31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 88/23

A.

keďže podľa článku 274 Zmluvy o ES Komisia plní rozpočet na vlastnú zodpovednosť a podľa zásad riadneho finančného hospodárenia,

1.

udeľuje Komisii absolutórium za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2006;

2.

uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, postúpil Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke, ako aj národným a regionálnym kontrolným orgánom členských štátov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 88/25

A.

keďže článok 274 Zmluvy o ES stanovuje, že zodpovednosť za plnenie rozpočtu Spoločenstva nesie Komisia a že sa má vykonávať v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia v spolupráci s členskými štátmi,

B.

keďže osobitnou črtou vykonávania politík EÚ je tzv. zdieľané riadenie rozpočtu Spoločenstva Komisiou a členskými štátmi, na základe ktorého členské štáty spravujú 80 % výdavkov Spoločenstva,

C.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 24. apríla 2007 (8) o absolutóriu za rozpočtový rok 2005 navrhol, aby bol každý členský štát povinný prevziať na seba zodpovednosť za riadenie jemu poskytnutých finančných prostriedkov EÚ, a to buď prostredníctvom jedného národného vyhlásenia o hospodárení, alebo v podobe viacerých vyhlásení v národnom rámci,

D.

keďže Európsky parlament poukázal na naliehavosť zaviesť na vhodnej politickej úrovni národné vyhlásenie, ktoré by sa vzťahovalo na všetky finančné prostriedky Spoločenstva v zdieľanom hospodárení, už vo svojich uzneseniach o absolutóriu za roky 2003 a 2004,

E.

keďže Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rozpočtový rok 2006 (bod 0.10) uznal dôležitosť národných vyhlásení, ako aj ročných súhrnov v tom zmysle, že „ak sa všetky tieto prvky správne implementujú, môžu podporiť lepšie spravovanie a kontrolu finančných prostriedkov EÚ v členských štátoch“ a za určitých podmienok „môžu byť tieto prvky pridanou hodnotou a využité Dvorom audítorov – v súlade s požiadavkami medzinárodných kontrolných štandardov“,

F.

keďže Dvor audítorov vo svojom stanovisku č. 6/2007 k ročným súhrnom členských štátov a národným vyhláseniam členských štátov taktiež zdôraznil, že národné vyhlásenia možno považovať za nový prvok vnútornej kontroly, a ak sa v nich zdôraznia silné a slabé stránky, prispejú k zlepšeniu kontroly finančných prostriedkov EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia,

G.

keďže zlepšovanie finančného hospodárenia v EÚ je nutné podporovať dôkladným monitorovaním pokroku Komisie a členských štátov a keďže členské štáty by mali prevziať zodpovednosť za hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ, a tým zabezpečiť dokončenie integrovaného rámca vnútornej kontroly v EÚ s cieľom získať kladné vyhlásenie o vierohodnosti,

H.

keďže uplatňovanie bodu 44 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID) (9) a článku 53b ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách by v súvislosti so súhrnmi dostupných auditov a vyhlásení malo predstavovať významný prínos k zlepšeniu riadenia rozpočtu Spoločenstva,

I.

keďže zásada riadneho finančného hospodárenia vrátane zásady účinnej vnútornej kontroly sa stanovuje ako jedna z rozpočtových zásad v nariadení o rozpočtových pravidlách po tom, ako bolo toto nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006 (10), ako uvádza Komisia v akčnom pláne na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly,

J.

keďže práca parlamentného Výboru pre kontrolu rozpočtu vo všeobecnosti a postup udelenia absolutória konkrétne sú procesom, ktorého cieľom je stanoviť plnú zodpovednosť Komisie ako celku a jej jednotlivých členov a zodpovednosť všetkých ostatných príslušných zúčastnených strán, ktorých najvýznamnejšiu časť tvoria členské štáty, za finančné hospodárenie EÚ v súlade so zmluvou, čím sa vytvorí stabilnejší základ na prijímanie rozhodnutí,

K.

keďže Európsky parlament v budúcom rozpočtovom postupe riadne zohľadní výsledky a odporúčania vyplývajúce z postupu absolutória za rozpočtový rok 2006,

L.

keďže Rada by sa mala zameriavať na zvýšenie reformného úsilia a zodpovednosti členských štátov s cieľom odstraňovať problémy, ktoré odhalil Dvor audítorov, a zabezpečiť lepšie finančné hospodárenie v EÚ,

M.

keďže rok 2006 bol Európskym rokom mobility pracovníkov, ktorý zvýšil povedomie o mobilite pri vytváraní skutočného európskeho trhu práce a pripravil cestu pre Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých v roku 2007,

1.

víta napredovanie Komisie k efektívnejšiemu využívaniu finančných prostriedkov EÚ a napredovanie v celkovom kontrolnom prostredí, čo sa odzrkadľuje vo vyhlásení Dvora audítorov o vierohodnosti (DAS); víta v tomto zmysle stanovisko Dvora audítorov o finančnom dosahu chýb; vyzýva Komisiu, aby to v budúcnosti uplatňovala na všetky kapitoly výročnej správy;

2.

víta významný pokrok dosiahnutý pri riadení finančných prostriedkov na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), najmä vďaka fungovaniu systému integrovanej administratívnej kontroly (IACS), a pripomína Grécku jeho povinnosť zaviesť systém IACS v súlade s jeho akčným plánom;

3.

víta záväzok Komisie podávať raz za mesiac Výboru pre kontrolu rozpočtu správu o vykonávaní opatrení, ktoré nasledujú po udelení absolutória za rok 2006, uvedený záväzok znamená, že každý mesiac jeden člen Komisie predstaví pokrok v oblasti svojej zodpovednosti, ktorý sa bude zaoberať národnými vyhláseniami a ročnými súhrnmi, vonkajšími opatreniami a vykonávaním akčných plánov s cieľom posilniť úlohu dohľadu Komisie v rámci zdieľaného hospodárenia v oblasti štrukturálnych opatrení;

4.

víta záväzok Komisie dať pevnú politickú podporu národným iniciatívam s cieľom vypracovať a zverejniť národné vyhlásenia kontrolované vnútroštátnymi kontrolnými inštitúciami a pokračovať v podpore členských štátov, aby si brali príklad z Dánska, Holandska, Švédska a Spojeného kráľovstva; očakáva preto, že Komisia vnesie nový impulz do podpory národných vyhlásení o hospodárení ako súčasť prehodnotenia a následných krokov vyššie uvedeného akčného plánu Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly; okrem toho očakáva, že Komisia a členské štáty zabezpečia, že národné súhrny úplne zohľadnia účel a zmysel bodu 44 MID;

5.

domnieva sa, že Komisia musí podniknúť kroky na splnenie dôležitých požiadaviek uvedených v uznesení Európskeho parlamentu, ktoré je pripojené k rozhodnutiu o absolutóriu za rozpočtový rok 2005, k čomu nedošlo v prípade národných vyhlásení, kde Európsky parlament vyzval Komisiu, aby Rade do konca roka 2007 predložila návrh národného vyhlásenia o hospodárení zahŕňajúceho všetky finančné prostriedky Spoločenstva v rámci zdieľaného hospodárenia; vyjadruje poľutovanie nad tichým súhlasom Komisie s kolektívnou nezodpovednosťou členských štátov s výnimkou Dánska, Holandska, Švédska a Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o finančné hospodárenie v EÚ;

6.

domnieva sa, že Komisia musí predkladať úplné a spoľahlivé údaje o sumách získaných späť s uvedením presného rozpočtového riadku a roku, ku ktorému sa jednotlivé sumy získané späť vzťahujú; poskytovanie údajov v akejkoľvek inej podobe znemožňuje dôkladnú kontrolu; uvedomuje si, že Komisia musí tieto informácie z veľkej časti získať od členských štátov; upozorňuje, že Európsky parlament na tento účel počas posledných troch rokov navrhoval zaviesť národné vyhlásenia o hospodárení, aby tak Komisii umožnil prezentovať tieto chýbajúce informácie a vyplniť medzeru, pokiaľ ide o transparentnosť;

7.

víta uverejnenie vyššie uvedeného akčného plánu zameraného na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci zdieľaného hospodárenia v oblasti štrukturálnych opatrení v reakcii na obavy, ktoré vzniesol Európsky parlament v priebehu postupu udeľovania absolutória za rozpočtový rok 2006; bude podrobne sledovať podávanie správ o tomto akčnom pláne počas prípravy na udelenie absolutória za plnenie rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2007;

8.

víta pevný záväzok Komisie s cieľom zabezpečiť, že všetky neoprávnene vyplatené sumy sa vymôžu späť počas zostávajúceho obdobia pred ukončením uzatváracích postupov týkajúcich sa obdobia rokov 2000 až 2006;

9.

víta záväzok Komisie s cieľom úplného uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách, najmä v súvislosti s ročnými súhrnmi; očakáva, že Komisia bude naďalej úplne informovať Európsky parlament o všetkých právnych krokoch vznesených voči členským štátom a nedostatkoch, ktoré musia členské štáty odstrániť; víta v tejto súvislosti predbežné hodnotenia kvality ročných súhrnov v súvislosti s poľnohospodárstvom a štrukturálnymi fondmi; očakáva konečné hodnotenia vo výročných správach o činnosti jednotlivých generálnych riaditeľstiev;

10.

považuje za hlavný úspech postupu na udelenie absolutória za rozpočtový rok 2006 záväzok Komisie zameraný na nápravu jednotlivých chýb uvedených vo výročnej správe Dvora audítorov a najmä záväzok uskutočniť 100 % náprav vo všetkých prípadoch závažného porušenia postupov verejného obstarávania a uplatniť finančné nápravy na paušálnom alebo odvodenom základe vždy, keď nájde systematické problémy v postupe verejného obstarávania;

11.

žiada však Komisiu, aby predložila objektívne, jasné a úplné informácie o jej možnostiach spätne vymáhať neoprávnene vyplatené sumy;

12.

víta skutočnosť, že v priamom dôsledku postupu udeľovania absolutória za rozpočtový rok 2006 sa Komisia nakoniec zaviazala uplatňovať politiku pozastavenia platieb hneď, ako sa zistia možné vážne nedostatky systému;

13.

s potešením očakáva štvrťročné informovanie Európskeho parlamentu o nápravách a sumách získaných späť, ktoré by mali podliehať auditu zo strany Dvora audítorov, vrátane vytvorenia systému a režimu podávania správ, ktoré umožnia, aby sa sumy získané späť ex post previazali s rokom, v ktorom boli finančné prostriedky vyčlenené; očakáva, že prvýkrát a na obdobie postupu udeľovania absolutória za rozpočtový rok 2007 toto informovanie prinesie dobrý prehľad aktuálnej situácie v tejto oblasti; zastáva názor, že Komisia by mala predložiť výsledkovú správu a konečné termíny realizácie vyššie uvedeného akčného plánu na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci zdieľaného hospodárenia v oblasti štrukturálnych opatrení;

14.

pripomína Komisii záväzky, ku ktorým sa zaviazala na mimoriadnom vypočutí Výboru pre kontrolu rozpočtu, ktoré sa konalo 25. februára 2008

15.

súhlasí so stanoviskom Komisie, že ak sa zistia nezrovnalosti, je potrebné podniknúť nápravné opatrenia vrátanie pozastavenia platieb a získania neoprávnene alebo chybne vyplatených súm späť, a že Komisia bude v tejto súvislosti najmenej dvakrát ročne informovať Európsky parlament;

16.

domnieva sa, že v dôsledku postupu udelenia absolutória za rozpočtový rok 2006 si Komisia vo zvýšenej miere uvedomuje význam transparentnosti, zviditeľňovania a politického usmernenia všetkých finančných prostriedkov EÚ vynaložených v oblasti vonkajších činností, či už ide o prostriedky spravované priamo Komisiou, prostredníctvom decentralizovanej správy alebo prostredníctvom medzinárodných trustových fondov;

17.

víta záväzok splnomocnenca OSN pre Irak zlepšiť včasné informovanie Komisie a domnieva sa, že 13-mesačné obdobie podrobného skúmania využitia prostriedkov EÚ prostredníctvom medzinárodných trustových fondov prispelo k zvýšenému uvedomeniu si potreby zodpovednosti v súvislosti s využívaním peňazí daňových poplatníkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby s Európskym parlamentom užšie spolupracovala na revízii finančnej a administratívnej rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a OSN (FAFA);

18.

víta skutočnosť, že Komisia zahrnula informácie o preverovacích pracovných návštevách v rámci FAFA, ako aj príslušné závery do výročných správ o činnosti, ktoré príslušní generálni riaditelia podpísali na konci marca 2008, a že to Európskemu parlamentu umožnilo zohľadniť tieto informácie pri hlasovaní o tomto uznesení;

19.

prijíma návrh Komisie prediskutovať otázku vymedzenia definície mimovládnej organizácie (MVO) po tom, ako budú k dispozícii výsledky práve prebiehajúceho auditu MVO, ktorý uskutočňuje Európsky dvor audítorov;

20.

vyzýva Komisiu, aby:

21.

víta záväzok Komisie pokračovať v informovaní Európskeho parlamentu o prijímateľoch finančných prostriedkov v súlade s článkom 30 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj ďalší nárast politického smerovania, zviditeľňovania a kontroly týchto finančných prostriedkov, najmä prostriedkov spravovaných prostredníctvom medzinárodných trustových fondov;

22.

trvá na verejnom prístupe k informáciám o všetkých členoch expertných a pracovných skupín pôsobiacich v rámci Komisie, ako aj na úplnom zverejnení všetkých prijímateľov finančných prostriedkov EÚ;

23.

s uspokojením berie na vedomie kladné stanovisko Dvora audítorov k spoľahlivosti konečnej účtovnej závierky, ako aj jeho vyhlásenie, že s výnimkou niektorých pripomienok vyjadruje účtovná závierka verne vo všetkých významných hľadiskách finančnú situáciu spoločenstiev a výsledky transakcií a toku hotovosti k 31. decembru 2006 v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách a účtovnými pravidlami prijatými účtovníkom Komisie (kapitola 1, vyhlásenie o vierohodnosti, body VII až IX);

24.

napriek tomu však vyjadruje znepokojenie nad pripomienkami Dvora audítorov, ktoré sa týkajú zistených chýb v sumách zaznamenaných v účtovnom systéme ako faktúry alebo výkazy výdavkov a predbežné financovanie, ktoré nadhodnocujú vyplatené sumy približne o 201 mil. EUR a celkovú sumu dlhodobého a krátkodobého predbežného financovania približne o 656 mil. EUR; vyjadruje poľutovanie predovšetkým nad nedostatkami v účtovných systémoch niektorých generálnych riaditeľstiev Komisie, ktoré naďalej ohrozujú kvalitu finančných údajov (najmä v prípade rozdelení účtovných období a zamestnaneckých výhod), čo viedlo k niekoľkým opravám po predložení predbežnej účtovnej závierky;

25.

odsudzuje skutočnosť, že členovia Výboru pre kontrolu rozpočtu nemajú k dispozícii finančné dokumenty vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

26.

berie na vedomie, že účtovník Komisie nemohol overiť lokálne systémy Úradu pre spoluprácu EuropeAid, Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru a Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie vzťahy za rozpočtový rok 2006;

27.

pripomína Komisii jej záväzok uvedený v jej výročnej správe pre orgán udeľujúci absolutórium o následných opatreniach k rozhodnutiam o udelení absolutória za rok 2005, že bude rozpočtovému orgánu zasielať polročné správy o riadení predbežných finančných operácií, ako bolo požadované v uznesení Európskeho parlamentu, ktoré je pripojené k rozhodnutiu o absolutóriu za rozpočtový rok 2005, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že táto správa zatiaľ Európskemu parlamentu nebola zaslaná;

28.

s uspokojením berie na vedomie, že Dvor audítorov zastáva názor, že v oblastiach, v ktorých sú systémy dohľadu a kontroly zavedené tak, že umožňujú náležité riadenie rizika, sa pri transakciách ako celku nevyskytujú významné chyby;

29.

vyjadruje však ľútosť nad skutočnosťou, že v prípade mimoriadne dôležitých oblastí výdavkov Spoločenstva, ako sú štrukturálne opatrenia, vnútorné politiky a vonkajšie opatrenia, sa pri platbách na úrovni vykonávacích organizácií stále vyskytujú významné chyby;

30.

vyjadruje najhlbšie znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov naďalej zisťuje nedostatky v činnosti systémov dohľadu a kontroly a vo výhradách k uisteniam, ktoré poskytli generálni riaditelia, najmä pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií, a pripomína členským štátom a Komisii ich jednotlivé zodpovednosti v tomto ohľade;

31.

víta prácu, ktorú Dvor audítorov vykonáva s cieľom ďalšieho zvýšenia prehľadnosti DAS, pokiaľ ide o faktory prispievajúce k efektívnejším a účinnejším systémom kontroly v každom sektore z roka na rok, a vyzýva Dvor audítorov, aby pravidelne informoval Európsky parlament o pokroku;

32.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou jasnosťou, pokiaľ ide o zákonnosť správ Dvora audítorov týkajúcich sa finančných prostriedkov EÚ, ktoré dostávajú určití noví prijímatelia (železničné spoločnosti, jazdecké kluby/kluby zaoberajúce sa chovom koní a golfové/rekreačné kluby a mestské rady) v súlade s pravidlami oprávnenosti, ako aj nad nevyhnutným dosahom tejto skutočnosti na médiá; poukazuje na to, že z formálno-právneho hľadiska tu v podstate ide o diskusiu o pravidlách oprávnenosti; zdôrazňuje však, že Európsky parlament v minulosti podporil Dvor audítorov a v tom bude naďalej pokračovať, keď sa bude vyjadrovať k účelnosti a účinnosti v jeho osobitných správach;

33.

opätovne pripomína, že Dvor audítorov zaradil využívanie dostupných auditov a správ národných audítorských inštitúcií ako integrálnu súčasť svojej novej metodiky; žiada Dvor audítorov, aby informoval parlamentný Výbor pre kontrolu rozpočtu o tom, ako využíva tieto informácie, a aby navyše poskytol stanovisko k prospešnosti informácií získaných od národných kontrolných inštitúcií na prípravu svojej výročnej správy;

34.

oceňuje kvalitu špecifických častí výročnej správy Dvora audítorov, ako napríklad časti týkajúcej sa štrukturálnych opatrení, ktorá všetkým zúčastneným stranám umožňuje zistiť problémy a sústrediť sa na nevyhnutné zlepšenia;

35.

berie na vedomie úsilie, ktoré útvary Komisie vynaložili v roku 2006 na zabezpečenie úplného a správneho zaznamenávania nových platieb v rámci predbežného financovania, neuhradených faktúr a výkazov výdavkov a rozdelenia účtovných období;

36.

konštatuje, že rok 2006 bol pre štrukturálne fondy posledným rokom programového obdobia 2000 – 2006, do konca ktorého museli byť viazané všetky záväzky na dané obdobie;

37.

je znepokojený, že nesplatené rozpočtové záväzky na konci roka 2006 preto vyjadrujú plnú výšku zvyšných platieb, ktoré sa majú vykonať za obdobie finančného výhľadu na roky 2000 až 2006, čo zodpovedá 28 % celkových súm príslušných okruhov finančného výhľadu za celé obdobie;

38.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nesplatené rozpočtové záväzky – t. j. nevyužité záväzky prenesené na použitie do budúcich rokov, hlavne pri viacročných programoch – týkajúce sa štrukturálnych operácií a Kohézneho fondu sa v roku 2006 zvýšili o 12,6 miliardy EUR (10,6 %) na 131,6 miliardy EUR;

39.

vyjadruje obavy, že naliehavé výdavky vyplývajúce z pravidla n + 2 by mohli narušiť riadne vykonanie postupov na skončenie pomoci zo štrukturálnych programov a projektov; upozorňuje, že už na rok 2007 sa platby týkajúce sa štrukturálnych fondov zvýšili v porovnaní s rokom 2006 o 50 %; zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť účinný postup na skončenie pomoci a vyzdvihuje významnú úlohu členských štátov v rámci tohto postupu;

40.

vyjadruje tiež poľutovanie nad skutočnosťou, že miera čerpania prostriedkov z Kohézneho fondu, ERRF a ESF bola v nových členských štátoch nižšia ako odhad, čo súvisí s ťažkosťami, ktoré mali členské štáty so zvládnutím výdavkov; žiada Komisiu, aby podrobnejšie vysvetlila nižšiu mieru čerpania prostriedkov na vnútroštátnej úrovni v prípade štrukturálnych operácií, ktorá bola nižšia, ako sa pôvodne predpokladalo;

41.

pripomína naliehavú potrebu zaviesť na vhodnej politickej úrovni národné vyhlásenia, ktoré by sa vzťahovali na všetky finančné prostriedky Spoločenstva v zdieľanom hospodárení, ako Európsky parlament požadoval vo svojich uzneseniach pripojených k rozhodnutiam o absolutóriu za rozpočtové roky 2003, 2004 a 2005;

42.

pripomína, že ako Európsky parlament vo svojom uznesení pripojenom k rozhodnutiu o absolutóriu za rozpočtový rok 2005 vyzval Komisiu, aby do konca roka 2007 predložila Rade návrh národného vyhlásenia o hospodárení, ktoré by zahŕňalo všetky finančné prostriedky Spoločenstva v zdieľanom hospodárení a ktoré by vychádzalo z príslušných čiastkových vyhlásení jednotlivých národných orgánov zodpovedných za riadenie výdavkov; odmieta odpoveď, ktorú Komisia uviedla v prílohe k správe o následných opatreniach k postupu udelenia absolutória za rok 2005, ktorá znie: „Komisia nepodnikne odporúčané opatrenie, keďže vzhľadom na odlišnú štruktúru správy a riadiace systémy pre finančné prostriedky EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia 27 členských štátov by jednotné štandardné vyhlásenie neprinieslo výrazný úžitok. Komisia však bude naďalej podporovať také iniciatívy zo strany vnútroštátnych správnych orgánov“; považuje túto odpoveď za veľmi neuspokojivú vzhľadom na skutočnosť, že viac ako 80 % všeobecného rozpočtu EÚ spadá do tzv. zdieľaného hospodárenia, a tým skôr vzhľadom na súčasný stav v súvislosti so štrukturálnymi fondmi, ako to vyjadril Dvor audítorov vo svojej výročnej správe;

43.

dôrazne podporuje iniciatívu niektorých členských štátov (Dánska, Holandska, Švédska a Spojeného kráľovstva) prijať národné vyhlásenie o hospodárení s finančnými prostriedkami Spoločenstva a vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek týmto iniciatívam väčšina ostatných členských štátov sa jeho zavedeniu vzpiera; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predstavila výhody, pokiaľ ide o kontrolné vzťahy medzi Komisiou a tými členskými štátmi, ktoré prijali uvedenú iniciatívu; žiada, aby Komisia podávala Výboru pre kontrolu rozpočtu pravidelné správy o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti;

44.

berie na vedomie prvé ročné súhrny, ktoré predložili členské štáty, a žiada Komisiu, aby začala konania o porušení proti tým členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti; zdôrazňuje, že Európsky parlament tieto ročné súhrny považuje za prvý krok k národným vyhláseniam o hospodárení; žiada Komisiu, aby pred prvým čítaním rozpočtu na rok 2009 vypracovala dokument s analýzou silných a slabých miest národného systému riadenia a kontroly finančných prostriedkov Spoločenstva za každý členský štát, v ktorom by boli uvedené aj výsledky uskutočnených auditov, a aby tento dokument predložila Európskemu parlamentu a Rade; vyzýva Komisiu, aby taktiež podávala správy o kvalite ročných súhrnov a zabezpečovala pridanú hodnotu postupu, napríklad prostredníctvom určenia spoločných problémov, možných riešení a osvedčených postupov;

45.

všíma si však kritické vyjadrenie Dvora audítorov o národných auditoch, v ktorom tvrdí, že „nezávislý audítor, ktorý sa chce spoliehať na výrok alebo výsledky práce iných alebo ich využiť, musí získať priamy dôkaz o tom, že tieto výsledky sú riadne podložené“; považuje preto činnosť pracovnej skupiny kontaktného výboru zodpovednej za „vypracovanie spoločných audítorských štandardov a porovnateľných audítorských kritérií prispôsobených oblasti EÚ“ za nevyhnutnú a žiada Komisiu, aby všetky členské štáty povzbudzovala k zapájaniu sa do tejto činnosti;

46.

pripomína Komisii svoju predchádzajúcu kritiku základu, o ktorý Komisia opiera tvrdenie, že prevzala svoju politickú zodpovednosť prostredníctvom súhrnnej správy, zatiaľ čo Komisia nemá úplný prehľad o 80 % prostriedkov v zdieľanom hospodárení a kvalita výročných správ kolíše; poukazuje na to, že tento neúplný prehľad pramení z dvoch príčin: na jednej strane nepostačujúce monitorovanie a dohľad Komisie a na druhej strane nedostatok konkrétnych riešení a zodpovednosti na úrovni členských štátov;

47.

vyjadruje poľutovanie nad tichým súhlasom Komisie s kolektívnou nezodpovednosťou väčšiny členských štátov, pokiaľ ide o finančné hospodárenie v EÚ; víta a podporuje iniciatívy, ktoré v tejto súvislosti prijali niektoré členské štáty, a vyzýva ostatné členské štáty, aby nasledovali ich príklad;

48.

konštatuje, že rozpočet plní Komisia a jej členovia, a nie generálni riaditelia, ktorí sú delegovanými povoľujúcimi úradníkmi, a preto vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zvýšenie zodpovednosti generálnych riaditeľov nebolo sprevádzané schválením priamej (a nie iba politickej) zodpovednosti členov Komisie; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na nápravu tejto situácie, ktorá je v rozpore s článkom 274 Zmluvy;

49.

víta spoľahlivú analýzu Dvora audítorov týkajúcu sa systému vnútornej kontroly Komisie (kapitola 2 jeho výročnej správy); nabáda Dvor audítorov, aby pokračoval v tomto pozitívnom vývoji tým, že do správy zahrnie aj analýzu konania či nekonania jednotlivých členov Komisie s ohľadom na túto situáciu;

50.

pripomína, že riadenie vychádza z pozície zamestnancov s účtovníckymi alebo kontrolnými funkciami vo vzťahu k úrovni riadenia, z ich právomocí presadzovať konanie, z ich skúseností a kvalifikácie;

51.

žiada generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre rozpočet, aby vydal oficiálne stanovisko ku kvalite a efektívnosti systémov vnútornej kontroly;

52.

žiada generálneho tajomníka, aby vydal oficiálne vyhlásenie o vierohodnosti, čo sa týka kvality jednotlivých vyhlásení od generálnych riaditeľov;

53.

žiada vnútorného audítora Komisie, aby posúdil vyhlásenie o vierohodnosti od generálneho tajomníka v podobe audítorského stanoviska;

54.

pripomína dôležitosť funkčných organizačných vzťahov – otvorenej komunikácie medzi rovnakými skupinami špecializovaných zamestnancov v rozličných GR, ako napríklad IT zamestnancami, zamestnancami zodpovednými za vnútornú kontrolu, zamestnancami zodpovednými za vnútorný audit, účtovníkmi atď. – v organizáciách typu silo, ako je Komisia; vyjadruje poľutovanie nad veľmi nízkou mierou úsilia o zavedenie takéhoto typu nástroja riadenia; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zabezpečila zavedenie povinných funkčných organizačných vzťahov a aby podala správu Výboru pre kontrolu rozpočtu najneskôr do konca septembra 2008;

55.

vyzýva Komisiu, aby povýšila účtovníka do rovnakej triedy, v akej sú zaradení funkční partneri účtovníka;

56.

okrem toho vyzýva Komisiu, aby zmenila zloženie Výboru pre pokrok v oblasti auditu tak, aby bol počet externých členov rovnaký ako počet členov Komisie; navyše vyzýva Komisiu, aby spomedzi externých členov vybrala kandidáta na funkciu predsedu Výboru pre pokrok v oblasti auditu;

57.

očakáva, že Komisia bude vydávať každoročné inštitucionálne vyhlásenie o vierohodnosti za celú Komisiu, ktoré predseda Komisie predloží Výboru pre kontrolu rozpočtu;

58.

víta celkové napredovanie vo vývoji systému vnútornej kontroly Komisie;

59.

nesúhlasí s vyjadrením Komisie v jej vyššie uvedenej správe z roku 2008 o pokroku týkajúcej sa akčného plánu na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly, že opatrenia 1, 3, 3N, 5, 8 a 13 sú ukončené; poukazuje na to, že Európsky parlament zatiaľ nevie o podpornej dokumentácii ani o vyhláseniach odôvodňujúcich takéto vyjadrenie; preto je nútený vysloviť vážne pochybnosti, či sa tieto opatrenia prijali, nehovoriac o tom, či sa vykonali alebo mali dosah na napredovanie vykonávania akčného plánu;

60.

víta však polročné výsledkové správy o realizácii tohto akčného plánu;

61.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vykonávanie opatrení 1, 3, 3N, 5, 10, 10N, 11, 11N, 13 a 15, Komisia je závislá od spolupráce s členskými štátmi; zdôrazňuje, že Európsky parlament tieto činnosti plne podporuje, a preto dôrazne vyzýva Komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje, ktoré umožnia čo najskoršie vykonávanie týchto činností;

62.

očakáva, že príslušné správy s výsledkami sa doručia Európskemu parlamentu do 1. januára 2009 na účely postupu udelenia absolutória za rozpočtový rok 2007;

63.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Európsky parlament dodnes nedostal žiadne informácie o analýze nákladov a prínosov systémov kontroly finančných prostriedkov EÚ, ako to požadoval v uznesení pripojenom k rozhodnutiu o absolutóriu za rozpočtový rok 2005;

64.

považuje za neprijateľné, aby Komisia zredukovala výsledky auditu Dvora audítorov, ktoré sa zakladajú na všeobecne uznávaných medzinárodných štandardoch, na „názorové rozdiely týkajúce sa typológie a dôsledku chýb a hodnotenia systémových nedostatkov a čiastočne rôzne vnímania týkajúce sa používania mechanizmov pre finančné korekcie“ (strana 2, posledný odsek);

65.

zastáva názor, že všetky výhrady k nedostatočnej vierohodnosti týkajúcej sa za zákonnosti a správnosti výdavkov Spoločenstva by sa mali premietnuť do výročných správ o činnosti a aj do súhrnnej správy; vzhľadom na to považuje za nanajvýš prekvapujúce, že traja generálni riaditelia sa až v roku 2006 rozhodli vyjadriť výhrady k riadeniu a kontrole iniciatívy INTERREG, pričom problémy podľa nich pretrvávali už niekoľko rokov (strana 4, posledný odsek);

66.

je znepokojený vyhláseniami vnútorného audítora v jeho prvej správe, z ktorých vyplýva, že napriek istému pokroku polovica z rozhodujúcich a veľmi dôležitých odporúčaní ešte nebola zavedená pred stanovenými cieľovými termínmi (strana 8, pred posledným odsekom); žiada Komisiu, aby na vykonávanie týchto odporúčaní kládla väčší dôraz;

67.

s poľutovaním konštatuje, že podľa Dvora audítorov „(....) v rozsiahlych častiach o rozpočte EÚ podávajú generálni riaditelia pozitívnejšiu správu o zákonnosti a správnosti výdavkov EÚ, než to zodpovedá auditu vykonanému Dvorom audítorom“ (bod 2.13 výročnej správy za rok 2006);

68.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe opätovne zdôraznil, že niektoré z výročných správ o činnosti stále neposkytujú dostatočný základ pre jeho vyhlásenie o vierohodnosti (body 2.14 až 2.18 výročnej správy);

69.

víta skutočnosť, že v súhrnnej správe sa zdôrazňuje, že „v každom prípade, ak existuje rozdiel medzi stanoviskom Európskeho dvora audítorov a generálnym riaditeľom, generálny riaditeľ bude musieť vysvetliť túto skutočnosť vo svojej výročnej správe o činnosti v nasledujúcom roku.“ (bod 2) a dúfa, že zlepšenia sa prejavia vo výročných správach o činnosti v roku 2007 a neskôr;

70.

žiada Komisiu, aby vylepšila výročné správy o činnosti vytvorením spoločných kritérií na podávanie výhrad a ich väčšou formalizáciou, ktorá zlepší porovnateľnosť výročných správ o činnosti rôznych generálnych riaditeľstiev a aj z časového hľadiska; žiada Komisiu, aby zohľadnila postrehy Dvora audítorov k výročným správam o činnosti a po dôkladnej konzultácii s ním napravila situáciu;

71.

víta zverejnenie oznámenia nazvaného Opatrenia nadväzujúce na Zelenú knihu o európskej iniciatíve za transparentnosť [KOM(2007) 127], v ktorom Komisia v súlade s článkom 30 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách uvádza, že informácie o prijímateľoch finančných prostriedkoch EÚ budú verejne prístupné od roku 2008 (časť 2.3.2), a vyhlasuje, že „na jar 2008“ sprístupní register pre zástupcov záujmových skupín (lobistov);

72.

uvedomuje si argumenty v prospech dobrovoľnej aj povinnej registrácie lobistov; berie na vedomie rozhodnutie Komisie začať s dobrovoľným registrom a po roku tento systém vyhodnotiť; je si vedomý právneho základu pre povinnú registráciu, ktorý je stanovený v Lisabonskej zmluve; pripomína, že súčasný register Európskeho parlamentu už má povinný charakter a pravdepodobný spoločný register by bol de facto povinný, pretože zaregistrovanie sa je v oboch prípadoch podmienkou vstupu do Európskeho parlamentu;

73.

pripomína potrebu nového kódexu správania pre členov Komisie s cieľom zlepšiť a jasnejšie vymedziť ich individuálnu a kolektívnu politickú zodpovednosť a zodpovednosť za ich politické rozhodnutia a vykonávanie politiky zo strany ich útvarov;

74.

trvá na tom, že Komisia je zodpovedná zabezpečiť úplnosť, možnosť vyhľadávania a porovnateľnosť údajov poskytovaných o prijímateľoch finančných prostriedkov EÚ, a pripomína písomnú odpoveď Komisie Európskemu parlamentu, v ktorej sa uvádza úmysel dokončiť spoločné normy týkajúce sa týchto údajov a a dohodnúť ich s členskými štátmi pred aprílom 2008;

75.

pripomína svoju poznámku uvedenú v odseku 85 uznesenia, ktoré je prílohou k rozhodnutiu o absolutóriu za rozpočtový rok 2005, ktorou požadoval jednoduchý prístup k informáciám o osobách zastúpených v rozličných formách skupín expertov a o ich úlohách, a svoju poznámku v odseku 86, ktorou vyzýval Komisiu, aby zverejnila mená osôb pôsobiacich v týchto skupinách a mená osobitných poradcov, ktorých zamestnali jednotliví členovia Komisie, generálne riaditeľstvá alebo kabinety; žiada o zverejnenie mien všetkých expertov a poradcov v pracovných skupinách Komisie;

76.

pripomína odpovede, ktoré za Komisiu uviedol počas vypočutia Výboru pre kontrolu rozpočtu 21. januára 2008 člen Komisie zodpovedný za absolutórium, ktorých obsahom bolo, že registre expertných skupín budú obsahovať všetky skupiny expertov, ako aj informácie o členoch komitologických výborov, jednotlivých expertoch, spoločných subjektoch a výboroch pre sociálny dialóg;

77.

pripomína tiež svoje požiadavku uvedenú v odseku 76 svojho uznesenia, ktoré je prílohou k rozhodnutiu o absolutóriu za rozpočtový rok 2005, v ktorej požadoval „(zaviesť) do záväzného kódexu správania členov Komisie základné etické normy a hlavné zásady, ktoré budú členovia Komisie povinní dodržiavať pri výkone svojej činnosti a predovšetkým pri vymenúvaní spolupracovníkov, najmä v rámci svojich kabinetov“;

78.

vyjadruje poľutovanie nad odpoveďou, ktorú Komisia uviedla v prílohe k vyššie uvedenej správe o následných opatreniach k rozhodnutiam o udelení absolutória za rok 2005 (strana 18), že tieto pravidlá ešte nejestvujú, a naliehavo žiada Komisiu, aby ich prijala;

79.

pripomína dôležitosť úplnej transparentnosti a uverejňovania, čo sa týka zamestnancov kabinetov členov Komisie, ktorí neboli prijatí podľa služobného poriadku;

80.

víta skutočnosť, že Dvor audítorov dospel k názoru, že systémy colného dohľadu sú vo všetkých významných hľadiskách uspokojivé, že účty tradičných vlastných zdrojov sú spoľahlivé a že príslušné transakcie boli zákonné a správne, aj keď pretrvávajú isté nedostatky;

81.

víta tiež skutočnosť, že podľa Dvora audítorov Komisia správne vypočítala a vybrala zdroje DPH a HND a zahrnula ich do účtovníctva Spoločenstva;

82.

s uspokojením konštatuje, že čo sa týka zdroja DPH, Komisia zachovala frekvenciu a kvalitu svojich inšpekcií; vyjadruje však znepokojenie nad počtom nevyriešených výhrad, a vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi naďalej vyvíjala úsilie o to, aby boli výhrady v prijateľnom čase stiahnuté;

83.

žiada Komisiu, aby mu oznámila, aké opatrenia zamýšľa prijať v prípade členských štátov s pretrvávajúcimi výhradami;

84.

víta všeobecné zlepšenie v oblasti výdavkov na SPP v roku 2006, ako aj vyhlásenie Dvora audítorov, že IACS, ktorý je hlavným nástrojom kontroly v oblasti pomoci, prémií za zvieratá a systému jednotnej platby na plochu, je pri správnom uplatnení efektívnym systémom, ktorý znižuje riziko neoprávnených výdavkov;

85.

oceňuje úsilie Komisie o rozšírenie uplatňovania systému IACS a očakáva, že Komisia v súlade s plánmi a odpoveďami predloženými Európskemu parlamentu zabezpečí, aby podiel poľnohospodárskych výdavkov spadajúcich do systému IACS dosiahol najmenej 89 % do roku 2010 a 91,3 % do roku 2013;

86.

vyjadruje poľutovanie nad zistením Dvora audítorov, že pri výdavkoch na SPP sa stále vyskytujú významné chyby, ako aj nad tým, že previerky a kontroly realizované v rámci systému IACS sa stále účinne nepresadzujú a v niektorých štátoch stále nie sú úplne spoľahlivé. Nalieha preto na Komisiu, aby znova s členskými štátmi zabezpečila, aby bol systém IACS plne implementovaný vo všetkých členských štátoch EÚ 15 a aby sa napravili nedostatky zistené v členských štátoch EÚ 10;

87.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov naďalej konštatuje existenciu problémov pri vykonávaní systému IACS v Grécku; plne podporuje úmysel Komisie (uvedený Výboru pre kontrolu rozpočtu) zabezpečiť striktné uplatnenie súčasných právnych predpisov týkajúcich sa pozastavenia platieb v prípade, že grécka vláda neodstráni zistené problémy v stanovených termínoch;

88.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade agroenvironmentálnych opatrení v oblasti rozvoja vidieka je vysoká tendencia výskytu chýb, pretože poľnohospodári nespĺňajú často zložité podmienky oprávnenosti; domnieva sa, že Komisia by mala v prípade týchto opatrení venovať náležitú pozornosť tomu, či sú podmienky oprávnenosti primerané, a preskúmať možnosť ich zjednodušenia;

89.

berie na vedomie poznámku Komisie o možnej potrebe uplatňovať rôzne stupne prijateľného rizika v agroenvironmentálnej oblasti, aby sa zabezpečila náležitá rovnováha medzi zlepšovaním a ochranou životného prostredia a nákladmi na kontrolu uplatňovaných opatrení; nalieha však na zabezpečenie správneho uplatňovania a dostatočnej kontroly finančných prostriedkov Spoločenstva a vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala a zhodnotila možné náklady a prínosy v oblasti agroenvironmentálnych opatrení, ako aj ich prepojenie s inými oblasťami výdavkov, a aby túto analýzu predložila Rade, Európskemu parlamentu a Dvoru audítorov ako minimálny základ pre diskusiu o potrebe reformy, o ktorej sa zmienila Komisia;

90.

poznamenáva, že vzhľadom na to, že nový postup finančného zúčtovania umožňuje, aby v prípade nezrovnalostí, ktoré členské štáty považujú za nevymožiteľné, boli sumy účtované Spoločenstvu na základe informácií od členských štátov, Komisia teraz musí dôsledne sledovať, či sú dlhy správne a či sú riadne účtované na ťarchu rozpočtu Spoločenstva;

91.

pripomína, že náklady na finančné opravy nesú členské štáty, a to zvyčajne daňoví poplatníci, a nie prijímatelia neregulárne vyplácanej pomoci;

92.

konštatuje, že podľa Dvora audítorov Komisia pri audite schémy jednotnej platby (po prvý raz v roku 2006) nešpecifikovala rozsah a intenzitu práce pre orgány osvedčovania a že niektoré orgány osvedčovania (napríklad v Taliansku) vyňali overovanie nárokov a iba to uvádzajú vo svojich osvedčeniach, pričom Komisia túto skutočnosť akceptovala bez pripomienok;

93.

s poľutovaním konštatuje, že Komisia zatiaľ nepozná ani neodhadla mieru neregulárnych platieb v rámci SPP spôsobom, ktorý by Dvor audítorov považoval za primeraný; poznamenáva, že Dvor audítorov zistil, že opravy neregulárnych platieb s maximálnou odhadovanou sumou 100 miliónov EUR sa nemohli zrealizovať, pretože boli odhalené až po dvojročnej lehote; vyzýva Komisiu, aby v záujme opravy neregulárnych platieb v danej lehote vyčlenila primerané zdroje na audity zhody;

94.

domnieva sa, že všetky nedostatky, ktoré Dvor audítor uviedol vo svojej výročnej správe, by Komisia mala vyriešiť, aby bolo možné zabezpečiť väčšiu mieru istoty z práce orgánov osvedčovania;

95.

berie na vedomie závery uvedené v bodoch 5.20 a 5.21 výročnej správy Dvora audítorov a nalieha na Komisiu, aby zlepšila kontroly v Spojenom kráľovstve, ktoré nedodržalo právne predpisy Spoločenstva, keď priznalo nároky a vyplatilo pomoc v rámci systému jednotnej platby (SPS) a rozvoja vidieka vlastníkom pôdy prenajatej a obhospodarovanej nájomcami, a tiež v niektorých členských štátoch (Rakúsko, Írsko a Spojené kráľovstvo), ktoré neuplatňovali správne určité kľúčové prvky SPS a rozšírili vyrovnávanie nárokov nad rámec ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (11);

96.

berie na vedomie veľmi jasné uistenie od Komisie uvedené v odpovediach Dvoru audítorov (bod 5.27 výročnej správy) aj pred Výborom pre kontrolu rozpočtu, že žiadny prijímateľ nie je oprávnený na poľnohospodársku podporu, ak nevykonáva poľnohospodársku činnosť; očakáva, že Komisia prijme v prípadoch, ktoré zistil Dvor audítorov, následné opatrenia a zabezpečí, aby sa neuskutočnili žiadne platby vlastníkom pôdy, ktorí nevykonávajú poľnohospodársku činnosť, a aby sa už vyplatené platby získali späť;

97.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s vyjadrením Dvora audítorov v tom zmysle, že viac ako 700 nových prijímateľov patrí do kategórií, ako sú golfové kluby, kluby kriketu, zábavné parky/zoologické záhrady, jazdecké kluby, železničné spoločnosti a mestské rady a podobné, poskytla prehľad a zhodnotenie vývoja poskytovania poľnohospodárskej pomoci takýmto prijímateľom, ktorí majú podľa súčasných pravidiel nárok na financovanie;

98.

pripomína členským štátom existujúcu možnosť vyvíjať vplyv a prijímať na národnej úrovni rozhodnutia o ďalšom obmedzení rozsahu činností a prijímateľov s nárokom na financovanie; vyzýva Komisiu, aby v prípade, keď je to vzhľadom na vývoj a podľa jej zhodnotenia predpokladaného účelu opatrení podpory vhodné, predložila návrh na úpravu alebo revíziu týchto pravidiel;

99.

pripomína, že celkové finančné prostriedky Spoločenstva na štrukturálne politiky dosiahli v roku 2006 sumu 32,4 miliardy EUR; zdôrazňuje, že v roku 2007 táto suma stúpla na 46,4 miliardy EUR bez spolufinancovania zo strany členských štátov;

100.

s hlbokým znepokojením konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe uvádza, že náhrada výdavkov na projekty štrukturálnych politík predstavuje významnú chybu, a že podiel uhradených prostriedkov vo vzorke, v ktorej sa identifikovala chyba, bol 44 % a že „sa nemalo uhradiť minimálne 12 % z celkovej sumy vyplatenej na projekty štrukturálnych politík“;

101.

s hlbokým znepokojením si všíma pripomienky Dvora audítorov, podľa ktorých:

s poľutovaním prijíma záver Dvora audítorov, že je odôvodnene presvedčený, že najmenej 12 % z celkovej sumy vyplatenej na projekty štrukturálnych politík sa nemalo uhradiť;

102.

považuje za neprijateľné, že podľa Dvora audítorov sú systémy prvostupňovej kontroly v členských štátoch spravidla neúčinné alebo len priemerne účinné a že množstvo vnútroštátnych a regionálnych orgánov nevenuje hospodáreniu s finančnými prostriedkami EÚ dostatočnú pozornosť; konštatuje, že vo vzorke kontrolovanej Dvorom audítorov (19 systémov prvostupňovej kontroly) nebol žiadny zo systémov účinný, len 6 z nich bolo priemerne účinných a 13 neúčinných, a v porovnaní s rokom 2005 teda v oblasti štrukturálnych fondov nedošlo k žiadnemu pokroku; je veľmi znepokojený neschopnosťou Rady jasne rozpoznať jej zodpovednosť v tejto situácii, ktorá je z veľkej časti výsledkom nedostatočných kontrol členských štátov;

103.

preto naliehavo žiada Komisiu, aby využila kontroly ex ante a preskúmala, či systémy dohľadu a kontroly na obdobie rokov 2007 – 2013 fungujú vo všetkých členských štátoch, a aby tieto kontroly vykonávala pravidelne;

104.

taktiež vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa Dvora audítorov Komisia vykonáva len priemerne účinný dohľad systémov kontroly v členských štátoch a nezabráni uhradeniu nadhodnotených alebo neoprávnených výdavkov;

105.

s poľutovaním konštatuje, ako uvádza Dvor audítorov, že v súvislosti s výdavkami v rámci štrukturálnych politík (ako napríklad v oblasti SPP a vnútorných politík) majú komplikované alebo nejasné kritériá oprávnenosti prípadne zložité právne požiadavky nepriaznivý dosah na zákonnosť a správnosť príslušných transakcií;

106.

považuje za neprijateľné, ako uvádza Komisia (12), že na roky 2007 – 2013 sa očakáva slabý pokrok v súvislosti so zjednodušovaním existujúcich predpisov, ktorými sa upravujú štrukturálne fondy, a že ďalšie zjednodušenie sa navrhne až v rámci nasledujúceho legislatívneho kola;

107.

naliehavo žiada Komisiu, aby sa pridŕžala odporúčaní týkajúcich sa kohézneho fondu, ktoré jej poskytol Dvor audítorov (bod 6.45 výročnej správy), a aby čo najskôr predložila ďalšie návrhy na zjednodušenie týkajúce sa okrem iného jasných a priamych pravidiel, usmernení a kritérií oprávnenosti;

108.

konštatuje a plne súhlasí s Dvorom audítorov, že orgány členských štátov majú dôležitú úlohu pri účinnej realizácii štrukturálnych fondov a že Komisia by mala posilniť svoje kontroly a vyvinúť dodatočné úsilie zamerané na dohľad nad riadiacimi orgánmi v členských štátoch;

109.

vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcimi stimulmi pre členské štáty, aby účinne kontrolovali výdavky, keďže neoprávnené výdavky zistené Komisiou alebo Dvorom audítorov možno nahradiť oprávnenými výdavkami zo strany členských štátov; žiada Komisiu, aby zaručila, že v budúcnosti by inými výdavkami bez akejkoľvek straty finančných prostriedkov pre daný členský štát mohli byť nahradené len nezrovnalosti, ktoré zistia samotné členské štáty;

110.

víta uvedený akčný plán Komisie na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci štrukturálnych opatrením uskutočnených zdieľaným hospodárením, ktorý obsahuje 37 opatrení zameraných na obmedzenie neregulárnych platieb zo strany členských štátov; víta tiež záväzok Komisie podávať Európskemu parlamentu každý štvrťrok správy o napredovaní tohto akčného plánu, ktorý verejne deklarovala na vypočutí Výboru pre kontrolu rozpočtu 25. februára 2008; očakáva, že Komisia zlepší systém podávania správ v spolupráci s Dvorom audítorov; vyzýva Komisiu, aby popri prevzatí zodpovednosti za plnenie rozpočtu a dodržiavaní zásady riadneho finančného hospodárenia, ktorá jej vyplýva zo zmluvy, prijala v spolupráci s členskými štátmi tieto opatrenia týkajúce sa zdieľaného hospodárenia so štrukturálnymi fondmi:

111.

žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu správu o výsledkoch a konečné termíny vykonávania tohto akčného plánu vrátane spoločného systému kvantitatívnych ukazovateľov a priebežných termínov jeho vykonávania;

112.

zastáva názor, že Komisia by sa mala zamerať na spoľahlivosť vnútroštátnych systémov monitorovania a podávania správ, usmerňovanie členských štátov a koordináciu audítorských štandardov a mala by vždy poskytnúť rozčlenenie podľa členských štátov;

113.

očakáva, že Komisia začne konania o porušení voči tým členským štátom, ktoré nesplnili svoje záväzky v rámci nariadení o štrukturálnych fondoch, nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacích predpisov a MID, najmä voči tým členským štátom, ktoré nepredkladajú správy o sumách získaných späť a o finančných opravách, ktoré nepredkladajú ročné súhrny v súlade s usmerneniami a ktorých kvalita ročných súhrnov je nedostatočná;

114.

zdôrazňuje význam usmernení Komisie pre efektívne plnenie MID; zastáva názor, že tieto usmernenia by mali v prvom rade prinajmenšom obsahovať to, čo sa už vyžaduje v rámci sektorového nariadenia pre poľnohospodárstvo (t. j. vyhlásenie o vierohodnosti podpísané predstaviteľom riadiaceho orgánu, ku ktorému je priložená certifikačná správa);

115.

trvá na tom, že Komisia by mala začať postupy pozastavenia voči členským štátom, ktorých systémy prvostupňovej kontroly sú neprimerané, a že musí zrýchliť svoj sankčný systém a predložiť Európskemu parlamentu konkrétny plán harmonogramu a sankcií, ktoré sa uvalia po zistení nezrovnalostí;

116.

trvá na podávaní správ Komisie o opravách a sumách získaných späť (stiahnutia, spätne získané sumy členských štátov, spätne získané sumy Komisie, čisté korekcie, pozastavenie platieb), overiteľných auditom, vo vzťahu k všetkým neoprávnene vyplateným sumám pre všetky fondy, s presnými vymedzeniami rôznych kategórií finančných opráv, a na tom, aby bola podporná dokumentácia v plnej miere k dispozícii Dvoru audítorov; očakáva, že Komisia jasne prepojí sumy získané späť s rokom, v ktorom došlo k nezrovnalosti, a vypracuje tieto systémy podávania správ v spolupráci s Dvorom audítorov;

117.

berie na vedomie vyjadrenie Komisie, že žiadna z neoprávnene vyplatených súm v roku 2006 nebude stratená v dôsledku účinnosti kontrol ex post; očakáva, že predloží objektívne, jasné a úplné informácie o svojich možnostiach získať späť neoprávnene vyplatené sumy a poskytne o nich Európskemu parlamentu príslušné dôkazy;

118.

pripomína opatrenie 11N (13), ktorého konečný termín na vykonanie bol 31. decembra 2007, a vyzýva Komisiu, aby ho čím skôr vykonala;

119.

vyjadruje znepokojenie nad vyjadrením Komisie v uvedenej správe o pokroku z roku 2008, že do centrálneho finančného a účtovného systému sa zaznamenajú len sumy, ktoré boli získané späť až v roku 2008; preto naliehavo žiada Komisiu, aby zaznamenávala do centrálneho finančného a účtovného systému informácie o kontrolnom orgáne a druhu chýb a aby spätne priradila všetky sumy získané späť za obdobia rokov 1994 – 1999 a 2000 – 2006;

120.

žiada v tomto zmysle Komisiu, aby zhodnotila účinnosť a účelnosť systémov viacročného spätného získavania platieb a podala o tom správu vo výkazoch za rok 2008 alebo 2009;

121.

očakáva, že Komisia predloží Európskemu parlamentu vyhodnotenie kvality všetkých ročných súhrnov, ktoré prijala v súvislosti s poľnohospodárstvom, štrukturálnymi politikami a rybným hospodárstvom; toto vyhodnotenie by malo zahŕňať rozčlenenie podľa členských štátov a podľa oblastí politík a malo by poskytnúť stanovisko o celkovom uistení a celkovej analýze, ktoré zo súhrnov možno vyvodiť;

122.

vyjadruje poľutovanie nad rozličnosťou informácií, ktoré o finančných opravách a sumách získaných späť poskytla Komisia, a očakáva, že informácie predložené v súvislosti s absolutóriom použijú rovnaké vymedzenia finančných opráv, ako sú vo vyššie uvedených štvrťročných správach;

123.

žiada Komisiu, aby v rámci preskúmania v polovici obdobia podala správu o výsledkoch dojednaní tzv. zmluvy o dôvernosti vrátane základnej otázky, či tieto zmluvy možno považovať za prínosné;

124.

očakáva, že Komisia bude Európskemu parlamentu každoročne podávať správy o tom, či členské štáty plnia povinnosti vyplývajúce z nariadenia o štrukturálnych fondoch a MID; víta skutočnosť, že Komisia získala národné súhrny odvetvových auditov, ktoré sa vyžadujú v rámci revidovanej MID a revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách; odsudzuje však skutočnosť, že nie všetky členské štáty túto požiadavku splnili; dôrazne vyzýva Komisiu, aby začala konanie o porušení proti tým členským štátom, ktoré nepredložili národné súhrny odvetvových auditov;

125.

v súvislosti s absolutóriom za rozpočtový rok 2007 žiada Komisiu o predloženie údajov o hotovosti aj časovo rozlíšených údajov, jasnú informáciu o tom, či ide o ročné alebo viacročné údaje, a zreteľné objasnenie povahy finančných opráv (paušálne opravy v prípade systémových nedostatkov alebo sumy získané späť na úrovní konečných prijímateľov) a príslušné zlepšenia v systéme ABAC, a očakáva, že informácie predložené v súvislosti s udelením absolutória použijú rovnaké vymedzenie finančných opráv, ako sa uvádza v ďalších správach o finančných opravách uverejnených v priebehu roka;

126.

vyzýva Komisiu, aby po ukončení posledného z projektov zahrnutých do rozpočtového postupu na rok 2006 informovala Európsky parlament o celkovej výške súm získaných späť a v prípade potreby o eventuálnych stratách a ich príčinách;

127.

so znepokojením poukazuje na značný pokles objemu platieb v niektorých členských štátoch EÚ 15, ktorý viedol k výraznému nárastu neuhradených záväzkov;

128.

pripomína Komisii, že kvalita systémov auditu v značnej miere ovplyvňuje hodnotenie projektov, takže v budúcnosti bude mimoriadne dôležitá prísna regulácia kvality postupov finančných kontrol;

129.

vyjadruje vážne znepokojenie nad skutočnosťou, že podobne ako v roku 2005 neuhradené rozpočtové záväzky naďalej rástli a že táto skutočnosť môže spolu s nahradením pravidla n + 2 pravidlom n + 3 v niektorých členských štátoch v období 2007 – 2013 ešte viac zhoršiť súčasný stav, výsledkom čoho bude, že sa predĺži čas, za ktorý sa prostriedky dostanú ku konečným prijímateľom, a zročnosť a konečné termíny programov sa budú čoraz menej dodržiavať;

130.

súhlasí s názorom Dvora audítorov, že je nutné čím skôr zvýšiť efektívnosť kontrolných systémov členských štátov, aby bolo možné predchádzať chybám v začiatočných etapách projektov, a domnieva sa, že národní úradníci, ktorí sa zúčastňujú na hodnotení a analýze projektov, by mali byť riadne vyškolení, aby sa zabezpečilo, že konajú primerane rýchlo pri využívaní štrukturálnych fondov;

131.

poukazuje na veľkú dôležitosť odporúčania Komisie pre členské štáty, aby začali hneď využívať zjednodušenia, ktoré sú stanovené v nových pravidlách vzťahujúcich sa na štrukturálne fondy pre obdobie rokov 2007 – 2013 (14), napríklad používanie paušálnych súm na nepriame náklady v rámci Európskeho sociálneho fondu, ktoré by sa však malo obmedziť na minimum a špecifikovať čo najpresnejšie;

132.

považuje za nevyhnutné merať trendy štrukturálnych politík na základe užitočných, porovnateľných a súhrnných ukazovateľov a cieľov, a to pokiaľ možno v krátkodobom horizonte, čím sa predíde príliš všeobecným a nejasným hodnoteniam, ktoré by neponechali dostatok času na nápravu;

133.

so znepokojením konštatuje, že audit Dvora audítorov odhalil pri vnútorných politikách vo všeobecnosti dva významné nedostatky, a to na jednej strane „významnú mieru chybovosti v platbách uskutočnených v prospech prijímateľov“ a na strane druhej „v systémoch dohľadu a kontroly Komisie“, ktoré „neumožňujú dostatočne zmierniť inherentné riziko, že sa preplatia nadhodnotené výdavky“ (výročná správa, závery, bod 7.30);

134.

okrem toho tiež poznamenáva, že Dvor audítorov podobne ako v predchádzajúcich rokoch upozornil na pretrvávajúce oneskorenia Komisie pri úhrade platieb prijímateľom;

135.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad kritickým hodnotením Dvora audítora v tejto oblasti, ktorá spadá pod priame finančné hospodárenie Komisie, a naliehavo žiada Komisiu, aby vyvinula maximálnu snahu o prijatie potrebných krokov na predídenie rovnakému počtu nedostatkov na budúci rok;

136.

domnieva sa, že zjednodušenie pravidiel výpočtu deklarovaných nákladov je dôležitým krokom k zlepšeniu situácie, a vyzýva Komisiu, aby naďalej vyvíjala úsilie o zabezpečenie najjednoduchšie uplatniteľných pravidiel pre prijímateľov;

137.

zdôrazňuje, že Komisia musí dodržiavať ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúce sa lehôt pre výdavkové operácie, a žiada Komisiu, aby prijala rázne opatrenia s cieľom predísť súčasným pretrvávajúcim oneskoreniam pri úhrade platieb;

138.

víta možnosť priznania nepriamych nákladov v prípade grantov na základe paušálnej sadzby, ako je ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde (15);

139.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou vylepšili systémy dohľadu a kontroly nákladov, ktorých náhradu si nárokujú prijímatelia finančných príspevkov;

140.

súhlasí so stanoviskom Dvora audítorov, že je nutné zlepšiť finančné riadenie vnútorných politík a vynaložiť úsilie na zjednodušenie pravidiel vzťahujúcich sa na programy využitím pravidla financovania jednorazovou sumou a prechodom na systém financovania založený na výsledkoch;

141.

poukazuje na to, že rok 2006, ktorý bol Európskym rokom mobility pracovníkov, umožnil napriek skromnému rozpočtu odhaliť niektoré  prekážky voľného pohybu, aj keď zatiaľ neviedol k žiadnej skutočnej zmene;

142.

oceňuje investície do novej platformy EURES zavedenej v roku 2006, ktorá už ukázala svoj prínos ku skutočnej mobilite a voľnému pohybu na európskom trhu práce; konštatuje, že napriek tejto investícii sa vyskytuje mnoho jazykových bariér, na základe ktorých možno predpokladať, že jazykový prístup podobný tomu, aký sa uplatňuje v prípade študentov zapojených do európskych programov mobility by mohol byť správnou voľbou;

143.

poznamenáva, že do rozpočtu na rok 2006, ako bol s konečnou platnosťou prijatý a zmenený a doplnený počas roka, bolo na dopravné politiky zahrnutých celkovo 963,8 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 891,4 milióna EUR bolo k dispozícii vo výdavkových rozpočtových prostriedkoch; ďalej poznamenáva, že z týchto súm bolo:

144.

víta trvalo vysokú mieru využitia viazaných aj výdavkových rozpočtových prostriedkov na projekty v rámci TEN-T, ktorá v oboch prípadoch dosahuje takmer 100 %, a žiada členské štáty, aby zabezpečili, že v národných rozpočtoch budú k dispozícii primerané finančné prostriedky na splnenie tohto záväzku Spoločenstva;

145.

so znepokojením berie na vedomie nízku mieru využitia viazaných rozpočtových prostriedkov na bezpečnosť dopravy (34 %), na ktorú sa v roku 2007 vyčlenila prostredníctvom prenosu veľká časť sumy, ktorá bola pôvodne k dispozícii v roku 2006, a nízku mieru využitia výdavkových rozpočtových prostriedkov na program Marco Polo (44,8 %) a je obzvlášť znepokojený veľmi nízkou mierou využitia výdavkových rozpočtových prostriedkov na pilotný projekt o bezpečnosti v oblasti cestnej dopravy TEN-T (29,6 %) – čiastočne z dôvodu neskorého podpísania zmlúv a následného neskorého začatia pilotného projektu; preto žiada Komisiu, aby v budúcnosti vyhlasovala výzvy na predkladanie návrhov a verejných súťaží čo najskôr s cieľom plne využiť viazané a výdavkové rozpočtové prostriedky;

146.

žiada Komisiu a rozpočtový orgán, aby zabezpečili, že sa v prípade schválenia rozpočtu na pilotné projekty nájde správna rovnováha medzi sumami k dispozícii vo viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkoch a že táto rovnováha bude odrážať skutočnosť, že čas potrebný na dovedenie projektu do fázy platenia je zvyčajne dlhší než jeden rozpočtový rok;

147.

s uspokojením poznamenáva, že analýza Dvora audítorov o implementácii interných noriem kontroly zákonnosti a správnosti príslušných finančných transakcií ukazuje, že transakcie uskutočnené generálnym riaditeľstvom pre energetiku a dopravu sú v súlade s požiadavkami v oblasti analýzy a riadenia rizika, informácií o riadení, oznamovania nečestného konania a dohľadu; napriek tomu žiada Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu, aby pomocou analýzy typov a mier chybovosti vytvorila stratégiu kontroly zameranú na riziká vo svojom ex ante hodnotení výkazov o nákladoch prijatých od príjemcov finančných prostriedkov;

148.

víta skutočnosť, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe neuviedol žiadne kritické pripomienky k politike vnútorného trhu, colnej politike ani k politike ochrany spotrebiteľa;

149.

domnieva sa, že miera plnenia 85 % v rozpočtovom riadku 12 02 01 v oblasti politiky vnútorného trhu si vyžaduje zlepšenie, so zreteľom na vyhlásenie Komisie, podľa ktorého táto miera plnenia vyplýva zo zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov o 1,05 milióna EUR, ktoré pridal rozpočtový orgán počas rozpočtového postupu a s ktorými sa pri rozpočtovom plánovaní nerátalo; oceňuje však úsilie o zlepšenie rozpočtového plánovania, ktoré dokazuje miera plnenia takmer 100 % v roku 2007;

150.

domnieva sa, že miera plnenia 48 % v rozpočtovom riadku 14 02 01 v oblasti colnej politiky je veľmi nízka, čo je podľa Komisie dôsledok zmeny politiky týkajúcej sa výberových konaní, kde sa prechádza od zadávania jednotlivých zákaziek k využívaniu dlhodobých rámcových zmlúv; oceňuje preto, že miera plnenia sa v roku 2007 zvýšila na 83 %, čo odzrkadľuje pozitívne výsledky tejto zmeny politiky, aj keď naďalej pretrváva potreba ďalšieho zlepšenia;

151.

víta mieru plnenia 96 % v rozpočtovom riadku 17 02 01 v oblasti politiky ochrany spotrebiteľa;

152.

víta skutočnosť, že v miere plnenia rozpočtových platieb týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bol dosiahnutý pokrok (86,3 % v porovnaní so 79,8 % v roku 2005); žiada Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, aby týmto smerom pokračovalo vo svojom úsilí, vyjadruje však poľutovanie nad relatívne nízkou mierou plnenia záväzkov (94,5 % v porovnaní s 97,7 % v roku 2005); žiada Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, aby sa pokúsilo maximalizovať mieru plnenia záväzkov a platieb v roku 2007 napriek oneskoreniam v legislatívnych postupoch na vytvorenie fondov;

153.

berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe č. 3/2007 o riadení Európskeho fondu pre utečencov v rokoch 2000 – 2004; žiada Komisiu, aby zohľadnila tieto pripomienky, najmä pokiaľ ide o využívanie Európskeho fondu pre utečencov (EFU III) a iných fondov vytvorených v roku 2007;

154.

pripomína Komisii, že podľa článku 3 ods. 2 Zmluvy o ES je presadzovanie rodovej rovnosti hlavným cieľom Spoločenstva a malo by sa rešpektovať vo všetkých jeho činnostiach; ďalej zdôrazňuje, že Komisia musí zabezpečiť, aby sa rodová rovnosť brala do úvahy pri plnení rozpočtu a aby sa každá činnosť hodnotila z hľadiska jej rozdielneho dosahu na mužov a ženy;

155.

s poľutovaním konštatuje, že postup tvorby a čerpania rozpočtu z hľadiska rodovej rovnosti sa zatiaľ nerealizuje; preto opakuje svoju požiadavku, aby sa pri plánovaní rozpočtu a financovaní programov Spoločenstva zaviedlo do praxe zohľadňovanie rodového hľadiska;

156.

berie na vedomie trvalo nízku mieru využívania platieb v prípade programu Daphne a nalieha na Komisiu, aby podnikla kroky potrebné na zlepšenie tejto situácie a na zabránenie zrušeniu viazanosti výdavkov;

157.

domnieva sa, že by sa mala venovať väčšia pozornosť podpore účasti žien na znalostnej spoločnosti a na trhu práce, a teda aj vysokokvalitnej odbornej príprave a zamestnávaniu žien v oblasti informačných a komunikačných technológií;

158.

víta pružné a jednoznačné kroky, ktoré podnikli útvary zamerané na výskum po udelení absolutória za rok 2005, aby napravili zaznamenané nedostatky; je si vedomý toho, že výsledky bude možné pozorovať najskôr v roku n + 2;

159.

víta zlepšenia v kontrolnej stratégii Komisie a zvýšený počet finančných auditov ex post vykonaných v rámci šiesteho rámcového programu v roku 2006;

160.

konštatuje však, že Dvor audítorov podobne ako v predchádzajúcich rokoch uviedol významné chyby v tejto oblasti politiky, a vyzýva Komisiu, aby naďalej v tejto práci pokračovala s cieľom dosiahnuť skutočný pokles miery chybovosti v budúcom roku;

161.

považuje celkové miery plnenia rozpočtových kapitol pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín za uspokojivé;

162.

predovšetkým zdôrazňuje, že pri realizácii programu LIFE III, ktorý predstavuje 58 % prevádzkového rozpočtu v oblasti politiky životného prostredia, sa dosiahla miera plnenia viazaných rozpočtových prostriedkov nad 98,7 %;

163.

upozorňuje však na to, že realizácia určitých viazaných rozpočtových prostriedkov, napríklad niektorých prvkov činnosti Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a znečisťovania morí, sa javí ako problematická, a to najmä v dôsledku nízkej kvality návrhov a predkladaných ponúk a určitých obmedzení vyplývajúcich z právneho základu, napríklad obmedzeného maximálneho finančného príspevku Spoločenstva;

164.

zdôrazňuje celkovú mieru plnenia výdavkových rozpočtových prostriedkov v oblasti životného prostredia vo výške 85,76 % , čo predstavuje významné zvýšenie v porovnaní s rokom 2005 (78,39 %);

165.

konštatuje, že úrovne platieb v oblasti životného prostredia, zdravia a bezpečnosti potravín sú relatívne nízke, najmä v dôsledku ťažkostí pri plánovaní potrieb výdavkových rozpočtových prostriedkov a čiastočne v dôsledku toho, že množstvo rozpočtových prostriedkov nie je diferencovaných, a preto sa významná časť platieb uskutočňuje rok po vzniku záväzkov; uznáva, že Komisia čiastočne závisí od pohotového predkladania účtov prijímateľmi a zmluvnými dodávateľmi a sumy konečných platieb na projekty sú často nižšie, než sa spočiatku očakáva;

166.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí o zlepšovanie týchto administratívnych postupov, ktoré majú vplyv na využívanie viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkov;

167.

so znepokojením konštatuje, že z auditu zmlúv v oblasti vzdelávania a kultúry vyplynula 12,3 % miera úhrady neoprávnených nákladov v prospech Komisie v dôsledku auditov, čím zostáva nezodpovedaná otázka oprávnenosti uhrádzania nákladov pri projektoch, v prípade ktorých sa audit neuskutočnil;

168.

konštatuje, že pokiaľ ide o politiku kultúry a vzdelávania, napriek tomu, že od roku 2005 došlo k napredovaniu a najnovšie audity poskytli ďalšie informácie, sa nástroj pre audit a dohľad nad národnými agentúrami v podstate nezmenil a Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru (GR EAC) muselo uznať viaceré nedostatky;

169.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov zistil oneskorenia Komisie pri úhrade platieb príjemcom a že GR EAC nemá o týchto oneskorených platbách žiadne spoľahlivé informácie;

170.

so znepokojením konštatuje, že podľa výročnej správy Dvora audítorov „Komisia nedodržala povinnosť stanovenú v nariadení o rozpočtových pravidlách vykonať overenie systémov riadenia a kontroly národných agentúr pred tým, ako tieto agentúry poverí realizáciou opatrení Spoločenstva“ (príloha, bod 7.1);

171.

s veľkým znepokojením konštatuje, že pre program elektronického vzdelávania e-learning predstavovali priemerné administratívne náklady na úspešnú realizáciu 22 000 EUR, zatiaľ čo priemerná suma na grant na tento program je iba 4 931 EUR; žiada Komisiu, aby vysvetlila veľký rozdiel medzi týmito dvoma údajmi a prijala potrebné protiopatrenia na zníženie tohto rozdielu;

172.

konštatuje, že podľa výročnej správy GR EAC o činnosti za rok 2006 Komisia implementuje viacero akčných plánov (najmenej šesť) na odstránenie nedostatkov vo svojom riadení, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasná situácia v súvislosti s týmito akčnými plánmi nie je jasná; ľutuje, že na vypočutí počas prípravy na toto absolutórium neboli poskytnuté konkrétne odpovede;

173.

žiada Komisiu, aby poskytla Výboru pre kontrolu rozpočtu komplexný a aktualizovaný zoznam národných agentúr a stav analýzy vyhlásení o vierohodnosti predložených týmito agentúrami; naliehavo tiež vyzýva Komisiu, aby zlepšila rozsah a kvalitu systémových auditov národných agentúr v oblasti vzdelávania a kultúry, ako aj nadväznosť opatrení na tieto audity;

174.

berie na vedomie opakované odporúčanie Dvora audítorov, že treba „pokračovať v zjednodušovaní pravidiel, ktorými sa riadia tieto programy, prípadne viac používať financovanie formou jednorazových platieb a prejsť na systém financovania v závislosti od výsledkov“; požaduje preto vyššiu mieru zjednodušenia a rozsiahlejšie využívanie paušálnych riešení;

175.

víta odporúčanie Dvora audítorov pre Komisiu, aby v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách vo vyššej miere využívala financovanie jednorazovými a paušálnymi sumami s cieľom uľahčiť udeľovanie grantov;

176.

konštatuje, že približne 70 % rozpočtu v oblasti vzdelávania a kultúry spravujú národné agentúry; so znepokojením konštatuje, že v niekoľkých prípadoch boli v roku 2006 zistené závažné a systematické nedostatky v hospodárení s finančnými prostriedkami; zároveň uznáva, že Komisia podniká kroky na posilnenie rámca kontroly; očakáva, že Komisia pred postupom udeľovania absolutória za rok 2007 podá správu o výsledkoch prijatých opatrení;

177.

súhlasí s názorom, že členské štáty by si mali lepšie uvedomovať svoju zodpovednosť za fungovanie národných agentúr; vyjadruje nádej, že nové „vyhlásenia o vierohodnosti“ vydávané národnými orgánmi zlepšia postupy, ktoré členské štáty používajú pri kontrole a audite národných agentúr;

178.

vyzýva Komisiu, aby vydala prísne usmernenia k transparentnosti postupov podávania žiadostí a výberu viacročných programov; očakáva, že Komisia bude spolu s výkonnými agentúrami a národnými agentúrami ďalej zlepšovať komunikáciu s uchádzačmi a príjemcami;

179.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami v dostupných údajoch o určitých aspektoch realizácie viacročných programov; požaduje predovšetkým, aby Komisia poskytla podrobné informácie o rozsahu oneskorených platieb prijímateľom; podporuje nové vyšetrovanie z vlastného podnetu, ktoré v tejto veci vedie ombudsman; konštatuje, že v roku 2007 bolo neskoro vyplatených 23 % platieb; konštatuje, že Komisia práve reviduje definíciu pojmu oneskorené platby, a očakáva viac informácií v tomto ohľade;

180.

berie na vedomie, že Komisia vyvíja väčšie úsilie o posilnenie svojej kapacity, aby si mohla vypočuť záujmy občanov prostredníctvom svojich komunikačných nástrojov; vyzýva Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu, aby lepšie využívalo zjednodušené mechanizmy financovania pri svojich opatreniach týkajúcich sa občianskej spoločnosti, v súlade so smerovaním, ktoré v programe Európa pre občanov stanovilo GR pre vzdelávanie a kultúru;

181.

naliehavo žiada Komisiu, aby vymedzila definíciu mimovládnej organizácie so zameraním nielen na legislatívnu stránku, ale aj na spôsob, akým je zabezpečené financovanie týchto organizácií z mimovládnych zdrojov;

182.

pripomína, že finančné prostriedky vynaložené na vonkajšie činnosti dosiahli v roku 2006 celkovú výšku 5,867 miliardy EUR a v platbách 5,186 miliardy EUR; so znepokojením berie na vedomie tieto závery vo výročnej správe Dvora audítorov:

183.

vyjadruje poľutovanie nad zistením Dvora audítorov, že pokiaľ ide výročnú správu o činnosti GR AIDCO „vo výročnej správe o činnosti a vyhlásení Úradu pre spoluprácu EuropeAid sa dostatočne neodráža významný výskyt chýb a nedostatky systémov dohľadu a kontroly, ktorých cieľom je zabezpečiť zákonnosť a správnosť transakcií na úrovni implementačných organizácií v oblasti vonkajších opatrení, zistené Dvorom audítorom“ (bod 2.17 a tabuľka 2.1 výročnej správy);

184.

taktiež s poľutovaním poznamenáva, že opätovne v analýzach výročných plánov riadenie niektorých GR neexistuje zmienka o nezávislých audítoroch ani o osobitných rizikách súvisiacich s rôznymi druhmi implementačných organizácií (mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, vládne inštitúcie) alebo so spôsobmi financovania (grant, rozpočtová podpora, trustový fond) (bod 8.28 výročnej správy);

185.

so znepokojením konštatuje, že zistenia Dvora audítorov uvedené vyššie sú rovnaké ako v jeho výročnej správe za rok 2005, t. j. nesúrodosť informácií nezávislého auditu poskytnutých riaditeľstvu, neexistencia systematického zjednotenia informácií s cieľom vyvodiť závery a nedostatočné následné opatrenia, a preto žiada Komisiu, aby na tieto zistenia bezodkladne reagovala;

186.

vyjadruje rovnako poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa výročnej správy Dvora audítorov „útvar vnútorného auditu v súčasnosti neposkytuje celkové ročné vyhodnotenie situácie v oblasti vnútornej kontroly v úrade EuropeAid a v GR ECHO... Napriek vytvoreniu dvoch ďalších pracovných miest v štruktúre útvaru vnútorného auditu v roku 2006 sa zdá, že so súčasným doplneným stavom zamestnancov je v priebehu navrhovaného trojročného cyklu nemožné úplne pokryť oblasti auditu uvedené vo vyhodnotení potrieb auditu úradu EuropeAid.“ (bod 8.30 výročnej správy);

187.

žiada Komisiu, aby uskutočňovala výročné celkové hodnotenie aktuálneho stavu vnútornej kontroly v úrade GR AIDCO a aby zhodnotila, či sú potrebné dodatočné pracovné miesta v útvare vnútorného auditu;

188.

berie na vedomie situáciu kritizovanú Dvorom audítorov, pokiaľ ide o kontrolné činnosti Komisie ex post (body 8.23 a 8.33 výročnej správy), a žiada Komisiu, aby pravidelne informovala Výbor pre kontrolu rozpočtu o krokoch prijatých na nápravu situácie;

189.

vyzýva Komisiu, aby naďalej rozvíjala hodnotenie rizika úradu GR AIDCO prostredníctvom uvádzania vzťahu k zisteniam audítorov na úrovni projektov a prostredníctvom rozlišovania jednotlivých druhov realizačných organizácií a metód financovania;

190.

vyzýva GR AIDCO, aby zlepšilo rozsah úloh svojich nezávislých auditov s cieľom pokryť všetky známe oblasti rizika vrátane overenia súladu s požiadavkami Komisie týkajúcimi sa zmluvných postupov a oprávnenosti výdavkov;

191.

zdôrazňuje, že v období rokov 2000 až 2006 sa príspevky EÚ do rozpočtu OSN zvýšili o 700 % (z 200 miliónov EUR v roku 2000 na 1,4 miliardy EUR v roku 2007); nerozumie, prečo neexistuje následná kontrola finančných prostriedkov presunutých trustovým fondom zo strany Komisie;

192.

v tejto súvislosti vyjadruje svoje obavy kvôli nedostatku základných informácií potrebných na to, aby orgán udeľujúci absolutórium mohol pristúpiť k udeleniu zmysluplného absolutória v súvislosti s finančnými prostriedkami vynaloženými v rámci okruhu vonkajších činností;

193.

trvá na tom, aby sa vytvoril harmonizovaný informačný systém s cieľom poskytnúť najmä orgánu udeľujúcemu absolutórium a širokej verejnosti plne transparentnú databázu obsahujúcu úplný prehľad projektov financovaných z prostriedkov EÚ vo svete a konečných prijímateľov týchto prostriedkov; zastáva názor, že predovšetkým databáza spoločného informačného systému pre vonkajšie činnosti (CRIS) by sa mala prispôsobiť na poskytovanie takýchto informácií;

194.

pripomína, že vzhľadom na nariadenie o rozpočtových pravidlách by mala byť Komisia od mája 2007 schopná bezodkladne identifikovať konečných prijímateľov a implementačné subjekty pre každý projekt financovaný alebo spolufinancovaný z prostriedkov EÚ;

195.

domnieva sa, že je potrebné posilniť zviditeľnenie, politické usmernenie a možnosť kontroly medzinárodných trustových fondov zo strany Komisie (ak je EÚ hlavným darcom) bez toho, aby sa znížila účinnosť činností v tejto oblasti;

196.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predstavila plán, ako si EÚ ďalej zvýši osvojenie výsledkov svojich vonkajších činností;

197.

vyjadruje svoje obavy nad skutočnosťou, že v dvoch prípadoch Európsky parlament požiadal o zoznam projektov financovaných EÚ, pričom trvalo 2 a pol mesiaca, kým Komisia poskytla zoznam projektov financovaných v rámci CARDS (Pomoc Spoločenstva na obnovu, rozvoj a stabilizáciu), a 13 mesiacov, kým poskytla základné informácie o projektoch spolufinancovaných z prostriedkov EÚ v Iraku; trvá na bezodkladnej náprave tejto situácie v súvislosti so všetkými finančnými zdrojmi spravovanými v rámci vonkajších akcií;

198.

naliehavo žiada Komisiu, aby sa veľmi vážne zaoberala nedostatkami týkajúcimi sa zmluvných postupov a oprávnenosti výdavkov, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad kritickým hodnotením Dvora audítorov v tejto oblasti, ktorá spadá pod priame finančné hospodárenie Komisie;

199.

súhlasí s Dvorom audítorov, že Komisia by mala zahrnúť informácie o všetkých auditoch projektov do CRIS a mala by lepšie prepojiť tieto informácie s informáciami o riadení projektov; taktiež žiada riaditeľstvo úradu Komisie EuropeAid, aby preskúmalo finančné informácie poskytované delegáciami s cieľom zaručiť úplnosť a jednotnosť týchto informácií;

200.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť a prístup k dokumentom týkajúcim sa projektov riadených agentúrami OSN a aby pokračovala v rozvoji jasných usmernení a postupov v rámci FAFA stanovujúcich rámec riadenia finančných príspevkov Komisie určených OSN;

201.

vyzýva Komisiu, aby mu podávala správy o kontrolách vykonaných v rámci FAFA;

202.

oceňuje výsledky auditu vykonávania nástrojov PHARE a ISPA v Bulharsku a Rumunsku a programu pomoci pre Turecko, ktorý zistil nepodstatnú mieru chýb; berie na vedomie chyby a nedostatky, ktoré sa objavili v súvislosti s implementáciou nástroja SAPARD v Bulharsku a Rumunsku; žiada Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s orgánmi oboch krajín a zabezpečila, že budú splnené všetky požiadavky verejného obstarávania a riadneho finančného hospodárenia a že sa poskytne primerané zabezpečenie správnosti, zákonnosti a oprávnenosti žiadostí o pomoc Spoločenstva;

203.

berie na vedomie hodnotenie Dvora audítorov, podľa ktorého sú vnútroštátne systémy dohľadu v súvislosti s decentralizovaným implementačným systémom (DIS) Bulharska, Rumunska a Turecka stále slabé;

204.

opätovne zdôrazňuje svoju obavu nad oneskorením akreditácie rozšíreného decentralizovaného implementačného systému (EDIS) v Bulharsku a naliehavo žiada Komisiu a bulharské orgány, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s cieľom zabezpečiť, že sa zavedie primeraná štruktúra riadenia a kontroly a tiež administratívne kapacity, ktoré umožnia účinné fungovanie EDIS;

205.

podporuje odporúčania Dvora audítorov pre Komisiu, aby Komisia dôkladne monitorovala účinné fungovanie vnútroštátnych systémov dohľadu a kontroly, konkrétne prípravu a riadenie verejnej súťaže v Turecku, postupy v rámci EDIS v Bulharsku a Rumunsku a včasné zabezpečenie spolufinancovania zo strany jednotlivých štátov; zdôrazňuje potrebu posilniť administratívne kapacity členských štátov, ktoré nedávno pristúpili, a krajín, ktoré sú zapojené do prístupového procesu;

206.

víta hodnotenie Dvora audítorov, podľa ktorého Komisia zaviedla viaceré nápravné opatrenia ako reakciu na osobitnú správu Dvora audítorov o twinningu z roku 2003; vyzýva Komisiu, aby výraznejšie motivovala vlády prijímajúcich krajín s cieľom využiť výsledky projektov uskutočnených v súvislosti s ich reformným úsilím; podporuje odporúčania Európskeho dvora audítorov adresované Komisii, aby znížila úroveň podrobnosti twinningových zmlúv s cieľom umožniť väčšiu pružnosť projektového riadenia;

207.

berie na vedomie zistenia Dvora audítorov o zákonnosti a správnosti transakcií v oblasti vonkajších činností a s nimi súvisiacimi systémami dohľadu a kontroly; vyzýva Komisiu, aby podnikla všetky potrebné zlepšenia systému na zabezpečenie toho, že sa odstránia nezrovnalosti zistené na úrovni organizácií realizujúcich projekty v tretích krajinách;

208.

vyzýva Komisiu, aby mu predložila správu o tom, čo sa presne vykonalo na zlepšenie situácie irackých utečencov a presídlených osôb;

209.

zdôrazňuje svoj záujem v súvislosti s pomocou poskytnutou Afganistanu a vyzýva Komisiu, aby mu predložila správu o aktuálnom stave využívania finančných prostriedkov EÚ pre Afganistan a aby sa vyjadrila k vyhosteniu úradujúceho zástupcu EÚ z dôvodu obvinenia z komunikácie s afganským Talibanom;

210.

očakáva, že bude každoročne dostávať správy o dohodách o plnení rozpočtu, výročný zoznam projektov a ich umiestnenie a zoznam konečných príjemcov; domnieva sa, že spravodajca pre udelenie absolutória by mal mať prístup k informáciám, ktoré sú z bezpečnostných dôvodov vyhlásené za utajené; víta záväzok Komisie prerokovať s OSN príslušné dohody o trustových fondoch s cieľom dospieť k spoločným pokynom pre podávanie správ a zverejneniu všetkých príjemcov; víta aj záväzok Komisie zorganizovať výročné stretnutia Európskeho parlamentu a vysokých úradníkov OSN zodpovedných za riadenie trustových fondov na báze viacerých prispievateľov a domnieva sa, že pre OSN by sa tak zabezpečil rámec na poskytovanie dodatočných informácií o finančných prostriedkoch EÚ;

211.

vyjadruje poľutovanie, že Dvor audítorov zhodnotil vnútorné audity v GR ECHO iba ako „čiastočne uspokojivé“ (bod 8.2 výročnej správy);

212.

plne podporuje tieto závery Dvora audítorov týkajúce sa GR ECHO, uvedené vo výročnej správe: „GR ECHO by malo objasniť pravidlá o oprávnenosti výdavkov, aby sa predišlo rôznym výkladom a mala by sa zvážiť vyváženosť medzi inšpekciami GR ECHO v sídlach implementačných partnerov a inšpekciami v teréne (na mieste), aby sa dosiahol lepší obraz o skutočných výdavkoch na projekty“ (body 8.11 a 8.18 výročnej správy);

213.

s poľutovaním prijíma zistenie uvedené v bode 2.1 výročnej správy o činnosti Generálneho riaditeľstva pre rozvoj (GR DEV), podľa ktorého „zabezpečovanie spojitosti politík Spoločenstva s dosahom na rozvojové krajiny je významným zdrojom rizika. Toto riziko sa najvýraznejšie prejavuje v súvislosti s obchodom, konkrétne pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve. Tie predstavujú kľúčový rozmer rozvojovej politiky, kapacity pre túto oblasť sú však sústredené v GR TRADE. Toto riziko pretrváva napriek posilneniu a sústredeniu úloh súvisiacich s obchodom po reorganizácii GR DEV v júli 2006“;

214.

žiada Komisiu, aby Výboru pre kontrolu rozpočtu objasnila svoje predstavy o spôsobe riešenia tejto situácie a o opatreniach, ktoré treba prijať v roku 2008 na zlepšenie fungovania systému vnútornej kontroly v DG DEV so zreteľom na mieru vykonávania noriem vnútornej kontroly;

215.

s uspokojením konštatuje, že podľa osobitnej správy Dvora audítorov č. 5/2006 týkajúcej sa programu MEDA „Komisia urobila v spravovaní programu MEDA jasný pokrok v porovnaní so začiatkom a možno hovoriť o uspokojivom riadení“;

216.

okrem toho si všíma, že podľa záverov Dvora audítorov zastávali delegácie Komisie v dôsledku postúpenia právomocí významnú úlohu pri realizácii programu tým, že pomáhali partnerským krajinám vyrovnať sa s procedurálnymi stránkami verejného obstarávania;

217.

žiada Komisiu, aby ho pravidelne informovala o vykonávaní kontrol a inšpekcií na mieste, o zistení zjavných prípadov podozrenia z podvodu alebo iných finančných nezrovnalostí počas posledného roku vykonávania programu MEDA;

218.

s potešením očakáva zvýšenie viditeľnosti činností, ktoré financuje EÚ prostredníctvom medzinárodných trustových fondov, najmä v súvislosti so sumami prevyšujúcimi 1 miliardu EUR, ktoré boli presunuté z rozpočtu EÚ do fondov OSN a Svetovej banky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila posilnené politické usmernenie, zviditeľnenie a kontrolu použitých prostriedkov;

219.

vyzýva Komisiu, aby mu pravidelne predkladala osobitné opatrenia s cieľom viac posilniť viditeľnosť EÚ v súvislosti s vonkajšími činnosťami v ich zemepisnom kontexte (v súlade so zásadami účinnosti, zodpovednosti a viditeľnosti);

220.

vyzýva Komisiu, aby ho efektívne a rýchlo informovala o využití prostriedkov EÚ prostredníctvom medzinárodných trustových fondov pre Irak; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala a konkretizovala tieto informácie a aby navrhla systém, ktorý umožní Európskemu parlamentu jasným a prehľadným spôsobom sledovať, čo presne sa kdekoľvek na svete spolufinancovalo z prostriedkov EÚ prostredníctvom medzinárodných trustových fondov;

221.

víta skutočnosť, že sa významne zvýšila miera plnenia viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkov v predvstupovej stratégii v roku 2006 v porovnaní s rokom 2005;

222.

blahoželá Komisii k jej iniciatíve týkajúcej sa zlepšenia podávania správ o pokroku, ktorý sa dosiahol pri intervenciách rozvojovej politiky pri plnení rozvojových cieľov milénia; verí, že bude skutočným prínosom k zlepšeniu zodpovednosti v tejto oblasti; očakáva podrobnosti hodnotenia pilotnej fázy, ktorá sa začala v roku 2007;

223.

upozorňuje na referenčnú hodnotu, ktorú schválila Komisia, že 20 % finančných prostriedkov v rámci nástroja rozvojovej spolupráce by malo byť určených na základné a stredoškolské vzdelávanie a základné zdravotnícke služby; očakáva podrobnosti uplatňovania tejto referenčnej hodnoty v roku 2007;

224.

víta iniciatívu Komisie, aby sa vytvorila štruktúrovaná koncepcia podpory najvyšších kontrolných úradov v krajinách, ktoré dostávajú rozpočtovú pomoc; konštatuje však, že demokratickú zodpovednosť na úrovni partnerských krajín nemožno dosiahnuť bez posilnenia parlamentných orgánov kontroly rozpočtu, ako sa vyžaduje v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (16);

225.

konštatuje, že v roku 2006 sa 91 % rozpočtovej podpory z rozpočtu Spoločenstva poskytlo formou sektorovej rozpočtovej podpory, ktorá je zameraná lepšie ako všeobecná rozpočtová podpora, a preto vedie k nižším rizikám; vyjadruje pochybnosti o „dynamickej interpretácii“ Komisie v súvislosti s kritériami na získanie rozpočtovej podpory, ktorá podľa Dvora audítorov zvyšuje riziko; vyjadruje presvedčenie, že rozpočtová podpora by sa mala využívať len v krajinách, ktoré už plnia minimálne normy spoľahlivého riadenia verejných financií;

226.

vyzýva Komisiu, aby zdokonalila transparentnosť a prístup k dokumentom týkajúcim sa činností v oblasti rozpočtovej podpory, najmä prostredníctvom uzavretie dohôd s vládou prijímajúcich krajín, ktoré sú obdobou FAFA stanovením rámca riadenia finančných príspevkov Komisie určených OSN;

227.

blahoželá Komisii k zníženiu úrovne neuhradených záväzkov (RAL) z obdobia pred rokom 2001 v rámci záväzkov EuropeAid v roku 2006 o 39 %; požaduje pravidelne aktualizované údaje o zmenách úrovne bežných a mimoriadnych RAL;

228.

berie na vedomie kritiku projektov technickej pomoci Komisie zo strany Dvora audítorov uvedenú v jeho osobitnej správe č. 6/2007; berie ďalej na vedomie, že Komisia tieto otázky bude riešiť vo svojej Stratégii pre splnenie cieľov účinnej pomoci EÚ týkajúce sa technickej spolupráce a jednotiek plnenia projektov, ktorá má byť pripravená do júna 2008; v príslušnom čase očakáva hodnotenie výsledkov uplatňovania tejto stratégie;

229.

víta opatrenia, ktoré Komisia prijala s cieľom podporiť spoluprácu darcov v oblasti technickej pomoci; zdôrazňuje význam koordinovaného prístupu nielen na úrovni EÚ, ale aj medzi všetkými darcami, a s radosťou očakáva podrobné informácie o vývoji tejto iniciatívy;

230.

konštatuje, že v roku 2006 fungovalo 24 agentúr (vrátane 2 výkonných agentúr) v porovnaní so 16 v roku 2005, ktoré plnili celý rad funkcií na rôznych miestach v EÚ;

231.

konštatuje, že vnútorný audítor Komisie rovnako ako v rokoch 2003, 2004 a 2005 uviedol vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2006 výhradu k auditom regulačných agentúr: „Aj keď útvaru vnútorného auditu boli poskytnuté pracovné miesta na vykonávanie auditu regulačných agentúr, súčasný nárast počtu agentúr, ktorých je teraz 23, naďalej neumožňuje útvaru IAS riadne si plniť povinnosť vyplývajúcu z článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ku koncu roka 2006 bol vo všetkých agentúrach vykonaný audit aspoň raz za tri roky namiesto raz ročne, ako stanovuje nariadenie o rozpočtových pravidlách“ (bod 3.b);

232.

požaduje analýzu decentralizácie a jej dosahu na zamestnancov Komisie; žiada Komisiu, aby predložila časový plán zhodnotenia svojej vnútornej organizácie z hľadiska decentralizácie;

233.

požaduje partnerské hodnotenie (peer review) príslušnej výkonnej agentúry po 3 rokoch jej existencie na posúdenie prínosu realizácie programov prostredníctvom výkonných agentúr v porovnaní s príslušným generálnym riaditeľstvom;

234.

berie na vedomie zistenie Dvora audítorov uvedené v bode 10.29 jeho výročnej správy, že „Komisia vypláca dotácie agentúram z rozpočtu Spoločenstva na základe odhadu potreby finančných prostriedkov, ktorý nie je dostatočne odôvodnený. To spolu s objemom prenesených rozpočtových prostriedkov vedie k tomu, že agentúry majú značne vysoké hotovostné zostatky (17). Dvor audítorov odporúča, aby sa dotácie vyplácali agentúram v takej výške, ktorá je v súlade s ich skutočnou potrebou finančných prostriedkov“;

235.

žiada Komisiu, aby dôkladnejšie sledovala hotovostné zostatky agentúr a aby sprísnila povinnosť agentúr predkladať vo svojich žiadostiach o platby precízne odhady skutočnej potreby finančných prostriedkov, aby sa predišlo zbytočným pohybom hotovosti a aby boli k dispozícii lepšie budúce odhady;

236.

žiada o subkonsolidáciu účtovných závierok agentúr;

237.

je znepokojený celkovým štrukturálnym schodkom v roku 2006, ktorý opäť dosiahol významnú výšku 5 miliónov EUR na údržbu a renovačné projekty týkajúce sa všetkých budov vo vlastníctve Komisie (vrátane budovy Berlaymont); víta štúdiu o majetku, ktorej vypracovanie zadal v roku 2007 Úrad pre infraštruktúru a logistiku v Bruseli (OIB) a ktorá by mala poskytnúť prvý odôvodnený odhad potrebných finančných prostriedkov a časový harmonogram potrebných prác, ktoré treba vykonať s cieľom čo najlepšie zabezpečiť riadenie investícií Komisie do nehnuteľností;

238.

očakáva, že Komisia bude jeho príslušné výbory informovať o výsledkoch tejto štúdie a o predpovediach plánovania s osobitným dôrazom na podrobnosti o budove Berlaymont;

239.

vyzýva Komisiu, aby ho informovala o svojich nadväzných opatreniach k osobitnej správe Dvora audítorov č. 2/2007, najmä pokiaľ ide o zlepšenie spolupráce, vrátane formulovania spoločnej politiky vlastníctva, ktorej súčasťou je vytvorenie nástroja Spoločenstva zahŕňajúceho nehnuteľnosti a súvisiace finančné a personálne otázky;

240.

žiada Komisiu, aby integrovala výsledky previerky zamestnancov a výsledky svojho oznámenia o politike umiestňovania útvarov Komisie v Bruseli a Luxemburgu [KOM(2007) 501], aby podľa toho prehodnotila priestorové potreby uvedené v tomto oznámení a aby podala správu o výsledkoch tohto postupu do septembra 2008;

241.

navrhuje, aby v konsolidovaných účtovných závierkach EÚ existovalo ustanovenie o rozsiahlych prácach v rámci údržby budov;

242.

opätovne pripomína názor, že by sa mala vykonať štúdia o tom, či je možné vytvoriť Európsky úrad pre majetok inštitúcií so zodpovednosťou za stavbu a údržbu budov inštitúcií a orgánov EÚ;

243.

konštatuje, že Európska rada na svojom zasadnutí v marci 1999 v Berlíne odsúhlasila, že zo štrukturálnych fondov (18) treba na obdobie rokov 2000 – 2006 vyčleniť sumu 195 miliárd EUR (219 miliárd EUR v cenách roku 2005) a že na roky 2004 – 2006 treba vyčleniť ďalších 16 miliárd EUR na približne 200 programov v nových členských štátoch (19);

244.

konštatuje, že pri realizácii programov z obdobia rokov 1994 – 1999 došlo k oneskoreniu, ktorého dôsledkom bolo okrem iného neskoré plánovanie na obdobie rokov 2000 – 2006;

245.

preto je znepokojený tým, že databáza procesov hodnotenia v polovici obdobia nemusí byť dostatočne veľká na to, aby poskytla spoľahlivé závery;

246.

okrem toho berie na vedomie zistenia Dvora audítorov uvedené v osobitných správach č. 7/2003 a 10/2006 o predbežnom a následnom hodnotení výdavkov na štrukturálne fondy, v ktorých Dvor audítorov zdôraznil, že:

247.

zdôrazňuje, že Komisia vo svojom pracovnom dokumente č. 8 opísala celkový cieľ hodnotenia v polovici obdobia takto:

248.

oceňuje, že hodnotenia ukázali, že stratégie prijaté členskými štátmi sú naďalej primerané a že schopnosť čerpania finančných prostriedkov sa jednoznačne zlepšila; nebolo však možné posúdiť účinnosť programov/projektov ani zmerať ich dosah, keďže dostupné súbory dát boli často považované za nepostačujúce;

249.

vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že Komisia označila monitorovacie systémy členských štátov za nedostatočné; v dôsledku toho bolo ťažké zistiť chybnú realizáciu programov a projektov, boli obmedzované následné hodnotenia a nebola zabezpečená ochrana finančných záujmov Spoločenstva; len v roku 2005 boli v oblasti štrukturálnych fondov zistené nezrovnalosti vo výške 600 miliónov EUR;

250.

trvá preto na tom, aby sa v budúcnosti výrazne uprednostňovalo zriaďovanie primeraných systémov monitorovania v členských štátoch ako opatrenie na predchádzanie nezrovnalostiam a prípadným podvodom;

251.

okrem toho podčiarkuje dôležitosť analytických hodnotení vedúcich k operatívnym záverom a odporúčaniam;

252.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že porovnať výsledky hodnotení bolo náročné, pretože členské štáty neboli požiadané, aby použili štandardizovaný model hodnotenia; vyzýva preto Komisiu, aby zostavila systém ukazovateľov alebo referenčných hodnôt, ktorý časom povedie k harmonizovanejším hodnotiacim správam, čím sa zlepší ich porovnateľnosť a následne aj analytická hĺbka;

253.

konštatuje, že pravidlo n + 2 viedlo k väčšiemu využitiu rozpočtových prostriedkov; zdôrazňuje však, že aj schopnosť čerpať finančné prostriedky sa tak stala cieľom sama osebe;

254.

okrem toho poznamenáva, že rozpočtové prostriedky výkonnostnej rezervy boli prideľované na základe vnímanej potreby maximalizovať čerpanie finančných prostriedkov EÚ, a nie s cieľom sústrediť výdavky na činnosti zhodnotené ako mimoriadne účinné; prvoradými príjemcami boli preto projekty infraštruktúry; na opatrenia s nedostatočným čerpaním prostriedkov sa celkovo vyčleňovalo menej rozpočtových prostriedkov;

255.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku venovania prednostnej pozornosti čerpaniu prostriedkov neboli často zohľadňované horizontálne priority, ako napr. životné prostredie a rovnaké príležitosti, ani politické priority, ako napr. Lisabonská či Göteborská stratégia;

256.

ľutuje tiež, že sa často neprihliadalo na tzv. efekt mŕtvej váhy (20) či substitučný efekt;

257.

súhlasí s vyjadrením Dvora audítorov o „(...) existencii rozporov pri plánovaní a riadení štrukturálnych fondov (...)“ (21) v období rokov 2000 – 2006, ako napr.:

258.

súčasne uznáva, že Komisia sa podujala odstrániť viacero slabých miest v nariadení Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (22):

259.

vyzýva Komisiu, aby vydala jasné usmernenia dostupné členským štátom na začiatku programového obdobia;

260.

víta skutočnosť, že výsledky hodnotiacich správ boli zohľadnené pri príprave nových nariadení upravujúcich štrukturálne fondy v období rokov 2007 – 2013; vyjadruje však ľútosť nad tým, že zistenia Európskeho parlamentu nadväzujúce na zverejnenie osobitnej správy Dvora audítorov č. 1/2007 budú mať pre súčasné programové obdobie iba obmedzenú hodnotu;

261.

vyzýva preto Komisiu, aby podnikla potrebné kroky na to, aby Európsky parlament plne zapojila do zmien nariadení upravujúcich štrukturálne fondy, ktoré zamýšľa zaviesť pri príprave na budúce obdobie finančného plánovania začínajúce sa v roku 2014;

262.

zastáva názor, že nariadenia upravujúce štrukturálne fondy by mali zabezpečovať, aby bol proces postupného učenia zachytený v právnych predpisoch; čo je o to dôležitejšie vzhľadom na to, že následné hodnotenia na konci programového obdobia nemožno ukončiť včas pred tým, ako nadobudne účinnosť nariadenie vzťahujúce sa na nové finančné a programové obdobie; okrem toho by mali byť príslušné výbory Európskeho parlamentu pravidelne konzultované v rôznych etapách počas obdobia finančného plánovania;

263.

vyzýva Dvor audítorov a Komisiu, aby podali správu o opatreniach prijatých v nadväznosti na zistenia Európskeho parlamentu počas postupu udelenia absolutória za rok 2006; okrem toho žiada Komisiu, aby príslušnému Výboru pre kontrolu rozpočtu predložila zistenia k ex post hodnoteniam za obdobie rokov 2000 – 2006;

264.

žiada Dvor audítorov, aby uskutočnil analýzu efektívnosti, účinnosti a vplyvu opatrení financovaných zo štrukturálnych fondov v osobitnej správe k danému okamihu;

265.

súhlasí s tým, že v oblasti nehnuteľností je náročné uskutočňovať dlhodobé plánovanie a pripravovať rozpočtové odhady, pretože o rozpočtových prostriedkoch sa rozhoduje každý rok a kľúčové politické rozhodnutia s najväčším vplyvom na kancelárske priestory, ako napr. rozšírenia, nemožno presne predvídať; okrem toho si realizácia rozhodnutí v sektore budov vyžaduje značne dlhý prípravný čas; navrhuje, aby v konsolidovaných účtoch Spoločenstva existovalo ustanovenie o dôležitých údržbárskych prácach;

266.

víta skutočnosť, že inštitúcie EÚ poskytujú voleným zástupcom a úradníkom vo všeobecnosti primerané pracovné podmienky;

267.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že inštitúcie EÚ sa nikdy nepodujali na vytvorenie spoločnej politiky v oblasti budov, čo im mohlo priniesť významné úspory; vyzýva inštitúcie EÚ, aby obnovili úsilie o vypracovanie spoločnej politiky v oblasti budov a aby o tom v dostatočnom predstihu pred začatím postupu udelenia absolutória za rok 2007 podali správu príslušnému výboru Európskeho parlamentu;

268.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali spoločné kritériá na plánovanie kancelárskych priestorov a nákladov a aby následne zhodnotili krátkodobé aj dlhodobé potreby;

269.

oceňuje v tejto súvislosti, že inštitúcie EÚ uprednostňujú kúpu budov, keďže nadobudnutie je o 40 až 50 % lacnejšie ako prenájom;

270.

konštatuje, že Dvor audítorov už v roku 1979 odporúčal, aby nájomné zmluvy obsahovali možnosť odkúpenia za cenu, v ktorej sa zohľadňuje výška už zaplateného nájmu (emfyteutické právo);

271.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že poznámky Dvora audítorov ku kúpe budov IPE 1 až 3 v Štrasburgu poskytujú neúplný obraz o situácii v roku 2006; v tejto súvislosti poukazuje na závery svojho uznesenia z 26. septembra 2006, ktoré je súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za rozpočtový rok 2004 (23), a najmä na jeho odseky 19 a 20;

272.

kladie Komisii otázku, prečo bol nevyhnutný prenájom budovy MONDRIAN a aké alternatívne riešenia zvažovala;

273.

oceňuje, že inštitúcie EÚ uprednostňujú združovanie útvarov pôsobiacich v podobných oblastiach;

274.

uznáva existenciu rozporu medzi praktickými výhodami geografickej blízkosti v prípade zotrvania v Európskej štvrti a finančnými nevýhodami vyplývajúcimi z vytvorenia vysokého a predpovedateľného dopytu na miestnom trhu s bývaním;

275.

oceňuje v tejto súvislosti úsilie Komisie o zníženie podielu svojich kancelárskych priestorov v Európskej štvrti, ktorý v súčasnosti predstavuje 82 %;

276.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby pri sťahovaní častí svojich útvarov dôkladne zhodnotili potrebu zotrvať v Európskej štvrti;

277.

kladie svojej administratíve otázku, prečo došlo k oneskoreniu pri odovzdaní budov D4-D5 a prečo nebolo možné v skorších etapách zohľadniť právne predpisy o verejnom obstarávaní, zložité postupy vyjednávania a politiku dobrého susedstva;

278.

pýta sa inštitúcií EÚ, prečo podľa Dvora audítorov v takej veľkej miere využívajú rokovacie konania a vyhýbajú sa verejnej súťaži, čím platia za výstavbu budov alebo za práce cenu, ktorá nebola určená verejnou súťažou;

279.

trvá na tom, že inštitúcie EÚ by mali vo veľkej miere využívať postupy verejných súťaží;

280.

zdôrazňuje, že pri absencii postupov verejných súťaží by nákupné ceny stavieb a/alebo dlhodobé nájmy nemali prekračovať náklady na výstavbu;

281.

domnieva sa, že v zmluvách o dlhodobom prenájme by mala byť uvedená kúpna cena a že od dodávateľov treba požadovať primerané finančné zábezpeky s cieľom zaručiť splnenie zákazky v plnom rozsahu až do konečného prijatia (24);

282.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaviedli tzv. zmluvy o sídle s hostiteľskými krajinami hlavných pracovísk inštitúcií EÚ;

283.

poukazuje na to, že podľa článku 14 nariadenia o rozpočtových pravidlách nemôžu Spoločenstvá ani subjekty nimi zriadené brať pôžičky; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa vo väčšej miere využívali finančné služby Európskej investičnej banky a postupy verejných súťaží na finančných trhoch na určenie úrokovej sadzby;

284.

opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko k zahrnutiu svojej politiky v oblasti nehnuteľností do rozpočtu, ako je opätovne uvedené v bode 5 uznesenia z 24. apríla 2007, ktoré je súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za rozpočtový rok 2005, oddiel I – Európsky parlament (25): (...) pripomína svojim príslušným orgánom svoje rozhodnutie, že „... spätné platby za budovy ... by sa mali stanoviť v rámci stratégie rozpočtu“; kriticky sa preto vyjadruje na adresu svojich príslušných orgánov, že stále nie sú schopné s dostatočnou jasnosťou zostaviť rozpočet pre politiku Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností s ohľadom na nadobúdanie nehnuteľností v budúcnosti (v rozpočtovom riadku „obstaranie nehnuteľného majetku“ je za roky 2005, 2006 a 2007 iba symbolický záznam „p.m.“);

285.

žiada Dvor audítorov, aby vysvetlil, akým spôsobom by inštitúcie EÚ mohli lepšie využívať „diferencované rozpočtové prostriedky“;

286.

zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ by mali mať úplnú administratívnu, technickú aj finančnú kontrolu nad svojimi stavebnými projektmi; na tento účel by mali využívať buď vysokokvalifikovaných konzultantov, alebo rozvíjať príslušné odborné znalosti v medziinštitucionálnom rámci (26);

287.

pripomína inštitúciám EÚ svoju požiadavku vyjadrenú v odseku 20 uvedeného uznesenia, ktoré je súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za rozpočtový rok 2004: „(...) poveruje svoju administratívu, aby v konzultácii s ostatnými inštitúciami EÚ preverila, či by nebolo užitočné zriadiť Európsky úrad pre správu budov, ktorý by bol zodpovedný za výstavbu a údržbu budov inštitúcií EÚ; táto správa by sa mala predložiť Výboru pre kontrolu rozpočtu najneskôr do 1. októbra 2007“;

288.

pripomína všetkým aktérom, že Európsky fond pre utečencov (EFU) bol založený s cieľom vytvoriť rámec na prípravu spoločnej azylovej politiky, ako aj spoločné európske opatrenia pre azyl, ktoré tvoria súčasť cieľa EÚ postupne vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý bude otvorený pre ľudí hľadajúcich v ňom v súlade so zákonom ochranu;

289.

zdôrazňuje skutočnosť, že od vytvorenia fondu EFU I sa prijalo mnoho smerníc, nariadení a rozhodnutí, pričom niektoré z nich boli priamo či nepriamo podporované vytvorením fondu;

290.

zdôrazňuje skutočnosť, že fond EFU III (27) bude fungovať za iných podmienok ako EFU I; preto by mal byť úzko naviazaný na implementáciu smerníc Rady 2001/55/ES (28) a 2004/83/ES (29);

291.

zdôrazňuje, že EFU III by však mal naďalej prispievať k ďalšiemu rozvoju politiky EÚ v tejto oblasti, najmä k príprave preskúmania Dublinského dohovoru II, a opätovne sa zamerať na dobrovoľný presun žiadateľov o azyl v rámci EÚ, aby sa bremeno rozložilo medzi viaceré štáty;

292.

žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zabrániť rôznemu výkladu pravidiel EFU v členských štátoch, a víta začatie seminárov o osvedčených postupoch, čím by sa rozširovali skúsenosti získané v niektorých členských štátoch do ďalších štátov, a najmä do nových členských štátov, ktoré ešte nie sú dostatočne oboznámené s problematikou EFU;

293.

žiada Komisiu, aby urobila všetko pre to, aby urýchlila platby členským štátom a zvýšila informovanosť v členských štátoch o potrebe uhrádzať platby načas, a to najmä v prípade menších príjemcov, aby sa neohrozovali inovačné projekty a aby sa umožnilo mimovládnym organizáciám s menším rozpočtom tiež sa zúčastniť vo fonde EFU III;

294.

trvá na tom, že národné vyhlásenia o vierohodnosti by mali obsahovať všetky oblasti, v ktorých sú členské štáty spoluzodpovedné za vynakladanie prostriedkov z fondov EÚ, ako napr. EFU;

295.

vyzýva Generálne riaditeľstvo pre rozpočet, aby prehodnotilo svoj postup vymáhania finančných prostriedkov, keďže vymáhanie prostriedkov cez nesúvisiace projekty je kontraproduktívne vo vzťahu k fungovaniu konkrétnych programov (najmä spôsobuje oneskorenie platieb predbežného financovania); príkazy na vymáhanie pohľadávok by mali byť vydávané ministerstvu financií v príslušnom členskom štáte namiesto toho, aby boli prostriedky automaticky strhnuté z akejkoľvek pripravovanej platby pre daný členský štát;

296.

žiada Komisiu, aby využívala fond EFU ešte aktívnejšie s cieľom dosiahnuť väčší pokrok v úsilí o spoločnú azylovú politiku;

297.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o harmonizáciu štatistických údajov s cieľom zabrániť deformáciám v prípade programov, v rámci ktorých správne prerozdelenie financií závisí od štatistických údajov Eurostatu;

298.

víta zverejnenie osobitnej správy č. 4/2007 a nalieha na Komisiu, aby zobrala na vedomie nedostatky zistené v správe a podnikla kroky v súlade s odporúčaniami Dvora audítorov;

299.

súhlasí s Komisiou, že kým sa nevyplatí posledná vývozná náhrada, „musí zostať v činnosti plne prevádzkovateľný kontrolný systém“; očakáva preto, že Komisia využije svoju iniciatívnu právomoc a predloží konkrétne návrhy na zlepšenie situácie;

300.

víta v tejto súvislosti nariadenie Rady (ES) č. 14/2008 zo 17. decembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 386/90 o monitorovaní vykonávanom v čase vývozu poľnohospodárskych produktov, na ktoré sú poskytované náhrady alebo iné finančné čiastky (30), ktoré umožňuje členským štátom, ktoré uplatňujú analýzu rizika, stanoviť kontrolnú mieru na 5 % na členský štát, a nie na colný úrad; vyjadruje však, vzhľadom na krátku dobu pred ukončením vývozných náhrad, poľutovanie nad nedostatkom jasného časového plánovania v odpovediach Komisie týkajúcich sa jej budúcich návrhov;

301.

vyjadruje hlboký nesúhlas s viacerými nedostatkami, ktoré znižujú efektívnosť fyzických kontrol, najmä čo sa týka predvídateľnosti kontrol, vysokého počtu kontrolovaných vývozov tovarov s nízkou hodnotou alebo nízkym rizikom a čo sa týka metód používaných na kontrolu objemných zásielok tovaru;

302.

pokiaľ ide o náhradné kontroly, vyjadruje poľutovanie nad tým, že kontroly neboli v niektorých prípadoch dostatočne podrobné a že členské štáty si požiadavku o počte kontrol, ktoré majú vykonať, vysvetľovali rôzne;

303.

víta dostatočný počet kľúčových kontrol zo strany Komisie pri monitorovaní kontrol; súhlasí však s obavami Dvora audítorov, že Komisia nereagovala zmenami v právnych predpisoch ani vo vhodnej chvíli nevykonala finančné opravy, hoci je už značný čas informovaná o nedostatkoch;

304.

konštatuje a víta skutočnosť, že na východných hraniciach EÚ príslušné orgány kontrolujú neporušenosť plomb, a vyzýva ostatné členské štáty, aby tento príklad nasledovali;

305.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v snahe upraviť príslušné právne predpisy okrem iného s cieľom riešiť problém „kontrol zadných dverí“ a zaviesť povinné využívanie analýzy rizika pre vývozné postupy v súlade s hodnotením Dvora audítorov;

306.

domnieva sa, že program CARDS prispel vo veľkej miere k politike stabilizácie a zblíženia;

307.

vyjadruje poľutovanie nad výrazne nedostatočnou transparentnosťou riadenia zo strany Komisie a delegácií, čo znemožňuje hodnotenie; považuje za neprijateľné, aby Komisia nemala prehľad o celkovom rozsahu projektov financovaných v rámci programu CARDS, zatiaľ čo Európska agentúra pre obnovu (EAR) zverejňuje zoznam uzavretých zmlúv spolu s uvedením programov a projektov;

308.

pripomína odporúčania uvedené vo svojom uznesení z 24. apríla 2007, ktoré je súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskej agentúry pre obnovu za rozpočtový rok 2005 (31), a najmä jeho bod 23;

309.

vyjadruje prekvapenie nad skutočnosťou, že v krajinách, v ktorých bolo riadenie programu CARDS pod záštitou EAR, je táto agentúra poverená realizáciou plánovania nástroja predvstupovej pomoci (IPA) na roky 2007 a 2008, ako aj prípravou verejných súťaží, ktoré si vyžadujú podpis Komisie; v tejto súvislosti pripomína, že to je v rozpore s mandátom EAR a najmä že postup pri príprave verejných súťaží pripomína prax úradov TAO (úrady technickej pomoci), ktoré Európsky parlament odmietol a ktoré boli odvtedy zatvorené;

310.

v tejto súvislosti sa nazdáva, že Komisia v roku 2006 nesplnila povinnosti vyplývajúce z jej vlastného rozhodnutia prijatého v roku 2005 o postupnom vyradení EAR, ktoré stanovovalo, že delegácie Komisie v jednotlivých balkánskych krajinách mali plne fungovať už od začiatku nástroja IPA;

311.

žiada Dvor audítorov, aby vykonal nadväzný audit zameraný na porovnanie toho, ako riadi program CARDS Komisia a ako ho riadi EAR v mene Komisie, a aby jeho výsledky predložil Parlamentu do septembra 2008;

312.

víta uverejnenie správy a blahoželá Dvoru audítorov k jeho hodnotnému prínosu pri zaoberaní sa touto veľmi dôležitou otázkou európskej politiky;

313.

s vážnosťou pristupuje ku kritike Dvora audítorov a domnieva sa, že jej výsledkom by mali byť ďalekosiahle zmeny politiky;

314.

víta vyhlásený zámer Komisie vziať na vedomie nedostatky uvedené v správe, ako aj podniknúť kroky v súlade s odporúčaniami Dvora audítorov; vyjadruje však poľutovanie nad absenciou jasného časového plánovania v odpovediach Komisie, pokiaľ ide o jej budúce návrhy;

315.

víta iniciatívu slovinského predsedníctva o zvolaní mimoriadnej Rady pre rybolov o kontrole rybolovu na 18. februára 2008 s cieľom rokovať o tejto správe;

316.

opätovne zdôrazňuje, že riadne riadenie zdrojov v súlade so zásadou prevencie a zásadou udržateľného rozvoja si vyžaduje posilnenie existujúcich kontrolných mechanizmov, aby mali štát, pod ktorého vlajkou sa plavidlo plaví, a pobrežný štát, v ktorého vodách sa plavidlá nachádzajú, kedykoľvek prístup k informáciám v reálnom čase o polohe plavidla a vykonávaných rybolovných úkonoch;

317.

zároveň vyzýva Komisiu, aby pri revízii nariadenia Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (kontrolné nariadenie) (32), navrhla opatrenia na zaručenie kvality a spoľahlivosti údajov o úlovkoch.

318.

všíma si, že okrem kontrolných mechanizmov existuje základný problém, a to v súvislosti s výškou rybolovných kvót, ktoré vyjednali členské štáty; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby členské štáty každý rok zvyšovali kvóty nad úroveň, ktorú odporúčajú výskumníci pre trvalo udržateľný rybolov;

319.

zdôrazňuje, že okrem kontrolných mechanizmov je základným problémom systém dohodnutých kvót; považuje za neuspokojivé, aby sa kvóty rok čo rok neustále zvyšovali nad úroveň odporúčanú výskumníkmi v záujme zachovania životaschopných zásob rýb;

320.

víta rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-304/02 Komisia/Francúzska republika  (33), ktorý poskytol Spoločenstvu jasné potvrdenie úloh a povinností členských štátov v súvislosti s kontrolou a presadzovaním pravidiel v spoločnej politike rybného hospodárstva (SPRH);

321.

poznamenáva však, že medzi okamihom, keď sa zistili porušenia, a časom vydania uvedeného rozhodnutia uplynulo 21 rokov a že udržateľnosť európskeho rybolovu neumožňuje s takým časovým odstupom napraviť krivdy;

322.

zdôrazňuje význam opatrení Komisie voči jednotlivým členským štátom, ak existuje podozrenie, že porušujú alebo ignorujú kontrolné, inšpekčné alebo sankčné systémy SPRH;

323.

víta iniciatívu Komisie, že preskúma možnosť začleniť do nových plánovaných iniciatív týkajúcich sa nezákonného, neregulovaného a nenahláseného rybolovu (NNN) harmonizované administratívne sankcie, ktoré sa budú uplatňovať na určité konkrétne „priestupky NNN“;

324.

víta oznámenie Komisie [KOM(2007) 39], ktorým sa začala debata o zlepšení ukazovateľov rybolovnej kapacity a rybolovného úsilia v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva, a preto očakáva, že Komisie využije svoje právomoci iniciatívy na predloženie konkrétnych návrhov na reálne zlepšenie spoločnej politiky rybného hospodárstva;

325.

berie na vedomie a víta skutočnosť, že po uverejnení nariadenia Rady (ES) č. 1966/2006 z 21. decembra 2006 o elektronickom zaznamenávaní a vykazovaní rybolovných činností a o prostriedkoch diaľkového snímania (34) Komisia bezodkladne pripravila svoje pravidlá implementácie [nariadenie Komisie (ES) č. 1566/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 1966/2006 o elektronickom zaznamenávaní a vykazovaní rybolovných činností a o prostriedkoch diaľkového snímania (35)];

326.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci Komisia navrhla skôr jednoduchý a kontrolovateľný režim rybolovného úsilia, systém sa značne skomplikoval z dôvodu vyššieho počtu zavedených odchýlok na žiadosť členských štátov počas rozpráv v Rade, čo výrazne znížilo kontrolovateľnosť celého systému;

327.

domnieva sa, že súčasný legislatívny rámec je príliš zložitý a neaktualizovaný, a naliehavo žiada Komisiu, aby využila svoju iniciatívnu právomoc a predložila konkrétne návrhy na zlepšenie situácie s cieľom zjednodušiť a harmonizovať právne predpisy SPRH;

328.

vyjadruje poľutovanie nad viacerými nedostatkami, ktoré znižujú účinnosť fyzických kontrol, a zlyhaniami systému prenosu dát ako celku v členských štátoch, ako aj nad absenciou kultúry európskej kontroly v odvetví rybného hospodárstva;

329.

víta úsilie Komisie zlepšiť situáciu v súvislosti s údajmi o úlovkoch a predaji a načasovaní vykazovania prostredníctvom využitia nových technológií; domnieva sa, že nariadenie týkajúce sa elektronického zaznamenávania a vykazovania zvýši efektívnosť systémov validácie, napr. zabezpečí okamžité elektronické zaslanie kópie záznamu o predaji štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, a orgánom štátu miesta vykládky, čo umožní krížovú kontrolu s vyhlásením o vykládke;

330.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila vzájomnú podporu a administratívnu spoluprácu medzi orgánmi členských štátov a výmenu informácií medzi zodpovednými vnútroštátnymi úradníkmi prostredníctvom vytvorenia systému podobného tomu, ktorý funguje v Spoločenstve v oblasti DPH;

331.

považuje za veľmi dôležité v súvislosti s kontrolou a SPRH ako celkom mať systém, ktorý umožní sledovanie úlovkov od počiatku až po konečného spotrebiteľa, ktorý na vnútornom trhu už existuje, v súvislosti so všetkými inými potravinovými produktmi, a naliehavo žiada Komisiu, aby takýto systém zaviedla;

332.

zdôrazňuje, že stanovené rybolovné kvóty sa musia rešpektovať a dodržiavať; domnieva sa, že Komisia musí rázne a rozhodne zasiahnuť v prípade každého podozrenia z porušovania systému kvót alebo súvisiaceho podvodu;

333.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili právomoci Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva a podporovali dôležitú výkonnú úlohu agentúry pri kontrole a harmonizácii SPRH a pri zlepšovaní transparentnosti a koordinácie prostredníctvom vytvorenia spoločných postupov v rámci spoločných plánov nasadenia;

334.

vyzýva Komisiu, aby navrhla zvýšenie právomocí kontrolórov Komisie, a členské štáty, aby uznali právomoci týchto kontrolórov, ktorí by mali mať väčšie právomoci s cieľom vytvoriť spoločnú európsku stratégiu na kontrolu SPRH;

335.

v tejto súvislosti sa domnieva, že pomer nákladov a prínosov medzi prostriedkami vynaloženými na kontrolné činnosti v SPRH a výsledkami týchto kontrol (proporcionalita a nákladová efektívnosť kontrol) by mal byť základným faktorom, ktorý musí Komisia zohľadniť  vo svojich budúcich návrhoch týkajúcich sa SPRH;

336.

v tejto súvislosti poznamenáva, že najrentabilnejšie mechanizmy kontroly sú tie, kde majú zainteresované strany priamy záujem na zachovaní trvalej udržateľnosti rybného hospodárstva;

337.

vyzýva členské štáty, aby v rámci znižovania rybolovného úsilia rozhodli, či je možné takéto zníženie dosiahnuť prostredníctvom:

a zaviedli potrebné štrukturálne opatrenia na zmiernenie sociálnych dôsledkov tohto zníženia;

338.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí upraviť príslušné právne predpisy s cieľom riešiť okrem iného otázku nadmernej kapacity a aby navrhla opatrenia na zníženie štrukturálnej nadmernej kapacity v odvetví rybného hospodárstva;

339.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala alternatívne politické riešenia, na základe ktorých by sa znížila potreba kontrol a sankcií zvyšovaním osobnej profesijnej zodpovednosti rybárov za životaschopné zásoby a ich záujmu o ne;

340.

oceňuje, že pri audite sa kontrolovali mechanizmy monitorovania a hodnotenia zavedené v roku 1995 na posledné tri programové obdobia a že sa takisto poskytol výhľad pre rámcový program RTD na roky 2007 – 2013;

341.

zdôrazňuje, že na rámcové programy uskutočnené v období rokov 1995 až 2006 sa pridelilo 42,63 miliardy EUR, čím sa stali najdôležitejším finančným nástrojom prispievajúcim k lisabonskej stratégii; v rámci súčasného finančného rámca sa na 7. rámcový program pridelilo 50,52 miliardy EUR;

342.

poznamenáva, že Dvor audítorov riešil otázku, či bol prístup Komisie k posudzovaniu výsledkov rámcových programov primeraný, pričom sa osobitne preverovala intervenčná logika, stratégia hodnotenia a metodika;

343.

víta skutočnosť, že Komisia za posledné roky zaviedla značný počet zlepšení;

344.

konštatuje, že Dvor audítorov zistil nedostatočne definované ciele programu a chýbajúcu jasnú intervenčnú logiku; oceňuje však, že o cieľoch programu rozhodujú zainteresované strany a orgány tvorby práva; a preto žiada subjekty zodpovedné za rozhodovanie, aby venovali osobitnú pozornosť stanoveniu dosiahnuteľných cieľov; uznáva, že jasnejšia intervenčná logika je obsiahnutá v 7. rámcovom programe (36); zdôrazňuje, že ciele musia byť prevádzkové a merateľné (benchmarking), aby sa umožnilo používanie výkonnostných ukazovateľov a účinné monitorovanie;

345.

poznamenáva, že Dvor audítorov kritizoval absenciu komplexnej stratégie hodnotenia; v tejto súvislosti poukazuje na zlepšenia zavedené prostredníctvom hodnotenia vplyvu a hodnotenia ex ante 7. rámcového programu [SEK(2005) 430];

346.

berie na vedomie kritiku Dvora audítorov, že mechanizmy zavedené na koordináciu generálnych riaditeľstiev, ktoré vykonávajú rámcové programy výskumu a vývoja, boli neúčinné; v tejto fáze však zatiaľ nenadobudol presvedčenie o myšlienke vytvorenia „úradu pre spoločné hodnotenie“; navrhuje skôr, aby Generálne riaditeľstvo pre výskum prevzalo väčšiu zodpovednosť a koordinačnú úlohu; súhlasí s názorom Dvora audítorov, že by sa v prvotných fázach malo zaviesť poradenstvo zo strany nezávislých odborníkov a malo by sa zachovať s cieľom zaručiť jednotný a ucelený prístup, najmä pre hodnotenia naplánované na rok 2008 (hodnotenie ex post 6. rámcového programu), na rok 2009 (faktická predbežná správa o 7. rámcovom programe), na rok 2010 (hodnotenie 7. rámcového programu v polovici obdobia) a na rok 2015 (hodnotenie ex post 7. rámcového programu);

347.

berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov, že poskytnuté metodické usmernenie nebolo dostatočné; preto žiada Komisiu, aby zvážila uverejnenie príručky na hodnotenie; je si vedomý, že požiadavky na predkladanie správ boli revidované v rámci 7. rámcového programu s cieľom vytvoriť rozsiahlejšiu databázu na hodnotenie a monitorovanie;

348.

zastáva názor, že kvalita hodnotení v polovici obdobia a hodnotení ex post zlepší tým viac, čím budú poskytnuté podmienky zadania jasnejšie (t. j. merateľné ciele, očakávaný účinok, účinné monitorovanie a spoľahlivá databáza); zdôrazňuje, že hodnotenia budú užitočnejšie, ak budú rámcové programy adaptabilné (programy „učenia“) a vyvodené závery sa budú môcť využiť na zlepšenie prebiehajúcich programov;

349.

žiada Komisiu, aby vzala na vedomie odporúčania Dvora audítorov pri uskutočňovaní plánovaných hodnotení v rokoch 2008, 2009, 2010 a 2015;

350.

žiada Dvor audítorov, aby uskutočnil svoj audit včas pred postupom udelenia absolutória za rok 2010 a aby podal správu Výbor pre kontrolu rozpočtu; žiada Dvor audítorov, aby sa tiež zaoberal sumami vynaloženými na hodnotenia v súvislosti s hodnotou osobitných programov a tým, v akom vzťahu je táto percentuálna hodnota k ostatným programom RTD v tretích krajinách (napr. v Kanade).