu a z bohatstva atď. (D.5), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13 a použitiami sektorov S.11 a S.12. |
14. |
Priame dane, z toho platené domácnosťami [1A.14], sa rovnajú bežným daniam z príjmu a z bohatstva atď. (D.5), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13 a použitím sektora S.14. |
15. |
Nepriame dane [1A.15] sa rovnajú daniam z výroby a z dovozov (D.2), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13. |
16. |
Nepriame dane, z toho daň z pridanej hodnoty (DPH) [1A.16], sa rovnajú daniam z pridanej hodnoty (D.211), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13. |
17. |
Sociálne príspevky [1A.17] sa rovnajú sociálnym príspevkom (D.61), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13. |
18. |
Sociálne príspevky, z toho skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov [1A.18], sa rovnajú skutočným sociálnym príspevkom zamestnávateľov (D.6111), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13. |
19. |
Sociálne príspevky, z toho skutočné sociálne príspevky zamestnancov [1A.19], sa rovnajú skutočným sociálnym príspevkom zamestnancov (D.6112), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13. |
20. |
Ostatné bežné príjmy [1A.20] sa rovnajú príjmom z majetku (D.4) plus pohľadávky neživotného poistenia (D.72) plus bežná medzinárodná spolupráca (D.74) plus rôzne bežné transfery (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13, okrem úrokov ako zdrojov sektora S.13 (D.41), ktoré sú tiež použitiami sektora S.13, plus príjmy z ostatných dotácií do výroby (D.39), ktoré sú požitiami sektora S.13. |
21. |
Ostatné bežné príjmy, z toho prijaté úroky [1A.21], sa rovnajú úrokom (D.41), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13 a použitiami všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
22. |
Tržby [1A.22] sa rovnajú trhovému výstupu (P.11) plus výstup na vlastné konečné použitie (P.12) plus platby za iný netrhový výstup (P.131), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13. |
23. |
Celkové bežné výdavky [1A.23] sa rovnajú bežným transferom [1A.24] plus platené úroky [1A.28] plus kompenzácie zamestnancom [1A.29] plus medzispotreba [1A.31]. |
24. |
Bežné transfery [1A.24] sa rovnajú sociálnym platbám [1A.25] plus platené dotácie [1A.26] plus ostatné platené bežné transfery [1A.27]. |
25. |
Sociálne platby [1A.25] sa rovnajú iným sociálnym dávkam ako sociálne transfery v naturáliách (D.62) plus sociálne transfery v naturáliách, ktoré sa týkajú výdavkov na tovar dodaný domácnostiam cez trhových výrobcov (D.6311 + D.63121 + D.63131), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13, plus rôzne bežné transfery (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13 a zdrojmi sektora S.15. |
26. |
Platené dotácie [1A.26] sa rovnajú dotáciám (D.3), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13. |
27. |
Ostatné platené bežné transfery [1A.27] sa rovnajú bežným daniam z príjmu, z bohatstva atď. (D.5) plus ostatné dane z výroby (D.29) plus príjem z majetku (D.4) okrem úrokov (D.41) plus čisté platby neživotného poistenia (D.71) plus bežná medzinárodná spolupráca (D.74), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13, plus rôzne bežné transfery (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13, a zdroje všetkých sektorov okrem sektora S.15. |
28. |
Platené úroky [1A.28] sa rovnajú úrokom (D.41), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13 a zdrojmi všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
29. |
Kompenzácie zamestnancom [1A.29] sa rovnajú kompenzáciám zamestnancov (D.1), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13. |
30. |
Kompenzácie zamestnancom, z toho mzdy a platy [1A.30], sa rovnajú mzdám a platom (D.11), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13. |
31. |
Medzispotreba [1A.31] sa rovná medzispotrebe (P.2) zaznamenanej medzi použitiami sektora S.13. |
32. |
Hrubé úspory [1A.32] sa rovnajú celkovým bežným príjmom [1A.11] mínus celkové bežné výdavky [1A.23]. |
33. |
Celkové kapitálové príjmy [1A.33] sa rovnajú prijatým kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a ktoré sú zaznamenané ako platené kapitálové transfery vo všetkých sektoroch okrem sektora S.13. |
34. |
Celkové kapitálové príjmy, z toho kapitálové dane [1A.34], sa rovnajú kapitálovým daniam (D.91), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13. |
35. |
Celkové kapitálové výdavky [1A.35] sa rovnajú investíciám [1A.36] plus ostatné čisté nadobudnutia nefinančných aktív [1A.37] plus platené kapitálové transfery [1A.38]. |
36. |
Investície [1A.36] sa rovnajú tvorbe hrubého fixného kapitálu (P.51), ktorý je zaznamenaný medzi zmenami v aktívach sektora S.13. |
37. |
Ostatné čisté nadobudnutia nefinančných aktív [1A.37] sa rovnajú zmenám v zásobách (P.52) plus čisté nadobudnutie cenností (P.53) plus čisté nadobudnutie nefinančných nevýrobných aktív (K.2), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13. |
38. |
Platené kapitálové transfery [1A.38] sa rovnajú plateným kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a ktoré sú zaznamenané ako prijaté kapitálové transfery vo všetkých sektoroch okrem sektora S.13. |
39. |
Schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.39] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [1A.1], ktorý sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) ústrednej štátnej správy [1A.40] plus schodok (–) alebo prebytok (+) regionálnej štátnej správy [1A.41] plus schodok (–) alebo prebytok (+) miestnej správy [1A.42] plus schodok (–) alebo prebytok (+) fondov sociálneho zabezpečenia [1A.43]. |
40. |
Schodok (–) alebo prebytok (+) ústrednej štátnej správy [1A.40] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1311. |
41. |
Schodok (–) alebo prebytok (+) regionálnej štátnej správy [1A.41] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1312. |
42. |
Schodok (–) alebo prebytok (+) miestnej správy [1A.42] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1313. |
43. |
Schodok (–) alebo prebytok (+) fondov sociálneho zabezpečenia [1A.43] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1314. |
44. |
Skutočné sociálne príspevky [1A.44] sa rovnajú skutočným sociálnym príspevkom (D.611), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13. |
45. |
Sociálne dávky, iné ako sociálne transfery v naturáliách [1A.45], sa rovnajú iným sociálnym dávkam ako sociálnym transferom v naturáliách (D.62), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13. |
Tabuľka 1 B:
1. |
Platby členského štátu do rozpočtu EÚ [1B.1] sa rovnajú nepriamym daniam prijatým do rozpočtu EÚ plus bežná medzinárodná spolupráca (D.74) platená verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.4] plus rôzne bežné transfery (D.75) platené verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.5] plus kapitálové transfery (D.9) platené verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.7]. |
2. |
Nepriame dane prijaté do rozpočtu EÚ [1B.2] sa rovnajú daniam z výroby a z dovozov (D.2), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi podsektora S.212. |
3. |
Nepriame dane prijaté do rozpočtu EÚ, z toho DPH prijatá do rozpočtu EÚ [1B.3], sa rovnajú daniam typu DPH (D.211), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi podsektora S.212. |
4. |
Bežná medzinárodná spolupráca platená verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.4] sa rovná bežnej medzinárodnej spolupráci (D.74), ktorá je zaznamenaná medzi zdrojmi podsektora S.212 a použitiami sektora S.13. |
5. |
Rôzne bežné transfery platené verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.5] sa rovnajú rôznym bežným transferom (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi podsektora S.212 a použitiami sektora S.13. |
6. |
Rôzne bežné transfery platené verejnou správou do rozpočtu EÚ, z toho štvrtý vlastný zdroj [1B.6], sa rovnajú štvrtému vlastnému zdroju založenému na hrubom národnom produkte (ďalej len „HNP“) (ESA 95, odsek 4.138), ktoré sú zaznamenané ako rôzne bežné transfery (D.75) medzi zdrojmi podsektora S.212 a použitiami sektora S.13. |
7. |
Kapitálové transfery platené verejnou správou do rozpočtu EÚ [1B.7] sa rovnajú plateným kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a ktoré sú zaznamenané ako prijaté kapitálové transfery v podsektore S.212. |
8. |
Výdavky EÚ v členskom štáte [1B.8] sa rovnajú dotáciám (D.3) plateným z rozpočtu EÚ [1B.9] plus ostatné bežné transfery (D.7) platené z rozpočtu EÚ verejnej správe [1B.10] plus ostatné bežné transfery (D.7) platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa [1B.11] plus kapitálové transfery (D.9) platené z rozpočtu EÚ verejnej správe [1B.12] plus kapitálové transfery (D.9) platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa [1B.13]. |
9. |
Dotácie platené z rozpočtu EÚ [1B.9] sa rovnajú dotáciám (D.3), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi podsektora S.212. |
10. |
Bežné transfery platené z rozpočtu EÚ verejnej správe [1B.10] sa rovnajú bežnej medzinárodnej spolupráci (D.74) plus rôzne bežné transfery (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi zdrojmi sektora S.13 a použitiami podsektora S.212. |
11. |
Bežné transfery platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa [1B.11] sa rovnajú rôznym bežným transferom (D.75), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami podsektora S.212 a zdrojmi všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
12. |
Kapitálové transfery platené z rozpočtu EÚ verejnej správe [1B.12] sa rovnajú prijatým kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a medzi zmenami v aktívach podsektora S.212. |
13. |
Kapitálové transfery platené z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako verejná správa [1B.13] sa rovnajú plateným kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach podsektora S.212 a medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
14. |
Čistý príjem z rozpočtu EÚ [1B.14] sa rovná čistému príjmu verejnej správy z rozpočtu EÚ plus čistý príjem iných inštitucionálnych jednotiek ako verejná správa z rozpočtu EÚ. |
15. |
Náklady na získanie vlastných zdrojov [1B.15] sú tou časťou trhového výstupu (P.11) zaznamenaného medzi zdrojmi sektora S.13, ktoré sú nákladmi na získanie vlastných zdrojov platenými rozpočtom EÚ. |
Tabuľka 1C:
1. |
Výdavky na konečnú spotrebu [1C.1] sa rovnajú výdavkom na konečnú spotrebu (P.3) zaznamenaným medzi použitiami sektora S.13. |
2. |
Výdavky na individuálnu spotrebu [1C.2] sa rovnajú výdavkom na individuálnu spotrebu (P.31) zaznamenaným medzi použitiami sektora S.13. |
3. |
Výdavky na kolektívnu spotrebu [1C.3] sa rovnajú výdavkom na kolektívnu spotrebu (P.32) zaznamenaným medzi použitiami sektora S.13. |
4. |
Kompenzácie zamestnancom [1C.4] sa rovnajú [1A.29]. |
5. |
Medzispotreba [1C.5] sa rovná [1A.31]. |
6. |
Sociálne transfery v naturáliách dodávané trhovými výrobcami [1C.6] sa rovnajú sociálnym transferom v naturáliách, ktoré sa týkajú výdavkov na tovar dodaný domácnostiam cez trhových výrobcov (D.6311 + D.63121 + D.63131), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13. |
7. |
Spotreba fixného kapitálu [1C.7] sa rovná spotrebe fixného kapitálu (K.1), ktorá je zaznamenaná medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13. |
8. |
Platené dane z produkcie mínus prijaté dotácie [1C.8] sa rovnajú platbám ostatných daní z výroby (D.29), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13, mínus príjmy z ostatných dotácií do výroby (D.39), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13. |
9. |
Čistý prevádzkový prebytok [1C.9] sa rovná prevádzkovému prebytku očistenému (B.2n) od sektora S.13. |
10. |
Tržby [1C.10] sa rovnajú [1A.22]. |
11. |
Výdavky na konečnú spotrebu v cenách za predchádzajúci rok [1C.11] sa rovnajú reťazenému objemu výdavkov na konečnú spotrebu (P.3), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13 v cenách za predchádzajúci rok. |
12. |
Schodok (–) alebo prebytok (+) [1C.12] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [1A.1]. |
13. |
Platené úroky [1C.13] sa rovnajú plateným úrokom [1A.10]. |
14. |
Úroky vrátane vyrovnaní zo swapov a forwardov [1C.14] sa rovnajú úrokom z postupu pri nadmernom schodku (ďalej len „EDP“) (EDP D.41), ktoré sú zaznamenané medzi použitiami sektora S.13 a zdrojmi všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
15. |
EDP schodok (–) alebo prebytok (+) [1C.15] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (EDP B.9) sektora S.13. |
16. |
Výnosy z univerzálnych mobilných telekomunikačných systémov [1C.16] sa rovnajú výnosom pochádzajúcim z predaja licencií pre tretiu generáciu mobilných telefónov, ktoré sú zaznamenané ako nakladanie s nefinančnými aktívami podľa rozhodnutia Eurostatu o prideľovaní licencií na mobilné telefóny. |
17. |
Dlh [1C.17] sa rovná dlhu vymedzenému v nariadení (ES) č. 479/2009. |
18. |
Hrubý domáci produkt (HDP) v bežných cenách [1C.18] sa rovná HDP (B.1 * g) v trhových cenách. |
19. |
HDP v cenách za predchádzajúci rok [1C.19] sa rovná reťazenému objemu HDP (B.1 * g) v cenách za predchádzajúci rok. |
20. |
Investície verejnej správy v cenách za predchádzajúci rok [1C.20] sa rovnajú reťazenému objemu tvorby hrubého fixného kapitálu (P.51), ktorý sa eviduje medzi zmenami v aktívach sektora S.13 v stálych cenách. |
Tabuľka 2 A:
1. |
Schodok (–) alebo prebytok (+) [2A.1] sa rovná [1A.1]. |
2. |
Úprava medzi finančnými a nefinančnými účtami [2A.2] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [2A.1] mínus čisté transakcie s finančnými aktívami a pasívami [2A.3]. |
3. |
Čisté transakcie s finančnými aktívami a pasívami [2A.3] sa rovnajú transakciám s čistým nadobudnutím finančných aktív [2A.4] mínus čistý vznik transakcií s pasívami [2A.15]. |
4. |
Transakcie s finančnými aktívami (konsolidované) [2A.4] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (F.2) [2A.5] plus transakcie s cennými papiermi okrem akcií (F.33) [2A.6] plus transakcie s finančnými derivátmi (F.34) [2A.7] plus transakcie s úvermi (F.4) [2A.8] plus transakcie s akciami a ostatnými majetkovými účasťami (F.5) [2A.9] plus transakcie s inými finančnými aktívami [2A.13], ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
5. |
Transakcie s obeživom a vkladmi (aktíva) [2A.5] sa rovnajú čistému nadobudnutiu hotovosti a vkladov (F.2), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
6. |
Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé a dlhodobé cenné papiere (aktíva) [2A.6] sa rovnajú čistému nadobudnutiu cenných papierov okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F 33), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
7. |
Transakcie s finančnými derivátmi (aktíva) [2A.7] sa rovnajú čistým platbám týkajúcim sa finančných derivátov (F.34), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
8. |
Transakcie s úvermi (aktíva) [2A.8] sa rovnajú novým úverom (F.4) poskytnutým verejnou správou, bez splátok zaplatených verejnej správe, ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
9. |
Transakcie s akciami a ostatnými majetkovými účasťami (aktíva) [2A.9] sa rovnajú čistému nadobudnutiu akcií a ostatných majetkových účastí (F.5), ktoré je zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13. |
10. |
Privatizácie (čisté) [2A.10] sa rovnajú transakciám s aktívami a ostatnými majetkovými účasťami (F.5), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote sektorov S.11 alebo S.12, ktoré sa uskutočňujú v procese vzdávania sa alebo získavania kontroly (ESA 95, odsek 2.26) (2) dlžníka sektorom S.13. Takéto transakcie môže uskutočniť sektor S.13 priamo s dlžníkom alebo s iným veriteľom. |
11. |
Investície do majetkových účastí (čisté) [2A.11] sa rovnajú transakciám s akciami a ostatnými majetkovými účasťami (F.5), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote sektorov S.11 alebo S.12, ktoré sa neuskutočňujú v procese vzdávania sa alebo získavania kontroly dlžníka sektorom S.13 a uskutočňuje ich sektor S.13 priamo s dlžníkom. |
12. |
Ostatné [2A.12] sa rovnajú transakciám s akciami a ostatnými majetkovými účasťami (F.5), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote sektorov S.11, S.12 alebo S.14, ktoré sa neuskutočňujú v procese vzdávania sa alebo získavania kontroly dlžníka sektorom S.13 a neuskutočňuje ich sektor S.13 priamo s dlžníkom, ale s iným veriteľom. |
13. |
Transakcie s inými finančnými aktívami [2A.13] sa rovnajú čistému nadobudnutiu menového zlata a zvláštnych práv čerpania (F.1), ktoré je zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 plus čisté nadobudnutie technických rezerv poistenia (F.6) plus ostatné pohľadávky (F.7), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
14. |
Transakcie s inými finančnými aktívami, z toho časovo rozlíšené, ale nezaplatené dane a sociálne príspevky [2A.14], sa rovnajú tej časti ostatných pohľadávok (F.7 aktíva), ktorá sa týka daní a sociálnych príspevkov, ktoré sú zaznamenané v D.2, D.5, D.6 a D.91 bez skutočne vybratých daní, ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
15. |
Transakcie s pasívami (konsolidované) [2A.15] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (F.2) [2A.16] plus transakcie s krátkodobými cennými papiermi okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.331) [2A.17] plus transakcie s dlhodobými cennými papiermi okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.332) [2A.18] plus transakcie s finančnými derivátmi (F.34) [2A.19] plus transakcie s úvermi (F.4) [2A.20] plus transakcie s inými pasívami [2A.22], ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
16. |
Transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) [2A.16] sa rovnajú čistému nadobudnutiu hotovosti a vkladov (F.2), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
17. |
Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé cenné papiere (pasíva) [2A.17] sa rovnajú čistému nadobudnutiu krátkodobých cenných papierov okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.331), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej, ktoré je zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
18. |
Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – dlhodobé cenné papiere (pasíva) [2A.18] sa rovnajú čistému nadobudnutiu dlhodobých cenných papierov okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.332), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok, ktoré je zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
19. |
Transakcie s finančnými derivátmi (pasíva) [2A.19] sa rovnajú čistým príjmom vo vzťahu k finančným derivátom (F.34), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
20. |
Transakcie s úvermi (pasíva) [2A.20] sa rovnajú novým prijatým úverom (F.4) bez zaplatených splátok z existujúcich úverov, ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
21. |
Transakcie s úvermi, z toho úvery z centrálnej banky [2A.21], sa rovnajú transakciám s úvermi (F.4), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach podsektora S.121. |
22. |
Transakcie s ostatnými pasívami [2A.22] sa rovnajú čistému vzniku pasív v technických rezervách poistenia (F.6) plus ostatné záväzky (F.7), ktoré je zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13. |
23. |
Transakcie s dlhovými nástrojmi (konsolidované) [2A.23] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri obežive a vkladoch (F.2) [2A.16] plus cenné papiere okrem akcií s výnimkou derivátov [2A.17 a 2A.18] (F.33) plus úvery (F.4) [2A.20]. Tiež sú denominované požiadavky verejnej správy na výpožičky (GGBR). |
24. |
Transakcie s dlhodobými dlhovými nástrojmi [2A.24] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23], ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok. |
25. |
Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v národnej mene [2A.25] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23] denominovaných v zákonnom platidle členského štátu. |
26. |
Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene zúčastneného členského štátu [2A.26] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23] denominovaných v ECU plus dlhové nástroje denominované v eurách predtým, ako sa členský štát stal zúčastneným členským štátom, plus dlhové nástroje denominované v zákonnom platidle zúčastneného členského štátu predtým, ako sa stal zúčastneným členským štátom. Vylúčená je národná mena [2A.25]. |
27. |
Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene nezúčastneného členského štátu [2A.27] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23], ktoré nie sú zahrnuté v [2A.25] alebo v [2A.26]. |
28. |
Ostatné toky [2A.28] sa rovnajú vplyvu oceňovania na dlh [2A.29] plus ostatné zmeny vo výške dlhu [2A.32]. |
29. |
Vplyv oceňovania na dlh [2A.29] sa rovná ziskom a stratám z držby cudzej meny [2A.30] plus ostatné vplyvy oceňovania – nominálna hodnota [2A.31]. |
30. |
Zisky a straty z držby cudzej meny [2A.30] sa rovnajú nominálnym ziskom/stratám z držby (K.11) dlhu [3A.1], ktorý mení hodnotu pri prevedení na národnú menu vzhľadom na zmeny vo výmenných kurzoch. |
31. |
Ostatné vplyvy oceňovania – nominálna hodnota [2A.31] sa rovnajú zmene v dlhu [2A.33] mínus transakcie s dlhovými nástrojmi (konsolidované) [2A.23] mínus zisky a straty z držby cudzej meny [2A.30] mínus ostatné zmeny vo výške dlhu [2A.32]. |
32. |
Ostatné zmeny vo výške dlhu [2A.32] sa rovnajú iným zmenám vo výške (K.7, K.8, K.10 a K.12) pasív klasifikovaných ako obeživo a vklady (AF.2), cenné papiere okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (AF.33) alebo úvery (AF.4), ktoré nie sú aktívami sektora S.13. |
33. |
Zmena v dlhu [2A.33] sa rovná dlhu [3A.1] v roku t mínus dlh [3A.1] v roku t – 1. |
Tabuľka 2 B:
1. |
Transakcie s dlhovými nástrojmi – nekonsolidované [2B.1] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (pasíva) = nekonsolidované [2B.2] plus transakcie s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.3] plus transakcie s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.4] plus transakcie s úvermi z centrálnej banky [2B.5] plus iné transakcie s inými úvermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.6]. |
2. |
Transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) – nekonsolidované [2B.2] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (F.2), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13. |
3. |
Transakcie s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.3] sa rovnajú transakciám s cennými papiermi okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok a menej, ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13. |
4. |
Transakcie s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.4] sa rovnajú transakciám s cennými papiermi okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok, ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13. |
5. |
Transakcie s úvermi z centrálnej banky [2B.5] sa rovnajú transakciám s úvermi (F.4), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach podsektora S.121. |
6. |
Transakcie s inými úvermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.6] sa rovnajú transakciám s úvermi (F.4), ktoré sú zaznamenané medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach vo všetkých sektoroch okrem podsektora S.121. |
7. |
Konsolidačné transakcie [2B.7] sa rovnajú transakciám s dlhovými nástrojmi – nekonsolidovaným [2B.1] mínus transakcie s dlhovými nástrojmi (konsolidované) [2A.23]. |
8. |
Konsolidačné transakcie – obeživo a vklady [2B.8] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.2] mínus konsolidované transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) [2A.16]. |
9. |
Konsolidačné transakcie – krátkodobé cenné papiere [2B.9] sa rovnajú transakciám s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.3] mínus konsolidované transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé cenné papiere (pasíva) [2A.17]. |
10. |
Konsolidačné transakcie – dlhodobé cenné papiere [2B.10] sa rovnajú transakciám s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.4] mínus konsolidované transakcie s cennými papiermi okrem akcií – dlhodobé cenné papiere (pasíva) [2A.18]. |
11. |
Konsolidačné transakcie – úvery [2B.11] sa rovnajú transakciám s inými úvermi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.6] mínus (konsolidované transakcie s úvermi (pasíva) [2A.20] mínus konsolidované transakcie s úvermi, z toho úvery z centrálnej banky [2A.21]). |
Tabuľka 3 A:
1. |
Dlh [3A.1] sa rovná dlhu [1C.17]. |
2. |
Dlh – obeživo a vklady (pasíva) [3A.2] sa rovná časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji obeživo a vklady (AF.2). |
3. |
Dlh – krátkodobé cenné papiere (pasíva) [3A.3] sa rovná časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (AF.33), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej. |
4. |
Dlh – dlhodobé cenné papiere (pasíva) [3A.4] sa rovná časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (AF.33), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok. |
5. |
Dlh – úvery z centrálnej banky (pasíva) [3A.5] sa rovná tej časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji úvery (AF.4), ktorá je aktívom podsektora S.121. |
6. |
Dlh – ostatné úvery (pasíva) [3A.6] sa rovná tej časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji úvery (AF.4), ktorá nie je aktívom podsektora S.121. |
7. |
Dlh voči rezidentom členského štátu [3A.7] sa rovná dlhu voči centrálnej banke [3A.8] plus dlh voči ostatným peňažným finančným inštitúciám [3A.9] plus dlh voči iným finančným inštitúciám [3A.10] plus dlh voči iným rezidentom členského štátu [3A.11]. |
8. |
Dlh voči centrálnej banke [3A.8] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom podsektora S.121. |
9. |
Dlh voči ostatným peňažným finančným inštitúciám [3A.9] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom podsektora S.122. |
10. |
Dlh voči iným finančným inštitúciám [3A.10] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom podsektorov S.123, S.124 alebo S.125. |
11. |
Dlh voči iným rezidentom členského štátu [3A.11] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom sektorov S.11, S.14 alebo S.15. |
12. |
Dlh voči nerezidentom členského štátu [3A.12] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom sektora S.2. |
13. |
Dlh denominovaný v národnej mene [3A.13] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je denominovaná v zákonnom platidle členského štátu. |
14. |
Dlh denominovaný v cudzej mene zúčastneného členského štátu [3A.14] sa rovná – predtým ako sa členský štát stal zúčastneným členským štátom – tej časti dlhu [3A.1], ktorá je denominovaná v zákonnom platidle jedného zo zúčastnených členských štátov (okrem národnej meny [3A.13]) plus dlh denominovaný v ECU alebo eurách. |
15. |
Dlh denominovaný v cudzej mene nezúčastneného členského štátu [3A.15] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá nie je zahrnutá v [3A.13] alebo [3A.14]. |
16. |
Krátkodobý dlh [3A.16] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej. |
17. |
Dlhodobý dlh [3A.17] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok. |
18. |
Dlhodobý dlh, z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou [3A.18], sa rovná tej časti dlhodobého dlhu [3A.17], ktorej úroková sadzba je pohyblivá. |
19. |
Dlh so zostatkovou splatnosťou do jedného roku [3A.19] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je jeden rok alebo menej. |
20. |
Dlh so zostatkovou splatnosťou od jedného do piatich rokov [3A.20] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je jeden až päť rokov. |
21. |
Dlh so zostatkovou splatnosťou od jedného do piatich rokov, z toho pohyblivá úroková sadzba [3A.21], sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je jeden až päť rokov [3A.20] a úroková sadzba je pohyblivá. |
22. |
Dlh so zostatkovou splatnosťou viac ako päť rokov [3A.22] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je viac ako päť rokov. |
23. |
Dlh so zostatkovou splatnosťou viac ako päť rokov, z toho s pohyblivou úrokovou sadzbou [3A.23], sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je viac ako päť rokov [3A.22] a ktorej úroková sadzba je pohyblivá. |
24. |
Dlh pripadajúci na ústrednú štátnu správu [3A.24] sa rovná pasívam podsektora S.1311, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1311, mínus aktíva podsektora S.1311, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1311 [3B.15]. |
25. |
Dlh pripadajúci na regionálnu štátnu správu [3A.25] sa rovná pasívam podsektora S.1312, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1312, mínus aktíva podsektora S.1312, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1312 [3B.16]. |
26. |
Dlh pripadajúci na miestnu správu [3A.26] sa rovná pasívam podsektora S.1313, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1313, mínus aktíva podsektora S.1313, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1313 [3B.17]. |
27. |
Dlh pripadajúci na fondy sociálneho zabezpečenia [3A.27] sa rovná pasívam podsektora S.1314, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1314, mínus aktíva podsektora S.1314, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1314 [3B.18]. |
28. |
Priemerná zostatková splatnosť dlhu [3A.28] sa rovná priemernej zostatkovej splatnosti váženej podľa nezaplatených súm a je vyjadrená v rokoch. |
29. |
Dlh – dlhopisy s nulovým kupónom [3A.29] sa rovná tej časti dlhu [3A.1] vo forme dlhopisov s nulovým kupónom, t. j. dlhopisov bez kupónových platieb, ktorých výnos je založený na rozdiele medzi splatnou cenou a emisnou cenou. |
Tabuľka 3 B:
1. |
Dlh – nekonsolidovaný [3B.1] sa rovná pasívam sektora S.13 vrátane tých, ktoré sú aktívami sektora S.13, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
2. |
Konsolidačné prvky [3B.2] sa rovnajú pasívam sektora S.13, ktoré sú zároveň aktívami sektora S.13, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
3. |
Konsolidačné prvky – obeživo a vklady [3B.3] sa rovnajú časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji obeživo a vklady (F.2). |
4. |
Konsolidačné prvky – krátkodobé cenné papiere [3B.4] sa rovnajú tej časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej. |
5. |
Konsolidačné prvky – dlhodobé cenné papiere [3B.5] sa rovnajú tej časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok. |
6. |
Konsolidačné prvky – úvery [3B.6] sa rovnajú časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji úvery (F.4). |
7. |
Dlh pochádzajúci od ústrednej štátnej správy [3B.7] sa rovná pasívam podsektora S.1311, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1311, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
8. |
Dlh pochádzajúci od ústrednej štátnej správy, z toho voči iným podsektorom verejnej správy [3B.8], sa rovná pasívam podsektora S.1311, ktoré sú aktívami podsektorov S.1312, S.1313 alebo S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
9. |
Dlh pochádzajúci od regionálnej štátnej správy [3B.9] sa rovná pasívam podsektora S.1312, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1312, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
10. |
Dlh pochádzajúci od regionálnej štátnej správy, z toho voči iným podsektorom verejnej správy [3B.10], sa rovná pasívam podsektora S.1312, ktoré sú aktívami podsektorov S.1311, S.1313 alebo S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
11. |
Dlh pochádzajúci od miestnej správy [3B.11] sa rovná pasívam podsektora S.1313, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1313, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
12. |
Dlh pochádzajúci od miestnej správy, z toho voči iným podsektorom verejnej správy [3B.12], sa rovná pasívam podsektora S.1313, ktoré sú aktívami podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
13. |
Dlh pochádzajúci z fondov sociálneho zabezpečenia [3B.13] sa rovná pasívam podsektora S.1314, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
14. |
Dlh pochádzajúci z fondov sociálneho zabezpečenia, z toho voči iným podsektorom verejnej správy [3B.14], sa rovná pasívam podsektora S.1314, ktoré sú aktívami podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1313, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
15. |
Dlh v držbe ústrednej štátnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy [3B.15] sa rovná pasívam podsektorov S.1312, S.1313 alebo S.1314, ktoré sú aktívami podsektora S.1311, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
16. |
Dlh v držbe regionálnej štátnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy [3B.16] sa rovná pasívam podsektorov S.1311, S.1313 alebo S.1314, ktoré sú aktívami podsektora S.1312, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
17. |
Dlh v držbe miestnej správy vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy [3B.17] sa rovná pasívam podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1314, ktoré sú aktívami podsektora S.1313, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
18. |
Dlh v držbe fondov sociálneho zabezpečenia vytvorený inštitucionálnymi jednotkami v iných podsektoroch verejnej správy [3B.18] sa rovná pasívam podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1313, ktoré sú aktívami podsektora S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1]. |
(1) [x.y] odkazuje na číslo kategórie y tabuľky x.
(2) Vedie k reklasifikácii dlžníka z podsektora S.11001 alebo S.12x01 do podsektora S.11002/3 alebo S.12x02/3 alebo naopak.
PRÍLOHA III
ŠTANDARDY PRENOSU A KÓDOVANIA
Na elektronický prenos štatistických informácií uvedených v článkoch 2 a 3 národné centrálne banky a ECB používajú zariadenie EXDI. Dátové súbory budú kódové vo formáte správy SDMX-EDI (GESMES/TS). Každý časový rad sa uvedie s použitím skupiny kľúčov ECB_GST1, ktoré sú uvedené ďalej.
Skupina kľúčov ECB_GST1
Číslo |
Názov |
Opis |
Zoznam kódov |
1 |
Periodicita |
Periodicita vykazovaných časových radov |
CL_FREQ |
2 |
Referenčná oblasť |
Alfanumerický dvojmiestny kód ISO vykazujúcej krajiny alebo agregátu |
CL_AREA_EE |
3 |
Ukazovateľ úpravy |
Tento rozmer udáva, či sa na časový rad uplatnil akýkoľvek druh úpravy, napríklad očistenie od sezónnych vplyvov a/alebo pracovných dní |
CL_ADJUSTMENT |
4 |
Použitie alebo veriteľ/sektor aktív |
Sektor, pre ktorý je daná kategória použitím/zmenou v aktívach |
CL_SECTOR_ESA |
5 |
Položka |
Kategória časových radov |
CL_GOVNT_ITEM_ESA |
6 |
Zdroj alebo dlžník/sektor pasív |
Sektor, pre ktorý je daná kategória zdrojom/zmenou v pasívach a čistej hodnote |
CL_SECTOR_ESA |
7 |
Oceňovanie |
Použitá metóda oceňovania |
CL_GOVNT_VALUATION |
8 |
Spravodajská jednotka |
Inštitucionálna jednotka vykazovanej kategórie a iné charakteristiky |
CL_GOVNT_ST_SUFFIX |