9.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/21

(1)

Terorizmus predstavuje jeden z najzávažnejších spôsobov porušovania všeobecných hodnôt, akými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť a solidarita a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, na ktorých je založená Európska únia. Predstavuje aj jeden z najvážnejších útokov na demokraciu a právny štát, zásady, ktoré sú spoločné členským štátom a na ktorých je založená Európska únia.

(2)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (2) predstavuje základ politiky Európskej únie v oblasti boja proti terorizmu. Dosiahnutie právneho rámca spoločného pre všetky členské štáty a najmä zosúladeného vymedzenia pojmu teroristický trestný čin umožnilo rozvinúť a rozšíriť politiku Európskej únie v oblasti boja proti terorizmu, ktorá je podmienená dodržiavaním základných práv a právneho štátu.

(3)

Hrozba terorizmu v posledných rokoch vzrástla a rýchlo sa vyvíja, spolu so zmenami v spôsoboch uskutočňovania zločinov teroristickými aktivistami a prívržencami vrátane nahradzovania štruktúrovaných a hierarchických skupín poloautonómnymi bunkami, ktoré sú navzájom voľne spojené. Takéto bunky prepájajú medzinárodné siete a stále viac sa spoliehajú na využívanie nových technológií, najmä internetu.

(4)

Internet sa používa na podnecovanie a mobilizáciu teroristických sietí a jednotlivcov v Európe a slúži aj ako zdroj informácií o prostriedkoch a metódach teroristov, takže funguje ako „virtuálny výcvikový tábor“. Činnosti spojené s verejným podnecovaním k páchaniu teroristických trestných činov, náboru osôb na terorizmus a výcviku na terorizmus sa znásobili pri veľmi nízkych nákladoch a riziku.

(5)

Haagsky program o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii prijatý Európskou radou 5. novembra 2004 zdôrazňuje, že účinné predchádzanie terorizmu a boj proti nemu v úplnom súlade so základnými právami si vyžadujú, aby členské štáty neobmedzovali svoje činnosti na zachovanie svojej vlastnej bezpečnosti, ale aby sa zamerali aj na bezpečnosť Únie ako celku.

(6)

Akčný plán Rady a Komisie, ktorým sa vykonáva Haagsky program o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii (3) pripomína, že na riešenie otázky terorizmu je potrebná celosvetová reakcia a že Únia nemôže ignorovať to, čo od nej očakávajú obyvatelia, ani nemôže na tieto očakávania nereagovať. V akčnom pláne sa okrem toho uvádza, že pozornosť sa musí venovať rôznym aspektom predchádzania, pripravenosti a reakcie, aby sa ďalej posilnila a podľa potreby doplnila schopnosť členských štátov bojovať proti terorizmu najmä zameraním sa na nábor, financovanie, analýzu rizika, ochranu kritických infraštruktúr a zvládanie následkov.

(7)

Toto rámcové rozhodnutie stanovuje kriminalizáciu činov spojených s terorizmom s cieľom prispieť ku všeobecnejšiemu politickému cieľu predchádzania terorizmu prostredníctvom obmedzenia šírenia materiálov, ktoré by mohli podnecovať osoby k spáchaniu teroristických útokov.

(8)

Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1624 (2005) vyzýva štáty, aby prijali potrebné a primerané opatrenia a v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva zákonom zakázali podnecovanie k páchaniu teroristického trestného činu alebo činov a zabránili takejto činnosti. V správe generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Zjednotenie proti terorizmu: Odporúčania globálnej stratégie boja proti terorizmu z 27. apríla 2006 je uvedená rezolúcia vysvetlená ako dokument, ktorý poskytuje základ pre kriminalizáciu podnecovania k teroristickým trestným činom a náboru osôb na tieto činy, a to vrátane prostredníctvom internetu. V globálnej stratégii Organizácie Spojených národov v oblasti boja proti terorizmu z 8. septembra 2006 sa uvádza, že členské štáty OSN si predsavzali preskúmať spôsoby a prostriedky na koordináciu úsilia čeliť terorizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch na internete na medzinárodnej a regionálnej úrovni.

(9)

Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu stanovuje pre štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, povinnosť kriminalizovať verejné podnecovanie k páchaniu teroristického trestného činu a nábor osôb a výcvik na terorizmus, ak boli spáchané protiprávne a úmyselne.

(10)

Vymedzenie teroristických trestných činov vrátane činov spojených s teroristickými činnosťami by sa malo vo všetkých členských štátoch ešte viac zblížiť, aby zahŕňala verejné podnecovanie k páchaniu teroristického trestného činu, nábor osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus, ak boli spáchané úmyselne.

(11)

Mali by sa stanoviť tresty pre fyzické osoby, ktoré úmyselne spáchali alebo pre právnické osoby, ktoré sú zodpovedné za verejné podnecovanie k páchaniu teroristických trestných činov, na osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus. Tieto formy činnosti by mali byť rovnako trestné vo všetkých členských štátoch, bez ohľadu na to, či sa páchajú cez Internet alebo nie.

(12)

Keďže ciele tohto rámcového rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu potreby celoeurópskych harmonizovaných pravidiel ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o ES a uvedenej v článku 2 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality uvedenej v článku 5 Zmluvy o ES toto rámcové rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(13)

Únia dodržiava zásady uznané článkom 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej kapitolách II a VI. Toto rámcové rozhodnutie sa v žiadnom prípade nesmie vykladať ako rozhodnutie určené na znižovanie alebo obmedzenie základných práv alebo slobôd, medzi ktoré patrí sloboda prejavu, zhromažďovania alebo združovania, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života vrátane práva na rešpektovanie dôverného charakteru korešpondencie.

(14)

Verejné podnecovanie k páchaniu teroristických trestných činov, nábor osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus sú úmyselnými trestnými činmi. Toto rámcové rozhodnutie sa preto nesmie vykladať ako rozhodnutie, ktoré je určené na zníženie alebo obmedzenie rozširovania informácií na vedecké, pedagogické alebo spravodajské účely. Vyjadrenie radikálnych, polemických alebo kontroverzných názorov vo verejnej diskusii o citlivých politických otázkach vrátane terorizmu nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia a najmä do rozsahu pôsobnosti vymedzenia verejného podnecovania k páchaniu teroristických trestných činov.

(15)

Vykonávanie kriminalizácie podľa tohto rámcového rozhodnutia by malo zodpovedať povahe a okolnostiam skutku a zároveň rešpektovať sledované legitímne ciele a ich potrebu v demokratickej spoločnosti a malo by vylúčiť každú formu svojvôle alebo diskriminácie,

1.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Trestné činy spojené s teroristickými aktivitami

1.   Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

2.   Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy spojené s teroristickými aktivitami zahŕňali tieto úmyselné činy:

3.   Na to, aby bol skutok trestný v zmysle odseku 2, nie je nutné, aby sa teroristický trestný čin skutočne spáchal.“

2.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Napomáhanie alebo navádzanie, podnecovanie a pokus o trestný čin

1.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby napomáhanie alebo navádzanie na trestné činy uvedené v článku 1 ods. 1, článkoch 2 alebo 3 bolo trestné.

2.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podnecovanie trestného činu uvedeného v článku 1 ods. 1, článku 2 alebo článku 3 ods. 2 písm. d) až f) bolo trestné.

3.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pokus o spáchanie trestného činu uvedeného v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 2 písm. d) až f), s výnimkou držby uvedenej v článku 1 ods. 1 písm. f) a trestného činu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. i), bol trestný.

4.   Každý členský štát sa môže rozhodnúť, že prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pokus spáchania činu uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. b) a c) bol trestný.“