30.5.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 138/14

(1)

V odseku 2 kapitoly 4 prílohy IV k Aktu o pristúpení z roku 2003 sa ustanovuje, že všetky zásoby poľnohospodárskych produktov, verejné aj súkromné, ktoré sú ku dňu pristúpenia vo voľnom obehu na území Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska (ďalej len „nové členské štáty“) a ktoré presahujú množstvo, ktoré možno považovať za obvyklý prenos zásob, musia byť odstránené na náklady nových členských štátov. Pojem obvyklý prenos zásob by sa mal definovať pre každý výrobok samostatne na základe kritérií a cieľov špecifických pre každú spoločnú organizáciu trhu.

(2)

Kritériá a ciele, ktoré sú charakteristické pre každú trhovú organizáciu, ako aj vzťah medzi cenami v nových členských štátoch pred pristúpením a cenami v Spoločenstve majú za následok, že by sa každý obvyklý prenos zásob mal ohodnotiť s ohľadom na faktory, ktoré sa menia v závislosti od sektora.

(3)

Základom pre výpočet úrovní nadbytočných zásob by mali byť zmeny v domácej výrobe po pripočítaní dovozu a odpočítaní vývozu počas dvanástich mesiacov, ktoré bezprostredne predchádzali pristúpeniu, a to od 1. mája 2003 do 30. apríla 2004, v porovnaní s priemernými zmenami v domácej výrobe po pripočítaní dovozu a odpočítaní vývozu počas troch predošlých dvanásťmesačných období.

(4)

Komisia vyzvala nové členské štáty, aby predložili pripomienky týkajúce sa všeobecnej metodiky vyčíslenia a aby predložili akékoľvek námietky týkajúce sa špecifických situácií, ktoré by zdôvodňovali vyššie ako normálne zásoby. Ako prvý krok Komisia prikročila k vyhodnoteniu pripomienok týkajúcich sa všeobecnej metodiky a k dokončeniu metodiky založenej na celkovej analýze situácie s cieľom vytvoriť horizontálny prístup, ktorý sa má používať v prípade všetkých nových členských štátov. Ako druhý krok sa vykonalo vyhodnotenie jednotlivých námietok, ktoré predložili nové členské štáty. Na základe tohto vyhodnotenia sa modifikovali výsledky horizontálneho postupu.

(5)

Výsledky výpočtu by sa mali upraviť tak, aby sa zohľadnila skutočnosť, že niektoré kategórie produktov, akými sú napríklad maslo a maslový olej, rôzne akosti ryže, chmeľu, osiva, vínneho alkoholu, tabaku a obilnín, sú prakticky zameniteľné a je ich možné považovať za jednu skupinu, takže nárast úrovní zásob určitých produktov v skupine je možné vyrovnať znížením úrovní zásob iných produktov v tejto skupine.

(6)

Podľa nových členských štátov výroba a obchod mohli počas obdobia výpočtu podliehať rastovému trendu, a to hlavne v tých prípadoch, v ktorých bol hospodársky rozvoj ich ekonomík ovplyvnený vyhliadkou na pristúpenie k Európskej únii. Prehliadnutie takéhoto trendu by mohlo mať za následok nadmerný odhad nadbytočných úrovní zásob. Výpočet sa preto upravil zavedením mechanizmu, cieľom ktorého je zohľadniť tento trend v prípade výroby aj obchodu. [Tento mechanizmus by sa mal tiež uplatniť na všetky podobné trendy vo vnútornej spotrebe].

(7)

Výpočet by sa mal zakladať na oficiálnych mesačných údajoch Eurostatu predložených členskými štátmi, ak sú k dispozícii. Ak tieto údaje nie sú k dispozícii alebo ak sú neúplne, je potrebné použiť najlepšiu možnú metódu odhadu, pričom sa použijú iné dostupné informačné zdroje získané v úzkej spolupráci s novými členskými štátmi.

(8)

Ostatné použité zdroje informácií predstavujú ročné údaje Eurostatu, údaje zo súvah pre príslušné produkty od nových členských štátov a údaje zaslané Komisii od nových členských štátov, ktoré boli certifikované vnútroštátnym štatistickým orgánom.

(9)

Na žiadosť nových členských štátov sa prihliadlo k ďalším špecifickým situáciám v niektorých krajinách, a to hlavne k niektorým špecifickým okolnostiam, za akých sa vytvárali zásoby.

(10)

Mal by sa zaviesť prah, ktorý by sa vzťahoval na situácie, v ktorých sú výsledné množstvá nadbytočných zásob pomerne malé v porovnaní s tým, čo by sa mohlo považovať za obvyklý prenos zásob. Takto by sa pokryla možná odchýlka štatistických informácií získaných v špecifických podmienkach predvstupového obdobia, ako aj komplexnosť a rozsah takéhoto postupu. Nový členský štát by preto za vyčíslené množstvo nadbytočných zásob konkrétneho produktu nemal uhradiť žiadny poplatok, ak toto množstvo nie je vyššie ako 10 % toho, čo je možné v príslušnom členskom štáte považovať za obvyklý prenos zásob.

(11)

Vzhľadom na cieľ odseku 2 kapitoly 4 prílohy IV k Aktu o pristúpení z roku 2003 by najvhodnejšou metódou pre výpočet finančných dosahov nadbytočných zásob malo byť odhadnutie nákladov vyplývajúcich z ich odstránenia pre každý príslušný sektor. Ak v roku, ktorý nasledoval po pristúpení, existovali na produkty vývozné náhrady, je vhodné finančné dosahy stanoviť na základe rozdielu medzi úrovňou vnútroštátnych cien a cien mimo daného štátu, ktorý je vyjadrený prostredníctvom priemernej vývoznej náhrady počas dvanástich mesiacov nasledujúcich bezprostredne po pristúpení.

(12)

Pre produkty, na ktoré sa nevzťahujú vývozné náhrady, napríklad konzervované huby, cesnak, ovocné šťavy, a v prípade ktorých boli v niektorých členských štátoch ustanovené významné úrovne nadbytočných zásob, je v záujme rovnocenného prístupu vhodné považovať za základ rozdiely medzi priemernými vnútroštátnymi cenami a cenami mimo tohto štátu. Vzhľadom na dočasnú povahu finančných dosahov vyplývajúcich z vytvorenia nadbytočných zásob rozličných poľnohospodárskych produktov v niektorých členských štátoch by príslušné členské štáty mali uhradiť zodpovedajúce sumy do rozpočtu Spoločenstva. Je nevyhnutné ustanoviť dátum, ku ktorému sa tieto platby majú uhradiť.

(13)

Vzhľadom na prípadne významné finančné dosahy, ktorým môže byť členský štát vystavený, je opodstatnené rozšíriť obdobie pre úhradu uvedených súm členskými štátmi na štyri roky.

(14)

Príslušné riadiace výbory nedoručili svoje stanoviská v rámci lehôt stanovených ich predsedami,