21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/13

SMERNICA KOMISIE 2008/62/ES

z 20. júna 2008,

ktorou sa stanovujú určité výnimky pre zápis poľnohospodárskych druhov a odrôd, ktoré sú prirodzene prispôsobené miestnym a regionálnym podmienkam a ktorým hrozí genetická erózia, a pre uvedenie osiva a sadiva zemiakov týchto druhov a odrôd na trh

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 66/401/EHS zo 14. júna 1966 o uvádzaní osiva krmovín na trh (1), a najmä na jej článok 22a ods. 1 písm. b),

so zreteľom na smernicu Rady 66/402/EHS zo 14. júna 1966 týkajúcu sa obchodovania s osivom obilnín (2), a najmä na jej článok 22a ods. 1 písm. b),

so zreteľom na smernicu Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (3), a najmä jej článok 4 ods. 6, článok 20 ods. 2 a článok 21,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/54/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom repy (4), a najmä na jej článok 30 ods. 1 písm. b),

so zreteľom na smernicu Rady 2002/56/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní so sadivom zemiakov (5), a najmä na jej článok 10 ods. 1 a článok 27 ods. 1 písm. b),

so zreteľom na smernicu Rady 2002/57/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom olejnín a priadnych rastlín (6), a najmä na jej článok 27 ods. 1 písm. b),

keďže:

(1)

Význam otázok biologickej rôznorodosti a ochrany genetických zdrojov rastlín v posledných rokoch stúpol, ako vyplýva z vývoja na medzinárodnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva. Medzi príklady tohto vývoja patrí rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (7), rozhodnutie Rady 2004/869/ES z 24. februára 2004 o uzavretí Medzinárodnej zmluvy o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo v mene Spoločenstva (8), rozhodnutie Rady (ES) č. 870/2004 z 24. apríla 2004, ktorým sa zavádza program Spoločenstva na udržiavanie, opis, zber a využívanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve a ruší nariadenie (ES) č. 1467/94 (9), a nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (10). S cieľom zohľadniť tieto otázky by sa mali stanoviť osobitné podmienky podľa právnych predpisov Spoločenstva, ktorými sa riadi uvádzanie osiva poľnohospodárskych rastlín na trh, konkrétne smerníc 66/401/EHS, 66/402/EHS, 2002/53/ES, 2002/54/ES, 2002/56/ES a 2002/57/ES.

(2)

S cieľom zabezpečiť in situ zachovanie a udržateľné využívanie týchto genetických zdrojov rastlín by sa druhy a odrody, ktoré sú prirodzene prispôsobené miestnym a regionálnym podmienkam a ktorým hrozí genetická erózia (ďalej len „odrody na zachovanie“), mali pestovať a uvádzať na trh aj v prípade, keď nespĺňajú všeobecné požiadavky, pokiaľ ide o zápis odrôd a uvádzanie osiva a sadiva zemiakov na trh. S cieľom dosiahnuť tento cieľ je potrebné stanoviť výnimky, pokiaľ ide o zápis odrôd na zachovanie, pre zaradenie do vnútroštátnych katalógov odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov, ako aj pre produkciu a uvádzanie na trh osiva a sadiva zemiakov týchto odrôd.

(3)

Tieto výnimky by sa mali týkať základných požiadaviek na zápis odrody a procedurálnych požiadaviek, ktoré sa ustanovujú v smernici Komisie 2003/90/ES zo 6. októbra 2003, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia na účely článku 7 smernice Rady 2002/53/ES týkajúcej sa znakov, ktoré musia byť splnené ako minimum pri skúškach, a minimálnych podmienok na skúšanie určitých odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (11).

(4)

Členským štátom by sa malo predovšetkým povoliť, aby prijali vlastné ustanovenia, pokiaľ ide o odlišnosť, stálosť a vyrovnanosť. Tieto ustanovenia, pokiaľ ide o odlišnosť a stálosť, by sa mali minimálne zakladať na vlastnostiach uvedených v technickom dotazníku, ktorý vypĺňa žiadateľ v súvislosti so žiadosťou o zápis odrody, uvedenou v prílohách I a II k smernici 2003/90/ES. Pokiaľ sa vyrovnanosť stanovuje na základe odchylných typov, ustanovenia by sa mali zakladať na vymedzených štandardoch.

(5)

Mali by sa stanoviť procedurálne požiadavky, podľa ktorých možno odrodu zapísať bez úradného preskúšania. Okrem toho, pokiaľ ide o pomenovanie, je potrebné stanoviť určité výnimky z požiadaviek stanovených v smernici 2002/53/ES a nariadení Komisie (ES) č. 930/2000 zo 4. mája 2000, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá týkajúce sa vhodnosti názvov odrôd poľnohospodárskych druhov rastlín a zeleniny (12).

(6)

Pokiaľ ide o produkciu a uvádzanie osiva a sadiva zemiakov odrôd na zachovanie na trh, mala by sa ustanoviť výnimka z úradného uznávania.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby sa uvádzanie osiva a sadiva zemiakov odrody na zachovanie na trh uskutočňovalo v kontexte ochrany genetických zdrojov rastlín, mali by sa ustanoviť obmedzenia, najmä pokiaľ ide o oblasť pôvodu. S cieľom prispieť k zachovaniu in situ a udržateľnému využívaniu týchto odrôd by členské štáty mali mať možnosť schváliť ďalšie oblasti, kde sadivo s množstvom, ktoré presahuje potrebu na zabezpečenie zachovania daných druhov v oblasti ich pôvodu, možno uvádzať na trh za predpokladu, že tieto ďalšie oblasti budú porovnateľné, pokiaľ ide o prírodné alebo poloprírodné prostredie. Aby sa zabezpečilo zachovanie prepojenia s oblasťou pôvodu, nemalo by to platiť v prípade, že členský štát schválil ďalšie oblasti produkcie.

(8)

V prípade uvádzania na trh by sa pre každú odrodu na zachovanie mali stanoviť maximálne množstvá v rámci jednej odrody na zachovanie a celkové množstvo pre všetky odrody. S cieľom zabezpečiť, aby sa tieto množstvá dodržiavali, by mali členské štáty od pestovateľov vyžadovať, aby oznamovali množstvá odrôd na zachovanie, ktoré mienia vyprodukovať, ako aj ustanoviť rozdelenie množstiev medzi pestovateľov.

(9)

Vysledovateľnosť osiva a sadiva zemiakov by sa mala zabezpečiť prostredníctvom vhodných požiadaviek na zapečatenie a označovanie.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby sa pravidlá ustanovené v tejto smernici uplatňovali správne, by sa množiteľské porasty mali monitorovať, osivo by sa malo skúšať a mala by sa vykonať následná úradná kontrola. Množstvá osiva odrôd na zachovanie uvedených na trh by mali dodávatelia nahlasovať členským štátom a členské štáty Komisii.

(11)

Po troch rokoch by mala Komisia posúdiť, či sú opatrenia ustanovené v tejto smernici, najmä opatrenia týkajúce sa kvantitatívnych obmedzení, účinné.

(12)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre osivá a množiteľský materiál pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

PREDMET A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet

1.   Pokiaľ ide o poľnohospodárske druhy, na ktoré sa uplatňujú smernice 66/401/EHS, 66/402/EHS, 2002/54/ES, 2002/56/ES a 2002/57/ES, v tejto smernici sa ustanovujú určité výnimky vo vzťahu k zachovávaniu in situ a udržateľnému využitiu genetických zdrojov rastlín prostredníctvom pestovania a uvádzania na trh:

a)

pre zápis druhov a odrôd, ktoré sú prirodzene prispôsobené miestnym a regionálnym podmienkam a ktorým hrozí genetická erózia, na zaradenie do vnútroštátnych katalógov odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov, ako sa ustanovuje v smernici 2002/53/ES;

b)

pre uvádzanie osiva a sadiva zemiakov týchto druhov a odrôd na trh.

2.   Pokiaľ sa v tejto smernici neustanovuje inak, uplatňujú sa smernice 66/401/EHS, 66/402/EHS, 2002/53/ES, 2002/54/ES, 2002/56/ES a 2002/57/ES.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia:

a)

„ochrana in situ“ znamená ochrana genetického materiálu v jeho prirodzenom prostredí a v prípade vyšľachtených rastlinných druhov v pestovateľskom prostredí, v ktorom boli vyvinuté ich osobitné vlastnosti;

b)

„genetická erózia“ je postupná strata genetickej rôznorodosti medzi populáciami alebo odrodami toho istého druhu alebo v rámci nich, alebo zníženie genetického základu druhov v dôsledku ľudského zásahu alebo zmeny životného prostredia;

c)

„druh“ je skupina populácií alebo klonov rastlinných druhov, ktoré sú prirodzene prispôsobené podmienkam životného prostredia vo svojej oblasti;

d)

„osivo“ je osivo a sadivo zemiakov, pokiaľ sa sadivo zemiakov výslovne nevylučuje.

KAPITOLA II

ZÁPIS ODRÔD NA ZACHOVANIE

Článok 3

Odroda na zachovanie

Členské štáty môžu zapísať do vnútroštátnych katalógov odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov druhy a odrody uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) po splnení požiadaviek stanovených v článkoch 4 a 5. V spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov sa takéto druhy alebo odrody uvedú ako „odrody na zachovanie“.

Článok 4

Základné požiadavky

1.   Aby sa druh alebo odroda uvedená v článku 1 ods. 1 písm. a) zapísala ako odroda na zachovanie, musí predstavovať význam z hľadiska zachovania genetických zdrojov rastlín.

2.   Odchylne od článku 1 ods. 2 smernice 2003/90/ES môžu členské štáty prijať svoje vlastné ustanovenia, pokiaľ ide o odlišnosť, stálosť a vyrovnanosť odrôd na zachovanie.

V takých prípadoch členské štáty zabezpečujú, že pre odlišnosť a stálosť sa uplatnia aspoň vlastnosti, ktoré sú uvedené v:

a)

technických dotazníkoch týkajúcich sa protokolov o testoch Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO), uvedených v prílohe I k smernici 2003/90/ES, ktoré sa na dané druhy vzťahujú, alebo

b)

technických dotazníkoch usmernení Medzinárodnej únie pre ochranu nových odrôd rastlín (UPOV), uvedených v prílohe II k smernici 2003/90/ES, ktoré sa na dané druhy uplatňujú.

Na účely posudzovania vyrovnanosti sa uplatňuje smernica 2003/90/ES.

Avšak v prípade, že sa vyrovnanosť stanovuje na základe odchylných typov, uplatňuje sa populačný štandard 10 percent a hladina pravdepodobnosti najmenej 90 percent

Článok 5

Procedurálne požiadavky

Odchylne od článku 7 ods. 1 prvej vety smernice 2002/53/ES sa nevyžadujú úradné skúšky v prípade, že nasledujúce informácie sú dostatočné na rozhodnutie o zápise odrôd na zachovanie:

a)

opis odrody na zachovanie a jej názov;

b)

výsledky neúradných skúšok;

c)

poznatky získané v praxi počas pestovania, rozmnožovania a používania, s ktorými žiadateľ oboznámil dotknutý členský štát;

d)

iné informácie, najmä od orgánov pre genetické zdroje rastlín alebo organizácií, ktoré na tento účel stanovili členské štáty.

Článok 6

Zamietnutie zápisu

Odroda na zachovanie sa do národného katalógu nezapíše, ak:

a)

je v spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlín a druhov už uvedená ako iná odroda ako odroda na zachovanie alebo bola zo spoločného katalógu vyňatá počas posledných dvoch rokov alebo posledných dvoch rokov od uplynutia lehoty stanovenej podľa článku 15 ods. 2 smernice 2002/53/ES, alebo

b)

je chránená právom Spoločenstva k odrodám rastlín, ako sa stanovuje v nariadení Rady (ES) č. 2100/94 (13), alebo vnútroštátnym právom k odrodám rastlín, alebo sa také právo bude uplatňovať.

Článok 7

Pomenovanie

1.   V súvislosti s názvami odrôd na zachovanie, ktoré boli známe pred 25. májom 2000, môžu členské štáty povoliť výnimky z nariadenia (ES) č. 930/2000 okrem prípadov, kde by takéto výnimky porušovali prednostné práva tretích strán, ktoré sa ochraňujú podľa článku 2 daného nariadenia.

2.   Bez ohľadu na článok 9 ods. 2 smernice 2002/53/ES môžu členské štáty zapísať odrodu s viac než jedným názvom, ak sú uvedené názvy z historického hľadiska známe.

Článok 8

Oblasť pôvodu

1.   Ak členský štát odrodu na zachovanie zapíše, určí oblasť alebo oblasti, v ktorých sa odroda z historického hľadiska pestovala a kde sa prirodzene prispôsobila, ďalej len „oblasť pôvodu“. Zohľadní informácie od orgánov pre genetické zdroje rastlín alebo organizácií, ktoré na daný účel stanovili členské štáty.

V prípade, že sa oblasť pôvodu nachádza vo viac ako jednom členskom štáte, na základe spoločnej dohody ju stanovia všetky príslušné členské štáty.

2.   Členský štát alebo členské štáty, ktoré stanovujú oblasti pôvodu, oznamujú stanovenú oblasť Komisii.

Článok 9

Udržiavanie

Členské štáty zabezpečujú, že odroda na zachovanie sa musí udržiavať vo svojej oblasti pôvodu.

KAPITOLA III

PRODUKCIA OSIVA A JEHO UVÁDZANIE NA TRH

Článok 10

Osvedčovanie

1.   Odchylne od požiadaviek na uznávanie, ktoré sa ustanovujú v článku 3 ods. 1 smernice 66/401/EHS, článku 3 ods. 1 smernice 66/402/EHS, článku 3 ods. 1 smernice 2002/54/ES, článku 3 ods. 1 smernice 2002/56/ES a článku 3 ods. 1 smernice 2002/57/ES, môžu členské štáty ustanoviť, že osivo na zachovanie môže byť uvádzané na trh, ak spĺňa požiadavky odsekov 2, 3 a 4 tohto článku.

2.   Osivo pochádza z osiva vyprodukovaného podľa jasne stanovených postupov na udržiavanie odrody.

3.   Osivo, okrem osiva Oryza sativa, musí spĺňať požiadavky na uznávanie certifikovaného osiva stanovené v smerniciach 66/401/EHS, 66/402/EHS, 2002/54/ES, 2002/56/ES a 2002/57/ES s výnimkou požiadaviek týkajúcich sa minimálnej odrodovej čistoty a požiadaviek na úradné skúšky alebo skúšky vykonávanej pod úradným dohľadom.

Osivo Oryza sativa musí spĺňať požiadavky na uznávanie certifikovaného osiva druhej generácie stanovené v smernici 66/402/EHS s výnimkou požiadaviek týkajúcich sa minimálnej odrodovej čistoty a požiadaviek na úradné skúšky alebo skúšky vykonávanej pod úradným dohľadom.

Osivo musí mať dostatočnú odrodovú čistotu.

4.   Pokiaľ ide o sadivo zemiakov, členské štáty môžu ustanoviť, že článok 10 smernice 2002/56/ES týkajúci sa veľkosti sa neuplatňuje.

Článok 11

Oblasť produkcie osiva

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa osivo odrody na zachovanie produkovalo iba v oblasti pôvodu.

V prípade, že podmienky na uznávanie stanovené v článku 10 ods. 3 nemôžu byť v tej oblasti splnené vzhľadom na osobitný problém týkajúci sa životného prostredia, členské štáty môžu schváliť dodatočné oblasti na produkciu osiva, pričom zohľadnia informácie od orgánov pre genetické zdroje rastlín alebo organizácií, ktoré na tento účel stanovili členské štáty. Osivo vyprodukované v týchto dodatočných oblastiach však môže byť použité iba v oblastiach pôvodu.

2.   Členské štáty informujú Komisiu a iné členské štáty o dodatočných oblastiach, v ktorých zamýšľajú schváliť produkciu osiva podľa odseku 1.

Komisia a iné členské štáty môžu do 20 pracovných dní od doručenia týchto oznámení požiadať o postúpenie záležitosti Stálemu výboru pre osivo a množiteľský materiál pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo. Rozhodnutie sa prijíma v súlade s článkom 22a ods. 1 písm. b) smernice 66/401/EHS, článkom 22a ods. 1 písm. b) smernice 66/402/EHS, článkom 4 ods. 6, článkom 20 ods. 2 a článkom 21 smernice 2002/53/ES, článkom 30 ods. 1 písm. b) smernice 2002/54/ES, článkom 10 ods. 1 a článkom 27 ods. 1 písm. b) smernice 2002/56/ES a článkom 27 ods. 1 písm. b) smernice 2002/57/ES, ak je to vhodné, na ustanovenie obmedzení a podmienok pre určenie týchto oblastí.

V prípade, že ani Komisia, ani iné členské štáty nepredložia žiadosť podľa druhého pododseku, príslušný členský štát môže schváliť dodatočné oblasti na produkciu osiva, ako boli oznámené.

Článok 12

Skúšanie osiva

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby skúšky na zisťovanie či osivo odrôd na zachovanie spĺňa požiadavky na uznávanie stanovené v článku 10 ods. 3.

Takéto testy sa vykonávajú v súlade so súčasnými medzinárodnými metódami alebo v prípade, že takéto metódy neexistujú, v súlade s akýmikoľvek vhodnými metódami.

2.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa na skúšky uvedené v odseku 1 odberali vzorky z homogénnych dávok. Zabezpečujú, aby sa uplatňovali pravidlá týkajúce sa hmotnosti dávky a hmotnosti vzorky stanovené v článku 7 ods. 2 smernice 66/401/EHS, článku 7 ods. 2 smernice 66/402/EHS, článku 9 ods. 2 smernice 2002/54/ES a článku 9 ods. 2 smernice 2002/57/ES.

Článok 13

Podmienky uvádzania na trh

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa osivo odrody na zachovanie mohlo uvádzať na trh len po splnení týchto podmienok:

a)

bolo vyprodukované vo svojej oblasti pôvodu alebo v oblasti uvedenej v článku 11,

b)

uvádza sa na trh iba vo svojej oblasti alebo oblasti pôvodu.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. b) môže členský štáty schváliť ďalšie oblasti na svojom území, v ktorých sa môže uvádzať na trh osivo odrody na zachovanie, za predpokladu, že tieto oblasti budú porovnateľné s oblasťami pôvodu, pokiaľ ide o prírodné a poloprírodné prostredie tejto odrody.

V prípade, že členské štáty tieto ďalšie oblasti schvália, zabezpečia, aby sa množstvo osiva potrebné na produkciu minimálneho množstva osiva uvedeného v článku 14 rezervovalo na zachovanie odrody v oblasti svojho pôvodu.

Tieto členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o schválení týchto ďalších oblastí.

3.   Ak členský štát schváli ďalšie oblasti na produkciu osiva v súlade s článkom 11, neuplatňuje výnimku ustanovenú v odseku 2 tohto článku.

Článok 14

Obmedzenia týkajúce sa množstva

Každý členský štát zabezpečuje, aby v prípade každej odrody na zachovanie neprekračovalo množstvo osiva uvádzaného na trh 0,5 % osiva rovnakého druhu používaného v tomto členskom štáte počas jednej pestovateľskej sezóny alebo množstvo, ktoré je potrebné na výsev 100 ha, podľa toho, ktoré množstvo je väčšie. V prípade druhov Pisum sativum, Triticum spp., Hordeum vulgare, Zea mays, Solanum tuberosum, Brassica napus a Helianthus annuus toto množstvo nesmie prekročiť 0,3 % alebo množstvo, ktoré je potrebné na výsev 100 ha, podľa toho, ktoré množstvo je väčšie.

Celkové množstvo osiva odrôd na zachovanie uvádzaných na trh v každom členskom štáte však nesmie prekročiť 10 % osiva daného druhu používaného ročne v členskom štáte. V prípadoch, že toto množstvo je nižšie, ako je potrebné na výsev 100 ha, maximálne množstvo osiva daného druhu používaného ročne v členskom štáte možno zvýšiť, aby sa dosiahlo množstvo, ktoré je potrebné na výsev 100 ha.

Článok 15

Uplatňovanie obmedzení týkajúcich sa množstva

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby im pestovatelia pred začiatkom každej pestovateľskej sezóny oznamovali veľkosť a umiestnenie plochy na produkciu osiva.

2.   V prípade, že sa na základe oznámení uvedených v odseku 1 množstvá stanovené v článku 14 pravdepodobne prekročia, členské štáty pridelia každému príslušnému pestovateľovi množstvo, ktoré môže uviesť na trh počas danej pestovateľskej sezóny.

Článok 16

Monitorovanie množiteľských porastov

Členské štáty zabezpečujú prostredníctvom úradného monitorovania, aby množiteľské porasty odrody na zachovanie spĺňali ustanovenia tejto smernice, pričom sa osobitne zameriavajú na odrodu, miesto produkcie a množstvo.

Článok 17

Uzatváranie obalov a kontajnerov

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa osivo uvádzalo na trh iba v uzavretých obaloch alebo kontajneroch opatrených uzáverom.

2.   Obaly a kontajnery s osivom uzatvára dodávateľ takým spôsobom, aby ich nebolo možné otvoriť bez poškodenia uzáveru alebo bez zanechania stopy po manipulácii na náveske dodávateľa alebo na obale či kontajneri.

3.   Na zabezpečenie uzatvorenia podľa odseku 2 musí uzáver obsahovať aspoň návesku alebo na ňom musí byť umiestnená pečať.

Článok 18

Označovanie

Členské štáty zabezpečujú, aby sa na obaloch alebo kontajneroch s osivom odrody na zachovanie nachádzala náveska dodávateľa alebo vytlačené alebo opečatené oznámenie obsahujúce nasledujúce informácie:

a)

slová „Pravidlá a normy ES“;

b)

meno a adresa osoby zodpovednej za umiestňovanie návesky alebo jeho identifikačná značka;

c)

rok zapečatenia vyjadrený ako: „uzatvorené…“ (rok) alebo – s výnimkou sadiva zemiakov – rok posledného odberu vzoriek na účely poslednej skúšky klíčivosti vyjadrený ako: „odber vzorky…“ (rok);

d)

druh;

e)

pomenovanie odrody na zachovanie;

f)

slová „odroda na zachovanie“;

g)

oblasť pôvodu;

h)

v prípade, keď je oblasť produkcie osiva rozdielna ako oblasť pôvodu, musí sa uviesť aj oblasť produkcie osiva;

i)

referenčné číslo dávky, ktoré uvádza osoba zodpovedná za upevňovanie návesky;

j)

deklarovaná netto alebo brutto hmotnosť alebo – s výnimkou sadiva zemiakov – prehlásený počet semien;

k)

v prípade uvádzania hmotnosti a použitia granulovaných pesticídov, látok vo forme peliet alebo iných pevných prídavných látok sa uvádza povaha chemického ošetrenia prídavnej látky a zároveň približný pomer medzi hmotnosťou zhluku čistého osiva a celkovou hmotnosťou okrem sadiva zemiakov.

Článok 19

Následné úradné kontroly

Členské štáty zabezpečujú, aby osivo podliehalo následnej úradnej kontrole formou náhodných kontrol s cieľom overiť jeho odrodovú pravosť a čistotu.

KAPITOLA IV

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 20

Predkladanie správ

Členské štáty zabezpečujú, aby dodávatelia, ktorí vykonávajú svoju činnosť na ich území, predkladali správy o množstve osiva každej odrody na zachovanie, ktoré uviedli na trh, za každú pestovateľskú sezónu.

Členské štáty na požiadanie predložia Komisii a iným členských štátom správu o množstve osiva každej odrody na zachovanie, ktoré sa uviedlo na trh na ich území.

Článok 21

Oznámenie stanovených organizácií pre genetické zdroje rastlín

Členské štáty oznamujú Komisii stanovené organizácie uvedené v článku 5 písm. d), článku 8 ods. 1 a článku 11 ods. 1.

Článok 22

Hodnotenie

Do 31. decembra 2011 Komisia prehodnotí implementáciu ustanovení týkajúcich sa kvantitatívnych obmedzení stanovených v článku 4, článku 13 ods. 2 a článkoch 14 a 15.

Článok 23

Transpozícia

1.   Najneskôr do 30. júna 2009 členské štáty uvedú do účinnosti zákony, právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravujú členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 25

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 20. júna 2008

Za Komisiu

Androulla VASSILIOU

členka Komisie

(1)  Ú. v. ES 125, 11.7.1966, s. 2298/66. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/72/ES (Ú. v. EÚ L 329, 14.12.2007, s. 37).

(2)  Ú. v. ES 125, 11.7.1966, s. 2309/66. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/55/ES (Ú. v. EÚ L 159, 13.6.2006, s. 13).

(3)  Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1).

(4)  Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 12. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/117/ES (Ú. v. EÚ L 14, 18.1.2005, s. 18).

(5)  Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 60. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2005/908/ES (Ú. v. EÚ L 329, 16.12.2005, s. 37).

(6)  Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 74. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/117/ES.

(7)  Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 378, 23.12.2004, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 18.

(10)  Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 146/2008 (Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 1).

(11)  Ú. v. EÚ L 254, 8.10.2003, s. 7. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2007/48/ES (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2007, s. 29).

(12)  Ú. v. ES L 108, 5.5.2000, s. 3. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 920/2007 (Ú. v. EÚ L 201, 2.8.2007, s. 3).

(13)  Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1.