Dodatok II

Administratívne pokyny

č. 1	:	Požiadavky týkajúce sa schopnosti únikovej akcie a otáčania
č. 2	:	Požiadavky týkajúce sa predpísanej (doprednej) rýchlosti, schopnosti zastavenia a schopnosti pohybu vzad
č. 3	:	Požiadavky na pripájacie systémy a pripájacie zariadenia pre tlačiace alebo tlačené plavidlo v pevnej zostave
č. 4	:	Prázdne
č. 5	:	Meranie hluku
č. 6	:	Prázdne
č. 7	:	Špeciálne kotvy so zníženou hmotnosťou
č. 8	:	Pevnosť vodotesných okien
č. 9	:	Požiadavky na automatické systémy ostrekovania tlakovou vodou
č. 10	:	Prázdne
č. 11	:	Vydanie osvedčenia v Spoločenstve
č. 12	:	Nádrže na palivo na plávajúcom zariadení
č. 13	:	Minimálna hrúbka trupu pre vlečné člny
č. 14	:	Prázdne
č. 15	:	Minimálna rýchlosť na kormidlovanie plavidla pri vlastnom pohone
č. 16	:	Prázdne
č. 17	:	Vhodný požiarny poplachový systém
č. 18	:	Dôkaz plávateľnosti, vyváženosti a stability oddelených častí plavidla
č. 19	:	Prázdne
č. 20	:	Vybavenie pre plavidlá, ktoré budú prevádzkované podľa štandardov S1 a S2
č. 21	:	Požiadavky na nízko umiestnené osvetlenie
č. 22	:	Špecifické bezpečnostné potreby osôb so zníženou mobilitou
č. 23	:	Prázdne
č. 24	:	Vhodné plynové výstražné zariadenie
č. 25	:	Elektrické káble

Poznámka:

V súlade s článkom 5 ods. 7 smernice môže pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje príloha IV, každý členský štát povoliť menej prísne požiadavky pre príslušné hodnoty uvedené v nasledujúcich administratívnych pokynoch pre malé plavidlá plaviace sa výhradne na vodných cestách zóny 3 a zóny 4 v rámci jeho územia.

V súlade s článkom 5 ods. 1 a 3 smernice môže pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje príloha III, každý členský štát prijať prísnejšie požiadavky pre príslušné hodnoty uvedené v nasledujúcich administratívnych pokynoch pre malé plavidlá plaviace sa na vodných cestách zóny 1 a zóny 2 v rámci jeho územia.

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 1

Požiadavky týkajúce sa schopnosti únikovej akcie a otáčania

(články 5.09 a 5.10 v spojení s článkom 5.02 ods. 1, článkom 5.03 ods. 1, článkami 5.04 a 16.06 prílohy II)

1.   Všeobecné podmienky a hraničné podmienky týkajúce sa testu únikovej akcie

1.1.   Podľa článku 5.09, plavidlá a konvoje musia byť schopné včasnej únikovej akcie a schopnosť takejto akcie musí byť preukázaná manévrami únikovej akcie v testovacom priestore v súlade s článkom 5.03. Toto sa musí potvrdiť simulovanými manévrami únikovej akcie na ľavobok a na pravobok s predpísanými hodnotami, pričom sa musí dodržať určitý časový limit pre špecifické rýchlosti otáčania plavidla v reakcii na skríženie a následnú kontrolu kormidelného zariadenia.

Počas testov budú požiadavky bodu 2 splnené udržiavaním voľného priestoru pod kýlom na úrovni aspoň 20 % ponoru, avšak najmenej 0,50 m.

2.   Postup testu únikovej akcie a zaznamenávanie údajov

(diagram v prílohe 1).

2.1.   Manévre únikovej akcie sa vykonajú takto:

Pri plavidle alebo konvoji plaviacom sa konštantnou rýchlosťou Vo = 13 km/h vzhľadom na vodu, na začiatku manévru (čas to = 0 s, rýchlosť otáčania r = 0°/min, uhol kormidla δo = 0°, obrátky motora udržiavané na konštantnej hodnote), úniková akcia na ľavobok alebo pravobok sa začne skrížením kormidelného zariadenia. Na začiatku manévru musí byť kormidlo nastavené na uhol δ alebo riadiaca jednotka na uhol δa v prípade aktívneho riadiaceho zariadenia, v súlade s údajmi uvedenými v bode 2.3. Uhol kormidla δ (napr. 20° smerom k pravoboku) sa musí udržiavať dovtedy, kým nie je dosiahnutá hodnota r1 rýchlosti otáčania uvedená v bode 2.2 pre príslušné rozmery plavidla alebo konvoja. Keď sa dosiahne rýchlosť otáčania r1, zaznamená sa čas t1 a kormidlo sa nastaví v rovnakom uhle na opačnej strane (napr. 20° smerom k ľavoboku) tak, aby sa otáčanie zastavilo a začalo sa otáčanie v opačnom smere, t. j. aby sa rýchlosť otáčania znížila na r2 = 0 a nechala sa znovu stúpnuť na hodnotu uvedenú v bode 2.2. Keď sa dosiahne rýchlosť otáčania r2 = 0, zaznamená sa čas t2. Keď sa dosiahne rýchlosť r3 uvedená v bode 2.2, kormidlo sa nastaví v opačnom smere na rovnaký uhol tak, aby sa zastavil pohyb otáčania. Zaznamená sa čas t3. Keď sa dosiahne rýchlosť otáčania r4 = 0, zaznamená sa čas t4 a plavidlo alebo konvoj sa vrátia na svoj pôvodný kurz.

2.2.   Na dosiahnutie rýchlosti otáčania r4 v závislosti od rozmerov plavidiel alebo konvojov a od hĺbky vody h sa musia dosiahnuť nasledujúce medzné hodnoty:

	Rozmery plavidiel alebo konvojov d × š	Požadovaná rýchlosť otáčania r1 = r3 (°/min)		Medzné hodnoty pre čas t4 (s) v plytkej a hlbokej vode
		δ = 20°	δ = 45°	1,2 ≤ h/T ≤ 1,4	1,4 < h/T < 2	h/T > 2
1	Všetky motorové plavidlá: jednoradové konvoje v jednom rade ≤ 110 × 11,45	20°/min	28°/min	150 s	110 s	110 s
2	Konvoje v jednom rade až do 193 × 11,45 alebo konvoje v dvoch radoch 110 × 22,90	12°/min	18°/min	180 s	130 s	110 s
3	Dvojradové konvoje ≤ 193 × 22,90	8°/min	12°/min	180 s	130 s	110 s
4	Dvojradové konvoje až do 270 × 22,90 alebo trojradové konvoje až do 193 × 34,35	6°/min	8°/min	(1)	(1)	(1)

Časy t1, t2, t3 a t4 požadované na dosiahnutie rýchlostí otáčania r1, r2, r3 a r4 sa zaznamenajú v správe o meraniach v prílohe 2. Hodnoty t4 nesmú prekročiť medzné hodnoty uvedené v tabuľke.

2.3.   Musia sa vykonať aspoň štyri manévre únikovej akcie, a to:

—	jeden na pravobok s uhlom kormidla δ = 20°

—	jeden na ľavobok s uhlom kormidla δ = 20°

—	jeden na pravobok s uhlom kormidla δ = 45°

—	jeden na ľavobok s uhlom kormidla δ = 45°.

V prípade potreby (napríklad v prípade neistoty, čo sa týka nameraných hodnôt, alebo neuspokojivých manévrov) sa manévre únikovej akcie musia opakovať. Musia byť dodržané rýchlosti otáčania uvedené v bode 2.2 a časové limity. Pre aktívne riadiace prístroje alebo špeciálne typy kormidla je možné zvoliť polohu δa riadiacej jednotky alebo uhol kormidla δa iný ako δ = 20° a δ = 45°, podľa posúdenia odborníka a v závislosti od typu systému riadenia.

2.4.   Kvôli stanoveniu rýchlosti otáčania musí byť v súlade s prílohou IX k smernici na palube indikátor rýchlosti otáčania.

2.5.   V súlade s článkom 5.04 musí byť stav zaťaženia počas manévru únikovej akcie v rozmedzí medzi 70 % a 100 % maximálnej plnej nosnosti. Ak sa test vykonáva s menším zaťažením, schválenie pre poprúdnu plavbu a protiprúdnu plavbu bude obmedzené na túto medzu zaťaženia.

Postup pre manévre únikovej akcie a použité pojmy sú uvedené v diagrame v prílohe 1.

3.   Schopnosť otáčania

Schopnosť otáčania plavidiel a konvojov, ktorých dĺžka (L) nepresahuje 86 m a šírka (B) nepresahuje 22,90 m, sa bude považovať za dostatočnú podľa článku 5.10, v spojení s článkom 5.02 ods. 1, ak sa počas otáčacieho manévru proti prúdu s počiatočnou rýchlosťou vzhľadom na vodu 13 km/h dosiahnu medzné hodnoty pre zastavenie čelom po prúde stanovené v administratívnom pokyne č. 2. Musia byť splnené podmienky voľného priestoru pod kýlom podľa bodu 1.1.

4.   Ostatné požiadavky

4.1.   Odhliadnuc od bodov 1 až 3, musia byť splnené nasledujúce požiadavky:

a)	v prípade ručne ovládaných systémov riadenia musí jedno otočenie kormidelného kolesa zodpovedať uhlu kormidla aspoň 3°;

b)	v prípade riadiacich systémov s vlastným pohonom, keď je kormidlo maximálne ponorené, sa musí dať dosiahnuť priemerná uhlová rýchlosť 4°/s v celom rozsahu otáčania kormidla.

Táto požiadavka sa musí taktiež skontrolovať v prípade plavidla pri plnej rýchlosti, pre otáčanie kormidla v rozsahu od 35° na ľavoboku do 35° na pravoboku. Navyše sa musí skontrolovať, či si kormidlo udrží svoju polohu v maximálnom uhle, pri maximálnom hnacom výkone. Pre aktívne riadiace systémy alebo zvláštne typy kormidiel sa toto ustanovenie uplatňuje mutatis mutandis.

4.2.   Ak je na dosiahnutie požadovaných manévrovacích schopností potrebné akékoľvek prídavné zariadenie uvedené v článku 5.05, musí spĺňať požiadavku kapitoly 6 a v bode 52 osvedčenia Spoločenstva musia byť zapísané nasledujúce údaje:

5.   Zaznamenávanie údajov a správ

Merania, správy a zaznamenávanie údajov sa vykonajú v súlade s postupom uvedeným v prílohe 2.

PRÍLOHA 1

k administratívnemu pokynu č. 1

Diagram manévru únikovej akcie

t0	=	začiatok manévru únikovej akcie
t1	=	čas na dosiahnutie rýchlosti otáčania r1
t2	=	čas na dosiahnutie rýchlosti otáčania r2 = 0
t3	=	čas na dosiahnutie rýchlosti otáčania r3
t4	=	čas na dosiahnutie rýchlosti otáčania r4 = 0 (koniec manévru únikovej akcie)
δ	=	uhol kormidla [°]
r	=	rýchlosť otáčania [°/min]

PRÍLOHA 2

k administratívnemu pokynu č. 1

Správa o manévri únikovej akcie a schopnosti otáčania

Kontrolný orgán: …

Dátum: …

Názov: …

Názov plavidla: …

Vlastník: …

Typ plavidla: …	Skúšobná oblasť: …
alebo konvoja: …	príslušná hladina vody [m]: …
L × B [m × m]: …	Hĺbka vody h [m]: …
Ttest [m]: …	h/T: …

Rýchlosť prúdenia [m/s]:

Zaťaženie: … % z maximálnej plnej nosnosti …

(počas testu) [t]: … plná nosnosť: …

Ukazovateľ rýchlosti otáčania

Typ: …

Typ konštrukcie kormidla: bežná/špeciálna konštrukcia (3)

Aktívny riadiaci systém: áno/nie (3)

Výsledky manévrov únikovej akcie

Čas t1 až t4 vyžadovaný pre únikovú akciu	Uhol kormidla δ alebo δa  (3), pri ktorom sa úniková akcia začína, a rýchlosť otáčania, ktorá sa má dosiahnuť pri r1 = r3				Poznámky
	δ = 20° PRAVOBOK (3)	δ = 20° ĽAVOBOK (3)	δ = 45° PRAVOBOK (3)	δ = 45° ĽAVOBOK (3)
	δa = … PRAVOBOK (3)	δa = … ĽAVOBOK (3)	δa = … PRAVOBOK (3)	δa = … ĽAVOBOK (3)
	r1 = r3 = … °/min		r1 = r3 = … °/min
t1[s]
t2[s]
t3[s]
t4[s]
Medzná hodnota t4 podľa bodu 2.2	Medzná hodnota t4 = … [s]

Schopnosť otáčania (3)

Zemepisná poloha na začiatku manévru otáčania … km

Zemepisná poloha na konci manévru otáčania … km

Riadiaci prístroj

Typ prevádzky: manuálny/s vlastným pohonom (3)

Uhol kormidla pre každú obrátku kormidelného kolesa (3): … °

Uhlová rýchlosť kormidla v celom rozsahu (3): … °/s

Uhlová rýchlosť kormidla v rozsahu od 35° ľavobok do 35° pravobok (3): … °/s

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 2

Požiadavky týkajúce sa predpísanej (doprednej) rýchlosti, schopnosti zastavenia a schopnosti pohybu vzad

(Články 5.06, 5.07 a 5.08 v spojení s článkom 5.02 ods. 1, článkom 5.03 ods. 1, článkami 5.04 a 16.06 prílohy II)

1.   Maximálna predpísaná (dopredná) rýchlosť v súlade s článkom 5.06

Rýchlosť vzhľadom na vodu je vyhovujúca v súlade s článkom 5.06 ods. 1 v prípade, ak dosahuje aspoň 13 km/h. Počas testov musia byť splnené nasledujúce podmienky rovnakým spôsobom ako pri teste zastavenia:

a)	musí byť dodržaný voľný priestor pod kýlom uvedený v bode 2.1;

b)	musí sa vykonať meranie, zaznamenanie, registrácia a vyhodnotenie skúšobných údajov.

2.   Schopnosť zastaviť a schopnosť pohybu vzad predpísaná v súlade s článkami 5.07 a 5.08

2.1.   Plavidlá a konvoje sa považujú za schopné zastaviť čelom po prúde včas v súlade s článkom 5.07 ods. 1, ak sa toto potvrdí počas testu zastavenia vzhľadom na dno po prúde, pri počiatočnej rýchlosti vzhľadom na vodu 13 km/h, pri voľnom priestore pod kýlom rovnajúcom sa aspoň 20 % z ponoru, avšak najmenej 0,50 m.

a)

V tečúcej vode (rýchlosť prúdenia 1,5 m/s) sa zastavenie vzhľadom na vodu demonštruje na maximálnu vzdialenosť meranú vzhľadom na dno: 550 m pre plavidlá a konvoje, ktorých: — dĺžka L > 110 m alebo — šírka B > 11,45 m alebo 480 m pre plavidlá a konvoje, ktorých: — dĺžka L ≤ 110 m a — šírka B ≤ 11,45 m. Manéver zastavenia je ukončený vtedy, ak nastane zastavenie vzhľadom na dno.

b)

V stojatej vode (rýchlosť prúdenia menšia ako 0,2 m/s) sa zastavenie vzhľadom na vodu demonštruje na maximálnu vzdialenosť meranú vzhľadom na dno: 350 m pre plavidlá a konvoje, ktorých: — dĺžka L > 110 m alebo — šírka B > 11,45 m alebo 305 m pre plavidlá a konvoje, ktorých: — dĺžka L ≤ 110 m a — šírka B ≤ 11,45 m. V stojatej vode sa taktiež vykoná test, s cieľom demonštrovať, že pri pohybe vzad sa dá dosiahnuť rýchlosť najmenej 6,5 km/h.

Meranie, zaznamenávanie a registrácia skúšobných údajov uvedených v písmene a) alebo b) sa vykoná v súlade s postupom stanoveným v dodatku 1.

Počas celého testu musí mať plavidlo alebo konvoj primeranú manévrovateľnosť.

2.2.   V súlade s článkom 5.04 budú plavidlá počas testu čo najviac naložené, na 70 % až 100 % ich plnej nosnosti. Tento stav zaťaženia sa vyhodnotí v súlade s dodatkom 2. Ak je počas testu plavidlo alebo konvoj naložený na menej ako 70 %, povolený maximálny výtlak pri poprúdnej plavbe sa musí stanoviť v súlade so skutočným zaťažením za predpokladu, že budú dodržané medzné hodnoty bodu 2.1.

2.3.   Ak skutočné hodnoty počiatočnej rýchlosti a rýchlosti prúdenia v čase testu nevyhovujú podmienkam uvedeným v bode 2.1, získané výsledky sa vyhodnotia podľa postupu uvedeného v dodatku 2.

Povolená odchýlka od počiatočnej rýchlosti 13 km/h nesmie byť väčšia ako +1 km/h a rýchlosť prúdenia tečúcej vody musí byť medzi 1,3 m/s a 2,2 m/s, v opačnom prípade sa musia testy opakovať.

2.4.   Maximálny povolený výtlak alebo príslušné maximálne zaťaženie alebo maximálny ponorený prierez plavidiel a konvojov pri poprúdnej plavbe sa stanovia na základe testov a zapíšu sa do osvedčenia Spoločenstva.

Dodatok 1

k administratívnemu pokynu č. 2

MERANIE, ZAZNAMENÁVANIE A REGISTRÁCIA ÚDAJOV ZOZBIERANÝCH POČAS TESTOV MANÉVRU ZASTAVENIA

1.   Manéver zastavenia

Plavidlá a konvoje uvedené v kapitole 5 vykonajú test v tečúcej alebo v stojatej vode v skúšobnej oblasti tak, aby dokázali, že sú schopné zastaviť čelom po prúde iba pomocou ich hnacieho systému bez použitia kotiev. Manéver zastavenia sa v zásade vykoná v súlade s obr. 1. Začína sa vtedy, keď sa plavidlo pohybuje konštantnou rýchlosťou alebo čo možno najbližšie k hodnote 13 km/h vzhľadom na vodu obrátením chodu motorov z chodu ‚dopredu‘ na ‚spätný chod‘ (bod A príkazu ‚zastaviť‘), a je ukončený vtedy, keď plavidlo vzhľadom na dno stojí (bod E: v = 0 vzhľadom na dno alebo bod D: = bod E: v = 0 vzhľadom na vodu a vzhľadom na dno, ak sa manéver zastavenia vykonáva v stojatej vode).

Keď sa manévre zastavenia vykonávajú v tečúcej vode, tak sa taktiež zaznamená vzhľadom na vodu poloha a moment zastavenia (plavidlo sa pohybuje rýchlosťou prúdenia; bod D: v = 0 vzhľadom na vodu).

Namerané údaje sa zaznamenajú v správe tak, ako je uvedené v diagrame tabuľky 1. Pred vykonaním manévru zastavenia sa v hornej časti formulára zaznamenajú nemeniace sa údaje.

Priemerná rýchlosť prúdenia (vSTR ) v plavebnej dráhe sa stanoví vtedy, ak je k dispozícii, na základe záznamu zavedeného ukazovateľa vodnej hladiny alebo meraním pohybu plávajúceho telesa a zaznamená sa do správy.

V zásade je povolené používanie bežných meračov na stanovenie rýchlosti plavidla vzhľadom na vodu počas manévru zastavovania, ak je možné zaznamenať pohyb a požadované údaje v súlade s vyššie uvedeným postupom.

2.   Registrácia nameraných údajov a ich zaznamenávanie do správy (tabuľka 1)

V prípade manévru zastavenia sa musí stanoviť predovšetkým počiatočná rýchlosť vzhľadom na vodu. Toto sa môže vykonať meraním času, ktorý ubehne počas prejazdu medzi dvoma značkami na pevnine. V tečúcej vode sa musí zohľadniť priemerná rýchlosť prúdenia.

Manéver zastavenia sa začína príkazom ‚zastaviť‘A, vydaným v momente prechádzania okolo orientačného bodu na pevnine. Prechádzanie okolo orientačného bodu na pevnine sa zaznamená kolmo na os plavidla a zapíše sa do správy. Prechádzanie okolo všetkých orientačných bodov na pevnine počas manévru zastavenia sa zaznamená obdobne a v správe sa uvedie každý orientačný bod (napríklad kilometrovník) a čas prechodu.

Namerané hodnoty sa budú zaznamenávať, ak to bude možné, v intervaloch 50 m. V každom prípade treba zaznamenať čas, kedy sa dosiahli body B a C – ak je to možné –, ako aj kedy sa dosiahli body D a E, a príslušná poloha sa odhadne. Údaje týkajúce sa otáčok motora nie je potrebné zaznamenávať do správy, musia sa však zaznamenať tak, aby umožnili presnejšiu kontrolu počiatočnej rýchlosti.

3.   Opis manévru zastavenia

Manéver zastavenia podľa obr. 1 sa predkladá formou diagramu. Predovšetkým treba s použitím meraní zaznamenaných v správe o teste zostrojiť diagram čas – prechod a označiť body A až E. Potom bude možné stanoviť priemernú rýchlosť medzi dvoma bodmi merania a zostrojiť diagram rýchlosť/čas.

Toto sa vykoná nasledujúcim spôsobom (pozri obr. 1):

Priemerná rýchlosť plavidla za túto dobu sa dá vypočítať stanovením kvocientu rozdielu polohy a rozdielu v čase Δs/Δt.

Príklad:

V priebehu intervalu od 0 s do 10 s sa urazí vzdialenosť od 0 m do 50 m.

Δs/Δt = 50 m/10 s = 5,0 m/s = 18,0 km/h

Táto hodnota sa zaznamená ako priemerná rýchlosť v mieste 5 s na osi x. Počas druhého intervalu, od 10 s do 20 s, sa urazí vzdialenosť 45 m.

Δs/Δt = 45 m/10 s = 4,5 m/s = 16,2 km/h

V mieste orientačného bodu D plavidlo vzhľadom na vodu zastavilo, t. j. rýchlosť prúdenia je približne 5 km/h.

Obrázok 1

Manéver zastavenia

Legenda k symbolom na obr. 1

A	príkaz ‚zastaviť‘
B	lodná skrutka zastavená
C	spätný chod lodnej skrutky
D	v = 0 vzhľadom na vodu
E	v = 0 vzhľadom na dno
v	rýchlosť plavidla
vL	v vzhľadom na dno
s	vzdialenosť urazená vzhľadom na dno
t	nameraný čas

Tabuľka 1

Správa o manévri zastavenia

Kontrolný orgán:	…	Typ plavidla alebo konvoja:	…	Skúšobná oblasť:	…
		d × š [m]:	…	Údaj ukazovateľa vodnej hladiny	[m]:	…
Dátum:	…	T počas testu [m]:	…	Hĺbka vody	[m]:	…
Názov:	…	Zaťaženie počas testu [t]:	…	Gradient:	[m/km]:	…
Testovací chod č.:	…	% z maximálnej plnej nosnosti	…	VSTR	[km/h]:	…
		Výkon hnacích motorov PB [kW]	…		[m/s]:	…
		Hnací systém podľa prílohy 2, tabuľky 2:	…	Maximálny výtlak	[m3]:	…

Poloha [riečny kilometer]	Čas [s]	Δs [m]	Δt [s]	vIL [km/h]	Obrátky motora n [min–1]	Poznámky

Dodatok 2

k administratívnemu pokynu č. 2

VYHODNOTENIE VÝSLEDKOV MANÉVRU ZASTAVENIA

1.   Na základe zaznamenaných hodnôt sa overí súlad s medznými hodnotami v súlade s dodatkom 1. Ak sa podmienky pre manéver zastavenia podstatne líšia od štandardných podmienok alebo ak existujú pochybnosti, pokiaľ ide o súlad s medznými hodnotami, výsledky sa vyhodnotia. Na tento účel je možné na výpočet manévrov zastavenia použiť nasledujúci postup.

2.   Teoretické brzdné dráhy sa stanovia za štandardných podmienok (Sreference) bodu 2.1 administratívneho pokynu č. 2 a za podmienok manévru zastavenia (Sactual) a porovnajú sa s nameranou brzdnou dráhou (Smeasured). Korigovaná brzdná dráha manévru zastavenia za štandardných podmienok (Sstandard) sa vypočíta takto:

Vzorec 2.1

Medzná hodnota v súlade s bodom 2.1 písm. a) alebo b) administratívneho pokynu č. 2

Ak sa manéver zastavenia vykoná pri zaťažení 70 % –100 % z maximálnej nosnosti v súlade s bodom 2.2 administratívneho pokynu č. 2 s cieľom vypočítať sstandard , na stanovenie sreference a sactual sa použije výtlak (Dreference = Dactual ) zodpovedajúci zaťaženiu v čase testu.

Keď sa pri stanovovaní sstandard podľa vzorca 2.1 predmetná medzná hodnota prekročí alebo nedosiahne, hodnota sreference sa zníži alebo zvýši o rozdiel Dreference tak, aby sa dosiahla medzná hodnota (sstandard = predmetná medzná hodnota). Maximálny výtlak povolený pri poprúdnej plavbe sa stanoví zodpovedajúco.

3.   Podľa medzných hodnôt uvedených v bode 2.1 písm.a) a b) administratívneho pokynu č. 2 sa vypočítajú iba brzdné vzdialenosti namerané vo:

—	fáze I (‚plnou parou vpred‘ reverzované na ‚plnou parou vzad‘): SI a

—	fáze II (koniec reverzovania až do zastavenia plavidla vzhľadom na vodu) SII

sa vypočíta (pozri obr. 1). Celková brzdná dráha je potom:

Vzorec 3.1

Konkrétne brzdné vzdialenosti sa vypočítajú takto:

VÝPOČET MANÉVRU ZASTAVENIA

Obrázok 2

Diagram

	Vzorec na výpočet:		s nasledujúcimi koeficientmi
4.1.			— k1 podľa tabuľky 1
4.2.			— k2, k3, k4 podľa tabuľky 1
4.3.			— k6, k7 podľa tabuľky 1 — RT/v2 podľa tabuľky 3
4.4.
4.5.			— k6 podľa tabuľky 1
4.6.			— f podľa tabuľky 2
4.7.			— k4 podľa tabuľky 1

Vo vzorcoch 4.1 až 4.7:

vL	Rýchlosť vzhľadom na dno na začiatku reverzovania	(m/s)
tI	Čas reverzovania	(s)
vII	Rýchlosť vzhľadom na vodu na konci reverzovania	(m/s)
D	Výtlak	(m3)
FPOR	Ťah v lane pri spätnom chode	(kN)
PB	Výkon lodného motora	(kW)
RTmII	Priemerný odpor počas fázy II, má sa stanoviť s použitím diagramu pre stanovenie RT/v2	(kN)
RG	Gradientový odpor	(kN)
i	Gradient v m/km (ak chýba, treba ho považovať za 0,16)	(m/km)
vSTR	Priemerná rýchlosť prúdu	(m/s)
g	Gravitačné zrýchlenie (9,81)	(m/s2)
ρ	Hustota vody, (sladká) voda = 1 000	(kg/m3)
T	Maximálny ponor (plavidla alebo konvoja)	(m)
h	Hĺbka vody	(m)
B	Šírka	(m)
L	Dĺžka	(m)

Koeficienty pre vzorce 4.1, 4.2, 4.3, 4.4, 4.5, 4.6 a 4.7 možno prevziať z nižšie uvedených tabuliek.

Tabuľka 1

k faktory pre:

a)	motorové plavidlá a konvoje v jednom rade

b)	konvoje vo dvoch radoch

c)	konvoje vo troch radoch

	a)	b)	c)	Jednotky
k1	0,95	0,95	0,95	—
k2	0,115	0,120	0,125
k3	1,20	1,15	1,10	—
k4	0,48	0,48	0,48	—
k6	0,90	0,85	0,80	—
k7	0,58	0,55	0,52	—

Tabuľka 2

Koeficient f pre pomer medzi ťahom v lane pri spätnom chode a výkonom hnacích motorov

Hnací systém	f	Jednotky
Moderné dýzy so zaoblenou zadnou hranou	0,118	kN/kW
Staré dýzy s ostrou zadnou hranou	0,112	kN/kW
Pohony bez dýzy	0,096	kN/kW
Kormidlové pohony s dýzami (spravidla s ostrou zadnou hranou)	0,157	kN/kW
Kormidlové pohony bez dýz	0,113	kN/kW

Tabuľka 3

Diagram na výpočet odporu

Na stanovenie hodnoty RT/v2 vzhľadom na D1/3 [B + 2T]:

Príloha k dodatku 2

k administratívnemu pokynu č. 2

Príklady uplatňovania dodatku 2

(Vyhodnotenie výsledkov manévru zastavenia)

PRÍKLAD I

1.   Údaje o plavidlách a konvoji

Formácia: Obyčajné motorové plavidlo s nákladným člnom (Európa IIa) pripojeným vedľa seba

	L (d) [m]	B (š) [m]	Tmax [m]	Dwt (4) max [t]	Dmax [m3]	PB [kW]
Motorové plavidlo	110	11,4	3,5	2 900	3 731	1 500
Nákladný čln	76,5	11,4	3,7	2 600	2 743	—
Konvoj	110	22,8	3,7	5 500	6 474	1 500
Hnací systém motorového plavidla: moderné dýzy so zaoblenou zadnou hranou.

2.   Hodnoty namerané počas manévru zastavenia

Rýchlosť prúdenia:	vSTRactual	=	1,4 m/s	≈	5,1 km/h
Rýchlosť plavidla: (vzhľadom na vodu)	VSactual	=	3,5 m/s	≈	12,5 km/h
Rýchlosť plavidla: (vzhľadom na dno)	VLactual	=	4,9 m/s	≈	17,6 km/h
Čas reverzácie (meraný) (bod A až C):	tI	=	16 s
Brzdná dráha vzhľadom na vodu: (bod A až D):	Smeasured	=	340 m
Stav zaťaženia (eventuálne odhadnutý)	Dactual	=	5 179 m3	≈	0,8 Dmax
Skutočný ponor konvoja:	Tactual	=	2,96 m	≈	0,8 Tmax

3.   Medzná hodnota podľa bodu 2.1 písm. a) alebo b), ktorá sa má porovnať so Sstandard

Keďže B > 11,45 m a konvoj sa nachádza v tečúcej vode, pre tento konvoj platí podľa bodu 2.1 písm. a) toto:

Sstandard < 550 m

4.   Stanovenie korigovanej brzdnej dráhy v porovnaní so štandardnými podmienkami

—	Nameraná hodnota podľa dodatku 1 (pozri bod 2) smeasured = 340 m

—

má sa vypočítať: s actual ako súčet sIactual (podľa vzorca 4.1 dodatku 2 s vLactual ) a sIIactual (podľa vzorcov 4.2, 4.3, 4.4, 4.5 a 4.6 dodatku 2 pri skutočných rýchlostiach vIIactual , vSTRactual , Dactual ) s reference ako súčet sIreference (podľa vzorca 4.1 dodatku 2 s vLreference ) a sIIreference [podľa vzorcov 4.2 až 4.6 dodatku 2 pri referenčných rýchlostiach podľa 2.1 administratívneho pokynu a za predpokladu, že stav zaťaženia je väčší než 70 % maximálneho zaťaženia (≈ 80 %): Dreference = Dactual a Treference = Tactual ]

—	má sa skontrolovať:

4.1.   Koeficienty pre výpočet prevzaté z dodatku 2

Tabuľka 1

Pre sIactual a sIreference	k1	=	0,95
Pre sIIactual a sIIreference	k2	=	0,12
	k3	=	1,15
	k4	=	0,48
	k6	=	0,85
	k7	=	0,55

Tabuľka 2 (pre moderné dýzy so zaoblenou zadnou hranou)

f = 0,118

4.2.   Výpočet Sactual

a)	sIactual s hodnotami nameranými počas manévru zastavenia (vzorec 4.1)

b)	Vzorec pre sIIactual

c)	Výpočet RTmIIactual podľa tabuľky 3 a vzorca 4.3 dodatku 2 podľa tabuľky 3

d)	Výpočet odporu v dôsledku gradientu podľa vzorca 4.4

e)	Výpočet vIIaktuálna podľa vzorca 4.5

f)	Výpočet FPOR podľa vzorca 4.6 a tabuľky 2

g)	Výpočet sIactual s použitím vzorca v písmene b) a výsledkov z písmen c), d), e) a f)

h)

Výpočet celkovej dráhy podľa vzorca 3.1 Poznámka: Výraz (RtmII – RG ), ktorý je funkciou D, so skutočnou hodnotou 20,67 kN, je samozrejme pomerne malý v porovnaní s k3 · FPOR so skutočnou hodnotou 203,55 kN, takže na účely zjednodušenia môžeme sII považovať za proporcionálne k D, t. j. s II = konštanta · D.

4.3.   Výpočet sreference

Počiatočné hodnoty

a)

b)

c)	Výpočet RTmIIreference ako v bode 4.2, keďže B, D a T sú nezmenené.

d)	Odpor spôsobený gradientom RG ako v bode 4.2

e)	Výpočet vIIreference

f)	FPOR ako v bode 4.2

g)	Výpočet sIIreference s použitím vzorca v písmene b) a výsledkov z písmen c) až f) = 0,0472 · 5 179 = 244,5 m

h)	Výpočet celkovej dráhy

4.4.   Overenie súladu s prípustnou brzdnou dráhou za štandardných podmienok sstandard

podľa vzorca 2.1. dodatku 2

Záver:

Prípustná medzná hodnota nebola zďaleka dosiahnutá, t. j.:

—	pripustenie pre poprúdnu plavbu je bez problémov možné pre skutočný stav zaťaženia (0,8 · D max ),

—	vyšší stav zaťaženia je možný a môže sa vypočítať podľa bodu 5 nižšie.

5.   Možné zvýšenie Dactual pri poprúdnej plavbe

S s IIreference = Constant reference · D podľa poznámky v bode 4.2

Teda

Z toho vyplýva, že:

keďže (D reference ) Limit >D max (8 756 > 6 474), táto formácia (pozri bod 1) môže dostať povolenie na poprúdnu plavbu pri plnom zaťažení.

PRÍKLAD II

1.   Údaje o plavidlách a konvoji

Formácia: Veľké motorové plavidlo tlačiace

2 nákladné člny pripojené vedľa seba vpredu a

1 nákladný čln pripojený vedľa

	L (š) [m]	B (d) [m]	T max [m]	Dwt (5) max [t]	Dmax [m3]	PB [kW]
Motorové plavidlo	110	11,4	3,5	2 900	3 731	1 500
Každý nákladný čln	76,5	11,4	3,7	2 600	2 743	—
Konvoj	186,5	22,8	3,7	10 700	11 960	1 500
Hnací systém plavidla s vlastným pohonom: moderné dýzy so zaoblenou zadnou hranou.

2.   Hodnoty namerané počas manévru zastavenia

Rýchlosť prúdenia:	vSTRactual	=	1,4 m/s	≈	5,1 km/h
Rýchlosť plavidla (vzhľadom na vodu)	VSactual	=	3,5 m/s	≈	12,5 km/h
Rýchlosť plavidla (vzhľadom na breh)	VLactual	=	4,9 m/s	≈	17,6 km/h
Čas reverzácie (nameraný) (bod A až C):	tI	=	16 sec
Brzdná dráha vzhľadom na vodu (bod A až D):	smeasured	=	580 m
Stav zaťaženia (eventuálne odhadnutý)	Dactual	=	9 568 m 3	≈	0,8 D max
Skutočný ponor konvoja:	Tactual	=	2,96 m	≈	0,8 T max

3.   Medzná hodnota podľa odseku 2.1 písm. a) alebo písm. b), administratívneho pokynu, ktorá sa má porovnať so sstandard

Keďže B > 11,45 m a konvoj sa nachádza v tečúcej vode, pre tento konvoj platí podľa bodu 2.1 písm. a) toto:

sstandard ≤ 550 m

4.   Stanovenie korigovanej brzdnej dráhy v porovnaní so štandardnými podmienkami

—	Nameraná hodnota: smeasured = 340 m

—

Výpočty, ktoré sa majú vykonať: sactual ako súčet sIactual (podľa vzorca 4.1 dodatku 2 pri VLactual ) a sIIactual (podľa vzorcov 4.2, 4.3, 4.4, 4.5 a 4.6 dodatku 2 pri skutočných rýchlostiach VLactual , pozri bod 2 vyššie) a, Dactual sreference : sum sIreference + sIIreference (podľa vzorcov 4.1 až 4.6 dodatku 2 pri referenčných rýchlostiach a v zhode s dodatkom 2, keďže stav zaťaženia > 70 % z maxima, pričom Dreference = Dactual a Treference = Tactual )

—	má sa overiť: , inak

—	vypočítať: s* standard = 550 m by reduction of Dactual to D*

4.1.   Koeficienty na výpočet podľa dodatku 2

Tabuľka 1

pre sIactual a sIreference	k1	=	0,95
pre sIactual a sIreference	k2	=	0,12
	k3	=	1,15
	k4	=	0,48
	k5	=	0,85
	k7	=	0,55

Tabuľka 2 (pre moderné dýzy so zaoblenou zadnou hranou)

f = 0,118

4.2.   Výpočet sIactual

a)	sIactual  S použitím hodnôt nameraných počas manévrov zastavovania sIactual = k1 · vLactual · tIactual sIactual = 0,95 · 4,8 · 16 = 73 m

b)	vzorec pre sIIactual

c)	Výpočet RTmIIactual podľa tabuľky 3 a vzorca 4.3 dodatku 2 z tabuľky 3

d)	Výpočet odporu spôsobeného gradientom podľa vzorca 4.4 dodatku 2

e)	Výpočet vIIactual podľa vzorca 4.5 dodatku 2

f)	Výpočet FPOR podľa vzorca 4.6 a tabuľky 2.

g)	Výpočet sIIactual s použitím vzorca v písmene b) a výsledkov z písmen c), d), e) a f) SIIactual = 402 m

h)	Výpočet celkovej dráhy podľa vzorca 3.1 sactual = 73 + 402 = 475 m

4.3.   Výpočet sreference

Počiatočné hodnoty

a)

b)

c)	Výpočet ako v bode 4.2, keďže B, D a T sú nezmenené.

d)	Odpor spôsobený gradientom ako v bode 4.2.

e)

Výpočet ,

f)	ako podľa bodu 4.2

g)	Výpočet s použitím vzorca v písmene b) a výsledkov z písmen c) až f) SIIreference = 0,04684 · 9 568 = 448 m

h)	Výpočet celkovej dráhy

4.4.   Overenie súladu s prípustnou brzdnou dráhou za štandardných podmienok

podľa vzorca 2.1 dodatku 2

Záver: Medzná hodnota bola jasne prekročená, pripustenie pre poprúdnu plavbu je možné iba s obmedzením zaťaženia. Obmedzené zaťaženie sa dá stanoviť v zhode s č. 5 nižšie.

5.   D* prípustné pre poprúdnu plavbu podľa vzorca 2.1 dodatku 2

Preto:

Následok: Keďže pri poprúdnej plavbe je prípustný výtlak iba 7 950 m3, prípustná plná nosnosť (perm Dwt) tejto formácie je približne:

Prípustná plná nosnosť (pozri bod 1)

ADMINISTRATÍVNY POKYN č. 3

Požiadavky na pripájacie systémy a pripájacie zariadenia pre tlačiace alebo tlačené plavidlo v pevnej zostave

(články 16.01, 16.02, 16.06, 16.07 prílohy II)

Okrem požiadaviek kapitoly 16 prílohy II sa musia dodržiavať príslušné ustanovenia predpisov plavebného úradu platné v členských štátoch.

1.   Všeobecné požiadavky

1.1.   Každý pripájací systém musí zaručiť pevné spojenie všetkých plavidiel v konvoji, t. j. za predpokladaných prevádzkových podmienok musí pripájacie zariadenie zamedziť pozdĺžnym a priečnym pohybom medzi plavidlami tak, aby zostavu bolo možné považovať za ‚plavebnú jednotku‘.

1.2.   Pripájací systém a jeho komponenty sa musia dať bezpečne a ľahko používať a musia umožňovať pripojiť plavidlo rýchlo bez ohrozenia pracovníkov.

1.3.   Sily, ktoré vznikajú pri predvídateľných prevádzkových podmienkach, musia byť riadne absorbované a bezpečne prenášané do konštrukcie plavidla prostredníctvom pripájacieho systému a jeho komponentov.

1.4.   Musí byť k dispozícii dostatočný počet pripájacích bodov.

2.   Pripájacie sily a dimenzovanie pripájacích zariadení

Pripájacie zariadenia konvojov a formácií plavidiel, ktoré sa majú schváliť, sa musia dimenzovať tak, aby zaručovali dostatočné úrovne bezpečnosti. Táto podmienka je považovaná za splnenú vtedy, ak sa predpokladá, že prepojovacie sily určené podľa bodov 2.1, 2.2 a 2.3 sú pevnosťou v ťahu pre dimenzovanie pozdĺžnych pripájacích komponentov.

2.1.   Pripájacie body medzi tlačným remorkérom a tlačenými nákladnými člnmi alebo inými plavidlami

2.2.   Pripájacie body medzi tlačným motorovým plavidlom a tlačeným plavidlom

2.3.   Pripájacie body medzi tlačenými plavidlami

Hodnota 1 200 kN sa považuje za dostatočnú pre maximálnu pripájaciu silu pre tlačné plavidlo v mieste pripojenia medzi prvým tlačeným plavidlom a plavidlom pripojeným pred ním, dokonca aj vtedy, ak vzorec v bode 2.3 dáva vyššiu hodnotu.

Pokiaľ ide o pripájacie body všetkých ostatných pozdĺžnych spojení medzi tlačenými plavidlami, dimenzovanie pripájacích zariadení musí byť založené na pripájacej sile stanovenej podľa vzorca v bode 2.3.

Pričom:

FSB, FSF, FSL [kN]	Pripájacia sila pozdĺžneho spojenia;
PB [kW]	Inštalovaný výkon hnacieho motora;
LS [m]	Vzdialenosť medzi kormou tlačného remorkéra alebo tlačného plavidla a miestom pripojenia;
L'S [m]	Vzdialenosť medzi kormou tlačného plavidla a miestom pripojenia medzi prvým tlačeným plavidlom a plavidlom pripojeným pred ním;
hK, h'K [m]	Príslušné rameno páky pozdĺžneho spojenia;
BS [m]	Šírka tlačného plavidla;
270 a 80	Empiricky stanovené hodnoty na prepočet inštalovaného výkonu na tlak pri súčasnom zabezpečení adekvátnej úrovne bezpečnosti.

2.4.1.   Pre pozdĺžne pripojenie každého jednotlivého plavidla sa musia použiť minimálne 2 body pripojenia. Každý bod pripojenia musí byť dimenzovaný na pripájaciu silu určenú podľa bodov 2.1, 2.2 alebo 2.3. Ak sa použijú pevné spojovacie komponenty, môže sa povoliť jediný pripájací bod, ak takýto bod zabezpečí bezpečné pripojenie plavidla.

Pevnosť káblov v ťahu sa môže vybrať podľa predpokladaného počtu navinutí. V pripájacom bode nesmú byť viac ako tri navinutia. Káble sa musia vybrať podľa ich zamýšľaného použitia.

2.4.2.   V prípade tlačných remorkérov s jedným tlačeným nákladným člnom možno na stanovenie pripájacej sily použiť vzorec v bode 2.2 za predpokladu, že takéto tlačné remorkéry boli schválené na tlačenie niekoľkých takýchto nákladných člnov.

2.4.3.   Musí byť k dispozícii dostatočný počet bitiev (polerov) alebo rovnocenných zariadení a tieto musia byť schopné absorbovať vznikajúce pripájacie sily.

3.   Špeciálne požiadavky pre kĺbové spojky

Kĺbové spojky musia byť navrhnuté tak, aby aj ony zabezpečovali pevné pripojenie medzi plavidlami. Splnenie požiadaviek kapitoly 5 sa kontroluje počas plavebných skúšok s pevným konvojom v súlade s článkom 16.06.

Hnacia jednotka kĺbovej spojky musí umožňovať uspokojivý návrat z kĺbovej polohy. Požiadavky článkov 6.02 až 6.04 sa uplatňujú mutatis mutandis, teda keď sa používa hnacia jednotka s vlastným pohonom, pre prípad poruchy musí byť k dispozícii druhá nezávislá hnacia jednotka a zdroj energie.

Musí existovať možnosť ovládať a monitorovať kĺbovú spojku (aspoň jej kĺbový pohyb) z kormidelne, požiadavky článkov 7.03 a 7.05 sa uplatňujú mutatis mutandis.

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 4

(prázdne)

ADMINISTRATÍVNY POKYN č. 5

Meranie hluku

[články 3.04 ods. 7, článok 7.01 ods. 2, článok 7.03 ods. 6, článok 7.09 ods. 3, článok 8.10, článok 11.09 ods. 3, článok 12.02 ods. 5, článok 17.02 ods. 3 písm. b) a článok 17.03 ods. 1 prílohy II]

1.   Všeobecne

S cieľom kontrolovať maximálne hladiny akustického tlaku uvedené v prílohe II sa musia stanoviť v súlade s bodmi 2 a 3 namerané hodnoty, postupy merania a podmienky kvantitatívneho, reprodukovateľného zaznamenávania hladín akustického tlaku.

2.   Meracie prístroje

Merací prístroj musí vyhovovať požiadavkám triedy 1 podľa EN 60651:1994.

Pred každým súborom meraní i po ňom sa musí na mikrofón umiestniť kalibrátor triedy 1 podľa EN 60942:1998, s cieľom kalibrovať merací systém. Súlad kalibrátora s požiadavkami EN 60942:1998 sa kontroluje jedenkrát ročne. Súlad meracieho zariadenia s požiadavkami EN 60651:1994 sa kontroluje každé dva roky.

3.   Meranie hluku

3.1.   Na palube plavidla

Merania sa vykonávajú v súlade s ISO 2923:2003 oddielmi 5 až 8, pričom sa merajú iba A-vážené hladiny akustického tlaku.

3.2.   Zvuk vyžarovaný vzduchom vydávaný plavidlom

Hlukové emisie vyžarované z plavidla na vnútrozemských vodných cestách a v prístavoch sa stanovujú pomocou meraní v súlade s EN ISO 22922:2000 oddielmi 7 až 11. Dvere a okná strojovní musia byť počas meraní zatvorené.

4.   Dokumentácia

Merania sa zaznamenávajú podľa ‚Správy o meraní hluku‘ (príloha).

Správa o meraní hluku

—	na palube plavidla v súlade s ISO 2923:2003

—	hluk šírený vzduchom vyžarovaný plavidlom v súlade s EN ISO 2922:2000 (6)

A.   Údaje o plavidle

1.   Typ a názov plavidla:

Jednotné európske identifikačné číslo plavidla:

2.   Vlastník:

Hlavný hnací systém:

3.1.   Hlavné motory:

Číslo	Výrobca	Typ	Rok výroby	Výkon (kW)	Obrátky motora (min–1)	Pracovný obeh (dvojdobý, štvordobý)	Preplňovaný turbodúchadlom áno/nie
1
2

3.2.   Prevodovka

Výrobca: … Typ: … Redukcia prevodovky 1: …

3.3.   Lodné skrutky

Počet: … Počet lopatiek: … Priemer: … mm Dýza: áno/nie (6)

3.4.   Kormidelný systém

Typ:

4.   Príslušenstvo:

Číslo	Pohon	Výrobca	Typ	Rok výroby	Výkon (kW)	Obrátky motora (min–1)
1
2
3
4
5

5.   Realizované merania zníženia hluku:

6.   Pozorovania:

B.   Použité meracie prístroje

1.   Merač hladiny akustického tlaku:

Výrobca: … Typ: … Posledná kontrola: …

2.   Analyzátor pásma oktávy/tretiny oktávy

Výrobca: … Typ: … Posledná kontrola: …

3.   Kalibrátor

Výrobca: … Typ: … Posledná kontrola: …

4.   Príslušenstvo:

5.   Pozorovania:

C.   Podmienky merania – plavidlo

1.   Formácia počas meraní:

2.   Zaťaženie/výtlak: … t/m3  (6) (približne … % z maximálnej hodnoty)

3.   Obrátky hlavného motora: … min–1 (približne … % z maximálnej hodnoty)

4.   Počet pomocných mechanizmov v prevádzke:

5.   Pozorovania:

D.   Podmienky merania – okolité prostredie

1.   Oblasť merania: … protiprúdna/poprúdna (6)

2.   Hĺbka vody: … m (príslušná hladina vody … = … m)

3.   Počasie: … Teplota: … °C Sila vetra: … BF

4.   Rušenie vonkajším hlukom: áno/nie (6), ak áno, špecifikujte: …

5.   Pozorovania:

E.   Zaznamenávanie meraní

1.   Meranie vykonal:

2.   Dátum:

3.   Pozorovania:

4.   Podpis:

F.1.   Výsledky merania

Merania hluku na palube plavidla:

Číslo	Bod merania	Dvere		Okienka		Nameraná hodnota: v dB (A)	Pozorovania
		otvorené	zatvorené	otvorené	zatvorené

F.2.   Výsledky merania

Meranie hluku šíreného vzduchom vyžarovaného plavidlom:

Číslo	Bod merania	Namerané hodnoty v dB (A)	Pozorovania

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 6

(prázdne)

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 7

Špeciálne kotvy so zníženou hmotnosťou

(Článok 10.01 ods. 5 prílohy II)

ČASŤ 1

Schválené špeciálne kotvy

Špeciálne kotvy so zníženou hmotnosťou schválené príslušnými úradmi v súlade s článkom 10.01 ods. 5 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Kotva č.	Schválené zníženie hmotnosti kotvy (%)	Príslušný úrad
1. HA-DU	30 %	Nemecko
2. D'Hone Spezial	30 %	Nemecko
3. Pool 1 (dutá)	35 %	Nemecko
4. Pool 2 (plná)	40 %	Nemecko
5. De Biesbosch-Danforth	50 %	Nemecko
6. Vicinay-Danforth	50 %	Francúzsko
7. Vicinay AC 14	25 %	Francúzsko
8. Vicinay Type 1	45 %	Francúzsko
9. Vicinay Type 2	45 %	Francúzsko
10. Vicinay Type 3	40 %	Francúzsko
11. Stockes	35 %	Francúzsko
12. D'Hone-Danforth	50 %	Nemecko
13. Schmitt kotva s vysokým uchytením	40 %	Holandsko

ČASŤ 2

Schvaľovanie a skúšanie špeciálnych kotiev so zníženou hmotnosťou

(Hodnoty zníženia hmotnosti kotvy stanovené v súlade s článkom 10.01 ods. 1 až 4 prílohy II)

1.   Kapitola 1– Schvaľovacie konanie

1.1.   Špeciálne kotvy so zníženou hmotnosťou v súlade s článkom 10.01 ods. 5 prílohy II musia byť schválené príslušnými úradmi. Príslušný úrad určí schválenie zníženia hmotnosti kotvy pre špeciálne kotvy v súlade s postupom uvedeným nižšie.

1.2.   Schválenie kotvy ako špeciálnej kotvy je možné iba vtedy, ak zistené zníženie hmotnosti kotvy predstavuje aspoň 15 %.

1.3.   Žiadosti o schválenie špeciálnej kotvy v súlade s bodom 1.1 sa predkladajú príslušnému úradu členského štátu. S každou žiadosťou sa predloží desať kópií nasledujúcich dokumentov:

a)	Náčrt rozmerov a hmotnosti špeciálnej kotvy s uvedením hlavných rozmerov a typového označenia pre každú dostupnú veľkosť kotvy.

b)	Diagram brzdnej sily pre referenčnú kotvu A (v súlade s bodom 2.2) a špeciálnu kotvu B, ktorá sa má schváliť, ktorý bol vypracovaný a posúdený inštitúciou určenou príslušným úradom.

1.4.   Príslušný úrad oznámi Komisii všetky žiadosti o zníženie hmotnosti kotvy, ktorej schválenie po testovaní zvažuje. Príslušný úrad následne oznámi Komisii všetky schválené špeciálne kotvy s uvedením typového označenia a schváleným znížením hmotnosti kotvy. Príslušný úrad vydá žiadateľovi schválenie najskôr 3 mesiace po oznámení Komisii za predpokladu, že Komisia nevznesie námietky.

2.   Kapitola 2 – Postup testu

2.1.   Diagramy brzdnej sily v súlade s bodom 1.3 znázorňujú brzdnú silu ako funkciu rýchlosti pre referenčnú kotvu A a špeciálnu kotvu B, ktorá sa má schváliť na základe skúšok v súlade s bodmi 2.2 až 2.5 nižšie. V prílohe I je uvedená jedna možná skúška brzdnej sily.

2.2.   Referenčnou kotvou A používanou pri testoch musí byť konvenčná sklápacia kotva, zodpovedajúca nižšie uvedenému náčrtu a údajom, s hmotnosťou aspoň 400 kg.

Na uvedené rozmery a hmotnosť sa vzťahuje tolerancia ±5 %. Povrch každého kotvového listu však musí byť najmenej 0,15 m2.

2.3.   Hmotnosť špeciálnej kotvy B používanej pri skúškach sa nesmie od hmotnosti referenčnej kotvy A líšiť o viac ako 10 %. Ak sú tolerancie väčšie, sily sa musia prepočítať proporcionálne k hmotnosti.

2.4.   Na diagramoch brzdnej sily je uvedené lineárne zobrazenie brzdnej rýchlosti (v) v rozsahu 0 km/h až 5 km/h (rýchlosť nad dnom). Na tento účel sa vykonajú tri skúšky v protiprúdnom smere pre referenčnú kotvu A a pre špeciálnu kotvu B striedavo na každom z dvoch úsekov rieky, ktoré určí príslušný úrad, jeden s hrubým štrkom a jeden s jemným pieskom. Na rieke Rýn môže úsek medzi 401 km – 402 km slúžiť ako referenčný úsek pre skúšky s hrubým štrkom a úsek medzi 480 km – 481 km pre skúšky s jemným pieskom.

2.5.   Pri každej skúške bude kotva, ktorá sa má skúšať, vlečená na lane z oceľových drôtov, ktorého dĺžka medzi bodmi pripojenia na kotvu a vlečným plavidlom alebo zariadením bude 10-násobkom výšky bodu pripojenia na plavidle nad terénom zakotvenia.

2.6.   Percento zníženia hmotnosti kotvy sa vypočíta podľa nasledujúceho vzorca:

pričom:

r	percento zníženia hmotnosti kotvy špeciálnej kotvy B vzhľadom na referenčnú kotvu A;
PA	hmotnosť referenčnej kotvy A;
PB	hmotnosť špeciálnej kotvy B;
FA	prídržná sila referenčnej kotvy A pri v = 0,5 km/h;
FB	prídržná sila špeciálnej kotvy B pri v = 0,5 km/h;
AA	plocha na diagrame brzdnej sily ohraničená: — priamkou rovnobežnou s osou y pri v = 0 km/h — priamkou rovnobežnou s osou y pri v = 5 km/h — priamkou rovnobežnou s osou x pri prídržnej sile F = 0 — krivkou brzdnej sily pre referenčnú kotvu A Vzorový diagram brzdnej sily (Stanovenie plôch AA a AB)
AB	rovnaká definícia ako pre AA, až na to, že sa použije krivka brzdnej sily pre špeciálnu kotvu B.

2.7.   Prijateľným percentom je priemer šiestich hodnôt r vypočítaných v súlade s bodom 2.6.

Príloha I k predpisom o kontrole a schvaľovaní špeciálnych kotiev

Príklad metódy skúšky kotvy s dvojdielnym tlačeným konvojom zoradeným za sebou

ADMINISTRATÍVNY POKYN č. 8

Pevnosť vodotesných okien

(článok 15.02 ods. 16 prílohy II)

1.   Všeobecne

Podľa článku 15.02 ods. 16 prílohy II môžu byť vodotesné okná nainštalované pod líniou plavebnej marže, ak sú vodotesné, nedajú sa otvárať, vyznačujú sa dostatočnou pevnosťou a sú v súlade s článkom 15.06 ods. 14.

2.   Konštrukcia vodotesných okien

Požiadavky článku 15.02 ods. 16 sa považujú za splnené vtedy, ak je konštrukcia vodotesných okien v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami:

2.1.   Môže sa používať iba predpäté sklo v súlade s ISO 614, uverejnenou v apríli 1994.

2.2.   Okrúhle okná musia byť v súlade s ISO 1751, uverejnenou v apríli 1994, rad B: okná pre stredne ťažké prevádzkové podmienky Typ: neotvárateľné okná.

2.3.   Rohové okná musia byť v súlade s ISO 3903, uverejnenou v apríli 1994, rad E: okná pre ťažké prevádzkové podmienky Typ: neotvárateľné okná.

2.4.   Okná podľa normy ISO môžu byť nahradené oknami, ktorých konštrukcia je aspoň rovnocenná s požiadavkami bodov 2.1 až 2.3.

ADMINISTRATÍVNY POKYN č. 9

Požiadavky na automatické systémy ostrekovania tlakovou vodou

(článok 10.03a ods. 1 prílohy II)

Vhodné automatické ostrekovače na tlakovú vodu podľa článku 10.03a ods. 1 musia spĺňať nasledujúce podmienky:

1.	Automatický ostrekovač na tlakovú vodu musí byť pripravený na prevádzku zakaždým, keď sa na palube nachádzajú ľudia. Spustenie činnosti si nesmie vyžadovať žiadny ďalší krok členov posádky.

2.

V systéme sa musí trvale udržiavať potrebný tlak. Potrubia musia byť zakaždým naplnené vodou až po rozprašovacie dýzy. Systém musí mať nepretržité zásobovanie vodou. Do systému nesmú preniknúť nečistoty, ktoré sú škodlivé pre chod. Na monitorovanie a kontrolu systému musia byť inštalované vhodné indikačné prístroje a skúšobné systémy (napr. manometre, indikátory hladiny vody v tlakových zásobníkoch, potrubia na skúšanie čerpadla).

3.

Čerpadlo pre prívod vody do rozstrekovacích dýz sa uvedie do činnosti automaticky pri poklese tlaku v systéme. Čerpadlo musí byť dimenzované tak, aby dokázalo trvale zabezpečiť dostatočný prívod vody pri potrebnom tlaku, ak sú súčasne aktivované všetky rozstrekovacie dýzy potrebné na pokrytie priestorov najväčšej miestnosti, ktorá sa má chrániť. Čerpadlo zásobuje výhradne automatický ostrekovač na tlakovú vodu. V prípade poruchy čerpadla musí existovať možnosť zásobovať rozstrekovacie dýzy dostatočným množstvom vody z iného čerpadla na palube.

4.	Systém je rozdelený na sekcie, každá s najviac 50 rozstrekovacími dýzami.

5.	Počet a priestorové umiestnenie rozstrekovacích dýz musí zabezpečiť efektívne rozdelenie vody v miestnostiach, ktoré sa majú chrániť.

6.	Rozstrekovacie dýzy sa spustia pri teplote 68 °C až 79 °C.

7.	Inštalácia komponentov automatických ostrekovačov na tlakovú vodu v miestnostiach, ktoré treba chrániť, musí byť obmedzená na nevyhnutné minimum. V hlavných strojovniach nesmú byť inštalované žiadne takéto komponenty systému.

8.	Optické a akustické indikátory musia byť rozmiestnené na jednom alebo viacerých vhodných miestach, aspoň jedno z týchto miest musí byť obsadené posádkou, pričom budú znázorňovať aktiváciu automatických ostrekovačov na tlakov vodu pre každú sekciu.

9.	Zásobovanie energiou inštalácie automatických ostrekovačov na tlakovú vodu musí byť zabezpečené dvoma nezávislými zdrojmi energie, ktoré nebudú nainštalované na rovnakom mieste. Každý zdroj energie musí byť schopný zásobovať celý systém bez pomoci.

10.

Pred inštaláciou systému sa musí predložiť kontrolnému orgánu pre preskúmanie plán inštalácie automatického ostrekovača na tlakovú vodu. V pláne musia byť vyznačené typy a výkonové a technické parametre použitých strojov a zariadení. Inštalácia odskúšaná a osvedčená schválenou klasifikačnou spoločnosťou, ktorá je v súlade minimálne s vyššie uvedenými predpismi, sa môže schváliť bez ďalšieho testovania.

11.	Prítomnosť automatického ostrekovača na tlakovú vodu sa zaznamená v osvedčení Spoločenstva v položke 43.

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 10

(prázdne)

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 11

Vydanie osvedčenia v Spoločenstve

1.   VŠEOBECNE

1.1.   Formuláre

Na vyplnenie osvedčenia Spoločenstva sa môžu používať iba formuláre, ktoré schválil príslušný orgán. Formuláre sa vyplňujú iba z jednej strany.

Pri vydávaní nového osvedčenia Spoločenstva musia byť zahrnuté všetky strany 1 až 13, a to dokonca aj vtedy, keď na niektorých stranách nie sú žiadne záznamy.

1.2.   Spôsob zápisu

Záznamy na osvedčení Spoločenstva musia byť napísané na písacom stroji alebo musia byť vytlačené z počítača. Rukou písané záznamy sa môžu vyhotoviť iba vo výnimočných prípadoch. Záznamy musia byť nezmazateľné. Pokiaľ ide o farby písma, povolené sú len čierna a modrá. Prečiarknutia sa vykonajú červenou farbou.

2.   ZÁZNAMY

2.1.   Prečiarknutie alternatív

Tam, kde sú záznamy označené (7), nehodiace sa prečiarknite.

2.2.   Položky bez záznamu

Ak pre ktorúkoľvek z položiek 1 až 48 nie je potrebný alebo možný žiadny záznam, krížom cez celé políčko sa nakreslí čiara.

2.3.   Posledná strana osvedčenia Spoločenstva

Ak sa po strane 13 nevyžadujú ďalšie strany (pozri bod 3.2.3), slová, pokračovanie na strane‚ (7)‘ na spodnej časti strany 13 sa prečiarknu.

2.4.   Zmeny a doplnenia

2.4.1.   Prvé ručne napísané zmeny a doplnenia na strane

Strana sa môže zmeniť a doplniť iba jedenkrát, súčasne je však možné vykonať niekoľko zmien a doplnení. Cez všetky údaje, ktoré majú byť zmenené a doplnené, sa nakreslí červená čiara. Predtým prečiarknutá možnosť (pozri bod 2.1) alebo položka, ktorá nemala predtým záznam (pozri bod 2.3), sa podčiarkne červeno. Nové údaje sa nezaznamenajú do zmeneného a doplneného poľa, avšak na tú istú stranu pod heslo ‚Zmeny a doplnenia‘, riadok ‚Táto strana bola vymenená‘ sa prečiarkne.

2.4.2.   Ďalšie ručne napísané zmeny a doplnenia na strane

V prípade ďalších zmien a doplnení sa musí strana vymeniť a potrebné zmeny a doplnenia, ako aj skoršie zmeny a doplnenia sa musia zaznamenať priamo do príslušných položiek. Pod heslom ‚Zmeny a doplnenia‘ sa prečiarkne riadok ‚zmeny a doplnenia položky (položiek)‘.

Starú stranu si ponechá kontrolný orgán, ktorý pôvodne vystavil osvedčenie Spoločenstva.

2.4.3.   Zmeny a doplnenia formou elektronického spracovania údajov

V prípade zmien a doplnení formou elektronického spracovania údajov sa musí strana vymeniť a potrebné zmeny a doplnenia, ako aj skoršie zmeny a doplnenia sa musia zaznamenať priamo do príslušných položiek. Pod heslom ‚Zmeny a doplnenia‘ sa prečiarkne riadok ‚zmeny a doplnenia položky (položiek)‘.

Starú stranu si ponechá kontrolný orgán, ktorý pôvodne vystavil osvedčenie Spoločenstva.

2.5.   Korekcie prelepovaním

Prelepovanie záznamov a vlepovanie ďalších údajov pridaných k ďalšej položke nie je povolené.

3.   VYMIEŇANIE A PRIDÁVANIE STRÁN

3.1.   Vymieňanie strán

Strana 1 osvedčenia Spoločenstva sa nesmie nikdy vymeniť. Pri výmene ostatných strán sa uplatňujú postupy uvedené v bode 2.4.2 alebo v bode 2.4.3.

3.2.   Pridávanie strán

Ak na stranách 10, 12 alebo 13 osvedčenia Spoločenstva nie je dostatok priestoru pre ďalšie záznamy, je možné pripojiť ďalšie strany.

3.2.1.   Predĺženie/potvrdenie platnosti

Ak je potrebné ďalšie predĺženie, v prípade ak platnosť osvedčenia už bola šesťkrát predlžovaná, na spodnej časti strany 10 sa pridajú slová ‚pokračovanie na strane 10a‘ a ďalšia strana 10 sa označí ako strana 10a a vloží sa za stranu 10. Potom sa v hornej časti strany 10a vykoná pod položkou 49 príslušný zápis. V spodnej časti strany 10a sa vykoná zápis ‚pokračovanie na strane 11‘.

3.2.2.   Predĺženie osvedčenia inštalácie na skvapalnený plyn

Uplatňuje sa obdobný postup ako v bode 3.2.1, pričom strana 12a sa vloží za stranu 12.

3.2.3.   Príloha k osvedčeniu Spoločenstva

Na spodnej strane strany 13 sa slová, Koniec osvedčenia Spoločenstva ‚prečiarknu červenou farbou, prečiarknuté slová, Pokračovanie na strane (7)‘ budú podčiarknuté červenou farbou a za tým sa potom napíše strana 13a. Táto zmena a doplnenie musia byť opatrené úradnou pečiatkou. Ďalšia strana 13 sa označí ako strana 13a a vloží sa za stranu 13. Ustanovenia bodov 2.2 a 2.3 sa obdobne uplatňujú na stranu 13a.

Ten istý postup sa bude uplatňovať na všetky ďalšie prílohy (strany 13b, 13c atď.).

4.   VYSVETLENIA JEDNOTLIVÝCH POLOŽIEK

Samovysvetľujúce položky nie sú uvedené nižšie.

2.	Ak to pripadá do úvahy, vložte pojmy (podmienky) podľa článku 1.01. Ostatné typy plavidiel sa zaznamenajú spolu s ich bežne akceptovaným označením.

15.	Táto položka sa vyplní iba pre tie plavidlá, pri ktorých aspoň jedna z vlastností 1.1 alebo 1.2. alebo 3 v položke 14 nie je prečiarknutá, v opačnom prípade sa prečiarkne celá tabuľka.

15.1.

V stĺpci ‚obrázok formácie‘ tabuľky sa zapíše číslo (čísla) zobrazenej formácie. Riadky bez záznamu sa prečiarknu. Ďalšie formácie môžu byť načrtnuté pod ‚iné formácie‘ a označia sa ako 18, 19, 20 atď. Ak z vlastnosti ‚vhodný na tlačenie‘ v predchádzajúcom lodnom osvedčení nie je zrejmé, ktoré formácie sú schválené, záznam z predchádzajúceho lodného oscedčenia môže byť prenesený do položky 52. ‚Pozri položku 52‘ sa zaznamená v riadku 1 tabuľky, schválená formácia.

15.2.

Pripojenia Zaznamenajú sa iba údaje o pripojení medzi tlačným plavidlom a tlačenou sekciou konvoja.

17. – 20.

Údaje podľa osvedčení o tonáži, položky 17 – 19 osvedčenia na dve desatinné miesta a položka 20 bez desatinných miest. Celková dĺžka a celková šírka udávajú maximálne rozmery plavidla vrátane všetkých prečnievajúcich pevných častí. Dĺžka L a šírka B udávajú maximálne rozmery trupu (pozri taktiež definície článku 1.01).

21.

Brutto tonáž nákladných plavidiel v tonách podľa osvedčenia o tonáži pre maximálny ponor podľa položky 19. Výtlak pre všetky ostatné plavidlá v m3. Ak nie je k dispozícii žiadne osvedčenie o tonáži, výtlak vypočítajte ako súčin koeficientu celkovej plnosti a dĺžky LWL, šírky BWL a stredného ponoru pri maximálnom ponorení.

23.	Počet lôžok, ktoré sú k dispozícii pre cestujúcich (vrátane skladacích postelí a podobne).

24.	Berú sa do úvahy iba vodotesné priečne priedely siahajúce z jednej strany plavidla na druhú stranu plavidla.

26.

Ak to pripadá do úvahy, používajú sa nasledujúce pojmy: — ručne ovládané otvorové kryty, — ručne ovládané rolovacie otvorové kryty, — ručne ovládané posuvné otvorové kryty, — mechanicky ovládané posuvné otvorové kryty, — mechanicky ovládané otvorové kryty. Ostatné typy otvorových krytov sa zaznamenajú spolu s ich bežne akceptovaným označením. Musia sa uviesť všetky lodné priestory ktoré nemajú otvorový kryt, napr. pod položkou 52.

28.	Údaj bez desatinných miest.

30., 31. a 33.

Každý prístrešok pre navijak sa počíta za jeden navijak bez ohľadu na počet kotiev alebo vlečných lán, ktoré sú k nemu pripojené.

34.

Pod pojmom ‚ostatné inštalácie‘ sa zaznamenajú systémy, ktoré nepoužívajú kormidlové plutvy (napr. kormidlo-lodný motor, cykloidná lodná skrutka a čelné propulzory). Zaznamenajte taktiež všetky elektrické pomocné motory pre manuálnu aktiváciu. Pokiaľ ide o predné propulzory (dokormidlovacie zariadenia), pojem ‚diaľkovo ovládané‘ sa týka iba diaľkových ovládaní riadených z kormidelného stanovišťa v kormidelni.

35.	Zaznamenajú sa iba teoretické hodnoty podľa článku 8.08 ods. 2 a 3, článku 15.01 ods. 1 písm. c) a článku 15.08 ods. 5, a to iba pre tie plavidlá, ktorých kýly boli navrhnuté po 31. decembrom 1984.

36.	Na objasnenie môže byť potrebný náčrt.

37.	Zaznamenajú sa iba teoretické hodnoty bez zníženia podľa článku 10.01 ods. 1 až 4.

38.	Zaznamenajú sa iba minimálne dĺžky podľa článku 10.01 ods. 10 a minimálne hodnoty pevnosti v ťahu podľa článku 10.01 ods. 11.

39., 40.

Zaznamenajú sa iba minimálne dĺžky a hodnoty pevnosti v ťahu podľa článku 10.02 ods. 2.

42.

Kontrolný orgán môže do zoznamu potrebného vybavenia pridať ďalšie položky. Tieto musia byť opodstatnené ako dôležité pre bezpečnosť lode pre príslušný typ plavidla alebo jeho operačnú oblasť. Tieto pridania sa zaznamenajú do položky 52. Ľavý stĺpec, riadok 3 a 4: pri plavidlách na prepravu cestujúcich sa prvá uvedená položka prečiarkne a pod druhú uvedenú položku sa doplní dĺžka lodného mostíka zistená pri inšpekcii. Pri všetkých ostatných plavidlách sa druhá uvedená položka prečiarkne celá, prípadne, ak inšpekčný orgán povolil kratšiu dĺžku, než aká sa vyžaduje v článku 10.02 ods. 2 písm. d), prečiarkne sa len prvá časť a doplní sa dĺžka lodného mostíka. Ľavý stĺpec, riadok 6: tu sa uvedie počet predpísaných balíčkov prvej pomoci podľa článku 10.02 ods. 2 písm. f) a článku 15.08 ods. 9. Ľavý stĺpec, riadok 10: tu sa uvedie počet predpísaných ohňovzdorných schránok podľa článku 10.02 ods. 1 písm. d) až f).

43.	Prenosné hasiace prístroje požadované na základe iných bezpečnostných predpisov, napr. na základe predpisu pre prepravu nebezpečných látok na Rýne (ADNR), nie sú na tomto mieste uvedené.

44.

Riadok 3: v osvedčení Spoločenstva, ktoré sa má predĺžiť do 1. januára 2010 alebo do 1. januára 2025, ak sa uplatňuje kapitola 24a, sa položka ‚podľa EN 395:1998 alebo EN 396:1998‘ prečiarkne, ak nie sú na palube záchranné vesty vyhovujúce tejto norme. Riadok 4: keď sa osvedčenia Spoločenstva predĺžia po 1. januára 2015 alebo do 1. januára 2030, ak sa uplatňuje kapitola 24a, alebo ak sa plavidlo vybaví novým člnom, položka ‚so sadou vesiel, jedným uväzovacím lanom a nádobou na vylievanie‘ sa prečiarkne. Položka ‚podľa EN 1914:1997‘ sa prečiarkne, ak sa na palube nenachádza nijaký čln vyhovujúci tejto norme.

46.	Trvalá prevádzka spravidla nebude vložená, ak je nedostatok lôžok alebo ak sa vyskytujú nadmerné hladiny hluku.

50.	Znalec podpíše stranu 11 iba vtedy, ak ju vyplnil sám.

52.	Na tomto mieste sa môžu uviesť všetky dodatočné obmedzenia, výnimky a vysvetlenia alebo podobne, ktoré sa týkajú záznamov v jednotlivých bodoch.

5.   PRECHODNÉ USTANOVENIA

5.1.   Existujúce osvedčenia Spoločenstva

S výnimkou článku 2.09 ods. 2 nebudú udelené žiadne ďalšie predĺženia existujúcich osvedčení Spoločenstva.

5.2.   Výmena po pravidelnej kontrole

Po pravidelnej kontrole plavidla, ktoré ešte nemá osvedčenie Spoločenstva v súlade so vzorom v prílohe V časti 1, sa vydá osvedčenie Spoločenstva. Uplatňuje sa článok 2.09 ods. 4 a článok 2.17.

ADMINISTRATÍVNY POKYN č. 12

Nádrže na palivo na plávajúcom zariadení

[článok 8.05 ods. 1 a článok 17.02 ods. 1 písm. d) prílohy II]

Podľa článku 8.05 ods. 1 tvoria nádrže na palivo neoddeliteľnú časť trupu alebo musia byť k trupu pevne pripojené.

Nádrže na palivo pre motory pracovných mechanizmov na plávajúcom zariadení nemusia tvoriť neoddeliteľnú časť trupu a nemusia byť k nemu ani pevne pripojené. Môžu sa používať mobilné nádrže za predpokladu, že vyhovujú nasledujúcim podmienkam:

1.	Objem týchto nádrží nesmie prekročiť 1 000 litrov.

2.	Musí existovať možnosť pripojiť nádrže dostatočne pevne a uzemniť ich.

3.

Nádrže musia byť vyrobené z ocele s dostatočnou hrúbkou steny a musia byť inštalované odkvapkávacie misy. Misa musí byť navrhnutá tak, aby zabránila unikaniu paliva kontaminujúceho vodné cesty. Od odkvapkávacej misy možno upustiť, ak sa používajú nádrže s dvojitým plášťom s ochranou pred únikmi alebo so systémom varovania pred únikmi a ak sú plnené iba cez automatický dodávací (plniaci) ventil. Ustanovenia bodu 3 sa považujú za splnené vtedy, ak konštrukcia nádrže bola osvedčená a schválená podľa predpisov členského štátu.

V osvedčení Spoločenstva sa vykoná príslušný záznam.

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 13

Minimálna hrúbka trupu pre vlečné člny

(článok 3.02 ods. 1 prílohy II)

Počas pravidelných kontrol člnov, ktoré sú výlučne vlečené, v súlade s článkom 2.09 kontrolný orgán môže povoliť menšie odchýlky od článku 3.02 ods. 1 písm. b), pokiaľ ide o minimálnu hrúbku obšívky trupu. Odchýlka nesmie byť väčšia ako 10 % a minimálna hrúbka trupu nesmie byť menšia ako 3 mm.

Odchýlky sa zaznamenajú do osvedčenia Spoločenstva.

V položke 14 osvedčenia Spoločenstva sa uplatňuje iba vlastnosť č. 6.2 ‚ťahaný ako plavidlo bez vlastnej hnacej sily‘.

Vlastnosti č. 1 až 5.3 a č. 6.1 sa prečiarknu.

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 14

(prázdne)

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 15

Minimálna rýchlosť na kormidlovanie plavidla pri vlastnom pohone

[článok 10.03b ods. 2 písm. a), článok 15.07 ods. 1, článok 22a.05 ods. 1 písm. a) prílohy II]

1.   Minimálne požiadavky na minimálnu rýchlosť na kormidlovanie plavidla

Minimálna rýchlosť na kormidlovanie pri vlastnom pohybe plavidla v súlade s článkom 10.03b ods. 2 písm. a), článkom 15.07 ods. 1 a článkom 22a.05 ods. 1 písm. a) je považovaná za dostatočnú, keď pri použití predného propulzora plavidlo alebo formácia poháňaná plavidlom dosiahne rýchlosť 6,5 km/h vzhľadom na vodu a rýchlosť otáčania 20°/min sa dá dosiahnuť a udržať počas plavby rýchlosťou 6,5 km/h vzhľadom na vodu.

2.   Plavebné skúšky

Na základe overenia minimálnych požiadaviek musí byť dosiahnutý súlad s článkami 5.03 a 5.04.

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 16

(prázdne)

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 17

Vhodný požiarny poplachový systém

(článok 10.03b ods. 3, článok 15.11 ods. 17, článok 22b.11 ods. 1 prílohy II)

Požiarne poplachové systémy sa považujú za vhodné vtedy, keď vyhovujú nasledujúcim požiadavkám.

0.   KOMPONENTY

0.1.   Požiarne poplachové systémy pozostávajú z/zo:

a)	systému hlásenia požiaru;

b)	systému požiarnych indikátorov;

c)	riadiaceho panela,

ako aj z vonkajšieho napájacieho zdroja.

0.2.   Systém hlásení požiaru môže byť rozdelený na jednu alebo viacero požiarnych zón.

0.3.   Systém požiarnych indikátorov môže mať jeden alebo viacero indikačných prístrojov.

0.4.   Riadiaci panel je centrálnou riadiacou jednotkou požiarneho poplachového systému. Zahŕňa taktiež časti systému požiarnych indikátorov (t. j. indikačné zariadenie).

0.5.   V zóne hlásenia požiaru môže byť jedno alebo viacero požiarnych detektorov.

0.6.   Požiarne detektory môžu byť:

a)	tepelné detektory;

b)	dymové detektory;

c)	ionizačné detektory;

d)	plameňové detektor;

e)	kombinované detektory [požiarne detektory, ktoré sú kombináciou dvoch alebo viacerých detektorov uvedených v písmenách a) až d)].

Požiarne detektory, ktoré reagujú na iné faktory indikujúce vypuknutie požiaru, môžu byť kontrolným orgánom schválené za predpokladu, že nie sú menej citlivé ako detektory uvedené v písmenách a) až e).

0.7.   Požiarne detektory môžu byť inštalované:

a)

s alebo

b)

bez

samostatného označenia.

1.   POŽIADAVKY NA KONŠTRUKCIU

1.1.   Všeobecne

1.1.1.   Povinné požiarne poplachové systémy musia byť prevádzkyschopné v každom čase.

1.1.2.   Požiarne detektory požadované v súlade s bodom 2.2 musia byť automatické. Môžu byť inštalované prídavné manuálne ovládané detektory.

1.1.3.   Systém a jeho komponenty musia odolávať výkyvom a nárazom napätia, zmenám okolitej teploty, vibráciám, vlhkosti, úderom, nárazom a korózii, ktoré sa bežne vyskytujú na plavidlách.

1.2.   Napájanie

1.2.1.   Zdroje energie a elektrické obvody potrebné na činnosť požiarneho poplachového systému musia byť samomonitorujúce. Každá porucha, ktorá sa vyskytne, aktivuje vizuálny a akustický poplašný signál na riadiacom paneli, ktorý sa dá odlíšiť od požiarneho poplachového signálu.

1.2.2.   Elektrická časť požiarneho poplachového systému musí mať aspoň dva zdroje napájania, z ktorých jeden bude núdzovým systémom napájania (t. j. núdzový zdroj napájania a núdzový panelový rozvádzač). Výlučne na tento účel musia existovať dve samostatné napájania. Tieto napájania vedú k automatickému vypínaču na riadiacom paneli alebo v blízkosti požiarneho poplachového systému. Na plavidlách používaných na jednodňové výlety do dĺžky 25 m LWL a na motorových plavidlách stačí samostatný núdzový napájací zdroj.

1.3.   Systém hlásenia požiaru

1.3.1.   Požiarne detektory musia byť zoskupené v zónach hlásenia požiaru.

1.3.2.   Systémy hlásenia požiaru sa nesmú používať na žiadny iný účel. Na základe výnimky zatváranie dverí v súlade s článkom 15.11 ods. 8 a podobné funkcie môžu byť aktivované a indikované na riadiacom paneli.

1.3.3.   Systémy hlásenia požiaru sú konštruované takým spôsobom, aby prvý indikovaný požiarny poplach nebránil požiarnym poplachom spusteným pomocou ďalších detektorov.

1.4.   Zóny hlásenia požiaru

1.4.1.   Tam, kde požiarne detektory nemôžu byť diaľkovo identifikované samostatne, zóna hlásenia požiaru nebude monitorovať viac ako jednu palubu. Toto sa netýka zóny hlásenia požiaru, v ktorej sa monitoruje uzatvorená schodisková šachta.

S cieľom zabrániť oneskoreniam pri detegovaní vzniku požiaru, počet uzatvorených priestorov nachádzajúcich sa v každej zóne hlásenia požiaru je obmedzený. V jednej zóne hlásenia požiaru nesmie byť viac ako päťdesiat uzatvorených priestorov.

Tam, kde je systém hlásenia požiarov vybavený diaľkovou identifikáciu jednotlivých požiarnych detektorov, zóny hlásenia požiaru môžu monitorovať niekoľko palúb a ľubovoľný počet uzatvorených priestorov.

1.4.2.   Na osobných plavidlách, ktoré nemajú systém hlásenia požiarov s diaľkovou identifikáciou jednotlivých požiarnych detektorov, zóna detekcie požiarov nesmie obsahovať viac ako jeden priestor vytvorený v súlade s článkom 15.11 ods. 10. Aktivácia požiarneho detektora v jednotlivej kajute v tejto zóne hlásenia požiarov spustí vizuálny akustický signál na chodbe mimo kajuty.

1.4.3.   Lodné kuchyne, strojovne a kotolne tvoria samostatné zóny hlásenia požiaru.

1.5.   Požiarne detektory

1.5.1.   Ako požiarne detektory sa používajú iba tepelné, dymové alebo ionizačné detektory. Ostatné typy sa môžu používať iba ako prídavné detektory.

1.5.2.   Požiarne detektory musia byť homologizované.

1.5.3.   Všetky automatické požiarne detektory musia byť navrhnuté tak, aby sa dali odskúšať s cieľom zabezpečiť, aby pracovali správne a dali sa uviesť do prevádzky bez potreby vymeniť akékoľvek komponenty.

1.5.4.   Dymové detektory musia byť nastavené tak, aby reagovali na zníženie viditeľnosti na meter spôsobené dymom na úrovni viac ako 2 % až 12,5 %. Dymové detektory namontované v lodných kuchyniach, strojovniach a kotolniach musia reagovať v rámci medzných hodnôt citlivosti a musia spĺňať požiadavky kontrolného orgánu, pričom sa musí zamedziť nedostatočnej alebo nadmernej citlivosti detektorov.

1.5.5.   Tepelné detektory musia byť nastavené tak, aby pri rýchlosti zvyšovania teploty nižšej ako 1 °C/min reagovali na teploty v rozmedzí 54 °C až 78 °C.

Pri vyšších rýchlostiach zvyšovania teploty tepelný detektor musí reagovať v rámci medzných hodnôt teploty, pričom sa musí zamedziť nadmernej citlivosti tepelného detektora.

1.5.6.   So súhlasom kontrolného orgánu môže byť v hornej časti strojovní a kotolní zvýšená prípustná prevádzková teplota tepelných detektorov na hodnotu 30 °C nad úrovňou maximálnej teploty.

1.5.7.   Citlivosť plameňových detektorov musí byť dostatočná na detegovanie plameňov na osvetlenom pozadí. Plameňové detektory musia byť vybavené aj systémom na identifikovanie falošných poplachov.

1.6.   Systém hlásenia požiaru a riadiaci panel

1.6.1.   Aktivácia požiarneho detektora spustí vizuálny a akustický požiarny poplašný signál na riadiacom paneli a indikátore.

1.6.2.   Riadiaci panel a indikátory musia byť na takom mieste, kde sa trvale nachádza člen posádky alebo palubný pracovník. Jeden indikátor musí byť na kormidelnom stanovišti.

1.6.3.   Indikátory indikujú aspoň tú zónu hlásenia požiarov, v ktorej bol aktivovaný požiarny detektor.

1.6.4.   Na alebo v blízkosti indikátora musí byť umiestnená jasná informácia o monitorovaných oblastiach a o umiestnení zón hlásenia požiaru.

2.   POŽIADAVKY NA INŠTALÁCIU

2.1.   Požiarne detektory musia byť inštalované tak, aby bola zabezpečená najlepšia možná činnosť systému. Treba sa vyhýbať miestam v blízkosti podvlakov a vetracích šácht alebo iným miestam, kde by prúdy vzduchu mohli nepriaznivo ovplyvňovať chod systému, a miestam, kde sú pravdepodobné nárazy alebo mechanické poškodenie.

2.2.   Vo všeobecnosti sa požiarne detektory umiestnené na strope musia nachádzať aspoň 0,5 m od priehradiek. Maximálna vzdialenosť medzi požiarnymi detektormi a priehradkami musí byť v súlade s nasledujúcou tabuľkou:

Typ požiarneho detektora	Maximálna podlahová plocha na jeden požiarny detektor	Maximálna vzdialenosť medzi požiarnymi detektormi	Maximálna vzdialenosť medzi požiarnymi detektormi a priehradkami
Tepelný	37 m2	9 m	4,5 m
Dymový	74 m2	11 m	5,5 m

Kontrolný orgán môže stanoviť alebo schváliť iné vzdialenosti na základe skúšok, ktoré potvrdia vlastnosti detektorov.

2.3.   Trasovanie elektrických káblov pre požiarny poplachový systém cez strojovne a kotolne alebo ostatné priestory s vysokým nebezpečenstvom požiaru nie je povolené, pokiaľ to nie je nevyhnutné z hľadiska hlásenia požiaru v týchto priestoroch alebo napojenia na príslušné napájacie zdroje.

3.   TESTOVANIE

3.1.   Požiarne poplachové systémy musí testovať odborník:

a)	po inštalácii;

b)	pravidelne, avšak aspoň každé dva roky.

V prípade strojovní a kotolní sa tieto skúšky vykonávajú za rôznych prevádzkových a vetracích podmienok.

3.2.   Osvedčenie o skúške podpíše odborník, pričom uvedie aj dátum skúšky.

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 18

Dôkaz plávateľnosti, vyváženosti a stability oddelených častí plavidla

(článok 22a.05 ods. 2 v spojení s článkom 22.02 a článkom 22.03 prílohy II)

1.   Pri preukazovaní plávateľnosti, vyváženosti a stability častí plavidla, ktoré boli oddelené v súlade s článkom 22a.05 ods. 2 písm. a), sa predpokladá, že obidve časti boli predtým čiastočne alebo úplne vyložené alebo že kontajnery presahujúce za obruby otvorov boli vhodne chránené pred šmýkaním.

2.   Pre každú z týchto dvoch častí musia byť preto splnené nasledujúce podmienky pri výpočte stability v súlade s článkom 22.03 (Medzné podmienky a spôsoby výpočtu potvrdenia stability pre prepravu zabezpečených kontajnerov):

—	metacentrická výška MG musí byť najmenej 0,50 m,

—	musí existovať bezpečnostný voľný priestor 100 mm,

—	rýchlosť, ktorú treba vziať do úvahy, je 7 km/h,

—	tlak vetra sa berie ako 0,01 t/m2.

3.   Uhol náklonu (≤ 5°) sa nemusí dodržať pre časti plavidla oddelené v súlade s článkom 22a.05 ods. 2, keďže tento uhol – odvodený z koeficientu trenia – bol špecifikovaný pre nezabezpečené kontajnery.

Rameno klopného momentu (nakláňacieho momentu) vyplývajúce z voľných hladín kvapalín sa musí vziať do úvahy v súlade so vzorcom uvedeným v článku 22.02 ods. 1 písm. e).

4.   Požiadavky stanovené v bode 2 a 3 sa budú taktiež považovať za splnené vtedy, ak pre každú z týchto dvoch častí budú splnené požiadavky uvedené v oddiele 9.1.0.95.2 Vyhlášky o preprave nebezpečných tovarov na Rýne (ADNR).

5.   Potvrdenie o stabilite oddelených častí plavidla je možné získať za predpokladu, že záťaž je rovnomerne rozložená, keďže rovnomerné rozloženie záťaže – ak už to tak nie je – sa dá vykonať pred oddelením, alebo inak sa môže plavidlo do značnej miery vyložiť.

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 19

(prázdne)

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 20

Vybavenie pre plavidlá, ktoré budú prevádzkované podľa štandardov S1 a S2

(článok 23.09 prílohy II)

1.   VŠEOBECNÝ ÚVOD

Podľa článku 23.09 ods. 1 prílohy II musia plavidlá, ktoré sú určené na prevádzkovanie podľa štandardov Sl a S2, spĺňať ustanovenia tohto článku. Podľa článku 23.09 ods. 1 kontrolný orgán potvrdí v osvedčení Spoločenstva, že plavidlo je v súlade s týmito ustanoveniami.

Tieto ustanovenia sú doplňujúcimi požiadavkami na vybavenie, ktoré sa uplatňujú okrem požiadaviek, ktoré musí plavidlo spĺňať na to, aby mohlo byť vydané osvedčenie Spoločenstva. Ustanovenia článku 23.09, ktoré sa dajú vykladať rôzne, budú objasnené v tomto administratívnom pokyne. Ustanovenia článku 23.09 ods. 1 prílohy II sa teda vykladajú takto:

2.   ČLÁNOK 23.09

2.1.   ods. 1.1 písm. a) – Usporiadanie pohonného systému

Ak je plavidlo vybavené priamo reverzným hlavným motorom, systém na stlačený vzduch, ktorý je potrebný na zvrátenie smeru kormidlovania:

a)	musí byť trvalo natlakovaný samonastaviteľným kompresorom alebo

b)

keď sa v kormidelni spustí poplach, musí byť natlakovaný pomocným motorom, ktorý sa dá spustiť z kormidelného stanovišťa. Ak má pomocný motor svoju vlastnú palivovú nádrž, tak potom musí byť – v súlade s článkom 8.05 ods. 13 – v kormidelni výstražné zariadenie, ktoré bude indikovať, ak nie je hladina plnenia dostatočná na zabezpečenie ďalšieho bezpečného chodu.

2.2.   ods. 1.1 písm. b) –Úrovne podpalubia (útor) v hlavnej strojovni

Ak je predné kormidlové zariadenie potrebné na splnenie požiadaviek kapitoly 5 na manévrovanie, miestnosť v ktorej sa nachádza predné kormidlové zariadenie, sa bude považovať za hlavnú strojovňu.

2.3.   ods. 1.1 písm. c) – Automatický prívod paliva

2.3.1.   Ak má pohonný systém dennú zásobnú nádrž,

a)	jej obsah musí byť dostatočný na zabezpečenie prevádzky pohonného systému na dobu 24 hodín, pričom sa predpokladá spotreba 0,25 l na kW za hodinu;

b)	dodávacie palivové čerpadlo na doplnenie denného zásobníka musí byť v činnosti permanentne alebo

c)	dodávacie palivové čerpadlo musí byť vybavené: — spínačom, ktorý automaticky zapne dodávacie palivové čerpadlo, keď hladina denného zásobníka dosiahne nízku úroveň, a — spínačom, ktorý automaticky vypne dodávacie palivové čerpadlo, keď je denný zásobník plný.

2.3.2.   Denný zásobník musí mať zariadenie signalizujúce hladinu, ktoré spĺňa požiadavky článku 8.05 ods. 13.

2.4.   ods. 1.1 písm. d) – Kormidlové zariadenie si nevyžaduje mimoriadnu silu

Hydraulicky ovládané kormidlové zariadenia túto požiadavku spĺňajú. Manuálne ovládané kormidlové systémy nesmú vyžadovať na ovládanie silu väčšiu ako 160 N.

2.5.   ods. 1.1 písm. e) – Vizuálne a akustické signály požadované počas plavby

Medzi vizuálne značky nepatria valce, gule, kužele ani dvojité kužele požadované predpismi plavebného úradu členských štátov.

2.6.   ods. 1.1 písm. f) – Priama komunikácia a komunikácia so strojovňou

2.6.1.   Priama komunikácia sa považuje za zabezpečenú vtedy, ak:

a)	je možný priamy vizuálny kontakt medzi kordmidelňou a riadiacimi stanovišťami pre navijaky a bitvy na čelnej časti alebo na korme plavidla a navyše vzdialenosť medzi kormidelňou a riadiacimi stanovišťami nepresahuje 35 m a

b)	do ubytovacích priestorov je vstup priamo z kormidelne.

2.6.2.   Komunikácia so strojovňou sa považuje za zabezpečenú vtedy, ak signál uvedený v druhej vete článku 7.09 ods. 3 sa môže ovládať nezávisle zo spínača uvedeného v článku 7.09 ods. 2.

2.7.   ods. 1.1 písm. i) – Kľuky a podobné otáčavé prevádzkové prostriedky

Medzi ne patria:

a)	manuálne ovládané kotvové navijaky (za maximálnu požadovanú silu bude považovaná sila, keď kotvy voľne visia);

b)	kľuky pre zdvíhacie poklopy;

c)	kľuky na stožiarových a komínových sťažňoch.

Medzi ne nepatria:

a)	preťahovacie a spojovacie navijaky;

b)	kľuky na žeriavoch, pokiaľ nie sú určené pre lodné člny.

2.8.   ods. 1.1 písm. m) – Ergonomické usporiadanie

Ustanovenia sa považujú za splnené vtedy, ak:

a)	je kormidelňa usporiadaná v súlade s európskou normou EN 1864:2008 alebo

b)	kormidelňa je navrhnutá pre rádiolokačnú plavbu obsluhovanú jednou osobou, alebo

c)

kormidelňa spĺňa nasledujúce požiadavky: aa) Riadiace jednotky a monitorovacie jednotky sa nachádzajú v prednom zornom poli a v rámci oblúku najviac 180° (90° na pravobok a 90° na ľavobok), vrátane podlahy a stropu. Musia byť jasne čitateľné a viditeľné z bežného stanovišťa kormidelníka. bb) Hlavné riadiace jednotky, ako je kormidlové koleso alebo kormidlová páka, ovládacie prvky motora a ovládacie prvky vysielačky, ovládacie prvky pre akustické signály a výstražné a manévrovacie signály, požadované na základe predpisov národného prípadne medzinárodného plavebného úradu, musia byť usporiadané tak, aby vzdialenosť medzi ovládacími prvkami na pravoboku a ovládacími prvkami na ľavoboku bola maximálne 3 m. Kormidelník musí byť schopný ovládať motory bez toho, aby sa vzdialil od ovládacích prvkov kormidlového zariadenia, a zároveň musí byť aj schopný ovládať ostatné ovládacie prvky, ako sú rádiové systémy, ovládacie prvky pre akustické signály a výstražné a manévrovacie signály, ktoré sa vyžadujú podľa predpisov národného prípadne medzinárodného plavebného úradu. cc) Výstražné a manévrovacie signály, ktoré sa vyžadujú podľa predpisov národného prípadne medzinárodného plavebného úradu, sú ovládané elektricky, pneumaticky, hydraulicky alebo mechanicky. Na základe výnimky sa môžu ovládať pomocou zaťahovacieho (napínacieho) drôtu, iba ak je takýmto spôsobom možné bezpečné ovládanie z kormidelného stanovišťa.

3.   ČLÁNOK 23.09

3.1.   ods. 1.2 písm. a) – Samostatne prevádzkované motorové plavidlo

Motorovým plavidlám, ktoré podľa osvedčenia Spoločenstva sú vhodné aj na tlačenie, avšak ktoré:

a)	nemajú ani hydraulicky, ani elektricky ovládané spojovacie navijaky alebo

b)	ktorých hydraulicky alebo elektricky ovládané spojovacie navijaky nespĺňajú požiadavky bodu 3.3 tohto administratívneho pokynu,

bude priznaný štandard S2 ako motorovým plavidlám prevádzkovaným samostatne.

Záznam ‚Štandard S2 neplatí pre motorové plavidlo, keď je tlačné‘ sa zapíše do položky 47 osvedčenia Spoločenstva.

3.2.   ods. 1.2 písm. c) – Tlačené konvoje

Motorovým plavidlám, ktoré sú podľa osvedčenia Spoločenstva vhodné na tlačenie a sú opatrené hydraulicky alebo elektricky ovládanými spojovacími navijakmi spĺňajúcimi požiadavky bodu 3.3 tohto administratívneho pokynu, no ktoré nemajú svoje vlastné dokormidlovacie zariadenie, bude udelený štandard S2 ako motorové plavidlo tlačiace konvoj. Záznam ‚Štandard S2 neplatí pre motorové plavidlo, keď je prevádzkované samostatne‘ sa zapíše do položky 47 osvedčenia Spoločenstva.

3.3.   ods. 1.2 písm. c) prvá veta a ods. 1.2 písm. d) prvá veta – Špeciálne navijaky alebo rovnocenné zariadenia na napínanie lán (spojovacie zariadenia)

Vyžadované spojovacie zariadenia predstavujú minimálne vybavenie špecifikované v súlade s článkom 16.01 ods. 2, ktoré podľa bodov 2.1 a 2.2 administratívneho pokynu č. 3 (pozdĺžne spojenia) slúžia na absorbovanie spojovacích síl a ktoré spĺňajú nasledujúce požiadavky:

a)	Zariadenie musí dodať požadovanú napínaciu silu na spojenie iba mechanickým spôsobom.

b)

Ovládacie prvky zariadenia budú umiestnené na zriadení samotnom. Na základe výnimky je povolené diaľkové ovládanie za predpokladu, že — osoba ovládajúca zariadenia má voľný priamy výhľad na zariadenie z riadiaceho stanovišťa, — na riadiacom stanovišti sa nachádza zariadenie, ktoré zamedzí nezámernému spusteniu, — zariadenie je vybavené núdzovým vypínačom.

c)	Zariadenie musí mať brzdné zariadenie, ktoré sa uvedie do činnosti vtedy, ak sa spustia ovládacie prvky alebo ak vypadne hnacia sila.

d)	V prípade výpadku hnacej sily musí existovať možnosť uvoľniť spojovacie lano manuálne.

3.4.   ods. 1.2 písm. c) druhá veta a ods. 1.2 písm. d) druhá veta – Prevádzkovanie dokormidlovacieho zariadenia

Ovládanie činnosti dokormidlovacieho zariadenia musí byť trvale inštalované v kormidelni. Musia byť splnené požiadavky článku 7.04 ods. 8. Elektrická kabeláž na ovládanie dokormidlovacieho zariadenia musí byť trvale inštalovaná až po čelnú (prednú) časť tlačného motorového plavidla alebo tlačného remorkéra.

3.5.   ods. 1.2 písm. e) – Rovnocenná manévrovateľnosť

Rovnocenná manévrovateľnosť sa zabezpečí hnacím systémom pozostávajúcim z:

a)	pohonu s lodnými skrutkami a z minimálne dvoch nezávislých hnacích systémov s podobným výkonom;

b)	aspoň jednej cykloidnej lodnej skrutky;

c)	aspoň jedného kormidla – lodného motora alebo

d)	aspoň jedného 360° systému pohonu vodným lúčom.

ADMINISTRATÍVNY POKYN č. 21

Požiadavky na nízko umiestnené osvetlenie

[článok 15.06 ods. 7, článok 22b.10 písm. d) prílohy II]

1.   Všeobecne

1.1.   Podľa vyššie uvedených ustanovení, osobné plavidlá a vysokorýchlostné plavidlá musia mať vhodné systémy, ktoré jasne identifikujú únikové trasy a núdzové východy v podmienkach, keď je bežné núdzové osvetlenie pôsobením dymu menej účinné. Takéto systémy využívajú nízke umiestnenie osvetlenia (LLL). Tento administratívny pokyn sa vzťahuje na schvaľovanie, inštalovanie a údržbu takýchto systémov.

1.2.   Okrem núdzového osvetlenia, ktoré vyžaduje článok 15.10 ods. 3, únikové trasy vrátane schodísk, východov a núdzových východov musia byť označené osvetlením umiestneným nízko (LLL) pozdĺž celej únikovej trasy, a to najmä v kútoch, rohoch a medzisekciách.

1.3.   Systém LLL musí byť funkčný po jeho aktivácii minimálne 30 minút.

1.4.   Výrobky LLL nesmú byť ani rádioaktívne, ani toxické.

1.5.   Pokyny pre systém LLL musia byť vystavené spolu s bezpečnostným plánom v súlade s článkom 15.13 ods. 2, ako aj v každej kajute.

2.   Definície

2.1.   Nízko umiestnené osvetlenie (LLL) – Elektricky napájané osvetlenie alebo fotoluminiscenčné indikátory umiestnené pozdĺž únikových trás s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky takéto trasy dali ľahko identifikovať.

2.2.   Fotoluminiscenčný systém (PL) – systém LLL, ktorý používa fotoluminiscenčný materiál. Fotoluminiscenčný materiál obsahuje chemikáliu (napr.: sulfid zinočnatý), ktorý má schopnosť akumulovať energiu, keď je osvetlený viditeľným svetlom. Fotoluminiscenčný materiál emituje svetlo, ktoré sa stáva viditeľným vtedy, keď je zdroj osvetlenia okolia menej účinný. Bez zdroja svetla, ktorý by ho znovu nabudil, fotoluminiscenčný materiál odovzdáva (vysiela) akumulovanú energiu po určitú dobu so znižujúcou sa svietivosťou.

2.3.   Elektricky napájaný (EP) systém – systém LLL, ktorý si pre svoju činnosť vyžaduje elektrickú energiu, ako sú systémy používajúce žiarovky, svetlo emitujúce diódy, elektrofluorescenčné pásy alebo žiarovky atď.

3.   Chodby a schodiská

3.1.   Na všetkých chodbách musia byť LLL neprerušené s výnimkou prípadov, keď sú prerušené chodbami a dverami kajút, a musia vytvárať viditeľné ohraničenie pozdĺž únikovej cesty. Sú akceptovateľné aj systémy LLL v súlade s medzinárodnou normou, ktoré sa vyznačujú viditeľným ohraničením bez toho, aby boli neprerušené. LLL sa musia inštalovať aspoň na jednej strane chodby, buď na stene vo výške 0,3 m od podlahy, alebo na podlahe vo vzdialenosti najviac 0,15 m od steny. V prípade chodieb širších ako 2 m, musia byť LLL inštalované na obidvoch stranách.

3.2.   V slepých chodbách musia byť LLL označené šípkami, ktoré sú umiestnené vo vzdialenosti maximálne 1 m, alebo rovnocennými indikátormi smeru orientovanými v smere únikovej trasy.

3.3.   Na všetkých schodiskách musia byť LLL inštalované aspoň na jednej strane a najviac 0,3 m nad schodmi, čím bude miesto každého schodu ľahko identifikovateľné pre každú osobu, ktorá stojí nad alebo pod schodom. Ak je šírka schodiska 2 m alebo viac, nízko umiestnené osvetlenie sa musí inštalovať na obidve strany. Vrch a spodok každého radu schodov sa musí identifikovať tak, aby signalizoval, že už neexistujú ďalšie schody.

4.   Dvere

4.1.   Nízko umiestnené osvetlenie musí viesť ku kľučke pre únikové dvere. Na zamedzenie zmätku (zámeny) nesmú byť obdobne označené žiadne iné dvere.

4.2.   Tam, kde sú v priehradkách namontované posuvné dvere v súlade s článkom 15.11 ods. 2 a v priečkach v súlade s článkom 15.02 ods. 5, musí byť označený smer otvárania.

5.   Symboly a označenia

5.1.   Všetky symboly únikovej trasy musia byť z fotoluminiscenčného materiálu alebo musia byť zreteľne označené elektrickým osvetlením. Rozmery takýchto symbolov a označení musia byť primerané ostatným častiam systému LLL.

5.2.   Na všetkých východoch musia byť osadené symboly východu s nízko umiestneným osvetlením. Tieto symboly sa musia nachádzať v predpísanej časti na tej strane východových dverí, kde je umiestnená kľučka.

5.3.   Všetky symboly musia byť farebne kontrastné voči pozadiu (stena alebo podlaha), na ktorom sú osadené.

5.4.   Pre LLL sa používajú štandardizované symboly (napríklad tie, ktoré sú opísané v rozhodnutí IMO A.760 ods. 18).

6.   Fotoluminiscenčné systémy

6.1.   Fotoluminiscenčné pásy musia byť široké najmenej 0,075 m. Môžu sa však používať aj užšie pásy, ak je ich jas proporcionálne zvýšený ako kompenzácia ich šírky.

6.2.   Fotoluminiscenčné materiály musia poskytnúť hodnotu najmenej 15 mcd/m2 merané každých 10 minút po odstránení všetkých externých osvetľovacích zdrojov. Systém musí potom naďalej poskytovať hodnoty jasu vyššie ako 2 mcd/m2 počas 20 minút.

6.3.   Všetky materiály fotoluminiscenčného systému (PL) musia byť zabezpečené minimálnou úrovňou okolitého svetla potrebného na nabitie fotoluminiscenčného materiálu tak, aby spĺňal vyššie uvedené podmienky na jas.

7.   Elektricky napájané systémy

7.1.   Elektricky napájané systémy musia byť napojené na núdzový panelový rozvádzač, ktorý sa vyžaduje článkom 15.10 ods. 4 tak, aby boli napájané z hlavného zdroja elektrickej energie za bežných podmienok a taktiež z núdzového zdroja elektrickej energie v prípade, ak je v prevádzke. Na účely dimenzovania kapacity núdzového zdroja elektrickej energie musia byť zahrnuté elektricky napájané systémy (EP systémy) do zoznamu núdzových spotrebičov.

7.2.   Elektricky napájané systémy sa zapínajú buď automaticky, alebo sú schopné aktivácie prostredníctvom jedinej operácie na kormidelnom stanovišti.

7.3.   Ak sú inštalované elektricky napájané systémy, uplatňujú sa nasledujúce normy jasu:

1.	aktívne časti elektricky napájaných systémov sa musia vyznačovať minimálnym jasom 10 cd/m2;

2.	bodové zdroje miniatúrnych žiaroviek poskytujú strednú sférickú intenzitu (svietivosť) najmenej 150 mcd, pričom vzdialenosť medzi žiarovkami je najviac 0,1 m;

3.	bodové zdroje systémov svetlo emitujúcich diód majú špičkovú intenzitu 35 mcd. Uhol kužeľa s polovičnou intenzitou je vhodný pre pravdepodobné sledovacie smery prístupu a pozorovania. Vzdialenosť medzi žiarovkami môže byť najviac 0,3 m a

4.	pokiaľ ide o elektroluminiscenčné systémy, tieto musia fungovať 30 minút od momentu, keď vypadne hlavný zdroj energie, pripojenie na ktorý vyžadoval bod 7.1.

7.4.   Všetky elektricky napájané systémy musia byť usporiadané tak, aby výpad akéhokoľvek svetla, osvetľovacieho pásu alebo akumulátora nemal za následok neefektívne označenie.

7.5.   Elektricky napájané systémy musia vyhovovať požiadavkám článku 9.20 na vibračné a tepelné testovanie. Odchylne od článku 9.20 ods. 2 písm. c) sa tepelná skúška môže vykonať pri referenčnej okolitej teplote 40 °C.

7.6.   Elektricky napájané systémy musia spĺňať požiadavky na elektromagnetickú kompatibilitu stanovenú v článku 9.21.

7.7.   Elektricky napájané systémy musia zabezpečovať typ minimálnej ochrany IP 55 v súlade s IEC 60529:1992.

8.   Skúšky

Jas systémov LLL sa nechá otestovať odborníkom aspoň raz za päť rokov. Osvedčenie o skúške podpíše odborník, pričom uvedie aj dátum skúšky. Ak jas v prípade konkrétneho údaja prístroja nespĺňa požiadavky tohto administratívneho pokynu, odčítania sa vykonajú na minimálne desiatich miestach rovnako od seba vzdialených. Ak viac ako 30 % nameraných údajov nespĺňa požiadavky tohto administratívneho pokynu, LLL sa vymení. Ak 20 % až 30 % nameraných údajov nespĺňa požiadavky tohto administratívneho pokynu, LLL sa skontroluje v lehote jedného roka.

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 22

Špecifické bezpečnostné potreby osôb so zníženou mobilitou

(Článok 1.01 ods. 104, článok 15.01 ods. 4, článok 15.06 ods. 3 až 5, 9, 10, 13 a 17, článok 15.08 ods. 3, článok 15.10 ods. 3, článok 15.13 ods. 1 až 4 prílohy II)

1.   Úvod

Osoby so zníženou mobilitou majú vyššie nároky na bezpečnosť ako ostatní cestujúci. Tieto potreby sa zohľadňujú v požiadavkách uvedených v kapitole 15 a sú vysvetlené takto:

Tieto požiadavky sú určené na zabezpečenie toho, aby sa osoby so zníženou mobilitou mohli bezpečne zdržiavať a pohybovať na palube plavidiel. Navyše v núdzovej situácii musia mať tieto osoby rovnakú úroveň bezpečnosti ako ostatní cestujúci.

Nie je potrebné, aby všetky priestory pre cestujúcich spĺňali špecifické bezpečnostné požiadavky osôb so zníženou mobilitou. Z uvedeného dôvodu sa tieto požiadavky týkajú iba určitých priestorov. Predmetné osoby však musia byť informované o daných priestoroch, ktoré boli špeciálne upravené pre ne, a to z dôvodu bezpečnosti a z dôvodu patričnej organizácie svojho pobytu na palube. Je zodpovednosťou vlastníka lode sprístupniť príslušné priestory, označiť ich a informovať o nich osoby so zníženou mobilitou.

Ustanovenia týkajúce sa osôb so zníženou mobilitou odkazujú na:

—	smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/24/ES zo 14. apríla 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 98/18/ES o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode, a

—	návod na prispôsobenie osobných lodí plaviacich sa po vnútrozemských vodných cestách invalidným osobám v súlade s rezolúciou Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov č. 25.

Definícia pojmu ‚osoby so zníženou mobilitou‘ uvedená v prílohe II je do značnej miery identická s definíciou podľa smernice a väčšina technických požiadaviek vychádza z návodu. V prípade pochybností sa možno pri prijímaní rozhodnutí odvolávať na obidva dokumenty. Požiadavky smernice a príručky idú nad rámec požiadaviek prílohy II.

Požiadavky prílohy II sa netýkajú lôžok a podobných zariadení. Tieto podliehajú národným ustanoveniam.

2.   Článok 1.01 ods. 104 – pojem ‚Osoby so zníženou mobilitou‘

Pod pojmom ‚osoby so zníženou mobilitou‘ sa rozumejú osoby, ktoré sa v dôsledku fyzického poškodenia nemôžu pohybovať a rozpoznávať svoje okolie rovnakým spôsobom ako ostatní cestujúci. Táto definícia zahŕňa osoby s poškodeným zrakom alebo sluchom alebo osoby sprevádzajúce deti v kočíkoch alebo deti, ktoré sa ešte nosia. Na účely týchto ustanovení nepatrí však medzi osoby so zníženou mobilitou žiadna osoba, ktorá trpí psychickými problémami.

3.   Článok 15.01 ods. 4 – Všeobecné ustanovenia: Priestory na používanie osobami so zníženou mobilitou

Priestory použité pre osoby postihnuté zníženou mobilitou siahajú v najjednoduchšom prípade od vstupného priestoru až po miesta, v ktorých prebieha evakuácia v prípade núdzových situácií. Medzi ne patria:

—	miesto, kde sa v stave núdze skladujú alebo vydávajú záchranné zariadenia,

—

sedadlá,

—	vhodne upravená toaleta (č. 10 týchto usmernení) a

—	spojovacie chodby.

Počet sedadiel zodpovedá aspoň približne počtu osôb so zníženou mobilitou, ktorí sa – v rámci dlhšieho časového obdobia – najčastejšie zdržiavajú na palube súčasne. Počet sedadiel určí vlastník lode na základe skúseností, keďže toto presahuje rámec znalostí príslušného úradu.

V prípade kabínových plavidiel treba zvážiť aj spojovacie chodby, ktoré vedú ku kajutám pre cestujúcich, ktoré používajú osoby so zníženou mobilitou. Počet takýchto kajút má byť stanovený vlastníkom lode rovnakým spôsobom ako počet sedadiel. S výnimkou šírky dverí sa nekladú žiadne požiadavky na osobitné usporiadanie kajút. Je zodpovednosťou vlastníka vykonať akékoľvek ďalšie potrebné úpravy.

Veta číslo 2 je identická s článkom 24.04 ods. 4, berúc do úvahy špeciálne požiadavky na bezpečnosť osôb so zníženou mobilitou. Uplatňuje sa preto obdobným spôsobom. Pokiaľ si odporúčania vyžadujú alternatívne opatrenia, môže ísť najmä o opatrenia organizačného charakteru.

4.   Článok 15.06 ods. 3 písm. g) – Východy z miestností

Pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa šírky spojovacích chodieb, východov a otvorov v ochranných štítoch alebo zábradliach určených na používanie osobami so zníženou mobilitou alebo obvykle používaných na nastupovanie alebo vystupovanie osôb so zníženou mobilitou, treba vziať do úvahy kočíky a skutočnosť, že ľudia môžu byť závislí od rôznych typov pomôcok, ktoré uľahčujú chôdzu, alebo od vozíkov pre telesne postihnutých. V prípade východov alebo otvorov na nastupovanie alebo vystupovanie sa musí taktiež zohľadniť dodatočný priestor potrebný pre všetkých pomocných pracovníkov.

5.   Článok 15.06 ods. 4 písm. d) – Dvere

Požiadavky, ktoré sa týkajú usporiadania priestorov okolo dverí určených na používanie osobami so zníženou mobilitou, musia zabezpečiť, aby osoby, ktoré sú napríklad závislé od pomôcok uľahčujúcich chôdzu, mohli takýto typ dverí otvoriť bezpečne.

6.   Článok 15.06 ods. 5 písm. c) – Spojovacie chodby

Pozri bod 4 tohto administratívneho pokynu.

7.   Článok 15.06 ods. 9 – Schodiská a výťahy

Požiadavky na usporiadanie schodísk musia okrem možnej zníženej mobility zohľadňovať aj zrakové vady.

8.   Článok 15.06 ods. 10 písm. a) a b) – Ochranné štíty a zábradlia

Požiadavky na ochranné štíty a zábradlia na palubách, ktoré sú určené pre osoby so zníženou mobilitou, musia zabezpečiť väčšiu výšku, keďže u takýchto osôb je väčšia pravdepodobnosť, že stratia rovnováhu alebo nebudú schopné pridržiavať sa samé.

Pozri aj bod 4 tohto administratívneho pokynu.

9.   Článok 15.06 ods. 13 – Prepravné zóny

Osoby so zníženou mobilitou sa z rôznych dôvodov potrebujú podopierať alebo pridržiavať častejšie, takže steny v prepravných zónach určených na používanie osobami so zníženou mobilitou musia byť vybavené hmatadlami vo vhodnej výške.

Pozri bod 4 tohto administratívneho pokynu.

10.   Článok 15.06 ods. 17 – Toalety

Osoby so zníženou mobilitou musia byť schopné stáť a pohybovať sa bezpečne na toaletách, takže minimálne jedna toaleta musí byť príslušne upravená.

11.   Článok 15.08 ods. 3 písm. a) a b) – Poplašný systém

V prípade osôb so zníženou mobilitou je pravdepodobnejšie, že sa ocitnú v situáciách, v ktorých budú závislé od pomoci druhých ľudí. V priestoroch, v ktorých spravidla na ne nedovidia členovia posádky, palubný personál ani cestujúci, musí byť z tohto dôvodu pre tieto osoby zabezpečená možnosť spustiť poplašné zariadenie. Toto sa týka toaliet určených na používanie osobami so zníženou mobilitou.

Medzi osoby so zníženou mobilitou patria aj osoby so zhoršeným zrakom alebo sluchom. Preto aspoň v priestoroch určených na používanie osobami so zníženou mobilitou poplašný systém pre cestujúcich musí poskytnúť vhodnú vizuálnu a akustickú signalizáciu.

12.   Článok 15.10 ods. 3 písm. d) – Dostatočné osvetlenie

Medzi osoby so zníženou mobilitou patria aj osoby so zhoršeným zrakom. Dostatočné osvetlenie v priestoroch určených na používanie pre osoby so zníženou mobilitou je mimoriadne dôležité a musí spĺňať vyššie požiadavky ako osvetlenie priestorov pre ostatných cestujúcich.

13.   Článok 15.13 ods. 1 – Bezpečnostný zoznam

Osobitné bezpečnostné opatrenia potrebné pre osoby so zníženou mobilitou, ktoré sa majú zohľadniť v bezpečnostnom zozname, musia brať do úvahy tak zníženú mobilitu, ako aj zhoršený zrak a sluch. Pre takéto osoby sa musia okrem opatrení pre prípad núdzových situácií zohľadniť aj opatrenia pre bežnú prevádzku.

14.   Článok 15.13 ods. 2 – Bezpečnostný plán

Priestory, na ktoré sa vzťahuje bod 3 tohto administratívneho pokynu, musia byť označené.

15.   Článok 15.13 ods. 3 písm. b) – Vystavenie bezpečnostného zoznamu a bezpečnostného plánu

Minimálne kópie bezpečnostného zoznamu a bezpečnostného plánu vystavené v priestoroch určených na používanie osobami so zníženou mobilitou musia byť také, aby ich mohli, tam kde je to možné, prečítať aj osoby so zhoršeným zrakom. Toto sa dá dosiahnuť napríklad vhodným používaním kontrastu a veľkosti písma.

Navyše tieto plány musia byť vystavené v takej výške, aby ich taktiež dokázali prečítať používatelia invalidných vozíkov.

16.   Článok 15.13 ods. 4 – Kódex správania pre cestujúcich

Bod 15 tohto administratívneho pokynu sa uplatňuje príslušným spôsobom.

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 23

(prázdne)

ADMINISTRATÍVNY POKYN Č. 24

Vhodné plynové výstražné zariadenie

(článok 15.15 ods. 9 prílohy II)

1.   V súlade s článkom 24.02 ods. 2 a článkom 24.06 ods. 5 [v každom prípade prechodné ustanovenie článku 15.01 ods. 2 písm. e)] systémy na skvapalnený propán-bután (LPG) určené pre domácnosti používané na palube existujúcich osobných plavidiel môžu byť prevádzkované do prvého obnovenia osvedčenia Spoločenstva po 1. januári 2045 pod podmienkou, že je k dispozícii plynové varované (výstražné) zariadenie v súlade s článkom 15.15 ods. 9. V súlade s článkom 15.15 ods. 9, systémy na propán-bután (LPG) určené pre domácnosti môžu byť v budúcnosti inštalované aj na osobných plavidlách, ktoré budú uvedené do prevádzky prvýkrát a ktorých dĺžka nepresahuje 45 m, vtedy, ak sa takéto výstražné zariadenie inštaluje súčasne.

2.   V súlade s článkom 24.02 ods. 2 a článkom 24.06 ods. 5 (v každom prípade prechodné ustanovenie k článku 15.15 ods. 9) sa takéto plynové výstražné zariadenie musí nainštalovať po prvom obnovení osvedčenia v súlade s článkom 14.15.

Plynové výstražné zariadenie pozostáva zo senzorov, zariadenia a potrubí a bude sa považovať za vhodné vtedy, ak budú splnené aspoň nasledujúce predpísané požiadavky.

Požiadavky, ktoré musí systém spĺňať (senzory, zariadenia a potrubia):

3.1.1.   Plynová výstraha musí byť vyslaná najneskôr vtedy, keď sa dosiahne alebo prekročí jedna z nasledujúcich hodnôt:

a)	10 % z dolnej medze výbušnosti (LEL) zmesi propán-vzduch a

b)	30 ppm CO (oxid uhoľnatý).

3.1.2.   Čas, ktorý uplynie do aktivácie signalizácie celého systému, nesmie prekročiť 20 s.

3.1.3.   Medzné hodnoty uvádzané v bodoch 3.1.1 a 3.1.2 nesmú byť nastaviteľné.

3.1.4.   Skúšobné vyvíjanie plynu sa musí navrhnúť tak, aby bolo detegované každé prerušenie alebo každá prekážka. Musí sa zamedziť akémukoľvek skresleniu v dôsledku vniknutia vzduchu alebo straty skúšobného plynu v dôsledku úniku netesnosťami alebo sa toto skreslenie musí detegovať a nahlásiť.

3.1.5.   Zariadenie musí byť navrhnuté pre teploty v rozsahu –10 °C do 40 °C a vlhkosť vzduchu v rozsahu od 20 % do 100 %.

3.1.6.   Takéto plynové výstražné zariadenie musí byť samomonitorovacie. Nesmie existovať možnosť neoprávnene vypnúť zariadenie.

3.1.7.   Plynové výstražné zariadenie napájané palubnou napájacou sieťou musí byť chránené pred výpadkom elektrického prúdu. Batériou napájané spotrebiče musia byť vybavené výstražným zariadením, ktoré bude indikovať zníženie napätia batérie.

Požiadavky, ktoré má zariadenie spĺňať:

3.2.1.   Zariadenie pozostáva z vyhodnocovacej a zobrazovacej jednotky.

3.2.2.   Signalizácia, ktorá indikuje, že medzné hodnoty uvedené v bode 3.1.1 písm. a) a b) boli dosiahnuté alebo prekročené, sa vyšle opticky a akusticky, tak v monitorovanej miestnosti, ako aj v kormidelni alebo v akomkoľvek inom priestore, v ktorom sa trvale zdržiavajú ľudia. Signalizácia musí byť jasne viditeľná a počuteľná, a to aj v prevádzkových podmienkach s tou najvyššou hladinou hluku. Musí byť jasne rozoznateľná od ostatných akustických a optických signálov v miestnosti, ktorá sa má chrániť. Akustická signalizácia musí byť jasne počuteľná taktiež pri zatvorených spojovacích dverách na vstupe a v susediacich priestoroch. Akustická signalizácia môže byť po aktivácii stlmená, optická signalizácia sa môže zrušiť iba vtedy, ak medzné hodnoty poklesnú pod hodnotu uvedenú v bode 3.1.1.

3.2.3.   Musí byť možné samostatne detegovať a priradiť hlásenia ktoré indikujú, že medzné hodnoty uvedené v bode 3.1.1 písm. a) a b) boli dosiahnuté alebo prekročené.

3.2.4.   Ak má určitý spotrebič osobitný charakter (nábeh, porucha, kalibrácia, parametrizácia, údržba atď.), táto skutočnosť musí byť označená. Porucha celého systému alebo iba jedného z jeho komponentov musí byť indikovaná signalizáciou analogicky k bodu 3.2.2. Akustická signalizácia môže byť po aktivácii stlmená, optická signalizácia sa môže zrušiť iba vtedy, ak sa porucha odstráni.

3.2.5.   Ak je možné vydávať rôzne hlásenia (medzné hodnoty, špeciálny charakter), taktiež musí existovať možnosť rozpoznávať ich samostatne a jasne ich priraďovať. V prípade potreby sa zobrazí kolektívy signál, ktorý indikuje, že nie je možné vydať všetky hlásenia. V takomto prípade budú hlásenia vydávané v poradí podľa priority, pričom sa začne s hlásením s najvyššou relevantnosťou bezpečnosti. Musí existovať možnosť zobrazovať hlásenia, ktoré sa nemôžu vydať, a to stlačením tlačidla. Poradie podľa priority je zrejmé z dokumentácie zariadenia.

3.2.6.   Zariadenie musí byť navrhnuté tak, aby nebol možný neautorizovaný zásah.

3.2.7.   Vo všetkých prípadoch, kde sa používa detekčné a výstražné zariadenie, riadiaca signalizačná jednotka a indikačné zariadenie sa musia dať ovládať z miesta mimo priestorov, v ktorých sa nachádzajú zariadenia na skladovanie a spotrebu plynu.

Požiadavky, ktoré majú spĺňať snímače/vzorkovacie zariadenia:

3.3.1.   V každej miestnosti so spotrebičmi musia byť v blízkosti týchto spotrebičov inštalované snímače plynového výstražného zariadenia. Snímače/vzorkovacie zariadenia musia byť inštalované takým spôsobom, aby sa hromadenie plynu zistilo skôr, ako sa dosiahnu medzné hodnoty uvedené v bode 3.1.1. Usporiadanie a inštalácia snímačov musí byť zdokumentovaná. Výber umiestnenia musí byť zdôvodnený výrobcom alebo špecializovanou firmou, ktorá takéto zariadenia inštaluje. Potrubné vedenia vzorkovacích zariadení musia byť čo možno najkratšie.

3.3.2.   K snímačom musí byť ľahký prístup tak, aby bola možná pravidelná kalibrácia, údržba a bezpečnostné kontroly.

Požiadavky, ktoré má inštalácia spĺňať:

3.4.1.   Celé plynové výstražné zariadenie musí inštalovať špecializovaná firma.

3.4.2.   Pokiaľ ide o inštaláciu, musia sa zohľadniť nasledujúce aspekty:

a)	systémy miestneho vetrania;

b)	konštrukčné úpravy (konštrukcia stien, priečok atď.), ktoré uľahčujú alebo sťažujú hromadeniu plynov, a

c)	predchádzanie nepriaznivým účinkom v dôsledku mechanického poškodenia, poškodenia účinkami vody alebo tepla.

3.4.3.   Všetky potrubné vedenia vzorkovacích zariadení sa musia usporiadať tak, aby nebola možná tvorba kondenzátu.

3.4.4.   Inštalácia sa vykoná tak, aby nebola možná žiadna neoprávnená manipulácia.

Kalibrácia/kontrola zariadenia

4.1.   Pred spustením musí byť plynové výstražné zariadenie kalibrované v súlade s údajmi výrobcu.

4.2.   Plynové výstražné zariadenie sa musí pravidelne kalibrovať a kontrolovať schváleným znalcom alebo znalcom, ktorého udáva výrobca. Osvedčenie o kontrole vystaví a podpíše schválený znalec alebo znalec v súlade s údajmi výrobcu a uvedie v ňom dátum kontroly.

4.3.   Komponenty plynového výstražného zariadenia s obmedzenou životnosťou sa musia vymeniť včas, a to pred uplynutím očakávanej životnosti.

Označenie

5.1.   Na všetkých zariadeniach musia byť uvedené čitateľnou a nezmazateľnou formou minimálne nasledujúce informácie:

a)	meno a adresa výrobcu;

b)	zákonné označenie;

c)	označenie série a typu;

d)	ak je možné, výrobné číslo;

e)	ak sa vyžaduje, akékoľvek poučenie potrebné na bezpečné používanie a

f)	vyznačenie kalibračného plynu pre každý snímač.

5.2.   Komponenty plynového výstražného zariadenia s obmedzenou životnosťou musia byť zreteľne označené.

6.   Údaje výrobcu, ktoré sa týkajú plynového výstražného zariadenia:

a)	kompletné pokyny, výkresy a diagramy, ktoré sa týkajú bezpečnej a správnej prevádzky, ako aj inštalácie, nábehu a údržby plynového výstražného zariadenia;

b)	prevádzkové inštrukcie obsahujúce minimálne: aa) opatrenia, ktoré sa majú vykonať v prípade poplachu alebo indikácie chyby; bb) bezpečnostné opatrenia v prípade nedostupnosti (napr. kalibrácia, kontrola, prerušenie) a cc) osoby zodpovedné za inštaláciu a údržbu;

c)	pokyny na kalibráciu pred nábehom a pre bežnú kalibráciu vrátane časových intervalov, ktoré sa musia dodržiavať;

d)	napájacie napätie;

e)	typ a význam signalizácie a zobrazení (napr. osobitný štatút);

f)	informácie o zisťovaní prevádzkových ťažkostí a odstránenie porúch;

g)	typ a rozsah výmeny náhradných komponentov s obmedzenou životnosťou a

h)	typ, rozsah a časový interval kontrol.

ADMINISTRATÍVNY POKYN č. 25

Elektrické káble

(článok 9.15 a článok 15.10 ods. 6 prílohy II)

Všeobecne (všetky plavidlá) – článok 9.15

1.   Pri uplatňovaní článku 9.15 ods. 5 sa musí zohľadniť znížené vetranie tienených káblov alebo káblov v úplne uzatvorených kanáloch.

2.   Podľa článku 9.15 ods. 9 sa musí počet káblových spojok obmedziť na minimum. Môžu sa používať na účely opráv alebo výmen, ako aj výnimočne na zjednodušenie inštalácie. Káblové spojky vyrobené v súlade s 3.28 a prílohou D k IEC 60092 – 352: 2005 alebo rovnocennými predpismi uznávanými jedným z členských štátov sa budú považovať za prijateľné.

Osobné plavidlá – článok 15.10 ods. 6

1.   V prípade osobných plavidiel sú káble a trasovanie káblov považované za vyhovujúce vtedy, ak spĺňajú podmienky uvedené v bodoch 2 a 3.

2.   Pokiaľ ide o káble napájajúce v núdzovej situácii zariadenie uvedené v článku 15.10 ods. 4, súlad s článkom 15.10 ods. 6 druhým pododsekom si vyžaduje:

a)	aby boli káble vedené takým spôsobom, aby sa zamedzilo tomu, že sa káble stanú neschopnými prevádzky v dôsledku zahriatia priečok palúb, čo môže byť spôsobené požiarom v niektorom z priľahlých priestorov;

b)

ak káble napájajú zariadenie umiestnené v priestoroch s vysokým rizikom požiaru, pri vedeniach káblov v takýchto priestoroch sa treba vystríhať trás, ktoré prechádzajú nad alebo v blízkosti hornej časti dieselových motorov a zariadení vykurovaných olejom alebo v blízkosti horúcich povrchov, napr. výfukových systémov dieselových motorov. Tam, kde neexistuje žiadna alternatívna trasa, káble musia byť chránené pred poškodením v dôsledku tepla a požiaru. Takáto protipožiarna ochrana môže mať formu oceľového plechu alebo kanála;

c)	káble alebo súvisiace zariadenia napájané z núdzového zdroja elektrického prúdu sa musia nachádzať, pokiaľ je to prakticky možné, v bezpečnej zóne;

d)

káblové systémy sú usporiadané tak, aby požiar v ktoromkoľvek priestore ohraničenom priehradkami typu A, ako je uvedené v článku 15.11 ods. 2, rušivo nezasahoval do inštalácie podstatnej pre bezpečnosť v akomkoľvek inom priestore. Táto požiadavka bude splnená vtedy, ak hlavné a núdzové káble nebudú prechádzať rovnakým priestorom. Ak prechádzajú rovnakým priestorom, tak táto požiadavka bude splnená vtedy, ak: aa) sú od seba oddelené čo najďalej, ako je to len prakticky možné, alebo bb) je núdzový kábel ohňovzdorný.

3.   Je potrebné zvážiť usporiadania vedení zväzkových káblov s cieľom zabezpečiť, aby neboli zhoršené ohňovzdorné vlastnosti káblov. Táto požiadavka je splnená vtedy, ak sú káble v súlade s IEC 60332 – 3:2000. Ak nenastane zhoda s IEC 60332 – 3:2000 alebo rovnocennými predpismi uznávanými jedným z členských štátov, mali by sa v prípade dlhých vedení zväzkových káblov (viac ako 6 m vertikálne a 14 m horizontálne) zvážiť požiarne zábrany, pokiaľ káble nie sú úplne uzatvorené v káblových kanáloch. Používanie nevhodných náterov, káblových kanálov a plášťov môže podstatne ovplyvniť vlastnosti káblov, pokiaľ ide o šírenie požiaru. Takémuto používaniu sa musí zamedziť. Používanie špeciálnych typov káblov, ako sú vysokofrekvenčné káble, sa môže povoliť bez dodržania vyššie uvedeného.