(1)

V lisabonskej stratégii obnovenej v roku 2005 sa kladie dôraz na rast a zamestnanosť. Usmernenia pre zamestnanosť ako súčasť európskej stratégie zamestnanosti a všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky boli prijaté ako integrovaný súbor, v rámci ktorého má európska stratégia zamestnanosti vedúcu úlohu pri plnení cieľov lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti a trhu práce.

(2)

Z preskúmania národných programov reforiem členských štátov obsiahnutého v Spoločnej správe o zamestnanosti vyplýva, že členské štáty by mali naďalej vyvíjať maximálne úsilie o riešenie úloh v týchto prioritných oblastiach: pritiahnuť viac osôb do zamestnania a udržať ich tam, zvýšiť ponuku práce a modernizovať systémy sociálnej ochrany; zlepšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov a zvýšiť investície do ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelávania a zlepšovania zručností.

(3)

Vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu by usmernenia mali slúžiť aj ako nástroj na riešenie bezprostredných výzev, akou je narastajúca nezamestnanosť a sociálne vylúčenie. K opatreniam, ktoré sa majú prijať bezprostredne, patria integrované politiky flexiistoty na uľahčenie prechodu do zamestnania, zosúladenie ponuky a dopytu na trhu práce a zlepšovanie zručností.

(4)

Na základe preskúmania národných programov reforiem, ktoré uskutočnila Komisia, by bolo vhodné zamerať sa na ich účinné a včasné vykonávanie a osobitná pozornosť by sa pritom mala venovať odsúhlaseným cieľom a hodnotiacim kritériám, ako aj zapojeniu sociálnych partnerov.

(5)

Usmernenia pre politiky zamestnanosti boli prijaté v roku 2008 s platnosťou na tri roky, počas ktorých by ich aktualizácia mala byť prísne obmedzená.

(6)

Členské štáty by pri vykonávaní usmernení pre zamestnanosť mali preskúmať používanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu.

(7)

Vzhľadom na integrovanú povahu tohto súboru usmernení by členské štáty mali v plnej miere vykonávať všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky,