5.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 140/136

(1)

Hlavným cieľom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý bol v mene Európskeho spoločenstva schválený rozhodnutím Rady 94/69/ES (3), je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu vplyvu na klimatický systém.

(2)

Podľa názoru Spoločenstva, ktorý nedávno vyjadrila najmä Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007, by na splnenie tohto cieľa nemalo globálne zvýšenie priemernej ročnej teploty zemského povrchu presahovať 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, čo znamená, že celkové emisie skleníkových plynov by sa mali do roku 2050 znížiť aspoň o 50 % oproti úrovni z roku 1990. Emisie skleníkových plynov vyprodukované v rámci Spoločenstva, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, by sa mali naďalej znižovať aj po roku 2020 ako súčasť úsilia Spoločenstva prispieť k splneniu tohto cieľa v oblasti globálneho znižovania emisií. Rozvinuté krajiny vrátane členských štátov EÚ by mali naďalej zohrávať vedúcu úlohu, a preto by sa mali zaviazať na spoločné znižovanie svojich emisií skleníkových plynov do roku 2020 rádovo od 30 % v porovnaní s rokom 1990. Mali by tak urobiť aj s cieľom spoločne znižovať svoje emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 60 % až 80 % v porovnaní s rokom 1990. K splneniu uvedených cieľov zníženia emisií by mali prispieť všetky hospodárske odvetvia vrátane medzinárodnej námornej a leteckej dopravy. Letecká doprava sa podieľa na týchto zníženiach prostredníctvom začlenenia do schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (ďalej len „schéma Spoločenstva“). V prípade, že členské štáty neschvália žiadnu medzinárodnú dohodu, ktorá by vo svojich cieľoch znižovania emisií zahŕňala emisie z medzinárodnej námornej dopravy prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie a/alebo ak Spoločenstvo neschváli žiadnu takúto dohodu prostredníctvom UNFCCC do 31. decembra 2011, Komisia by mala predložiť návrh na zahrnutie emisií z medzinárodnej námornej dopravy do záväzku Spoločenstva znížiť emisie s cieľom dosiahnuť, aby navrhovaný akt nadobudol účinnosť do roku 2013. Takýto návrh by mal minimalizovať akýkoľvek negatívny dosah na konkurencieschopnosť Spoločenstva a zároveň zohľadniť možné prínosy pre životné prostredie.

(3)

Okrem toho s cieľom splniť tento cieľ Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 v Bruseli schválila cieľ Spoločenstva znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 30 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 ako svoj príspevok ku globálnej a komplexnej dohode na obdobie po roku 2012 za predpokladu, že ostatné rozvinuté krajiny sa zaviažu na porovnateľné zníženie emisií a ekonomicky vyspelejšie rozvojové krajiny sa zaviažu prispieť primerane podľa svojich povinností a schopností.

(4)

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 takisto zdôraznila, že Spoločenstvo sa zaviazalo transformovať Európu na hospodárstvo s vysokou energetickou účinnosťou a s nízkymi emisiami skleníkových plynov, a rozhodla, že do uzatvorenia globálnej a komplexnej dohody na obdobie po roku 2012 a bez toho, aby to malo vplyv na jej pozíciu v medzinárodných rokovaniach, Spoločenstvo prijme pevný nezávislý záväzok dosiahnuť do roku 2020 zníženie emisií skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(5)

Zvýšenie energetickej účinnosti má pre členské štáty kľúčový význam pre splnenie požiadaviek v zmysle tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti by Komisia mala pozorne sledovať pokrok pri plnení cieľa znížiť spotrebu energie do roku 2020 o 20 % a v prípade nedostatočného pokroku navrhovať dodatočné opatrenia.

(6)

Smernica 2003/87/ES (4) ustanovuje schému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorá sa vzťahuje na určité odvetvia hospodárstva. Všetky odvetvia hospodárstva by sa mali podieľať na znížení emisií s cieľom znížiť čo najhospodárnejšie emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Členské štáty by preto mali vykonávať ďalšie stratégie a opatrenia v úsilí viac obmedziť emisie skleníkových plynov zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES.

(7)

Úsilie každého členského štátu by malo byť určené vo vzťahu k úrovni jeho emisií skleníkových plynov z roku 2005, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia a je upravená tak, aby nezahŕňala emisie zo zariadení existujúcich pred rokom 2005, ktoré boli začlenené do schémy Spoločenstva v rokoch 2006 až 2012. Ročne pridelené emisné kvóty v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého na obdobie rokov 2013 až 2020 by sa mali určiť na základe preskúmaných a overených údajov.

(8)

Úsilie členských štátov v oblasti znižovania emisií by sa malo zakladať na zásade solidarity medzi členskými štátmi a na potrebe trvalo udržateľného hospodárskeho rastu v celom Spoločenstve pri zohľadnení relatívneho HDP na obyvateľa v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty, ktoré majú v súčasnosti relatívne nízky HDP na obyvateľa, a teda vysoké očakávania rastu HDP, by mali mať povolené zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 2005, ale mali by obmedziť zvyšovanie týchto emisií skleníkových plynov, aby tak prispeli k nezávislému záväzku Spoločenstvu v oblasti znižovania emisií. Členské štáty, ktoré majú v súčasnosti relatívne vysoký HDP na obyvateľa, by mali svoje emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 2005 znížiť.

(9)

S cieľom naďalej zaisťovať spravodlivé rozdelenie úsilia medzi členské štáty v oblasti prispievania k vykonávaniu nezávislého záväzku Spoločenstva v oblasti znižovania emisií by žiadny členský štát nemal byť povinný znížiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 ani by nemal mať povolené zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % oproti úrovni z roku 2005. K zníženiam emisií skleníkových plynov by malo dôjsť medzi rokmi 2013 a 2020. Každý členský štát by mal mať povolené previesť z nasledujúceho roku až 5 % svojich ročných pridelených emisných kvót. Ak sa emisie členského štátu nachádzajú pod ročnými pridelenými emisnými kvótami, členský štát by mal mať povolené previesť svoj prebytok zníženia emisií do nasledujúcich rokov.

(10)

V záujme vyrovnania rozdielov v nákladoch na znižovanie emisií v rôznych členských štátoch umožnením zvýšenej geografickej flexibility, ktorou by sa zároveň zvýšila všeobecná nákladová efektívnosť celkového záväzku Spoločenstva, by členské štáty mali mať možnosť preniesť časť svojich ročných pridelených emisných kvót na iný členský štát. Transparentnosť takéhoto prenosu by sa zabezpečila prostredníctvom oznámenia Komisii a registráciou každého prenosu v registroch oboch zainteresovaných členských štátov. Takéto prenosy sa môžu uskutočniť vzájomne vyhovujúcim spôsobom vrátane aukcie, využitia trhových sprostredkovateľov pôsobiacich v rámci agentúr alebo formou dvojstranných dohôd.

(11)

V rámci Únie by sa emisie skleníkových plynov mali podstatne znížiť. Využívanie kreditov z projektových činností by malo byť obmedzené, aby dopĺňalo činnosti na vnútroštátnej úrovni. Únia je naďalej odhodlaná kontinuálne zlepšovať mechanizmus čistého rozvoja (CDM) a bude sa snažiť dosiahnuť zlepšenie prostredníctvom vhodných medzinárodných procesov. Je dôležité, aby kredity z projektových činností, ktoré používajú členské štáty, predstavovali skutočné, overiteľné, dodatočné a trvalé zníženie emisií, boli jasným prínosom pre trvalo udržateľný rozvoj bez zásadného negatívneho vplyvu na životné prostredie alebo sociálneho dosahu. Členské štáty by mali tiež podávať správy o kvalitatívnych kritériách, ktoré uplatňujú pri využívaní týchto kreditov.

(12)

Na poskytnutie flexibility členským štátom pri vykonávaní ich záväzkov a na podporu trvalo udržateľného rozvoja v tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, a aby sa poskytla istota investorom, by Spoločenstvo malo naďalej uznávať určité množstvo kreditov z projektov na zníženie emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, a to predtým, ako sa dosiahne budúca medzinárodná dohoda o zmene klímy (ďalej len „medzinárodná dohoda o zmene klímy“). Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich stratégie v oblasti nákupu týchto kreditov podporili spravodlivé zemepisné rozdelenie projektov predovšetkým zvýšením podielu certifikovaného zníženia emisií (CER) kúpeného od najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov a aby podporili dosiahnutie medzinárodnej dohody o zmene klímy.

(13)

Členské štáty by preto mali mať možnosť používať kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré boli vydané na zníženia emisií dosiahnuté počas obdobia rokov 2008 až 2012 a ktoré sú výsledkom typov projektov, ktoré boli počas tohto obdobia oprávnené na použitie v rámci schémy Spoločenstva. Členské štáty by takisto mali mať možnosť používať kredity znižovania emisií skleníkových plynov na znižovania dosiahnuté po období rokov 2008 až 2012, ktoré sú výsledkom projektov, ktoré boli zaregistrované a vykonané počas obdobia rokov 2008 až 2012, a výsledkom typov projektov („kategórie projektu“), ktoré boli počas tohto obdobia oprávnené na použitie v rámci schémy Spoločenstva.

(14)

V najmenej rozvinutých krajinách sa realizovalo veľmi málo projektov v rámci CDM. Keďže Spoločenstvo podporuje spravodlivé rozdelenie projektov CDM medziiným aj prostredníctvom Komisiou vytvorenej globálnej aliancie proti zmene klímy, ako je to stanovené v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 18. septembra 2007 s názvom Vytvorenie globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, je vhodné poskytnúť ubezpečenie o prijateľnosti kreditov z projektov, ktoré sa začnú uskutočňovať až po období rokov 2008 až 2012 v najmenej rozvinutých krajinách patriacich medzi projekty, ktoré boli počas obdobia rokov 2008 až 2012 oprávnené na použitie v rámci schémy Spoločenstva. Táto prijateľnosť by mala pokračovať buď do roku 2020, alebo do prijatia príslušnej dohody so Spoločenstvom, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.

(15)

Na poskytnutie väčšej flexibility pre členské štáty a na podporu udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách by členské štáty mali mať možnosť používať dodatočné kredity z projektov vyplývajúcich z dohôd uzatvorených Spoločenstvom s tretími krajinami. Bez medzinárodnej dohody o zmene klímy, v ktorej sa určí pridelené množstvo pre rozvinuté krajiny, spoločné vykonávacie projekty nebudú môcť po roku 2012 pokračovať. Kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov pochádzajúce z týchto projektov by sa však mohli naďalej uznávať prostredníctvom dohôd s tretími krajinami.

(16)

Je dôležité, aby si členské štáty zachovali možnosť používať kredity CDM, keďže sa tak pomôže zaistiť trh pre tieto kredity po roku 2012. Aby sa zaistil tento trh a ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov v rámci EÚ a zároveň sa tak podporilo vykonávanie cieľov Spoločenstva v oblastiach obnoviteľnej energie, energetickej účinnosti, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti, navrhuje sa povoliť, aby členské štáty ročne použili kredity zo znižovania emisií skleníkových plynov z projektov v tretích krajinách do výšky 3 % emisií skleníkových plynov každého členského štátu, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES v roku 2005, alebo v iných členských štátoch až do uzatvorenia medzinárodnej dohody o zmene klímy. Členským štátom by sa malo povoliť previesť nevyužitú časť tohto množstva na iné členské štáty. Niektoré členské štáty so záporným emisným limitom alebo s kladným emisným limitom najviac 5 %, ako je uvedené v tomto rozhodnutí, by mali mať okrem uvedených kreditov možnosť každý rok použiť dodatočné kredity v hodnote 1 % svojich overených emisií v roku 2005 z projektov v najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných rozvojových štátoch, ak splnia jednu zo štyroch podmienok stanovených v tomto rozhodnutí.

(17)

Týmto rozhodnutím by nemali byť dotknuté prísnejšie vnútroštátne ciele. V prípade, že členské štáty obmedzia emisie skleníkových plynov, ktoré upravuje toto rozhodnutie, nad rámec svojich povinností podľa tohto rozhodnutia s cieľom splniť prísnejší cieľ, obmedzenie využívania kreditov za znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré ukladá toto rozhodnutie, by sa nemalo uplatňovať na dodatočné znižovanie emisií zamerané na splnenie vnútroštátneho cieľa.

(18)

Na zvýšenie účinnosti nákladov plnenia vnútroštátnych cieľov, najmä v prípade členských štátov s ambicióznymi cieľmi, členské štáty môžu využiť kredity získané z projektov Spoločenstva podľa článku 24a smernice 2003/87/ES.

(19)

Po dosiahnutí medzinárodnej dohody o zmene klímy by členské štáty mali prijímať iba kredity za znižovanie emisií z krajín, ktoré ratifikovali uvedenú dohodu a ktoré podliehajú spoločnému prístupu.

(20)

Skutočnosťou, že niektoré ustanovenia tohto rozhodnutia odkazujú na schválenie medzinárodnej dohody o zmene klímy Spoločenstvom, nie je dotknuté uzavretie tejto dohody aj členskými štátmi.

(21)

Po schválení medzinárodnej dohody o zmene klímy na obdobie po roku 2012 a v zmysle jej znenia by sa Spoločenstvo a jeho členské štáty mali podieľať na financovaní merateľných, vykazovateľných, overiteľných a na vnútroštátnej úrovni vhodných opatrení na zmierňovanie emisií skleníkových plynov v rozvojových krajinách, ktoré ratifikovali túto dohodu, a to v súlade s cieľom obmedziť celkové globálne priemerné ročné zvyšovanie teploty povrchu na 2 °C oproti predindustriálnym úrovniam.

(22)

Po schválení medzinárodnej dohody o zmene klímy v období po roku 2012 a v zmysle jej znenia by sa Spoločenstvo a jeho členské štáty mali podieľať na financovaní podpory rozvojovým krajinám, ktoré ratifikovali túto dohodu, a to najmä spoločenstvám a krajinám, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, s cieľom pomôcť im pri realizácii stratégií v oblasti adaptácie a znižovania rizika.

(23)

V prípade, že do 31. decembra 2010 Spoločenstvo neschváli žiadnu medzinárodnú dohodu o zmene klímy, Komisia by mala navrhnúť začleniť emisie a záchyty týkajúce sa využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva do záväzku Spoločenstva týkajúceho sa zníženia emisií s cieľom dosiahnuť, aby navrhovaný akt nadobudol účinnosť od roku 2013 v súlade s harmonizovanými metódami, a pritom by mala nadviazať na úsilie vyvinuté v rámci UNFCCC a zabezpečiť pretrvanie a environmentálnu integritu prínosu využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva, ako aj presné monitorovanie a účtovanie. Komisia by mala posúdiť, či treba príslušným spôsobom upraviť príspevok jednotlivých členských štátov.

(24)

Pokrok pri vykonávaní záväzkov podľa tohto rozhodnutia by sa mal každoročne hodnotiť na základe správ predkladaných podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (5). Každé dva roky by sa malo uskutočniť posudzovanie plánovaného pokroku a úplné vyhodnotenie vykonávania tohto rozhodnutia by sa malo uskutočniť v roku 2016.

(25)

Akékoľvek úpravy rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES by sa mali zhodovať s úpravami maximálneho množstva emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie.

(26)

Keď Spoločenstvo schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy, emisné limity členských štátov by sa mali upraviť tak, aby umožňovali dosiahnuť záväzok Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov stanovené v uvedenej dohode, zohľadňujúc záväzok solidarity medzi členskými štátmi a potrebou trvalo udržateľného hospodárskeho rastu v celom Spoločenstve. Množstvo kreditov z projektov znižovania emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, ktoré môže každý členský štát použiť, by sa malo zvýšiť až do výšky predstavujúcej polovicu dodatočného úsilia na zníženie emisií podľa tohto rozhodnutia.

(27)

Registre ustanovené v zmysle rozhodnutia č. 280/2004/ES a centrálny správca menovaný podľa smernice 2003/87/ES by sa mali využívať na presné spracovanie a zúčtovanie všetkých transakcií pri vykonávaní tohto rozhodnutia.

(28)

Keďže záväzok zníženia Spoločenstva ukladá úlohy nielen ústredným vládam členských štátov, ale aj ich miestnym a regionálnym samosprávam a ostatným miestnym a regionálnym zastupiteľským fóram a orgánom, členské štáty by mali zabezpečiť spoluprácu medzi svojimi ústrednými a miestnymi orgánmi na rôznych úrovniach.

(29)

Okrem jednotlivých členských štátov, ústredných vlád a miestnych, ako aj regionálnych orgánov a úradov by sa na plnení záväzku zníženia Spoločenstva mali podieľať účastníci trhu spoločne s domácnosťami a jednotlivými spotrebiteľmi, a to bez ohľadu na množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré im možno pripísať.

(30)

Členské štáty by mali zabezpečiť finančnú podporu využívaniu nových inovačných techník, aby sa priemyselným subjektom umožnilo vytvárať nové pracovné miesta, čím sa zvýši konkurencieschopnosť a podporí sa plnenie cieľov lisabonskej stratégie.

(31)

Keďže rastúca výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie je zvlášť dôležitým prostriedkom znižovania emisií skleníkových plynov, členské štáty by sa o to mali snažiť v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (6).

(32)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(33)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na stanovenie ročných pridelených emisných kvót na obdobie rokov 2013 až 2020 v ekvivalente ton oxidu uhličitého, určenie podmienok s cieľom uľahčiť členským štátom prenosy častí ich pridelených emisných kvót a zvýšiť transparentnosť týchto prenosov a na prijatie opatrení na vykonávanie ustanovení týkajúcich sa registrov a centrálneho správcu. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto rozhodnutia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(34)

Keďže ciele tohto rozhodnutia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

1.

„Emisie skleníkových plynov“ sú emisie oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), hydrofluórovaných uhľovodíkov (HFC), perfluórovaných uhľovodíkov (PFC) a fluoridu sírového (SF6) z kategórií uvedených v prílohe I, vyjadrené ekvivalentom ton oxidu uhličitého stanoveným podľa rozhodnutia č. 280/2004/ES, okrem emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES.

2.

„Ročne pridelené emisné kvóty“ sú maximálne ročne povolené emisie skleníkových plynov na roky 2013 až 2020, tak ako sú stanovené v článku 3 ods. 2.

a)

certifikované zníženia emisií (CER) a jednotky zníženia emisií (ERU) ustanovené v smernici 2003/87/ES, vydané v súvislosti so zníženiami emisií do 31. decembra 2012, ktorých používanie v rámci schémy Spoločenstva bolo oprávnené počas obdobia rokov 2008 až 2012;

b)

CER a ERU vydané v súvislosti so zníženiami emisií od 1. januára 2013 z projektov, ktoré boli zaregistrované pred rokom 2013 a ktorých používanie v rámci schémy Spoločenstva bolo oprávnené počas obdobia rokov 2008 až 2012;

c)

CER vydané v súvislosti so zníženiami emisií dosiahnutými prostredníctvom projektov uskutočnených v najmenej rozvinutých krajinách, ktorých používanie v rámci schémy Spoločenstva bolo oprávnené počas obdobia rokov 2008 až 2012, až kým tieto krajiny neratifikujú príslušnú dohodu so Spoločenstvom, alebo do roku 2020, podľa toho, čo nastane skôr;

d)

dočasné CER (tCER) alebo dlhodobé CER (lCER) z projektov zalesňovania a obnovy lesov za predpokladu, že ak členský štát využil tCER alebo lCER na účely splnenia svojho záväzku v zmysle rozhodnutia Rady 2002/358/ES (8) v období rokov 2008 až 2012, zaväzuje sa tým na to, že bude tieto kredity pred uplynutím platnosti tCER alebo lCER nahrádzať tCER, lCER alebo inými jednotkami platnými v zmysle Kjótskeho protokolu, a tiež na to, že bude tCER alebo lCER využité v zmysle tohto rozhodnutia pred uplynutím platnosti tCER alebo lCER naďalej nahrádzať tCER, lCER alebo inými jednotkami využiteľnými na účely splnenia týchto záväzkov. V prípade, že sa nahrádzanie uskutočňuje pomocou tCER alebo lCER, členský štát postupne nahrádza aj tieto tCER alebo lCER pred uplynutím lehoty ich platnosti, až kým nebudú nahradené jednotkami s neobmedzenou platnosťou.

a)

ak priame náklady na celkový balík prekračujú 0,70 % HDP podľa hodnotenia vplyvu vypracovaného Komisiou, ktorý je súčasťou balíka vykonávacích opatrení pre dosiahnutie cieľov EÚ v súvislosti so zmenou klímy a obnoviteľnou energiou na rok 2020;

b)

ak je medzi cieľom skutočne prijatým pre daný členský štát a nákladovo efektívnym scenárom podľa hodnotenia vplyvu vypracovaného Komisiou, uvedeného v písmene a), zvýšenie aspoň o 0,1 % HDP;

c)

ak viac ako 50 % celkového množstva emisií daného členského štátu, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, predstavujú emisie súvisiace s dopravou alebo

d)

ak má daný členský štát cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 vyšší ako 30 % stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES.

a)

svoje ročné emisie skleníkových plynov vyplývajúce z uplatňovania článku 3;

b)

využívanie, zemepisné rozdelenie a typy, ako aj kvalitatívne kritériá týkajúce sa kreditov využívaných v súlade s článkom 5;

c)

plánovaný pokrok smerom k splneniu svojich povinností v zmysle tohto rozhodnutia vrátane informácií o vnútroštátnych politikách a opatreniach a vnútroštátnych prognózach;

d)

informácie o ďalších plánovaných vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktorých cieľom má byť obmedzenie emisií skleníkových plynov nad rámec ich záväzkov v zmysle tohto rozhodnutia a s cieľom vykonávania medzinárodnej dohody o zmene klímy, ako je uvedené v článku 8.

a)

rýchlejšie, efektívne, transparentné a nákladovo efektívne monitorovanie, podávanie správ a overovanie emisií skleníkových plynov;

b)

vypracovanie vnútroštátnych prognóz vývoja emisií skleníkových plynov po roku 2020.

a)

množstvo pridelených emisných kvót v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého, o ktoré bol prekročený emisný limit, vynásobené faktorom zníženia vo výške 1,08, sa odpočíta od emisných kvót pridelených členskému štátu na nasledujúci rok;

b)

vypracuje sa plán nápravných opatrení v súlade s odsekom 2 tohto článku a

c)

dočasne sa pozastaví oprávnenie na prenos časti pridelených emisných kvót a práv JI/CDM členského štátu na iný členský štát, až kým členský štát nesplní článok 3 ods. 2.

a)

opatrenia, ktoré členský štát prijme, aby splnil svoje špecifické povinnosti v zmysle článku 3 ods. 2, pričom uprednostní domáce politiky a opatrenia a vykonávanie akcie Spoločenstva;

b)

časový plán vykonania týchto opatrení, ktorý umožní posúdiť ročný pokrok pri ich realizácii.

a)

charakter opatrení dohodnutých v rámci medzinárodných rokovaní, ako aj záväzkov prijatých inými rozvinutými krajinami na zníženie emisií porovnateľné so Spoločenstvom a záväzkov prijatých v hospodársky rozvinutejších rozvojových krajinách, ktoré sa zaväzujú prispieť primerane podľa svojej zodpovednosti a možností;

b)

dôsledky medzinárodnej dohody o zmene klímy a následne možnosti požadované na úrovni Spoločenstva s cieľom pokročiť k cieľu znížiť emisie o 30 % vyváženým, transparentným a spravodlivým spôsobom, berúc do úvahy úsilie vynaložené počas prvého záväzného obdobia plnenia Kjótskeho protokolu;

c)

konkurencieschopnosť výrobného priemyslu Spoločenstva v súvislosti s rizikami úniku uhlíka;

d)

vplyv medzinárodnej dohody o zmene klímy na iné hospodárske odvetvia Spoločenstva;

e)

dosah na poľnohospodárske odvetvie Spoločenstva vrátane rizík úniku uhlíka;

f)

vhodné podmienky zahrnutia emisií a presunov súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom v Spoločenstve;

g)

zalesňovanie a obnova lesov, zabraňovanie odlesňovaniu a degradácii lesov v tretích krajinách v prípade vytvorenia akéhokoľvek medzinárodne uznávaného systému v tejto súvislosti;

h)

potrebu dodatočných politík a opatrení Spoločenstva vzhľadom na záväzky Spoločenstva a členských štátov znižovať emisie skleníkových plynov.

a)

kvót na emisie skleníkových plynov vydaných podľa článku 11 smernice 2003/87/ES, ktoré vyplýva zo zmeny zdrojov, na ktoré sa smernica vzťahuje, na základe konečného schválenia národných alokačných plánov na obdobie rokov 2008 až 2012 Komisiou podľa smernice 2003/87/ES;

b)

kvót alebo kreditov vydaných podľa článkov 24 a 24a smernice 2003/87/ES v súvislosti so znížením emisií, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, v členskom štáte;

c)

kvót na emisie skleníkových plynov zo zariadení, ktoré nie sú súčasťou schémy Spoločenstva v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES, počas obdobia ich vylúčenia.