PRÍLOHA
EKOLOGICKÉ KRITÉRIÁ
Ciele kritérií
Cieľom týchto kritérií je obmedziť vplyv na životné prostredie pochádzajúci z výroby, prevádzky a ukončenia životnosti tepelných čerpadiel poháňaných elektrinou alebo plynom a plynových absorpčných tepelných čerpadiel. Zahŕňajú:
|
— |
účinnosť vykurovania a/alebo vykurovania/chladenia budov, |
|
— |
zníženie vplyvu vykurovania a/alebo vykurovania/chladenia budov na životné prostredie, |
|
— |
zníženie alebo prevenciu rizík pre životné prostredie a ľudské zdravie, ktoré vyplývajú z používania nebezpečných látok, |
|
— |
záruku, že zákazníkovi a subjektu, ktorý zabezpečuje montáž tepelného čerpadla, sa poskytnú správne informácie o tepelnom čerpadle a jeho efektívnej prevádzke. |
Kritériá sú stanovené tak, aby sa podporilo označovanie tepelných čerpadiel, ktoré majú malý vplyv na životné prostredie.
Požiadavky na hodnotenie a overovanie
Pri hodnotení a overovaní tepelných čerpadiel žiadateľ môže zoskupiť tepelné čerpadlá do „základných modelov“. Základné modely sú definované jednotkami, ktoré sú v podstate totožné, pokiaľ ide o tepelnú účinnosť a funkčnosť, a rovnaké alebo porovnateľné, pokiaľ ide o základné súčasti, osobitne ventilátory, hadice, kompresory a motory.
Osobitné požiadavky na hodnotenie a overovanie sú uvedené priamo v každom kritériu.
V prípade potreby sa môžu použiť iné skúšobné metódy a normy, ako sú uvedené pre každé kritérium, ak ich príslušný orgán posudzujúci žiadosť uzná za rovnocenné.
V prípade, keď sa od žiadateľa vyžaduje, aby predložil vyhlásenia, dokumentáciu, analýzy, protokoly o skúškach alebo iný dôkaz potvrdzujúci súlad s kritériami, môžu tieto dokumenty podľa potreby pochádzať od žiadateľa a/alebo jeho dodávateľa(-ov) a/alebo ich dodávateľa(-ov) atď.
V prípade potreby môžu príslušné orgány požadovať sprievodnú dokumentáciu a môžu vykonať nezávislé overovania.
Príslušným orgánom sa odporúča, aby pri hodnotení žiadostí a sledovaní súladu s kritériami zohľadňovali uplatňovanie uznávaných systémov environmentálneho manažérstva, ako sú EMAS alebo ISO 14001.
(Poznámka: Implementácia týchto systémov environmentálneho manažérstva nie je nutná.)
Okrem toho musí skúšobné laboratórium pre merania hluku a účinnosti spĺňať všeobecné požiadavky podľa normy EN-ISO/IEC 17 025:2005. Laboratórium musí byť nezávislé a akreditované na skúšky podľa príslušných skúšobných metód. V prípade, že v krajine, v ktorej sídli žiadateľ, nie sú známe žiadne akreditované laboratóriá pre skúšky, môžu byť povolené iné laboratóriá. V takýchto prípadoch musí byť laboratórium nezávislé a spôsobilé.
Pre informáciu:
Výkonové číslo (COP) je pomer medzi tepelným výkonom a elektrinou alebo plynom dodaným pri určenom zdroji a výstupnej teplote.
Koeficient energetickej účinnosti (EER) je pomer medzi chladiacim výkonom a elektrinou alebo plynom dodaným pri určenom zdroji a výstupnej teplote.
Stupeň využitia primárnej energie (PER) sa vypočíta ako: COP × 0,40 (alebo COP/2,5) pri tepelných čerpadlách poháňaných elektrinou a ako COP × 0,91 (alebo COP/1,1) pri tepelných čerpadlách poháňaných plynom alebo plynových absorpčných tepelných čerpadlách, kde 0,40 je aktuálny európsky priemer účinnosti výroby elektrickej energie vrátane strát v prenosovej sústave a 0,91 je aktuálny európsky priemer účinnosti plynu vrátane distribučných strát podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (1).
1. Účinnosť v režime vykurovania (COP)
Účinnosť jednotiek tepelných čerpadiel musí presahovať nasledovné minimálne požadované hodnoty výkonového čísla (COP) a stupňa využitia primárnej energie (PER).
|
Typ tepelného čerpadla: zdroj tepla/vykurovacie médium |
Vonkajšia jednotka [°C] |
Vnútorná jednotka [°C] |
Min. COP |
Min. COP |
Min. PER |
|
Elektrické tepelné čerpadlá |
Plynové tepelné čerpadlá |
||||
|
vzduch/vzduch |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 2 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 1 |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 20 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: max 15 |
2,90 |
1,27 |
1,16 |
|
vzduch/voda |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 2 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 1 |
Teplota na vstupe: 30 Teplota na výstupe: 35 |
3,10 |
1,36 |
1,24 |
|
Teplota na vstupe: 40 Teplota na výstupe: 45 |
2,60 |
1,14 |
1,04 |
||
|
soľanka/vzduch |
Teplota na vstupe: 0 Teplota na výstupe: – 3 |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 20 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 15 max |
3,40 |
1,49 |
1,36 |
|
soľanka/voda |
Teplota na vstupe: 0 Teplota na výstupe: – 3 |
Teplota na vstupe: 30 Teplota na výstupe: 35 |
4,30 |
1,89 |
1,72 |
|
Teplota na vstupe: 40 Teplota na výstupe: 45 |
3,50 |
1,54 |
1,40 |
||
|
voda/voda |
Teplota na vstupe: 10 Teplota na výstupe: 7 |
Teplota na vstupe: 30 Teplota na výstupe: 35 |
5,10 |
2,24 |
2,04 |
|
Teplota na vstupe: 40 Teplota na výstupe: 45 |
4,20 |
1,85 |
1,68 |
||
|
voda/vzduch |
Teplota na vstupe: 15 Teplota na výstupe: 12 |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 20 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: max 15 |
4,70 |
2,07 |
1,88 |
|
(zdroj je uzavretý okruh vo vode) Teplota na vstupe: 20 Teplota na výstupe: 17 |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 20 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: max 15 |
4,40 |
1,93 |
1,76 |
Hodnotenie a overovanie: Skúšky treba vykonávať podľa EN 14 511:2004. Skúšky treba vykonávať pri plnom zaťažení príslušného tepelného čerpadla, za podmienok uvedených v tabuľke. Uvedené hodnoty musí overiť nezávislé skúšobné laboratórium akreditované na stanovené skúšky. Tepelné čerpadlá certifikované v certifikačnom programe Eurovent alebo certifikačnom programe DACH alebo inom programe schválenom príslušným orgánom nemusia byť pre uvedené hodnoty podrobené ďalším skúškam v nezávislom laboratóriu. Protokoly o skúškach treba priložiť k žiadosti.
2. Účinnosť v režime chladenia (EER)
Ak je tepelné čerpadlo reverzibilné a môže chladiť, účinnosť jednotky tepelného čerpadla musí v režime chladenia presahovať nasledovné minimálne požadované hodnoty koeficientu energetickej účinnosti (EER).
|
Typ tepelného čerpadla: |
Vonkajšia jednotka [°C] |
Vnútorná jednotka [°C] |
Min. EER |
Min. EER |
Min. PER |
|
Elektrické tepelné čerpadlá |
Plynové tepelné čerpadlá |
||||
|
vzduch/vzduch |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 35 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 24 |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 27 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 19 |
3,20 |
1,41 |
1,3 |
|
vzduch/voda |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 35 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: – |
Teplota na vstupe: 23 Teplota na výstupe: 18 |
2,20 |
0,97 |
0,9 |
|
Teplota na vstupe: 12 Teplota na výstupe: 7 |
2,20 |
0,97 |
0,9 |
||
|
soľanka/vzduch |
Teplota na vstupe: 30 Teplota na výstupe: 35 |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 27 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: max 19 |
3,30 |
1,45 |
1,3 |
|
soľanka/voda |
Teplota na vstupe: 30 Teplota na výstupe: 35 |
Teplota na vstupe: 23 Teplota na výstupe: 18 |
3,00 |
1,32 |
1,2 |
|
Teplota na vstupe: 12 Teplota na výstupe: 7 |
3,00 |
1,32 |
1,2 |
||
|
voda/voda |
Teplota na vstupe: 30 Teplota na výstupe: 35 |
Teplota na vstupe: 23 Teplota na výstupe: 18 |
3,20 |
1,41 |
1,3 |
|
Teplota na vstupe: 12 Teplota na výstupe: 7 |
3,20 |
1,41 |
1,3 |
||
|
voda/vzduch |
Teplota na vstupe: 30 Teplota na výstupe: 35 |
Teplota suchého teplomera na vstupe: 27 Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 19 |
4,40 |
1,93 |
1,8 |
Hodnotenie a overovanie: Skúšky treba vykonávať podľa EN 14 511:2004; pri plynových absorpčných tepelných čerpadlách podľa EN 12309-2:2000. Skúšky treba vykonávať pri plnom zaťažení príslušného tepelného čerpadla za podmienok uvedených v tabuľke. Uvedené hodnoty musí overiť nezávislé skúšobné laboratórium akreditované na stanovené skúšky. Tepelné čerpadlá certifikované v certifikačnom programe Eurovent alebo certifikačnom programe DACH alebo inom programe schválenom príslušným orgánom nemusia byť pre uvedené hodnoty podrobené ďalším skúškam v nezávislom laboratóriu. Protokoly o skúškach treba priložiť k žiadosti.
3. Chladivo
Potenciál globálneho otepľovania (GWP) chladiva nesmie počas obdobia 100 rokov dosiahnuť hodnoty GWP > 2 000. Ak je GWP chladiva menší ako 150, potom sa minimálne požadované hodnoty výkonového čísla (COP) a stupňa využitia primárnej energie (PER) v režime vykurovania a koeficientu energetickej účinnosti (EER) v režime chladenia, ako sa uvádza v kritériách 1 a 2 tejto prílohy, znižujú o 15 %.
Zohľadňujú sa hodnoty GWP uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 (2).
Hodnotenie a overovanie: Názvy chladiva(-ív) použitého(-ých) vo výrobku treba priložiť k žiadosti spolu s ich hodnotami GWP podľa uvedeného nariadenia. Hodnoty GWP chladív sa vypočítajú ako 100-ročný potenciál otepľovania jedného kilogramu plynu v porovnaní s jedným kilogramom CO2.
Pri fluórovaných chladivách sa za hodnoty GWP považujú hodnoty uverejnené v tretej hodnotiacej správe (TAR) prijatej Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC hodnoty GWP z roku 2001 pre obdobie 100 rokov) (3).
Pri nefluórovaných plynoch sa za hodnoty GWP považujú hodnoty uverejnené v prvom hodnotení IPCC pre obdobie 100 rokov (4).
Pri zmesiach chladív sú hodnoty GWP založené na vzorci stanovenom v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 842/2006.
4. Sekundárne chladivo
(Poznámka: Neuplatňuje sa pri všetkých typoch tepelných čerpadiel v rámci tejto skupiny výrobkov.)
Sekundárne chladivo, soľanka alebo prísady nesmú byť látky klasifikované ako látky nebezpečné pre životné prostredie alebo predstavujúce zdravotné riziko, ako sú definované v smernici Rady 67/548/EHS (5) týkajúcej sa látok nebezpečných pre životné prostredie a v jej následných zmenách a doplneniach.
Hodnotenie a overovanie: Názov(-vy) použitého(-ých) sekundárneho(-ych) chladiva(-ív) treba priložiť k žiadosti.
5. Hluk
Hladina(-y) akustického výkonu treba odskúšať a uviesť v dB (A) na informačnom formulári.
Hodnotenie a overovanie: Skúšky treba vykonávať podľa ENV-12 102. Protokol o skúške treba priložiť k žiadosti.
6. Ťažké kovy a spomaľovače horenia
Kadmium, olovo, ortuť, šesťmocný chróm alebo spomaľovače horenia, t. j. spomaľovače horenia polybromované bifenyly (PBB) alebo polybromované difenylétery (PBDE), ako sa uvádzajú v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES (6), sa v tepelnom čerpadle alebo systéme tepelného čerpadla nesmú používať, pričom sa berú do úvahy tolerancie špecifikované v rozhodnutí Komisie 2005/618/ES (7), ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2002/95/ES. Táto požiadavka pre spomaľovače horenia musí zohľadňovať následné úpravy, zmeny a doplnenia uvedenej smernice, pokiaľ ide o používanie deka-BDE.
Hodnotenie a overovanie: Certifikát podpísaný výrobcom tepelného čerpadla.
7. Školenie montérov
Žiadateľ musí zabezpečiť, aby montéri v členských štátoch, v ktorých sa má výrobok predávať, mali k dispozícii vhodné školenia. Tieto školenia musia obsahovať informácie týkajúce sa dimenzovania a inštalácie tepelného čerpadla a vyplnenia informačného formulára pre spotrebiteľov.
Hodnotenie a overovanie: K žiadosti treba priložiť vyhlásenie, v ktorom sa opisujú dostupné školenia a uvádza sa, kde sú takéto školenie dostupné.
8. Dokumentácia
Žiadateľ musí poskytnúť podrobný návod na montáž a údržbu a návod na obsluhu tepelného čerpadla.
Hodnotenie a overovanie: Návod na montáž, údržbu a návod na obsluhu treba dodať spolu s tepelným čerpadlom a musia spĺňať požiadavky EN 378:2000 alebo jej revízií.
9. Dostupnosť náhradných dielov
Žiadateľ musí zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov počas obdobia 10 rokov od dátumu predaja.
Hodnotenie a overovanie: K žiadosti treba priložiť vyhlásenie, že náhradné diely budú dostupné 10 rokov, spolu s vysvetlením, ako bude zaručená táto dostupnosť.
10. Informačný formulár
Žiadateľ musí zabezpečiť, aby bol na predajných miestach k dispozícii nevyplnený „informačný formulár pre zákazníkov“ pripojený k tejto prílohe, aby spotrebiteľom poskytol vhodné rady o tepelnom čerpadle. Rovnako musí byť vyplnený „informačný formulár pre montérov“ pripojený k tejto prílohe k dispozícii pre montérov.
Žiadateľ musí poskytnúť vhodné nástroje, počítačové programy a usmernenia, aby mohli oprávnení montéri vypočítať výkonové parametre systému tepelného čerpadla, ako sú sezónne hodnoty výkonového čísla, sezónne hodnoty koeficientu energetickej účinnosti, stupeň využitia primárnej energie a ročné emisie oxidu uhličitého. Okrem toho musí byť montér schopný vyplniť informačný formulár pre spotrebiteľov skôr, ako spotrebiteľ zakúpi zariadenie.
Hodnotenie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť vyplnený „informačný formulár pre montérov“a opísať, ako plánuje zabezpečiť, že ho budú mať montéri k dispozícii. Musí tiež opísať, ako plánuje zabezpečiť, aby mali zákazníci na predajných miestach jeho výrobkov k dispozícii informačný formulár pre zákazníkov.
11. Informácie na environmentálnej značke
Kolónka 2 na environmentálnej značke obsahuje tento text:
Medzi tepelnými čerpadlami má tento výrobok:
|
— |
vyššiu energetickú účinnosť, |
|
— |
menší vplyv na globálne otepľovanie. |
Na obale výrobku sa musí nachádzať nasledovný text (alebo rovnocenný): „Ak chcete získať viac informácií o tom, prečo bola tomuto výrobku udelená značka kvetu, navštívte internetovú stránku: http://ec.europa.eu/environment/ecolabel“.
Rady pre nákup tepelného čerpadla, ktorému bola udelená environmentálna značka
– Informačný formulár pre zákazníkov –
Pozor! Prečítajte si pred nákupom!
Efektívna prevádzka tohto tepelného čerpadla bude zabezpečená iba vtedy, keď bude systém správne prispôsobený požiadavkám vykurovania a chladenia budovy a klimatickému pásmu, v ktorom bude inštalovaný!
Pred nákupom sa vždy obráťte na oprávneného montéra a požiadajte ho o vyplnenie tohto formulára!
Environmentálna značka EÚ sa udeľuje takým modelom tepelných čerpadiel, ktoré majú lepšiu energetickú účinnosť a minimalizujú svoj vplyv na životné prostredie.
Tento formulár by mal vyplniť kvalifikovaný montér, aby Vám poskytol informácie a odporúčania o najvhodnejšom systéme tepelného čerpadla pre váš domov. Využijete tak výhody veľmi vysokej účinnosti tepelných čerpadiel, ktoré sústreďujú teplo obsiahnuté vo vzduchu, pôde alebo vode.
Niektoré systémy sú reverzibilné a prostredníctvom odoberania tepla a jeho uvoľňovania do blízkeho okolia dokážu chladiť. Niektoré systémy umožňujú aj ohrev vody na hygienické účely.
Môžete si vybrať tepelné čerpadlá, ktoré môžu byť použité s väčšinou rozvodných systémov vrátane radiátorov, vykurovania horúcim vzduchom a podlahového vykurovania a ktoré sa dajú prispôsobiť väčšine existujúcich vykurovacích systémov, za dodržania niekoľkých vhodných preventívnych opatrení, ako sa uvádzajú ďalej.
Zníženie tepelných strát a tepelného zisku zo slnečnej energie v budovách
Ak je vaše obydlie staršie ako 10 rokov, pred výberom tepelného čerpadla môže byť z pohľadu nákladov efektívnejšie najskôr zlepšiť jeho tepelnú izoláciu, aby sa tak znížili tepelné straty pri vykurovaní vašej budovy alebo znížil tepelný zisk, ak ju chcete chladiť. (Je napríklad efektívnejšie namontovať menšie tepelné čerpadlo, ale do dobre izolovanej budovy.) Ak budete súhlasiť s odporúčaniami montéra na zlepšenie tepelnej izolácie, treba tomu prispôsobiť veľkosť tepelného čerpadla, ktoré si kúpite.
Podrobnejšie informácie o znižovaní tepelných strát alebo tepelného zisku zo slnečnej energie a o dimenzovaní a montáži systémov tepelných čerpadiel získate na stránke www.kyotoinhome.info
Rady pre montáž tepelného čerpadla, ktorému bola udelená environmentálna značka
– Informačný formulár pre montérov –
Pozor! Prečítajte si pred nákupom!
Efektívna prevádzka tohto tepelného čerpadla si vyžaduje, aby oprávnený montér navrhol systém vykurovania tak, aby bol prispôsobený požiadavkám vykurovania a chladenia budovy a klimatickému pásmu a aby bol systém namontovaný v súlade s pokynmi výrobcu.
Environmentálna značka EÚ sa udeľuje takým modelom tepelných čerpadiel, ktoré majú lepšiu energetickú účinnosť a minimalizujú svoj vplyv na životné prostredie.
Tepelné čerpadlá majú veľmi vysokú účinnosť, pretože energiu používajú iba na sústredenie tepla obsiahnutého v pôde, vode alebo vzduchu. Niektoré modely môžu fungovať v opačnom režime a prostredníctvom odoberania tepla z obydlia dokážu chladiť. Informácie obsiahnuté v tomto formulári Vám umožnia zabezpečiť, aby sa výhody tepelného čerpadla preniesli na zberný a distribučný systém a aby ste vyplnili formulár, ktorý treba odovzdať zákazníkovi, a vysvetlili mu tak svoju voľbu.
1. Minimálne informácie, ktoré musí poskytnúť výrobca
|
Výrobca |
|
|
Model |
|
|
Tepelný výmenník |
|
|
Médium pre rozvod tepla |
|
|
Vykurovacia kapacita (kW) |
|
|
Chladiaca kapacita (kW) |
|
|
Dodávka teplej vody |
|
|
Typ chladiva |
|
|
Úroveň hluku (dBA) |
|
|
Dostupnosť náhradných dielov od dátumu predaja (roky) |
|
|
Výkonové číslo (vykurovanie) |
|
|
Špecifické teploty na vstupe a výstupe (°C) |
|
|
Koeficient energetickej účinnosti (chladenie) |
|
|
Špecifické teploty na vstupe a výstupe (°C) |
|
Na prispôsobenie sa existujúcim vykurovacím systémom treba tepelné čerpadlo vybrať tak, aby bolo prispôsobené súčasnému rozvodnému systému, ktorý môže byť vedenie horúceho vzduchu, horúcej vody v radiátoroch alebo v podlahovom vykurovaní. Keďže teplota na výstupe môže byť nižšia ako teplota kotla, ktorý nahradí, je dôležité, aby sa určil spôsob zníženia tepelných strát alebo zisku zo slnečnej energie s cieľom udržať rovnakú veľkosť rozvodného systému.
Vymedzenie pojmov
Výkonové číslo (COP) je pomer medzi tepelným výkonom a elektrinou dodanou pri určenom zdroji a výstupnej teplote.
Koeficient energetickej účinnosti (EER) je pomer medzi chladiacim výkonom a elektrinou dodanou pri určenom zdroji a výstupnej teplote.
Sezónne výkonové číslo (SCOP) je výkonové číslo spriemerované na dĺžku vykurovacieho obdobia pre systém tepelného čerpadla v danej lokalite.
Sezónny koeficient energetickej účinnosti (SEER) je koeficient energetickej účinnosti spriemerovaný na dĺžku obdobia chladenia pre systém tepelného čerpadla v danej lokalite.
Stupeň využitia primárnej energie (PER) sa vypočíta ako: COP × 0,40 (alebo COP/2,5) pri tepelných čerpadlách, ktorých kompresor je poháňaný elektrinou, a ako COP × 0,91 (alebo COP/1,1) pri tepelných čerpadlách, ktorých kompresor je poháňaný plynom, kde 0,40 je aktuálny európsky priemer účinnosti výroby elektrickej energie vrátane strát v prenosovej sústave a 0,91 je aktuálny európsky priemer účinnosti plynu vrátane distribučných strát.
Výrobca musí poskytnúť programy, nástroje a usmernenia, aby Vám pomohol vykonať nasledovné výpočty. Klimatické údaje musia zodpovedať zemepisnej polohe budovy.
2. Zníženie tepelných strát a tepelného zisku zo slnečnej energie v budovách
Ak je obydlie staršie ako 10 rokov, z pohľadu nákladov bude pravdepodobne efektívnejšie znížiť tepelné straty zlepšením úrovne tepelnej izolácie a znížiť tepelný zisk zo slnečnej energie obmedzením priamych slnečných lúčov v lete. Ak zákazník súhlasí s vašimi odporúčaniami, potom treba systém navrhnúť pre znížené hodnoty tepelných strát a zisku zo slnečnej energie.
Podrobnejšie informácie o znižovaní tepelných strát alebo tepelného zisku zo slnečnej energie a dimenzovaní a montáži systémov tepelných čerpadiel získate na stránke www.kyotoinhome.info
3. Tepelné straty a dimenzovanie vykurovacieho systému
Tepelné straty budovy treba vypočítať v súlade s národnými zvyklosťami alebo za použitia schváleného počítačového programu založeného na EN 832, európskej norme pre výpočet tepelných strát. Tieto tepelné straty treba porovnať s aktuálnymi hodnotami vyžadovanými v stavebných predpisoch. Pri existujúcich budovách je vo všeobecnosti z pohľadu nákladov efektívnejšie upraviť štandard izolácie bližšie k aktuálnym hodnotám pred dimenzovaním tepelného čerpadla pre znížené tepelné straty.
Sezónne výkonové číslo a spotreba energie na vykurovanie
Pri výpočte treba zohľadniť
|
— |
podnebie (vonkajšie teploty), |
|
— |
projektovanú vonkajšiu teplotu, |
|
— |
zmeny teploty zeme počas roka (pre tepelné čerpadlá so zdrojom v zemi, pre vertikálne aj horizontálne výmenníky), |
|
— |
požadovanú vnútornú teplotu, |
|
— |
teplotnú úroveň vodného vykurovacieho systému, |
|
— |
ročné energetické požiadavky na vykurovanie priestorov, |
|
— |
ročné energetické požiadavky na ohrev teplej vody v domácnosti (ak sa uplatňuje). |
Stupeň využitia primárnej energie (PER) a ročné emisie CO2
Pri výpočte treba zohľadniť priemernú účinnosť výroby elektriny/plynu, ako aj straty v elektrickej prenosovej sústave a distribučné straty pri plyne. Emisie CO2 a úspory treba vypočítať na základe spotreby primárnej energie.
4. Zisk zo slnečnej energie a dimenzovanie systému chladenia
Ak systém dokáže chladiť, potom zisk budovy zo slnečnej energie treba vypočítať v súlade s národnými zvyklosťami alebo za použitia schváleného počítačového programu. Tento zisk treba porovnať s aktuálnymi hodnotami vyžadovanými v stavebných predpisoch. Pri existujúcich budovách je vo všeobecnosti z pohľadu nákladov efektívnejšie znížiť zisk zo slnečnej energie pred dimenzovaním tepelného čerpadla pre znížený zisk zo slnečnej energie.
Sezónny koeficient energetickej účinnosti a spotreba energie na chladenie
Pri výpočte treba zohľadniť
|
— |
podnebie (vonkajšie teploty), |
|
— |
projektovanú vonkajšiu teplotu, |
|
— |
zmeny teploty zeme počas roka (pre tepelné čerpadlá so zdrojom v zemi, pre vertikálne aj horizontálne výmenníky), |
|
— |
požadovanú vnútornú teplotu, |
|
— |
teplotnú úroveň teplovodného vykurovacieho systému, |
|
— |
ročné energetické požiadavky na chladenie priestorov. |
Stupeň využitia primárnej energie (PER) a ročné emisie CO2
Pri výpočte treba zohľadniť priemernú účinnosť výroby elektriny/plynu, ako aj straty v elektrickej prenosovej sústave a distribučné straty pri plyne. Emisie CO2 a úspory treba vypočítať na základe spotreby primárnej energie.
5. Školenia montérov a vŕtačov
Vo väčšine členských štátov sú dostupné vhodné kurzy, ktoré montérom umožňujú získať príslušnú kvalifikáciu akreditovanú na vnútroštátnej alebo európskej úrovni. Výrobcovia musia buď organizovať svoje vlastné kurzy s cieľom pomáhať montérom pri používaní svojho vybavenia, alebo spolupracovať s miestnymi vzdelávacími inštitútmi s cieľom poskytovať tieto informácie v rámci ich kurzov.
Pri tepelných čerpadlách so zdrojom v zemi, pri ktorých treba vyvŕtať vertikálny vrt, sú pre vŕtačov k dispozícii vhodné kurzy v niektorých členských štátoch.
(1) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.
(2) Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 1.
(3) IPCC Third Assessment Climate Change 2001. Správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu: http://www.ipcc.ch/pub/reports.htm
(4) Climate Change, The IPCC Scientific Assessment, J. T Houghton, G. J. Jenkins, J. J. Ephraums (vyd.) Cambridge University Press, Cambridge (UK) 1990.
(5) Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1.