1.

Cieľom tohto štandardu je predpísať základy prezentácie riadnej účtovnej závierky, aby sa zaistila porovnateľnosť tak s účtovnými závierkami predchádzajúcich období, ako aj s účtovnými závierkami iných účtovných jednotiek. Týmto štandardom sa na dosiahnutie tohto cieľa ustanovujú všeobecné požiadavky na prezentáciu účtovnej závierky, návody na jej štruktúru a minimálne požiadavky na jej obsah. Vykazovaním, oceňovaním a zverejňovaním konkrétnych transakcií a ostatných udalostí sa zaoberajú iné štandardy a interpretácie.

2.

Tento štandard sa uplatňuje na všetky riadne účtovné závierky zostavované a prezentované v súlade s Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS).

3.

Riadna účtovná závierka je určená na splnenie potrieb tých používateľov, ktorí nie sú v pozícii, aby mohli požadovať správy prispôsobené na splnenie ich konkrétnych informačných potrieb. Riadna účtovná závierka zahŕňa také výkazy, ktoré sú prezentované samostatne, alebo v rámci iného verejného dokumentu, ako je výročná správa alebo prospekt. Tento štandard sa nevzťahuje na štruktúru a obsah účtovnej závierky v priebehu roka, ktorá sa pripravuje v súlade s IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka. Na takúto účtovnú závierku sa však vzťahujú odseky 13 až 41. Tento štandard sa vzťahuje rovnako na všetky účtovné jednotky a bez ohľadu na to, či sú v zmysle IAS 27 Konsolidovaná a individuálna účtovná závierka povinné zostavovať konsolidovanú alebo individuálnu účtovnú závierku.

4.

[Vypúšťa sa.]

5.

V tomto štandarde sa používa terminológia, ktorá je vhodná pre účtovné jednotky zriadené na dosahovanie zisku, vrátane podnikateľských jednotiek verejného sektora. Účtovné jednotky s neziskovými aktivitami v súkromnom sektore, vo verejnom sektore alebo štátne účtovné jednotky, ktoré majú v úmysle uplatňovať tento štandard, môžu mať potrebu zmeniť a doplniť popisy použité pre niektoré riadkové položky účtovnej závierky a pre samotné účtovné závierky.

6.

Podobne účtovné jednotky, ktoré nemajú vlastné imanie, ako sa vymedzuje v IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia (napríklad niektoré vzájomné fondy), a účtovné jednotky, ktorých základné imanie nie je vlastným imaním (napríklad niektoré družstevné jednotky), by si mali v účtovnej závierke prispôsobiť prezentáciu členských alebo vlastníckych podielov.

7.

Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia finančnej pozície a finančnej výkonnosti jednotky. Cieľom riadnej účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej pozícii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch jednotky, ktoré sú užitočné pre široký okruh používateľov pri prijímaní ekonomických rozhodnutí. Účtovná závierka tiež zobrazuje výsledky starostlivosti manažmentu o zdroje, ktoré sú mu zverené. Na splnenie tohto cieľa poskytuje účtovná závierka v súvislosti s účtovnou jednotkou informácie o:

Tieto informácie spolu s ďalšími informáciami v poznámkach pomáhajú používateľom účtovnej závierky pri predikcii budúcich peňažných tokov účtovnej jednotky, a najmä ich časového rozvrhnutia a istoty.

8.

Účtovná závierka v úplnej štruktúre obsahuje tieto súčasti:

9.

Mnohé účtovné jednotky prezentujú okrem účtovnej závierky aj finančný prehľad vypracovaný manažmentom, v ktorom sa opisujú a vysvetľujú hlavné črty finančnej výkonnosti a finančnej pozície účtovnej jednotky, ako aj hlavné neistoty, ktorým táto jednotka čelí. Takáto správa môže obsahovať prehľad o týchto skutočnostiach:

10.

Mnohé účtovné jednotky prezentujú mimo účtovnej závierky aj správy a výkazy, ako napríklad správy o životnom prostredí a výkazy o pridanej hodnote, najmä v odvetviach, v ktorých sú faktory životného prostredia významné a v ktorých sú zamestnanci považovaní za dôležitú skupinu používateľov. Rozsah pôsobnosti IFRS sa na výkazy a správy, ktoré nie sú súčasťou účtovnej závierky, nevzťahuje.

11.

Nasledujúce pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

Nevykonateľný – uplatnenie požiadavky je nevykonateľné, ak účtovná ho jednotka nemôže uplatniť ani pri vynaložení všetkého potrebného úsilia.

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) sú štandardy a interpretácie, ktoré zaviedla Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB). Tieto štandardy zahŕňajú:

Významný – vynechania alebo chybné uvedenia položiek sú významné vtedy, ak by mohli jednotlivo alebo spoločne ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov uskutočnené na základe účtovnej závierky. Významnosť závisí od veľkosti a povahy vynechania alebo chybného uvedenia posudzovaných so zreteľom na konkrétne podmienky. Rozhodujúcim faktorom by mohla byť veľkosť alebo povaha položky alebo kombinácia oboch.

Poznámky obsahujú dodatočné informácie k údajom prezentovaným v súvahe, vo výkaze ziskov a strát, výkaze zmien vlastného imania a vo výkaze peňažných tokov. Poznámky poskytujú slovný opis alebo rozčlenenie položiek zverejnených v uvedených výkazoch a informácie o položkách, ktoré nespĺňajú kritériá na vykazovanie v uvedených výkazoch.

12.

Pri posudzovaní toho, či by sa vynechaním alebo chybným uvedením mohli ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov, a teda byť významné, je potrebné zvážiť vlastnosti týchto používateľov. Koncepčný rámec prípravy a prezentácie účtovnej závierky v odseku 25 uvádza, že „sa predpokladá, že používatelia majú primerané znalosti o obchodných a ekonomických činnostiach a účtovníctve a sú ochotní študovať informácie s primeranou pozornosťou“. Preto je pri posudzovaní potrebné zohľadniť primerané očakávanie, do akej miery by používatelia s takýmito vlastnosťami mohli byť ovplyvnení pri ekonomických rozhodnutiach.

13.

V účtovnej závierke sa musia verne prezentovať finančná pozícia, finančná výkonnosť a peňažné toky účtovnej jednotky. Pri vernej prezentácii sa musia dôveryhodne zobraziť účinky transakcií, iné udalosti a podmienky v súlade s vymedzeniami a kritériami vykazovania majetku, záväzkov, výnosov a nákladov, ustanovenými v koncepčnom rámci. Predpokladá sa, že výsledkom uplatňovania IFRS, s prípadným dodatočným zverejnením, je účtovná závierka, ktorá dosahuje vernú prezentáciu.

14.

Účtovná jednotka, ktorej účtovná závierka je v súlade s IFRS, zverejňuje výslovné a neobmedzené vyhlásenie o tomto súlade v poznámkach. O účtovnej závierke sa nemôže uviesť, že je v súlade s IFRS, ak nespĺňa všetky požiadavky IFRS.

15.

Prakticky za všetkých okolností sa verná prezentácia dosahuje dodržaním uplatniteľných požiadaviek IFRS. Pri vernej prezentácii účtovná jednotka takisto musí:

16.

Nevhodné účtovné zásady sa nemôžu napraviť ani zverejnením použitých účtovných zásad, ani poznámkami alebo vysvetľujúcim materiálom.

17.

Za krajne zriedkavých okolností, pri ktorých manažment dospeje k záveru, že súlad s požiadavkou v štandarde alebo v interpretácii by bol taký zavádzajúci, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky ustanoveným v koncepčnom rámci, účtovná jednotka sa odchýli od požiadavky spôsobom ustanoveným v odseku 18, pokiaľ príslušný regulačný rámec požaduje alebo nezakazuje takéto odchýlenie.

18.

Ak sa účtovná jednotka odchýli od požiadavky štandardu alebo interpretácie, zverejní v súlade s článkom 17 tieto skutočnosti:

19.

Ak sa účtovná jednotka v predchádzajúcom období odchýlila od požiadavky niektorého štandardu alebo interpretácie a táto odchýlka má vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke za bežné obdobie, vykoná zverejnenia ustanovené v odseku 18 písm. c) a d).

20.

Odsek 19 sa uplatňuje napríklad vtedy, ak sa účtovná jednotka v predchádzajúcom období odchýlila od požiadavky štandardu alebo interpretácie v súvislosti s ocenením majetku alebo záväzkov a táto odchýlka má vplyv na ocenenie zmien v majetku a záväzkoch vykazovaných v účtovnej závierke za bežné obdobie.

21.

Za krajne zriedkavých okolností, pri ktorých manažment dospeje k záveru, že súlad s požiadavkou štandardu alebo interpretácie by bol natoľko zavádzajúci, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky ustanoveným v koncepčnom rámci, ale príslušný regulačný rámec zakazuje odchýlenie sa od tejto požiadavky, účtovná jednotka v čo najvyššej možnej miere obmedzí vnímané zavádzajúce účinky aspektov tohto súladu tým, že zverejní:

22.

Na účely odsekov 17 až 21 je informácia v rozpore s cieľom účtovnej závierky vtedy, ak verne neprezentuje transakcie, iné udalosti a podmienky, ktoré má buď za cieľ prezentovať, alebo by sa od nej mohlo primerane očakávať, že ich prezentuje a v tomto dôsledku by pravdepodobne mala vplyv na ekonomické rozhodnutia uskutočňované používateľmi účtovnej závierky. Pri posudzovaní toho, či by bol súlad s určitou požiadavkou štandardu alebo interpretácie taký zavádzajúci, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky stanoveným v koncepčnom rámci, manažment zvažuje:

23.

Pri zostavovaní účtovnej závierky manažment posúdi, či je účtovná jednotka schopná udržať nepretržitú činnosť. Účtovná závierka sa zostavuje za predpokladu nepretržitosti činnosti okrem prípadov, keď manažment buď zamýšľa likvidovať účtovnú jednotku, alebo ukončiť obchodovanie, alebo ak nemá inú reálnu alternatívu, než tak urobiť. Ak si je manažment pri uskutočňovaní svojich posúdení vedomý, že existujú významné neistoty súvisiace s udalosťami alebo podmienkami, ktoré môžu vniesť významnú pochybnosť o schopnosti účtovnej jednotky udržať nepretržitú činnosť podniku, tieto neistoty sa zverejnia. Ak účtovná závierka nie je zostavená za predpokladu nepretržitosti činnosti, táto skutočnosť sa zverejní spolu s predpokladmi, z ktorých sa vychádzalo pri zostavení účtovnej závierky, a príčinou, prečo sa jednotka nepovažuje za takú, ktorá má nepretržitú činnosť.

24.

Pri posudzovaní, či je predpoklad nepretržitosti činnosti účtovnej jednotky vhodný, berie manažment do úvahy všetky dostupné informácie o budúcnosti, prinajmenšom o období najmenej dvanásť mesiacov od súvahového dňa. Stupeň úvah závisí od skutočností v jednotlivých prípadoch. Ak účtovná jednotka bola v minulosti prevažne zisková a mala dobrý prístup k finančným zdrojom, je aj bez podrobnej analýzy oprávnený záver, že v účtovníctve možno vychádzať z predpokladu týkajúceho sa nepretržitosti činnosti. V ostatných prípadoch môže manažment považovať za potrebné zvážiť množstvo faktorov týkajúcich sa súčasnej a očakávanej ziskovosti, splátkových kalendárov dlhov a potenciálnych zdrojov náhradného financovania pred tým, ako získa uistenie o vhodnosti predpokladu týkajúceho nepretržitosti činnosti.

25.

S výnimkou údajov o peňažných tokoch zostaví účtovná jednotka svoju účtovnú závierku na základe akruálneho princípu účtovníctva.

26.

Pri uplatnení akruálneho princípu účtovníctva sa položky vykazujú ako majetok, záväzky, vlastné imanie, výnosy a náklady (zložky účtovnej závierky) vtedy, ak spĺňajú požiadavky definícií a kritérií vykazovania týchto zložiek v koncepčnom rámci.

27.

Prezentácia a klasifikácia položiek účtovnej závierky je medzi jednotlivými obdobiami zachovaná, okrem týchto prípadov:

28.

Potreba odlišnej prezentácie účtovnej závierky môže vyplynúť z významného nadobudnutia alebo vyradenia, alebo z preverenia prezentácie účtovnej závierky. Účtovná jednotka zmení spôsob prezentácie účtovnej závierky jedine vtedy, ak zmenená prezentácia poskytuje informácie, ktoré sú spoľahlivé a vhodnejšie pre používateľov účtovnej závierky a je pravdepodobné, že v revidovanej štruktúre sa bude pokračovať, aby sa nenarušila porovnateľnosť. Pri uskutočňovaní takýchto zmien v prezentácii účtovná jednotka vykoná reklasifikáciu porovnávacích informácií v súlade s odsekmi 38 a 39.

29.

V účtovnej závierke sa každá významná trieda podobných položiek prezentuje samostatne. Položky odlišnej povahy alebo funkcie sa prezentujú samostatne, s výnimkou nevýznamných položiek.

30.

Účtovná závierka je výsledkom spracovania veľkého množstva transakcií alebo iných udalostí, ktoré sú zoskupované do tried podľa ich povahy alebo funkcie. Poslednou etapou v procese zoskupovania a klasifikácie je prezentácia súhrnných a klasifikovaných údajov tvoriacich riadkové položky, či už priamo v súvahe, vo výkaze ziskov a strát, vo výkaze zmien vlastného imania a vo výkaze peňažných tokov alebo v poznámkach. Ak riadková položka nie je významná samostatne, zoskupí sa s inými položkami priamo vo výkazoch alebo v poznámkach. Položka, ktorá nie je dostatočne významná na samostatnú prezentáciu priamo v týchto výkazoch, môže byť aj napriek tomu dostatočne významná na samostatnú prezentáciu v poznámkach.

31.

Uplatňovanie zásady významnosti znamená, že konkrétnu požiadavku niektorého štandardu alebo interpretácie na zverejnenie nie je potrebné dodržať, ak informácia nie je významná.

32.

Majetok a záväzky, ako aj výnosy a náklady sa nekompenzujú, pokiaľ to výslovne nepožaduje alebo nedovoľuje štandard alebo interpretácia.

33.

Je dôležité, aby sa majetok a záväzky, ako aj výnosy a náklady vykazovali samostatne. Kompenzovanie vo výkaze ziskov a strát alebo v súvahe s výnimkou prípadov, keď sa do kompenzovania premieta povaha danej transakcie alebo udalosti, znižuje schopnosť používateľov porozumieť transakciám, iným udalostiam a podmienkam, ktoré nastali, a posúdiť budúce peňažné toky účtovnej jednotky. Oceňovanie majetku v hodnote zníženej o opravné položky (napríklad opravné položky k zastaraným zásobám a k pochybným pohľadávkam) sa nepovažuje za kompenzovanie.

34.

V IAS 18 Výnosy sa vymedzuje pojem výnos a požaduje sa jeho oceňovanie reálnou hodnotou so zreteľom na prijaté alebo očakávané plnenia, berúc pritom do úvahy všetky obchodné zľavy a množstvové rabaty poskytnuté účtovnou jednotkou. Účtovná jednotka vykonáva v rámci svojich bežných činností iné transakcie, ktoré nevytvárajú výnosy, ale vyplývajú z hlavných výnosových činností. Výsledky takýchto transakcií sa prezentujú ako kompenzovanie výnosov a súvisiacich nákladov vzniknutých z tej istej transakcie, keď sa do tejto prezentácie premieta podstata danej transakcie alebo inej udalosti. Napríklad:

35.

Okrem toho zisky a straty zo skupiny podobných transakcií sa vykazujú na čistom základe, napríklad kurzové zisky a straty alebo zisky a straty z finančných nástrojov držaných na obchodovanie. Ak sú však takéto zisky a straty významné, vykazujú sa samostatne.

36.

S výnimkou prípadov, keď štandard alebo interpretáci povoľujú alebo požadujú inak, ku všetkým sumám vykazovaným v účtovnej závierke sa zverejňujú porovnávacie informácie za predchádzajúce obdobie. K slovným a opisným informáciám sa uvádzajú porovnávacie informácie, ak je to významné na pochopenie účtovnej závierky za bežné obdobie.

37.

V niektorých prípadoch sú slovné informácie poskytnuté v účtovnej závierke za predchádzajúce obdobie(-a) naďalej významné aj pre bežné obdobie. Napríklad podrobnosti o právnom spore, ktorého výsledok bol neistý k poslednému súvahovému dňu a je ešte v procese riešenia, sú zverejnené v bežnom období. Používatelia majú úžitok z informácií o neistote k poslednému súvahovému dňu a o krokoch na odstránenie tejto neistoty, ktoré sa počas daného obdobia uskutočnili.

38.

Ak sa zmenil spôsob prezentácie alebo klasifikácie položiek účtovnej závierky, porovnávacie sumy sa reklasifikujú okrem prípadov, keď je reklasifikácia neuskutočniteľná. Pri reklasifikácii porovnávacích súm účtovná jednotka zverejní:

39.

Ak je reklasifikácia porovnávacích položiek neuskutočniteľná, účtovná jednotka zverejní:

40.

Zvýšenie vzájomnej porovnateľnosti údajov medzi jednotlivými obdobiami pomáha používateľom pri prijímaní ekonomických rozhodnutí predovšetkým tým, že umožňuje posúdiť trendy vo finančných informáciách na prediktívne účely. Za určitých okolností je reklasifikácia porovnávacích informácií za určité predchádzajúce obdobie na účely dosiahnutia porovnateľnosti s bežným obdobím nevykonateľná. Napríklad je možné, že údaje za minulé obdobie (obdobia) neboli zhromaždené spôsobom, ktorý umožňuje ich reklasifikáciu, a uskutočnenie opätovného vytvorenia informácií by mohlo byť neuskutočniteľné.

41.

Úpravami porovnávacích informácií, ktoré sa požadujú, ak účtovná jednotka zmení účtovné zásady alebo opraví chybu, sa zaoberá IAS 8.

42.

V tomto štandarde sa požadujú konkrétne zverejnenia priamo v súvahe, vo výkaze ziskov a strát a vo výkaze zmien vlastného imania a požaduje sa zverejnenie ďalších riadkových položiek buď priamo v týchto výkazoch, alebo v poznámkach. Požiadavky na prezentáciu výkazu o peňažných tokoch sa stanovujú v IAS 7 Výkazy peňažných tokov.

43.

V tomto štandarde sa termín „zverejnenie“ niekedy používa v širokom význame zahrňujúc položky prezentované jednak priamo v súvahe, vo výkaze ziskov a strát, výkaze zmien vlastného imania a vo výkaze peňažných tokov, ako aj v poznámkach. Zverejnenia sa takisto požadujú ďalšími štandardmi a interpretáciami. Ak sa v tomto alebo inom štandarde alebo interpretácii nepožaduje inak, tieto zverejnenia sa uskutočňujú buď priamo v súvahe, vo výkaze ziskov a strát, vo výkaze zmien vlastného imania alebo vo výkaze peňažných tokov (podľa toho, čoho sa týkajú), alebo v poznámkach.

44.

Účtovná závierka musí byť jasne identifikovaná a odlíšená od ostatných informácií v rámci toho istéhjo zverejneného dokumentu.

45.

IFRS sa uplatňujú iba pri účtovnej závierke, a teda sa nevzťahujú na iné informácie prezentované vo výročnej správe alebo v inom dokumente. Vzhľadom na to je dôležité, aby používatelia dokázali odlíšiť informácie, ktoré sú pripravované podľa IFRS, od ostatných informácií, ktoré môžu byt' užitočné pre používateľov, ale nepodliehajú týmto požiadavkám.

46.

Všetky súčasti účtovnej závierky musia byť jasne identifikované. Popritom, ak je to potrebné na správne pochopenie prezentovaných informácií, mali by sa zvýrazniť a v prípade potreby zopakovať tieto informácie:

47.

Požiadavky podľa odseku 46 sa zvyčajne splnia prezentovaním záhlaví strán a skrátených záhlaví stĺpcov na každej strane účtovnej závierky. Pri určovaní najlepšieho spôsobu prezentácie takýchto informácií je potrebné použiť úsudok. Ak sa napríklad účtovná závierka prezentuje v elektronickej podobe, nie vždy je rozdelená na samostatné strany; vyššie uvedené položky sa v takom prípade uvádzajú dostatočne často na to, aby sa zaistilo správne pochopenie informácií zahrnutých v účtovnej závierke.

48.

Účtovná závierka je často zrozumiteľnejšia, ak sa informácie prezentujú v tisícoch alebo miliónoch jednotiek prezentačnej meny. Toto je prijateľné v prípade, že sa zverejnení stupeň zaokrúhľovania v prezentácii a nedochádza k vynechaniu významných informácií.

49.

Účtovná závierka sa prezentuje aspoň raz ročne. Ak sa zmení súvahový deň a ročná účtovná závierka sa prezentuje za obdobie dlhšie alebo kratšie ako jeden rok, účtovná jednotka zverejní popri období, ktoré je predmetom účtovnej závierky, tieto informácie:

50.

Účtovné závierky sa zvyčajne zostavujú konzistentne za obdobie jedného roka. Niektoré účtovné jednotky však z praktických dôvodov dávajú prednosť napríklad vykazovaniu za obdobie 52 týždňov. Keďže v takýchto prípadoch je nepravdepodobné, že by sa výsledná účtovná závierka významne líšila od účtovnej závierky za obdobie jedného roka, tento štandard nebráni takému postupu.

51.

Účtovná jednotka v súlade s odsekmi 57 až 67 prezentuje priamo v súvahe krátkodobý a dlhodobý majetok, ako aj krátkodobé a dlhodobé záväzky ako oddelené klasifikácie s výnimkou prípadov, keď prezentácia podľa likvidity poskytuje spoľahlivé a relevantnejšie informácie. Ak sa uplatňuje táto výnimka, všetok majetok a záväzky sa uvádzajú približne v poradí podľa likvidity.

52.

Bez ohľadu na zvolenú metódu prezentácie pri každej riadkovej položke majetku a záväzkov obsahujúcej kombináciu súm, ktoré sa majú získať alebo splatiť a) do dvanástich mesiacov od súvahového dňa a b) viac ako dvanásť mesiacov od súvahového dňa, účtovná jednotka zverejní očakávanú sumu, ktorá sa má získať alebo splatiť po viac ako dvanástich mesiacoch.

53.

Ak účtovná jednotka dodáva tovar alebo služby v rámci jasne identifikovateľného prevádzkového cyklu, poskytuje oddelená klasifikácia krátkodobého a dlhodobého majetku a záväzkov priamo v súvahe užitočné informácie rozlíšením majetku v zostatkovej hodnote, ktorý je nepretržite v obehu v podobe pracovného kapitálu, od toho, ktorý táto jednotka využíva vo svojich dlhodobých činnostiach. Toto takisto slúži na vyznačenie majetku, ktorého realizácia sa očakáva v rámci bežného prevádzkového cyklu a záväzkov, ktoré sú splatné v rámci toho istého obdobia.

54.

V prípade niektorých účtovných jednotiek, ako sú napríklad finančné inštitúcie, poskytuje prezentácia majetku a záväzkov vo vzostupnom alebo zostupnom poradí podľa likvidity spoľahlivé a vhodnejšie informácie ako prezentácia podľa krátkodobosti/dlhodobosti, keďže daná účtovná jednotka nedodáva tovar alebo služby v rámci jasne identifikovateľného prevádzkového cyklu.

55.

V rámci uplatňovania odseku 51 môže účtovná jednotka prezentovať niektorý svoj majetok a záväzky s použitím klasifikácie na krátkodobý/dlhodobý a iný v poradí podľa likvidity, ak sa tým poskytnú spoľahlivé a vhodnejšie informácie. Ak účtovná jednotka má  rôznorodú činnosť, môže vzniknúť potreba použiť kombinovaný spôsob prezentácie.

56.

Informácie o predpokladaných termínoch realizácie majetku a záväzkov sú užitočné pri posudzovaní likvidity a solventnosti účtovnej jednotky. IFRS 7 Finančné nástroje: zverejňovanie požaduje zverejňovať dátumy splatností finančného majetku a finančných záväzkov. Finančný majetok zahŕňa obchodné pohľadávky a ostatné pohľadávky a vo finančných záväzkoch sú zahrnuté obchodné a ostatné záväzky. Užitočné sú aj informácie o očakávaných termínoch návratnosti a splatenia nepeňažného majetku a záväzkov, ako sú napríklad zásoby a rezervy bez ohľadu na to, či sa tento majetok a záväzky klasifikujú ako krátkodobé alebo dlhodobé. Napríklad účtovná jednotka zverejní množstvo zásob, ktorých návratnosť sa očakáva za viac ako dvanásť mesiacov od súvahového dňa.

57.

Majetok sa klasifikuje ako krátkodobý, ak spĺňa tieto kritériá:

Všetok ostatný majetok sa klasifikuje ako dlhodobý.

58.

V tomto štandarde sa používa výraz „dlhodobý“ na označenie hmotného, nehmotného a finančného majetku dlhodobého charakteru. Nezakazuje sa v ňom používať alternatívne označenia, pokiaľ je jasný ich význam.

59.

Prevádzkový cyklus účtovnej jednotky je čas medzi obstaraním majetku na účely spracovania a jeho realizáciou v podobe peňazí alebo peňažných ekvivalentov. Ak bežný prevádzkový cyklus účtovnej jednotky nie je jasne identifikovateľný, predpokladá sa, že jeho dĺžka je dvanásť mesiacov. Krátkodobý majetok zahŕňa aktíva (ako sú zásoby a obchodné pohľadávky), ktoré sú predané, spotrebované alebo realizované v rámci bežného prevádzkového cyklu, a to aj vtedy, ak sa neočakáva ich realizácia do dvanástich mesiacov od súvahového dňa. Krátkodobý majetok takisto zahŕňa majetok primárne držaný na účely obchodovania (finančný majetok v rámci tejto kategórie sa klasifikuje ako držaný na obchodovanie v súlade s IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie) a krátkodobú časť dlhodobého finančného majetku.

60.

Záväzok sa klasifikuje ako krátkodobý, ak spĺňa niektoré z týchto kritérií:

Všetky ostatné záväzky sa klasifikujú ako dlhodobé.

61.

Niektoré krátkodobé záväzky, ako napríklad obchodné záväzky a časť časového rozlíšenia nákladov na zamestnancov a na ostatné prevádzkové náklady, tvoria súčasť pracovného kapitálu využívaného v bežnom prevádzkovom cykle účtovnej jednotky. Takéto prevádzkové položky sa klasifikujú ako krátkodobé záväzky, a to aj vtedy, ak sú splatné viac ako dvanásť mesiacov po súvahovom dni. Taký istý bežný prevádzkový cyklus sa uplatňuje pri klasifikácii majetku a záväzkov účtovnej jednotky. Ak bežný prevádzkový cyklus účtovnej jednotky nie je jasne identifikovateľný, predpokladá sa, že jeho dĺžka je dvanásť mesiacov.

62.

Ostatné krátkodobé záväzky sa neuhrádzajú v rámci bežného prevádzkového cyklu, ale sú splatné do dvanástich mesiacov od súvahového dňa, alebo sú primárne držané na účel obchodovania. Ako príklady možno uviesť finančné záväzky, ktoré sa v súlade s IAS 39 klasifikujú ako držané na obchodovanie, kontokorentné úvery, krátkodobá časť dlhodobých finančných záväzkov, splatné dividendy, dane z príjmov a iné neobchodné záväzky. Finančné záväzky, ktoré poskytujú financovanie na dlhodobom základe (t. j. nie sú súčasťou pracovného kapitálu používaného v bežnom prevádzkovom cykle účtovnej jednotky) a ktoré nie sú splatné skôr ako dvanásť mesiacov od súvahového dňa, predstavujú dlhodobé záväzky, na ktoré sa vzťahujú odseky 65 a 66.

63.

Účtovná jednotka klasifikuje svoje finančné záväzky ako krátkodobé vtedy, ak sú splatné do dvanástich mesiacov od súvahového dňa, a to aj vtedy, keď:

64.

Ak účtovná jednotka plánuje a má v rámci existujúceho úveru právomoc rozhodnúť sa refinancovať alebo posunúť splatnosť záväzku najmenej o dvanásť mesiacov od súvahového dňa, klasifikuje tento záväzok ako dlhodobý, a to aj vtedy, keď by bol inak splatný v kratšej lehote. Ak však účtovná jednotka nemá právomoc rozhodnúť o refinancovaní alebo posunutí splatnosti povinnosti (napríklad neexistuje dohoda o refinancovaní), možnosť refinancovania sa nezohľadňuje a povinnosť sa klasifikuje ako krátkodobá.

65.

Ak účtovná jednotka poruší povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dlhodobom úvere k súvahovému dňu alebo pred ním, čo spôsobí, že sa záväzok stane splatným na požiadanie, tento záväzok je klasifikovaný ako krátkodobý, a to aj vtedy, ak veriteľ po súvahovom dni a pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie súhlasil, že nebude vyžadovať úhradu v dôsledku porušenia zmluvy. Takýto záväzok sa klasifikuje ako krátkodobý z toho dôvodu, že účtovná jednotka nemá k súvahovému dňu bezvýhradné právo na odloženie jeho splatenia najmenej o dvanásť mesiacov od súvahového dňa.

66.

Záväzok sa však klasifikuje ako dlhodobý, ak veriteľ v lehote do súvahového dňa súhlasil s poskytnutím obdobia odkladu končiaceho sa najmenej dvanásť mesiacov po súvahovom dni, v rámci ktorého účtovná jednotka môže napraviť porušenie zmluvy, a počas ktorého veriteľ nemôže žiadať okamžité splatenie.

67.

Ak v súvislosti s úvermi, ktoré sú klasifikované ako krátkodobé záväzky, dôjde medzi súvahovým dňom a dátumom, keď je účtovná závierka schválená na zverejnenie, k ďalej uvedeným udalostiam, tieto udalosti spĺňajú kritériá na zverejňovanie ako udalosti nevyžadujúce si úpravu v súlade s IAS 10 Udalosti po súvahovom dni:

68.

Priamo v súvahe sú zahrnuté minimálne také riadkové položky, ktoré prezentujú nasledujúce sumy, pokiaľ nie sú prezentované v súlade s odsekom 68A:

68A.

Priamo v súvahe sú takisto zahrnuté riadkové položky, ktoré prezentujú tieto sumy:

69.

Dodatočné riadkové položky, názvy a medzisúčty sa prezentujú priamo v súvahe vtedy, ak je takáto prezentácia vhodná na pochopenie finančnej pozície účtovnej jednotky.

70.

Ak účtovná jednotka prezentuje priamo v súvahe krátkodobý a dlhodobý majetok, ako aj krátkodobé a dlhodobé záväzky, ako oddelené klasifikácie, medzi krátkodobý majetok (záväzky) nemožno zaradiť odložené daňové pohľadávky (záväzky).

71.

V tomto štandarde sa nepredpisuje poradie alebo forma, v ktorej sa majú položky prezentovať. V odseku 68 sa iba poskytuje zoznam položiek, ktoré sú povahou alebo funkciou dostatočne odlišné na to, aby sa mohli v samostatne prezentovať priamo v súvahe. Okrem toho:

72.

Posúdenie toho, či sa majú dodatočné položky prezentovať samostatne, je založené na posúdení týchto skutočností:

73.

Používanie rôznych oceňovacích základní pre rôzne triedy majetku poukazuje na rôznosť ich charakteru alebo funkcie, a preto by sa mali v súvahe prezentovať ako samostatné riadkové položky. Napríklad rôzne triedy nehnuteľností, strojov a zariadení možno v súlade s IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia účtovať v obstarávacej cene alebo v hodnote po precenení.

74.

Účtovná jednotka zverejní, či už priamo v súvahe alebo v poznámkach, ďalšie užšie klasifikácie prezentovaných riadkových položiek klasifikovaných spôsobom vhodným na činnosti účtovnej jednotky.

75.

Podrobnosti, ktoré poskytuje užšia klasifikácia, závisia od požiadaviek IFRS a od veľkosti, charakteru a funkcie príslušných súm. Pri určení základu pre užšiu klasifikáciu sa vychádza aj z faktorov uvedených v odseku 72. Zverejnenia sú pre každú položku rôzne, napríklad:

76.

Účtovná jednotka zverejní buď priamo v súvahe, alebo v poznámkach:

77.

Účtovná jednotka bez základného imania, ako napríklad partnerstvo alebo trast, zverejní informácie rovnocenné s tými, ktoré sa požadujú v odseku 76 písm. a), zobrazujúce zmeny počas obdobia v každej kategórii podielov na vlastnom imaní, a takisto práva, prednostné práva a obmedzenia, súvisiace s každou kategóriou podielov na vlastnom imaní.

78.

Všetky výnosy a náklady vykázané za obdobie sa zahrnú do výsledku hospodárenia, pokiaľ štandard alebo interpretácia nepožaduje inak.

79.

Všetky položky výnosov a nákladov vykázaných za obdobie sú spravidla zahrnuté do výsledku hospodárenia. To platí aj na účinky zmien v účtovných odhadoch. Môžu však existovať okolnosti, keď možno vylúčiť určité položky z výsledku hospodárenia za obdobie. IAS 8 sa zaoberá dvoma takýmito okolnosťami: opravou chýb a vplyvom zmien v účtovných zásadách.

80.

Ďalšie štandardy sa zaoberajú položkami, ktoré môžu vyhovovať definícii výnosov alebo nákladov v koncepčnom rámci, ale ktoré sú zvyčajne vylúčené z výsledku hospodárenia. Medzi príklady patria prebytky z precenenia (pozri IAS 16), určité zisky a straty vzniknuté z prepočtu účtovnej závierky prevádzky v zahraničí (pozri IAS 21) a zisky alebo straty z precenenia finančného majetku, ktorý je k dispozícii na predaj (pozri IAS 39).

81.

Priamo do výkazu ziskov a strát sa musia zahrnúť aspoň riadkové položky, ktoré za dané obdobie prezentujú tieto sumy:

82.

Priamo vo výkaze ziskov a strát sa ako rozdelenie výsledku hospodárenia za obdobie zverejňujú tieto položky:

83.

Dodatočné riadkové položky, názvy a medzisúčty sa prezentujú vo výkaze ziskov a strát vtedy, ak je takáto prezentácia významná na pochopenie finančnej výkonnosti účtovnej jednotky.

84.

Keďže účinky rôznych aktivít, transakcií a iných udalostí účtovnej jednotky sa líšia vo frekvencii, potenciáli pre zisk alebo stratu a predvídateľnosti, zverejnenie zložiek finančnej výkonnosti pomáha pri pochopení dosiahnutej finančnej výkonnosti a pri vypracovaní prognózy budúcich výsledkov. Ak je potrebné vysvetliť prvky finančnej výkonnosti, do výkazu ziskov a strát sú zahrnuté dodatočné riadkové položky a zmenia sa použité opisy a zoradenie položiek. Činitele, ktoré je potrebné vziať do úvahy, zahŕňajú významnosť, charakter a funkciu zložiek výnosov a nákladov. Napríklad finančná inštitúcia môže zmeniť opisy tak, aby sa nimi poskytovali informácie, ktoré sú vhodné vzhľadom na činnosti finančnej inštitúcie. Pokiaľ nie sú splnené kritériá uvedené v odseku 32, nie je možná kompenzácia nákladov a výnosov.

85.

Účtovná jednotka nemôže prezentovať položky nákladov a výnosov ako mimoriadne položky, či už priamo vo výkaze ziskov a strát, alebo v poznámkach.

86.

Ak sú položky výnosov a nákladov významné, ich charakter a sumy sa zverejňujú samostatne.

87.

Okolnosti, ktoré by mohli viesť k potrebe samostatne zverejniť položky výnosov a nákladov, sú tieto:

88.

Účtovná jednotka prezentuje analýzu nákladov na základe klasifikácie vychádzajúcej buď z charakteru nákladov, alebo ich funkcie v rámci tejto jednotky podľa toho, ktorý prístup poskytuje spoľahlivé a vhodnejšie informácie.

89.

Účtovným jednotkám sa v zmysle odseku 88 odporúča prezentovať analýzu priamo vo výkaze ziskov a strát.

90.

Náklady sú užšie klasifikované, aby sa zvýraznili tie zložky finančnej výkonnosti, ktoré sa prípadne líšia z hľadiska frekvencie, potenciálu pre zisk alebo stratu a predvídateľnosti. Táto analýza sa poskytuje v jednej z dvoch foriem.

91.

Prvá forma analýzy je metóda charakteru nákladov. Náklady sa vo výkaze ziskov a strát zoskupujú podľa ich charakteru (napríklad odpisy, nákupy materiálov, prepravné náklady, zamestnanecké požitky a náklady na reklamu) a neprerozdeľujú sa medzi rôzne funkcie účtovnej jednotky. Uplatniť túto metódu môže byť jednoduché, pretože nie je potrebné priraďovať náklady ku klasifikáciám podľa funkcií. Klasifikácia s použitím metódy charakteru nákladov je napríklad takáto:

92.

Druhou formou analýzy je metóda funkcie nákladov alebo metóda „nákladov na predaj“ a klasifikuje náklady podľa ich funkcie ako súčasti nákladov na predaj alebo napríklad nákladov na distribúciu alebo administratívne činnosti. Účtovná jednotka zverejňuje pri uplatňovaní tejto metódy oddelene od ostatných nákladov aspoň svoje náklady na predaj. Táto metóda môže používateľom poskytovať relevantnejšie informácie ako klasifikácia nákladov podľa ich charakteru, ale alokácia nákladov k funkciám môže vyžadovať subjektívnu alokáciu a vyžaduje si dôkladné posúdenie. Klasifikácia, pri ktorej sa používa metóda funkcie nákladov, je napríklad takáto:

93.

Účtovné jednotky, ktoré roztrieďujú náklady podľa funkcie, zverejnia dodatočné informácie o charaktere nákladov, vrátane odpisov, amortizácie a zamestnaneckých požitkov.

94.

Voľba medzi metódou funkcie nákladov a metódou charakteru nákladov závisí tak od historických a priemyselných faktorov, ako aj od charakteru účtovnej jednotky. Obe metódy poskytujú predstavu o nákladoch, ktoré by sa mohli meniť v priamej alebo nepriamej závislosti od úrovne predaja alebo výroby účtovnej jednotky. Keďže každá z metód prezentácie má svoje prínosy pre rôzne typy účtovných jednotiek, tento štandard požaduje od manažmentu výber najvhodnejšej a najspoľahlivejšej prezentácie. Pri používaní klasifikácie podľa funkcie nákladov sa však požaduje dodatočné zverejnenie vzhľadom na to, že pri predpovedaní budúcich peňažných tokov sú užitočné informácie o charaktere nákladov. Pojem „zamestnanecké požitky“ v odseku 93 má rovnaký význam ako v IAS 19 Zamestnanecké požitky.

95.

Účtovná jednotka zverejní, či už priamo vo výkaze ziskov a strát alebo vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní alebo v poznámkach, sumu dividend vykazovaných ako sumy rozdelené vlastníkom počas daného obdobia a príslušnú sumu na akciu.

96.

Účtovná jednotka prezentuje výkaz zmien vlastného imania, pričom vo výkaze priamo zobrazí:

Výkaz zmien vlastného imania, ktorý zahŕňa iba tieto položky, má názov Výkaz vykázaných výnosov a nákladov.

97.

Účtovná jednotka takisto prezentuje priamo vo výkaze zmien vlastného imania alebo v poznámkach:

98.

Zmeny vlastného imania účtovnej jednotky medzi dvoma súvahovými dňami odzrkadľujú zvýšenie alebo zníženie jej čistých aktív v zostatkovej hodnote počas daného obdobia. S výnimkou zmien v dôsledku transakcií s vlastníkmi, ktorí konajú v rámci svojich právomocí ako vlastníci (ako sú vklady do vlastného imania, spätné nadobudnutie vlastných majetkových nástrojov a dividend účtovnej jednotky) a s tým priamo súvisiacich transakčných nákladov je celková zmena vlastného imania počas obdobia súčtom výnosov a nákladov vrátane ziskov a strát vytvorených aktivitami účtovnej jednotky v tomto období (či už sa tieto položky výnosov a nákladov vykazujú vo výsledku hospodárenia, alebo priamo ako zmeny vlastného imania).

99.

V tomto štandarde sa požaduje, aby všetky položky výnosov a nákladov vykázané počas obdobia boli zahrnuté vo výsledku hospodárenia, pokiaľ niektorý iný štandard alebo interpretácia nepožaduje inak. V iných štandardoch sa vyžaduje, aby sa niektoré zisky a straty (ako je zvýšenie alebo zníženie hodnôt pri precenení, určité kurzové rozdiely, zisky alebo straty z precenenia finančného majetku k dispozícii na predaj a sumy súvisiace so splatnou daňou a odloženou daňou) vykazovali priamo ako zmeny vlastného imania. Pretože pri posudzovaní zmien vo finančnej pozícii jednotky medzi dvoma súvahovými dňami je dôležité zohľadniť všetky položky výnosov a nákladov, požaduje tento štandard prezentáciu výkazu zmien vlastného imania, ktorá zdôrazňuje celkové výnosy a náklady účtovnej jednotky, vrátane tých, ktoré sa vykazujú priamo vo vlastnom imaní.

100.

IAS 8 požaduje vykonať, v uskutočniteľnej miere, retrospektívne úpravy pri vykonávaní zmien v účtovných zásadách s výnimkou prípadov, keď prechodné ustanovenia iného štandardu alebo interpretácie vyžadujú inak. IAS 8 takisto požaduje, aby sa v prípade možnosti retrospektívne spätne vykonali zmeny vykazovania zamerané na opravy chýb. Retrospektívne úpravy a retrospektívne zmeny vykazovania sa vykonávajú oproti zostatku nerozdelených ziskov s výnimkou prípadov, keď niektorý štandard alebo interpretácia požaduje retrospektívnu úpravu inej zložky vlastného imania. V odseku 96 písm. d) sa požaduje, aby sa vo výkaze zmien vlastného imania samostatne zverejnila celková úprava každej zložky vlastného imania vyplývajúca zo zmien účtovných zásad a opráv chýb. Tieto úpravy sa zverejňujú za každé predchádzajúce obdobie a k začiatku obdobia.

101.

Požiadavky uvedené v odsekoch 96 a 97 možno splniť viacerými spôsobmi. Jedným z príkladov je stĺpcový formát, v ktorom sa zosúhlasuje počiatočný a konečný stav každej zložky vlastného imania v rámci účtovnej jednotky. Alternatívne možno vo výkaze zmien vlastného imania uvádzať len položky, ktoré požaduje odsek 96. Pri tomto prístupe sa položky opísané v odseku 97 zobrazujú v poznámkach.

102.

Informácie o peňažných tokoch poskytujú používateľom účtovnej závierky podklad na posúdenie schopnosti účtovnej jednotky vytvárať peniaze a peňažné ekvivalenty a potrieb účtovnej jednotky tieto peňažné toky využívať. Požiadavky na prezentáciu výkazu peňažných tokov a súvisiace zverejnenia sa ustanovujú v IAS 7.

103.

V poznámkach sa musia:

104.

Poznámky sa v rozsahu vykonateľnosti prezentujú systematicky. Každá položka priamo v súvahe, vo výkaze ziskov a strát, výkaze zmien vlastného imania a vo výkaze peňažných tokov musí obsahovať krížové odkazy na všetky s ňou súvisiace informácie v poznámkach.

105.

Poznámky sa zvyčajne prezentujú v tomto poradí, ktoré pomáha používateľom porozumieť účtovnej závierke a porovnať ju s účtovnými závierkami iných účtovných jednotiek:

106.

Za niektorých okolností môže byť nevyhnutné alebo žiaduce zmeniť poradie určitých položiek v rámci poznámok. Napríklad informácie o zmenách reálnej hodnoty vykazované vo výsledku hospodárenia možno skombinovať s informáciami o splatnosti finančných nástrojov, hoci prvé z uvedených zverejnení súvisia s výkazom ziskov a strát a druhé so súvahou. Napriek tomu sa systematická štruktúra poznámok zachováva, pokiaľ je to vykonateľné.

107.

Poznámky poskytujúce informácie o základe na zostavenie účtovnej závierky a špecifických účtovných zásadách sa môžu prezentovať ako samostatná zložka účtovnej závierky.

108.

V prehľade významných účtovných zásad účtovná jednotka zverejní:

109.

Pre používateľov je dôležité, aby boli oboznámení s oceňovacou základňou alebo oceňovacími základňami použitými v účtovnej závierke (napríklad historická obstarávacia cena, bežná obstarávacia cena, čistá realizačná hodnota, reálna hodnota alebo spätne získateľná suma), pretože základ, podľa ktorého je pripravená účtovná závierka, významne ovplyvňuje jej analýzy. Keď sa v účtovnej závierke uplatňuje viac ako jedna oceňovacia základňa, napríklad pri precenení určitých tried majetku, stačí uviesť označenie kategórií majetku a záväzkov, na ktoré sa uplatnili jednotlivé oceňovacie základne.

110.

Pri rozhodovaní, či by sa konkrétne účtovné zásady mali zverejniť, manažment zvažuje, či by zverejnenie pomohlo používateľom pri pochopení spôsobu, akým sa transakcie, iné udalosti a podmienky odzrkadľujú vo vykazovanej finančnej výkonnosti a finančnej pozícii. Zverejnenie určitých účtovných zásad je pre užívateľov užitočné najmä vtedy, ak sú tieto zásady vybraté z alternatív, ktoré sú povolené štandardmi a interpretáciami. Príkladom je zverejnenie, či v spoluovládanej účtovnej jednotke spoločník vykazuje svoj podiel s využitím metódy podielovej konsolidácie alebo metódy vlastného imania (pozri IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní). Podľa niektorých štandardov sa výslovne vyžaduje zverejňovať určité účtovné zásady vrátane možností, ktoré si manažment vybral spomedzi rôznych povolených zásad. Napríklad podľa IAS 16 sa požaduje zverejniť oceňovacích základní používaných pre jednotlivé triedy nehnuteľností, strojov a zariadení. IAS 23 Náklady na prijaté úvery a pôžičky požaduje zverejniť, či sa náklady na pôžičky a úvery vykazujú ihneď ako náklady, alebo či sa aktivujú ako súčasť majetku spĺňajúceho kritériá na zverejnenie.

111.

Každá účtovná jednotka zvažuje povahu svojich činností a zásad, zverejnenie ktorých by mohli používatelia očakávať pre daný typ účtovnej jednotky. Napríklad od účtovnej jednotky, ktorá podlieha dani z príjmov, by sa očakávalo zverejnenie jej účtovných zásad pre dane z príjmov vrátane tých, ktoré sú uplatniteľné na odložené daňové záväzky a pohľadávky. Ak účtovná jednotka má významné prevádzky v zahraničí alebo transakcie v cudzích menách, očakávalo by sa od nej zverejnenie účtovných zásad pre vykazovanie kurzových ziskov a strát. Ak sa vyskytli podnikové kombinácie, zverejnené sú zásady na oceňovanie goodwillu a menšinových podielov.

112.

Účtovné zásady môžu byť významné vzhľadom na povahu činností účtovnej jednotky, a to aj vtedy, ak sumy v bežnom období ani v predchádzajúcich obdobiach nie sú významné. Takisto je vhodné zverejniť každú významnú účtovnú zásadu, ktorá sa výslovne nevyžaduje podľa IFRS, ale je zvolená a uplatňovaná v súlade s IAS 8.

113.

Účtovná jednotka zverejní v prehľade významných účtovných zásad alebo v iných poznámkach okrem úsudkov zahŕňajúcich odhady (pozri odsek 116), aj ďalšie úsudky, ktoré manažment vytvoril pri uplatňovaní účtovných zásad, ktoré majú najvýznamnejší vplyv na sumy vykázané v účtovnej závierke.

114.

Okrem úsidkov zahŕňajúcich odhady manažment uskutočňuje v procese uplatňovania účtovných zásad účtovnej jednotky aj ďalšie úsudky, ktoré môžu mať významný vplyv na sumy vykázané v účtovnej závierke. Manažment napríklad vytvára úsudky pri určovaní:

115.

Niektoré zo zverejnení uskutočnených v súlade s odsekom 113 sa vyžadujú aj inými štandardmi. Napríklad podľa IAS 27 sa požaduje, aby účtovná jednotka zverejnila dôvody, prečo sa jej vlastníckym podielom nezakladá ovládanie účtovnej jednotky, do ktorej bolo investované a ktorá nie je dcérskou spoločnosťou, aj keď nadpolovičný podiel na hlasovacích alebo potenciálnych hlasovacích právach priamo alebo nepriamo vlastnia dcérske spoločnosti. V IAS 40 sa v prípadoch ťažkostí s klasifikáciou nehnuteľného majetku požaduje zverejniť kritériá, ktoré účtovná jednotka vytvorila na odlišovanie investičného nehnuteľného majetku od nehnuteľného majetku používaného vlastníkom a nehnuteľného majetku držaného na predaj v rámci bežného podnikania.

116.

Účtovná jednotka zverejní v poznámkach informácie o kľúčových predpokladoch týkajúcich sa budúcnosti a ostatných zdrojoch odhadov neistoty k súvahovému dňu, ktoré obsahujú významné riziko zapríčinenia významných úprav účtovných hodnôt majetku a záväzkov počas nasledujúceho účtovného obdobia. Vzhľadom na tento majetok a záväzky poznámky musia obsahovať podrobnosti o:

117.

Na určenie účtovnej hodnoty niektorého majetku a záväzkov sa musí vykonať odhad účinkov neistých budúcich udalostí na tento majetok a záväzky k súvahovému dňu. Ak napríklad nie sú na ocenenie nasledujúceho majetku a záväzkov k dispozícii aktuálne trhové ceny, je potrebné pri ocenení spätne získateľnej sumy tried nehnuteľností, strojov a zariadení, vplyvu technologického zastarania zásob, rezerv, ktoré závisia od výsledku prebiehajúcich sporov a dlhodobých záväzkov v súvislosti so zamestnaneckými požitkami, ako sú starobné dôchodky, použiť odhady nasmerované do budúcnosti. Tieto odhady zahŕňajú predpoklady o takých položkách, ako sú úpravy peňažných tokov alebo diskontných sadzieb na základe rizika, budúce úpravy platov a budúce úpravy cien, s vplyvom na výšku ostatných nákladov.

118.

Kľúčové predpoklady a ostatné kľúčové zdroje neistôt v odhadoch zverejnené v súlade s odsekom 116 sa vzťahujú na také odhady, ktoré od manažmentu vyžadujú uplatňovať najzložitejšie, subjektívne alebo komplexné úsudky. Vzhľadom na rastúci počet premenných a predpokladov ovplyvňujúcich možné budúce vyriešenie neistôt je toto posudzovanie čoraz subjektívnejšie a komplexnejšie, s čím zároveň zvyčajne rastie pravdepodobnosť následnej významnej úpravy účtovných hodnôt majetku a záväzkov.

119.

Zverejnenia v zmysle odseku 116 sa nevyžadujú v prípade majetku a záväzkov s vysokým rizikom významnej zmeny ich účtovných hodnôt v budúcom finančnom roku, ak sú k súvahovému dňu ocenené reálnou hodnotou na základe aktuálnych trhových cien (ich reálne hodnoty sa môžu v budúcom finančnom roku významne zmeniť, ale tieto zmeny by neboli výsledkom predpokladov alebo iných zdrojov neistoty v odhadoch k súvahovému dňu).

120.

Zverejnenia v zmysle odseku 116 sa prezentujú spôsobom, ktorý pomáha používateľom účtovnej závierky pochopiť úsudky manažmentu v súvislosti s budúcim vývojom a s kľúčovými zdrojmi neistoty v odhadoch. Povaha a rozsah poskytnutých informácií sa mení v závislosti od povahy predpokladu a iných okolností. Príklady typov uskutočnených zverejnení sú tieto:

121.

V rámci zverejnení podľa odseku 116 nie je potrebné zverejňovať rozpočtové informácie ani prognózy.

122.

Ak je zverejnenie rozsahu možných účinkov kľúčových predpokladov alebo iného kľúčového zdroja neistoty v odhadoch k súvahovému dňu nevykonateľné, účtovná jednotka zverejní informáciu, že na základe existujúcich poznatkov je dôvodne pravdepodobné, že výsledky v budúcom finančnom roku, ktoré sa budú odlišovať od predpokladov, si môžu vyžiadať významnú úpravu účtovnej hodnoty príslušného majetku alebo záväzkov. Vo všetkých prípadoch účtovná jednotka zverejní charakter a účtovnú hodnotu konkrétneho majetku alebo záväzku (alebo triedy majetku alebo záväzkov), ovplyvnených predpokladom.

123.

Zverejnenie konkrétnych úsudkov uskutočnených manažmentom v procese uplatňovania účtovných zásad účtovnej jednotky podľa odseku 113 sa nevzťahuje na zverejnenia kľúčových zdrojov neistoty v odhadoch podľa odseku 116.

124.

Zverejnenie určitých kľúčových predpokladov, ktoré by sa inak požadovalo v súlade s odsekom 116, sa požaduje na základe iných štandardov. Napríklad v IAS 37 sa požaduje, aby sa za presne vymedzených okolností zverejňovali hlavné predpoklady týkajúce sa budúcich udalostí ovplyvňujúcich triedy rezerv. Podľa IFRS 7 sa požaduje zverejňovať významné predpoklady, z ktorých sa vychádza pri odhadoch reálnych hodnôt finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré sa účtujú v reálnej hodnote. Podľa IAS 16 sa požaduje zverejňovať významné predpoklady, z ktorých sa vychádza pri odhadoch reálnej hodnoty precenených nehnuteľností, strojov a zariadení.

124A.

Účtovná jednotka zverejňuje informácie, ktoré umožnia používateľom jej účtovnej závierky vyhodnotiť ciele, zásady a procesy účtovnej jednotky pre riadenie kapitálu.

124B.

Aby účtovná jednotka splnila požiadavky podľa odseku 124A, uskutoční tieto zverejnenia:

Tieto zverejnenia sa zakladajú na informáciách interne poskytovaných kľúčovým členom manažmentu účtovnej jednotky.

124C.

Účtovná jednotka môže riadiť kapitál rôznymi spôsobmi a podliehať rôznym kapitálovým požiadavkám. Napríklad konglomerát môže zahŕňať účtovné jednotky, ktoré uskutočňujú poisťovacie a bankové aktivity a tieto jednotky takisto môžu prevádzkovať činnosť v niekoľkých jurisdikciách. Ak by súhrnné zverejnenie kapitálových požiadaviek a spôsobu riadenia kapitálu neposkytovalo užitočné informácie alebo by skresľovalo chápanie kapitálových zdrojov účtovnej jednotky používateľmi účtovnej závierky, účtovná jednotka samostatne zverejní informácie o každej požiadavke na kapitál, ktorej táto jednotka podlieha.

125.

Účtovná jednotka zverejňuje v poznámkach tieto údaje:

126.

Ak nie sú súčasťou iných zverejnených informácií uverejnených s účtovnou závierkou, účtovná jednotka zverejní tieto informácie:

127.

Účtovná jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2005 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie sa odporúča. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie, ktoré sa začína pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

127A.

Účtovná jednotka uplatní zmenu a doplnenie uvedené v odseku 96 na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2006 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia na IAS 19 Zamestnanecké požitky – aktuárske zisky a straty, skupinové plány a zverejnenia na skoršie obdobie, tieto zmeny sa uplatnia na toto skoršie obdobie.

127B.

Účtovná jednotka uplatní požiadavky odsekov 124A až 124C na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2007 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie sa odporúča.

128.

Týmto štandardom sa nahrádza IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky revidovaný v roku 1997.

1.

Cieľom tohto štandardu je určiť spôsob účtovného zobrazenia zásob. Kľúčovou otázkou pri účtovaní zásob je výška nákladov, ktoré sa majú vykázať ako majetok a prenášať do budúceho obdobia, až do vykázania súvisiacich výnosov. Tento štandard poskytuje návod na určenie obstarávacej ceny a jej následného vykázania ako nákladu, vrátane všetkých znížení hodnoty na čistú realizovateľnú hodnotu. Štandard takisto poskytuje návod na oceňovacie vzorce, ktoré sa používajú na priradenie nákladov k zásobám.

2.

Tento štandard platí pre všetky druhy zásob s výnimkou:

3.

Tento štandard sa nevzťahuje na oceňovanie zásob držaných:

4.

Zásoby uvedené v odseku 3 písm. a) sú oceňované v čistej realizovateľnej hodnote v určitých štádiách výroby. K tomu dochádza napríklad po zbere poľnohospodárskej úrody alebo po vyťažení nerastnej suroviny, keď sa ďalší predaj zabezpečuje forwardovou zmluvou alebo štátnou zárukou, alebo keď existuje aktívny trh so zanedbateľným rizikom nepredajnosti. Na tieto zásoby sa nevzťahujú len požiadavky na oceňovanie v tomto štandarde.

5.

Makléri-obchodníci sú tí, ktorí nakupujú alebo predávajú komodity pre iné osoby alebo na svoj vlastný účet. Zásoby uvedené v odseku 3 písm. b) sa v zásade získavajú s cieľom predaja v blízkej budúcnosti a tvorby zisku z pohybov v cenách alebo marži maklérov-obchodníkov. Ak sa tieto zásoby oceňujú v reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj, nevzťahujú sa na ne len požiadavky na oceňovanie v tomto štandarde.

6.

Ďalej uvedené pojmy sa používajú v tomto štandarde vo vymedzenom význame:

Zásoby sú majetok:

Čistá realizovateľná hodnota je odhadovaná predajná cena v bežnom podnikaní po odpočítaní odhadnutých nákladov na dokončenie a odhadnutých nákladov potrebných na uskutočnenie predaja.

Reálna hodnota je suma, za ktorú by mohol byť majetok vymenený, alebo záväzok vysporiadaný, v nezávislej transakcii medzi informovanými, dobrovoľne súhlasiacimi stranami.

7.

Čistá realizovateľná hodnota sa vzťahuje na čistú sumu, ktorú účtovná jednotka očakáva, že sa zrealizuje z predaja zásob  pri bežnom podnikaní. Do reálnej hodnoty sa premieta hodnota, za ktorú by sa mohli zásoby rovnakého druhu vymeniť medzi informovanými a dobrovoľne súhlasiacimi kupujúcimi a predávajúcimi na trhu. Prvá hodnota je hodnota špecifická pre účtovnú jednotku; druhá nie je špecifická pre účtovnú jednotku. Čistá realizovateľná hodnota zásob sa nemusí rovnať reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj.

8.

Zásoby zahŕňajú tovar nakúpený a držaný na ďalší predaj vrátane napríklad tovaru nakúpeného maloobchodníkom a držaného na ďalší predaj alebo pozemky a iný majetok držané na ďalší predaj. Zásoby zahŕňajú aj účtovnou jednotkou vyrobené hotové výrobky alebo nedokončenú výrobu a zahŕňajú materiály a dodávky čakajúce na použitie vo výrobnom procese. V prípade poskytovateľa služieb zásoby zahŕňajú náklady vynaložené na služby, ako je to opísané v odseku 19, pre ktoré účtovná jednotka ešte nevykázala súvisiace výnosy (pozri IAS 18 Výnosy).

9.

Zásoby sa oceňujú na nižšej z úrovní obstarávacích alebo výrobných nákladov a čistej realizovateľnej hodnoty.

10.

Obstarávacia cena zásob zahŕňa všetky náklady na nákup, náklady na premenu a ostatné náklady, ktoré vznikajú pri uvedení zásob na ich súčasné miesto a do ich súčasného stavu.

11.

Náklady na nákup zásob zahŕňajú nákupnú cenu, dovozné clá a ostatné dane (iné ako dane následne získateľné účtovnou jednotkou späť od daňových úradov) a dopravné a manipulačné poplatky a ostatné náklady priamo priraditeľné k obstaraniu hotových výrobkov, materiálov a služieb. Obchodné zľavy, rabaty a iné podobné položky sa odpočítajú pri určovaní nákladov na nákup.

12.

Náklady na premenu zásob zahŕňajú náklady priamo súvisiace s jednotkami výroby, ako je priama práca. Zahŕňajú aj systematické rozvrhnutie fixnej a variabilnej výrobnej réžie, ktoré sú vynaložené pri zmene materiálov na hotové výrobky. Fixná výrobná réžia predstavuje tie nepriame výrobné náklady, ktoré zostávajú relatívne nemenné bez ohľadu na objem výroby, ako sú napríklad odpisy a údržba výrobných budov a zariadení a náklady na riadenie a na administratívu výroby. Variabilná výrobná réžia predstavuje tie nepriame náklady na výrobu, ktoré sa menia priamo alebo takmer priamo s objemom výroby, ako sú nepriame materiály a nepriama práca.

13.

Rozvrhnutie fixnej výrobnej réžie v rámci nákladov na premenu je založené na bežnej kapacite výrobných zariadení. Bežná kapacita je očakávaný objem výroby, ktorý sa v priemere dosiahne počas niekoľkých období alebo sezón za bežných okolností so zohľadnením straty kapacity v dôsledku plánovanej údržby. Môže sa použiť skutočná úroveň výroby, ak sa približuje k bežnej kapacite. Suma fixnej réžie rozvrhnutá na každú jednotku výroby sa nezvyšuje v dôsledku nízkej výroby alebo nevyužitého výrobného zariadenia. Nerozvrhnutá réžia je vykázaná ako náklad v období, v ktorom vznikne. V obdobiach neobvykle vysokého objemu výroby je suma fixnej réžie rozvrhnutej na každú jednotku výroby znížená tak, aby ocenenie zásob nebolo vyššie ako náklady. Variabilné výrobné réžie sú rozvrhnuté na každú výrobnú jednotku na základe skutočného použitia výrobných zariadení.

14.

Výsledkom výrobného procesu môže byť výroba viac ako jedného výrobku súčasne. To je situácia, keď sa napríklad spoločne vyrábajú výrobky alebo keď existuje hlavný a vedľajší výrobok. Ak nie je možné identifikovať osobitne náklady na premenu každého výrobku, potom sú rozvrhnuté medzi výrobky na racionálnom a konzistentnom základe. Rozvrhnutie môže byť založené napríklad na relatívnej predajnej hodnote každého výrobku buď v štádiu výrobného procesu, keď sa výrobky stanú samostatne identifikovateľné, alebo po skončení výroby. Väčšina vedľajších výrobkov je svojou povahou nevýznamná. V tomto prípade sa vedľajšie výrobky často oceňujú v čistej realizovateľnej hodnote, ktorá sa odpočíta od nákladov na hlavný výrobok. Výsledkom je, že účtovná hodnota hlavného výrobku sa významne nelíši od nákladov na jeho výrobu.

15.

Ostatné náklady sú zahrnuté do obstarávacej ceny zásob len do tej miery, v ktorej sa vynakladajú pri uvedení zásob na ich súčasné miesto a do ich súčasného stavu. Napríklad môže byť vhodné zahrnúť do obstarávacej ceny zásob nevýrobnú réžiu alebo náklady na návrhy výrobkov pre konkrétnych zákazníkov.

16.

Príklady nákladov vylúčených z obstarávacej ceny zásob a vykázaných ako náklad obdobia, v ktorom vznikli, sú tieto:

17.

V IAS 23 Náklady na prijaté úvery a pôžičky sa vymedzujú obmedzené prípady, za ktorých sa do obstarávacej ceny zásob môžu zahrnúť náklady na prijaté úvery a pôžičky.

18.

Účtovná jednotka môže nakúpiť zásoby s odloženým termínom splatenia. Ak takéto dohody evidentne obsahujú finančnú zložku, takáto zložka, daná napríklad rozdielom medzi nákupnou cenou za bežných platobných podmienok a zaplatenou sumou, sa vykazuje ako úrokové náklady vzťahujúce sa na obdobie financovania.

19.

Ak poskytovatelia služieb majú zásoby, oceňujú ich vo výške nákladov vynaložených na ich výrobu. Tieto náklady zahŕňajú predovšetkým náklady práce a iné náklady na zamestnancov priamo sa podieľajúci na poskytovaní služby, vrátane vedúcich pracovníkov a priraditeľných režijných nákladov. Náklady práce a iné náklady týkajúce sa zamestnancov zaoberajúcich sa predajom a všeobecnou správou nie sú zahrnuté, ale sú vykázané ako náklady v období, v ktorom vznikli. Obstarávacia cena zásob u poskytovateľa služieb nezahŕňa ziskovú maržu ani nepriraditeľné režijné náklady, ktoré sa často započítavajú do cien účtovaných poskytovateľmi služieb.

20.

V súlade s IAS 41 Poľnohospodárstvo sa zásoby zahŕňajúce poľnohospodársku výrobu, ktoré účtovná jednotka získala z biologického majetku, ocenia pri prvotnom vykázaní v ich reálnej hodnote zníženej o odhadované náklady na predaj v okamihu zberu úrody. Táto hodnota predstavuje obstarávaciu cenu zásob k danému termínu na účely uplatnenia tohto štandardu.

21.

Techniky stanovenia obstarávacej ceny zásob, ako je metóda štandardných nákladov alebo maloobchodná metóda, sa môžu používať na uľahčenie, ak sa výsledky približujú obstarávacím nákladom. Pri štandardných nákladoch sa berie do úvahy bežná úroveň materiálu a dodávok, práce, bežná úroveň efektívnosti a využitia kapacity. Tieto sa pravidelne preverujú a v prípade potreby sa revidujú podľa súčasných podmienok.

22.

Maloobchodná metóda sa často používa v maloobchode na oceňovanie zásob veľkého počtu rýchloobrátkových položiek, ktoré majú podobné marže a pri ktorých je nepraktické použiť iné nákladové metódy. Obstarávacia cena zásob sa určuje odpočítaním vhodnej percentuálnej časti marže od predajnej hodnoty zásob. Pri použitej percentuálnej časti sa zohľadňujú zásoby precenené na hodnotu nižšiu, ako bola pôvodná predajná cena. Často sa používa priemerná percentuálna sadzba pre každú maloobchodnú jednotku.

23.

Obstarávacia cena položiek zásob, ktoré nie sú bežne zameniteľné, a tovaru alebo služby vyrábaných a určených na konkrétne projekty, sa určí pomocou špecifického identifikovania ich individuálnych nákladov.

24.

Špecifická identifikácia nákladov znamená, že k identifikovaným položkám zásob sa pripočítajú konkrétne náklady. Tento postup je vhodný pre položky zásob vyčlenené pre konkrétny projekt bez ohľadu na to, či sa nakúpili alebo vyrobili. Špecifická identifikácia nákladov je však nevhodná vtedy, keď existuje veľký počet položiek zásob, ktoré sú navzájom bežne zameniteľné. Za takýchto okolností možno použiť metódu výberu tých položiek, ktoré zostávajú v zásobách, na dosiahnutie vopred určených vplyvov na zisk alebo stratu.

25.

Obstarávacia cena zásob iných, ako tie, ktoré sú predmetom odseku 23, sa určí použitím vzorca prvý dnu, prvý von (FIFO) alebo vzorca váženého priemeru nákladov. Účtovná jednotka použije rovnaký oceňovací vzorec pre všetky zásoby podobnej povahy a ktoré účtovná jednotka podobne používa. Pre zásoby odlišnej povahy alebo odlišného použitia môže byť odôvodnené použiť rôzne oceňovacie vzorce.

26.

Napríklad zásoby používané v jednom prevádzkovom segmente môže účtovná jednotka používať iným spôsobom ako zásoby toho istého druhu v inom prevádzkovom segmente. Samotný rozdiel v geografickom umiestnení zásob (alebo v príslušných daňových predpisoch) však nestačí na zdôvodnenie použitia rozdielnych oceňovacích vzorcov.

27.

Vzorec FIFO predpokladá, že prvé sa predávajú tie položky zásob, ktoré boli nakúpené alebo vyrobené skôr a následkom toho položky zostávajúce v zásobách na konci obdobia sú tie, ktoré sa nakúpili alebo vyrobili nedávno. Podľa vzorca váženého priemeru z nákladov sa náklady na každú položku určia z váženého priemeru z obstarávacích cien alebo nákladov podobných položiek na začiatku účtovného obdobia a obstarávacích cien alebo nákladov podobných položiek nakúpených alebo vyrobených počas účtovného obdobia. V závislosti od situácie účtovnej jednotky je možné vypočítať priemer na periodickej báze alebo vždy pri prijatí ďalšej dodávky.

28.

Obstarávacia cena zásob sa nemusí získať späť, ak sú poškodené, úplne alebo čiastočne zastarané alebo ich predajné ceny poklesli. Obstarávacia cena zásob nemusí byť späť získateľná ani v prípade, ak sa zvýšili odhadované náklady na dokončenie alebo odhadované náklady na uskutočnenie predaja. Prax znižovania hodnoty zásob pod úroveň nákladov na čistú realizovateľnú hodnotu je v súlade s tým, že majetok by nemal byť zaúčtovaný v sumách vyšších, ako sa očakávajú z realizácie ich predaja alebo použitia.

29.

Zásoby sa zvyčajne znižujú na čistú realizovateľnú hodnotu položka po položke. Za určitých okolností však sa môžu podobné alebo súvisiace položky vhodne spájať do skupín. Môžu to byť napríklad položky zásob vzťahujúce sa na rovnaký výrobkový rad, ktoré majú podobný účel alebo konečné použitie a vyrábajú a predávajú sa v rovnakej geografickej oblasti a nemôžu byť prakticky ohodnotené oddelene od iných položiek daného výrobkového radu. Nie je vhodné znižovať hodnotu zásob podľa ich jednotlivých kategórií, napríklad iba hotové výrobky alebo iba všetky zásoby v určitom prevádzkovom segmente. Poskytovatelia služieb zvyčajne zlučujú náklady na jednotlivé služby, za ktoré sa účtuje samostatná predajná cena. Preto sa s každou takouto službou zaobchádza ako so samostatnou položkou.

30.

Odhady čistej realizovateľnej hodnoty vychádzajú z najspoľahlivejších dostupných dôkazov o očakávanej hodnote z realizácie zásob v čase, keď sa odhady urobili. Pri týchto odhadoch sa berú do úvahy pohyby v cenách alebo nákladoch, ktoré súvisia s udalosťami po skončení obdobia v takom rozsahu, že týmito udalosťami sa potvrdia podmienky existujúce ku koncu obdobia.

31.

Pri odhadoch čistej realizovateľnej hodnoty sa takisto berie do úvahy aj účel, na ktorý sa zásoby držia. Napríklad čistá realizovateľná hodnota množstva zásob držaného na uspokojenie pevných predajov a zákaziek na poskytnutie služby vychádza zo zmluvnej ceny. Ak sú tieto zmluvy o predaji na menšie množstvá, ako sú skladové zásoby, pri určení čistej realizovateľnej hodnoty zvyšku sa vychádza z bežných predajných cien. Zo zmlúv o predaji, ktoré presahujú množstvo držaných zásob, alebo z pevných kúpnych zmlúv, môže vyplynúť rezerva. Týmito rezervami sa zaoberá štandard IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva.

32.

Hodnota materiálu a ostatných dodávok držaných na použitie vo výrobe zásob sa neznižuje pod tieto obstarávacie náklady, ak sa očakáva predaj hotových výrobkov, ktorých budú súčasťou, za rovnakú alebo vyššiu cenu ako tieto náklady. Ak však zníženie ceny materiálov naznačuje, že náklady na hotové výrobky prevyšujú čistú realizovateľnú hodnotu, zníži sa hodnota materiálov na čistú realizovateľnú hodnotu. Za týchto okolností môžu byť reprodukčné náklady materiálu tým najlepším dostupným ocenením ich čistej realizovateľnej hodnoty.

33.

Čistá realizovateľná hodnota sa prehodnocuje v každom nasledujúcom období. Ak prestanú existovať okolnosti, na základe ktorých sa predtým znížila hodnota zásob pod ich obstarávaciu cenu, alebo ak existujú jednoznačné dôkazy o zvýšení čistej realizovateľnej hodnoty v dôsledku zmien hospodárskej situácie, zníženie hodnoty sa zruší (t. j. výška zrušenia je ohraničená do výšky pôvodného zníženia hodnoty) tak, že nová účtovná hodnota sa rovná obstarávacej cene alebo revidovanej čistej realizovateľnej hodnote podľa toho, ktorá z nich je nižšia. To môže nastať napríklad vtedy, ak určitá položka zásob, ktorá je zaúčtovaná v čistej realizovateľnej hodnote z dôvodu zníženia jej predajnej ceny, je stále k dispozícii v nasledujúcom období a jej predajná cena sa zvýšila.

34.

Ak sa zásoby predajú, účtovná hodnota týchto zásob sa vykáže ako náklad v období, v ktorom sa vykáže súvisiaci výnos. Sumy všetkých znížení zásob na čistú realizovateľnú hodnotu a všetky straty zásob sa vykážu ako náklad za obdobie, v ktorom dochádza k zníženiu hodnoty alebo k strate. Suma zrušenia zníženia hodnoty zásob na základe zvýšenia čistej realizovateľnej hodnoty sa vykáže ako zníženie sumy zásob vykázanej ako náklad v období, v ktorom sa uskutočnilo zrušenie.

35.

Niektoré zásoby sa môžu priradiť k iným účtom majetku, napríklad ako zásoby použité ako súčasť nehnuteľností, strojov a zariadení vyrobených vo vlastnej réžii. Zásoby priradené týmto spôsobom k inému majetku sa vykážu ako náklad počas doby použiteľnosti tohto majetku.

36.

V účtovnej závierke sa zverejnia tieto informácie:

37.

Informácie o účtovných hodnotách v rôznych klasifikáciách zásob a o rozsahu zmien v tomto majetku sú užitočné pre používateľov účtovnej závierky. Obvyklé klasifikácie zásob sú tovar, poddodávky, materiál, nedokončená výroba a hotové výrobky. Zásoby u poskytovateľa služieb sa môžu klasifikovať ako nedokončená výroba.

38.

Hodnota zásob vykázaných ako náklad počas obdobia, ktorá sa často označuje ako náklady na predaj, pozostáva z tých nákladov, ktoré boli predtým zahrnuté do ocenenia zásob teraz predaných a z nerozvrhnutej réžie a z neobvyklej výšky nákladov na výrobu zásob. Okolnosti špecifické pre účtovnú jednotku môžu takisto oprávňovať  na zahrnutie iných súm, ako sú napríklad distribučné náklady.

39.

Niektoré účtovné jednotky si volia formát výkazu ziskov a strát, ktorý vedie k zverejneniu súm odlišných od obstarávacej ceny zásob vykázanej ako náklad počas obdobia. V rámci tohto formátu prezentuje účtovná jednotka analýzu nákladov s klasifikáciou podľa druhu nákladov. V tomto prípade účtovná jednotka zverejňuje náklady vykázané ako náklady na suroviny a spotrebný materiál, náklady na priame mzdy a ostatné náklady spolu so sumou čistej zmeny stavu zásob za obdobie.

40.

Účtovná jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2005 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie sa odporúča. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie, ktoré sa začína pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

41.

Týmto štandardom sa nahrádza IAS 2 Zásoby (revidovaný v roku 1993).

42.

Týmto štandardom sa nahrádza SIC-1 Konzistentnosť – rôzne oceňovacie vzorce pre zásoby.

1.

Účtovná jednotka zostavuje výkaz peňažných tokov v súlade s požiadavkami tohto štandardu a prezentuje ho ako neoddeliteľnú súčasť svojej účtovnej závierky za každé obdobie, za ktoré sa účtovná závierka predkladá.

2.

Tento štandard nahrádza IAS 7 Výkaz zmien vo finančnej situácii, schválený v júli 1977.

3.

Používatelia účtovnej závierky jednotky sa zaujímajú o to, ako účtovná jednotka vytvára a používa peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty. Platí to bez ohľadu na charakter činností účtovnej jednotky a na to, či je možné peniaze vnímať ako produkt účtovnej jednotky, ako je to v prípade finančnej inštitúcie. Účtovné jednotky potrebujú peniaze v podstate z rovnakých dôvodov, hoci ich hlavné výnosové činnosti môžu byť rozdielne. Peniaze potrebujú na uskutočňovanie svojich činností, splácanie svojich záväzkov a zabezpečovanie návratnosti prostriedkov svojim investorom. V tomto štandarde sa preto vyžaduje, aby všetky účtovné jednotky predkladali výkaz peňažných tokov.

4.

Vo výkaze peňažných tokov, ak je použitý v spojení s ostatnými výkazmi účtovnej závierky, sa poskytujú informácie, ktoré umožňujú používateľom hodnotiť zmeny v čistých aktívach účtovnej jednotky, jej finančnú štruktúru (vrátane jej likvidity a solventnosti) a jej schopnosti ovplyvňovať výšku a časové rozvrhnutie peňažných tokov, aby sa prispôsobili meniacim sa okolnostiam a príležitostiam. Informácie o peňažných tokoch sú užitočné na posúdenie schopnosti účtovnej jednotky vytvárať peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty a umožňujú používateľom vypracúvať modely na posudzovanie a porovnávanie súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov rôznych účtovných jednotiek. Zvyšuje sa tým takisto porovnateľnosť vykazovania prevádzkovej výkonnosti rôznych účtovných jednotiek, pretože sa tým vylučujú účinky používania rôznych spôsobov účtovania rovnakých transakcií a udalostí.

5.

Informácie o minulých peňažných tokoch sa často používajú ako ukazovateľ sumy, časového rozvrhnutia a istoty budúcich peňažných tokov. Sú tiež užitočné na overovanie presnosti minulých odhadov budúcich peňažných tokov a na preskúmanie vzťahu medzi ziskovosťou a čistým peňažným tokom a účinkom zmeny cien.

6.

Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

Peňažné prostriedky zahŕňajú hotovosť a vklady splatné na požiadanie.

Peňažné ekvivalenty sú krátkodobé, vysoko likvidné investície, ktoré sú ľahko zameniteľné za známu sumu peňažných prostriedkov a pri ktorých existuje nepatrné riziko zmeny hodnoty.

Peňažné toky sú príjmy a výdavky peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.

Prevádzkové činnosti sú hlavné výnosové činnosti účtovnej jednotky a tiež ostatné činnosti, ktoré nepatria medzi investičné a finančné činnosti.

Investičné činnosti predstavujú obstaranie a vyradenie dlhodobého majetku a ostatné investície nezahŕňané medzi peňažné ekvivalenty.

Finančné činnosti sú činnosti, ktoré majú za následok zmeny vo veľkostí a zložení vloženého vlastného imania a pôžičiek účtovnej jednotky.

7.

Peňažné ekvivalenty sú držané na účely uspokojovania krátkodobých peňažných záväzkov, nie na investičné alebo iné účely. Aby investícia spĺňala podmienky peňažného ekvivalentu, musí byť ľahko zameniteľná za známu sumu peňažných prostriedkov a podliehať nepatrnému riziku zmeny hodnoty. Investícia preto bežne spĺňa podmienky peňažného ekvivalentu len vtedy, ak má krátku dobu splatnosti, napríklad tri mesiace alebo menej, od dátumu obstarania. Investície do vlastného imania sú vylúčené z peňažných ekvivalentov, ak svojou podstatou nie sú peňažnými ekvivalentmi, napríklad v prípade prioritných akcií obstaraných krátko pred ich splatnosťou a so stanoveným dátumom splatnosti.

8.

Pôžičky od bánk sa vo všeobecnosti považujú za finančné činnosti. V niektorých krajinách však tvoria kontokorentné úvery, splatné na požiadanie, neoddeliteľnú súčasť finančného riadenia účtovnej jednotky. Za týchto okolností sa kontokorentné úvery počítajú za súčasť peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov. Charakteristickou črtou takýchto vzťahov s bankou je, že zostatok bankového účtu sa často pohybuje z plusu do mínusu.

9.

Pohyby medzi položkami predstavujúcimi peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty sa z peňažných tokov vylučujú, pretože tieto zložky sú skôr súčasťou riadenia peňažných prostriedkov účtovnej jednotky ako súčasťou jej prevádzkových, investičných a finančných činností. Riadenie peňažných prostriedkov zahŕňa investovanie prebytku peňažných prostriedkov do peňažných ekvivalentov.

10.

Výkaz peňažných tokov podáva informácie o peňažných tokoch počas obdobia v členení na prevádzkové, investičné a finančné činnosti.

11.

Účtovná jednotka prezentuje svoje peňažné toky z prevádzkových, investičných a finančných činností spôsobom, ktorý najlepšie vystihuje jej podnikanie. Klasifikácia podľa činností poskytuje informácie, ktoré umožňujú používateľom posúdiť vplyv týchto činností na finančnú situáciu účtovnej jednotky a na výšku jej peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov. Tieto informácie je možné využiť aj pri hodnotení vzťahov medzi týmito činnosťami.

12.

Jedna a tá istá transakcia môže obsahovať rôzne klasifikované peňažné toky. Napríklad ak peňažná splátka úveru obsahuje úrok aj istinu, úroková časť môže byť začlenená medzi prevádzkové činnosti a istina je začlenená do finančnej činnosti.

13.

Výška peňažných tokov plynúca z prevádzkových činností je kľúčovým ukazovateľom rozsahu, v akom prevádzkové činnosti účtovnej jednotky vytvorili dostatočné peňažné toky na splácanie úverov, udržiavanie prevádzkyschopnosti účtovnej jednotky, platenie dividend a uskutočňovanie nových investícií bez pomoci vonkajších zdrojov financovania. Informácie o historickom vývoji špecifických zložiek peňažných tokov z prevádzkových činností sú užitočné, v spojení s inými informáciami, pri predpokladaní budúcich peňažných tokov z prevádzkových činností.

14.

Peňažné toky z prevádzkových činností sa v prvom rade odvodzujú z hlavných činností účtovnej jednotky vytvárajúcich výnosy. Preto vo všeobecnosti pochádzajú z transakcií a iných udalostí, ktoré ovplyvňujú vytváranie zisku alebo straty. Príkladmi peňažných tokov z prevádzkových činností sú:

Niektoré transakcie, ako je predaj položky výrobného zariadenia, môžu spôsobiť zisk alebo stratu, ktoré sú zahrnuté do určovania zisku alebo straty. Peňažné toky vzťahujúce sa na takéto transakcie sú však peňažnými tokmi z investičných činností.

15.

Účtovná jednotka môže mať v držbe cenné papiere a úvery určené na predaj alebo obchodovanie s nimi, pričom v tomto prípade sú podobné zásobám špeciálne nadobudnutým na ďalší predaj. Preto sa peňažné toky vznikajúce z kúpy alebo predaja cenných papierov určených na predaj alebo obchodovanie klasifikujú ako prevádzkové činnosti. Podobne peňažné preddavky a úvery poskytované finančnými inštitúciami sa obvykle klasifikujú ako prevádzkové činnosti, pretože sa vzťahujú na hlavnú výnosovú činnosť účtovnej jednotky.

16.

Samostatné zverejňovanie peňažných tokov plynúcich z investičných činností je dôležité, pretože tieto peňažné toky predstavujú mieru, do akej výdavky smerovali do prostriedkov zabezpečujúcich tvorbu budúcich výnosov a peňažných tokov. Príkladmi peňažných tokov plynúcich z investičných aktivít sú:

Ak sa o zmluve účtuje ako o zabezpečení identifikovateľnej pozície, peňažné toky vyplývajúce zo zmluvy sa klasifikujú rovnakým spôsobom ako peňažné toky zo zabezpečovanej pozície.

17.

Samostatné zverejňovanie peňažných tokov plynúcich z finančných činností je dôležité, pretože tieto informácie sú užitočné pri predpokladaní nárokov budúcich peňažných tokov osobami, ktoré poskytujú účtovnej jednotke kapitál. Príkladmi peňažných tokov plynúcich z finančných činností sú:

18.

Účtovná jednotka vykazuje peňažné toky s prevádzkových činností použitím buď:

19.

Účtovným jednotkám sa odporúča vykazovať peňažné toky z prevádzkových činností priamou metódou. Priama metóda poskytuje informácie, ktoré môžu byť užitočné pri odhade budúcich peňažných tokov a ktoré nie sú k dispozícii pri použití nepriamej metódy. Pri priamej metóde je možné získať informácie o hlavných skupinách hrubých peňažných príjmov a hrubých peňažných výdavkov buď:

20.

Podľa nepriamej metódy sa čistý peňažný tok z prevádzkovej činnosti stanovuje úpravou výsledku hospodárenia o účinky:

Čistý peňažný tok z prevádzkových činností sa môže eventuálne prezentovať pomocou nepriamej metódy vykazovaním výnosov a nákladov zverejnených vo výkaze ziskov a strát a zmien v stave zásob, prevádzkových pohľadávok a záväzkov počas obdobia.

21.

Účtovná jednotka vykazuje oddelene hlavné skupiny hrubých peňažných príjmov a hrubých peňažných výdavkov, ktoré vznikajú z investičných a finančných činností, okrem peňažných tokov opísaných v odsekoch 22 a 24, ktoré sa vykazujú na netto základe.

22.

Peňažné toky vznikajúce z ďalej uvedených prevádzkových, investičných alebo finančných činností sa môžu vykazovať na netto základe:

23.

Príkladmi peňažných príjmov a výdavkov uvedených v odseku 22 písm. a) sú:

Príkladmi peňažných príjmov a výdavkov uvedených v odseku 22 písm. b) sú preddavkové platby a splátky:

24.

Peňažné toky vznikajúce z každej z ďalej uvedených činností finančnej inštitúcie sa môžu vykazovať na netto základe:

25.

Peňažné toky vyplývajúce z transakcií v cudzej mene sa zaznamenajú vo funkčnej mene účtovnej jednotky, pričom na sumu v cudzej mene sa uplatní výmenný kurz medzi funkčnou menou a cudzou menou k dátumu peňažného toku.

26.

Peňažné toky zahraničnej dcérskej spoločnosti sa prepočítavajú výmennými kurzami medzi funkčnou menou a cudzou menou k dátumom peňažných tokov.

27.

Peňažné toky vyjadrené v cudzej mene sa vykazujú spôsobom zodpovedajúcim IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien. Povoľuje sa v ňom použitie výmenného kurzu, ktorý sa približuje k skutočnému kurzu. Napríklad na zaúčtovanie transakcií v cudzej mene alebo prepočet peňažných tokov zahraničnej dcérskej spoločnosti sa môže použiť výmenný kurz stanovený ako vážený priemer za určité obdobie. Pri prepočítavaní peňažných tokov zahraničnej dcérskej spoločnosti sa však v IAS 21 nepovoľuje použitie menového kurzu platného k súvahovému dňu

28.

Nerealizované zisky a straty vyplývajúce zo zmien vo výmenných kurzoch cudzích mien nie sú peňažnými tokmi. Vplyv zmien kurzov cudzích mien na peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty držané alebo splatné v cudzej mene sa však uvádza vo výkaze peňažných tokov, aby sa zosúladili peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty na začiatku a na konci obdobia. Táto suma sa prezentuje oddelene od peňažných tokov z prevádzkových, investičných a finančných činností a zahŕňa rozdiely, ak nejaké existujú, ktoré by sa boli vyskytli, keby sa tieto peňažné toky vykazovali vo výmenných kurzoch ku koncu obdobia.

29.

[Vypúšťa sa.]

30.

[Vypúšťa sa.]

31.

Peňažné toky z prijatých a zaplatených úrokov a dividend sa zverejňujú osobitne. Peňažné toky sa počas jednotlivých období klasifikujú konzistentným spôsobom buď v rámci prevádzkových, investičných, alebo finančných činností.

32.

Celková suma úroku zaplateného počas obdobia sa zverejňuje vo výkaze peňažných tokov bez ohľadu na to, či bola vykázaná ako náklad vo výkaze ziskov a strát, alebo kapitalizovaná v súlade s alternatívnym spôsobom vykazovania povoleným v IAS 23 Náklady na prijaté pôžičky a úvery.

33.

Pre finančné inštitúcie sa zaplatené úroky a prijaté úroky a dividendy obvykle klasifikujú ako prevádzkové peňažné toky. Pre ostatné účtovné jednotky však neexistuje konsenzus ohľadom klasifikácie týchto peňažných tokov. Zaplatené úroky a prijaté úroky a dividendy je možné považovať za prevádzkové peňažné toky, pretože sa podieľajú na určovaní výsledku hospodárenia. Zaplatené úroky a prijaté úroky a dividendy je možné alternatívne považovať za finančné peňažné toky, resp. investičné peňažné toky, pretože predstavujú náklady na získanie finančných zdrojov alebo návratnosť investícií.

34.

Vyplatené dividendy sa môžu klasifikovať ako finančný peňažný tok, pretože sú nákladom na získanie finančných zdrojov. Zaplatené dividendy je možné alternatívne považovať za súčasť peňažných tokov z prevádzkových činností, aby sa používateľom ľahšie určovala schopnosť účtovnej jednotky vyplácať dividendy z prevádzkových peňažných tokov.

35.

Peňažné toky plynúce z daní z príjmov sa zverejňujú osobitne a klasifikujú sa ako peňažné toky z prevádzkových činností, pokiaľ nie je možné ich špecificky začleniť do finančných a investičných činností.

36.

Dane z príjmov vyplývajú z transakcií, v dôsledku ktorých vznikajú peňažné toky, ktoré sa vo výkaze peňažných tokov vykazujú ako prevádzkové, investičné alebo finančné činnosti. Zatiaľ čo daňové náklady sa môžu dať pri investičných alebo finančných činnostiach ľahko identifikovať, peňažné toky súvisiace s daňami často nie je možné rozlíšiť a môžu vzniknúť v inom období ako peňažné toky zo základnej transakcie. Preto sa zaplatené dane obvykle klasifikujú ako peňažné toky z prevádzkových činností. Ak je však možné priradiť daňové peňažné toky k jednotlivej transakcii, v dôsledku ktorej vznikajú peňažné toky, ktoré sú začlenené do investičných alebo finančných činností, daňový peňažný tok sa podľa zváženia považuje za investičnú alebo finančnú činnosť. Ak sú daňové peňažné toky alokované do viacerých kategórií činností, zverejňuje sa celková suma zaplatených daní.

37.

Pri účtovaní o podiele v pridruženom podniku alebo dcérskej spoločnosti účtovanom použitím metódy vlastného imania alebo nákladovej metódy, investor obmedzí informácie vykazované vo výkaze peňažných tokov medzi sebou a podnikom, do ktorého investuje, napríklad na dividendy a preddavky.

38.

Účtovná jednotka, ktorá vykazuje svoj podiel v spoluovládanej účtovnej jednotke (pozri IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní) použitím podielovej konsolidácie, zahŕňa do svojho konsolidovaného výkazu peňažných tokov svoj pomerný podiel peňažných tokov v spoluovládanej účtovnej jednotke. Účtovná jednotka, ktorá vykazuje takýto podiel pomocou metódy vlastného imania, zahŕňa vo svojom výkaze peňažných tokov peňažné toky súvisiace so svojimi investíciami v spoluovládanej účtovnej jednotke a so zreteľom na prerozdelenia a ostatné platby alebo príjmy medzi ňou a spoluovládanou účtovnou jednotkou.

39.

Súhrnné peňažné toky vznikajúce z nadobúdania a z vyraďovania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek sa prezentujú samostatne a klasifikujú ako investičné činnosti.

40.

Účtovná jednotka súhrnne zverejňuje v súvislosti s nadobudnutím a vyradením dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek počas obdobia všetky tieto údaje:

41.

Osobitné prezentovanie vplyvov peňažných tokov z nadobudnutia a vyradenia dcérskych spoločností a iných podnikateľských jednotiek ako samostatných položiek spolu so samostatným zverejňovaním nadobudnutého alebo vyradeného majetku a záväzkov pomáha odlíšiť tieto peňažné toky od peňažných tokov plynúcich z ostatných prevádzkových, investičných a finančných činností. Vplyvy peňažných tokov z vyradení sa neodpočítajú od peňažných tokov z nadobudnutí.

42.

Súhrnná suma peňažných prostriedkov, ktorá bola zaplatená alebo prijatá ako nákupná alebo predajná protihodnota, sa vykazuje vo výkaze peňažných tokov v čistej výške peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov z nadobudnutia alebo vyradenia.

43.

Investičné a finančné transakcie, ktoré si nevyžadujú použitie peňažných prostriedkov alebo peňažných ekvivalentov, sa vylučujú z výkazu peňažných tokov. Tieto transakcie sa zverejňujú na inom mieste účtovnej závierky spôsobom, ktorý sa poskytujú všetky dôležité informácie o týchto investičných a finančných činnostiach.

44.

Mnohé investičné a finančné činnosti nemajú priamy vplyv na súčasné peňažné toky, hoci ovplyvňujú kapitálovú a majetkovú štruktúru účtovnej jednotky. Vylúčenie nepeňažných transakcií z výkazu peňažných tokov je v súlade s cieľom výkazu peňažných tokov, keďže tieto položky v bežnom období nezahŕňajú peňažné toky. Príkladmi nepeňažných transakcií sú:

45.

Účtovná jednotka zverejňuje súčasti peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov a prezentuje zosúhlasenie medzi sumami vo výkaze peňažných tokov a ekvivalentnými položkami vykazovanými v súvahe.

46.

Vzhľadom na rozmanitosť praktík pri riadení peňažných prostriedkov a opatrení v bankovníctve po celom svete a s cieľom dosiahnuť súlad s IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky účtovná jednotka zverejňuje politiku, ktorú uplatňuje pri určovaní štruktúry peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.

47.

Účinok každej zmeny v politike určovania súčastí peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov, napríklad zmena v klasifikácii finančných nástrojov, predtým považovaných za súčasť investičného portfólia účtovnej jednotky, sa vykazuje v súlade s IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

48.

Účtovná jednotka zverejňuje, spoločne s komentárom manažmentu, sumu významných zostatkov peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov držaných účtovnou jednotkou, ktoré nie sú k dispozícii na použitie v skupine.

49.

Existujú rôzne okolnosti, za ktorých nie sú zostatky peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov držané účtovnou jednotkou k dispozícii na použitie v skupine. Príklady zahŕňajú zostatky peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov držané dcérskou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť v krajine, kde sa uplatňujú devízové alebo iné právne obmedzenia, keď tieto zostatky nie sú k dispozícii na bežné použitie v materskej spoločnosti alebo v iných dcérskych spoločnostiach.

50.

Pre používateľov môžu byť pre pochopenie finančnej situácie a likvidity účtovnej jednotky významné dodatočné informácie. Odporúča sa zverejňovanie týchto informácií, spolu s komentárom manažmentu, ktoré môžu zahŕňať:

51.

Osobitné zverejňovanie peňažných tokov, ktoré predstavujú zvýšenie prevádzkovej kapacity a peňažných tokov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie prevádzkovej kapacity, je užitočné tým, že používateľovi umožní určiť, či účtovná jednotka dostatočne investuje do údržby svojej prevádzkovej kapacity. Účtovná jednotka, ktorá dostatočne neinvestuje do údržby svojej prevádzkovej kapacity, môže ohrozovať budúcu ziskovosť v záujme bežnej likvidity a rozdelenia prostriedkov majiteľom.

52.

Zverejnením segmentových peňažných tokov sa umožňuje používateľom lepšie pochopiť vzťah medzi peňažnými tokmi z podnikania ako celku a jeho zložkami a vzťah dostupnosti a variability segmentových peňažných tokov.

53.

Tento štandard nadobúda účinnosť pre účtovné závierky zostavené za obdobia začínajúce sa 1. januára 1994 alebo neskôr.

1.

Cieľom tohto štandardu je stanoviť kritériá výberu a zmien v účtovnej politike vrátane postupov účtovania a zverejňovania zmien v účtovnej politik, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb. Tento štandard má za cieľ zvýšiť relevantnosť a spoľahlivosť účtovnej závierky účtovnej jednotky, ako aj vzájomnú porovnateľnosť účtovných závierok účtovnej jednotky za rôzne obdobia a porovnateľnosť s účtovnými závierkami iných účtovných jednotiek.

2.

Požiadavky na zverejnenia v súvislosti s účtovnou politikou, s výnimkou zmien účtovnej politiky, stanovuje IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky.

3.

Tento štandard sa vzťahuje na výber a uplatňovanie účtovnej politiky, ako aj na účtovanie zmien účtovnej politiky, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb predchádzajúcich období.

4.

Daňové účinky opráv chýb predchádzajúcich období a spätných úprav urobených na základe zmien účtovnej politiky sa účtujú a zverejňujú v súlade s IAS 12 Dane z príjmov.

5.

Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

Účtovná politika sú špecifické princípy, východiská, konvencie, pravidlá a praktiky, ktoré účtovná jednotka uplatňuje pri zostavovaní a prezentácii účtovnej závierky.

Zmena v účtovnom odhade je úprava účtovnej hodnoty majetku alebo záväzkov, prípadne sumy vyjadrujúcej pravidelnú spotrebu určitého majetku, ktorá je výsledkom zhodnotenia súčasného stavu a očakávaných budúcich úžitkov a povinností v súvislosti s majetkom a záväzkami. Zmeny v účtovných odhadoch sú výsledkom nových informácií alebo nových okolností, a nepredstavujú teda opravy chýb.

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) sú štandardy a interpretácie, ktoré prijala Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB). Tieto štandardy zahŕňajú:

Významný. Vynechania alebo chybné uvedenia položiek sú významné vtedy, ak by mohli, či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti, ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov vychádzajúce z účtovnej závierky. Významnosť závisí od veľkosti a charakteru vynechania alebo chybného uvedenia v konkrétnych podmienkach. Rozhodujúcim faktorom môže byť veľkosť alebo charakter položky, prípadne kombinácia oboch.

Chyby predchádzajúcich období sú vynechania a chybné uvedenia v účtovných závierkach účtovnej jednotky za jedno alebo viac predchádzajúcich období, ktoré vznikli v dôsledku nepoužitia alebo nesprávneho použitia spoľahlivých informácií, ktoré:

Takéto chyby zahŕňajú vplyvy matematických omylov, chyby pri uplatňovaní účtovnej politiky, prehliadnutie alebo nesprávny výklad skutočností a podvody.

Spätná aplikácia znamená uplatnenie novej účtovnej politiky na transakcie, iné udalosti a podmienky tak, ako keby sa táto politika uplatňovala po celý čas.

Spätné prehodnotenie je oprava vykázania, ocenenia a zverejnenia súm prvkov účtovnej závierky, ako keby k chybe v predchádzajúcich obdobiach vôbec nedošlo.

Nevykonateľný. Uplatnenie požiadavky je nevykonateľné, ak ju aj napriek všestrannému úsiliu zo strany účtovnej jednotky nemožno splniť. Spätné uplatnenie zmien účtovnej politiky alebo spätné prehodnotenie na účely opravy chyby za konkrétne predchádzajúce obdobie je nevykonateľné, ak:

Prospektívne uplatnenie zmeny účtovnej politiky, resp. vykázania účinku zmeny v účtovnom odhade, znamená:

6.

Pri posudzovaní toho, či by sa vynechaním alebo chybným uvedením mohli ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov, a možno ho teda považovať za významné, je nutné brať do úvahy vlastnosti týchto používateľov. V odseku 25 Koncepčného rámca prípravy a prezentácie účtovnej závierky sa uvádza, že sa „predpokladá, že používatelia majú primerané znalosti o podnikateľských a ekonomických činnostiach a účtovníctve a vôľu preštudovať si predložené informácie s primeranou svedomitosťou“. Pri tomto posudzovaní je preto treba zohľadniť, do akej možno primerane očakávať ovplyvnenie ekonomických rozhodnutí takto definovaných používateľov.

7.

Ak sa na určitú transakciu, inú udalosť alebo podmienku konkrétne vzťahujú ustanovenia niektorého štandardu alebo interpretácie, pri určovaní účtovnej politiky alebo účtovných politík na spracovanie tejto položky sa vychádza z daného štandardu alebo interpretácie pri zohľadnení príslušných návodov, ktoré na implementáciu daného štandardu alebo interpretácie vydala IASB.

8.

V Medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva sa stanovujú účtovné politiky, ktorých výsledkom je podľa záverov IASB účtovná závierka obsahujúca relevantné a spoľahlivé informácie o transakciách, iných udalostiach a podmienkach, na ktoré sa vzťahujú. Uplatňovanie týchto účtovných politík sa nevyžaduje vtedy, ak účinok uplatnenia nie je významný. Považuje sa však za nevhodné robiť alebo nechávať neopravené nevýznamné odchýlky od požiadaviek IFRS s cieľom dosiahnuť určitý spôsob prezentácie finančnej situácie, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokov účtovnej jednotky.

9.

Návod na implementáciu, ktorý k štandardom vydáva IASB, nie je súčasťou štandardov, a teda neobsahuje požiadavky týkajúce sa účtovnej závierky.

10.

Ak sa na konkrétnu transakciu, inú udalosť alebo podmienku nevzťahuje žiadny štandard alebo interpretácia, je úlohou manažmentu na základe posúdenia vypracovať a uplatňovať takú účtovnú politiku, ktorej výsledkom sú informácie:

11.

Pri posudzovaní v zmysle odseku 10 sa manažment odvoláva na tieto zdroje a zvažuje ich použiteľnosť, a to v zostupnom poradí:

12.

Pri posudzovaní v zmysle odseku 10 môže vedenie zohľadniť aj aktuálne vyhlásenia iných orgánov zodpovedných za tvorbu štandardov, ktoré pri vypracúvaní účtovných štandardov, inej účtovnej literatúry a uznávaných postupov v danej oblasti uplatňujú podobný koncepčný rámec, a to do tej miery, aby neboli v rozpore so zdrojmi uvádzanými v odseku 11.

13.

Účtovná jednotka svoju účtovnú politiku vyberá a uplatňuje konzistentne na všetky podobné transakcie, iné udalosti a podmienky, ak sa v niektorom štandarde alebo interpretácii výslovne nevyžaduje alebo nepripúšťa kategorizácia položiek, pre ktoré môže byť vhodnejšia iná účtovná politika. Ak sa v určitom štandarde alebo interpretácii takáto kategorizácia vyžaduje alebo pripúšťa, treba pre každú kategóriu určiť a konzistentne uplatňovať vhodnú účtovnú politiku.

14.

Účtovná jednotka môže meniť účtovnú politiku len vtedy, ak:

15.

Používatelia účtovnej závierky musia mať možnosť porovnávať účtovné závierky účtovnej jednotky v čase, aby bolo možné zistiť, ako sa vyvíja jej finančná situácia, finančná výkonnosť a peňažné toky. Z tohto dôvodu je potrebné, tak v rámci každého obdobia, ako aj medzi obdobiami, uplatňovať rovnakú účtovnú politiku okrem prípadov, keď zmena účtovnej politiky spĺňa niektoré z kritérií v odseku 14.

16.

Zmenou účtovnej politiky nie je:

17.

Prvé uplatnenie určitej politiky pri preceňovaní majetku v súlade s IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia alebo IAS 38 Nehmotný majetok sa nepovažuje za zmenu účtovnej politiky v zmysle tohto štandardu, ale posudzuje sa ako precenenie v zmysle IAS 16 alebo IAS 38.

18.

Na zmenu účtovnej politiky v zmysle odseku 17 sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 19 až 31.

19.

V zmysle odseku 23:

20.

Skoršie uplatnenie určitého štandardu alebo interpretácie sa na účely tohto štandardu nepovažuje za dobrovoľnú zmenu účtovnej politiky.

21.

Ak sa na danú transakciu, inú udalosť alebo podmienku konkrétne nevzťahujú ustanovenia žiadneho štandardu ani interpretácie, môže manažment v súlade s odsekom 12 uplatniť účtovnú politiku vychádzajúcu z aktuálnych vyhlásení iných orgánov zodpovedných za tvorbu štandardov, ktoré pri vývoji účtovných štandardov uplatňujú podobný koncepčný rámec. Ak sa na základe zmeny a doplnenia takéhoto vyhlásenia účtovná jednotka rozhodne pristúpiť k zmene svojej účtovnej politiky, uvedená zmena sa účtuje a zverejní ako dobrovoľná zmena účtovnej politiky.

22.

V zmysle odseku 23 je účtovná jednotka pri spätnej aplikácii zmeny účtovnej politiky v súlade s odsekom 19 písm. a) alebo b) povinná so spätnou platnosťou upraviť začiatočný stav všetkých zložiek vlastného imania, ktorých sa táto zmena týka, za najskoršie predchádzajúce prezentované obdobie, ako aj iné porovnávacie sumy zverejnené za všetky ostatné predchádzajúce obdobia, a to tak, ako keby sa nová účtovná politika uplatňovala po celý čas.

23.

Ak sa v zmysle odseku 19 písm. a) alebo b) vyžaduje spätná aplikácia, uplatňuje sa zmena účtovnej politiky spätne s výnimkou prípadov, keď sa buď nedajú určiť účinky zmeny v konkrétnom období, alebo výsledný účinok tejto zmeny.

24.

Ak sa nedajú určiť účinky zmeny účtovnej politiky v rámci špecifického obdobia na porovnávacie informácie za jedno alebo viacero prezentovaných predchádzajúcich období, uplatní účtovná jednotka novú účtovnú politiku na účtovné hodnoty majetku a záväzkov k začiatku najskoršieho obdobia, v ktorom je možná spätná aplikácia, čo môže byť aj bežné obdobie, a za dané obdobie zodpovedajúcim spôsobom upraví začiatočný stav všetkých položiek vlastného imania, ktorých sa táto zmena týka.

25.

Ak sa na začiatku bežného obdobia nedá určiť výsledný účinok uplatnenia novej účtovnej politiky na všetky predchádzajúce obdobia, účtovná jednotka upraví porovnávacie informácie tak, aby novú účtovnú politiku prospektívne uplatnila od čo najskoršieho možného dátumu.

26.

Ak účtovná jednotka spätne uplatňuje novú účtovnú politiku, uplatní ju na porovnávacie informácie za predchádzajúce obdobia od čo najskoršieho možného obdobia. Spätná aplikácia na predchádzajúce obdobie nie je možná, ak sa nedá určiť výsledný účinok na sumy v začiatočnej a konečnej súvahe za toto obdobie. Suma výslednej úpravy za obdobia pred obdobiami prezentovanými v účtovnej závierke sa zachytí v začiatočnom stave všetkých jednotlivých zložiek vlastného imania, ktorých sa zmena týka, za najskoršie predchádzajúce prezentované obdobie. Zvyčajne sa takto upravuje nerozdelený zisk. Možno však upravovať aj iné zložky vlastného imania (napríklad vtedy, ak sa vyžaduje súlad s niektorým štandardom alebo interpretáciou). K čo najskoršiemu dátumu sa upravia aj všetky ostatné informácie o predchádzajúcich obdobiach, napríklad historické súhrny finančných údajov.

27.

Ak sa nová účtovná politika nedá spätne uplatniť z toho dôvodu, že nie je možné určiť výsledný účinok jej uplatnenia na všetky predchádzajúce obdobia, účtovná jednotka ju uplatní v súlade s odsekom 25 prospektívne od začiatku čo najskoršieho možného obdobia. To znamená, že výsledná úprava sa neuplatní na tú časť majetku, záväzkov a vlastného imania, ktorá vznikla pred týmto obdobím. Zmena účtovnej politiky je prípustná aj vtedy, keď sa metóda nedá prospektívne uplatniť na žiadne predchádzajúce obdobie. Okolnosti, za ktorých nemožno novú účtovnú politiku uplatniť na jedno alebo viac predchádzajúcich období, sú opísané v odsekoch 50 až 53.

28.

Ak má prvotné uplatnenie štandardu alebo interpretácie účinok v bežnom alebo v niektorom z predchádzajúcich období, alebo ak by malo takýto účinok, nedá sa však určiť suma príslušnej úpravy, alebo ak by mohlo mať takýto účinok na budúce obdobia, účtovná jednotka zverejní:

Zverejnenia netreba opakovať v účtovných závierkach za nasledujúce obdobia.

29.

Ak má dobrovoľná zmena účtovnej politiky vplyv na bežné obdobie alebo na ktorékoľvek predchádzajúce obdobie, alebo ak by mala takýto účinok, nedá sa však určiť suma príslušnej úpravy, alebo ak by mohla mať takýto účinok na budúce obdobia, účtovná jednotka zverejní:

Zverejnenia netreba opakovať v účtovných závierkach za nasledujúce obdobia.

30.

Ak účtovná jednotka neuplatnila nový štandard alebo interpretáciu, ktoré už boli zverejnené, ale zatiaľ nenadobudli účinnosť, jednotka zverejní:

31.

V rámci plnenia ustanovení odseku 30 účtovná jednotka zváži aj zverejnenie:

32.

V dôsledku neistôt, ktoré sú súčasťou podnikateľskej činnosti, sa mnohé položky účtovnej závierky nedajú oceniť presne, ale len na základe odhadov. Takéto odhady si vyžadujú posúdenie vychádzajúce z aktuálne dostupných spoľahlivých informácií. Príkladmi položiek, na ktorých stanovenie môžu byť nevyhnutné odhady, sú:

33.

Použitie primeraných odhadov je podstatnou súčasťou zostavovania účtovných závierok a neznižuje sa ním ich spoľahlivosť.

34.

Odhad možno bude treba zrevidovať, ak sa zmenia okolnosti, z ktorých sa pri odhade vychádzalo, prípadne v dôsledku nových informácií alebo viacerých skúseností. Revízia odhadu sa vzhľadom na svoju podstatu nevzťahuje na predchádzajúce obdobia a nepredstavuje opravu chyby.

35.

Zmena uplatnenej oceňovacej základne je zmenou účtovnej politiky a nie zmenou účtovného odhadu. V prípadoch problematického rozlišovania medzi zmenou účtovnej politiky a zmenou účtovného odhadu sa zmena považuje za zmenu účtovného odhadu.

36.

Vplyv zmeny účtovného odhadu, s výnimkou zmeny, na ktorú sa vzťahuje odsek 37, sa vykazuje prospektívne tak, že sa zahrnie do výsledku hospodárenia za:

37.

Pokiaľ zmena účtovného odhadu vyvolá zmeny v majetku a záväzkoch, alebo ak sa táto zmena vzťahuje na určitú položku vlastného imania, vykáže sa ako úprava účtovnej hodnoty príslušného majetku, záväzku alebo vlastného imania v období zmeny.

38.

Prospektívne vykazovanie vplyvu zmeny účtovného odhadu znamená, že daná zmena sa uplatní na transakcie, iné udalosti a podmienky počnúc dňom, keď došlo k zmene odhadu. Zmena v účtovnom odhade môže ovplyvniť iba výsledok hospodárenia za bežné obdobie, alebo výsledok hospodárenia za bežné aj za budúce obdobia. Napríklad zmena v odhade sumy nevymožiteľných pohľadávok ovplyvňuje iba zisk alebo stratu za bežné obdobie, a preto sa vykazuje v bežnom období. Zmena predpokladanej doby životnosti alebo predpokladaného režimu spotreby budúcich ekonomických úžitkov z odpisovateľného majetku však ovplyvňuje odpisové náklady v bežnom aj v každom budúcom období počas zostávajúcej doby životnosti majetku. V oboch prípadoch sa vplyv zmeny súvisiaci s bežným obdobím vykazuje ako výnos alebo náklad v bežnom období. Prípadný vplyv na budúce obdobia sa vykáže ako výnos alebo náklad v týchto budúcich obdobiach.

39.

Ak má zmena v účtovnom odhade účinok v bežnom období, alebo ak sa očakáva jej účinok v budúcich obdobiach, zverejní účtovná jednotka charakter tejto zmeny a jej sumu, s výnimkou zverejnenia takých účinkov na budúce obdobia, ktoré nemožno odhadnúť.

40.

Ak suma účinku v budúcich obdobiach nie je zverejnená, pretože sa nedá odhadnúť, účtovná jednotka túto skutočnosť zverejní.

41.

K chybám môže dochádzať pri vykazovaní, oceňovaní, prezentácii alebo zverejňovaní prvkov účtovnej závierky. Účtovná závierka nie je v súlade s IFRS, ak obsahuje buď významné chyby alebo nevýznamné chyby urobené úmyselne s cieľom dosiahnuť určitý spôsob prezentácie finančnej situácie, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokov účtovnej jednotky. Zistené potenciálne chyby v bežnom období treba opraviť pred tým, ako sa účtovná závierka schváli na zverejnenie. Občas sa však môže stať, že k zisteniu významných chýb dôjde až v nasledujúcom období, pričom v takom prípade sa chyby za predchádzajúce obdobie opravujú v porovnávacích informáciách, ktoré sa prezentujú v účtovnej závierke za nasledujúce obdobie (pozri odseky 42 až 47).

42.

V zmysle odseku 43 vykoná účtovná jednotka spätne opravu významných chýb za predchádzajúce obdobie v prvej účtovnej závierke schválenej na zverejnenie po zistení týchto chýb, a to:

43.

Chyba za predchádzajúce obdobie sa opravuje spätným prehodnotením s výnimkou prípadov, keď sa nedá určiť jej vplyv na dané obdobie alebo jej výsledný vplyv.

44.

Ak sa nedajú určiť účinky určitej chyby v danom období na porovnávacie informácie za jedno alebo viacero predchádzajúcich prezentovaných období, prehodnotí účtovná jednotka začiatočný stav majetku, záväzkov a vlastného imania za najskoršie obdobie, za ktoré možno vykonať spätné prehodnotenie (ktorým môže byť aj bežné obdobie).

45.

Ak sa na začiatku bežného obdobia nedá určiť výsledný účinok danej chyby na všetky predchádzajúce obdobia, prehodnotí účtovná jednotka porovnávacie informácie s cieľom prospektívne opraviť chybu od čo najskoršieho možného dátumu.

46.

Oprava chyby za predchádzajúce obdobie je vylúčená z výsledku hospodárenia za obdobie, v ktorom bola zistená. Akékoľvek prezentované informácie o predchádzajúcich obdobiach vrátane historických súhrnov finančných údajov sa prehodnotia od čo najskoršieho možného obdobia.

47.

Ak sa nedá vyčísliť suma chyby (napríklad chyby pri uplatňovaní účtovnej politiky) za všetky predchádzajúce obdobia, účtovná jednotka upraví v súlade s odsekom 45 porovnávacie informácie prospektívne od čo najskoršieho možného obdobia. To znamená, že výsledné prehodnotenie sa neuplatní na tú časť majetku, záväzkov a vlastného imania, ktorá vznikla pred týmto obdobím. Okolnosti, za ktorých nie je možná oprava chyby za jedno alebo viacero predchádzajúcich období, sú opísané v odsekoch 50 až 53.

48.

Je potrebné rozlišovať medzi opravami chýb a zmenami v účtovných odhadoch. Účtovné odhady sú v svojej podstate približné hodnoty, ktoré si môžu vyžadovať revíziu, keď sa objavia dodatočné informácie. Napríklad zisk alebo strata vykázaná na základe skutočnosti, ktorej výsledok je podmienený, sa nepovažuje za opravu chyby.

49.

Pri uplatňovaní odseku 42 účtovná jednotka zverejňuje:

Zverejnenia netreba opakovať v účtovných závierkach za nasledujúce obdobia.

50.

Za určitých okolností môže byť úprava porovnávacích informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období na dosiahnutie porovnateľnosti s bežným obdobím nevykonateľná. Napríklad údaje za predchádzajúce obdobie (obdobia) nemuseli byť zhromažďované spôsobom, ktorý umožňuje či už spätnú aplikáciu novej účtovnej politiky (vrátane jej prospektívneho uplatnenia na predchádzajúce obdobia na účely odsekov 51 až 53) alebo spätné prehodnotenie s cieľom opravy chyby za predchádzajúce obdobie, pričom opätovné vytváranie týchto informácií môže byť nevykonateľné.

51.

Pri uplatňovaní účtovnej politiky na prvky účtovnej závierky vykazované alebo zverejňované v súvislosti s transakciami, inými udalosťami alebo podmienkami treba často robiť odhady. Odhady sú svojou podstatou subjektívne a možno ich robiť po súvahovom dni. Stanovovanie odhadov je potenciálne problematickejšie pri spätnom uplatnení účtovnej politiky, prípadne pri spätnom prehodnocovaní na účely opravy chyby za predchádzajúce obdobie, a síce vzhľadom na dlhšie obdobie, ktoré mohlo uplynúť od času, keď nastali transakcie, iné udalostí alebo podmienky, na ktoré sa vzťahuje daný odhad. Cieľ odhadov vzťahujúcich sa na predchádzajúce obdobia však zostáva rovnaký ako pri odhadoch za bežné obdobie, teda aby odhad odzrkadľoval okolnosti existujúce v čase, keď došlo k príslušným transakciám, iným udalostiam alebo podmienkam.

52.

Z tohto dôvodu je pri spätnom uplatňovaní novej účtovnej politiky alebo opravy chyby za predchádzajúce obdobie potrebné odlíšiť informácie, ktoré:

od iných informácií. Pri niektorých typoch odhadov nie je možné tieto druhy informácií odlíšiť (napríklad pri odhade reálnej hodnoty, ktorá nie je založená na zistiteľnej cene alebo zistiteľných vstupoch). Ak si spätná aplikácia alebo spätné prehodnotenie vyžaduje významný odhad, pri ktorom nemožno rozlíšiť tieto dva druhy informácií, spätná aplikácia novej účtovnej politiky, resp. spätná oprava chyby, za predchádzajúce obdobie nie je v danom prípade možná.

53.

Pri uplatňovaní novej účtovnej politiky, resp. pri oprave súm, za predchádzajúce obdobie by sa nemal používať spätný pohľad, a to ani pri odhadoch predpokladaných úmyslov manažmentu v predchádzajúcom období, ani pri odhadoch súm vykázaných, ocenených alebo zverejnených v predchádzajúcom období. Ak napríklad účtovná jednotka v súlade s IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie opraví chybu za predchádzajúce obdobie týkajúcu sa ocenenia finančného majetku, ktorý bol predtým klasifikovaný ako investície držané do splatnosti, nemení sa tým oceňovacia základňa za dané obdobie v prípade, ak manažment neskôr rozhodol, že tento majetok nebude držaný do splatnosti. Okrem toho ak napríklad účtovná jednotka v súlade s IAS 19 Zamestnanecké požitky opraví chybu vo výpočte svojich záväzkov v súvislosti s kumulovaným nárokom na nemocenské dávky zamestnancov za predchádzajúce obdobie, nezohľadňuje pritom informáciu o nezvyčajne vysokom počte chrípkových ochorení v nasledujúcom období, ktorá sa objavila neskôr, ako bola účtovná závierka za predchádzajúce obdobie schválená na zverejnenie. Skutočnosť, že pri úpravách porovnávacích informácií prezentovaných za predchádzajúce obdobia sú často nutné významné odhady, nevylučuje spoľahlivú úpravu alebo opravu porovnávacích informácií.

54.

Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2005 alebo neskôr. Skoršia aplikácia sa odporúča. Ak účtovná jednotka uplatní tento štandard na obdobie začínajúce sa pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

55.

Týmto štandardom sa nahrádza IAS 8 Čistý zisk alebo strata za obdobie, základné chyby a zmeny v účtovných zásadách, revidovaný  v roku 1993.

56.

Týmto štandardom sa nahrádzajú tieto interpretácie:

1.

Cieľom tohto štandardu je predpísať:

Týmto štandardom sa tiež požaduje, aby účtovná jednotka pri zostavovaní účtovnej závierky neuplatňovala zásadu nepretržitej činnosti, ak udalosti po súvahovom dni naznačujú, že predpoklad nepretržitej činnosti nie je vhodný.

2.

Tento štandard sa vzťahuje na účtovanie a zverejňovanie udalostí po súvahovom dni.

3.

Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

Udalosti po súvahovom dni sú udalosti, priaznivé aj nepriaznivé, ktoré nastanú medzi súvahovým dňom a dňom, ku ktorému sa účtovná závierka schváli na zverejnenie. Existujú dva typy udalostí:

4.

Proces schvaľovania účtovnej závierky na zverejnenie je rôzny v závislosti od štruktúry riadenia, zákonných požiadaviek a postupov dodržiavaných pri zostavovaní a finalizácii účtovnej závierky.

5.

V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby účtovná jednotka predložila svoju účtovnú závierku po jej zverejnení na schválenie akcionárom. V takýchto prípadoch sa za deň schválenia účtovnej závierky na zverejnenie považuje dátum jej zverejnenia, nie dátum, keď ju schválili akcionári.

PríkladVedenie účtovnej jednotky dokončí 28. februára 20X2 návrh účtovnej závierky k 31. decembru 20X1. Účtovnú závierku 18. marca 20X2 preskúma predstavenstvo a schváli ju na zverejnenie. Účtovná jednotka 19. marca 20X2 oznámi svoj zisk a ostatné vybrané finančné informácie. Účtovná závierka je 1. apríla 20X2 daná k dispozícii akcionárom a iným osobám. Valné zhromaždenie akcionárov schváli účtovnú závierku 15. mája 20X2 a schválenú účtovnú závierku následne 17. mája 20X2 zaprotokoluje regulačný orgán.Účtovná závierka je schválená na zverejnenie 18. marca 20X2 (dátum, kedy ju na zverejnenie schválilo predstavenstvo).

6.

V niektorých prípadoch sa od vedenia účtovnej jednotky vyžaduje, aby účtovnú závierku predložilo na schválenie dozornej rade (ktorá nemá výkonné právomoci). V takýchto prípadoch je účtovná závierka schválená na zverejnenie, keď ju vedenie schváli na účely predloženia dozornej rade.

PríkladVedenie účtovnej jednotky 18. marca 20X2 schváli účtovnú závierku na predloženie dozornej rade. Dozorná rada nemá výkonné právomoci a môžu v nej byť zástupcovia zamestnancov a iných vonkajších záujmov. Dozorná rada schváli účtovnú závierku 26. marca 20X2. Účtovná závierka je 1. apríla 20X2 daná k dispozícii akcionárom a iným osobám. Valné zhromaždenie akcionárov schváli účtovnú závierku 15. mája 20X2 a schválenú účtovnú závierku následne 17. mája 20X2 zaprotokoluje regulačný orgán.Účtovná závierka je schválená na zverejnenie 18. marca 20X2 (dátum, kedy ju vedenie schválilo na predloženie dozornej rade).

7.

Udalosti po súvahovom dni zahŕňajú všetky udalosti do dátumu, keď je účtovná závierka schválená na zverejnenie, a to aj vtedy, ak tieto udalosti nastanú po zverejnení oznámenia o zisku alebo iných vybraných finančných informácií.

8.

Účtovná jednotka upraví sumy vykázané v účtovnej závierke tak, aby zohľadňovali udalosti po súvahovom dni, ktoré vyžadujú úpravu.

9.

V ďalej uvedených písmenách sú uvedené príklady udalostí po súvahovom dni vyžadujúcich si úpravu, v dôsledku ktorých musí účtovná jednotka upraviť sumy vykázané vo svojej účtovnej závierke, alebo vykázať predtým nevykázané položky:

10.

Účtovná jednotka neupravuje sumy vykázané vo svojej účtovnej závierke na základe udalostí po súvahovom dni, ktoré si nevyžadujú úpravu.

11.

Príkladom udalosti po súvahovom dni, ktorá si nevyžaduje úpravu, je pokles trhovej hodnoty investícií medzi súvahovým dňom a dňom, v ktorý sa účtovná závierka schváli na zverejnenie. Pokles trhovej hodnoty zvyčajne nesúvisí so stavom investícií k súvahovému dňu, ale odráža okolnosti, ktoré vznikli v nasledujúcom období. Účtovná jednotka preto neupravuje sumy príslušných investícií vykázaných v účtovnej závierke. Podobne účtovná jednotka neaktualizuje zverejnenú výšku týchto investícií k súvahovému dňu, aj keď môže byť potrebné dodatočné zverejnenie podľa odseku 21.

12.

Ak účtovná jednotka oznámi výplatu dividend držiteľom nástrojov vlastného imania (v zmysle IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia) po súvahovom dni, tieto dividendy sa nevykazujú ako záväzok k súvahovému dňu.

13.

Ak sa výplata dividend oznámi (t. j. dôjde k ich riadnemu schváleniu a účtovná jednotka nimi prestane disponovať) po súvahovom dni, avšak pred tým, ako sa účtovná závierka schváli na zverejnenie, tieto dividendy sa nevykazujú ako záväzok k súvahovému dňu, pretože nespĺňajú kritériá súčasnej povinnosti v zmysle IAS 37. Takéto dividendy sa vykážu v poznámkach k účtovnej závierke v súlade s IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky.

14.

Účtovná jednotka pri zostavovaní účtovnej závierky neuplatní zásadu nepretržitej činnosti, ak vedenie účtovnej jednotky po súvahovom dni rozhodne o likvidácii jednotky alebo o ukončení jej obchodnej činnosti, prípadne nemá inú reálnu možnosť, než uskutočniť jeden z týchto krokov.

15.

Zhoršenie prevádzkových výsledkov a finančnej situácie po súvahovom dni môže naznačovať potrebu zvážiť, či je predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti ešte vhodný. Ak už predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti nie je vhodný, predstavuje to taký zásadný vplyv, že tento štandard vyžaduje zásadné zmeny základov, na ktorých je postavené účtovníctvo podniku, a nie iba úpravu hodnôt vykázaných podľa pôvodného základu účtovníctva.

16.

IAS 1 stanovuje požadované zverejnenia v prípadoch, ak:

17.

Účtovná jednotka zverejní informácie o tom, k akému dátumu a kým bola účtovná závierka schválená na zverejnenie. Ak sú vlastníci účtovnej jednotky alebo iné osoby oprávnené meniť a dopĺňať účtovnú závierku po jej zverejnení, účtovná jednotka túto skutočnosť zverejní.

18.

Pre používateľov je dôležité vedieť, kedy bola účtovná závierka schválená na zverejnenie, pretože účtovná závierka nezohľadňuje udalosti po tomto dátume.

19.

Ak účtovná jednotka po súvahovom dni získa nové informácie o okolnostiach, ktoré existovali k súvahovému dňu, zaktualizuje zverejnené údaje súvisiace s týmito okolnosťami na základe tejto novej informácie.

20.

V niektorých prípadoch je potrebné aktualizovať zverejnenia v účtovnej závierke účtovnej jednotky tak, aby odzrkadľovali nové informácie získané po súvahovom dni, a to aj vtedy, ak tieto informácie nemajú vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke. Príkladom potreby aktualizovať zverejnenia je situácia, keď sa po súvahovom dni objavil dôkaz o podmienenom záväzku, ktorý existoval k súvahovému dňu. Účtovná jednotka zváži, či na základe takéhoto dôkazu treba vykázať alebo zmeniť rezervu v zmysle IAS 37, a v tejto súvislosti zároveň zaktualizuje informácie, ktoré zverejnila o danom podmienenom záväzku.

21.

Nezverejnením významných udalostí po súvahovom dni, ktoré si nevyžadujú úpravu, by sa mohli ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov účtovnej závierky prijaté na jej základe. V tejto súvislosti účtovná jednotka pre každú významnú skupinu udalostí po súvahovom dni nevyžadujúcich si úpravu zverejní:

22.

Príkladmi udalostí po súvahovom dni nevyžadujúcich si úpravu, ktoré obvykle zakladajú povinnosť zverejnenia, sú:

23.

Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2005 alebo neskôr. Skoršia aplikácia sa odporúča. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie začínajúce sa pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

24.

Týmto štandardom sa nahrádza IAS 10 Udalosti po súvahovom dni (revidovaný v roku 1999).

1.

Tento štandard sa uplatňuje pri účtovaní zmlúv o zhotovení v účtovných závierkach dodávateľov.

2.

Týmto štandardom sa nahrádza IAS 11 Účtovanie zákazkovej výroby schválený v roku 1978.

3.

Nasledujúce pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

Zmluva o zhotovení je zmluva osobitne dohodnutá na zhotovenie aktíva alebo súboru aktív, ktoré spolu úzko súvisia alebo sú navzájom závislé z hľadiska ich projektového riešenia, technológie a funkcie alebo ich konečného účelu alebo použitia.

Zmluva s pevnou cenou je zmluva o zhotovení, v ktorej dodávateľ súhlasí s pevnou zmluvnou cenou alebo pevnou sadzbou za jednotku výkonu, ktorá v niektorých prípadoch podlieha ustanoveniam o zvyšovaní nákladov.

Zmluva so stanovením ceny ako náklady plus marža je zmluva o zhotovení, pri ktorej sa dodávateľovi uhrádzajú oprávnené alebo inak vymedzené náklady plus percentuálna časť týchto nákladov alebo pevný poplatok.

4.

Zmluva o zhotovení môže byť dohodnutá na zhotovenie jediného aktíva, ako je most, budova, priehrada, potrubie, cesta, loď alebo tunel. V zmluve o zhotovení môže ísť aj o zhotovenie niekoľkých aktív, ktoré spolu úzko súvisia alebo sú navzájom závislé z hľadiska ich projektového riešenia, technológie a funkcie alebo ich konečného účelu alebo použitia. Medzi takéto zmluvy patria napríklad zmluvy na výstavbu rafinérií a iných komplexných častí tovární alebo zariadení.

5.

Na účely tohto štandardu zmluva o zhotovení zahŕňa:

6.

Zmluvy o zhotovení sú formulované niekoľkými spôsobmi, ktoré sa na účely tohto štandardu klasifikujú ako zmluvy s pevnou cenou a zmluvy so stanovením ceny ako náklady plus marža. Niektoré zmluvy o zhotovení môžu obsahovať charakteristiky zmluvy s pevnou cenou, ako aj zmluvy so stanovením ceny ako náklady plus marža, napríklad v prípade zmluvy so stanovením ceny ako náklady plus marža, s dohodnutou maximálnou cenou. Za takýchto okolností musí dodávateľ zvážiť všetky podmienky uvedené v odsekoch 23 a 24, aby určil, kedy má vykázať zmluvné tržby a zmluvné náklady.

7.

Požiadavky tohto štandardu sa zvyčajne uplatňujú samostatne na každú zmluvu o zhotovení. Za určitých okolností je však potrebné uplatňovať tento štandard na samostatne identifikovateľné súčasti jedinej zmluvy alebo spolu na skupinu zmlúv, aby sa vyjadrila podstata zmluvy alebo skupiny zmlúv.

8.

Ak sa zmluva vzťahuje na niekoľko aktív, zhotovenie každého z aktív sa rieši prostredníctvom samostatnej zmluvy o zhotovení, ak:

9.

Skupina zmlúv, či už s jedným zákazníkom alebo s niekoľkými zákazníkmi, sa rieši prostredníctvom jedinej zmluvy o zhotovení, ak:

10.

V zmluve môže byť obsiahnutá možnosť zhotoviť dodatočné aktívum podľa voľby zákazníka, alebo môže byť zmenená a doplnená tak, aby zahŕňala zhotovenie dodatočného aktíva. Zhotovenie dodatočného aktíva sa rieši prostredníctvom samostatnej zmluvy o zhotovení, ak:

11.

Zmluvné tržby zahŕňajú:

12.

Zmluvné tržby sa oceňujú v objektívnej hodnote prijatej odmeny alebo pohľadávky. Oceňovanie zmluvných tržieb ovplyvňujú rôzne neistoty, ktoré závisia od výsledku budúcich udalostí. Odhady je často potrebné revidovať podľa toho, ako nastanú udalosti a ako sa vyriešia neistoty. Preto suma zmluvných tržieb môže medzi jednotlivými obdobiami stúpať alebo klesať. Napríklad:

13.

Odchýlka je pokynom zákazníka na zmenu v rozsahu prác, ktoré sa majú vykonať podľa zmluvy. Odchýlka môže viesť k zvýšeniu alebo k zníženiu zmluvných tržieb. Príkladmi odchýlok sú zmeny v špecifikáciách alebo v projektovom riešení aktíva a zmeny v trvaní zmluvy. Odchýlka je zahrnutá do zmluvných tržieb, ak:

14.

Nárok je suma, ktorú dodávateľ požaduje od zákazníka alebo inej strany ako náhradu za náklady nezahrnuté do zmluvnej ceny. Nárok môže vzniknúť napríklad z oneskorení spôsobených zákazníkom, z chýb v špecifikáciách alebo v projektovom riešení a z neodsúhlasených odchýlok v zmluvných prácach. Ocenenie výšky tržieb vznikajúceho z nárokov je predmetom vysokého stupňa neistoty a často závisí od výsledku rokovaní. Preto sú nároky zahrnuté do zmluvných tržieb, iba ak:

15.

Stimulačné doplatky sú dodatočné sumy zaplatené dodávateľovi, ak sú dosiahnuté alebo prekročené stanovené parametre výkonov. Napríklad v zmluve sa môže umožňovať stimulačný doplatok dodávateľovi za predčasné splnenie zmluvy. Stimulačné doplatky sú zahrnuté do zmluvných tržieb, ak:

16.

Zmluvné náklady zahŕňajú:

17.

Náklady, ktoré priamo súvisia s konkrétnou zmluvou, zahŕňajú:

Tieto náklady možno znížiť o prípadný náhodný príjem, ktorý nie je zahrnutý v zmluvných tržbách, napríklad príjem z predaja prebytočných materiálov a z vyradenia strojov a zariadení na konci zmluvy.

18.

Náklady, ktoré sa dajú vo všeobecnosti priradiť k zmluvnej činnosti a môžu sa priradiť ku konkrétnym zmluvám, zahŕňajú:

Takéto náklady sa priraďujú pomocou metód, ktoré sú systematické a racionálne a používajú sa konzistentne na všetky náklady, ktoré majú podobné vlastnosti. Priradenie je založené na bežnej úrovni činnosti vykonávanej pri zhotovení. Režijné náklady zmluvy o zhotovení zahŕňajú náklady, ako sú napríklad príprava a spracovanie výplatnej listiny pracovníkov stavby. Náklady, ktoré je možné vo všeobecnosti priradiť k zmluvnej činnosti a môžu sa priradiť ku konkrétnym zmluvám, zahŕňajú aj náklady na úvery a pôžičky v prípade, že dodávateľ zvolí povolený alternatívny postup v IAS 23 Náklady na prijaté úvery a pôžičky.

19.

Náklady, ktoré sú fakturovateľné konkrétnemu zákazníkovi podľa podmienok zmluvy, môžu zahŕňať niektoré náklady na všeobecnú administratívu a náklady na projektovanie a výstavbu, ktorých uhradenie je stanovené v zmluvných podmienkach.

20.

Náklady, ktoré sa nedajú priradiť k zmluvným činnostiam alebo ich nie je možné priradiť ku konkrétnej zmluve, sú vylúčené z nákladov na zmluvu o zhotovení. Takéto náklady zahŕňajú: