7.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/9

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/92/ES

z 22. októbra 2008

o postupe Spoločenstva na zlepšenie transparentnosti cien plynu a elektrickej energie účtovaných priemyselným koncovým odberateľom (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Smernica Rady 90/377/EHS z 29. júna 1990 o postupe Spoločenstva na zlepšenie transparentnosti cien plynu a elektrickej energie, účtovaných priemyselným koncovým odberateľom (2), bola opakovane (3) podstatným spôsobom zmenená a doplnená. Pri príležitosti nových zmien a doplnení uvedenej smernice je z dôvodu prehľadnosti vhodné, aby sa príslušné ustanovenia prepracovali.

(2)

Transparentnosť cien energie je v rozsahu, v ktorom sa posilňujú podmienky zabezpečujúce, aby hospodárska súťaž na spoločnom trhu nebola narušená, podstatná na vytvorenie a plynulé fungovanie vnútorného trhu s energiou.

(3)

Transparentnosť cien energie môže pomôcť odstrániť diskrimináciu odberateľov zvyšovaním ich slobody pri voľbe medzi rozličnými energetickými zdrojmi a rozličnými dodávateľmi.

(4)

V súčasnosti sa stupeň transparentnosti cien mení od jedného energetického zdroja členského štátu alebo regiónu Spoločenstva k druhému, nastoľujúc takto otázku vytvorenia vnútorného trhu s energiou.

(5)

Avšak cena, ktorú platia priemyselné odvetvia v Spoločenstve za spotrebu energie, je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú ich konkurencieschopnosť, a preto by mala zostať zachovaná jej dôvernosť.

(6)

Systém štandardných spotrebiteľov používaný Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev (ďalej len „Eurostat“) v jeho uverejneniach o cenách a systém cien, ktoré sa zaviedli pre hlavných priemyselných odberateľov elektrickej energie, zabezpečia, aby transparentnosťou cien nebola dotknutá ochrana dôverných informácií.

(7)

Je potrebné rozšíriť kategórie spotrebiteľov, ktoré používa Eurostat, až do limitov, pri ktorých ostávajú spotrebitelia reprezentatívnymi.

(8)

Takto by sa mala dosiahnuť transparentnosť cien platených koncovými odberateľmi bez ohrozenia nevyhnutnej dôvernosti zmlúv. S cieľom zachovať dôvernosť musia byť v danej spotrebiteľskej kategórii aspoň traja spotrebitelia na ceny, ktoré majú byť zverejnené.

(9)

Tieto informácie, ktoré sa týkajú plynu a elektrickej energie, spotrebúvané priemyslom pre koncových odberateľov energie, tiež umožnia porovnania s inými energetickými zdrojmi (ropa, uhlie, fosílne palivá a obnoviteľné zdroje energie) a inými spotrebiteľmi.

(10)

Podniky, ktoré dodávajú plyn a elektrickú energiu, ako aj priemyselní spotrebitelia plynu a elektrickej energie podliehajú naďalej, nezávisle od uplatnenia tejto smernice, pravidlám hospodárskej súťaže podľa zmluvy, a preto môže Komisia požadovať oznámenie cien a podmienok predaja.

(11)

Znalosť platných cenových systémov tvorí časť transparentnosti cien.

(12)

Znalosť podrobného prehľadu spotrebiteľov pomocou kategórie a ich jednotlivých trhových podielov tiež formuje časť transparentnosti cien.

(13)

Oboznámenie Eurostatu s cenami a podmienkami predaja spotrebiteľom, s fungujúcimi cenovými systémami, ako aj s podrobným prehľadom spotrebiteľov rozdelených podľa spotrebiteľských kategórií by malo dostatočne informovať Komisiu, aby sa táto mohla rozhodnúť, ak je to potrebné, pre vhodnú činnosť alebo návrhy vzhľadom na situáciu vnútorného energetického trhu.

(14)

Údaje poskytnuté Eurostatu budú spoľahlivejšie, ak tieto údaje zozbierajú samotné podniky.

(15)

Znalosť zdaňovania a parafiškálnych poplatkov existujúcich v každom členskom štáte je dôležitá na zabezpečovanie transparentnosti cien.

(16)

Musí sa umožniť kontrolovať spoľahlivosť údajov poskytovaných Eurostatu.

(17)

Dosiahnutie transparentnosti cien si vyžaduje zverejňovanie a cirkuláciu cien a cenových systémov v maximálnom možnom rozsahu medzi spotrebiteľmi.

(18)

Aby sa realizovala transparentnosť cien energie, systém by mal byť založený na osvedčených odborných vedomostiach a metódach vyvinutých a uplatňovaných Eurostatom, vzťahujúcich sa na spracúvanie, kontrolovanie a zverejňovanie údajov.

(19)

S výhľadom na vytvorenie vnútorného trhu s energiou by mal byť systém transparentnosti cien funkčný tak skoro, ako je to len možné.

(20)

Jednotné vykonávanie tejto smernice vo všetkých členských štátoch možno dosiahnuť len vtedy, ak trh so zemným plynom, najmä s ohľadom na infraštruktúru, dosiahne postačujúcu úroveň rozvoja.

(21)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(22)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená vykonať potrebné zmeny príloh I a II vzhľadom na špecificky určené problémy. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(23)

Keďže prvky doplnené do tejto smernice sa týkajú iba postupu vo výbore, nie je potrebné, aby ich členské štáty transponovali.

(24)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe III časti B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podniky, ktoré dodávajú plyn a elektrickú energiu priemyselným koncovým odberateľom, ako je to definované v prílohách I a II, oznámili Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (ďalej len „Eurostat“) formou stanovenou v článku 3 toto:

1.

ceny a podmienky predaja plynu a elektrickej energie priemyselným koncovým odberateľom;

2.

používané cenové systémy;

3.

podrobný prehľad spotrebiteľov a zodpovedajúcich množstiev podľa spotrebiteľských kategórií, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť týchto kategórií na vnútroštátnej úrovni.

Článok 2

1.   Podniky uvedené v článku 1 zhromažďujú údaje stanovené v článku 1 ods. 1 a 2 každoročne k 1. januáru a k 1. júlu.

Tieto údaje, zostavené v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 3, sa do dvoch mesiacov zašlú Eurostatu a príslušným orgánom členských štátov.

2.   Na základe údajov uvedených v odseku 1 Eurostat uverejní vždy v máji a v novembri vhodnou formou ceny plynu a elektrickej energie pre priemyselných odberateľov v členských štátoch a cenových systémov používaných na tento účel.

3.   Informácie stanovené v článku 1 ods. 3 sa zasielajú každé dva roky Eurostatu a príslušným orgánom členských štátov.

Tieto informácie sa neuverejnia.

Článok 3

Vykonávacie ustanovenia týkajúce sa formy, obsahu a všetkých ostatných charakteristík informácií stanovených v článku 1 sú ustanovené v prílohách I a II.

Článok 4

Eurostat nezverejňuje údaje, ktoré mu boli poskytnuté podľa článku 1, ktoré by mohli svojou povahou podliehať obchodnému tajomstvu. Takéto dôverné štatistické údaje, poskytnuté Eurostatu, by mali byť prístupné len úradníkom Eurostatu a mali by sa používať len na štatistické účely.

Prvý odsek však nezabraňuje uverejňovaniu takýchto údajov v úhrnnej forme, ktoré neumožní, aby boli identifikované jednotlivé obchodné transakcie.

Článok 5

Ak Eurostat zistí štatisticky významné anomálie alebo rozpory v údajoch, ktoré sú mu poskytnuté podľa tejto smernice, môže požiadať vnútroštátne orgány, aby mu umožnili skontrolovať príslušné rozporné údaje, ako aj spôsoby kalkulácie alebo vyhodnocovania, na ktorých sú založené súhrnné údaje, s cieľom posúdiť alebo dokonca zmeniť a doplniť akékoľvek informácie, ktoré sa považujú za nesprávne.

Článok 6

Ak je to vhodné, Komisia vykoná potrebné zmeny v prílohách I a II vzhľadom na špecificky určené problémy. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 7 ods. 2.

Takéto zmeny sa však vzťahujú iba na technické prvky príloh I a II a nemôžu meniť všeobecnú štruktúru systému.

Článok 7

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 8

Raz za rok predloží Komisia sumárnu správu o fungovaní tejto smernice Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Článok 9

Pokiaľ ide o zemný plyn, táto smernica sa nebude vykonávať v členských štátoch päť rokov po uvedení tejto formy energie na dotknutý trh.

Dátum uvedenia tohto zdroja energie na vnútroštátny trh oznámi výslovne a bez zbytočného odkladu Komisii dotknutý členský štát.

Článok 10

Smernica 90/377/EHS, zmenená a doplnená aktmi uvedenými v prílohe III časti A, sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe III časti B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 11

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 12

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 22. októbra 2008

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

J.-P. JOUYET

(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. júna 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 25. septembra 2008.

(2)  Ú. v. ES L 185, 17.7.1990, s. 16.

(3)  Pozri prílohu III časť A.

(4)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

PRÍLOHA I

CENY PLYNU

Ceny plynu pre koncových priemyselných odberateľov (1) sa zisťujú a spracúvajú podľa tejto metodiky:

a)

Ceny, ktoré treba oznámiť sú ceny platené priemyselnými koncovými odberateľmi, ktorí nakupujú zemný plyn distribuovaný prostredníctvom sietí na vlastnú potrebu.

b)

Do úvahy sa berú všetky spôsoby priemyselného využitia plynu. Z tohto systému sú však vyňatí spotrebitelia, ktorí používajú plyn:

—

na výrobu elektriny v elektrárňach alebo v kogeneračných (KTE) zariadeniach,

—

na neenergetické účely (napr. v chemickom priemysle),

—

v množstve vyššom ako 4 000 000 gigajoulov (GJ) ročne.

c)

Zaznamenané ceny budú vychádzať zo systému štandardných spotrebiteľských pásiem vymedzených rozsahom ročnej spotreby plynu.

d)

Ceny sa budú zisťovať dvakrát ročne, na začiatku každého šesťmesačného obdobia (január a júl), a budú sa vzťahovať na priemerné ceny platené koncovými priemyselnými odberateľmi za plyn odobratý v predchádzajúcich šiestich mesiacoch. Prvé oznámenie údajov o cenách Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (Eurostat) sa bude týkať stavu k 1. januáru 2008.

e)

Ceny sa musia vyjadriť v národnej mene za gigajoul. Jednotka spotrebovanej energie sa meria na základe spaľovacieho tepla (GCV – gross calorific value).

f)

Ceny musia zahŕňať všetky splatné poplatky: sieťové poplatky a poplatky za spotrebovanú energiu po odpočítaní všetkých rabatov alebo prémií a iné poplatky (prenájom merača, stále poplatky atď.). Poplatky za počiatočné zapojenie sa nezapočítavajú.

g)

Ceny sa zaznamenávajú ako vnútroštátne priemerné ceny.

h)

Členské štáty vypracujú a zavedú nákladovo efektívne postupy s cieľom zaistiť reprezentatívny systém zostavovania údajov, ktorý je založený na týchto pravidlách:

—

ceny budú predstavovať vážený priemer cien, pričom ako váhové faktory sa použijú trhové podiely štatisticky skúmaných podnikov dodávajúcich plyn. Aritmetický priemer cien sa použije iba vtedy, keď nemožno vypočítať vážené hodnoty. Členské štáty v každom prípade zabezpečia, aby sa štatistické zisťovanie vzťahovalo na reprezentatívny podiel vnútroštátneho trhu,

—

trhové podiely by sa mali zakladať na množstve plynu, ktoré dodávajúce podniky fakturujú koncovým priemyselným odberateľom. Trhové podiely sa budú podľa možnosti vypočítavať oddelene pre každé pásmo. Informácie používané na výpočet váženého priemeru budú podliehať správe vykonávanej členskými štátmi, pričom sa budú dodržiavať pravidlá dôvernosti údajov,

—

v záujme zachovania dôvernosti sa údaje o cenách oznámia len vtedy, ak sú v dotknutom členskom štáte aspoň traja koncoví odberatelia v každej z kategórií, ktoré sú uvedené v písmene j).

i)

Stanovia sa tri cenové úrovne:

—

ceny bez daní a odvodov,

—

ceny bez DPH a iných daní s nárokom na odpočet,

—

ceny vrátane všetkých daní, odvodov a DPH.

j)

Štatistické zisťovanie cien plynu sa uskutoční pre tieto kategórie koncových priemyselných odberateľov:

Koncový priemyselný odberateľ

Ročná spotreba plynu (GJ)

Najnižšia

Najvyššia

Pásmo-I1

 

< 1 000

Pásmo-I2

1 000

< 10 000

Pásmo-I3

10 000

< 100 000

Pásmo-I4

100 000

< 1 000 000

Pásmo-I5

1 000 000

<= 4 000 000

k)

Raz za dva roky sa Eurostat-u oznámia spoločne s januárovou správou o cenách aj informácie o používanom systéme zostavovania údajov, a najmä opis štatistického zisťovania a jeho rozsah (počet štatisticky skúmaných dodávateľských podnikov, súhrnný percentuálny podiel týkajúci sa zastúpeného trhu atď.) a kritériá používané na výpočet váženého priemeru cien, ako aj súhrnné údaje o objeme spotreby pre každé pásmo. Prvé oznámenie v súvislosti so systémom zostavovania údajov sa bude týkať stavu k 1. januáru 2008.

l)

Raz ročne sa Eurostat-u oznámia spoločne s januárovou správou o cenách aj informácie o hlavných priemerných charakteristikách a faktoroch ovplyvňujúcich oznamované ceny pre každé spotrebiteľské pásmo.

Informácie budú zahŕňať:

—

priemerné faktory zaťaženia koncových priemyselných odberateľov pre každé spotrebiteľské pásmo, ktoré sa vypočítajú na základe celkového množstva dodanej energie a priemerného maximálneho dopytu,

—

opis zliav poskytovaných v prípade prerušiteľných dodávok,

—

opis stálych poplatkov, poplatkov za prenájom merača alebo všetkých ostatných poplatkov s významom na vnútroštátnej úrovni.

m)

Raz ročne by sa spolu s januárovou správou o cenách mali oznámiť aj informácie o sadzbách a metódach výpočtu, ako aj opis daní z predaja plynu koncovým priemyselným odberateľom. Opis musí zahŕňať všetky odvody nedaňovej povahy vzťahujúce sa na systémové poplatky a služby vo verejnom záujme.

Opis daní, ktorý sa má poskytnúť, bude obsahovať tri zreteľne oddelené časti:

—

dane, odvody, odvody nedaňovej povahy, poplatky a všetky ostatné fiškálne poplatky, ktoré nie sú uvedené vo faktúrach predložených koncovým priemyselným odberateľom. Položky uvedené v tomto bode budú zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny bez daní a odvodov“,

—

dane a odvody uvedené vo faktúrach predložených koncovým priemyselných odberateľom a pokladané za dane a odvody bez nároku na odpočet. Položky opísané v tomto bode budú preto zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny bez DPH a ostatných daní s nárokom na odpočet“,

—

daň z pridanej hodnoty (DPH) a ostatné dane s nárokom na odpočet uvedené vo faktúrach predložených koncovým priemyselným odberateľom. Položky opísané v tomto bode budú zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny vrátane všetkých daní, odvodov a DPH“.

Medzi rôzne dane, odvody, odvody nedaňovej povahy, poplatky a fiškálne poplatky, ktoré možno uplatniť, patrí:

—

daň z pridanej hodnoty,

—

koncesné poplatky; tie sa zvyčajne vzťahujú na licencie a poplatky za využívanie pôdy a verejného alebo súkromného majetku na účely sietí či iných zariadení,

—

environmentálne dane alebo odvody; tie sa zvyčajne vzťahujú na podporu obnoviteľných zdrojov energie či KTE, alebo ide o poplatky za CO2, SO2, či emisie iných látok v súvislosti so zmenou klímy,

—

ostatné dane alebo odvody súvisiace s odvetvím energetiky: služby vo verejnom záujme a poplatky za ne, odvody na financovanie energetických regulačných orgánov atď.,

—

ostatné dane alebo odvody nesúvisiace s odvetvím energetiky: vnútroštátne, miestne alebo regionálne fiškálne dane za spotrebovanú energiu, dane za distribúciu plynu atď.

Dane z príjmu, majetku, dane z pohonných hmôt do motorových vozidiel, cestné dane, dane za telekomunikačné, rozhlasové a reklamné licencie, poplatky za licencie, dane z odpadu atď. sa nebudú zohľadňovať a sú z tohto opisu vyňaté, pretože sú nepochybne súčasťou prevádzkových nákladov a vzťahujú sa aj na iné odvetvia alebo činnosti.

n)

V členských štátoch, v ktorých všetky priemyselné predaje pokrýva jedna spoločnosť, môže informácie oznamovať táto spoločnosť. V členských štátoch, kde pôsobí viac ako jedna spoločnosť, by mal informácie oznamovať nezávislý štatistický orgán.

(1)  Medzi koncových priemyselných odberateľov môžu patriť aj iní nerezidentní odberatelia.

PRÍLOHA II

CENY ELEKTRICKEJ ENERGIE

Ceny elektrickej energie účtované koncovým priemyselným odberateľom (1) sa zisťujú a spracúvajú podľa tejto metodiky:

a)

Ceny, ktoré sa majú vykazovať, sú ceny platené koncovými priemyselnými odberateľmi, ktorí nakupujú elektrickú energiu pre vlastnú potrebu.

b)

Do úvahy sa berú všetky spôsoby priemyselného využitia elektrickej energie.

c)

Zaznamenané ceny budú založené na systéme štandardných spotrebiteľským pásiem vymedzených rozsahom ročnej spotreby elektrickej energie.

d)

Ceny sa budú zisťovať dvakrát ročne, na začiatku každého šesťmesačného obdobia (január a júl), a budú sa vzťahovať na priemerné ceny platené koncovými priemyselnými odberateľmi za elektrickú energiu odobratú v predchádzajúcich šiestich mesiacoch. Prvé oznámenie údajov o cenách Eurostat-u sa bude týkať stavu k 1. januáru 2008.

e)

Ceny sa musia vyjadriť v národnej mene za kWh.

f)

Ceny musia zahŕňať všetky splatné poplatky: sieťové poplatky a poplatky za spotrebovanú energiu po odpočítaní všetkých rabatov alebo prémií a iné poplatky (kapacitné poplatky, uvádzanie na trh, prenájom merača atď.). Poplatky za počiatočné zapojenie sa nezapočítavajú.

g)

Ceny sa zaznamenávajú ako vnútroštátne priemerné ceny.

h)

Členské štáty vypracujú a zavedú nákladovo efektívne postupy s cieľom zaistiť reprezentatívny systém zostavovania údajov, ktorý je založený na týchto pravidlách:

—

Ceny budú predstavovať vážený priemer cien, pričom ako váhové faktory sa použijú trhové podiely štatisticky skúmaných podnikov dodávajúcich elektrickú energiu. Aritmetický priemer cien sa použije iba vtedy, keď nemožno vypočítať vážené hodnoty. Členské štáty v každom prípade zabezpečia, aby sa štatistické zisťovanie vzťahovalo na reprezentatívny podiel vnútroštátneho trhu.

—

Trhové podiely by sa mali zakladať na množstve elektrickej energie, ktoré dodávajúce podniky fakturujú koncovým priemyselným odberateľom. Trhové podiely sa budú vypočítavať podľa možnosti oddelene pre každé pásmo. Informácie používané na výpočet váženého priemeru budú podliehať správe vykonávanej členskými štátmi, pričom sa budú dodržiavať pravidlá dôvernosti údajov.

—

V záujme zachovania dôvernosti sa údaje týkajúce sa cien oznámia len vtedy, ak sú v príslušnom členskom štáte aspoň traja koncoví odberatelia v každej z kategórií, ktoré sú uvedené v písmene j).

i)

Stanovia sa tri cenové úrovne:

—

ceny bez daní a odvodov,

—

ceny bez DPH a iných daní s nárokom na odpočet,

—

ceny vrátane všetkých daní, odvodov a DPH.

j)

Štatistické zisťovanie cien elektrickej energie sa uskutoční pre tieto kategórie koncových priemyselných odberateľov:

Koncový priemyselný odberateľ

Ročná spotreba elektriny (MWh)

Najnižšia

Najvyššia

Pásmo IA

 

< 20

Pásmo IB

20

< 500

Pásmo IC

500

< 2 000

Pásmo ID

2 000

< 20 000

Pásmo IE

20 000

< 70 000

Pásmo IF

70 000

<= 150 000

k)

Raz za dva roky sa Eurostat-u oznámia spoločne s januárovou správou o cenách aj informácie o používanom systéme zostavovania údajov, a najmä opis štatistického zisťovania a jeho rozsah (počet štatisticky skúmaných dodávateľských podnikov, súhrnný percentuálny podiel týkajúci sa zastúpeného trhu atď.) a kritériá používané na výpočet váženého priemeru cien, ako aj súhrnné údaje o objeme spotreby pre každé pásmo. Prvé oznámenie vo vzťahu k systému zostavovania údajov sa bude týkať stavu k 1. januáru 2008.

l)

Raz ročne sa Eurostat-u oznámia spoločne s januárovou správou o cenách aj informácie o hlavných priemerných charakteristikách a faktoroch ovplyvňujúcich oznamované ceny pre každé spotrebiteľské pásmo.

Poskytované informácie budú zahŕňať:

—

priemerné faktory zaťaženia pri koncových priemyselných odberateľoch pre každé spotrebiteľské pásmo, ktoré sa vypočítajú na základe celkového množstva dodanej energie a priemerného maximálneho dopytu,

—

tabuľku s uvedením rozmedzia napätia pre jednu krajinu,

—

opis stálych poplatkov, poplatkov za prenájom merača alebo všetkých ostatných poplatkov na vnútroštátnej úrovni.

m)

Raz ročne by sa spolu s januárovou správou mali vykazovať aj informácie o sadzbách a metódach výpočtu, ako aj opis daní z predaja elektriny koncovým priemyselným odberateľom. Opis musí zahŕňať všetky odvody nedaňovej povahy vzťahujúce sa na systémové poplatky a záväzky služby vo verejnom záujme.

Opis daní, ktorý sa má poskytnúť, bude obsahovať tri zreteľne oddelené časti:

—

dane, odvody, odvody nedaňovej povahy, poplatky a všetky ostatné fiškálne poplatky neuvedené vo faktúrach, ktoré dostávajú koncoví priemyselní odberatelia. Položky opísané v tomto bode budú zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny bez daní a odvodov“,

—

dane a odvody uvedené vo faktúrach, ktoré dostávajú koncoví priemyselní odberatelia, a pokladané za dane a odvody bez nároku na odpočet. Položky opísané v tomto bode budú zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny bez DPH a ostatných daní s nárokom na odpočet“,

—

daň z pridanej hodnoty (DPH) a ostatné dane s nárokom na odpočet uvedené vo faktúrach, ktoré dostávajú koncoví priemyselní odberatelia. Položky opísané v tomto bode budú zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny vrátane všetkých daní, odvodov a DPH“.

Medzi rôzne dane, odvody, odvody nedaňovej povahy, poplatky a fiškálne poplatky, ktoré možno uplatniť, patrí:

—

daň z pridanej hodnoty,

—

koncesné poplatky; tie sa zvyčajne vzťahujú na licencie a poplatky za využívanie pôdy a verejného alebo súkromného majetku na účely sietí alebo iných zariadení,

—

environmentálne dane alebo odvody; tie sa zvyčajne vzťahujú buď na podporu obnoviteľných zdrojov energie či KTE, alebo ide o poplatky za CO2, SO2, či emisie iných látok v súvislosti so zmenou klímy,

—

dane za jadrovú energiu a iné dane za inšpekciu: poplatky za vyradenie jadrových zariadení z prevádzky, poplatky za inšpekciu a poplatky za jadrové zariadenia atď.,

—

ostatné dane alebo odvody súvisiace s odvetvím energetiky: záväzky a poplatky za služby vo verejnom záujme, odvody na financovanie energetických regulačných orgánov atď.,

—

ostatné dane alebo odvody nesúvisiace s odvetvím energetiky: vnútroštátne, miestne alebo regionálne fiškálne dane za spotrebovanú energiu, dane za distribúciu elektriny atď.

Dane z príjmu, dane týkajúce sa majetku, spotrebné dane za ropné produkty a palivá na iné účely, ako je výroba elektriny, dane z pohonných hmôt do motorových vozidiel, cestné dane, dane za telekomunikačné, rozhlasové a reklamné licencie, poplatky za licencie, dane z odpadu atď. sa nebudú zohľadňovať a sú z tohto opisu vyňaté, pretože sú nepochybne súčasťou prevádzkových nákladov a vzťahujú sa na iné odvetvia alebo činnosti.

n)

Raz ročne sa Eurostat-u oznámi spoločne s januárovou správou o cenách aj rozpis cien za elektrinu s uvedením ich hlavných prvkov. Tento rozpis cien elektriny na hlavné prvky bude založený na tejto metodike:

Plnú cenu za elektrinu na spotrebiteľské pásmo možno pokladať za celkovú sumu „sieťových“ cien, cien za „energiu a dodávku“ (t. j. od výroby po uvedenie na trh s výnimkou sietí) a všetkých daní a odvodov:

—

„sieťová“ cena predstavuje pomer medzi výnosom súvisiacim so sadzbami za prenos a rozvod a (ak je to možné) zodpovedajúcim objemom v kWh na spotrebiteľské pásmo. Ak nie sú dostupné údaje o individuálnych objemoch v kWh na pásmo, mali by sa poskytnúť odhady,

—

cena za „energiu a dodávku“ je celková cena po odpočítaní sieťovej ceny a všetkých daní a odvodov,

—

dane a odvody, pre túto zložku sa poskytne dodatočný rozpis:

—

dane a odvody pri „sieťových cenách“,

—

dane a odvody pri cenách za „energiu a dodávku“,

—

DPH a iné dane s nárokom na odpočet.

POZNÁMKA: Ak sú doplnkové služby označené oddelene, možno ich pripojiť k jednému z dvoch hlavných prvkov takto:

—

„sieťová cena“ bude zahŕňať tieto náklady: sadzby za prenos a rozvod, straty pri prenose a rozvode, sieťové náklady, služby po predaji, náklady na systémové služby a prenájom merača,

—

cena za „energiu a dodávku“ bude zahŕňať tieto náklady: výroba, akumulácia, vyrovnávajúca energia, náklady na dodanú energiu, služby zákazníkom, riadenie služieb po predaji, meranie a iné náklady na dodávku,

—

iné špecifické náklady: táto položka predstavuje náklady, ktoré nie sú ani sieťovými nákladmi, ani nákladmi na energiu a dodávku, ani daňami. Ak také náklady existujú, budú sa vykazovať oddelene.

o)

V členských štátoch, v ktorých všetky priemyselné predaje pokrýva jedna spoločnosť, môže informácie oznamovať táto spoločnosť. V členských štátoch, kde pôsobí viac ako jedna spoločnosť, by mal informácie oznamovať nezávislý štatistický orgán.

(1)  Medzi koncových priemyselných odberateľov môžu patriť aj iní nerezidentní odberatelia.

PRÍLOHA III

ČASŤ A

Zrušená smernica so zoznamom neskorších zmien a doplnení

(v zmysle článku 10)

Smernica Rady 90/377/EHS

(Ú. v. ES L 185, 17.7.1990, s. 16).

 

Smernica Komisie 93/87/EHS

(Ú. v. ES L 277, 10.11.1993, s. 32).

 

Príloha I k Aktu o pristúpení z roku 1994

(Ú. v. ES C 241, 29.8.1994, s. 21).

 

Bod 12 A ods. 3 písm. a) a b) prílohy II k Aktu o pristúpení z roku 2003

(Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33).

 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003

(Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

iba príloha I bod 3

Smernica Rady 2006/108/ES

(Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 414).

iba pokiaľ ide o odkaz na smernicu 90/377/EHS v článku 1 a body 1 písm. a) a b) prílohy I

Rozhodnutie Komisie 2007/394/ES

(Ú. v. EÚ L 148, 9.6.2007, s. 11).

 

ČASŤ B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(v zmysle článku 10)

Smernice

Lehota na transpozíciu

90/377/EHS

30. júl 1991

93/87/EHS

—

2006/108/ES

1. január 2007

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody

Smernica 90/377/EHS

Táto smernica

článok 1

článok 1

článok 2 ods. 1 prvá veta

článok 2 ods. 1 prvý pododsek

článok 2 ods. 1 druhá veta

článok 2 ods. 1 druhý pododsek

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 3 prvá veta

článok 2 ods. 3 prvý pododsek

článok 2 ods. 3 druhá veta

—

článok 2 ods. 3 tretia veta (3)

článok 2 ods. 3 druhý pododsek

články 3 až 5

články 3 až 5

článok 6 prvá veta

článok 6 prvý odsek prvá veta

—

článok 6 prvý odsek druhá veta

článok 6 druhá veta

článok 6 druhý odsek

článok 7 ods. 1 a 2

článok 7

článok 7 ods. 3

—

článok 8

článok 8

článok 9 prvý odsek

—

článok 9 druhý odsek prvá veta

článok 9 prvý odsek

článok 9 druhý odsek druhá veta

článok 9 druhý odsek

—

články 10 a 11

článok 10

článok 12

prílohy I a II

prílohy I a II

—

príloha III

—

príloha IV