30.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 112/32

(1)

V súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES a rámcom pre štátnu pomoc pre výstavbu lodí (1) (ďalej len „rámec“) Nemecko listom z 19. októbra 2005 (zaevidovaným v Komisii toho istého dňa) oznámilo Komisii svoj úmysel poskytnúť regionálnu pomoc podniku Detlef Hegemann Rolandwerft GmbH & Co. KG („Rolandwerft“). Komisia listom zo 16. novembra 2005 požiadala o ďalšie informácie, ktoré Nemecko predložilo 23. decembra 2005 (zaevidované v Komisii toho istého dňa). Listom z 18. januára 2006 (zaevidovaným v Komisii toho istého dňa) Nemecko oznámilo zmeny týkajúce sa príslušnej pomoci.

(2)

Komisia listom z 22. februára 2006 oznámila Nemecku svoje rozhodnutie o začatí konania vo veci tejto pomoci podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vyzvala Nemecko a ostatné zúčastnené strany, aby vyjadrili svoje pripomienky. Zväz staviteľov lodí a námornej techniky zaujal stanovisko listom z 28. júna 2006 (zaevidovaným v Komisii toho istého dňa). Príjemca pomoci sa vyjadril v liste z 30. júna 2006 (potvrdenie o zaevidovaní v Komisii zo 7. júla 2006).

(3)

Komisia informovala Nemecko o stanoviskách listom zo 17. júla 2006. Nemecko zaslalo Komisii odpoveď listom z 11. augusta 2006 (zaevidovaným v Komisii toho istého dňa).

(4)

Nemecko odpovedalo na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania listom zo 6. apríla 2006 (zaevidovaným v Komisii toho istého dňa). Nasledovali prílohy zaslané listom z 11. apríla 2006 (zaevidovaným v Komisii 12. apríla 2006). Komisia si 17. augusta 2006 vyžiadala ďalšie informácie, ktoré Nemecko poslalo listom zo 14. septembra 2006 (zaevidovaným v Komisii 15. septembra 2006). Ďalšie informácie Nemecko predložilo Komisii listom z 20. novembra 2006 (zaevidovaným v Komisii toho istého dňa). Zástupcovia Nemecka a lodenice sa stretli 22. novembra 2006. Po tomto stretnutí Nemecko zaslalo Komisii ďalšie informácie listom z 24. novembra 2006 (zaevidovaným v Komisii toho istého dňa).

(5)

Príjemcom pomoci je lodenica Rolandwerft. Lodenica sa nachádza v dolnosaskom meste Berne v okrese Wesermarsch (Nemecko), v oblasti oprávnenej na príjem pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Lodenica sa nachádza na rieke Weser, ktorá ústi do Severného mora. Lodenica je súčasťou skupiny Hegemann-Gruppe. Ide o veľký podnik, ktorý podľa odporúčaní Komisie pre definíciu mikropodnikov, ako aj malých a stredných podnikov (2) nemožno považovať za malý alebo stredný podnik.

(6)

Lodenica Rolandwerft vyrába námorné lode. Základom činnosti je stavba lodí typu feeder, čo je najmenšia veľkostná trieda kontajnerových lodí. Okrem toho lodenica vyrába špeciálne lode, ako sú lode RoRo/LoLo a autotransportéry. V roku 1999 lodenica zareagovala na zmenenú situáciu na trhu a začala vyrábať väčšie lode s dĺžkou do […] (3) m, hmotnosťou do […] t a s kapacitou nákladu až do 850 TEU. V snahe umožniť výrobu takýchto väčších lodí bolo potrebné realizovať investičný program na prispôsobenie lodenice novým podmienkam, čo okrem iného zahŕňalo aj rozšírenie lodného výťahu. Takisto sa plánovalo aj predĺženie dostrojovacieho nábrežia, čo však museli z hospodárskych dôvodov odložiť. Do programu činnosti Rolandwerft patrí aj oprava lodí. Opravárenské práce sa vykonávajú tak na súši, ako aj na vode.

(7)

Prvým krokom stavby lodí je výroba sekcií v hale 3, ktoré sa potom na vonkajšom pracovisku montujú do väčších modulov. Pripravené časti lode sa potom presunú po vonkajšom pracovisku do montážnej haly 1, kde sa z nich montujú nové lode. Hotové nové lode sa presunú k lodnému výťahu a spustia sa na vodu. Ďalšia úprava prebieha na dostrojovacom nábreží, dimenzovanom pre lode do dĺžky 140 m. Na manipuláciu s dostrojovacími komponentmi slúži 50-tonový nábrežný žeriav a 8-tonový stavebný žeriav, ktoré sa pohybujú po žeriavovej dráhe nábrežia.

(8)

Od začiatku deväťdesiatych rokov sa v lodenici Rolandwerft dostrojujú dve lode súčasne (s výnimkou období nízkeho dopytu). Na pôvodnom nábreží sa dali umiestniť obidve (vtedy ešte kratšie) lode. Keď lodenica Rolandwerft začala v roku 1999 vyrábať väčšie lode, nábrežie sa ukázalo prikrátke. Z finančných dôvodov lodenica Rolandwerft nemohla predĺžiť nábrežie ihneď, a preto v rámci prechodného riešenia umiestnila druhú loď paralelne s loďou ukotvenou na nábreží („paralelné prístavisko“). Pre každú loď, ktorá sa dostrojovala na paralelnom prístavisku, si musela prenajať približne […] krát na obdobie […] ďalší samohybný žeriav a […] na […] menší plávajúci žeriav.

(9)

Dostrojovanie a oprava lodí na paralelnom prístavisku sa však ukázali ako zložité, nákladné a nehospodárne. Okrem toho sa zvýšilo riziko pracovných úrazov.

(10)

Účelom poskytnutia pomoci je podpora investícií do piatich rozličných častí zariadenia lodenice, a to do haly 1 a 3, dostrojovacieho nábrežia 1, do zváracích automatov a do vybudovania ďalšieho nábrežia. Väčšina investícií sa už realizovala. Žiadosť o poskytnutie pomoci bola podaná pred začiatkom investícií.

(11)

Nemecko uviedlo, že investície prispeli k vytvoreniu 35 pracovných miest v lodenici Rolandwerft. Časť výrobných prác sa predtým zadávala oceliarskemu podniku v […], ktorý vyrábal prefabrikované sekcie pre lodenicu Rolandwerft. Investície lodenici Rolandwerft umožnili, aby výrobu lodných sekcií opätovne zaradila do vlastného výrobného procesu.

(12)

Vďaka investícii sa má hala 1 predĺžiť o 55 m. Podľa oznámenia predloženého Komisii sa v súčasnosti musí väčšina prác na stavbe lode uskutočňovať vonku v nekrytých priestoroch. Po realizácii investičného zámeru bude možné takmer všetky práce realizovať v hale.

(13)

V hale 3 sú umiestnené zariadenia na výrobu sekcií. Brána haly mala pôvodne šírku len 17,4 m, zatiaľ čo lodenica Rolandwerft stavia zvyčajne lode široké 22,2 m. Sekcie sa teda nedali vyrábať v smere, ako si to vyžaduje montáž, ale museli sa robiť v hale umiestnené priečne, aby sa neskôr dali prepraviť cez bránu. Potom sa sekcie museli otočiť samohybnými žeriavmi o 90o, aby sa dali montovať na susedné sekcie. Tento postup bol veľmi náročný na čas a vyžadoval si vysoké náklady. Úzka halová brána obmedzovala aj hĺbku sekcií, takže lodenica Rolandwerft bola nútená vyrábať viac sekcií, ako bolo vlastne potrebné. V snahe odstrániť tento stav bolo treba rozšíriť bránu. Táto časť zámeru sa uskutočnila v roku 2004.

(14)

Ďalšia časť investičného zámeru, uskutočnená v roku 2004, spočívala v predĺžení haly severozápadným smerom. V tejto časti haly sa sekcie zvárajú do modulov. V dôsledku predĺženia haly sa zváracie práce môžu realizovať v hale, t. j. nezávisle od počasia. Žeriavové dráhy sa predĺžili v novej časti haly na stavbu sekcií.

(15)

Jednotlivé sekcie sa stavajú na dvíhadlách častí lodného kýlu na ktorých sa potom aj prepravujú. Keďže po investíciách v roku 1999 stavia lodenica Rolandwerft väčšie lode, starý systém na dvíhanie častí lodného kýlu už podľa informácie Nemecka nezodpovedal požiadavkám. Okrem toho treba sekcie pred zváraním presne zoradiť. Pred investíciou sa na to používal samohybný žeriav, čo bolo náročné na čas a náklady. Preto lodenica v roku 2004 investovala do moderných hydraulických dvíhadiel častí lodného kýlu, čo značne zjednodušilo aj radenie sekcií.

(16)

Ďalší investičný zámer, ktorý sa začal realizovať v auguste 2005, sa týka predĺženia haly 3 juhovýchodným smerom a tiež sa uskutočňuje preto, aby sa práce nemuseli vykonávať vonku.

(17)

Investičný zámer obsahuje aj predĺženie žeriavovej dráhy na pôvodnom nábreží o 96 m. Nábrežie má dĺžku 200 m. Pred predĺžením sa zo žeriava dala obslúžiť len približne polovica lode. Na druhú polovicu lode musela lodenica Rolandwerft používať […] samohybné žeriavy. Žeriavovú dráhu predĺžili tak, že sa lode po celej dĺžke dajú obsluhovať zo žeriava. Táto investícia sa uskutočnila takisto v roku 2004.

(18)

Ďalej sa v roku 2004 investovalo do moderných zváracích automatov, ktoré vykonávajú potrebné zváracie práce automaticky a oveľa rýchlejšie.

(19)

Investičný program na roky 2005 a 2006 obsahuje vybudovanie nového dostrojovacieho nábrežia; pôvodné nábrežie sa má predĺžiť o približne 180 m. Vybudovanie dostrojovacieho nábrežia predpokladá o. i. tieto opatrenia: vybagrovanie dna v smere od rieky, zasypanie terénu smerom k pevnine a pripojenie na cestnú a komunikačnú sieť. Okrem toho je potrebné žeriavovú dráhu predĺžiť o ďalších 150 m, obstarať a nainštalovať 35 tonový žeriav a zabezpečiť zásobovanie energiami. S príslušnými prácami sa začalo v auguste 2005.

(20)

Podnetom pre tento investičný zámer bolo rozhodnutie, že sa od roku 1999 budú stavať väčšie lode. Už vtedy lodenica investovala do dobudovania lodného výťahu, aby tak prispôsobila svoje zariadenia. Podľa informácie príjemcu pomoci sa investície do nábrežia odložili hlavne z dvoch dôvodov: po prvé, disponibilné finančné prostriedky boli naliehavejšie potrebné pre lodenicu Peene, ktorá tiež patrí do skupiny Hegemann a ktorá sa v tom čase podrobila rozsiahlej rekonštrukcii. V dôsledku poklesu trhu, ktorý trval niekoľko rokov, sa potom nenašli ďalšie prostriedky na investičné zámery v lodenici Rolandwerft. Po druhé, tieto investície bolo možné odsunúť aj preto, lebo dostrojovanie a oprava vedľa seba umiestnených lodí boli vtedy ešte technicky možné (aj keď málo hospodárne).

(21)

Ďalšia výhoda tohto investičného zámeru spočíva v tom, že vďaka novému nábrežiu sa lodenica v budúcnosti bude môcť zúčastňovať výberových konaní na stavbu a opravu vojenských lodí. Z dôvodu rizika vyplývajúceho zo súčasných prác na dvoch paralelne umiestnených lodiach sa lodenica Rolandwerft nemohla zúčastňovať na stavbe a oprave lodí pre nemecké vojenské námorníctvo. Kvôli týmto rizikám sa nemecké vojenské námorníctvo zdráhalo zadávať objednávky lodenici Rolandwerft, hoci Rolandwerft patrí k okruhu lodeníc, ktoré by sa takýchto výberových konaní v zásade mohli zúčastniť.

(22)

Náklady investičného zámeru predstavujú spolu 13 miliónov EUR. Členenie nákladov vyplýva z tejto tabuľky:

(23)

Nemecko plánuje poskytnúť lodenici Rolandwerft štátnu pomoc vo výške 1,56 mil. EUR. Oprávnené náklady zodpovedajú celkovým nákladom zámeru vo výške 13 mil. EUR; intenzita pomoci teda predstavuje 12 %. Pomoc sa poskytuje v súlade so schválenou schémou regionálnej pomoci (4). Žiadosť o pomoc bola podaná pred začiatkom investičného zámeru.

(24)

Pomoc schvaľuje spolková krajina Dolné Sasko a poskytuje sa prostredníctvom NBank Hannover.

(25)

Komisia rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania preto, lebo pochybovala o zlučiteľnosti pomoci s rámcovými podmienkami. Komisia pochybovala, či sa investície do nového dostrojovacieho nábrežia dajú považovať za investície do existujúcich zaradení.

(26)

Okrem toho sa Komisia domnievala, že investície do lodenice Rolandwerft by mohli mať za následok rozšírenie jej výrobnej kapacity, čo by bolo nezlučiteľné s rámcovými podmienkami a spoločným trhom.

(27)

Komisii predložil svoje stanovisko príjemca pomoci, lodenica Rolandwerft, a tiež zväz staviteľov lodí a námornej techniky.

(28)

Príjemca pomoci tvrdí, že po realizácii investičného zámeru sa stavebná kapacita lodenice nezvýši. Príjemca pomoci poukazuje na to, že každé zvýšenie produktivity má za následok aj zvýšenie kapacity príslušných existujúcich zariadení. To však neznamená, že sa bezpodmienečne zvýši aj celková kapacita lodenice. V prípade lodenice Rolandwerft investície síce viedli k zvýšeniu produktivity, ale to nemalo za následok celkové zvýšenie kapacity lodenice. Zvýšenie produktivity bude namiesto toho absorbované zvýšenou vnútropodnikovou výrobnou činnosťou, ktorá bola predtým odčlenená. Objem výroby v CGT (compensated gross tonnes = kompenzovaná hrubá tonáž) sa preto nezvýši.

(29)

Príjemca pomoci predložil zoznam lodí vyrobených za posledné roky a knihy objednávok lodenice. V roku 2004 lodenica Rolandwerft vyrobila […] lodí, čo zodpovedá približne […] CGT. Na rok 2006 sa plánuje stavba […] lodí s kapacitou […] CGT. Plánom na rok 2007 a 2008 je ročný objem výroby […] CGT.

(30)

Príjemca pomoci uvádza, že lodenica v minulosti príležitostne kupovala sekcie alebo celé lodné trupy od tretích osôb. Objem výroby lodenice Rolandwerft by sa však nedal zvýšiť ani nákupom lodných trupov alebo sekcií od subdodávateľov, pretože dokončenie výroby lode a jej plné vybavenie si vyžaduje vždy určitý čas a existujúce zariadenia neumožňujú efektívne dokončenie a vybavenie väčšieho počtu lodí. V existujúcich halách na stavbu lodí sa, napríklad, nedá robiť naraz viac ako jedna loď. Na zloženie lode v hale 1 treba približne […] týždňov na jednu loď.

(31)

Príjemca pomoci poskytol informácie o výrobnom procese v lodenici. Podľa týchto údajov je lodenica už teraz úplne vyťažená a neexistuje možnosť, aby sa po realizovaní investičného zámeru vyrábalo viac lodí. Zariadenie lodenice je obmedzené na celkovú kapacitu približne […] až […] CGT, ktorá by sa dala dosiahnuť už aj pred realizáciou investičného zámeru pri zadaní časti prác subdodávateľom.

(32)

Príjemca pomoci uvádza, že vďaka investičnému zámeru sa lodenica bude môcť uchádzať o účasť na výberových konaniach nemeckého vojenského námorníctva týkajúcich sa stavby, opravy a renovácie lodí. Doteraz lodenica takúto možnosť nemala, pretože práce sa museli robiť v dvoch paralelne umiestnených dokoch. Objem výroby v CGT by potom oproti súčasnej úrovni klesol, lebo vojenské lode nemožno považovať za obchodné plavidlá. Na záver príjemca pomoci konštatuje, že aj keby Komisia nezdieľala názor Nemecka, že rámcové podmienky nezakazujú investičnú pomoc pre zámery, ktoré sú spojené s rastom produktivity, pre hodnotenie zlučiteľnosti pomoci pre lodenicu Rolandwerft to nie je rozhodujúce, lebo tu nejde o zvýšenie kapacity.

(33)

Príjemca pomoci ďalej uvádza, že investície sa týkajú výlučne existujúcich zariadení. Predovšetkým pokiaľ ide o investície do predĺženia nábrežia, aby sa obidve lode mohli dokončovať priamo z nábrežia, nemožno hovoriť o budovaní nového zariadenia. Lodenica má už dnes k dispozícii dve paralelne umiestnené prístaviska pre dostrojovanie lodí. Príjemca pomoci zdôrazňuje, že práve ich paralelné umiestnenie je zdrojom zvýšeného rizika a vojenské námorníctvo preto odmieta zadávať svoje objednávky lodenici Rolandwerft. Účelom plánovanej investície je prestavba existujúceho nábrežia, aby sa zvýšila jeho produktivita. Príjemca pomoci predložil informácie o tom, koľko týždňov v roku sa paralelné pracovisko využívalo a ako by sa malo využívať v budúcnosti.

(34)

Príjemca pomoci ďalej uvádza, že predĺženie žeriavovej dráhy a nainštalovanie žeriavu v súvislosti s predĺžením nábrežia má slúžiť na to, aby sa zamedzilo neefektívne a drahé používanie samohybných a plávajúcich žeriavov, ktoré sa teraz používajú na dostrojovacie práce na paralelnom prístavisku. Dokončovanie druhej lode priamo z nábrežia, možné vďaka investičnému zámeru, by viedlo k zvýšeniu efektivity nákladov i produktivity.

(35)

Nemecký zväz staviteľov lodí a námornej techniky (ďalej len „zväz“) zastáva názor, že obavy Komisie z možného zvýšenia kapacity nemajú oporu v rámcových podmienkach. Na takéto obavy neoprávňuje ani súčasná situácia na trhu, a plánovaná pomoc nebude mať za následok narušenie hospodárskej súťaže.

(36)

Zväz konštatuje, že orientácia politiky Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci pre stavbu lodí sa za posledné roky zmenila. Rámcové podmienky neobsahovali nijaké doložky, ktoré by zakazovali investičnú pomoc s cieľom rozšírenia kapacity. Zväz vychádza z toho, že takéto doložky by už neboli účelné. Ďalej zväz poukázal na to, že sa pokiaľ možno upustilo od odvetvovo viazaných nariadení, ktoré predtým rámcové podmienky obsahovali. Otázka kapacity sa spomína len v súvislosti s poskytovaním pomoci na zastavenie výroby. Na iné druhy pomoci, ako napr. pomoc na reštrukturalizáciu, sa vzťahujú všeobecné predpisy o štátnej pomoci.

(37)

Zväz ďalej argumentuje, že úzky výklad predpisov je v rozpore s iniciatívou LeaderSHIP 2015, ktorá je súčasťou plnenia Lisabonskej stratégie. Zvýšenie konkurencieschopnosti a produktivity európskeho hospodárstva by sa malo realizovať prostredníctvom investícií do výskumu, vývoja a inovácií, čo si vyžaduje investície do moderných výrobných zariadení. Ak by štátna ivestičná pomoc nemala ísť ruka v ruke so zvyšovaním kapacity, bolo by to v rozpore s cieľom iniciatívy LeaderSHIP 2015, konkrétne s cieľom zaistiť a rozšíriť pozíciu v určitých trhových segmentoch. Jedným z týchto trhových segmentov je trh s malými a strednými kontajnerovými loďami, na ktorom si Európa naďalej udržiava vedúcu pozíciu pred Kóreou a Čínou.

(38)

Zväz zastáva názor, že plánované investície nenarušia hospodársku súťaž. V súčasnosti neexistujú žiadne nadmerné kapacity, lebo svetový trh stavby lodí prežíva obdobie rozvoja. Dopyt je stále veľmi priaznivý, pričom v rokoch 2008/2009 sa očakáva mierny pokles. V spojitosti so stále rastúcim svetovým obchodom rastie aj námorná doprava, čo sa týka najmä dopravy priemyselných tovarov kontajnerovými loďami. Rastie dopyt po väčších lodiach s kapacitou 5 000 až 8 000 TEU, ktoré nemôžu plávať do menších prístavov. To má zasa za následok väčší dopyt po menších kontajnerových lodiach pre následnú distribúciu kontajnerov. Lodenica Rolandwerft môže vyrábať lode s veľkosťou až 900 TEU.

(39)

Podľa informácie zväzu predstavujú malé kontajnerové lode dôležitý segment obchodu nemeckých lodeníc. Hlavní konkurenti sú čínske lodenice, ktoré sú so 42,5 % celosvetových objednávok jasnými lídrami trhu. Nemecko je na druhom mieste s 26,8 % objednávok.

(40)

V segmente lodí do 900 TEU je podľa tvrdenia zväzu len niekoľko európskych konkurentov, najmä so sídlom v Nemecku a Holandsku. Zväz pripisuje tomuto segmentu vysoký potenciál rastu. Keďže čínske lodenice ponúkajú svoje lode za nízke ceny, môžu si nemecké a európske lodenice udržať svoju pozíciu na trhu len vtedy, ak budú garantovať vysokú kvalitu a neustále zvyšovať svoju produktivitu.

(41)

Okrem toho zväz zdôrazňuje, že Čína a Vietnam budú naďalej zvyšovať svoje kapacity na stavbu lodí a tým aj svoje trhové podiely. Z toho vyplýva, že hospodárska súťaž v stavbe lodí sa nebude sústreďovať na Európe, ale bude prebiehať skôr na globálnej úrovni.

(42)

Vo svojich pripomienkach k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko poukazuje na to, že v odôvodnení 26 rámcových podmienok nie sú žiadne ustanovenia týkajúce sa kapacity. Konkrétne v odôvodnení 26 nie sú žiadne ustanovenia, ktoré by zakazovali investičnú pomoc na zámery, ktoré by v spojení s rastom produktivity viedli k zvýšeniu kapacity. Nemecko ďalej zdôrazňuje, že zvýšenie produktivity v priemysle stavby lodí je jedným z hlavných cieľov politiky Spoločenstva v tomto odvetví hospodárstva. Iniciatíva LeaderSHIP 2015 je zameraná na zlepšenie konkurencieschopnosti európskych lodeníc, ako aj na odstránenie nevýhodnej situácie, do ktorej sa európsky priemysel stavby lodí dostal dotovaním stavby lodí v Ázii. Tento cieľ sa podľa názoru Nemecka dá dosiahnuť len zvýšením produktivity.

(43)

Nemecko tiež zastáva názor, že z odôvodnenia 3 rámcových podmienok sa nedá odvodiť, že pri hodnotení zlučiteľnosti so spoločným trhom sa musia brať do úvahy dôsledky investičného zámeru na kapacitu. Okrem toho pre sektor stavby lodí už nie sú charakteristické vlastnosti, uvedené v odôvodnení 3 rámcových podmienok; v súčasnosti sa vyznačuje hlavne dobrou situáciou v oblasti objednávok, vysokými cenami a nedostatkom kapacity.

(44)

Okrem toho Nemecko zdôrazňuje, že trhový podiel európskeho priemyslu stavby lodí za posledné desaťročia poklesol, pričom Japonsko, Kórea a Čína zvýšili svoje podiely vďaka štánym subvenciám. Tieto subvencie sa uvádzajú v odôvodnení 3 písm. c) rámcových podmienok ako jeden z faktorov, ktoré treba brať do úvahy. Európske lodenice musia preto vyvinúť maximálne úsilie, aby zvýšili svoju produktivitu.

(45)

Podľa názoru Nemecka každý rast produktivity automaticky vedie k zvýšenému objemu výroby na zariadeniach. Rast produktivity podľa rámcových podmienok preto nemôže znamenať, že to isté množstvo sa vyrobí s nižšími vstupmi, t. j. s nižšími nákladmi. Nakoniec Nemecko poukazuje na účel regionálnej pomoci, ktorá má prispieť k regionálnemu rozvoju a vytvoreniu pracovných miest. Zvýšenie produktivity by v tomto kontexte nemalo byť sprevádzané znížením počtu pracovných miest.

(46)

Pokiaľ ide o situáciu na trhu, Nemecko uvádza, že nákladná doprava rastie a v segmente kontajnerových lodí možno pozorovať trend k väčším lodiam. Už dnes existujú lode s úložnou kapacitou 5 000 TEU a posledné prognózy hovoria už o kapacite 8 000 TEU. Keďže takéto veľké lode môžu vplávať len do malého počtu prístavov, treba zasa menšie lode, ktoré by tento náklad rozviezli ďalej. Veľký dopyt po malých kontajnerových lodiach s kapacitou 850 TEU, aké vyrába lodenica Rolandwerft, preto nezoslabne.

(47)

Nemecko tiež bližšie vysvetľuje investičné zámery a pre názornosť pripája obrázky, z ktorých sú zrejmé plánované opatrenia a situácia v lodenici.

(48)

Po predĺžení haly 1 bude mať lodenica možnosť, aby celú loď vyrobila v stavebnej hale, čo v súčasnoti nie je možné. Zastrešenie existujúcich výrobných miest by zvýšilo produktívnosť a efektivitu práce.

(49)

Nemecko ďalej uvádza, že loď umiestnená na nábreží 1 momentálne zaberá len dve tretiny nábrežia. Južnú časť nevyužitého nábrežia predĺžia. To nebude znamenať vybudovanie „nového zariadenia“ v zmysle rámcových podmienok. Hneď ako sa nábrežie predĺži, vybavia ho novým žeriavom, ktorý nahradí dnes používaný samohybný žeriav.

(50)

Nemecko poukazuje na to, že paralelné umiestnenie lode sa od roku 2003 do 2005 využívalo […] za rok (vrátane dodávok). Nemecko ešte raz zdôrazňuje, že paralelné prístavisko sa presúva na nové nábrežie. Nové nábrežie sa bude v priebehu roka využívať približne toľko, ako paralelné prístavisko za posledné roky. Nemecko ďalej uvádza, že dokončovanie lode na druhom prístavisku predstavuje zvýšené riziko, lebo plávajúci žeriav, ktorý je na to potrebný, musí stáť uprostred Wesery. V budúcnosti sa teda na druhom prístavisku nábrežia 1 nebudú lode dostrojovať.

(51)

Podľa názoru Nemecka nemožno predĺženie dostrojovacieho nábrežia, ktoré umožní, aby sa z nábrežia dostrojovali dve lode, považovať za rovnocenné s vybudovaním nového zariadenia. Ide len o menšie predĺženie existujúceho nábrežia. Aj bez investičného zámeru je nábrežie už teraz dlhšie ako menšia kontajnerová loď, takže lodenica môže aj tak dostrojovať naraz dve menšie lode.

(52)

Nemecko argumentuje, že lodenica Rolandwerft z tohto dôvodu už disponuje dvomi dostrojovacími miestami, aj keď sa jedno z nich nachádza takpovediac v „druhom rade“. Keďže sa druhá loď nenachádza v dosahu žeriavov, musia sa používať samohybné, resp. plávajúce žeriavy. Po predĺžení nábrežia bude práca oveľa efektívnejšia, lebo loď sa bude dať dostrojovať priamo z nábrežia. Okrem toho Nemecko upozorňuje, že nemecké vojenské námorníctvo kvôli dostrojovaniu v druhom rade, aké praktizuje lodenica Rolandwerft, odmieta dávať tejto lodenici objednávky.

(53)

Nemecko argumentuje, že preloženie druhého prístaviska na existujúce nábrežie po jeho predĺžení nebude vybudovaním nového nábrežia, ale skôr opatrením na zvýšenie produktivity obidvoch prístavísk, ktoré už nebudú umiestnené paralelne, ale za sebou. Nový žeriav, ktorý bude umiestnený na novom nábreží, nahradí v súčasnosti používané samohybné a plávajúce žeriavy. Použitie nového žeriava zvýši produktivitu práce.

(54)

Nemecko zdôrazňuje, že opatrenie je potrebné realizovať preto, lebo dostrojovanie lode v druhom rade je časovo náročné a neefektívne. Okrem toho zámer umožní lodenici Rolandwerft, aby sa zúčastnila výberových konaní nemeckého vojenského námorníctva na opravu a prestavbu lodí.

(55)

Nemecko ďalej uvádza, že lodenica Rolandwerft pôvodne stavala menšie kontajnerové lode, ktoré mohli byť umiestnené na nábreží dve súčasne. Dopyt na trhu sa však stále viac orientuje na širšie a dlhšie kontajnerové lode, a dve takéto lode sa už nezmestia na nábrežie, ak by boli umiestnené za sebou. Preto lodenica začala na účely dostrojovania a opravy lodí umiestňovať druhú loď paralelne s tou, ktorá sa nachádzala priamo pri nábreží. Predĺženie nábrežia je preto len prispôsobením dostrojovacej dĺžky pre dlhšie lode.

(56)

Nemecko uvádza, že lodenica Rolandwerft v minulosti príležitostne spolupracovala s lodenicou Peene a dostrojovala prefabrikované lodné trupy, tejto lodenice. V poslednom čase však lodenica Rolandwerft vyrába len lode, ktoré sa celé zhotovujú v tejto lodenici. Nemecko vyhlasuje, že opravárenskú činnosť nemožno rozšíriť, ak zostane zachovaný súčasný objem stavby nových lodí. Časť opravárenských prác by sa realizovala na súši. Na to by sa využilo stavenisko, ktoré sa už používa na stavbu nových lodí.

(57)

Nemecko ďalej uvádza, že nový žeriav sa bude nielen používať na novom nábreží, ale prispeje aj k optimalizácii dvíhania bremien na pôvodnom nábreží, lebo zvýši maximálnu nosnosť na pôvodnom nábreží.

(58)

Nemecko poukazuje na to, že zväz podporuje jeho stanovisko. Nemecko zastáva názor, že stanovisko zväzu má veľkú váhu, lebo zastupuje politické a hospodárske záujmy nemeckej námornej dopravy, nemeckých lodeníc a ich subdodávateľov. Okrem toho zväz ako zástupca rozličných záujmových skupín disponuje aktuálnymi informáciami o trhu. Keď zväz dospel k názoru, že plánovaná pomoc lodenici Rolandwerft nebude mať nepriaznivý vplyv na priemysel stavby lodí v Nemecku, Komisia by to mala vziať do úvahy. Nemecko okrem toho zdôrazňuje, že Komisia nedostala žiadne negatívne pripomienky k tejto pomoci.

(59)

Pokiaľ ide o stanovisko samotného príjemcu pomoci, Nemecko zdôrazňuje, že podľa lodenice Rolandwerft nebude mať investičný zámer za následok rozšírenie kapacity. Nemecko potvrdzuje, že túto otázku nepokladá pri hodnotení zlučiteľnosti pomoci za dôležitú.

(60)

Podľa článku 87 Zmluvy o ES je akákoľvek štátna alebo zo štátnych prostriedkov poskytnutá pomoc, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu, ak sa tým poškodzuje obchod medzi členskými štátmi. Podľa jurisdikcie Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev sa kritérium narušenia hospodárskej súťaže považuje za splnené, ak príjemca pomoci vykonáva hospodársku činnosť, ktorá je predmetom obchodu medzi členskými štátmi.

(61)

Dotáciu poskytuje spolková krajina Dolné Sasko, a teda ide zo štátnych prostriedkov. Pre lodenicu Rolandwerft znamená výhodu, ktorú by v trhových podmienkach nezískala. Rolandwerft sa zaoberá stavbou námorných lodí. Keďže tieto sú predmetom obchodovania, hrozí, že opatrenie naruší hospodársku súťaž a poškodí obchod medzi členskými štátmi. Dotácia je teda štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a na základe toho ju treba hodnotiť.

(62)

V článku 87 odseky 2 a 3 Zmluvy o ES sa predpokladajú výnimky zo všeobecného zákazu pomoci v odseku 1.

(63)

Na hodnotenie pomoci na stavbu lodí vydala Komisia rámcové podmienky. Obsahujú osobitné predpisy pre pomoc v prospech priemyslu stavby lodí, ak a nakoľko si špecifiká tohto odvetvia vyžadujú osobitné zaobchádzanie. V zmysle týchto rámcových podmienok výraz „stavba lodí“ označuje stavbu námorných lodí s vlastným pohonom, ktorá sa uskutočňuje v rámci Spoločenstva. Pod „opravou lodí“sa rozumie oprava alebo údržba námorných lodí s vlastným pohonom, ktorá sa uskutočňuje v rámci Spoločenstva. Činnosť lodenice Rolandwerft napĺňa tieto definície, preto treba predmetnú pomoc hodnotiť z hľadiska rámcových podmienok. Lodenica Rolandwerft nevyrába rybárske lode pre Spoločenstvo. Podľa usmernení pre hodnotenie štátnej pomoci v prospech rybolovu a akvakultúry (5) je pomoc lodeniaciam na výstavbu rybárskych lodí pre Spoločenstvo zakázaná.

(64)

V odôvodnení 26 rámca pre stavbu lodí sa stanovuje, že „regionálna pomoc na stavbu, opravu alebo konverziu lodí … sa len vtedy považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom, keď sa poskytuje… na investície do ozdravenia alebo modernizácie existujúcich lodeníc, ktoré nie sú spojené s ich finančnou reštrukturalizáciou, s cieľom zvýšiť produktivitu existujúcich zariadení“.

(65)

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 12,5 %, alebo príslušnú maximálnu regionálnu hranicu pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. V danom prípade treba použiť maximálnu hranicu 12,5 %. Pomoc musí byť ďalej ohraničená na výdavky oprávnené na podporu, ako sa uvádza v uplatňovaných smerniciach Spoločenstva o regionálnej pomoci (6).

(66)

Tieto investičné opatrenia slúžia na racionalizáciu výrobného procesu lodenice Rolandwerft prostredníctvom dobudovania zariadení a zastrešenia pracovnej oblasti, ktorá bola predtým na otvorenom priestore. Opatrenia teda možno považovať za modernizáciu alebo ozdravenie existujúcej lodenice.

(67)

Časť zámeru sa týka predĺženia haly 1, ako aj predĺženia haly 3 severozápadným a juhovýchodným smerom. Komisia zastáva názor, že toto predĺženie lodných hál sa týka existujúcich zariadení. Zámer de facto nevedie k výstavbe ďalšej haly na stavbu lodí. Predĺženie má za cieľ iba to, aby sa práce na stavbe lode, ktoré sa predtým robili na otvorenom priestore, mohli vykonávať v hale.

(68)

Ostatné investície v hale 3 do predĺženia žeriavovej dráhy a do rozšírenia brány haly, ako aj do modernizácie dvíhadiel častí lodného kýlu tiež možno považovať za investície do existujúcich zariadení. Komisia tiež zastáva názor, že v prípade predĺženia žeriavovej dráhy na nábreží 1 a investícií do moderných zváracích automatov ide tiež o investície do existujúcich zariadení. Komisia zaujala toto stanovisko už vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(69)

Komisia vychádza z toho, že investície sledujú zvýšenie produktivity existujúcich zariadení. Predĺženie hál bude mať za následok zvýšenie produktivity, lebo práce sa budú môcť vykonávať nezávisle od poveternostných podmienok. Rozšírenie brány v hale 3 povedie k citeľnému zníženiu nákladov, lebo sekcie sa už nebudú musieť otáčať a budú sa môcť vyrábať hlbšie sekcie. To isté platí aj pre i) predĺženie žeriavovej dráhy v hale 3 a na nábreží 1, čím sa ušetrí […] použitie samohybných žeriavov; ii) nákup hydraulických dvíhadiel častí lodného kýlu, čím sa odstráni manuálne radenie jednotlivých sekcií pomocou samohybných žeriavov, a iii) nákup zváracích automatov, čo zníži časové a materiálne náklady, spojené s ručným zváraním.

(70)

Zatiaľ čo investičné zámery budú mať značný vplyv na produktivitu, vplyv na kapacitu je malý, lebo nevznikajú žiadne nové zariadenia a rozšírenie kapacity je len dôsledkom zvýšenia produktivity príslušných existujúcich zariadení. Príjemca pomoci poukázal aj na to, že samotné zvýšenie produktivity nebude sprevádzať rozšírenie kapacity lodenice vo vyjadrení v CGT, pretože zvýšenie produktivity zariadení sa bude kompenzovať zvýšenou vlastnou výrobou v dôsledku pričlenenia dovtedy odčlenených prác. Komisia preto zastáva názor, že nejde o nadmerné rozšírenie kapacity.

(71)

Komisia preto dospela k názoru, že opatrenia 1 až 6 uvedené v tabuľke v odôvodnení 22 možno hodnotiť ako investície do modernizácie alebo ozdravenia existujúcej lodenice s cieľom zvýšiť produktivitu existujúcich zariadení. Náklady vo výške 8 360 000 EUR, ktoré sú s tým spojené, treba podľa toho považovať za oprávnené náklady.

(72)

Opatrenia 7 a 8 podľa tabuľky v odôvodnení 22 sa týkajú vybudovania ďalšieho nábrežia a kúpy nového žeriavu. Komisia zastáva názor, že existujú dve príčiny, pre ktoré sa tieto investície dajú pokladať za ozdravné alebo modernizačné opatrenie. Po prvé, lodenica Rolandwerft dostrojovala či opravovala dve lode súčasne už pred investičným zámerom tak, že jedna loď bola umiestnená paralelne s druhou, ktorá sa nachádzala priamo pri nábreží. Tento spôsob bol neefektívny a drahý. Vďaka investícii bude možné v lodenici Rolandwerft zakotviť dve lode priamo na nábreží a práca na oboch lodiach sa bude robiť za lepších podmienok. Po druhé, ide o posledné investície v rade investícií, ktoré sa začali v roku 1999 s cieľom pripraviť lodenicu na stavbu väčších lodí. Lodenica zmenila svoju výrobu, lebo sa zmenil dopyt z podstatne menších kontajnerových lodí smerom k väčším, aké lodenica Rolandwerft dnes vyrába. Komisia zastáva názor, že prispôsobenie výroby zmenenému dopytu na trhu možno hodnotiť ako modernizáciu.

(73)

Jedným z cieľov investície je aj zvýšenie produktivity existujúcich zariadení. Dostrojovanie lodí na pôvodnom nábreží bude efektívnejšie, lebo lode už nebudú umiestnené vedľa seba a nebude treba pracovať krížom cez loď, stojacu na nábreží. Hoci situáciu možno chápať tak, že v prípade nového nábrežia nejde len o premiestnenie zariadenia, ktoré existovalo už predtým, Komisia zastáva názor, že vybudovanie nového dostrojovacieho nábrežia zvýši produktivitu na pôvodnom nábreží.

(74)

Aj druhý žeriav, ktorý nainštalujú na predĺženom nábreží, zvýši produktivitu na pôvodnom nábreží. Súhrnná nosnosť obidvoch žeriavov dosiahne 85 ton, oproti pôvodnej maximálnej nosnosti 50 ton. Takto budú môcť žeriavy na nábreží zdvíhať aj bremená, na ktoré sa predtým používal plávajúci žeriav. Po investíciách bude plávajúci žeriav potrebný len na uloženie lodného motora. Všetky ostatné zdvíhacie práce budú môcť vykonávať dva žeriavy na predĺženom nábreží. Po druhé, pôvodný žeriav sa často používa na práce na menšom nekrytom stavenisku, umiestnenom hneď za nábrežím. Po realizácii investícií sa bude môcť používať druhý žeriav vtedy, keď bude prvý potrebný na práce na tomto nekrytom stavenisku. Dostrojovacie práce sa v takýchto fázach nebudú musieť prerušiť.

(75)

Komisia preto dospela k záveru, že cieľom investícií je zvýšenie produktivity existujúcich zariadení lodenice.

(76)

Komisia tiež zastáva názor, že investície nebudú mať priamy vplyv na rozšírenie kapacity.

(77)

Na úvod Komisia skonštatovala, že v lodenici Rolandwerft sa už 15 rokov vyrábajú dve lode súčasne. Dostrojovanie lodí v druhom rade sa považovalo za prechodné riešenie, kým sa neuskutočnia investície do nábrežia. To, že toto prechodné riešenie trvalo tak dlho, podľa informácií nemeckej strany zapríčinila mimoriadna situácia na trhu a osobitné okolnosti v lodenici. Skupina Hegemann-Gruppe sa ako vlastník lodenice rozhodla investovať voľné prostriedky do lodenice Peene. Po skončení reštrukturalizačného zámeru v lodenici Peene v roku 2005 a v dôsledku opätovného oživenia trhu sa Hegemann-Gruppe dostala do situácie, že mohla ukončiť plán modernizácie v lodenici Rolandwerft. Vzhľadom na to, že lodenica v posledných 15 rokoch (s prestávkami v čase nízkeho dopytu) pravidelne dostrojovala dve lode súčasne, Komisia nevidí dôvod predpokladať, že by lodenica v čase pred uskutočnením investície mala kapacitu len na dostrojovanie jednej jedinej lode.

(78)

Z technického hľadiska sú problémom predsunuté pracovné stupne, čiže v stavebných halách a na vonkajšom stavenisku, čo bráni lodenici vyrábať viac nových lodí a rozšíriť opravárenské činnosti. Haly a vonkajšie stavenisko sú už maximálne vyťažené, čo bráni potenciálnemu zvýšeniu výroby. Pokiaľ ide o opravárenskú činnosť lodenice, Nemecko uviedlo, že približne 50 % každej opravárenskej objednávky sa musí vykonať na vonkajšom stavenisku, ktorého kapacita je však už vyťažená stavbou nových lodí. Dodatočné opravárenské činnosti by teda boli možné len namiesto stavby nových lodí, nie ešte popri nej. Rovnaké argumenty sa týkajú aj renovácie lodí. Keďže investície nie sú zamerané na odstránenie problémových miest, kapacita na stavbu nových lodí, opravu a prestavbu lodí sa nedá zvýšiť. Okrem toho treba zdôrazniť, že tieto problémové miesta, podmienené špecifickými vlastnosťami zariadení, sa nedajú odstrániť bez väčších nákladov, lebo by bola treba duplicita celého výrobného procesu.

(79)

Komisia ďalej zisťovala, či nové nábrežie nezvýši kapacitu lodenice pri dostrojovaní lodných trupov, zakúpených od iných výrobcov. Aj tu sú však kameňom úrazu haly na stavbu lodí. Zatiaľ čo nové lode, ktoré vyrába lodenica Rolandwerft vo svojich stavebných halách, majú už určitú predbežnú výbavu, lodné trupy od cudzích výrobcov sú spravidla celkom prázdne a vyžadujú si rozsiahle dokončovacie a zariaďovacie práce. Na to, aby sa lodné trupy dali dostrojovať, treba na to technické zariadenia, ktoré sú bežne potrebné v halách na stavbu nových lodí. Keď sú haly a príslušné zariadenia vyťažené, nie je možné zariadenia súčasne používať na dostrojovanie lodných trupov. Z toho vyplýva, že lodenica Rolandwerft nemôže rozšíriť svoje aktivity v oblasti dostrojovania lodných trupov, a súčasne udržať na súčasnej vysokej úrovni výrobu nových lodí a opravárenskú činnosť.

(80)

Okrem toho Nemecko vyhlásilo, že dostrojovanie lodných trupov sa nerobí ani teraz, ani sa neplánuje. V rokoch silného dopytu je takáto činnosť nanajvýš nepravdepodobná, lebo potenciálni výrobcovia lodných trupov majú objednávky na roky dopredu a lodenica Rolandwerft by si preto nemohla na trhu zaobstarať prefabrikované trupy potrebnej vysokej kvality. Túto informáciu potvrdzuje aj skutočná činnosť lodenice Rolandwerft v posledných rokoch, počas ktorých sa lodenica dodatočne nezaoberala dostrojovaním prefabrikovaných lodných trupov, hoci na paralelnom prístavisku lodí by to teoreticky bolo možné. Nemecko okrem toho uviedlo, že v prípade poklesu dopytu na trhu, keď by subdodávatelia mali viac voľných kapacít, a teda by sa na trhu voľne predávali lodné trupy, možno predpokladať, že aj lodenica Rolandwerft by zaznamenala pokles objednávok. V takom prípade by lodenica Rolandwerft aj z dôvodov hospodárnosti radšej využila svoje vlastné kapacity na výrobu lodných telies, než aby sa venovala dostrojovaniu prefabrikovaných. Ale aj keby lodenica dostrojovala prefabrikované trupy, dostrojovanie by sa robilo namiesto stavby nových lodí a nie dodatočne popri nej.

(81)

Komisia konštatuje, že aj keby investície boli hypoteticky sprevádzané miernym zvýšením kapacity v oblasti dostrojovania lodných telies od iných výrobcov, toto zvýšenie by z uvedených technických dôvodov mohlo byť iba minimálne. Keďže dosiahnutá úroveň zvýšenia produktivity, ktorá pochádza hlavne z úspory nákladov v dôsledku ukončenia prenajímania žeriavov, by bola značná, neveľké zvýšenie kapacity na základe príležitostného dostrojovania lodných trupov by sa nedalo považovať za nadmerné.

(82)

Komisia ďalej konštatuje, že lodenica Rolandwerft na podporu svojho tvrdenia, že sa nesnaží o zvýšenie kapacity, ponúkla záväzok, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov nebude rozširovať využívanie nového nábrežia. Tento dobrovoľný záväzok, ktorý prezentovalo Nemecko, predpokladá, že lodenica obmedzí svoje aktivity na novom nábreží, pokiaľ ide o stavbu nových lodí, dostrojovanie prefabrikovaných lodných trupov, opravu a renováciu na […] ročne, a to po dobu piatich rokov po skončení investícií do nového nábrežia. Používanie nového nábrežia len počas […] zodpovedá plánovanej činnosti lodenice počas najbližších rokov tak, ako to bolo predložené Komisii. Okrem toho sa lodenica Rolandwerft zaviazala, že v tom istom časovom období nebude stavať lode v druhom rade. Komisia konštatuje, že tieto záväzky nemožno považovať za dôkaz, že investície nemali vplyv na zvýšenie kapacity. Dobrovoľný záväzok však považuje za ďalší dôkaz, že technické, praktické a hospodárske dôvody, ktoré uviedol príjemca pomoci, sú fundované a investícia nemá za cieľ rozšírenie kapacity, ale zvýšenie produktivity.

(83)

Komisia ďalej zastáva názor, že pri investíciách do nového nábrežia a kúpe nového žeriavu ide o ozdravenie alebo modernizáciu existujúcej lodenice s cieľom zvýšiť produktivitu existujúcich zariadení. Investícia nemá za následok nadmerné zvýšenie kapacity. Komisia preto zastáva názor, že vybudovanie nového nábrežia a obstaranie nového žeriavu spĺňa predpoklady na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci, stanovené rámcom. Investície vo výške 4 640 000 EUR majú preto nárok na podporu.

(84)

Komisia dospela k názoru, že plánovaná regionálna pomoc pre lodenicu Rolandwerft, a to 12 % z 13 000 000 EUR, t. j. 1 560 000 EUR, spĺňa podmienky stanovené rámcom na poskytovanie pomoci. Plánovaná pomoc teda spĺňa predpoklady, aby sa dala pokladať za zlučiteľnú so spoločným trhom,