2.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/7

(1)

Komisia prijala 1. decembra 2004 podnet týkajúci sa údajnej pomoci slovinskému drevospracovateľskému podniku Novoles Lesna Industrija Straža d.d. (ďalej len „Novoles Straža“).

(2)

Podnet sa týkal finančných opatrení, ktoré sa prijali 27. mája 2004 pre spoločnosť Novoles Straža uznesením vlády Slovinskej republiky na základe článku 21 zákona o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Toto opatrenie nebolo oznámené Komisii na základe toho, že ho Komisia pre monitoring štátnej pomoci Slovinskej republiky schválila 23. apríla 2004, teda pred pristúpením. Vzhľadom na to, že určujúcim kritériom na zistenie, kedy sa pomoc poskytla, je právne záväzný akt, ktorým sa príslušný vnútroštátny orgán zaviaže poskytnúť štátnu pomoc, Komisia považovala príslušné opatrenia za novú pomoc, ktorú bolo treba notifikovať na základe článku 88 Zmluvy o ES a posúdiť na základe článku 87 Zmluvy o ES (2).

(3)

Komisia listom zo 16. mája 2006 informovala Slovinsko o rozhodnutí začať konanie týkajúce sa uvedenej pomoci v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k pomoci/opatreniu.

(5)

Komisii neboli doručené od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

(6)

Slovinsko predložilo pripomienky listom zo 17. júla 2006. Listami z 11. októbra 2006 a 23. februára 2007 boli vyžiadané dodatočné informácie, ktoré boli predložené 30. novembra 2006 a 23. apríla 2007. Okrem toho sa 28. júna 2006 stretli zástupcovia útvarov Komisie a slovinských orgánov.

(7)

Novoles Straža je výrobcom drevených polovýrobkov a nábytku. Spoločnosť sa nachádza v kraji Straža v Slovinsku v oblasti, ktorá je podporovanou oblasťou v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. V roku 2003 mala asi 800 zamestnancov a je jednou zo spoločností, ktoré v slovinskom drevárskom a nábytkárskom sektore zamestnávajú najviac pracovníkov.

(8)

Spoločnosť má podiely v dvoch spoločnostiach, Novoles-Primara, d.d.o. (100 %) a Pohištvo Brežice, d.d. (93,7 %). Slovinsko uviedlo, že aj tieto dve spoločnosti sú v nepriaznivej finančnej situácii. Hoci prvá spoločnosť vytvorila v roku 2003 veľmi malý zisk, druhá spoločnosť vykazovala stratu.

(9)

Spoločnosť je vo vlastníctve viacerých fyzických a právnických osôb. Tie sú však tak široko rozptýlené, že žiadna z nich nemá taký dohľad nad spoločnosťou, aby sa spoločnosť mohla považovať za súčasť väčšej skupiny. V skutočnosti sú najväčšími akcionármi súčasní zamestnanci a bývalí zamestnanci, ktorých neviaže žiadna akcionárska dohoda a ktorí vlastnia 22,3 %. Okrem toho majú viaceré investičné fondy, tzv. „PID-y“, spolu vo vlastníctve 33,4 %. Komisia však chápe, že tieto investičné fondy PID sú iba administratívnymi orgánmi, ktoré spravujú podiely súkromných akcionárov. Toto vlastníctvo akcií je dôsledkom privatizácie „spoločenského kapitálu“ v Slovinsku, teda konceptu, že podniky boli vlastníctvom všetkých. Zmena vlastníctva spoločenského kapitálu sa odvíjala vydaním vlastníckych certifikátov občanom, ktorí ich mohli zameniť za akcie. PID-y boli vytvorené preto, aby umožnili občanom spoluprácu pri tejto zmene vlastníctva výmenou certifikátov za akcie. Slovinské orgány potvrdili, že PID-y nemajú k dispozícii prostriedky, ktoré by umožnili spoločnosti preklenúť ťažkosti.

(10)

Nepriaznivá finančná situácia spoločnosti je dôsledkom toho, že spoločnosť stratila veľkú časť svojho registrovaného základného imania, ktoré bolo 1,262 miliardy SIT (asi 5,3 milióna EUR (4)), a v apríli 2004 už iba 0,75 miliardy SIT. Hlavné finančné a obchodné ukazovatele, ktoré vychádzajú zo súvahy, výkazu ziskov a strát a výkazu peňažných tokov, sú uvedené v tabuľke:

Tabuľka 1

Finančné ukazovatele spoločnosti Novoles Straža

(11)

Slovinské orgány vysvetlili, že straty spoločnosti vyplývajú predovšetkým z nezrealizovania plánu predaja, pričom na druhej strane sa zvyšujú jej finančné náklady. To dokazuje skutočnosť, že zadĺženosť spoločnosti sa stále zvyšovala aj nárastom priemerných zásob.

(12)

Slovinské orgány na začatie konania reagovali vysvetlením, že aj tržby sa od roku 2000 do 2001 a od roku 2002 do 2003 skutočne znižovali, zatiaľ čo zvýšenie v roku 2002 bolo následkom mimoriadnych udalostí, teda niektorých stavebných prác v Chorvátsku (zariaďovanie veľkých hotelových komplexov), zavedenia nového nábytkárskeho programu a zaznamenania príjmov dvoch dcérskych spoločností, ktoré sa zlúčili s Novolesom 1. januára 2003.

(13)

Okrem toho slovinské orgány predložili Komisii dokument, že spoločnosť nemohla získať nový kapitál v dostatočnom množstve na kapitálových trhoch. Najmä banky odmietli žiadosť spoločnosti Novoles Straža o nové prostriedky pre jej nedôveryhodnosť a pre nedostatočné záruky, ktoré by mohli nahradiť túto zlú bonitu. Dokonca ani štátna záruka vo výške 65 % požadovanej sumy nebola dostatočná.

(14)

V snahe riešiť svoje ťažkosti spoločnosť Novoles Straža predložila v apríli 2004 ministerstvu hospodárstva plán reštrukturalizácie z marca 2004 na obdobie rokov 2004 až 2008.

(15)

Ako dôvod súčasného stavu sa uvádza pokles hospodárskeho rastu na hlavných vývozných trhoch (najmä v Nemecku a USA), kde spoločnosť predala 60 % svojej výroby. Okrem toho sa znížil dopyt po polovýrobkoch. Pokles príjmov v roku 2003 kulminoval, takže spoločnosť nebola schopná vyrovnať dlhy z vlastných zdrojov, čím sa dlhy a finančné náklady ešte zvýšili. Okrem toho organizačná štruktúra podniku neumožnila výrobu, ktorá by bola v súlade s dopytom.

(16)

Ťažkosti sa mali vyriešiť prostredníctvom finančnej reštrukturalizácie, ktorá sa už medzitým uskutočnila s cieľom zmeniť hypotekárne krátkodobé úvery vo výške 1 669 940 776 SIT na dlhodobé záväzky prostredníctvom štátnej záruky vo výške 1,1 miliardy SIT pre niektoré pôžičky, ktoré boli 65 % hypotekárne istené, zvyšné refinancovanie vo výške 569 940 776 SIT bolo bez štátnej pomoci, pričom hypotekárny podiel predstavoval viac ako 100 % nominálnej hodnoty.

(17)

Spoločnosť Novoles Straža okrem toho plánuje preorientovať svoje aktivity takto:

(18)

Preorientovanie bude okrem toho sprevádzať technologická reštrukturalizácia s cieľom dosiahnuť nákladne efektívnejšiu výrobu a prispôsobenie technologického zariadenia výrobe na základe dopytu, ktorá okrem toho spĺňa aj ekologické štandardy. Predpokladajú sa investície vo výške 1 455 miliónov SIT (6,06 milióna EUR), ktoré budú určené najmä na opatrenia na zvýšenie výroby, zlepšenie pracovných podmienok, zlepšenie využívania materiálu, šetrenie energiou a spĺňanie ekologických štandardov. Slovinské orgány predložili Komisii zoznam investícií, ktoré tvoria opatrenia, ako je modernizácia centra ziskovosti preglejok, zavedenie počítačovo riadeného procesu sušenia, modernizácia výroby v centre ziskovosti nových výrobkov, generálna oprava energetického systému a zavedenie nového informačného systému. Slovinské orgány uviedli niekoľko oneskorení pri implementácii niektorých kľúčových investícií, ako je výroba v centre ziskovosti nových výrobkov alebo generálna oprava energetického systému, pre nedostatok prostriedkov (tieto investície by sa mali financovať najmä z vlastných prostriedkov).

(19)

Napokon, cieľom personálnej reštrukturalizácie bude zníženie počtu zamestnancov o 96 pracovníkov, pre zvyšných zamestnancov spoločnosť zabezpečí špeciálnu a všeobecnú odbornú prípravu. Náklady vo výške 537 miliónov SIT bude čiastočne kryť podporou vo výške 283 miliónov SIT (1,2 milióna EUR).

(20)

Slovinsko predstavilo päťročnú perspektívu svojho podnikania, z ktorej vyplýva, že plán reštrukturalizácie umožní spoločnosti Novoles Straža obnoviť životaschopnosť.

(21)

Slovinské orgány sprostredkovali Komisii údaje, ktorými odôvodňujú prognózy predaja. Po prvé sa v perspektíve berie do úvahy asi 10-percentný nárast predaja na západoeurópske trhy od roku 2005 do roku 2007 a približne 20-percentný nárast predaja na východoeurópske trhy (5). Po druhé sa berie do úvahy preorientovanie z výroby polovýrobkov na finálne výrobky (59 % finálnych výrobkov namiesto 46 %).

(22)

Na základe týchto predpokladov a spolu s prognózami vedúcich pracovníkov v oblasti obchodovania, ktoré spočívajú v informáciách získaných na obchodných veľtrhoch od zástupcov a bezprostredne od kupujúcich, spoločnosť Novoles Straža vytvorila plán predaja na obdobie rokov 2004 až 2008.

(23)

Na základe realistických očakávaní sa v období 2003 – 2008 predpokladá 3,6- až 5,7-percentný rast domáceho predaja a 6,5- až 8,4-percentný rast predaja v zahraničí. Výsledkom reštrukturalizácie by tak v roku 2008 mala byť 11,7-percentná prevádzková marža. Zisk z obchodovania v porovnaní s vlastným imaním sa v roku 2008 zvýši na 12,6 %.

(24)

Prehľad financovania nákladov na reštrukturalizáciu sa uvádza v tabuľke.

Tabuľka 2

Náklady na reštrukturalizáciu a financovanie

(25)

Spoločnosť prijala štátnu pomoc v celkovej výške 1 583 miliónov SIT (6,6 milióna EUR), ako sa však ukazuje, až koncom roka 2004, a nie v polovici roka 2004, ako sa plánovalo.

(26)

Hlavná pomoc je poskytnutá vo forme štátnej záruky na štyri úvery v celkovej výške 1,3 miliardy SIT, čo umožňuje spoločnosti Novoles Straža zmenu splátkového kalendára existujúceho dlhu. Obdobie splácania je sedem rokov vrátane dvojročného moratória. Úroková miera je teda 4,5 % vrátane jednorazovej platby za uzatvorenie a vedenie úveru vo výške 0,1 %. Ručenie bude pokrývať 100 % sumy pôžičiek a bude dodatočne zaistené hypotékou vo výške minimálne 65 %.

(27)

Slovinsko uviedlo, že 2 385 miliónov SIT nákladov na reštrukturalizáciu sa financuje z vlastných prostriedkov spoločnosti. Komisia však považuje za vhodné pridať ďalších 569 miliónov SIT zo súkromného financovania pôžičiek (do výšky 8,5 %). Nejaké z vlastných prostriedkov by mali pochádzať z predaja majetku (1 323 miliónov SIT, teda 30,5 %) a z odpisov (29,76 %). Pokiaľ ide o odpredaj prostriedkov, slovinské orgány sprostredkovali Komisii podrobný zoznam predaného majetku. Približne 300 miliónov SIT už bolo realizovaných v roku 2005, na rok 2006 bol naplánovaný (a čiastočne uskutočnený) dodatočný predaj majetku za asi 600 miliónov SIT, na roky 2007 a 2008 za 450 miliónov SIT.

(28)

Novoles Straža vyrába tieto výrobky, ktorých podiel na trhu EÚ 25 je:

Tabuľka 3

Obchodné podiely

(29)

Slovinské orgány opravili čísla uvedené v rozhodnutí o začatí konania a vyhlasujú, že hoci spoločnosť Novoles Straža skutočne prijala v roku 2004 výhodné pôžičky, no iba pôžičky z verejných a súkromných zdrojov na ekologické účely v hodnote 115,2 milióna SIT (0,48 milióna EUR), ktorých čistá protihodnota nenávratných prostriedkov mala predstavovať 14,9 milióna SIT (62 000 EUR). Táto pomoc bola udelená v rámci schémy Spolufinancovanie investícií do životného prostredia a bola schválená vo februári 2004.

(30)

Slovinsko taktiež uvádza, že spoločnosť prijala v roku 1999 iba 18,1 milióna SIT (75 000 EUR) v rámci úrokovej bonifikácie, 11,5 milióna SIT (48 000 EUR) v rámci pomoci na podporu zamestnanosti, 3,6 milióna SIT (15 000 EUR) v rámci pomoci na výskum a vývoj a 1,1 milióna SIT (4 600 EUR) v rámci pomoci na podporu vývozu.

(31)

Prvá pomoc uvedená v predchádzajúcom odseku, o ktorej sa pôvodne predpokladalo, že pôjde na reštrukturalizáciu, bola iba úrokovou bonifikáciou vzhľadom na to, že úrokové miery v Slovinsku boli pomerne vysoké v porovnaní so zahraničnými úrokovými mierami. V skutočnosti jednou z podmienok využitia tohto programu bolo zaradenie podnikov do úverovej triedy ratingu A, B, C alebo D a fakt, že nie sú v konkurznom konaní. Spoločnosť predložila dôkaz, že mala v tom období rating A/B.

(32)

Komisia vo svojom liste zo 16. mája 2006 uviedla, že príslušné opatrenia predstavujú novú pomoc, ktorú mala oznámiť na základe článku 88 Zmluvy o ES a posúdiť na základe článku 87 Zmluvy o ES. S týmto cieľom Komisia opätovne zdôraznila, že relevantným kritériom je záväzný právny akt, ktorým sa príslušný vnútroštátny orgán zaviaže, že poskytne štátnu pomoc, čo sa uskutočnilo v máji 2004.

(33)

Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosť o zlučiteľnosti opatrenia so spoločným trhom a najmä s usmerneniami Spoločenstva o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z roka 1999 (10) na základe týchto dôvodov:

(34)

Slovinsko trvá na tom, že štátna pomoc pre spoločnosť Novoles Straža bola pridelená pred pristúpením Slovinska k Európskej únii, keďže výška pomoci, ku ktorej sa štát zaviazal, bola známa pred pristúpením.

(35)

Po druhé Slovinsko namietalo proti pochybnostiam Európskej komisie, či spoločnosť Novoles Straža patrí do väčšej obchodnej skupiny, vysvetľujúc uvedené osobitosti vlastníckej štruktúry v Slovinsku a uvádzajúc pravdivé údaje o percentách podielov akcionárov.

(36)

Po tretie Slovinsko predložilo dôkazy, že spoločnosť Novoles Straža je „firma v ťažkostiach“, a podrobnejšie vysvetlilo všeobecný trend finančných ťažkostí, s ktorými bola spoločnosť konfrontovaná od roku 1999 (poukazujú na ne zvyšujúce sa zásoby a dlhy, ako aj pokles predaja, hoci vďaka niektorým mimoriadnym udalostiam prišlo v roku 2002 k nárastu) a ktoré vyvrcholili v roku 2004, keď spoločnosť nemohla získať zahraničné financovanie.

(37)

Po štvrté slovinské orgány sprostredkovali údaje, ktoré poukazujú na to, že stratégia spoločnosti Novoles Straža sa zakladá na prieskumoch trhu a prognózach, ktoré potvrdzujú pomerne vysoký predaj nábytku.

(38)

Po piate, pokiaľ ide o kompenzačné opatrenia, Slovinsko predložilo štúdiu trhu, z ktorej vyplýva, že podiel spoločnosti Novoles Straža na trhu príslušných výrobkov v EÚ 25 je veľmi malý. Slovinské orgány taktiež upozorňujú, že spoločnosť Novoles Straža sa nachádza v podporovanej oblasti v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES.

(39)

Napokon, pokiaľ ide o štátnu pomoc prijatú v minulosti, Slovinsko napravilo niektoré administratívne chyby v súvislosti s prijatými sumami a okrem toho ubezpečilo, že pomoc, ktorá bola pôvodne uvedená ako pomoc na reštrukturalizáciu, nebola udelená na záchranu a reštrukturalizáciu, ako sa stanovuje v usmerneniach.

(40)

V súlade s článkom 87 Zmluvy o ES každá pomoc, ktorú udelí členský štát, alebo akýkoľvek druh pomoci zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže poskytnutím výhody jednotlivým podnikom alebo výrobe určitého tovaru, predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc, ak nepriaznivo ovplyvní obchod medzi členskými krajinami, ak ju nie je možné odôvodniť na základe článku 87 ods. 2 alebo ods. 3 Zmluvy o ES.

(41)

Komisia uviedla, že pomoc sa udeľuje zo štátnych prostriedkov jednotlivému podniku. To sa vzťahuje na priamu pomoc, ale aj na záruku, najmä ak je firma v ťažkostiach a je poskytnutá zábezpeka na 100 % pôžičky (11). V skutočnosti ručenie umožnilo spoločnosti získať vyššiu pôžičku, než by ju mala bez tohto ručenia.

(42)

Keďže medzi Slovinskom a inými členskými štátmi je obchod s drevárskymi výrobkami, mohlo by opatrenie zlepšiť situáciu príjemcu v porovnaní s jeho konkurentmi v Slovinsku a v EÚ, čo znamená, že pomoc narúša hospodársku súťaž a vplýva na obchod medzi členskými krajinami. Komisia sa preto nazdáva, že súčasné opatrenia v prospech spoločnosti Novoles Straža predstavujú štátnu pomoc v súlade s článkom 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(43)

Slovinské orgány pôvodne pochybovali, či je Komisia kompetentná posudzovať pomoc na základe článkov 87 a 88 Zmluvy o ES vzhľadom na to, že pomoc bola udelená pred pristúpením. Komisia v rozhodnutí o začatí konania vysvetlila, že vhodným kritériom na zistenie, či pomoc bola udelená pred pristúpením alebo po ňom, je záväzný akt, ktorým sa príslušné vnútroštátne orgány zaviažu, že schvália pomoc (12). Ak také rozhodnutie pred pristúpením nie je, znamená to novú pomoc, aj keď štát sa zaviazal vyplatiť prostriedky pomoci už predtým.

(44)

Komisia trvá na svojom pôvodnom závere, že záväzný akt, ktorým sa príslušné vnútroštátne orgány zaviazali poskytnúť pomoc, nenadobudol platnosť pred pristúpením k EÚ. V príslušných slovinských predpisoch sa stanovuje, že pomoc sa udelí rozhodnutím vlády na návrh príslušného ministerstva. Hoci predbežné rozhodnutia medzirezortných odborných výborov a príslušného ministerstva sú na udelenie pomoci síce potrebné, nepostačujú však na schválenie pomoci. Konečné rozhodnutie prijíma vláda. V tomto prípade bolo rozhodnutie vlády vydané 27. mája 2004, Slovinsko sa pripojilo k Európskej únii 1. mája 2004. Opatrenia preto predstavujú novú pomoc, a treba ich oznámiť na základe článku 88 Zmluvy o ES a posúdiť na základe článku 87 Zmluvy o ES.

(45)

Príslušná pomoc na reštrukturalizáciu je zlučiteľná so spoločným trhom, ak spĺňa kritériá usmernení Spoločenstva o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia“) (13).

(46)

Komisia na základe pripomienok Slovinska a údajov, ktoré zozbierala počas svojho prešetrovania, prijala tieto závery v bodoch, na základe ktorých sa začalo konanie vo veci formálneho zisťovania.

(47)

Vzhľadom na údaje, ktoré predložilo Slovinsko, Komisia prijala stanovisko, že obchodovanie podniku, opísané v odôvodneniach 24 až 27, poukazuje na to, že podnik bol v čase, keď sa príslušná pomoc udelila, skutočne v ťažkostiach. Komisia konkrétne zistila, že ťažkosti boli súčasťou trendu v rokoch 2000 – 2004, a nie iba mimoriadnou udalosťou v roku 2003. Okrem toho slovinské orgány predložili dostačujúce dôkazy, že spoločnosť v roku 2004 nemohla sama refinancovať svoje krátkodobé dlhy. Toto nie je v rozpore so skutočnosťou, že sa spoločnosti podarilo získať nejaké refinancovanie bez pomoci, keďže to bolo následkom vysokého poistenia, ktorým by spoločnosť nemohla zabezpečiť celkovú sumu refinancovania.

(48)

Komisia zohľadnila aj vysvetlenia Slovinska v súvislosti s charakterom vlastníctva spoločnosti Novoles Straža. Vzhľadom na pasívny charakter a skromné kapitálové prostriedky inštitucionálnych vlastníkov spoločnosti Novoles Straža a rozdrobenosť zvyšného vlastníctva spoločnosti Komisia uznala, že spoločnosť nemohla získať od svojich akcionárov potrebné prostriedky. Z toho istého dôvodu a pri zohľadnení, že žiaden jednotlivý vlastník nemá vo vlastníctve viac ako 22 % akcionárskeho kapitálu spoločnosti Novoles Straža, Komisia taktiež prijala stanovisko, že spoločnosť Novoles Straža nie je súčasťou väčšej obchodnej skupiny.

(49)

Komisia v súlade s uvedeným zastáva názor, že spoločnosť Novoles Straža má oprávnený nárok na pomoc na reštrukturalizáciu.

(50)

Komisia v uznesení o začatí konania uviedla, že nie je jasné, ako by plán reštrukturalizácie umožnil spoločnosti Novoles Straža obnoviť dlhodobo životaschopnosť. Súviselo to predovšetkým s päťročnou finančnou perspektívou toho, ako by sa spoločnosť mala rozvíjať vďaka opatreniam reštrukturalizácie. Komisia upozornila na to, že Slovinsko nepredložilo údaje, ktoré Komisia potrebuje na posúdenie predpokladov, pokiaľ ide o pravdepodobné obchodovanie spoločnosti podľa plánu reštrukturalizácie.

(51)

Slovinsko predložilo počas konania doplňujúce údaje uvedené v odôvodneniach 21 a 22. Tieto údaje v dostatočnej miere vysvetľujú, z čoho vychádzajú uvedené predpoklady. Komisia zaznamenala, že predpoklady o pohybe predaja spoločnosti Novoles Straža sú možno príliš optimistické vzhľadom na to, že sa sektor v rokoch 2005 a 2006 konfrontoval so silnou konkurenciou z Ďalekého východu, čo spôsobilo nadbytočnú ponuku a nátlak na zníženie cien. Avšak nie je jasné, či bol tento údaj známy už na začiatku roka 2004. Okrem toho samotná Komisia v roku 2006 usúdila, že „výroba a používanie preglejok v posledných rokoch citeľne stúpli, pričom sa pri niektorých triedach rozvíja veľmi silný vývozný trh“ (14). Vzhľadom na to, že Komisia nedostala žiadne spätné údaje, na základe ktorých by mohla zapochybovať o predpokladoch podnikov a vlastných predpokladoch, Komisia nemá opodstatnené dôvody, aby ich odmietla. Komisia si preto myslí, že sa nezdá, že by boli prognózy nepravdepodobné, a preto pokladá tieto pochybnosti za vyriešené.

(52)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania taktiež uviedla, že plán reštrukturalizácie obsahuje viac vnútorných opatrení, ktoré by, ak by sa uskutočnili, zrejme prispievali k zmene situácie podniku. Komisia počas prešetrovania získala údaje, že spoločnosť ešte neuskutočnila všetky plánované opatrenia reštrukturalizácie. Slovinské orgány uviedli, že to bolo okrem iného následkom oneskorenia pri prijímaní štátnej pomoci, ako aj následkom horších obchodných výsledkov, než sa očakávalo. Komisia v súvislosti s tým zistila, že plán reštrukturalizácie predpokladal financovanie technickej reštrukturalizácie najmä z vlastných zdrojov. Takýto nedostatok však nebol vopred zjavný a možno ho dokonca ospravedlniť, keďže štátna pomoc mala byť v skutočnosti čo najmenšia, najmä pre členskú krajinu, ktorá sa k takémuto plánu zaviazala (15) krátko pred pristúpením. Komisia preto nebude brať nedostatok v tomto konkrétnom prípade ako dostačujúci dôvod, aby pochybovala o existencii realizovateľného plánu reštrukturalizácie. Komisia však upozorňuje, že schválenie pomoci je podmienené realizáciou plánu reštrukturalizácie v plnom rozsahu (bod 43 usmernení) a realizácia bude monitorovaná (bod 46 usmernení).

(53)

Komisia preto očakáva, že Slovinsko v súlade s bodom 46 usmernení predloží minimálne dve správy o monitorovaní, jednu koncom januára 2008 za rok 2007 a jednu koncom januára 2009 za rok 2008, s podrobnými údajmi o finančnom obchodovaní spoločnosti a o uskutočnených investíciách. Komisia chce upozorniť, že spoločnosť môže byť, ak opätovne nadobudne svoju životaschopnosť bez uskutočnenia všetkých investícií, povinná vrátiť časť štátnej pomoci, ak plánované investície nebudú uskutočnené úplne (16).

(54)

Pomoc je taktiež obmedzená na najnižšiu možnú sumu. Najmä pochybnosti Komisie, pokiaľ ide o zabezpečenie dôležitého vlastného príspevku, sú rozptýlené. V súlade s bodom 40 usmernení sa pomoc musí obmedziť na najnutnejšie z hľadiska opätovného nadobudnutia životaschopnosti, keďže sa očakáva, že príjemcovia pomoci významne prispievajú k plánu reštrukturalizácie z vlastných zdrojov.

(55)

Vysvetlenia slovinských orgánov o vlastnom príspevku sú, ako sa uvádza v odôvodnení 27, dosť podrobné na to, aby umožnili Komisii preveriť, či spoločnosť predala alebo predá v období rokov 2005 – 2008 väčšiu časť majetku vo výške 30,5 % nákladov reštrukturalizácie. Komisia okrem toho zistila, že spoločnosť Novoles Straža získala vonkajšie finančné prostriedky bez pomoci vo výške 8,5 %.

(56)

Na druhej strane Komisia opätovne zdôrazňuje, že nemôže prijať odpisy ako vlastný príspevok, keďže nepredstavujú pre spoločnosť disponibilné prostriedky, a okrem toho sú závislé od budúcej prevádzky, ktorá je výsledkom poskytnutej štátnej pomoci (17).

(57)

Komisia preto môže usudzovať, že existuje vlastný príspevok vo výške 39 %, ktorý sa dá posudzovať ako dôležitý v zmysle usmernení z roku 1999 (18).

(58)

Okrem toho je pomoc obmedzená na najnutnejšie minimum potrebné na oživenie vzhľadom na to, že pokrýva najmä bezprostredné refinančné potreby splatných krátkodobých úverov, a tým spoločnosti neposkytuje ďalšiu likviditu.

(59)

V súlade s bodmi 35 a 36 usmernení je potrebné prijať opatrenia, ktoré maximálne zmiernia negatívny vplyv štátnej pomoci na pozíciu konkurentov. Avšak takéto kompenzačné opatrenia podľa bodu 36 usmernení nie sú potrebné, ak je príslušný podiel príjemcu na trhu zanedbateľný. Preto v týchto prípadoch nie sú kompenzačné opatrenia podmienkou, aby bola štátna pomoc zlučiteľná so spoločným trhom.

(60)

Komisia neodmieta tvrdenie slovinských orgánov, že spoločnosť Novoles Straža je aktívna na viacerých trhoch výrobkov, a to na trhu preglejok, stoličiek a iného nábytku. Pokiaľ ide o preglejky, Komisia uvádza, že v prípade fúzie „prieskum trhu vo veľkej miere potvrdil, že rôzne druhy drevených dosiek, ako sú preglejky, sololit, surové štiepené dosky a vylepšené štiepené dosky, dekoratívne lamináty (HPL/CPL) a panelové prvky z drevených dosiek pre nábytkárstvo a stavebný priemysel, patria na oddelené trhy výrobkov (19).“

(61)

Na vymedzenie príslušného trhu Slovinsko predložilo Komisii štúdiu o trhu, v ktorej sa poukazuje na podiely na trhoch príslušných výrobkov v EÚ 25. Komisia má v súvislosti s tým málo dôvodov poprieť predpoklad z poznámky pod čiarou č. 20 usmernení, že sa berie do úvahy trh EHP. Komisia upozornila, že v minulosti uskutočnila niekoľko prieskumov trhu v európskom priemysle drevených produktov (najmä drevených panelov zo štiepených dosiek) v prípadoch fúzií (20), a uzniesla sa, že príslušný trh je širší než národný trh a že je najmenej cezhraničným regionálnym trhom. Toto potvrdili dôležité cezhraničné trhové toky. Existenciu podobných trhových tokov aj v prípade preglejok potvrdzujú údaje odborníkov z Komisie (aj vývoz predaja spoločnosti Novoles Straža vnútri Spoločenstva vo výške 60 % tvorí totiž väčšinu jej obchodovania). Okrem toho sa zistilo, že cezhraničný regionálny trh sa vzťahuje na vzdialenosť približne 1 000 km, pričom sa vzdialenosť rozlišovala vzhľadom na pridanú hodnotu výrobkov, teda vzdialenosť pre zušľachtené výrobky bola dokonca väčšia ako vzdialenosť pre nezušľachtené výrobky. Keďže preglejky patria medzi výrobky vyššej kvality a vyvážajú sa najmä dyhované preglejky, náklady na dopravu dyhovaných preglejok sú nižšie ako náklady na dopravu obyčajných preglejok aj štiepených dosiek (čo platí ešte viac pre stoličky a iný nábytok z preglejok). Vzhľadom na uvedené Komisia zastáva názor, že trh príslušných výrobkov, ktoré vyrába spoločnosť Novoles Straža, by mal byť ak nie úplnou súčasťou EHP alebo EÚ 25, tak aspoň značnou časťou EÚ 25.

(62)

Vzhľadom na to, že podiel spoločnosti Novoles Straža na trhu EÚ 25 v žiadnom prípade nepresahuje 0,13 % a v zásade by sa nemal zvýšiť viac ako dvakrát, ak sa geografický trh zmenší o polovicu, Komisia zastáva názor, že podiel na trhu je stále značne pod 1 %, čo môžeme v súvislosti so skutočnosťou, že trh zahŕňa veľké množstvo malých a stredných výrobcov, považovať za zanedbateľný podiel (21). Preto kompenzačné opatrenia na zabezpečenie zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom nie sú potrebné.

(63)

Napokon Slovinsko sprostredkovalo Komisii dostatočné údaje o všetkých druhoch pomoci, ktoré prijala spoločnosť a ktoré umožňujú vhodné posúdenie zásady jednorazovej pomoci. V súlade s touto zásadou stanovenou v bode 48 a ďalších bodoch usmernení, Komisia nemôže schváliť pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti, ktorá už pred tým prijala pomoc na reštrukturalizáciu. Komisia zastáva názor, že na základe tejto zásady musí brať do úvahy všetky pomoci na reštrukturalizáciu, ktoré boli udelené v období 10 rokov pred uvedenou pomocou, bez ohľadu na to, či bola štátna pomoc udelená pred pristúpením členskej krajiny, ktorá poskytuje pomoc, k EÚ.

(64)

Komisia najskôr zistila, že spoločnosť v minulosti neprijala žiadnu pomoc na reštrukturalizáciu. Pochybnosti Komisie v súvislosti s pomocou, ktorá bola poskytnutá v roku 1999 vo výške 18,1 milióna SIT (75 000 EUR) na subvencovanie úrokovej miery, či išlo o pomoc na reštrukturalizáciu, sú rozptýlené, keďže spoločnosť mala v tom čase rating A/B. Preto nie je možné uvažovať o tom, že spoločnosť bola v ťažkostiach, pomoc však nie je možné považovať za pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá by mohla viesť k zrušeniu podmienky jednorazovej pomoci.

(65)

Komisia okrem toho zistila opravu administratívnej chyby slovinských orgánov v údajoch predložených v minulosti, ktoré Komisia zhrnula v rozhodnutí o začatí konania, čo znamená, že akákoľvek pomoc uvedená v rozhodnutí o začatí konania je de minimis  (22). Okrem toho slovinské orgány vysvetlili, že celá táto pomoc bola udelená pred pristúpením na iné účely, a nie ako pomoc na reštrukturalizáciu. Keďže Komisia nie je kompetentná posúdiť pomoc a keďže fakt, že spoločnosť bola v ťažkostiach, neznamená, že táto pomoc predstavovala pomoc na reštrukturalizáciu v súlade s usmerneniami z roku 1999 (23), zo žiadnej z týchto pomocí udelených v minulosti nevyplýva podmienka jednorazovej pomoci.

(66)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že uvedená pomoc je pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá spĺňa podmienky platných usmernení, teda usmernení o reštrukturalizácii z roku 1999. Preto dospela k záveru, že hoci Slovinsko poskytlo pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti Novoles Straža neoprávnene a porušilo článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES, štátna pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom,