5.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 317/5

(1)

Komisia 6. septembra 2006 podľa článku 5 základného nariadenia formou oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom silikomangánu (ďalej len „SiMn“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Kazachstane a na Ukrajine (ďalej len „príslušné krajiny“) do Spoločenstva.

(2)

Toto konanie sa začalo na základe podnetu z 24. júla 2006, ktorý predložil Kontaktný výbor odvetvia na výrobu ferozliatin [Comité de Liaison des Industries de Ferro-Alliages (EUROALLIAGES)] (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí majú významný podiel, v tomto prípade viac než 50 %, na celkovej výrobe SiMn v Spoločenstve (ďalej len „výrobcovia, ktorí sú navrhovateľmi“). Podnet obsahoval prima facie dôkaz o dumpingu SiMn s pôvodom v príslušných krajinách a o súvisiacej značnej ujme, ktorá sa považovala za dostatočnú na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia mala začať toto konanie aj proti dovozu s pôvodom v Indii. V období začatia tohto konania však Komisia nemala k dispozícii dostatok dôkazov o poškodzujúcom dumpingu, ktoré by boli dôvodom na začatie konania proti dovozu s pôvodom v Indii, v súlade s požiadavkami článku 5 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, výrobcov, ktorí sú navrhovateľmi, a ostatných známych výrobcov zo Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách, dovozcov/obchodníkov a ich združenia, dodávateľov a používateľov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a zástupcov príslušných vyvážajúcich krajín o začatí konania. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú konkrétne dôvody na ich vypočutie, dostali príležitosť byť vypočuté.

(5)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR a v Kazachstane, aby v prípade záujmu predložili žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), zaslala Komisia formuláre žiadosti vyvážajúcim výrobcom, o ktorých vedela, že sa ich konanie týka, ako aj orgánom ČĽR a Kazachstanu. Štyri skupiny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a jeden vyvážajúci výrobca v Kazachstane požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o IP v prípade, že by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňali podmienky udelenia THZ.

(6)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a dovozcov v Spoločenstve Komisia v oznámení o začatí konania počítala pri stanovení dumpingu a ujmy s využitím výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(7)

Na to, aby Komisia bola schopná rozhodnúť, či je metóda výberu vzoriek potrebná, a ak áno, vybrať vzorku, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR a dovozcovia Spoločenstva vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli v súlade s oznámením o začatí konanie základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom počas obdobia od 1. júla 2005 do 30. júna 2006.

(8)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, vzhľadom na to, že iba štyri skupiny podnikov vykonávajúcich vývozný predaj SiMn do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania naznačili ochotu byť zaradené do vzorky, rozhodlo sa, že výber vzorky nebude potrebný.

(9)

Pokiaľ ide o dovozcov do Európskeho spoločenstva, prihlásili sa a v určenej lehote poskytli požadované informácie len dvaja neprepojení dovozcovia. Rozhodlo sa preto, že výber vzorky nie je potrebný.

(10)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky prišli od štyroch výrobcov zo Spoločenstva, štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, jediného vyvážajúceho výrobcu v Kazachstane, troch vyvážajúcich výrobcov v Ukrajine, dvoch neprepojených dovozcov a deviatich neprepojených používateľov v Spoločenstve. Okrem toho dvaja používatelia predložili pripomienky bez vyplnenia dotazníka.

(11)

Jedna zo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR však následne nesúhlasila s plánovaným overovaním na mieste, ktoré sa týkalo informácií poskytnutých v ich žiadostiach o THZ/IZ a vo vyplnených dotazníkoch. V dôsledku toho Komisia po tom, čo informovala príslušné spoločnosti o následkoch nespolupráce, ako je uvedené v článku 18 ods. 1 základného nariadenia, považovala tieto spoločnosti v súlade s ustanoveniami článku 18 za nespolupracujúce v tomto konaní a žiadny z ich dotazníkov sa nebral do úvahy.

(12)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely THZ/IZ v prípade ČĽR a Kazachstanu a na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva pre všetky príslušné krajiny. Overovacie návštevy sa vykonali vo všetkých priestoroch týchto spoločností:

(13)

Na základe potreby stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Kazachstane, ktorým sa nemohlo udeliť THZ, sa overenie na stanovenie normálnej hodnoty na základe údajov analogickej krajiny uskutočnilo v priestoroch výrobcu a jeho prepojenej obchodnej spoločnosti v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“):

(14)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja týkajúceho sa hodnotenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(15)

Príslušným výrobkom je silikomangán (vrátane ferosilikomangánu) (ďalej len „SiMn“) s pôvodom v ČĽR, Kazachstane a na Ukrajine (ďalej len „príslušný výrobok“), zvyčajne zaradený pod kódy KN 7202 30 00 a ex81110011.

(16)

Príslušný výrobok sa používa v oceliarskom priemysle na odkysličenie a ako zliatina. Vyrába sa najmä z mangánovej rudy a kremíka, ktoré sa zmiešajú a privedú k teplote tavenia v peci.

(17)

SiMn sa vyskytuje v rôznej kvalite a môže mať rozličný obsah železa (Fe), mangánu (Mn), kremíka (Si) a uhlíka (C). Pokiaľ ide o obsah uhlíka, môžeme rozlišovať medzi SiMn s veľmi nízkym obsahom uhlíka, ktorý má vyššiu kvalitu (a tým aj vyššiu cenu), a SiMn s vyšším obsahom uhlíka, ktorý možno považovať za SiMn bežnej kvality. SiMn sa predáva v rôznych podobách, či už vo forme prášku, granúl alebo hrudy. Napriek týmto rozdielom sa všetky typy SiMn akejkoľvek kvality a veľkosti považujú za jednotný výrobok, pretože majú rovnaké hlavné chemické a fyzikálne vlastnosti a hlavné využitie.

(18)

Z prešetrovania vyplynulo, že SiMn, ktorý v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, SiMn, ktorý sa vyrába a predáva na domácich trhoch v ČĽR, Kazachstane a na Ukrajine, a na domácich trhoch v USA, ktoré v konečnom dôsledku slúžia ako analogická krajina, a SiMn dovážaný do Spoločenstva z ČĽR, Kazachstanu a Ukrajiny, majú v podstate rovnaké základné chemické a fyzikálne vlastnosti a rovnaké základné využitie. Preto sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Jeden vyvážajúci výrobca požiadal, aby sa na surový mangán, zvyčajne zaradený pod kód KN 8111 00 11, nevzťahovalo prešetrovanie. V tejto súvislosti sa potvrdilo, že príslušný výrobok je silikomangán, ako je to uvedené v odôvodnení 15, a nie surový mangán, ale obsahuje aj surový silikomangán. Aj keď sa SiMn všeobecne zaraďuje pod kód KN 7202 30 00, možno ho zaradiť aj ako surový silikomangán alebo silikomangánový prášok pod kód KN 8111 00 11, v závislosti od obsahu železa.

(20)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia pri antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR a Kazachstane sa normálna hodnota stanoví podľa odsekov 1 až 6 spomenutého článku pre tých výrobcov, ktorí preukázali, že spĺňajú kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, t. j. ak títo vyvážajúci výrobcovia preukážu, že pri výrobe a predaji podobného výrobku prevládajú podmienky trhového hospodárstva. Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame súhrnne tieto kritériá:

(21)

Štyri skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov pôvodne požiadali o THZ v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslalo vyplnený dotazník žiadosti o THZ pre vyvážajúcich výrobcov. Jedna z týchto skupín sa však následne rozhodla nespolupracovať pri prešetrovaní (ako sa uvádza v odôvodnení 11). Zohľadnili sa preto žiadosti o THZ len zostávajúcich troch spolupracujúcich skupín čínskych vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 12. Všetky tieto skupiny zahŕňali oboch výrobcov príslušného výrobku a spoločnosti prepojené s výrobcami a zapojené do predaja príslušného výrobku. V skutočnosti je bežným postupom, že Komisia preskúma, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky na udelenie THZ.

(22)

Jediný kazašský vyvážajúci výrobca požiadal o THZ v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslal vyplnený dotazník žiadosti o THZ pre vyvážajúcich výrobcov.

(23)

Pokiaľ ide o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a informácie predložené v žiadosti o THZ podľa potreby overila v priestoroch príslušných spoločností.

(24)

Z prešetrovania vyplynulo, že THZ sa nemohlo udeliť žiadnemu z čínskych vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 12, pretože žiadna z týchto skupín nesplnila kritérium 1 stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a okrem toho jedna z nich nesplnila kritérium 2 a ďalšia kritérium 3. Okrem toho v rámci skupiny, ktorá nesplnila kritérium 1 a 2, vznikli veľmi silné pochybnosti so zreteľom na kritérium 3 a táto skupina v každom prípade nepredložila kompletný súbor formulárov žiadostí o THZ a vyplnené dotazníky svojich prepojených spoločností zapojených do výroby a/alebo obchodovania s príslušným výrobkom.

(25)

Pokiaľ ide o kritérium 1, žiadna z príslušných skupín čínskych spoločností nepreukázala splnenie tohto kritéria. Zistilo sa, že všetky skupiny spoločností vlastnil v konečnom dôsledku štát a že nepredložili dôkazy, ktoré by sa mohli považovať za dostatočné na odstránenie pochybností o výraznom zásahu štátu do rozhodnutí manažmentu. Preto nebolo možné vylúčiť, že spoločnosti boli pod výraznou kontrolou štátu.

(26)

Ukázalo sa, že jedna skupina spoločností okrem toho, že nesplnila kritérium 1, nemohla preukázať, že nepodlieha deformáciám prenášaným z bývalého systému netrhového hospodárstva (kritérium 3), keďže jedna spoločnosť v skupine získala od svojej štátom vlastnenej materskej spoločnosti isté výhody v podobe nesplatenej pôžičky.

(27)

Ďalej sa zistilo, že ďalšia skupina spoločností okrem toho, že nesplnila kritérium 1, nemohla preukázať, že nepodlieha deformáciám prenášaným z bývalého systému netrhového hospodárstva, najmä vzhľadom na existenciu barterového obchodu počas obdobia prešetrovania. Táto skupina takisto nepreukázala, že účty niekoľkých z jej overovaných spoločností boli nezávisle auditované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, keďže materská spoločnosť zamietla uplatniť jednotné a základné účtovné zásady, najmä pokiaľ ide o odpis investičného majetku, pričom audítori spoločností tento priestupok akceptovali.

(28)

Okrem toho v rámci tej istej skupiny najmenej jedna spoločnosť, ktorá mala obchodovať s príslušným výrobkom, neposkytla formulár žiadosti o THZ, ani vyplnený dotazník, čím spochybnila spoľahlivosť poskytnutých informácií.

(29)

Zainteresované strany dostali príležitosť, aby sa k uvedeným zisteniam vyjadrili. Vyjadrenia získané od dvoch skupín čínskych vyvážajúcich výrobcov neposkytli žiadne nové dôkazy, ktoré by zmenili zistenia týkajúce sa stanovenia THZ.

(30)

Na základe uvedeného žiadna skupina spoločností čínskych vyvážajúcich výrobcov nepreukázala, že spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto im nemohlo byť udelené THZ.

(31)

Jediný kazašský vývozný výrobca preukázal, že splnil všetkých päť kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto mu bolo udelené THZ. Vyvážajúci výrobca a výrobné odvetvia Spoločenstva (pozri odôvodnenie 91) dostali možnosť vyjadriť sa k zisteniam týkajúcim sa THZ. Vyjadrenia získané od výrobných odvetví Spoločenstva neposkytli žiadne nové dôkazy, ktoré by zmenili zistenia týkajúce sa stanovenia THZ.

(32)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny spadajúce pod tento článok stanoví prípadné clo pre celú krajinu, s výnimkou prípadov, ak sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(33)

Pokiaľ ide o ČĽR, všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o THZ, požiadali aj o IZ v prípade, že im nebude udelené THZ.

(34)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že všetky príslušné skupiny spoločností nepreukázali, že kumulatívne splnili všetky požiadavky na udelenie IZ, ako sú uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Konkrétne sa zistilo, že z dôvodov uvedených v odôvodnení 25 spoločnosti nespĺňajú kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 písm. c) základného nariadenia, konkrétne že väčšina akcií patrí súkromným osobám, pretože sa zistilo, že všetky spoločnosti vlastní v konečnom dôsledku štát. V dôsledku toho sa museli ich žiadosti zamietnuť.

(35)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najskôr v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia zistila, či bol objem domáceho predaja príslušného výrobku nezávislým zákazníkom každého príslušného vyvážajúceho výrobcu v Kazachstane a na Ukrajine reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Spoločenstva.

(36)

Komisia následne určila tie typy výrobku, ktoré na vnútroštátnom trhu predávajú vyvážajúci výrobcovia s celkovo reprezentatívnym objemom domáceho predaja a ktoré sú zhodné alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(37)

V súvislosti s každým typom výrobku, ktorý vyvážajúci výrobcovia predávali na svojich domácich trhoch a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom výrobku predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa zisťovalo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto typu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného typu výrobku vyvezeného do Spoločenstva.

(38)

Komisia následne skúmala v prípade každého príslušného vyvážajúceho výrobcu v Kazachstane a na Ukrajine, či sa môže každý typ výrobku predávaný na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách považovať za predávaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Urobila to stanovením podielu ziskového domáceho predaja každého vyvážaného typu výrobku nezávislým zákazníkom počas OP.

(39)

Pre tie typy výrobkov, u ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja na domácom trhu uskutočnilo za ceny, ktoré neboli nižšie ako jednotkové náklady, a u ktorých sa vážené priemerné predajné ceny rovnali váženým priemerným výrobným nákladom alebo boli vyššie ako vážené priemerné výrobné náklady, sa normálna hodnota pre jednotlivé typy výrobkov vypočítala ako vážený priemer všetkých domácich predajných cien daného typu.

(40)

Keď objem ziskového predaja typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto typu, alebo keď vážená priemerná cena tohto typu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota bola založená na aktuálnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len tohto typu výrobku za predpokladu, že tento predaj predstavoval 10 % alebo viac z celkového objemu predaja tohto typu.

(41)

V prípade, keď objem ziskového predaja ktoréhokoľvek typu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto typu, usúdilo sa, že tento konkrétny typ sa predával v nedostatočných množstvách na to, aby jeho domáca cena poskytla vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(42)

Vždy, keď nebolo možné použiť na stanovenie normálnej hodnoty domáce ceny konkrétneho typu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom, musela sa uplatniť iná metóda. V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia Komisia namiesto toho vypočítala vytvorenú normálnu hodnotu takto.

(43)

Normálna hodnota sa vypočítala tak, že k výrobným nákladom každého vývozcu na každý vyvážaný typ, a v prípade potreby po úprave, sa pripočítala primeraná suma na predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a primerané ziskové rozpätie.

(44)

Vo všetkých prípadoch sa PVA a zisk stanovili podľa metód ustanovených v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Na tento účel Komisia skúmala, či vzniknuté PVA a realizovaný zisk každého príslušného vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu predstavujú spoľahlivé údaje.

(45)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov v transformujúcich sa hospodárstvach, ktorým nebolo udelené THZ, musí vypočítať na základe ceny alebo zostavenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) alebo ceny, za ktorú sa predáva z tejto tretej krajiny do ostatných krajín, alebo ak to nie je možné, na akomkoľvek inom racionálnom základe.

(46)

V oznámení o začatí konania sa v prípade potreby uvažovalo o použití Brazílie ako vhodnej analogickej krajiny na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a Kazachstan a zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili. Žiadna zo zainteresovaných strán nevzniesla žiadne námietky proti tomuto návrhu.

(47)

Komisia požiadala o spoluprácu známych výrobcov v Brazílii a následne aj výrobcov v ostatných potenciálnych analogických krajinách, t. j. Indii, Japonsku, Nórsku, Južnej Afrike a USA. Ponuky na spoluprácu dostala však iba od výrobcov v Nórsku a USA. Na základe informácií získaných od troch nórskych spoločností sa dospelo k záveru, že domáci trh so SiMn v Nórsku bol veľmi malý. Nórsky trh sa preto nepovažoval za dostatočne reprezentatívny na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR a Kazachstan.

(48)

Pokiaľ ide o jediného známeho výrobcu v USA, bol mu zaslaný dotazník a údaje získané po jeho vyplnení boli overené na mieste. Zistilo sa, že objem domáceho predaja príslušného výrobcu v USA bol výrazný a dostatočne reprezentatívny v porovnaní s objemom čínskeho a kazašského vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Navyše americký trh možno považovať za otvorený vzhľadom na to, že úroveň dovozného cla je nízka (clo DNV 3,9 % z ceny FOB). Z prešetrovania vyplynulo, že nastal výrazný dovoz SiMn na trh v USA. Trh v USA sa preto považoval za konkurencieschopný a dostatočne reprezentatívny na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR a Kazachstan.

(49)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tejto situácii vyjadrili, a vo vyjadreniach získaných od troch zainteresovaných strán boli zistené námietky proti výberu USA za analogickú krajinu. Jedna skupina čínskych vyvážajúcich výrobcov najprv tvrdila, že na trhu v USA neexistuje dostatočná hospodárska súťaž, pretože i) spolupracujúci výrobca je jediným výrobcom na domácom trhu a ii) objem dovozu na trh v USA je údajne obmedzený z dôvodu existencie antidumpingových opatrení v USA na dovoz silikomangánu z hlavných vyrábajúcich krajín vo svete. Ďalej tvrdila, že skutočnosť, že spolupracujúci výrobca v USA je spoločnosť prepojená s jedným z výrobcov, ktorí sú navrhovateľmi, vrhá pochybnosti na spoľahlivosť a reprezentatívnosť informácií o jej nákladoch a cenách. Po tretie tvrdila, že by sa mala zohľadniť údajná rozdielnosť prístupu k surovinám v USA, kde nie sú dostupné žiadne domáce dodávky hlavnej suroviny, mangánovej rudy, a v ČĽR, kde sú domáce dodávky dostupné. Po štvrté tvrdila, že krajiny, ktoré majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR by boli vhodnejšou analogickou krajinou ako USA.

(50)

Čínski vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že India alebo Ukrajina by boli vhodnejšou voľbou za analogickú krajinu, najmä preto, že hospodárska súťaž a trhové podmienky v týchto krajinách by boli porovnateľnejšie so situáciou v ČĽR. Ako tretia možnosť sa navrhlo, aby sa stanovila normálna hodnota pre ČĽR na základe údajov poskytnutých tými čínskymi výrobcami, ktorí boli oprávnení na udelenie THZ. Výrobcovia vzniesli žiadosť, aby sa v prípade, že by USA nakoniec boli analogickou krajinou, upravila normálna hodnota zodpovedajúca rozdielom v prístupe k surovinám a rozdielom vo výrobných nákladoch vzhľadom na vyššie pracovné a environmentálne náklady v USA.

(51)

Pripomienky, ktoré vzniesli ďalšie dve zainteresované strany, výraznejšie neprispeli k vyššie uvedeným vyjadreniam čínskeho vyvážajúceho výrobcu.

(52)

Čo sa týka Indie, Komisia sa snažila o spoluprácu s niekoľkými indickými výrobcami, no okrem počiatočných kladných reakcií nakoniec nedošlo k žiadnej spolupráci. V dôsledku toho sa India nemohla stať analogickou krajinou. Čo sa týka Ukrajiny, pri prešetrovaní sa v rámci tejto krajiny zistili vysoké úrovne dumpingu (pozri odôvodnenie 87). V súlade s jednotným postupom sa krajina s takouto mierou dumpingu nepovažuje za vhodnú analogickú krajinu. Vzhľadom na tretí návrh, t. j. určiť pre ČĽR normálnu hodnotu na základe údajov poskytnutých čínskymi výrobcami oprávnenými na udelenie THZ, stačí poznamenať, že článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia osobitne stanovuje, že sa má využiť „tretia krajina s trhovým hospodárstvom“, a okrem toho sa zistilo, že žiadny zo spolupracujúcich čínskych výrobcov nebol oprávnený na udelenie THZ.

(53)

Okrem toho, vzhľadom na osobitné námietky týkajúce sa vhodnosti USA ako analogickej krajiny, treba poznamenať toto: po prvé, vzhľadom na údajný nedostatok hospodárskej súťaže na miestnom trhu, ako sa už uviedlo v odôvodnení 48, z prešetrovania vyplynulo, že aj keď spolupracujúci výrobca v USA je jediným miestnym výrobcom, v USA existuje výrazný dovoz silikomangánu. Skutočne, dovoz počas OP bol mnohonásobne väčší v porovnaní s objemom domáceho predaja spolupracujúceho výrobcu v USA. V tejto súvislosti treba takisto poznamenať, že existencia platných opatrení na ochranu obchodu týkajúcich sa príslušného výrobku nebráni výberu konkrétnej krajiny za analogickú krajinu, keďže cieľom antidumpingových opatrení je práve obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž na príslušnom trhu.

(54)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že partnerstvo medzi spolupracujúcou spoločnosťou v USA a európskym výrobcom by mohlo mať vplyv na spoľahlivosť poskytnutých údajov, tieto tvrdenia nesúhlasia so zisteniami, ktoré vyplynuli z prešetrovania. Nezistili sa žiadne ukazovatele, že takéto partnerstvo by mohlo mať skresľujúci účinok na ceny, výrobné náklady a ziskovosť výrobcu v Spojených štátoch, a Komisia sa presvedčila o správnosti a spoľahlivosti informácií, ktoré boli poskytnuté na účely tohto prešetrovania.

(55)

V konečnom dôsledku sa takisto zohľadnili aj argumenty týkajúce sa prístupu k surovinám a rozdieloch v nákladoch. Cena hlavnej suroviny (mangánová ruda), ktorú spolupracujúca spoločnosť v USA používa pri výrobe silikomangánu, sa porovnávala s cenami, ktoré za mangánovú rudu platia čínske spoločnosti, pričom sa nezistili žiadne výrazné rozdiely. Okrem toho treba poznamenať, že čínski spolupracujúci výrobcovia pre svoju potrebu takisto dovážali časť mangánovej rudy. Tento argument, rovnako ako žiadosť o úpravu, sa preto zamietol.

(56)

Čo sa týka ostatných faktorov, ako je úroveň hospodárskeho rozvoja alebo pracovné a environmentálne náklady, zainteresované strany dostatočne neodôvodnili svoju žiadosť, a tieto faktory sa preto nepovažovali za relevantné pri určení toho, či sú USA vhodnou analogickou krajinou, ani pri zaručení úpravy normálnej hodnoty. Takisto treba poznamenať, že keďže náklady a ceny sa vo všeobecnosti nepokladajú za vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty v krajinách patriacich pod článok 2 ods. 7 základného nariadenia, takéto porovnanie je v skutočnosti v rozpore s účelom použitia metód stanovených v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(57)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že USA predstavujú vhodnú analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(58)

Na základe výberu USA za analogickú krajinu a podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota čínskych vyvážajúcich výrobcov, z ktorých žiadnemu nebolo udelené THZ, stanovená na základe overených informácií získaných od jediného spolupracujúceho výrobcu v USA.

(59)

Na spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine bola uplatnená všeobecná metodika opísaná v odôvodneniach 35 až 44. Normálna hodnota bola vypočítaná podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe skutočnosti, že domáci predaj SiMn spolupracujúcim výrobcom v USA sa neuskutočnil prostredníctvom bežného obchodovania počas OP. Ziskové rozpätie použité pri výpočte normálnej hodnoty sa stanovilo podľa článku 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia na základe ziskového rozpätia platného pre tú istú všeobecnú kategóriu výrobkov pre výrobcu v USA. Použili sa predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré vznikli spolupracujúcemu výrobcovi v USA pri celkovom domácom predaji počas OP.

(60)

Na jediného vyvážajúceho výrobcu v Kazachstane, ktorému bolo udelené THZ, bola uplatnená všeobecná metodika opísaná v odôvodneniach 35 až 44. Vzhľadom na obmedzený domáci predaj musela byť normálna hodnota vypočítaná podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia. Z tohto hľadiska vyplynulo, že domáci predaj podobných výrobkov spoločnosťou Kazchrome nebol reprezentatívny a že domáci predaj tej istej kategórie výrobkov tohto výrobcu neprebiehal v rámci bežného obchodovania. Základom súm zodpovedajúcich PVA a zisku, použitých na výpočet normálnej hodnoty, bol zo začiatku v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia vážený priemer týchto súm dosiahnutých spolupracujúcimi ukrajinskými výrobcami na základe ich domáceho predaja podobného výrobku. Následne po konečnom uverejnení vyvážajúci výrobca tvrdil, že metodika použitá na stanovenie PVA a zisku nebola vhodná z hľadiska skutočnosti, že sa u ukrajinských vyvážajúcich spolupracujúcich výrobcov zistil značný dumping. Kazašský vyvážajúci výrobca ako alternatívu navrhol, aby boli použité sumy zodpovedajúce PVA a zisku stanovené v analogickej krajine. Na základe týchto pripomienok sa skutočne zvážilo, že nie je vhodné použiť za týchto okolností zisky ukrajinských výrobcov. V súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa teda preskúmalo, na akom základe by mohli byť stanovené sumy zodpovedajúce PVA a zisku. Z tohto hľadiska sa posudzovalo, či by bolo možné použiť niektoré údaje spoločnosti týkajúce sa PVA a zisku u SiMn na stanovenie príslušnej sumy. Keďže sa vychádza z toho, že spoločnosť pôsobí v trhových podmienkach, a aby sa čo najpresnejšie odrážalo postavenie kazašskej spoločnosti na domácom trhu, rozhodlo sa, že sa použije vážený priemer PVA a zisku z domáceho predaja SiMn neprepojeným a prepojeným zákazníkom na základe úvodu článku 2 ods. 6 základného nariadenia. V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že PVA a zisk z domáceho predaja neprepojeným a prepojeným zákazníkom bol takmer na rovnakej úrovni, čo naznačuje, že ani PVA, ani zisk z predaja domácim prepojeným zákazníkom nie sú týmto vzťahom ovplyvnené. Okrem toho sa skonštatovalo, že domáci predaj prebiehal za bežných obchodných podmienok a na primerane významnej úrovni (2,8 % objemu vývozu SiMn do Spoločenstva). Vzhľadom na to, že v úvode článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa dáva prednosť použitiu vlastných PVA a zisku spoločnosti z domáceho predaja prebiehajúceho za bežných obchodných podmienok, žiadosť o použitie údajov poskytnutých výrobcom v analogickej krajine bola zamietnutá.

(61)

Všeobecná metodika uvedená v odôvodneniach 35 až 44 sa uplatnila na všetkých troch vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine. Čo sa týka väčšiny predaja, normálna hodnota musela byť vypočítaná vzhľadom na nedostatok dostatočného objemu domáceho predaja porovnateľných modelov. Podľa článku 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia boli sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky, použité na vypočítanie normálnej hodnoty, založené na skutočných údajoch spoločností týkajúcich sa výroby a predaja tej istej kategórie výrobkov v rámci bežného spôsobu obchodovania.

(62)

Vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Spoločenstva buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených alebo neprepojených obchodných spoločností, ktoré sa nachádzali mimo Spoločenstva.

(63)

Ak sa vývozný predaj do Spoločenstva uskutočnil buď priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, alebo prostredníctvom neprepojených obchodných spoločností, ktoré sa nachádzali mimo Spoločenstva, vývozné ceny sa určovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(64)

Ak sa vývozný predaj do Spoločenstva uskutočnil prostredníctvom prepojených obchodných spoločností v tretích krajinách, vývozné ceny sa určovali na základe prvých cien opätovného predaja týchto prepojených obchodníkov nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(65)

Keďže žiadnemu zo spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov nebolo udelené THZ/IZ, údaje o ich vývoznom predaji sa nepoužili na stanovenie individuálneho dumpingového rozpätia, ale iba pri výpočte celoštátneho cla, ako to bolo vypracované v odôvodnení 79 uvedenom nižšie.

(66)

Všetky tri skupiny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR uskutočňovali všetok vývozný predaj do Spoločenstva priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozné ceny boli preto určené na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(67)

Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca uskutočňoval vývoz príslušného výrobku do Spoločenstva prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti so sídlom v tretej krajine. Vývozná cena tejto spoločnosti sa preto určila na základe ceny ďalšieho predaja tohto obchodníka prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve.

(68)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia na Ukrajine uskutočňovali vývoz do Spoločenstva výlučne prostredníctvom neprepojených obchodných spoločností so sídlom v tretej krajine mimo Spoločenstva a tretí ukrajinský vyvážajúci výrobca uskutočnil niektoré zo svojich predajov príslušného výrobku do Spoločenstva nezávislej obchodnej spoločnosti na Ukrajine na vývoz do Spoločenstva. V oboch prípadoch boli vývozné ceny určené na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za výrobok pri predaji obchodnej spoločnosti na vývoz do Spoločenstva.

(69)

Niektoré z predajov tretích vyvážajúcich výrobcov sa uskutočnili prostredníctvom reťazca prepojených spoločností a v konečnom dôsledku prostredníctvom prepojeného obchodníka v tretej krajine. V takýchto prípadoch sa vývozná cena určovala na základe cien opätovného predaja tejto prepojenej obchodnej spoločnosti nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(70)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na základe cien zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(71)

Na tomto základe sa v náležitých a odôvodených prípadoch zohľadnili v prípade všetkých prešetrovaných kazašských a ukrajinských vyvážajúcich výrobcov úpravy vzhľadom na rozdiely na úrovni obchodu a v nákladoch na obchod, prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a vo vedľajších nákladoch, nákladoch na balenie, úver a v popredajných nákladoch (záruka/zábezpeka).

(72)

PVA použité na určenie normálnej hodnoty pre kazašského vyvážajúceho výrobcu na základe metodiky uvedenej v odôvodnení 60 zahŕňali domáce náklady na prepravu a poistenie. Preto hoci v tomto ohľade nebola podaná žiadna žiadosť, bola z úradnej moci uskutočnená úprava bežnej hodnoty podľa článku 2 ods. 10 písm. e) tak, aby sa PVA znížili o sumu nákladov vzniknutých pri domácej preprave a poistení.

(73)

Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca v Kazachstane, spoločnosť Kazchrome, pripustil, že spolu s jej prepojeným obchodníkom so sídlom vo Švajčiarsku, spoločnosťou ENRC, vytvoril to, čo nazval „jeden hospodársky subjekt“. Tvrdil, že keď sa predajná cena obchodníka použije na určenie vývoznej ceny, nebudú potrebné žiadne úpravy týkajúce sa nákladov na prepravu, PVA výdavkov a zisku obchodníka.

(74)

Táto požiadavka sa náležite prešetrila. Zistilo sa, že spoločnosti ENRC a Kazchrome, napriek tomu, že boli prepojenými stranami, boli samostatnými právnymi subjektmi. Okrem toho tieto dva subjekty fungovali na základe vzťahu kupujúci/predávajúci. Na základe toho sa dospelo k záveru, že pri realizácii predaja spoločnosťou Kazchrome smerujúceho do Spoločenstva plní spoločnosť ENRC funkcie podobné funkciám sprostredkovateľa, ktorý pracuje na základe provízií. Okrem toho sa zistilo, že zatiaľ čo všetok predaj do Spoločenstva realizovaný spoločnosťou Kazchrome sa uskutočnil prostredníctvom spoločnosti ENRC, táto obchodná spoločnosť nebola súčasťou domáceho kanálu predaja spoločnosti Kazchrome. Ďalej sa dospelo k záveru, že úprava vývoznej ceny by mala zahŕňať takisto náklady na prepravu zo závodu pri zohľadnení rôznych predajných podmienok s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou na úrovni cien zo závodu.

(75)

Táto požiadavka sa preto musela zamietnuť a upravila sa vývozná cena o provízie v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia a pre vývoz v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia. Výška provízie sa prerátala na základe priameho dôkazu poukazujúceho na existenciu takýchto funkcií. V tejto súvislosti sa pri výpočte provízií zohľadnili PVA výdavky, ktoré vznikli spoločnosti ENRC pri predaji príslušného výrobku vyrobeného spoločnosťou Kazchrome, rovnako ako rozpätie zisku pre spoločnosť ENRC, ktoré je v tomto prípade založené na rozpätí uvedenom nezávislým dovozcom spolupracujúcim pri prešetrovaní.

(76)

Pokiaľ ide o ukrajinského výrobcu, ktorý v konečnom dôsledku predával prostredníctvom prepojeného obchodníka v tretej krajine (pozri odôvodnenie 69), sa upravila vývozná cena o provízie v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, a to v prípadoch, keď sa predaj uskutočňoval prostredníctvom tohto prepojeného obchodníka, ktorý plní funkcie podobné funkciám sprostredkovateľa pracujúceho na základe provízie. Zistilo sa, že príslušná spoločnosť, NFP, a príslušný prepojený obchodník, spoločnosť Steelex SA, sú samostatné právne subjekty a priamo či nepriamo fungujú na základe vzťahu kupujúci/predávajúci. Okrem toho sa za vývozný predaj do Spoločenstva prostredníctvom spoločnosti Steelex SA platila provízia. Výška provízie, ktorú prerátali inštitúcie Spoločenstva, bola založená na priamom dôkaze poukazujúcom na existenciu takýchto funkcií. V tejto súvislosti sa zohľadnili PVA výdavky, ktoré vznikli spoločnosti Steelex SA pri predaji príslušného výrobku vyrobeného spoločnosťou NFP, rovnako ako rozpätie zisku uvedené neprepojeným dovozcom spolupracujúcim pri prešetrovaní. Spoločnosť NFP okrem toho uskutočnila časť svojho predaja do Spoločenstva pomocou spoločnosti Steelex SA prostredníctvom neprepojeného obchodníka so sídlom v inej tretej krajine. Pokiaľ ide o tento predaj, okrem provízie pre spoločnosť Steelex SA sa považovalo za primerané uskutočniť úpravu o províziu pre neprepojeného obchodníka v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, keďže tento obchodník takisto plnil funkcie podobné funkciám sprostredkovateľa, ktorý pracuje na základe provízie. Táto provízia sa určila na základe vypočítaného cenového zvýšenia príslušného predaja.

(77)

Jeden ukrajinský vyvážajúci výrobca požadoval úpravu vzhľadom na menové prepočty podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia. Táto požiadavka bola založená na výkyvoch medzi výmenným kurzom ku dňu vystavenia faktúry a výmenným kurzom ku dňu platby. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dátum vystavenia faktúry sa v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia považuje za dátum predaja a výmenný kurz, ktorý sa má použiť, by preto mal byť výmenný kurz ku dňu predaja. Táto požiadavka sa preto musela zamietnuť.

(78)

Vzhľadom na to, že THZ alebo IZ nebolo udelené žiadnym spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom, pre ČĽR sa vypočítalo celoštátne clo tak, že sa ako faktor váženia použila hodnota CIF každej skupiny vývozcov, to znamená spolupracujúcich a nespolupracujúcich.

(79)

Na tento účel sa dumpingové rozpätie najprv vypočítalo pre spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, a to na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty analogickej krajiny podľa typu výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny podľa typu výrobku tak, ako sa to už vyššie stanovilo.

(80)

Treba poznamenať, že dovoz z ČĽR pozostáva z SiMn s bežným obsahom uhlíka a SiMn s nízkym obsahom uhlíka. Spolupracujúci výrobca v analogickej krajine však vyrobil iba SiMn s bežným obsahom uhlíka. Preto sa pri porovnaní použili iba údaje týkajúce sa bežného typu výrobku.

(81)

Po druhé, dumpingové rozpätie bolo určené pre všetkých nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe dostupných údajov v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia.

(82)

Na stanovenie dumpingového rozpätia pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa najprv určila úroveň nespolupráce. Na tento účel sa podľa štatistických údajov Eurostatu o dovoze porovnal objem vývozu do Spoločenstva uvedený spolupracujúcimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami s celkovým objemom dovozu s pôvodom v ČĽR. Toto porovnanie poukázalo na skutočnosť, že úroveň spolupráce bola nízka, pretože vývoz spolupracujúcich výrobcov predstavoval menej ako 29 % celkového objemu dovozu Spoločenstva z ČĽR počas obdobia prešetrovania (OP).

(83)

Úroveň dumpingu pre objem vývozu nespolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov sa preto určila na základe najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov SiMn s bežným obsahom uhlíka. Takýto prístup sa považoval za primeraný, pretože neexistoval žiadny náznak, že by ktorýkoľvek z nespolupracujúcich výrobcov používal nižšie ceny ako spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Preto sa vypočítalo celoštátne priemerné dumpingové rozpätie, pričom ako faktor váženia sa použila hodnota CIF každej skupiny vývozcov, to znamená spolupracujúcich aj nespolupracujúcich vývozcov. Za základe toho celoštátne dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je 60,1 %.

(84)

Na základe podnetu, informácií dostupných od vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili, a ostatných štatistických údajov sa ukázalo, že spoločnosť OJSC Kazchrome je jediným vyvážajúcim výrobcom silikomangánu. Keďže sa nezistili žiadne náznaky, že by niektorý vyvážajúci výrobca úmyselne nespolupracoval, považovalo sa za vhodné stanoviť zostatkové dumpingové rozpätie na tej istej úrovni, ako bolo stanovené pre OJSC Kazchrome.

(85)

Stanovené dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú preto tieto:

(86)

Na základe podnetu, informácií dostupných od vyvážajúceho výrobcu, ktorí sa prihlásil, a ostatných štatistických údajov sa dospelo k záveru, že úroveň spolupráce bola v prípade Ukrajiny vyššia ako 80 %. Preto sa považovalo za vhodné stanoviť zostatkové dumpingové rozpätie na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v príslušnej tretej krajine.

(87)

Za základe toho sú dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, takéto:

(88)

V roku 1998 sa zaviedli antidumpingové opatrenia na dovoz SiMn s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine [nariadenie Rady (ES) č. 495/98 (3)]. Platnosť týchto opatrení skončila začiatkom marca 2003. V prvej časti posudzovaného obdobia sa preto na dovoz z oboch príslušných krajín uplatňovali opatrenia. Táto skutočnosť sa zohľadnila pri uskutočňovaní analýzy ujmy. Ako je uvedené v odôvodnení 118 uvedenom nižšie, vývoj z hľadiska ziskovosti jasne ukazuje, že odstránenie antidumpingových opatrení v marci 2003 významne neovplyvnilo situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva počas nasledujúceho obdobia. Na základe tejto skutočnosti sa dospelo k záveru, v rozpore s požiadavkou niektorých zainteresovaných strán, že rok 2002 možno považovať za základ pre výpočet ukazovateľov uvedených v odôvodneniach 93 až 141.

(89)

SiMn je kľúčovou surovinou, ktorá sa používa na výrobu ocele. Na celom svete významne vzrástol dopyt po oceli, najmä však v Ázii, ktorý začal koncom roka 2003 a pokračoval počas prvej polovice roku 2004. Táto skutočnosť spolu s úbytkom výroby SiMn v Ázii mala za následok nárast dopytu po SiMn na celom svete, čo viedlo k nevídanému nárastu cien v priebehu roka 2004. Tieto nezvyčajné okolnosti sa zohľadnili pri uskutočňovaní analýzy ujmy s cieľom zabezpečiť, aby vo veľkej miere neovplyvnili obraz o ujme.

(90)

Podobný výrobok vyrába v rámci Spoločenstva päť výrobcov. Objem výroby týchto piatich výrobcov sa preto považuje za výrobu Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(91)

Štyria z týchto piatich výrobcov, ktorí sú tiež členovia združenia podávajúceho podnet, vyjadrili svoj záujem spolupracovať na konaní v rámci časového limitu stanoveného v oznámení o začatí konania a náležite spolupracovali pri prešetrovaní. Zistilo sa, že títo štyria výrobcovia predstavujú významnú časť celkovej výroby Spoločenstva podobného výrobku, v tomto prípade okolo 88 %. Títo štyria spolupracujúci výrobcovia teda predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a budú ďalej uvádzaní len ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“. Zvyšní výrobcovia Spoločenstva budú ďalej uvádzaní len ako „ostatní výrobcovia Spoločenstva“. Tento ďalší výrobca Spoločenstva nemal voči podnetu žiadne námietky.

(92)

Spotreba v Spoločenstve sa určila na základe objemu vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva, s ohľadom na zmeny v úrovni zásob, údajov o objeme dovozu a vývozu pre trh Spoločenstva získané z Eurostatu, a čo sa týka ďalšieho výrobcu Spoločenstva, z odhadov výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva.

(93)

Počas OP bol trh Spoločenstva týkajúci sa príslušného výrobku a podobného výrobku približne o 9 % vyšší ako v roku 2002, t. j. vo výške približne 914 000 ton. Počas tohto obdobia sa príslušná spotreba zvýšila v roku 2004 na maximum, keď bola o 14 % vyššia ako v roku 2002, avšak v nasledujúcich dvoch rokoch klesla.

(94)

Komisia posudzovala, či sa má dovoz z príslušných krajín hodnotiť súhrnne na základe kritérií ustanovených v článku 3 ods. 4 základného nariadenia.

(95)

Dumpingové rozpätie pre každú z príslušných krajín je vyššie než de minimis, objem dovozu z každej z týchto krajín nebol zanedbateľný a súhrnné hodnotenie by sa mohlo považovať za vhodné vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami z príslušných krajín a podobným výrobkom Spoločenstva. Tieto podobné podmienky hospodárskej súťaže boli doložené skutočnosťou, že príslušný výrobok dovezený z príslušných krajín a podobný výrobok vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Spoločenstva v rámci trhu Spoločenstva boli podobné a distribuované cez rovnaké obchodné kanály. Okrem toho celý objem dovozu bol značný a predstavoval významný podiel na trhu. Vzhľadom na neexistenciu podhodnotenia pri dovoze z Ukrajiny, ako sa uvádza v odôvodnení 104, sa usudzuje, že vplyv dovozu z Ukrajiny by sa mal hodnotiť oddelene.

(96)

Vyvážajúci výrobca v Kazachstane tvrdí, že Kazachstan by sa nemal spájať s ČĽR na účely hodnotenia ujmy vzhľadom na jeho úplne odlišné trhové správanie. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil okrem iného, že vývoj objemu kazašského vývozu, hodnoty a trhový podiel pre Spoločenstvo je odlišný od ostatných krajín a že existujú rozdiely v produktovom mixe. Vzhľadom na túto skutočnosť treba uznať, že pokiaľ ide o Kazachstan, došlo počas príslušného obdobia k celkovému zníženiu objemu dovozu a trhového podielu (v roku 2002 predstavoval trhový podiel 5,8 % a počas OP 4,6 %). Objem a trhový podiel kazašského dovozu počas daného obdobia však bol relatívne stabilný a na úrovni, ktorú nemožno považovať za zanedbateľnú. Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že vývoj cien pre kazašský dovoz sa podstatne neodlišuje od cien dovozu ostatných príslušných krajín. Preto, ale aj vzhľadom na úvahy uvedené v odôvodneniach 73 až 75 nemožno dôjsť k záveru, že by sa trhové správanie pri dovozoch z ČĽR a Kazachstanu úplne líšilo, a preto by sa mala táto žiadosť zamietnuť.

(97)

Z uvedeného hľadiska sa dospelo k záveru, že sú splnené všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia vzhľadom na ČĽR a Kazachstan. Dovoz z týchto dvoch krajín sa preto skúmal súhrnne, zatiaľ čo dovoz z Ukrajiny sa hodnotil samostatne.

(98)

Objem dovozu príslušného výrobku z ČĽR a Kazachstanu do Spoločenstva neustále narastal z približne 48 000 ton v priebehu roka 2002 na približne 162 000 ton počas roka 2004, skôr než klesol na približne 96 000 ton počas OP. Medzi rokom 2002 a OP vzrástol objem dovozu z týchto krajín o 99 %.

(99)

Objem dovozu príslušného výrobku z Ukrajiny do Spoločenstva mierne klesal z približne 154 000 ton v priebehu roka 2002 na približne 138 000 ton počas rokov 2003 a 2004, skôr než stúpol na približne 180 000 ton v priebehu roka 2005 a na 210 000 ton počas OP. Medzi rokom 2002 a OP vzrástol objem dovozu z týchto krajín o 36 %.

(100)

Podiel dovozu z ČĽR a Kazachstanu v roku 2002 bol 5,8 %. V roku 2003 sa zvýšil a zvýšil sa aj v roku 2004, keď dosiahol 17,0 %. V priebehu roku 2005 trhový podiel mierne klesol na 15,5 % a počas OP znovu klesol na 10,4 %. Medzi rokom 2002 a OP podiel na trhu celkovo vzrástol o 4,6 percentuálneho bodu na takmer dvojnásobok trhového podielu v roku 2002.

(101)

Podiel dovozu z Ukrajiny v roku 2002 bol 18,5 %. V roku 2003 sa znížil a znížil sa aj v roku 2004, keď dosiahol 14,4 %. V priebehu roka 2005 trhový podiel stúpol na 19,5 % a počas OP znovu stúpol na 23,0 %. Medzi rokom 2002 a OP podiel na trhu celkovo vzrástol o 4,5 percentuálneho bodu.

(102)

V priebehu roku 2004 sa ceny za SiMn na celom svete zvýšili na výnimočnú úroveň v dôsledku situácie nezvyčajne vysokého dopytu a nízkych dodávok, ako je uvedené v odôvodnení 89. Počas tohto roku a čiastočne v roku 2005 sa táto situácia odrazila na cenách dovozu z príslušných krajín. Neovplyvnilo to však ceny počas OP. Priemerná cena za dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a Kazachstane medzi rokom 2002 a OP celkovo vzrástla o 22 %, zatiaľ čo priemerná cena za dovoz príslušného výrobku s pôvodom na Ukrajine vzrástla v priebehu toho istého obdobia o 8 %.

(103)

Uskutočnilo sa cenové porovnanie jednotlivých modelov medzi priemernými predajnými cenami v Spoločenstve vyvážajúcich výrobcov a výrobného odvetvia Spoločenstva. Na tento účel sa porovnali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom s cenami spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov príslušných krajín. Tam, kde to bolo potrebné, sa urobili úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely v úrovni obchodu a v kvalite výrobkov.

(104)

Týmto porovnaním sa ukázalo, že počas OP dochádzalo pri SiMn s pôvodom v ČĽR ako aj v Kazachstane predávanom v Spoločenstve k cenovému podhodnoteniu cien výrobného odvetvia Spoločenstva o 4,5 % a následne celkovo o 4,5 % na základe váženého priemeru. Ceny dovozu z Ukrajiny boli na porovnateľnej úrovni s cenami výrobného odvetvia Spoločenstva (t. j. žiadne cenové podhodnotenie).

(105)

S cieľom zabezpečiť, aby boli pri výpočte podhodnotenia ceny porovnávané na rovnakej úrovni obchodu, porovnávali sa ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva s cenami dovážaného tovaru v okamihu, keď fyzicky vstúpi na územie Spoločenstva, riadne upravenými o náklady na vykládku a colné odbavenie. Jedna zainteresovaná strana spochybnila použitú metodiku, pokiaľ ide o kazašskú spoločnosť, a požadovala, aby základ na výpočet ceny dovozu bola cena CIF pri colnom odbavení v prístavoch EÚ, a nie cena dovezeného tovaru v okamihu, keď fyzicky vstúpi na územie Spoločenstva (v tomto prípade na pozemnej hranici v Litve). Nebol predložený žiadny presvedčivý argument, ktorý by podporil potrebu použiť inú metódu výpočtu pre túto spoločnosť. Je potrebné naopak poznamenať, že ceny CIF pri colnom odbavení kazašského dovozu zahŕňajú značnú sumu týkajúcu sa nákladov na prepravu po tom, čo tovar prekročil hranicu Spoločenstva v Litve, a ich porovnanie s cenami zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva by bolo pre ceny zo závodu diskriminačné, pretože ceny zo závodu nezahrnujú žiadne náklady na prepravu. Dospelo sa preto k záveru, že použitá metodika je najvhodnejšia a žiadosť sa preto zamieta.

(106)

Komisia preskúmala podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré sa týkali stavu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(107)

Z úrovne približne 241 000 ton v roku 2002 sa výroba výrobného odvetvia Spoločenstva počas roku 2004 zvýšila na maximum približne 255 000 ton z dôvodu výnimočného dopytu, ako sa uvádza v odôvodnení 89, skôr než sa v roku 2005 znížila a počas OP mierne klesla. Celkový dovoz sa v posudzovanom období znížil o 6 % na približne 226 000 ton počas OP. Treba poznamenať, že výrobca Spoločenstva zastavil výrobu SiMn počas roku 2003, ako aj počas väčšiny OP.

(108)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva zostala počas posudzovaného obdobia stabilná, a to na úrovni približne 325 000 ton.

(109)

V roku 2002 bola miera využitia kapacity 74 %. V roku 2003 klesla na 68 %, v roku 2004 znovu stúpla na 79 % pred tým, ako klesla na 69 % v OP. Toto odráža výkyvy v objeme výroby, ako je to opísané v odôvodnení 107.

(110)

Úroveň konečných zásob výrobného odvetvia Spoločenstva klesla v roku 2003 o 45 %, ale v roku 2004 sa dostala späť na tú istú úroveň ako v roku 2002. Na konci roku 2003 nastal prudký pokles zásob ako reakcia na výnimočný nárast dopytu uvedený v odôvodnení 89. Konečné zásoby sa v roku 2005 zvýšili o 22 % pred tým, ako značne klesli v OP na úroveň o 30 % nižšiu, ako bola úroveň v roku 2002. Tento celkový pokles konečných zásob bol spôsobený skutočnosťou, že objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva v ES zostal napriek zníženiu výroby uvedenej v odôvodnení 107 celkovo stabilný (pozri odôvodnenie 111).

(111)

Objem predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva počas OP bol tak ako v roku 2002 približne 227 000 ton. Objem predaja v rokoch 2003 (o 6 %) a 2005 (o 8 %) bol však nižší. V roku 2004 sa objem predaja zvýšil na 104 %, než bola úroveň v roku 2002 a počas OP z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené v odôvodnení 89.

(112)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol z 27,2 % v roku 2002 na 24,2 % v roku 2003 pred tým, ako opäť stúpol na 24,8 % v roku 2004. V roku 2005 klesol podiel na trhu opäť na 22,6 %. Počas OP o niečo stúpol na 24,9 %. Počas posudzovaného obdobia stratilo výrobné odvetvie Spoločenstva 2,3 percentuálneho bodu podielu na trhu.

(113)

Medzi rokom 2002 a OP, keď sa spotreba Spoločenstva zvýšila o 9 percentuálnych bodov, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa nezvýšil a podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol o 2,3 percentuálneho bodu. Na druhej strane sa objem predaja a podiel na trhu ČĽR a Ukrajiny v tom istom období zvýšil. Na základe týchto skutočností sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo mať žiadny prospech z rastu na trhu Spoločenstva.

(114)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Spoločenstva medzi rokmi 2002 a 2003 najprv klesla o 32 %, v roku 2004 sa zvýšila o 27 % pred tým, než v roku 2005 klesla o 13 % a počas OP o ďalších 26 %. Počas posudzovaného obdobia zostal objem výroby relatívne stabilný, pohybujúc sa medzi 91 % a 106 % oproti úrovni z roku 2002. Pre jedného výrobcu, ktorý pozastavil výrobu SiMn počas OP, ako sa uvádza v odôvodnení 107, boli výkyvy v objeme výroby počas posudzovaného obdobia výraznejšie, čo sa odráža na výkyvoch v zamestnanosti. Celkovo sa zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva znížila o 44 % medzi rokom 2002 a OP, t. j. z približne 700 osôb na približne 400 osôb. Z toho vyplýva, že výrobné odvetvie Spoločenstva zlepšilo svoju efektívnosť, pretože objem výroby zároveň klesol o 6 %.

(115)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Spoločenstva meraná ako výstup (v tonách) na zamestnanca za rok stúpala počas posudzovaného obdobia z počiatočnej úrovne 344 ton na zamestnanca, okrem roku 2004, a počas OP skončila na úrovni o 68 % vyššej ako v roku 2002. Odráža to skutočnosť, že zamestnanosť klesla počas posudzovaného obdobia o 44 %, zatiaľ čo výroba klesla iba o 6 %. Nárast produktivity je sčasti výsledkom skutočnosti, že zníženie počtu pracovných miest bolo vyššie v prípade tých výrobcov Spoločenstva, u ktorých bola produktivita zo začiatku relatívne nízka.

(116)

Priemerná mzda na zamestnanca sa v rokoch 2002 a 2003 zvýšila o 26 %, v priebehu roka 2004 zostala na podobnej úrovni pred tým, než sa v roku 2005 a počas OP opäť zvýšila o konečných 77 % viac ako v roku 2002. Nárast priemerných nákladov na mzdy je sčasti výsledkom skutočnosti, že zníženie počtu pracovných miest bolo vyššie v prípade tých výrobcov Spoločenstva, u ktorých boli priemerné mzdy zo začiatku relatívne nízke.

(117)

Jednotkové ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v prípade predaja neprepojeným zákazníkom sa medzi rokom 2002 a OP celkovo zvýšili o 14 %. V roku 2004 boli ceny výnimočne vysoké z dôvodu celosvetovej situácie neobvykle vysokého dopytu a nízkych dodávok, ako sa uvádza v odôvodnení 89. Táto situácia mala vplyv sčasti aj na rok 2005, keď sa ceny vrátili na normálnejšiu úroveň, avšak počas OP boli nakoniec o 14 % vyššie ako v roku 2002.

(118)

Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva v oblasti predaja podobného výrobku, vyjadrená v percentách čistého predaja, zvýšila z 0,8 % v roku 2002 na 3,1 % v roku 2003, v roku 2004 sa výnimočne zvýšila na 37,2 % na základe situácie uvedenej v odôvodnení 89, v roku 2005 sa vrátila na 7,0 % a počas OP na 2,5 %. Ziskovosť sa preto medzi rokom 2002 a OP zvýšila o 1,7 %.

(119)

Návratnosť investícií (ďalej len „NI“), vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií, vo veľkej miere sledovala trend ziskovosti. Stúpla z úrovne 3,6 % v roku 2002 na 11 % v roku 2003, v roku 2004 sa výnimočne zvýšila na 410 %, v roku 2005 sa vrátila na 24 % pred tým, než dosiahla konečnú úroveň 10,4 % v OP, keď vzrástla o 6,8 percentuálneho bodu počas posudzovaného obdobia.

(120)

Čistý peňažný tok z prevádzkových činností sa v roku 2002 rovnal takmer nule. V roku 2003 sa zvýšil na približne 9 miliónov EUR, v roku 2004 na 83 miliónov EUR skôr, ako sa v roku 2005 vrátil na približne 16 miliónov EUR a v OP na 17 miliónov EUR. Neexistovali žiadne náznaky, že výrobné odvetvie Spoločenstva bude mať problémy so zvyšovaním kapitálu.

(121)

Ročné investície výrobného odvetvia Spoločenstva do výroby podobného výrobku sa medzi rokmi 2002 a 2003 päťnásobne zvýšili pred tým, ako sa v roku 2004 vrátili približne na úroveň z roku 2002. Tieto investície sa medzi rokom 2004 a 2005 opäť zvýšili takmer osemnásobne skôr, ako mierne klesli v OP. Investície sa medzi rokom 2002 a OP celkovo zvýšili o približne 900 %. Investície výrobného odvetvia Spoločenstva možno pripísať najmä jednému výrobcovi Spoločenstva, pričom sa zistilo, že boli určené na údržbu a obnovu súčasného zariadenia, a nie na zvýšenie kapacity.

(122)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dovozu z príslušných krajín nemožno vplyv veľkosti skutočného rozpätia dumpingu na výrobné odvetvie Spoločenstva považovať za zanedbateľný.

(123)

Ako je uvedené v odôvodnení 88, vývoj z hľadiska ziskovosti jasne ukazuje, že odstránenie antidumpingových opatrení týkajúcich sa SiMn v marci 2003 významne neovplyvnilo situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva počas nasledujúceho obdobia.

(124)

V kontexte narastajúcej spotreby klesol podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu počas posudzovaného obdobia o 2,3 percentuálneho bodu na 24,9 %. Výroba zároveň klesla o 6 % a využitie kapacity takisto kleslo o 5 percentuálnych bodov. Z výrobného odvetvia Spoločenstva sa okrem toho muselo prepustiť množstvo zamestnancov. Na druhej strane niektoré ukazovatele ujmy v posudzovanom období vykazovali priaznivý vývoj ako ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií a predajnú cenu, ktorá stúpla o 14 %. Z dôkladnej analýzy údajov napriek tomu vyplýva, že v dôsledku charakteru takéhoto obchodovania sa ziskové rozpätie 2,5 % nepovažuje za dostatočné, pretože nemôže zaručiť dlhodobé fungovanie výrobného odvetvia. Čo sa týka nárastu cien, stačilo to na pokrytie nárastu cien surovín, avšak nie na zvýšenie ziskového rozpätia na udržateľnej úrovni. Výrobné odvetvie Spoločenstva napriek tomu, že množstvo ukazovateľov vykazuje priaznivý vývoj, preto vôbec nemohlo mať prospech z celkového nárastu v oblasti spotreby na trhu Spoločenstva, čo dokazuje strata jeho podielu na trhu, pokles výroby a nízka ziskovosť.

(125)

Naďalej sa skúmal vplyv týchto výkyvov, pretože jeden výrobca Spoločenstva priebežne nevyrábal podobný výrobok počas posudzovaného obdobia, pričom v roku 2003 a väčšinu OP úplne zastavil výrobu, ako sa uvádza v odôvodnení 107. Z analýzy však vyplynulo, že z dôvodu relatívne nízkeho celkového výstupu tohto výrobcu jeho výkyvy v produkcii iba obmedzili vplyv na celkový obraz o ujme a výrazne nezvýšili ukazovatele ujmy. Dokazuje to aj skutočnosť, že vylúčenie tohto výrobcu z analýzy by malo za následok iba mierne zlepšenie ukazovateľov výkonu. Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva by na úrovni 3,2 % v OP nebola stále uspokojivá, zatiaľ čo výroba a využitie kapacity by naďalej vykazovali nepriaznivý vývoj. Tým sa dospelo k záveru, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, sa nedá pripísať len tomuto výrobcovi Spoločenstva.

(126)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa preto dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo hmotnú škodu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(127)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva do takej miery, ktorú možno označiť za značnú. Skúmali sa aj známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli byť v tom istom čase poškodzujúce pre výrobné odvetvie Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(128)

Medzi rokom 2002 a OP sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a Kazachstane výrazne zvýšil o 99 % a jeho podiel na trhu Spoločenstva sa zvýšil o približne 4,6 percentuálneho bodu. Priemerná cena tohto dovozu sa medzi rokom 2002 a OP zvýšila o 22 %, ceny však boli vo všeobecnosti nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. V priebehu toho istého obdobia sa objem dumpingových dovozov príslušného výrobku pôvodom na Ukrajine zvýšil o 36 % a ich podiel na trhu Spoločenstva sa zvýšil o 4,5 percentuálneho bodu. Priemerná cena tohto dovozu sa medzi rokom 2002 a OP zvýšila o 8 %, ceny sa však blížili k úrovni cien výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia.

(129)

Ako je uvedené v odôvodnení 104 uvedenom vyššie, cenové podhodnotenie dovozu z ČĽR a Kazachstanu bolo celkovo 4,5 % na základe váženého priemeru, zatiaľ čo pri dovoze z Ukrajiny nedochádzalo k žiadnemu podhodnocovaniu.

(130)

Usudzuje sa, že vzhľadom na podhodnocovanie cien výrobného odvetvia Spoločenstva pri dovoze z ČĽR a Kazachstanu vyvíjal tento dumpingový dovoz tlak na zníženie cien, čím sa zabraňovalo výrobnému odvetviu Spoločenstva zvyšovať predajné ceny na takú úroveň, ktorá by bola potrebná na dosiahnutie trvalo udržateľného zisku. Medzi týmito dovozmi a ujmou výrobného odvetvia Spoločenstva preto existuje príčinná súvislosť. Na druhej strane, vzhľadom na neexistenciu podhodnocovania dovozu z Ukrajiny a skutočnosť, že rozpätie ujmy pre Ukrajinu je na úrovni de minimis (pozri odôvodnenie 168 a 169), sa usudzuje, že medzi dovozom z Ukrajiny a ujmou výrobného odvetvia Spoločenstva neexistuje príčinná súvislosť.

(131)

Ako vyplýva z tabuľky uvedenej nižšie, objem vývozného predaja sa v priebehu posudzovaného obdobia znížil o 40 %. Jednotková cena tohto predaja zostala relatívne stabilná, s výnimkou cien z roku 2004.

(132)

Treba však poznamenať, že úroveň vývozného predaja nie je významná v kontexte celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva, pretože predstavuje iba približne 3 % až 7 % celkového predaja počas posudzovaného obdobia. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že vývozná činnosť nemohla žiadnym spôsobom prispieť k značnej ujme priemyselného odvetvia Spoločenstva.

(133)

Analýza dovozu z tretích krajín je založená na údajoch z Eurostatu. Čo sa týka množstva krajín, bolo možné skontrolovať tieto údaje na základe overených informácií poskytnutých zainteresovanými stranami, ktoré potvrdili spoľahlivosť údajov Eurostatu.

(134)

Celkový dovoz zo všetkých krajín, iných ako príslušné krajiny, klesol počas príslušného obdobia o približne 6 %, t. j. z približne 377 000 ton v roku 2002 na približne 354 000 ton v OP. Zodpovedajúci podiel na trhu klesol z približne 45 % na približne 39 %. Hlavné zdroje dovozu z tretích krajín sú Nórsko, India, Južná Afrika a Brazília.

(135)

Dovoz z Nórska klesol približne o 11 % a podiel tohto dovozu na trhu klesol v priebehu posudzovaného obdobia o 4,9 % (OP = 21,9 %). Priemerná cena dovozu z Nórska bola celkovo vyššia ako cena výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Keďže cena dovozu s nízkym obsahom uhlíka z Nórska môže do istej miery podhodnotiť ceny výrobného odvetvia Spoločenstva vzhľadom na skutočnosť, že táto kvalita výrobku predstavuje iba malú časť (zhruba 5 %) celkovej produkcie výrobného odvetvia Spoločenstva, ako aj vzhľadom na neexistenciu celkového podhodnotenia a pokles objemu dovozu a podielu na trhu sa usúdilo, že dovoz z Nórska neprispel k podstatnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(136)

Dovoz z Indie vzrástol o viac ako o 300 % a podiel tohto dovozu na trhu vzrástol v priebehu posudzovaného obdobia o 7,3 percentuálneho bodu (OP = 9,7 %). Priemerná cena dovozu z Indie bola zároveň mierne vyššia než cena výrobného odvetvia Spoločenstva (t. j. žiadne podhodnotenie). Vzhľadom na to, že pri dovoze z Indie nedochádzalo k žiadnemu podhodnocovaniu, dospelo sa k záveru, že neexistuje jasný dôkaz o tom, že dovoz z Indie spôsobil ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(137)

Dovoz z Južnej Afriky klesol približne o 38 % a podiel tohto dovozu na trhu klesol v priebehu posudzovaného obdobia o 2,5 percentuálneho bodu (OP = 3,2 %). Priemerná cena dovozu z Južnej Afriky bola nižšia ako cena výrobného odvetvia Spoločenstva a podobná cenám príslušných krajín. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že dovoz z Južnej Afriky mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Na základe značného celkového poklesu dovozu z Južnej Afriky a jeho malého podielu na trhu sa narušenie príčinnej súvislosti medzi vážnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a dumpingovým dovozom z ČĽR a Kazachstanu, nepovažuje za dostatočné.

(138)

Dovoz z iných tretích krajín vrátane Brazílie klesol približne o 59 % a podiel tohto dovozu na trhu klesol v priebehu posudzovaného obdobia približne o 6,4 percentuálneho bodu (OP = 3,8 %). Priemerná cena dovozu z iných tretích krajín bola zároveň vyššia než cena výrobného odvetvia Spoločenstva (t. j. žiadne podhodnotenie). Vzhľadom na to, že pri tomto dovoze nedochádzalo k podhodnoteniu ani k tendencii k poklesu, usudzuje sa, že neprispel k vážnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(139)

Ako sa uvádza v odôvodnení 91, jeden výrobca Spoločenstva nespolupracoval pri prešetrovaní. Na základe informácií získaných v rámci prešetrovania od spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva sa odhaduje, že objem jeho predaja v Spoločenstve bol približne 30 000 ton v priebehu posudzovaného obdobia. Podobne bol stabilný aj príslušný podiel na trhu v priebehu posudzovaného obdobia, čo boli približne 3 %. Z toho vyplýva, že ďalší výrobca Spoločenstva nezískal nijaký objem predaja a podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Spoločenstva. Pokiaľ ide o ceny tohto výrobcu Spoločenstva, neboli k dispozícii žiadne informácie.

(140)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a z dôvodu nedostatku informácií svedčiacich o opaku sa dospelo k záveru, že tento výrobca Spoločenstva neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(141)

Hlavnú zložku celkových výrobných nákladov tvoria suroviny (približne 45 % až 55 %) a elektrická energia (približne 20 % až 30 %). Priame mzdové náklady predstavujú približne 5 % nákladov. Výrobné náklady vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v čase od roku 2002 do OP zvýšili o 12 %.

(142)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, možno pripísať k zvýšeniu výrobných nákladov. Vzhľadom na náklady na suroviny, keďže sú vo všeobecnosti komoditami, s ktorými sa v podstate obchoduje na medzinárodnom trhu, sa usudzuje, že nárast cien ovplyvnil všetkých výrobcov SiMn, ktorí by za bežných okolností boli nútení celkovo zvýšiť svoje predajné ceny. Ujma tak nebola zapríčinená všeobecným nárastom cien surovín ako takých, ale skutočnosťou, že z dôvodu dumpingového vývozu, ktorý podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, nebolo výrobné odvetvie Spoločenstva schopné predávať na takej úrovni, ktorá by mu umožnila dosiahnuť dostatočné ziskové rozpätie. Čo sa týka pracovných nákladov, ako už bolo uvedené v odôvodnení 115, z údajov týkajúcich sa produktivity vyplýva, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo vo všeobecnosti schopné kompenzovať zvýšenie nákladov zvýšením efektívnosti a produktivity. Niektoré strany uvádzali náklady na elektrickú energiu ako hlavný dôvod, prečo výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ujmu. V tomto ohľade sa zistilo, že ceny elektrickej energie pre priemyselných odberateľov v krajinách, kde sídli výrobné odvetvie Spoločenstva, boli v súlade s cenami na iných veľkých trhoch vo svete a nemôžu sa tak považovať za zdroj ujmy spôsobenej vlastným zavinením. Náklady na elektrickú energiu mohli mať určitý vplyv na celkovú výkonnosť, avšak iba v prípade jedného výrobcu Spoločenstva, ktorý mal nedostatočné dodávky elektrickej energie z dôvodu významného nárastu cien za elektrinu a s tým spojený spor s dodávateľom energie. Celkovo sa dospelo k záveru, že nárast výrobných nákladov neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(143)

Keďže investície jedného výrobcu Spoločenstva sa v rokoch 2004 a 2005 významne zvýšili (pozri odôvodnenie 121), prešetrovalo sa, či ujma nebola spôsobená vlastným zavinením. Tieto investície majú priamy vplyv na výrobné náklady, a tým aj na ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva. Z analýzy však vyplynulo, že z dôvodu obmedzeného významu týchto investícií v celkových výrobných nákladoch bol vplyv na ziskovosť zanedbateľný. Na základe tejto skutočnosti sa dospelo k záveru, že investície jedného výrobcu Spoločenstva mohli prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, avšak nie v takej miere, aby narušilo príčinnú súvislosť.

(144)

Niektoré strany tvrdili, že pokles dopytu po oceli a následne aj po SiMn, ktorý nastal v priebehu druhej polovice roku 2004 a v prvej polovici roka 2005 na základe nevídaného nárastu dopytu spomenutého v odôvodnení 89, prispel k zlej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva. Z prešetrovania však vyplynulo, že v posudzovanom období vzrástla spotreba Spoločenstva celkovo o 9 %. Vzhľadom na túto skutočnosť sa tento argument zamieta.

(145)

Časová zhoda medzi nárastom dumpingového dovozu z ČĽR a Kazachstanu zvýšením podielu na trhu a zisteného podhodnotenia na jednej strane a zhoršenia situácie výrobného odvetvia Spoločenstva na strane druhej vedie k záveru, že dumpingový dovoz spôsobil materiálnu škodu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(146)

Ostatné faktory boli predmetom analýz, ale nebolo zistené, že by boli určujúcim dôvodom pre utrpenú ujmu. Čo sa týka Ukrajiny, ktorá predstavuje 23 % podielu na trhu, vzhľadom na skutočnosť, že tam celkovo nedochádza k podhodnoteniu, usúdilo sa, že jej dovoz neprispel k ujme výrobného odvetvia Spoločenstva. Dovoz z Južnej Afriky mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, avšak z dôvodu malého podielu na trhu a klesajúcemu objemu nedosiahlo takú mieru, aby narušilo príčinnú súvislosť existujúcu pri dovoze z ČĽR a Kazachstanu. V dôsledku nedostatku podhodnotenia, objemu dovozu a údajov o vývoji takisto neexistuje dôkaz, že by dovoz z Indie alebo iných tretích krajín (vrátane Brazílie) prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Investície jedného výrobcu Spoločenstva mohli prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, avšak v dôsledku obmedzeného významu týchto investícií nie natoľko, aby narušili príčinnú súvislosť. Okrem toho žiadny iný faktor, t. j. výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva, konkurencia ďalšieho výrobcu Spoločenstva, nárast výrobných nákladov alebo trhový cyklus ocele, neprispel k ujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(147)

Na základe vyššie uvedenej analýzy, ktorá sa dôkladne odlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov, ktoré majú vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa dospelo k záveru, že dovoz z ČĽR a Kazachstanu spôsobil podstatnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(148)

Komisia preskúmala, či napriek záverom týkajúcim sa dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti existujú presvedčivé dôkazy, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva, aby sa prijali opatrenia. S týmto cieľom a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia Komisia zvážila pravdepodobný vplyv opatrení na všetky zúčastnené strany, ako aj pravdepodobné dôsledky neprijatia opatrení.

(149)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti by sa mali zaviesť opatrenia na dovoz z ČĽR a Kazachstanu. Očakáva sa, že zavedenie týchto opatrení povedie k zvýšeniu cien SiMn z týchto krajín a poskytne výrobnému odvetviu Spoločenstva príležitosť na zlepšenie svojej situácie prostredníctvom zvýšenia cien a prípadne prostredníctvom zvýšenia objemu predaja a podielu na trhu. Z dôvodu neexistencie opatrení sa očakáva, že dovoz z ČĽR a Kazachstanu bude pokračovať za nízke ceny a že výrobné odvetvie Spoločenstva nebude mať možnosť zlepšiť svoju situáciu.

(150)

Čo sa týka výrobkov s nízkym obsahom uhlíka, tieto predstavujú iba 5 % z produkcie výrobného odvetvia Spoločenstva a dovážajú sa najmä z Nórska, ale aj z ČĽR. Zatiaľ čo sa usudzuje, že ak sa zavedú opatrenia, objemy, ktoré v súčasnosti prichádzajú z ČĽR, by sa mohli do istej miery nahradiť dovozom z Nórska, čo by výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnilo zvýšiť svoju vlastnú produkciu a predaj výrobkov s nízkym obsahom uhlíka s cieľom uspokojiť dopyt po týchto výrobkoch.

(151)

Okrem výrobného odvetvia Spoločenstva existuje iba jeden ďalší výrobca v Spoločenstve. Vzhľadom na to, že tento výrobca nespolupracoval, a tak neexistujú presné údaje týkajúce sa jeho činnosti, sa na základe informácií od spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva odhaduje, že výroba tohto výrobcu dosahuje približne 10 % až 15 % výroby výrobného odvetvia Spoločenstva. Ak sa zavedú antidumpingové opatrenia, ten istý druh rozvoja, ako je uvedený v odôvodneniach 149 a 150 pre výrobné odvetvie Spoločenstva, možno očakávať takisto pre tohto ďalšieho výrobcu Spoločenstva.

(152)

Pri vypĺňaní a predkladaní dotazníkov spolupracovali dvaja nezávislí dovozcovia príslušného výrobku.

(153)

Títo dovozcovia vyjadrili v prípade zavedenia opatrení obavy týkajúce sa: i) negatívneho vplyvu na situáciu v oblasti dodávok v rámci Spoločenstva vzhľadom na to, že celková výrobná kapacita v rámci Spoločenstva dosiahla len približne jednu tretinu spotreby, a ii) nepriaznivých účinkov, ktoré budú mať akékoľvek opatrenia na náklady na príslušný výrobok, ktorý by ako základná surovina na výrobu ocele ovplyvnil celkovú výrobu ocele v Spoločenstve.

(154)

Čo sa týka situácie v oblasti dodávok v rámci Spoločenstva, je pravda, že spotreba je približne trikrát vyššia ako súčasná výrobná kapacita Spoločenstva a že výrobné odvetvie Spoločenstva dodalo približne len 25 % dopytu Spoločenstva počas OP. Výrobné odvetvie Spoločenstva však počas OP využívalo svoju kapacitu na približne 70 %, a v priebehu posudzovaného obdobia bolo využitie kapacity 70 % až 80 %. Z tohto dôvodu môže významne zvýšiť objem svojej súčasnej výroby. Z dôvodu relatívne obmedzeného množstva dovozu, ktorý bude predmetom opatrení (ako sa uvádza v odôvodneniach 149 a 150), a keďže prípadné zníženie dovozu z príslušných krajín by mohlo byť kompenzované vývozom z iných krajín, sa usudzuje, že zavedenie cla nebude mať žiadny značný vplyv na dostupnosť dodávok pre dovozcov. Okrem dodávok od výrobcov Spoločenstva a z krajín dotknutých prešetrovaním je trh Spoločenstva taktiež zásobovaný v rozsahu približne 40 % spotreby, a to prostredníctvom dovozu z iných krajín, najmä z Nórska, Indie, Južnej Afriky a Brazílie. Tieto krajiny v minulosti celkovo dodávali do Spoločenstva veľké množstvá.

(155)

Je zrejmé, že ak sa zavedú opatrenia, môže to viesť ku krátkodobému prerušeniu, ak by sa zvýšenie výroby Spoločenstva oneskorilo a ak by sa ukázalo potrebné zabezpečiť nové alebo alternatívne dodávky pre niektorých používateľov.

(156)

Pokiaľ ide o príslušných dovozcov, ak aj Spoločenstvo zvýši svoju výrobu, predaj a podiel na trhu v rámci Spoločenstva, výrazná dovozná činnosť bude naďalej potrebná z toho dôvodu, že výrobné odvetvie Spoločenstva môže zásobovať len približne 30 % trhu a že spotreba Spoločenstva neustále narastá. Zatiaľ čo je zrejmé, že dovozcovia vo všeobecnosti vykonávajú činnosť na základe relatívne nízkeho ziskového rozpätia a že akékoľvek krátkodobé prerušenie vyplývajúce zo skutočnosti, že používatelia sa snažia zabezpečiť nové alebo alternatívne dodávky, by mohlo negatívne ovplyvniť ich zisk, dospelo sa k záveru, že dovozcovia môžu ochrániť svoj zisk tým, že prenesú celkové zvýšenie nákladov na používateľov.

(157)

Desať používateľov príslušného výrobku v kovospracujúcom priemysle spolupracovalo tak, že vyplnili a odovzdali dotazníky alebo predložili návrhy. Od Európskej konfederácie železiarskeho a oceliarskeho priemyslu (EUROFER) prišiel jeden návrh.

(158)

Používatelia rovnako ako dovozcovia vyjadrili podobné obavy týkajúce sa dostatočného zásobovania a zvýšených nákladov pre konečných používateľov, ako sa uvádza v odôvodnení 153. Z dôvodov stanovených v odôvodnení 154 sa dospelo k záveru, že zavedenie opatrení nebude mať vážny škodlivý strednodobý vplyv na situáciu v oblasti dodávok do Spoločenstva.

(159)

Priamy vplyv zvýšenia ceny SiMn na výrobné náklady ocele by bol obmedzený, pretože SiMn predstavuje najviac 1 % výrobných nákladov uhlíkovej ocele a dokonca ešte menej v prípade nehrdzavejúcej ocele. Na základe informácií poskytnutých asociáciou odvetvia používateľov (EUROFER), ktoré sa týkali celkových ročných nákladov na používanie SiMn, sa odhaduje, že výsledkom hoci i značného nárastu ceny o 20 % týkajúcej sa všetkého SiMn by bolo zníženie ziskovosti výrobcov ocele (ktorí v súčasnosti dosahujú úroveň zisku medzi 10 % a 40 %) približne len o 0,2 %. Keďže úroveň akýchkoľvek prípadných opatrení by bola výrazne nižšia a týkali by sa iba maximálne 10 % spotreby Spoločenstva (v prípade, že by žiadny dovoz, na ktorý sa vzťahujú opatrenia, nebol nahradený dovozom iného pôvodu), vplyv akýchkoľvek prípadných opatrení na ziskovosť oceliarskeho priemyslu by bol veľmi obmedzený.

(160)

Argumentovalo sa, že trh pre SiMn je globálny a že globálny dopyt rastie v súlade s rastúcim dopytom po oceli. Keď dopyt prevýši ponuku, môže to viesť k výraznému nárastu cien, ako sa to stalo v roku 2004. Ak bude dočasné prerušenie dodávok a dopyt v Spoločenstve naďalej stúpať, ako sa uvádza v odôvodnení 155, mohlo by to viesť ku krátkodobému nárastu cien nad úroveň uložených ciel. Vzhľadom na skutočnosť, že trh pre SiMn je globálny, sa usúdilo, že cenová úroveň v rámci Spoločenstva je stanovená na základe pôsobenia medzi celkovou ponukou a dopytom a že ceny Spoločenstva by sa dlhodobo nemali veľmi odlišovať od cien vo svete z dôvodu značného dovozu iného pôvodu, ktorý na trhu existuje. Výrobcovia ocele, ktorí v súčasnosti dosahujú uspokojivú úroveň zisku (10 % až 40 %), budú mať navyše možnosť preniesť vplyv akéhokoľvek zvýšenia cien príslušného výrobku, ktoré bude obmedzené vzhľadom na pomerne malý podiel nákladov na SiMn na celkových nákladoch pri výrobe ocele.

(161)

Používatelia takisto spochybnili účinnosť týchto opatrení tvrdiac, že zavedenie a odstránenie predchádzajúcich opatrení malo malý vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva. V tejto súvislosti, aj keď účelom zavedenia antidumpingových opatrení je obnoviť spravodlivé podmienky na trhu s cieľom poskytnúť možnosť výrobnému odvetviu Spoločenstva, ktoré utrpelo značnú ujmu prostredníctvom dumpingu, aby prekonalo jeho účinky, skutočnosť, že takéto prekonanie účinkov sa neuskutočnilo v minulosti, by nemala byť dôvodom na spochybnenie vhodnosti zavedenia antidumpingových opatrení tam, kde sú v súčasnosti oprávnené.

(162)

Niektorí používatelia poukázali na to, že približne za posledných 10 rokov doplácalo oceliarske výrobné odvetvie Spoločenstva na zvýšené náklady vyplývajúce z antidumpingových opatrení, ktoré boli zavedené na rôzne suroviny používané výhradne alebo najmä na výrobu ocele. Takisto zdôraznili, že okrem súčasného konania existovalo aj množstvo iných konaní, ktoré boli súčasne otvorené a ktoré sa týkali surovín používaných pri výrobe ocele. Tvrdili, že celkovým účelom bolo znevýhodniť výrobcov ocele v Spoločenstve na medzinárodnej úrovni. Čo sa týka predchádzajúcich opatrení, treba poznamenať, že väčšina predchádzajúcich opatrení práve stratila platnosť. Čo sa týka kumulatívneho účinku opatrení na množstvo surovín, treba zohľadniť, že cieľom antidumpingových opatrení je obmedziť vplyv narušených podmienok na trhu, ktoré vyplývajú z existencie dumpingového dovozu. Účinok antidumpingových opatrení ako taký, aj keď boli zavedené na množstvo surovín týkajúcich sa toho istého priemyslu, by nemal mať rušivý vplyv. V každom prípade bude vplyv zavedenia akýchkoľvek opatrení, v tomto prípade na oceliarsky priemysel, zanedbateľný, ako je to vysvetlené v odôvodnení 159.

(163)

Po uverejnení EUROFER znovu zopakoval svoje tvrdenie, že zavedenie opatrení by nebolo vo všeobecnom záujme Spoločenstva, pretože by viedli k zvýšeniu nákladov pre používateľov a mali by malý vplyv na zlepšenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. V tomto ohľade neboli poskytnuté žiadne nové informácie, a preto sa argumentácia uvedená vyššie (odôvodnenia 157 až 162) potvrdzuje a na základe spomenutých skutočností sa dospelo k záveru, že akýkoľvek vplyv na finančnú situáciu používateľov z dôvodu zavedenia antidumpingového cla bude celkovo zanedbateľný.

(164)

Záverom možno uviesť, že sa očakáva, že zavedenie opatrení na dovoz z ČĽR a Kazachstanu by napriek dostupnosti obmedzeného a klesajúceho množstva SiMn na trhu pochádzajúceho z iných krajín (t. j. Južnej Afriky a Nórska v prípade SiMn s nízkym obsahom uhlíka) a od dodávateľov, na ktoré sa tieto opatrenia nevzťahujú, za ceny podobné cenám v ČĽR a Kazachstane pred zavedením akýchkoľvek ciel poskytlo výrobnému odvetviu Spoločenstva rovnako ako iným výrobcom Spoločenstva príležitosť zlepšiť svoju situáciu prostredníctvom zvýšenia objemu predaja, cien a podielu na trhu. Zatiaľ čo sa môžu objaviť niektoré negatívne účinky v podobe zvýšených nákladov pre používateľov vyplývajúcich z prípadnej potreby zabezpečiť nové alebo alternatívne dodávky, usúdilo sa, že celkový vplyv zavedenia opatrení pre ČLR a Kazachstan na používateľov by bol zanedbateľný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na to, aby v tomto prípade neboli uložené opatrenia, a že uplatňovanie takýchto opatrení bude v záujme Spoločenstva.

(165)

Úroveň akýchkoľvek antidumpingových opatrení by mala byť dostatočná na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingovým dovozom, bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri vypočítavaní výšky cla potrebného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu ujmu sa usúdilo, že akékoľvek opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť nadobudnúť zisk pred zdanením, ktorý by sa mohol dosiahnuť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez existencie dumpingového dovozu.

(166)

Výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že rozpätie zisku 8 % z obratu by sa malo považovať za primeranú úroveň, ktorého dosiahnutie by sa mohlo očakávať, ak by neexistoval poškodzujúci dumping. Táto skutočnosť sa prešetrila a zistilo sa, že požadované rozpätie zisku by malo za následok opätovné nadobudnutie kapitálových investícií v relatívne krátkom časovom období. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že samotné výrobné odvetvie Spoločenstva vo všeobecnosti znehodnotilo v dlhodobom rámci svoje kapitálové investície. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že rozpätie zisku 5 %, ktoré je v súlade s rozpätím používaným pri prešetrovaní, ktoré viedlo k predchádzajúcim antidumpingovým opatreniam, je primeranou úrovňou, ktorej dosiahnutie môže výrobné odvetvie Spoločenstva očakávať, ak by neexistoval poškodzujúci dumping.

(167)

Potrebné zvýšenie ceny bolo potom stanovené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny podľa typu výrobku stanovenej na výpočet cenového podhodnotenia s nepoškodzujúcou cenou podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa dosiahla upravením predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva s cieľom odzrkadliť uvedené ziskové rozpätie. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálny podiel celkovej dovoznej ceny CIF. Vzhľadom na to, že THZ alebo IZ neboli udelené žiadnym spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom, pre ČĽR sa vypočítalo celoštátne rozpätie ujmy na základe cien z Comextu.

(168)

Uvedené porovnanie cien ukázalo nasledujúce rozpätie ujmy:

(169)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že konečné antidumpingové clo by sa malo uložiť na dovoz SiMn s pôvodom v Kazachstane a ČĽR na úrovni spodnej hranice rozpätia dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšej dane. Analogickým postupom podľa článku 9 ods. 3 základného nariadenia, keďže rozpätie ujmy pre Ukrajinu je nižšie ako úroveň de minimis, malo by sa prešetrovanie týkajúce sa tejto krajiny ukončiť.

(170)

Preto a z dôvodov uvedených v odôvodneniach 165 až 169 by mali byť antidumpingové clá stanovené takto:

(171)

Po uverejnení hlavných skutočností a úvah, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečných antidumpingových ciel, vyvážajúci výrobca v Kazachstane ponúkol prijateľný cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. Príslušný výrobok vykazoval v posledných rokoch značnú pohyblivosť cien, a preto nie je vhodný ako záväzok s pevne stanovenou cenou. Na prekonanie tohto problému vyvážajúci výrobca ponúkol indexáciu minimálnej dovoznej ceny podľa ceny hlavnej suroviny, konkrétne mangánovej rudy. Kolísanie ceny príslušného výrobku však nemožno vysvetliť kolísaním ceny hlavnej surovniny, a preto nemožno spraviť indexáciu minimálnej dovoznej ceny podľa ceny suroviny. Ako alternatívny prístup ponúkol vyvážajúci výrobca takisto indexáciu minimálnej dovoznej ceny na základe vlastných výrobných nákladov, ako to vykazujú jeho auditované účty. Tento prístup však nemožno prijať, pretože vývoj jeho nákladov nezodpovedá nutne vývoju jeho cien. Okrem toho sa takýto záväzok považuje za neuskutočniteľný, pretože by Komisia len veľmi ťažko mohla neustále monitorovať vývoj nákladov. Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že záväzok ponúknutý vývozcom nemožno prijať,