24.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 70/8

(1)

Rada 10. marca 2009 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Litvy, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 až 2011.

(2)

Po dlhotrvajúcom rozmachu sústredenom na rast domáceho dopytu, ktorý sa začal v roku 2003, sa hospodárstvo Litvy začalo v roku 2008 prudko spomaľovať. V súvislosti s režimom riadenia meny sa v roku 2008 menové a úverové podmienky sprísnili, pričom riziko súvisiace s krajinou sa vnímalo ako vyššie a zhodnocovanie reálneho efektívneho výmenného kurzu pokračovalo. Obdobie nedávneho vysokého rastu prispelo k vzniku tlakov z prehriatia: makroekonomické nerovnováhy sa zvýšili a inflácia a deficit zahraničného obchodu dosiahli v prvej polovici roku 2008 maximum. Rast miezd zďaleka presiahol rast produktivity, čím sa oslabila konkurencieschopnosť krajiny. Fiškálna politika bola expanzívna počas celého obdobia rozmachu a nevytvorili sa žiadne rezervy s cieľom pripraviť sa na meniace sa cyklické podmienky. Veľké vonkajšie nerovnováhy Litvy zvýšili jej zraniteľnosť vzhľadom na sprísňujúce sa globálne úverové podmienky a nižší rast na vývozných trhoch. Predpokladá sa, že globálna finančná kríza a slabý vonkajší dopyt zhoršia pokračujúci pokles domáceho dopytu a prispejú k obmedzeniu hospodárskej aktivity. Litva čelí naliehavej výzve v oblasti hospodárskej politiky, aby riadila spomalenie hospodárskej aktivity tak, že si zachová makroekonomickú stabilitu. Vzhľadom na potrebu nápravy vysokých nerovnováh krajiny prijali orgány v decembri 2008 fiškálny reštriktívny balík s cieľom uľahčiť proces úpravy a podporiť zachovanie dôvery trhu. Balík by mal tiež obmedziť zhoršovanie deficitov verejných financií počas spomalenia hospodárskeho rastu.

(3)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa odhaduje, že v roku 2008 došlo k rastu reálneho HDP o 3,5 %. V scenári sa predpokladá prudké zníženie o 4,8 % v roku 2009 a ďalší malý pokles o 0,2 % v roku 2010, predtým, ako dôjde k oživeniu rastu o 4,5 % v roku 2011. Pri hodnotení na základe v súčasnosti dostupných informácií (2) vychádza tento scenár z hodnoverných predpokladov rastu do roku 2009, avšak po roku 2009 sú tieto predpoklady výrazne priaznivejšie. Predpoklady rastu sa od roku 2010 javia ako optimistické, ak sa vezme do úvahy, že zhoršujúce sa perspektívy rastu v krajinách obchodných partnerov a domáceho dopytu v Litve v dôsledku obmedzenia úverov budú pravdepodobne výraznejšie a zdĺhavejšie, ako sa predpokladá v programe. Odhadovaný potenciálny rast v roku 2011 je skôr nadhodnotený. Programová prognóza pre infláciu na rok 2009 je reálna, zatiaľ čo na rok 2010 sa môže ukázať ako podhodnotená, najmä vzhľadom na vplyv, ktorý bude mať na ceny energií odstavenie jadrovej elektrárne Ignalina, ktoré sa má podľa plánu uskutočniť do konca roku 2009. V porovnaní s priebežnou predpoveďou útvarov Komisie z januára 2009 sa v programe predpokladá oveľa rýchlejšia náprava vonkajších nerovnováh v roku 2009 v dôsledku silnejšieho poklesu domáceho dopytu a priaznivejšieho vývoja na vývozných trhoch plánovaného v konvergenčnom programe.

(4)

V priebežnej predpovedi útvarov Komisie sa na rok 2008 odhaduje deficit verejných financií vo výške 2,9 % HDP v porovnaní s cieľovým deficitom 0,5 % HDP stanoveným v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu. Tento podstatne horší výsledok, ako sa očakávalo, odzrkadľuje hlavne značné prekročenie výdavkov na mzdy vo verejnom sektore a sociálne transfery pre rodiny a dôchodcov, ktoré nasledovali po politických rozhodnutiach prijatých počas roka, a preto neboli zahrnuté do rozpočtu na rok 2008, a v menšej miere aj v dôsledku nižších príjmov z daní, ako pôvodne litovské orgány plánovali, najmä z dôvodu prudko sa spomaľujúcej hospodárskej aktivity ku koncu daného roka. Investičné výdavky a využitie fondov EÚ boli nižšie, ako sa plánovalo.

(5)

Nová vláda, ktorá sa ujala funkcie 9. decembra 2008, schválila program značných fiškálnych obmedzení. V súlade s týmto programom rozpočet na rok 2009, ktorý parlament schválil 22. decembra 2008, zahŕňa fiškálny konsolidačný balík, zameraný na obnovenie dôvery trhu a obmedzenie finančných potrieb vlády. Fiškálna konsolidácia vychádza z ucelenej daňovej reformy a značného zníženia rozpočtových výdavkov, pričom sa predpokladá, že obidve opatrenia prispejú k fiškálnej konsolidácii v podobnom rozsahu. Cieľom rozpočtu je deficit verejných financií vo výške 2,1 % HDP, ktorý by však bol v prípade chýbajúcich konsolidačných opatrení podstatne vyšší. Daňové zmeny majú za cieľ presunúť daňové zaťaženie z priamych daní na nepriame dane a z práce na kapitál a rozšíriť daňový základ prostredníctvom zrušenia výnimiek. Najdôležitejšie opatrenia v oblasti príjmov zahŕňajú zvýšenie DPH a spotrebnej dane o 1 percentuálny bod, zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb o 3 percentuálne body spolu s obmedzením práva na využívanie počiatočnej hranice oslobodenia od dane, zvýšenie dane z príjmu právnických osôb o 5 percentuálnych bodov, zrušenie väčšiny výnimiek v prípade DPH a dane z príjmu fyzických osôb a rozšírenie daňového základu, najmä začlenením väčšieho počtu osôb do systému sociálneho zabezpečenia. Odhadovaný čistý účinok týchto daňových zmien podľa programu predstavuje približne 1,8 % HDP. V rozpočte sa tiež plánujú významné zníženia výdavkov, ktoré sa približne odhadujú na 2 % HDP, vrátane miezd vo verejnom sektore, iných bežných výdavkov a plánovaných investícií.

Niektoré opatrenia na podporu rozpočtu však parlament zamietol buď v plnom rozsahu, alebo čiastočne, a preto je potrebné nahradiť ich novými opatreniami. Celková fiškálna pozícia v roku 2009, hodnotená podľa zníženia štrukturálneho salda o 3 % HDP (cyklicky upraveného bez jednorazových a iných dočasných opatrení), sa odhaduje ako silne reštriktívna (3).

(6)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie v programe je dosiahnuť strednodobý cieľ, ktorým je štrukturálny deficit verejných financií vo výške 1 % HDP do roku 2010, a v nasledujúcich rokoch dosiahnuť vyrovnaný základný rozpočet. Predpokladá sa, že základný deficit verejných financií sa v roku 2010 zúži na 1 % HDP a v roku 2011 bude vyvážený. Úprava sa plánuje dosiahnuť podstatným zvýšením pomeru príjmov k HDP a miernym znížením pomeru výdavkov. Vláda začala uskutočňovať podrobnejšiu revíziu bežných výdavkov, vrátane zamestnanosti vo verejnom sektore, ktorá by mohla viesť k tomu, že v nasledujúcich rokoch sa navrhnú ďalšie úspory výdavkov. Vyšší rast príjmov možno odôvodniť hlavne daňovými zmenami zavedenými do rozpočtu na rok 2009. Programom sa však jednoznačne potvrdzuje, že dosiahnutie rozpočtových cieľov predložených v programe si vyžaduje dodatočné opatrenia vo výške približne 0,5 % HDP v roku 2010 a približne 1,5 % HDP v roku 2011.

(7)

Rozpočtové výsledky sú vystavené značným rizikám zhoršenia. Týka sa to všetkých programových rokov: v roku 2009 spočíva hlavné riziko v tom, že príjmy by mohli byť podstatne nižšie, ako sa predpokladalo v programe, hlavne v súvislosti s rizikom, že diskrečné opatrenia na zvýšenie príjmov, najmä zvýšenie nepriamych daní, nebudú mať za následok zvýšenie daňového príjmu v rozsahu plánovanom v programe a že sa nebudú môcť vykonať všetky navrhované zníženia výdavkov, najmä na dotácie a odmeňovanie zamestnancov vo verejnom sektore; v rokoch 2010 a 2011 riziko vyplýva z plánovanej fiškálnej konsolidácie založenej na výrazne priaznivejších predpokladoch rastu a vyžaduje si dodatočné opatrenia na podporu rozpočtových cieľov.

(8)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je nižší ako priemer v EÚ v dôsledku dôchodkovej reformy, ktorá už bola prijatá. Rozpočtová pozícia v roku 2008, ako sa odhadovala v programe, v porovnaní s východiskovou pozíciou v predchádzajúcom programe sa však značne zhoršila a zvyšuje rozpočtový dosah starnutia obyvateľstva na medzeru udržateľnosti. Dosiahnutie primárnych prebytkov v strednodobom horizonte, ako sa predpokladá v programe, by prispelo k zníženiu stredných rizík, ktorým je vystavená udržateľnosť verejných financií.

(9)

V strednodobom rozpočtovom rámci Litvy sa v posledných rokoch nedarilo predchádzať nadmerným výdavkom. Stabilný rast príjmov umožnil opakované revízie cieľov výdavkov smerom nahor a volebný cyklus vyvolal dodatočný tlak na rámec, o čom svedčí nedávne zhoršenie základného deficitu. So zámerom posilniť tento rámec sa v novembri 2007 prijal zákon o daňovej disciplíne, ktorý zahŕňal hlavne pravidlo výdavkov. Zákon je však zameraný na ročnú rozpočtovú prípravu a plnenie rozpočtu a ako taký nezavádza viac nevyhnutných výhľadových strednodobých prvkov. Pokiaľ ide o strednodobé plánovanie a kontrolu verejných financií, súčasný rámec je preto ešte vždy nedostatočný. Je tu priestor na lepšie plánovanie a posilnenie záväzného charakteru strednodobých výdavkových stropov, ktoré by prispeli k obmedzeniu rastu výdavkov. Okrem toho rámec musí zabezpečiť fiškálnu konsolidáciu v hospodársky priaznivých obdobiach tak, že predchádza tomu, aby dodatočné príjmy viedli k vyšším výdavkom. Transparentnosť celého rozpočtového procesu vrátane náležitého vykazovania plnenia príjmov a výdavkov zostáva nedostatočná, aj pokiaľ ide o porovnateľnosť rozpočtových ukazovateľov hotovosti a časovo rozlíšených položiek.

(10)

S cieľom stabilizovať finančný sektor v októbri 2008 litovské orgány zvýšili ochranu vkladov zo sumy, ktorá zodpovedá sume 22 000 EUR, na 100 000 EUR a zvýšili podiel ochrany vkladov na 100 %. Program reaguje na možné riziko v súvislosti s ochranou vkladov, keďže celková garantovaná suma na konci roka 2008 predstavovala približne 30 % HDP.

(11)

V súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva, ktorý Európska rada schválila v decembri, Litva, ktorá čelí značným vonkajším aj vnútorným nerovnováham, prijala rozpočtovú politiku, ktorá sa zameriava na nápravu týchto nerovnováh. Vzhľadom na to, že je potrebné napraviť ekonomické nerovnováhy a že je obťažné zabezpečiť nové financovanie za prijateľných podmienok, pretože existuje averzia voči trhovému riziku, reštriktívna fiškálna pozícia plánovaná od roku 2009 do roku 2011 je primeranou reakciou na makroekonomickú a rozpočtovú situáciu. Zaviedla sa ucelená daňová reforma a prijala sa široká škála opatrení na úsporu výdavkov vrátane zníženia miezd vo verejnom sektore v roku 2009. Okrem toho litovské orgány plánujú prijať rozsiahly balík opatrení zameraných na podporu podnikania znížením administratívneho zaťaženia, zlepšením prístupu k financovaniu a uľahčením vývozu a investícií. Jedna z priorít zahŕňa modernizáciu budov sovietskeho typu s cieľom zlepšiť energetickú účinnosť. V tejto súvislosti má Litva v úmysle urýchliť (a zjednodušiť) využitie štrukturálnych fondov EÚ. Možnosti financovania takýchto investícií by sa mali podstatne rozšíriť vďaka návrhom Komisie v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva. Tieto opatrenia súvisia s programom strednodobej reformy a špecifickými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré navrhla Komisia 28. januára 2009 v rámci lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

(12)

Litva prijala konsolidačný program, ktorý je primeranou reakciou na potrebu nápravy makroekonomických nerovnováh. Rozpočtové výsledky sú však vystavené značným rizikám zhoršenia. Okrem toho úprava by mala mať oporu v dodatočných opatreniach, zvlášť v posledných rokoch programu. Hoci sa zdá, že počnúc rokom 2009 sa počas všetkých rokov dodržiava v programe bezpečnostná rezerva pre prípad normálnych cyklických výkyvov, nemusí to byť dostatočné na to, aby sa predišlo porušeniu 3 % prahu HDP v rokoch 2009 a 2010, vzhľadom na existujúce riziká a vážne spomalenie hospodárskeho rastu. Predpokladá sa, že fiškálna pozícia, tak ako je hodnotená podľa zmeny štrukturálneho (primárneho) salda, bude od roku 2009 do roku 2011 reštriktívna. V súvislosti s členstvom Litvy v ERM II a potrebou zlepšiť konkurencieschopnosť hospodárstva v oblasti nákladov sa vyžaduje náprava predchádzajúceho vysokého rastu miezd.

(13)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, v programe sa uvádzajú všetky povinné údaje a väčšina nepovinných údajov (4).

i)

zaviedla opatrenia potrebné na dosiahnutie rozpočtového cieľa v roku 2009 stanovením priorít v oblasti výdavkov a aby pokračovala v cielenej fiškálnej konsolidácii v strednodobom horizonte;

ii)

zaviedla obmedzenia miezd vo verejnom sektore s cieľom umožniť zosúladenie miezd v celom hospodárstve s produktivitou a posilniť konkurencieschopnosť v oblasti nákladov;

iii)

posilnila fiškálne riadenie a transparentnosť zlepšením strednodobého rozpočtového rámca a posilnením výdavkovej disciplíny.