17.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 62/1


STANOVISKO RADY

z 10. marca 2009

k aktualizovanému konvergenčnému programu Bulharska na roky 2008 – 2011

(2009/C 62/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 3,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

ZAUJALA TOTO STANOVISKO:

(1)

Rada 10. marca 2009 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Bulharska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 až 2011 (2).

(2)

Bulharsko zaznamenalo v posledných niekoľkých rokoch silný hospodársky rast dosahujúci v priemere vyše 6 %, ktorý bol sprevádzaný rozširujúcimi sa ekonomickými nerovnováhami, ako sú vysoký deficit zahraničnej platobnej bilancie a vysoká inflácia. V kontexte režimu riadenia meny sa v roku 2008 sprísnili menové a úverové podmienky, pričom sa v krajine intenzívnejšie vnímali riziká a naďalej sa hodnotil reálny efektívny výmenný kurz. Keďže sa prejavuje nepriaznivý vplyv globálneho spomalenia hospodárskeho rastu a finančnej krízy, predpokladá sa, že rast HDP sa výrazne spomalí a zostane výrazne pod úrovňou potenciálneho rastu v rokoch 2009 – 2010, pričom bude vyvíjať tlak na daňové príjmy. Bulharsko tak čelí výzve udržateľného rastu v situácii vážneho a zdĺhavého globálneho hospodárskeho poklesu, pričom rieši existujúce makroekonomické nerovnováhy pokračovaním v prísnej fiškálnej a príjmovej politike. Vzhľadom na tieto skutočnosti politická reakcia v programe predpokladá opatrenia zamerané na posilnenie odolnosti hospodárstva. Napriek dobrej východiskovej pozícii, ktorá sa prejavila nízkym pomerom dlhu k HDP a vysokými fiškálnymi prebytkami, vysoká inflácia a veľký deficit bežného účtu zabránili vláde, aby prijala balík fiškálnych stimulov na podporu domáceho dopytu. V dlhodobom horizonte je krajina konfrontovaná s potrebou zlepšiť kvalitu verejných financií, pričom čelí rýchlo starnúcemu obyvateľstvu a zhoršeniu demografických ukazovateľov.

(3)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa predpokladá, že rast reálneho HDP klesne zo 6,5 % v roku 2008 na 4,7 % v roku 2009 a následne sa vráti na priemernú úroveň 5,5 % počas zostávajúcej časti programového obdobia. Pri hodnotení na základe informácií dostupných v súčasnosti (3) sa zdá, že tento scenár vychádza z výrazne priaznivých predpokladov rastu v roku 2009 a v nasledujúcich rokoch. To odráža vysoký domáci dopyt, najmä rast investícií a zrýchlenie reálneho vývozu počas celého programového obdobia, čo nezodpovedá spomaleniu prílevu priamych zahraničných investícií a svetového obchodu. Z dôvodu omnoho vyššieho rastu dovozu predpokladaného v programe, čo je v súlade s domácim dopytom, by sa však deficit zahraničnej platobnej bilancie zúžil iba postupne v rokoch 2009 – 2011. Vzhľadom na predpoklad miernejšieho spomalenia sa inflácia plánovaná v programe na rok 2009 zdá nadhodnotená, čo spôsobuje obmedzený pokrok k nominálnej konvergencii. Prognózy inflácie na roky 2010 – 2011 vyzerajú realisticky.

(4)

V najnovšej aktualizácii programu sa na rok 2008 všeobecný prebytok verejných financií odhaduje na 3 % HDP, čo je v súlade s pôvodným cieľom. Rozpočtový výsledok odráža lepšiu východiskovú pozíciu (po úprave o neočakávané jednorazové opatrenie na zrušenie dlhu v roku 2007 v rozsahu 3,5 % HDP). Napriek výraznému rastu dovozu a vysokej inflácii v roku 2008 boli príjmy získané z nepriamych daní o 1,5 % HDP nižšie, ako sa pôvodne plánovalo. Po zavedení paušálnej sadzby dane z príjmov fyzických osôb vo výške 10 % boli príjmy z priamych daní o 0,5 % HDP nižšie, ako sa predpokladalo v aktualizácii z decembra 2007. Na strane výdavkov sa disciplína nedodržiavala v plnom rozsahu, pretože sa schválili dodatočné výdavky na sociálnu oblasť a infraštruktúru vo výške okolo 1,75 % HDP. Napriek tomu bol pomer výdavkov k HDP vďaka vyššiemu rastu nominálneho HDP oproti očakávaniu nižší, ako sa predpokladalo v predchádzajúcom programe.

(5)

Cieľom zákona o štátom rozpočte na rok 2009 je prebytok verejných financií v rozsahu 3 % HDP. Zákon zahŕňa určité diskrečné opatrenia, ktoré by mali celkový neutrálny vplyv na rozpočet. Na strane príjmov by sa vplyv zníženia miery odvodov do verejného dôchodkového fondu o 4 % vyrovnal zvýšením sadzby príspevkov na zdravotníctvo o 2 % a priemernými prahovými hodnotami pre povinné minimálne poistené príjmy o 26,5 % v nominálnom vyjadrení. Na strane výdavkov sa plánuje, že sa primárne výdavky zvýšia, najmä v dôsledku vyšších sociálnych platieb a kompenzácie zamestnancov. Dôchodky sa zvýšia o takmer 20 % v dvoch krokoch od 1. apríla a 1. júla. Predpokladá sa, že mzdový fond vo verejnom sektore sa zvýši o 10 %. S cieľom zabezpečiť dosiahnutie rozpočtových cieľov sa opätovne zaviedlo pravidlo obmedzujúce platbu neúrokových výdavkov (okrem prevodov sociálneho zabezpečenia) na 90 % rozpočtových prostriedkov v prípade horších príjmov oproti očakávaniu. V zákone o štátnom rozpočte na rok 2009 sa dokonca ustanovujú nižšie platby, ak nedostatočná výkonnosť konsolidovaných verejných príjmov klesne na úroveň, ktorá by viedla k negatívnemu rozpočtovému saldu.

(6)

Strednodobým cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v programe je udržať prebytok vo výške 1,5 % HDP počas celého programového obdobia. V najnovšej aktualizácii sa predpokladá, že saldo verejných financií zostane v prebytku 3 % HDP a primárne saldo zostane nezmenené na úrovni prebytku vo výške takmer 4 % HDP do roku 2011. Plánuje sa, že rozpočtové saldo v štrukturálnom vyjadrení (t. j. cyklicky upravené bez jednorazových a iných dočasných opatrení ) zostane v prebytku na úrovni približne 3,5 % HDP počas celého programového obdobia. Hoci sa plánuje, že sa negatívna produkčná medzera rozšíri, východisková pozícia fiškálnej politiky sa v strednodobom horizonte zdá vo všeobecnosti neutrálna.

(7)

Dosiahnutie rozpočtových výsledkov v zmysle programu je ovplyvnené významnými rizikami poklesu. Hlavné riziko vyplýva z východiskového makroekonomického scenára, ktorý sa zakladá na zjavne priaznivých predpokladoch rastu v rokoch 2009 a 2010. Na strane príjmov sú riziká týkajúce sa verejných financií v rokoch 2009 – 2010 vyššie ako v predchádzajúcich rokoch a sú spojené s výraznejším poklesom a opätovným vyvážením hospodárskeho rastu smerom k rastu založenému na menších príjmoch. Vzhľadom na očakávané spomalenie hospodárskeho rastu a tlaky na zvýšenie výdavkov podporujúcich dopyt môže byť v roku 2009 náročné kontrolovať rast výdavkov prostredníctvom pravidla plnenia rozpočtu na 90 %.

(8)

Keďže neexistujú žiadne dlhodobé predpovede výdavkov v súvislosti so starnúcim obyvateľstvom, ktoré sa zakladajú na spoločných makroekonomických predpokladoch Výboru pre hospodársku politiku a Komisie, nie je možné posúdiť vplyv starnúceho obyvateľstva v Bulharsku na porovnateľnom a solídnom základe, ako sa v súčasnosti posudzuje v prípade 25 členských štátov, ktoré pristúpili skôr. Rozpočtová pozícia v roku 2008 s veľkým štrukturálnym prebytkom významne prispieva k zníženiu dlhu bez toho, aby sa zvážil dlhodobý vplyv starnúceho obyvateľstva na rozpočet. Udržanie vysokých primárnych prebytkov v strednodobom horizonte by prispelo k zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií, ktoré sú v súčasnosti na nízkej úrovni.

(9)

Rozpočtový rámec Bulharska doteraz preukazoval veľmi dobré výsledky pri dosahovaní rozpočtových cieľov, aj keď v kontexte vzostupného hospodárskeho rastu. V posledných rokoch sa rámec zlepšil zjednodušením rozpočtového postupu, zvýšením požiadaviek na predkladané správy a zavedením súhrnnejšej makroekonomickej analýzy a hodnotenia fiškálnych rizík v rozpočtových dokumentoch. Rámec je však záväzný iba v prvom roku trojročného obdobia rozpočtového plánovania a umožňuje, aby vláda mala určité právomoci týkajúce sa voľného rozhodovania o výdavkoch, ktoré narúšajú fiškálnu transparentnosť a zodpovednosť. Napriek týmto nedostatkom sa v programe nepredpokladajú žiadne podstatné zmeny rozpočtového rámca okrem ďalšieho napredovania, pokiaľ ide o také zostavovanie rozpočtu, pri ktorom sa vychádza z výkonu. Do zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 sa opätovne zaviedlo pravidlo plnenia rozpočtu na 90 % s úmyslom zaručiť rozpočtový cieľ prostredníctvom obmedzenia rastu verejných výdavkov. Uplatňovanie pravidla však nie je v zákone jasne definované, čo môže vytvoriť určitý priestor na vykonávanie podľa vlastného uváženia.

(10)

Bulharská vláda ešte neprijala žiadny konkrétny balík na stabilizáciu finančného sektora. S cieľom posilniť dôveru v bankový systém sa však zvýšila výška ochrany vkladov na 100 000 BGN a vláda zvýšila kapitál Bulharskej rozvojovej banky, ktorú vlastní štát, aby uľahčila financovanie malých a stredných podnikov.

(11)

Vzhľadom na hospodárske nerovnováhy sa fiškálna politika zameriava na udržanie dôvery investorov a zachovanie makroekonomickej stability. Bulharská vláda preto neprijala krátkodobý stimulačný balík ako reakciu na hospodársky pokles, čo je v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva, ktorý v decembri schválila Európska rada. Vzhľadom na strednodobý program reformy a osobitné odporúčania pre krajinu, ktoré navrhla Komisia 28. januára 2009 v rámci lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, sa v programe plánujú štrukturálne opatrenia, ktoré sa zameriavajú na posilnenie odolnosti hospodárstva, ako sú opatrenia zamerané na udržateľnú zamestnanosť, zvýšenie schopnosti podnikov prispôsobiť sa krízovému prostrediu, zlepšenie fungovania trhu, v prípade potreby poskytovanie kapitálovej podpory pre komerčné banky, podporu poskytovania úverov malým a stredným podnikom, podporu výkonnosti vývozu a zlepšenie využívania fondov EÚ. Tieto opatrenia predstavujú včasnú a primeranú reakciu na základné politické ciele v krátkodobom výhľade. Aktualizácia obsahuje aj množstvo iných opatrení štrukturálnych reforiem, ktoré sú súčasťou dlhodobej stratégie na zlepšenie kvality a udržateľnosti verejných financií, ako sú reforma dôchodkového systému, uskutočnenie ďalších krokov stratégie pre reformu v oblasti vzdelávania, a to aj prostredníctvom ďalšej optimalizácie školskej siete a posilnenia rozpočtového systému škôl, a zavedenie nedávno prijatej stratégie v oblasti zdravotníctva.

(12)

Konsolidačný program bulharskej vlády by pomohol zvládnuť vysoké vonkajšie a vnútorné nerovnováhy hospodárstva. Konkrétne sa v programe predpokladá štrukturálna konsolidácia 1 % HDP za obdobie rokov 2008 – 2011. Celková fiškálna pozícia, meraná zmenou štrukturálneho salda, je reštriktívna v roku 2009 a v rokoch 2010 – 2011 zostáva vo všeobecnosti neutrálna. Cieľ programu zachovať cyklicky upravený prebytok vo výške 1,5 % HDP by sa dosiahol počas celého programového obdobia.

(13)

Pokiaľ ide o požiadavky na poskytovanie údajov, ktoré sú uvedené v novom kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v nepovinných údajoch (4).

Celkove možno konštatovať, že cieľom programu je zachovanie zdravej rozpočtovej pozície počas celého obdobia, čo sa odráža v plánovaných vysokých prebytkoch verejných financií. Štrukturálne opatrenia plánované ako reakcia na hospodársky pokles sa zameriavajú na posilnenie potenciálu rastu hospodárstva a sú v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva. Vzhľadom na riziká poklesu vyplývajúce z neistoty spojenej so súčasnou kritickou hospodárskou situáciou a jej vplyvom na príjmy by rozpočtová pozícia znamenala, že strednodobý cieľ, ktorým je prebytok 1,5 % HDP, by sa dosiahol počas celého programového obdobia. Bulharsko čelí výzve udržateľného rastu v situácii prudkého a zdĺhavého globálneho hospodárskeho poklesu. Okrem toho by krajina mala vykonávať prísne politiky na odstránenie rozsiahleho deficitu zahraničnej platobnej bilancie, a to aj prostredníctvom prísnej fiškálnej politiky a obmedzenia rastu miezd vo verejnom sektore. Krajina navyše čelí potrebe zvýšiť kvalitu verejných výdavkov prostredníctvom zlepšenia administratívnej kapacity a urýchlenia štrukturálnych reforiem.

Vzhľadom na uvedené hodnotenie, ako aj so zreteľom na potrebu zabezpečiť udržateľné približovanie, sa Bulharsko vyzýva, aby:

i)

naďalej pokračovalo v prísnych fiškálnych politikách a udržiavalo zdravú fiškálnu pozíciu obmedzením rastu výdavkov, čo by malo pomôcť obmedziť existujúcu vonkajšiu nerovnováhu a znížiť možný pokles príjmov;

ii)

obmedzilo rast miezd vo verejnom sektore s cieľom prispieť k celkovému zmierneniu nárastu miezd a zvýšiť konkurencieschopnosť;

iii)

ďalej posilňovalo efektívnosť verejných výdavkov, najmä prostredníctvom úplného plnenia programového rozpočtu, posilnenia administratívnej kapacity a reformou v oblasti pracovného trhu a trhu s výrobkami, vzdelávania a zdravotníctva s cieľom zvýšiť produktivitu.

Porovnanie kľúčových makroekonomických a rozpočtových prognóz

 

 

2007

2008

2009

2010

2011

Reálny HDP

(zmena v %)

KP dec. 2008

6,2

6,5

4,7

5,2

5,8

KOM jan. 2009

6,2

6,4

1,8

2,5

KP dec. 2007

6,4

6,4

6,8

6,9

Inflácia HISC

(%)

KP dec. 2008

7,6

12,4

6,7

4,7

4,0

KOM jan. 2009

7,6

12,0

5,4

4,8

KP dec. 2007

7,2

6,9

4,4

3,7

Produkčná medzera (5)

(% potenciálneho HDP)

KP dec. 2008

1,5

1,1

– 0,7

– 1,8

– 1,4

KOM jan. 2009 (6)

2,7

3,0

– 0,3

– 2,3

KP dec. 2007

0,7

– 0,1

– 0,6

Čisté úvery/pôžičky voči zvyšku sveta

(% HDP)

KP dec. 2008 (7)

– 20,6

– 22,9

– 20,7

– 18,4

– 16,6

KOM jan. 2009

– 21,3

– 23,3

– 19,1

– 17,6

KP dec. 2007

– 19,9

– 20,7

– 19,5

– 18,6

Verejné príjmy

(% HDP)

KP dec. 2008

41,6

41,3

43,4

43,4

43,7

KOM jan. 2009

41,6

41,4

40,8

40,9

KP dec. 2007

42,2

43,7

43,9

43,9

Verejné výdavky

(% HDP)

KP dec. 2008

41,5

38,3

40,4

40,4

40,7

KOM jan. 2009

41,5

38,2

38,8

38,9

KP dec. 2007

39,1

40,7

40,9

41,0

Saldo verejných financií

(% HDP)

KP dec. 2008

0,1

3,0

3,0

3,0

3,0

KOM jan. 2009

0,1

3,2

2,0

2,0

KP dec. 2007

3,1

3,0

3,0

3,0

Primárne saldo

(% HDP)

KP dec. 2008

1,1

3,9

3,9

3,9

3,9

KOM jan. 2009

1,1

4,1

2,8

2,7

KP dec. 2007

4,3

4,0

4,0

4,0

Cyklicky upravené saldo (5)

(% HDP)

KP dec. 2008

– 0,4

2,6

3,2

3,6

3,5

KOM jan. 2009

– 0,8

2,2

2,1

2,8

KP dec. 2007

2,8

3,1

3,3

Štrukturálne saldo (8)

(% HDP)

KP dec. 2008

2,9

2,6

3,2

3,6

3,5

KOM jan. 2009

2,5

2,2

2,1

2,8

KP dec. 2007

2,9

3,1

3,3

Hrubý verejný dlh

(% HDP) (9)

KP dec. 2008

18,2

15,4

15,4

15,3

15,2

KOM jan. 2009

18,2

13,8

12,2

10,7

KP dec. 2007

19,8

18,3

17,4

16,9

Zdroj:

Konvergenčný program (KP); priebežná predikcia útvarov Komisie z januára 2009 (KOM); výpočty útvarov Komisie.


(1)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvedené v tomto texte sú dostupné na tejto internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm

(2)  Bulharské orgány 23. decembra 2008 predložili dodatok k programu, v ktorom sa uvádzajú opatrenia prijaté v reakcii na hospodársky pokles. Dodatok nepredstavoval výrazné zmeny fiškálnej a štrukturálnej politiky v porovnaní s politikami v konvergenčnom programe a rozpočtové prognózy zostali nezmenené.

(3)  V hodnotení sa zohľadňuje najmä predikcia útvarov Komisie z januára 2009, ale aj iné informácie, ktoré sa odvtedy získali.

(4)  Konkrétne sa neposkytujú niektoré údaje o dlhodobej udržateľnosti.

(5)  Produkčné medzery a cyklicky upravené saldá podľa programov prepočítané útvarmi Komisie na základe údajov v programoch.

(6)  Založené na odhadovanom potenciálnom raste 5,0 %, 6,3 %, 6,0 % a 6,0 % postupne v období rokov 2007 – 2010.

(7)  V odlišnej pozícii v oblasti čistých pôžičiek v roku 2007 v tejto aktualizácii programu a v priebežnej predpovedi útvarov Komisie z januára 2009 sa odráža nesúlad salda pri položke tovaru a služieb.

(8)  Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení. Cyklicky upravené saldá podľa programov, ako ich prepočítali útvary Komisie na základe informácií v programoch. Podľa priebežnej predikcie útvarov Komisie sa v najnovšej aktualizácii počas programového obdobia nepredpokladajú žiadne jednorazové alebo iné dočasné opatrenia; v roku 2007 predstavovali jednorazové opatrenia 3,3 % HDP (na strane výdavkov).

(9)  Odlišné prognózy pomeru dlhu k HDP v programe v porovnaní s priebežnou predikciou útvarov Komisie z januára 2009 vyplývajú takmer výhradne z vyššej plánovanej akumulácie finančných aktív, ktorú útvary Komisie v rámci scenára žiadnej politickej zmeny nezohľadňujú.

Zdroj:

Konvergenčný program (KP); priebežná predikcia útvarov Komisie z januára 2009 (KOM); výpočty útvarov Komisie.