9.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 237/15

(1)

Nemecko zaslalo elektronickou poštou 20. decembra 2006 Komisii notifikáciu, ktorú Komisia zaevidovala v ten istý deň (A/40513). Nemecko si tak splnilo povinnosť podať individuálnu notifikáciu, ktorá je uvedená v multisektorálnom rámci regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty (2) (ďalej len „MSR z roku 2002“). V notifikácii Nemecko oznámilo Komisii, že zamýšľa poskytnúť regionálnu pomoc veľkému investičnému projektu v prospech spoločnosti EverQ GmbH. Dňa 24. novembra 2008 sa spoločnosť s ručením obmedzeným EverQ GmbH zmenila na akciovú spoločnosť Sovello AG (3).

(2)

Dňa 16. februára (D/50671), 26. apríla (D/51786), 10. júla (D/52902) a 17. septembra 2007 (D/53704) Komisia požiadala o dodatočné informácie. Nemecko prepracovalo notifkáciu a dodatočné informácie poskytlo 29. marca (A/32775), 9. mája (A/33866), 28. augusta (A/37024), 17. októbra (A/38528), 9. novembra (A/39223) a 12. novembra 2007 (A/39287). Dňa 6. decembra 2007 sa konalo stretnutie medzi zástupcami útvarov Komisie a nemeckých orgánov. Dňa 20. decembra 2007 nemecké orgány písomne potvrdili informácie poskytnuté na uvedenom stretnutí (A/40543). Dňa 20. februára 2008 Komisia požiadala o ďalšie informácie týkajúce sa otázky, či ide o jedinú investíciu, a zároveň požiadala o aktualizované informácie týkajúce sa trhu. Požadované informácie boli Komisii doručené 19. marca 2008 (A/5454).

(3)

Listom z 20. mája 2008 [K(2008)1844 v konečnom znení] Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(4)

Listom z 15. augusta 2008, ktorý Komisia zaevidovala 18. augusta 2008 (A/16933), Nemecko predložilo svoje pripomienky.

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo zverejnené 4. septembra 2008 v Úradnom vestníku Európskej únie  (4). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky týkajúce sa pomoci.

(6)

Listom z 30. septembra 2008, ktorý Komisia zaevidovala v ten istý deň (A/20002), doručila jedna zainteresovaná strana Komisii svoje pripomienky. Listom zo 7. októbra 2008 (D/53848) poskytla Komisia tieto informácie Nemecku. Nemecko poskytlo doplňujúce informácie elektronickou poštou zo 16. a 24. apríla 2009 a z 15. mája 2009, ktorú Komisia zaevidovala v uvedené dni (A/8772, A/9822, resp. A/11817).

(7)

Pomoc je zameraná na podporu regionálneho rozvoja. Investícia je umiestnená v Thalheime, okres Bitterfeld, Sasko-Anhaltsko, Nemecko. Táto oblasť je podľa mapy regionálnej pomoci pre Nemecko (2004 – 2006) (5) podporovanou oblasťou v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES.

(8)

Notifikovaná pomoc sa má poskytnúť spoločnosti Sovello AG (ďalej len „Sovello“). Spoločnosť Sovello bola založená v decembri 2004 ako spoločný podnik, v ktorom vlastnila spoločnosť Evergreen Solar Inc. (Marlboro, MA, USA, ďalej len „Evergreen“) 75,1 % podielových akcií a spoločnosť Q-Cells AG (Thalheim, Nemecko, ďalej len „Q-Cells“) 24,9 % podielových akcií. Spoločnosť Evergreen je výrobcom solárnych modulov a vlastní patent na technológiu String Ribbon (6), na ktorú udelila licenciu spoločnému podniku. Spoločnosť Q-Cells, jeden z najväčších výrobcov solárnych článkov na svete, prispela svojou odbornosťou ako výrobca uvedených článkov a svojimi skúsenosťami na nemeckom trhu so solárnymi článkami.

(9)

V novembri 2005 vstúpila do spoločného podniku nórska spoločnosť Renewable Energy Corporation ASA (ďalej len „REC“) s podielom 15 %, spoločnosť Evergreen znížila svoj podiel na 64 % a spoločnosť Q-Cells na 21 %. Spoločnosť REC je jedným z celosvetovo najväčších výrobcov kremíkových materiálov pre fotovoltaický priemysel a jeho dcérske spoločnosti vyrábajú tiež solárne plátky (wafer), články a moduly.

(10)

Od 19. decembra 2006 (t. j. odo dňa pred notifikovaním pomoci) vlastní každý z obchodných partnerov Evergreen, Q-Cells a REC 33,3 % podiel v spoločnosti Sovello.

(11)

V nasledujúcom prehľade sa uvádza súčasná štruktúra podielnikov spoločnosti Sovello:

(12)

Nemecko plánuje poskytnúť spoločnosti Sovello regionálnu investičnú pomoc na vybudovanie nového závodu (Sovello2) na výrobu solárnych modulov.

(13)

Spoločnosť Sovello už prevádzkuje v Thalheime svoj závod Sovello1 (7), v ktorom v apríli 2006 začala vyrábať solárne moduly. V čase notifikácie sa počítalo s tým, že do konca roka 2007 by kapacita výroby mala dosiahnuť 30 megawattow špičkového zaťaženia (MWp) (8). Nemecko uvádza, že uvedený závod bol vybudovaný ako pilotný projekt, ktorého úlohou bolo dokázať priemyselnú uskutočniteľnosť technológie String Ribbon spoločnosti Evergreen v kombinácii s výrobnými technológiami spoločnosti Q-Cells.

(14)

Oznámená pomoc sa týka nového investičného projektu Sovello2, ktorý má umožniť vybudovanie nového závodu na integrovanú sériovú výrobu solárnych modulov podľa overeného postupu String Ribbon v areáli, ktorý susedí s pozemkom Sovello1 v Thalheime. Výstavba Sovello2 sa začala v júli 2006 a skončila sa v júni 2008. Predpokladá sa, že Sovello2 dosiahne svoju úplnú nominálnu kapacitu 60 MWp v roku 2009 (9).

(15)

V čase notifikácie sa počítalo s tým, že Sovello2 vytvorí v regióne približne 390 priamych a minimálne asi 700 nepriamych pracovných miest.

(16)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza prehľad rôznych fáz obidvoch projektov:

(17)

Štátna pomoc sa poskytuje na základe: schémy pomoci Zlepšenie regionálnej hospodárskej štruktúry (štátna pomoc N 642/02 (11) – ďalej len „schéma Gemeinschaftsaugabe“ alebo „GA-schéma“), zákona z roku 2005 o investičných príplatkoch (Investitionszulagengesetz, štátna pomoc N 142a/04 (12) a jeho následnej úpravy – zákona z roku 2007 o investičných príplatkoch (štátna pomoc N 357a/06 (13).

(18)

Na základe najnovších údajov Nemecka zo 16. a 24. apríla 2009 dosiahnu celkové investičné náklady na Sovello2 výšku (v nominálnej hodnote) 118 418 780 EUR (súčasná hodnota 114 882 310 EUR (14) a sú v plnom rozsahu oprávnené na regionálnu pomoc. V tabuľke I sú uvedené celkové investičné náklady na notifikovaný projekt:

Tabuľka I

Projektové náklady

(19)

Podľa najnovších údajov Nemecka zo 16. a 24. apríla 2009 financovala spoločnosť projekt sumou 87 313 015 EUR pochádzajúcou z vlastných zdrojov a z bankového úveru (ktorý nie je krytý štátnou zárukou) a sumou 31 105 765 EUR zo štátnej pomoci. Teda vlastný príspevok spoločnosti Sovello, bez finančných prostriedkov z verejných zdrojov, predstavuje minimálne 25 % celkových oprávnených nákladov.

(20)

Thalheim (okres Bitterfeld, mesto Dessau, spolková krajina Sasko-Anhaltsko) sa nachádza v podporovanej oblasti v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. Na základe usmernenia o národnej regionálnej pomoci (15) z roku 1998 a nemeckej mapy regionálnej pomoci na roky 2004 – 2006 (16), ktorá bola platná v deň notifikácie, je v prípade pomoci pre veľké podniky v tejto oblasti prípustná intenzita pomoci 35 % ekvivalentu hrubého grantu.

(21)

Nemecko, vzhľadom na prípadné uplatnenie kohézneho bonusu, notifikovalo na základe bodu 25 MSR z roku 2002 dve rôzne výšky pomoci a intenzity pomoci. V bode 25 MSR z roku 2002 sa uvádza, že „prípustná intenzita pomoci (…) sa môže zvýšiť, a to vynásobením koeficientom 1,15, ak sa podporovaný projekt spolufinancuje ako ‚veľký projekt‘ v zmysle článku 25 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 (17) (…)“. V podporovanej oblasti podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES však musí predstavovať podiel spolufinancovania z prostriedkov Spoločenstva minimálne 25 % celkových verejných výdavkov a maximálna intenzita pomoci, ktorá vyplýva z uplatnenia kohézneho bonusu, nesmie byť vyššia ako 75 % uplatniteľného stropu regionálnej pomoci (body 25 a 26 MSR z roku 2002).

(22)

Prvá intenzita pomoci, ktorú Nemecko notifikovalo, predstavovala 22,46 % ekvivalentu hrubého grantu (to zodpovedá pomoci vo výške 30,526 mil. EUR). To je maximálna intenzita pomoci bez kohézneho bonusu, ktorá sa vypočítala na základe pôvodne notifikovaných oprávnených nákladov v súčasnej hodnote 135,934 mil. EUR, s použitím redukčného mechanizmu podľa bodu 21 MSR z roku 2002 a stropu regionálnej pomoci vo výške 35 %.

(23)

Pri použití kohézneho bonusu (ďalej len „pomoc s kohéznym bonusom“) a pri oprávnených nákladoch 135,934 mil. EUR je maximálna výška pomoci 35,105 mil. EUR (súčasná hodnota, ktorá zodpovedá intenzite pomoci 25,83 % ekvivalentu hrubého grantu). Základom uvedenej intenzity pomoci je bod 25 MSR z roku 2002.

(24)

Druhá intenzita pomoci, ktorú Nemecko notifikovalo pre prípad uplatniteľnosti kohézneho bonusu, je na základe všetkých oprávnených investičných nákladov 23,83 % ekvivalentu hrubého grantu [to zodpovedá pomoci vo výške 35,336 mil. EUR (nominálna hodnota), resp. 32,397 mil. EUR (súčasná hodnota)].

(25)

Nemecko poskytlo 16. a 24. apríla 2009 najnovšie údaje a oznámilo Komisii, že celkové oprávnené investičné náklady na Sovello2 sú 118 418 780 EUR (súčasná hodnota 114 882 310 EUR) a pomoc pre Sovello2 v prípade uplatniteľnosti kohézneho bonusu (v nominálnej hodnote) dosahuje výšku 31 105 765 EUR (súčasná hodnota 27 367 723 EUR), čo zodpovedá intenzite pomoci 23,8224 % ekvivalentu hrubého grantu. Nemecko ďalej uvádza, že pomoc sa má poskytnúť v roku 2009 vo forme priameho príspevku vo výške 17 220 066 EUR a investičného príplatku vo výške 13 885 699 EUR.

(26)

Nemecké orgány predložili žiadosť o spolufiancovanie v rámci operačného programu Sasko-Anhaltsko – financovaného z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja – vo výške 9,118 mil. EUR (v nominálnej hodnote) (18). Ak Komisia na základe ustanovení nariadenia (ES) č. 1260/1999 a všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch, ktoré sa uplatňujú na veľké projekty, žiadosť zamietne, nebudú splnené požiadavky na poskytnutie kohézneho bonusu. V uvedenom prípade sa zníži príspevok, a tým aj celková pomoc uvedená v notifikácii, aby sa neprekročili stropy, vyjadrené ekvivalentom hrubého grantu, ktoré sa uplatňujú, keď sa neposkytuje bonus.

(27)

Podľa odseku IX.2 písm. m) rozhodnutia o poskytnutí pomoci v rámci GA-schémy (19) závisí poskytnutie investičného stimulu od schválenia pomoci Komisiou.

(28)

V notifikácii sa uvádza, že notifikovaná pomoc pre projekt na pokrytie tých istých oprávnených nákladov sa nebude kumulovať s prostriedkami z iných miestnych, regionálnych, štátnych alebo európskych zdrojov.

(29)

Nemecko ubezpečilo, že príjemca pomoci požiadal o poskytnutie pomoci pred začatím prác na projekte. Podľa rozhodnutia o poskytnutí pomoci bola žiadosť o pomoc podaná 20. februára 2006, zatiaľ čo investičný projekt sa začal realizovať až v júli 2006.

(30)

Nemecko okrem toho potvrdilo, že maximálna intenzita pomoci a maximálna výška pomoci, ktoré budú týmto rozhodnutím schválené, nebudú prekročené ani v prípade nižších alebo vyšších oprávnených nákladov.

(31)

V odseku IX.2 písm. f) rozhodnutia o poskytnutí pomoci vo forme priameho príspevku, ako aj v nemeckých právnych predpisoch týkajúcich sa existujúcich schém pomoci, je stanovené, že príjemca pomoci musí uvedenú investíciu na danom mieste zachovať minimálne päť rokov.

(32)

Nemecko priložilo k notifikácii jednu kópiu rozhodnutia o poskytnutí pomoci. Okrem toho sa zaviazalo, že Komisii:

(33)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyjadrila pochybnosti týkajúce sa nasledujúcich aspektov.

(34)

Podľa bodu 49 MSR z roku 2002 sa investičný projekt nesmie umelo rozčleniť na podprojekty s cieľom obísť ustanovenia MSR z roku 2002. Preto sa predpokladá, že investičný projekt obsahuje všetky kapitálové investície v jednej prevádzke v období troch rokov. Prevádzkou v zmysle tohto bodu je hospodársky nedeliteľná jednotka hmotného majetku, ktorej časti spĺňajú určitú technickú funkciu, sú fyzicky alebo funkčne prepojené a majú jasný cieľ (napr. výrobu určitých výrobkov). Zámerom členských štátov by mohlo byť, že namiesto jednej samostatnej investície notifikujú dva samostatné projekty s cieľom získať vyššiu maximálnu intenzitu pomoci na základe uplatnenia automatického redukčného mechanizmu podľa bodu 21 MSR z roku 2002 (20).

(35)

Keďže od začiatku práce na projekte Sovello1 (2005) do začiatku práce na projekte Sovello2 (júl 2006) neuplynuli ešte 3 roky, vychádzala by Komisia – ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania – z predpokladu, že obidva projekty tvoria spolu jedinú investíciu, okrem prípadu, kedy by boli splnené kritériá uvedené v bode 49 MSR z roku 2002.

(36)

Komisia v tejto súvislosti vzala na vedomie, že spoločnosť Evergreen mala pilotné zariadenie v Marlboro, v ktorom realizovala výskum a vývoj a vykonávala testy pre pilotnú výrobnú linku na využitie technológie String Ribbon. Následne zistila, že Sovello1 je podstatne bližšie k trhu, keďže výroba začala v apríli 2006 a všetky moduly vyrobené v apríli, máji a júni 2006 sa na trhu okamžite predali. Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že projekt Sovello1 nebol prioritne navrhnutý na dokázanie technickej alebo technologickej realizovateľnosti výroby solárnych modulov technológiou String Ribbon, ale na posúdenie hospodárskej výkonnosti a priemyselných kapacít technológií a výrobných postupov partnerov spoločného podniku a na využitie očakávaného rýchleho rozvoja nemeckého trhu.

(37)

Komisia ďalej skonštatovala, že rozsah počiatočnej investície do projektu Sovello1 (kapacita 30 MWp) nie je možné klasifikovať ako malý. Okrem toho sa Komisia domnieva, že v porovnaní s výkonom zariadenia Sovello1 nejde v prípade zariadenia Sovello2 s kapacitou 60 MWp o „sériovú výrobu“. Pokiaľ ide o náklady na Sovello2, koeficient násobenia je 2, kým pri veľkom investičnom projekte Qimonda bol tento koeficient 13. Vo s veci Qimonda dospela Komisia k záveru, že notifikovaný projekt netvoril spolu s predchádzajúcim pilotným projektom jedinú investíciu (rozhodnutie Komisie z 30. januára 2008 (21).

(38)

Vzhľadom na rozsudok Súdu vo veci T-184/97 (22), ako aj na definíciu pojmov „priemyselný výskum“, „experimentálny vývoj“ a „inovácia procesu“ uvedenú v rámci Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (23), vyjadrila Komisia značné pochybnosti, že Sovello1 je možné považovať za pilotný projekt, a teda za projekt oddelený od projektu Sovello2.

(39)

Komisia zastávala názor, že projekt Sovello1, ak by ho nebolo možné považovať za pilotný projekt (na základe celkového uváženia podľa kritérií uvedených v bode 49 MSR z roku 2002), by mohol byť spolu s projektom Sovello2 klasifikovaný ako jediná investícia. So zreteľom na skutočnosť, že do troch mesiacov od začatia komerčnej výroby v prvom závode sa začalo s budovaním druhého závodu, Komisia dospela k záveru, že napriek argumentom Nemecka týkajúcim sa fyzického rozdelenia obidvoch zariadení a chýbajúceho funkčného prepojenia medzi nimi ide o jeden podnik, ktorý má dve výrobné prevádzky na susediacich pozemkoch vyrábajúce ten istý výrobok na základe tej istej technológie.

(40)

Komisia sa na základe pôvodnej zmluvy spoločného podniku domnievala, že obchodní partneri zamýšľali realizovať omnoho väčšiu investíciu ako len projekt Sovello1, ktorá sa mala realizovať vo viacerých fázach. Podľa názoru Komisie ďalej nebolo jasné, či sú dodatočné náklady na realizáciu oddelených projektov namiesto vytvorenia jedného integrovaného zariadenia vyššie ako dodatočná suma pomoci, ktorá vznikne v dôsledku toho, že sa uvedené dva projekty nebudú považovať za jedinú investíciu (a redukčný mechanizmus podľa bodu 21 MSR z roku 2002 by na základe toho nebol uplatniteľný spoločne na obidva projekty).

(41)

Vzhľadom na uvedené odôvodnenia Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa otázky, či a prípadne v akom rozsahu je notifikovaná pomoc nevyhnutná, aby motivovala investíciu, a či je možné považovať ju za zlučiteľnú s MSR z roku 2002, ako aj so spoločným trhom.

(42)

Po uverejnení rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v Úradnom vestníku Európskej únie bolo Komisii doručené jedno stanovisko. Vyjadrenie Európskej asociácie fotovoltaického priemyslu (24) (European Photovoltaic Industry Association, EPIA) je možné zhrnúť takto:

(43)

Podľa EPIA má trh so solárnym priemyslom trvalo vysokú mieru rastu. Tá vyplýva z celosvetovo rastúceho dopytu po fotovoltaických výrobkoch, ako aj z dynamických technológií a vysokej úrovne inovácií. Rýchlosť je kľúčovým faktorom pri presadzovaní inovácií v priemyselnej oblasti. Na rýchlejšie posilnenie konkurencieschopnosti solárneho priemyslu je nevyhnutné znížiť náklady na výrobu energie zo solárneho zdroja. Pri výrobe energie zo solárneho zdroja zohrávajú dôležitú úlohu náklady na nákup solárnych systémov. Náklady na výrobu solárnych systémov zase závisia od použitých technológií a nákladov na suroviny a materiály.

(44)

Podľa asociácie EPIA sa skutočnosť, že technológie a inovácie v solárnej oblasti sú veľmi dôležité, odráža najmä v rastúcom počte opatrení spolupráce medzi podnikmi a/alebo výskumnými ústavmi, ako aj v čoraz vyššom počte nových podnikov v sektore.

(45)

Podľa EPIA sa v oblasti solárneho priemyslu inovácie a nové technológie vyvíjajú a realizujú na základe hospodárskych kritérií. Výskum a vývoj v tejto oblasti, ako aj priemyslelná realizácia inovácií, sa uskutočňujú vo fázach s cieľom znížiť rizká pre investorov a na základe určitých kritérií posúdiť technologickú alebo hospodársku realizovateľnosť. Pilotné projekty sú preto vhodné na riešenie niektorých technických a/alebo hospodárskych problémov týkajúcich sa inovácií prostredníctvom konkrétnych cieľov, obmedzených zdrojov a kalkulovateľných rizík. Pilotné projekty sa realizujú tiež v rámci inovácií produktov a v oblasti inovácie výrobných postupov v prípade priemyselne osvedčených technológií, pretože rozšírenie kapacity má z hospodárskeho hľadiska význam len vtedy, ak pilotný výrobný proces preukázal, že sériová výroba je možná. Potom je však pre úspech rozhodujúce rýchle rozšírenie výrobných kapacít. Preto sa často po úspešnej pilotnej výrobe okamžite vytvárajú nové výrobné kapacity.

(46)

EPIA uvádza, že technológia String Ribbon, ktorú Sovello využíva, je plynulý proces na získanie kremíkových pásov na výrobu kryštalických plátkov. V porovnaní s bežnými rezacími technológiami na výrobu kryštalických plátkov sa pri tomto procese spotrebuje podstatne menej kremíka, a preto je tento proces jednoznačne ekonomicky výhodnejší. Táto String Ribbon technológia na výrobu plátkov sa pred vybudovaním Sovello1 ešte priemyselne netestovala. Okrem toho vo svete neexistovala spoločnosť, ktorá by bola vtedy schopná vyrobiť z týchto String Ribbon plátkov solárne články a následne solárne moduly. Prostredníctvom technológie String Ribbon pokryje Sovello celý reťazec tvorby hodnôt od plátkov cez články až po moduly. Túto technologicky inovatívnu integráciu v rámci celého reťazca tvorby hodnôt bolo potrebné priemyselne otestovať.

(47)

Nemecko poskytlo ďalšie informácie s cieľom odstrániť pochybnosti Komisie týkajúce sa otázky, či sú uvedené dve investície Sovello1 a Sovello2 spolu jedinou investíciou v zmysle bodu 49 MSR z roku 2002. Nemecko sa domnieva, že Sovello1 je pilotný projekt a vzhľadom na rozhodnutie vo veci Qimonda sa má považovať za samostatný investičný projekt. Základom uvedeného názoru sú nasledujúce argumenty:

(48)

Nemecko zastáva názor, že investíciu Sovello1 je nevyhnutné klasifikovať ako pilotný projekt. Odvoláva sa pritom na definíciu OECD (25), podľa ktorej sa vybudovanie a prevádzka pilotného zariadenia realizuje v rámci výskumu a vývoja, pokiaľ je hlavným cieľom získanie skúseností a zaznamenanie technických a iných údajov. Podľa definície OECD je cieľom pilotného projektu nielen testovať technickú realizovateľnosť novej technológie, ale aj posúdiť prevádzkovú účinnosť, nákladovú efektívnosť a technickú optimalizáciu pred začatím sériovej výroby. Podľa Nemecka je preto úspešná realizácia pilotného projektu pre začatie a realizáciu sériovej výroby „conditio sine qua non“.

(49)

Nemecko zastáva názor, že investíciu Sovello1 je možné vzhľadom na realizované inovácie procesu a produktu označiť pojmami „priemyselný výskum“ a „inovácia procesu“ uvedenými v rámci Spoločenstva na výskum, vývoj a inovácie. Podľa Nemecka by pri rozhodovaní o klasifikácii projektov ako jedinej investície nemala byť rozhodujúca skutočnosť, že príjemca mal od začiatku v úmysle komerčne zhodnotiť produkty vyrobené v Sovello1, keďže Komisia sa v rozhodnutí vo veci Qimonda takisto nezamerala na uvedený aspekt. Nemecko uvádza, že cieľ a koncepcia pilotného projektu Qimonda a investície Sovello1 nie sú odlišné.

(50)

Nemecko tvrdí, že projekt Sovello1 jednoznačne spĺňa uvedené podmienky. Spoločnosť Sovello založili partneri spoločného podniku Q-Cells a Evergreen v januári 2005 s cieľom dokázať priemyselnú realizovateľnosť technológie String Ribbon spoločnosti Evergreen v kombinácii s výrobnou technológiou spoločnosti Q-Cells (výroba solárnych článkov a know-how v oblasti zariadení a výrobných procesov).

(51)

Nemecko zastáva názor, že rozhodnutie Súdu prvého stupňa vo veci T-184/97 nebráni klasifikácii projektu Sovello1 ako pilotného projektu a v uvedenom prípade toto rozhodnutie ani nie je relevantné, keďže neobsahuje žiadny výrok týkajúci sa otázky jedinej investície.

(52)

Podľa Nemecka je Sovello1 celosvetovo prvým automatickým a úplne integrovaným priemyselným zariadením na výrobu solárnych modulov prostredníctvom technológie String Ribbon.

(53)

Nemecko potvrdzuje, že spoločnosť Evergreen vlastní pilotné zariadenie v Marlboro, v ktorom spoločnosť realizuje výskum a vývoj a testuje pilotnú výrobnú linku na použitie technológie String Ribbon. V zariadení Sovello1 sa preto nemalo testovať, či je možné vyrábať solárne články technológiou String Ribbon. Spoločnosť Evergreen to už úspešne odskúšala pri laboratórnej výrobe v Marlboro. Otázkou bolo skôr to, či je technologicky (a hospodársky) možná priemyselná sériová výroba. Nemecko tvrdí, že v Marlboro sa nikdy nerealizovala priemyselná výroba, a teda ani výroba plátkov, článkov a ani modulov. V závode Sovello1 by sa mali vyrábať moduly typu „Spruce Line“, v Marlboro moduly typu „Cedar Line“. Tieto dva typy sa odlišujú predovšetkým tým, že moduly typu „Cedar Line“ by sa mali vyrábať manuálne, kým výroba v Sovello je rozsiahlo automatizovaná.

(54)

Závod v Marlboro dosiahol kapacitu 15 MWp až v roku 2004, až po inštalácii nových pecí na ťahanie plátkov (wafers). Podľa Nemecka to nedokazuje, že tam existovali výrobné technológie na výrobu článkov alebo modulov technológiou String Ribbon alebo sa realizovala príslušná produkcia na priemyselnej úrovni. Okrem toho sa v Marlboro, ako už bolo uvedené, vyrábal iný typ modulov ako v zariadení Sovello1. Nemecko ďalej poukazuje na skutočnosť, že v solárnom priemysle sa realizujú pilotné projekty s kapacitou od 10 do 30 MWp. Skutočnosť, že Sovello1 sa nachádza v hornej časti tohto rozsahu nedokazuje, že nebol pilotným projektom. Kapacita zariadenia Sovello1 (30 MWp) sa odvíja od kapacity […] (26) vyvinutého osobitne pre tento závod.

(55)

Nemecko ďalej uvádza, že zariadenia využívajúce technológiu String Ribbon na základe súčasných poznatkov dosahujú kapacity 75 – 80 MWp. Žiadny investor by nevybudoval väčšie zariadenie na základe novej, úplne neotestovanej technológie.

(56)

Nemecko uvádza, že v čase realizácie investície Sovello1 neexistovali žiadne normy týkajúce sa technického konceptu strojov a zariadení, ktoré by boli potrebné pre sériovú výrobu solárnych modulov technológiou String Ribbon. Keďže pre Sovello platili osobitné a vyššie výrobné ciele ako pre závod v Marlboro [výťažnosť (yield) minimálne […], stabilná účinnosť článkov […] a zvýšenie účinnosti článkov o […] nebolo možné jednoducho „kopírovať“ laboratórnu výrobu v Marlboro ani použiť bežné výrobné postupy spoločnosti Q-Cells (27). Na dôkaz toho Nemecko uvádza mnoho príkladov.

(57)

Nemecko ďalej tvrdí, že krátka fáza testovania a rýchly úspech, ako aj rýchle komerčné zhodnotenie, by nemali brániť v klasifikácii projektu Sovello1 ako pilotného projektu. Uvádza, že sa predala takisto „pilotná výroba“ závodu v Marlboro. To je možné vysvetliť veľkým dopytom po solárnych produktoch. Moduly s nízkou výťažnosťou a účinnosťou sa predávajú za nižšie ceny. Ak by skutočné hodnoty výťažnosti a účinnosti trvalo nedosahovali stanovené ciele, pilotný projekt Sovello1 by stroskotal. Aj v tomto prípade by sa však vyrobené moduly predali, aby sa znížili vzniknuté straty.

(58)

Nemecko tvrdí, že medzi začiatkom výroby v zariadení Sovello1 a prácami na zariadení Sovello2 uplynulo päť mesiacov (nie tri mesiace, ako uvádza Komisia v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania).

(59)

Nemecko zastáva názor, že fáza testovania pre pilotné zariadenie Sovello1 bola taká krátka preto, lebo sa neuskutočnilo (pre iné odvetvia typické) bežné rozdelenie na investičnú a prevádzkovú fázu (zamestnanie odborných pracovníkov, úzka spolupráca s výrobcami strojov, včasné uzatvorenie zmlúv s dodávateľmi materiálov a náhradných dielov, priestorové oddelenie výroby článkov a modulov) a preto, lebo celý projekt bol veľmi dobre naplánovaný.

(60)

Podľa názoru Nemecka je Sovello1 a Sovello2 možné považovať za jedinú investíciu len vtedy, ak sú splnené spolu všetky kritériá uvedené v bode 49 MSR z roku 2002. Nemecko uvádza mnoho argumentov na odôvodnenie tohto výkladu a odvoláva sa pritom na doterajšiu rozhodovaciu prax Komisie, najmä na rozhodnutie vo veci Qimonda, rozhodnutie Komisie vo veci AMD (28) a rozhodnutie Komisie vo veci Q-Cells (29). Keďže v prípade Sovello1 a Sovello2 nebola táto podmienka splnená, obidva projekty by sa mali považovať za samostatné investičné projekty.

(61)

Nemecko uistilo, že Sovello1 a Sovello2 nie sú fyzicky, technicky ani funkčne prepojené. Sú to samostatné výrobné prevádzky so sebestačnými výrobnými zariadeniami, samostatným majetkom (pozemky, budovy, stroje a zariadenia) a samostatným pripojením na verejnú cestnú infraštruktúru (rôzne čísla budov), ktoré sa nachádzajú na samostatných (ale susediacich) pozemkoch získaných v rôznom čase (30). Podľa názoru Nemecka obidve výrobné prevádzky pokrývajú celý reťazec tvorby hodnôt (od plátkov vyrobených technológiou String Ribbon cez články vyrobené String Ribbon technológiou až po moduly vyrobené tou istou technológiou). Prevádzky je možné samostatne predať bez potreby fyzicky meniť výrobný proces (31).

(62)

Nemecko zastáva názor, že pri porovnaní Sovello1 a Sovello2 sú zreteľné rozdiely týkajúce sa výrobnej technológie (nové výrobné technológie, výroba tenších plátkov) a kvality (vyššia výťažnosť) (medzi)produktov (plátkov, článkov a modulov).

(63)

Nemecko predovšetkým zdôraňuje, že predkupné právo na pozemok susediaci s pozemkom Sovello1, ktoré spoločnosť Sovello nadobudla na základe kúpnej zmluvy, predstavovalo len záväzok predávajúceho a že na základe uplatniteľných právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci nie je dôvod považovať kúpu pozemku za začiatok investičného projektu. Podľa názoru Nemecka preto nie je predkupné právo jednoznačným dôkazom jednotného investičného projektu, ktorý zahŕňa Sovello1 aj Sovello2.

(64)

Nemecko poukazuje na skutočnosť, že Komisia v rozhodnutí vo veci Q-Cells dospela k záveru, že dve investície nie sú spojené, ak má každá investícia vlastné pozemky, budovy a zariadenia, každá je spravovaná samostatne a len vedenie strategickej a prevádzkovej oblasti sa realizuje spoločne. Spoločné vedenie strategickej a prevádzkovej oblasti má v prípade Sovello1 a Sovello2 len obchodné dôvody a pre existenciu a úspech obidvoch projektov nie je nevyhnutné.

(65)

Nemecko sa domnieva, že súčasný strategický plán, v ktorom (ako sa uvádza v pôvodnej zmluve o spoločnom podniku) sa počítalo s rozšírením kapacít v prípade úspešnej realizácie pilotného projektu, by nemal byť hodnotený inak ako príslušné plány v rozhodnutí vo veci Qimonda.

(66)

Nemecko tvrdí, že ciele obidvoch investičných projektov Sovello1 a Sovello2 sú rôzne, aj keď v obidvoch prípadoch ide o výrobu solárnych modulov. Sovello1 pripomína skôr štúdiu o realizovateľnosti (na overenie technologickej a hospodárskej realizovateľnosti priemyselnej výroby s využitím technológie String Ribbon v rámci celého reťazca tvorby hodnôt), kým Sovello2 sa týka vlastnej komerčnej sériovej výroby určitej skupiny výrobkov, pri ktorej sa štandardizujú technické skúsenosti získané v rámci projektu Sovello1.

(67)

Nemecko sa domnieva, že porovnanie (koeficientu násobenia pre investičné náklady, ktoré boli predmetom rozhodnutia vo veci Qimonda, s príslušným koeficientom pre obidva projekty Sovello) uvedené v bode 61 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania nezohľadňuje špecifické sektorové znaky, a preto nie je vhodný na vylúčenie projektu Sovello1 z okruhu pilotných projektov. Nemecko ďalej uvádza, že náklady uvedené v rozhodnutí Qimonda sa týkali troch investičných projektov, že náklady na budovy a zariadenia v odvetví výroby polovodičov sú podstatne vyššie než v solárnom priemysle a že kapacity strojov v odvetví výroby polovodičov sú podstatne nižšie (preto je v odvetví výroby polovodičov potrebné zadovážiť si viacero strojov). Okrem toho sa pilotné projekty v odvetví výroby polovodičov spájajú s relatívne nízkymi nákladmi, keďže tam existuje omnoho intenzívnejšia štandardizácia strojov. Nemecko sa domnieva, že vyšší pomer nákladov následného projektu a nákladov pilotného projektu je možné odvodiť aj z vyššej investičnej sily investorov (a preto by nemal odôvodňovať vyššiu štátnu pomoc).

(68)

Nemecko zastáva názor, že všeobecné vyhlásenie o zámere uvedené v pôvodnej zmluve spoločného podniku a týkajúce sa rozšírenia výrobných kapacít v Sovello nedokazuje funkčnú súvislosť medzi Sovello1 a Sovello2, pretože neobsahuje žiadne ďalšie špecifikácie pre ďalší investičný projekt (miesto, výrobné technológie, stroje, zásobovanie kremíkom a financovanie).

(69)

Nemecko tvrdí, že konečné rozhodnutie o realizácii projektu Sovello2 bolo prijaté v júni 2006 na základe nasledujúcich aspektov: 1. trvalo rýchlo rastúci dopyt na trhu, ktorý zaručuje dlhodobý odbyt výrobkov; 2. uzatvorenie dlhodobej zmluvy o dodávkach kremíka (zmluva so spoločnosťou REC z júna 2006); 3. preukázaný technický a hospodársky úspech pilotného projektu Sovello1 (v roku 2006 sa dosiahla očakávaná výťažnosť a stabilná úroveň účinnosti článkov).

(70)

Nemecko ďalej zdôrazňuje, že v čase prijatia investičného rozhodnutia týkajúceho sa projektu Sovello1 (január 2005) nebolo technicky ani hospodársky možné realizovať investíciu Sovello2. Okrem toho, v tejto dobe nebolo možné predvídať úspech projektu Sovello1.

(71)

Nemecko tvrdí, že spoločnosť Sovello nebola nijako hospodársky motivovaná umelo rozdeliť projekty Sovello1 a Sovello2. Spoločnosti Sovello vznikli na základe sebestačnej koncepcie obidvoch výrobných prevádzok dodatočné náklady vo výške približne […] EUR (32). Nemecko sa preto domnieva, že spoločnosť Sovello nemohla využiť synergie a úspory z rozsahu vyplývajúce z jedinej investície. Vyššie investičné náklady by ani približne nemohli byť kompenzované vyššou sumou finančnej podpory – ktorá sa očakávala v prípade klasifikácie obidvoch projektov ako samostatných investícií – pretože dodatočná podpora by predstavovala približne len 10 mil. EUR (33).

(72)

Na základe predchádzajúcich rozhodnutí sa Nemecko domnieva, že Komisia klasifikovala dva samostatné investičné projekty ako jedinú investíciu len vtedy, ak boli splnené všetky kritériá uvedené v bode 49 MSR z roku 2002. Nemecko preto zastáva názor, že Sovello1 a Sovello2, aj keď by projekt Sovello1 nebol uznaný za pilotný projekt, spolu netvoria jedinú investíciu, pretože nie sú splnené všetky kritériá uvedené v bode 49 MSR z roku 2002.

(73)

Nemecko sa domnieva, že z priestorovej a časovej blízkosti obidvoch projektov nemožno usudzovať, že obidve investície spolu tvoria jedinú investíciu v zmysle bodu 49 MSR z roku 2002, ani domnievať sa, že uvedené projekty boli umelo rozdelené na podprojekty s cieľom obísť ustanovenia MSR z roku 2002.

(74)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania dospela k záveru, že finančná pomoc, ktorú má Nemecko v úmysle poskytnúť spoločnosti Sovello na základe súčasných schém regionálnej pomoci – GA-schémy a zákona o investičných príplatkoch – predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Nemecko uvedený záver nespochybnilo.

(75)

Dňa 20. decembra 2006 Nemecko notifikovalo opatrenie, a tým splnilo svoju povinnosť individuálne notifikovať pomoc uvedenú v bode 24 MSR z roku 2002.

(76)

V súlade s bodom 63 a poznámkou pod čiarou č. 58 usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (34), v ktorých sa uvádza, že individuálne notifikovaný investičný projekt sa musí posudzovať podľa pravdiel platných v čase notifikácie, posúdila Komisia notifikované opatrenie pomoci na základe usmernenia o národnej regionálnej pomoci z roku 1998, na základe mapy pomoci pre Nemecko (2004 – 2007) a MSR z roku 2002.

(77)

Komisia už vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania konštatovala, že uvedený projekt sa týka počiatočnej investície v zmysle usmernenia o regionálnej pomoci z roku 1998, že oprávnené investičné náklady sú presne určené a že pravidlá kumulácie pomoci sú dodržané. Okrem toho spoločnosť Sovello požiadala o poskytnutie pomoci pred začatím prác na projekte a je povinná po ukončení projektu zachovať investíciu minimálne päť rokov v regióne. Spoločnosť Sovello poskytne vlastný príspevok, nepochádzajúci z verejných zdrojov, vo výške minimálne 25 % oprávnených nákladov. Keďže sa pomoc spoločnosti Sovello má poskytnúť v rámci už preskúmaných schém, je uvedená pomoc v zásade v súlade so všeobecnými ustanoveniami usmernenia o národnej regionálnej pomoci z roku 1998. Komisia uvedené konštatovanie v tomto rozhodnutípotvrdzuje.

(78)

Na základe bodu 49 MSR z roku 2002 nie je povolené umelo rozdeliť investičný projekt na podprojekty s cieľom obísť ustanovenia MSR z roku 2002. Jediná investícia zahŕňa všetky kapitálové investície v prevádzke za obdobie troch rokov (35). Prevádzka sa definuje ako ekonomicky nedeliteľná jednotka pozostávajúca z fixných aktív a jej časti spĺňajú určitú technickú funkciu, sú fyzicky alebo funkčne prepojené a majú jasný spoločný cieľ (napr. vyrábať určitý výrobok).

(79)

Keďže spoločnosti Sovello už bola v minulosti poskytnutá pomoc na predchádzajúci investičný projekt (Sovello1) na tom istom mieste (na pozemku, ktorý susedí s pozemkom zariadenia Sovello2) a od začatia prác na projekte Sovello1 (2005) po začatie prác na projekte Sovello2 (júl 2006) uplynula lehota kratšia ako tri roky, je nevyhnutné stanoviť, či uvedená predchádzajúca investícia netvorí spolu s oznámeným projektom Sovello2 jedinú investíciu.

(80)

Komisia zvyčajne vychádza z predpokladu, že všetky kapitálové investície v jednej prevádzke za obdobie troch rokov tvoria jedinú investíciu. Pripomienky Nemecka týkajúce sa otázky jedinej investície sa preskúmali na základe kritérií uvedených v bode 49 MSR z roku 2002.

(81)

Komisia sa domnieva, že nič nenasvedčuje tomu, že uvedený investičný projekt bol umelo rozdelený na dva podprojekty s cieľom obísť ustanovenia MSR z roku 2002. Skutočnosť, že ustanovenia MSR z roku 2002 neboli úmyselne obídené, však nie je automaticky dôkazom, že projekty začaté v uvedenom období troch rokov nie sú jedinou investíciou (pozri tiež body 47 až 49 rozhodnutia vo veci AMD, v ktorom Komisia dospela k záveru, že ide o jedinú investíciu, aj keď projekty neboli úmyselne umelo rozdelené na podprojekty s cieľom obísť ustanovenia MSR z roku 2002). Otázka, či ide o jedinú investíciu, sa posudzuje podľa kritérií uvedených v bode 49 MSR z roku 2002 na základe faktov a nie podľa toho, či sa postupovalo úmyselne.

(82)

Nemecko sa na základe rozhodovacej praxe Komisie domnieva, že na to, aby bolo možné dva projekty považovať za jedinú investíciu, musia byť spoločne splnené všetky kritériá uvedené v bode 49 MSR z roku 2002. Komisia nemôže súhlasiť s týmto výkladom. V žiadnom predchádzajúcom rozhodnutí Komisie nebolo stanovené, že na to, aby bolo možné hovoriť o jedinej investícii, musia byť splnené spoločne všetky kritériá. Komisia zastáva názor, že MSR z roku 2002 ustanovuje skôr celkové posúdenie týchto kritérií. Kritériá je potrebné posudzovať globálne v závislosti od prípadu. To znamená, že dva investičné projekty môžu byť jedinou investíciou, aj keď nie sú splnené všetky kritériá.

(83)

Kritériá:

sa ďalej analyzujú a posudzujú v rámci globálneho hodnotenia.

(84)

V tejto súvislosti sa zohľadňuje aj pripomienka Nemecka, že spoločnosť Sovello nebola v žiadnom smere hospodársky motivovaná projekty Sovello1 a Sovello2 umelo oddeliť.

(85)

Obidva závody spĺňajú rovnakú určitú technickú funkciu: vyrábajú sa v nich solárne moduly s využitím technológie String Ribbon. Ďalej sa konštatuje, že nič nenasvedčuje tomu, že na výrobu v závode Sovello1 resp. Sovello2 by boli potrebné rozdielne vstupné materiály (v obidvoch prípadoch je surovinou kremík). Zmeny týkajúce sa vybavenia a strojov závodu Sovello2, ktoré vyplývajú zo skúseností so závodom Sovello1 a slúžia na optimalizáciu efektívnosti výroby, môžu spôsobiť menšie rozdiely medzi modulmi vyrábanými v závodoch Sovello1 a Sovello2. Komisia sa domnieva, že uvedené rozdiely sú však výsledkom bežných úprav v rámci priemyselného projektu a nemenia nič na skutočnosti, že obidva závody spĺňajú rovnakú určitú technickú funkciu.

(86)

Závody Sovello1 a Sovello2 sú samostatné výrobné zariadenia so samostatnými aktívami a samostatným napojením na verejnú cestnú infraštruktúru. Obidve prevádzky pokrývajú celý proces výroby solárnych modulov od plátkov cez články až po moduly. Neexistuje žiadne fyzické prepojenie medzi fixnými aktívami – reprezentujúcimi obidve výrobné zariadenia –, ktorých časti plnia jednu určitú technickú funkciu. V jednom z odborných posudkov predložených Komisii sa konštatuje, že uvedené závody je možné samostatne predať a takisto samostatne prevádzkovať bez toho, aby bolo potrebné vykonať fyzické zmeny výrobného procesu. Komisia nemá žiadny dôvod nesúhlasiť s týmto záverom.

(87)

Závody Sovello1 a Sovello2 niektoré služby centralizovali. Okrem toho vyrábajú rovnaký výrobok s použitím rovnakého postupu a pomocou rovnakch strojov a zariadení, spravidla využívajú rovnakých dodávateľov strojov, zariadení a surovín, a technická údržba a správa náhradných dielov sa realizujú centrálne. Je však pravda, že v tomto prípade chýbajú niektoré prvky, ktoré by typicky dokazovali funčné prepojenie medzi fixnými aktívami obidvoch prevádzok, ktorých časti plnia jednu určitú technickú funkciu. Napríklad, medzi obidvomi projektmi Sovello neexistuje dodávateľský vzťah a ani nevyužívajú spoločnú technickú infraštruktúru (napr. elektráreň alebo podobne), ani si nevymieňajú medziprodukty. Obidve zariadenia sú sebestačné výrobné linky.

(88)

Pokiaľ ide o predkupné právo na plochy susediace so závodom Sovello1, ktoré bolo uvedené v kúpnej zmluve na pozemok pre Sovello1, Komisia v tomto osobitnom prípade súhlasí s Nemeckom, že samotné predkupné právo nie je za daných okolností dostatočným dôvodom domnievať sa, že existuje funkčné prepojenie v zmysle bodu 49 MSR z roku 2002, keďže príjemca pomoci nemusel za uvedené predkupné právo zaplatiť a investor počítal aj s alternatívnymi lokalitami pre Sovello2.

(89)

Na základe predchádzajúcich odôvodnení sa Komisia domnieva, že medzi závodmi Sovello1 a Sovello2 neexistuje žiadne fyzické ani pevné funkčné prepojenie v zmysle bodu 49 MSR z roku 2002.

(90)

Nemecko tvrdí, že v prípade Sovello1 išlo o pilotný projekt, ktorého cieľom bolo na priemyselnej úrovni v rámci celého reťazca tvorby hodnôt dokázať funkčnosť, efektivitu (výťažnosť) a hospodárnosť výrobného procesu založeného na úplne inovačnej technológii (36), kým plánovaným cieľom Sovello2 bolo rozšíriť kapacitu na základe dôkazu technickej a hospodárskej realizovateľnosti a začať sériovú výrobu. Na základe uvedenej skutočnosti Nemecko zastáva názor, že investičné projekty Sovello1 a Sovello2 majú rôzne ciele.

(91)

V tejto súvislosti chce Komisia vysvetliť, že – v rozpore s výkladom Nemecka – v rozhodnutí vo veci Qimonda nevychádzala z predpokladu, že pilotné projekty na účely uplatnenia bodu 49 MSR z roku 2002 majú nevyhnutne iný cieľ. V uvedenom rozhodnutí len konštatovala, že predmetný pilotný projekt mal iný cieľ a spolu s druhým projektom netvoril jedinú investíciu. Pri skúmaní cieľov dvoch projektov môže byť skutočnosť, že jeden z nich je pilotný projekt, jasným znakom, že obidva projekty majú rôzne ciele, avšak na základe osobitných znakov projektov v konkrétnych prípadoch nemusí táto skutočnosť postačovať k jasnému oddeleniu cieľov obidvoch projektov. Aj vzhľadom na problémy pri vymedzení pilotného projektu je preto podľa Komisie nevyhnutné skúmať, či má projekt vzhľadom na svoj osobitný pilotný charakter cieľ, ktorý sa dostatočne odlišuje od cieľa druhého projektu, skôr na základe individuálnych znakov. V tomto prípade boli uvedené viaceré prvky, ktoré sú dôkazom, že Sovello1 a Sovello2 majú rôzne, jasne definované ciele.

(92)

Argumenty, ktoré uvádza EPIA, potvrdzujú, že rozvoj inovácií a nových technológií v solárnom priemysle na základe hospodárskych kritérií sa často uskutočňuje vo fázach a že vo fotovoltaickom sektore existuje mnoho projektov, ktoré sú zamerané na preskúmanie priemyslenej realizovateľnosti inovácií pred začatím sériovej výroby, ako aj na preskúmanie reprodukovateľnosti procesov. Ďalej potvrdzujú, že Sovello1 bola vo svete prvou investíciou, v rámci ktorej sa priemyselne testovala technológia String Ribbon.

(93)

Komisia získala z rámcovej zmluvy spoločného podniku informácie, že výroba plátkov v Sovello1 sa síce mala realizovať na základe technológie String Ribbon, avšak v kombinácii s výrobnými technológiami Q-Cells s cieľom vyvinúť výrobné postupy, ktoré by bolo možné použiť na priemyselnej úrovni a ktorých hospodárnosť je preukázaná. To zahŕňalo mnoho technologických inovácií a vývoj osobitných strojov pre Sovello1, pričom ťažiskom bola automatizácia a reprodukovateľnosť výrobného postupu na priemyselnej úrovni, a napokon to viedlo k výrobe modulov typu „Spruce Line“. V prípade Sovello 1 teda išlo o celkom nový projekt zameraný na testovanie technickej realizovateľnosti a hospodárnosti výroby solárnych modulov technológiou String Ribbon na priemyselnej úrovni. Pokiaľ ide o Sovello2, cieľom tohto projektu by mala byť priemyselná sériová výroba za predpokladu úspešnosti projektu Sovello1.

(94)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyjadrila pochybnosti týkajúce sa rozsahu výroby v Sovello1 (výrobná kapacita 30 MWp) v porovnaní s laboratórnou výrobou v Marlboro (15 MWp) a sériovou výrobou v Sovello2 (len 60 MWp). Nemecko však vysvetlilo, že závod v Marlboro dosiahol svoju úplnú kapacitu až v roku 2004 a uviedlo, že to nedokazuje že by v Marlboro boli použité priemyselné výrobné postupy. O tom svedčí tiež skutočnosť, že spoločnosť Evergreen v súčasnosti zamýšľa zastaviť svoju výrobu v Marlboro (a ďalej tam realizovať len svoje činnosti v oblasti výskumu a vývoja) a vybudovať nový výrobný závod v Devense (37).

(95)

Nemecko ďalej poukazuje na skutočnosť, že pilotné projekty s výrobnou kapacitou od 10 do 30 MWp sú vo fotovoltaickom priemysle bežné. Okrem toho kapacita 30 MWp vyplýva v prípade Sovello1 zo […]. Komisia pôvodne pochybovala o – v porovnaní so Sovello1 – obmedzenej výrobnej kapacite Sovello2, Nemecko však vysvetlilo, že závody využívajúce technológiu String Ribbon v súčasnosti dosahujú kapacity maximálne približne od 75 do 80 MWp a že spoločnosť Sovello začala v roku 2008 ďalšiu výstavbu (Sovello3) a medzitým ju už takmer dokončila.

(96)

Pokiaľ ide o koeficient násobenia použitý v prípade investičných nákladov spoločnosti Qimonda v porovnaní s príslušným koeficientom použitým v prípade obidvoch investičných projektov Sovello, Komisia konštatuje, že náklady uvedené v rozhodnutí vo veci Qimonda sa týkajú troch investícií, že náklady na budovy a vybavenie sú v odvetví výroby polovidičov podstatne vyššie ako vo fotovoltiackom priemysle a že výkon strojov v odvetví výroby polovidičov je podstatne nižší (preto je na začatie sériovej výroby potrebných viac strojov). Komisia ďalej konštatuje, že pilotné projekty v odvetví výroby polovodičov sú na základe podstatne intenzívnejšej štandardizácie strojov ekonomicky výhodnejšie. Okrem toho sa Komisia domnieva, že vyšší pomer nákladov následného projektu a nákladov pilotného projektu môže vyplývať z väčšej finančnej sily investora. Komisia takisto konštatuje, že pôvodne bol notifikovaný omnoho rozsiahlejší projekt (Sovello2 + Sovello3), notifikácia však bola neskôr zmenená s cieľom vyňať z nej podporu pre Sovello3 a investičný projekt Sovello3 sa oneskoril. So zreteľom na dynamiku a rýchly rozvoj tohto sektora založeného na dopyte sa Komisia preto domnieva, že „nízky“ koeficient násobenia nákladov obidvoch projektov Sovello neumožňuje vyvodiť záver, že v prípade projektu Sovello1 nejde o pilotný projekt s iným cieľom ako má projekt Sovello2.

(97)

Komisia ďalej vzala do úvahy, že pred začatím projektu Sovello2 bolo skutočné rozhodnutie o realizácii alebo nerealizácii ďalších investícií prijaté na základe výsledkov projektu Sovello1.

(98)

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je pravda, že žiadosť o poskytnutie pomoci pre projekt Sovello2 bola podaná už vo februári 2006 (prijatie predbežného rozhodnutia o poskytnutí pomoci v decembri 2006). Komisia pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania predpokladala, že príjemca pri podaní žiadosti o poskytnutie pomoci mal pripravené plány týkajúce sa rozsahu a financovania investičného projektu. Z predložených informácií však vyplýva, že konečné rozhodnutie o realizácii investície bolo prijaté až v júni 2006, teda po dosiahnutí „míľnikov“ stanovených pre Sovello2. Okrem toho bola dodávateľská zmluva so spoločnosťou REC (ktorá zabezpečovala dostatočné dodávky kremíka pre Sovello2) podpísaná až v júni 2006, čo značí, že skutočné rozhodnutie o realizácii alebo nerealizácii investície bolo prijaté až k tomuto dňu. Manažment podniku, ktorý je príjemcom pomoci, mal zrejme už predtým k dispozícii informácie svedčiace o tom, že technologické a hospodárske ciele budú pravdepodobne splnené, čo však nie je v rozpore so skutočnosťou, že projekt Sovello1 bol v roku 2005 vypracovaný ako pilotný projekt s určitými technologickými a hospodárskymi cieľmi, ktoré sa jasne odlišujú od cieľov projektu Sovello2.

(99)

Komisia ďalej vzala do úvahy, že podľa takzvaného Frascatiho manuálu OECD (38), v ktorom sú stanovené všeobecné normy akceptované v politike v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, vykazuje Sovello1 znaky pilotného projektu. Definícia OECD rozlišuje rôzne formy pilotných projektov: projekty určené na experimentálny vývoj nového vynálezu alebo technológie (v tomto prípade technológie String Ribbon) v laboratórnych podmienkach a projekty, ktoré sa týkajú experimentálneho vývoja výrobnej technológie na priemyselné využitie nového vynálezu alebo technológie.

(100)

Bod 2.2.4 Frascatiho manuálu sa týka výslovne prípadov, ktoré nemožno jednoznačne zaradiť do výskumu a vývoja ani do priemyslených činností (ako Sovello1). Okrem toho sa tu na základe klasifikácií uvádza, ako je možné rozoznať činnosti v oblasti výskumu a vývoja od priemyselných činností. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že normy a referenčné kritériá (napr. koeficient násobenia v súvislosti s nákladmi) môžu byť v jednotlivých hospodárskych odvetviach rôzne.

(101)

So zreteľom na údaje EPIA, podľa ktorých je fotovoltaický trh veľmi dynamický a vyznačuje sa vysokým dopytom, sa Komisia v tomto prípade domnieva, že okamžité komerčné zhodnotenie výroby závodu Sovello1 nie je jednoznačným dôkazom, že projekt Sovello1 nebol konipovaný ako pilotný projekt.

(102)

Rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-184/97 (BP/Komisia) sa týka významu pojmu „pilotný projekt na technologický vývoj ekologickejších výrobkov“ (najmä v súvislosti s palivami z obnoviteľných zdrojov energie). Napadnutá schéma išla vysoko nad rámec realizácie pilotného projektu na technologický vývoj a zjavne slúžila v podstate na podporu hospodárskeho a priemysleného rozvoja, na základe ktorého sa predpokladalo lepšie preniknutie biopalív na trh. Projekt Sovello1 však spĺňal obidva ciele: validácia novej výrobnej technológie (technológie String Ribbon v kombinácii s výrobnou technológiou spoločnosti Q-Cells) na priemyselnej úrovni a preskúmanie jej hospodárnosti. Ako už bolo uvedené, nie je tento chrakter projektu v rozpore s definíciou pilotných projektov, ktorú vypracovala OECD.

(103)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že obidva projekty Sovello1 a Sovello2 boli zamerané na rôzne ciele, aj keď plnia rovnakú funkciu (výroba solárnych modulov rovnakou technológiou). Cieľom projektu Sovello1 bolo preskúmať, či je priemyselná výroba solárnych modulov (na základe technológie String Ribbon v kombinácii s výrobnými technológiami spoločnosti Q-Cells) technologicky a hospodársky realizovateľná, kým projekt Sovello2 bol určený na rozvoj sériovej výroby uvedených modulov.

(104)

Prevádzky Sovello1 a Sovello2 sú navzájom hospodársky nezávislé. Je síce pravda, že pilotný projekt Sovello1 bol nevyhnutný na realizáciu projektu Sovello2 zameraného na sériovú výrobu. V súvislosti s každým z uvedených projektov je možný individuálny predaj a nič nenasvedčuje tomu, že pilotný projekt Sovello1 nemôže byť hospodársky oddelený od investičného projektu Sovello2. Okrem toho Komisia konštatuje, že manažment podniku, ktorý je príjemcom pomoci, uvažoval v súvislosti s projektom Sovello2 o alternatívnych lokalitách v Európe, ako aj v USA, skôr ako sa rozhodol pre Thalheim.

(105)

Podľa výpočtov Nemecka by bola pomoc pre dva samostatné investičné projekty (Sovello1 a Sovello2) len približne o 10 mil. EUR vyššia ako pomoc pre jedinú investíciu (Sovello1 + Sovello2). Pri tejto sume je však potrebné si uvedomiť, že dodatočné náklady predstavujú […] EUR. Nemecko pri svojich výpočtoch vychádzalo z toho, že aj v prípade jedinej investície (s nižšími celkovými nákladmi) by bol udelený bonus pre MSP vo výške 15 percentuálnych bodov, ako to bolo v prípade Sovello1. Nie je však isté, či by Komisia v súvislosti s takým veľkým investičným projektom skutočne povolila bonus pre MSP. Avšak aj v takomto prípade poukazujú všetky výpočty na to, že spoločnosť Sovello nebola v žiadnom smere hospodársky motivovaná projekty Sovello1 a Sovello2 „umelo“ oddeliť.

(106)

Komisia však pripomína, že to poukazuje len na skutočnosť, že Sovello1 a Sovello2 neboli úmyslene rozdelené s cieľom obísť predpisy v oblasti poskytovania štátnej pomoci. Neznamená to však, že by nemohlo byť výhodné neprezentovať projekt, ktorý sa (ako Sovello) v každom prípade z ekonomických dôvodov musí rozdeliť na podprojekty, ako jedinú investíciu, aby bolo možné uvažovať o vyššej intenzite pomoci. Preto je nevyhnutné, aby Komisia na základe kritérií uvedných v bode 49 MSR z roku 2002 stále skúmala hospodársku realitu, nezávisle od zámeru strán.

(107)

Rozčlenenie investícií pre Sovello vyplýva nielen z nedostatočných finančných prostriedkov a nedostatočného zásobovania kremíkom, ale aj zo skutočnosti, že investori museli z priemyselných a ekonomických aspektov testovať mimoriadne inovačnú technológiu. Ak by sa nedosiahol očakávanú výťažnosť a účinnosť, projekt Sovello2 by sa s najväčšou pravdepodobnosťou nerealizoval. Na základe uvedeného je možné usúdiť, že Sovello1 a Sovello2, aj keď plnia rovnakú určitú technickú funkciu, nie sú ekonomicky nedeliteľné, nie sú fyzicky ani silne funkčne spojené a majú jednoznačne rôzne ciele.

(108)

So zreteľom na stanovisko Nemecka a EPIA a na základe celkového zváženia kritérií uvedných v bode 49 MSR z roku 2002 Komisia dospela k záveru, že notifikovaný projekt Sovello2 netvorí spolu s projektom Sovello1 jedinú investíciu v zmysle bodu 49 MSR z roku 2002.

(109)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vypočítala Komisia maximálnu intenizitu pomoci a maximálnu výšku pomoci pre Sovello2 na základe pôvodne notifikovaných oprávnených nákladov. Prípustná maximálna intenzita pomoci bez kohézneho bonusu bola potom 22,46 % ekvivalentu hrubého grantu (to zodpovedalo maximálnej výške pomoci v súčasnej hodnote 30,526 mil. EUR) a prípustná maximálna intenzita pomoci s kohéznym bonusom bola 25,83 % ekvivalentu hrubého grantu (to zodpovedalo maximálnej výške pomoci v súčasnej hodnote 35,105 mil. EUR).

(110)

Kohézny bonus sa zakladá na bode 25 MSR z roku 2002, podľa ktorého sa maximálna intenzita pomoci bez bonusu vypočítaná podľa bodu 21 MSR z roku 2002 môže zvýšiť o koeficient 1,5, ak sa minimálne 25 % (39) verejných výdavkov na projekt financuje z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja podľa ustanovení o financovaní z štrukturálnych fondov platných pre veľké projekty, t. j. je potrebné schválenie pomoci Spoločenstva rozhodnutím Komisie.

(111)

V súlade so všeobecným konceptom, ktorý bol členským štátom poskytnutý listom z 18. decembra 2003 (D/58176-D/1247), uviedlo Nemecko vo svojej pôvodnej notifikácii dve rôzne intenzity pomoci: intenzitu pomoci bez kohézneho bonusu, pri ktorej sa neprekročí strop 22,46 % ekvivalentu hrubého grantu, a intenzitu pomoci s kohéznym bonusom vo výške 23,83 % ekvivalentu hrubého grantu.

(112)

Nemecko požiadalo o prostriedky na spolufinancovanie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo výške 9,118 mil. EUR a vo svojej pôvodnej notifikácii poukázalo na uplatnenie kohézneho bonusu. Uvedený príspevok na spolufinancovanie z prostriedkov Spoločenstva by predstavoval viac ako 25 % skutočných verejných výdavkov v nominálnej hodnote 31 105 765 EUR. Okrem toho notifikovaná intenzita pomoci 23,83 % ekvivalentu hrubého grantu je nižšia ako intenzita pomoci v hodnote 26,25 % ekvivalentu hrubého grantu, a teda nepresahuje 75 % uplatniteľného stropu regionálnej pomoci v hodnote 35 %. Podmienky týkajúce sa uplatnenia kohézneho bonusu sú teda splnené, ak Komisia povolí spolufinancovanie z prostriedkov štrukturálnych fondov, o ktoré Nemecko požiadalo. Keďže ešte nebolo prijaté rozhodnutie týkajúce sa spolufinancovania, Nemecko sa zaviazalo uplatniť kohézny bonus len v prípade, ak Komisia prijme príslušné rozhodnutie o povolení spolufinancovania z prostriedkov Spoločenstva.

(113)

Komisia z predložených aktuálnych informácií zo 16. a 24 apríla 2009 vyrozumela, že Nemecko – v prípade poskytnutia kohézneho bonusu – plánuje pre projekt, ktorého skutočné oprávnené náklady predstavujú 114 882 310 EUR (v súčasnej hodnote), intenzitu pomoci v hodnote 23,8224 % ekvivalentu hrubého grantu, čo zodpovedá pomoci v nominálnej hodnote 31 105 765 EUR (27 367 723 EUR v súčasnej hodnote). Uvedená intenzita pomoci je nižšia ako pôvodne notifikovaná intenzita pomoci (s kohéznym bonusom) v hodnote 23,83 % ekvivalentu hrubého grantu a je tiež nižšia ako prípustná maximálna intenzita pomoci v hodnote 25,83 % ekvivalentu hrubého grantu (vypočítaná na základe pôvodne uvedených oprávnených nákladov v súčasnej hodnote približne 135,94 mil. EUR). Plánovaná intenzita pomoci v hodnote 23,8224 % je tak v súlade s redukčným mechanizmom uvedeným v bodoch 21 až 23 MSR z roku 2002 a ani plánovaná výška pomoci, ani plánovaná intenzita pomoci neprevyšujú hodnoty, ktoré podnik mohol očakávať na začiatku prác na projekte.

(114)

Nemecko potvrdilo, že v prípade neuskutočnenia spolufinancovania z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a teda nesplnenia podmienok na uplatnenie kohézneho bonusu, nebude prekročená pôvodne notifikovaná intenzita pomoci (bez kohézneho bonusu) v hodnote 22,46 % ekvivalentu hrubého grantu. Pri tejto intenzite pomoci je na základe skutočných oprávnených nákladov vo výške 114 882 310 EUR (v súčasnej hodnote) maximálna výška pomoci 25 802 567 EUR (v súčasnej hodnote). Nemecko prisľúbilo, že neprekročí uvedenú výšku pomoci. Intenzita pomoci (bez kohézneho bonusu) v hodnote 22,46 % zodpovedá – na základe pôvodne odhadovaných oprávnených nákladov vo výške 135,94 mil. EUR (v súčasnej hodnote) – pôvodne notifikovanej intenzite pomoci a prípustnému stropu regionálnej pomoci. Plánovaná intenzita pomoci v hodnote 22,46 % je teda v súlade s redukčným mechanizmom podľa bodov 21 až 23 MSR z roku 2002 a plánovaná maximálna pomoc vo výške 25 802 567 EUR (v súčasnej hodnote) ani plánovaná intezita pomoci, neprevyšujú hodnoty, ktoré mohol podnik očakávať na začiatku prác na projekte.

(115)

Na základe uvedených konštatovaní sa Komisia domnieva, že opatrenie pomoci je v súlade s bodmi 21 a 25 MSR z roku 2002.

(116)

Rozhodnutie Komisie týkajúce sa prípustnosti regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty podľa bodu 24 MSR z roku 2002 vychádza z podielu príjemcu pomoci na trhu pred a po investícii, ako aj z kapacity, ktorá sa prostredníctvom investície vytvorí, alebo od výkonu trhu. Na uskutočnenie príslušných preskúmaní podľa bodu 24 písm. a) a b) MSR z roku 2002 je nevyhnutné, aby Komisia najprv definovala výrobok (výrobky), ktorého (ktorých) sa investícia týka, ako aj tovarovo relevantný trh a priestorovo relevantný trh.

(117)

Investičný projekt sa týka solárnych modulov pre systémy solárnych modulov. Podľa notifikácie sa na solárne moduly, ktoré bude vyrábať Sovello, vzťahujú kódy tovaru: NACE Rev. 1.1 32.10.0, Prodcom 32.10.52.37 a kód KN (verzia z roku 2005) 8541 40 90. Solárne moduly je možné v zásade opísať ako spojenie viacerých solárnych článkov, ktoré premieňajú slnečné svetlo na elektrickú energiu.

(118)

Solárne moduly sa vyrábajú technológiou String Ribbon. Spoločnosť Sovello vyrába solárne moduly v integrovanom trojstupňovom procese. Z roztaveného kremíka sa vyťahujú tenké kremíkové pásy a režú sa na solárne plátky. Plátky sa potom spracujú na solárne články, ktoré sa spájajú a vznikajú solárne moduly (panely).

(119)

Nemecko potvrdilo, že v podporených závodoch nie je možné vyrábať iné výrobky než solárne články, plátky a moduly na báze kremíka bez toho, aby pritom nevznikali značné dodatočné náklady.

(120)

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na bod 52 MSR z roku 2002, podľa ktorého príslušný výrobok obsahuje aj následný výrobok, pokiaľ sa projekt týka medziproduktu a podstatný podiel výroby sa nepredáva na trhu. Keďže spoločnosť Sovello nemá podľa informácií Nemecka v úmysle predávať (medzi)produkty výroby solárnych modulov (ako napr. solárne plátky a solárne články), ale plánuje všetky medziprodukty použiť na vlastnú integrovanú výrobu solárnych modulov, nebude Komisia klasifikovať solárne plátky a solárne články ako osobitné dotknuté výrobky.

(121)

Na základe uvedených skutočností bude Komisia pri ďalšom skúmaní zlučiteľnosti uvedeného projektu so spoločným trhom podľa MSF z roku 2002 považovať solárne moduly za výrobok, ktorého sa týka investičný projekt.

(122)

Na definovanie tovarovo relevantného trhu je nevyhnutné preskúmať, ktoré ďalšie výrobky v zmysle bodu 52 MSR z roku 2002 je možné považovať za náhradné výrobky produktu, ktorého sa týka investičný projekt.

(123)

Solárne moduly sa vyrábajú rôznymi technológiami. Zo štúdie Solar Generation, ktorú vypracovala asociácia EPIA a Greenpeace (40), vyplýva, že v roku 2005 sa 90 % solárnych článkov vyrobilo z kremíka. Potvrdzujú to aj informácie na internete. Sovello používa takzvanú technológiu String Ribbon, ktorou je možné vyrábať solárne moduly zo solárnych článkov s nízkym obsahom kremíka. V súčasnosti sa testujú alebo už sériovo vyrábajú rôzne technológie/polovodičové materiály, ako napríklad amorfný kremík, polykryštalický kremík, mikrokryštalický kremík, telurid kadmia, selenid/sulfid medi a india. Spoločnosť First Solar využíva technológiu tenkej vrstvy (41) a spoločnosť CSG Solar technológiu „Crystalline-Silicon-on-Glass“ (42). Technológia použitia tenkej vrstvy je menej účinná (na m2, nie však na kg použitého kremíka) avšak nákladovo úspornejšia. Používa sa viac vo vidieckych oblastiach, keďže tam sú ceny za m2 nižšie. Monokryštalické a polykryštalické technológie sú nákladnejšie, majú však vyššiu účinnosť na m2, takže moduly vyrobené touto technológiou sú vhodnejšie pre mestské oblasti. Aj na strane ponuky je možné rozlišovať obidve technológie. Komisia však v predchádzajúcich rozhodnutiach o štátnej pomoci (43) definovala trh pre solárne moduly všeobecne ako tovarovo relevantný trh, a tak to navrhujú aj výrobcovia solárnych modulov. Okrem toho nie sú k dispozícii žiadne nezávislé štatistické údaje, ktoré rozlišujú uvedené technológie. Zdá sa, že na strane dopytu existuje zameniteľnosť: všetky technológie sú nakoniec zamerané na premenu slnečného svetla na elektrickú energiu.

(124)

Komisia nemá žiadny dôvod domnievať sa, že by sa solárne moduly vyrábané na základe rôznych technológií mali priradiť rôznym tovarovo relevantným trhom. Nemá k dispozícii žiadne inormácie potvrdzujúce predpoklad, že ceny solárnych modulov vyrobených rôznymi technológiami sa navzájom podstatne odlišujú, pokiaľ sa zohľadnia rozdiely týkajúce sa energetického výkonu. Okrem toho moduly vyrobené rôznymi spôsobmi sú v systémoch solárnej energie voľne zameniteľné. (44) Preto nie je relevantný trh menší ako všeobecný trh, ktorý zahŕňa všetky druhy solárnych modulov.

(125)

Okrem toho zjavne nie je možné vymeniť solárne moduly za iné výrobky. Sú najdôležitejšou súčasťou systémov solárnej energie a nie je možné nahradiť ich v týchto systémoch inými výrobkami. Takže nič nesvedčí o tom, že by relevantný trh mohol zahŕňať aj viac než len trh so solárnymi modulmi.

(126)

Uvedené vymedzenie tovarovo relevantného trhu je v súlade s rozhodnutiami o fúziách (45) v tom istom hospodárskom odvetví.

(127)

Na základe uvedených skutočností Komisia považuje trh so solárnymi modulmi na účely tohto rozhodnutia o povolení štátnej pomoci za tovarovo relevantný trh.

(128)

Sovello tvrdí, že Nemecko a ostatné európske krajiny sú pre výrobky spoločnosti Sovello krátkodobo a dlhodobo najdôležitejšími odbytovými trhmi. Skutočnosť, že podnik pôsobí prevažne v Nemecku, nie je pre vymedzenie priestorovo relevantného trhu so solárnymi modulmi určujúca

(129)

Nemecko sa domnieva, že priestorovo relevantným trhom so solárnymi článkami je celosvetový trh. Nemecko tvrdí, že so solárnymi článkami európskych a mimoeurópskych výrobcov sa obchoduje na celom svete, neexistujú žiadne obchodné prekážky, náklady na dopravu sú v porovnaní s výrobnými nákladmi relatívne nízke a úroveň cien je homogénna. Nemecko ďalej uvádza, že na celom svete platia rovnaké technické požiadavky. Najväčšími výrobcami a používateľmi fotovoltaickej technológie sú Japonsko, Európa a USA.

(130)

Komisia súhlasí s názorom, že trh so solárnymi článkami je svetovým trhom, pretože výrobcovia, ktorí vyrábajú a predávajú solárne články, pôsobia po celom svete. Z rôznych nezávislých (46) štúdií (47) o fotovoltaickom priemysle vyplýva, že solárne moduly sa v súčasnosti vyrábajú najmä v Japonsku a Nemecku, potom nasledujú USA a Čína. Do Európy sa dováža veľký počet solárnych modulov vyrobených v Japonsku (najväčším dovozcom je Nemecko). V porovnaní s výrobnými nákladmi sú náklady na dopravu relatívne nízke. Z uvedených štúdií ďalej vyplýva, že neexistujú žiadne obchodné prekážky. Naopak je zjavné, že trh so solárnymi modulmi je celosvetovým trhom, pretože so solárnymi modulmi sa obchoduje na celom svete. Uvedené štúdie neobsahujú žiadne osobitné informácie týkajúce sa trhu so solárnymi modulmi na úrovni Európskeho hospodárskeho priestoru, čo takisto naznačuje, že priestorovo relevantným trhom je svetový trh. Ďalej sa v predchádzajúcich rozhodnutiach o fúziách (48) a takisto v predchádzajúcich rozhodnutiach o povolení štátnej pomoci (49) – aj v prípadoch, v ktorých explicitné vymedzenie trhu nebolo nutné – vychádza z predpokladu, že trhom so solárnymi modulmi je takmer určite svetový trh.

(131)

Komisia na základe uvedených prvkov považuje trh so solárnymi modulmi na účely tohto rozhodnutia o povolení pomoci za celosvetový trh.

(132)

Na základe bodu 24 písm. a) MSR z roku 2002 nie je možné povoliť poskytnutie investičnej pomoci individuálne notifikovanému investičnému projektu, ak na príjemcu pomoci pred investíciou pripadá viac ako 25 % predaja príslušných výrobkov alebo ak po investícii bude schopný pokryť viac ako 25 % obratu.

(133)

Aby bolo možné určiť, či je projekt v súlade s bodom 24 písm. a) MSR z roku 2002, je nevyhnutné, aby Komisia analyzovala podiel príjemcu pomoci na trhu na úrovni koncernu pred investíciou a po nej. Keďže spoločnosť Sovello začala realizovať svoje investície v roku 2006 a úplnú výrobnú kapacitu by mala dosiahnuť v roku 2009, Komisia preskúmala podiel spoločnosti Sovello na trhu so solárnymi modulmi pre obdobie rokov 2005 až 2010.

(134)

Nemecko predložilo spolu s notifikáckou pomoci aj nezávislé štúdie (50) s prognózami týkajúcimi sa vývoja dopytu vo fotovoltaickom sektore. Okrem toho predložilo niekoľko údajov týkajúcich sa predpokladaného objemu výroby solárnych modulov príjemcu pomoci. Komisia na svoje výpočty použila štúdiu krajinskej banky LBBW. Uvedená štúdia obsahovala údaje o inštalovanej kapacite a dopyte, ako aj o odhadoch cien (51).

(135)

Keďže ku dňu notifikácie pomoci alebo po uvedenom dni nemal žiadny z partnerov spoločného podniku – Evergreen, Q-Cells a REC – v spoločnosti Sovello podiel vyšší ako 50 %, nebrala by Komisia za bežných okolností pri skúmaní zlučiteľnosti s bodom 24 písm. a) MSR z roku 2002 ich podiely na trhu do úvahy (52).

(136)

Spoločnosť Evergreen uvádza na trh a predáva všetky moduly vyrobené spoločnosťou Sovello, distribučná zmluva však rešpektuje zásadu trhovej nezávislosti (arm's length principle). Nemožno však vylúčiť, že spoločnosť Evergreen môže na základe svojho podielu v spoločnom podniku ovplyvniť marketingovú stratégiu spoločnosti Sovello. Aby sa zohľadnila aj možnosť tohto nepriaznivého ovplyvnenia, vypočítala Komisia spoločné podiely spoločností Evergreen a Sovello na trhu bez toho, aby prijala konečné stanovisko týkajúce sa uvedenej otázky (53).

(137)

Na základe uvedených skutočností Komisia konštatovala, že spoločný podiel spoločností Sovello a Evergreen na trhu (pokiaľ ide o množstvo a hodnotu) pre obdobie rokov 2005 až 2010 nepresahuje 5 %.

(138)

Z uvedených údajov vyplýva, že podiel príjemcu pomoci na trhu pred investíciou a po nej by neprekročil 25 % celkového trhu so solárnymi modulmi. Komisia sa preto domnieva, že notifikované opatrenie pomoci je zlučiteľné s bodom 24 písm. a) MSR z roku 2002.

(139)

Komisia ďalej skúmala, či je investičný projekt zlučiteľný s bodom 24 písm. b) MSR z roku 2002. V tejto súvislosti sa skúma, či je priemerná ročná miera rastu zrejmej spotreby príslušného výrobku za uplynulých päť rokov vyššia ako priemerná ročná miera rastu hrubého domáceho produktu v Európskom hospodárskom priestore (čo by znamenalo, že trh štrukturálne neupadá).

(140)

Keďže opatrenie bolo notifikované v roku 2006, použili sa údaje za roky 2000 až 2005. Komisia na základe predložených štúdií a verejne prístupných informácií z bezpečných zdrojov (54) preskúmala ďalšie údaje, ktoré Nemecko uviedlo v notifikácii. Žiadny z týchto zdrojov neuvádza priemernú ročnú mieru rastu zrejmej spotreby solárnych modulov v Európskom hospodárskom priestore v rokoch 2000 až 2005 nižšiu ako 49 % (množstvo), resp. 42 % (hodnota).

(141)

Priemerná ročná miera rastu hrubého domáceho produktu v Európskom hospodárskom priestore v rokoch 2000 až 2005 bola 1,76 % (množstvo) a 3,72 % (hodnota). Priemerná ročná miera rastu zrejmej spotreby solárnych modulov za uplynulých päť rokov, pre ktorú sú k dispozícii údaje, je tak podstatne vyššia.

(142)

Komisia pri odhade zrejmej spotreby v Európskom hospodárskom priestore celkovo vychádzala z fotovoltaického sektora, keďže nie je možné zistiť žiadne údaje o trhu so solárnymi modulmi na úrovni Európskeho hospodárskeho priestoru. Táto skutočnosť je spôsobená najmä tým, že trh so solárnymi modulmi je celosvetovým trhom. Trh s fotovoltaickými výrobkami sa preto považuje za dobrú náhradu za trh so solárnymi modulmi, pretože v súvislosti so solárnymi modulmi ide o medziprodukty na celkovom fotovoltaickom trhu a trh s medziproduktom sa spravidla vyvíja podobne ako trh s konečným produktom alebo celkový trh (fotovoltaický sektor zahŕňa spravidla solárne plátky, články, moduly a systémy). Okrem toho trh s fotovoltaickými výrobkami rastie tak rýchlo, že aj keby bol skutočný vývoj trhu so solárnymi modulmi v Európskom hospodárskom priestore mierne iný, nepredpokladá sa, že by rast bol nižší ako 1,76 %.

(143)

Na základe uvedených údajov preto Komisia dospela k záveru, že notifikované opatrenie pomoci je zlučiteľné s bodom 24 písm. b) MSR z roku 2002.

(144)

Na základe predloženého hodnotenia Komisia dospela k záveru, že notifikované opatrenie pomoci je v súlade s usmernením o národnej regionálnej pomoci z roku 1998, mapou regionálnej pomoci pre Nemecko (2004 – 2006) a s MSR z roku 2002,