3.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 143/31

(1)

V roku 2002 spoločnosť Arcelor Huta Warszawa (ďalej len „AHW“), vtedy Huta L.W. Sp. z o.o. (ďalej len „HLW“), predložila poľským orgánom reštrukturalizačný plán (nazývaný tiež individuálny podnikateľský plán). Tento plán (ďalej len „IPP 2003“) bol aktualizovaný v marci 2003.

(2)

Proces reštrukturalizácie železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v Poľsku sa začal v júni 1998, keď Poľsko predložilo Spoločenstvu prvý program reštrukturalizácie železiarskeho a oceliarskeho priemyslu s cieľom splniť požiadavky podľa článku 8 ods. 4 protokolu 2 k Európskej zmluve s Poľskom (ďalej len „článok 8 ods. 4“), ktorý počas prvých piatich rokov po nadobudnutí platnosti zmluvy umožňoval vo výnimočných prípadoch – týkajúcich sa výrobkov z ocele – poskytnúť štátnu pomoc na účely reštrukturalizácie.

(3)

Rada ministrov Poľskej republiky 5. novembra 2002 schválila program reštrukturalizácie a rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v Poľsku do roku 2006 a na základe toho 25. marca 2003 prijala konečné znenie národného programu reštrukturalizácie (ďalej len „NPR“). Tento program v podstate umožňuje poskytovať pomoc poľskému oceliarskemu priemyslu v súvislosti s jeho reštrukturalizáciou v období rokov 1997 až 2006 vo výške maximálne 3,387 mld. PLN (846 mil. EUR) (3).

(4)

NPR bol predložený Komisii, ktorá program posúdila 25. marca 2003. Na základe toho Komisia predložila návrh rozhodnutia Rady o predĺžení prechodného obdobia na poskytovanie štátnej pomoci poľskému oceliarskemu priemyslu v rámci Európskej zmluvy (toto obdobie malo pôvodne trvať len do roka 1997) do konca roka 2003 pod podmienkou, že príjemcovia pomoci dosiahnu životaschopnosť do roku 2006. Rada schválila uvedené rozhodnutie v júli 2003 (4).

(5)

V súvislosti s tým EÚ, odstupujúc od dodržiavania svojich pravidiel (5), povolila Poľsku poskytnúť oceliarskemu priemyslu pomoc na reštrukturalizáciu. Tieto konečné ustanovenia boli zahrnuté v protokole 8 k Zmluve o pristúpení vo veci reštrukturalizácie poľského železiarskeho a oceliarskeho priemyslu (ďalej len „protokol 8“) (6). V tomto protokole bola schválená štátna pomoc ôsmim určeným podnikom vrátane HLW v maximálnej výške 3,387 mld. PLN pred koncom roka 2003 pod podmienkou ukončenia reštrukturalizácie najneskôr do 31. decembra 2006 (7). NPR poskytuje HLW pomoc na reštrukturalizáciu vo výške 322 mil. PLN (pozri tabuľku 8), čo sa potvrdilo v IPP 2003 a malo by sa implementovať v súlade s bodom 9 písm. a) a h) protokolu 8.

(6)

S cieľom zabezpečiť súlad s podmienkami určenými v protokole 8 sa v ňom ustanovili podrobné ustanovenia týkajúce sa realizácie a monitorovania pomoci. Poľsko malo okrem iného dvakrát do roka predkladať monitorovaciu správu a nezávislý konzultant mal v rokoch 2004, 2005 a 2006 vykonať nezávislé hodnotenie výsledkov monitorovania. Doteraz boli správy o činnosti HLW/AHW predložené vo februári 2004, apríli 2005, máji 2006 a júni 2007. Prerokovali sa s poľskými orgánmi, ako aj s príjemcami pomoci a schválili ich útvary Komisie i poľské orgány.

(7)

AHW vykonala v roku 2005 zmeny v IPP HLW (ďalej len „IPP 2005“) a žiadosť o schválenie týchto zmien Komisiou bola predložená na základe bodu 10 protokolu 8.

(8)

Komisia listom zo 6. decembra 2006 informovala Poľsko, že rozhodla o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vzhľadom na možné zneužitie pomoci.

(9)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania sa uverejnilo v Úradnom vestníku Európskej únie  (8). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky týkajúce sa uvedenej pomoci.

(10)

Poľsko odpovedalo listom z 2. marca 2007. Dňa 19. marca 2007 Komisia dostala tiež pripomienky príjemcu pomoci AHW a odovzdala ich spolu s otázkami Poľsku. Po stretnutí s poľskými orgánmi a príjemcom pomoci v marci 2007 boli Poľsku 2. apríla a 6. augusta 2007 zaslané ďalšie otázky. Poľsko na ne odpovedalo 4. júna 2007 a 1. októbra 2007.

(11)

Následne 18. októbra 2007 útvary Komisie informovali Poľsko o svojom predbežnom posúdení veci a po výmene informácií medzi poľskými orgánmi a Komisiou poľské orgány 16. novembra 2007 informovali o zámere spoločnosti vrátiť pomoc „bez ohľadu na právny stav“.

(12)

V liste z 22. novembra 2007 poľské orgány potvrdili, že AHW 20. novembra 2007 previedla na bankový účet zablokovaný v prospech ministerstva financií sumu 2 089 768 EUR. V súlade s ustanoveniami dohody do dňa prijatia tohto rozhodnutia nemá k týmto zdrojom nikto prístup. V ten deň ministerstvo dostane zablokovanú sumu spolu s úrokmi vypočítanými od 20. novembra 2007. Ak sa rozhodnutie neprijme do konca februára 2008, zablokované prostriedky budú opäť k dispozícii AHW.

(13)

AHW je poľský výrobca ocele, produkujúci tekutú oceľ, ako aj dlhé výrobky, a najmä vysokokvalitné a špeciálne ocele (ľahké a ťažké profily).

(14)

V roku 1991 väčšinu akcií HLW získal taliansky výrobca ocele koncern Lucchini, a následne ju predal v roku 2005 spoločnosti Arcelor, ktorá sa v roku 2006 zlúčila s Mittal Steel (9).

(15)

Komisia chápe, že HLW bola v čase prijatia podnikateľského plánu v ťažkej finančnej situácii. Nezískavala žiadne dodatočné finančné prostriedky od Lucchini, svojej holdingovej spoločnosti, ktorá podľa názoru Poľska prekonávala hlbokú finančnú krízu a nebola schopná predať vlastné hodnotné aktíva pre problémy vyplývajúce z právnych predpisov. V súvislosti s tým od roku 1997 do roku 2003 mala spoločnosť značný nedostatok finančných prostriedkov, čo sa odzrkadlilo v programe reštrukturalizácie (10).

(16)

V tejto súvislosti s cieľom obnovenia životaschopnosti sa v IPP 2003 pre HLW predpokladalo niekoľko základných úloh reštrukturalizácie (bod 3.2.), z ktorých sa najdôležitejšie týkali:

(17)

V IPP 2003 (bod 3.3.) sa konštatuje, že priemyselná stratégia „sa zakladá na postupnom zlepšovaní sortimentu prostredníctvom významného obmedzenia výroby prútov a predvalkov z obyčajnej ocele, ako aj rozvoja výroby zameraného na výrobu špeciálnych a kvalitných ocelí“. S týmto cieľom HLW predpokladala „postupnú realizáciu ďalších investícií, ktoré sa týkajú týchto oblastí podniku: stredne jemnej valcovne, kováčne, ťahárne, haly liatia ingotov“, pričom studená valcovňa sa mala zavrieť.

(18)

Spoločnosť s cieľom implementovať uvedenú stratégiu predpokladala program investícií vo výške [od 150 do 220] (11) mil. PLN, ktoré boli v súlade s IPP 2003 takéto:

Tabuľka 1

Plánované investície v oblasti výroby ocele (= tabuľka 21 v IPP 2003)

(19)

Ako sa uvádza v bode 4.4. IPP 2003, investície sa sústredili na modernizáciu teplých valcovní (pozri tabuľku 22 v IPP 2003). Tá zahŕňala modernizáciu strednej valcovne, ako aj výmenu ohrievacích pecí valcovacej stolice štvorcových predvalkov, ako aj hrubej valcovne. Termín realizácie investícií bol uvedený v tabuľke 23 v IPP 2003, v súlade s ktorou sa takmer všetky investície mali začať v roku 2002.

(20)

V súlade s IPP 2003 (bod 4.11.) spoločnosť predpokladala zníženie počtu zamestnancov z 1 249 na 850. V IPP 2005 sa v súčasnosti predpokladá zníženie zamestnanosti na 700 zamestnancov. V IPP 2003 sa na reštrukturalizáciu zamestnanosti vyčlenilo 4,03 mil. PLN, z čoho 1,5 mil. PLN malo pochádzať z osobitnej pomoci štátu, 1,7 mil. PLN z programu PHARE a 1,34 mil. PLN od spoločnosti (12).

(21)

Okrem toho sa v IPP 2003 predpokladala finančná a majetková reštrukturalizácia, ktorá v súlade s plánom (bod 3.2.) zahŕňala „splácanie krátkodobých úverov a predaj nadbytočného nevýrobného majetku“.

(22)

V súlade s bodom 4.7. sa v IPP 2003 predpokladala reštrukturalizácia zadlženia vo výške 513,369 mil. PLN (v súlade so súvahou táto suma zahŕňala súčet dlhodobých a krátkodobých záväzkov). Mala sa financovať z budúceho zisku a reštrukturalizácie majetku. Z reštrukturalizácie majetku v roku 2004 a 2005 sa očakávali príjmy vo výške 363 mil. PLN, z toho 60 mil. PLN malo byť určených na úhradu nových záväzkov.

(23)

Komisia chápe, že v IPP 2003 sa predpokladali predovšetkým tieto činnosti v rámci finančnej reštrukturalizácie. Po prvé sa odpustili verejné záväzky, ktoré tvorila štátna pomoc vo výške 21,5 mil. PLN (pozri 4.12.2.). Po druhé HLW od roku 2000 uskutočňovala bežnú majetkovú reštrukturalizáciu, ktorá zahŕňala predaj nevýrobného majetku a mala zaistiť prostriedky na financovanie investičného programu.

(24)

Majetkovú reštrukturalizáciu treba posudzovať so zreteľom na skutočnosť, že majetok HLW bol už predmetom finančnej transakcie označenej zo strany HLW za „transakciu predaja a spätného lízingu“. V roku 2000 spoločnosť získala úver vo výške 250 mil. PLN, zabezpečený najmä záložným právom na pozemky a budovy spoločnosti. Týkalo sa to výrobného, ako aj nevýrobného majetku. Splatenie sa malo uskutočniť v dvoch splátkach ročne do roku 2010. Transakcia bola nevyhnutná, pretože HLW potrebovala finančné prostriedky, ale nemohla priamo predať svoj nevýrobný majetok. Tento predaj sa mal uskutočniť v ďalších rokoch a zaistiť vplyv finančných prostriedkov v spojitosti so znížením finančného zaťaženia.

(25)

V súlade s IPP 2003 sa musí majetková reštrukturalizácia týkať nevýrobného majetku (bod 4.7 a 4.8.). Je zrejmé, že koncom roka 2001 sa predala prvá časť zahŕňajúca 53 zo 100 hektárov. Predaj zvyšného nevýrobného majetku sa však oneskoril pre problémy s AKR (Agencja Kapitałowo Rozliczeniowa S.A. – spoločnosť, ktorej akcionármi sú Agentúra pre priemyselný rozvoj a ministerstvo financií), ktoré sa týkali urovnania právneho stavu časti pozemkov, ktoré nesúviseli s výrobnou činnosťou.

(26)

Vzhľadom na nedostupnosť finančných zdrojov z predaja pozemkov sa predpokladalo získanie preklenovacieho úveru zaručeného štátom vo výške 300 mil. PLN. Tento úver sa mal použiť na investície a úhradu krátkodobých záväzkov (spolu 219 mil. PLN). Okrem toho sa 53 mil. PLN malo použiť na realizáciu investícií, ktoré sa v prvotnej verzii plánu mali realizovať po roku 2006 (219 mil. + 53 mil., ako aj 10 % finančných nákladov, t. j. 27 mil., spolu 299 mil.). Vzhľadom na to suma 219 mil. PLN musí zahŕňať aspoň […] mil. PLN (t. j. […] mil. PLN – 53 mil. PLN) z celkových prostriedkov vo výške [od 150 do 220] mil. PLN plánovaných na investície. Zvyšná suma […] mil. PLN (219 mil. PLN – […] mil. PLN) musela tvoriť náklady krátkodobej finančnej reštrukturalizácie.

(27)

Okrem toho IPP 2003 (bod 4.9.) zahŕňal tiež osobitný investičný program v oblasti ochrany životného prostredia, v ktorom sa predpokladalo zavedenie systému riadenia ochrany životného prostredia podľa normy ISO 14001 (vo výške 0,5 mil. PLN), rôzne investície v rámci revitalizácie terénu spojené s nákladmi vo výške 50 mil. PLN a modernizáciu energetického sektora (na ktorú neboli pridelené žiadne finančné prostriedky). Tieto investície sa mali začať v roku 2002.

(28)

Zisťovanie potvrdilo, že niektoré, ale nie všetky, prostriedky stanovené v IPP 2003 sa použili v súlade s harmonogramom. Predovšetkým výstavba závodu na spracovanie šrotu sa presunula na roky 2007 – 2008 a až v lete 2007 sa začalo s jej realizáciou. Dodatočne sa upustilo od výstavby závodu na spracovanie odpadu, keďže spracovaním odpadov sa zaoberá subdodávateľ (13), čo je úspornejšie riešenie.

(29)

Zisťovaním sa tiež potvrdilo tvrdenie Poľska, že náklady reštrukturalizácie v oblasti vplyvu na životné prostredie sa nemali zaplatiť počas implementácie programu reštrukturalizácie, ale uhradiť z vlastných zdrojov, napr. z príjmov z reštrukturalizácie aktív.

(30)

V bode 4.12. IPP 2003 sa uvádza potreba finančných zdrojov vo výške 300 mil. PLN (pozri tiež prehľad peňažných tokov, bod 5.1.). Keďže sa nikde neuvádza inak, možno usúdiť, že ide o celé požadované financovanie.

(31)

V bode 4.12. sa stanovuje financovanie požadované na účely reštrukturalizácie vo výške 113,6 mil. PLN v roku 2002 a 105,3 mil. PLN v roku 2003, ako aj finančné náklady vo výške 21,9 mil. PLN v súvislosti so získaním uvedených prostriedkov v rámci úverov. Zároveň sa na úhradu nákladov predpokladalo ďalších 53 mil. PLN. Neuvádza sa však, na čo presne sa malo financovanie použiť.

(32)

Po roku 2003 sa nepredpokladala potreba ďalšieho financovania. V skutočnosti AHW v IPP 2005, v opise IPP 2003, potvrdzuje, že „[…] program reštrukturalizácie predpokladal prijatie viacerých opatrení strategického, ako aj prevádzkového charakteru, v dôsledku ktorých bolo očakávané podstatné zlepšenie rentability prevádzky, a zároveň finančnej likvidity. V schválenom programe reštrukturalizácie sa predpokladalo postupné zlepšenie ukazovateľov finančnej likvidity od začiatku roku 2003.“

(33)

Reštrukturalizácia opísaná v IPP, na ktorú sa požadovala mimoriadna pomoc, zahŕňa investície ([v rozmedzí 150 až 220] mil. PLN vrátane 53 mil. PLN na urýchlené investície, reštrukturalizáciu zamestnanosti (4,03 mil. PLN), odpísanie niektorých verejných záväzkov (21,5 mil. PLN), určitú finančnú reštrukturalizáciu (81,5 mil. PLN) a náklady financovania úveru (27,1 mil. PLN), spolu 324,63 mil. PLN.

(34)

Reštrukturalizácia sa mala financovať najmä z úveru zaručeného štátom, ktorý mal pokryť požiadavky na peňažné prostriedky, ktoré vznikli v dôsledku oneskorenia majetkovej reštrukturalizácie. S cieľom umožniť spoločnosti finančnú reštrukturalizáciu a investície v rokoch 2002/2003 a prípadne aj v roku 2004 spoločnosť získala preklenovací úver garantovaný ministerstvom financií. V súvislosti s tým reštrukturalizácia bola výrazne previazaná na časový harmonogram.

(35)

V IPP 2003 sa však majetková reštrukturalizácia nespájala s nákladmi reštrukturalizácie. Bolo to skôr bežné predsavzatie, nezávislé od programu reštrukturalizácie podporovaného štátom, na ktoré zjavne neboli potrebné dodatočné finančné prostriedky štátu. Taktiež určité opatrenia, ktoré priamo nesúviseli s obnovením životaschopnosti, ako napríklad opatrenia v oblasti životného prostredia, sa financovali prostredníctvom majetkovej reštrukturalizácie, a preto – ako zdôrazňuje Poľsko – prekračovali rámec reštrukturalizácie.

(36)

V podstate jedinou príčinou, pre ktorú sa spomínala majetková reštrukturalizácia, bola skutočnosť, že mala zaistiť finančné prostriedky prostredníctvom predaja nevýrobného majetku. Nespomínalo sa však zúčtovanie transakcie predaja a spätného lízingu.

(37)

Z pomoci vo výške 322 mil. PLN (vyrátanej ako ekvivalent čistej pomoci) pôvodne schválenej v rámci NPR získala AHW pomoc uvedenú v tabuľke predloženej Poľskom:

Tabuľka 2

Štátna pomoc schválená a získaná v rokoch 2002 a 2003 (14)

(38)

Pomoc bola poskytnutá na tri rôzne ciele:

(39)

HLW získala úver so štátnou zárukou od banky Pekao S.A. na základe zmluvy uzavretej medzi HLW a bankou 10. decembra 2003. V súlade s úverovou zmluvou sa mal úver splatiť do piatich rokov od podpisu zmluvy, t. j. 10. decembra 2008.

(40)

AHW požiadala o záruku v auguste 2003. Tá bola udelená rozhodnutím Rady ministrov z 31. decembra 2003 a týkala sa nominálnej hodnoty 46,3 mil. EUR, zvýšenej o úroky a iné súvisiace náklady do výšky 58,3 mil. EUR. V rozhodnutí Rady ministrov sa konštatovalo, že HLW po prvé potrebuje pomoc na financovanie investícií týkajúcich sa teplej valcovne i výdavkov spojených s nákupom majetku v rámci dohody o predaji a spätnom lízingu, a odporúčalo sa použiť pomoc na tento účel. A to takto:

(41)

Spoločnosť celkove skonštatovala, že splatila úroky vo výške 1 132 788,35 EUR, ktoré boli splatné v tranžiach. Z toho dôvodu sa konštatovalo, že prvá tranža splatená 30. decembra 2004 by sa mala pripísať k príslušným použitým častiam úveru, pričom od tohto dátumu môžu byť výšky úrokov alokované k zodpovedajúcim sumám. Poľské orgány informovali, že to viedlo k nasledujúcemu rozdeleniu splátok, ktoré súvisia s úrokmi:

Tabuľka 3

Splatené úroky

(42)

AHW mala tiež tieto výdavky spojené s úverom so zárukou:

(43)

V súlade so žiadosťou o úver HLW z roku 2003 bolo zníženie úveru (v porovnaní so schválenou sumou podľa IPP 2003) samostatnou iniciatívou HLW, keďže úver bol už dohodnutý. HLW si však vyhradila právo požiadať o zvyšnú pomoc v rámci limitu 75 mil. PLN, no nikdy to nepoužila.

(44)

Nikto nespochybňuje skutočnosť, že IPP 2003 bol zrealizovaný len čiastočne. HLW použila v rokoch 2002 až 2004 na reštrukturalizáciu len 58,7 mil. PLN. Vydalo sa len [asi 25 % celkovej sumy na investície uvedenej v tabuľke 1] mil. PLN zo sumy […] mil. PLN na investície súvisiace s modernizáciou teplej valcovne, ktorá sa plánovala na roky 2002 – 2004. Investície sa týkali len modernizácie strednej valcovne, pričom sa nerealizovali žiadne investície do ohrievacích pecí, valcovacích stolíc štvorcových predvalkov ani do hrubej valcovne. Namiesto toho zo sumy […] mil. PLN asi 0,5 mil. sa investovalo do zlievarne ocele a na iné všeobecné investície sa použila suma […] mil. PLN (pozri roky 2002, 2003 a 2004 v tabuľke 4).

(45)

Komisia nezískala žiadne informácie o tom, či sa uskutočnila finančná reštrukturalizácia. Z IPP 2005 však vyplýva, že zadlženie HLW k 30. júnu 2005 bolo približne také isté ako na konci roka 2001 (pozri bod 18 v IPP 2005). Okrem toho HLW mohla dosiahnuť pozitívny výsledok v prevádzkovej činnosti už v roku 2004. V súvislosti s tým Komisia predpokladá, že spoločnosť uskutočnila plánovanú krátkodobú finančnú reštrukturalizáciu.

(46)

Správy nezávislého konzultanta, ktorý je zodpovedný za monitorovanie, potvrdzujú, že HLW nebola v roku 2004 ani koncom roku 2005 životaschopná. AHW však bola životaschopná na konci reštrukturalizačného obdobia (koniec roku 2006).

(47)

Nikto nespochybňuje skutočnosť, že životaschopnosť na konci roku 2006 vyplýva z rôznych činiteľov, ktoré okrem čiastočnej modernizácie valcovne súvisia najmä s výbornou situáciou v oceliarskom priemysle, ktorá mala pozitívny vplyv na obrat spoločnosti. Okrem toho v okamihu prevzatia HLW spoločnosťou Arcelor, t. j. silným investorom, zmizli všetky problémy HLW s likviditou. Spoločnosť však nebola schopná zdôvodniť svoje všeobecné tvrdenie, že skutočné využitie záruky na účely refinancovania bolo príčinou dosiahnutia životaschopnosti spoločnosti.

(48)

Príchod nového majiteľa v roku 2005 spôsobil podstatnú zmenu investičnej stratégie. Namiesto modernizácie existujúcich teplých valcovní AHW v súčasnosti plánuje výstavbu novej valcovne, ktorá umožní výrobu dlhých výrobkov používaných v stavebníctve. Vo valcovni sa budú ako surovina využívať 160 mm štvorcové predvalky a vyrábať vystužovacie prúty z uhlíkovej ocele, kruhové a ploché prúty, ľahké profily, ako aj štvorcové a priečne profily. Poľsko vysvetľuje, že takáto adaptácia súvisí s rozvojom stavebného trhu, ktorého podstatný vzostup v okolí Varšavy sa odhaduje na mnoho rokov, čo v súvislosti s lokalitou AHW vo Varšave jej môže zaistiť postavenie prvého subjektu na trhu.

(49)

Nová valcovňa bude naplno fungovať v polovici roku 2008 a nahradí existujúce teplé valcovne, do ktorých sa už v rámci ich modernizácie investovalo [asi 25 % z celkovej sumy určenej na investície uvedené v tabuľke 1] mil. PLN. Celkové náklady investičného programu sa uvádzajú v tabuľke:

Tabuľka 4

Náklady nového investičného programu v IPP 2005

(50)

Celkové investičné náklady teraz predstavujú [asi 140 % celkovej sumy na investície uvedenej v tabuľke 1] mil. PLN, z čoho [asi 120 % celkovej sumy na investície uvedenej v tabuľke 1] mil. PLN sa plánuje na teplú valcovňu, a teda […] mil. PLN viac, ako sa pôvodne plánovalo na investície. V týchto nákladoch sa však už zohľadnili náklady zrealizovanej investície do strednej valcovne vo výške […] mil. PLN. Po ich odrátaní od sumy […] mil. PLN náklady novej valcovne predstavujú [menej ako 200] mil. PLN.

(51)

Zmeny v oblasti výrobnej kapacity AHW sa uvádzajú v tabuľke:

Tabuľka 5

Maximálna ročná výrobná kapacita v tis. ton

(52)

Keď nová valcovňa dosiahne v roku 2008 plnú výrobnú kapacitu, stará valcovňa sa uzavrie. Celková výroba spoločnosti neprekročila pred rokom 2007 maximálnu výrobnú kapacitu […] ton. V súvislosti s tým úprava investičného programu spôsobí ďalšie zníženie výrobnej kapacity spoločnosti o […] ton.

(53)

Komisia vo svojom liste zo 6. decembra 2006 nadviazala na neimplementovaný program reštrukturalizácie AHW a má zámer preveriť, či to nepredstavuje potenciálne zneužitie poskytnutej pomoci na reštrukturalizáciu. Komisia osobitne poukázala na to, že značná suma pomoci sa náležite nepoužila.

(54)

Okrem toho Komisia mala pochybnosti, či môže prijať aktualizovaný podnikateľský plán v súlade s bodom 10 protokolu 8, berúc do úvahy, že sa týka nových investícií, ktoré môžu byť potrebné, nie však na účely reštrukturalizácie spoločnosti.

(55)

Poľské orgány tvrdia, že AHW využíva štátnu záruku v súlade s podmienkami, za ktorých bola udelená, a vysvetľujú, že:

(56)

Okrem toho poľské orgány tvrdia, že transakcia predaja a spätného lízingu sa takisto pričinila o životaschopnosť spoločnosti, ale to nezdôvodňujú.

(57)

Poľské orgány potvrdzujú, že termín poskytnutia pomoci mal zásadný význam. V skutočnosti tvrdia, že „potreba štátnej pomoci existovala len v rokoch 2003/2004“, keď bola zjavná potreba na finančné prostriedky (17).

(58)

Poľské orgány opakujú, že AHW pomoc vrátila. Štátna záruka mala byť len doplnením iných záruk úveru. V skutočnosti sa banke poskytlo zabezpečenie vo forme záložného práva na pozemky a všetkých stálych aktív, ako aj siedmich vlastných zmeniek. Okrem toho Poľsko poskytlo podrobné informácie o rôznych iných finančných nástrojoch, ktoré HLW v tomto čase využívala a na základe uvedeného tvrdí, že HLW bola schopná získať financovanie na trhu bez záruky.

(59)

Poľské orgány pripomínajú, že firma Arcelor by nekúpila spoločnosť, keby nemala istotu, že HLW bola „oprávnená na štátnu pomoc, ktorú dostala“.

(60)

Poľské orgány zdôrazňujú, že úprava plánu spôsobí rozšírenie investičného programu oproti pôvodnému plánu a že všetky investície boli neodvolateľne prijaté do konca roka 2006 (teda pred koncom obdobia reštrukturalizácie). V súvislosti s tým – podľa názoru poľských orgánov – sa nemá usudzovať, že pomoc bola zneužitá, a navrhovaná úprava programu by sa mala považovať za zlučiteľnú so zásadami Spoločenstva.

(61)

Poľské orgány informovali, že predpokladaná investícia v IPP 2005, teda výmena strednej valcovne, sa už prerokovala v roku 1997. Avšak peňažné toky spoločnosti v rokoch 1997 – 2003 nepostačovali na financovanie tejto investície. Až keď spoločnosť prevzala firma Arcelor, objavili sa prostriedky dostatočné na jej financovanie (18). Okrem toho Poľsko argumentuje, že sortiment produktov bol určený v IPP 2003 veľmi všeobecne a nebol optimálny z hľadiska zmenenej štruktúry dopytu na poľskom trhu, ktorá si vyžadovala prispôsobenie sortimentu produktov.

(62)

Poľské orgány argumentujú, že zmeny IPP 2005 nemajú negatívny vplyv na protokol 8. Nový program je nevyhnutný na dosiahnutie „trvalej životaschopnosti“. Súčasná životaschopnosť na koniec obdobia reštrukturalizácie vyplývala len z pozitívnej situácie na trhu, ako aj zo štruktúry cien/príjmov/nákladov. V tomto zmysle sa uvádza, že technológia predvalkov by nemohla zaručiť spoločnosti konkurencieschopnosť z dlhodobého hľadiska a vyžadovala by si nahradenie moderným procesom kontinuálneho liatia.

(63)

Poľské orgány sú presvedčené, že aj keď získaná pomoc bola uznaná za dodatočnú prevádzkovú pomoc, treba ju uznať za vyváženú prostredníctvom kompenzačných opatrení, t. j. ďalšie zníženie výrobnej kapacity zo strany spoločnosti v rámci úpravy stratégie. Poľské orgány taktiež potvrdzujú, že HLW nezrealizovala všetky svoje investície, čo vyplývalo z meškania majetkovej reštrukturalizácie.

(64)

Poľsko poskytlo Komisii tiež informácie o úrokoch z úveru, ktoré sú uvedené v odôvodnení 41, ako aj iných nákladoch v súvislosti s úverom a zárukou, ktoré sú uvedené v odôvodnení 42.

(65)

Príjemca pomoci odovzdal pripomienky k začatiu konania a následne bol informovaný o výmene informácií medzi Komisiou a poľskými orgánmi.

(66)

AHW argumentuje, že veľká časť pomoci sa použila na odkúpenie niektorých lízingovaných aktív s cieľom znížiť finančné náklady. Keďže sa investície týkali lízingovaného majetku, jeho odkúpenie sa môže, okrem toho, považovať za prvok reštrukturalizácie.

(67)

Príjemca pomoci tiež tvrdí, že záruka bola poskytnutá pred vstupom Poľska do Európskej únie (uznesenie Rady ministrov prijaté v decembri 2003) a v súvislosti s tým stanovenie účelu pomoci záviselo od poľskej vlády. Okrem toho spoločnosť poukazuje na to, že použila pomoc presne v súlade s rozhodnutím o jej poskytnutí.

(68)

AHW opakuje, že nový plán slúži na dosiahnutie cieľa predchádzajúceho plánu, a že zmena stratégie je nevyhnutná na zaistenie dlhodobej životaschopnosti spoločnosti.

(69)

V bode 1 protokolu 8 sa ustanovuje, že „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, sa štátna pomoc poskytnutá Poľskom na účely reštrukturalizácie určitým častiam poľského oceliarskeho priemyslu považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom“, okrem iného pod podmienkou splnenia podmienok uvedených v tomto protokole.

(70)

Prechodné obdobie na poskytovanie pomoci v rámci reštrukturalizácie poľského oceliarskeho priemyslu v rámci Európskej dohody Rada predĺžila do pristúpenia Poľska k Európskej únii. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe protokolu 8 v rámci pristúpenia Poľska k Európskej únii. V snahe dosiahnuť tento cieľ prijatý časový rámec zahŕňa obdobie pred pristúpením a po pristúpení. Presnejšie povedané, protokolom 8 sa poskytuje oprávnenie na poskytnutie obmedzenej pomoci na reštrukturalizáciu v rokoch 1997 – 2003 a zakazuje sa ďalšia štátna pomoc na reštrukturalizáciu poľského oceliarskeho priemyslu v rokoch 1997 – 2006. V tomto ohľade sa jednoznačne odlišuje od iných predpisov Zmluvy o pristúpení, ako je prechodný mechanizmus uvedený v prílohe IV („postup týkajúci sa existujúcej pomoci“), ktorý sa týka iba štátnej pomoci poskytovanej pred pristúpením v takej miere, v akej „sa bude naďalej uplatňovať po“ dátume pristúpenia. Protokol 8 sa teda môže interpretovať ako lex specialis, ktorý v rozsahu záležitostí, ktorých sa týka, nahrádza iné predpisy aktu o pristúpení (19).

(71)

Vzhľadom na to, že ani články 87 a 88 Zmluvy o ES sa zvyčajne netýkajú pomoci poskytnutej pred pristúpením, ktorá sa už neuplatňuje po pristúpení, zápisy protokolu 8 rozširujú kontrolu nad štátnou pomocou v rámci Zmluvy o ES na akúkoľvek pomoc poskytnutú na reštrukturalizáciu poľského oceliarskeho priemyslu v rokoch 1997 – 2006.

(72)

V súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES rozhodnutie je možné prijať po pristúpení Poľska k EÚ, keďže v súvislosti s neexistenciou podrobných predpisov v protokole 8 sa musia uplatniť zvyčajné pravidlá a zásady. Z tohto dôvodu sa tiež uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (ďalej len „procesné nariadenie“) (20).

(73)

Bodom 18 písm. a) protokolu 8 sa Komisia oprávňuje „prijať vhodné opatrenia, ktoré budú od dotknutej spoločnosti vyžadovať vrátenie akejkoľvek pomoci poskytnutej v rozpore s podmienkami stanovenými v tomto protokole […] v prípade, že sa monitorovaním preukáže, že neboli splnené podmienky pre prechodnú úpravu uvedené v tomto protokole“.

(74)

Po konaní vo veci formálneho zisťovania Komisia konštatovala, že Poľsko nebolo schopné vyvrátiť pochybnosti Komisie o zneužití pomoci na reštrukturalizáciu. Podľa názoru Komisie spoločnosť nesprávne uskutočnila svoj program reštrukturalizácie, ako sa zreteľne uvádza v bode 9 písm. a) a h) protokolu 8. Komisia poznamenáva, že zo sprístupnených finančných prostriedkov (asi 34 mil. EUR) sa len malá časť použila v súlade s IPP 2003 na financovanie investícií a zvyšná časť, teda 31,2 mil. EUR, sa použila na účely nezahrnuté v programe.

(75)

S týmto cieľom Komisia po prvé určila, aké opatrenia sa predpokladali v pôvodnom IPP, a ďalej, či opatrenia, ktoré spoločnosť realizovala, sú v akomkoľvek prípade v rozpore so zásadami spoločného trhu, a tiež, aký je vplyv nezlučiteľnosti zneužitej pomoci vzhľadom na celkový program pred stanovením výšky pomoci. Otázka, či nový program môže zmeniť tento návrh, sa analyzovala v oddiele 3.

(76)

Komisia po prvé vysvetľuje rozsah IPP 2003, ako aj skutočnosť, či IPP 2003 zahŕňal splatenie zmluvy predaja a spätného lízingu vo vzťahu k výrobnému majetku, na ktoré sa hlavne použila pomoc určená na reštrukturalizáciu.

(77)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení (34), hlavnou úlohou programu reštrukturalizácie bolo zabezpečiť včasnú realizáciu určených opatrení nevyhnutných na opätovné získanie životaschopnosti HLW. Súviseli najmä s investíciami a finančnou reštrukturalizáciou. Prioritou programu bolo umožniť reštrukturalizáciu spoločnosti v rokoch 2002 a 2003.

(78)

Po prvé sa v IPP 2003 predpokladalo, že HLW bude investovať [od 150 do 220] mil. PLN. Zdá sa však, že príjemca pomoci, ako aj poľské orgány, navrhujú uznať, že nadobudnutie výrobného majetku sa môže považovať za prvok investičného programu. Poľsko argumentuje, že investície boli opísané ako veľmi všeobecné opatrenie, bez ich spresnenia. Okrem toho príjemca pomoci tvrdí, že nadobudnutie bolo nevyhnutné pre proces reštrukturalizácie, „keďže podnik by nemohol fungovať v čase reštrukturalizácie bez týchto zariadení“.

(79)

Komisia tieto argumenty nemôže prijať. Je zjavné, že v IPP 2003 sa stanovili investície v bode 4.4. z hľadiska nákladov (tabuľka 21 v IPP 2003 uvedená ako tabuľka 1 v bode 18), obsahu (tabuľka 22 v IPP 2003) a času (tabuľka 23 v IPP 2003). Nepredpokladala sa žiadna splátka zmluvy predaja a lízingu výrobného majetku. Tento pokus skôr zdôrazňuje skutočnosť, že poľské orgány, ako aj príjemca pomoci nevidia žiadny presvedčivý dôvod splátky zmluvy predaja a lízingu. V opačnom prípade by toto opatrenie bolo zahrnuté v programe.

(80)

Po druhé sa v IPP 2003 predpokladá obmedzená finančná reštrukturalizácia. Poľské orgány v informáciách poskytnutých neskôr uvádzajú, že suma odkúpenia výrobného majetku by mala byť zahrnutá vo finančnej reštrukturalizácii (21). Potvrdzujú, že finančná reštrukturalizácia zahŕňala tiež existujúce straty vo výške 150 mil. PLN a odklad záväzkov vo výške 513 mil. PLN, čo vytvára celkové náklady reštrukturalizácie na úrovni asi 858 mil. PLN.

(81)

Komisia však nemôže súhlasiť s tým, že existujúce straty vo výške 150 mil. PLN a zmena harmonogramu splátky záväzkov vo výške 513 mil. PLN sú nákladmi reštrukturalizácie. Ako sa uvádza v odôvodnení 22, Komisia nespochybňuje, že v IPP 2003 v bode 4.7. sa uvádza, že „spoločnosť chce reštrukturalizovať záväzky vo výške 513 mil. PLN“. Avšak neoznačuje sa za nevyhnutný prvok reštrukturalizačných úloh. V skutočnosti sa v bode 3.2. za reštrukturalizačnú úlohu označuje len „splátka krátkodobých úverov a predaj nadbytočného nevýrobného majetku“.

(82)

Okrem toho sa zvyčajne všetky druhy strát nepovažujú za reštrukturalizačné náklady, ako uvádza Poľsko. Záväzky v súvahe nemusia zodpovedať nákladom reštrukturalizácie, pretože záväzky sú prvkom bežnej hospodárskej činnosti. Je pravda, že príliš veľké záväzky môžu spôsobiť ťažkosti, ale v tom prípade reštrukturalizácia musí zahŕňať osobitné opatrenia súvisiace so záväzkami ako napríklad zaistenie dodatočného kapitálu, úvery alebo zmluvy o odklade splátok. Plán nepredpokladá žiadne také opatrenia na účely finančnej reštrukturalizácie (bod 4.7. piaty odsek).

(83)

V skutočnosti sa v bode 4.7. IPP 2003 konštatuje, že na financovanie reštrukturalizácie sa požadovali len príjmy vo výške 363 mil. PLN, ktoré sú nižšie od celkových existujúcich záväzkov vo výške 513 mil. PLN. Okrem toho sa zdá, že 60 mil. PLN uvedených v bode 4.7. sa týka budúceho prevádzkového kapitálu. V súvislosti s tým sa na reštrukturalizáciu plánovalo maximálne 300 mil. PLN [pozri odôvodnenie (30)].

(84)

Použitie 300 mil. PLN sa vysvetľuje v bode 4.12.1. IPP 2003, ktorý sa týkal nákladov a zdrojov programu, kde sa uvádza, že na roky 2002 – 2003 sú potrebné finančné prostriedky vo výške 219 mil. PLN. Vzhľadom na to, že táto suma mala zahŕňať tiež investície, ako sa uvádza v odôvodnení (26), zvyšné prostriedky na finančnú reštrukturalizáciu predstavovali len […] mil. PLN.

(85)

Okrem toho by 81,5 mil. PLN nestačilo ani na úhradu splátky zmluvy predaja a spätného lízingu. V bode 3.2. IPP 2003 sa zreteľne uvádza, že finančná reštrukturalizácia sa bude týkať len krátkodobých záväzkov. V súvislosti s tým sa finančná reštrukturalizácia predpokladaná v pláne obmedzila na 81,5 mil. PLN, nezahŕňala však splátky zmluvy predaja a lízingu, ktorá bola zjavne dlhodobým záväzkom, keďže mala byť uhradená do roku 2010. V súvislosti s tým sa splátka zmluvy predaja a spätného lízingu tiež nemôže považovať za prvok finančnej reštrukturalizácie, ktorá mala byť pokrytá pomocou.

(86)

V konečnom dôsledku sa zdá, že poľské orgány súhlasia s tým, že transakcia predaja a spätného lízingu nebola časťou reštrukturalizácie majetku, keďže tento argument nepredkladajú. Avšak nepriamo nadväzujú na reštrukturalizáciu majetku, keď citujú časť súvisiacu s reštrukturalizáciou majetku: „uvedený predaj umožní Hute L.W. splatiť časť jej úverov a zachovať finančnú likviditu“ (list zo 4. júna, bod 64).

(87)

Poľské orgány si však nevšimli, že sa nikde neuvádza, že zmena harmonogramu splátky sa má týkať celku záväzkov z predaja a spätného lízingu, pričom v pláne sa v mnohých bodoch konštatuje, že sa to týka len nevýrobného majetku. Toto konštatovanie sa dvakrát opakuje v tom istom oddiele, z ktorého pochádza uvedená citácia použitá poľskými orgánmi. V skutočnosti sa zreteľne konštatuje, že určené záväzky v rámci zmluvy predaja a spätného lízingu budú predmetom majetkovej reštrukturalizácie, teda tej, ktorá zahŕňa nevýrobné aktíva (pozri bod 4.12.1. IPP 2003). Týka sa to tiež takzvaného „Projektu 100 ha“ a „Projektu 88 ha“. Cieľom tejto majetkovej reštrukturalizácie bolo uvoľnenie peňažných prostriedkov na realizáciu investícií pri súčasnom znížení finančných nákladov záväzkov. Nespomína sa však to, že treba splatiť celú zmluvu predaja a spätného lízingu pred termínom s cieľom obmedziť finančné zaťaženie. Namiesto toho sa majetkovou reštrukturalizáciou plánuje dosiahnuť „zníženie“ finančných nákladov, a nie ich eliminácia.

(88)

V konečnom dôsledku Komisia, pokiaľ ide o finančné obmedzenia HLW, nevidí žiadne opodstatnenie snahy o kúpu vlastného výrobného majetku, keďže splátka sa mohla realizovať v neskoršej etape. V žiadnom prípade sa nespomína, že zmluva o lízingu by bola prekážkou reštrukturalizácii. Zvlášť v bode 4.12. IPP 2003 sa to nepotvrdzuje a len sa uvádza, že vďaka predaju istého majetku, ktorý bol skôr určený ako nevýrobný, HLW bude schopná znížiť náklady obsluhy lízingovej zmluvy. Toto je logické len vzhľadom na to, že majetok sa mal predať s cieľom (čiastočne) splatiť úver a zároveň uvoľniť HLW od platieb úrokov z úveru. Nespomína sa však odkúpenie výrobného majetku, ktorý by nezabezpečoval generovanie peňažných prostriedkov, keďže by si ho firma ponechala.

(89)

V súvislosti s tým sa v IPP 2003 nepredpokladalo odkúpenie výrobného majetku. V konečnom dôsledku HWL použila pomoc na účel, ktorý nebol zahrnutý v reštrukturalizačnom programe. Tento program bol podkladom na schválenie pomoci, preto pomoc bola použitá v rozpore s NPR a rozhodnutím o schválení štátnej pomoci, teda protokolom 8. V súlade s článkom 1 písm. g) procesného nariadenia možno takúto činnosť považovať za zneužitie pomoci vzhľadom na to, že je definované ako použitie pomoci v rozpore s rozhodnutím o schválení štátnej pomoci (22).

(90)

Po zistení, že získaná štátna pomoc nebola použitá v súlade s programom, treba preukázať, že táto zneužitá pomoc je zároveň nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu.

(91)

Vyplýva to už z formálneho hľadiska, keďže spoločnosť nepoužila pomoc v súlade s plánom, zatiaľ čo je zaviazaná k jej vhodnému použitiu podľa protokolu 8, a po druhé – každá štátna pomoc, ktorá prekračuje rámec IPP, NPR a protokolu 8, nie je zlučiteľná so spoločným trhom podľa bodu 18 protokolu 8.

(92)

Okrem toho Komisia konštatuje, že by nebola schopná uznať skutočné použitie pomoci za zlučiteľné so zásadami spoločného trhu, hoci AHW znovu nadobudla životaschopnosť. V tomto kontexte Komisia chce vysvetliť, že hoci príjemca pomoci má pochybnosti, či jeho súčasná životaschopnosť je postačujúca, treba konštatovať, že chápanie životaschopnosti príjemcom pomoci sa líši od úvodnej definície životaschopnosti v prílohe 3 k protokolu 8. Táto interpretácia bola dohodnutá v rámci protokolu 8, bola monitorovaná obidvoma stranami dohody a príjemca pomoci ju nemôže spätne zmeniť.

(93)

Komisia však opakuje, že zlučiteľnosť po prvé nevyplýva jednoducho z toho, že HLW znovu získala svoju životaschopnosť v roku 2006. Samotné opätovné nadobudnutie životaschopnosti nie je dostatočné na to, aby sa reštrukturalizácia považovala za zlučiteľnú so zásadami spoločného trhu. Okrem toho je potrebné potvrdiť, že získanie životaschopnosti bolo dosiahnuté pri minimálnej výške štátnej pomoci nevyhnutnej na ciele reštrukturalizácie a že sa použili kompenzačné opatrenia. Komisia pripomína, že tieto podmienky sú vymenované v článku 8 ods. 4 Európskej zmluvy, na ktorú sa odvoláva v bode 1 protokolu 8. Zvlášť koncepcia minimalizácie štátnej pomoci na nevyhnutnú úroveň poukazuje na to, že pomoc by sa nemala používať na financovanie investícií alebo prostriedkov, ktoré nemajú zásadný význam z hľadiska reštrukturalizácie. (23).

(94)

Po druhé Komisia pripomína, že plán, teda reštrukturalizačné úlohy a prostriedky na ich financovanie musia zaistiť dosiahnutie životaschopnosti z hľadiska ex ante. V IPP 2003 sa prikladala veľká dôležitosť realizácii a urýchleniu investícií pri využívaní štátnej pomoci. Po prvé sa uviedlo, že investície sa mali vďaka preklenovaciemu úveru presunúť na rok 2003. Okrem toho sa konštatovalo, že majetková reštrukturalizácia sa mala uskutočniť v rokoch 2004 – 2005, čiže zjavne príliš neskoro na realizáciu investičného programu. V súvislosti s tým úver bol zaistený na pokrytie potreby finančných prostriedkov. V úvode k programu sa zopakovalo, že „realizácia programu reštrukturalizácie v súlade s prijatým harmonogramom, ako aj pokračovanie činnosti podniku si vyžaduje získanie dodatočných nutných preklenovacích úverov“. Slovom, preklenovací úver bol uznaný za nutný na realizáciu investícií v súlade so stanoveným harmonogramom.

(95)

V súvislosti s tým skutočnosť, že HLW sa rozhodla splatiť zmluvu predaja a spätného lízingu výrobného majetku a nezrealizovala investície v termíne, poukazuje na to, že HLW svojím konaním – z hľadiska ex ante – ohrozila možnosť prinavrátenia svojej životaschopnosti. Poľské orgány nepredložili žiaden dôvod, podľa ktorého v auguste 2003, keď HLW požiadala o záruku, by sa mala situácia zmeniť vzhľadom na to, že od poslednej aktualizácie plánu v marci 2003 uplynulo len päť mesiacov. V súvislosti s tým také použitie pomoci neznamenalo realizáciu programu, ale vzhľadom na prepojenie investícií s časovým harmonogramom znamenalo skôr prekážku pre správnu realizáciu plánu. V konečnom dôsledku z hľadiska ex ante spoločnosť zjavne ohrozila životaschopnosť bez ohľadu na to, že ju neskôr získala.

(96)

V skutočnosti to, že finančné prostriedky nie sú vymedzené, ako aj to, že štátna pomoc sa použila v rozpore s programom môže naznačovať, že program reštrukturalizácie by sa mohol financovať z iných prostriedkov, ktoré sa mali pôvodne použiť na iné účely, na ktoré sa pomoc v skutočnosti použila. S takou argumentáciou sa nedá súhlasiť v spojitosti s reštrukturalizačným programom, v rámci ktorého sa mali finančné prostriedky spoločnosti použiť na zmenu smerovania firmy a vzhľadom na ťažkosti spoločnosti by nemali byť dostupné žiadne voľné prostriedky na ciele, ktoré presahujú plán. V súvislosti s tým použitie prostriedkov z úveru garantovaného štátom na splatenie úveru na výrobný majetok je príčinou obmedzenia reštrukturalizačných opatrení v inej oblasti, zvlášť včasnej realizácie uvedených investícií.

(97)

Okrem toho, Komisia nevidí spojitosti argumentu poľských orgánov a príjemcu pomoci, že v roku 2003 spoločnosť bola v takej ťažkej finančnej situácii, že nebola schopná zrealizovať žiadne investície. Komisia nerozumie, prečo by sa mala spoločnosť v takejto situácii rozhodnúť pre splatenie dlhodobých záväzkov namiesto uskutočnenia iných opatrení, ktoré boli označené ako nevyhnutné na prinavrátenie životaschopnosti.

(98)

Okrem toho nie je podstatné, že spoločnosť v súčasnosti navrhuje realizovať investície, ktoré sa neuskutočnili v roku 2004, keďže ich zavedenie bolo spojené so stanoveným časovým harmonogramom, čo sa uznalo ako jediný spôsob na prinavrátenie životaschopnosti do konca roku 2006. Toto porušenie je konečné a nie je možné sa mu vyhnúť prostredníctvom zmeny IPP, a to aj napriek tomu, že v IPP 2005 sa predpokladajú dodatočné investície, pretože nie sú v stave napraviť nesprávne použitie prostriedkov.

(99)

Po tretie, ak aj HLW mohla v auguste 2003 uznať, že investície prestali byť nevyhnutné na prinavrátenie životaschopnosti, znamenalo by to, že HLW uviedla príliš vysoké náklady na reštrukturalizáciu v IPP 2003 a získaná pomoc nebola nevyhnutná na reštrukturalizáciu. Komisia však konštatuje, že je málo pravdepodobné, že spoločnosť sotva päť mesiacov po schválení IPP 2003 (v marci 2003) zmenila svoje zámery, keď v auguste 2003 požiadala o záruku, tvrdiac, že hlavná časť sa použije na splatenie úveru na výrobný majetok. S cieľom zdôvodniť túto skutočnosť bola spoločnosť povinná v každom prípade o zmene včas informovať Komisiu, čo sa nestalo.

(100)

Avšak aj keby neboli investície nevyhnutné, presmerovanie prostriedkov na splatenie predaja a spätného lízingu výrobného majetku by nebolo opodstatnené z hľadiska nákladov na reštrukturalizáciu. Financovanie splátky zmluvy predaja a spätného lízingu výrobného majetku bolo zorganizované a mohlo dôjsť k splátke po skončení obdobia reštrukturalizácie. Je pravda, že z toho vyplývalo finančné zaťaženie, ale to sa presne zohľadnilo vo finančných prognózach zahrnutých v IPP 2003. Keďže aktíva sa nemohli predať, jediným účinkom splatenia by bolo zníženie finančného zaťaženia, čo by poskytlo HLW dodatočnú likviditu. Na základe uvedeného HLW získala dodatočné finančné prostriedky, ktoré sa môžu považovať za prevádzkovú pomoc, ktorá by mohla dokonca podnietiť činnosti narúšajúce trh. Komisia si nevie predstaviť, akým spôsobom by mohli byť tieto opatrenia schválené v prípade, že Komisia by bola o nich informovaná. V tejto súvislosti treba poznamenať, že pokiaľ nebola investícia v skutočnosti nutná, skutočné použitie pomoci by sa považovalo za nezlučiteľné so spoločným trhom.

(101)

Okrem toho Komisia nespochybňuje argument príjemcu pomoci, že záruka sa použila v súlade s rozhodnutím vlády a že vláda mala právo vymedziť účel pomoci. Komisia však poznamenáva, že to nemá vplyv na zlučiteľnosť záruky, ktorá mala byť stanovená v nadväznosti na protokol 8 a IPP 2003, ktoré nezahŕňajú pomoc na ciele schválené vládou pri vydávaní rozhodnutia.

(102)

V súvislosti s uvedeným Komisia konštatuje, že pomoc bola použitá v rozpore s bodom 9 a 18 protokolu 8, preto nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(103)

Treba definitívne prehodnotiť vplyv nezlučiteľnosti zneužitej pomoci.

(104)

Komisia chce s týmto cieľom po prvé poukázať na to, že súčasným konaním sa nepreukázalo, že niektoré náklady reštrukturalizácie boli zbytočné, ale že časť štátnych prostriedkov sa zneužila. Pravdou môže byť skutočnosť, že isté investície sa mohli zrušiť – ideálne po dohode s Komisiou. Znamenalo by to, že skutočné náklady na reštrukturalizáciu sú nižšie a s nimi spojená časť pomoci by sa mala vrátiť, čo je v súlade s prístupom, ktorý Komisia uplatnila v predchádzajúcich prípadoch týkajúcich sa reštrukturalizácie oceliarskeho priemyslu (24). V tejto veci sa však zistili nielen isté zbytočné náklady na reštrukturalizáciu, ale aj – ako sa už uviedlo – problém súvisí s tým, že celé financovanie časti reštrukturalizácie (teda 31,2 mil. EUR) stratilo svoj účel, keďže z hľadiska ex ante skoro celý preklenovací úver bol použitý v rozpore s IPP, ako aj spôsobom, ktorý ohrozoval nadobudnutie životaschopnosti, a vzhľadom na okamih prevedenej zmeny poskytol spoločnosti prebytok peňažných prostriedkov, ktorý treba vrátiť. Okrem toho takéto zneužitie prostriedkov nie je možné spätne napraviť v rámci neskoršej realizácie investícií spoločnosťou, keďže prostriedky sa poukázali na financovanie investícií a finančnej reštrukturalizácie v stanovenom čase. Tento účel pomoci bol už v roku 2005 neaktuálny. V skutočnosti, keby sa reštrukturalizácia uskutočnila v neskoršej etape, pomoc a najmä preklenovací úver so zárukou štátu by neboli potrebné. V dôsledku toho zneužitie sa týka všetkých prostriedkov zaistených v rámci preklenovacieho úveru, ktoré sa použili na financovanie predaja a spätného lízingu výrobného majetku.

(105)

Komisia si okrem toho uvedomuje, že prebytok finančných prostriedkov na konci reštrukturalizácie nie je nič nezvyčajné a že nie je nutné spoločnosť trestať za dosiahnutie lepších výsledkov, než sa čakalo ex ante. Takáto situácia by však mala priniesť lepšie hospodárske výsledky, ktoré zaistia spoločnosti vyššie ziskové marže umožňujúce, napríklad skoršiu splátku záväzkov. To však neznamená, že spoločnosť môže presmerovať skoro celú pomoc na ciele, ktoré nie sú zahrnuté v podnikateľskom pláne.

(106)

Po druhé treba pripomenúť, že spoločnosť získala tiež inú štátnu pomoc rôzneho druhu, ako napr. odpísanie dlhov a časti garantovaného úveru použitého na financovanie investícií. Tieto činnosti sa realizovali v súlade s plánom a prispeli k obnoveniu životaschopnosti spoločnosti.

(107)

Bez ohľadu na to sa dá prijať, že celú reštrukturalizáciu treba považovať za neúspešnú, keďže program sa realizoval len čiastočne, pričom z hľadiska ex ante prinavrátenie životaschopnosti by iba zaistilo úplné zavedenie programu reštrukturalizácie. V tomto kontexte však podstatné môže byť to, že spoločnosť získala životaschopnosť (25). Je to tak, len pokiaľ spoločnosť nezískala nadbytočnú pomoc, ktorá bola nutná na prinavrátenie životaschopnosti. Inými slovami, vyrovnanie tej prevahy prinavráti situáciu ex ante, teda vykompenzuje získanie nadbytočnej pomoci. V tom prípade ostatné opatrenia zavedené v súlade s plánom sa môžu považovať v skutočnosti za príčinu prinavrátenia životaschopnosti. Z toho dôvodu sa môžu tieto opatrenia, pod podmienkou vrátenia nadbytočnej sumy poskytnutej pomoci, považovať za zlučiteľné s predpismi.

(108)

Keďže zostávajúce opatrenia by zaistili prinavrátenie životaschopnosti pri minimálnej nevyhnutnej pomoci, Komisia môže konštatovať, že zneužitá bola len suma garantovaného úveru, ktorá bola použitá na iné účely, a nie na pomoc na reštrukturalizáciu, a že ostatné opatrenia v rámci IPP 2003 sa realizovali v súlade s určením.

(109)

V konečnom dôsledku treba určiť prvok pomoci úveru garantovaného štátom vo výške 31 245 684 EUR. Intenzita pomoci záruky môže v podstate predstavovať až 100 % (26).

(110)

Komisia však uznáva, že záruka ako forma pomoci mala v tom prípade obmedzený rušivý vplyv vzhľadom na to, že úver, pre ktorý HLW získala záruku, Arcelor po roku splatil. V súvislosti s tým Komisia uznáva, že na kompenzáciu výhod získaných spoločnosťou treba spätne získať len úrokovú dotáciu zaistenú zárukou v období, keď spoločnosť disponovala požičanými prostriedkami. Komisia okrem toho poznamenáva, že spoločnosť mala stále isté možnosti na získanie finančných prostriedkov a bola schopná zaistiť vhodné zabezpečenie, čo potvrdzuje zmluva o záruke, ktorá zabezpečenia požadovala.

(111)

V súlade s bežnou praxou Komisie, úroková dotácia by zodpovedala rozdielu medzi úrokmi, ktoré by bolo treba zaplatiť za trhových podmienok, a úrokmi, ktoré spoločnosť skutočne zaplatila. Trhové úroky by sa v tom prípade vypočítali na základe referenčnej sadzby, ktorá platila v okamihu sprístupnenia prostriedkov (august 2004) plus 400 bázických bodov, so zreteľom na to, že v roku 2004 HLW nebola životaschopná (pozri odôvodnenie 46), ale bola spoločnosťou v ťažkostiach (27). Bežná prax Komisie nedovoľuje znížiť počet bodov pod 400 bázických bodov (28), ktoré však netreba dodatočne zvyšovať, keďže spoločnosť zaistila zabezpečenie a oceliarskemu priemyslu sa v roku 2004 dobre darilo.

(112)

Keďže úver nebol poskytnutý v zlotých, ale v eurách, Komisia používa referenčnú sadzbu pre eurozónu, teda 4,43 %. V tom zmysle je potrebné pripomenúť, že skutočne získané výhody treba odhadnúť formou porovnania podmienok získaných spoločnosťou s podmienkami, aké by mohla získať na voľnom trhu (bez záruky štátu). Bežnou trhovou praxou je určovanie úroku úveru na základe referenčnej sadzby (zvyčajne príslušnej referenčnej sadzby na medzibankovom trhu) pre menu úveru, keďže výkyvy hodnoty meny závisia od hospodárskych výsledkov štátu, v ktorom sa určitá mena používa. Preto v prípade denominovaného úveru v eurách referenčná sadzba pre veriteľa pôsobiaceho v súlade so zásadami trhového hospodárstva musí byť tiež sadzbou používanou vo vzťahu k úverom denominovaným v eurách napriek tomu, že úver bol poskytnutý v Poľsku.

(113)

V súvislosti s tým úroky musia byť vypočítané podľa sadzby 8,43 % ročne, teda predstavujú 2 807 206 EUR. Túto sumu treba porovnať so skutočnými výdavkami vynaloženými spoločnosťou. Zahŕňajú úroky vo výške 1 061 050 EUR plus prémia za záruku [ako sa uvádza v odôvodnení 42 písm. a) a b)], ktoré sa v súlade s praxou Komisie zohľadňujú pri výpočte výšky pomoci pri záruke (29).

(114)

Náklady na záruku treba rozložiť na celú výšku záruky a spojiť so zneužitou pomocou plus úroky pokryté zárukou. Je to tak, keďže obmedzené použitie časti garantovaného úveru na investície bolo podnikateľským zámerom, ktorý nebol známy v okamihu zabezpečenia garantovaného úveru, a ktorý mal zaistiť úver vo výške 46 mil. EUR plus úroky na päť rokov. V inom prípade by garantovaný úver bol zabezpečený iným spôsobom. V súvislosti s tým treba uskutočniť proporcionálne rozdelenie, vyrátavajúc podiel poplatku týkajúceho sa skutočnej garantovanej a zneužitej sumy. Okrem toho treba z toho istého dôvodu poplatok vyrátať proporcionálne k obdobiu skutočne využitému v súvislosti so zárukou vo vzťahu k celkovému obdobiu piatich rokov, keďže záruka teoreticky podliehala amortizácii počas tohto obdobia. Jej skoršie vypovedanie znamená zmenu podnikateľského zámeru, ktorá nezávisí od dohôd uzavretých skôr.

(115)

To znamená, že Komisia súhlasí s odrátaním nákladov spojených s poplatkom pre ministerstvo financií a predbežnou províziou, uvedených v odôvodnení 42, ale na základe proporcionálneho výpočtu najskôr vo vzťahu k skutočnej garantovanej sume [32,3 (= 31,24 + 1,06 (hlavná suma plus skutočne zaplatené úroky)] k celkovej výške záruky (58 330 000 EUR) – a ďalej vo vzťahu k predvídanému používaniu počas piatich rokov (teda počas 388 dní z potenciálnych 1 826 dní).

(116)

Pokiaľ ide o poplatky za úver uvedené v odôvodnení 42 písm. c), Komisia nesúhlasí s tým, že sú to náklady podliehajúce odpočtu od výhod pri zohľadnení, že každý úver v trhových podmienkach musí byť spojený s podobnými nákladmi, ktoré potenciálne môžu byť dokonca ešte vyššie.

(117)

Vedie to k nasledujúcemu výpočtu, vrátane zložených úrokov zo získanej výhody vypočítaných za obdobie od 24. augusta 2004 do zaplatenia podľa úrokovej sadzby 7,62 % ročne súvisiacej s vrátením pomoci.

(118)

V závere Komisia konštatuje, že splátka zmluvy predaja a spätného lízingu vo vzťahu k výrobnému majetku nebola zohľadnená v IPP 2003 a ohrozovala prinavrátenie životaschopnosti aspoň v okamihu, keď pomoc bola potrebná. Keďže spoločnosť získala životaschopnosť, zneužitie pomoci neovplyvnilo zlučiteľnosť zvyšnej pomoci. Okrem toho, keďže záruka bola vypovedaná a úver bol už splatený, požaduje sa vrátenie len úrokovej dotácie, ktorú HLW použila v období, keď spoločnosť disponovala prostriedkami (teda od okamihu poukázania peňažných prostriedkov do okamihu ich splátky). Táto úroková dotácia predstavuje 1 645 682 EUR.

(119)

Poľsko sa obrátilo na Komisiu o schválenie aktualizovaného IPP v súlade s bodom 10 protokolu 8.

(120)

Komisia sa stretla s podobnými prípadmi v minulosti a vysvetlila, že: „Schválenie zmeny IPP Komisiou musí spočívať na zistení, že súlad zmeny s cieľmi uvedenými v protokole 8 nevzbudzuje pochybnosti. Tak je to v prípade, keď najmä číselné údaje uvedené v protokole a týkajúce sa štátnej pomoci, výrobnej kapacity, ako aj harmonogramu zostávajú nezmenené a je dodržaná proporcionalita štátnej pomoci, určená v protokole bez spochybnenia cieľa životaschopnosti“ (30).

(121)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vysvetlila, že uvedené zmeny sa netýkajú ani zvýšenia celkovej výšky štátnej pomoci ani zvýšenia výrobnej kapacity (31) v období reštrukturalizácie, ale zmenený IPP vyplýva najmä z podstatnej zmeny investičnej stratégie spoločnosti a že poskytnutá štátna pomoc, zdá sa, je zneužitá vo forme prevádzkovej pomoci, ako aj že ukončenie investícií si nevyžaduje dodatočnú štátnu pomoc (pozri odôvodnenie 54 a 56). Konaním sa zásadne potvrdilo, že tieto pochybnosti neboli vysvetlené, keďže pomoc, ako sa už uviedlo, bola zneužitá a nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(122)

V IPP 2005 sa tento nedostatok neodstránil, t. j. prebytok štátnej pomoci, takže nemôže byť schválený v súčasnej podobe. Najmä obnova investičného programu AHW nie je dostatočným kompenzačným prostriedkom. Ako sa už uviedlo, je to tak, aj keď spoločnosť by realizovala výlučne investície uvedené v programe reštrukturalizácie. Je jasné, že nový investičný program sa realizoval v oveľa neskoršom období, ako sa pôvodne predpokladalo v pláne. Okrem toho je takisto jasné, že pôvodná pomoc sa poskytla s cieľom umožniť realizáciu harmonogramu reštrukturalizačného programu. V súvislosti s tým cieľom pomoci bolo povzbudenie HLW k realizácii týchto investícií v súlade s plánom, načas v rokoch 2003 – 2004. V skutočnosti, keby sa harmonogram reštrukturalizácie posunul ex ante na roky 2004 a 2005, preklenovací úver ani žiadna pomoc by neboli potrebné.

(123)

Bez ohľadu na zneužitie pomoci Komisia uvádza, že v prípade vrátenia zneužitej pomoci môže schváliť nový plán. Už v rozhodnutí vo veci začatia konania Komisia prejavila svoju pripravenosť akceptovať novú podnikateľskú stratégiu z priemyselného hľadiska, naznačujúc, že nová investícia bude výhodná pre budúce hospodárske výsledky spoločnosti a má iné pozitívne dôsledky v oblasti ochrany životného prostredia a zníženia nákladov.

(124)

V každom prípade Komisia poznamenáva, že úprava plánu si nevyžaduje žiadnu dodatočnú pomoc, ale je v plnej miere financovaná z prostriedkov investora. Preto Komisia nevidí dôvod namietať proti aktualizovanému programu ani v prípade, že to znamená zmenu stratégie spoločnosti (32).

(125)

Na záver Komisia konštatuje, že v súlade s bodom 9 a 18 protokolu 8 HLW zneužila záruku vo výške 31,2 mil. EUR a porušila platné predpisy. So zreteľom na to, že štátna záruka bola vypovedaná a úver bol splatený, HLW získala výhody zodpovedajúce dotácii úrokov vo výške 1 645 682 EUR, ktorú treba vrátiť. Po zohľadnení dobrovoľnej splátky vo výške 2 089 768 EUR, ktorú AHW previedla 20. novembra 2007 na zablokovaný bankový účet, zodpovedajúcej dlžnej sume spolu s vyrátanými úrokmi, ktorú by poľské orgány mali dostať v deň vydania rozhodnutia, žiadne dodatočné vrátenie sa nepožaduje.

(126)

Okrem toho pod podmienkou vrátenia pomoci môže Komisia v súlade s bodom 10 protokolu 8 schváliť zmenu plánu, ako sa uvádza v IPP 2005, keďže nie je spojená s dodatočnou pomocou a zvyšuje životaschopnosť spoločnosti.