4.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 138/14

(1)

Eurojust sa zriadil rozhodnutím Rady 2002/187/SVV (2) ako orgán Európskej únie s právnou subjektivitou s cieľom stimulovať a zlepšovať koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými justičnými orgánmi členských štátov.

(2)

Na základe hodnotenia skúseností Eurojustu je potrebné ďalej vylepšiť efektivitu jeho činnosti zohľadnením týchto skúseností.

(3)

Nastal čas zabezpečiť zvýšenie operatívnosti Eurojustu a zosúladenie statusu národných členov.

(4)

Na zabezpečenie neustáleho a účinného prispievania členských štátov k dosiahnutiu cieľov Eurojustu by mal národný člen byť povinný mať obvyklé pracovisko v mieste sídla Eurojustu.

(5)

Je potrebné vymedziť spoločný základ právomocí, ktoré by mal mať každý národný člen vo svojej funkcii príslušného vnútroštátneho orgánu konajúci v súlade s vnútroštátnym právom. Niektoré z týchto právomocí by sa mali národnému členovi priznať pre naliehavé prípady, keď nie je možné, aby včas určil alebo kontaktoval príslušný vnútroštátny orgán. Je zrejmé, že tieto právomoci sa nemajú vykonávať, pokiaľ je možné príslušný orgán určiť a kontaktovať.

(6)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté usporiadanie vnútroštátneho justičného systému členských štátov ani ich administratívne postupy určovania národného člena a vnútorné fungovanie národnej sekcie v Eurojuste.

(7)

Na zlepšenie nepretržitej služby Eurojustu a s cieľom umožniť mu zasahovať v naliehavých prípadoch je potrebné v rámci Eurojustu zriadiť pohotovostnú koordináciu (OCC). Každý členský štát by mal zodpovedať za to, aby ich zástupcovia v OCC boli schopní reagovať 24 hodín denne 7 dní v týždni.

(8)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné vnútroštátne orgány odpovedali na žiadosti podľa tohto rozhodnutia bez zbytočného odkladu aj vtedy, ak odmietajú vybaviť žiadosti národného člena.

(9)

Úloha kolégia by sa mala posilniť v prípade sporu o právomoc a v prípadoch opakovaných odmietnutí alebo ťažkostí týkajúcich sa vybavenia žiadosti o justičnú spoluprácu alebo vykonávania rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania.

(10)

V členských štátoch by sa mali zriadiť národné koordinačné systémy Eurojustu s cieľom koordinovať prácu národných spravodajcov pre Eurojust, národných spravodajcov pre Eurojust pre záležitosti terorizmu, národných spravodajcov pre Európsku justičnú sieť, najviac troch ďalších kontaktných miest Európskej justičnej siete a zástupcov v sieťach spoločných vyšetrovacích tímov, sieťach pre vojnové zločiny, pre vyhľadávanie majetku a pre korupciu.

(11)

Národný koordinačný systém Eurojustu by mal zabezpečiť, aby sa systému správy prípadov efektívnym a spoľahlivým spôsobom doručovali informácie týkajúce sa dotknutého členského štátu. Národný koordinačný systém Eurojustu by však nemal byť zodpovedný za skutočné odovzdanie informácií Eurojustu. Členské štáty by mali rozhodnúť o najlepšom spôsobe, ktorý sa má použiť na prenos informácií Eurojustu.

(12)

S cieľom umožniť národnému koordinačnému systému Eurojustu plniť jeho úlohy by sa malo zabezpečiť pripojenie k systému správy prípadov. Pri pripojení k systému správy prípadov by sa náležite mali zohľadniť vnútroštátne systémy informačných technológií. Prístup k systému správy prípadov na vnútroštátnej úrovni je založený na ústrednej úlohe, ktorú zohráva národný člen, ktorý je zodpovedný za otváranie a správu dočasných pracovných súborov.

(13)

Na spracúvanie osobných údajov, ktoré sú predmetom prenosu medzi členskými štátmi a Eurojustom, zo strany členských štátov sa vzťahuje rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (3). Príslušný súbor ustanovení o ochrane údajov rozhodnutia 2002/187/SVV nebude ovplyvnený rámcovým rozhodnutím 2008/977/SVV a obsahuje osobitné ustanovenia o ochrane osobných údajov a podrobnejšie upravuje tieto otázky z dôvodu osobitnej povahy, funkcií a právomocí Eurojustu.

(14)

Eurojust by mal byť oprávnený spracúvať určité osobné údaje o osobách, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých členských štátov podozrivé zo spáchania alebo z účasti na trestnom činne, ktorý patrí do právomoci Eurojustu, alebo ktoré boli za takýto čin odsúdené. Zoznam týchto osobných údajov by mal zahŕňať telefónne čísla, e-mailové adresy, údaje o evidencii vozidiel, profily DNA vytvorené z nekódujúcej časti DNA, fotografie a odtlačky prstov. Zoznam by tiež mal obsahovať prevádzkové údaje a údaje o polohe a súvisiace údaje potrebné na identifikáciu účastníka alebo užívateľa verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby, ale bez údajov o obsahu komunikácie. Nie je zámerom, aby Eurojust vykonával automatizované porovnania profilov DNA alebo odtlačkov prstov.

(15)

Eurojust by mal mať možnosť predĺžiť dobu uchovávania osobných údajov, aby mohol dosiahnuť svoje ciele. Takéto rozhodnutia by sa mali prijímať po starostlivom zvážení konkrétnych potrieb. Ak zákony žiadneho z dotknutých členských štátov neumožňujú trestné stíhanie, rozhodne sa o akomkoľvek predĺžení lehôt pre spracovanie osobných údajov iba vtedy, ak vznikla osobitná potreba poskytnúť pomoc podľa tohto rozhodnutia.

(16)

Pravidlá o Spoločnom dozornom orgáne by mali uľahčiť jeho fungovanie.

(17)

S cieľom zvýšiť efektivitu činnosti Eurojustu by sa odovzdávanie informácií malo zlepšiť ustanovením jasných a obmedzených povinností vnútroštátnych orgánov.

(18)

Eurojust by mal vykonávať priority, ako ich stanoví Rada, a to predovšetkým tie, ktoré sa stanovujú na základe hodnotenia hrozieb organizovanej trestnej činnosti (OCTA), ako sa uvádza v Haagskom programe (4).

(19)

Eurojust má udržiavať osobitné vzťahy s Európskou justičnou sieťou založený na konzultáciách a komplementárnosti. Toto rozhodnutie by malo pomôcť vyjasniť príslušné úlohy Eurojustu a Európskej justičnej siete a ich vzájomné vzťahy, pričom sa zachová osobitosť Európskej justičnej siete.

(20)

Nič v tomto rozhodnutí by sa nemalo vykladať tak, že by tým bola dotknutá samostatnosť sekretariátov sietí uvedených v tomto rozhodnutí pri výkone ich funkcií ako personálu Eurojustu v súlade so Služobným poriadkom úradníkov Európskych spoločenstiev ustanoveným nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (5).

(21)

Je tiež potrebné posilniť kapacitu Eurojustu pracovať s externými partnermi, ako napríklad s tretími štátmi, Európskym policajným úradom (Europol), Európskym úradom na boj proti podvodom (OLAF), Spoločným situačným centrom Rady a Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských (Frontex).

(22)

Malo by sa ustanoviť, že Eurojust má možnosť vysielať styčných úradníkov do tretích štátov, aby sa dosiahli ciele podobné cieľom styčných úradníkov, ktoré členské štáty vysielajú na základe jednotnej akcie Rady 96/277/SVV z 22. apríla 1996 týkajúcej sa rámca na výmenu styčných policajných sudcov na zlepšenie justičnej spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie (6).

(23)

Toto rozhodnutie umožňuje zohľadniť zásadu prístupu verejnosti k úradným dokumentom,

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Zloženie Eurojustu

1.   Eurojust má jedného národného člena vyslaného každým členským štátom v súlade s jeho právnym systémom, ktorý je prokurátorom, sudcom alebo príslušníkom polície s rovnocennou právomocou.

2.   Členské štáty nepretržite a účinne prispievajú k dosiahnutiu cieľov Eurojustu uvedených v článku 3. Na účely plnenia týchto cieľov:

3.   Národný člen má postavenie, ktoré mu zaručuje právomoci uvedené v tomto rozhodnutí s cieľom umožniť mu plnenie jeho úloh.

4.   Pokiaľ ide o štatút národných členov, ich zástupcov a asistentov, vzťahujú sa na nich vnútroštátne právne predpisy ich členského štátu.

5.   Zástupca musí spĺňať kritériá ustanovené v odseku 1 a môže konať v mene národného člena alebo ho zastupovať. Asistent môže tiež konať v mene národného člena alebo ho zastupovať, ak spĺňa kritériá ustanovené v odseku 1.

6.   Eurojust je v súlade s článkom 12 prepojený s národným koordinačným systémom Eurojustu.

7.   Eurojust môže v súlade s týmto rozhodnutím prideliť styčných sudcov do tretích krajín.

8.   Eurojust má v súlade s týmto rozhodnutím sekretariát, ktorý vedie správny riaditeľ.“

2.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 4 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 5a

Pohotovostná koordinácia

1.   Na plnenie úloh v naliehavých prípadoch zriadi Eurojust pohotovostnú koordináciu (OCC) schopnú nepretržite prijímať a spracúvať žiadosti, ktoré sú jej adresujú. OCC musí byť k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni prostredníctvom jediného kontaktného miesta OCC v Eurojuste.

2.   OCC pozostáva z jedného zástupcu (zástupca v OCC) za každý členský štát, pričom tento zástupca môže byť národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom oprávneným nahradiť národného člena. Zástupca OCC je k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni.

3.   Ak je v naliehavých prípadoch potrebné v jednom alebo viacerých členských štátoch vybaviť žiadosť o justičnú spoluprácu alebo vykonať rozhodnutie o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania, môže žiadajúci alebo vydávajúci príslušný orgán postúpiť žiadosť alebo rozhodnutie OCC. Kontaktné miesto OCC bezodkladne postúpi žiadosť zástupcovi OCC z členského štátu, z ktorého žiadosť pochádza, a v prípade, že to zasielajúci alebo vydávajúci orgán výslovne požaduje, zástupcom v OCC z členských štátov, na území ktorých by sa mala žiadosť vybaviť. Zástupcovia CCC bezodkladne podniknú kroky na vybavenie žiadosti v ich členskom štáte prostredníctvom plnenia úloh alebo vykonávania právomocí, ktoré majú k dispozícii a ktoré sa uvádzajú v článku 6 a v článkoch 9a až 9f.“

5.

Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

6.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Články 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

„Článok 8

Kroky nasledujúce po žiadostiach a stanoviskách Eurojustu

Ak sa príslušné orgány dotknutých členských štátov rozhodnú, že nevyhovejú žiadosti uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a) alebo v článku 7 ods. 1 písm. a) alebo nebudú konať v súlade s písomným stanoviskom uvedeným v článku 7 ods. 2 a 3, svoje rozhodnutie spolu s odôvodnením bez zbytočného odkladu oznámia Eurojustu. Ak nie je možné uviesť dôvody nevyhovenia žiadosti, pretože by to poškodilo základné vnútroštátne bezpečnostné záujmy alebo ohrozilo bezpečnosť jednotlivcov, príslušné orgány členských štátov môžu svoje konanie zdôvodniť operačnými dôvodmi.

Článok 9

Národní členovia

1.   Dĺžka funkčného obdobia národného člena je najmenej štyri roky. Členský štát pôvodu môže jeho funkčné obdobie obnoviť. Národného člena nemožno z jeho funkcie odvolať pred uplynutím funkčného obdobia bez toho, aby pred odvolaním o tom bola informovaná Rada a aby sa uviedli jeho dôvody. Ak je národný člen predsedom alebo podpredsedom Eurojustu, jeho funkčné obdobie člena musí byť aspoň také dlhé, aby mohol funkciu predsedu alebo podpredsedu zastávať počas celého volebného obdobia.

2.   Všetky informácie medzi Eurojustom a členskými štátmi sa vymieňajú prostredníctvom národného člena.

3.   Na účely dosiahnutia cieľov Eurojustu musí mať národný člen minimálne rovnaký prístup k informáciám alebo aspoň možnosť tieto informácie získať, ako by mal na základe funkcie prokurátora, sudcu alebo príslušníka polície (podľa toho, čo je uplatniteľné) na vnútroštátnej úrovni, z týchto druhov evidencií svojho členského štátu:

4.   Národný člen sa môže obracať priamo na príslušné orgány svojho členského štátu.“

8.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Právomoci národných členov udelené na vnútroštátnej úrovni

1.   Národný člen vykonáva svoje právomoci uvedené v článkoch 9b, 9c a 9d v rámci svojej funkcie príslušného vnútroštátneho orgánu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a za podmienok ustanovených v tomto článku a v článkoch 9a až 9e. Pri plnení svojich úloh národný člen v prípade potreby oznámi, či koná na základe právomocí, ktoré sa národnému členovi udeľujú podľa tohto článku a článkov 9b, 9c a 9d.

2.   Každý členský štát vymedzí povahu a rozsah právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu týkajúcu sa tohto členského štátu. Každý členský štát však svojmu národnému členovi udelí aspoň právomoci uvedené v článku 9b a s výhradou článku 9e aj právomoci uvedené v článkoch 9c a 9d, ktoré by mal na vnútroštátnej úrovni k dispozícii ako sudca, prokurátor alebo príslušník polície (podľa toho, čo je uplatniteľné).

3.   Pri vymenúvaní svojho národného člena a kedykoľvek, keď je to vhodné, členský štát informuje Eurojust a Generálny sekretariát Rady o svojom rozhodnutí, ktorým sa vykonáva odsek 2 tak, aby Generálny sekretariát mohol informovať ostatné členské štáty. Členské štáty sa zaväzujú, že akceptujú a uznávajú takto udelené právomoci, pokiaľ sú v súlade s medzinárodnými záväzkami.

4.   Každý členský štát v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami tiež vymedzí právo národného člena konať vo vzťahu k zahraničným justičným orgánom.

Článok 9b

Bežné právomoci

1.   Národní členovia sú v rámci svojej funkcie príslušných vnútroštátnych orgánov oprávnení prijímať žiadosti o justičnú spoluprácu a rozhodnutia o justičnej spolupráci, môžu ich zasielať, uľahčovať ich vybavenie, zabezpečovať nadväzujúce kroky, poskytovať doplňujúce informácie, a to vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznávajú účinky zásade vzájomného uznávania. Ak sa vykonávajú právomoci uvedené v tomto odseku, urýchlene sa o tom informuje príslušný vnútroštátny orgán.

2.   V prípade čiastočného alebo neprimeraného vybavenia žiadosti o justičnú spoluprácu sú národní členovia na základe svojej funkcie príslušných vnútroštátnych orgánov oprávnení požiadať príslušný vnútroštátny orgán vo svojom členskom štáte o doplňujúce opatrenia na účely úplného vybavenia žiadosti.

Článok 9c

Právomoci vykonávané so súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu

1.   Národní členovia môžu vo funkcii príslušných vnútroštátnych orgánov po dohode s príslušným vnútroštátnym orgánom alebo na jeho žiadosť v jednotlivých prípadoch vykonávať tieto právomoci:

2.   Právomoci uvedené v tomto článku v zásade vykonáva príslušný vnútroštátny orgán.

Článok 9d

Právomoci vykonávané v naliehavých prípadoch

V naliehavých prípadoch, a ak nie je možné, aby včas určili alebo kontaktovali príslušný vnútroštátnty orgán, sú národní členovia vo svojej funkcii príslušných vnútroštátnych orgánov oprávnení:

Okamžite po určení alebo kontaktovaní príslušného vnútroštátneho orgánu sa tomuto orgánu poskytnú informácie o vykonávaní právomocí uvedených v tomto článku.

Článok 9e

Žiadosti národných členov v prípade, keď nemôžu vykonávať právomoci

1.   Národný člen je vo svojej funkcii príslušného vnútroštátneho orgánu oprávnený prinajmenšom predložiť návrh orgánu, ktorý je príslušný na výkon právomocí uvedených v článkoch 9c a 9d, v prípade, že je udelenie takýchto právomocí národnému členovi v rozpore:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 1 príslušný vnútroštátny orgán bez zbytočného odkladu zaoberal žiadosťou národného člena.

Článok 9f

Účasť národných členov v spoločných vyšetrovacích tímoch

Národní členovia majú právo zúčastňovať sa v spoločných vyšetrovacích tímoch vrátane ich zriaďovania v súlade s článkom 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie alebo s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (8), pokiaľ sa uvedené činnosti týkajú ich členských štátov. Členské štáty však môžu účasť národného člena podmieniť súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu. Národní členovia, zástupcovia alebo asistenti sa vyzvú, aby sa zúčastnili v akomkoľvek spoločnom vyšetrovacom tíme, ktorého je ich členský štát súčasťou a pre ktorý sa poskytuje finančný príspevok Spoločenstva podľa príslušných finančných nástrojov. Každý členský štát určí, či sa jeho národný člen zapojí do spoločného vyšetrovacieho tímu ako príslušný vnútroštátny orgán alebo v mene Eurojustu.

9.

Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

10.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Národný koordinačný systém Eurojustu

1.   Každý členský štát určí jedného alebo viacerých národných spravodajcov pre Eurojust.

2.   Každý členský štát zriadi do 4. júna 2011 národný koordinačný systém Eurojustu na zabezpečenie koordinácie práce, ktorú vykonávajú:

3.   Osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 si ponechávajú svoju funkciu a štatút podľa vnútroštátneho práva.

4.   Za fungovanie národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedajú národní spravodajcovia pre Eurojust. Ak sa určí viacero národných spravodajcov pre Eurojust, za fungovanie národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedá jeden z nich.

5.   Národný koordinačný systém Eurojustu uľahčuje vykonávanie úloh Eurojustu v rámci členského štátu, a to predovšetkým tak, že:

6.   Na účely plnenia cieľov uvedených v odseku 5 sú osoby uvedené v odseku 1 a odseku 2 písm. a), b) a c) pripojené a osoby uvedené v odseku 2 písm. d) môžu byť pripojené k systému správy prípadov v súlade s týmto článkom a s článkami 16, 16a, 16b a 18, ako aj s rokovacím poriadkom Eurojustu. Pripojenie k systému správy prípadov sa uskutoční na náklady všeobecného rozpočtu Európskej únie.

7.   Tento článok treba vykladať tak, že ním nie sú dotknuté priame kontakty medzi príslušnými justičnými orgánmi podľa nástrojov o justičnej spolupráci, ako napríklad článku 6 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie. Vzťahy medzi národným členom a národnými spravodajcami nebránia priamym vzťahom medzi národným členom a jeho príslušnými orgánmi.

11.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Výmeny informácií s členskými štátmi a medzi národnými členmi

1.   Príslušné orgány členských štátov si s Eurojustom vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh v súlade s článkami 4 a 5, ako aj s pravidlami na ochranu údajov ustanovených v tomto rozhodnutí. Táto výmena zahŕňa aspoň informácie uvedené v odsekoch 5, 6 a 7.

2.   Odovzdávanie informácií Eurojustu sa v konkrétnom prípade vykladá ako žiadosť o pomoc Eurojustu len vtedy, ak to príslušný orgán uvedie.

3.   Národní členovia Eurojustu sú oprávnení vymieňať si bez predchádzajúceho schválenia všetky informácie potrebné na plnenie úloh Eurojustu, a to navzájom alebo s príslušnými orgánmi svojich členských štátov. Národní členovia sa urýchlene informujú najmä o prípade, ktorý sa ich týka.

4.   Týmto článkom nie sú dotknuté iné povinnosti týkajúce sa odovzdávania informácií Eurojustu vrátane povinností podľa rozhodnutia Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činov terorizmu (12).

5.   Členské štáty zabezpečia, aby boli národní členovia informovaní o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu bez ohľadu na to, či sa zriaďuje na základe článku 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie alebo na základe rámcového rozhodnutia 2002/465/SVV, a o výsledkoch práce týchto tímov.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby bol ich národný člen bezodkladne informovaný o každom prípade, do ktorého sú priamo zapojené najmenej tri členské štáty a v ktorom najmenej do dvoch členských štátov boli zaslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania, a:

7.   Členské štáty zabezpečia, aby boli ich národní členovia informovaní o:

8.   Vnútroštátne orgány nie sú v konkrétnom prípade povinné poskytnúť informácie, ak by to znamenalo:

9.   Týmto článkom nie sú dotknuté podmienky ustanovené v dvojstranných alebo viacstranných dohodách, alebo dojednaniach medzi členskými štátmi a tretími štátmi vrátane akýchkoľvek podmienok určených tretími štátmi o využití informácií po ich poskytnutí.

10.   Informácie zaslané Eurojustu podľa odsekov 5, 6 a 7 obsahujú aspoň tie druhy informácií, ktoré sa uvádzajú v zozname ustanovenom v prílohe, ak sú k dispozícii.

11.   Informácie uvedené v tomto článku sa zasielajú Eurojustu v štruktúrovanej podobe.

12.   Do 4. júna 2014 (12) na základe informácií zaslaných Eurojustom vypracuje Komisia správu o vykonávaní tohto článku, ku ktorej podľa vlastného uváženia pripojí návrhy, a to aj s cieľom zvážiť zmenu a doplnenie odsekov 5, 6 a 7 a prílohy.

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 13a

Informácie, ktoré poskytuje Eurojust príslušným vnútroštátnym orgánom

1.   Eurojust poskytuje príslušným vnútroštátnym orgánom informácie a spätnú väzbu o výsledkoch spracovania informácií vrátane existencie spojitosti s prípadmi, ktoré sa už nachádzajú v systéme správy prípadov.

2.   Okrem toho Eurojust na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu poskytne informácie v rámci lehoty určenej žiadajúcim orgánom.“

13.

Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

14.

Článok 15 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

15.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Systém správy prípadov, register a dočasné pracovné súbory

1.   V súlade s týmto rozhodnutím zriadi Eurojust systém správy prípadov zložený z dočasných pracovných súborov a registra, pričom obe zložky obsahujú osobné a iné údaje.

2.   Systém správy prípadov slúži na:

3.   Systém správy prípadov môže byť prepojený so zabezpečeným telekomunikačným spojením uvedeným v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (14), pokiaľ je to v súlade s pravidlami na ochranu údajov uvedenými v tomto rozhodnutí.

4.   Register musí obsahovať odkazy na dočasné pracovné súbory spracúvané v rámci Eurojustu, pričom nesmie obsahovať iné osobné údaje ako tie, ktoré sú uvedené v článku 15 ods. 1 písm. a) až i), k) a m) a v článku 15 ods. 2.

5.   Národní členovia Eurojustu môžu pri plnení svojich povinností v súlade s týmto rozhodnutím spracúvať údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracujú, v dočasnom pracovnom súbore. Úradníkovi pre ochranu údajov umožnia prístup k pracovnému súboru. Dotknutý národný člen informuje úradníka pre ochranu údajov o vytvorení každého nového dočasného pracovného súboru, ktorý obsahuje osobné údaje.

6.   Eurojust nesmie na účely spracúvania osobných údajov súvisiacich s prípadom vytvoriť iný automatizovaný súbor údajov ako systém správy prípadov.

16.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 16a

Fungovanie dočasných pracovných súborov a registra

1.   Dotknutý národný člen vytvorí dočasný pracovný súbor pre každý prípad, o ktorom dostane informácie, pokiaľ sa mu tieto informácie zašlú v súlade s týmto rozhodnutím alebo nástrojmi uvedenými v článku 13 ods. 4. Národný člen je zodpovedný za vedenie dočasných pracovných súborov, ktoré vytvoril.

2.   Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, v závislosti od okolností jednotlivých prípadov rozhodne o tom, či bude dočasný pracovný súbor vyhradený, alebo ak je to potrebné na to, aby Eurojust mohol vykonávať svoje úlohy, poskytne prístup k nemu alebo k jeho častiam iným národným členom alebo oprávneným zamestnancom Eurojustu.

3.   Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, rozhodne o tom, ktoré informácie súvisiace s týmto dočasným pracovným súborom sa vložia do registra.

Článok 16b

Prístup do systému správy prípadov na vnútroštátnej úrovni

1.   Osoby uvedené v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6, môžu mať prístup iba k:

2.   Národný člen v rámci obmedzení ustanovených v odseku 1 rozhodne o rozsahu prístupu k dočasným pracovným súborom, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6.

3.   Každý členský štát po porade s národným členom rozhodne o rozsahu prístupu k registru, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6. Členské štáty oznamujú Eurojustu a Generálnemu sekretariátu Rady svoje rozhodnutie týkajúce sa vykonávania tohto odseku tak, aby Generálny sekretariát Rady mohol informovať ostatné členské štáty.

Ak však osoby uvedené v článku 12 ods. 2 majú pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6, majú prístup aspoň k registru v rozsahu potrebnom na prístup k dočasným pracovným spisom, ku ktorým im bol udelený prístup v súlade s odsekom 2 tohto článku.

4.   Eurojust predloží Rade a Komisii správu o vykonávaní odseku 3 do 4. júna 2013. Každý členský štát na základe tejto správy zváži možnosť preskúmania rozsahu prístupu ustanoveného v súlade s odsekom 3.“

17.

Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

18.

Článok 18 sa nahrádza takto:

„Článok 18

Oprávnený prístup k osobným údajom

Prístup k osobným údajom spracúvaným Eurojustom môžu mať na účely dosiahnutia cieľov Eurojustu a v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 16, 16a a 16b len národní členovia, ich zástupcovia a asistenti uvedení v článku 2 ods. 2, osoby uvedené v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6, a oprávnení zamestnanci Eurojustu.“

19.

V článku 19 ods. 4 písm. b) sa vypúšťajú slová „…, pri ktorom Eurojust napomáha“.

20.

Článok 21 sa mení a dopĺňa takto:

21.

Článok 23 sa mení a dopĺňa takto:

22.

Článok 25 sa mení a dopĺňa takto:

23.

Vkladá sa tento nový článok:

„Článok 25a

Spolupráca s Európskou justičnou sieťou a inými sieťami Európskej únie zapojenými do spolupráce v trestných veciach

1.   Eurojust a Európska justičná sieť navzájom udržiavajú privilegované vzťahy založené na konzultáciách a komplementárnosti, najmä medzi národným členom, kontaktnými miestami Európskej justičnej siete toho istého členského štátu a národnými spravodajcami pre Eurojust a Európsku justičnú sieť. S cieľom zabezpečiť efektívnu spoluprácu sa prijmú tieto opatrenia:

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 1, súčasťou personálu Eurojustu sú sekretariáty siete spoločných vyšetrovacích tímov a siete zriadenej rozhodnutím Rady 2002/494/SVV. Tieto sekretariáty pôsobia ako samostatné jednotky. Môžu využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh. Koordináciu sekretariátov zabezpečí Eurojust.

Tento odsek sa uplatňuje na sekretariát akejkoľvek novej siete zriadenej rozhodnutím Rady, ak sa v danom rozhodnutí ustanovuje, že sekretariát zabezpečí Eurojust.

3.   Sieť zriadená rozhodnutím 2008/852/SVV môže požiadať o to, aby jej Eurojust poskytol sekretariát. V prípade podania takejto žiadosti sa uplatní odsek 2.“

24.

Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Vzťahy s inými inštitúciami, orgánmi alebo agentúrami Spoločenstva alebo Únie

1.   Ak je to dôležité pre vykonávanie jeho úloh, môže Eurojust nadviazať a udržiavať spoluprácu s inštitúciami, orgánmi a agentúrami zriadenými zmluvami o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii alebo na ich základe. Eurojust nadviaže a udržiava spoluprácu s:

Eurojust nadviaže a udržiava spoluprácu aj s Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy.

2.   Eurojust môže uzavierať so subjektmi uvedenými v odseku 1 dohody alebo pracovné dohody. Takéto dohody alebo pracovné dohody sa môžu týkať najmä výmeny informácií vrátane osobných údajov a vyslania styčných úradníkov do Eurojustu. Takéto dohody alebo pracovné dohody sa môžu uzavrieť len po prerokovaní Eurojustu so Spoločným dozorným orgánom o ustanoveniach o ochrane údajov a po schválení Radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Eurojust informuje Radu o každom zámere začať takéto rokovania a Rada môže vyvodiť závery, aké považuje za vhodné.

3.   Pred nadobudnutím platnosti dohody alebo pracovnej dohody uvedenej v odseku 2 môže Eurojust priamo od subjektov uvedených v odseku 1 prijímať a používať informácie vrátane osobných údajov, pokiaľ je to potrebné na náležité plnenie jeho úloh, a môže tieto informácie vrátane osobných údajov postupovať priamo takýmto subjektom, pokiaľ je to nevyhnutné na legitímne plnenie úloh prijímateľa a v súlade s pravidlami na ochranu údajov ustanovenými v tomto rozhodnutí.

4.   OLAF môže prispievať k činnosti Eurojustu v rámci koordinácie postupov vyšetrovaní a trestných stíhaní, ktoré sa týkajú ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev, a to buď na podnet Eurojustu, alebo na žiadosť OLAF-u, ak príslušné dotknuté vnútroštátne orgány nenamietajú proti takejto účasti.

5.   Na účely prijímania a prenosu informácií medzi Eurojustom a OLAF-om a bez toho, aby bol dotknutý článok 9, členské štáty zabezpečia, aby sa národní členovia Eurojustu považovali za príslušné orgány členských štátov výhradne na účely nariadenia (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (Euratom) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (16). Výmena informácií medzi OLAF-om a národnými členmi sa uskutočňuje bez toho, aby boli dotknuté informácie, ktoré sa podľa týchto nariadení musia poskytnúť ďalším príslušným orgánom.

25.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 26a

Vzťahy s tretími štátmi a organizáciami

1.   Pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, môže Eurojust nadviazať a udržiavať spoluprácu aj s týmito subjektmi:

2.   Eurojust môže uzavierať dohody so subjektmi uvedenými v odseku 1. Takéto dohody sa môžu týkať najmä výmeny informácií vrátane osobných údajov a vyslania styčných úradníkov alebo styčných sudcov do Eurojustu. Takéto dohody sa môžu uzavrieť len po porade Eurojustu so Spoločným dozorným orgánom o ustanoveniach o ochrane údajov a po schválení Radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Eurojust informuje Radu o každom zámere začať takéto rokovania a Rada môže vyvodiť závery, aké považuje za vhodné.

3.   Dohody uvedené v odseku 2, ktoré obsahujú ustanovenia o výmene osobných údajov, sa môžu uzatvárať iba v prípade, ak sa na dotknutý subjekt vzťahuje dohovor Rady Európy z 28. januára 1981 alebo ak z posúdenia vyplynie, že daný subjekt dokáže zabezpečiť primeranú úroveň ochrany údajov.

4.   Dohody uvedené v odseku 2 obsahujú ustanovenia o monitorovaní ich vykonávania vrátane vykonávania pravidiel na ochranu údajov.

5.   Pred nadobudnutím platnosti dohôd uvedených v odseku 2 môže Eurojust priamo prijímať informácie vrátane osobných údajov, pokiaľ je to potrebné na náležité plnenie jeho úloh.

6.   Pred nadobudnutím platnosti dohôd uvedených v odseku 2 môže Eurojust za podmienok ustanovených v článku 27 ods. 1 priamo zasielať týmto subjektom informácie s výnimkou osobných údajov, pokiaľ je to potrebné na legitímne plnenie úloh prijímateľa.

7.   Eurojust môže za podmienok ustanovených v článku 27 ods. 1 zasielať osobné údaje subjektom uvedeným v odseku 1, ak:

8.   Eurojust bezodkladne oznámi Spoločnému dozornému orgánu a dotknutým členským štátom každé následné nesplnenie alebo značnú pravdepodobnosť nesplnenia podmienok uvedených v odseku 3 zo strany subjektov uvedených v odseku 1. Spoločný dozorný orgán môže zabrániť ďalšej výmene osobných údajov s príslušnými subjektmi, až pokiaľ sa nepresvedčí, že sa zabezpečila primeraná náprava.

9.   Národný člen konajúci v rámci svojej funkcie ako príslušný vnútroštátny orgán a v súlade s ustanoveniami svojho vnútroštátneho práva však môže – aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 7, – uskutočniť výmenu informácií týkajúcich sa osobných údajov výnimočne a výhradne s cieľom prijať naliehavé opatrenia proti bezprostredne hroziacemu vážnemu nebezpečenstvu ohrozujúcemu osobu alebo verejnú bezpečnosť. Národný člen zodpovedá za zákonnosť schválenia takéhoto poskytnutia údajov. Národný člen si vedie záznamy o poskytnutí údajov a o dôvodoch takéhoto poskytnutia údajov. Poskytnutie údajov sa schváli len v prípade, ak príjemca poskytne záruku, že údaje sa použijú len na účely, na ktoré boli postúpené.“

26.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Odovzdávanie údajov

1.   Predtým, než si Eurojust vymení akékoľvek informácie so subjektmi uvedenými v článku 26a, národný člen členského štátu, ktorý informácie predložil, musí postúpenie týchto informácií odsúhlasiť. V odôvodnených prípadoch sa národný člen poradí s príslušnými orgánmi členských štátov.

2.   Eurojust je zodpovedný za zákonnosť odovzdávania údajov. Vedie evidenciu o každom odovzdaní údajov v súlade s článkami 26 a 26a a o jeho dôvodoch. Údaje sa odovzdávajú len pod podmienkou, že sa príjemca zaviaže, že budú použité len na účel, na ktorý sa odovzdali.“

27.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 27a

Styční sudcovia pridelení do tretích štátov

1.   Na účely uľahčenia justičnej spolupráce s tretími štátmi v prípadoch, v ktorých Eurojust poskytuje pomoc v súlade s týmto rozhodnutím, môže kolégium prideliť do tretieho štátu styčných sudcov pod podmienkou, že s takýmto tretím štátom existuje dohoda uvedená v článku 26a. Pred začatím rokovaní s tretím štátom sa vyžaduje súhlas Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Eurojust informuje Radu o každom zámere začať takéto rokovania a Rada môže vyvodiť závery, aké považuje za vhodné.

2.   Styčný sudca uvedený v odseku 1 musí mať prax spočívajúcu v práci s Eurojustom a primerane znalosť v oblasti justičnej spolupráce a fungovania Eurojustu. Na pridelenie styčného sudcu v mene Eurojustu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas dotknutého sudcu a jeho členského štátu.

3.   Ak sa styčný sudca, ktorého pridelil Eurojust, vyberie z národných členov, zástupcov alebo asistentov:

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 110 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev ustanoveného nariadením (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (17), kolégium Eurojustu po porade s Komisiou vypracuje pravidlá prideľovania styčných sudcov a prijme potrebné vykonávacie opatrenia.

5.   Činnosť styčných sudcov pridelených Eurojustom podlieha dozoru Spoločného dozorného orgánu. Styční sudcovia podávajú správu kolégiu, ktoré o ich činnosti vo výročnej správe a vhodným spôsobom informuje Európsky parlament a Radu. Styční sudcovia informujú národných členov a príslušné vnútroštátne orgány o všetkých prípadoch týkajúcich sa ich členského štátu.

6.   Príslušné orgány členských štátov a styční sudcovia uvedení v odseku 1 môžu navzájom nadväzovať priame kontakty. V takých prípadoch styčný sudca o týchto kontaktoch informuje dotknutého národného člena.

7.   Styční sudcovia uvedení v odseku 1 majú pripojenie k systému správy prípadov.

Článok 27b

Žiadosti o justičnú spoluprácu adresované tretím štátom a podané tretími štátmi

1.   Eurojust môže so súhlasom dotknutých členských štátov koordinovať vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu, ktorú podali tretie štáty, ak sú tieto žiadosti súčasťou toho istého vyšetrovania a vyžadujú si vybavenie v najmenej dvoch členských štátoch. Žiadosti uvedené v tomto odseku môže Eurojustu zasielať aj príslušný vnútroštátny orgán.

2.   V naliehavom prípade a v súlade s článkom 5a môže žiadosti uvedené v odseku 1 tohto článku a podané tretím štátom, ktorý s Eurojustom uzavrel dohodu o spolupráci, prijímať a spracúvať CCC.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2, v prípade žiadostí o justičnú spoluprácu, ktoré sa týkajú rovnakého vyšetrovania a vyžadujú vykonanie v treťom štáte, môže Eurojust po dohode s dotknutými členskými štátmi tiež uľahčiť justičnú spoluprácu s daným tretím štátom.

4.   Žiadosti uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa môžu zasielať prostredníctvom Eurojustu, ak je to v súlade s nástrojmi, ktorými sa spravuje vzťah medzi daným tretím štátom a Európskou úniou alebo dotknutými členskými štátmi.

Článok 27c

Iná zodpovednosť ako zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov

1.   Zmluvná zodpovednosť Eurojustu sa spravuje právom rozhodným pre danú zmluvu.

2.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti je Eurojust povinný nezávisle od zodpovednosti podľa článku 24 nahradiť všetky škody, ktoré spôsobilo kolégium alebo pracovníci Eurojustu pri plnení svojich povinností, pokiaľ ich zavinili, a bez ohľadu na rozličné postupy uplatňovania nárokov na náhradu škody podľa práva členských štátov.

3.   Odsek 2 sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú národným členom, zástupcom alebo asistentom pri výkone jeho povinností. Keď však konajú na základe právomocí, ktoré im boli udelené podľa článkov 9a až 9e, ich členský štát pôvodu nahradí Eurojustu sumy, ktoré Eurojust zaplatil na účely náhrady takejto škody.

4.   Poškodená strana má právo žiadať, aby sa Eurojust voči nej zdržal akéhokoľvek konania, alebo aby už začaté konanie zastavil.

5.   Vnútroštátne súdy členských štátov, do ktorých právomoci patria spory súvisiace so zodpovednosťou Eurojustu podľa tohto článku, sa určia podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (18).

28.

Druhá veta článku 28 ods. 2 sa nahrádza takto: „Výsledok voľby sa predloží na schválenie Rade, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.“

29.

Článok 29 sa mení a dopĺňa takto:

30.

Článok 30 sa mení a dopĺňa takto:

31.

Článok 32 sa mení a dopĺňa takto:

32.

Článok 33 sa nahrádza takto:

„Článok 33

Financovanie

1.   Platy a služobné výhody národných členov, zástupcov a asistentov uvedených v článku 2 ods. 2 znáša členský štát ich pôvodu.

2.   Ak národní členovia, zástupcovia a asistenti konajú v rámci úloh Eurojustu, príslušné výdavky týkajúce sa predmetných činností sa považujú za operačné výdavky v zmysle článku 41 ods. 3 zmluvy.“

33.

Článok 35 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

34.

Článok 36 sa mení a dopĺňa takto:

35.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 39a

Utajované skutočnosti EÚ

Eurojust pri zaobchádzaní s utajovanými skutočnosťami EÚ uplatňuje zásady a minimálne normy bezpečnosti ustanovené v rozhodnutí Rady 2001/264/ES z 19. marca 2001 prijímajúcom bezpečnostné nariadenia Rady (19).

36.

Článok 41 sa nahrádza takto:

„Článok 41

Predkladanie správ

1.   Členské štáty oznamujú Eurojustu a Generálnemu sekretariátu Rady vymenovanie národných členov, zástupcov a asistentov, ako aj osôb uvedených v článku 12 ods. 1 a 2 a všetky zmeny tohto vymenovania. Generálny sekretariát Rady vedie aktualizovaný zoznam týchto osôb a sprístupní ich mená a kontaktné údaje všetkým členským štátom a Komisii.

2.   Vymenovanie národného člena sa nemôže stať právoplatným pred dňom doručenia úradného oznámenia uvedeného v odseku 1 a v článku 9a ods. 3 Generálnemu sekretariátu Rady.“

37.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 41a

Hodnotenie

1.   Kolégium do 4. júna 2014 a následne každých päť rokov zadá vypracovanie nezávislého externého hodnotenia vykonávania tohto rozhodnutia, ako aj činností vykonávaných Eurojustom.

2.   Každé hodnotenie posúdi vplyv tohto rozhodnutia, fungovanie Eurojustu v zmysle dosahovania cieľov uvedených v tomto rozhodnutí, ako aj účinnosť a efektivitu Eurojustu. Kolégium po porade s Komisiou vydá osobitné špecifické pravidlá.

3.   Hodnotiaca správa obsahuje zistenia a odporúčania vyplývajúce z hodnotenia. Táto správa sa predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a zverejní sa.“

38.

dopĺňa sa príloha, ktorej text sa nachádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.