4.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 138/14


ROZHODNUTIE RADY 2009/426/SVV

zo 16. decembra 2008

o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 31 ods. 2 a článok 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na podnet Belgického kráľovstva, Českej republiky, Estónskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva, Rakúskej republiky, Poľskej republiky, Portugalskej republiky, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky a Švédskeho kráľovstva,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Eurojust sa zriadil rozhodnutím Rady 2002/187/SVV (2) ako orgán Európskej únie s právnou subjektivitou s cieľom stimulovať a zlepšovať koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými justičnými orgánmi členských štátov.

(2)

Na základe hodnotenia skúseností Eurojustu je potrebné ďalej vylepšiť efektivitu jeho činnosti zohľadnením týchto skúseností.

(3)

Nastal čas zabezpečiť zvýšenie operatívnosti Eurojustu a zosúladenie statusu národných členov.

(4)

Na zabezpečenie neustáleho a účinného prispievania členských štátov k dosiahnutiu cieľov Eurojustu by mal národný člen byť povinný mať obvyklé pracovisko v mieste sídla Eurojustu.

(5)

Je potrebné vymedziť spoločný základ právomocí, ktoré by mal mať každý národný člen vo svojej funkcii príslušného vnútroštátneho orgánu konajúci v súlade s vnútroštátnym právom. Niektoré z týchto právomocí by sa mali národnému členovi priznať pre naliehavé prípady, keď nie je možné, aby včas určil alebo kontaktoval príslušný vnútroštátny orgán. Je zrejmé, že tieto právomoci sa nemajú vykonávať, pokiaľ je možné príslušný orgán určiť a kontaktovať.

(6)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté usporiadanie vnútroštátneho justičného systému členských štátov ani ich administratívne postupy určovania národného člena a vnútorné fungovanie národnej sekcie v Eurojuste.

(7)

Na zlepšenie nepretržitej služby Eurojustu a s cieľom umožniť mu zasahovať v naliehavých prípadoch je potrebné v rámci Eurojustu zriadiť pohotovostnú koordináciu (OCC). Každý členský štát by mal zodpovedať za to, aby ich zástupcovia v OCC boli schopní reagovať 24 hodín denne 7 dní v týždni.

(8)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné vnútroštátne orgány odpovedali na žiadosti podľa tohto rozhodnutia bez zbytočného odkladu aj vtedy, ak odmietajú vybaviť žiadosti národného člena.

(9)

Úloha kolégia by sa mala posilniť v prípade sporu o právomoc a v prípadoch opakovaných odmietnutí alebo ťažkostí týkajúcich sa vybavenia žiadosti o justičnú spoluprácu alebo vykonávania rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania.

(10)

V členských štátoch by sa mali zriadiť národné koordinačné systémy Eurojustu s cieľom koordinovať prácu národných spravodajcov pre Eurojust, národných spravodajcov pre Eurojust pre záležitosti terorizmu, národných spravodajcov pre Európsku justičnú sieť, najviac troch ďalších kontaktných miest Európskej justičnej siete a zástupcov v sieťach spoločných vyšetrovacích tímov, sieťach pre vojnové zločiny, pre vyhľadávanie majetku a pre korupciu.

(11)

Národný koordinačný systém Eurojustu by mal zabezpečiť, aby sa systému správy prípadov efektívnym a spoľahlivým spôsobom doručovali informácie týkajúce sa dotknutého členského štátu. Národný koordinačný systém Eurojustu by však nemal byť zodpovedný za skutočné odovzdanie informácií Eurojustu. Členské štáty by mali rozhodnúť o najlepšom spôsobe, ktorý sa má použiť na prenos informácií Eurojustu.

(12)

S cieľom umožniť národnému koordinačnému systému Eurojustu plniť jeho úlohy by sa malo zabezpečiť pripojenie k systému správy prípadov. Pri pripojení k systému správy prípadov by sa náležite mali zohľadniť vnútroštátne systémy informačných technológií. Prístup k systému správy prípadov na vnútroštátnej úrovni je založený na ústrednej úlohe, ktorú zohráva národný člen, ktorý je zodpovedný za otváranie a správu dočasných pracovných súborov.

(13)

Na spracúvanie osobných údajov, ktoré sú predmetom prenosu medzi členskými štátmi a Eurojustom, zo strany členských štátov sa vzťahuje rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (3). Príslušný súbor ustanovení o ochrane údajov rozhodnutia 2002/187/SVV nebude ovplyvnený rámcovým rozhodnutím 2008/977/SVV a obsahuje osobitné ustanovenia o ochrane osobných údajov a podrobnejšie upravuje tieto otázky z dôvodu osobitnej povahy, funkcií a právomocí Eurojustu.

(14)

Eurojust by mal byť oprávnený spracúvať určité osobné údaje o osobách, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých členských štátov podozrivé zo spáchania alebo z účasti na trestnom činne, ktorý patrí do právomoci Eurojustu, alebo ktoré boli za takýto čin odsúdené. Zoznam týchto osobných údajov by mal zahŕňať telefónne čísla, e-mailové adresy, údaje o evidencii vozidiel, profily DNA vytvorené z nekódujúcej časti DNA, fotografie a odtlačky prstov. Zoznam by tiež mal obsahovať prevádzkové údaje a údaje o polohe a súvisiace údaje potrebné na identifikáciu účastníka alebo užívateľa verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby, ale bez údajov o obsahu komunikácie. Nie je zámerom, aby Eurojust vykonával automatizované porovnania profilov DNA alebo odtlačkov prstov.

(15)

Eurojust by mal mať možnosť predĺžiť dobu uchovávania osobných údajov, aby mohol dosiahnuť svoje ciele. Takéto rozhodnutia by sa mali prijímať po starostlivom zvážení konkrétnych potrieb. Ak zákony žiadneho z dotknutých členských štátov neumožňujú trestné stíhanie, rozhodne sa o akomkoľvek predĺžení lehôt pre spracovanie osobných údajov iba vtedy, ak vznikla osobitná potreba poskytnúť pomoc podľa tohto rozhodnutia.

(16)

Pravidlá o Spoločnom dozornom orgáne by mali uľahčiť jeho fungovanie.

(17)

S cieľom zvýšiť efektivitu činnosti Eurojustu by sa odovzdávanie informácií malo zlepšiť ustanovením jasných a obmedzených povinností vnútroštátnych orgánov.

(18)

Eurojust by mal vykonávať priority, ako ich stanoví Rada, a to predovšetkým tie, ktoré sa stanovujú na základe hodnotenia hrozieb organizovanej trestnej činnosti (OCTA), ako sa uvádza v Haagskom programe (4).

(19)

Eurojust má udržiavať osobitné vzťahy s Európskou justičnou sieťou založený na konzultáciách a komplementárnosti. Toto rozhodnutie by malo pomôcť vyjasniť príslušné úlohy Eurojustu a Európskej justičnej siete a ich vzájomné vzťahy, pričom sa zachová osobitosť Európskej justičnej siete.

(20)

Nič v tomto rozhodnutí by sa nemalo vykladať tak, že by tým bola dotknutá samostatnosť sekretariátov sietí uvedených v tomto rozhodnutí pri výkone ich funkcií ako personálu Eurojustu v súlade so Služobným poriadkom úradníkov Európskych spoločenstiev ustanoveným nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (5).

(21)

Je tiež potrebné posilniť kapacitu Eurojustu pracovať s externými partnermi, ako napríklad s tretími štátmi, Európskym policajným úradom (Europol), Európskym úradom na boj proti podvodom (OLAF), Spoločným situačným centrom Rady a Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských (Frontex).

(22)

Malo by sa ustanoviť, že Eurojust má možnosť vysielať styčných úradníkov do tretích štátov, aby sa dosiahli ciele podobné cieľom styčných úradníkov, ktoré členské štáty vysielajú na základe jednotnej akcie Rady 96/277/SVV z 22. apríla 1996 týkajúcej sa rámca na výmenu styčných policajných sudcov na zlepšenie justičnej spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie (6).

(23)

Toto rozhodnutie umožňuje zohľadniť zásadu prístupu verejnosti k úradným dokumentom,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Zmeny a doplnenia k rozhodnutiu 2002/187/SVV

Rozhodnutie 2002/187/SVV sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Zloženie Eurojustu

1.   Eurojust má jedného národného člena vyslaného každým členským štátom v súlade s jeho právnym systémom, ktorý je prokurátorom, sudcom alebo príslušníkom polície s rovnocennou právomocou.

2.   Členské štáty nepretržite a účinne prispievajú k dosiahnutiu cieľov Eurojustu uvedených v článku 3. Na účely plnenia týchto cieľov:

a)

má národný člen svoje obvyklé pracovisko v mieste sídla Eurojustu;

b)

každému národnému členovi pomáha jeden zástupca a jedna ďalšia osoba ako asistent. Zástupca a asistent môžu mať svoje obvyklé pracovisko v Eurojuste. Národnému členovi môže pomáhať viac zástupcov alebo asistentov, ktorí môžu mať svoje obvyklé pracovisko v Eurojuste, ak je to potrebné a ak s tým súhlasí kolégium.

3.   Národný člen má postavenie, ktoré mu zaručuje právomoci uvedené v tomto rozhodnutí s cieľom umožniť mu plnenie jeho úloh.

4.   Pokiaľ ide o štatút národných členov, ich zástupcov a asistentov, vzťahujú sa na nich vnútroštátne právne predpisy ich členského štátu.

5.   Zástupca musí spĺňať kritériá ustanovené v odseku 1 a môže konať v mene národného člena alebo ho zastupovať. Asistent môže tiež konať v mene národného člena alebo ho zastupovať, ak spĺňa kritériá ustanovené v odseku 1.

6.   Eurojust je v súlade s článkom 12 prepojený s národným koordinačným systémom Eurojustu.

7.   Eurojust môže v súlade s týmto rozhodnutím prideliť styčných sudcov do tretích krajín.

8.   Eurojust má v súlade s týmto rozhodnutím sekretariát, ktorý vedie správny riaditeľ.“

2.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v písmene b) odseku 1 sa slová „umožnením realizácie medzinárodnej vzájomnej právnej pomoci a realizácie žiadostí o extradíciu“ nahrádzajú slovami „uľahčovaním vybavovania žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonávania rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania;“;

b)

v odseku 2 sa slová „článku 27 ods. 3“ nahrádzajú slovami „článku 26a ods. 2“.

3.

Článok 4 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

tie druhy trestnej činnosti a trestných činov, vo vzťahu ku ktorým je Europol vždy príslušný konať;“ (7);

b)

písmeno b) sa vypúšťa;

c)

v písmene c) sa slová „v písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „v písmene a)“.

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 5a

Pohotovostná koordinácia

1.   Na plnenie úloh v naliehavých prípadoch zriadi Eurojust pohotovostnú koordináciu (OCC) schopnú nepretržite prijímať a spracúvať žiadosti, ktoré sú jej adresujú. OCC musí byť k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni prostredníctvom jediného kontaktného miesta OCC v Eurojuste.

2.   OCC pozostáva z jedného zástupcu (zástupca v OCC) za každý členský štát, pričom tento zástupca môže byť národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom oprávneným nahradiť národného člena. Zástupca OCC je k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni.

3.   Ak je v naliehavých prípadoch potrebné v jednom alebo viacerých členských štátoch vybaviť žiadosť o justičnú spoluprácu alebo vykonať rozhodnutie o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania, môže žiadajúci alebo vydávajúci príslušný orgán postúpiť žiadosť alebo rozhodnutie OCC. Kontaktné miesto OCC bezodkladne postúpi žiadosť zástupcovi OCC z členského štátu, z ktorého žiadosť pochádza, a v prípade, že to zasielajúci alebo vydávajúci orgán výslovne požaduje, zástupcom v OCC z členských štátov, na území ktorých by sa mala žiadosť vybaviť. Zástupcovia CCC bezodkladne podniknú kroky na vybavenie žiadosti v ich členskom štáte prostredníctvom plnenia úloh alebo vykonávania právomocí, ktoré majú k dispozícii a ktoré sa uvádzajú v článku 6 a v článkoch 9a až 9f.“

5.

Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

a)

súčasný odsek sa označuje ako odsek 1;

b)

písmeno a) odseku 1 sa nahrádza takto:

„a)

môže spolu s odôvodnením požiadať príslušné orgány dotknutých členských štátov, aby zvážili:

i)

podniknutie vyšetrovania alebo trestného stíhania konkrétnych činov;

ii)

akceptovanie, že jeden z nich môže mať lepšie možnosti podniknúť vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov;

iii)

koordináciu medzi príslušnými orgánmi príslušných členských štátov;

iv)

vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu v súlade s príslušnými nástrojmi spolupráce;

v)

či mu poskytnú informácie nevyhnutné na plnenie jeho úloh;

vi)

prijatie osobitných vyšetrovacích opatrení;

vii)

prijatie iného opodstatneného opatrenia na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania;“;

c)

písmeno g) odseku 1 sa vypúšťa;

d)

dopĺňa sa tento odsek:

„2.   Členské štáty tiež zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány na žiadosti podľa tohto článku odpovedali bezodkladne.“

6.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

a)

existujúci odsek sa stáva odsekom 1;

b)

dopĺňajú sa tieto odseky:

„2.   Ak sa dvaja alebo viacerí národní členovia nemôžu dohodnúť na tom, ako vyriešiť spor o právomoc v prípade vyšetrovania alebo trestného stíhania podľa článku 6, a najmä článku 6 ods. 1 písm. c), a ak záležitosť nie je možné vyriešiť vzájomnou dohodou dotknutých príslušných vnútroštátnych orgánov, kolégium sa požiada, aby k veci vydalo nezáväzné písomné stanovisko. Stanovisko kolégia sa bezodkladne zašle dotknutým členským štátom. Týmto odsekom nie je dotknutý odsek 1 písm. a) bod ii).

3.   Bez ohľadu na ustanovenia uvedené v ktoromkoľvek nástroji, ktorý prijala Európska únia vo vzťahu k justičnej spolupráci, môže príslušný orgán informovať Eurojust o opakovaných odmietnutiach alebo ťažkostiach týkajúcich sa vybavenia žiadosti o justičnú spoluprácu alebo vykonania rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania, a požiadať kolégium, aby vydalo nezáväzné písomné stanovisko k danej záležitosti, ak ju nie je možné vyriešiť vzájomnou dohodou príslušných vnútroštátnych orgánov alebo zapojením dotknutých národných členov. Stanovisko kolégia sa bezodkladne zašle dotknutým členským štátom.“

7.

Články 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

„Článok 8

Kroky nasledujúce po žiadostiach a stanoviskách Eurojustu

Ak sa príslušné orgány dotknutých členských štátov rozhodnú, že nevyhovejú žiadosti uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a) alebo v článku 7 ods. 1 písm. a) alebo nebudú konať v súlade s písomným stanoviskom uvedeným v článku 7 ods. 2 a 3, svoje rozhodnutie spolu s odôvodnením bez zbytočného odkladu oznámia Eurojustu. Ak nie je možné uviesť dôvody nevyhovenia žiadosti, pretože by to poškodilo základné vnútroštátne bezpečnostné záujmy alebo ohrozilo bezpečnosť jednotlivcov, príslušné orgány členských štátov môžu svoje konanie zdôvodniť operačnými dôvodmi.

Článok 9

Národní členovia

1.   Dĺžka funkčného obdobia národného člena je najmenej štyri roky. Členský štát pôvodu môže jeho funkčné obdobie obnoviť. Národného člena nemožno z jeho funkcie odvolať pred uplynutím funkčného obdobia bez toho, aby pred odvolaním o tom bola informovaná Rada a aby sa uviedli jeho dôvody. Ak je národný člen predsedom alebo podpredsedom Eurojustu, jeho funkčné obdobie člena musí byť aspoň také dlhé, aby mohol funkciu predsedu alebo podpredsedu zastávať počas celého volebného obdobia.

2.   Všetky informácie medzi Eurojustom a členskými štátmi sa vymieňajú prostredníctvom národného člena.

3.   Na účely dosiahnutia cieľov Eurojustu musí mať národný člen minimálne rovnaký prístup k informáciám alebo aspoň možnosť tieto informácie získať, ako by mal na základe funkcie prokurátora, sudcu alebo príslušníka polície (podľa toho, čo je uplatniteľné) na vnútroštátnej úrovni, z týchto druhov evidencií svojho členského štátu:

a)

registre trestov;

b)

evidencie zaistených osôb;

c)

evidencie vyšetrovaní;

d)

evidencie DNA;

e)

iné evidencie a registre svojho členského štátu, ak usúdi, že tieto informácie potrebuje na plnenie svojich úloh.

4.   Národný člen sa môže obracať priamo na príslušné orgány svojho členského štátu.“

8.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Právomoci národných členov udelené na vnútroštátnej úrovni

1.   Národný člen vykonáva svoje právomoci uvedené v článkoch 9b, 9c a 9d v rámci svojej funkcie príslušného vnútroštátneho orgánu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a za podmienok ustanovených v tomto článku a v článkoch 9a až 9e. Pri plnení svojich úloh národný člen v prípade potreby oznámi, či koná na základe právomocí, ktoré sa národnému členovi udeľujú podľa tohto článku a článkov 9b, 9c a 9d.

2.   Každý členský štát vymedzí povahu a rozsah právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu týkajúcu sa tohto členského štátu. Každý členský štát však svojmu národnému členovi udelí aspoň právomoci uvedené v článku 9b a s výhradou článku 9e aj právomoci uvedené v článkoch 9c a 9d, ktoré by mal na vnútroštátnej úrovni k dispozícii ako sudca, prokurátor alebo príslušník polície (podľa toho, čo je uplatniteľné).

3.   Pri vymenúvaní svojho národného člena a kedykoľvek, keď je to vhodné, členský štát informuje Eurojust a Generálny sekretariát Rady o svojom rozhodnutí, ktorým sa vykonáva odsek 2 tak, aby Generálny sekretariát mohol informovať ostatné členské štáty. Členské štáty sa zaväzujú, že akceptujú a uznávajú takto udelené právomoci, pokiaľ sú v súlade s medzinárodnými záväzkami.

4.   Každý členský štát v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami tiež vymedzí právo národného člena konať vo vzťahu k zahraničným justičným orgánom.

Článok 9b

Bežné právomoci

1.   Národní členovia sú v rámci svojej funkcie príslušných vnútroštátnych orgánov oprávnení prijímať žiadosti o justičnú spoluprácu a rozhodnutia o justičnej spolupráci, môžu ich zasielať, uľahčovať ich vybavenie, zabezpečovať nadväzujúce kroky, poskytovať doplňujúce informácie, a to vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznávajú účinky zásade vzájomného uznávania. Ak sa vykonávajú právomoci uvedené v tomto odseku, urýchlene sa o tom informuje príslušný vnútroštátny orgán.

2.   V prípade čiastočného alebo neprimeraného vybavenia žiadosti o justičnú spoluprácu sú národní členovia na základe svojej funkcie príslušných vnútroštátnych orgánov oprávnení požiadať príslušný vnútroštátny orgán vo svojom členskom štáte o doplňujúce opatrenia na účely úplného vybavenia žiadosti.

Článok 9c

Právomoci vykonávané so súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu

1.   Národní členovia môžu vo funkcii príslušných vnútroštátnych orgánov po dohode s príslušným vnútroštátnym orgánom alebo na jeho žiadosť v jednotlivých prípadoch vykonávať tieto právomoci:

a)

vydávať a dopĺňať žiadosti o justičnú spoluprácu a rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými priznáva účinok zásade vzájomného uznávania;

b)

vo svojom členskom štáte vybavovať žiadosti o justičnú spoluprácu a vykonávať rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania;

c)

vo svojom členskom štáte nariaďovať vyšetrovacie opatrenia, ktoré boli uznané ako nevyhnutné na koordinačnom zasadnutí organizovanom Eurojustom s cieľom poskytovať pomoc príslušným vnútroštátnym orgánom, ktorých sa konkrétne vyšetrovanie týka, a k účasti na ktorých sú dotknuté príslušné vnútroštátne orgány pozvané;

d)

povoľovať a koordinovať kontrolované dodávky vo svojom členskom štáte.

2.   Právomoci uvedené v tomto článku v zásade vykonáva príslušný vnútroštátny orgán.

Článok 9d

Právomoci vykonávané v naliehavých prípadoch

V naliehavých prípadoch, a ak nie je možné, aby včas určili alebo kontaktovali príslušný vnútroštátnty orgán, sú národní členovia vo svojej funkcii príslušných vnútroštátnych orgánov oprávnení:

a)

povoľovať a koordinovať kontrolované dodávky vo svojom členskom štáte;

b)

vo vzťahu ku svojmu členskému štátu vybavovať žiadosti o justičnú spoluprácu a vykonávať rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania.

Okamžite po určení alebo kontaktovaní príslušného vnútroštátneho orgánu sa tomuto orgánu poskytnú informácie o vykonávaní právomocí uvedených v tomto článku.

Článok 9e

Žiadosti národných členov v prípade, keď nemôžu vykonávať právomoci

1.   Národný člen je vo svojej funkcii príslušného vnútroštátneho orgánu oprávnený prinajmenšom predložiť návrh orgánu, ktorý je príslušný na výkon právomocí uvedených v článkoch 9c a 9d, v prípade, že je udelenie takýchto právomocí národnému členovi v rozpore:

a)

s ústavnými pravidlami

alebo

b)

so základnými aspektmi systému trestného súdnictva:

i)

v súvislosti s rozdelením právomocí medzi políciu, prokurátorov a sudcov;

ii)

v súvislosti s funkčným rozdelením úloh medzi orgány činné v trestnom konaní

alebo

iii)

v súvislosti s federálnou štruktúrou dotknutého členského štátu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 1 príslušný vnútroštátny orgán bez zbytočného odkladu zaoberal žiadosťou národného člena.

Článok 9f

Účasť národných členov v spoločných vyšetrovacích tímoch

Národní členovia majú právo zúčastňovať sa v spoločných vyšetrovacích tímoch vrátane ich zriaďovania v súlade s článkom 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie alebo s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (8), pokiaľ sa uvedené činnosti týkajú ich členských štátov. Členské štáty však môžu účasť národného člena podmieniť súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu. Národní členovia, zástupcovia alebo asistenti sa vyzvú, aby sa zúčastnili v akomkoľvek spoločnom vyšetrovacom tíme, ktorého je ich členský štát súčasťou a pre ktorý sa poskytuje finančný príspevok Spoločenstva podľa príslušných finančných nástrojov. Každý členský štát určí, či sa jeho národný člen zapojí do spoločného vyšetrovacieho tímu ako príslušný vnútroštátny orgán alebo v mene Eurojustu.

9.

Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v odseku 2 sa prvá veta nahrádza takto:

„2.   Rada schvaľuje rokovací poriadok Eurojustu kvalifikovanou väčšinou na návrh kolégia. Kolégium prijíma svoje návrhy, pokiaľ ide o ustanovenia o spracúvaní osobných údajov, dvojtretinovou väčšinou po porade so Spoločným dozorným orgánom ustanoveným v článku 23.“;

b)

v odseku 3 sa slová „v súlade s článkom 7 písm. a)“ nahrádzajú slovami: „v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a), odsekom 2 a 3“.

10.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Národný koordinačný systém Eurojustu

1.   Každý členský štát určí jedného alebo viacerých národných spravodajcov pre Eurojust.

2.   Každý členský štát zriadi do 4. júna 2011 národný koordinačný systém Eurojustu na zabezpečenie koordinácie práce, ktorú vykonávajú:

a)

národný spravodajca pre Eurojust;

b)

národní spravodajcovia pre Eurojust pre záležitosti terorizmu;

c)

národný spravodajca pre Európsku justičnú sieť a najviac tri iné kontaktné miesta Európskej justičnej siete;

d)

národní členovia alebo kontaktné miesta siete spoločných vyšetrovacích tímov a sietí zriadených rozhodnutím Rady 2002/494/SVV z 13. júna 2002, ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny (9), rozhodnutím Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (10) a rozhodnutím Rady 2008/852/SVV z 24. októbra 2008 o sieti kontaktných osôb na boj proti korupcii (11).

3.   Osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 si ponechávajú svoju funkciu a štatút podľa vnútroštátneho práva.

4.   Za fungovanie národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedajú národní spravodajcovia pre Eurojust. Ak sa určí viacero národných spravodajcov pre Eurojust, za fungovanie národného koordinačného systému Eurojustu zodpovedá jeden z nich.

5.   Národný koordinačný systém Eurojustu uľahčuje vykonávanie úloh Eurojustu v rámci členského štátu, a to predovšetkým tak, že:

a)

zabezpečuje, aby sa systému správy prípadov uvedenému v článku 16 efektívnym a spoľahlivým spôsobom doručovali informácie týkajúce sa dotknutého členského štátu;

b)

pomáha pri určovaní toho, či by sa prípad mal riešiť s pomocou Eurojustu alebo Európskej justičnej siete;

c)

pomáha národnému členovi určiť orgány príslušné na vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania;

d)

udržiava úzke vzťahy s národnou ústredňou Europolu.

6.   Na účely plnenia cieľov uvedených v odseku 5 sú osoby uvedené v odseku 1 a odseku 2 písm. a), b) a c) pripojené a osoby uvedené v odseku 2 písm. d) môžu byť pripojené k systému správy prípadov v súlade s týmto článkom a s článkami 16, 16a, 16b a 18, ako aj s rokovacím poriadkom Eurojustu. Pripojenie k systému správy prípadov sa uskutoční na náklady všeobecného rozpočtu Európskej únie.

7.   Tento článok treba vykladať tak, že ním nie sú dotknuté priame kontakty medzi príslušnými justičnými orgánmi podľa nástrojov o justičnej spolupráci, ako napríklad článku 6 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie. Vzťahy medzi národným členom a národnými spravodajcami nebránia priamym vzťahom medzi národným členom a jeho príslušnými orgánmi.

11.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Výmeny informácií s členskými štátmi a medzi národnými členmi

1.   Príslušné orgány členských štátov si s Eurojustom vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh v súlade s článkami 4 a 5, ako aj s pravidlami na ochranu údajov ustanovených v tomto rozhodnutí. Táto výmena zahŕňa aspoň informácie uvedené v odsekoch 5, 6 a 7.

2.   Odovzdávanie informácií Eurojustu sa v konkrétnom prípade vykladá ako žiadosť o pomoc Eurojustu len vtedy, ak to príslušný orgán uvedie.

3.   Národní členovia Eurojustu sú oprávnení vymieňať si bez predchádzajúceho schválenia všetky informácie potrebné na plnenie úloh Eurojustu, a to navzájom alebo s príslušnými orgánmi svojich členských štátov. Národní členovia sa urýchlene informujú najmä o prípade, ktorý sa ich týka.

4.   Týmto článkom nie sú dotknuté iné povinnosti týkajúce sa odovzdávania informácií Eurojustu vrátane povinností podľa rozhodnutia Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činov terorizmu (12).

5.   Členské štáty zabezpečia, aby boli národní členovia informovaní o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu bez ohľadu na to, či sa zriaďuje na základe článku 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie alebo na základe rámcového rozhodnutia 2002/465/SVV, a o výsledkoch práce týchto tímov.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby bol ich národný člen bezodkladne informovaný o každom prípade, do ktorého sú priamo zapojené najmenej tri členské štáty a v ktorom najmenej do dvoch členských štátov boli zaslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania, a:

a)

v žiadajúcom alebo vydávajúcom členskom štáte možno za daný trestný čin uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej päť alebo šesť rokov, o čom rozhodne dotknutý členský štát; a ide o jeden z týchto trestných činov:

i)

obchodovanie s ľuďmi;

ii)

sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia;

iii)

nedovolené obchodovanie s omamnými látkami;

iv)

nedovolené obchodovanie so zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom;

v)

korupcia;

vi)

podvod, ktorý sa dotýka finančných záujmov Európskych spoločenstiev;

vii)

falšovanie a pozmeňovanie eura;

viii)

legalizácia príjmov z trestnej činnosti;

ix)

útoky proti informačným systémom,

alebo

b)

existuje dôvodné podozrenie zo zapojenia zločineckej skupiny,

alebo

c)

existuje podozrenie, že prípad môže mať závažný cezhraničný rozmer alebo dôsledky na úrovni Európskej únie alebo môže mať vplyv na iné členské štáty, ako sú tie, ktoré sú priamo dotknuté.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby boli ich národní členovia informovaní o:

a)

prípadoch, keď vznikne spor o právomoc, alebo keď je pravdepodobné, že vznikne;

b)

kontrolovaných dodávkach, ktoré sa týkajú najmenej troch štátov, z ktorých najmenej dva sú členskými štátmi;

c)

opakovaných ťažkostiach alebo odmietnutiach, pokiaľ ide o vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonávanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania.

8.   Vnútroštátne orgány nie sú v konkrétnom prípade povinné poskytnúť informácie, ak by to znamenalo:

a)

poškodenie základných záujmov národnej bezpečnosti alebo

b)

ohrozenie bezpečnosti jednotlivcov.

9.   Týmto článkom nie sú dotknuté podmienky ustanovené v dvojstranných alebo viacstranných dohodách, alebo dojednaniach medzi členskými štátmi a tretími štátmi vrátane akýchkoľvek podmienok určených tretími štátmi o využití informácií po ich poskytnutí.

10.   Informácie zaslané Eurojustu podľa odsekov 5, 6 a 7 obsahujú aspoň tie druhy informácií, ktoré sa uvádzajú v zozname ustanovenom v prílohe, ak sú k dispozícii.

11.   Informácie uvedené v tomto článku sa zasielajú Eurojustu v štruktúrovanej podobe.

12.   Do 4. júna 2014 (12) na základe informácií zaslaných Eurojustom vypracuje Komisia správu o vykonávaní tohto článku, ku ktorej podľa vlastného uváženia pripojí návrhy, a to aj s cieľom zvážiť zmenu a doplnenie odsekov 5, 6 a 7 a prílohy.

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 13a

Informácie, ktoré poskytuje Eurojust príslušným vnútroštátnym orgánom

1.   Eurojust poskytuje príslušným vnútroštátnym orgánom informácie a spätnú väzbu o výsledkoch spracovania informácií vrátane existencie spojitosti s prípadmi, ktoré sa už nachádzajú v systéme správy prípadov.

2.   Okrem toho Eurojust na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu poskytne informácie v rámci lehoty určenej žiadajúcim orgánom.“

13.

Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v odseku 3 sa slová „v súlade s článkami 13 a 26“ nahrádzajú slovami: „v súlade s článkami 13, 26 a 26a“;

b)

odsek 4 sa vypúšťa.

14.

Článok 15 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v úvodnej vete sa slová „osôb, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušných členských štátov predmetom trestného vyšetrovania alebo stíhania za jeden alebo viaceré z druhov kriminality a trestných činov definovaných v článku 4“ nahrádzajú slovami „osôb, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých členských štátov podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom činne, ktorý patrí do právomoci Eurojustu, alebo ktoré boli za takýto čin odsúdené“;

b)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„l)

telefónne čísla, e-mailové adresy a údaje uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (13);

m)

údaje o evidencii vozidiel;

n)

profily DNA vytvorené z nekódujúcej časti DNA, fotografie a odtlačky prstov.

15.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Systém správy prípadov, register a dočasné pracovné súbory

1.   V súlade s týmto rozhodnutím zriadi Eurojust systém správy prípadov zložený z dočasných pracovných súborov a registra, pričom obe zložky obsahujú osobné a iné údaje.

2.   Systém správy prípadov slúži na:

a)

podporu riadenia a koordinácie vyšetrovaní a trestných stíhaní, pri ktorých Eurojust poskytuje pomoc, najmä vytváraním krížových odkazov medzi informáciami;

b)

uľahčenie prístupu k informáciám o prebiehajúcich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach;

c)

uľahčenie monitorovania zákonnosti a dodržiavania ustanovení tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov.

3.   Systém správy prípadov môže byť prepojený so zabezpečeným telekomunikačným spojením uvedeným v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (14), pokiaľ je to v súlade s pravidlami na ochranu údajov uvedenými v tomto rozhodnutí.

4.   Register musí obsahovať odkazy na dočasné pracovné súbory spracúvané v rámci Eurojustu, pričom nesmie obsahovať iné osobné údaje ako tie, ktoré sú uvedené v článku 15 ods. 1 písm. a) až i), k) a m) a v článku 15 ods. 2.

5.   Národní členovia Eurojustu môžu pri plnení svojich povinností v súlade s týmto rozhodnutím spracúvať údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracujú, v dočasnom pracovnom súbore. Úradníkovi pre ochranu údajov umožnia prístup k pracovnému súboru. Dotknutý národný člen informuje úradníka pre ochranu údajov o vytvorení každého nového dočasného pracovného súboru, ktorý obsahuje osobné údaje.

6.   Eurojust nesmie na účely spracúvania osobných údajov súvisiacich s prípadom vytvoriť iný automatizovaný súbor údajov ako systém správy prípadov.

16.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 16a

Fungovanie dočasných pracovných súborov a registra

1.   Dotknutý národný člen vytvorí dočasný pracovný súbor pre každý prípad, o ktorom dostane informácie, pokiaľ sa mu tieto informácie zašlú v súlade s týmto rozhodnutím alebo nástrojmi uvedenými v článku 13 ods. 4. Národný člen je zodpovedný za vedenie dočasných pracovných súborov, ktoré vytvoril.

2.   Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, v závislosti od okolností jednotlivých prípadov rozhodne o tom, či bude dočasný pracovný súbor vyhradený, alebo ak je to potrebné na to, aby Eurojust mohol vykonávať svoje úlohy, poskytne prístup k nemu alebo k jeho častiam iným národným členom alebo oprávneným zamestnancom Eurojustu.

3.   Národný člen, ktorý vytvoril dočasný pracovný súbor, rozhodne o tom, ktoré informácie súvisiace s týmto dočasným pracovným súborom sa vložia do registra.

Článok 16b

Prístup do systému správy prípadov na vnútroštátnej úrovni

1.   Osoby uvedené v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6, môžu mať prístup iba k:

a)

registru, pokiaľ národný člen, ktorý rozhodol o zadaní údajov do registra, prístup k nemu výslovne neodmietol;

b)

dočasným pracovným súborom, ktoré otvoril alebo vedie národný člen ich členského štátu;

c)

dočasným pracovným súborom, ktoré otvorili alebo vedú národní členovia iných členských štátov a ku ktorým národný člen ich členského štátu získal prístup, ak národný člen, ktorý otvoril alebo vedie dočasný pracovný súbor, výslovne neodmietol takýto prístup.

2.   Národný člen v rámci obmedzení ustanovených v odseku 1 rozhodne o rozsahu prístupu k dočasným pracovným súborom, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6.

3.   Každý členský štát po porade s národným členom rozhodne o rozsahu prístupu k registru, ktorý sa v jeho členskom štáte udeľuje osobám uvedeným v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú tieto osoby pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6. Členské štáty oznamujú Eurojustu a Generálnemu sekretariátu Rady svoje rozhodnutie týkajúce sa vykonávania tohto odseku tak, aby Generálny sekretariát Rady mohol informovať ostatné členské štáty.

Ak však osoby uvedené v článku 12 ods. 2 majú pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6, majú prístup aspoň k registru v rozsahu potrebnom na prístup k dočasným pracovným spisom, ku ktorým im bol udelený prístup v súlade s odsekom 2 tohto článku.

4.   Eurojust predloží Rade a Komisii správu o vykonávaní odseku 3 do 4. júna 2013. Každý členský štát na základe tejto správy zváži možnosť preskúmania rozsahu prístupu ustanoveného v súlade s odsekom 3.“

17.

Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v odseku 1 sa slová „nebude prijímať pokyny žiadnej osoby“ nahrádzajú slovami „koná nezávisle“;

b)

v odsekoch 3 a 4 sa slovo „úradník“ nahrádza slovami „úradník pre ochranu údajov“.

18.

Článok 18 sa nahrádza takto:

„Článok 18

Oprávnený prístup k osobným údajom

Prístup k osobným údajom spracúvaným Eurojustom môžu mať na účely dosiahnutia cieľov Eurojustu a v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 16, 16a a 16b len národní členovia, ich zástupcovia a asistenti uvedení v článku 2 ods. 2, osoby uvedené v článku 12 ods. 2, pokiaľ majú pripojenie k systému správy prípadov v súlade s článkom 12 ods. 6, a oprávnení zamestnanci Eurojustu.“

19.

V článku 19 ods. 4 písm. b) sa vypúšťajú slová „…, pri ktorom Eurojust napomáha“.

20.

Článok 21 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 2 sa mení a dopĺňa takto:

i)

úvodné slovné spojenie sa nahrádza takto: „Osobné údaje uvedené v článku 14 ods. 1, ktoré Eurojust spracúva, sa nesmú uchovávať dlhšie ako do tej z nasledujúcich skutočností, ktorá nastane prvá:“,

ii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„a. a)

deň, keď bola osoba oslobodená spod obžaloby a rozhodnutie sa stalo konečným;“

iii)

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

tri roky odo dňa, keď sa stalo konečným justičné rozhodnutie posledného členského štátu, ktorého sa vyšetrovanie a trestné stíhanie týka;“

iv)

v písmene c) sa za slová „trestné stíhanie“ dopĺňajú tieto slová: „pokiaľ neexistuje povinnosť poskytnúť Eurojustu tieto informácie v súlade s článkom 13 ods. 6 a 7 alebo podľa nástrojov uvedených v článku 13 ods. 4;“

v)

dopĺňa sa toto nové písmeno:

„d)

tri roky odo dňa odovzdania údajov v súlade s článkom 13 ods. 6 a 7 alebo podľa nástrojov uvedených v článku 13 ods. 4.“;

b)

odsek 3 sa mení a dopĺňa takto:

i)

v písmenách a) a b) sa slová „v odseku 2“ nahrádzajú slovami „v odseku 2 písm. a), b), c) a d)“;

ii)

v písmene b) sa dopĺňa táto veta:

„Ak však v žiadnom z dotknutých členských štátov nie je trestné stíhanie možné zo zákona podľa odseku 2 písm. a), možno údaje uchovávať, iba ak sú potrebné na to, aby Eurojust poskytol pomoc v súlade s týmto rozhodnutím.“

21.

Článok 23 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

i)

v prvom pododseku sa slová „v článkoch 14 až 22“ nahrádzajú slovami „v článkoch 14 až 22 a článkoch 26, 26a a 27“,

ii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Spoločný dozorný orgán sa stretáva aspoň raz za každý polrok. Taktiež sa stretne do troch mesiacov po podaní odvolania uvedeného v článku 19 ods. 8 alebo do troch mesiacov odo dňa, keď mu bol prípad postúpený v súlade s článkom 20 ods. 2. Spoločný dozorný orgán môže byť zvolaný aj jeho predsedom na žiadosť minimálne dvoch členských štátov.“,

iii)

v treťom pododseku sa v druhej vete slová „osemnásť mesiacov“ nahrádzajú slovami „tri roky“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Sudca vymenovaný členským štátom sa stane stálym členom po svojom zvolení na spoločnom zasadnutí osôb vymenovaných členskými štátmi podľa odseku 1 a zostane stálym členom počas troch rokov. Každý rok sa tajným hlasovaním zvolí jeden stály člen Spoločného dozorného orgánu. Spoločnému dozornému orgánu predsedá člen, ktorý je vo svojej funkcii tretí rok po zvolení. Stáli členovia môžu byť zvolení opätovne. Kandidáti, ktorí chcú byť zvolení, predložia svoju kandidatúru sekretariátu Spoločného dozorného orgánu písomne desať dní pred zasadnutím, na ktorom sa voľby uskutočnia.“;

c)

vkladá sa tento odsek:

„4a.   Spoločný dozorný orgán prijme vo svojom rokovacom poriadku opatrenia potrebné na vykonávanie odsekov 3 a 4.“;

d)

v odseku 10 sa dopĺňa táto veta:

„Sekretariát Spoločného dozorného orgánu môže využívať odborné skúsenosti sekretariátu zriadeného rozhodnutím Rady 2000/641/SVV (15).

22.

Článok 25 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Národní členovia, ich zástupcovia a asistenti uvedení v článku 2 ods. 2, zamestnanci Eurojustu a národní spravodajcovia a úradník pre ochranu údajov budú viazaní povinnosťou utajenia, bez dotknutia článku 2 ods. 4.“;

b)

v odseku 4 sa slová „článku 9 ods. 1“ nahrádzajú slovami „článku 2 ods. 4“.

23.

Vkladá sa tento nový článok:

„Článok 25a

Spolupráca s Európskou justičnou sieťou a inými sieťami Európskej únie zapojenými do spolupráce v trestných veciach

1.   Eurojust a Európska justičná sieť navzájom udržiavajú privilegované vzťahy založené na konzultáciách a komplementárnosti, najmä medzi národným členom, kontaktnými miestami Európskej justičnej siete toho istého členského štátu a národnými spravodajcami pre Eurojust a Európsku justičnú sieť. S cieľom zabezpečiť efektívnu spoluprácu sa prijmú tieto opatrenia:

a)

národní členovia informujú kontaktné miesta Európskej justičnej siete jednotlivo o všetkých prípadoch, v súvislosti s ktorými sa domnievajú, že Európska justičná sieť má lepšie možnosti sa nimi zaoberať;

b)

sekretariát Európskej justičnej siete je súčasťou personálu Eurojustu. Pôsobí ako samostatná jednotka. Môže využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Európskej justičnej siete vrátane pokrytia nákladov na plenárne zasadnutia siete. Ak sa plenárne zasadnutia konajú v priestoroch Rady v Bruseli, náklady môžu zahŕňať len cestovné náklady a náklady na tlmočenie. Ak sa plenárne zasadnutia konajú v členskom štáte, ktorý predsedá Rade, náklady môžu zahŕňať len časť celkových nákladov na zasadnutie;

c)

kontaktné miesta Európskej justičnej siete sa v jednotlivých prípadoch môžu prizvať na zasadnutia Eurojustu.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 1, súčasťou personálu Eurojustu sú sekretariáty siete spoločných vyšetrovacích tímov a siete zriadenej rozhodnutím Rady 2002/494/SVV. Tieto sekretariáty pôsobia ako samostatné jednotky. Môžu využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh. Koordináciu sekretariátov zabezpečí Eurojust.

Tento odsek sa uplatňuje na sekretariát akejkoľvek novej siete zriadenej rozhodnutím Rady, ak sa v danom rozhodnutí ustanovuje, že sekretariát zabezpečí Eurojust.

3.   Sieť zriadená rozhodnutím 2008/852/SVV môže požiadať o to, aby jej Eurojust poskytol sekretariát. V prípade podania takejto žiadosti sa uplatní odsek 2.“

24.

Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Vzťahy s inými inštitúciami, orgánmi alebo agentúrami Spoločenstva alebo Únie

1.   Ak je to dôležité pre vykonávanie jeho úloh, môže Eurojust nadviazať a udržiavať spoluprácu s inštitúciami, orgánmi a agentúrami zriadenými zmluvami o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii alebo na ich základe. Eurojust nadviaže a udržiava spoluprácu s:

a)

Europolom;

b)

OLAF-om;

c)

Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex);

d)

Radou, najmä jej Spoločným situačným centrom.

Eurojust nadviaže a udržiava spoluprácu aj s Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy.

2.   Eurojust môže uzavierať so subjektmi uvedenými v odseku 1 dohody alebo pracovné dohody. Takéto dohody alebo pracovné dohody sa môžu týkať najmä výmeny informácií vrátane osobných údajov a vyslania styčných úradníkov do Eurojustu. Takéto dohody alebo pracovné dohody sa môžu uzavrieť len po prerokovaní Eurojustu so Spoločným dozorným orgánom o ustanoveniach o ochrane údajov a po schválení Radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Eurojust informuje Radu o každom zámere začať takéto rokovania a Rada môže vyvodiť závery, aké považuje za vhodné.

3.   Pred nadobudnutím platnosti dohody alebo pracovnej dohody uvedenej v odseku 2 môže Eurojust priamo od subjektov uvedených v odseku 1 prijímať a používať informácie vrátane osobných údajov, pokiaľ je to potrebné na náležité plnenie jeho úloh, a môže tieto informácie vrátane osobných údajov postupovať priamo takýmto subjektom, pokiaľ je to nevyhnutné na legitímne plnenie úloh prijímateľa a v súlade s pravidlami na ochranu údajov ustanovenými v tomto rozhodnutí.

4.   OLAF môže prispievať k činnosti Eurojustu v rámci koordinácie postupov vyšetrovaní a trestných stíhaní, ktoré sa týkajú ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev, a to buď na podnet Eurojustu, alebo na žiadosť OLAF-u, ak príslušné dotknuté vnútroštátne orgány nenamietajú proti takejto účasti.

5.   Na účely prijímania a prenosu informácií medzi Eurojustom a OLAF-om a bez toho, aby bol dotknutý článok 9, členské štáty zabezpečia, aby sa národní členovia Eurojustu považovali za príslušné orgány členských štátov výhradne na účely nariadenia (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (Euratom) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (16). Výmena informácií medzi OLAF-om a národnými členmi sa uskutočňuje bez toho, aby boli dotknuté informácie, ktoré sa podľa týchto nariadení musia poskytnúť ďalším príslušným orgánom.

25.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 26a

Vzťahy s tretími štátmi a organizáciami

1.   Pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, môže Eurojust nadviazať a udržiavať spoluprácu aj s týmito subjektmi:

a)

tretími štátmi;

b)

organizáciami, ako sú napríklad:

i)

medzinárodné organizácie a im podriadené orgány verejného práva;

ii)

iné orgány verejného práva, ktoré boli zriadené na základe dohody medzi dvoma alebo viacerými štátmi, ako aj

iii)

Medzinárodná organizácia kriminálnej polície (Interpol).

2.   Eurojust môže uzavierať dohody so subjektmi uvedenými v odseku 1. Takéto dohody sa môžu týkať najmä výmeny informácií vrátane osobných údajov a vyslania styčných úradníkov alebo styčných sudcov do Eurojustu. Takéto dohody sa môžu uzavrieť len po porade Eurojustu so Spoločným dozorným orgánom o ustanoveniach o ochrane údajov a po schválení Radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Eurojust informuje Radu o každom zámere začať takéto rokovania a Rada môže vyvodiť závery, aké považuje za vhodné.

3.   Dohody uvedené v odseku 2, ktoré obsahujú ustanovenia o výmene osobných údajov, sa môžu uzatvárať iba v prípade, ak sa na dotknutý subjekt vzťahuje dohovor Rady Európy z 28. januára 1981 alebo ak z posúdenia vyplynie, že daný subjekt dokáže zabezpečiť primeranú úroveň ochrany údajov.

4.   Dohody uvedené v odseku 2 obsahujú ustanovenia o monitorovaní ich vykonávania vrátane vykonávania pravidiel na ochranu údajov.

5.   Pred nadobudnutím platnosti dohôd uvedených v odseku 2 môže Eurojust priamo prijímať informácie vrátane osobných údajov, pokiaľ je to potrebné na náležité plnenie jeho úloh.

6.   Pred nadobudnutím platnosti dohôd uvedených v odseku 2 môže Eurojust za podmienok ustanovených v článku 27 ods. 1 priamo zasielať týmto subjektom informácie s výnimkou osobných údajov, pokiaľ je to potrebné na legitímne plnenie úloh prijímateľa.

7.   Eurojust môže za podmienok ustanovených v článku 27 ods. 1 zasielať osobné údaje subjektom uvedeným v odseku 1, ak:

a)

je to potrebné v jednotlivých prípadoch na účely predchádzania trestnej činnosti, ktorá patrí do právomoci Eurojustu, alebo boja proti nej a

b)

Eurojust s dotknutým subjektom uzavrel dohodu uvedenú v odseku 2, ktorá nadobudla platnosť a umožňuje odovzdávanie uvedených údajov.

8.   Eurojust bezodkladne oznámi Spoločnému dozornému orgánu a dotknutým členským štátom každé následné nesplnenie alebo značnú pravdepodobnosť nesplnenia podmienok uvedených v odseku 3 zo strany subjektov uvedených v odseku 1. Spoločný dozorný orgán môže zabrániť ďalšej výmene osobných údajov s príslušnými subjektmi, až pokiaľ sa nepresvedčí, že sa zabezpečila primeraná náprava.

9.   Národný člen konajúci v rámci svojej funkcie ako príslušný vnútroštátny orgán a v súlade s ustanoveniami svojho vnútroštátneho práva však môže – aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 7, – uskutočniť výmenu informácií týkajúcich sa osobných údajov výnimočne a výhradne s cieľom prijať naliehavé opatrenia proti bezprostredne hroziacemu vážnemu nebezpečenstvu ohrozujúcemu osobu alebo verejnú bezpečnosť. Národný člen zodpovedá za zákonnosť schválenia takéhoto poskytnutia údajov. Národný člen si vedie záznamy o poskytnutí údajov a o dôvodoch takéhoto poskytnutia údajov. Poskytnutie údajov sa schváli len v prípade, ak príjemca poskytne záruku, že údaje sa použijú len na účely, na ktoré boli postúpené.“

26.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Odovzdávanie údajov

1.   Predtým, než si Eurojust vymení akékoľvek informácie so subjektmi uvedenými v článku 26a, národný člen členského štátu, ktorý informácie predložil, musí postúpenie týchto informácií odsúhlasiť. V odôvodnených prípadoch sa národný člen poradí s príslušnými orgánmi členských štátov.

2.   Eurojust je zodpovedný za zákonnosť odovzdávania údajov. Vedie evidenciu o každom odovzdaní údajov v súlade s článkami 26 a 26a a o jeho dôvodoch. Údaje sa odovzdávajú len pod podmienkou, že sa príjemca zaviaže, že budú použité len na účel, na ktorý sa odovzdali.“

27.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 27a

Styční sudcovia pridelení do tretích štátov

1.   Na účely uľahčenia justičnej spolupráce s tretími štátmi v prípadoch, v ktorých Eurojust poskytuje pomoc v súlade s týmto rozhodnutím, môže kolégium prideliť do tretieho štátu styčných sudcov pod podmienkou, že s takýmto tretím štátom existuje dohoda uvedená v článku 26a. Pred začatím rokovaní s tretím štátom sa vyžaduje súhlas Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Eurojust informuje Radu o každom zámere začať takéto rokovania a Rada môže vyvodiť závery, aké považuje za vhodné.

2.   Styčný sudca uvedený v odseku 1 musí mať prax spočívajúcu v práci s Eurojustom a primerane znalosť v oblasti justičnej spolupráce a fungovania Eurojustu. Na pridelenie styčného sudcu v mene Eurojustu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas dotknutého sudcu a jeho členského štátu.

3.   Ak sa styčný sudca, ktorého pridelil Eurojust, vyberie z národných členov, zástupcov alebo asistentov:

i)

členský štát ho vo funkcii národného člena, zástupcu alebo asistenta nahradí;

ii)

stráca právomoci, ktoré mu boli udelené podľa článkov 9a až 9e.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 110 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev ustanoveného nariadením (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (17), kolégium Eurojustu po porade s Komisiou vypracuje pravidlá prideľovania styčných sudcov a prijme potrebné vykonávacie opatrenia.

5.   Činnosť styčných sudcov pridelených Eurojustom podlieha dozoru Spoločného dozorného orgánu. Styční sudcovia podávajú správu kolégiu, ktoré o ich činnosti vo výročnej správe a vhodným spôsobom informuje Európsky parlament a Radu. Styční sudcovia informujú národných členov a príslušné vnútroštátne orgány o všetkých prípadoch týkajúcich sa ich členského štátu.

6.   Príslušné orgány členských štátov a styční sudcovia uvedení v odseku 1 môžu navzájom nadväzovať priame kontakty. V takých prípadoch styčný sudca o týchto kontaktoch informuje dotknutého národného člena.

7.   Styční sudcovia uvedení v odseku 1 majú pripojenie k systému správy prípadov.

Článok 27b

Žiadosti o justičnú spoluprácu adresované tretím štátom a podané tretími štátmi

1.   Eurojust môže so súhlasom dotknutých členských štátov koordinovať vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu, ktorú podali tretie štáty, ak sú tieto žiadosti súčasťou toho istého vyšetrovania a vyžadujú si vybavenie v najmenej dvoch členských štátoch. Žiadosti uvedené v tomto odseku môže Eurojustu zasielať aj príslušný vnútroštátny orgán.

2.   V naliehavom prípade a v súlade s článkom 5a môže žiadosti uvedené v odseku 1 tohto článku a podané tretím štátom, ktorý s Eurojustom uzavrel dohodu o spolupráci, prijímať a spracúvať CCC.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2, v prípade žiadostí o justičnú spoluprácu, ktoré sa týkajú rovnakého vyšetrovania a vyžadujú vykonanie v treťom štáte, môže Eurojust po dohode s dotknutými členskými štátmi tiež uľahčiť justičnú spoluprácu s daným tretím štátom.

4.   Žiadosti uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa môžu zasielať prostredníctvom Eurojustu, ak je to v súlade s nástrojmi, ktorými sa spravuje vzťah medzi daným tretím štátom a Európskou úniou alebo dotknutými členskými štátmi.

Článok 27c

Iná zodpovednosť ako zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie údajov

1.   Zmluvná zodpovednosť Eurojustu sa spravuje právom rozhodným pre danú zmluvu.

2.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti je Eurojust povinný nezávisle od zodpovednosti podľa článku 24 nahradiť všetky škody, ktoré spôsobilo kolégium alebo pracovníci Eurojustu pri plnení svojich povinností, pokiaľ ich zavinili, a bez ohľadu na rozličné postupy uplatňovania nárokov na náhradu škody podľa práva členských štátov.

3.   Odsek 2 sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú národným členom, zástupcom alebo asistentom pri výkone jeho povinností. Keď však konajú na základe právomocí, ktoré im boli udelené podľa článkov 9a až 9e, ich členský štát pôvodu nahradí Eurojustu sumy, ktoré Eurojust zaplatil na účely náhrady takejto škody.

4.   Poškodená strana má právo žiadať, aby sa Eurojust voči nej zdržal akéhokoľvek konania, alebo aby už začaté konanie zastavil.

5.   Vnútroštátne súdy členských štátov, do ktorých právomoci patria spory súvisiace so zodpovednosťou Eurojustu podľa tohto článku, sa určia podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (18).

28.

Druhá veta článku 28 ods. 2 sa nahrádza takto: „Výsledok voľby sa predloží na schválenie Rade, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.“

29.

Článok 29 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v odseku 1:

i)

v prvej vete sa slovo „jednomyseľne“ nahrádza slovami „dvojtretinovou väčšinou“;

ii)

dopĺňa sa táto veta:

„Komisia je oprávnená zúčastniť sa výberového konania a byť zastúpená vo výberovej komisii.“;

b)

v odseku 2 sa druhá veta nahrádza takto:

„Možno ho predĺžiť jedenkrát bez toho, aby bola potrebná výzva na prekladanie ponúk, ak tak rozhodne kolégium trojštvrtinovou väčšinou a rovnakou väčšinou vymenuje správneho riaditeľa.“;

c)

v odseku 5 sa dopĺňajú tieto vety:

„Na tento účel je v spolupráci s kolégiom zodpovedný za zavedenie a vykonávanie účinného postupu monitorovania a hodnotenia správy Eurojustu v zmysle dosahovania jeho cieľov. Správny riaditeľ podáva kolégiu pravidelne správy o výsledkoch tohto monitorovania.“

30.

Článok 30 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v odseku 2:

i)

v štvrtej vete sa na konci dopĺňajú slová: „…, ktorí môžu pomáhať aj národným členom.“,

ii)

posledná veta sa nahrádza takto:

„Kolégium prijme potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa vyslaných vnútroštátnych odborníkov.“;

b)

v odseku 3 sa na začiatku vkladajú slová „Bez toho, aby bol dotknutý článok 25a ods. 1 písm. c) a odsek 2,D:.“.

31.

Článok 32 sa mení a dopĺňa takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

b)

dopĺňa sa tento odsek:

„3.   Komisia alebo Rada si môžu vyžiadať stanovisko Eurojustu ku všetkým návrhom nástrojov pripravovaným podľa hlavy VI zmluvy.“

32.

Článok 33 sa nahrádza takto:

„Článok 33

Financovanie

1.   Platy a služobné výhody národných členov, zástupcov a asistentov uvedených v článku 2 ods. 2 znáša členský štát ich pôvodu.

2.   Ak národní členovia, zástupcovia a asistenti konajú v rámci úloh Eurojustu, príslušné výdavky týkajúce sa predmetných činností sa považujú za operačné výdavky v zmysle článku 41 ods. 3 zmluvy.“

33.

Článok 35 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

a)

slová „31. marca“ sa nahrádzajú slovami „10. februára“;

b)

dopĺňa sa táto veta:

„Európska justičná sieť a siete uvedené v článku 25a ods. 2 sa informujú o častiach, ktoré sa týkajú činností ich sekretariátov, včas pred postúpením rozpočtového odhadu Komisii.“

34.

Článok 36 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v odseku 2 sa prvá veta nahrádza takto:

„2.   Najneskôr do 1. marca, ktorý nasleduje po uplynutí každého rozpočtového roka, oznámi účtovník Eurojustu účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za uplynulý rozpočtový rok.“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Eurojust zašle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rozpočtový rok aj Európskemu parlamentu a Rade, a to do 31. marca nasledujúceho roka.“;

c)

v odseku 10 sa slová „30. apríla“ nahrádzajú slovami „15. mája“.

35.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 39a

Utajované skutočnosti EÚ

Eurojust pri zaobchádzaní s utajovanými skutočnosťami EÚ uplatňuje zásady a minimálne normy bezpečnosti ustanovené v rozhodnutí Rady 2001/264/ES z 19. marca 2001 prijímajúcom bezpečnostné nariadenia Rady (19).

36.

Článok 41 sa nahrádza takto:

„Článok 41

Predkladanie správ

1.   Členské štáty oznamujú Eurojustu a Generálnemu sekretariátu Rady vymenovanie národných členov, zástupcov a asistentov, ako aj osôb uvedených v článku 12 ods. 1 a 2 a všetky zmeny tohto vymenovania. Generálny sekretariát Rady vedie aktualizovaný zoznam týchto osôb a sprístupní ich mená a kontaktné údaje všetkým členským štátom a Komisii.

2.   Vymenovanie národného člena sa nemôže stať právoplatným pred dňom doručenia úradného oznámenia uvedeného v odseku 1 a v článku 9a ods. 3 Generálnemu sekretariátu Rady.“

37.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 41a

Hodnotenie

1.   Kolégium do 4. júna 2014 a následne každých päť rokov zadá vypracovanie nezávislého externého hodnotenia vykonávania tohto rozhodnutia, ako aj činností vykonávaných Eurojustom.

2.   Každé hodnotenie posúdi vplyv tohto rozhodnutia, fungovanie Eurojustu v zmysle dosahovania cieľov uvedených v tomto rozhodnutí, ako aj účinnosť a efektivitu Eurojustu. Kolégium po porade s Komisiou vydá osobitné špecifické pravidlá.

3.   Hodnotiaca správa obsahuje zistenia a odporúčania vyplývajúce z hodnotenia. Táto správa sa predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a zverejní sa.“

38.

dopĺňa sa príloha, ktorej text sa nachádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Transpozícia

1.   V prípade potreby uvedú členské štáty svoje vnútroštátne právo do súladu s týmto rozhodnutím pri najbližšej príležitosti, najneskôr však do 4. júna 2011.

2.   Komisia v pravidelných intervaloch preskúmava vykonávanie rozhodnutia 2002/187/SVV v znení zmien a doplnení členskými štátmi a predkladá o tom Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej prípadne pripojí potrebné návrhy na zlepšenie justičnej spolupráce a fungovania Eurojustu. Toto sa vzťahuje najmä na spôsobilosť Eurojustu podporovať členské štáty v boji proti terorizmu.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 16. decembra 2008

Za Radu

predsedníčka

R. BACHELOT-NARQUIN


(1)  Stanovisko z 2. septembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 350, 30.12.2008, s. 60.

(4)  Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s 1.

(5)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 105, 27.4.1996, s. 1.

(7)  V čase prijatia tohto rozhodnutia je právomoc Europolu taká, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 Dohovoru z 26. júla 1995 o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) (Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 2) zmenenom a doplnenom protokolom z roku 2003 (Ú. v. EÚ C 2, 6.1.2004, s. 1) a v prílohe k tomuto protokolu. Keď však rozhodnutie Rady o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) nadobudne účinnosť, bude právomoc Eurojustu taká, ako je stanovené v článku 4 ods. 1 uvedeného rozhodnutia a v prílohe k uvedenému rozhodnutiu.

(8)  Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1.“

(9)  Ú. v. ES L 167, 26.6.2002, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 103.

(11)  Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 38.“

(12)  Ú. v. EÚ L 253, 29.9.2005, s. 22.“

(13)  Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54.“

(14)  Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130.“

(15)  Rozhodnutie Rady 2000/641/SVV zo 17. októbra 2000 o zriadení sekretariátu pre spoločné dozorné orgány na ochranu údajov ustanovených Dohovorom o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole), Dohovorom o využívaní informačných technológií na colné účely a Dohovorom o vykonávaní Schengenskej dohody o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach (Schengenský dohovor) (Ú. v. ES L 271, 24.10.2000, s. 1).“

(16)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 8.“

(17)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(18)  Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.“

(19)  Ú. v. ES L 101, 11.4.2001, s. 1.“


PRÍLOHA

„PRÍLOHA

Zoznam uvedený v článku 13 ods. 10 stanovujúci minimálne typy informácií, ktoré sa majú zasielať Eurojustu podľa článku 13 ods. 5, 6 a 7, ak existujú

1.

Pre situácie uvedené v článku 13 ods. 5:

a)

zúčastnené členské štáty;

b)

typ príslušného trestného činu;

c)

dátum dohody o vytvorení tímu;

d)

plánované obdobie činnosti tímu vrátane úprav dĺžky tohto obdobia;

e)

kontaktné údaje vedúceho tímu za každý zúčastnený členský štát;

f)

krátke zhrnutie výsledkov spoločných vyšetrovacích tímov.

2.

Pre situácie uvedené v článku 13 ods. 6:

a)

údaje, ktoré identifikujú osobu, skupinu alebo subjekt, ktoré sú predmetom vyšetrovania trestného činu alebo trestného stíhania;

b)

dotknuté členské štáty, informácie o dotknutom trestnom čine a jeho okolnostiach, údaje týkajúce sa vydaných žiadostí (o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, ktorými sa priznáva účinok zásade vzájomného uznávania), ktoré zahŕňajú:

i)

dátum zaslania žiadosti;

ii)

žiadajúci orgán alebo orgán pôvodu;

iii)

dožiadaný alebo vykonávajúci orgán;

iv)

typ žiadosti (požadované opatrenia);

v)

informácia o tom, či sa žiadosť vybavila, a ak nie, z akého dôvodu.

3.

Pre situácie uvedené v článku 13 ods. 7 písm. a):

a)

dotknuté členské štáty a príslušné orgány;

b)

údaje, ktoré identifikujú osobu, skupinu alebo subjekt, ktoré sú predmetom vyšetrovania trestného činu alebo trestného stíhania;

c)

informácie o dotknutom trestnom čine a jeho okolnostiach.

4.

Pre situácie uvedené v článku 13 ods. 7 písm. b):

a)

dotknuté členské štáty a príslušné orgány;

b)

údaje, ktoré identifikujú osobu, skupinu alebo subjekt, ktoré sú predmetom vyšetrovania trestného činu alebo trestného stíhania;

c)

typ dodávky;

d)

typ trestného činu, v súvislosti s ktorým sa vykonáva kontrolovaná dodávka.

5.

Pre situácie uvedené v článku 13 ods. 7 písm. c):

a)

žiadajúci štát alebo štát pôvodu;

b)

dožiadaný alebo vykonávajúci štát;

c)

opis ťažkostí.“