ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/589/ES, pokiaľ ide o začlenenie usmernení o monitorovaní a podávaní správ o emisiách a údajoch o tonokilometroch z činností leteckej dopravy

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (1), a najmä na jej článok 14 ods. 1,

PRÍLOHA

Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

1.	V oddiele 1 sa slová „v prílohách II až XI“ nahrádzajú slovami „v prílohách II až XI a XIII až XV“.

Oddiel 2 sa mení a dopĺňa takto:

Úvodná časť sa nahrádza takto:

„Na účely tejto prílohy a príloh II až XV sa uplatňujú vymedzenia pojmov v smernici 2003/87/ES. Na účely tejto prílohy však výraz ‚,prevádzkovateľ‘ znamená prevádzkovateľa uvedeného článku 3 písm. f) smernice 2003/87/ES a leteckého prevádzkovateľa uvedeného v písmene o) uvedeného článku.“;

odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	‚zdroj emisií‘ znamená samostatne identifikovateľnú časť (bod alebo proces) zariadenia, ktoré emituje príslušné skleníkové plyny, alebo jednotlivého lietadla v prípade činností leteckej dopravy;“

ii)

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)	‚metodika monitorovania‘ znamená súhrn prístupov používaných prevádzkovateľom alebo leteckým prevádzkovateľom na určenie emisií daného zariadenia alebo činnosti leteckej dopravy;“

iii)	v písmene f) sa slovo „zariadenia“ nahrádza slovami „zariadenia alebo leteckého prevádzkovateľa“;

iv)

písmeno g) sa nahrádza takto:

„g)	‚úroveň‘ znamená konkrétny prvok metodiky na určenie údajov o činnosti, emisných faktorov, ročných emisií, ročných priemerných hodinových emisií a oxidačných alebo prepočítavacích faktorov, ako aj pre užitočné zaťaženie;“

písmeno i) sa nahrádza takto:

„i)	‚obdobie, za ktoré sa podáva správa‘, znamená jeden kalendárny rok, počas ktorého sa musia emisie alebo údaje o tonokilometroch monitorovať a za ktorý sa musí podať správa;“

vi)	v písmene j) sa obdobie na konci nahrádza takto: ‚obdobie obchodovania pre činnosti leteckej dopravy znamená obdobie uvedené v článku 3c ods. 1 a 2 uvedenej smernice.“;

písmeno h) v odseku 2 sa nahrádza takto:

„h)

‚komerčne štandardné palivo‘ znamená medzinárodne štandardizované komerčné palivá, ktoré majú pre svoje špecifikované hodnoty výhrevnosti 95-percentný interval spoľahlivosti s maximálne ± 1 % vrátane plynového oleja, ľahkého palivového oleja, benzínu, lampového oleja, petroleja, etánu, propánu a butánu, petroleja pre prúdové motory (Jet A1 alebo Jet A), benzínu pre prúdové motory (Jet B) a leteckého benzínu (AvGas).“;

odsek 4 sa mení a dopĺňa takto:

posledná veta v písmene a) sa nahrádza takto:

„Pre zariadenia alebo leteckých prevádzkovateľov bez záznamov z minulosti sa ako referenčné údaje používajú údaje z reprezentatívnych zariadení alebo od leteckých prevádzkovateľov vykonávajúcich rovnakú alebo porovnateľnú činnosť a upravujú sa podľa ich kapacity.“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

‚zdrojové prúdy de minimis‘ znamenajú skupinu menších zdrojových prúdov vybraných prevádzkovateľom, ktoré spoločne emitujú ročne 1 kilotonu fosílneho CO2 alebo menej, alebo ktoré prispievajú menej ako 2 % (až po celkovo maximálny príspevok 20 kiloton fosílneho CO2 ročne) z celkových ročných emisií fosílneho CO2 tohto zariadenia alebo leteckého prevádzkovateľa pred odpočítaním preneseného CO2 podľa toho, ktorá hodnota je vyššia vzhľadom na absolútne emisie;“

iii)

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

‚menšie zdrojové prúdy‘ znamenajú tie zdrojové prúdy vybrané prevádzkovateľom, ktoré spoločne emitujú ročne 5 kiloton fosílneho CO2 alebo menej alebo ktoré prispievajú menej ako 10 % (až po celkovo maximálny príspevok 100 kiloton fosílneho CO2 ročne) z celkových ročných emisií fosílneho CO2 tohto zariadenia alebo leteckého prevádzkovateľa pred odpočítaním preneseného CO2 podľa toho, ktorá hodnota je vyššia vzhľadom na absolútne emisie;“;

odsek 5 sa mení a dopĺňa takto:

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)	‚primerané uistenie‘ znamená vysokú, ale nie absolútnu úroveň uistenia vyjadreného pozitívne vo verifikačnom stanovisku, že správa o emisiách podrobená overovaniu neobsahuje podstatne skreslené informácie a že na zariadení alebo u leteckého prevádzkovateľa sa nevyskytujú podstatné nedostatky;“

ii)

písmeno g) sa nahrádza takto:

„g)	‚úroveň uistenia sa‘ znamená mieru, v akej overovateľ dôveruje záverom z overovania, že bolo preukázané, či informácie uvedené vo výročnej správe o emisiách za zariadenie alebo leteckého prevádzkovateľa obsahujú alebo neobsahujú podstatné skreslenie;“

iii)

v odseku 5 sa písmená h) a i) nahrádzajú takto:

„h)

‚nesúlad‘ znamená akékoľvek úmyselné alebo neúmyselné konanie alebo opomenutie konania zo strany zariadenia alebo leteckého prevádzkovateľa podrobeného overovaniu, ktoré je v rozpore s požiadavkami v pláne monitorovania schválenom príslušným orgánom podľa povolenia pre zariadenie alebo podľa článku 3g smernice 2003/87/ES;

‚podstatný nesúlad‘ znamená nesúlad s požiadavkami v pláne monitorovania schválenom príslušným orgánom podľa povolenia pre zariadenie alebo podľa článku 3g smernice 2003/87/ES, ktorý by mohol viesť k rozdielnemu zaobchádzaniu so zariadením alebo s leteckým prevádzkovateľom zo strany príslušného orgánu;“

vkladá sa tento odsek 6:

„6.

Na údaje o emisiách alebo tonokilometroch z činností leteckej dopravy sa vzťahujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	‚letisko alebo odlet‘ znamená letisko, na ktorom sa začína let predstavujúci činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

b)	‚letisko alebo prílet‘ znamená letisko, na ktorom sa končí let predstavujúci činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

c)	‚dvojica letísk‘ znamená dvojicu, ktorú tvorí letisko odletu a letisko príletu;

‚dokumentácia o hmotnosti a vyvážení‘ znamená dokumentáciu uvedenú v medzinárodnom alebo národnom uplatňovaní noriem a odporúčaných postupov (SARP) ustanovenú v prílohe 6 (Prevádzka lietadla) k Chicagskému dohovoru (1) vrátane dokumentácie uvedenej v nariadení Rady (EHS) č. 3922/91 (‚EÚ-OPS‘), zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 859/2008 z 20. augusta 2008, v prílohe III podčasti J, alebo v ekvivalentných medzinárodných predpisoch;

e)	‚cestujúci‘ znamená osoby na palube lietadla počas letu s vylúčením členov jeho posádky;

f)	‚užitočné zaťaženie‘ znamená celkovú hmotnosť nákladu, pošty, cestujúcich a batožiny prepravovaných na palube lietadla počas letu;

g)	‚vzdialenosť‘ znamená vzdialenosť po ortodróme medzi letiskom odletu a letiskom príletu plus dodatočný fixný faktor 95 km;

h)	‚tonokilometer‘ znamená tonu užitočného zaťaženia prepravenú na vzdialenosť jedného kilometra.

Oddiel 3 sa mení a dopĺňa takto:

a)	v druhom odseku sa slovo „zariadenie“ nahrádza slovami „zariadenie a leteckého prevádzkovateľa“;

piaty odsek sa nahrádza takto:

„Pravdivosť: Zabezpečí sa, aby určovanie emisií nebolo systematicky ani podhodnotené, ani nadhodnotené oproti skutočnosti. Zdroje nepresností sa identifikujú a podľa možnosti znížia. Vynaloží sa náležité úsilie na zabezpečenie toho, aby výpočet a meranie emisií vykazovali najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť. Prevádzkovateľ poskytne primeranú záruku integrity určovaných emisií uvádzaných v správach. Emisie sa určia podľa príslušných metodík monitorovania uvedených v týchto usmerneniach. Všetky meracie a iné testovacie prístroje použité v súvislosti s podávaním správ o údajoch z monitorovania sa náležite používajú, udržiavajú, kalibrujú a kontrolujú. Tabuľkové procesory a ďalšie nástroje použité na uloženie a spracovanie monitorovaných údajov musia byť bezchybné. Údaje o emisiách uvádzané v správach a súvisiace zistenia nesmú obsahovať podstatné skreslenie skutočností, musia byť nestranné pri výbere a prezentácii informácií a poskytovať vierohodnú a vyváženú evidenciu emisií zo zariadenia alebo od leteckého prevádzkovateľa.“;

c)	tretia veta v šiestom odseku sa nahrádza takto: „Samotná metodika monitorovania bude obsahovať opis pokynov pre prevádzkovateľa logickým a jednoduchým spôsobom, aby sa predišlo duplicite úsilia a aby sa zohľadnili jestvujúce systémy na mieste zariadenia alebo používané leteckým prevádzkovateľom.“

Oddiel 4.1 sa mení a dopĺňa takto:

prvý odsek sa nahrádza takto:

„Proces monitorovania a podávania správ za zariadenie alebo leteckého prevádzkovateľa zahŕňa všetky príslušné emisie skleníkových plynov zo všetkých zdrojov emisií a/alebo zdrojových prúdov, ktoré patria do činností vykonávaných týmto zariadením alebo leteckým prevádzkovateľom a ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ako aj z činností a skleníkových plynov zahrnutých členským štátom na základe článku 24 smernice 2003/87/ES. Leteckí prevádzkovatelia okrem toho zabezpečia, aby sa uskutočnili dokumentované postupy, ktoré sledujú všetky zmeny v zozname zdrojov emisií, ako je lízing alebo kúpa lietadla, čím sa zabezpečí úplnosť údajov o emisiách a predíde sa dvojitému započítavaniu.“;

druhá veta v druhom odseku sa nahrádza takto:

„Preto sa v povolení alebo v prípade činností leteckej dopravy v pláne monitorovania uvádza zoznam všetkých zdrojov emisií a zdrojových prúdov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktoré sa majú monitorovať a o ktorých sa majú podávať správy.“;

c)	tretí odsek sa nahrádza takto: „Emisie z mobilných motorov s vnútorným spaľovaním využívaných na účely prepravy sú vylúčené z odhadov emisií zariadení.“

5.	Prvá veta oddielu 4.2 sa nahrádza takto: „V prílohe IV k smernici 2003/87/ES sa povoľuje určovať emisie zariadení použitím buď týchto metodík:“

Oddiel 4.3 sa mení a dopĺňa takto:

a)	do prvého odseku sa vkladá táto veta: „Podľa článku 3g uvedenej smernice leteckí prevádzkovatelia predložia príslušnému orgánu plán monitorovania, v ktorom sa stanovujú opatrenia na monitorovanie a podávanie správ o emisiách a údajoch o tonokilometroch.“;

tretí odsek sa nahrádza takto:

„Príslušný orgán skontroluje a schváli plán monitorovania vypracovaný prevádzkovateľom pred začatím obdobia, za ktoré sa podáva správa, a znovu po použití každej podstatnej zmeny metodiky monitorovania v zariadení alebo leteckým prevádzkovateľom. Ak to vyžaduje príloha špecifická pre jednotlivé činnosti, plán monitorovania sa môže predložiť ku konkrétnemu dátumu s použitím štandardného vzoru.“

Oddiel 5 sa mení a dopĺňa takto:

tretí odsek oddielu 5.1 pod záhlavím „Emisie zo spaľovania“ sa nahrádza takto:

„Údaje o činnosti vychádzajú zo spotreby paliva. Množstvo použitého paliva sa vyjadruje pomocou energetického obsahu v TJ, pokiaľ nie je v týchto usmerneniach uvedené inak. Používanie čistej výhrevnosti sa nepovažuje za potrebné pre niektoré špecifické činnosti, ak sa v ich prílohách špecifických pre jednotlivé činnosti uvádza, že sa emisné faktory vyjadrené ako t CO2 na tonu môžu použiť s podobnou úrovňou presnosti. Emisný faktor sa vyjadruje ako t CO2/TJ, pokiaľ nie je v týchto usmerneniach uvedené inak. Pri spotrebe paliva nie všetok uhlík v palive oxiduje na CO2. K neúplnej oxidácii dochádza pre neefektívnosť spaľovacieho procesu, pri ktorom sa určité množstvo uhlíka nespáli alebo sa len čiastočne oxiduje ako sadze alebo popol. Nezoxidovaný alebo čiastočne zoxidovaný uhlík sa zohľadňuje pomocou oxidačného faktora, ktorý sa vyjadruje ako pomerná časť. Oxidačný faktor sa vyjadruje ako časť jednotky. Výsledný vzorec na výpočet je:“;

prvá veta v oddiele 5.2 sa nahrádza takto:

„Usmernenia špecifické pre jednotlivé činnosti uvedené v prílohách II až XI a v prílohách XIV a XV obsahujú špecifické metodiky na určovanie týchto premenných: údaje o činnosti (pozostávajúce z dvoch premenných toku paliva/toku materiálu a čistej výhrevnosti), emisné faktory, údaje o zložení, oxidačné a prepočítavacie faktory a užitočné zaťaženie.“;

c)	záhlavie oddielu 5.3 sa nahrádza takto:

d)	záhlavie oddielu 5.4 sa nahrádza takto:

druhý odsek v oddiele 5.5 sa nahrádza takto:

„V snahe dosiahnuť najvyššiu transparentnosť a najväčšiu možnú zhodu s vnútroštátnymi zásobami skleníkových plynov sa použitie emisných faktorov pre palivo vyjadrené ako t CO2/t namiesto t CO2/TJ pre emisie zo spaľovania obmedzuje na prípady, keď by prevádzkovateľovi v opačnom prípade mohli vzniknúť neprimerane vysoké náklady, a na prípady vymedzené v prílohách špecifických pre jednotlivé činnosti týchto usmernení.“

8.	Záhlavie oddielu 6 sa nahrádza takto:

Oddiel 7.1 sa mení a dopĺňa takto:

druhý odsek sa nahrádza takto:

„Pri metodike založenej na výpočtoch podľa ustanovení oddielu 5.2 príslušný orgán schvaľuje kombináciu úrovní za každý zdrojový prúd v zariadení a navyše schvaľuje všetky ostatné podrobnosti metodiky monitorovania pre dané zariadenie, ktoré sú uvedené v povolení zariadenia, alebo v prípade činností leteckej dopravy, v pláne monitorovania leteckého prevádzkovateľa. Príslušný orgán tým povolí nepresnosť priamo vyplývajúcu zo správneho uplatňovania schválenej metodiky monitorovania a dôkazom tohto schválenia je obsah povolenia, alebo v prípade činností leteckej dopravy, obsah schváleného plánu monitorovania. Uvedenie kombinácií úrovní v správe o emisiách predstavuje na účely smernice 2003/87/ES nepresnosť pri podávaní správ. Preto neexistuje žiadna ďalšia požiadavka na podávanie správ o nepresnosti, ak sa uplatní metodika založená na výpočtoch.“;

prvá veta piateho odseku sa nahrádza takto:

„Vo všetkých ostatných prípadoch prevádzkovateľ poskytne písomný dôkaz o úrovni nepresností súvisiacich s určením údajov o činnosti za každý zdrojový prúd, aby sa dokázala zhoda s prahovými hodnotami nepresnosti vymedzenými v prílohách II až XI a v prílohách XIV a XV týchto usmernení.“

10.

Oddiel 8 sa mení a dopĺňa takto:

prvý odsek sa nahrádza takto:

„V prílohe IV k smernici 2003/87/ES sa ustanovujú požiadavky na zariadenia a leteckých prevádzkovateľov týkajúce sa podávania správ. Formát podávania správ uvedený v oddiele 14 tejto prílohy a informácie požadované v ňom sa použijú ako základ na podávanie správ o kvantitatívnych údajoch, pokiaľ Európska komisia neuverejní ekvivalentný elektronický štandardný protokol na podávanie výročných správ. Ak je formát podávania správ stanovený v prílohe špecifickej pre jednotlivé činnosti, tento formát podávania správ a informácie požadované v ňom sa použijú na podávanie správ.“;

jedenásty odsek sa nahrádza takto:

„Na účely dosiahnutia súladu medzi údajmi, ktoré sa uvádzajú v správach podľa smernice 2003/87/ES, a údajmi, ktoré členské štáty uvádzajú v správach podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, a ďalšími údajmi o emisiách, ktoré sa nahlasujú do Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (EPRTR), sa každá činnosť vykonávaná zariadením alebo leteckým prevádzkovateľom označí použitím kódov, ak je to použiteľné, z týchto dvoch systémov podávania správ:“.

11.

Oddiel 9 sa mení a dopĺňa takto:

prvý a druhý odsek sa nahrádzajú takto:

„Prevádzkovateľ dokumentuje a archivuje monitorované údaje o emisiách skleníkových plynov uvedených v súvislosti s činnosťami obsiahnutými v prílohe I k smernici 2003/87/ES, a to zo všetkých zdrojov a/alebo zdrojových prúdov zariadenia alebo leteckého prevádzkovateľa spojených s týmito činnosťami.

Zdokumentované a archivované údaje z monitorovania musia byť dostatočné na to, aby umožnili overenie správy o ročných emisiách zo zariadenia alebo od leteckého prevádzkovateľa predloženej prevádzkovateľom podľa článku 14 ods. 3 smernice 2003/87/ES v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V k uvedenej smernici.“;

b)	slová „prevádzkovateľ zariadenia“ sa vo štvrtom odseku nahrádzajú slovom „prevádzkovateľ“;

piata zarážka piateho odseku sa nahrádza takto:

„—	dokumentáciu z procesu zberu údajov o činnostiach za zariadenie alebo leteckého prevádzkovateľa a jeho zdrojové prúdy,“;

na koniec oddielu 9 sa vkladá tento odsek:

„Pre činnosti leteckej dopravy sa archivujú tieto doplňujúce informácie:

—	zoznam vlastnených a prenajatých lietadiel a potrebné dôkazy o úplnosti tohto zoznamu,

—	zoznam letov uskutočnených v každom období, za ktoré sa podáva správa, a potrebné dôkazy o úplnosti tohto zoznamu,

—	údaje použité na určenie užitočného zaťaženia a vzdialenosti relevantné pre roky, za ktoré sa podáva správa o údajoch o tonokilometroch,

—	dokumentácia o prístupe pre chýbajúce údaje, ak sa vyžaduje, a údaje použité na doplnenie chýbajúcich údajov, ak sa vyskytli.“

12.

Oddiel 10 sa mení a dopĺňa takto:

a)	V treťom odseku oddielu 10.3.3 sa slovo „zariadení“ nahrádza slovami „zariadení alebo u leteckého prevádzkovateľa“;

b)	tretí odsek v oddiele 10.4.1 sa nahrádza takto: „Prevádzkovateľ predkladá overovateľovi správu o emisiách, kópiu schváleného plánu alebo plánov monitorovania a taktiež akékoľvek ďalšie relevantné informácie.“;

v oddiele 10.4.2 sa v druhom odseku písm. a) druhá zarážka nahrádza takto:

„—

skontroluje každú činnosť, ktorú vykonáva zariadenie alebo letecký prevádzkovateľ, zdroje emisií, zdrojové prúdy v rámci zariadenia alebo príslušné činnosti leteckého prevádzkovateľa týkajúce sa leteckej dopravy, meracie prístroje používané na monitorovanie alebo meranie údajov o činnostiach, pôvod a používanie emisných faktorov a oxidačných/prepočítavacích faktorov, a všetky ďalšie údaje používané pri výpočte alebo meraní emisií, ako aj životné prostredie, v ktorom zariadenie alebo letecký prevádzkovateľ vykonáva svoju činnosť,“;

Tabuľka 3 v oddiele 10.4.2 sa nahrádza touto tabuľkou:

„Tabuľka 3

	Úroveň závažnosti
Zariadenia kategórie A a B alebo leteckí prevádzkovatelia s ročnými emisiami 500 alebo menej kiloton CO2	5 %
Zariadenia kategórie C alebo leteckí prevádzkovatelia s ročnými emisiami viac ako 500 kiloton CO2	2 %“

13.

V oddiele 11 v tabuľke 4 sa za údajom týkajúcim sa „petroleja“ vkladajú tieto nové údaje:

Palivo	Emisný faktor (tCO2/TJ)	Čistá výhrevnosť (TJ/Gg)
	Usmernenia 2006 IPCC (okrem biomasy)	Usmernenia 2006 IPCC
„Letecký benzín (AvGas)	70,0	44,3
Benzín pre prúdové motory (Jet B)	70,0	44,3
Petrolej pre prúdové motory (Jet A1 alebo Jet A)	71,5	44,1“

14.	V oddiele 13.5.2 sa tretia veta prvého odseku nahrádza takto: „Príslušné laboratóriá a príslušné analytické postupy sa uvádzajú v pláne monitorovania.“

15.

V oddiele 14 sa prvá veta prvého odseku nahrádza takto:

„Pokiaľ nie je v prílohe špecifickej pre jednotlivé činnosti uvedené inak, tabuľky uvedené v ďalšom texte sa používajú ako základ na podávanie správ a môžu sa príslušne prispôsobiť počtu činností, typu zariadenia, monitorovaným palivám a činnostiam.“

16.

Oddiel 15 sa mení a dopĺňa takto:

V oddiele 15.1 sa v oddiele 1.A tabuľky pred riadok „4. Ostatné sektory“ vkladajú tieto riadky:

„3. Doprava

a)	Civilné letectvo“

b)	V oddiele 15.1 sa v oddiele tabuľky „NEPOVINNÉ POLOŽKY“ za riadok „Emisie CO2 z biomasy“ vkladá tento riadok: „Medzinárodné zásobníky paliva, letectvo“

Pridáva sa táto príloha XIV:

„PRÍLOHA XIV

Usmernenia špecifické pre jednotlivé činnosti na určenie emisií z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES

1. HRANICE A ÚPLNOSŤ

Usmernenia špecifické pre jednotlivé činnosti sa v tejto prílohe používajú na monitorovanie a podávanie správ o emisiách, ktoré vznikajú z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES. Príloha II pre spaľovanie palív sa neuplatňuje na mobilné zdroje, ako sú lietadlá.

Začlenia sa všetky lety začlenené do prílohy I k smernici 2003/87/ES a vykonávané leteckým prevádzkovateľom počas obdobia, za ktoré sa podáva správa. Na účel identifikácie jednoznačného leteckého prevádzkovateľa podľa článku 3 písm. o) smernice 2003/87/ES zodpovedného za let sa používa volací znak používaný na účely riadenia letovej prevádzky (ATC). Volacím znakom je identifikátor ICAO v rámčeku 7 letového plánu, alebo ak nie je k dispozícii, registračné označenie lietadla. Ak totožnosť leteckého prevádzkovateľa nie je známa, za leteckého prevádzkovateľa sa považuje vlastník lietadla, pokiaľ sa ku spokojnosti príslušného orgánu nepreukáže, kto bol leteckým prevádzkovateľom.

2. STANOVENIE EMISIÍ CO2

Emisie CO2 z činností leteckej dopravy sa vypočítajú pomocou vzorca:

Emisie CO2 = Spotreba paliva * emisný faktor

2.1. VOĽBA METODIKY

Letecký prevádzkovateľ určí v pláne monitorovania, ktorá metodika monitorovania sa používa pre každý typ lietadla. V prípade, že letecký prevádzkovateľ zamýšľa používať prenajaté lietadlá alebo iné typy lietadiel, ktoré ešte nie sú začlenené do plánu monitorovania v čase jeho predloženia príslušnému orgánu, letecký prevádzkovateľ začlení do plánu monitorovania opis postupu, ktorý sa má použiť na určenie metodiky monitorovania v prípade týchto ďalších typov lietadiel. Letecký prevádzkovateľ zabezpečí dôsledné uplatňovanie metodiky monitorovania, hneď ako bude zvolená.

Letecký prevádzkovateľ určí v pláne monitorovania pre každý typ lietadla:

a)	ktorý vzorec na výpočet sa bude používať (metóda A alebo metóda B);

b)	zdroj údajov, ktorý sa používa na stanovenie údajov o natankovanom palive a palive obsiahnutom v nádrži, a metódu na prenos, uloženie a vyhľadávanie týchto údajov;

c)	ktorá metóda sa používa na stanovenie hustoty, ak je použiteľná. Ak sa používa tabuľka zhody hustota – teplota, prevádzkovateľ presne určí zdroj týchto údajov.

V prípade písmen b) a c), ak je to potrebné kvôli osobitným okolnostiam, ako sú dodávatelia paliva, ktorí nemôžu poskytnúť všetky požadované údaje pre určitú metodiku, tento zoznam použitých metodík môže pre určité letiská obsahovať zoznam odchýlok od všeobecnej metodiky.

2.2. SPOTREBA PALIVA

Spotreba paliva je vyjadrená ako spotrebované palivo v hmotnostných jednotkách (tonách) počas obdobia, za ktoré sa podáva správa.

Spotreba paliva sa monitoruje pre každý let a každé palivo a zahŕňa palivo spotrebované pomocným hnacím zariadením podľa vzorcov na výpočet uvedených v ďalšom texte. Natankované palivo sa môže určiť na základe merania vykonaného dodávateľom paliva, ako je dokumentované v dodacích dokladoch paliva alebo vo faktúrach za každý let. Alternatívne sa natankované palivo môže určiť aj s použitím palubných meracích systémov lietadla. Údaje sa prevezmú od dodávateľa paliva, alebo sa zaznamenajú v dokumentácii o hmotnosti a vyvážení, v technickom denníku lietadla, alebo sa prenášajú elektronicky z lietadla leteckému prevádzkovateľovi. Palivo obsiahnuté v nádrži sa môže určiť s použitím palubných meracích systémov lietadla a zaznamenať v dokumentácii o hmotnosti a vyvážení, v technickom denníku lietadla, alebo sa môže prenášať elektronicky z lietadla leteckému prevádzkovateľovi.

Prevádzkovateľ si zvolí metódu, ktorou sa zabezpečia najúplnejšie a najaktuálnejšie údaje spojené s najnižšou mierou nepresnosti bez toho, aby vznikli neprimerané náklady.

2.2.1. VZORCE NA VÝPOČET

Skutočne spotrebované palivo sa vypočíta s použitím jednej z týchto dvoch metód:

METÓDA A:

Používa sa tento vzorec:

Skutočná spotreba paliva pre každý let (v tonách) = množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na let (v tonách) – množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na nasledujúci let (v tonách) + palivo natankované na tento nasledujúci let (v tonách).

V prípade, že nie je žiadne palivo natankované na let alebo nasledujúci let, množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla, sa určí pri uzavretí pre let alebo nasledujúci let. Vo výnimočnom prípade, keď lietadlo vykonáva činnosti iné ako let, napríklad je podrobované väčšej údržbe zahŕňajúcej vyprázdnenie nádrží po lete, pre ktorý sa monitoruje spotreba paliva, letecký prevádzkovateľ môže nahradiť údaje ‚,množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na nasledujúci let + palivo natankované na tento nasledujúci let‘ údajom ‚,množstvo paliva, ktoré zostalo v nádržiach pri začatí nasledujúcej činnosti lietadla‘, ako je zaznamenané v technických denníkoch.

METÓDA B:

Používa sa tento vzorec:

Skutočná spotreba paliva pre každý let (v tonách) = množstvo paliva, ktoré zostalo v palivových nádržiach pri otvorení na konci predchádzajúceho letu (v tonách) + palivo natankované na tento nasledujúci let (v tonách) – množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže pri otvorení na konci letu (v tonách).

Moment otvorenia sa môže považovať za ekvivalentný momentu vypnutia motora. Ak lietadlo nevykonáva let pred letom, pre ktorý sa meria spotreba paliva, leteckí prevádzkovatelia môžu poskytnúť množstvo paliva, ktoré zostalo v palivových nádržiach na konci predchádzajúcej činnosti lietadla, ako je zaznamenané v technických denníkoch, namiesto ‚,množstva paliva, ktoré zostalo v palivových nádržiach lietadla pri otvorení na konci predchádzajúceho letu‘.

2.2.2. POŽIADAVKY NA KVANTIFIKÁCIU

Úroveň 1

Spotreba paliva v priebehu obdobia, za ktoré sa podáva správa, sa určuje s maximálnou nepresnosťou menšou ako ± 5,0 %.

Úroveň 2

Spotreba paliva v priebehu obdobia, za ktoré sa podáva správa, sa určuje s maximálnou nepresnosťou menšou ako ± 2,5 %.

Leteckí prevádzkovatelia s priemernými ročnými emisiami uvádzanými v správach za predchádzajúce obdobia obchodovania (alebo konzervatívny odhad, alebo prognóza, ak emisie, o ktorých sa podáva správa, nie sú dostupné alebo už nie sú platné), ktoré sa rovnajú alebo sú menšie ako 50 kiloton fosílneho CO2, uplatňujú najmenej úroveň 1 pre väčšie zdrojové prúdy. Všetci ostatní leteckí prevádzkovatelia uplatňujú úroveň 2 pre väčšie zdrojové prúdy.

2.2.3. HUSTOTA PALIVA

Ak sa množstvo natankovaného paliva alebo množstvo paliva, ktoré zostalo v nádržiach, určuje v objemových jednotkách (litroch alebo m3), letecký prevádzkovateľ prepočíta toto množstvo z objemu na hmotnosť s použitím aktuálnych hodnôt hustoty. Aktuálna hustota znamená hustotu vyjadrenú ako kg/liter a stanovenú pre uplatniteľnú teplotu a konkrétne meranie. Ak nie je možné použiť palubné meracie systémy, aktuálnou hustotou je hustota zmeraná dodávateľom paliva pri tankovaní paliva a zaznamenaná vo faktúre za palivo alebo v dodacom doklade. Ak takéto údaje nie sú dostupné, aktuálna hustota sa stanoví z teploty paliva počas tankovania, ktorú poskytol dodávateľ paliva alebo ktorá je stanovená pre letisko, na ktorom sa tankovanie paliva uskutočňuje, s použitím tabuliek zhody hustota – teplota. Jedine v prípadoch, pre ktoré sa preukáže ku spokojnosti príslušného orgánu, že aktuálne hodnoty nie sú dostupné, sa uplatňuje štandardný faktor hustoty 0,8 kg/liter.

2.3. EMISNÝ FAKTOR

Pre každé letecké palivo sa použijú tieto referenčné faktory vyjadrené ako tCO2/t palivo na základe čistých referenčných hodnôt výhrevnosti a emisných faktorov uvedených v oddiele 11 prílohy I:

Tabuľka 1

Emisné faktory pre letecké palivá

Palivo	Emisný faktor (tCO2/tpalivo)
Letecký benzín (AvGas)	3,10
Benzín pre prúdové motory (Jet B)	3,10
Petrolej pre prúdové motory (Jet A1 alebo Jet A)	3,15

Na účely podávania správ sa tento prístup považuje za úroveň 1.

V prípade alternatívnych palív, pre ktoré neboli definované žiadne referenčné hodnoty, sa emisné faktory špecifické pre jednotlivé činnosti určujú tak, ako sa uvádza v oddieloch 5.5 a 13 prílohy I. V týchto prípadoch sa určuje čistá výhrevnosť a v správach sa uvádza ako informačná položka. Ak alternatívne palivo obsahuje biomasu, uplatňujú sa požiadavky na monitorovanie a podávanie správ o obsahu biomasy stanovené v prílohe I.

V prípade komerčne obchodovaných palív sa emisný faktor alebo obsah uhlíka, na ktorom sa zakladá, obsah biomasy a čistá výhrevnosť môžu odvodiť zo záznamov o kúpe pre príslušné palivo, ktoré poskytol dodávateľ paliva, za predpokladu, že boli odvodené na základe akceptovaných medzinárodných noriem.

3. HODNOTENIE NEPRESNOSTÍ

Pri výpočte emisií musí mať letecký prevádzkovateľ vedomosť o hlavných zdrojoch nepresností. Od leteckého prevádzkovateľa sa nevyžaduje, aby vykonával podrobné hodnotenie nepresností, ako je stanovené v oddiele 7.1 prílohy I, za predpokladu, že letecký prevádzkovateľ označí zdroje nepresností a s nimi súvisiace úrovne nepresnosti. Tieto informácie sa použijú pri výbere metodiky monitorovania podľa oddielu 2.2.

Keď sa množstvo natankovaného paliva určuje výlučne podľa fakturovaného množstva paliva alebo iných príslušných informácií, ktoré poskytol dodávateľ paliva, ako sú dodacie listy pre množstvo paliva natankovaného na let, nevyžaduje sa žiadny ďalší dôkaz o súvisiacej úrovni nepresností.

Ak sa na meranie množstva natankovaného paliva používajú palubné systémy, úroveň nepresnosti spojená s meraniami paliva sa podporí osvedčeniami o kalibrácii. Ak takéto osvedčenia nie sú dostupné, letecký prevádzkovateľ

—	poskytne špecifikácie výrobcu lietadla určujúce úrovne nepresnosti palubných systémov na meranie paliva a

—	poskytne dôkaz o vykonaní pravidelných kontrol uspokojivej prevádzky systémov na meranie paliva.

Nepresnosti v prípade všetkých ďalších komponentov metodiky monitorovania sa môžu zakladať na konzervatívnom odbornom posudku zohľadňujúcom odhadované počty letov v priebehu obdobia, za ktoré sa podáva správa. Nevyžaduje sa zohľadňovanie kumulačného účinku všetkých komponentov meracieho systému na nepresnosť ročných údajov o činnosti.

Letecký prevádzkovateľ pravidelne vykonáva krížové kontroly medzi natankovaným množstvo uvedeným vo faktúrach a natankovaným množstvo zisteným palubným meraním a urobí nápravné kroky v súlade s oddielom 10.3.5, ak sa zistia odchýlky.

4. ZJEDNODUŠENÉ POSTUPY PRE MALÝCH PRODUCENTOV EMISIÍ

Leteckí prevádzkovatelia, ktorí prevádzkujú menej ako 243 letov počas troch po sebe nasledujúcich štvormesačných období, a leteckí prevádzkovatelia, ktorí prevádzkujú lety s celkovými ročnými emisiami menšími ako 10 000 ton CO2 za rok, sú považovaní za malých producentov emisií.

Leteckí prevádzkovatelia, ktorí sú malými producentmi emisií, môžu odhadnúť spotrebu paliva s použitím nástrojov, ktoré uplatňuje Eurocontrol alebo iné relevantné organizácie a ktoré môžu spracovávať všetky relevantné informácie o letovej prevádzke, napríklad tie, ktoré má k dispozícii Eurocontrol. Upotrebiteľné nástroje sa používajú len vtedy, ak sú schválené Komisiou, vrátane uplatňovania korekčných faktorov s cieľom kompenzovať nepresnosti v modelovacích metódach.

Letecký prevádzkovateľ, ktorý počas roka, za ktorý sa podáva správa, používa zjednodušený postup a prekračuje prah pre malých producentov emisií, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu. Pokiaľ letecký prevádzkovateľ nepreukáže ku spokojnosti príslušného orgánu, že počnúc nasledujúcim obdobím, za ktoré sa podáva správa, prah nebude opätovne prekročený, musí aktualizovať plán monitorovania tak, aby spĺňal požiadavky na monitorovanie stanovené v oddieloch 2 a 3. Revidovaný plán monitorovania sa bezodkladne predloží príslušnému orgánu na schválenie.

5. PRÍSTUPY V PRÍPADE CHÝBAJÚCICH ÚDAJOV

Letecký prevádzkovateľ urobí všetky kroky potrebné na to, aby zabránil výskytu chýbajúcich údajov, vykonávaním primeraných kontrolných činností uvedených v oddieloch 10.2 a 10.3 prílohy I k týmto usmerneniam.

Ak príslušný orgán, letecký prevádzkovateľ alebo overovateľ zistí, že pre let, na ktorý sa vzťahuje príloha I k smernici 2003/87/ES, časť údajov potrebných na stanovenie emisií chýba v dôsledku okolností, na ktoré letecký prevádzkovateľ nemá vplyv a ktoré nemožno určiť alternatívnou metódou uvedenou v pláne monitorovania, emisie pre taký let môže prevádzkovateľ odhadnúť s použitím nástrojov uvedených v oddiele 4. Množstvo emisií, pre ktoré sa používa takýto prístup, musí byť presne určené vo výročnej správe o emisiách.

6. PLÁN MONITOROVANIA

Letecký prevádzkovateľ predloží svoj plán monitorovania na schválenie príslušnému orgánu najmenej štyri mesiace pred začatím prvého obdobia, za ktoré sa podáva správa.

Príslušný orgán zabezpečí, aby letecký prevádzkovateľ preskúmal plán monitorovania pred začatím každého obdobia obchodovania a prípadne predložil revidovaný plán monitorovania. Následne po predložení plánu monitorovania pre podávanie správ o emisiách od 1. januára 2010 uskutoční sa preskúmanie plánu monitorovania pred začatím obdobia obchodovania začínajúceho sa v roku 2013.

Pri vykonávaní takého preskúmania letecký prevádzkovateľ posúdi k spokojnosti príslušného orgánu, či možno zmeniť metodiku monitorovania tak, aby sa zlepšila kvalita nahlasovaných údajov bez toho, aby to viedlo k neprimerane vysokým nákladom. Prípadné navrhované zmeny v metodike monitorovania sa oznámia príslušnému orgánu. Podstatné zmeny v metodike monitorovania, ktoré vyžadujú aktualizáciu plánu monitorovania, podliehajú schváleniu zo strany príslušného orgánu. Podstatné zmeny zahŕňajú:

—	zmenu priemerných ročných nahlasovaných emisií, ktoré vyžadujú od leteckého prevádzkovateľa, aby uplatňoval inú úroveň uvedenú v oddiele 2.2.2,

—	zmenu v počte letov alebo v celkových ročných emisiách, ktoré nútia leteckého prevádzkovateľa prekročiť prah pre malých producentov emisií uvedený v oddiele 4,

—	podstatné zmeny druhu používaných palív.

Odchylne od oddielu 4.3 prílohy I obsahuje plán monitorovania tieto informácie:

Pre všetkých leteckých prevádzkovateľov:

1.	identifikáciu leteckého prevádzkovateľa, volací znak alebo iný jednoznačný identifikátor používaný na účely riadenia letovej prevádzky, kontaktné údaje leteckého prevádzkovateľa a zodpovednej osoby u leteckého prevádzkovateľa, kontaktnú adresu;

2.	identifikáciu verzie plánu monitorovania;

počiatočný zoznam typov lietadiel vo svojom lietadlovom parku prevádzkovaných v čase predloženia plánu monitorovania a počet lietadiel každého typu, a taktiež indikatívny zoznam ďalších typov lietadiel, ktorých používanie sa predpokladá, prípadne vrátane odhadovaného počtu lietadiel každého typu, ako aj palivové prúdy (druhy palív) spojené s každým typom lietadla;

4.	opis postupov, systémov a zodpovedností používaných na sledovanie úplnosti zoznamu zdrojov emisií v priebehu monitorovacieho roku, t. j. na zabezpečenie úplnosti monitorovania a podávania správ o emisiách vlastnených lietadiel, ako aj prenajatých lietadiel;

5.	opis postupov používaných na monitorovanie úplnosti zoznamu letov prevádzkovaných dvojicou letísk v rámci jednoznačného identifikátora, a postupov používaných na zistenie, či sa na lety vzťahuje príloha I k smernici 2003/87/ES, pri zabezpečení úplnosti a predchádzaní dvojitému započítavaniu;

6.	opis získavania údajov a manipulačných činností a kontrolných činností, kontroly kvality a činností zameraných na zabezpečenie kvality, vrátane údržby a kalibrácie meracích prístrojov (pozri oddiel 10.3 prílohy I);

ak je to možné, informácie o dôležitých súvislostiach s činnosťami vykonávanými v rámci systému Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) a iných systémoch riadenia v oblasti životného prostredia (napr. ISO14001:2004), najmä o postupoch a kontrolách s významom pre monitorovanie a podávanie správ o emisiách skleníkových plynov.

Okrem bodov 1 až 7 v prípade všetkých leteckých prevádzkovateľov, okrem malých producentov emisií, ktorí chcú využívať zjednodušený postup uvedený v oddiele 4, plán monitorovania obsahuje:

opis metód na monitorovanie spotreby paliva tak vlastnených, ako aj prenajatých lietadiel, vrátane:

a)	zvolenej metodiky (metóda A alebo metóda B) na výpočet spotreby paliva; ak sa tá istá metóda nepoužíva pre všetky typy lietadiel, má sa poskytnúť odôvodnenie tohto prístupu, ako aj zoznam presne určujúci, ktorá metóda sa používa za akých podmienok;

b)	postupov na meranie natankovania paliva a paliva v nádržiach, vrátane vybraných úrovní, opis použitých meracích nástrojov a postupov na zaznamenávanie, vyhľadávanie, prenos a ukladanie informácií týkajúcich sa meraní, podľa vhodnosti;

c)	postup na zabezpečenie, že celková nepresnosť meraní paliva bude spĺňať požiadavky vybranej úrovne s odkazom na osvedčenia o kalibrácii meracích systémov, vnútroštátne právne predpisy, doložky v zmluvách so spotrebiteľmi alebo normy presnosti dodávateľov paliva;

9.	postupy na meranie hustoty používané pre natankované palivo a palivo v nádržiach, vrátane opisu použitých meracích prístrojov, alebo ak sa meranie nedá uskutočniť, štandardnú použitú hodnotu a odôvodnenie tohto prístupu;

10.	emisné faktory použité pre každý typ paliva, alebo v prípade alternatívnych palív, metodiky na stanovenie emisných faktorov, vrátane prístupu pre odber vzoriek, metód analýzy, opisu použitých laboratórií a ich akreditácie a/alebo ich postupov na zabezpečenie kvality.

Okrem bodov 1 až 7 v prípade malých producentov emisií, ktorí chcú využívať zjednodušený postup uvedený v oddiele 4, plán monitorovania obsahuje:

11.	dôkaz, že prahy stanovené pre malých producentov emisií v oddiele 4 sú dodržané;

12.	potvrdenie, ktorý nástroj opísaný v oddiele 4 sa bude používať, vrátane opisu nástroja.

Príslušný orgán môže požiadať leteckého prevádzkovateľa, aby na predloženie plánu monitorovania použil elektronický vzorový formulár. Komisia môže uverejniť normalizovaný elektronický vzorový formulár alebo špecifikáciu formátu súboru. V takom prípade príslušný orgán akceptuje použitie tohto vzorového formuláru alebo špecifikácie leteckým prevádzkovateľom, pokiaľ vzorový formulár príslušného orgánu nevyžaduje aspoň rovnaké vstupné údaje.

7. FORMÁT PODÁVANIA SPRÁV

Leteckí prevádzkovatelia používajú na podávanie správ o svojich ročných emisiách formát stanovený v oddiele 8. Príslušný orgán môže požiadať leteckého prevádzkovateľa, aby na predloženie správy o ročných emisiách použil elektronický vzorový formulár. Komisia môže uverejniť normalizovaný elektronický vzorový formulár alebo špecifikáciu formátu súboru. V takom prípade príslušný orgán akceptuje použitie tohto vzorového formuláru alebo špecifikácie leteckým prevádzkovateľom, pokiaľ vzorový formulár príslušného orgánu nevyžaduje aspoň rovnaké vstupné údaje.

Správa musí obsahovať emisie zaokrúhlené na celé tony CO2. Emisné faktory sa zaokrúhľujú tak, aby zahŕňali len platné číslice pre výpočty emisií a na účely podávania správ. Spotreba paliva na let sa použije na výpočet so všetkými číslicami významnými pre výpočet.

8. OBSAH SPRÁVY O ROČNÝCH EMISIÁCH

Každý letecký prevádzkovateľ zahrnie do svojej správy o ročných emisiách tieto informácie:

1.	údaje identifikujúce leteckého prevádzkovateľa uvedené v prílohe IV k smernici 2003/87/ES a volací signál alebo iné jednoznačné identifikátory používané na účely riadenia letovej prevádzky, ako aj relevantné kontaktné údaje;

2.	názov a adresu overovateľa správy;

3.	rok, za ktorý sa správa podáva;

4.	číslo verzie príslušného schváleného plánu monitorovania a odkaz na toto číslo;

5.	relevantné zmeny v operáciách a odchýlky od schváleného plánu monitorovania počas obdobia, za ktoré sa podáva správa;

6.	registračné čísla lietadiel a typy lietadiel použitých v období, na ktoré sa správa vzťahuje, na vykonávanie činností leteckej dopravy podľa prílohy I k smernici 2003/87/ES vykonávaných leteckým prevádzkovateľom;

7.	celkový počet letov zahrnutých do správy;

8.	údaje podľa tabuľky 2 uvedenej v ďalšom texte;

9.	informačné položky: množstvo biomasy použitej ako palivo počas roka, za ktorý sa podáva správa (v tonách alebo m3) uvedené na typ paliva.

Tabuľka 2

Formát podávania správ pre ročné emisie z činností leteckej dopravy

Parameter	Jednotky	Zdrojový prúd			Spolu
		Typ paliva 1	Typ paliva 2	Typ paliva n
Názov paliva
Zdroje emisií využívajúce každý typ zdrojových prúdov (generické typy lietadiel):
Celková spotreba paliva	t
Čistá výhrevnosť paliva (2)	TJ/t
Emisný faktor tohto paliva	T CO2/t alebo t CO2/TJ
Celkové úhrnné emisie CO2 zo všetkých oprávnených letov používajúcich toto palivo	t CO2
pre ktoré je členský štát odletu rovnaký ako členský štát príletu (vnútroštátne lety)	t CO2
pre všetky ostatné lety (medzinárodné lety tak v rámci EÚ ako aj mimo nej)	t CO2
Úhrnné emisie CO2 zo všetkých letov, pre ktoré je členský štát odletu rovnaký ako členský štát príletu (vnútroštátne lety):
Členský štát 1	t CO2
Členský štát 2	t CO2
Členský štát n	t CO2
Úhrnné emisie CO2 zo všetkých letov odlietajúcich z jedného členského štátu do iného členského štátu alebo do tretej krajiny (3) :
Členský štát 1	t CO2
Členský štát 2	t CO2
Členský štát n	t CO2
Úhrnné emisie CO2 zo všetkých letov prilietajúcich do každého členského štátu z tretej krajiny (3) :
Členský štát 1	t CO2
Členský štát 2	t CO2
Členský štát n	t CO2

Každý letecký prevádzkovateľ zahrnie v prílohe k svojej výročnej správe o emisiách tieto informácie:

—	Ročné emisie a ročný počet letov na dvojicu letísk.

Prevádzkovateľ môže požiadať, aby sa s touto prílohou zaobchádzalo ako s dôvernými informáciami.

9. OVEROVANIE

Okrem požiadaviek na overovanie uvedených v oddiele 10.4 prílohy I overovateľ zohľadňuje:

—	úplnosť údajov o lete a emisiách v porovnaní s údajmi o letovej prevádzke, aké zhromažďuje Eurocontrol,

—	zhodu medzi údajmi uvedenými v správe a dokumentáciou o hmotnosti a vyvážení,

—	zhodu medzi údajmi o úhrnnej spotrebe paliva a údajmi o palive zakúpenom alebo inak dodanom lietadlu vykonávajúcemu činnosť leteckej dopravy.“

Pridáva sa táto príloha XV:

„PRÍLOHA XV

Usmernenia špecifické pre jednotlivé činnosti na stanovenie údajov o tonokilometroch z činností leteckej dopravy na účely žiadosti podľa článku 3e a článku 3f smernice 2003/87/ES

1. ÚVOD

Táto príloha obsahuje všeobecné usmernenia pre monitorovanie, podávanie správ a overovanie údajov o tonokilometroch pre činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

Príloha I sa uplatňuje na monitorovanie, podávanie správ a overovanie údajov o tonokilometroch, podľa vhodnosti. Na tento účel sa odkazy na emisie chápu ako odkazy na údaje o tonokilometroch. Oddiely 4.1, 4.2, 5.1, 5.3 až 5.7, 6 až 7 a 11 až 16 prílohy I sa neuplatňujú na údaje o tonokilometroch.

2. HRANICE A ÚPLNOSŤ

Usmernenia špecifické pre jednotlivé činnosti sa v tejto prílohe vzťahujú na monitorovanie a podávanie správ o údajoch týkajúcich sa tonokilometrov z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES. Zahrnuté sú všetky lety, na ktoré sa vzťahuje príloha I k uvedenej smernici a ktoré vykonal letecký prevádzkovateľ počas obdobia, za ktoré sa podáva správa.

S cieľom identifikovať jednoznačného leteckého prevádzkovateľa podľa článku 3 písm. o) smernice 2003/87/ES zodpovedného za let sa používa volací znak používaný na účely riadenia letovej prevádzky (ATC). Volacím znakom je identifikátor ICAO v rámčeku 7 letového plánu, alebo ak nie je k dispozícii, registračné označenie lietadla. Ak totožnosť leteckého prevádzkovateľa nie je známa, za leteckého prevádzkovateľa sa považuje vlastník lietadla, pokiaľ sa nepreukáže, ktorá iná osoba bola leteckým prevádzkovateľom.

3. PLÁN MONITOROVANIA

Podľa článku 3g smernice 2003/87/ES predloží letecký prevádzkovateľ plán monitorovania, ktorým sa ustanovujú opatrenia na monitorovanie a podávanie správ o údajoch o tonokilometroch.

Letecký prevádzkovateľ predloží príslušnému orgánu na schválenie svoj plán monitorovania najmenej štyri mesiace pred začatím prvého obdobia, za ktoré sa podáva správa.

Letecký prevádzkovateľ určí v pláne monitorovania, ktorá metodika monitorovania sa použije na každý typ lietadla. V prípade, že letecký prevádzkovateľ zamýšľa používať prenajaté lietadlá alebo iné typy lietadiel, ktoré ešte nie sú začlenené do plánu monitorovania v čase jeho predloženia príslušnému orgánu, letecký prevádzkovateľ začlení do plánu monitorovania opis postupu, ktorý sa má použiť na určenie metodiky monitorovania pre tieto ďalšie typy lietadiel. Letecký prevádzkovateľ zabezpečí dôsledné uplatňovanie metodiky monitorovania, hneď ako bude zvolená.

Odchylne od oddielu 4.3 prílohy I plán monitorovania obsahuje tieto informácie:

1.	identifikáciu leteckého prevádzkovateľa, volací znak alebo iný jednoznačný identifikátor používaný na účely riadenia letovej prevádzky, kontaktné údaje leteckého prevádzkovateľa a zodpovednej osoby u leteckého prevádzkovateľa, kontaktnú adresu;

2.	identifikáciu verzie plánu monitorovania;

3.	počiatočný zoznam typov lietadiel vo svojom lietadlovom parku prevádzkovaných v čase predloženia plánu monitorovania a počet lietadiel každého typu a taktiež indikatívny zoznam ďalších typov lietadiel, ktorých používanie sa predpokladá, prípadne vrátane odhadovaného počtu lietadiel každého typu;

4.	opis postupov, systémov a zodpovedností používaných na sledovanie úplnosti zoznamu lietadiel používaných v priebehu monitorovacieho roku, t. j. na zabezpečenie úplnosti monitorovania a podávania správ o údajoch o tonokilometroch vlastnených lietadiel, ako aj prenajatých lietadiel;

5.	opis postupov používaných na monitorovanie úplnosti zoznamu letov prevádzkovaných v rámci jednoznačného identifikátora dvojicou letísk, a postupov používaných na zistenie, či sa na lety vzťahuje príloha I k smernici 2003/87/ES, pri zabezpečení úplnosti a predchádzaní dvojitému započítavaniu;

6.	opis získavania údajov a manipulačných činností a kontrolných činností v súlade s oddielom 10.3 prílohy I;

7.	ak je to možné, informácie o dôležitých súvislostiach s činnosťami vykonávanými v rámci systému riadenia kvality, najmä o postupoch a kontrolách s významom pre monitorovanie a podávanie správ o údajoch o tonokilometroch;

opis metód na určovanie údajov o tonokilometroch na let vrátane:

a)	postupov, zodpovedností, zdrojov údajov a vzorcov na výpočet na účel stanovenia a zaznamenávania vzdialenosti na dvojicu letísk;

b)	či sa používa štandardná hmotnosť 100 kg na cestujúceho (úroveň 1) alebo hmotnosť cestujúceho z dokumentácie o hmotnosti a vyvážení (úroveň 2). V prípade úrovne 2 sa má poskytnúť opis postupu na získanie hmotnosti cestujúceho;

c)	opis postupov na určenie hmotnosti nákladu a pošty;

d)	opis meracích prístrojov používaných na meranie hmotnosti cestujúcich, nákladu a pošty v prípade vhodnosti.

4. METODIKY NA VÝPOČET ÚDAJOV O TONOKILOMETROCH

4.1. VZOREC NA VÝPOČET

Leteckí prevádzkovatelia monitorujú a podávajú správy o údajoch o tonokilometroch s použitím metodiky založenej na výpočte. Výpočet údajov o tonokilometroch sa zakladá na tomto vzorci:

tonokilometre (t km) = vzdialenosť (km) * užitočné zaťaženie (t)

4.2. VZDIALENOSŤ

Vzdialenosť sa vypočíta podľa vzorca:

Vzdialenosť [km] = vzdialenosť po ortodróme [km] + 95 km

Vzdialenosť po ortodróme je definovaná ako najkratšia vzdialenosť medzi ľubovoľnými dvomi bodmi zemského povrchu, ktorá sa aproximuje s použitím systému uvedeného v článku 3.7.1.1 prílohy 15 k Chicagskému dohovoru (WGS 84).

Zemepisná šírka a zemepisná dĺžka letísk sa použije buď z údajov o polohe letiska uverejnených v leteckých informačných príručkách v súlade s prílohou 15 k Chicagskému dohovoru, alebo zo zdroja používajúceho takéto údaje.

Vzdialenosti vypočítané pomocou programového vybavenia alebo treťou stranou sa môžu tiež použiť za predpokladu, že metodika výpočtu sa zakladá na uvedenom vzorci a na údajoch leteckých informačných príručiek.

4.3. UŽITOČNÉ ZAŤAŽENIE

Užitočné zaťaženie sa vypočíta pomocou tohto vzorca:

Užitočné zaťaženie (t) = hmotnosť nákladu a pošty (t) + hmotnosť cestujúcich a zapísanej batožiny (t)

4.3.1. HMOTNOSŤ NÁKLADU A POŠTY

Na výpočet užitočného zaťaženia sa použije skutočná alebo štandardná hmotnosť obsiahnutá v dokumentácii o hmotnosti a vyvážení pre príslušné lety. Leteckí prevádzkovatelia, od ktorých sa nevyžaduje, aby mali dokumentáciu o hmotnosti a vyvážení, navrhnú v pláne monitorovania vhodnú metodiku na určenie hmotnosti nákladu a pošty a predložia ju príslušnému orgánu na schválenie.

Skutočná hmotnosť nákladu a pošty nezahŕňa hrubú hmotnosť všetkých paliet a kontajnerov, ktoré nie sú užitočným zaťažením, a prevádzkovú hmotnosť.

4.3.2. HMOTNOSŤ CESTUJÚCICH A ZAPÍSANEJ BATOŽINY

Leteckí prevádzkovatelia môžu používať na určenie hmotnosti cestujúcich jednu alebo dve rôzne úrovne. Letecký prevádzkovateľ si môže vybrať na určenie hmotnosti cestujúcich a zapísanej batožiny najmenej úroveň 1. Zvolená úroveň sa uplatňuje v rámci toho istého obdobia obchodovania na všetky lety.

Úroveň 1

Použije sa štandardná hodnota 100 kg pre každého cestujúceho a jeho zapísanú batožinu.

Úroveň 2

Pre každý let sa použije hmotnosť pre cestujúcich a zapísanú batožinu obsiahnutú v dokumentácii o hmotnosti a vyvážení.

5. HODNOTENIE NEPRESNOSTÍ

Letecký prevádzkovateľ musí mať vedomosť o hlavných zdrojoch nepresností pri výpočte údajov o tonokilometroch. Pre metodiku určovania údajov o tonokilometroch sa nevyžaduje podrobná analýza nepresností, ako sa stanovuje v oddiele 7 prílohy I.

Letecký prevádzkovateľ pravidelne vykonáva primerané kontrolné činnosti ustanovené v oddieloch 10.2 a 10.3 prílohy I a urobí okamžité nápravné kroky v súlade s oddielom 10.3.5, ak sa zistia odchýlky.

6. PODÁVANIE SPRÁV

Podávanie správ o údajoch o tonokilometroch sa vyžaduje na účely žiadostí podľa článku 3e a článku 3f smernice 2003/87/ES len vzhľadom na monitorovacie roky v nich stanovené.

Leteckí prevádzkovatelia používajú na podávanie správ o údajoch o tonokilometroch formát stanovený v oddiele 7. Príslušný orgán môže požiadať leteckého prevádzkovateľa, aby na predloženie správy o údajoch o tonokilometroch použil elektronický vzorový formulár. Komisia môže uverejniť normalizovaný elektronický vzorový formulár alebo špecifikáciu formátu súboru. V takom prípade príslušný orgán akceptuje použitie tohto vzorového formuláru alebo špecifikácie leteckým prevádzkovateľom, pokiaľ vzorový formulár príslušného orgánu nevyžaduje aspoň rovnaké vstupné údaje.

Tonokilometre sa v správe uvádzajú ako zaokrúhlené hodnoty [t km]. Všetky údaje za let sa používajú so všetkými číslicami dôležitými pre výpočet.

7. OBSAH SPRÁVY O ÚDAJOCH O TONOKILOMETROCH

Každý letecký prevádzkovateľ zahrnie do svojej správy o údajoch o tonokilometroch tieto informácie:

1.	údaje identifikujúce leteckého prevádzkovateľa uvedené v prílohe IV k smernici 2003/87/ES a volací signál alebo iný jednoznačný identifikátor používaný na účely riadenia letovej prevádzky, ako aj relevantné kontaktné údaje;

2.	názov a adresu overovateľa správy;

3.	rok, za ktorý sa podáva správa;

4.	číslo verzie príslušného schváleného plánu monitorovania a odkaz na toto číslo;

5.	relevantné zmeny v operáciách a odchýlky od schváleného plánu monitorovania počas obdobia, za ktoré sa podáva správa;

6.	registračné čísla lietadiel a typy lietadiel použitých v období, na ktoré sa správa vzťahuje, na vykonávanie činností leteckej dopravy podľa článku I k smernici 2003/87/ES vykonávaných leteckým prevádzkovateľom;

7.	zvolená metóda na výpočet hmotnosti cestujúcich a zapísanej batožiny, ako aj pre náklad a poštu;

8.	celkový počet osobokilometrov a tonokilometrov pre všetky lety vykonané počas roka, ktorého sa správa týka, patriace do rozsahu činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I;

pre každú dvojicu letísk: identifikátor ICAO dvoch letísk, vzdialenosť (= vzdialenosť po ortodróme + 95 km) v km, celkový počet letov na dvojicu letísk v období, za ktoré sa podáva správa, celková hmotnosť cestujúcich a zapísanej batožiny (v tonách) počas obdobia, za ktoré sa podáva správa, na dvojicu letísk, celkový počet cestujúcich počas obdobia, za ktoré sa podáva správa, celkový počet cestujúcich * kilometre na dvojicu letísk, celková hmotnosť nákladu a pošty (v tonách) počas obdobia, za ktoré sa podáva správa na dvojicu letísk, celkové tonokilometre na dvojicu letísk (t km).

8. OVEROVANIE

Okrem požiadaviek na overovanie uvedených v oddiele 10.4 prílohy I overovateľ zohľadňuje:

—	úplnosť údajov o lete a tonokilometroch v porovnaní s údajmi o letovej prevádzke, ako sú údaje zhromažďované agentúrou Eurocontrol, s cieľom ubezpečiť sa, že v správe prevádzkovateľa boli zohľadnené len oprávnené lety,

—	zhodu medzi údajmi uvedenými v správe a dokumentáciou o hmotnosti a vyvážení.

Úroveň závažnosti pre údaje o tonokilometroch je 5 %.“

(1) Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve a jeho prílohy podpísaný v Chicagu 7. decembra 1944.“

(2) Neuplatňuje sa na komerčné štandardné palivá uvedené v tabuľke 1 tejto prílohy používané na činnosti leteckej dopravy.

(3) Úhrnné emisie na tretiu krajinu uvádzané v správe pre každú jednotlivú krajinu.